17.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 272/19


Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Integrácia, spolupráca a výkonnosť systémov zdravotnej starostlivosti

(2017/C 272/05)

Spravodajkyňa:

Birgitta Sacrédeus (SE/EĽS), poslankyňa regionálneho snemu, provinčný parlament Dalarna

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

Zdravie v Európe

1.

konštatuje, že dobrý zdravotný stav všetkých obyvateľov je dôležitý pre prosperitu a blaho spoločnosti. Dobré zdravie je hodnotou samo osebe a zdraví obyvatelia okrem toho prispievajú k hospodárskemu rozvoju (a naopak);

2.

konštatuje, že občania EÚ žijú dlhšie a zdravšie ako v minulosti. V EÚ však existujú veľké rozdiely v oblasti zdravia v rámci členských štátov, ako aj medzi nimi. Z dlhodobého hľadiska sa v EÚ predĺžila stredná dĺžka života, stále však existujú veľké odchýlky v rámci krajín, regiónov a obcí a medzi nimi. Rozdiel medzi členským štátom EÚ s najvyššou a najnižšou priemernou strednou dĺžkou života je takmer deväť rokov (83,3 resp. 74,5 rokov podľa údajov z roku 2014 (1)). Zvýšenie priemernej dĺžky života vyplýva okrem iného zo zmien životného štýlu, lepšieho vzdelania a lepšieho prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti;

3.

poukazuje na to, že zdravotníctvo a ošetrovateľstvo, ako aj sociálna starostlivosť sú rozsiahlou a dôležitou spoločenskou oblasťou, v ktorej pracuje veľa ľudí, a ktorá prispieva k tomu, aby mnohí ľudia mohli žiť lepšie a dlhšie. Systémy zdravotnej starostlivosti v 28 členských štátoch EÚ sa však od seba odlišujú, a to aj pokiaľ ide o dostupnosť zdrojov;

4.

berie na vedomie, že zdravie a podpora zdravia zohrávajú dôležitú úlohu v rámci globálnych cieľov programu OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030, ktoré boli prijaté v roku 2015. Väčšina zo 17 cieľov je v jasnej spojitosti so zdravím, ale jedným z týchto cieľov (cieľ 3) je výslovne presadzovať zdravý život pre všetkých ľudí v každom veku a podporovať ich blaho. Podpora zdravia sa takisto považuje za pilier pri napĺňaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Tieto ciele sú aj v súlade s cieľmi medziodvetvového rámcového programu pre zdravie a blahobyt („Zdravie 2020“), ktoré boli prijaté v roku 2012 európskym regiónom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO);

Právomoci EÚ v oblasti zdravia

5.

konštatuje, že EÚ sa v oblasti zdravia v súlade s článkom 168 Zmluvy o fungovaní EÚ snaží zlepšiť zdravie obyvateľov, predchádzať vzniku chorôb a odvracať zdravotné riziká. Realizuje sa to o. i. prostredníctvom programov EÚ v oblasti zdravia, štrukturálnych a investičných fondov a rámcového programu pre výskum a inováciu a ochranou základných práv. V článku 35 Charty základných práv EÚ sa stanovuje, že „každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“;

6.

poukazuje na to, že EÚ má určité zákonodarné právomoci v oblasti, ktorá sa vzťahuje na verejné zdravie alebo sa týka napr. cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ale predkladá aj odporúčania v oblastiach, v ktorých má len obmedzené právomoci. Európska komisia vydáva v rámci európskeho semestra odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sa v niektorých prípadoch týkajú zdravotníctva;

7.

zdôrazňuje však, že členské štáty v podstate samy rozhodujú o spôsobe organizovania, financovania a podobe služieb v oblasti zdravotnej, opatrovateľskej a sociálnej starostlivosti. Mnohé členské štáty sa rozhodli preniesť veľkú časť zodpovednosti za opatrovateľský sektor a zdravotníctvo na miestne a regionálne orgány. Aj v štátoch s celoštátnym systémom zdravotnej starostlivosti často dochádza k tomu, že poskytovanie sociálnych služieb a sociálnej starostlivosti majú na starosti orgány na miestnej úrovni;

Stav zdravia v EÚ

8.

víta iniciatívu Komisie s názvom Stav zdravia v EÚ, ktorá bola predstavená v júni 2016. Cieľom tejto iniciatívy je zhromaždiť medzinárodné odborné poznatky v snahe zlepšiť znalosti o zdraví v rámci jednotlivých krajín a celej EÚ a podporiť členské štáty pri prijímaní rozhodnutí (2).

