V Štrasburgu2. 2. 2016

COM(2016) 50 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu


Nedávne útoky v Európskej únii a mimo nej zdôraznili potrebu, aby EÚ vo všetkých politikách pracovala na predchádzaní terorizmu a boji proti nemu. Teroristické organizácie a jednotliví teroristi potrebujú financovanie na udržiavanie svojich sietí, nábor, zabezpečovanie dodávok a na páchanie samotných teroristických činov. Odrezanie od zdrojov financovania, ktoré uľahčí odhalenie pri využívaní týchto finančných prostriedkov, a čo najlepšie využívanie akýchkoľvek informácií z procesu financovania môžu preto významne prispieť k boju proti terorizmu.

Problém financovania terorizmu nie je nový. Hlavné charakteristiky, napríklad úzke prepojenie so sieťami organizovanej trestnej činnosti, sú známe už mnoho rokov a trestnoprávne predpisy EÚ, policajná spolupráca, ako aj právne predpisy na prevenciu prania špinavých peňazí a boja proti nemu sú už teraz významným prínosom. Objavili sa však nové trendy, najmä v zločineckých organizáciách ako Dá’iš, ako aj úloha vracajúcich sa zahraničných teroristických bojovníkov.

Dnešné bezpečnostné výzvy si vyžadujú rozhodné, rýchle a súdržné opatrenia zamerané na modernizáciu príslušných právnych predpisov, zaistenie ich vykonávania v celom rozsahu, lepšiu spoluprácu a výmenu kľúčových informácií. To si vyžaduje opatrenia na úrovni EÚ aj mimo nej.

V Európskom programe v oblasti bezpečnosti 1 sa zdôraznila potreba opatrení na účinnejšie a komplexnejšie riešenie financovania terorizmu. V programe sa poukázalo na prepojenie s organizovaným zločinom, financovanie terorizmu prostredníctvom kanálov, ako je dodávka zbraní, výnosy z pašovania drog a prenikanie na finančné trhy. Európsky program v oblasti bezpečnosti privítal aj Európsky parlament 2 . Ďalšiemu zintenzívneniu práce sa takisto vyjadrila podpora v záveroch Rady SVV, Rady ECOFIN, ako aj v záveroch Európskej rady z 18. decembra 2015. Tento problém sa riešil aj v Rade pre zahraničné veci 14. decembra 2015, pričom Komisia ešte predtým v decembri predložila návrh smernice o boji proti terorizmu, v ktorom predstavila komplexný trestný čin financovania terorizmu 3 .

Prebiehajúce činnosti na medzinárodnej úrovni, najmä v rámci OSN a Finančnej akčnej skupiny (FATF) 4 , poskytujú dobrý základ, na ktorom sa dá stavať. V Bezpečnostnej rade OSN sa prejavuje rozsiahly globálny konsenzus vo veci konania proti financovaniu terorizmu. V roku 2014 zaviedla ďalšie povinnosti z hľadiska kriminalizácie financovania terorizmu 5 , ktorých výsledkom bolo prijatie Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu – tento dodatkový protokol Komisia podpísala v októbri 2015. Bezpečnostná rada v decembri 2015 schválila ďalšiu rezolúciu, ktorá bola konkrétnejšie zameraná na financovanie Dá’iš a ktorou sa rozšíril bývalý režim sankcií proti organizácii al-Káida.

V tomto oznámení sa predstavuje akčný plán na ďalšie zintenzívnenie boja proti financovaniu terorizmu, pričom sa vychádza z existujúcich pravidiel EÚ na prispôsobenie novým hrozbám a aktualizuje sa naša politika a postupy v súlade s medzinárodnými normami. Zároveň existuje mnoho spôsobov, ktorými už členské štáty môžu postupovať, aby lepšie využili existujúci rámec.

Určili sa dve hlavné línie opatrení:

ako ďalej odhaľovať teroristické organizácie a zabraňovať teroristickým organizáciám a ich podporovateľom v presune finančných prostriedkov a iných aktív a zabezpečiť, aby finančné pohyby mohli vždy, keď je to možné, pomáhať orgánom presadzovania práva pri vypátraní teroristov a v tom, aby im zabránili páchať trestné činy,

ako ďalej narúšať zdroje príjmov teroristických organizácií, a to v prvom rade zameraním sa na ich schopnosť získavať finančné prostriedky.

Aby mohli byť ciele opatrení účinné, je potrebné ísť nad rámec teroristických organizácií ako takých. Opatrenia sa musia vzťahovať na pridružené osoby, napríklad zahraničných teroristických bojovníkov, finančných prispievateľov a osoby získavajúce finančné prostriedky, ako aj každého, kto vedome napomáha pri teroristických činnostiach. Takisto sa vyžadujú kroky v rámci EÚ, ako aj vo vonkajších vzťahoch: osobitne dôležité je využívanie výsledkov činnosti FATF.

Boj proti financovaniu terorizmu je dôležitý pre bezpečnosť občanov. Ďalšie kroky na zablokovanie možností financovania terorizmu sa však môžu dotýkať aj životov a hospodárskej činnosti občanov a podnikov v celej Únii. Komisia uskutoční v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie posúdenie vplyvu na prípravu legislatívnych opatrení identifikovaných v tomto akčnom pláne. Komisia vezme do úvahy rovnováhu medzi potrebou zvýšiť bezpečnosť a potrebou ochraňovať základné práva vrátane ochrany údajov a hospodárskych slobôd.

1.    Zabránenie presunu finančných prostriedkov a identifikovanie financovania terorizmu

Teroristické siete pôsobia v rôznych krajinách a vo veľkej miere sa spoliehajú na schopnosť financovať teroristické činy v jednej krajine zo základne v inej. Obmedzením a sledovaním finančných operácií sa môžu blokovať presuny finančných prostriedkov potrebných na financovanie ich činností a zároveň sa tak môže aj pomáhať pri identifikovaní teroristických sietí a vyšetrovaní po útokoch s cieľom zadržať teroristov a ich podporovateľov.

Inováciami vo finančných službách a technologickými zmenami sa napriek všetkým výhodám vytvárajú nové možnosti, ktoré sa niekedy môžu zneužiť na zatajenie financovania terorizmu. Nové finančné nástroje, ako sú virtuálne meny, vedú k vytváraniu nových výziev z hľadiska boja proti financovaniu terorizmu. Ak sa existujúce kanály stanú príliš riskantnými, vysoko flexibilní páchatelia rýchlo prechádzajú na nové kanály. V prípade inovatívnych finančných nástrojov je dôležité môcť riadiť riziká týkajúce sa ich anonymity, ako je tomu pri virtuálnych menách. Rozhodujúce pri tejto otázke nie sú ani tak samotné formy platieb, ale skôr to, či sa môžu používať anonymne. Komisia z tohto dôvodu už začala vykonávať pravidelné posúdenia známych, ale aj vznikajúcich rizík, ktoré sa týkajú prania špinavých peňazí a financovania terorizmu 6 . Táto činnosť umožňuje EÚ neustále posudzovať a zmierňovať vznikajúce riziká, ktoré ovplyvňujú vnútorný trh, ale aj bezpečnosť EÚ.

