EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 9. 2016
COM(2016) 580 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o tvrdeniach o výrobkoch používaných na základe spoločných kritérií v oblasti kozmetiky
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 9. 2016
COM(2016) 580 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o tvrdeniach o výrobkoch používaných na základe spoločných kritérií v oblasti kozmetiky
1.Úvod
Európsky kozmetický priemysel je dynamické a konkurencieschopné odvetvie. Každý rok sa na európskom trhu objaví približne 25 % nových kozmetických výrobkov. Európa je celosvetovým lídrom v oblasti kozmetických výrobkov s veľkosťou maloobchodného trhu v celkovej hodnote 77 mld. EUR. Exportuje jednu tretinu všetkých kozmetických výrobkov predávaných po celom svete.
Kozmetické výrobky zahŕňajú veľmi rozsiahle spektrum výrobkov v rôznych kategóriách výrobkov, počnúc šampónmi, voňavkami a farbami na vlasy až po krémy na ochranu pred slnečným žiarením, zubné pasty a dezodoranty. Vzhľadom na veľký počet kozmetických výrobkov dostupných na trhu EÚ (viac než 1 milión rôznych výrobkov) je veľmi dôležité, aby sa spotrebiteľom poskytovali presné, zrozumiteľné a spoľahlivé informácie podložené dôkazmi získanými za použitia všeobecne uznávaných metód, ktoré im umožnia prijímať informované rozhodnutia a porovnať výrobky s cieľom nájsť také výrobky, ktoré najlepšie zodpovedajú ich potrebám.
Tvrdenia o výrobku a reklama patria k základným nástrojom na informovanie spotrebiteľov o vlastnostiach a kvalite a pomáhajú im vybrať výrobky, ktoré najlepšie zodpovedajú ich potrebám a očakávaniam. V súčasnosti sa prakticky s každým kozmetickým výrobkom uvedeným na trh EÚ spája určitý typ komunikácie, ktorý patrí do oblasti tvrdení o výrobku.
Tvrdenia o výrobkoch sú tiež marketingovými nástrojmi, ktoré používajú kozmetické spoločnosti na odlíšenie ich výrobkov od konkurentov a mohli by tak prispievať k fungovaniu vnútorného trhu a k podnecovaniu inovácií a hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami.
Aby tvrdenia o kozmetických výrobkoch mohli zodpovedajúco plniť svoje ciele, potrebné je mať zavedený efektívny rámec, ktorým sa zabezpečí, aby tieto tvrdenia boli korektné a nezavádzali spotrebiteľov pri zohľadnení kontextu a marketingových nástrojov (bez ohľadu na to, či ide o tlačený materiál, televíznu reklamu alebo použitie akéhokoľvek typu nových médií, ako napr. internet alebo smartfóny), v ktorých sa takéto tvrdenia zobrazujú.
Aby toto bolo možné dosiahnuť, príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad trhom musia byť schopné jednoducho overiť všetky tvrdenia založené na harmonizovaných spoločných kritérií na úrovni EÚ. Komisia nariadením (EÚ) 655/2013 (ďalej len „nariadenie o tvrdeniach“) 1 prijala spoločné kritériá na odôvodnenie tvrdení používaných v súvislosti s kozmetickými výrobkami. Okrem toho v nariadení (ES) č. 1223/2009 (ďalej len „nariadenie o kozmetických výrobkoch“) 2 sa Komisii ukladá povinnosť predložiť do 11. júla 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu o používaní tvrdení na základe prijatých spoločných kritérií.
Hlavným cieľom tejto správy je posúdiť právny súlad tvrdení používaných v súvislosti s kozmetickými výrobkami s prijatými spoločnými kritériami a určiť nápravné opatrenia, ktoré Komisia a členské štáty plánujú prijať v prípadoch nesúladu.
