18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/33

1.

víta návrh uznesenia Európskeho parlamentu o predchádzaní násilnej radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami, ako aj stanovisko jeho Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie;

2.

zdôrazňuje, že boj proti terorizmu a predchádzanie násilnej radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami zostáva v základnej právomoci členských štátov, ale že na dosiahnutie účinného riešenia je tiež nevyhnutná miestna, európska a medzinárodná spolupráca. Je zhrozený z nedávnych teroristických útokov spáchaných radikalizovanými a bezohľadnými jednotlivcami a vyjadruje úprimnú sústrasť obetiam a ich rodinám a priateľom. Zdôrazňuje, že tieto udalosti opäť ukázali, že je naliehavo potrebná európska a medzinárodná spolupráca v boji proti násilnej radikalizácii a medzinárodnému terorizmu. Je presvedčený, že na obranu hodnôt otvorených rešpektujúcich, inluzívnych a rozmanitých spoločností a prevenciu násilia je nevyhnutná oveľa intenzívnejšia výmena informácií a spolupráca medzi všetkými úrovňami bezpečnostných služieb a služieb presadzovania práva, ale aj sociálnymi aktérmi, občianskou spoločnosťou a jednotlivými úrovňami správy;

3.

zdôrazňuje, že nemôže byť povolený ani tolerovaný žiadny typ paralelného spoločenského modelu, ktorý je v rozpore s týmito hodnotami;

4.

nabáda európske a národné orgány, aby si v čo najväčšej miere vymieňali spravodajské informácie s miestnymi orgánmi bez ohrozovania bezpečnosti;

5.

považuje za potrebné zaoberať sa fenoménom násilnej radikalizácie, pretože je hrozbou pre občanov v Európe, ako aj pre univerzálne hodnoty Európy založené na jej kultúrnom a humanistickom dedičstve;

6.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že spolunažívanie si vyžaduje vzdelávacie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby demokracia, právny štát a zásada ľudskej dôstojnosti boli súčasťou hodnôt príslušníkov komunít v EÚ;

7.

vyzýva Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány, ako aj občiansku spoločnosť a najmä vedeckú obec, aby zintenzívnili svoje úsilie a predovšetkým spoluprácu medzi krajinami/odvetviami s cieľom preskúmať prvotné príčiny násilnej radikalizácie, proces tejto radikalizácie a rôzne vplyvy a činitele, ktoré k nej vedú, keďže to môže prispieť k vývoju nástrojov, pomocou ktorých môžu členské štáty a EÚ vypracovať politické opatrenia vychádzajúce z dôkazov;

8.

poukazuje na to, že násilná radikalizácia je medzinárodným javom a že sa možno poučiť zo skúseností získaných v mnohých iných častiach sveta. Víta v tejto súvislosti vytváranie nových a rozširovanie existujúcich multidisciplinárnych sietí, akou je napríklad sieť silných miest, ktorých cieľom je ešte užšie prepojiť mestá a iné miestne orgány na medzinárodnej úrovni v záujme posilnenia prístupov miestnej úrovne na predchádzanie násilnému extrémizmu. Zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť sieť EÚ s cieľom pomôcť dosiahnuť intenzívnejšiu miestnu a regionálnu spoluprácu v boji proti radikalizácii, násilnému extrémizmu a terorizmu. Ďalej podporuje sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii a sieť pre strategickú komunikáciu, aby pokračovali vo vytváraní účinných preventívnych opatrení, najmä zlepšením skorého odhaľovania príznakov radikalizácie na miestnej úrovni, bojom proti rétorike prostredníctvom komunikačných stratégií a vypracúvaním spoľahlivých rehabilitačných programov;

9.

konštatuje, že v Európe už existuje niekoľko nástrojov boja proti násilnej radikalizácii európskych občanov a že EÚ a jej členské štáty ich musia v plnej miere využívať a pri reakcii na výzvy, pred ktorými v súčasnosti stoja, sa musia snažiť o ich zlepšenie;

10.

zdôrazňuje, že na to, aby sa vyriešil problém radikalizácie a náboru teroristov, je nevyhnutné riešiť príčiny, a to najmä monitorovaním internetu a dialógom s náboženskými komunitami a vodcami, ako aj prostredníctvom stretnutí, celodenných akcií, osvetových kampaní a zvyšovania povedomia vo všeobecnosti so zapojením celej občianskej spoločnosti;

11.

v tejto súvislosti poukazuje na významnú úlohu siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) a novo zriadeného centra excelentnosti. Okrem toho víta pokrok, ktorý dosiahlo holandské predsedníctvo Rady Európskej únie;

12.