V rámci činnosti na úrovni EÚ, ako aj na medzinárodných fórach, napríklad FATF, sa identifikovali možné medzery alebo nedostatky. Informácie, ktoré zhromaždia vyšetrovatelia po útokoch, sú takisto zásadným zdrojom informácií pri určovaní kľúčových oblastí predstavujúcich potenciálne riziko, ktoré sa nedávno objavilo.

Pokiaľ ide o odhaľovanie presunov finančných prostriedkov prostredníctvom finančných transakcií alebo identifikáciu teroristických sietí a pridružených osôb, kľúčovými nástrojmi sú finančné spravodajské jednotky (FIU) a systémy na sledovanie, napríklad program EÚ a USA na sledovanie financovania terorizmu (TFTP). Súčasné kapacity však možno posilniť a je potrebné zamerať ich na zložité a rozsiahle operácie financovania a na „nízkonákladové“ teroristické operácie, ktoré takisto môžu mať ničivý účinok a pri ktorých sa využívajú nové spôsoby platby, ktoré sú ťažko vystopovateľné. Rovnako dôležitá je aj rýchlosť reakcie, keďže súčasné finančné služby umožňujú teroristom veľmi rýchlo presúvať finančné prostriedky z jedného miesta na iné, čo zároveň poukazuje na potrebu zlepšenia spolupráce a výmeny spravodajských informácií finančných orgánov a orgánov presadzovania práva.

1.1    Okamžité opatrenia, ktoré možno prijať na základe existujúceho právneho rámca

Existuje niekoľko spôsobov, ktorými možno boj proti financovaniu terorizmu okamžite zintenzívniť na základe existujúceho právneho rámca:

4. smernica o boji proti praniu špinavých peňazí bola prijatá 20. mája 2015. Jej hlavným cieľom je zabrániť využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Prvým kľúčovým krokom je jej rýchla transpozícia a vykonávanie. Komisia vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na stanovení skoršej lehoty na účinnú transpozíciu a nadobudnutie účinnosti najneskôr na konci roka 2016. Komisia je pripravená pomáhať členským štátom v ich úsilí o transpozíciu, ako aj pri transpozícii medzinárodných noriem do vnútroštátnych právnych predpisov.

Komisia urýchli svoju činnosť v rámci smernice o boji proti praniu špinavých peňazí s cieľom vytvoriť základ na identifikovanie tretích krajín so strategickými nedostatkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu 7 . Ako je už stanovené v smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, členské štáty by mali uplatňovať prísnejšie opatrenia hĺbkového preverovania prichádzajúcich a odchádzajúcich finančných tokov, ktoré sa týkajú krajín uvedených na zozname. Komisia tento zoznam predloží do júna 8 .

Členské štáty by mali zlepšiť výmenu finančných spravodajských informácií medzi FIU EÚ a FIU tretích krajín a medzi FIU a súkromným sektorom, a to v súlade s odporúčaniami a najlepšími postupmi Finančnej akčnej skupiny. Európska komisia bude v záujme posilnenia medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti spolupracovať s Egmontskou skupinou združujúcou finančné spravodajské jednotky.

1.2    Nové opatrenia na boj proti zneužívaniu finančného systému na účely financovania terorizmu

Komisia navrhne zmeny 4. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí v týchto bodoch:

Zabezpečenie konkrétneho účinku „zoznamu vysokorizikových tretích krajín“ zostaveného EÚ:

V 4. smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa stanovuje, že po zaradení krajiny na zoznam krajín, ktoré majú strategické nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, budú už subjekty EÚ musieť zvýšiť stupeň a povahu monitorovania finančných transakcií (t. j. vykonávať prísnejšie opatrenia hĺbkového preverovania) v prípade hospodárskych subjektov pochádzajúcich z tejto krajiny. V súčasnosti však nie je v právnom akte výslovne vymedzená presná povaha týchto opatrení. Komisia s cieľom objasniť túto povinnosť navrhuje zahrnúť podrobné ustanovenia vychádzajúce z noriem FATF, v ktorých sa vymedzia konkrétne prísnejšie opatrenia hĺbkového preverovania a protiopatrenia, ktoré by sa mali uplatňovať. Týmto objasnením sa zaistí, že prísnejšie opatrenia hĺbkového preverovania a protiopatrenia sa budú koordinovať a harmonizovať na úrovni EÚ v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok.

Platformy na výmenu virtuálnej meny 9 : Existuje riziko, že prevody virtuálnej meny môžu teroristické organizácie využívať na zatajenie prevodov, keďže transakcie s virtuálnymi menami sa zaznamenávajú, ale neexistuje žiadny mechanizmus nahlasovania zodpovedajúci mechanizmu na identifikáciu podozrivých činností v tradičných bankových systémoch 10 . Virtuálne meny nie sú v súčasnosti regulované na úrovni EÚ. Komisia ako prvý krok navrhne, aby sa výmena anonymných mien dostala pod kontrolu príslušných orgánov prostredníctvom rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice o boji proti praniu špinavých peňazí o platformy na výmenu virtuálnych mien 11 a aby sa na tieto platformy dohliadalo v rámci právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu na vnútroštátnej úrovni. Uplatňovaním pravidiel v oblasti udeľovania licencií a dohľadu v rámci smernice o platobných službách (SPS) 12 na platformy na výmenu virtuálnej meny by sa navyše podporila lepšia kontrola a pochopenie trhu. Komisia túto možnosť ďalej preskúma. Komisia preskúma aj to, či zahrnie „poskytovateľov peňaženiek virtuálnej meny“ 13 .

Predplatené nástroje (napr. predplatené karty): Predplatené karty používajú teroristi na anonymné financovanie logistiky teroristických útokov 14 . Na túto výzvu je potrebné náležite a vyvážene reagovať, keďže predplatené nástroje majú zároveň aj sociálnu hodnotu. Predplatené karty umožňujú hospodársky zraniteľným alebo finančne vylúčeným ľuďom dostať sa k platobnému prostriedku, ktorý sa dá používať off-line (napr. hotovosť), a čo je dôležitejšie, on-line na nákup tovarov a služieb na internete. Niektorí ľudia používajú predplatené karty na obmedzenie rizika podvodu pri nákupe cez internet, keďže ich vystavenie riziku sa obmedzí na sumu elektronických peňazí uvedenú na karte. Niektoré členské štáty tieto nástroje využívajú na vyplácanie sociálnych dávok. Niektorí ľudia takisto považujú anonymitu, ktorú určité predplatené karty poskytujú držiteľovi, za výhodu v záujme ochrany súkromia – narastajúci problém v súvislosti s transakciami vykonávanými na internete – hoci anonymita sa vyhľadáva alebo zneužíva aj na vykonávanie nezákonných činností.

Riziko financovania terorizmu, ktoré predstavujú predplatené karty, sa v podstate spája s týmito anonymnými (dobíjateľnými alebo nedobíjateľnými) predplatenými kartami, ktoré fungujú v domácich alebo medzinárodných systémoch. Kľúčovou otázkou je, ako riešiť problémy spojené s anonymitou takýchto kariet určených na všeobecné účely bez toho, aby sa odstránili výhody, ktoré tieto nástroje ponúkajú pri ich bežnom používaní.

