27.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/17

1.

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, v ktorom sa vymedzujú znalosti, zručnosti a postoje potrebné na rozvoj digitálnej kompetencie (2) ako jednej z kľúčových kompetencií, ktoré potrebujú všetky osoby na osobné naplnenie a rozvoj, aktívne občianstvo, sociálne začlenenie a zamestnanie (3) a v ktorom sa zdôrazňuje kľúčová úloha vzdelávania a odbornej prípravy pri zabezpečovaní toho, aby všetci mladí ľudia mali možnosť získať a zlepšovať túto kompetenciu.

2.

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 22. mája 2008 o podpore tvorivosti a inovácie prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, v ktorých sa zdôraznila najmä kľúčová úloha, ktorú zohrávajú učitelia a vzdelávacie prostredie pri rozvoji a podpore tvorivého potenciálu každého dieťaťa (4).

3.

Závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (5), v ktorých sa stanovuje podpora tvorivosti a inovácie na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy za jeden zo štyroch strategických cieľov rámca, pričom získavanie prierezových kľúčových kompetencií, ako je digitálna kompetencia, sa označuje za kľúčovú výzvu v tejto oblasti.

4.

Závery Rady z 27. novembra 2009 o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí, v ktorých sa zdôraznilo, že je potrebné presadzovať nielen lepší prístup k novým technológiám, ale aj ich zodpovedné využívanie (6).

5.

Závery Rady z 20. mája 2011 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (7), v ktorých sa uznáva, že kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve dopĺňajú ústrednú úlohu rodiny, kladú podstatné základy osvojenia jazyka, úspešného celoživotného vzdelávania, sociálnej integrácie, osobného rozvoja a zamestnateľnosti a zároveň podporujú nadobúdanie kognitívnych aj ostatných zručností.

6.

Závery Rady z 29. novembra 2011 o kultúrnych a tvorivých kompetenciách a ich úlohe pri budovaní intelektuálneho kapitálu Európy (8), v ktorých sa uznáva, že tieto kompetencie sú zdrojom udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe, najmä prostredníctvom rozvoja inovačných výrobkov a služieb.

7.

Závery Rady z 29. novembra 2011 o ochrane detí v digitálnom svete (9), v ktorých sa zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia detí o možných rizikách, s ktorými sa stretávajú v digitálnom svete, a vyzýva sa na jednotnosť pri presadzovaní online bezpečnosti a mediálnej gramotnosti na školách, ako aj v inštitúciách poskytujúcich vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve.

8.

Závery Rady z 26. novembra 2012 o gramotnosti, v ktorých sa zdôraznilo, že vplyv nových technológií na gramotnosť zatiaľ systémy vzdelávania plne nevyužili a že preskúmaním vzdelávacích materiálov a metód z hľadiska narastajúcej digitalizácie a podporou učiteľov pri využívaní nových metodík možno zvýšiť motiváciu študentov (10).

9.

Závery Rady z 26. novembra 2012 o európskej stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti (11), v ktorých sa zdôraznila dôležitá úloha sektoru vzdelávania a rodičov pri pomáhaní deťom, aby využívali príležitosti, ktoré ponúka internet, bezpečným a prospešným spôsobom, ako aj potreba toho, aby učitelia a rodičia držali krok s neustálymi technologickými zmenami.

10.

Závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov, v ktorých sa zdôrazňuje, že je dôležité, aby samotní učitelia dostatočne rozumeli digitálnym nástrojom učenia sa a otvoreným vzdelávacím zdrojom, aby ich mohli účinne využívať pri výučbe a umožnili študentom rozvíjať ich digitálnu kompetenciu (12),

1.

Podpora tvorivosti, inovácie a digitálnej kompetencie prostredníctvom vzdelávania v ranom detstve (13) môže priniesť výhody neskôr, keďže položí základy pre ďalšie vzdelávanie, umožní, aby sa znalosti rozvinuli na oveľa vyššiu úroveň a vo všeobecnosti zlepší schopnosť každého dieťaťa rozvinúť svoje tvorivé a kritické myslenie a stať sa zodpovedným občanom pre Európu zajtrajška, ktorý je schopný čeliť výzvam čoraz prepojenejšieho globalizovanejšieho sveta.

2.

Schopnosť inovovať a vyvíjať nové produkty a služby do značnej miery závisí od využitia prínosov digitálnej revolúcie, ktorá mení hospodárstva a spoločnosti ohromujúcou rýchlosťou, čo znamená, že v budúcich desaťročiach bude hospodársky úspech závisieť okrem iného od občanov, ktorí preukážu tvorivé a inovačné schopnosti a ktorí majú digitálnu kompetenciu na vysokej úrovni.

3.