9.

berie na vedomie, že OECD a Komisia predložili v novembri 2016 správu s názvom Health at a Glance: Europe 2016. Okrem štatistických údajov, ktoré poukazujú na veľké rozdiely v oblasti zdravia, zdravotných faktorov, výdavkov na zdravotníctvo vrátane efektívnosti, kvality a prístupu k lekárskej starostlivosti, správa zahŕňa aj analýzy o vplyve neuspokojivého zdravotného stavu na trh práce a zdôrazňuje sa v nej potreba rozvíjať základnú zdravotnú starostlivosť;

10.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zapojila miestne a regionálne orgány do ďalšej práce a aby si vyžiadala ich názory v súvislosti s budúcim vývojom systémov zdravotnej starostlivosti o. i. preto, lebo nasledovaniahodné príklady možno nájsť často na miestnej alebo regionálnej úrovni;

Viaceré veľké výzvy

11.

konštatuje, že systémy zdravotnej starostlivosti v krajinách EÚ budú musieť riešiť viaceré veľké výzvy, pričom niektoré z týchto výziev sa v určitých členských štátoch prejavujú výraznejšie než v iných:

a)

nerovnosti v oblasti zdravotného stavu a prístupu k zdravotnej starostlivosti – rozdiely, ktoré sú často podmienené sociálno-ekonomickými alebo geografickými danosťami;

b)

nový profil chorôb, v rámci ktorého pripadá veľmi veľká časť nákladov v oblasti zdravotnej starostlivosti na chronické ochorenia. Podľa WHO je 86 % všetkých úmrtí v európskom regióne zapríčinených piatimi najčastejšími neprenosnými chronickými chorobami (cukrovka, ochorenia srdcovo-cievneho obehu, rakovina, chronické ochorenia dýchacích ciest a psychické ochorenia), ktoré sú často dôsledkom nezdravej životosprávy (fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, zlé stravovacie návyky a nedostatok pohybu). Tieto faktory sú takisto príčinou narastajúcich problémov s nadváhou a obezitou, a to aj u detí a mladistvých osôb;

c)

starnúce obyvateľstvo s početnou skupinou starších ľudí, ktorí trpia jedným alebo viacerými chronickými ochoreniami (starší ľudia s viacerými chorobami);

d)

prenosné ochorenia a pretrvávajúce obavy v súvislosti s celosvetovými pandémiami. Rastúca miera globalizácie prináša so sebou zvýšené riziko šírenia rôznych druhov zdravotných rizík;

e)

pozoruhodne veľa pacientov ochorie v dôsledku nedostatočnej bezpečnosti pacientov, o. i. v dôsledku infekcií spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti;

f)

narastajúcim problémom pre zdravie obyvateľov je antibiotická rezistencia, ktorá spôsobuje zvýšenú mieru chorobnosti a úmrtnosti, ale aj vysoké náklady pre systémy zdravotnej starostlivosti;

g)

nedostatok odborných pracovníkov v zdravotníctve a opatrovateľstve – v mnohých častiach Európy sa vyskytujú problémy, pokiaľ ide o vzdelávanie dostatočného počtu kvalifikovaných osôb, ich nábor resp. ich udržanie na pracovisku;

h)

narastajúce očakávania občanov a požiadavky v súvislosti so starostlivosťou zameranou na pacienta;

i)

na systémy zdravotnej starostlivosti sa vyvíja tlak, aby znižovali náklady a dosiahli väčšiu nákladovú efektívnosť, keďže výdavky na zdravotníctvo sú vysoké a majú tendenciu ďalej sa zvyšovať;

j)