Na vydavateľov predplatených nástrojov sa už vzťahujú právne predpisy EÚ vrátane právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Komisia s cieľom riešiť uvedené problémy predloží ďalšie zmeny smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktoré by mohli byť zamerané predovšetkým na obmedzovanie existujúcich výnimiek, ako sú limity, pod ktorými sa nevyžaduje identifikácia, najmä v prípade kariet používaných v osobnom styku, a na vyžadovanie identifikácie zákazníkov a overovanie predplatených kariet v čase aktivovania on-line. Komisia v súčasnosti skúma podrobný návrh týchto opatrení, pričom berie do úvahy ich dosah a potrebu proporcionality.

Centrálne registre bankových a platobných účtov alebo centrálne systémy vyhľadávania údajov: O existencii centrálnych registrov na vnútroštátnej úrovni, ktoré poskytujú informácie o všetkých vnútroštátnych bankových účtoch vedených na jednu osobu, alebo iných pružných mechanizmov, akými sú centrálne systémy vyhľadávania, sa často zmieňujú orgány presadzovania práva v súvislosti s uľahčovaním finančných vyšetrovaní vrátane vyšetrovaní možného financovania terorizmu. Takýto register nemajú v súčasnosti všetky členské štáty a podľa právnych predpisov EÚ nie sú povinné ho mať. 15 Existencia takýchto centralizovaných registrov alebo centrálnych systémov vyhľadávania vo všetkých členských štátoch by poskytla priamu operatívnu podporu finančným spravodajským jednotkám (FIU). Táto téma bola spočiatku v mnohých členských štátoch predmetom diskusie v kontexte širších otázok zberu a ukladania údajov, ale nedávne konzultácie naznačujú, že existuje všeobecnejšia podpora pre takýto nástroj.

Komisia preto navrhne zriadiť centralizované registre bankových a platobných účtov alebo systémy vyhľadávania elektronických údajov, a to zmenou smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, na základe ktorej by sa finančným spravodajským jednotkám a iným príslušným orgánom poskytoval prístup k informáciám o bankových a platobných účtoch.

Komisia zároveň preskúma možnosť osobitného samostatného právneho nástroja s cieľom rozšíriť prístup k takýmto centralizovaným registrom bankových a platobných účtov. Konkrétne by sa na základe takéhoto nástroja umožnilo získavanie informácií z týchto registrov pri iných vyšetrovaniach (napr. vyšetrovania na účely presadzovania práva vrátane vymáhania majetku, daňových trestných činov) a inými orgánmi (napr. daňové orgány, úrady pre vyhľadávanie majetku, iné orgány presadzovania práva, protikorupčné orgány). Všetky iniciatívy by museli byť spojené s primeranými zárukami, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov a podmienky prístupu.

Zlepšenie spolupráce v oblasti finančných spravodajských informácií

V Európskom programe v oblasti bezpečnosti sa stanovuje niekoľko opatrení, ktorými sa má uľahčiť spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami (FIU). Vykonávanie týchto opatrení možno zrýchliť v rôznych oblastiach:

Prvým krokom je zosúladenie pravidiel prístupu k informáciám zo strany finančných spravodajských jednotiek s najnovšími medzinárodnými normami: Finančné spravodajské jednotky (FIU) zohrávajú dôležitú úlohu pri cezhraničnej identifikácii finančných operácií teroristických sietí a pri odhaľovaní ich finančných podporovateľov. V medzinárodných normách sa teraz zdôrazňuje význam rozšírenia rozsahu pôsobnosti a prístupu k informáciám, ktoré majú FIU k dispozícii (v súčasnosti to v niektorých členských štátoch obmedzuje požiadavka týkajúca sa povinnosti predložiť správy o podozrivých transakciách): dosiahne sa to zmenou smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

Druhým krokom je identifikácia a riešenie prekážok týkajúcich sa prístupu k príslušným informáciám, výmeny a využívania informácií a operačnej spolupráce: V rámci platformy FIU sa vykonáva mapovanie na identifikáciu praktických prekážok prístupu k informáciám, ich výmeny a využívania, ako aj operačnej spolupráce s cieľom poskytnúť výsledky do konca roka 2016. Od FIU sa takisto očakáva, že budú úzko spolupracovať s inými orgánmi presadzovania práva. Komisia bude v tejto súvislosti aj naďalej skúmať prostriedky na podporu spoločnej analýzy cezhraničných prípadov zo strany finančných spravodajských jednotiek a riešenia na zvýšenie úrovne finančného spravodajstva. V súčasnosti sa na medzinárodnej úrovni rokuje o tom, že FIU takisto možno treba transformovať zo systému zverejňovania založeného na podozreniach na systém zverejňovania, ktorý by sa viac zakladal na spravodajstve. Komisia v závislosti od výsledkov tohto mapovania rozhodne, či a aké druhy opatrení sú potrebné na riešenie rozdielov v organizačnom štatúte FIU a prekonanie všetkých prekážok účinnej spolupráce a výmeny informácií.

Komisia navyše vykonáva nadnárodné posudzovanie rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ako sa stanovuje v smernici o boji proti praniu špinavých peňazí. Pravidelné posudzovanie rizík poskytuje vhodný všeobecný rámec na odhalenie slabých miest a reagovanie na vyvíjajúcu sa povahu financovania terorizmu a súvisiace riziká, a to spolu so zmierňujúcimi opatreniami, ktoré sú založené na dôkazoch a zároveň prispôsobené súčasným rizikám. Zmierňujúce opatrenia môžu zahŕňať odporúčania pre členské štáty (na základe princípu „dodržiavaj alebo vysvetli“), ako aj vypracovanie nových politických iniciatív na úrovni EÚ. Obzvlášť dôležitý bude politický záväzok členských štátov k tomuto procesu, pokiaľ ide o zmierňujúce opatrenia, ktoré im budú adresované prostredníctvom týchto odporúčaní.