S cieľom uspokojiť rastúci dopyt po digitálne kompetentných používateľoch a odborníkoch na IKT musí Európa reagovať na výzvu, ktorou je poskytnúť všetkým občanom príležitosti na realizáciu ich tvorivého či inovačného potenciálu a na rozvoj ich digitálnej kompetencie prostredníctvom celoživotného vzdelávania.

1.

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa, zohrávajú zásadnú úlohu pri rozvoji tvorivých a inovačných schopností od raného veku ako kľúčových faktorov nielen pri zlepšovaní budúcej hospodárskej konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti, ale rovnako významne aj pri podpore osobného naplnenia a rozvoja, sociálneho začlenenia a aktívneho občianstva.

2.

Učitelia a pracovníci v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve zohrávajú zásadnú úlohu pri stimulácii zvedavosti a predstavivosti detí a ich túžby experimentovať a pomáhajú im rozvíjať nielen základné zručnosti a odborné znalosti, ale aj prierezové kompetencie potrebné na tvorivosť a inovačnosť, ako je napríklad kritické myslenie, riešenie problémov a preberanie iniciatívy.

3.

Učenie sa hrou, ktoré môže zahŕňať hry a digitálne nástroje s pedagogickou hodnotou, podporuje nielen predstavivosť, intuíciu a zvedavosť, ale aj schopnosť spolupracovať a riešiť problémy, a preto je dôležité pre vývoj a učenie sa každého dieťaťa, najmä v ranom detstve.

4.

Toto všetko má významný vplyv, pokiaľ ide o modernizáciu pedagogických prístupov, vyučovacích zdrojov a vzdelávacieho prostredia, a tiež pokiaľ ide o počiatočnú odbornú prípravu a ďalší profesijný rozvoj učiteľov a pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktorí musia byť schopní podporovať tvorivosť a inovačnosť u detí preukazovaním týchto aspektov vo vlastnom vyučovaní,

5.

Hoci sa digitálne nástroje nemôžu používať ako náhrada základných aktivít, zážitkov a materiálov v triede, poskytovanie takýchto nástrojov a ich začlenenie do procesu vyučovania a učenia sa môže vo vhodných prípadoch prispieť k zvýšeniu ich kvality a účinnosti, ako aj k zvýšeniu motivácie žiakov a k zlepšeniu ich porozumenia a výsledkov učenia.

6.

Účinný rozvoj digitálnej kompetencie zodpovedajúci veku v rámci vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a primárneho vzdelávania má významné dôsledky, pokiaľ ide pedagogické prístupy, hodnotenie, pedagogické zdroje a vzdelávacie prostredie, ako aj pokiaľ ide o pomoc pri prekonávaní digitálnej priepasti.

7.

Rovnako dôležité je, že to má dôsledky na počiatočné vzdelávanie a ďalší profesijný rozvoj učiteľov i pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby rozvíjali svoje schopnosti, metodiku a zručnosti s cieľom presadzovať účinné a zodpovedné využívanie nových technológií na pedagogické účely a podporiť deti pri rozvoji digitálnej kompetencie.

8.

Vo svete, kde mnoho detí často celkom bez problémov používa digitálne médiá, zohráva vzdelávanie a odborná príprava dôležitú úlohu aj pri presadzovaní bezpečného a zodpovedného používania digitálnych nástrojov a pri rozvoji mediálnej gramotnosti, t. j. schopnosti nielen získavať prístup k digitálnemu obsahu, ale najmä tento obsah interpretovať, využívať, vymieňať, tvoriť a kriticky hodnotiť.

1.

Nabádali inštitúcie vzdelávania učiteľov, inštitúcie odbornej prípravy pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a poskytovateľov odbornej prípravy popri zamestnaní, aby svoje programy upravili tak, že budú zohľadňovať nové vzdelávacie nástroje, a aby vypracovali vhodné metodiky zamerané na podporu tvorivosti a inovácie od raného veku.

2.

Nabádali poskytovateľov vzdelávania alebo príslušné orgány, aby vybavili školy a zariadenia, ktoré poskytujú vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, tak, aby mohli podporovať tvorivé a inovačné schopnosti.

3.

Nabádali poskytovateľov programov počiatočného a ďalšieho profesijného rozvoja pre učiteľov i pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, aby venovali pozornosť účinným metódam podpory zvedavosti, experimentovania, tvorivého a kritického myslenia a kultúrneho porozumenia, napríklad prostredníctvom umenia, hudby a divadla, a aby preskúmali potenciál tvorivých partnerstiev.

4.

Presadzovali rozvoj aktivít formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa pre deti, ktoré sú zamerané na podporu tvorivosti a inovácie, a pritom zohľadnili aj dôležitú úlohu rodičov a rodín,

5.

