21.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/20

Spravodajca:

Lutz RIBBE

Pomocná spravodajkyňa:

Isabel CAÑO AGUILAR

1.1.

EHSV víta závery konferencie COP 21 v Paríži a vníma ich ako dôležitý míľnik v účinnom boji proti zmene klímy.

1.2.

Existujú však dva veľké problémy: na jednej strane sa navrhované ciele jednotlivých členských štátov v oblasti znižovania emisií (plánované vnútroštátne stanovené príspevky) nezhodujú s výsledkami z Paríža a na druhej strane sa napriek niekoľkým malým pokrokom nepripisuje občianskej spoločnosti dostatočný význam.

1.3.

Aktéri občianskej spoločnosti čelia v súčasnosti veľkým prekážkam, ak chcú iniciovať a vykonávať opatrenia v boji proti zmene klímy. Dôvodom je najmä to, že politika nevidí, aký veľký potenciál má činnosť občianskej spoločnosti v boji proti zmene klímy. Doteraz sa nezaujímala dostatočne o to, aké stratégie boja proti zmene klímy plánujú aktéri občianskej spoločnosti, aké sú ich potreby a akú podporu potrebujú. Dokonca aj regulačné požiadavky do istej miery systematicky bránia občianskej spoločnosti v boji proti zmene klímy.

1.4.

V dôsledku toho aktéri občianskej spoločnosti príliš často nenachádzajú žiadny rámec, ktorý by im dovoľoval presadzovať vlastné plány na „ochranu klímy zdola“. Príčinou je aj to, že nedokážu financovať vlastné zámery, hoci k dispozícii by mali byť dostatočné investičné prostriedky.

1.5.

EHSV preto ako bezprostrednú odpoveď na závery z Paríža navrhuje koalíciu subjektov z politickej sféry, verejnej správy a občianskej spoločnosti. Úlohou koalície musí byť zníženie počtu prekážok v boji občianskej spoločnosti proti zmene klímy na minimum, tým že:

1.6.

Táto koalícia musí konať na rôznych politických úrovniach. V zásade ide o splnenie týchto piatich úloh:

1.7.

Na splnenie týchto piatich úloh je nutné viesť štruktúrovaný, ale otvorený dialóg v rámci koalície, ktorá musí v tomto smere predstavovať diskusné fórum. Je preto dôležité, aby účastníci vystihli rôznorodosť občianskej spoločnosti a rozvinuli kultúru otvorenosti, tvorivosti a ochoty spolupracovať. Diskusné fórum by malo zaistiť, že politický rámec, ktorý sa má vytvoriť, skutočne podporí boj občianskej spoločnosti proti zmene klímy.

1.8.

Na to, aby mohla koalícia plniť svoje ciele, potrebuje administratívnu podporu, ktorá by umožnila:

1.9.

Prostredníctvom koalície subjektov z politickej sféry a občianskej spoločnosti sa má dosiahnuť ďalší cieľ, ktorý podporuje EHSV: nevyhnutnosť spravodlivej zmeny pracovného prostredia smerom k udržateľnosti so štrukturálnou účasťou odborov a zväzov zamestnancov.

2.1.

Výsledky konferencie COP 21 v Paríži predstavujú dôležitý míľnik v rokovaniach o boji proti zmene klímy, pretože ide o prvú medzinárodnoprávne záväznú dohodu, v ktorej sa všetky zmluvné štáty bez výnimky zaväzujú, že sa budú aktívne zaoberať zmenami klímy, ktoré boli uznané za nebezpečné.

2.2.

Medzinárodné spoločenstvo sa spoločne zaviazalo obmedziť globálne otepľovanie na hodnotu nižšiu ako 2 stupne Celzia – pokiaľ možno až na 1,5 stupňa.

2.3.

Dohoda obsahuje ďalší dôležitý konkrétny pokyn, a síce dosiahnutie globálnej neutrality v oblasti skleníkových plynov v druhej polovici storočia.