Spolupráca určená na sledovanie a zmrazenie financovania terorizmu

Ďalšou kľúčovou oblasťou v boji proti terorizmu je zefektívnenie opatrení na zmrazenie financovania na základe zoznamov OSN. Zoznamy OSN (vo všeobecnosti, ako aj vo vzťahu k určeným organizáciám ako al-Káida a Dá’iš) sa musia uplatniť čo najrýchlejšie s cieľom dosiahnuť maximálny účinok a minimalizovať riziko, že osoby a subjekty uvedené na zoznamoch vyberú finančné prostriedky z účtov pred nadobudnutím účinnosti reštriktívnych opatrení. Reštriktívne opatrenia, o ktorých sa rozhodlo na úrovni OSN, sa musia podľa práva EÚ transponovať do právnych predpisov EÚ prostredníctvom právnych aktov EÚ, ktorými sa zaisťujú určité procesné záruky pre osobu uvedenú na zozname a povinnosti týkajúce sa spôsobu, ktorým Komisia prijíma svoje rozhodnutia. Komisia transponuje zoznamy OSN v režime al-Káida a Dá’iš do práva EÚ prostredníctvom zmeny zoznamov v nariadení Rady 881/2002 z 27. mája 2002 16 . Komisia po oboznámení sa s novými zoznamami, o ktorých rozhodol sankčný výbor vytvorený rezolúciou 1267, a po vykonaní potrebných kontrol prima facie v súvislosti s tým, či sú dodržané určité základné procesné záruky, musí pred ich prijatím a uverejnením v úradnom vestníku prejsť povinným postupom vypracovania návrhu, vnútornej konzultácie a prekladu do všetkých úradných jazykov EÚ. Momentálne sa priamo vzťahujú na osoby z EÚ, finančné inštitúcie a hospodárske subjekty podľa práva EÚ. Tento postup v súčasnosti trvá približne päť pracovných dní. Aj keď už bol tento postup zjednodušený, potrebný čas kritizovala FATF. Ďalšie kroky na úrovni EÚ, ako aj úrovni OSN vrátane lepšej koordinácie a vyspelej výmeny informácií umožnia Komisii zostať v pohotovosti, aby mohla začať postupy okamžite po rozhodnutí o nových zoznamoch, a väčšmi urýchlia proces transpozície.

Komisia sa v tejto súvislosti a v rámci ďalšieho kroku usiluje zaistiť, aby boli zoznamy OSN sprístupnené finančným inštitúciám a hospodárskym subjektom EÚ bezprostredne po uverejnení nového zoznamu OSN, ale pred transpozíciou na úrovni EÚ, a uľahčiť postupy hĺbkového preverovania v rámci smernice o boji proti praniu špinavých peňazí ešte pred nadobudnutím účinnosti právnych aktov EÚ. Bude to zahŕňať vkladanie nových zoznamov OSN do databázy finančných sankcií EÚ, aby k nim mali finančné inštitúcie a hospodárske subjekty bezprostredný prístup 17 . V strednodobom až dlhodobom horizonte budú útvary Komisie pracovať so zainteresovanými stranami OSN na podpore rozvoja spoločného systému výmeny údajov s cieľom umožniť uverejňovanie nových zoznamov v spoločnom formáte umožňujúcom stiahnutie, ktorý je kompatibilný s databázou EÚ. Podporí sa tým úsilie finančných inštitúcií EÚ pri vykonávaní primeraných postupov hĺbkového preverovania v súlade s požiadavkami smernice o boji proti praniu špinavých peňazí v záujme zmiernenia rizika úniku aktív pred nadobudnutím účinnosti právnych aktov EÚ.

Opatrenia:

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

predložili skorší dátum účinnej transpozície a začiatku uplatňovania 4. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí najneskôr do 4. štvrťroka 2016.

Komisia podľa požiadaviek smernice o boji proti praniu špinavých peňazí:

schváli čiernu listinu EÚ v záujme identifikovania vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami v boji proti praniu špinavých peňazí a boji proti financovaniu terorizmu: najneskôr do 2. štvrťroku 2016;

uverejní správu o nadnárodnom posúdení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a odporúčania pre členské štáty o opatreniach vhodných na riešenie týchto rizík: 2. štvrťrok 2017.

Komisia predloží najneskôr do 2. štvrťroku 2016 legislatívny návrh na zmenu nasledujúcich bodov smernice o boji proti praniu špinavých peňazí:

prísnejšie opatrenia hĺbkového preverovania a protiopatrenia, pokiaľ ide o vysokorizikové tretie krajiny,

platformy na výmenu virtuálnej meny,

predplatené nástroje,

centralizované registre bankových a platobných účtov alebo systémy vyhľadávania elektronických údajov,

prístup finančných spravodajských jednotiek k informáciám a výmena informácií.

Komisia bude pokračovať v týchto iniciatívach:

zlepšenie účinnosti transpozície EÚ, pokiaľ ide o opatrenia OSN na zmrazenie financovania, a to aj prostredníctvom lepšej výmeny informácií medzi EÚ a OSN: najneskôr do 2. štvrťroku 2016,

posilňovanie kapacity členských štátov, Komisie, ESVČ a hospodárskych subjektov na účel výmeny informácií o výzvach spojených s vykonávaním reštriktívnych opatrení vrátane výmeny informácií o nových zoznamoch OSN prostredníctvom databázy finančných sankcií: najneskôr do 2. štvrťroku 2016,.

preskúmanie možnosti samostatného legislatívneho nástroja na umožnenie širšieho získavania informácií z registrov bankových a platobných účtov na ďalšie vyšetrovania a zo strany iných orgánov nad rámec rozsahu pôsobnosti smernice o boji proti praniu špinavých peňazí najneskôr do 2. štvrťroku 2016,

posilnenie spolupráce medzi FIU prostredníctvom primeraných opatrení: najneskôr do 2. štvrťroku 2017.

1.3    Ďalšie iniciatívy na doplnenie existujúceho právneho rámca

Harmonizácia trestných činov a sankcií v oblasti prania špinavých peňazí

Teroristi na financovanie svojich činností často používajú zisky z trestnej činnosti a využívajú systémy prania špinavých peňazí na účely konvertovania, zatajenia alebo nadobudnutia ziskov z trestnej činnosti. Posilnený právny rámec EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí tak prispieva k účinnejšiemu boju proti financovaniu teroristov. Hoci sa v príslušnom odporúčaní FATF, ako aj v Dohovore Rady Európy č. 198 o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu vyžaduje zavedenie trestných sankcií za pranie špinavých peňazí, táto skutočnosť ešte nie je komplexne zohľadnená v právnych predpisoch EÚ. Pranie špinavých peňazí kriminalizovali všetky členské štáty, medzi členskými štátmi však existujú rozdiely, pokiaľ ide o vymedzenie prania špinavých peňazí a o uplatňované sankcie. Tieto rozdiely vytvárajú prekážky cezhraničnej justičnej a policajnej spolupráce v boji proti praniu špinavých peňazí a majú priamy význam pre boj proti financovaniu terorizmu. Komisia v súlade s článkom 83 ZFEÚ navrhne smernicu o trestných činoch a sankciách za pranie špinavých peňazí. Cieľom bude zaviesť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestného činu prania špinavých peňazí (ktoré sa budú vzťahovať na teroristické trestné činy a iné závažné trestné činy) a aproximovať sankcie.

Boj proti nezákonnému pohybu hotovosti

Na financovanie teroristickej činnosti sa vo veľkej miere používajú platby v hotovosti 18 . V právnych predpisoch EÚ sa stanovujú kontroly osôb, ktoré majú so sebou hotovosť vo výške 10 000 EUR alebo viac, pri vstupe do EÚ alebo odchode z nej 19 . V hodnotení, ktoré vykonala Komisia 20 , sa poukázalo na potrebu rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia tak, aby zahŕňalo hotovosť prepravovanú poštou a nákladnou prepravou a aby umožňoval orgánom konať v prípade nižších súm hotovosti, ak existuje podozrenie z nezákonnej činnosti.

Zároveň by sa mohli prijať aj opatrenia, ktoré zahŕňajú drahé kovy a prípadne iné vysoko likvidné komodity s vysokou hodnotou. V tejto súvislosti by sa takisto mohla preskúmať relevantnosť potenciálnych horných limitov hotovostných platieb. Niekoľko členských štátov zaviedlo zákaz hotovostných platieb nad určitou hranicou.

