2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/121

Spravodajca:

Javier DOZ ORRIT

1.1.

EHSV sa nazdáva, že boj proti terorizmu a jeho financovaniu, praniu špinavých peňazí a iným súvisiacim formám hospodárskej trestnej činnosti musí byť stále prioritou politiky EÚ.

1.2.

EHSV v zásade súhlasí s opatreniami obsiahnutými v návrhu na zmenu smernice o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (1) a s naliehavou potrebou jej transpozície.

1.3.

Vzhľadom na celosvetový rozmer týchto javov výbor vyzýva EÚ a členské štáty, aby v budúcnosti zohrávali ešte významnejšiu úlohu a boli predvojom v medzinárodných inštitúciách a na medzinárodných fórach pôsobiacich v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a s ním súvisiacej závažnej trestnej činnosti. Aby sa dalo rozhodnejšie vystupovať a dospieť k lepším výsledkom, sú nevyhnutné medzinárodne a celosvetovo koordinované činnosti a opatrenia, pri ktorých môže Európa udávať tón.

1.4.

EHSV si uvedomuje, aké úsilie musia vyvinúť podniky a subjekty, ktoré sú nútené prispôsobiť sa smernici, ako aj kontrolné orgány. Je však potrebné, aby všetci vyvinuli úsilie na dosiahnutie spoločných cieľov, medzi ktoré patrí aj ochrana finančného systému a iných povinných subjektov proti jeho zneužívaniu na páchanie trestných činov. Výbor navrhuje vykonať posúdenie vplyvu uplatňovania týchto opatrení.

1.5.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že praktickú účinnosť 4. a 5. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí môžu vážne obmedziť mnohé faktory. V prvom rade, zoznam vysokorizikových tretích krajín uverejnený 14. júla 2016 nezahŕňa mnohé krajiny alebo jurisdikcie, v prípade ktorých existujú dostatočné dôkazy toho, že fungujú ako daňové raje na pranie špinavých peňazí, a neobsahuje žiadnu z 21 krajín uvedených v dokumentoch Panama Papers. Keďže posilnené opatrenia náležitej starostlivosti v 5. smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa uplatňujú len na tretie krajiny, ktoré boli označené ako vysokorizikové, EHSV navrhuje buď vypracovať nový zoznam vysokorizikových tretích krajín, alebo rozšírenie rozsahu uplatňovania opatrení podľa článku 18a 5. smernice. EHSV považuje za prioritu vytvorenie verejných vnútroštátnych registrov skutočných majiteľov bankových účtov, spoločností, zvereného majetku a transakcií, a umožnenie prístupu povinných subjektov k týmto registrom.

1.6.

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby posilnili politiky zamerané na boj proti daňovým rajom. Predovšetkým považuje za potrebné, aby sa všetky povinnosti stanovené v 5. smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, a najmä povinnosti týkajúce sa identifikácie skutočných majiteľov bankových účtov, spoločností, zvereného majetku a transakcií, rozšírili na všetky územia alebo jurisdikcie, ktorých suverenita závisí od členských štátov.

1.7.

Treba do väčšej miery prepojiť boj proti praniu špinavých peňazí a boj, ktorý ešte treba rozvinúť proti daňovým podvodom a únikom, korupcii a inej trestnej činnosti, ako je obchodovanie so zbraňami, drogami, ľuďmi atď., a proti zločineckým organizáciám. Treba vyvinúť nové iniciatívy proti všetkým týmto aktivitám a ich prepojeniu s praním špinavých peňazí. Takisto by bolo potrebné zaviesť opatrenia proti nekalej daňovej súťaži.

1.8.

Boj proti terorizmu a praniu špinavých peňazí si vyžaduje užšiu spoluprácu medzi rozličnými spravodajskými a bezpečnostnými službami členských štátov, ako aj Europolu.

1.9.