Zdôrazňuje, že RAN by mala vyvinúť ďalšie úsilie na dosiahnutie menších miest a obcí a umožniť malým subjektom rovnaký prístup k sieti RAN;

13.

vyzýva Európsku komisiu, aby sa snažila čo najskôr dosiahnuť dohodu, pokiaľ ide o spoločnú definíciu fenoménu násilnej radikalizácie, ktorá by bola východiskovým bodom koordinovanejšieho prístupu jednotlivých krajín, ku ktorému by prispeli aj regionálne a miestne orgány, pričom by sa tiež zohľadnila skutočnosť, že skúsenosť každého členského štátu je do veľkej miery ovplyvnená jedinečnými politickými, kultúrnymi a právnymi prvkami;

14.

keďže neexistuje všeobecne prijatá definícia násilnej radikalizácie, pod pojmom radikalizácia rozumie jav, keď ľudia považujú násilie za legitímne a/alebo ho používajú na dosiahnutie svojich politických cieľov, ktoré narúšajú demokratický právny poriadok a základné práva, z ktorých tento poriadok vychádza;

15.

násilnú radikalizáciu považuje za ideologický boj, v ktorom radikalizovaní jednotlivci a radikalizované zoskupenia chcú svojimi názormi násilne zvrátiť európsky model, ktorý je založený na ľudských právach, slobode prejavu, slobode náboženského vyznania alebo viery, právnom štáte, rovnosti mužov a žien a nediskriminácii, a ich názory sú nezlučiteľné s týmito hodnotami;

16.

zdôrazňuje, že násilná radikalizácia predstavuje komplexný a dynamický jav, ktorý sa zakladá na rade globálnych, sociologických, politických, geopolitických, ale aj osobných činiteľov, a nemožno ho posudzovať bez ich zohľadnenia. Konštatuje tiež, že znepokojujúcim nedávnym trendom sa zdá byť skutočnosť, že nielen radikáli rôznych presvedčení sa snažia obrátiť viac jednotlivcov k násiliu, ale aj niektoré skupiny sa cielene snažia naberať jednotlivcov s kriminálnou minulosťou, ktorí majú skúsenosti s násilím, na účely radikalizácie;

17.

upozorňuje, že k náboru na násilnú radikalizáciu stále častejšie dochádza za zatvorenými dverami, v online komunitách a fórach, kde je dostupné množstvo presvedčivých posolstiev prislúchajúcich k násilnej ideológii a kde je možné osloviť veľa osôb, ktoré ľahko podľahnú takýmto posolstvám;

18.

zdôrazňuje, že táto násilná radikalizácia nezodpovedá určitému profilu a že ide o mužov i ženy, a najmä mladých Európanov z rôznych sociálnych vrstiev, ktorí majú spoločné to, že sa z dôvodu rozporu identity, údajnej alebo zakúsenej nespravodlivosti, diskriminácie a sociálneho vylúčenia často cítia vylúčení zo spoločnosti;

19.

poukazuje na to, že v mnohých prípadoch ide o európskych občanov, ktorí sa v Európe narodili a chodili tu do školy, a predsa sa rozhodli pre násilnú radikálnu ideológiu;

20.

varuje, že terorizmus a násilná radikalizácia vedú k mnohým stereotypným predstavám o náboženstvách, ktoré sa zasa používajú na ospravedlnenie radikalizácie z druhej strany, ako sú neonacistické a neofašistické hnutia, a dochádza k nenávistným slovným prejavom a trestným činom z nenávisti z dôvodu rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti voči určitému názoru, viere alebo náboženstvu;

21.

konštatuje, že napriek skutočnosti, že oprávnenou hlavnou obavou z hľadiska bezpečnosti, o ktorej informovali členské štáty EÚ, sú fundamentalisti cestujúci do a z konfliktných oblastí, násilná radikalizácia sa neobmedzuje na určitú ideológiu alebo vieru, ale že k nej môže dôjsť v rôznych ideológiách a zneužitím každej viery, a že boj proti násilnej radikalizácii sa preto nemôže obmedzovať na islamský fundamentalistický radikalizmus;

22.

zdôrazňuje, že kľúčovým nástrojom boja proti násilnej radikalizácii je politický záväzok na všetkých úrovniach správy. To zahŕňa aj potrebu poučiť sa zo zlých, ako aj z dobrých skúseností v minulosti a pred zbieraním politických bodov uprednostniť otvorenosť spolupráci so všetkými silami spoločnosti, ktoré môžu pomôcť;

23.

zastáva názor, že v politike EÚ zameranej na boj proti terorizmu a predchádzanie násilnej radikalizácii musia mať ústredné postavenie ľudské práva;

24.

