DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V európskej migračnej agende 1 Komisia predstavila súbor opatrení a iniciatív zameraných na zabezpečenie štrukturálnych riešení na lepšie riadenie migrácie vo všetkých jej aspektoch. Skutočný návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, pobytu alebo bydliska v členskom štáte Únie je základnou súčasťou komplexného prístupu s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie politík EÚ v oblasti migrácie, ako aj zachovania dôvery verejnosti v migračný systém Únie.

Zvýšením miery návratu neregulárnych migrantov sa uvoľnia kapacity na prijímanie tých, ktorí ochranu skutočne potrebujú a čo je zvýraznené aj obnoveným úsilím EÚ ochraňovať tých, ktorí sú v núdzi, a to aj ich premiestnením alebo presídlením. Účinne vykonávaná a dôveryhodná politika návratu úzko súvisí s otvorenejšou migračnou politikou.

Systém EÚ pre návrat neregulárnych migrantov však nie je dostatočne účinný. Napríklad v roku 2014 bolo vykonaných iba menej než 40 % z celkového počtu rozhodnutí o návrate vydaných členskými štátmi. Komisia predložila 9. septembra 2015 akčný plán EÚ v oblasti návratu 2 s cieľom riešiť základné príčiny vrátane spôsobov, ako zvýšiť akceptovanie štandardného cestovného dokladu na vyhostenie štátnych príslušníkov tretích krajín.

Jednou z hlavných prekážok úspešného návratu sú chýbajúce platné cestovné doklady vydané krajinou určenia navrátilca. V súčasnosti môžu členské štáty vydávať náhradný dokument 3 pre tých neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú držiteľmi platného cestovného dokladu. V odporúčaní Rady z 30. novembra 1994 sa zavádza štandardný cestovný doklad na vyhostenie štátnych príslušníkov tretej krajiny 4 ; jeho uznávanie tretími krajinami je však nízke, a to aj kvôli neuspokojivým bezpečnostným prvkom a štandardom.

Potreba riešiť tento problém bola zdôraznená aj v záveroch Rady z 8. októbra 2015, v ktorých sa členské štáty zaviazali pri operáciách návratu štandardné cestovné doklady používať pravidelnejšie. Závery Európskej rady z 15. októbra 2015 túto potrebu ďalej zdôraznili.

Cieľom tohto návrhu je zaviesť špeciálny európsky cestovný doklad pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, ktorý má stanovený jednotný formát a zdokonalené technické a bezpečnostné prvky s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň prijatia tretími krajinami a častejšie využívanie tohto dokladu na účely readmisie. Jeho používanie by sa malo presadzovať v rámci EÚ a dvojstranných dohôd o readmisii alebo iných dohôd.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

Tento návrh nadväzuje na oznámenie o akčnom pláne EÚ v oblasti návratu s cieľom preskúmať možnosti zvýšeného uznávania preukazov EÚ (laissez-passer) tretími krajinami. Európsky cestovný doklad pre návrat by mal pomôcť dosiahnuť ciele stanovené v migračnej agende, aby sa zvýšila účinnosť systému EÚ pre návrat neregulárnych migrantov, najmä tých, ktorí nemajú platné cestovné doklady, a zvýšiť návratnosť zabezpečením toho, aby tretie krajiny plnili svoje medzinárodné povinnosti prevziať späť vlastných štátnych príslušníkov s neoprávneným pobytom v Európe.

Návrh na európsky cestovný doklad pre návrat je v súlade s ustanoveniami smernice o návrate, ktoré stanovujú spoločné normy a postupy na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, a nadväzuje na ne 5 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V článku 79 ods. 2 písm. c) ZFEÚ sa Európsky parlament a Rada, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom splnomocňujú prijať opatrenia v oblasti nelegálneho prisťahovalectva a neoprávneného pobytu vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú neoprávnene. Tento článok preto predstavuje vhodný právny základ na zavedenie európskeho cestovného dokladu pre návrat.