nové technológie v oblasti blahobytu môžu prispieť k zlepšeniu zdravia mnohých ľudí – inovácie znižujú náklady pri niektorých zdravotných problémoch, avšak nové možnosti liečby niektorých ochorení a zdravotných stavov môžu zároveň viesť k zvýšeniu nákladov;

k)

silnejúca migrácia, ktorá si v súvislosti s často traumatizovanými utečencami o. i. vyžaduje lepšiu dostupnosť primeranej psychiatrickej, psychoterapeutickej a psychosomatickej liečby;

l)

zmena životného prostredia a klímy má negatívny vplyv na zdravie a kvalitu života;

m)

duševné a telesné choroby v dôsledku náročného pracovného života a nedostatočnej rovnováhy medzi prácou a súkromným životom;

Opatrenia na riešenie týchto výziev

12.

zastáva názor, že rovnosť príležitostí v oblasti zdravia sa začína tým, že všetci majú prístup k zdravotnej starostlivosti. Primerané a udržateľné financovanie má rozhodujúci význam pre zaistenie celoplošnej, dostupnej a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti. Treba bojovať proti neoficiálnym platbám a iným korupčným aktom v zdravotníctve, pretože majú negatívny vplyv na dostupnosť a účinnosť zdravotnej starostlivosti;

13.

konštatuje, že najväčší podiel nákladov v zdravotníctve a iných systémoch sociálnej ochrany spôsobujú chronické ochorenia, ktoré dominujú v počte chorôb. V záujme zachovania dlhodobej udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti je potrebné ich zreformovať tak, aby boli schopné lepšie zvládať chronické ochorenia, a zároveň treba zastaviť neudržateľný nárast nákladov. Mnohým chronickým ochoreniam možno predísť prostredníctvom zmeny životného štýlu a prostredníctvom správnych opatrení sa môže spomaliť zhoršovanie zdravotného stavu, ktoré je pre chronické ochorenia typické;

14.

osobitne poukazuje na problémy v oblasti psychických ochorení. Duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné zdravie. Psychické ochorenia sa často liečia úspešne v rámci ambulantnej liečby. Duševné zdravie sa často zakladá na dobrých sociálnych vzťahoch v rodine, k blízkym osobám a ostatným ľuďom, na dobrom životnom a pracovnom prostredí a pocite harmonického a zmysluplného života;

15.

zastáva názor, že sa treba viac sústrediť na prevenciu a podporu zdravia, ktoré sa musia vo väčšej miere zakladať na poznatkoch a pevných dôkazoch. Treba zlepšiť spoluprácu v oblasti zdravotnej starostlivosti a opatrovania, aby sa najmä starším ľuďom a osobám so zdravotným postihnutím umožnil lepší život. Zdá sa, že v tejto súvislosti je výhodné spojiť poskytovanie zdravotných a sociálnych služieb so zameraním na individuálne posúdenie a kontinuitu v poskytovaní starostlivosti. Keďže základy životného štýlu sa osvojujú v mladosti, rodiny a škola musia v oblasti prevencie zohrávať dôležitú úlohu;

16.

súhlasí s názorom uvedeným v správe Health at a Glance: Europe 2016 v súvislosti s tým, že členské štáty EÚ musia rozvíjať primárnu zdravotnú starostlivosť s cieľom uspokojovať potreby starnúceho obyvateľstva, vytvárať lepšie reťazce poskytovania starostlivosti a bojovať proti zbytočnému využívaniu nemocničnej liečby. Treba investovať do primárnej zdravotnej starostlivosti, ambulantnej a domácej liečby a vysoko špecializovaná nemocničná liečba by sa z dôvodu kvality mala koncentrovať. V záujme odbremenenia nemocníc musí byť primárna zdravotná starostlivosť dostupná aj mimo bežného pracovného času. Je dôležité vytvoriť multidisciplinárny prístup. Pracovníci pôsobiaci v oblasti primárnej zdravotnej starostlivosti by mali byť špecialistami na prevenciu, propagáciu zdravia, ako aj poskytovanie starostlivosti v oblasti chronických ochorení;

17.