žiada, aby sa pri všetkých opatreniach, ktoré členské štáty a EÚ prijmú na prevenciu a potláčanie násilnej radikalizácie, dodržiavali základné práva a občianske slobody, najmä právo na súkromie, právo na ochranu údajov, prezumpcia neviny, právo na spravodlivý a riadny proces, sloboda prejavu, sloboda vierovyznania a sloboda združovania;

25.

zdôrazňuje, že ústrednú úlohu zohráva spoločnosť, v ktorej sa plne dodržiavajú ľudské práva všetkých skupín obyvateľstva a ktorá pri prevencii a potláčaní násilnej radikalizácie (vrátane potláčania diskriminácie, rasizmu a iných foriem neznášanlivosti) dodržiava všetky medzinárodné a regionálne normy;

26.

demokratické hodnoty Európskej únie pritom považuje za prostriedok, ktorý európskym občanom zaručuje slobodu;

27.

poukazuje na význam odstránenia živnej pôdy, na ktorej by sa mohlo dariť násilnej radikalizácii, počnúc rasizmom a diskrimináciou. Hoci nejestvuje vzájomný vzťah medzi rasizmom, diskrimináciou a násilnou radikalizáciou a hoci rasizmus a diskriminácia nesmú slúžiť na ospravedlnenie násilnej radikalizácie, môže sa spoločnosť, na ktorej sa všetci budú aktívne podieľať, zaručiť iba za predpokladu, že sa bude dôsledne uplatňovať politika rovnakých príležitostí a nediskriminácie;

28.

vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty a ich miestne a regionálne orgány na uplatňovanie aktívnejšej a ochotnejšej antidiskriminačnej politiky, najmä vo vzdelávaní, na trhu práce a trhu s bývaním, a inšpirovala sa pri tom politikami už uplatňovanými regiónmi, ktoré zaviedli integračné opatrenia, napr. decentralizované prijímanie. Ak chceme čeliť šíreniu radikalizmu, je v prvom rade potrebné zamerať sa na skutočnú sociálnu a kultúrnu integráciu, ktorá by bola založená na konštruktívnom dialógu medzi rozdielnymi stranami a na vzdelaní. Na tento účel je vhodné, aby všetky subjekty občianskej spoločnosti, ktorých aktivity sa zameriavajú na túto oblasť, boli podporované, ocenené a mali vhodné podmienky na to, aby vykonávali svoju činnosť účinnejšie;

29.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na jednotlivých úrovniach riadenia (na národnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ), ako aj na úrovni spoločenstiev občanov štátov a európskych občanov zaviedli kódy, súbory opatrení alebo modely osvedčených postupov, pokiaľ ide o vzťahy medzi spoločenstvami, etnikami, náboženstvami, politikami atď., ktoré umožnia užšiu vzájomnú výmenu poznatkov medzi potenciálnymi aktérmi konfliktu alebo osobami, ktoré sú vystavené násilnému radikalizmu. Najprv by išlo o čisto teoretickú rovinu, ktorá by sa mohla začať uplatňovať v praxi prostredníctvom regionálnych a národných orgánov, ako aj orgánov na úrovni EÚ;

30.

vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty a regionálne a miestne orgány pri zvyšovaní rozmanitosti na trhu práce vo všeobecnosti;

31.

dôrazne žiada členské štáty EÚ a ich miestne a regionálne orgány, aby spoločne s inštitúciami EÚ presadzovali európsky model ako model, v ktorom je rozmanitosť v Európe podstatným prvkom jej sociálnej štruktúry a základným kultúrnym bohatstvom. Základné práva Európskej únie, napríklad sloboda prejavu, právny štát a oddelenie náboženstva od štátu, ktoré túto rozmanitosť zaručujú, nesmú byť za žiadnych okolností spochybňované, či už totalitným myslením radikálnych zoskupení, alebo s ohľadom na opatrenia, ktoré sa majú prijať v boji proti násilnej radikalizácii;

32.