•Variabilná geometria

So zreteľom na variabilnú geometriu tento návrh sleduje porovnateľný režim ako smernica o návrate.

V súlade s článkom 4 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám, sa Dánsko v lehote šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení rozhodne, či bude transponovať tento návrh, ktorý nadväzuje na schengenské acquis, do svojho vnútroštátneho práva.

So zreteľom na Spojené kráľovstvo a Írsko má smernica o návrate hybridnú povahu, ako sa uvádza v odôvodneniach 26 a 27. Z toho vyplýva, že na tento návrh sa vzťahuje Protokol č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k zmluvám, a Protokol č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k zmluvám. Podľa posledne uvedeného protokolu, ktorý nesúvisí so Schengenom, sa Spojené kráľovstvo a Írsko nepodieľajú na prijímaní tohto nariadenia, a preto pre ne nie je záväzné ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu; môžu však Rade oznámiť, že sa chcú na tomto nástroji zúčastniť.

Na základe príslušných dohôd o pridružení týchto krajín k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis je navrhované nariadenie záväzné pre Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

•Subsidiarita

Cieľ tohto návrhu, ktorým je zaviesť európsky cestovný doklad pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín so zdokonalenými bezpečnostnými prvkami s cieľom zlepšiť uznávanie tohto dokladu tretími krajinami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne. Dôvodom toho je, že koexistencia rozličných vnútroštátnych cestovných dokladov pre návrat, ktoré používajú rôzne formáty, štandardy a bezpečnostné prvky, by bránila uznávaniu takýchto cestovných dokladov v dohodách EÚ s tretími krajinami o readmisii, a mala by negatívny vplyv na účinný návrat a readmisiu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Cieľ tohto návrhu preto možno lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie.

•Proporcionalita

Navrhovaným nariadením sa zosúlaďuje formát a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat a nepozmeňujú ani neupravujú sa ním spoločné normy a pravidlá pre návrat stanovené v smernici o návrate, a preto v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii uvedené nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľa.

Keďže relevantné a spoľahlivé bezpečnostné prvky už boli stanovené pre jednotný formulár na pripojenie víza vydaného členskými štátmi držiteľom cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané členským štátom zostavujúcim formulár 6 , tieto prvky 7 sa použijú pre európsky cestovný doklad pre návrat. Vďaka tomu nevzniknú členským štátom zvýšené dodatočné náklady.

•Výber nástroja

S cieľom stanoviť jednotné a zosúladené prvky, zabezpečiť jednoznačnosť pojmov a priamu použiteľnosť európskeho cestovného dokladu pre návrat je vhodné, aby bol tento akt prijatý vo forme nariadenia. V prípade potreby by Komisia by mala byť splnomocnená prijímať nevyhnutné technické úpravy formátu európskeho cestovného dokladu prostredníctvom delegovaných aktov.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Vzhľadom na jeho nezáväzný charakter odporúčanie Rady z 30. novembra 1994 o prijatí štandardného cestovného dokladu na vyhostenie štátnych príslušníkov tretích krajín nebolo predmetom hodnotenia. Z pravidelných diskusií so zástupcami členských štátov a tretích krajín však vyplýva, že existujúci nástroj nepostačuje na zabezpečenie potrebných bezpečnostných štandardov na vykonávanie návratu a readmisie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Počas pravidelných diskusií s odborníkmi z členských štátov sa neobjavili žiadne problémy v súvislosti s bezpečnostnými prvkami uplatniteľnými na jednotný formulár na pripojenie víza vydaného členskými štátmi držiteľom cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané členským štátom zostavujúcim formulár. Pre európsky cestovný doklad pre návrat je preto vhodné použiť rovnaké bezpečnostné prvky.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultácie s odborníkmi členských štátov sa uskutočnili v rámci stretnutí a diskusií zameraných na návrat a readmisiu. Odborníci boli konzultovaní aj prostredníctvom ad hoc žiadosti Európskej migračnej siete o informácie (ďalej len „EMN“), ktorá bola vznesená 14. októbra 2011 8 . Na základe toho sa dospelo k záveru, že orgány tretích krajín akceptujú štandardný cestovný doklad na vyhostenie štátnych príslušníkov tretích krajín zriedka, a to aj z dôvodu jeho nízkych bezpečnostných štandardov.

