31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/1

Spravodajca:

Benjamin RIZZO

1.1.

podnecuje členské štáty, aby vzali na seba silnejší záväzok v oblasti vysokokvalitného vzdelávania pre všetkých v snahe splniť ciele EÚ do roku 2020 a ciele OSN do roku 2030;

1.2.

zdôrazňuje význam štátom financovaného vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých a zároveň poukazuje na potrebu vzdelávať občanov v súvislosti s ľudskými právami, úlohou, ktorá im ako občanom prislúcha, a posilňovať európske hodnoty vo všetkých vzdelávacích programoch členských štátov;

1.3.

žiada o silnejšiu podporu vzdelávania v ranom detstve (rozhodujúce pre nadobudnutie jazykových vedomostí, socializáciu, prispôsobenie sa základnému a ďalšiemu vzdelávaniu) a celoživotného vzdelávania (rozhodujúce pre úspešnú integráciu do spoločnosti a pracovného prostredia);

1.4.

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť príležitosti na odbornú prípravu pre mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, nízkokvalifikovaných pracovníkov a migrujúcich pracovníkov a uznať výsledky neformálneho a informálneho vzdelávania;

1.5.

domnieva sa, že budúcnosť práce a výzvy digitalizácie sú hlavnými témami, ktorým musí EÚ a jej členské štáty venovať kľúčovú pozornosť v politickej diskusii a v rámci sociálneho dialógu o vysokokvalitnom vzdelávaní pre všetkých;

1.6.

podnecuje EÚ a jej členské štáty, aby sa usilovali o väčšiu súčinnosť a spoločné celoeurópske stratégie v oblasti vzdelávania pre všetkých;

1.7.

pripomína Európskej komisii (EK) a členským štátom, že učiteľov a pedagogických pracovníkov treba podporovať v ich úsilí zlepšovať všetky aspekty ich profesionálneho rozvoja s cieľom zlepšiť ich výkon v práci. Preto odporúča investovať do kvalifikácií učiteľov a školiteľov, usilovať sa zabezpečiť rodovú rovnosť pri nábore do zamestnania a zabezpečiť im všetkým stabilnú prácu, dobré podmienky na kariérny postup a dobré mzdy;

1.8.

žiada účinnejšie využitie eurofondov, najmä Európskeho sociálneho fondu (ESF) a programu Horizont 2020, s cieľom podporiť kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu, rozvoj talentov, ako aj výskum a inováciu.

2.1.

EHSV víta, že maltské predsedníctvo Rady EÚ si zvolilo tému Vysokokvalitné vzdelávanie pre všetkých za zastrešujúcu tému a požiadalo EHSV, aby vypracoval o tejto otázke prieskumné stanovisko. Európa by nemala zabúdať na zásadnú úlohu vysokokvalitného vzdelávania pre všetkých pri budovaní európskej spoločnosti, ktorá rešpektuje základné práva a hodnoty. Cieľom Malty je podporovať začlenenie rozmanitými spôsobmi vo formálnom a neformálnom vzdelávaní, a to tak, že sa poskytnú spravodlivé a rozmanité spôsoby vzdelávania. V tomto zmysle usporiadala Malta v januári 2017 týždeň vzdelávania so zameraním na „spravodlivosť a vzdelávanie“ a „digitálne vzdelávanie“.

2.2.

EHSV tiež víta, že EK 7. decembra predstavila tri oznámenia pod hlavičkou Iniciatíva pre mladých ľudí (1). Toto stanovisko sa zameriava na oznámenie „Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie: Vysokokvalitné vzdelávanie pre všetkých“. EHSV ako zástupca európskej občianskej spoločnosti na úrovni EÚ navyše očakáva, že sa s ním bude konzultovať a že bude zohrávať aktívnu úlohu v ďalšom vývoji v súvislosti s týmito iniciatívami. Obáva sa však, že hodnotu týchto iniciatív môžu znížiť úsporné opatrenia, ktoré naďalej uplatňujú mnohé spoločnosti, čo im znemožňuje plne profitovať z vysoko kvalitného vzdelávania.

2.3.

Hoci vzdelávanie ostáva výhradne v právomoci národných vlád, EHSV sa domnieva, že EÚ by mala využiť svoj vplyv a finančnú kapacitu a pomôcť členským štátom investovať do vysokokvalitného vzdelávania pre všetkých.