poukazuje na to, že systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ sú veľmi rozdielne. Existujú veľké rozdiely v miere financovania zo strany verejných orgánov a v tom, či sa sociálne služby poskytujú doma alebo v osobitných zariadeniach. V záujme dosiahnutia rovnosti príležitostí v oblasti zdravia musia mať všetky osoby v prípade potreby prístup ku kvalitným sociálnym službám. Treba podporiť poskytovateľov neformálnej starostlivosti. Dôležité doplnkové opatrenia môžu poskytnúť dobrovoľnícke organizácie;

18.

vyzýva vnútroštátne orgány, aby venovali pozornosť dôležitej úlohe miestnych a regionálnych orgánov pri transformácii zo starostlivosti zameranej na nemocnice na komunitnú starostlivosť a aby im umožnili rozvíjať tvorivé a preventívne aktivity, služby včasnej intervencie a možnosti dlhodobej starostlivosti, namiesto toho, aby sa sústreďovali iba na reaktívnu starostlivosť;

19.

súhlasí s názorom uvedeným v správe Health at a Glance: Europe 2016, že treba vynaložiť viac úsilia na prevenciu chronických ochorení v produktívnom veku. Chronické ochorenia majú za následok pokles zamestnanosti, nižšiu produktivitu, skorší odchod do dôchodku, nižšie príjmy a predčasnú smrť. Dobré pracovné prostredie vyhovujúce z fyzického aj psychického hľadiska má zásadný význam, pokiaľ ide o zníženie miery ochorení súvisiacich s prácou a pracovných úrazov, ako aj zníženie miery práceneschopnosti a nezamestnanosti v dôsledku choroby. Preto je potrebná väčšia koordinácia medzi politikou v oblasti zdravia a trhu práce, pričom do tohto procesu musia byť zapojení aj sociálni partneri. Opatrenia v zdravotnej oblasti sa musia vnímať skôr ako investície než ako náklady;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné vynakladať úsilie, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli vykonávať prácu zodpovedajúcu ich osobným predpokladom. Dobre fungujúca rehabilitácia je veľmi dôležitá pre návrat chorých alebo zranených osôb do pracovného života;

21.

zastáva názor, že treba venovať zvýšenú pozornosť otázkam zapojenia pacientov a liečbe orientovanej na pacienta (3). Vo všeobecnosti sú dnes pacienti lepšie informovaní a mnohí ľudia chcú mať možnosť vybrať si poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a želajú si dostať informácie o dostupnosti a kvalite. Systémy zdravotnej starostlivosti by preto mali ľudí podporovať v tom, aby sa starali o vlastné zdravie, t. j. aby žili zdravo, prijímali informované rozhodnutia týkajúce sa liečby a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, starali sa sami o seba a vyhýbali sa zdravotným komplikáciám;

22.

zároveň považuje za rozumné, aby sa spoločne financovaná starostlivosť poskytovala len na základe potreby, a nie dopytu jednotlivých pacientov, pretože v opačnom prípade existuje riziko, že služby zdravotnej starostlivosti a liečba sa budú využívať v neprimeranej miere;

23.

upozorňuje na to, že treba klásť väčší dôraz aj na kvalitu zdravotnej starostlivosti, ako aj na liečebné výsledky. Stimulovať zlepšenie a zisťovať účinnosť investícií v sektore zdravotníctva možno dosiahnuť prostredníctvom zhromažďovania veľkých dát (big data), transparentnosti a otvoreného porovnávania na základe spoločných ukazovateľov;

24.

naliehavo žiada, aby sa pristúpilo k lepšiemu plánovaniu a koordinácii medzi sektormi zdravotníctva a vzdelávania s dobrými možnosťami ďalšieho vzdelávania v snahe zaistiť dostatočný počet dobre vyškolených pracovníkov v sektore zdravotnej starostlivosti a opatrovateľstva. V súčasnosti je v rôznych povolaniach nedostatok pracovných síl a medzi jednotlivými profesijnými skupinami existuje nerovnomerné geografické rozloženie a prevláda nerovnováha. Okrem iného treba zabezpečiť, aby bolo k dispozícii viac lekárov v oblasti primárnej zdravotnej starostlivosti (4) a udržať si kvalifikovaných pracovníkov. Zamestnávatelia musia ponúkať príjemné pracovné prostredie a dobré pracovné podmienky s cieľom zamestnať a udržať pracovníkov. V záujme ďalšieho rozvoja činnosti by zamestnávatelia mali vytvárať viacprofesijné tímy a delegovať úlohy (task shifting), aby sa posilnila úloha zdravotných sestier a ostatných profesijných skupín. Výbor dúfa, že k tomu môže prispieť angažovanosť Komisie vytvoriť európsky zbor solidarity, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa o prácu v zdravotníctve zaujímalo viac mladých ľudí;