2.Právne predpisy EÚ, ktoré sa uplatňujú na tvrdenia používané v súvislosti s kozmetickými výrobkami
2.1.Článok 20 nariadenia o kozmetických výrobkoch
Tvrdenia používané v súvislosti s kozmetickými výrobkami (tvrdenia o kozmetických výrobkoch) sú dobrovoľné marketingové správy, ktoré používajú hospodárske subjekty pri označovaní, uvádzaní na trh a propagácii svojich kozmetických výrobkov. Podľa článku 20 nariadenia o kozmetických výrobkoch tvrdenia o kozmetických výrobkoch sú texty, názvy, obchodné značky, obrázky a názorné alebo iné symboly, prostredníctvom ktorých sa explicitne alebo implicitne uvádzajú charakteristické znaky alebo funkcie výrobku pri označovaní, sprístupnení na trh a propagácii kozmetických výrobkov. Nezahŕňajú povinné informácie, ktoré sa vyžadujú v prípade kozmetických výrobkov, napr. podľa článku 19 o označovaní výrobkov nariadenia o kozmetických výrobkoch.
V článku 20 sa požaduje, aby sa nepoužívali tvrdenia, ktoré by pripisovali kozmetickým výrobkom (ako je uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia o kozmetických výrobkoch) vlastnosti alebo funkcie, ktoré nemajú.
Článok 20 sa však nevzťahuje na všetky tvrdenia používané v súvislosti s uvádzaním kozmetických výrobkov na trh. Napríklad na tvrdenia, ktoré sa netýkajú vlastností a funkcií výrobku a ktoré nespadajú pod nariadenie o kozmetických výrobkoch (napr. tvrdenia, ktoré sa týkajú balenia alebo určenia ceny), sa vzťahujú iné právne predpisy EÚ, napr. smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom 3 a smernica 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame 4 .
Z tohto dôvodu na účely tejto správy sa pojem „tvrdenia o kozmetických výrobkoch“ vzťahuje len na tie tvrdenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 20 nariadenia o kozmetických výrobkoch.
Prijatie spoločných kritérií pre tvrdenia o kozmetických výrobkoch bolo najdôležitejším krokom pre uplatňovanie článku 20 nariadenia o kozmetických výrobkoch 5 . Tieto kritériá boli uverejnené v nariadení o tvrdeniach z 11. júla 2013 a okamžite nadobudli účinnosť 6 .
2.2.Spoločné kritériá na odôvodnenie tvrdení o kozmetických výrobkoch
Hlavným cieľom spoločných kritérií je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, najmä pred zavádzajúcimi tvrdeniami o kozmetických výrobkoch. Spoločné kritériá poskytujú spoločnostiam rámec na úrovni EÚ, príslušným orgánom členských štátov poskytujú oveľa solídnejší právny základ pre rozhodnutia týkajúce sa kontroly vnútorného trhu a mali by sa teda používať ako referencia v prípade každej ďalšej analýzy. Príslušné orgány môžu oveľa ľahšie overiť tvrdenia o kozmetických výrobkoch, keď budú používať spoločné kritériá.
Spoločné kritériá sa vzťahujú na tvrdenia v podobe textov, názvov, ochranných známok, obrázkov a figuratívnych alebo iných označení, prostredníctvom ktorých sa explicitne alebo implicitne uvádzajú charakteristické znaky alebo funkcie výrobku pri označovaní, sprístupnení na trhu a propagácii kozmetických výrobkov. Vzťahujú sa na všetky tvrdenia bez ohľadu na prostriedok alebo druh marketingového nástroja, ktorý sa použil, na funkciu výrobku uvedenú v tvrdení alebo na cieľovú skupinu.
Ide o týchto šesť spoločných kritérií: súlad s právnymi predpismi, pravdivosť, dôkazné prostriedky, čestnosť, korektnosť a prijímanie informovaných rozhodnutí.
2.3.Horizontálne právne predpisy EÚ týkajúce sa tvrdení o kozmetických výrobkoch
2.3.1.Vzťah medzi nariadením o kozmetických výrobkoch a smernicou o nekalých obchodných praktikách
Nariadenie o kozmetických výrobkoch a smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom majú podobný cieľ, a to chrániť spotrebiteľov pred zavádzajúcimi tvrdeniami, smernica o nekalých praktikách sa môže uplatňovať dodatočne aj na tvrdenia o kozmetických výrobkoch v rozsahu, v akom sa tieto tvrdenia kvalifikujú ako obchodné praktiky v zmysle smernice o nekalých praktikách.