3.1.1.

Kvalitné vzdelávanie pomáha vychovávať slobodných, kritických, uvedomelých, aktívnych a nezávislých mužov a žien, ktorí budú schopní podieľať sa na pokroku spoločnosti, v ktorej žijú, budú chápať spoločné hodnoty slobody a solidarity. Vytvára tiež základy, ktoré ľuďom umožňujú zvládnuť výzvy vo svete práce.

3.1.2.

Angažovanosť v záujme kvalitného vzdelávania si vyžaduje konkrétne kroky, ako sú:

3.2.1.

EHSV sa domnieva, že zatiaľ čo hlavným cieľom vzdelávania je rozvoj človeka, ako už bolo uvedené, odborná príprava predstavuje disciplínu a činnosť, ktorá je relevantnejšia z praktického hľadiska a úzko súvisí s vytváraním podmienok pre začlenenie do sveta práce. EHSV už poukázal na rozdiely a spojenia medzi vzdelávaním a odbornou prípravou, ktoré navzájom nepochybne súvisia, ale majú vlastné ciele. EHSV v mnohých stanoviskách prispel k uznaniu vzdelávania za základné ľudské právo, verejný statok a základnú zodpovednosť vlád.

3.2.2.

V Deklarácii o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktorú podpísali ministri školstva v marci 2015 v Paríži po útokoch spáchaných vo Francúzsku a v Dánsku, sa uvádza, že EÚ potvrdzuje svoje odhodlanie spoločne podporovať základné hodnoty, ktoré sú srdcom EÚ: úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda (vrátane slobody prejavu), demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv.

3.2.3.

Žiaľ, v roku 2016 malo násilie v rôznych podobách (vrátane krajne pravicových politických skupín, ktoré sa stotožňujú s xenofóbnymi a rasistickými vyjadreniami, terorizmu používajúceho náboženské argumenty a jednoznačného odmietania utečencov, ktorí utekajú pred vojnou a konfliktmi) opäť neblahé následky. Vo všetkých vzdelávacích programoch členských štátov treba preto posilniť vzdelávanie zamerané na ľudské práva a občianstvo, ako aj na hodnoty EÚ.

3.2.4.

V tomto zmysle musia členské štáty doplniť do vzdelávania nové aspekty – jeho prepojenie so základnými právami a budúcnosťou práce – a musia zabezpečiť pripravenosť na kultúrne a funkčné zmeny, ktoré prináša environmentálny vývoj, ako aj to, aby odborná príprava zodpovedala úlohám a zručnostiam potrebných v hospodárstve udržateľného rozvoja.

3.2.5.

Jednou z výziev, pred ktorými stojí súčasné vzdelávanie, je schopnosť využívať informácie. Prístup k informáciám patrí medzi občianske práva, využívanie informácií je však zložitá otázka. Schopnosť selektovať, interpretovať a využívať informácie, to sú aspekty, ktoré by sa prostredníctvom vzdelávania mohli a mali rozvíjať v prospech jednotlivca i spoločnosti. Schopnosť využívať informácie je jedným z kritérií vysokokvalitného vzdelávania.

3.3.1.

V správe Eurostatu sa konštatuje, že v roku 2015 bolo približne 25 miliónov detí, čo je 26 % populácie vo veku 0 až 17 rokov, v EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. V roku 2015 bola ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením viac ako tretina detí v šiestich členských štátov: Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Španielsko a Taliansko. Najvyšší nárast zaznamenalo Grécko (z 28,7 % v roku 2010 na 37,8 % v roku 2015, t. j. nárast o 9,1 percentuálneho bodu. Tieto znepokojujúce čísla poukazujú na spojitosť medzi krízou a nárastom chudoby.

3.3.2.

Najnovšie správy EÚ o sektore vzdelávania poskytujú ďalšie dôkazy o otázke, ktorej sa venovali mnohé predchádzajúce analýzy a vyhlásenia občianskej spoločnosti, a to, že chudoba úzko súvisí so sociálno-ekonomickou a kultúrnou situáciou rodín a sociálnych skupín. Eurostat potvrdzuje, že počet detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v EÚ klesá so stúpajúcou úrovňou vzdelania ich rodičov. V roku 2015 boli chudobou ohrozené takmer dve tretiny (65,5 %) detí, ktorých rodičia mali nízku úroveň vzdelania (nanajvýš druhý stupeň základného vzdelania), v porovnaní s 30,3 % detí, ktoré žili s rodičmi, ktorí mali strednú úroveň vzdelania, a 10,6 % detí s rodičmi s vyššou úrovňou vzdelania.