25.

víta rozvoj v oblasti zdravotníckych technológií a zavádzanie nových liekov. Investície do výskumu a inovácie majú zásadný význam pre rozvoj zdravotníctva. Uplatňovaním podporných nástrojov a prostredníctvom rozvoja nových technológií je možné zvýšiť aj samostatnosť osôb, ktoré potrebujú opateru;

26.

zastáva názor, že nové digitálne technológie predstavujú najdôležitejšiu pomôcku pre účinnú liečbu, keďže ponúkajú nové možnosti v oblasti prevencie, zisťovania, diagnostiky, ošetrovania, ako aj v oblasti informovania a komunikácie. Tempo inovácie v tejto oblasti je veľmi rýchle. Napriek tomu, že existujú oprávnené dôvody na ochranu údajov a súkromia, využívanie možností, ktoré ponúkajú nové informačné technológie, je v zdravotníctve príliš často pomalé. Predpisy o ochrane údajov musia byť nastavené tak, aby nebránili účinnej zdravotnej starostlivosti, monitorovaniu a výskumu. Okrem toho musí byť zaručená ochrana súkromia;

27.

upozorňuje, že digitalizácia zároveň znamená aj zásadnú zmenu pracovných postupov a organizácie zdravotníctva. Taktiež sa zmení vzájomný pomer rôznych profesijných skupín, ako aj rovnováha medzi pacientmi a zdravotníckymi pracovníkmi. Systémy elektronického (eHealth) a mobilného (mHealth) zdravotníctva umožňujú, aby občania v tejto oblasti vo výraznej miere ovplyvňovali vlastné zdravie a starostlivosť a preberali väčšiu zodpovednosť. Tým, že sa pacienti viac starajú sami o seba, môžu sa vyhnúť návštevám lekára, čo zvyšuje ich spokojnosť a znižuje náklady na zdravotnícku a opatrovateľskú starostlivosť. Intenzívnejšia digitalizácia môže prispieť aj k poskytovaniu lepších služieb v odľahlých a riedko osídlených oblastiach;

28.

poukazuje na to, že nové lieky zohrávajú dôležitú úlohu v rozvoji zdravotníckeho odvetvia. Nové a lepšie diagnostické metódy umožňujú individualizovanú liečbu a používanie liekov s menšími vedľajšími účinkami a lepšími liečebnými výsledkami. V záujme lepšej nákladovej efektívnosti v zdravotníctve však treba zakročiť proti vysokým cenám liekov a ich nadmernému predpisovaniu. Preto podporuje prijatú iniciatívu o dobrovoľnej spolupráci členských štátov v oblasti obstarávania, tvorby cien a prístupu k liekom;

29.

zasadzuje sa za to, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie s cieľom využiť potenciálne hospodárske a kvalitatívne výhody spolupráce v oblasti nákladovo náročného a/alebo vysoko špecializovaného zdravotníckeho vybavenia;

30.

sa nazdáva, že treba pokračovať v cieľavedomom úsilí vyvíjanom v mnohých oblastiach s cieľom zvýšiť bezpečnosť pacientov. Taktiež treba prijať opatrenia na boj proti antibiotickej rezistencii, o. i. prostredníctvom reštriktívneho používania antibiotík, vývoja nových antibiotík a integrovaného prístupu, ktorý bude zahŕňať zdravie ľudí, ako aj zvierat, a takisto osobitné opatrenia na boj proti infekciám súvisiacim so zdravotnou starostlivosťou. V záujme poskytnutia účinnej ochrany pred nákazami treba zabezpečiť, aby sa všetkým ľuďom žijúcim v Európe poskytla rovnako optimálna ochrana proti chorobám, ktorým možno zabrániť očkovaním;