Ustanovenia nariadenia o kozmetických výrobkoch majú ako lex specialis prednosť pred ustanoveniami smernice o nekalých obchodných praktikách, kde osobitné aspekty nekalých obchodných praktík sú regulované uvedeným nariadením. Táto zásada je v smernici o nekalých obchodných praktikách jasne stanovená v článku 3 ods. 4, v ktorom sa uvádza, že v prípadoch rozporu s „inými právnymi predpismi Spoločenstva upravujúcimi osobitné aspekty nekalých obchodných praktík“ majú prednosť iné právne predpisy Spoločenstva a uplatňujú sa na tieto osobitné aspekty. Táto zásada je ďalej vysvetlená v odôvodnení 10 smernice o nekalých obchodných praktikách, v ktorom sa uvádza, že „smernica sa teda primerane uplatní iba vtedy, ak neexistujú iné osobitné predpisy práva Spoločenstva upravujúce osobitné aspekty nekalých obchodných praktík, akými sú napríklad požiadavky na informácie a pravidlá o spôsobe poskytovania informácií spotrebiteľovi“ 7 .
Vďaka prijatiu spoločných kritérií a ich sprievodných usmernení predstavuje nariadenie o kozmetických výrobkoch presnejší, podrobnejší a odvetvový rámec, podľa ktorého sa tvrdenia o kozmetických výrobkoch v rozsahu pôsobnosti článku 20 majú v prvom rade posudzovať.
2.3.2.Vzťah medzi nariadením o kozmetických výrobkoch a smernicou o klamlivej a porovnávacej reklame
Účelom smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame je chrániť obchodníkov pred klamlivou reklamou a stanoviť podmienky, za ktorých je porovnávacia reklama povolená. Zatiaľ čo smernica o klamlivej a porovnávacej reklame sa môže v osobitných prípadoch vzťahovať na podobné praktiky, aké sa riešia podľa smernice o nekalých obchodných praktikách, posúdenie týchto praktík podľa smernice o klamlivej a porovnávacej reklame je zamerané na ich vplyv na konkurentov.
V samotnom článku 20 nariadenia o kozmetických výrobkoch sa nerozlišuje medzi ochranou spotrebiteľov a ochranou konkurentov.
Aj keď v odôvodnení 51 nariadenia o kozmetických výrobkoch sa zdôrazňuje potreba chrániť spotrebiteľov pred zavádzajúcimi tvrdeniami, rozsah pôsobnosti článku 20 nie je obmedzený na ochranu spotrebiteľov. „Korektnosť“ bola zahrnutá do spoločných kritérií ako kľúčová zásada zameraná na ochranu záujmov konkurentov a spravodlivé obchodovanie.
Aj keď smernica o klamlivej a porovnávacej reklame zahŕňa podobné ciele, jej rozsah pôsobnosti je však širší ako v článku 20 nariadenia o kozmetických výrobkoch a nie je obmedzená na funkcie a vlastnosti výrobkov. Smernica o klamlivej a porovnávacej reklame môže byť zameraná na akúkoľvek reklamu na podporu ponuky výrobkov.
2.4.Samoregulácia v prípade tvrdení o kozmetických výrobkoch
V oblasti reklamy sa po dlhý čas uplatňovala samoregulácia s tromi hlavnými stranami v odvetví reklamy (inzerenti, agentúry a médiá), ktoré spolupracovali a riadili sa osobitnými pravidlami a kódexmi praxe a správania. Tieto kódexy majú na starosti reklamné samoregulačné organizácie, ktoré sú zodpovedné za ich vypracovanie, revíziu, uplatňovanie a presadzovanie.
V balíku opatrení lepšej právnej regulácie 8 vypracovanom Komisiou sa poukazuje na význam samoregulačných nástrojov, ktoré dopĺňajú regulačné nástroje. Balík potvrdzuje ako porovnávacie kritérium zásady osvedčeného postupu samoregulácie a spoluregulácie ustanoveného spoločenstvom praxe Európskej komisie pre samoreguláciu a spolureguláciu 9 . Samoregulácia je zakotvená aj v právnych predpisoch, napr. článok 2 písm. f) smernice o nekalých obchodných praktikách.
Samoregulačné systémy pomáhajú odvetviu zabezpečiť ďalšiu úroveň ochrany spotrebiteľov na základe budovania dôvery spotrebiteľov v značky podporovaním zodpovednej reklamy.