2.4.

EHSV tieto výsledky uvítal (1), vidí však aj dva veľké problémy:

2.4.1.

Po prvé vnútroštátne ciele v oblasti zmierňovania zmeny klímy predložené členskými štátmi (plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok) nie sú v súlade s výsledkom konferencie COP. Ich uskutočnením by sa globálne otepľovanie neobmedzilo na 2 stupne Celzia, ale zvýšilo by sa na 2,5, či dokonca na viac ako 3 stupne Celzia.

2.4.2.

Po druhé nekladie sa dostatočný dôraz na význam občianskej spoločnosti. Aj keď sa v minulosti dosiahol určitý pokrok v oblasti transparentnosti a súčinnosti, samotná úloha občianskej spoločnosti v politike v oblasti zmeny klímy nebola zatiaľ dostatočne pochopená: výsledky z Paríža musí zaviesť do praxe a využívať občianska spoločnosť, nie vyjednávači na konferencii COP.

2.5.

Stratégia využitia občianskej spoločnosti ako strategického partnera pri zavádzaní rozhodnutí z konferencie COP do praxe neexistuje, a to ani v náznakoch. Platí to aj na úrovni Európskej únie, ktorej politika v oblasti zmeny klímy sa preto okrem „diplomatického riešenia boja proti zmene klímy“ musí oprieť aj o druhý pilier. Jeho základom musí byť pochopenie a posilnenie významu a úlohy občianskej spoločnosti, pričom celému širokému spektru aktérov občianskej spoločnosti treba uľahčiť navrhovanie a vykonávanie stratégií boja proti zmene klímy v danom prostredí.

2.6.

Politika v oblasti zmeny klímy sa nemôže a nesmie nariaďovať „zhora“. Úspech dosiahne len vtedy, ak bude založená na širokej podpore a aktívnej spolupráci väčšiny podnikov, územných celkov a občanov. Buď sa bude realizovať „zdola“ alebo zlyhá.

2.7.

Značné úspechy politiky v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy sa v minulosti dosiahli preto, lebo predstavitelia občianskej spoločnosti, ku ktorým možno jednoznačne zaradiť aj „radových“ občanov v ich úlohe občanov štátu, sa neobmedzili len na reakcie na politické príkazy, prípadne na to, aby sa chápali len ako „nástroj realizácie“. Naopak, práve oni pôsobili ako priekopníci zmeny a aktívne konali, a tak – v rámci im poskytnutých možností – dosiahli zásadné úspechy a vyvíjali politický tlak. Platí to v technologickej, ale aj hospodárskej a najmä v spoločenskej oblasti [vzhľadom na spoločenské prijatie týchto technológií, najmä však pri „mainstreamingu“ zmeny, teda pri sociálnom učení, ako aj pri „učení sa od spoločenstva“ (learning from community)].

2.8.

Zatiaľ čo sa napríklad doterajšia výroba energie a politika v oblasti energetiky, ktoré sú spoluzodpovedné za zmenu klímy, zameriavali zväčša na koncové zdroje energie a veľké centrálne štruktúry s malým počtom hráčov, pričom občianska spoločnosť vystupovala väčšinou iba ako „konzument“, budú opatrenia, ktoré neškodia klíme, v budúcnosti oveľa decentralizovanejšie a budú sa opierať o angažovanosť všetkých zúčastnených strán. Ochota tu bezpochyby existuje a musí sa dôsledne využiť a podporiť.

2.9.

V činnosti občianskej spoločnosti, ktorá sa už dnes dá pozorovať, sa skrýva obrovský inovačný potenciál vyplývajúci z myslenia, pôsobenia a zo správania sa miest a obcí, územných celkov, veľkých podnikov a odborov, ako aj súkromných osôb (jednotlivcov, poľnohospodárov, družstiev, malých a stredných podnikov atď.).

2.10.

