EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 1. 2016

COM(2016) 29 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2014 – 2015

{SWD(2016) 8 final}

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2014 – 2015

1.Úvod

1.1.Všeobecný systém preferencií (VSP)

Od roku 1971 pomáha všeobecný systém preferencií EÚ (ďalej len „VSP“) rozvojovým krajinám v ich snahe znižovať chudobu a podporovať dobrú správu vecí verejných a trvalo udržateľný rozvoj. Poskytnutím zvýhodneného prístupu na trh Európskej únie VSP pomáha rozvojovým krajinám vytvárať dodatočné príjmy prostredníctvom medzinárodného obchodu. Právnym rámcom pre VSP je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií 1 (ďalej len „nariadenie o VSP“). Systém je v súlade s právnymi predpismi WTO, keďže bol zavedený v rámci tzv. splnomocňujúcej doložky, na základe ktorej sa umožňuje výnimka z „doložky najvyšších výhod“ WTO.

1.2.Tri opatrenia v rámci VSP

Nariadením o VSP sa reformoval VSP s cieľom lepšie zamerať preferencie v rámci VSP na tie krajiny, ktoré to najviac potrebujú, teda na najmenej rozvinuté krajiny (ďalej len „NRK“) a iné rozvojové krajiny s nízkymi a s nižšími strednými príjmami. Na základe reforiem sa výrazne znížil počet príjemcov VSP, a to zo 178 na 92 2 . Krajiny, ktoré Svetová banka klasifikovala ako krajiny s nadpriemernými a vyššími príjmami, sú vyňaté z preferencií VSP. Vylúčené sú aj krajiny, ktoré využívajú výhody z dohody o zvýhodnenom prístupe na trh s EÚ, ktorou sa poskytuje v podstate pre celý obchod minimálne rovnaká úroveň colných preferencií.

S cieľom účinne uspokojiť potreby rozvojových krajín v obchodnej, rozvojovej a finančnej oblasti sú vo VSP obsiahnuté tri rôzne preferenčné opatrenia: jedno všeobecné opatrenie VSP a dve osobitné opatrenia.

−Na základe všeobecného opatrenia (ďalej len „štandardný VSP“) sa krajinám s nízkymi alebo nižšími strednými príjmami, ktoré nevyužívajú výhody na základe iného preferenčného obchodného prístupu na trh EÚ, udeľuje zníženie cla pri približne 66 % všetkých colných položiek EÚ. V súčasnosti využíva štandardný VSP 30 príjemcov.

−V rámci osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (ďalej len „VSP+“) sa krajinám, ktoré sú obzvlášť zraniteľné z hľadiska diverzifikácie hospodárstiev a objemov dovozu, poskytuje úplné pozastavenie cla pri tých istých približne 66 % colných položiek ako pri štandardnom VSP. Na druhej strane, zvýhodnené krajiny musia ratifikovať a účinne vykonávať 27 základných medzinárodných dohovorov, ako sa uvádza v prílohe VIII k nariadeniu o VSP. Dané dohovory sa vzťahujú na ľudské a pracovné práva, ochranu životného prostredia a dobrú správu vecí verejných. V súčasnosti využíva VSP+ 13 príjemcov.

−V zmysle osobitného opatrenia „Všetko okrem zbraní“ (ďalej len „EBA“, z angl. Everything But Arms) sa krajinám, ktoré OSN klasifikuje ako najmenej rozvinuté krajiny, udeľuje plný bezcolný a bezkvótový prístup pre všetky produkty okrem zbraní a streliva. V súčasnosti využíva opatrenie EBA 49 príjemcov.

V roku 2014 sa VSP využil pri dovoze v hodnote takmer 50,8 miliardy EUR 3 takto: 27,3 miliardy EUR tvoril dovoz z krajín v rámci štandardného VSP, približne 6,5 miliardy EUR predstavoval dovoz príjemcov VSP+ a 17 miliárd EUR dovoz z krajín v rámci EBA. Podrobnosti sú uvedené v tabuľkách 1 až 4 tejto správy.

V grafoch 1 a 2 sa uvádza prehľad dovozu v rámci troch opatrení VSP.

1.3.Cieľ tejto správy

V zmysle nariadenia o VSP sa od Komisie vyžaduje, aby raz za dva roky, počínajúc dátumom 1. januára 2016, predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní systému VSP.

Táto správa sa má vzťahovať na účinky všetkých troch preferenčných opatrení VSP počas prechádzajúcich dvoch rokov 4 . V nariadení o VSP sa vyžaduje, aby sa správa zamerala najmä na VSP+. V správe by sa malo podrobne opisovať, ako zvýhodnené krajiny ratifikovali a účinne vykonávajú príslušné dohovory a ako podávajú príslušné správy 5 .