V roku 2012 európske združenie odvetvia kozmetických výrobkov Cosmetics Europe vypracovalo chartu a hlavné zásady zodpovednej reklamy a marketingovej komunikácie 10 týkajúce sa propagácie kozmetických výrobkov v EÚ. Táto charta a hlavné zásady sa postupne zavádzajú v zodpovedajúcom rozsahu do vnútroštátnych kódexov reklamnej praxe.
V súlade so záväzkami prijatými v charte a hlavných zásadách zodpovednej reklamy a marketingovej komunikácie prvé monitorovanie uskutočnila v roku 2015 Európska aliancia pre samoreguláciu reklamy (European Advertising Standards Alliance – EASA) v šiestich európskych krajinách: Francúzsko, Maďarsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko. Samoregulačné organizácie analyzovali celkovo 1 861 reklám (vrátane 577 televíznych a 1 284 tlačových reklám) kozmetických výrobkov, vysielaných/uverejnených v septembri 2014, marci 2015 a júni 2015. V správe aliancie EASA 11 sa uvádza, že úroveň súladu so všetkými príslušnými kódexmi reklamnej praxe a právnymi predpismi je 91 %, rovnako 91 % je aj úroveň súladu so spoločnými kritériami, čo teda potvrdzuje záväzok kozmetického priemyslu dodržiavať zásady zodpovednej reklamy.
Aj keď samoregulácia nenahrádza reguláciu, charta a hlavné zásady zodpovednej reklamy a marketingovej komunikácie sa uplatňujú nad rámec vnútroštátneho a európskeho právneho a regulačného rámca. Dopĺňajú zoznam spoločných kritérií ďalšími ustanoveniami zameranými na spoločenské obavy.
3.Opatrenia členských štátov v oblasti dohľadu nad trhom týkajúce sa tvrdení o kozmetických výrobkoch
3.1.Úvod
V článku 22 nariadenia o kozmetických výrobkoch sa uvádza, že členské štáty musia monitorovať dodržiavanie tohto nariadenia prostredníctvom kontrol vnútorného trhu s kozmetickými výrobkami dostupnými na trhu EÚ. V júli 2014 Komisia poslala list všetkým členským štátom, v ktorom ich vyzvala uskutočniť v rámci dohľadu nad trhom kontroly tvrdení o kozmetických výrobkoch. Požiadala členské štáty, aby výsledky svojich kontrol oznámili do 31. decembra 2015.
Na účely zabezpečenia správnych informácií pre vypracovanie správy Komisia požiadala orgány členských štátov pre dohľad nad trhom, aby sa riadili nasledujúcimi zásadami:
1. Účel
Opatrenia v oblasti dohľadu nad trhom by sa mali vykonávať v zmysle článku 20 nariadenia o kozmetických výrobkoch, najmä by mali byť zamerané na používanie tvrdení na základe spoločných kritérií. Opatrenia by sa mali uplatňovať na kozmetické výrobky po vyriešení všetkých hraničných otázok v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami alebo liekmi.
Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti článku 20 sa v správe Komisie uprednostnia tvrdenia o kozmetických výrobkoch, v prípade ktorých by nedodržanie spoločných kritérií mohlo mať negatívny vplyv na zdravie spotrebiteľa.
Príslušné orgány každého členského štátu musia mať zavedené spoločné kritériá a sprievodné usmernenie vo svojich postupoch kontroly a musia ich použiť ako nástroj na kontrolu, či by prípadne tvrdenia mohli zavádzať spotrebiteľa.
2. Rozsah
Tvrdenia, ktoré sa overujú, by sa mali vzťahovať na všetky formy (text, znaky, symboly atď.) a prostriedky (etikety na obaloch, televízna reklama, tlačová reklama atď.) používané na oznamovanie tvrdení. Nemali by sa obmedzovať na textové tvrdenia na obaloch.
3. Časový rámec
Časové obdobie, počas ktorého by sa mali vykonať kontroly vnútorného trhu spojené s opatreniami dohľadu nad trhom, by malo byť jeden kalendárny rok (aby bolo možné kontrolám podrobiť aj sezónne výrobky).