Okrem používania hotovosti vo všeobecnosti je problémom, ktorý zaznamenali orgány presadzovania práva 21 , používanie bankoviek s vysokou nominálnou hodnotou, najmä bankovky s hodnotou 500 EUR. Tieto bankovky sú veľmi žiadané medzi kriminálnymi živlami, ktoré sa zapájajú do fyzickej prepravy hotovosti v dôsledku ich veľkej hodnoty a nízkeho objemu. Komisia bude v tejto otázke spolupracovať s Európskou centrálnou bankou, Europolom a ďalšími príslušnými stranami.

Dokončenie rámca EÚ na sledovanie a zmrazenie aktív teroristov

Zavedených je niekoľko režimov OSN na zmrazenie aktív osôb s prepojeniami na terorizmus. Tieto opatrenia na zmrazenie sa v EÚ v súčasnosti vykonávajú na základe spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a článku 215 ZFEÚ. V článku 75 ZFEÚ sa takisto ustanovuje možnosť prijať za určitých podmienok administratívne opatrenia na dosiahnutie cieľov článku 67 ZFEÚ, pokiaľ ide o predchádzanie terorizmu a boj proti nemu. Zámerom týchto administratívnych opatrení by bolo narúšanie financovania teroristov, ako aj odradenie podporovateľov, ako sú osoby získavajúce finančné prostriedky, prostredníctvom opatrení s účinnosťou v celej EÚ. Týmito opatreniami by sa zaviedli spoločné normy týkajúce sa toho, ktoré aktíva zmraziť, ktoré subjekty sú zapojené a aké opravné prostriedky a záruky uplatňovať, najmä vo vzťahu k základným právam. Keďže EÚ už má zavedené účinné opatrenia na zmrazenie aktív v súlade so systémom OSN, pokiaľ ide o osoby s prepojeniami na medzinárodný terorizmus, v článku 75 ZFEÚ je stanovený právny základ, ktorý by sa vzťahoval aj na osoby s prepojeniami na terorizmus nad rámec medzinárodných skupín na zoznamoch OSN.

V počiatočnej práci na štúdii z roku 2013 o posúdení vplyvu týkajúcej sa uplatňovania článku 75 sa posudzovali rôzne možnosti, predovšetkým vrátane režimu EÚ v súvislosti so zoznamami a zmrazením financovania, ktorý by dopĺňal vnútroštátne režimy, možnosti uloženia povinnosti členským štátom, aby vytvorili vnútroštátne režimy zmrazovania finančných prostriedkov, ako aj rôzne spôsoby zabezpečenia vzájomného uznávania takýchto zoznamov a príkazov na zmrazenie finančných prostriedkov. Komisia vzhľadom na nedávny vývoj a výzvy toto posúdenie preskúma, pričom zohľadní rozsah existujúcich režimov zmrazovania finančných prostriedkov na základe nedávnych rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, rozsah a pridanú hodnotu režimu EÚ podľa článku 75 a jeho doplnkovosť s existujúcimi režimami na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ako aj potrebu nájsť primeranú rovnováhu medzi zárukami základných práv a účinnosťou. V rámci posúdenia možného režimu EÚ týkajúceho sa zmrazovania aktív teroristov v zmysle článku 75 ZFEÚ Komisia v súčasnosti skúma aj opatrenia vzájomného uznávania vnútroštátnych rozhodnutí o zmrazení aktív (napríklad na základe európskeho príkazu na zmrazenie aktív).

Okrem toho je hlavným prvkom bezpečnostného rámca aj vzájomné uznávanie rozsudkov a súdnych rozhodnutí v trestných veciach 22 . Úspešný boj proti financovaniu terorizmu si vyžaduje rad doplňujúcich prístupov. Komisia sa okrem posúdenia možného režimu EÚ týkajúceho sa zmrazovania aktív teroristov podľa článku 75 ZFEÚ bude snažiť zaistiť, aby boli páchatelia, ktorí financujú terorizmus, zbavení svojich aktív. V záujme narušovania činností organizovaného zločinu, ktorými sa financuje terorizmus, je nevyhnutné zbaviť týchto páchateľov ziskov z trestnej činnosti. Konfiškácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti je nielen sankciou, ale aj preventívnym nástrojom. S týmto úmyslom chce Komisia zabezpečiť, aby sa všetky druhy príkazov na zmrazenie a konfiškáciu v oblasti závažných trestných činov, ktoré sú k dispozícii v členských štátoch, presadzovali v maximálnom možnom rozsahu v celej EÚ prostredníctvom uplatňovania zásady vzájomného uznávania stanovenej v článku 82 ZFEÚ. V každej iniciatíve týkajúcej sa nástrojov vzájomného uznávania sa náležite zvážia základné práva osôb podliehajúcich príkazom na zmrazenie a konfiškáciu.

Zdá sa, že sledovanie medzinárodných transakcií prostredníctvom dohody o programe EÚ a USA na sledovanie financovania terorizmu (TFTP) funguje účinne. Po posúdení vplyvu sa v oznámení Komisie z novembra 2013 dospelo k záveru, že vytvorenie systému EÚ (uvádzaného ako TFTS, systém na sledovanie financovania terorizmu), ktorým by sa duplikoval TFTP, nebude primerané ani neprinesie pridanú hodnotu. Napriek tomu by však bolo užitočné preskúmať možnú potrebu doplnkových mechanizmov k TFTP s cieľom odstrániť prípadné medzery (t. j. transakcie, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti dohody o TFTP medzi EÚ a USA – najmä platby v eurách v rámci EÚ – a nemusí byť možné sledovať ich inak).

Opatrenia:

Komisia bude pokračovať v týchto iniciatívach:

legislatívny návrh na harmonizáciu trestných činov a sankcií v oblasti prania špinavých peňazí: najneskôr do 4. štvrťroku 2016,

legislatívny návrh proti nezákonnému pohybu hotovosti: najneskôr do 4. štvrťroku 2016,

režim EÚ týkajúci sa zmrazovania aktív teroristov podľa článku 75 ZFEÚ: uzavretie posudzovania najneskôr do 4. štvrťroku 2016,

posilnenie vzájomného uznávania príkazov na zmrazenie a konfiškáciu majetku získaného z trestnej činnosti: najneskôr do 4. štvrťroku 2016,

prípadný európsky systém, ktorý by dopĺňal existujúcu dohodu o TFTP medzi EÚ a USA sledovaním transakcií vyňatých podľa uvedenej dohody: uzavretie posudzovania najneskôr do 4. štvrťroku 2016.