31.

považuje za veľmi dôležité, aby orgány poskytujúce zdravotnú starostlivosť a sociálne služby v členských štátoch venovali pozornosť ohrozeniu, ktorému čelia mnohí noví migranti, a aby sa prijali opatrenia na uspokojenie ich potrieb týkajúcich sa liečby, napr. v oblasti duševného zdravia;

32.

vyzdvihuje ústrednú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri ochrane pred rizikovými faktormi spojenými so životným prostredím a pri podpore zdravia. Miestne a regionálne orgány majú často hlavnú zodpovednosť za ochranu životného prostredia, kvalitu ovzdušia, odvoz odpadu, územné plánovanie, verejnú dopravu, dodávku vody a sanitáciu, zelené plochy určené na rekreáciu, bezpečnosť potravín atď. Sektor zdravotníctva a sociálnej starostlivosti k tomu môžu prispieť napríklad prostredníctvom používania bezpečnejších a ekologickejších výrobkov, dobre fungujúceho nakladania s odpadom a zníženia spotreby energie a vody;

Opatrenia na úrovni EÚ

33.

víta európsku spoluprácu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci rešpektovania autonómneho postavenia členských štátov, pokiaľ ide o podobu, organizáciu a financovanie zdravotníctva. Aj keď sú výzvy rovnaké, ich riešenia sú často odlišné. EÚ by mala podporovať členské štáty a ich miestne a regionálne orgány, pokiaľ ide o propagáciu zdravia obyvateľov a rozvoj zdravotnej starostlivosti. EÚ musí rešpektovať zásadu subsidiarity a zohľadňovať rozdiely v systémoch zdravotnej starostlivosti jednotlivých členských štátov;

34.

zároveň sa domnieva, že je v záujme EÚ zlepšovať zdravotný stav a odbúravať rozdiely v oblasti zdravotníctva, keďže je to aj predpokladom pre zmenšovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európe. EÚ musí pri svojich krokoch dôslednejšie rešpektovať zásadu „zdravie vo všetkých politických oblastiach“;

35.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby financovanie politiky súdržnosti EÚ pokračovalo aj po roku 2020 v oblastiach, ako je infraštruktúra zdravotnej starostlivosti, elektronické zdravotníctvo a programy na podporu zdravia s cieľom podporiť regionálny rozvoj a znižovať rozdiely v sociálnej a hospodárskej oblasti. Účinnosť projektov financovaných z fondov EÚ by sa mala skúmať z hľadiska verejného zdravia a hospodárskeho rozvoja príslušných regiónov (5);

36.

zastáva názor, že cezhraničná spolupráca môže prispieť k rozvoju európskych systémov zdravotnej starostlivosti. Je opodstatnené, aby EÚ mala niektoré zákonodarné právomoci v otázkach cezhraničných zdravotných rizík a zdravotnej starostlivosti, mala by sa však zameriavať najmä na podporu krokov členských štátov, ako aj na opatrenia zvyšujúce kvalitu. Môže to urobiť napríklad tak, že bude vydávať odporúčania, zavádzať a financovať rozvojové projekty, stimulovať spoluprácu v pohraničných regiónoch, podporovať výmenu poznatkov a skúseností, šíriť osvedčené príklady a postupy a že sa bude aktívnejšie podieľať na transparentnom porovnávaní a hodnotení účinnosti systémov zdravotnej starostlivosti, o. i. v spolupráci s WHO a OECD. Je pri tom dôležité ozrejmiť rozličné vplyvy zdravotníckych služieb na zdravie jednotlivých pacientov, respektíve na verejné zdravie;

37.

v tejto súvislosti navrhuje, aby Európska komisia vypracovala podobný program ako Erasmus pre odborných pracovníkov v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti;

38.