4. Metodika
Príslušné orgány by Komisii mali oznámiť celkový počet kontrol, ako aj počet tvrdení, ktoré neboli v súlade so spoločnými kritériami.
V prípade tvrdení uvedených na obaloch, ktoré neboli v súlade so spoločnými kritériami, by sa malo skontrolovať, či sa spoločné kritériá uplatňovali v čase, keď sa daný výrobok uvádzal na trh, t. j. či bol uvedený na trh pred 11. júlom 2013, alebo po tomto dátume.
V prípadoch podozrenia z nesúladu so spoločnými kritériami by sa mala kontaktovať zodpovedná osoba, aby poskytla vysvetlenie a mali by sa poskytnúť príslušné informácie.
Príspevky boli doručené od 21 členských štátov, z ktorých vyplýva, že vnútroštátne orgány verejného zdravotníctva použili na posúdenie súladu tvrdení o kozmetických výrobkoch spoločné kritériá a príslušné usmernenia. Od začiatku uplatňovania nariadenia o kozmetických výrobkoch sa spoločné kritériá pravidelne používajú na dohľad nad trhom a aj keď zodpovedná osoba alebo distribútor uvádza výrobok na trh. Niektoré členské štáty používali aj ďalšie usmerňujúce dokumenty EÚ 12 ,
Okrem usmernení EÚ týkajúcich sa tvrdení o kozmetických výrobkoch niektoré členské štáty zaviedli v rámci ustanovenom na úrovni EÚ ďalšie vnútroštátne usmernenia s podrobnejšími pokynmi a výkladmi na zohľadnenie osobitných sociálnych, kultúrnych a jazykových súvislostí.
Potreba zohľadniť vnútroštátne súvislosti je obzvlášť dôležitá pri posudzovaní, či priemerný spotrebiteľ rozumie informáciám sprostredkovaným prostredníctvom niektorých tvrdení o kozmetických výrobkoch. Navyše etické kritériá, ako napr. vkus a slušnosť, nie sú zahrnuté v právnom rámci EÚ a sú obsiahnuté výlučne v právnych predpisoch členských štátov a ich posúdenie závisí od osobitných jazykových, kultúrnych a sociálnych súvislostí každého členského štátu 13 .
Niektoré krajiny sa zamerali viac na určité spoločné kritériá, ako napr. „súlad s právnymi predpismi“, „pravdivosť“, „dôkazné prostriedky“ a „čestnosť“. Iné analyzovali do hĺbky len kritériá „súlad s právnymi predpismi“, „korektnosť“ a „prijímanie informovaných rozhodnutí“. Vzhľadom na ťažkosti v určitých prípadoch s prístupom k informačným zložkám o výrobkoch zo strany zodpovedných osôb, ktoré neboli v tej istej krajine, niektoré kritériá, ako napr. „pravdivosť“, „dôkazné prostriedky“ a „čestnosť“ boli overené len čiastočne.
V rámci inšpekcie sa vo všetkých členských štátoch kládol dôraz na zdravotné tvrdenia, pretože Komisia odporučila zamerať sa na tvrdenia, ktoré by mohli predstavovať zdravotné riziko pre spotrebiteľa, ak by nebolo v súlade so spoločnými kritériami a bolo by zavádzajúce, a mohlo by mať tak negatívny vplyv na zdravie spotrebiteľa.
3.2.Metodika, ktorú použili orgány členských štátov
Orgány dohľadu nad trhom členských štátov sa zamerali v prvom rade na posúdenie výrobkov dostupných na ich vnútroštátnych trhoch.
Kontroly sa vykonávali buď v rámci pravidelného dohľadu nad trhom, alebo ako osobitné kontroly na mieste v rámci prípravy návrhu tejto správy. Väčšina členských štátov navštívila distribútorov, zodpovedné osoby, výrobné závody, maloobchodné predajne, internetové obchody a veľkoobchodné prevádzky. Niektoré členské štáty skontrolovali tiež priestory dovozcov a vývozcov.