EHSV sa nazdáva, že dohody o voľnom obchode a hospodárskom partnerstve by mali obsahovať kapitolu o opatreniach proti daňovým podvodom a únikom, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. EHSV žiada Komisiu, aby sa táto kapitola ako návrh EÚ začlenila do prebiehajúcich rokovaní, najmä rokovaní o TTIP, a do platných zmlúv pri ich revízii.

1.10.

Činnosť finančných spravodajských jednotiek (FIU) členských štátov a ich stála európska koordinácia má zásadný význam. EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné vytvoriť európsky nástroj pre dohľad, koordináciu a predvídanie technologických zmien.

1.11.

Vzhľadom na veľký význam boja proti praniu špinavých peňazí a v záujme rovnakého a účinného uplatňovania predpisov v tejto oblasti vo všetkých členských štátoch je nevyhnutné, aby texty a koncepcie predložených opatrení boli čo najzrozumiteľnejšie. Zabezpečí to potrebnú právnu istotu pre všetkých, ktorí musia tieto texty uplatňovať.

1.12.

Bolo by vhodné harmonizovať na európskej úrovni právnu úpravu – definície a tresty – všetkých trestných činov týkajúcich sa prania špinavých peňazí, daňových podvodov, korupcie a financovania terorizmu a ich prepojení. Okrem toho by sa mohli harmonizovať sankcie súvisiace s neplnením požiadaviek smerníc o boji proti praniu špinavých peňazí.

1.13.

EHSV navrhuje, aby sa zaviedli opatrenia na kontrolu dcérskych spoločností subjektov so záväzkami vo vysokorizikových tretích krajinách a aby sa nekontrolovali len klienti.

1.14.

EHSV navrhuje Komisii, aby zvážila ďalšie opatrenia na ochranu práv občanov pred neoprávneným použitím alebo zneužitím údajov, ktoré zaznamenali príslušné orgány alebo povinné subjekty.

1.15.

Výbor víta rýchle spracovanie týchto návrhov a dúfa, že rýchlo a čo najskôr nadobudnú účinnosť bez zníženia kvality výsledkov. Treba preto stanoviť realistický harmonogram transpozície textov a ich uplatňovania v členských štátoch, ako aj jasné pokyny.

2.1.

Brutálne teroristické útoky vo Francúzsku, v Belgicku a v iných európskych krajinách a úniky informácií o praní špinavých peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti v daňových rajoch, z ktorých posledné boli informácie ICIJ (2) o dokumentoch Panama Papers, viedli Európsku komisiu k tomu, aby navrhla nové opatrenia proti využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Komisia 5. júla 2016 spolu s navrhovanou 5. smernicou o praní špinavých peňazí schválila aj ďalší návrh s cieľom uľahčiť daňovým úradom prístup k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí (3) a oznámenie o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (4).

2.2.

V nedávnej štúdii Európskeho parlamentu (5) sa uvádza, že Panama Papers zdôraznili úlohu daňových rajov, ktoré uľahčujú daňové úniky, a agresívny charakter niektorých praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam, pri ktorých sa maskuje rozdiel medzi podvodom a daňovým únikom. V tomto zmysle zohrala neprehľadnosť, ktorá bola výsledkom utajovania, nedostatočnej vysledovateľnosti a chýbajúcej výmeny daňových informácií, významnú úlohu v prípadoch neplnenia hospodárskych sankcií a zastrela užitočné a potrebné informácie o organizovanej trestnej činnosti vrátane prania špinavých peňazí v súvislosti s teroristickou činnosťou, korupciou a obchodovaním s drogami.

2.3.

Konzorcium ICIJ uverejnilo Panama Papers. Jeho databáza Offsore Leaks Database  (6) obsahuje odkazy na 45 131 spoločností z EÚ (7). Z 21 území, ktoré kancelária Mossack Fonseca využívala na daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a pranie špinavých peňazí, sú tri členskými štátmi EÚ a tri sú jurisdikciami závislými od jedného z týchto štátov (8).

2.4.