sa domnieva, že prioritné oblasti, ktoré vybrala expertná skupina pre posudzovanie výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti (HSPA) (integrovaná starostlivosť, prístup k zdravotnej starostlivosti a rovnoprávnosť, primárna zdravotná starostlivosť, výsledky v oblasti zdravia/účinnosť, chronické ochorenia a kvalita zdravotnej starostlivosti), platia rovnako aj na nižšej ako celoštátnej úrovni, a zdôrazňuje, že je pripravený spolupracovať s uvedenou skupinou s cieľom využiť odborné znalosti z miestnej a regionálnej úrovne;

39.

v tejto súvislosti žiada, aby dostal miesto pozorovateľa v expertnej skupine HSPA, ktorú Komisia a členské štáty vytvorili v septembri 2014 na žiadosť Rady;

40.

sa domnieva, že EÚ by o. i. mala podporovať prevenciu chronických ochorení, ako aj inováciu a používanie moderných nástrojov IKT, stimulovať európsku spoluprácu pri hodnotení liečebných postupov a naďalej sa zapájať do boja proti antibiotickej rezistencii v celosvetovom meradle. Preto víta napr. akčný plán pre boj proti antibiotickej rezistencii, ktorý Komisia plánuje predložiť v roku 2017;

41.

v tejto súvislosti pripomína záväzok členských štátov vypracovať do polovice roka 2017 národné akčné plány proti antimikrobiálnej rezistencii „založené na prístupe ‚jedno zdravie‘ a v súlade s cieľmi globálneho akčného plánu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)“ a vyzýva ministerstvá zdravotníctva, aby miestne a regionálne orgány zapájali do prípravy a realizácie týchto plánov;

42.

konštatuje, že vďaka rozsudkom Súdneho dvora EÚ a smernici o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z roku 2011 sa rozšírili možnosti občanov EÚ využívať možnosti liečby v inom členskom štáte. Predstavuje to výhodu o. i. pre pacientov s diagnózou zriedkavej choroby alebo pre tých, ktorí potrebujú kvalifikovanú liečbu, ktorá sa v ich krajine neposkytuje. Preto víta prácu Komisie zameranú na zavedenie európskej referenčnej siete pre poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti a vytvorenie centier excelentnosti v členských štátoch EÚ na podporu poskytovania vysoko špecializovanej zdravotnej starostlivosti;

43.

vyzýva, aby EÚ v rámci svojej práce v súvislosti s iniciatívou s názvom Stav zdravia v EÚ ukázala osvedčené postupy v oblasti efektívnych a vysoko kvalitných zdravotníckych služieb a aby preskúmala, ktoré formy organizácie v zdravotníctve obzvlášť podporujú efektívnu a vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť. Rovnako treba ozrejmiť, ako možno prostredníctvom vysokokvalitných zdravotníckych služieb znížiť dopyt po sociálnych službách. V tejto súvislosti chce zdôrazniť, že je dôležité zviditeľniť miestne a regionálne organizačné modely v zdravotníctve, ktoré sa preukázali ako efektívne.

V Bruseli 22. marca 2017

Predseda Európskeho výboru regiónov

Markku MARKKULA


(1)  Health at a Glance: Europe 2016.

(2)  Iniciatíva, ktorá je časovo obmedzená na dva roky, sa bude realizovať v spolupráci s OECD, Európskym strediskom pre monitorovanie politík a systémov v oblasti zdravia a členskými štátmi a zahŕňa štyri prvky:

zverejnenie správy Health at a Glance: Europe 2016 (november 2016),

„zdravotné profily“ jednotlivých krajín na účel preskúmania charakteristických znakov a výziev pre jednotlivé členské štáty EÚ (november 2017),

analýza vypracovaná na základe oboch uvedených prvkov, ktorá poskytne stručný prehľad a prepojí výsledky so širšie koncipovanou agendou EÚ s dôrazom na komplexné politické otázky a možnosti vzájomného učenia (november 2017),

možnosť dobrovoľnej výmeny osvedčených postupov, ktoré môžu požadovať členské štáty s cieľom prediskutovať konkrétne aspekty situácie vo svojej krajine (od novembra 2017).

(3)  Koncepcia, na základe ktorej sa pacienti a ich rodinní príslušníci zúčastňujú na plánovaní a realizácii liečby znamená viac ako ich choroba.

(4)  Health at a Glance: Europe 2016.

(5)  CDR 260/2010.