21.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 125/10


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv

[COM(2016) 127 final]

(2017/C 125/02)

Spravodajcovia:

Jacek KRAWCZYK

Gabriele BISCHOFF

Luca JAHIER

Konzultácia

Európska komisia, 8.3.2016

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Dátum schválenia v sekcii

10.1.2017

Dátum schválenia v pléne

25.1.2017

Plenárne zasadnutie č.

522

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržali sa hlasovania)

247/1/2

Predslov

Článok 3 ZEÚ: „[Únia sa usiluje] o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality.“

Toto stanovisko je prvým príspevkom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k formovaniu dohody, ktorá sa môže stať európskym pilierom sociálnych práv. Pri príprave stanoviska sa čerpalo z bohatých a rozmanitých rozpráv, ktoré sa uskutočnili počas 28 celoštátnych diskusií organizovaných výborom. Výbor zdôrazňuje, že pilier sa musí pripraviť za intenzívnej účasti občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov, a to na všetkých úrovniach. Zdôrazňuje potrebu väčšej jednoznačnosti, pokiaľ ide o konečný účel a rozsah pôsobnosti piliera.

Výbor zastáva názor, že pilier musí byť pozitívnym projektom pre všetkých, a mal by sa uplatňovať vo všetkých členských štátoch EÚ, aj keď uznáva, že v eurozóne môžu byť potrebné osobitné nástroje/mechanizmy. Výbor sa domnieva, že kľúčovou prioritou všetkých diskusií o pilieri by mala byť budúcnosť práce so všetkými príležitosťami a výzvami, ktoré táto problematika prináša.

1.   Úvod

1.1

V nadväznosti na žiadosť predsedu Európskej komisie adresovanú Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV) o príspevok EHSV ku konzultácii týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (1) sa výbor zapojil do rozsiahlych konzultácií občianskej spoločnosti v 28 členských štátoch (2). Na týchto celoštátnych diskusiách sa zúčastnilo celkovo asi 116 členov EHSV a takmer 1 800 ďalších zástupcov organizácií občianskej spoločnosti.

1.2

Stanovisko EHSV na tému Európsky pilier sociálnych práv odráža a obsahuje hlavné závery a odporúčania z týchto celoštátnych rozpráv. Výbor berie na vedomie zámer Komisie „…vyjadriť niekoľko základných zásad na podporu dobre fungujúcich a spravodlivých trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia“ (3) a európsky pilier sociálnych práv považuje za veľmi dôležitú iniciatívu pre udržateľnosť EÚ. Stanovisko EHSV v tejto súvislosti predstavuje prvý krok v prebiehajúcom procese smerom k vytvoreniu európskeho piliera sociálnych práv. Výbor uvádza svoj zámer naďalej prispievať do diskusií na túto tému, a to najmä po prijatí bielej knihy Komisie v roku 2017.

2.   Výzvy a priority

2.1

V roku 2017 Európska únia oslávi 60. výročie podpísania Rímskej zmluvy. Toto pamätné výročie ponúka príležitosť na oslávenie úspechov EÚ, ale musí byť aj príležitosťou na riešenie hlavných politických, hospodárskych a sociálnych problémov Európy. Dôvera občanov v Európsku úniu sa v mnohých členských štátoch znížila. Únia po prvýkrát vo svojej histórii pravdepodobne zaznamená odchod členského štátu.

2.2

Od šoku z finančnej krízy v roku 2008 Európska únia aj naďalej čelí mnohým ďalším krízam. Aj keď sa situácia medzi jednotlivými členskými štátmi líši a boli zaznamenané rôzne politické reakcie, EÚ v súčasnosti čelí mnohým problémom, medzi ktoré patria: predĺžené obdobie vysokej nezamestnanosti, neprijateľné úrovne nezamestnanosti mládeže, hospodárska nestabilita a zhoršenie sociálnej situácie vrátane zvýšenej miery chudoby a nerovnosti. K tomu možno pridať globalizáciu, demografický vývoj a digitalizáciu. Neschopnosť EÚ primerane reagovať na prílev žiadateľov o azyl a migrantov prispel k všeobecnému dojmu, že EÚ už nemôže prinášať ani politické, ani praktické riešenia, ktoré by fungovali v záujme všetkých. Euroskeptické, populistické a nacionalistické strany sa snažia ťažiť z týchto obáv tým, že ponúkajú zjednodušené riešenia na zložité problémy, poukazujú na niektoré časti našich komunít a vytvárajú v spoločnosti nebezpečný rozkol.

2.3

Niektoré z problémov a nezhôd medzi členskými štátmi a v rámci nich sa v dôsledku krízy ešte zhoršili. Vyplývajú, okrem iného, z nedostatočného rastu a zo štrukturálnych nedostatkov na našich trhoch práce a v systémoch sociálnej ochrany, čo do veľkej miery predznamenalo krízu, alebo tieto problémy zhoršujú. Pomôcť môže kolektívna schopnosť EÚ a jej členských štátov vytvárať podmienky pre udržateľný rast a zamestnanosť.

2.4

EHSV víta iniciatívu Komisie začať verejnú konzultáciu o európskom pilieri sociálnych práv ako súčasť snahy o zabezpečenie „spravodlivého a skutočne celoeurópskeho pracovného trhu“, dosiahnutie „najvyššej známky za výsledky Európy v sociálnej oblasti“ a slúžiť ako usmernenie obnoveného procesu konvergencie v eurozóne. Panuje však veľká neistota v súvislosti s tým, čím má byť tento „pilier“ v konečnom dôsledku. EHSV predovšetkým zdôrazňuje, že európsky pilier sociálnych práv musí byť pozitívnym projektom pre všetkých. Týmto spôsobom môže prispieť k obnoveniu dôvery v schopnosť EÚ zlepšiť životné vyhliadky pre súčasnú a budúcu generáciu.

2.5

Na tento účel sa v rámci piliera musia riešiť aj konkrétne problémy, ku ktorým dochádza na trhu práce a v systémoch sociálnej ochrany s cieľom dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi hospodárskym a sociálnym rozmerom, ako aj prispieť k boju proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nerovnostiam.

2.6

EHSV uznáva, že európsky hospodársky a sociálny model je založený na spoločnom chápaní významu zvyšovania zamestnanosti, sociálneho pokroku a produktivity ako základných kľúčových faktorov pre udržateľný hospodársky rast, ktorý je spravodlivo prínosom pre všetkých. Príprava piliera je príležitosťou, ako znovu potvrdiť náš spoločný záväzok pre európsky sociálny model a zároveň zabezpečiť, aby boli štátne systémy sociálneho zabezpečenia a trhy práce prispôsobiteľné a pripravené na budúcnosť (4). EHSV zdôrazňuje potrebu rastu a konkurencieschopnosti v celej EÚ. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu previazanosti hospodárskej, zamestnaneckej a sociálnej politiky (5).

2.7

EHSV je presvedčený, že politiky EÚ a členských štátov a opatrenia na dosiahnutie hospodárskeho úspechu a sociálneho pokroku musia byť vo väčšej miere ústrednou témou politických diskusií v EÚ. Okrem toho je dôležité dosiahnuť súdržné rozhodovanie na úrovni politiky EÚ a členských štátov, ktoré by sa vzájomne posilňovali. V rámci tohto úsilia je potrebný nový spôsob myslenia smerom k zmene.

2.8

Zatiaľ čo proces európskeho semestra pokračuje, stratégia Európa 2020 zameraná na „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“ bola odsunutá na okraj a stratila sa nádej na dosiahnutie jej sociálnych cieľov, najmä cieľov týkajúcich sa dosiahnutia 75 % miery účasti na zamestnanosti alebo vymanenia 20 miliónov ľudí z chudoby. Odporúčanie o aktívnom začleňovaní z roku 2008 (6) malo podobný obmedzený vplyv.

2.9

Ako východiskový bod by mal pilier podporovať existujúce sociálne acquis EÚ a ich plné a riadne presadzovanie. V prípade, že sa zvažujú nové záväzné legislatívne iniciatívy a nástroje, musí sa tak uskutočniť v súlade s existujúcimi právnymi základmi a postupmi. Právne postavenie piliera sa ešte musí určiť, rovnako ako jeho vzťah ku kľúčovému medzinárodnému nástroju pre ľudské práva (7). EHSV však zdôrazňuje, že sociálne práva sa musia uplatňovať na každého, kto žije v EÚ a vo všetkých členských štátoch, pričom uznáva, že pre eurozónu môžu byť potrebné osobitné nástroje/mechanizmy.

2.10

Investícia do budúcnosti je nevyhnutná, pričom Európa aj naďalej trpí nedostatkom verejných a produktívnych súkromných investícií. EHSV uznáva úsilie vynaložené v „Junckerovom pláne“ pre investície (8) a víta jeho rozšírenie. V druhej fáze musia byť väčšie investície vynaložené na tie krajiny a regióny, ktoré ich najviac potrebujú, s cieľom podporiť ich hospodárstva a rast a zabrániť ešte väčším rozdielom medzi členskými štátmi a v rámci nich. Investičné projekty do sociálnej infraštruktúry by sa mali dostatočne podporovať aj prostredníctvom Junckerovho plánu.

2.11

Diskusie o pilieri prebiehajú súbežne s ostatnými kľúčovými diskusiami na európskej a globálnej úrovni, najmä o budúcnosti Európy a budúcnosti práce. V rámci diskusií o budúcnosti Európy by sa na samite, ktorý sa v roku 2017 bude konať v Ríme, mali zohľadniť diskusie o európskom pilieri sociálnych práv. EHSV zdôrazňuje potrebu synergie a súdržnosti v týchto diskusiách, ktoré budú formovať našu spoločnú budúcnosť. Pri budovaní piliera by sa mala zohľadniť stratégia Európa 2020 a treba sa poučiť z jej problematického vykonávania. Takisto by mal byť prepojený s komplexnou stratégiou EÚ (9) s cieľom vykonávať program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý prijala OSN v roku 2015, vrátane jeho cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Tá vypracovala program pre globálnu transformačnú zmenu na odstránenie chudoby, ochranu planéty, zabezpečenie ochrany ľudských práv vrátane ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím zakotvených v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ktorý sú EÚ a členské štáty povinné vykonávať, a zaručenie blahobytu pre všetkých (10). Na úrovni EÚ sa musí vynaložiť aj úsilie o zabezpečenie uplatňovania všetkých právnych predpisov EÚ proti diskriminácii a právnych predpisov o rovnosti mužov a žien (11).