Členské štáty skúmali tvrdenia nachádzajúce sa v rôznych médiách (televízia, rozhlas, všeobecná a špecializovaná tlač, online), na obaloch, v reklamných letákoch, brožúrach, časopisoch a na webových stránkach (webových stránkach niektorých značiek, webových stránkach týkajúcich sa zdravia). Zahrnuté boli aj vybrané sociálne médiá zamerané na rôzne skupiny spotrebiteľov. Členské štáty vybrali tiež vzorky výrobkov predávaných v lekárňach a paralekárňach.
Väčšina vzoriek použitých na analýzu reprezentovala výrobky zahŕňajúce tieto kategórie tvrdení:
tvrdenia charakterizujúce zložky (napr. „proti starnutiu“),
tvrdenia týkajúce sa účinnosti výrobku (napr. krém s ochranným slnečným faktorom),
tvrdenia zdôrazňujúce neprítomnosť látok (napr. „neobsahuje vonné látky“).
tvrdenia zamerané na znášanlivosť výrobku pre pokožku (napr. „hypoalergénny“, „pre citlivú alebo atopickú pokožku“),
tvrdenia zamerané na zdravotné alebo ďalšie prínosy iné ako kozmetické účely (napr. krémy na ochranu pred slnečným žiarením alebo výrobky na intímnu hygienu).
Členské štáty preskúmali informačné zložky o výrobkoch, dokumenty hodnotenia bezpečnosti a tvrdenia týkajúce sa samotných výrobkov, ako napr. text, obrázky, symboly, ochranné známky a označenia. Vzorky boli analyzované aj z vedeckého hľadiska s cieľom preskúmať prítomnosť zložky, o ktorej sa tvrdilo, že je prítomná alebo neprítomná.
Niektoré členské štáty monitorujú tiež oznámenia o závažných nežiaducich účinkoch podľa článku 23 nariadenia o kozmetických výrobkoch a systému rýchleho varovania (RAPEX) 14 .
3.3.Výsledky dohľadu nad trhom, ktorý vykonali členské štáty
Podľa príspevkov z 21 členských štátov bolo v rokoch 2014 a 2015 analyzovaných celkovo 38 995 tvrdení o kozmetických výrobkoch. Z 38 995 tvrdení nebolo v súlade 3 730 (10 %). Percento súladu a nesúladu sa značne líšilo podľa typu distribúcie výrobku. V niektorých členských štátoch až 70 % tvrdení, ktoré neboli v súlade, bolo zistených v online materiáloch, len 17 % bolo zistených na konkrétnom výrobku a 13 % bolo zistených v brožúrach.
3.3.1.Vlastnosti výrobku
16 z 21 členských štátov, ktoré odpovedali, uviedlo, že sa v nich zistili prípady porušenia takých kritérií ako „dôkazné prostriedky“ a „čestnosť“ v prípade výrobkov s tvrdením o funkcii, ktorá nemohla byť podporená dostatočnými dôkazmi a reprodukovateľnosť a vedecká hodnota dostupných štúdií bola nedostatočná. Rovnako tomu bolo aj v prípade tvrdení poukazujúci na funkciu jednej z látok ako na funkciu konečného výrobku. Pre nízku koncentráciu látky vo výrobku by sa nemohla dosiahnuť jeho účinnosť a dôkazné prostriedky pre funkciu tvrdenú výrobcom sa považovali za nedostatočné. V prípade takýchto výrobkov sa napríklad tvrdilo, že majú ochranný účinok pred slnečným žiarením alebo neobsahujú alergény. Tieto tvrdenia sa považovali za nečestné.
3.3.2.Liečivé vlastnosti, tvrdenia o schopnosti liečiť a o terapeutických účinkoch
10 členských štátov zistilo tvrdenia o liečivom účinku kozmetického výrobku, čím sa porušilo viacero kritérií, ako napr. „prijímanie informovaných rozhodnutí“, „čestnosť“, „dôkazné prostriedky“ a „súlad s právnymi predpismi“. Tieto prípady poukázali na narastajúce ťažkosti s rozlišovaním a klasifikovaním hraničných výrobkov, t. j. či výrobok je kozmetický výrobok, liek alebo zdravotnícka pomôcka.