2.    Zameranie na zdroje financovania

Spôsoby, akými možno financovať terorizmus, sú veľmi rôznorodé. Finančné prostriedky môžu pochádzať zo zneužívania legitímnych neziskových organizácií 23 , ako sú napríklad charity, zo zneužívania legálnych podnikov alebo zbierok. Môžu sa financovať aj z trestnej činnosti, prostredníctvom štátnych sponzorov a činností v zlyhávajúcich štátoch, ako aj zo zneužívania systému medzinárodného obchodu 24 . Hoci súčasná teroristická hrozba, ktorú predstavuje Dá’iš, nie je nová, zdôraznili sa ňou niektoré konkrétne otázky. Podľa finančnej akčnej skupiny sú hlavné zdroje príjmov Dá’iš nezákonné príjmy z okupácie územia. Zdroje zahŕňajú plienenie bánk, vydieranie, kontrolu ropných polí a rafinérií, lúpež hospodárskych aktív, únosy za výkupné, pašovanie hotovosti a financovanie individuálnymi prívržencami.

Hoci súčasťou existujúceho rámca na boj proti financovaniu terorizmu, ako je stanovené v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN a uvedené v návrhu smernice o boji proti terorizmu, je zákaz sprístupňovať akékoľvek hospodárske alebo finančné zdroje osobám a subjektom na zozname, jedným z nedostatkov je v súčasnosti skutočnosť, že existujúce nástroje EÚ nie sú vhodné pre samotné colné orgány na to, aby mohli účinne zasiahnuť. Teroristi môžu získavať zdroje z nezákonných prostriedkov (napríklad prostredníctvom zatajovania obchodných transakcií; nesprávneho uvedenia hodnoty tovaru; fiktívnej fakturácie alebo pašovania), ako aj z obchodu s legálnym tovarom. Komisia zváži výslovný právny základ umožňujúci predbežné zadržanie tovaru a potrebné vyšetrovania, ktoré sa majú vykonať, najmä prostredníctvom FIU.

Snímky ničenia archeologických nálezísk skupinou Dá’iš sú nám dobre známe z médií a mnohí ich považujú za vojnové zločiny proti kultúrnemu dedičstvu. Avšak okrem toho, že Dá’iš spôsobuje obrovské škody, existujú jasné dôkazy o tom, že Dá’iš používa nelegálne vykopávky v archeologických náleziskách na získanie tovaru kultúrneho charakteru 25 ako zdroja príjmov. Tovar kultúrneho charakteru nezákonne vyvezený z Iraku a Sýrie môže byť významným zdrojom príjmov teroristov. Ak sú tieto príjmy závislé od výnosov z európskych trhov, identifikácia a ukončenie obchodu by mohli mať skutočný vplyv na významný zdroj financovania teroristických činností.

V súčasnosti sa v dvoch nariadeniach ukladajú obchodné obmedzenia na tovar kultúrneho charakteru nezákonne vyvezený z Iraku a Sýrie 26 a stanovuje sa právny základ dovozných kontrol. Ich účinnosť je však obmedzená. Tieto obchodné obmedzenia závisia od pokračovania osobitných režimov sankcií, poskytujú iba čiastočné riešenie a dôkazné bremeno požadované na to, aby colné orgány určili pôvod tohto tovaru, je vysoké. Komisia s cieľom prekonať niektoré z týchto problémov zváži širšiu reakciu na boj proti financovaniu terorizmu prostredníctvom nedovoleného obchodovania s tovarom kultúrneho charakteru bez ohľadu na krajinu pôvodu. Možnosti, ktoré sa budú posudzovať, zahŕňajú zavedenie systému certifikácie pre dovoz tovaru kultúrneho charakteru do EÚ a usmernenia pre zainteresované strany ako múzeá a trh s umením.

Nelegálne obchodovanie s voľne žijúcimi organizmami sa čoraz častejšie uznáva za ďalší zdroj financovania teroristických a súvisiacich činností. Komisia onedlho predstaví akčný plán EÚ na boj proti nezákonným finančným tokom v súvislosti s obchodovaním s voľne žijúcimi organizmami.

Opatrenia:

Komisia bude pokračovať v týchto iniciatívach:

legislatívny návrh na posilnenie právomocí a spolupráce colných orgánov a boj proti financovaniu terorizmu v súvislosti s obchodom s tovarom: najneskôr do 2. štvrťroku 2017,

legislatívny návrh proti nedovolenému obchodu s tovarom kultúrneho charakteru: najneskôr do 2. štvrťroku 2017,

akčný plán EÚ týkajúci sa nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi organizmami: najneskôr do 1. štvrťroku 2016.

3.    Vonkajší rozmer

Vzhľadom na samotnú povahu súčasnej teroristickej hrozby je rozdiel medzi terorizmom „domáceho pôvodu“ a terorizmom organizovaným medzinárodnými skupinami často nejasný, hoci skupiny pôsobiace výlučne v EÚ stále existujú 27 . Najmä financovanie, ako aj obstarávanie zbraní, má často medzinárodný rozmer.

Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby EÚ bola aktívnym hráčom v boji proti financovaniu terorizmu na medzinárodnej scéne, najmä prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií. EÚ aktívne podporuje globálnu stratégiu boja proti terorizmu OSN, ako aj vykonávanie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. EÚ je takisto aktívnym účastníkom Globálneho fóra pre boj proti terorizmu (GCTF), ktorého činnosť zahŕňa aktivity súvisiace s financovaním terorizmu 28 , a podporila úsilie skupiny G20 o zdôrazňovanie významu prerušovania finančných tokov súvisiacich s terorizmom 29 .

Komisia je členom Finančnej akčnej skupiny (FATF) a aktívne prispieva k jej činnosti, ako aj k vykonávaniu jej odporúčaní v EÚ. Skutočnosť, že Európa vystupuje v skupine FATF jednotne, prináša zrejmé výhody. V tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu príslušné rezolúcie OSN a nástroje Rady Európy, napríklad Dohovor Rady Európy č. 198 o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu 30 ; Komisia podporuje štáty EÚ v ich vykonávaní. Ako už bolo vysvetlené, takisto sa budú vypracovávať lepšie informácie medzi EÚ a OSN o zmrazovaní aktív.

Okrem toho sa prejavuje silná potreba, aby EÚ podporovala našich partnerov s osobitným dôrazom na susedné krajiny, ktoré čelia hrozbám zo strany rovnakých skupín ako tie, ktoré zaútočili na EÚ. Boj proti financovaniu terorizmu by mohol byť súčasťou širšieho úsilia o podporu vlád tretích krajín pri dodržiavaní rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a odporúčaní FATF s cieľom posilniť ich kapacitu v boji proti financovaniu terorizmu a spolupracovať s členskými štátmi a agentúrami EÚ 31 . EÚ môže takisto pomôcť tým, že podporí úsilie partnerov v boji proti závažnej trestnej činnosti, ktorá je zdrojom financovania teroristov, ako napríklad obchodovanie s drogami alebo strelnými zbraňami.

Komisia a vysoká predstaviteľka v tejto súvislosti prehĺbia spoluprácu s tretími krajinami s cieľom vytvoriť a viesť zoznam teroristických subjektov v prípade, ak zoznamy, o ktorých rozhodli príslušné vnútroštátne orgány z tretích krajín, budú slúžiť ako základ pre vytvorenie zoznamu teroristických subjektov na úrovni EÚ. Táto činnosť bude okrem toho zahŕňať aj stálu spoluprácu s tretími krajinami na účely zosúladenia s existujúcimi reštriktívnymi opatreniami na boj proti terorizmu. Dialógy s partnermi o boji proti terorizmu poskytujú najúčinnejší rámec diskusie o zosúladení alebo vykonávaní reštriktívnych opatrení.