2.12

EHSV súbežne s verejnou konzultáciou Komisie začal sériu celoštátnych rozpráv v 28 členských štátoch s cieľom zvýšiť informovanosť o iniciatíve aj mimo Bruselu, podnietiť diskusiu a otvorene diskutovať o rozvoji piliera. Toto stanovisko odráža mnohé výsledky týchto celoštátnych rozpráv.

2.13

Je nevyhnutné lepšie definovať rozsah tohto piliera. EHSV zastáva názor, že táto iniciatíva by mala zahŕňať všetkých občanov a všetky fázy životného cyklu. EHSV vyjadruje znepokojenie, že v oznámení Komisie o pilieri sa nedostatočne odkazuje na žiadateľov o azyl a migrantov.

2.14

Je potrebné väčšmi uznať a posilniť úlohu občianskej spoločnosti. Treba posilniť občiansky dialóg s cieľom zabezpečiť, aby ľudia vrátane mladých ľudí (12) a osôb, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej situácii alebo ktoré čelia diskriminácii, mali pocit, že sa môžu podieľať na navrhovaní, vykonávaní a revízii postupov tvorby politiky. Sociálni partneri musia zohrávať osobitnú úlohu pri príprave a vykonávaní politík, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú zamestnanosť a trhy práce. Musí sa presadzovať a podporovať sociálny dialóg, pričom je potrebné rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov a kolektívne vyjednávanie a zvýšiť schopnosť sociálnych partnerov zapájať sa do sociálneho dialógu. Náležité zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do diskusií týkajúcich sa piliera bolo zdôraznené v mnohých celoštátnych diskusiách (13). V troch diskusiách bol zdôraznený význam vytvorenia konsenzuálneho prístupu a vlastníctva (14).

3.   Budúcnosť práce

3.1

EHSV je presvedčený, že budúcnosť práce by v rámci rozpráv o pilieri mala byť hlavnou prioritou s cieľom riešiť hlavné zmeny, ku ktorým dochádza vo svete práce. EHSV sa domnieva, že v súčasnosti je potrebný konzistentnejší a integrovanejší prístup, a preto žiada o ucelenú európsku stratégiu zamestnanosti, okrem iného o práci budúcnosti, ktorá sa bude zaoberať:

investíciami a inováciou,

zamestnanosťou a tvorbou kvalitných pracovných miest,

spravodlivými pracovnými podmienkami pre všetkých,

spravodlivými a hladkými prechodmi podporovanými aktívnymi politikami trhu práce,

účasťou všetkých zainteresovaných strán, najmä sociálnych partnerov (15).

3.2

Úloha formovania a riadenia transformácie vo svete práce je rozdelená medzi niekoľko inštitucionálnych subjektov. Všetky relevantné zainteresované strany musia spolupracovať, aby sa zabezpečila spravodlivá a inkluzívna budúcnosť práce, a ponúkať pracovné príležitosti pre všetkých, čo povedie k sociálnemu pokroku. EHSV je presvedčený, že riadne vzdelaná, kvalifikovaná a motivovaná pracovná sila so slušným príjmom a prístupom ku kvalitným pracovným miestam je v záujme všetkých. Zaistenie pozitívnych budúcich výsledkov bude závisieť od potrebných investícií s cieľom poskytnúť ľuďom nástroje potrebné na prispôsobenie sa týmto zmenám, zabezpečiť vhodné bezpečnostné siete a posilniť inovácie, v neposlednom rade sociálnu inováciu.

3.3

Zmeny vo svete práce by sa mali využiť na „podporu trvalého, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, úplnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých (16)“. Týmto cieľom by sa mala zaoberať EÚ, členské štáty a sociálni partneri v rámci svojich príslušných úloh. Mali by sa zapájať aj organizácie občianskej spoločnosti zastupujúce ľudí vzdialených z trhu práce. Predpoklady na vytvorenie väčšieho množstva kvalitných pracovných miest sú medzi jednotlivými členskými štátmi a v rámci nich nerovnomerne rozdelené. EHSV vyzýva inštitucionálne subjekty členských štátov, aby urýchlene napredovali smerom k tzv. high-road strategy kombinovanej s aktívnou politikou na trhu práce. Malo by sa to podporiť prepracovanou a inkluzívnou európskou stratégiou zamestnanosti a súdržnou a ambicióznou európskou priemyselnou stratégiou.

3.4

EHSV už ocenil zakotvenie Programu EÚ pre nové zručnosti a nové pracovné miesta (17) do koncepcie flexiistoty a zdôraznil potrebu nastolenia správnej rovnováhy medzi vnútornou a vonkajšou flexiistotou v záujme účinnejšieho fungovania trhu práce a zároveň ochrany pracovníkov. Zdôraznil tiež význam aktívnej účasti sociálnych partnerov na monitorovaní a hodnotení vykonávania politík týkajúcich sa flexiistoty (18). EHSV okrem toho zdôraznil, že premyslené makroekonomické politické opatrenia posilňujúce rast zamestnanosti, ako aj priaznivé podnikateľské prostredie využívajúce a podporujúce plný rastový potenciál sú dôležitými predpokladmi pre fungovanie flexiistoty. EHSV takisto navrhol členským štátom a EÚ, aby pri realizácii flexiistoty vytvorili a udržiavali právny rámec, ktorý bude podporovať adaptabilitu, bude jednoduchý, transparentný a predvídateľný, a aby zároveň posilnili práva zamestnancov, ako aj ich dodržiavanie a vymáhateľnosť, a v celej EÚ podporovali stabilný právny rámec pre kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg. Takisto zdôraznil, že je dôležité, aby sociálni partneri boli aktívne zapojení do diskusií a rozhodovania o flexiistote (19). Vyváženie flexibility a istoty (20), ako aj schopnosť trhu práce prispôsobiť sa novým výzvam boli riešené a zdôraznené v celoštátnych diskusiách v mnohých členských štátoch (21).

3.5

Rámcové podmienky na trhoch práce musia podporovať nové a rozmanitejšie pracovné kariéry. V pracovnom živote sú potrebné rôzne formy získavania práce a rôzne formy práce. To si vyžaduje zabezpečenie vhodného legislatívneho prostredia na ochranu zamestnanosti s cieľom poskytnúť rámec pre spravodlivé pracovné podmienky a stimulovať prijímanie do zamestnania v rámci všetkých pracovných zmlúv.

3.6

Vo svete práce dochádza k mnohým a všestranným zmenám. Musíme nájsť spôsob, ako pre všetku pracovnú silu zaistiť bezpečné prechody medzi pracovnými príležitosťami, postaveniami a od nezamestnanosti k zamestnaniu, ako aj od vzdelávaniu k práci. Schopnosť ľudí uskutočniť nevyhnutný prechod v rôznych fázach ich života a dostupnosť rámcov a mechanizmov podpory s cieľom umožniť im to formujú spoločnosť, v ktorej žijeme, a našu hospodársku prosperitu. EHSV navrhuje prediskutovať holistický spôsob rámcov a mechanizmov podpory na podporu týchto prechodov.

3.7

Rýchly technologický pokrok takisto formuje spôsob, akým žijeme a pracujeme. Proaktívna tvorba politiky na úrovni EÚ a členských štátov môže a musí umožniť rozvinúť príležitosti digitalizácie a zároveň zabrániť jej nástrahám alebo ich zmierniť (22). V celoštátnych diskusiách bola digitalizácia spolu s častými odkazmi na potrebu nevyhnutných investícií do vzdelania a infraštruktúry (23) do veľkej miery označená za jednu z hlavných výziev, ktoré by mal pilier zohľadniť (24). Preto je potrebné dôkladne posúdiť vplyv tohto vývoja na trh práce a pracovné normy, hospodárstvo, daňový systém, systém sociálneho zabezpečenia a životné minimum (25).

3.8

Digitálna agenda a iniciatíva pre jednotný digitálny trh by mali byť súčasťou nového celkového prístupu k budúcnosti práce. Tento prístup musí riešiť výzvy v oblasti hospodárstva, zamestnanosti a sociálnych vecí vrátane cieľa poskytovania potrebných zručností a rovnakých podmienok. EHSV sa domnieva, že v súlade so zmluvami to možno najlepšie dosiahnuť prístupom na vhodnej úrovni, ktorý bude založený na právach, podporou prístupu okrem iného k vzdelávaniu a sociálnej ochrane a lepšou koordináciou Európskou úniou v oblastiach, v ktorých nemá legislatívnu právomoc.

3.9

Ako už EHSV zdôraznil, „kľúčová je spolupráca“ pri riešení problémov spojených s digitalizáciou (26). EHSV sa v tejto súvislosti obracia najmä na Európsku komisiu a európsku úroveň riadenia ako celok, národné vlády, sociálnych partnerov a širšiu občiansku spoločnosť ako celok. EHSV už odporučil, aby Európska komisia, OECD a MOP spolupracovali so sociálnymi partnermi na všetkých príslušných úrovniach a s organizáciami občianskej spoločnosti na rozvoji príslušných ustanovení o dôstojných pracovných podmienkach a potrebnej ochrane s cieľom zohľadniť nové formy práce (ako je práca online, hospodárstvo založené na príležitostných pracovných výkonoch na dohodu a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov) (27).

3.10

Osobitnú pozornosť treba venovať zvyšovaniu miery zamestnanosti mládeže. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich stanoviskách EHSV, v rámci národných programov reforiem treba zohľadniť osobitné opatrenia na boj proti nezamestnanosti mládeže (28). Dobre fungujúce systémy učňovskej prípravy a iné kvalitné formy učenia sa na pracovisku môžu pomôcť mladým ľuďom k bezproblémovejšiemu prechodu zo školy do zamestnania (29). EHSV podporil myšlienku zaviesť systém záruk pre mladých ľudí v členských štátoch, ktorý bude financovaný prostredníctvom osobitného fondu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rámci viacročného finančného rámca, a ocenil jeho vytvorenie (30).

