10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/97

Spravodajca:

José Antonio MORENO DÍAZ

Pomocný spravodajca:

Cristian PÎRVULESCU

1.1.1.

EHSV považuje za potrebné uskutočniť spravodlivú, efektívnu a účinnú reformu spoločného európskeho azylového systému (CEAS) a stanoviť skutočne spoločný postup, ktorý bude spoľahlivý, flexibilný a účinný a zlepší spravodlivé a zákonné spôsoby vstupu do Európskej únie na základe zásady rešpektovania ľudských práv prenasledovaných osôb.

1.1.2.

Takisto treba mať na zreteli, že v článku 2 ZEÚ sa výslovne stanovuje, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty by mali byť spoločné pre členské štáty v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

1.1.3.

V článku 78 ZFEÚ sa okrem toho stanovuje, že EÚ vytvorí spoločnú azylovú politiku: preto by sa mal navrhnúť skutočne spoločný a povinný systém pre všetky členské štáty s cieľom harmonizovať vnútroštátne právne predpisy alebo – ak sa to nepodarí – zaviesť aspoň spoločný systém pre vzájomné uznávanie rozhodnutí o azyle medzi všetkými členskými štátmi EÚ. Umožnilo by sa tým vytvoriť skutočne spoločný európsky azylový systém: inak nebude možné vyhnúť sa takzvaným sekundárnym pohybom, prostredníctvom ktorých osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu hľadajú krajiny, ktoré ponúkajú najlepšie podmienky v rámci EÚ.

1.1.4.

Dôležité je zdôrazniť, že celkový počet obyvateľov EÚ 28 je okolo 510 miliónov a že návrhy EK z jesene 2015 na presídlenie približne 160 000 osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu by sa týkali zhruba 0,03 % celkového počtu obyvateľov EÚ: iné štáty mimo EÚ prijali milióny osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu.

1.1.5.

EHSV v každom prípade víta zlepšenia systému, akými sú objasnenie práv a povinností týkajúcich sa prístupu ku konaniu, nahradenie koncepcie zraniteľnosti koncepciou osobitných potrieb, ako aj jasné kritériá na ich posudzovanie, zavedenie väčších záruk pre maloleté osoby a rozšírenie chápania rodiny.

1.1.6.

EHSV je znepokojený obmedzovaním základných práv, akým je obmedzenie voľného pohybu, obmedzovanie práva maloletých osôb na vzdelanie, uplatňovanie konania na maloleté osoby bez sprievodu na hraniciach, možné neuplatňovanie individuálneho prístupu pri analýze koncepcií bezpečnej krajiny, obmedzovanie záruk týkajúcich sa následných žiadostí a zrýchlených konaní, automatické preskúmanie postavenia ochrany a represívny prístup obmedzení z hľadiska podmienok prijímania.

1.1.7.

EHSV odporúča štandardizovať štatúty ochrany, odstrániť rozdiely medzi postavením utečenca a štatútom doplnkovej ochrany, pokiaľ ide o dĺžku povolenia na pobyt, jeho obnovenie a obmedzenia týkajúce sa sociálnej pomoci pre príjemcov doplnkovej ochrany.

1.2.1.

EHSV odporúča začleniť kritériá UNHCR na posudzovanie alternatívy vnútorného úteku, čiže analýzu vhodnosti a analýzu primeranosti, a výslovne vylúčiť uplatňovanie článku 8 v prípade prenasledovania zo strany štátu.

1.2.2.

Dôkazné bremeno by sa malo rozdeliť medzi žiadateľa a rozhodujúci orgán, ako sa stanovuje v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, pričom by sa mala zachovať povinnosť rozhodujúceho orgánu „aktívne spolupracovať so žiadateľom“.

1.2.3.

EHSV odporúča zaviesť posúdenie proporcionality pri posudzovaní dôvodov na vylúčenie z postavenia utečenca a reštriktívnej povahy uplatňovania týchto doložiek a vypustiť článok 12 ods. 6 nariadenia o oprávnení na medzinárodnú ochranu s cieľom zabrániť automatickému uplatňovaniu doložiek o vylúčení, v ktorých sa neprihliada na konkrétnu situáciu žiadateľov.

1.2.4.

Malo by sa zaručiť individuálne posudzovanie jednotlivých prípadov v konaniach na preskúmanie postavenia medzinárodnej ochrany s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a poskytnutím procesných záruk v týchto konaniach, ktoré sa nemôžu uplatňovať automaticky.

1.2.5.

Pokiaľ ide o preskúmanie postavenia utečenca, každým novým postupom sa pridáva ďalšie administratívne zaťaženie a možnosti voľného uváženia. Vzhľadom na vysoký počet utečencov v jednej krajine môžu byť administratívne služby ľahko preťažené a môžu prijímať unáhlené a možno svojvoľné rozhodnutia. Preto je potrebné, aby mali príslušné orgány dostatočný počet zamestnancov a boli odborne vyškolené na vykonávanie kontrol a preskúmanie postavenia utečenca.