Tretím krajinám by sa takisto mohlo pomôcť v boji proti nezákonnému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru a jeho používaniu na financovanie terorizmu. Mohlo by to znamenať zmenu priorít existujúcej podpory na budovanie kapacít (napríklad na Blízkom východe a v severnej Afrike – MENA) s cieľom venovať osobitnú pozornosť ochrane ich kultúrneho dedičstva a zintenzívneniu medzinárodnej policajnej spolupráce v boji proti obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru.

Opatrenie si nakoniec vyžaduje globálnu perspektívu s bezpečnosťou ako jednou z našich hlavných priorít v oblasti vonkajších vzťahov. Prevláda všeobecný konsenzus o potrebe konať spoločne a EÚ by sa mala dostať na čelo úsilia o zabezpečenie účinnosti celosvetových iniciatív boja proti financovaniu terorizmu a aktualizácie opatrení EÚ vzhľadom na najnovší vývoj.

Komisia a vysoká predstaviteľka:

začnú realizovať projekty, ktorých cieľom bude poskytovať technickú pomoc krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky na boj proti obchodovaniu s tovarom kultúrnej hodnoty: najneskôr do 4. štvrťroku 2016,

posilnia podporu pre tretie krajiny pri dodržiavaní právnych požiadaviek BR OSN a odporúčaní FATF: prebiehajúce opatrenia,

podporia krajiny v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a v regióne juhovýchodnej Ázie v monitorovaní, narúšaní a znemožňovaní financovania terorizmu: najneskôr do 4. štvrťroku 2016,

prehĺbia prácu pri výmene informácií s partnermi z tretích krajín s cieľom vytvárať/viesť zoznamy v rámci autonómnych opatrení EÚ na boj proti terorizmu: prebiehajúce opatrenia.

4.    Ďalší postup

V Európskom programe v oblasti bezpečnosti sa zdôraznilo, že zabezpečenie vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v EÚ musí byť spoločným úsilím všetkých aktérov. To zahŕňa činnosť inštitúcií EÚ, členských štátov a agentúr EÚ, ale aj lepšiu spoluprácu, a najmä výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi. Členské štáty by mali používať všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, a zabezpečiť rýchle vykonanie dohodnutých opatrení EÚ. Komisia zároveň vyzýva spoluzákonodarcov, aby v primeranom čase pokračovali vo svojej práci na nadchádzajúcich návrhoch Komisie.

Okrem toho musia EÚ a členské štáty na základe spolupráce prehĺbiť svoju súčinnosť s finančnými inštitúciami a hospodárskymi subjektmi EÚ, aby pochopili výzvy, ktorým čelia pri uplatňovaní medzinárodných noriem v oblasti boja proti financovaniu terorizmu, a posúdili, ako je možné posilniť politiky a postupy na riešenie príslušných rizík v rýchlo sa vyvíjajúcom prostredí.

Komisia bude monitorovať pokrok dosiahnutý v súvislosti s akčným plánom a Európskemu parlamentu a Rade bude pravidelne predkladať aktuálne informácie o pokroku.

(1)

     COM(2015) 185 final.

(2)

     Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti [2015/2697 (RSP)].

(3)

     COM(2015) 625 final.

(4)

     Finančná akčná skupina (FATF) je medzivládny orgán zriadený s cieľom stanoviť normy a presadzovať účinné vykonávanie právnych, regulačných a operačných opatrení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a iným súvisiacim hrozbám pre integritu medzinárodného finančného systému. Niektoré členské štáty EÚ sú členmi FATF a zúčastňuje sa aj Komisia. Ku kľúčovým normám patria tie, ktoré sú obsiahnuté v dokumente FATF s názvom „40 odporúčaní týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní“:

http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/recommendations/pdfs/FATF_Recommendations.pdf.

(5)

     Rezolúcia 2178(2014).

(6)

     V rámci 4. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí: Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(7)

     Táto skutočnosť bude predmetom delegovaných aktov, ktoré prijme Komisia na základe smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

(8)

     Takáto čierna listina EÚ by mohla byť relevantná aj pri riadení rizík v iných oblastiach politiky, napríklad v colníctve.

(9)

     Platformy na výmenu virtuálnej meny možno považovať za „elektronické“ zmenárne, ktoré vymieňajú virtuálne meny za fiat peniaze. Poskytovatelia „peňaženiek“ virtuálnej meny vedú svojim zákazníkom účty vo virtuálnej mene. Vo svete „virtuálnej meny“ majú rovnaké postavenie ako banka ponúkajúca bežný účet, na ktorý možno ukladať fiat peniaze. Uchovávajú virtuálne meny a umožňujú ich prevody do iných peňaženiek/účtov virtuálnej meny.

(10)

     IHS Consulting – Posúdenie financovania terorizmu, 15. septembra 2015; stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo k virtuálnym menám, 4. júla 2014; usmernenia FATF týkajúce sa prístupu k virtuálnym menám založenom na rizikách, jún 2015.

(11)

     Ktoré sú poskytovateľmi služieb výmeny medzi virtuálnymi menami a „fiat“ menami.

(12)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35 – 127).

(13)

     Poskytovateľ peňaženky je subjekt, ktorý poskytuje prostriedky (softvérová aplikácia alebo iný mechanizmus/médium) na držanie, uchovávanie a prevod bitcoinov alebo inej virtuálnej meny (správa FATF o virtuálnych menách)

(14)

     Napríklad, teroristi, ktorí spáchali útoky v Paríži 13. novembra 2015, údajne použili predplatené karty na zaplatenie hotelových izieb.

(15)

     Mnohé členské štáty však už zaviedli takýto register alebo takéto centralizované mechanizmy v súčasnosti schvaľujú.

(16)

     Nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001, ktoré zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane (Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 9 – 22).

(17)

     Komisia preskúma technické aspekty vývoja databázy finančných služieb s cieľom umožniť lepšiu výmenu informácií o vnútroštátnych opatreniach na zmrazenie aktív medzi členskými štátmi a finančnými inštitúciami.

(18)

     https://www.europol.europa.eu/content/why-cash-still-king-strategic-report-use-cash-criminal-groups-facilitator-money-laundering

(19)

     Nariadenie č. 1889/2005, Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005.

(20)

     Problémy s týmto nariadením a hlavné politické možnosti revízie už boli identifikované v hodnotiacom dokumente a prostredníctvom otvorenej verejnej konzultácie sa získala spätná väzba: http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/consultations/customs/cash_survey_summary_report_en.pdf.

(21)

     Pozri uvedenú správu Europolu: „Skutočnosť, že bankovka s hodnou 500 EUR sa bežne nepoužíva ako platobný nástroj, ale predstavuje jednu tretinu hodnoty všetkých bankoviek v obehu, vyvoláva otázky okolo účelu, na ktorý sa používa.“

(22)

     COM(2015) 185 final.