Takáto činnosť je dnes veľmi často organizovaná a spätá s konkrétnymi projektmi. Práve z toho vyplýva ich mimoriadna spoločenská dynamika. Znamená to však aj, že pokiaľ takéto iniciatívy zlyhajú, aktéri zaplatia za neúspech z vlastného vrecka. Vyplývajú z toho nielen finančné riziká. Činnosť občianskej spoločnosti si totiž okrem peňazí vyžaduje aj motiváciu a angažovanosť, a to chce čas. Preto sa musí „oplatiť“ (a nielen v hospodárskom zmysle) a riziko neúspechu musí byť primerané. Od európskej a vnútroštátnej politiky sa teda vyžaduje, aby vytvorila čo najširší a veľmi otvorený rámec pre činnosť občianskej spoločnosti.

2.11.

V Európskej únii už existuje množstvo príkladov, ktoré dokazujú, aké dôležité a účinné je, keď sa aktéri občianskej spoločnosti angažujú v boji proti zmene klímy. Tieto príklady sa však nikde systematicky neevidujú ani nevyhodnocujú. Neprebieha žiadna rozprava o tom, aké politické poučenie vyplýva z tohto veľkého množstva rôznych iniciatív, ktoré prekážky treba odstrániť, aby boli tieto iniciatívy ešte úspešnejšie a rozmanitejšie, alebo z akých dôvodov zlyhávajú.

2.12.

Okrem toho neexistujú žiadne platné schémy stimulov umožňujúce refinancovanie použitého kapitálu. Nie sú k dispozícii ani žiadne mechanizmy, ktoré by vysielali požadovaný signál neštátnym aktérom pôsobiacim nad úrovňou veľkých priemyselných podnikov. V Európe dnes badať skôr opačný trend: realizácia príslušných iniciatív sa v dôsledku nesprávnych politických príkazov často ešte sťaží, či dokonca znemožní. V mnohých prípadoch v dôsledku toho neexistuje žiadny (!) rámec nielen pre tvorbu, ale ani pre uskutočňovanie plánov boja proti zmene klímy zo strany aktérov občianskej spoločnosti, ktorí nemôžu uskutočniť svoje nápady. Niekedy ide jednoducho o to, že právno-administratívny rámec je zlý, inokedy sa nezabezpečí financovanie zámerov, v ďalších prípadoch sa ako neprekonateľná prekážka zase ukáže skutočnosť, že externé náklady na fosílne zdroje energie sa stále celkom neinternalizovali (2) a uhlík – napriek tomu, čo sa uvádza – nemá teda „správnu“ cenu.

2.13.

Až príliš často sa pri ambicióznej politike v oblasti zmeny klímy hovorí o „porazených“ a rovnako často sa vyvoláva dojem, že boj proti zmene klímy znamená v prvom rade ústupky. Problémy, ktoré so sebou prináša prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, sa musia samozrejme náležite riešiť a zohľadniť. Rovnako intenzívne však treba vyzdvihovať aj klady, aby sa v spoločnosti vzbudilo oduševnenie. Minimálne technické a hospodárske pokroky zaznamenané počas ostatných rokov (napríklad pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, skladovanie energie, ale predovšetkým aj pri digitálnych aplikáciách, ktoré prinášajú významné pokroky v účinnom a inteligentnom využívaní zdrojov) oprávňujú na takýto postoj.

2.14.

Európa je v súčasnosti technicky a hospodársky nastavená tak, že ochrana klímy a trvalo udržateľný rozvoj môžu predstavovať výhru pre všetkých. Európska energetická únia je založená presne na tejto myšlienke. Predpokladom je, aby politika podporovala alebo aspoň umožňovala predmetné iniciatívy, resp. aby sa ich nepokúšala prekaziť, napríklad pretože spochybňujú existujúce štruktúry. Potenciál zmien a pokrokov v boji proti zmene klímy, ktorý je v zásade ľahko prístupný, sa potom zďaleka nevyčerpá.