3.11

V mnohých celoštátnych diskusiách bola zdôraznená úloha sociálneho dialógu (31). EHSV vyjadruje znepokojenie, že existuje celý rad krajín, ktoré nevedú primeraný sociálny dialóg (32), ako aj krajín a odvetví, v ktorých zamestnávatelia a zamestnanci nie sú zastúpení v sociálnom dialógu a nie sú zapojení do kolektívneho vyjednávania. Malo by sa to vziať do úvahy (33), rovnako ako potreba podporovať riešenie zamerané na sociálny dialóg, ktoré pozitívne prispeje k ochrane pracovníkov a ku konkurencieschopnosti podnikov. Kolektívne vyjednávanie by sa malo presadzovať na všetkých príslušných úrovniach; na jeho monitorovanie EHSV odporúča zhromažďovať údaje o rozsahu kolektívneho vyjednávania v celej Európe prostredníctvom ukazovateľov v európskom semestri a zároveň plne dodržiavať štátne postupy a systémy priemyselných vzťahov.

3.12

Technologický pokrok pri vytváraní nových pracovných príležitostí, pričom pracovné miesta sa budú aj rušiť. Miera, do akej k tomu bude dochádzať, je sporná a najnovšie výhľadové štúdie sa líšia (34).

3.13

V každom prípade však základom budúcej pracovnej stratégie musia byť investície do ľudí. Úroveň právomocí a zručností, najmä digitálnych zručností, bude zohrávať kľúčovú úlohu pri vybavení občanov a pracovníkov do budúcnosti. Zavedenie „záruky získania zručností“ (35), podporenej nevyhnutnými investíciami, by mohlo poskytnúť rámec s cieľom povzbudiť ľudí, aby počas svojho života nadobudli potrebné zručnosti. Základom bude prístup ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých občanov EÚ vrátane odborného vzdelávania, celoživotného vzdelávania a príležitostí na rekvalifikáciu a zvýšenie úrovne zručností.

3.14

Technologická zmena môže podnietiť rozvoj zručností, ale môže mať aj potenciál urýchliť zastarávanie zručností pracovníkov v mnohých povolaniach. Okrem vzdelávacích subjektov musia podniky, ktoré pracujú s odbormi, strediskom CEDEFOP a vládami takisto zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa schopnosti a zručnosti rozvíjali tak, aby zodpovedali meniacemu sa svetu práce (36), a to aj zvýšením reakcie národných systémov vzdelávania a odbornej prípravy na meniace sa potreby zručností. Je to potrebné vykonať jednotným spôsobom. Rozvoj schopností si vyžaduje čas a dostatočné zdroje, pričom sú naliehavo potrebné väčšie a efektívnejšie investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Takisto je potrebné zohľadniť rozdielny vplyv/výsledky vzdelávania a systémov sociálneho zabezpečenia v európskych krajinách a regiónoch.

3.15

Nové formy práce sa rýchlo menia, takže zmluvné dohody s nimi nedokážu udržať krok, preto je potrebné preskúmať ich právne postavenie. EHSV vyzval na urýchlené sprehľadnenie postavenia sprostredkovateľov na trhu práce a online platforiem, ako aj na preskúmanie zamestnaneckého postavenia pracovníkov zamestnaných v rámci hromadnej práce a ďalších nových foriem práce a pracovnoprávnych vzťahov. Na objasnenie prípadných nedostatkov súvisiacich s postavením pracovníkov v súvislosti so zdaňovaním a sociálnym poistením sú takisto potrebné usmernenia (37). Hlavným cieľom musí byť zaručiť spravodlivé pracovné podmienky pre všetkých a zamerať sa na zabezpečenie toho, aby sa na všetkých pracovníkov vzťahovali základné pracovné normy a primeraná sociálna ochrana.

3.16

V centre pozornosti sú najmä sociálni partneri, pokiaľ ide o presadzovanie dohodnutej flexiistoty a stability práce na všetkých príslušných úrovniach, čo si však vyžaduje záväzok vlád a riadenia na európskej úrovni okrem zlepšenia spolupráce medzi inštitúciami EÚ, vládami a sociálnymi partnermi. EHSV už uviedol, že EÚ a členské štáty by mali v dialógu so sociálnymi partnermi preskúmať, ako by sa dala oblasť pôsobnosti sociálnych a pracovnoprávnych noriem prispôsobiť tak, aby zodpovedala podmienkam digitalizovaného pracovného sveta (38).

3.17

„Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov“ a ďalšie nové modely zamestnania by sa nemali zneužívať ako prostriedok na vyhýbanie sa vyplácaniu slušných odmien alebo plneniu daňových povinností a povinností súvisiacich so sociálnym zabezpečením (39). EHSV už tiež navrhol, že EÚ by mala zvážiť, ako by bolo možné podporiť európske platformy tak, aby vytvorená hodnota zostala v miestnych hospodárstvach (40).

3.18

Účastníci v niektorých celoštátnych diskusiách nastolili otázku konvergencie miezd a zavedenia minimálnych miezd v členských štátoch (41). EHSV sa domnieva, že v tomto smere treba vyvinúť ďalšie úsilie. Vhodnou referenciou je štúdia MOP s názvom Building a Social Pillar for European convergence  (42). Zdôrazňuje sa v nej, že je možné použiť rad ukazovateľov na porovnávanie minimálnej úrovne miezd, ktoré berú do úvahy podmienky konkrétneho štátu, ale v súčasnosti je najpopulárnejší pomer minimálnej mzdy k mediánu mzdy alebo k priemernej mzde. Navyše sa v nej uvádza, že prijatie spoločného prístupu k politike minimálnej mzdy na úrovni EÚ by mohlo pomôcť obmedziť mieru chudoby v rozšírenej EÚ a podiel ľudí s nízkou mzdou na úrovni štátov. Navrhuje sa v nej, že východiskom by mohla byť tripartitná analýza na úrovni štátu, a to pokrytia minimálnou mzdou, úrovne a zhody, ako sa to uvádza v nástrojoch MOP. V štúdii sa tiež uvádza, že v zisteniach z niekoľkých štúdií sa zdôrazňuje význam vyváženého prístupu (ako sa to zdôrazňuje v dohovore č. 131) s rešpektovaním prvkov, ktoré sa musia zvažovať pri určovaní úrovne minimálnej mzdy a medzi ktoré vzhľadom na možnosti a vhodnosť z hľadiska národnej praxe a národných podmienok patria: a) potreby zamestnancov a ich rodín so zohľadnením všeobecnej úrovne miezd v krajine, životných nákladov, dávok sociálneho zabezpečenia a relatívnej životnej úrovne iných sociálnych skupín; b) ekonomické činitele vrátane požiadaviek ekonomického rozvoja, úrovne produktivity a vhodnosti dosiahnuť a zachovať vysokú úroveň zamestnanosti. K tejto problematike sú potrebné ďalšie diskusie, ktoré by mali prebiehať v kontexte rozvoja sociálneho piliera. EHSV zdôrazňuje, že kľúčové schopnosti a autonómia národných sociálnych partnerov pri stanovovaní miezd sa musí plne rešpektovať v súlade s národnou praxou. V niektorých celoštátnych diskusiách sa poukazovalo aj na potrebu rešpektovania rozdelenia právomocí a zásadu subsidiarity, ako aj na úlohu sociálnych partnerov pri stanovovaní úrovne minimálnych miezd (43). EHSV už uviedol, že medzi členskými štátmi eurozóny nedošlo k zblíženiu ani napriek očakávaniam endogénnej optimálnej menovej zóny (44).

3.19

V niektorých celoštátnych diskusiách bolo uznané, že demografické zmeny (45) a meniace sa vzory v spoločnosti sú ďalšie činitele, ktoré zásadne ovplyvňujú svet práce. Aktívne politiky trhu práce musia byť efektívne a cielené v záujme dosiahnutia dobrých výsledkov v oblasti zamestnanosti. V jednej krajine sa diskutovalo o možnosti zapojenia súkromných agentúr s cieľom zlepšiť aktívnu pomoc poskytovanú uchádzačom o zamestnanie (46). Politiky zamestnanosti a trhu práce v Európe musia pokračovať vo vykonávaní konkrétnych opatrení v záujme uplatňovania zásady nediskriminácie pri práci a v záujme zabezpečenia rovnosti všetkých skupín pracovníkov (47).

3.20

Rodová rovnosť je kľúčovým prvkom pre zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých. Okrem väčšieho počtu žien na trhu práce prináša zvýšenú pravdepodobnosť opatrovateľských povinností počas celého životného cyklu aj starnutie obyvateľstva a predlžovanie pracovného života. Flexibilita v pracovnom živote, pracovný čas a udržateľná rovnováha medzi pracovným a súkromným životom budú mať pre všetkých pracovníkov čoraz väčší význam. EHSV už zdôraznil, že zosúladenie pracovného a súkromného života si vyžaduje koordináciu rôznych oblastí, ako je napr. poskytovanie starostlivosti, rodičovská dovolenka a pracoviská, ktoré sú ústretové voči rodine (48). EHSV žiada o zavedenie integrovaného prístupu medzi legislatívnymi a nelegislatívnymi opatreniami na primeranej úrovni s cieľom podporiť zosúladenie pracovného a súkromného života v členských štátoch. Dôležité je, aby boli dostatočné investície zamerané na dostupné a prístupné zariadenia starostlivosti. Prispeje to k celkovému zvýšeniu účasti na zamestnanosti, najmä účasti žien, ako aj práce na plný pracovný úväzok.

3.21

Osobitná pozornosť by sa mala venovať začleneniu zraniteľných sektorov spoločností a menšín do trhu práce. Hospodárska, sociálna a kultúrna situácia Rómov sa vo väčšine členských štátov nezlepšuje a ako sa uvádza v správe EHSV, rómska stratégia by mala byť konzistentne zahrnutá do európskeho semestra (49).

3.22

Udržateľné dôchodkové systémy majú vzhľadom na starnutie európskej populácie rozhodujúci význam. Komisia uviedla, že zvýšenie veku odchodu do dôchodku v súlade so zvýšením strednej dĺžky života v kombinácii so snahou podporovať aktívne starnutie neumožňuje len výrazne znížiť výdavky na dôchodky, ale umožňuje aj získať väčšie dôchodkové nároky. EHSV sa však už predtým kriticky vyjadril k návrhu Komisie, že vek odchodu do dôchodku by sa mal indexovať podľa zvyšovania strednej dĺžky života a namiesto toho navrhol opatrenia, ktoré súčasný vek odchodu do dôchodku približujú zákonnému veku odchodu do dôchodku (50). Ako uviedol Výbor pre sociálnu ochranu, zníženie nezamestnanosti a súčasná podpora dlhšej účasti ľudí na trhu práce, a to aj prostredníctvom zvyšovania účasti žien na trhu práce, budú mať zásadný význam pre budúcu udržateľnosť a primeranosť dôchodkových dávok (51). Napríklad európsky komparatívny index udržateľnosti a primeranosti dôchodkov by bol užitočným referenčným rámcom na podporu úsilia členských štátov o reformu ich dôchodkových systémov a zníženie chudoby.