Táto správa sa preto vzťahuje na všetky tri prvky VSP, teda na štandardný VSP, schému EBA a schému VSP+, na ktorú sa kladie osobitný dôraz 6 .

2.Štandardné opatrenie VSP

Zoznam príjemcov VSP bol niekoľkokrát upravený s cieľom zohľadniť vystúpenie krajín z VSP v súlade s kritériami článku 4 nariadenia o VSP (išlo o krajiny, ktoré Svetová banka klasifikovala ako krajiny s nadpriemernými príjmami počas troch po sebe nasledujúcich rokov, alebo krajiny, ktoré začali využívať dohodu o zvýhodnenom prístupe na trh EÚ, ktorou sa poskytujú rovnaké alebo lepšie colné preferencie).

Zoznam príjemcov sa upravil aj s cieľom zahrnúť krajiny, ktoré novo splnili podmienky oprávnenosti VSP. Konkrétne:

−Irán a Azerbajdžan vystúpili 23. februára 2014 7 ,

−Chorvátsko stratilo postavenie oprávnenej krajiny, a teda aj príjemcu, po svojom pristúpení k EÚ 8 ,

−Južný Sudán a Mjanmarsko sa stali príjemcami od 1. januára 2014 9 ,

−Čína, Ekvádor, Maldivy a Thajsko boli vyňaté 1. januára 2015 10 ,

−Botswana, Fidži, Ghana, Kamerun, Keňa, Namíbia, Pobrežie Slonoviny a Svazijsko sa stali príjemcami od 1. októbra 2014 11 .

Týchto 30 krajín využíva štandardný VSP 12 :

−Afrika: Botswana*, Kamerun, Keňa, Konžská republika, Ghana, Namíbia, Nauru, Nigéria, Pobrežie Slonoviny, Svazijsko,

−Ázia: Kirgizsko, India, Indonézia, Srí Lanka, Vietnam, Tadžikistan, Turkménsko**, Uzbekistan,

−Austrália a tichomorská oblasť: Cookove ostrovy, Fidži, Marshallove ostrovy, Mikronézia (federatívne štáty), Niue, Tonga,

−Európa: Ukrajina,

−Blízky východ: Irak, Sýria,

−Južná Amerika: Kolumbia**, Honduras**, Nikaragua**.

Ako vyplýva z grafov 3 a 4, odchod Číny mal významný vplyv na rozsah pôsobnosti schémy. V dôsledku toho sa zmenili limity odstupňovania výrobkov uvedené v prílohe VI 13 a limity zraniteľnosti uvedené v prílohe VII 14 .

Zoznam tried výrobkov s pôvodom v krajinách VSP, ktoré sa stanú príliš konkurencieschopné (a pre ktoré sa preto preferencie pozastavia), sa prehodnocuje raz za tri roky 15 . Nový zoznam sa bude uplatňovať od 1. januára 2017.

V tabuľke 2 16 sa uvádzajú hodnoty celkového, oprávneného a preferenčného dovozu 17  do EÚ podľa jednotlivých krajín, ktoré využívajú štandardný VSP. Objem oprávneného dovozu sa mierne znížil (zo 43,5 miliardy EUR v roku 2013 na 38,7 miliardy EUR v roku 2014), a to aj napriek menšiemu zvýšeniu celkového objemu dovozu. Okrem toho všeobecná miera využitia v roku 2014 bola 70,3 %, čo predstavuje mierny pokles oproti 71,5 % v predchádzajúcom roku. Miera využitia sa výrazne líši od krajiny ku krajine. Z grafu 5 vidno, že štandardný VSP v najväčšej miere využíva India a za ňou s veľkým odstupom nasleduje Vietnam a Indonézia. V roku 2014 predstavoval dovoz z týchto troch zvýhodnených krajín spolu 87,8 % celkového dovozu, pri ktorom sa využil štandardný VSP.

3.Opatrenie EBA

Opatrenie EBA v súčasnosti využíva týchto 49 krajín:

−Afrika: Angola, Benin, Burkina Faso, Burundi, Čad, Džibuti, Eritrea, Etiópia, Gambia, Guinea, Guinea-Bissau, Južný Sudán, Konžská demokratická republika, Komory, Lesotho, Libéria, Madagaskar, Malawi, Mali, Mauritánia, Mozambik, Niger, Rovníková Guinea, Rwanda, Senegal, Sierra Leone, Somálsko, Stredoafrická republika, Sudán, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Tanzánia, Togo, Uganda, Zambia,

−Ázia: Afganistan, Bangladéš, Bhután, Jemen, Kambodža, Laoská ľudová republika, Mjanmarsko/Barma, Nepál, Východný Timor,

−Austrália a tichomorská oblasť: Kiribati, Samoa 18 , Šalamúnove ostrovy, Tuvalu, Vanuatu.