3.1.

Potrebujeme nový prístup viacúrovňového riadenia. EHSV navrhuje vytvorenie ctižiadostivej koalície aktérov občianskej spoločnosti, miestnych a regionálnych územných celkov a zodpovedných politických a administratívnych štruktúr na vnútroštátnej, resp. európskej úrovni.

3.2.

Koalícia by mala:

3.3.

Týmto spôsobom môže koalícia – ako výraz viacúrovňového riadenia – prispieť k tomu, aby sa úspešne zhostila sa celospoločenskej úlohy, ktorou je boj proti zmene klímy.

3.4.

Ciele konferencie COP boli jasne pomenované a Európska rada predstavila ďalekosiahle vízie pre Európu, ktorá produkuje nízky objem emisií oxidu uhličitého a účinne využíva zdroje. Podľa nich sa má v roku 2050 emitovať o 80 až 95 % menej skleníkových plynov ako dnes. To bude mať výrazný vplyv na životnú realitu každého jedného európskeho občana, každého jedného podniku a jeho zamestnancov.

3.5.

EHSV už vo svojom prieskumnom stanovisku k udržateľnému rozvoju (3) opísal, aké dôležité je brať vážne práve tieto otázky následkov prichádzajúcich zásadných zmien politiky na každodenný život.

3.6.

Riziku, že udržateľný rozvoj sa bude vnímať ako hrozba, a nie ako šanca do budúcnosti, sa dá čeliť, ak sa vyšle jednoduché posolstvo: boj proti zmene klímy znamená zmeny, ale každý člen spoločnosti má šancu podieľať sa aktívne na týchto zmenách buď samostatne, alebo spoločne s inými – a síce tak, že z toho bude mať osoh nielen klíma, ale zlepšia sa aj miestne životné podmienky.

3.7.

Toto posolstvo sa musí adresovať aj tým, ktorí budú jednoznačne predvídateľné „negatívne“ zmeny (napr. celá oblasť fosílnych energií) pociťovať bezprostredne, a tiež treba podnietiť diskusiu o existujúcom pozitívnom spoločenskom potenciáli tých, ktorí sú pripravení konať a ktorí môžu slúžiť ako príklad pre ostatných, a tento potenciál aktivovať.

3.8.

Naša občianska spoločnosť je mimoriadne rôznorodá. Je to vidieť pri boji proti zmene klímy. Čo je pre jedného aktéra jednoduché, uskutoční iný aktér len veľmi ťažko. Tento rozdiel sa musí brať vážne, pričom spomínanú rozmanitosť je nutné chápať ako šancu, ktorú treba využiť.

3.9.

V podstate ide o to, aby sa „boj proti zmene klímy“ konkretizoval. Problémom sú aj nedostatočné znalosti. Bolo síce vypracované veľké množstvo prípadových štúdií, ale chýba systematizácia, vďaka ktorej sa rozlišuje napríklad podľa kategórií aktérov. To je potrebné preto, lebo odlišná dostupnosť zdrojov jednotlivých aktérov vysvetľuje aj úplne odlišné akčné stratégie. Ako príklady možno uviesť:

3.10.

Tieto príklady ukazujú, že zdroje aktérov občianskej spoločnosti sú veľmi rozdielne, ale logika činností je stále podobná. Vlastné vnútorné, materiálne, finančné a časové zdroje použijú iba vtedy, ak spozorujú reálnu šancu dosiahnuť bezprostrednú odozvu. Z toho zase vyplýva aj to, že tam, kde nemožno dosiahnuť pozitívne výsledky, hrozí nečinnosť až odpor (napr. proti novým investičným projektom).

3.11.

Uvedené príklady objasňujú aj to, že spektrum akčných stratégií, ktoré v celej Európe navrhujú a realizujú najmä neštátni aktéri, je také široké a rôznorodé ako samotná občianska spoločnosť.