3.23

Cieľ zabezpečiť, aby ľudia pracovali dlhšie, musí sprevádzať prístup životného cyklu zahŕňajúci dobré pracovné podmienky vrátane politík týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia a pracovného času, ktoré povzbudia ľudí, aby využívali príležitosti, ktoré ponúka celoživotné vzdelávanie. Potrebná je aj dlhšia pracovná kariéra až do dôchodkového veku so slušným príjmom počas odpracovaných rokov, ktorej výsledkom je slušný dôchodok, a politiky, ktoré umožňujú plynulý odchod starších pracovníkov do dôchodku: vývoj spôsobu práce je v tejto súvislosti takisto kľúčovým faktorom.

3.24

Normy sociálneho zabezpečenia v EÚ sa podstatne líšia v závislosti od rozdielnych systémov a tradícií. EHSV sa prihováral za jasnejšie strategické priority EÚ v sociálnej politike a vytvorenie rámca všeobecných zásad sociálnej politiky, ktorý by bol súčasťou solídneho pracovného programu. EHSV poukázal aj na potrebu usilovať sa o záväznú úroveň minimálnej sociálnej ochrany (52) a navrhuje definovať prísne normy na vhodných úrovniach, pričom treba zohľadniť požiadavky udržateľnosti a primeranosti. Pre inkluzívnejšiu sieť sociálneho zabezpečenia je potrebná lepšia výmena najlepších postupov pre každého, kto legálne žije v EÚ. V kontexte výziev programu Práca 4.0 a s príchodom nových foriem zamestnanosti a zamestnanosti na polovičný úväzok je zásadné zohľadniť a rozhodnúť, ako môžu členské štáty zreformovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia tak, aby rozvíjali poistenia v nezamestnanosti na inkluzívne poistenia zamestnanosti, ktoré môžu v budúcnosti fungovať ako bezpečná záchranná sieť a zároveň uľahčiť zamestnanosť a dôstojnú prácu. Dôležité je zabezpečiť, aby bola práca atraktívnejšou možnosťou než poberanie dávok tým, že sa pre ľudí vytvoria správne stimuly ako byť lepšie zabezpečený prácou, a zároveň zaistiť stálosť príjmov pre ľudí, ktorí si nenájdu prácu. Referenčné porovnávanie v tejto oblasti by mohlo pre členské štáty predstavovať prínos, pokiaľ ide o to zlepšiť tam, kde je to potrebné, podmienky oprávnenosti, dĺžku trvania a výšku vyplácania dávok.

3.25

EHSV už v roku 2009 zdôraznil, že Európa musí znovu získať svoje vedúce postavenie v oblasti výskumu a inovácií. Zdôraznil, že výkonnosť vo vedeckých a technických odboroch a ich uplatňovanie v konkurenčnom globalizovanom hospodárstve by zabezpečili budúcnosť Európy v globálnej priemyselnej sfére. Okrem toho zdôraznil, že predpokladom inovácií je spoločenské prostredie otvorené pokroku (53). Kľúčovú úlohu pri formovaní prostredia nakloneného inováciám zohráva tvorivé podnikanie, ktoré poskytuje pracovné príležitosti. Občianska spoločnosť bude v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu.

3.26

EHSV vidí súvislosť medzi kapacitou pre inovácie na pracovisku a účasťou pracovníkov. Okrem toho musí byť „dobrá“ a „udržateľná“ správa a riadenie spoločnosti založené na takých právnych štruktúrach a postupoch spoluúčasti zamestnancov prostredníctvom práva pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku a prípadne aj spolurozhodovania, ktoré sa na vnútornom trhu osvedčili (54). Ustanovenie o povinnej účasti zamestnancov treba posilniť a univerzálne uplatňovať v práve EÚ na základe dosiahnutých noriem (55).

3.27

Zmena klímy predstavuje významné environmentálne a sociálne výzvy pre Európu a zvyšok sveta. Budúcnosť práce bude tiež formovaná naliehavou potrebou transformácie našich ekonomík, priemyselných odvetví a pracovných miest v záujme ochrany planéty. EHSV víta ratifikáciu Parížskej dohody zo strany EÚ a vyzval na vytvorenie koalície občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni na plnenie záväzkov stanovených v COP21 (56). Plnenie týchto záväzkov musí byť v súlade so záväzkami EÚ na zmiernenie chudoby. Podpora spravodlivého prechodu, dôstojnej práce a zamestnanosti si bude vyžadovať investície do zdrojov na podporu komunít a pracovníkov v tých sektoroch, ktoré sú už zasiahnuté týmto prechodom, ako aj predvídať a uľahčovať budúcu reštrukturalizáciu a prechod na ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárstvo. Investičný plán pre Európu by mal podporovať projekty v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z COP21.

4.   Potreba sociálnych investícií

4.1

Sociálna aj ekonomická nerovnováha predstavujú pre EÚ hrozbu. Ohrozujú sociálnu súdržnosť a politickú dôveryhodnosť a bránia hospodárskemu pokroku. EHSV už uviedol svoje názory na prioritnú potrebu odstránenia chudoby a stanovenia boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu za jeden z hlavných prvkov piliera (57).

4.2

Aj keď uznáva, že zníženie chudoby patrí v prvom rade do právomoci členských štátov, EHSV takisto vyzýva Radu EÚ, aby znovu zdôraznila záväzok týkajúci sa cieľa zníženia chudoby v stratégii Európa 2020, a zároveň sa snažila o integrovanejší prístup. To znamená, že zníženie chudoby by sa malo systematicky riešiť prostredníctvom procesu európskeho semestra a že stratégia Európa 2020 by mala byť spojená s programom do roku 2030 (58). Hospodársky rast a konkurencieschopnosť sú nevyhnutné, a preto je na zníženie nerovnosti a chudoby dôležitá makroekonomická politika, ktorá pomáha vytvárať dôstojné pracovné miesta.

4.3

EHSV už uviedol, že čím dlhšie sa uplatňuje politika úsporných opatrení zameraná predovšetkým na znižovanie výdavkov, a to bez primeraných opatrení na dosiahnutie rastu, sociálnej súdržnosti a solidarity, tým je čoraz zrejmejšie, že rastúca sociálna nerovnosť ohrozuje hospodársku integráciu a prosperitu Európy (59). EHSV žiada o obnovené úsilie o presadzovanie koncepcie sociálnych investícií v rámci všetkých relevantných oblastí politiky (60). EHSV sa domnieva, že je potrebné ďalej zvážiť, ako prepojiť „Junckerov plán 2“ s cieľom balíka o sociálnych investíciách. Okrem toho vyzval na zriadenie európskeho paktu o sociálnych investíciách (61), ktorý by podporil sociálne reformy a sociálne investície a prispel k zavedeniu obnovenej hospodárskej, sociálnej a územnej konvergencie.

4.4

EHSV uvítal balík Komisie o sociálnych investíciách, v prípade ktorého sa zdá, že signalizuje modelový posun smerom k väčšiemu zameraniu na sociálne investície, ktorý sa nevníma ako náklady, ale ako investície do potenciálu Európy v oblasti rastu a zamestnanosti (62). EHSV vyjadruje poľutovanie, že pre efektívne vykonávanie týchto cieľov sa neurobilo viac. Sociálne investície ponúkajú hospodársku a sociálnu návratnosť v priebehu času, pokiaľ ide o nárast zamestnanosti alebo pracovných príjmov, zlepšenie zdravia, zníženie nezamestnanosti, lepšie vzdelanie, zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia atď. Takisto zlepšuje prosperitu a blahobyt jednotlivcov a zároveň posilňuje ekonomiku tým, že zabezpečuje kvalifikovanejšiu pracovnú silu, vyššiu produktivitu a zamestnanosť. Takéto investície, najmä pri zvyšovaní rastu, by mohli prispieť aj k posilneniu schopností a kvalifikácie ľudí, k zlepšeniu ich príležitostí v spoločnosti a na trhu práce, ako aj k stimulovaniu hospodárstva, čo EÚ pomôže v tom, aby z krízy vyšla silnejšia a konkurencieschopnejšia. Okrem toho by zabezpečili efektívnejšie a účinnejšie verejné výdavky, čo zo strednodobého až dlhodobého hľadiska povedie k úsporám verejných rozpočtov.

4.5

EHSV už uvítal skutočnosť, že Európska komisia výslovne uznáva dôležitú úlohu sociálneho hospodárstva, sociálnych podnikov, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov pri vykonávaní balíka o sociálnych investíciách (63).

4.6

EHSV už vyjadril svoj názor, že stanovenie európskeho minimálneho príjmu na základe rámcovej smernice by prispelo k boju proti sociálnemu vylúčeniu, k zabezpečeniu hospodárskej a územnej súdržnosti, ochrane základných ľudských práv, zabezpečeniu rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi cieľmi a spravodlivému prerozdeleniu zdrojov a príjmov. Opätovne pripomína svoju žiadosť, aby Komisia preskúmala možnosti financovania európskeho minimálneho príjmu a zriadenia vhodného fondu (64).

4.7

EHSV opakuje svoj názor, že udržateľné, účinné a efektívne systémy sociálneho zabezpečenia majú zásadný význam pre všetky spoločnosti v EÚ. Sú dôležitými prostriedkami na zachovanie sociálnej a územnej súdržnosti, solidarity, stability v spoločnosti, ako aj na podporu hospodárskeho rastu. Sociálne systémy majú tiež dôležitú funkciu ako automatické stabilizátory, čo sa preukázalo počas krízy. Aj keď uznáva, že rozhodnutie o štruktúre a obsahu sociálnych politík patrí predovšetkým do právomoci členských štátov, štátne a európske iniciatívy by mali byť efektívnejšie a posilniť systémy sociálnej ochrany, ktoré zahŕňajú sociálne zabezpečenie, sociálnu pomoc a sociálne služby, zdravotnú starostlivosť a zabezpečenie bývania (65). Ako už uviedla Rada a Výbor pre sociálnu ochranu, členské štáty by mali pokračovať vo svojom úsilí o zlepšenie výkonnosti systémov sociálnej ochrany a zabezpečiť dosiahnutie lepších výsledkov v sociálnej oblasti a zároveň maximalizovať pozitívny vplyv zamestnanosti a rastu (66).