−Karibská oblasť: Haiti.

V tabuľke 3 19  sú uvedené hodnoty celkového, oprávneného a preferenčného dovozu do EÚ podľa jednotlivých krajín využívajúcich EBA. Zvýšili sa tak hodnoty oprávneného dovozu (zo 17,4 miliardy EUR v roku 2013 na 19,5 miliardy EUR v roku 2014), ako aj miera využitia (z 83,1 % na 87,1 %). Miera využitia sa medzi jednotlivými krajinami opäť významne líši. Z grafu 6 vyplýva, že Bangladéš je pred Kambodžou zďaleka najväčším používateľom EBA. V roku 2014 zodpovedali tieto dve krajiny spolu za 85,4 % celkového dovozu, pri ktorom sa využilo preferenčné opatrenie EBA.

4.Opatrenie VSP+

4.1.Príjemcovia VSP+

V systéme VSP+ sa poskytujú ďalšie colné preferencie pre rozvojové krajiny, ktoré sú zraniteľné z dôvodu chýbajúcej diverzifikácie vývozu do EÚ a vzhľadom na nedostatočné zapojenie do medzinárodného obchodného systému. Na základe opatrenia sa tieto krajiny podporujú pri účinnom vykonávaní 27 základných medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia a o dobrej správe vecí verejných 20 .

Podmienkou uplatnenia VSP+ je, aby krajina už ratifikovala týchto 27 dohovorov. Okrem toho musia žiadatelia o VSP+ predložiť písomné záväzné vyhlásenie 21 , že budú zachovávať ratifikáciu týchto dohovorov a budú ich účinne vykonávať. Žiadatelia musia takisto bezvýhradne prijať podmienky podávania správ a monitorovania podľa týchto dohovorov a súhlasiť so spoluprácou v rámci monitorovacieho procesu EÚ, ktorý povedie Európska komisia.

Počas obdobia rokov 2014 – 2015, na ktoré sa vzťahuje táto správa, ide celkovo o 14 príjemcov VSP+ 22 . K 1. januáru 2014 bol status krajiny v rámci VSP+ udelený Arménsku, Bolívii, Kapverdom, Kostarike, Ekvádoru 23 , Gruzínsku, Mongolsku, Pakistanu, Paraguaju a Peru 24 . Guatemale, Salvádoru a Paname bol status krajiny v rámci VSP+ udelený od 28. februára 2014 25 , Filipínam od 25. decembra 2014 26 .

Od 1. januára 2016 nie sú Guatemala, Kostarika, Salvádor, Panama a Peru viac príjemcami VSP/VSP+ 27 , keďže využívajú preferenčný prístup na trh v rámci dvojstranných obchodných dohôd. Podobne aj Gruzínsko prestane byť príjemcom VSP/VSP+ od 1. januára 2017 28 . Dňa 25. novembra 2015 sa Komisia rozhodla udeliť status krajiny v rámci VSP+ Kirgizsku 29 ; toto rozhodnutie v súčasnosti posudzujú Európsky parlament a Rada.

V tabuľke 4 sú uvedené hodnoty celkového a preferenčného dovozu do EÚ podľa jednotlivých krajín využívajúcich VSP+. Celkový preferenčný dovoz v rámci VSP+ sa zvýšil (z 5,99 miliardy EUR v roku 2013 na 6,48 miliardy EUR v roku 2014). V dôsledku toho, že niekoľko príjemcov začalo uplatňovať nové dohody o voľnom obchode s EÚ 30 , sa celková miera využitia mierne znížila (zo 69,7 % v roku 2013 na 66,1 % v roku 2014). S ohľadom na tieto nové opatrenia týkajúce sa prístupu na trh sa miera využitia medzi jednotlivými krajinami významne líšila. Ako sa uvádza v grafe 7, v roku 2014 dovoz z Pakistanu a Filipín predstavoval spolu 87,8 % preferenčného dovozu v rámci VSP+.