3.12.

Bolo by veľkou chybou, keby politika pripisovala aktérom občianskej spoločnosti v rámci prístupu „zhora nadol“ čisto politicky vymyslenú úlohu.

3.13.

Pri nastávajúcej zmene treba osobitne dbať na zachovanie sociálnej istoty. „Ochrana klímy zdola“ síce znamená, že súkromné iniciatívy jednotlivcov nadobúdajú čoraz väčší význam, z čoho vznikajú dôležité hospodárske impulzy, ale to sa nesmie diať na úkor sociálneho zabezpečenia.

3.14.

Preto je dôležité, aby „bojovníci proti zmene klímy zdola“ zostali súčasťou spoločenstva založeného na solidarite. V niektorých prípadoch vznikne nutnosť nanovo určiť, čo tvorí spoločenstvo založené na solidarite a kto doň akým spôsobom prispieva. Toto je dôležité už len z dôvodu, že spaľovanie a spotreba fosílnych látok boli doposiaľ významnými piliermi sociálneho štátu. Odklon od toho a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo sa nesmie udiať na úkor sociálno-politického štandardu a blahobytu dosiahnutého v Európskej únii. Na to musí koalícia subjektov z politickej sféry, verejnej správy a občianskej spoločnosti klásť osobitný dôraz; ba čo viac: mali by z toho vzniknúť celkom nové stratégie.

Ako príklad možno uviesť nasledovné:

3.15.

Medzičasom sa dá energia z obnoviteľných zdrojov decentralizovane vyrobiť tak lacno, že – v spojení s opatreniami na úsporu energie – by sa dokonca mohol vyriešiť problém (spoločenskej) energetickej chudoby. Politika by však musela príslušným iniciatívam poskytnúť dobrý právny rámec a prístup k investičnému kapitálu.

3.16.

Angažovanosť občianskej spoločnosti v oblasti boja proti zmene klímy je orientovaná zväčša miestne alebo regionálne. Rokovania COP a mnohé politické diskusie majú však globálny charakter. Ale nikde inde neplatí zásada „myslieť globálne, konať lokálne“ viac než v oblasti boja proti zmene klímy. Výsledky činnosti občianskej spoločnosti sa však nesmú v globálnom rámci stratiť, je potrebné, aby ich bolo možné vyskúšať, zažiť a vidieť bezprostredne, t. j. na mieste výkonu činnosti.

3.17.

Pre európsku politiku to znamená zmenu myslenia, resp. rozšírenie obzorov: Napríklad uplatnením logiky JI/CDM podľa Kjótskeho protokolu nedosiahnu miestne iniciatívy veľa. Ide o zásadný problém: aktéri občianskej spoločnosti vykonávajú činnosť pravidelne na miestnej a regionálnej úrovni, ale rámcové podmienky pre tieto činnosti sa určujú väčšinou na vnútroštátnej a európskej úrovni. EHSV s obavami pozoruje, ako sa medzi týmto úrovňami vytvára priepasť.

3.18.

Aktívny boj proti zmene klímy zvádzaný prostredníctvom činnosti občianskej spoločnosti ako druhý, nosný pilier európskej politiky v oblasti zmeny klímy sa musí prejaviť, resp. byť očividný na mieste, inak by to znamenalo, že aktéri občianskej spoločnosti nevykonávajú vôbec žiadnu činnosť.

3.19.

Dôležitú úlohu zohrávajú regióny, mestá a obce. EHSV s veľkým uznaním sleduje, aké rôzne iniciatívy už boli v tejto oblasti podniknuté s cieľom koordinovať tieto činnosti. Okrem iného možno spomenúť World Summit on Climate and Territories, Dohovor primátorov a starostov, Sieť ICLEI atď. To sú mnohé iniciatívy, ktoré sa medzičasom môžu opierať aj o rôzne štátne podpory.

3.20.