4.8

Štátne inštitúcie sociálneho zabezpečenia a verejné orgány nesú zodpovednosť za zabezpečenie univerzálnych, kvalitných, dostupných a prístupných sociálnych služieb. Štát musí prístup k poskytovaniu služieb akreditovať, investovať doň a vykonávať nad ním dohľad, pričom tieto služby môžu poskytovať verejné orgány, neziskové subjekty alebo subjekty orientované na zisk, ako je to v prípade niekoľkých krajín EÚ. Reprezentatívne organizácie občianskej spoločnosti, najmä sociálni partneri, sociálne podniky a vzájomné spoločnosti, zohrávajú dôležitú úlohu. Táto úloha sa vzťahuje na vypracovanie, vykonávanie, poskytovanie a monitorovanie sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia a systémov sociálnej pomoci. Okrem toho, užšia spolupráca medzi všetkými subjektmi môže prispieť k účinnejšiemu a lepšiemu využívaniu verejných zdrojov pri vykonávaní sociálnych politík. Malo by to zahŕňať aj možnosť využívania partnerstiev medzi verejnými orgánmi a súkromnými subjektmi a zároveň rešpektovať charakteristiky národných systémov.

4.9

EHSV zastáva názor, že medzi príslušnými subjektmi je potrebný silnejší a transparentnejší dialóg v záujme väčšej udržateľnosti a transformácie systémov sociálnej ochrany z hľadiska uprednostnenia zdrojov na účinné, efektívne a relevantné verejné investície pri plnom rešpektovaní a v záujme podpory sociálnych práv a najmä základných princípov systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

4.10

Prechod na program Práca 4.0 musí sprevádzať súčasný prechod na program Sociálny systém 4.0. Kríza, pomalý rast, vysoká miera nezamestnanosti, ako aj kombinácia zvýšenia počtu starnúcej populácie a zníženia počtu pracovnej sily predstavujú problém pre udržateľnosť a primeranosť systémov sociálnej ochrany. Sociálne služby sú súčasne čoraz žiadanejšie, najmä v dôsledku starnutia obyvateľstva, pričom zdroje na uspokojenie tohto dopytu sú obmedzené. Z tohto dôvodu sú nevyhnutné reformy s cieľom zaviesť účinné a hospodársky efektívne systémy sociálnej ochrany, sociálne politiky a služby. Pilier musí reagovať nielen na zachytenie premien, ku ktorým dochádza vo svete práce, ale mal by sa zameriavať aj na podporu členských štátov pri poskytovaní vhodných riešení v reakcii na dôležité zmeny, ku ktorým dochádza a ktoré sa týkajú systémov sociálneho zabezpečenia, sociálnych politík a služieb. Hlavnými cieľmi by malo byť zabezpečenie ich kvality, udržateľnosti, prístupnosti, dostupnosti a vhodnosti pre tých, ktorí od nich závisia, a to prostredníctvom vhodných regulačných rámcov a politík.

4.11

EHSV tiež uznáva, že neustály tlak na verejné rozpočty, demografické a spoločenské zmeny, ako aj vznik nových sociálnych problémov vytvorili v mnohých členských štátoch nové a inovačné formy organizácie pre financovanie a poskytovanie dávok a služieb. Tento jav, nazvaný sociálna inovácia, podmieňuje nutnosť riešiť nesplnené sociálne potreby. Dopĺňa tradičné poskytovanie sociálnej starostlivosti zo strany štátu tým, že mobilizuje rôzne sociálne a hospodárske subjekty a finančné zdroje a spolupracuje s miestnymi orgánmi. Nesmie však preberať zodpovednosť a úlohu štátu a jeho rôznych verejných zložiek pri zabezpečovaní univerzálneho prístupu ku kvalitným, dostupným, udržateľným a prístupným službám pre obyvateľov EÚ v súlade so štátnymi postupmi. Sociálna inovácia vytvára sociálny kapitál a upevňuje úlohu miestnych spoločenstiev. Odporúča sa, aby Európska komisia a členské štáty zabezpečili, aby boli hlavné nástroje, ako sú verejné obstarávania a európske štrukturálne a investičné fondy, účinne použité na podporu sociálnej inovácie a podnikov sociálneho hospodárstva.

4.12

EHSV pri viacerých príležitostiach zdôraznil osobitnú a dôležitú úlohu, ktorú pri zabezpečovaní hospodárskych a sociálnych riešení zohráva sociálne hospodárstvo vrátane sociálnych podnikov (67). Toto odvetvie predstavuje kľúčový prvok európskeho sociálneho modelu a priamo prispieva k sociálnej a hospodárskej súdržnosti a zmene, k spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov a bohatstva a k aktívnemu občianstvu. EHSV nedávno vyzval na akčný plán EÚ pre sociálne hospodárstvo (68).

4.13

Vo všeobecnosti a v rámci právomocí EÚ platí, že pilier by sa mal zamerať na zabezpečenie spoločného referenčného rámca s cieľom zmerať a monitorovať potrebný štátny právny a politický rámec na zabezpečenie práva na kvalitné ustanovenia, najmä tie, ktoré sa týkajú dávok sociálneho zabezpečenia (69), vrátane dostupnosti, cenovej dostupnosti a prístupnosti sociálnych služieb, ako aj udržateľnosti a účinnosti. Malo by sa to vzťahovať na všetky odvetvia sociálneho zabezpečenia (70), ako aj na všetky ostatné sociálne služby (služby sociálnej ochrany).

4.14

Pilier by sa mal v rovnakom duchu zameriavať na vytvorenie potrebných stimulov pre členské štáty na zabezpečenie prenosnosti nadobudnutých nárokov v súlade s príslušnými štátnymi kritériami a zabezpečiť tak voľný pohyb. Takéto potvrdenie by mohlo umožniť väčšmi prispôsobenú podporu pre všetkých jednotlivcov, aby mohli zosúladiť svoj pracovný a súkromný život. Zabezpečil by sa tým uznávanejší a flexibilnejší spôsob, ako sa prispôsobiť životnému cyklu občanov EÚ, čo by umožnilo najmä plynulý prechod na trh práce, na trhu práce a z trhu práce.

4.15

Pilier by sa navyše mohol použiť na nastavenie referenčných hodnôt týkajúcich sa poskytovania základných služieb. Mali by sa vypracovať vykonávacie stratégie členských štátov so zreteľom na osobitnú sociálno-ekonomickú a fiškálnu situáciu každej krajiny. Tieto referenčné hodnoty by nemali byť obmedzené na dostupnosť služieb a mali by podnietiť vykonávanie základných zásad stanovených v protokole č. 26 (univerzálny prístup, kvalita, bezpečnosť, dostupnosť, rovnaké zaobchádzanie a podpora práv používateľov). Dobrovoľný európsky rámec kvality sociálnych služieb a európsky rámec kvality vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve by sa pri rozvoji referenčných hodnôt mali použiť ako referencia.

4.16

Zásada rovnakých príležitostí pre všetkých je zakotvená v európskych zmluvách a musí sa plne a dostatočne odrážať v inkluzívnom sociálnom pilieri. Ako sa už v prípade spoločného súboru minimálnych noriem pre pracovníkov v celej Európe stanovuje v acquis EÚ, tieto normy sa musia vykonávať. Rovnosť a nediskriminácia sa musia zabezpečiť pre mužov a ženy a pre všetky skupiny v spoločnosti vrátane osôb so zdravotným postihnutím, homosexuálov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov, príslušníkov národnostných menšín a iných osôb vystavených diskriminácii.

4.17

Dosiahnutie väčšej miery účasti rôznych skupín v Európe na zamestnanosti je nevyhnutné, aby bolo možné čeliť demografickému starnutiu a úbytku populácie v produktívnom veku. Pokrok je potrebné dosiahnuť aj pri presadzovaní rovnosti a nediskriminácie v ostatných oblastiach života nad rámec práce, ako je prístup k tovarom a službám, vzdelaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti je nádej, že budú znovu urýchlene zavedené diskusie o smernici EÚ o rovnakom zaobchádzaní, pokiaľ ide o prístup k tovarom a službám.

5.   Výsledky rozpráv s organizovanou občianskou spoločnosťou

5.1

EHSV usporiadal od 2. septembra do 2. novembra 2016 diskusiu s organizovanou občianskou spoločnosťou vo všetkých členských štátoch. Túto diskusiu koordinovali traja členovia EHSV (trio) z dotknutej krajiny, často v spolupráci s Európskou komisiou (15 diskusií) alebo národnou hospodárskou a sociálnou radou (7 diskusií). Účastníci pochádzali zo širokej škály organizácií zamestnávateľov, odborov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti, a menej často aj z akademickej obce. Celkovo sa na 28 diskusiách zúčastnilo 1 800 zástupcov organizácií občianskej spoločnosti.

5.2

Ako základ diskusie bol vo väčšine diskusií použitý súbor kľúčových otázok. Diskusie sa týkali širokej škály otázok, ktoré odrážali rôzne štátne systémy, priority a okolnosti. Na základe týchto diskusií vypracovalo koordinačné trio národné správy, ktoré vo väčšine prípadov obsahovali závery a/alebo odporúčania. Otázky k usmerneniam boli:

1)

Čo považujete za najnaliehavejšie ekonomické a sociálne výzvy v Európe a vo svojej krajine? Čo je potrebné na ich riešenie?

2)

Myslíte si, že pilier sociálnych práv je potrebný? Ak áno, ako by mal byť navrhnutý, aby riešil hlavné sociálne a ekonomické výzvy v Európe a vo vašej krajine?

3)

Ako by mohla nová stratégia EÚ pre trh práce reagovať na potreby podnikov, pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie z hľadiska flexibility a istoty? Ako by sa v nej mohli zohľadniť dôležité otázky v dôsledku novej reality, ktorá sa vyznačuje zvyšujúcou sa mierou digitalizácie ekonomík a trhov práce, problémom starnutia obyvateľstva a potrebou uľahčiť prechody v rámci trhu práce?

4)

Ako zabezpečiť udržateľnosť systémov sociálnej ochrany a prednostné použitie dostupných zdrojov na účinné, dôležité a nevyhnutné sociálne investície a služby? Akú úlohu by mali zohrávať jednotlivé subjekty?