Uľahčovali prístup k IKT a ich presadzovanie a rozvoj digitálnej kompetencie prostredníctvom vystavenia digitálnym nástrojom s ohľadom na vek príjemcov a začlenenia týchto nástrojov do vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania, pričom sa zohľadní dôležitá úloha rodičov a rodín, ako aj rôzne vzdelávacie potreby v rozličnom veku.

6.

Nabádali na vývoj a využívanie digitálnych nástrojov na vyučovacie účely a pedagogických prístupov, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu kompetencií vo všetkých oblastiach – predovšetkým vrátane gramotnosti, matematickej gramotnosti, matematiky, vedy, techniky a cudzích jazykov – s cieľom riešiť niektoré z výziev zdôraznených v nedávnych medzinárodných prieskumoch (14).

7.

Nabádali poskytovateľov vzdelávania alebo príslušné orgány, aby vybavili školy a inštitúcie, ktoré poskytujú vzdelávanie v ranom detstve, tak, aby mohli presadzovať rozvoj digitálnej kompetencie prispôsobený veku, najmä prostredníctvom rozšírenia poskytovania rôznych digitálnych nástrojov a infraštruktúry.

8.

Nabádali pedagógov v učiteľských odboroch a v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, učiteľov, pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a vedenie škôl, aby prostredníctvom počiatočného a ďalšieho profesijného rozvoja získavali dostatočnú úroveň digitálnej kompetencie vrátane schopnosti využívať IKT na pedagogické účely a aby vyvíjali účinné metódy presadzovania mediálnej gramotnosti od raného veku.

9.

Preskúmali potenciál digitálnych nástrojov na podporu vzdelávania v rôznych prostrediach a poskytovali personalizovanejšie prístupy k vzdelávaniu, ktoré obsiahnu široké spektrum schopností – od vysoko talentovaných žiakov až po žiakov s nízkymi zručnosťami – ako aj deti zo znevýhodneného prostredia a deti s osobitnými potrebami.

10.

Presadzovali komunikáciu a spoluprácu medzi školami a medzi učiteľmi na regionálnej, vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, a to aj prostredníctvom eTwinningu.

11.

Preskúmali potenciál spolupráce s komunitou otvorených zdrojov v oblasti inovačných vzdelávacích nástrojov a digitálnej tvorivosti.

12.

Vynaložili úsilie na podporu mediálneho vzdelávania a gramotnosti, najmä bezpečného a zodpovedného využívania digitálnych technológií vo vzdelávaní v ranom detstve a v primárnom vzdelávaní.

1.

Podnikli vhodné opatrenia a iniciatívy zamerané na zvyšovanie tvorivosti, inovácie a digitálnych kompetencií vo vzdelávaní v ranom detstve a v primárnom vzdelávaní, a pritom na podporu takýchto opatrení a iniciatív účinne využívali európske zdroje, ako je napríklad program Erasmus+ a európske štrukturálne a investičné fondy.

2.

Presadzovali a rozvíjali spoluprácu, výmenu osvedčených postupov a vzájomné učenie sa v oblasti zvyšovania tvorivosti, inovácie a digitálnych kompetencií vo vzdelávaní v ranom detstve a v primárnom vzdelávaní, ako aj v rámci neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

3.

Identifikovali prostredníctvom výskumu príklady najúčinnejších metód a postupov pre učiteľov a pracovníkov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v jednotlivých fázach vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a primárneho vzdelávania s cieľom pomáhať deťom, aby si rozvíjali tvorivé a inovačné schopnosti, ako aj digitálnu kompetenciu; a v tomto kontexte podľa potreby zvážili uplatnenie kľúčových zásad rámca kvality pre vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve,

1.

Pokračovala v prebiehajúcej činnosti v rámci pracovnej skupiny pre prierezové zručnosti a pracovnej skupiny pre digitálne a on-line vzdelávanie zriadených v súvislosti s „ET 2020“ s cieľom podporiť podľa potreby už od raného veku, tvorivosť, inováciu a digitálnu kompetenciu.

2.

Presadzovala spoluprácu a vzájomné učenie sa na európskej úrovni v rámci strategického rámca „ET 2020“, ako aj prostredníctvom programu Erasmus+.

3.

Pokračovala v monitorovaní oblastí, na ktoré sa vzťahujú tieto závery, v rámci existujúcich nástrojov a správ, a to tak, aby nevznikalo ďalšie administratívne zaťaženie.

—

úroveň ISCED 0.2 (predprimárne vzdelávanie): „Vzdelávanie, ktoré má podporiť počiatočný rozvoj v rámci prípravy na školskú dochádzku a život v spoločnosti. Programy určené pre deti od 3 rokov po začiatok primárneho vzdelávania“,

—

úroveň ISCED 1 (primárne vzdelávanie): „Programy, ktoré majú zvyčajne študentom poskytnúť základné zručnosti v čítaní, písaní a matematike a vytvoriť pevný základ pre učenie sa“.