3.3.3.

Vzdelanostná chudoba alebo podiel mladých ľudí, ktorí nedosiahli minimálne normy v oblasti vzdelania je jednou z najväčších súčasných výziev v Európe. Na druhej strane sa kvalita systémov vzdelávania a odbornej prípravy zhoršuje z dôvodu hospodárskej krízy a prísnych rozpočtových a fiškálnych obmedzení. To zvyšuje riziko chudoby a vylúčenia a ohrozuje zásadu vysokokvalitného verejného vzdelávania pre všetkých.

3.3.4.

Tento trend treba zvrátiť, hoci niektoré európske krajiny sa rozhodli škrtať rozpočet na vzdelávanie, znižovať mzdy pracovníkov, obmedziť nábor pracovníkov, zastaviť stavby škôl alebo neprideliť dostatočné zdroje na zachovanie bezpečnej a udržateľnej infraštruktúry vzdelávacích inštitúcií. V roku 2014 predstavovali verejné výdavky na vzdelávanie len 1,1 % v reálnych hodnotách a desať členských štátov svoje výdavky v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 znížilo (2). EHSV preto naliehavo vyzýva národné vlády, aby prehodnotili a upravili úsporné programy, ktoré by mohli vážne ohroziť plnenie záväzkov v oblasti vzdelávania prijatých na európskej a medzinárodnej úrovni, ako sú agendy 2020 a 2030.

3.4.1.

Budúcnosť práce je dôležitá téma, ktorá musí mať popredné miesto v politickej diskusii a v rámci sociálneho dialógu o vysokokvalitnom vzdelávaní. Navyše sa v dôsledku rôznych zmien menia spôsoby práce. Výsledkom je, že vo svete práce je v súčasnosti veľmi zložité čokoľvek predvídať, či už zo strany pracovníkov, alebo zo strany podnikov, a to napriek tomu, že sa otvára priestor pre nové príležitosti premeniť inovácie na nové pracovné miesta. Túto nepredvídateľnosť a zložitosť, v spojení s novými pozitívnymi príležitosťami, ešte zvyšujú zmeny, ktoré so sebou prináša digitálna revolúcia. Ako to uvádza prvý Monitor vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý vypracovala Junckerova Komisia: „Príprava ľudí na zamestnanie je len jednou zo súčastí celku. Vzdelávanie má tiež dôležitú úlohu pri budovaní lepšej spoločnosti.“ V dnešnej dobe však aj najkvalifikovanejší pracovníci môžu prísť o prácu. Hoci sú naďalej kľúčové, vzdelávanie a odborná príprava samy osebe už nezaručia dobrú, stabilnú a dobre platenú prácu. Zdá sa, že nerovnosti na trhu práce sa stali ďalším problémom, ktorý treba primerane riešiť.

3.4.2.

Odborná príprava a školenia získavajú v boji s nezamestnanosťou na význame, je nutné ich zlepšiť, sprístupniť a urobiť relevantnejšími. Treba vyčleniť primerané ľudské a finančné zdroje, aby sa zabezpečila kvalita výsledkov vzdelávania a zamestnateľnosť ľudí, ktorých sa to týka.

3.4.3.

Hodnotiaca správa EK o investíciách v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) za obdobie 2007 – 2013 ukazuje, že do konca roka 2014 si najmenej 9,4 milióna obyvateľov Európy našlo prácu a 8,7 milióna získalo kvalifikáciu alebo certifikát. 13,7 milióna účastníkov uviedlo ďalšie pozitívne výsledky, ako napr. vyššia úroveň zručností. Tieto pozitívne správy by mali povzbudiť členské štáty, aby neustále bojovali proti nezamestnanosti v Európe, ktorá je v mnohých krajinách naďalej vysoká.

3.4.4.

EHSV tiež odporúča EÚ a jej členským štátom viac investovať do výskumu a inovácií, aby tak vytvárali nové a lepšie pracovné miesta do budúcnosti.

3.4.5.