5)

Ako by mohol európsky pilier sociálnych práv pozitívne podporovať hospodársku a sociálnu konvergenciu v celej Európe?

6)

Čo musíme urobiť na presadzovanie a udržanie súdržných spoločností v Európe?

5.3

Zo záverov/odporúčaní správ troch členských štátov vyplynulo, že počas rôznych diskusií bolo vznesených niekoľko spoločných námetov a tém. Sú zhrnuté v tomto oddiele stanoviska.

5.3.1

Pokiaľ ide o rozsah a formát európskeho piliera sociálnych práv:

V 18 členských štátoch zo záverov/z odporúčaní vyplýva, že organizovaná občianska spoločnosť alebo jej časť podporovala iniciatívu zavedenia európskeho piliera sociálnych práv (CY, DE, EE, EL, ES, FI, FR, IE, IT, LT, LV, MT, PL, PT, RO, SE, SI, SK). V prípade 12 členských štátov (DE, EE, ES, FI, HR, HU, IE, IT, LU, MT, PT, SK) bolo uvedené, že ciele, rozsah a/alebo obsah piliera by sa mali väčšmi objasniť.

V 13 členských štátoch bola v záveroch zdôraznená vzájomná závislosť hospodárskych a sociálnych politík (BG, CY, CZ, DE, ES, FI, HR, IE, IT, RO, SE, SI, UK). Okrem toho, v deviatich členských štátoch (DE, DK, EE, EL, ES, FI, MT, RO, SE) bol zdôraznený význam rastu a v šiestich prípadoch konkurencieschopnosti (EE, ES, FI, DK, MT, SE).

V prípade 12 členských štátov sa v záveroch uvádzalo, že európsky pilier sociálnych práv by sa mal uplatňovať na celú EÚ (BG, DE, CZ, EE, ES, FI, HR, HU, IT, PL, SK, SE).

V záveroch deviatich členských štátoch sa poukázalo buď na vykonávanie/presadzovanie európskeho piliera sociálnych práv, alebo na vykonávanie/presadzovanie súčasného acquis a politík (BG, DK, EE, HR, IE, LV, LT, PL, SE). V piatich z nich (BG, HR, IE, LV, LT) bolo konkrétne uvedené, že pilier by mal byť zahrnutý do vykonávania európskeho semestra.

V záveroch ôsmich krajín (DE, EL, ES, FI, HU, PT, SK, RO) bola zdôraznená potreba podporovať sociálnu súdržnosť a boj proti rastúcej chudobe, nerovnosti a vylúčeniu.

V siedmich členských štátoch (BE, CZ, DE, DK, FI, HR, SE) bola pozornosť venovaná potrebe dodržiavania zásady subsidiarity. V tomto kontexte tri severské členské štáty (FI, SE, DK) bránili štátne právomoci v oblasti kolektívneho vyjednávania a tri členské štáty rozdelenie právomocí (FI, SE, BE).

Otázka konvergencie (vrátane vzostupnej konvergencie, konvergencie v sociálnej politike a/alebo konvergencie medzi členskými štátmi vo všeobecnosti) bola spomenutá v ôsmich členských štátoch (BG, DE, FR, HR, HU, IT, PT, SK).

Závery/odporúčania v šiestich členských štátoch poukázali na potrebu verejných, súkromných a/alebo sociálnych investícií (CZ, EL, ES, HR, IE, SL).

5.3.2

Hlavné témy, na ktoré sa poukázalo v záveroch/odporúčaniach a ktoré súviseli s predbežným návrhom európskeho piliera sociálnych práv Európskej komisie:

Kľúčová úloha sociálneho dialógu bola spomenutá v záveroch/odporúčaniach 11 členských štátov (CY, EE, ES, FI, HU, HR, IE, LV, RO, SI, SK).

V siedmich členských štátoch (CY, EE, FI, IE, LV, RO, SI) bol zdôraznený význam občianskeho dialógu (aj keď táto otázka nebola zahrnutá do predbežného návrhu európskeho piliera sociálnych práv Komisie).

V šiestich členských štátoch (CY, DK, HR, HU, PL, SI) musia byť zdôraznené závery prispôsobené zmenám, najmä z dôvodu digitalizácie.

Potreba zohľadniť výzvy a zmeny vyplývajúce z demografického vývoja bola spomenutá v záveroch troch krajín (BG, CY, SI).

Otázky ako integrované sociálne dávky a služby, zdravotná starostlivosť a nemocenské dávky, dôchodky, dávky v nezamestnanosti, minimálny príjem a prístup k základným službám (ktoré patria medzi 20 zásad uvedených v predbežnom návrhu európskeho piliera sociálnych práv Komisie), ako aj sociálne zabezpečenie, sociálne normy a udržateľnosť sociálnej ochrany, kde sa otázky najčastejšie uvádzali v záveroch/odporúčaniach. Jedna alebo viac týchto otázok boli spomenuté v záveroch 22 členských štátov (BE, BG, CY, CZ, DE, DK, EL, FI, FR, HR, HU, IT, LT, LU, LV, MT, PT, RO, SE, SI, SK, UK).

Zamestnanosť, tvorba pracovných miest a boj proti nezamestnanosti (vrátane nezamestnanosti mládeže) boli spomenuté v záveroch/odporúčaniach siedmich krajín (BE, CZ, EL, ES, FI, HR, RO).

V 11 členských štátoch (BE, BG, CY, CZ, DE, DK, FI, FR, HR, HU, SI) boli závery zamerané na vzdelávanie a zručnosti (aj v kontexte digitalizácie trhu práce).

V záveroch 10 členských štátov (BE, CY, CZ, DK, FI, HR, HU, MT, RO, UK) bola zdôraznená potreba zabezpečiť účasť nedostatočne zastúpených alebo marginalizovaných skupín na trhu práce, a v siedmich z nich (BE, DE, DK, FI, HU, MT, UK) bola v tejto súvislosti spomenutá rodová rovnosť.

V ôsmich členských štátoch (CZ, CY, DK, FI, FR, HR, RO, SE) bola spomenutá jedna z nasledujúcich tém: potreba stability zamestnania, prechody, dôstojná práca a/alebo sociálne zabezpečenie, niekedy v spojení s digitalizáciou trhu práce.

V záveroch troch členských štátov (DK, FI, SI) sa poukázalo na skutočnosť, že pojem „flexiistoty“ by prispel k nadčasovému sociálnemu modelu Európy, k potrebe rovnováhy medzi flexibilitou a istotou a k tomu, aby sa zohľadnili hospodárske potreby pre flexibilnú prácu.

5.4

Zo záverov/odporúčaní takisto vyplynulo, že hlavným bodom divergencie bolo, či by európsky pilier sociálnych práv mal predvídať legislatívne opatrenia. Názory účastníkov v rámci jednotlivých krajín a medzi nimi sa líšili v otázke zástupcov zamestnávateľov (vo všeobecnosti), ktorí nepodporujú myšlienku neskorších predpisov, pričom zástupcovia odborov mali (vo všeobecnosti) opačný názor.

6.   Riadenie

6.1.1

Európsky pilier sociálnych práv musí byť okrem objasnenia úlohy rôznych subjektov oveľa väčšmi zrozumiteľný, pokiaľ ide o obsah, procesy konkrétne iniciatívy na jeho vykonávanie, financovanie a monitorovanie. Otázka týkajúca sa riadenia má mimoriadny význam, pričom rešpektuje ustanovenia zmlúv vrátane zásady subsidiarity. Občania majú právo vedieť, kto nesie zodpovednosť za každé rozhodnutie.

6.1.2

Pokiaľ ide o príslušné subjekty a ich úlohu, EHSV zdôrazňuje, že v otázkach trhu práce je kľúčovým stimulom na zlepšenie pokroku smerom k širšie podporovaným cieľom partnerstvo medzi verejnými orgánmi a sociálnymi partnermi na úrovni EÚ a členských štátov. V oblasti sociálnej ochrany zohrávajú ústrednú úlohu vlády, verejné/regionálne/miestne orgány a rôzne národné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú organizáciou sociálneho zabezpečenia, ako aj poskytovatelia sociálnych služieb. Okrem toho, aj sociálni partneri majú často dôležitú úlohu a povinnosti pri vypracúvaní a vykonávaní systémov sociálnej ochrany a v oblasti sociálnych služieb. Ostatné zainteresované strany, ako sú sociálne agentúry, môžu mať skúsenosti najmä v oblasti sociálnej pomoci a môžu zohrávať dôležitú úlohu a zaistiť bezpečnostné siete pre okrajové obyvateľstvo ohrozené chudobou.

6.1.3

EHSV zdôrazňuje, že pilier sa pre Európu a pre všetkých môže stať pozitívnym projektom, ale iba v prípade, že bude mať viditeľné výsledky. V týchto časoch krízy môže byť pilier dobrou príležitosťou, ako preukázať, že úroveň EÚ je stále schopná v prípade potreby správne reagovať na problémy, ktorým čelia bežní ľudia, a súčasne plne rešpektovať rozdelenie právomocí a zásadu subsidiarity. Pilier by mal slúžiť najmä na podporu blahobytu ľudí v súlade s povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy, ktorou je okrem iného snaha o „trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“ (článok 3 ZEÚ) Pilier by mal okrem toho prispieť k lepšiemu fungovaniu trhov práce a systémov sociálnej ochrany. EHSV zároveň vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou jasnosťou piliera, pokiaľ ide o rozsah jeho pôsobnosti. EHSV sa obáva, že to môže spôsobiť ešte väčšiu neistotu a frustráciu tým, že vzniknú očakávania, ktoré nebudú alebo nemôžu byť splnené (71).

6.2    Sociálne práva pre všetkých

6.2.1

Komisia navrhuje, aby sa pilier v prvom rade uplatňoval na eurozónu, keďže už začala proces ďalšej integrácie a konsolidácie smerom k väčšej konvergencii. Sociálne ustanovenia v zmluvách EÚ (72) sa však vzťahujú na všetky členské štáty EÚ. So zreteľom na to, čo bolo uvedené v mnohých celoštátnych diskusiách sa EHSV domnieva, že pilier by sa mal uplatňovať na všetkých 28 členských štátoch EÚ.