(23)

     http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/reports/BPP-combating-abuse-non-profit-organisations.pdf

(24)

     http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/reports/Trade%20Based%20Money%20Laundering.pdf

(25)

     Ako je stanovené v nariadení Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1).

(26)

     Nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 16, 19.1.2011) a nariadenie Rady (ES) č. 1210/2003 zo 7. júla 2003 o niektorých osobitných obmedzeniach hospodárskych a finančných vzťahov s Irakom, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) 2465/96 (Ú. v. EÚ L 169, 8.7.2003, s. 6).

(27)

   Pozri najmä správu Europolu o stave a vývoji terorizmu v Európskej únii, známu pod skratkou TE-SAT: https://www.europol.europa.eu/content/european-union-terrorism-situation-and-trend-report-2015.

(28)

     https://www.thegctf.org/focus-areas

(29)

     http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/11/16-g20-summit-antalya-communique/

(30)

     http://www.coe.int/t/dghl/monitoring/cop198/.

(31)

     Pomoc by mohla zahŕňať budovanie kapacít trestného súdnictva a širšieho okruhu zainteresovaných strán z finančného sektora, pomoc partnerským krajinám pri zmene a aktualizácii právnych predpisov v súlade s medzinárodnými najlepšími postupmi a podporu regionálnej spolupráce. EÚ uplatňuje tento prístup v boji proti financovaniu terorizmu hlavne v širšom regióne Afrického rohu (Džibutsko, Eritrea, Etiópia, Jemen, Južný Sudán, Keňa, Somálsko, Sudán a Uganda). EÚ teraz vyvíja celosvetový program na boj proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí v rámci nástroja na podporu stability a mieru (plánované pridelené rozpočtové prostriedky vo výške 16 miliónov EUR). Do geografického rozsahu činností budú patriť regióny Blízkeho východu a severnej Afriky a krajiny v juhovýchodnej Ázii.


V Štrasburgu2. 2. 2016

COM(2016) 50 final

PRÍLOHA

Akčný plán na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu

k

oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade


PRÍLOHA I: AKČNÝ PLÁN NA POSILNENIE BOJA PROTI FINANCOVANIU TERORIZMU

Ciele a opatrenia

Zodpovedný subjekt

Časový rozvrh

Zabránenie presunu finančných prostriedkov a identifikovanie financovania terorizmu

Riešenie zneužívania finančného systému na účely financovania terorizmu

Stanoviť skorší dátum účinnej transpozície a nadobudnutia účinnosti 4. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí

členské štáty

najneskôr do 4. štvrťroka 2016

Schváliť čiernu listinu EÚ v záujme identifikovania vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami v boji proti praniu špinavých peňazí/boji proti financovaniu terorizmu

Komisia

najneskôr do 2. štvrťroka 2016

Uverejniť správu o nadnárodnom hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a odporúčania pre členské štáty týkajúce sa opatrení vhodných na riešenie týchto rizík

Komisia

2. štvrťrok 2017

Navrhnúť zmeny týchto bodov smernice o boji proti praniu špinavých peňazí:

-prísnejšie opatrenia hĺbkového preverovania a protiopatrenia, pokiaľ ide o vysokorizikové tretie krajiny,

-platformy na výmenu virtuálnej meny,

-predplatené nástroje,

-centralizované registre bankových a platobných účtov alebo systémy vyhľadávania elektronických údajov,

-prístup finančných spravodajských jednotiek k informáciám a výmena informácií

Komisia

najneskôr do 2. štvrťroka 2016



Zlepšenie účinnosti transpozície EÚ, pokiaľ ide o opatrenia OSN na zmrazenie financovania, a to aj prostredníctvom lepšej výmeny informácií medzi EÚ a OSN

Komisia

najneskôr do 2. štvrťroka 2016

Posilňovanie kapacity členských štátov, Komisie, ESVČ a hospodárskych subjektov na účel výmeny informácií o výzvach spojených s vykonávaním reštriktívnych opatrení vrátane výmeny informácií o potenciálnych nových zoznamoch OSN prostredníctvom databázy finančných sankcií

Komisia

najneskôr do 2. štvrťroka 2016

Preskúmať možnosť samostatného legislatívneho nástroja na umožnenie širšieho získavania informácií z registrov bankových a platobných účtov na ďalšie vyšetrovania a zo strany iných orgánov nad rámec rozsahu pôsobnosti smernice o boji proti praniu špinavých peňazí

Komisia

najneskôr do 2. štvrťroka 2016

Posilnenie spolupráce medzi FIU prostredníctvom príslušných opatrení

Komisia

najneskôr do 2. štvrťroka 2017

Ďalšie iniciatívy na doplnenie existujúceho právneho rámca

Harmonizácia trestných činov a sankcií v oblasti prania špinavých peňazí

Legislatívny návrh na harmonizáciu trestných činov a sankcií v oblasti prania špinavých peňazí

Komisia

najneskôr do 4. štvrťroka 2016

Boj proti nezákonnému pohybu hotovosti

Legislatívny návrh proti nezákonnému pohybu hotovosti

Komisia

najneskôr do 4. štvrťroka 2016

Dokončenie rámca EÚ na sledovanie a zmrazenie aktív teroristov

Režim EÚ týkajúci sa zmrazenia aktív teroristov v zmysle článku 75 ZFEÚ

Komisia

uzavrieť posudzovanie najneskôr do 4. štvrťroku 2016

Posilnenie vzájomného uznávania príkazov na zmrazenie a konfiškáciu majetku získaného z trestnej činnosti

Komisia

najneskôr do 4. štvrťroka 2016

Prípadný európsky systém, ktorý by dopĺňal existujúcu dohodu o TFTP medzi EÚ a USA sledovaním transakcií vyňatých podľa uvedenej dohody

Komisia

uzavrieť posudzovanie najneskôr do 4. štvrťroku 2016

Zameranie na zdroje financovania

Legislatívny návrh na posilnenie právomocí a spolupráce colných orgánov a riešenie financovania terorizmu v súvislosti s obchodom s tovarom

Komisia

najneskôr do 2. štvrťroka 2017

Legislatívny návrh proti nedovolenému obchodu s tovarom kultúrneho charakteru

Komisia

najneskôr do 2. štvrťroka 2017

Akčný plán EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi

Komisia

najneskôr do 1. štvrťroka 2016

Vonkajší rozmer

Začať realizovať projekty na poskytovanie technickej pomoci krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) na boj proti obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru

Komisia a vysoká predstaviteľka

najneskôr do 4. štvrťroka 2016

Posilniť podporu pre tretie krajiny pri dodržiavaní právnych požiadaviek BR OSN a odporúčaní FATF

Komisia a vysoká predstaviteľka

prebiehajúce opatrenia

Podporiť krajiny v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a v regióne juhovýchodnej Ázie v monitorovaní, narúšaní a znemožňovaní financovania terorizmu

Komisia a vysoká predstaviteľka

najneskôr do 4. štvrťroka 2016

Prehĺbiť prácu pri výmene informácií s partnermi tretích krajín s cieľom vytvárať/viesť zoznamy v rámci autonómnych opatrení EÚ na boj proti terorizmu

Komisia a vysoká predstaviteľka

prebiehajúce opatrenia