   

4.2.Monitorovanie VSP+

4.2.1.Účel a cieľ monitorovania VSP+

VSP+ je stimulačný nástroj, ktorý má príjemcov podporovať v účinnom vykonávaní 27 medzinárodných dohovorov. Ako sa stanovuje v nariadení o VSP, počiatočná životnosť VSP+ je 10 rokov (t. j. bude platiť do 31. decembra 2023 31 ). Ide o dlhodobý proces. Nedostatky, ktoré prekážajú účinnému vykonávaniu dohovorov, sa často týkajú otázok, ktoré si vyžadujú strednodobé až dlhodobé riešenia. Dohovory VSP+ sa týkajú širokej oblasti otázok, ako sú napríklad ľudské a pracovné práva, ochrana životného prostredia, zmena klímy a boj proti drogám a korupcii. Okrem toho nedostatky sú často výsledkom komplexných a vzájomne prepojených otázok, ktoré zahŕňajú sociálny, kultúrny, historický, bezpečnostný či hospodársky vývoj. Keďže ide o rozvojové krajiny, u všetkých príjemcov sa očakávajú problémy s vykonávaním, najmä v krátkodobom až strednodobom horizonte.

S ohľadom na uvedené skutočnosti poskytuje reformovaný systém monitorovania VSP+ príjemcom silný stimul na zlepšenie vykonávania a podávania správ. To si vyžaduje záväzok nielen z krátkodobého hľadiska, ale aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, čo sa v rámci monitorovania VSP+ v plnej miere zohľadňuje.

4.2.2.Podpora medzinárodných noriem

VSP+ je súčasťou záväzku EÚ presadzovať a posilňovať uplatňovanie medzinárodného práva tak, ako je to zakotvené v Zmluve o Európskej únii. Cieľom VSP+ je zabezpečiť, aby príjemcovia plnili svoje záväzky, ktoré im vyplývajú z ratifikácie medzinárodných dohovorov. V rámci VSP+ sa nevyžaduje, aby príjemcovia prijímali alebo uplatňovali normy EÚ, ale aby splnili záväzky, ku ktorým sa už zaviazali v rámci uvedených medzinárodných dohovorov.

Z tohto dôvodu sa Komisia snaží o užšiu spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami (napr. Medzinárodnou organizáciou práce (ďalej len „MOP“) a Organizáciou Spojených národov (ďalej len „OSN“) s cieľom zabezpečiť, aby EÚ pri monitorovaní a hodnotení VSP+ nepretržite zohľadňovala ich názory a skúsenosti. Dôležitý je úzky kontakt s miestnymi zastúpeniami medzinárodných organizácií v zvýhodnených krajinách.

Tento záväzok je osobitne dôležitý s ohľadom na dlhý cyklus podávania správ o plnení viacerých dohovorov uvedených v prílohe VIII nariadenia o VSP. Napríklad správy OSN sa podávajú každých 4 až 5 rokov, teda v dlhšom intervale ako je dvojročný cyklus podávania správ o VSP+. Aktívna spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami je preto osobitne prospešná počas obdobia medzi podávaním jednotlivých správ.

Okrem toho odborné znalosti týchto organizácií môžu byť veľmi užitočné pre projekty spolupráce v zvýhodnených krajinách. Komisia a MOP v súčasnosti spúšťajú pilotný projekt VSP+ zameraný na budovanie kapacít v Pakistane, Mongolsku, Guatemale a Salvádore. Komisia bude počas životnosti VSP+ naďalej úzko spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, a to aj prostredníctvom osobitných projektov.

Napokon, systém VSP+ umožňuje, aby EÚ konštruktívne diskutovala o záväzkoch príjemcov zakotvených v týchto dohovoroch v rámci príslušných medzinárodných organizácií, ako sú napríklad tripartitný výbor MOP pre uplatňovanie noriem alebo správna rada MOP.

4.2.3.Proces monitorovania VSP+

V nariadení o VSP sa vyžaduje, aby EÚ zlepšila monitorovanie dodržiavania záväzkov zo strany príjemcov VSP+. S týmto cieľom zriadili útvary Komisie spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) štruktúrovaný monitorovací proces. Ide o trvalý „dialóg o VSP+“ s úradmi v zvýhodnených krajinách formalizovaný prostredníctvom každoročných zoznamov otázok resp. tabuliek výsledkov.

Pri vstupe príjemcu do VSP+ Komisia vypracuje počiatočné hodnotenie stavu dodržiavania záväzkov zakotvených vo VSP+ zo strany príjemcu (prvá oficiálna tabuľka výsledkov). V tejto formálnej tabuľke výsledkov sa uvádzajú najvýraznejšie nedostatky, ktoré identifikovali monitorovacie orgány jednotlivých medzinárodných dohovorov. Týmto sa začína trvalý dialóg o VSP+, počas ktorého Komisia upriamuje pozornosť príjemcu na oblasti uvedené v hodnotiacej tabuľke.