6.2.2

EHSV vo svojom skoršom stanovisku poznamenal, že sociálne udržateľné makroekonomické politiky sú predpokladom väčšieho hospodárskeho oživenia a zabezpečenia sociálnej súdržnosti. Lepšie zváženie hospodárskych skutočností je takisto základným predpokladom dosiahnutia produktívnej zamestnanosti a dostupných sociálnych politík na úrovni EÚ a členských štátov, a to spravodlivým spôsobom, pokiaľ ide o jednotlivé generácie. Výbor víta dôraz, ktorý sa kladie na využívanie flexibility v rámci pravidiel Paktu stability a rastu, vďaka čomu bude Komisia pri výpočte fiškálneho deficitu prihliadať na určité verejné investície, ale považuje ho za obmedzené a čiastkové opatrenie (73).

6.3    Európsky semester

6.3.1

Európsky semester a národné programy reforiem, ktoré takisto platia pre krajiny mimo eurozóny, by sa mali stať hlavnými nástrojmi na vykonávanie a monitorovanie piliera. Vzhľadom na ďalšie makroekonomické mechanizmy monitorovania, ktoré existujú v rámci európskeho semestra pre krajiny eurozóny, je však možné, aby rozvíjali ďalšie relevantné referenčné kritériá na podporu národných reforiem. Na prepojenie medzi pilierom a európskym semestrom poukázali mnohé celoštátne diskusie (74).

6.3.2

EHSV poukazuje na to, že niektoré ciele hospodárskej politiky z posledných rokov týkajúce sa správy hospodárskych záležitostí musia byť väčšmi zosúladené s politickými cieľmi v oblasti sociálnej politiky EÚ podľa článku 4 ods. 2 ZFEÚ (75). Pri všetkých opatreniach v rámci európskeho semestra v súlade s horizontálnou sociálnou doložkou (76) sa musí posúdiť ich sociálny vplyv, ktorého výsledky by sa mali zverejniť a prediskutovať na štátnej aj európskej úrovni (77).

6.3.3

EHSV už predtým uviedol, že počas európskeho semestra by sa zamestnanosť a sociálne ciele mali zosúladiť s makroekonomickými aspektmi v európskom semestri (78). Takisto odporučil, že by sa mali stanoviť porovnateľné a spoločné ukazovatele, napr. chudoby a nerovnosti, ako aj povinné posúdenia sociálneho vplyvu všetkých programov reforiem, ktoré boli navrhnuté v rámci národných programov reforiem a v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (79).

6.3.4

EHSV žiada o vyváženie európskeho semestra tak, aby sa existujúca hodnotiaca tabuľka kľúčových zamestnaneckých a sociálnych ukazovateľov zohľadnila pri formulovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

6.3.5

Dosiahnutie cieľa mať väčšiu konvergenciu smerujúcu k zlepšeniu pracovných a životných podmienok by sa malo uľahčiť konkrétnymi cieľmi so zreteľom na stratégiu Európa 2020 a ciele udržateľného rozvoja a vedením koordinácie politiky v oblasti hospodárstva, zamestnanosti a sociálnych vecí.

6.4    Správa hospodárskych a sociálnych záležitostí

6.4.1

EHSV vyjadruje veľké obavy nad stabilitou EÚ, keďže potrebné reformy, či už so zmenami v zmluvách alebo bezo zmien, sa vykonávajú na poslednú chvíľu a pod veľkým tlakom. Treba opäť posilniť sociálnu, politickú a hospodársku súdržnosť EÚ a pokračovať v zosúladenej hospodárskej a menovej integrácii, ktorá je základom fungujúcej HMÚ. Je preto nevyhnutné otvoriť vážnu diskusiu o vytvorení pevnej štruktúry HMÚ, ktorá si vyžaduje dohodu o hospodárskych a sociálnych cieľoch a riadení (80).

6.4.2

Musí sa presadzovať sociálna, politická a hospodárska súdržnosť s cieľom posilniť absorbovanie výkyvy hospodárskej a menovej únie. EHSV poukazuje na to, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť rozdielu v národných hospodárstvach HMÚ a že je nevyhnutné v uvedených krajinách vykonávať vyvážené štrukturálne reformy v súlade s požiadavkami menovej únie a podľa štátnych potrieb, aby sa zabezpečila potrebná konvergencia.

6.4.3

EHSV už navrhol, ako by HMÚ mohla byť lepšie štruktúrovaná a predložil aj návrhy ako čo najrýchlejšie rozvinúť jej demokratické a sociálne prvky v rámci metódy Spoločenstva. Zlepšila by sa tým demokratická odolnosť a splnili sociálne záväzky vyplývajúce zo zmlúv (81).

6.4.4

HMÚ spoľahlivá z hospodárskeho hľadiska má kľúčový význam. Ako už EHSV v tejto súvislosti uviedol, vlády členských štátov nesú veľkú zodpovednosť za rozvoj demokratickej a sociálnej HMÚ. To isté platí o sociálnych partneroch na štátnej aj európskej úrovni, pre ktorých HMÚ predstavuje komplexný rámec pre rôzne systémy stanovovania miezd a formovania politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Ako hospodárski a sociálni aktéri určujúcim spôsobom rozhodujú o plnení spoločného cieľa stability HMÚ (82). Lepšia účasť sociálnych partnerov môže prispieť k zlepšeniu riadenia HMÚ. Ich názory na to, ako zorganizovať trh práce a sociálnu politiku, by sa takisto mali považovať za súčasť diskusií o budúcnosti HMÚ (83). Posilnený a štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou by takisto prispel k zlepšeniu demokratickej odolnosti a riadenia.

6.4.5

Podľa názoru EHSV si riešenie pretrvávajúcej nerovnováhy, ako i nastolenie dôvery a istoty v celej Európe vyžadujú účinnejšiu a demokratickejšiu správu hospodárskych záležitostí, najmä v eurozóne (84).

6.5    Presadzovanie a opätovné potvrdenie existujúceho acquis v sociálnej oblasti

6.5.1

Európsky pilier sociálnych práv by sa mal zamerať na prispievanie k účinnému presadzovaniu súčasných právnych predpisov v sociálnej oblasti zakotvených v primárnej a sekundárnej legislatíve EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych práv, predovšetkým vrátane sociálnej ochrany a účinného dohľadu, okrem iného prostredníctvom inšpekcie práce, a práva na účinnú nápravu a prístup k spravodlivosti. Medzinárodné právne záväzné zdroje práv ratifikované členskými štátmi pre občanov EÚ by sa mali plne rešpektovať.

6.5.2

EHSV sa domnieva, že pilier poskytuje príležitosť opätovne potvrdiť súčasné acquis v sociálnej oblasti. Okrem toho, proces rozvoja piliera takisto poskytuje priestor na posúdenie toho, čo funguje a čo nie, čo chýba a čo by sa v prístupe EÚ a členských štátov malo zlepšiť, aby sa podporila obnovená sociálna a hospodárska konvergencia, udržateľný rast a tvorba pracovných miest v EÚ.

6.6    Zdroje na sociálnu stabilizáciu Európy

6.6.1

Európsky fond pre strategické investície a európske štrukturálne a investičné fondy sú navrhnuté tak, aby zohrávali kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest a rastu a pri podpore územnej a sociálnej súdržnosti. EHSV sa domnieva, že je potrebné účinnejšie a efektívnejšie využívať tieto fondy a že by sa mali uprednostniť dlhodobé investície EÚ do vysoko kvalitnej sociálnej infraštruktúry a služieb, a to aj prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície a Európskej investičnej banky, a mali by byť spojené s vykonávaním piliera.

6.6.2

EHSV predložil v medziach Paktu stability a rastu rôzne možnosti a návrhy. Jedným z nich by mohlo byť „zlaté“ alebo dokonca „strieborné“ pravidlo (85) pre verejné investície členských štátov, a to aj do sociálneho sektora s cieľom doplniť verejné investície EÚ prostredníctvom systému spoločne dohodnutých pravidiel, ktoré v kombinácii so správnymi štrukturálnymi reformami podporia súkromné investície (86).

6.6.3

V rámci rozpočtov a preskúmaní viacročného finančného rámca považuje EHSV za nevyhnutné použiť, ako už uviedla Komisia, 25 % európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja, na podporu sociálnych investícií do služieb a politík v sociálnej a zdravotnej oblasti a v oblasti vzdelávania a bývania. Okrem toho, niektoré zdroje by sa v rámci Európskeho sociálneho fondu mali vyčleniť na úrovni EÚ ako dostupné prostriedky na posilnenie kapacít sociálnych partnerov. Európska komisia by mala členským štátom poskytnúť usmernenie o tom, ako v praxi podporiť sociálne investície a ako monitorovať kvalitu a účinnosť projektov.

6.6.4

EHSV poukázal v roku 2014 na prerozdeľovací mechanizmus, ktorý sa uplatní v prípade asymetrických otrasov (87), a poukázal na skutočnosť, že Únia a najmä eurozóna nemôžu ignorovať sociálne dôsledky súčasných hospodárskych politík tým, že ich celkom prenechajú jednotlivým krajinám. Zdôraznil, že rozpočet na vzdelávanie a odbornú prípravu je potrebné považovať za investíciu do budúcnosti (88). Účastníci v niektorých celoštátnych diskusiách hovorili o tom, či v EÚ bolo potrebné poistenie v nezamestnanosti alebo adaptačný fond a či by mohli byť realizovateľné (89). Tieto diskusie preukázali, že názory na túto otázku sa výrazne líšia a že tieto diskusie musia ďalej pokračovať (90).

6.7    Prepojenie medzi globálnymi a európskymi stratégiami

6.7.1

V rámci úvah o pilieri by sa v prípade potreby mal zohľadniť aj globálny rozmer. Najnovšie diskusie MOP, Rady Európy, OECD a MMF majú kľúčový význam, najmä pokiaľ ide o dôkazy o tom, že nerovnosť má vplyv na trvalosť rastu a že prerozdelenie neohrozí rast. V rámci úvah by sa tiež malo uznať, že udržateľnosť európskeho sociálneho modelu je prepojená so zlepšením globálnej konkurencieschopnosti Európy.

6.7.2

Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 schválili všetky členské štáty OSN v roku 2015. Povinnosťou členských štátov Európskej únie je dosiahnutie cieľov ako také. EHSV sa domnieva, že pilier by mal významne prispieť k programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä pokiaľ ide o cieľ 1 (Žiadna chudoba), cieľ 3 (Kvalita zdravia a života), cieľ 5 (Rodová rovnosť) a cieľ 8 (Dôstojná práca a hospodársky rast).