•Získavanie a využívanie expertízy

Návrh vychádza z názorov vyjadrených odborníkmi z členských štátov, s ktorými sa konzultovalo počas stretnutí a diskusií zameraných na návrat a readmisiu, ako aj prostredníctvom žiadosti o informácie vznesenej prostredníctvom siete EMN, ako je vysvetlené vyššie.

•Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu nebolo vykonané vzhľadom na naliehavosť opatrení potrebných na zlepšenie presadzovania návratu a zvýšenie miery readmisie, vrátane readmisie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú platný cestovný doklad.

•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie

Európsky cestovný doklad pre návrat by viedol k zníženiu administratívneho a byrokratického zaťaženia členských štátov a orgánov verejnej správy tretích krajín, vrátane konzulárnych služieb, a mal by prispieť ku skráteniu dĺžky administratívnych postupov potrebných na zabezpečenie návratu a readmisie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Okrem toho uplatnením zdokonalených bezpečnostných prvkov na európsky cestovný doklad pre návrat, ktoré už platia pre jednotný formulár na pripojenie víza vydaného členskými štátmi držiteľom cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár, nevzniknú členským štátom zvýšené dodatočné administratívne a finančné náklady.

•Základné práva

Tento návrh rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo vydania, stanovené v článku 19 charty.

V tomto návrhom sa stanovuje iba formát a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín; návrh preto nemá významné dôsledky na základné práva štátnych príslušníkov tretích krajín.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ.

Keďže navrhovaný európsky cestovný doklad pre návrat je určený iba na jednorazové použitie a pretože sa riadi technickými špecifikáciami a bezpečnostnými prvkami, ktoré už boli dohodnuté v súvislosti s jednotnými formulármi na pripojenie víza vydaného členskými štátmi držiteľom cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané členským štátom, dodatočné náklady pre členské štáty na výrobu a vystavenie takéhoto dokladu sú v porovnaní so súčasným stavom zanedbateľné.

5.OSTATNÉ PRVKY

•Plány vykonávania, monitorovanie, hodnotenie a predkladanie správ

Užitočnosť a účinnosť európskeho cestovného dokladu by sa mala posudzovať v kontexte hodnotenia dohôd EÚ s tretími krajinami o readmisii.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Cieľom návrhu je harmonizovať formát a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, aby sa zabezpečili vyššie technické a bezpečnostné štandardy, najmä pokiaľ ide o ochranu proti falšovaniu a pozmeňovaniu. Uľahčilo by to uznávanie tohto dokladu tretími krajinami na účely návratu a readmisie, najmä v kontexte dohôd o readmisii či iných dojednaní s tretími krajinami, ako aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami súvisiacej s návratom, na ktorú sa nevzťahujú formálne dohody.

Európsky cestovný doklad pre návrat by pomohol zvýšiť flexibilitu orgánov tretích krajín a znížiť administratívnu záťaž príslušných konzulárnych úradov. Týmto spôsobom by sa náklady na európsky cestovný doklad pre návrat obmedzili na minimum. Zrýchlením administratívnych postupov pre návrat, by sa skrátila doba, počas ktorej sú navrátilci, ktorí čakajú na vyhostenie, držaní v zaistení.