1.2.6.

Treba rozlišovať medzi zánikom, vylúčením, odňatím, neobnovením a ukončením postavenia ochrany, aby sa zabránilo opakovaniu a zmätku vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré viedli k jednotlivým prípadom, a aby sa začlenili reštriktívne kritériá na ich uplatňovanie.

1.2.7.

Obmedzenie slobody pohybu osôb, ktorým bola poskytnutá medzinárodná ochrana v rámci členského štátu, by sa malo odstrániť, keďže je v rozpore s článkom 26 Ženevského dohovoru.

1.2.8.

Článok 44 nariadenia o oprávnení na medzinárodnú ochranu, ktorým sa smernica o osobách s dlhodobým pobytom mení tak, že keď sa zistí, že osoba sa neoprávnene nachádza mimo členského štátu, ktorý uznal jej postavenie, päťročné obdobie pobytu začne znovu plynúť, by sa mal vypustiť, keďže je v rozpore so zámerom európskej migračnej agendy z mája 2015.

1.3.1.

EHSV pripomína, že stanovenie pravidiel v podobe nariadení nesmie viesť k zníženiu noriem z hľadiska ochrany z dôvodu zavedenia reštriktívnych kritérií oprávnenosti a obmedzenia práv a procesných záruk.

1.3.2.

EHSV odporúča odstrániť automatické uplatňovanie koncepcií bezpečnej tretej krajiny, prvej krajiny azylu a bezpečnej krajiny pôvodu a obmedzenie lehôt a odporúča zaručiť automatický odkladný účinok odvolaní.

1.3.3.

Mali by sa zvýšiť záruky individuálneho posudzovania na základe kritérií proporcionality, nevyhnutnosti a výnimočných okolností v prípadoch obmedzenia slobody alebo zaistenia.

1.3.4.

Takisto by sa mali zvýšiť záruky v súvislosti s administratívnym zaistením, a to stanovením jasnej lehoty zaistenia a jeho obmedzením na výnimočné prípady.

1.3.5.

Vypustiť vylúčenie práva na bezplatnú právnu pomoc v prípade žiadostí, ktoré sa považujú za nepodložené, alebo následných žiadostí, ktoré neobsahujú nijaké nové dôkazy či argumenty, lebo ide o porušenie práva na účinný opravný prostriedok podľa ustanovení článku 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

1.3.6.

Pre zrýchlené konania, hraničné priechody a následné žiadosti stanoviť rovnaké procesné záruky ako pri riadnom konaní.

1.3.7.

Pred začatím samotného procesu podania žiadosti by sa žiadateľom mal ponúknuť čas na oddych a zotavenie.

1.4.1.

Je potrebné zaujať prístup založený na pozitívnych stimuloch s cieľom predísť sekundárnym pohybom namiesto represívneho prístupu spočívajúcom na vylúčení, obmedzení, odňatí alebo nahradení podmienok prijímania atď. Osobitne neprimerané je to v prípade, ak žiadatelia nežiadajú o medzinárodnú ochranu v prvej krajine neoprávneného vstupu alebo oprávneného pobytu.

1.4.2.

Na úpravu podmienok prijímania, postupov a kritérií oprávnenosti by sa mal používať rovnaký právny nástroj, aby sa zabránilo nezrovnalostiam pri priamom uplatňovaní vzájomne súvisiacich ustanovení.

1.4.3.

Nevymedzené právne pojmy ako „dôstojná životná úroveň“ či „riziko úteku“ by sa mali obmedziť alebo vypustiť vzhľadom na závažné dôsledky, ku ktorým môžu viesť, a voľnosť členských štátov pri stanovení vymedzujúcich kritérií.

1.4.4.

Zahrnúť by sa mali ďalší rodinní príslušníci, akými sú súrodenci a ďalší príbuzní, v súlade s návrhom dublinského nariadenia.

1.4.5.

Pre žiadateľov z bezpečných krajín pôvodu by sa nemal vylúčiť prístup na trh práce, lebo by to predstavovalo diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

1.4.6.

Treba odstrániť podmienky týkajúce sa práva na prístup k zamestnaniu, sociálnemu zabezpečeniu a sociálnej pomoci.

1.4.7.

Okrem toho treba maloletým osobám zaručiť absolútne právo na vzdelanie za rovnakých podmienok ako právo na zdravie.

2.1.

EHSV podporuje ďalšiu harmonizáciu noriem pre konania o azyle, uznávanie a ochranu na úrovni EÚ. Medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o používané postupy, mieru uznávania, obsah poskytovanej ochrany a podmienky prijímania pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu a jej príjemcov.