6.8    Jasná celková stratégia pre lepšiu budúcnosť v Európe

6.8.1

EHSV vyzýva Komisiu, aby pre pilier navrhla jasnú a ucelenú stratégiu. EHSV súhlasí s Výborom pre zamestnanosť (EMCO) a Výborom pre sociálnu ochranu (SPC), ktoré uviedli, že „európsky pilier sociálnych práv by mal využívať a zlepšovať existujúce nástroje vrátane európskej stratégie zamestnanosti (ESZ) a otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia (sociálna OMK) a na tomto základe slúžiť ako kompas pre podporu udržateľného procesu konvergencie smerom nahor, pokiaľ ide o výsledky v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, za súčasného rešpektovania štátnych právomocí“ (91). Súčasťou tohto procesu môže byť navrhnutie nového príslušného referenčného porovnávania obmedzeného počtu kľúčových trhov práce a sociálnych výziev na posúdenie pokroku. Vytvorenie takéhoto rámca spolupráce by členským štátom pomohlo dosiahnuť pozitívne výsledky prostredníctvom reforiem (92) a prispelo k zvýšeniu sociálnej súdržnosti.

6.8.2

Aj napriek jasným rizikám sa EHSV stále domnieva, že EÚ je schopná zabezpečiť lepšiu, demokratickejšiu a sociálnejšiu EÚ. EHSV urobí všetko, čo je potrebné, aby v členských štátoch a na úrovni EÚ podporila diskusie s cieľom zapojiť občanov „pre lepšiu budúcnosť v Európe“. Spravodlivú globalizáciu, ktorá poskytne dobrý život, dostatok pracovných príležitostí a spravodlivé pracovné podmienky pre všetkých, možno dosiahnuť iba vtedy, ak si EÚ zachová jednotu a bude schopná konať. V záujme zachovania svojho modelu spoločnosti musí byť Európa schopná prispôsobiť sa meniacej sa realite s cieľom maximalizovať príležitosti pre všetkých. To je naša alternatíva k protekcionizmu, nacionalizmu a populizmu.

V Bruseli 25. januára 2017

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  List od pána Junckera, predsedu Európskej komisie, pánovi Dassisovi, predsedovi EHSV, z 8. marca 2016.

(2)  V terminológii EHSV sa pojem „občianska spoločnosť“ vzťahuje na „organizovanú a reprezentatívnu občiansku spoločnosť“. Pozri stanovisko Ú. v. ES C 329, 17.11.1999, s. 30Ú. v. ES C 193, 10.7.2001, s. 117.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4)  Celoštátne diskusie v Írsku, Lotyšsku, Portugalsku a Španielsku.

(5)  Článok 3 ZEÚ: „[Únia sa usiluje] o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality.“

(6)  Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11.

(7)  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/CoreInstruments.aspx.

(8)  https://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-and-investment/investment-plan_sk.

(9)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 58.

(10)  http://www.un.org/sustainabledevelopment/sustainable-development-goals/.

(11)  Smernica o rovnakom zaobchádzaní s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (2000/43/ES) (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000).

Všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES) (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000).

Smernica o rovnakom zaobchádzaní medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (2004/113/EC) (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004).

Smernica o rovnosti príležitostí a rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania „prepracované znenie“ (2006/54/ES) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006).

(12)  Význam zapojenia mladých ľudí do dialógu bol zdôraznený v niekoľkých celoštátnych diskusiách, napr. v Slovinsku.

(13)  Celoštátne diskusie v Írsku, Holandsku, Portugalsku, Fínsku, Belgicku, Grécku, na Slovensku, v Slovinsku a Chorvátsku.

(14)  Napríklad celoštátne diskusie na Cypre, v Belgicku a Holandsku.

(15)  Napríklad celoštátne diskusie vo Fínsku a v Maďarsku.

(16)  Cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 8.

(17)  Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, COM(2010) 682 final.

(18)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 142.

(19)  Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 48.

(20)  Celoštátne diskusie v Dánsku, vo Fínsku a v Maďarsku.

(21)  Napríklad celoštátne diskusie v Bulharsku, Lotyšsku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Slovinsku.

(22)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 161.

(23)  Celoštátne diskusie v Rakúsku, Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Dánsku, Nemecku, vo Fínsku, v Maďarsku, Luxembursku, Poľsku, na Slovensku a v Španielsku.

(24)  Napríklad celoštátne diskusie v Bulharsku.

(25)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54.

(26)  Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 50.

(27)  Pozri poznámku pod čiarou č. 25.

(28)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 67.

(29)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 57.

(30)  Pozri poznámku pod čiarou č. 28.

(31)  Celoštátne diskusie na Cypre, v Estónsku, vo Fínsku, v Maďarsku, Írsku, Lotyšsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku.

(32)  Napríklad celoštátne diskusie v Maďarsku.

(33)  Pozri poznámku pod čiarou č. 25.

(34)  Pozri napr. The Future of employment: How susceptible are jobs to computerisation, Frey and Osborne 2013 a The computerization of European Jobs, Breugel 2014.

(35)  Dňa 21. a 22. novembra 2016 dospela Rada k politickej dohode o odporúčaní s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (predtým „Záruka získania zručností“).

(36)  Pozri poznámku pod čiarou č. 25.

(37)  Pozri poznámku pod čiarou č. 25.

(38)  Pozri poznámku pod čiarou č. 22.

(39)  Pozri poznámku pod čiarou č. 22..

(40)  Pozri poznámku pod čiarou č. 22..

(41)  Prediskutované v krajinách východnej a strednej Európy, napr. v Bulharsku, Českej republike a na Slovensku, ale aj vo Francúzsku.

(42)  Štúdie o kapitálovom raste: Budovanie sociálneho piliera pre európsku konvergenciu, Medzinárodná organizácia práce, 2016.

(43)  Napríklad celoštátna diskusia vo Fínsku a v Dánsku.

(44)  Hospodárske zmeny vo svete – dôsledky pre konkurencieschopnosť EÚ (informačná správa).

(45)  Napríklad celoštátna diskusia vo Fínsku, v Slovinsku, na Malte, v Írsku, Poľsku a Estónsku.

(46)  Celoštátna diskusia v Českej republike.

(47)  Pozri poznámku pod čiarou č. 18.

(48)  Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 6.

(49)  Správa EHSV s názvom Lepšie začlenenie rómskej komunity prostredníctvom iniciatív občianskej spoločnosti, 2014.

(50)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 115, Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 68.

(51)  Výbor pre sociálnu ochranu, monitor výsledkov v oblasti sociálnej ochrany (SPPM) – Správa o kľúčových sociálnych problémoch a hlavné správy Výboru pre sociálnu ochranu, 12606/16.

(52)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 40.

(53)  Pozičný dokument EHSV o výskume a inovácií v EÚ (EESC-13-19-EN).

(54)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 35.

(55)  Pozri poznámku pod čiarou č. 54.

(56)  Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20.

(57)  Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 9.

(58)  Pozri poznámku pod čiarou č. 57.

(59)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 33.

(60)  Príspevok EHSV k pracovnému programu Komisie na rok 2017, 15. júla 2016.

(61)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 1.

(62)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 91.

(63)  Pozri poznámku od čiarou č. 62.

(64)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 23 (skupina Zamestnávatelia toto stanovisko nepodporila, pozri http://www.eesc.europa.eu/resources/docs/statement-minimum-income.pdf).

(65)  Napríklad celoštátne diskusie v Bulharsku, Írsku, Rumunsku a Španielsku.

(66)  Závery Rady z roku 2015 o správe sociálnych záležitosti pre inkluzívnu Európu (dokument Rady 14129/15) a Výboru pre sociálnu ochranu, monitor výsledkov v oblasti sociálnej ochrany (SPPM) – Správa o kľúčových sociálnych problémoch a hlavné správy Výboru pre sociálnu ochranu, (dokument Rady 12606/16).

(67)  Napr. Ú. v. EÚ C 117, 26.4.2000, s. 52; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 22; Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 44; Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 14; projekt INT/735 o sociálnom podnikaní. Dôležitá úloha sociálneho hospodárstva sa riešila aj v niekoľkých celoštátnych diskusiách, napr. v Bulharsku, Estónsku, Taliansku, Litve, Portugalsku a Španielsku.

(68)  Príspevok EHSV k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2017, 15. júna 2016.

(69)  A to aj v prípade zdravotného postihnutia, dlhodobej starostlivosti a starostlivosti o deti.

(70)  Zdravotná starostlivosť a nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, starobné dávky, dávky v prípade pracovného úrazu, rodinné dávky, dávky v materstve, dávky v invalidite, pozostalostné dávky.

(71)  Na nedostatočnú jasnosť poukázali mnohé členské štáty, pričom niektoré časti občianskej spoločnosti vyjadrili obavy, že by mohol vzniknúť „bumerangový“ efekt. Ak vzniknú očakávania, ktoré sa nakoniec nesplnia, mohlo by to viesť k ešte väčšej nedôvere a frustrácii.

(72)  Článok 3 ZEÚ, článok 9 ZFEÚ, hlava X ZFEÚ a Charta základných práv.

(73)  Ú. v. EÚ C 268, 14.8. 2015, s. 33.

(74)  Celoštátne diskusie v Rakúsku, Bulharsku, Taliansku, Holandsku a Rumunsku.

(75)  Pozri poznámku pod čiarou č. 59.

(76)  Článok 9 ZFEÚ.

(77)  Pozri poznámku pod čiarou č. 57.

(78)  Pozri poznámku pod čiarou č. 61.

(79)  Pozri poznámku pod čiarou č. 57.

(80)  Pozri poznámku pod čiarou č. 59.

(81)  Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 8Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 33.

(82)  Pozri poznámku pod čiarou č. 59.

(83)  Pozri napr. hĺbkovú analýzu zamestnanosti.

(84)  Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 8.

(85)  Pozri poznámku pod čiarou č. 73.

(86)  Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 10, o väčšej flexibilite Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o určité „verejné investície“.

(87)  Pozri poznámku pod čiarou č. 86.

(88)  Ú. v. EÚ C 327 12.11.2013, s. 58, Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 1.

(89)  Napríklad celoštátne diskusie vo Fínsku a Francúzsku.

(90)  Pozri poznámku pod čiarou č. 59.

(91)  Európsky pilier sociálnych práv, spoločné stanovisko EMCO – SPC č. 12605/16, schválené Radou EPSCO 13. októbra 2016.

(92)  Napríklad celoštátne diskusie v Rumunsku.