Regionálny rozvoj a energetická politika šetrná voči klíme by sa mohli dobre dopĺňať, keby decentralizovanú výrobu energie uskutočňovali miestne alebo regionálne štruktúry, čím by sa hodnoty vytvárali vďaka lokálnemu využívaniu vetra, slnka a biomasy. Zvýšenie rozmanitosti aktérov dáva preto zmysel, napriek tomu sa však v žiadnom oficiálnom dokumente EÚ o tomto možnom strategickom prepojení zatiaľ dostatočne nediskutuje.

3.21.

Je to dobrý príklad toho, že EÚ nevyužíva potenciál občianskej spoločnosti v dostatočnej miere. Dohovor primátorov a starostov sa preto vníma pri plnení cieľov, ktoré vytýčila EÚ, predovšetkým ako oporný bod. Úloha dohovoru ako hnacej sily nových politických iniciatív zostáva však nedocenená, resp. nevyužíva sa systematicky.

4.1.

V koalícii pôjde o týchto päť úloh:

4.1.1.

Po prvé, potrebujeme lepšie porozumieť tomu, aké opatrenia v boji proti zmene klímy zamýšľajú, resp. chcú uskutočniť aktéri občianskej spoločnosti zohrávajúci rôzne úlohy.

4.1.2.

Po druhé, treba identifikovať a odstrániť štrukturálne problémy a bariéry, ktoré stoja v ceste úspešnému uskutočneniu. Z toho potom pre politiku vyplýva úloha odstrániť byrokratické prekážky a zložité postupy, ktoré vedú k nečinnosti aktérov občianskej spoločnosti alebo ich činnosť zásadne sťažujú. V tomto smere Európska komisia už podnikla prvý krok, a to v podobe oznámenia s názvom Lepšie možnosti pre spotrebiteľov energie (4). Ten ale ani zďaleka nepostačuje, lebo okrem iného sa pojem „prosumer“ (výrobca-spotrebiteľ) vykladá až príliš úzko (5).

4.1.3.

Po tretie, o úspechoch treba informovať ešte intenzívnejšie.

4.1.4.

Po štvrté, treba určiť rozhodujúce podmienky a faktory úspechu.

4.1.5.

Po piate, treba vytvoriť politický rámec, ktorým sa stanovia nevyhnutné podmienky činnosti, aby mohli aktéri občianskej spoločnosti navrhovať a uskutočňovať stratégie činností v oblasti boja proti zmene klímy. Sprostredkovanie rámca činností musí byť úlohou viacúrovňového riadenia, pretože na presadenie rámca opatrení sa vyžaduje spoločné chápanie na strane subjektov s rozhodovacími právomocami na európskej, vnútroštátnej a nižšej ako celoštátnej úrovni tak isto ako ich koordinovaná činnosť.

4.2.

Splnenie úloh si vyžaduje dodatočnú administratívnu podporu, pomocou ktorej sa ako základ pre diskusie v rámci koalície subjektov z politickej sféry, verejnej správy a občianskej spoločnosti musia použiť tieto opatrenia:

4.3.

Úlohou politiky a správy bude – prípadne aj v spolupráci s EHSV – túto koalíciu koordinovať, riešiť nastolené prekážky a podľa možnosti ich odstraňovať alebo aspoň dať jednoznačné odpovede na to, prečo si myslia, že určité iniciatívy sa nedajú realizovať.

4.4.

Len ak bude existovať rámec činností, ktorý ocení rozmanité úlohy aktérov občianskej spoločnosti, uzná odlišnú dostupnosť zdrojov, zohľadní faktory úspechu a vytvorí pozitívne rámcové podmienky, získajú aktéri občianskej spoločnosti aj prístup ku kapitálu a k ďalším investičným prostriedkom. Toto dodnes zostáva relevantným praktickým problémom, ktorý politika príliš málo zohľadňuje. Parížska dohoda má totiž obrovský finančný vplyv, ktorý ďaleko presahuje fond na boj proti zmene klímy vo výške 100 miliárd USD ročne.