Pretrváva priepasť medzi ženami a mužmi. V novembri 2015 komisárka Jourová uviedla: „Ženy naďalej pracujú takmer dva mesiace zdarma ročne, pretože priemerná hodinová mzda žien je o 16,4 % nižšia než u mužov. Rovnosť medzi mužmi a ženami je jednou zo základných hodnôt Európskej únie, ale tento deň nám pripomína, že nejde o jednu z jej základných skutočností.“. Vzhľadom na prevahu žien v odvetví vzdelávania by sa mali prehodnoť mzdy a zlepšiť kariérne príležitosti.

3.5.1.

Členské štáty musia potvrdiť úlohu verejného vzdelávania v úsilí dosiahnuť rovnosť a sociálnu súdržnosť. Pri posudzovaní najnovších údajov EÚ o chudobe a riziku sociálneho vylúčenia nemožno podceňovať význam verejného vzdelávania, ktoré pomáha budovať spravodlivejšiu spoločnosť.

3.5.2.

Vysokokvalitné vzdelávanie by sa malo poskytovať spravodlivo a nezištne. Hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie primeraných zdrojov na všeobecne dostupné vzdelávanie majú vlády, keďže to vyplýva z ich záväzkov na medzinárodnej a európskej úrovni. Investície do vzdelávania, najmä verejného vzdelávania, by sa mali stať politickou prioritou.

3.5.3.

Keďže nie všetci pracovníci majú možnosti byť odolní voči spoločenským, osobným a profesionálnym rizikám, kľúčom je prístup k vysokokvalitným príležitostiam na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu a k primeranej sociálnej ochrane počas celého života. EHSV ako zástupca občianskej spoločnosti na úrovni EÚ zdôrazňuje potrebu posilniť a zlepšiť financovanie verejných zariadení na školenie nezamestnaných a migrujúcich pracovníkov.

3.5.4.

EHSV sa tiež domnieva, že sociálni partneri a vzdelávacia komunita by mali mať monitorovacie právomoci a hodnotiť efektívnosť verejných výdavkov na vzdelávanie.

3.6.1.

Sociálny dialóg v odvetví vzdelávania v Európe musí reagovať na mnohé výzvy vyplývajúce z interných a externých faktorov. Naliehavejšie ekonomické problémy spôsobili, že sociálny dialóg sa dostal na okraj politickej agendy. O absencii sociálneho dialógu svedčí skutočnosť, že rozhodnutia, ktoré vplývajú na pracovníkov v oblasti vzdelávania a školstva, sa často prijímajú mimo formálnych konzultácií so sociálnymi partnermi. V mnohých krajín sa rozsah vyjednávania zúžil práve v okamihu, keď sa mal rozšíriť, aby umožnil reagovať na mnohé nové výzvy, ktoré sa objavili v oblasti vzdelávania.

3.6.2.

EHSV preto povzbudzuje členské štáty a sociálnych partnerov, aby zlepšili súlad medzi národným a európskym sociálnym dialógom a diskutovali o tom, ako rozšíriť rozsah kolektívneho vyjednávania. Európsky sociálny dialóg v odvetví vzdelávania je kľúčovým pre plnenie cieľov stratégie Európa 2020 a Agendy 2030, pretože spája európskych zamestnávateľov a zamestnancov v tejto oblasti, aby sa mohli dohodnúť, ako zvládnuť výzvy v odvetví. Zapojiť by sa mala aj celá vzdelávacia komunita (rodičia, študenti, organizácie občianskej spoločnosti atď.).

3.7.1.

V nedávnych rokoch sa svet posunul od ekonomiky zameranej prevažne na výrobu k ekonomike viac zameranej na služby. Tvorba poznatkov sa stala jedným z hlavných hodnotových faktorov či už pre výrobu alebo služby.

3.7.2.

Informačné a komunikačné technológie v globalizovanom svete menia ekonomickú integráciu a vzájomnú prepojenosť na všetkých úrovniach. Navyše digitálna transformácia prináša dôležité zmeny v priemysle a službách. Týka sa to aj prechodu od tradičných pracovných miest na digitálne. IKT sa využívajú mnohorako. Podporujú tiež sociálne a/alebo politické virtuálne siete. V tomto smere IKT zohrávajú čoraz väčšiu úlohu pri socializácii detí a mladých ľudí.

3.7.3.