V 5. smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa konkretizuje časť návrhov akčného plánu na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu  (9), a to návrhov, ktoré predpokladajú zmenu 4. smernice (10) a smernice o zárukách, ktoré sa od spoločností vyžadujú na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb (11). V pláne sa tiež navrhuje posunúť dátum transpozície 4. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí z 26. júna 2017 na 1. januára 2017, ktorý bude takisto konečným termínom na transpozíciu týchto dvoch návrhov smerníc z 5. júla 2016.

2.5.

Komplexný politický a legislatívny rámec 5. smernice zahŕňa, len v roku 2015, ďalšie dve iniciatívy: Európsky program v oblasti bezpečnosti  (12) a návrh smernice o boji proti terorizmu  (13), ktorá zavádza novú typológiu trestných činov súvisiacich s financovaním terorizmu.

2.6.

Komisia prijala 14. júla 2016 delegované nariadenie o identifikácii vysokorizikových tretích krajín a pripojený zoznam (14), ktorý obsahuje zoznam schválený FATF na zasadnutí v Pusane (Kórea) 24. júna 2016.

2.7.

Návrh 5. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí obsahuje niektoré nové záväzky v oblasti náležitej starostlivosti, ktoré musia plniť povinné subjekty – finančné inštitúcie, odborníci v danej oblasti, poskytovatelia služieb správy zvereného majetku a prevádzkovatelia hazardných hier, realitní makléri atď. – svojim novým alebo existujúcim klientom. A v článku 18a sú navrhnuté opatrenia posilnenej povinnej starostlivosti voči klientom pôsobiacim vo vysokorizikových tretích krajinách. Členské štáty môžu tiež zaviesť protiopatrenia proti vysokorizikovým jurisdikciám vrátane zákazu zakladania pobočiek alebo zastupiteľských kancelárií v týchto krajinách alebo vykonávania finančných transakcií.

2.8.

Novinkou je, že platformy na výmenu virtuálnych mien a poskytovatelia služieb tzv. bitcoin peňaženiek budú zahrnutí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a budú považovaní za povinné subjekty na účely uplatňovania opatrení v oblasti náležitej starostlivosti. Ruší sa anonymita pri používaní predplatených kariet online a zníži sa limit pre povinnosť identifikácie pri použití offline z 250 na 150 EUR.

2.9.

V piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa tiež navrhuje posilnenie právomocí FIU a podpora spolupráce medzi nimi; zjednodušenie identifikácie majiteľov bankových a platobných účtov vytvorením automatizovaných centrálnych registrov týchto účtov na vnútroštátnej úrovni; zavedenie povinnej identifikácie a registrácie skutočných majiteľov podnikov (pričom limit vlastníctva by sa znížil z 25 % na 10 %), zvereného majetku a nadácií a podobných subjektov, ako aj umožnenie verejného prístupu k týmto informáciám za určitých podmienok.

3.1.

Rôzne formy trestnej činnosti, pri ktorých sa využíva pranie špinavých peňazí a daňové raje proti základným právam všetkých občanov, sú veľmi vážne. Pranie špinavých peňazí stále rastie aj napriek úsiliu národných a európskych orgánov.

3.2.

Liberalizácia finančných tokov vo svete a rýchlosť uplatňovania nových digitálnych technológií pri transakciách komplikujú boj proti využívaniu finančného systému na trestné účely. Vyšetrovanie nedávnych atentátov džihádistického terorizmu v Európe prinieslo informácie o spôsoboch financovania týchto útokov, ktoré nie sú zahrnuté v 4. smernici o boji proti praniu špinavých peňazí. To je dôvodom pre zmenu tejto smernice, kým ešte nenadobudla platnosť, a posunutie lehoty na jej transpozíciu na skorší termín.

3.3.

EHSV v zásade súhlasí s opatreniami navrhnutými v 5. smernici o boji proti praniu špinavých peňazí a domnieva sa, že môžu pomôcť odstrániť terorizmus a pranie špinavých peňazí.