Vždy, keď je to možné, sa v dialógu využijú existujúce politické a inštitucionálne vzťahy medzi EÚ a príjemcami 32 . Zoznam otázok sa každý rok aktualizuje, pričom sa očakáva, že príjemcovia preukážu jednoznačné úsilie smerom k riešeniu zistených problémov.

V súlade s nariadením o VSP sa pri procese monitorovania VSP+ okrem monitorovacích orgánov medzinárodných dohovorov zohľadňujú názory širokého spektra zdrojov vrátane občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, Európskeho parlamentu a Rady. Aj v zvýhodnených krajinách sa do procesu zapája široké spektrum zainteresovaných strán, ktoré zahŕňa nielen ústrednú vládu, ale aj miestne alebo regionálne orgány, občiansku spoločnosť (napr. sociálnych partnerov, mimovládne organizácie), obchodné združenia a miestne zastúpenia medzinárodných organizácií.

Súčasťou procesu monitorovania môže byť aj účasť Komisie na miestnych seminároch alebo návštevy v teréne zamerané na jednotlivé priemyselné odvetvia. Kontakt s miestnymi zainteresovanými stranami, najmä počas monitorovacích návštev VSP+, je dôležitý nielen na získanie informácií z prvej ruky, ale aj na lepšie vysvetlenie toho, ako VSP+ funguje a aké sú očakávania EÚ od príjemcov. To pomáha miestnym subjektom zohrávať konštruktívnu úlohu pri podpore miestnych, regionálnych a ústredných orgánov v tom, aby plnili svoje záväzky podľa dohovorov. Kľúčová účasť na podpore vykonávania dohovorov sa očakáva najmä od hospodárskych subjektov, ktoré sú priamymi príjemcami výhod plynúcich z colných preferencií.

Počas tohto prvého vykazovaného obdobia bola interakcia s občianskou spoločnosťou v zvýhodnených krajinách hodnotená veľmi pozitívne. Občianska spoločnosť vo všeobecnosti vyjadrovala silnú podporu účasti krajín vo VSP+. Pri niekoľkých príležitostiach obzvlášť pozitívne hodnotila monitorovanie VSP+, keďže posilňuje dialóg s príslušnými úradmi o kľúčových ľudských a pracovných právach. Komisia bude preto v rámci monitorovania pokračovať v spolupráci s miestnymi zainteresovanými stranami a bude sa usilovať o rozšírenie tohto procesu, ak to bude možné.

4.2.4.Pomoc a rozvojové projekty

V správach medzinárodných monitorovacích orgánov, ktoré predstavujú kľúčový zdroj tabuliek výsledkov, sa opisujú nielen nedostatky a prvky pokroku, ale aj obmedzenia, ktoré môžu príjemcovi brániť či znemožňovať vykonávanie dohovoru. Je to dôležité, keďže niekoľko týchto prekážok môže byť mimo kontroly alebo oblasti priameho vplyvu verejných orgánov, čím sa môžu vysvetliť niektoré nedostatky. Hoci je zrejmé, že štát má povinnosť v plnej miere splniť svoje medzinárodné záväzky, Komisia by pri monitorovaní mala zohľadniť faktory, ako sú nedostatok zdrojov, chudoba, prírodné katastrofy alebo chýbajúca kontrola nad určitými oblasťami v situáciách ozbrojeného konfliktu. V roku 2015 sa Komisia rozhodla realizovať spoločné projekty s MOP na posilnenie administratívnej kapacity krajín zapojených do VSP+ tak, aby mohli účinne vykonávať základné dohovory MOP a podávať správy o ich plnení. V nasledujúcom vykazovanom období bude Komisia naďalej zvažovať spôsoby podpory príjemcov smerom k riešeniu takýchto obmedzení využitím odborných znalostí, technickej pomoci a osobitných projektov na budovanie kapacít.

4.2.5.Vnútorná organizácia príjemcov v súvislosti s VSP+

Organizačné kroky, ktoré príjemcovia podnikli smerom k riešeniu otázok spadajúcich pod dohovory v rámci VSP+, sú prvým prejavom ich politického záväzku týkajúceho sa procesu VSP+. Dohovory často patria do právomoci rôznych ministerstiev a agentúr, ktoré môžu mať rôznu úroveň zdrojov a rôznu úroveň vplyvu.