Spoločné kritériá sa musia použiť len v prípade, keď sa zistilo, že výrobok je kozmetickým výrobkom v zmysle článku 2 nariadenia o kozmetických výrobkoch 15 . Inak hrozí riziko, že sa napríklad nesprávne usúdi, že výrobky sú kozmetické výrobky, ktoré nie sú v súlade so spoločnými pravidlami, pričom v skutočnosti, ide o zdravotnícke pomôcky alebo liek. Na základe toho sa by sa kontroly kozmetických výrobkov v rámci trhového dohľadu mali vykonávať až po vyriešení všetkých hraničných otázok v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami a liekmi.
Väčšina členských štátov označila tvrdenia o liečivom účinku ako najnebezpečnejšie zavádzajúce tvrdenia pre spotrebiteľov. Domnienka, že kozmetický výrobok má terapeutické účinky a liečivé vlastnosti, by mohla viesť spotrebiteľov k tomu, že sa budú samoliečiť a lekára navštívia neskoro. Takéto zavádzajúce tvrdenia zahŕňali terapeutické účinky týkajúce sa kože, krvného obehu, hlbších tkanív, svalov, kĺbov, žíl alebo tukového tkaniva, ako aj protizápalovú funkciu a liečivé vlastnosti. V prípade výrobkov sa tvrdilo, že majú liečebné funkcie alebo liečivé alebo biocídne účinky aj vtedy, keď zodpovedná osoba nemohla poskytnúť dôkazy na ich podporu.
3.3.3.Neobsahuje povolené zložky
Desať členských štátov uviedlo porušenie kritéria „korektnosť“ v kontrolovaných tvrdeniach v dôsledku zneváženia povolených zložiek. K takýmto tvrdeniam patrí napríklad „neobsahuje parabény“ alebo „neobsahuje hliník“.
V prípade 20 % monitorovaných kozmetických výrobkov sa zistili tvrdenia zahŕňajúce výraz „neobsahuje“ a mnohé z nich boli „neobsahuje parabény“. Toto tvrdenie je atraktívne na marketingové účely vďaka pozornosti médií. Členské štáty boli však názoru, že týmto sa porušuje kritérium „korektnosť“, pretože sa znevažujú legálne povolené zložky.
Na druhej strane mnohé členské štáty uviedli, že tvrdenia zamerané na neprítomnosť takých zložiek, ako sú napríklad alkohol, éterické oleje alebo mydlo, sa považuje za vyhovujúce, lebo je dôležité, aby spotrebiteľ mal možnosť výberu s cieľom vyhnúť sa týmto zložkám z konkrétnych dôvodov, ako napr. náboženstvo alebo alergie.
3.3.4.Neobsahuje zakázané zložky
Niektoré členské štáty oznámili, že prípady tvrdení poukazujúcich na neprítomnosť zakázaných zložiek a tvrdení uvádzajúcich dodržiavanie noriem kvality EÚ a „správnej výrobnej praxe“ sa považovali za nevyhovujúce a porušujúce kritérium „súladu s právnymi predpismi“. Takéto tvrdenia môžu pôsobiť zmätočne na spotrebiteľov a zvýšiť hospodársku súťaž s inými výrobcami, ktorí tiež konali v súlade s nariadením o kozmetických výrobkoch, ale na to nepoukazovali.
3.3.5.Tvrdenia o hypoalergénnosti
7 členských štátov oznámilo prípady tvrdení o „hypoalergénnosti“ bez podporných dokumentov alebo dôkazov. Niektoré vnútroštátne orgány oznámili tvrdenia o farbách na vlasy, podľa ktorých farbivá obsahovali zložky, ktoré garantovali alebo ponúkali ochranu pred kožnými problémami (alebo znížené riziko alergie) počas farbenia. Tieto výrobky však obsahovali rezorcinol a parafenyléndiamín, ktoré sú všeobecne známymi alergénmi. Tvrdenia, ktoré sa snažia podceniť riziko alergických reakcií spojených s používaním farieb na vlasy, predstavujú riziko pre ľudské zdravie a môžu brániť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutie o používaní výrobku.
3.3.6.Tvrdenia o prítomnosti/neprítomnosti zložiek napriek tomu, že sa nenašli/našli vo výrobku
Päť členských štátov oznámilo prípady neprítomnosti zložiek uvedených v tvrdení týkajúcom sa výrobku, čím sa porušilo kritérium „pravdivosť“.