3.4.

Jedna výhrada by sa mohla týkať dôsledkov pre základné práva, najmä ochranu osobných údajov, ktoré by mohlo spôsobiť nevhodné použitie veľkého objemu citlivých informácií príslušnými orgánmi. Návrh 5. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí stanovuje určité záruky v tejto oblasti. Zistenia o určitých postupoch vládnych orgánov, ktoré boli zverejnené v rámci WikiLeaks (2010 a 2012) a v Snowdenových dokumentoch (2013), nás viedli k návrhu, aby Komisia zvážila možnosť zavedenia dodatočných opatrení na ochranu práv občanov proti zneužívaniu informácií zaznamenaných v databázach. Ide najmä o to, aby preskúmala uskutočniteľnosť vytvorenia určitej formy jednotnej kvalifikácie trestných činov neoprávneného používania osobných informácií a údajov. EHSV by mohol spolupracovať na realizácii tejto štúdie.

3.5.

Bez ohľadu na terajšie návrhy a iné iniciatívy a činnosť na európskej úrovni, za ktoré sa výbor v tomto stanovisku prihovára, je veľmi dôležité, aby EÚ a členské štáty v budúcnosti zohrávali ešte významnejšiu úlohu a boli predvojom v medzinárodných inštitúciách a na medzinárodných fórach pôsobiacich v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a s ním súvisiacej závažnej trestnej činnosti, ktoré sú celosvetovým a zvyčajne cezhraničným javom. Aby sa dalo rozhodnejšie vystupovať a dospieť k lepším výsledkom, sú nevyhnutné medzinárodne a celosvetovo koordinované činnosti a opatrenia, pri ktorých môže Európa udávať tón.

3.6.

Mnohí európski občania ešte stále trpia dôsledkami krízy a úsporných politík a čelia nárastu chudoby a nerovnosti, pričom zisťujú, že veľké nadnárodné spoločnosti sa vyhýbajú daňovým povinnostiam a páchajú daňové podvody, a osobnosti z ekonomického, politického, kultúrneho alebo športového sveta sa vyhýbajú plateniu daní a perú peniaze v daňových rajoch. Niektoré postupy a jurisdikcie sa používajú aj na financovanie teroristických organizácií, ktoré sú schopné páchať najstrašnejšie trestné činy v Európe a iných častiach sveta. Táto situácia je neúnosná. Musíme požadovať, aby európske a národné orgány konali efektívnejšie s cieľom vyriešiť túto situáciu.

3.7.

Napriek tomu, čo je uvedené v bode 3.2, by mohli dosiahnutie cieľov smerníc o boji proti praniu špinavých peňazí vážne zbrzdiť nedostatky v politickej činnosti zameranej na boj proti daňovým rajom, ktoré sú nevyhnutnými uzlami pre pranie špinavých peňazí. Sťažiť by ho mohlo aj nedostatočné zosúladenie iniciatív v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí s iniciatívami zameraných na boj proti trestným činom, ktoré ho podporujú (daňové podvody, členstvo v teroristických alebo zločineckých organizáciách, obchodovanie so zbraňami, drogami a ľuďmi atď.), a to v kontexte poznačenom pretrvávaním praktík nekalej daňovej súťaže v EÚ.

3.8.

Zoznam vysokorizikových krajín, ktorý Komisia uverejnila 14. júla 2016 (15) neobsahuje žiadnu krajinu zo zoznamu Panama Papers. Táto skutočnosť je paradoxná vzhľadom na to, že jedným z argumentov, ktoré uviedla Komisia, keď navrhla 5. smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí, boli zistenia obsiahnuté v týchto dokumentoch. V zozname figuruje len jedna vysokoriziková krajina, ktorá nespolupracuje: Severná Kórea. V skupine II, ktorá obsahuje krajiny, ktoré sa zaviazali riešiť nedostatky a požiadali o technickú pomoc pri realizácii akčného plánu skupiny FATF, je Irán. V skupine I zahŕňajúcej krajiny, ktoré už vypracovali akčný plán, ktorý im umožní, aby boli stiahnuté zo zoznamu, keď splnia jeho požiadavky, je deväť krajín (štyri z nich sú vojnovom stave: Afganistan, Irak, Sýria a Jemen). Časť prostriedkov na financovanie terorizmu ide cez tieto krajiny. Všetky analýzy a prieskumy na túto tému však poukazujú na to, že pranie peňazí pochádzajúcich z iných foriem trestnej činnosti sa nevykonáva v týchto krajinách.