4.5.

Práve malé miestne banky a iní poskytovatelia úverového kapitálu poskytnú úvery na iniciatívy občianskej spoločnosti v oblasti boja proti zmene klímy len vtedy, ak je refinancovanie relatívne bezpečné. Aj túto podmienku – málo riskantné refinancovanie investícii do boja aktérov občianskej spoločnosti proti zmene klímy – musí politický rámec spĺňať.

4.6.

Rámec činností musí zaistiť dlhodobú bezpečnosť plánovania a investícií. Nič nie je pre potrebnú angažovanosť škodlivejšie ako neistota vyplývajúca z neustálych zmien smerovania politiky.

4.7.

Vyžadujú sa alternatívne investičné možnosti pre projekty s miestnou pôsobnosťou, ktorých perspektívy a riziká dokážu aktéri občianskej spoločnosti sami posúdiť a riadiť– napríklad ako člen družstva. Ak široká verejnosť uzná, že sa investície „u vás“ uchytili a v spleti finančných inštitúcií a veľkých investorov neanonymizovali, môže to zlepšiť aj otrasenú dôveru vo finančné inštitúcie.

4.8.

Pokiaľ existuje stabilný a pevný rámec činností, v zmenených hospodárskych štruktúrach je možný ďalší rast. Pre nový „rast“ bude spoločenský kapitál pravdepodobne rovnako dôležitý ako finančný kapitál. Odcudzenie práce sa sčasti odstráni vďaka vypracovaniu koncepcií „prosum“ a deľba práce bude v štruktúrach spoločenstva lepšie organizovaná. Z toho vyplýva nesmierny potenciál pre sociálne inovácie, ktoré sú pre ambicióznu politiku ochrany klímy nevyhnutné. Vznikajú nové úlohy, ktoré sa zatiaľ nepresne označujú ako výrobcovia-spotrebitelia, platformy a agregáty. Práve v koncepcii „prosum“ možno vidieť dôležitý faktor úspechu pri dosahovaní trvalo udržateľného spôsobu života a trvalo udržateľného hospodárenia.

4.9.

Táto nová forma hospodárstva nie je žiadna utópia, ale už dnes ju možno pozorovať, a teda aj škálovať v početných, predovšetkým miestne organizovaných iniciatívach na ochranu klímy. Naliehavá potreba merateľnosti, napodobňovania a rozširovania neexistuje len pri ambicióznych cieľoch boja proti zmene klímy. Sú to skôr predpoklady znižovania nákladov premeny a zabránenia rozporu medzi cieľmi boja proti zmene klímy a sociálnopolitickými cieľmi.

4.10.

EHSV zdôrazňuje, že v parížskej dohode je nevyhnutnosť spravodlivej transformácie pracovného prostredia výslovne zakotvená, čo sa skonštatovalo už na konferencii o zmenách klímy v Lime. V rámci nového hospodárskeho modelu sa musia vytvárať kvalitné pracovné miesta. To je možné prostredníctvom intenzívneho spoločenského dialógu a kolektívnych vyjednávaní, do ktorých sa zapoja podnikatelia a ktoré budú kryté obsahmi, resp. opatreniami, ako sú napr. odborná príprava zamestnancov s cieľom sprostredkovať nové kvalifikácie, ktoré sú nevyhnutné v rámci transformácie energetiky a ekológie, a opatrenia na posilnenie systémov sociálnej ochrany. Aj tu je potrebný pozitívny rámec činností. Iba tak bude možné, aby aktéri občianskej spoločnosti kompenzovali stratu zamestnanosti a konkurencieschopnosti v určitých sektoroch, ktorá je pri transformácii nevyhnutná, a umožnili hospodársky rast, ktorý je sociálny, trvalo udržateľný a inkluzívny.