3.3.7.„Netestované na zvieratách“ a logo králika
Štyri členské štáty zistili prípady nesúladu s kritériom „dôkazné prostriedky“, keď napriek tvrdeniu, že výrobky „neboli testované na zvieratách” na základe prítomnosti loga králika alebo textu, zodpovedná osoba nemala pre toto dôkaz pre všetky kozmetické zložky. Od roku 2013 sa podľa nariadenia o kozmetických výrobkoch zakazuje používať ako súčasť konečného kozmetického výrobku také kozmetické výrobky alebo látky, ktoré boli testované na zvieratách.
3.4.Nápravné opatrenia v prípade nesúladu
Podľa príspevkov doručených z členských štátov sa uskutočnili rozmanité nápravné opatrenia v reakcii na nesúlad tvrdení so spoločnými kritériami. Najčastejšie hlásené nápravné akcie boli:
Písomné odporúčanie adresované zodpovednej osobe, dovozcovi alebo výrobcovi v súvislosti s objednávaním a zákazom predaja, pokiaľ výrobok nebude v súlade s požiadavkami. Toto opatrenie sa použilo aj v prípade internetových obchodov predávajúcich nevyhovujúce kozmetické výrobky.
Žiadosť adresovaná zodpovednej osobe, aby upravila tvrdenie v reklame nielen týkajúceho sa výrobku, ale aj v médiách a na internete.
Príkaz adresovaný zodpovednej osobe, aby spätne vykonala testy znášanlivosti pre pokožku pre konkrétnu cieľovú skupinu.
Pokyny adresované zodpovednej osobe, aby vykonala nové štúdie s cieľom získať dostatok dôkazov na spätnú podporu tvrdení.
Finančné sankcie uložené v niektorých členských štátoch.
V prípade chybných prekladov požiadavka na opravu označenia.
Pripomenutie právneho predpisu alebo príkazu zodpovedným osobám.
Ubezpečenie sa pred schválením opätovného uvedenia výrobkov na trh prostredníctvom opakovaných opatrení v rámci dohľadu nad trhom alebo prijatia príslušných listinných dôkazov, či je označenie opravené.
4.Závery
Súčasný európsky regulačný rámec pre tvrdenia o kozmetických výrobkoch a ich propagáciu je veľmi komplexný a zabezpečuje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Zároveň umožňuje konkurencieschopnosť európskeho kozmetického priemyslu v rámci EÚ a vo svete.
Na základe príspevkov členských štátov určených pre túto správu 90 % analyzovaných tvrdení o kozmetických výrobkoch bolo v súlade so spoločnými kritériami uvedenými v nariadení (EÚ) 655/2013.
Potrebné je upozorniť, že spoločné kritériá by sa mali uplatňovať len na výrobky, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie kozmetický výrobok podľa nariadenia o kozmetických výrobkoch a v prípade ktorých sú vyriešené všetky hraničné otázky v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami alebo liekmi. Členské štáty rozhodnú na základe jednotlivých prípadov o tom, či výrobok je alebo nie je kozmetickým výrobkom.
Zavádzajúce tvrdenia, pokiaľ ide o funkciu a vlastnosti kozmetického výrobku, patrili k tvrdeniam, ktoré najčastejšie neboli v súlade so spoločnými kritériami. Navyše, ako už bolo uvedené, pokiaľ ide o ťažkosti, ktorým čelia vnútroštátne orgány pri kontrole tvrdení o kozmetických výrobkoch, nebolo jasné, ako sa majú regulovať tvrdenia o „hypoalergénnosti“ a tvrdenia o tom, že výrobok „neobsahuje (povolenú zložku)“. Takéto tvrdenie sa považuje za znevažujúce, pretože poskytuje spotrebiteľovi negatívny obraz o povolených a vedecky preukázaných bezpečných zložkách.
Všetky členské štáty, ktoré prispeli do tejto správy, sa zhodli, že je potrebné objasniť otázky týkajúce sa tvrdení zahŕňajúcich výraz „neobsahuje“ a „hypoalergénny“. Toto by sa dalo uskutočniť prostredníctvom existujúcej pracovnej podskupiny pre tvrdenia a technických dokumentov ad hoc o týchto dvoch záležitostiach.