3.9.

Je poľutovaniahodné, že subjekt, akým je finančná akčná skupina (FATF), ktorá vykonáva dôležitú prácu pri analýze medzinárodnej finančnej trestnej činnosti a pri navrhovaní prostriedkov na boj proti nej, nenašla vhodný spôsob na vypracovanie svojich zoznamov rizikových krajín. Je logické, aby Komisia uplatňovala odporúčania (16) a iné návrhy FATF zamerané na boj proti praniu špinavých peňazí. V tomto prípade však podriadenie sa návrhom FATF môže čiastočne potlačiť účinnosť 5. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí vzhľadom na to, že posilnené opatrenia podľa článku 18a sa uplatňujú len na vysokorizikové tretie krajiny.

3.10.

EHSV zastáva názor, že na to, aby bola 5. smernica účinná aj v praxi, bolo by potrebné buď prehodnotiť zoznam vysokorizikových tretích krajín s cieľom zahrnúť krajiny alebo územia, kde sa realizujú hlavné operácie prania špinavých peňazí, alebo rozšíriť rozsah pôsobnosti článku 18a na všetky povinné subjekty a jurisdikcie, ktoré sú podľa informácií FIU podozrivé z prania špinavých peňazí. EHSV tiež navrhuje vypracovanie jediného zoznamu jurisdikcií, ktoré nespolupracujú pri vyšetrovaní finančnej trestnej činnosti.

3.11.

Skutočnosť, že nezanedbateľná časť operácií prania špinavých peňazí sa realizuje v jurisdikciách závislých od členských štátov, by mala viesť k tomu, aby všetky inštitúcie EÚ prijali pevný politický záväzok na odstránenie daňových rajov na svojom území. Najmä povinnosť identifikácie skutočných majiteľov bankových účtov, majetku podnikov a všetkých častí zvereného majetku a transakcií, ktorá sa v návrhu 5. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí vyžaduje od povinných subjektov EÚ, by sa mala rozšíriť na všetky územia, ktorých suverenita závisí od členských štátov, vrátane tých, pre ktoré platia osobitné daňové predpisy. Povinným subjektom sa však musí umožniť, aby sa pri plnení svojich povinností mohli opierať o údaje z vnútroštátnych (úradných) registrov. Rovnako aj posilnené opatrenia uvedené v článku 18a by sa mali vzťahovať aj na jurisdikcie závislé od členských štátov EÚ, ktoré vykonávajú operácie prania špinavých peňazí.

3.12.

Daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam sú úzko prepojené s praním špinavých peňazí. Časť legalizovaných peňazí pochádza z daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Treba koordinovať prevenciu a stíhanie oboch týchto typov trestných činov, tak v legislatíve, ako aj v rámci politických opatrení a práce spravodajských služieb, polície a justičných systémov. EHSV pozitívne hodnotí najnovšie iniciatívy Komisie v oblasti boja proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v EÚ, stále sú však nedostatočné, a preto by boli potrebné ďalšie opatrenia, ktoré by sa prepojili s opatreniami prijatými proti praniu špinavých peňazí.

3.13.