Hoci IKT ponúkajú príležitosti v mnohých oblastiach, otvárajú dvere skutočnému nebezpečenstvu, akým je počítačová kriminalita, škodlivý a nebezpečný obsah, rastúca komercializácia služieb, ako aj možnosť technologického monitorovania a zneužitia osobných údajov. Ochrana osobných údajov a bezpečnosť informácií v oblasti vzdelávania by sa mali riešiť v rámci európskej stratégie. Okrem toho niektoré európske krajiny už majú národné stratégie na podporu využívania IKT v rozličných oblastiach vrátane konkrétnej stratégie venovanej vzdelávaniu, naďalej však pretrvávajú veľké nedostatky pri realizácii.

3.7.4.

Zavádzanie digitálnych zariadení vo vzdelávaní je pre vzdelávaciu komunitu a spoločnosť jednou z kľúčových tém. EK vo svojej digitálnej agende a v strategickom rámci pre vzdelávanie a odbornú prípravu na rok 2020 zdôraznila potrebu inovatívnych vyučovacích a študijných postupov v členských štátoch, aby sa zlepšili digitálne zručnosti a pripravili pracovníci pre digitálne pracovné miesta budúcnosti. Výskumné štúdie a správy OECD a Unesco tiež poukazujú na to isté: nevyhnutnosť zabezpečiť, aby vzdelávacie ustanovizne boli riadne vybavené a mohli pri vyučovaní používať IKT, a posilniť danosti výučby, pokiaľ ide o pedagogické využitie IKT na všetkých úrovniach vzdelávania, a tak tvoriť budúcnosť.

3.7.5.

Integrácia nových technológií vo vzdelávaní by mohla podporiť zručnosti, ktoré sú potrebné na prispôsobenie sa rýchlo sa meniacim technológiám a prípravu študentov na celoživotné vzdelávanie a aktívne demokratické občianstvo. Hoci však IKT majú potenciál zlepšiť vyučovanie a štúdium, predstavujú pre učiteľov a študentov aj mnohé výzvy, ako napríklad tie, ktoré sú uvedené v tomto stanovisku.

3.7.6.

Treba konštatovať, že ak si EÚ chce zachovať vedúce postavenie v oblasti vyššieho vzdelávania a vedeckého výskumu, musí zvýšiť investície do rozvoja talentov a do výskumu a inovácií.

3.8.1.

Je všeobecne známe, že učitelia zohrávajú jednu z kľúčových úloh, pokiaľ ide o úspech alebo nezdar vzdelávacích iniciatív a programov. EHSV vyzýva zodpovedné orgány v oblasti vzdelávania a vzdelávacie zariadenia, aby poskytovali neustálu formálnu pedagogickú a technickú podporu učiteľom, pomáhali im prispôsobiť sa novým digitálnym systémom a zamedzili takému využívaniu IKT, ktoré by prinieslo zhoršenie pracovných podmienok. EHSV odporúča investovať do kvalifikácie vyučujúcich a učiteľov, pričom sa treba usilovať o rodovú rovnosť pri nábore, a to tak, že sa vyberú najlepší pracovníci príslušnej profesionálnej kategórie, a poskytnúť stabilnú prácu, dobré podmienky na kariérny postup a dobré mzdy.

3.8.2.

Keďže technologické normy jednotlivých členských štátov v oblasti vzdelávania sa majú výrazne zmeniť, národné orgány zodpovedné za vzdelávanie by mali vykonávať konzultácie so zástupcami pedagogických pracovníkov pri plánovaní nových stratégií a programov, ktoré sa týkajú ich každodennej práce. Do počiatočnej a priebežnej odbornej prípravy by mali byť zahrnuté témy, ako sú pokrytie médiami, manipulácia s médiami, prezentácia a uverejňovanie v médiách, tvorba internetových stránok, zadávanie údajov, práca s databázami, zhromažďovanie informácií, prostredie, v ktorom sa spolupracuje a spoločné využívanie súborov. Je dôležité, aby každý učiteľ získal tieto zručnosti a kompetencie.

3.8.3.

EHSV tiež odporúča, aby členské štáty podporili príležitosti na mobilitu pre učiteľov a pedagogických pracovníkov pri cestách do rôznych členských štátov, pričom treba zachovať ich sociálne a dôchodkové práva, aby sa profesia učiteľa a školiteľa stali pre mladé generácie atraktívnejšími.