Príjemcovia sa preto musia koordinovať na úrovni ústrednej aj miestnej samosprávy. Niektorí príjemcovia sa rozhodli zriadiť osobitné skupiny pre VSP+ pod vedením vysokopostavených úradníkov (napr. Pakistan), kým iné uprednostnili ad hoc koordináciu v rámci ministerstva obchodu alebo zahraničných vecí (napr. Filipíny, Guatemala). Predpokladá sa, že táto koordinácia sa postupom času zefektívni. V tejto súvislosti sa osvedčili cielené monitorovacie návštevy GSP+ zo strany Komisie realizované s pomocou delegácií EÚ 33 . Koordinačné úsilie v rámci VSP+ a príslušných dohovorov zo strany príjemcov je dôležitým a potrebným nástrojom na zlepšenie implementácie v praxi; Komisia preto bude naďalej venovať koordinácii dôslednú pozornosť.

4.2.6.Závery z prvého monitorovacieho obdobia VSP+ (2014 – 2015)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, monitorovanie sa začína vstupom príjemcu do schémy VSP+. Prehľad nedostatkov v každom z príslušných dohovorov v rámci VSP+, ktorý predložili medzinárodné monitorovacie orgány, predstavuje základ pre prebiehajúce monitorovanie každého príjemcu. Očakáva sa, že príjemcovia preukážu významné úsilie na zlepšenie vykonávania 27 základných dohovorov a na riešenie týchto nedostatkov. Monitorovanie zahŕňa všetky aspekty vykonávania 27 dohovorov vrátane diskusie o kapacitných obmedzeniach alebo o pokroku. Pri monitorovaní VSP+ sa navyše v procese stanovenia východzej situácie zohľadňuje aj už existujúci právny a administratívny rámec v zvýhodnených krajinách.

Prvé monitorovacie obdobie bolo pre všetkých príjemcov a pre Komisiu obdobím zbierania poznatkov a skúseností. Všetci príjemcovia však v súvislosti s procesom VSP+ prejavili silné odhodlanie, a to z hľadiska politickej vôle, ako aj zavedenia inštitucionálnych a legislatívnych reforiem. Skutočnú mieru angažovanosti v spolupráci s Komisiou preukázali najmä aj tým, že včas reagovali na každoročné tabuľky výsledkov, umožnili vykonanie špecifických monitorovacích návštev týkajúcich sa VSP+ a zriadili osobitné riadiace štruktúry pre VSP+. Okrem toho všetci príjemcovia prijali opatrenia – hoci niekedy len čiastočné – na zlepšenie implementácie svojich záväzkov v rámci príslušných dohovorov VSP+ v praxi vrátane toho, že dodatočne predložili niektoré chýbajúce správy.

V pripojenom pracovnom dokumente útvarov Komisie sa poskytuje komplexné posúdenie jednotlivých príjemcov vrátane opisu pozitívneho vývoja a prekážok, ktoré môžu obmedzovať schopnosť príjemcov dosiahnuť účinné vykonávanie záväzkov. Každý dohovor sa hodnotí samostatne s celkovým posúdením každého tematického zoskupenia dohovorov (v oblasti ľudských práv, pracovného práva, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných). V tejto fáze sa vzhľadom na odlišné zameranie 27 základných dohovorov v rámci VSP+ a krátky časový rámec prvého vykazovaného obdobia (18 mesiacov) nepovažovalo za vhodné a realistické kvantifikovať pokrok mimo zjavných porovnávacích kritérií (napr. včasné predloženie vnútroštátnych správ). Štandardizované, merateľné hodnotenie výkonu príjemcov by mohlo byť zavádzajúce a do určitej miery svojvoľné.

Monitorovacie nástroje sa však budú ďalej zdokonaľovať. V budúcom vykazovanom období bude osobitne dôležité, aby príjemcovia prevzali vlastníctvo procesu a boli aktívnejší pri riešení otázok obsiahnutých v tabuľkách výsledkov. Komisia bude venovať viac pozornosti prioritám činnosti príjemcov, ktoré si sami stanovia, časovému harmonogramu na odstránenie nedostatkov a zdrojom dostupným na vykonávanie dohovorov. V tejto súvislosti Komisia posilní svoju spoluprácu s príjemcami s cieľom stanoviť priority činnosti.

Ide vlastne o hlavný zmysel reformovaného VSP+. Po zaistení plného súladu so vstupnými kritériami sa príjemcom v rámci VSP+ udeľujú obchodné stimuly na základe postupného zlepšovania vykonávania príslušných dohovorov. Očakáva sa preto, že príjemcovia VSP+ budú kontinuálne zlepšovať svoje výsledky. Individuálne okolnosti a obmedzenia príjemcov sa však budú brať do úvahy. V tejto súvislosti sa však v nariadení o VSP stanovuje, že ak príjemca nedodržiava svoje záväzné vyhlásenie, je možné preferencie dočasne zrušiť 34 .