Členské štáty by mohli zvážiť vydanie európskeho cestovného dokladu pre návrat, keď doklad, ktorý nie je platný, alebo už nie je platný na účely cestovania, alebo certifikát či kópia týchto dokladov preukazujú štátnu príslušnosť neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje rozhodnutie o návrate (napr. neplatný cestovný pas, preukaz totožnosti, preukaz laissez-passer tretích krajín, vojenská alebo námornícka knižka, vodičský preukaz, osvedčenie o štátnom občianstve, rodný list, sobášny list alebo iné osvedčenie vydané matričným úradom, informácie o totožnosti z vízového informačného systému). Okrem toho by členské štáty mohli zvážiť vydanie európskeho cestovného dokladu v prípade, keď štátny príslušník tretej krajiny, ktorého občianstvo bolo potvrdené príslušnými orgánmi tretej krajiny, nedostal platný cestovný doklad v primeranej lehote.

Článok 1: vymedzuje sa v ňom predmet návrhu, ktorým je stanovenie formátu a technických špecifikácií európskeho cestovného dokladu pre návrat.

Článok 2: stanovujú sa v ňom vymedzenia základných pojmov.

Článok 3: stanovuje sa v ňom formát, obsah, jazyk a platnosť európskeho cestovného dokladu pre návrat, a splnomocňuje sa v ňom Komisia na zmenu formátu prostredníctvom delegovaných aktov.

Článok 4: určujú sa v ňom technické špecifikácie a bezpečnostné prvky európskeho cestovného dokladu pre návrat, ktoré sú stanovené v článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 333/2002 a z bezpečnostných dôvodov nie sú verejné.

Článok 5: stanovujú sa v ňom pravidlá týkajúce sa poplatkov za vydanie európskeho cestovného dokladu pre návrat, ktorý je pre štátneho príslušníka tretej krajiny bezplatný.

Článok 6: stanovujú sa v ňom pravidlá pre vykonávanie delegovaných právomocí Komisiou v súlade s článkom 290 ZFEÚ.

Článok 7: stanovuje sa v ňom, že existujúce odporúčanie Rady o štandardnom cestovnom doklade pre vyhostenie štátnych príslušníkov tretích krajín je zrušené a nahradené.

Článok 8: stanovujú sa v ňom pravidlá pre nadobudnutie účinnosti a geografické uplatňovanie nariadenia.

2015/0306 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskom cestovnom doklade pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, pobytu alebo bydliska v členských štátoch, pri plnom rešpektovaní základných práv, najmä zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, a v súlade s ustanoveniami smernice 2008/115/ES 9 , je dôležitou súčasťou komplexného úsilia zaistiť dôveryhodnosť a riadne fungovanie migračných politík Únie, znížiť neregulárnu migráciu a odrádzať od nej.

(2)Vnútroštátne orgány členských štátov sa stretávajú s problémami pri návrate neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú platný cestovný doklad.

(3)Zlepšenie spolupráce v oblasti návratu a readmisie s hlavnými krajinami pôvodu a tranzitu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín je nevyhnutné na zvýšenie neuspokojivej miery návratnosti.

(4)Súčasný štandardný cestovný doklad na vyhostenie štátnych príslušníkov tretích krajín, zavedený odporúčaním Rady z 30. novembra 1994 10 , nie je všeobecne akceptovaný orgánmi tretích krajín, okrem iného z dôvodov jeho nedostatočných bezpečnostných štandardov.

(5)Je preto potrebné presadzovať, aby tretie krajiny akceptovali zdokonalený európsky preukaz (laissez-passer) ako referenčný dokument na účely návratu.

(6)Bezpečnejší európsky cestovný doklad pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín by mal byť zavedený na uľahčenie návratu a readmisie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Jeho zdokonalené bezpečnostné prvky by mali uľahčiť jeho uznanie tretími krajinami. Taký doklad by mal uľahčiť návrat v kontexte dohôd o readmisii alebo iných dojednaní s tretími krajinami, ako aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami v súvislosti s návratom, na ktorú sa nevzťahujú formálne dohody.