2.2.

Členské štáty z rôznych dôvodov vypracovali osobitné inštitucionálne postupy týkajúce sa azylu. Táto skutočnosť podporuje sekundárne pohyby a ohrozuje rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi na území Únie. Rozdiely medzi členskými štátmi by mohli mať významný dosah na ochranu základných práv vrátane ochrany ľudskej dôstojnosti, rešpektovania súkromného a rodinného života, slobody vyjadrovania a informácií, práva na vzdelanie, slobody vybrať si zamestnanie a práva na prístup na trh práce, slobody podnikať, práva na azyl, nediskriminácie, práv dieťaťa, sociálneho zabezpečenia, sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti, ktoré sú vymedzené v Charte základných práv Európskej únie.

2.3.

EHSV víta vytvorenie systému na získavanie, usporiadanie a šírenie informácií o situácii v krajinách pôvodu a tranzitu pod záštitou Agentúry Európskej únie pre azyl. Tento systém predstavuje základ pre skutočnú harmonizáciu rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany. Nie je však jasné, do akej miery budú vnútroštátne orgány na poskytnuté informácie prihliadať, a ako skutočne zabezpečiť, aby to robili. S cieľom zabrániť závažne rozdielnym rozhodnutiam by mal systém jednoducho a jasne označiť, ktoré krajiny sa nepovažujú za bezpečné.

2.4.

V súvislosti s článkom 7 o aktéroch ochrany je dôležité správne ohodnotiť kapacity súkromných subjektov a medzinárodných organizácií poskytovať ochranu. Vzhľadom na nedostatočné zdroje a právnu neistotu je pre obidve skupiny veľmi zložité zabezpečiť spoľahlivú a dlhodobú ochranu, a to najmä v situáciách občianskej vojny alebo intenzívneho nátlaku zo strany štátu.

2.5.

Možná vnútorná ochrana, ktorú žiadateľ môže získať, je dôležitým činiteľom pri rozhodovaní o poskytnutí ochrany. Príslušné orgány musia prihliadať na celé spektrum rizík, ktoré môže vnútorné presídlenie predstavovať z hľadiska bezpečnosti jednotlivcov. Bezpečné územia sa rýchlo môžu stať nebezpečnými z rôznych dôvodov – z dôvodu vojenskej porážky, zahraničnej pomoci a intervencie, sabotáže a teroristických útokov. Napriek tomu, že v článku 8 sa jasne vymedzuje, čo znamená „bezpečný“ vrátane bezpečného cestovania a dostupnosti ochrany, výklad dostupných údajov a skutočností je vecou európskych vnútroštátnych orgánov.

2.6.

Vymedzenie činov prenasledovania v článku 9 je komplexné v nadväznosti na článok 1 ods. A Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor). Tento článok, spolu s článkom 10, ktorý sa týka dôvodov prenasledovania, a článkom 6 o pôvodcoch prenasledovania alebo vážneho bezprávia, by sa mal vykladať tak, aby sa prihliadalo na činy prenasledovania, ktoré spáchali štátne orgány aj neštátni pôvodcovia. Prax politického nátlaku a vnútorná vojna poukazujú na to, že násilné činy páchajú rôzne polovojenské a civilné skupiny pod vyššou ochranou štátnych orgánov, ktoré zvyčajne popierajú akúkoľvek účasť.

2.7.

EHSV sa dlhodobo zasadzuje za harmonizáciu obsahu ochrany poskytovanej utečencom a osobám s doplnkovou ochranou (1). Obsah ochrany je ďalším kľúčovým faktorom, ktorý podnecuje sekundárne pohyby v rámci Únie. Výbor sa však zasadzoval predovšetkým za to, aby cieľom harmonizácie bola najvyššia a nie najnižšia úroveň ochrany. Návrh Komisie predstavuje viacero pozitívnych krokov týmto smerom.

2.8.

Je potrebné objasniť určité aspekty týkajúce sa poskytovania informácií, povolení na pobyt a cestovných dokladov. Dôležité je, že sa objasnil prístup na trh práce a zvýšila sa úroveň ochrany, napríklad v oblasti pracovných podmienok, slobody zapojenia a prístupu k vzdelávacím príležitostiam súvisiacim so zamestnaním, kde majú príjemcovia medzinárodnej ochrany rovnaké práva ako štátni príslušníci členských štátov. Týka sa to aj uznávania kvalifikácií, sociálneho zabezpečenia, sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti.

2.9.

Kľúčovým prvkom úspešnej integrácie je prístup k integračným opatreniam – jazykovým kurzom, programom občianskej informovanosti a integrácie a odbornej príprave. Opatrenia na uľahčenie integrácie sú veľmi vítané a mali by sa podporovať.