V nasledujúcom vykazovanom období (2016 – 2017) bude Komisia pokračovať v monitorovaní príjemcov štruktúrovaným spôsobom. Do ďalšieho termínu hodnotenia Komisia v prípade potreby zváži zodpovedajúce opatrenia vrátane možnosti začať vyšetrovanie v prípade, ak príjemca neplní svoje záväzky vyplývajúce z VSP+.

4.2.7.Priložený k tejto správe – Pracovný dokument útvarov Komisie o VSP+

V nariadení o VSP sa vyžaduje, aby sa správa zameriavala najmä na fungovanie VSP+. K tejto správe je preto pripojený pracovný dokument útvarov Komisie o osobitnom stimulačnom opatrení EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných („VSP+“) na obdobie rokov 2014 – 2015, ktorý spoločne pripravili útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť („ESVČ“).

V pracovnom dokumente útvarov Komisie sa poskytujú podrobnejšie informácie o fungovaní VSP+ od nadobudnutia účinnosti nariadenia o VSP č. 978/2012 dňa 1. januára 2014. Pracovný dokument útvarov Komisie obsahuje aj podrobnú analýzu jednotlivých príjemcov VSP+ v súvislosti s dohovormi uvedenými vo VSP+, ako aj správy o tom, ako zvýhodnené krajiny využívajú VSP+.

5.Budúce správy Komisie

Podľa nariadenia o VSP sa vyžaduje, aby Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní nariadenia o VSP päť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia o VSP, t. j. do novembra 2017. Táto správa bude obsahovať informácie o celej schéme VSP počas päťročného obdobia od roku 2012 do roku 2017. V správe sa zohľadnia výsledky schémy v oblasti rozvoja, obchodu a finančných potrieb jej príjemcov. Komisia posúdi aj potrebu revízie schémy vrátane VSP+ a ustanovení o dočasnom zrušení colných preferencií, pričom správu v prípade potreby doplní legislatívnym návrhom. Okrem toho bude správa obsahovať aj podrobnú analýzu vplyvu nariadenia o VSP na obchod a príjmy EÚ z ciel, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvom na zvýhodnené krajiny. Napokon bude táto správa, ktorá bude uverejnená v novembri 2017, zahŕňať aj konkrétny vývoj počas druhého monitorovacieho cyklu VSP+ (2016 – 2017).

6.Tabuľky so štatistickými údajmi o krajinách, ktoré k 1. decembru 2015 využívali VSP

Tabuľka 1 – Hodnota preferenčného dovozu pre všetky krajiny VSP (v tis. EUR)

Tabuľka 2 – Hodnota preferenčného dovozu do EÚ v rámci štandardného VSP podľa krajiny (v tis. EUR)

Tabuľka 3 – Hodnota preferenčného dovozu do EÚ v rámci EBA podľa krajiny (v tis. EUR)*

*„Celkový dovoz“ zahŕňa všetok dovoz vrátane výrobkov, pri ktorých sa automaticky využíva doložka najvyšších výhod, teda nulové sadzby. V položke „oprávnený dovoz v rámci EBA“ sa uvádzajú len výrobky v rámci schémy EBA, na ktoré sa inak nulové sadzby doložky najvyšších výhod nevzťahujú.

Tabuľka 3 (pokračovanie) – Hodnota preferenčného dovozu do EÚ v rámci EBA podľa krajiny (v tis. EUR)*

Tabuľka 4 – Hodnota preferenčného dovozu do EÚ podľa krajín VSP+ (v tis. EUR)*

* Guatemala, Kostarika, Salvádor, Panama a Peru prestanú byť príjemcami v rámci VSP+ od januára 2016. Dovoz z týchto krajín v rámci VSP+ sa v rokoch 2014 a 2015 významne znížil, keďže tieto krajiny používali alternatívne preferencie dostupné podľa dohody o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou. Podobne aj Gruzínsko od roku 2014 využíva bilaterálnu prehĺbenú a komplexnú dohodu o voľnom obchode (DCFTA), a preto sa od 1. januára 2017, keď krajina opustí VSP+, očakáva pokles využívania VSP+.

(1)  Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.

(2)  Pokiaľ nie je uvedené inak, v tejto správe sa opisuje stav k 1. decembru 2015. Údaje obsiahnuté v tejto správe sa navyše týkajú iba tých krajín, ktoré boli príjemcami VSP k 1. decembru 2015.