(7)Cieľom dohôd o readmisii, ktoré Únia uzavrela s tretími krajinami, by malo byť úsilie o uznanie európskeho cestovného doklad pre návrat. Členské štáty by sa mali usilovať o uznanie európskeho cestovného dokladu pre návrat v dvojstranných dohodách a iných dojednaniach, ako aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami v súvislosti s návratom, na ktorú sa nevzťahujú formálne dohody.

(8)Európsky cestovný doklad pre návrat by mal viesť k zníženiu administratívneho a byrokratického zaťaženia členských štátov a orgánov verejnej správy tretích krajín, vrátane konzulárnych služieb, a mal by prispieť k zníženiu dĺžky administratívnych postupov potrebných na zabezpečenie návratu a readmisie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

(9)Týmto nariadením by sa mal zosúladiť iba formát a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat a nemali by sa ním zosúlaďovať pravidlá vydávania takéhoto dokladu.

(10)Okolnosti, za ktorých by členské štáty mali zvážiť vydanie európskeho cestovného dokladu pre návrat, zahŕňajú prípady, v ktorých doklad, ktorý nie je platný, alebo už nie je platný na účely cestovania, osvedčenie vydané matričným úradom, iný úradný doklad alebo jeho kópia, preukazujú štátnu príslušnosť neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny podliehajúceho rozhodnutiu o návrate. Príkladom takýchto dokumentov je neplatný cestovný pas, preukaz totožnosti alebo preukaz laissez-passer tretích krajín, vojenská alebo námornícka knižka, vodičský preukaz, osvedčenie o štátnom občianstve, rodný list, sobášny list alebo výpis z vízového informačného systému. Členské štáty by mohli zvážiť vydanie takého dokladu aj vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny, ktorého občianstvo bolo potvrdené príslušnými orgánmi tretej krajiny, nedostal platný cestovný doklad v primeranej lehote.

(11)Obsah a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat by sa mali zosúladiť, aby sa zabezpečili vyššie technické a bezpečnostné štandardy, najmä pokiaľ ide o ochranu proti falšovaniu a pozmeňovaniu. Tento doklad by mal mať rozpoznateľné zosúladené bezpečnostné prvky. Vysoké technické a bezpečnostné štandardy už existujú a sú stanovené podľa článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 333/2002 11 , mali by sa preto uplatniť aj na európsky cestovný doklad pre návrat.

(12)V súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty s cieľom meniť alebo dopĺňať určité nepodstatné prvky vzoru európskeho cestovného dokladu pre návrat. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(13)Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súbežne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(14)Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, príslušné orgány vykonávajú svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES 12 .

(15)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie vychádza – do tej miery, že sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 13 – zo schengenského acquis, Dánsko sa v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(16)V rozsahu, v ktorom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (ES) č. 562/2006, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES 14 ; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Okrem toho, v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby boli dotknuté články 3 a 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(17)V rozsahu, v ktorom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (ES) č. 562/2006, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES 15 ; Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby boli dotknuté články 3 a 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(18)Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje – do tej miery, že sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (ES) č. 562/2006 – vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis 16 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia Rady 1999/437/ES 17 .

(19)Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje – do tej miery, že sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (ES) č. 562/2006 – vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 18 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia 1999/437ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES 19 .

(20)Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje – do tej miery, že sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (ES) č. 562/2006 – vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 20 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia 1999/437ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ 21 .

(21)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov zamýšľaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(22)S cieľom stanoviť jednotné podmienky a zabezpečiť jednoznačnosť pojmov je vhodné, aby bol tento akt prijatý vo forme nariadenia.

(23)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo vydania, stanovené v článku 19 charty.

(24)Týmto nariadením by sa malo zrušiť a nahradiť odporúčanie Rady z 30. novembra 1994,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovuje formát a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„štátny príslušník tretej krajiny“ sú štátni príslušníci tretej krajiny podľa vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES 22 ;

2.„návrat“ je návrat podľa vymedzenia v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES;

3.„rozhodnutie o návrate “ je rozhodnutie o návrate podľa vymedzenia v článku 3 bode 4 smernice 2008/115/ES.