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu si vyžaduje užšiu spoluprácu medzi rozličnými spravodajskými a bezpečnostnými službami členských štátov, ako aj Europolu. Treba uznať, že súčasná úroveň spolupráce nie je postačujúca. Napriek verejným vyhláseniam národných a európskych politikov a podpore občanov v otázke posilnenia tejto spolupráce sa po každom teroristickom útoku odhalia nedostatky v oblasti koordinácie. Niekedy sa zistia nedostatky v koordinácii medzi jednotlivými oddeleniami toho istého štátu. Treba využiť všetky dostupné prostriedky na vyriešenie tejto situácie.

3.14.

V posledných rokoch EÚ prerokovala alebo podpísala dôležité dohody o voľnom obchode a dohody o hospodárskom partnerstve. V súčasnosti rokuje o dôležitej zmluve TTIP. Tieto zmluvy by mali poskytnúť výbornú príležitosť na zavedenie bilaterálnych alebo biregionálnych opatrení na boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. EHSV žiada Komisiu, aby preštudovala spôsob, akým možno začleniť takúto kapitolu do zmlúv, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, ako aj do revízie tých, ktoré sú už platné. EHSV sa v tejto otázke plne zhoduje so závermi vyššie spomínanej štúdie EP (17).

4.1.

Finančné spravodajské jednotky (FIU) jednotlivých členských štátov musia zohrávať dôležitú úlohu v oblasti informovania, monitorovania a prevencie vrátane predvídania rýchlych zmien technológií, ktoré možno použiť pri praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu. Veľmi dôležitá je rýchlosť reakcie jednotlivých štátov a spájanie rôznych vyšetrovaní na európskej úrovni. Základom je trvalá a aktívna koordinácia FIU. EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné vytvoriť európsky nástroj pre dohľad, koordináciu a predvídanie v oblasti technológie.

4.2.

Povinné subjekty, ako sú definované v 4. a 5. smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, musia vykonávať monitorovanie a kontroly podozrivých osôb a pohybov. Napriek tomu sa v týchto smerniciach nestanovujú požiadavky alebo záväzky týkajúce sa činnosti povinných subjektov vo vysokorizikových tretích krajinách. Treba vyriešiť situáciu, v rámci ktorej sú viac kontrolovaní klienti ako samotné subjekty.

4.3.

V stanovisku EHSV CCMI/132 na tému Boj proti korupcii (18) sú uvedené nasledujúce odporúčania, ktoré sú obzvlášť užitočné v súvislosti s týmto stanoviskom, a to: a) vypracovať koherentnú a komplexnú päťročnú stratégiu boja proti korupcii spolu s akčným plánom; b) vytvoriť Európsku prokuratúru a posilniť kapacity Eurojustu; a c) zaviesť pre nadnárodné podniky povinnosť, aby zverejňovali hlavné finančné údaje o svojich aktivitách vo všetkých krajinách, v ktorých pôsobia.

4.4.

EHSV sa nazdáva, že by bolo potrebné harmonizovať na európskej úrovni trestnoprávnu úpravu – definície a tresty – všetkých trestných činov týkajúcich sa prania špinavých peňazí, daňových podvodov, korupcie a financovania terorizmu a ich prepojení. Komisia a Európsky orgán pre bankovníctvo by mali takisto podporovať harmonizáciu sankcií za porušenie povinností zo strany povinných subjektov.

4.5.

Boj proti prianiu špinavých peňazí má veľký význam a musí byť energický, rázny a účinný. Preto je veľmi dôležité, aby texty a koncepcie predložených opatrení boli čo najzrozumiteľnejšie. Zabezpečí to potrebnú právnu istotu pre všetkých, ktorí musia tieto texty uplatňovať, a zároveň to prispeje k rovnakému uplatňovaniu v celej Únii.

4.6.

Výbor víta rýchle spracovanie týchto návrhov a dúfa, že budú rýchlo a čo najskôr prijaté a čo najskôr nadobudnú účinnosť. Nesmie sa však zabúdať na kvalitu. Treba preto stanoviť realistický harmonogram transpozície textov a ich uplatňovania v členských štátoch, ako aj jasné pokyny.