(3)  Údaje Eurostatu k 1. septembru 2015.

(4)  Článok 40 nariadenia o VSP. Pokiaľ nie je uvedené inak, v tejto správe sa opisuje stav k 1. decembru 2015.

(5)  Článok 14 nariadenia o VSP.

(6)  Úplná správa o uplatňovaní celého nariadenia o VSP sa predloží Európskemu parlamentu a Rade päť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia o VSP (t. j. do novembra 2017).

(7)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 154/2013 z 18. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 48, 21.2.2013, s. 1).

(8)

     Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1421/2013 z 30. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 355, 31.12.2013, s. 1).

(9)  To isté ako v poznámke č. 8.

(10)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1015/2014 z 22. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 283, 27.9.2014, s. 20).

(11)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1016/2014 z 22. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 283, 27.9.2014, s. 23).

(12)  * Do 31. decembra 2015, delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1015/2014; ** do 31. decembra 2016, delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1979 (Ú. v. EÚ L 289/3, 5.11.2015, s. 3).

(13)  Limity odstupňovania výrobkov uvedené v prílohe VI k nariadeniu o VSP sa zmenili delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/1978 z 28. augusta 2015 (Ú. v. EÚ L 289/1, 5.11.2015, s. 1).

(14)  Limit zraniteľnosti uvedený v prílohe VII k nariadeniu o VSP, ktorý sa používa na posúdenie integrácie kandidátskych krajín, sa zvýšil z 2 % na 6,5 % na základe delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/602 z 9. februára 2015 (Ú. v. EÚ L 100/8, 17.4.2015, s. 8).

(15)  Súčasný zoznam odstupňovaných tried výrobkov je uvedený vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1213/2012 zo 17. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 348, 18.12.2012, s. 11).

(16)  Pozri oddiel 6 ďalej.

(17)  Oprávnený a celkový dovoz sa líšia, keďže VSP sa nevzťahuje na všetky výrobky, ale len na výrobky uvedené v prílohe V k nariadeniu o VSP, ako aj vzhľadom na odstupňované triedy výrobkov podľa článku 8 nariadenia o VSP. Preferenčný dovoz je oprávnený dovoz, pri ktorom sa VSP skutočne využilo.

(18)  Do 1. januára 2019, delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1979. Samoa sa potom stane príjemcom štandardného VSP, keďže OSN ju už nepovažuje za najmenej rozvinutú krajinu.

(19)  Pozri oddiel 6.

(20) Príloha VIII k nariadeniu o VSP.

(21) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 155/2013 z 18. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 48, 21.2.2013, s. 5).

(22) Dňa 25. novembra 2015 sa Komisia rozhodla udeliť status krajiny v rámci VSP+ Kirgizsku [C(2015) 8213]; toto rozhodnutie v súčasnosti posudzuje Rada a Európsky parlament.

(23)  Ekvádor prestal byť príjemcom VSP/VSP+ od 1. januára 2015. Pozri delegované nariadenie (EÚ) č. 1015/2014.

(24)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1/2014 z 28. augusta 2013 (Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2014, s. 1).

(25)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 182/2014 zo 17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 57/1, 27.2.2014, s. 1).

(26)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1386/2014 z 19. augusta 2014 (Ú. v. EÚ L 369/33, 24.12.2014, s. 33).

(27)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1015/2014.

(28)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1979.

(29)  [C(2015) 8213].

(30)  Dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Peru.

(31)  Článok 43 ods. 3 nariadenia o VSP. Dátum ukončenia platnosti sa nevzťahuje na režim EBA, ktorý je časovo neohraničený.

(32)  Vzhľadom na rôzne zameranie predmetných 27 dohovorov sa VSP+ dotýka viacerých oblastí, ktoré tradične nepatria do obchodnej politiky, ako sú ľudské práva, rozvoj, práca, životné prostredie atď. Tieto oblasti politiky patria do právomoci rôznych útvarov Komisie a ESVČ. V dôsledku toho sa otázky týkajúce sa VSP+ nastoľujú v rámci existujúcich bilaterálnych dialógov s príjemcami, ktoré prebiehajú v rôznych formátoch, ako sú napríklad obchodné dialógy, dialógy o ľudských právach, spoločné komisie atď.

(33)  Môže tým prispieť aj k posilneniu účasti a postavenia odvetvových ministerstiev a agentúr, napr. v oblasti práce a životného prostredia.

(34)  Článok 15 nariadenia o VSP.