Článok 3

Európsky cestovný doklad pre návrat

1.Formát európskeho cestovného dokladu pre návrat musí zodpovedať vzoru stanovenému v prílohe. Musí obsahovať tieto informácie o štátnom príslušníkovi tretej krajiny:

a)meno, priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátnu príslušnosť, rozpoznávacie znaky, a ak je známa, adresu štátneho príslušníka tretej krajiny v tretej krajine návratu;

b)fotografiu;

c)vydávajúci orgán, dátum vydania a obdobie platnosti.

2.Európsky cestovný doklad pre návrat sa musí vyhotoviť v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, ktorý vydáva rozhodnutie o návrate a v prípade potreby sa musí preložiť do angličtiny a francúzštiny.

3.Doklad je platný na jednu cestu do tretej krajiny návratu.

4.V prípade potreby možno k európskemu cestovnému dokladu pre návrat pripojiť dodatočné doklady potrebné pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín.

5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 6 cieľom zmeniť formát európskeho cestovného dokladu pre návrat.

Článok 4

Technické špecifikácie

1.Bezpečnostné prvky a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat sú stanovené v článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 333/2002.

2.Členské štáty zašlú Komisii a ostatným členským štátom vzor európskeho cestovného dokladu pre návrat vyhotovený v súlade s týmto nariadením.

Článok 5

Poplatky za vydanie

Európsky cestovný doklad pre návrat sa pre štátneho príslušníka tretej krajiny vydáva bezplatne.

Článok 6

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [vložiť deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 7

Zrušenie a nahradenie odporúčania Rady 30. novembra 1994

Odporúčanie Rady z 30. novembra 1994 o prijatí štandardného cestovného dokladu na vyhostenie štátnych príslušníkov tretích krajín sa týmto zrušuje a nahrádza.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť […] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) COM(2015) 240 final.

(2) COM(2015) 453 final.

(3) Ú. v. ES C 274, 19.9.1996, s. 18.

(4) Je potrebné uviesť, že pojem preukaz (laissez-passer) sa bežne používa na označenie náhradného cestovného dokladu pre návrat; odporúča sa však vyhnúť sa používaniu tohto pojmu v tejto súvislosti, pretože je ho možné zameniť za preukaz (laissez-passer) vydávaný Európskou úniou na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 1417/2003 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje forma preukazov laissez-passer vydávaných Európskou úniou (Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013, s. 26).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

(6) Nariadenie Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 4).

(7) Rozhodnutie Komisie C(2010) 319 z 27. januára 2010, ktorým sa nahrádza rozhodnutie Komisie K(96) 352 zo 7. februára 1996 stanovujúce ďalšie technické špecifikácie jednotného formátu víz [konsolidované znenie rozhodnutia K(1996) 352 a jeho pozmeňujúce rozhodnutia K(2000) 4332 z 28. decembra 2000, K(2002) 2002 z 3. júna 2002 a K(2009) 3769 z 20. mája 2009] (príloha k tomuto rozhodnutiu podlieha utajeniu so stupňom EÚ – tajné).

(8) Výsledky uvedenej ad hoc žiadosti o informácie sú dostupné na tejto adrese: http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/networks/european_migration_network/reports/docs/ad-hoc-queries/return/254_emn_ad-hoc_query_eu_laissez-passer_24august2010_wider_dissemination_en.pdf .

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

(10) Odporúčanie Rady z 30. novembra 1994 o prijatí štandardného cestovného dokladu na vyhostenie štátnych príslušníkov tretích krajín (Ú. v. ES C 274, 19.6.1996, s. 18).

(11) Nariadenie Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 4).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1).

(14) Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(15) Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(16) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(17) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

(18) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(19) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

(20) Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(21) Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19.

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).