2.10.

Stanovenie účasti na integračných opatreniach za podmienku prístupu k ďalším službám, ako je sociálna pomoc (pozri článok 34), by však zároveň mohlo byť problematické a malo by sa sformulovať starostlivo. Integračné opatrenia musia byť veľmi prístupné a užitočné, aby sa účasť uľahčila. Príjemcovia medzinárodnej ochrany by mohli byť vylúčení z integračných opatrení a zo služieb, pri ktorých sa vyžaduje účasť na integračných opatreniach, napríklad pokiaľ ide o jazykovú prípravu, vzdelávanie a zamestnanosť.

3.1.

EHSV víta návrh a jeho zamýšľaný cieľ zaviesť skutočne spoločné konanie o medzinárodnej ochrane, ktoré bude účinné, spravodlivé a vyvážené. Zvolený nástroj, t. j. nariadenie priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, je potrebný na dosiahnutie vyššieho stupňa harmonizácie a väčšej jednotnosti výsledku konaní o azyle vo všetkých členských štátoch. EHSV považuje nariadenie za krok správnym smerom, ktorým sa obmedzia sekundárne pohyby medzi členskými štátmi, a tým uľahčí uplatňovanie zásady solidarity.

3.2.

Konania musia byť jasné a zabezpečovať predvídateľnosť. Zachovanie šesťmesačnej lehoty pre žiadateľa na prístup ku konaniu a na uzavretie skúmania žiadostí na administratívnej a súdnej úrovni je primerané.

3.3.

Pokiaľ ide o výnimky, musí sa objasniť vymedzenie nepodložených a neprípustných žiadostí.

3.4.

EHSV plne podporuje myšlienku, aby Agentúra Európskej únie pre azyl poskytovala pomoc členským štátom, ktoré dostanú neprimeraný počet súbežných žiadostí.

3.5.

EHSV víta stanovenie procesných záruk chrániacich práva žiadateľov. V súvislosti s touto otázkou bola pozícia výboru vždy jasná. Všetci žiadatelia prichádzajúci do členského štátu sú zraniteľní, takmer všetci precestovali dlhé vzdialenosti a zažili útrapy a nebezpečenstvo. Na prispôsobenie sa a spoluprácu s orgánmi je potrebné prekonať jazykové, kultúrne a psychologické prekážky. Hoci sú nové navrhované postupy jasnejšie, vykonávať ich budú musieť orgány členských štátov. Ak budú mať orgány pri práci s novými postupmi ťažkosti, treba určiť formy pomoci a podpory.

3.6.

Pokiaľ ide o zámer harmonizovať pravidlá o bezpečných krajinách, EHSV vo všeobecnosti podporuje postupné smerovanie k plnej harmonizácii nahradením vnútroštátnych zoznamov bezpečných krajín európskymi zoznamami alebo označeniami na úrovni Únie do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia (2).

3.7.

Pokiaľ ide o odvolacie konanie, v návrhu EK sa stanovuje právo na účinný prostriedok nápravy s presne určenými lehotami a s automatickým odkladným účinkom, okrem prípadov zamietnutia v zrýchlenom konaní, neprípustnosti v prvej krajine azylu a následnej žiadosti, zamietnutia z dôvodu výslovného alebo konkludentného späťvzatia a rozhodnutia o skoršom opatrení.

3.8.

Obdobie, na ktoré sa poskytuje ochrana, má priamy vplyv na vyhliadky na integráciu. Obdobie by malo byť dostatočne dlhé na poskytnutie stimulov príjemcom medzinárodnej ochrany, orgánom a zamestnávateľom.

4.1.

EHSV aktívne presadzuje harmonizáciu podmienok prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu, nielen preto, aby sa obmedzili ich sekundárne pohyby, ale predovšetkým preto, aby sa zvýšili ich šance na úspešnú integráciu a plnú ochranu základných práv.

4.2.

EHSV víta požiadavku, aby členské štáty mali pripravené plány pre prípad nepredvídaných udalostí s cieľom zabezpečiť zodpovedajúce prijímanie žiadateľov v prípadoch, keď čelia neprimeranému počtu žiadateľov.

4.3.

EHSV plne podporuje cieľ Komisie zvýšiť sebestačnosť žiadateľov a možné vyhliadky na integráciu. Tento cieľ je v súlade s postojom výboru, ktorý sa zasadzuje za rýchlejší prístup na trh práce a tiež prístup k službám a programom na uľahčenie integrácie (napr. pokiaľ ide o jazyk). Zníženie lehoty pre prístup na trh práce z najviac deväť mesiacov na najviac šesť mesiacov od podania žiadosti je preto krok správnym smerom.