žiada, aby sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi vypracovali iniciatívy s cieľom zasahovať vo štvrtiach a v oblastiach, v ktorých bujnejú rôzne formy organizovanej trestnej činnosti. Tieto špecifické územia sa musia spoločne zmapovať a na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií uprednostňovať a osobitne podporovať. Proti nelegálnym kruhom, v ktorých sa môžu prať špinavé peniaze a ktoré podrývajú zásady právneho štátu, sa musí účinne policajne a justične zasahovať. Vďaka tomu nevzniknú štvrte, v ktorých absentuje právny štát, nedodržiavajú sa normy a panuje bezprávie a v ktorých už zjavne nie sú prítomné základy demokratického právneho štátu v sociálnej realite a živote jednotlivcov. Toto vákuum dáva všetky príležitosti extrémistickým sieťam, aby nezákonnou činnosťou získavali finančné prostriedky a stúpencov a spochybňovali legitímnosť demokratického právneho štátu;

33.

naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnutie príslušných súvisiacich cieľov, a to najmä pokiaľ ide o ciele 1, 4, 8, 11 a 16. Dosiahnutím týchto cieľov, ktoré sa zaviazali podporiť spoluprácou všetky členské štáty EÚ, by sa mohlo predísť hlavným príčinám radikalizácie a extrémizmu v Európe a vo svete. Pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja sa takisto realizujú na území Únie a že základnými podmienkami pre ľudský rozvoj všetkých občanov sveta sú dôstojnosť, inklúzia, odolnosť a udržateľnosť. Táto cesta smerom k udržateľnému ľudskému rozvoju nie je len preventívnym opatrením proti radikalizácii a extrémizmu, ale je to aj spôsob, ako napokon zabezpečiť rešpektovanie ľudských práv všetkých obyvateľov našej planéty;

34.

pripomína význam predchádzania vzniku zanedbaných štvrtí bez rozmanitosti a s prevahou určitého etnicko-kultúrneho spoločenstva. Európska komisia musí svojim členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom pomáhať podporovať sociálnu súdržnosť a inklúziu ako nástroj predchádzania násilnej radikalizácii a musí členské štáty povzbudiť, aby sprístupnili prostriedky potrebné na dosiahnutie pokroku v tomto úsilí;

35.

vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla finančné prostriedky, ktoré by miestnym orgánom umožnili identifikovať a prepojiť ľudí a siete schopné produkovať protiargumenty;

36.

domnieva sa, že je dôležité rozvíjať protiargumenty v rámci moslimskej komunity a mobilizovať tých moslimov, ktorí odmietajú pokusy extrémistov zmocniť sa ich náboženstva. Vyzýva starostov a primátorov, aby spolupracovali s miestnymi moslimskými komunitami pri rozvoji takýchto protiargumetov;

37.

žiada, aby sa novým utečencom a novým migrantom poskytli v našej spoločnosti skutočné počiatočné príležitosti tým, že sa im v každom členskom štáte, regióne a obci poskytne poradenstvo o prispôsobených integračných kurzoch, ktoré by sa mohli aktívnejšie zamerať na otázky, ako sú rovnosť mužov a žien, oddelenie náboženstva od štátu, demokratické záujmy a znášanlivosť, právne zásady platné pre všetkých občanov a všeobecne platné pravidlá správania na verejnosti, a praktickými príkladmi poukázať na vplyv týchto oblastí na spoločnosť, pričom rozhodujúci význam musí mať znalosť jazyka príslušnej krajiny, ktorý je nástrojom na sprostredkovanie spoločných hodnôt, poznatkov a identity;

38.

vyzýva Komisiu, aby sa takisto vážne zaoberala nezamestnanosťou alochtónneho obyvateľstva a predčasným ukončovaním školskej dochádzky v spolupráci s miestnymi orgánmi a regiónmi, ktoré sú obzvlášť postihnuté týmito javmi, pretože tieto problémy a následná nedostatočná perspektíva pre mladých ľudí môžu byť významnou živnou pôdou násilnej radikalizácie;

39.

nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby vypracovali taký politický postup, v ktorom sa nástroje sociálnej politiky (vrátane opatrení zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, integrácie a nediskriminácie), humanitárna pomoc a iné oblasti politiky skombinujú so špecifickými opatreniami v záujme prevencie a potláčania násilnej radikalizácie;

40.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby si pri prevencii a potláčaní násilnej radikalizácie boli všetci aktéri na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni vedomí svojej zodpovednosti;

41.

poukazuje na rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri prevencii a potláčaní násilnej radikalizácie, keďže ide o orgány, ktoré sú ako prvé a najviac postihované týmto problémom a majú právomoc spolupracovať s inými aktérmi, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení tejto problematiky;

42.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby európske mestá a regióny dostávali finančné prostriedky z fondov EÚ a aby k nim mali prístup najmä miestne a regionálne orgány s cieľom realizovať projekty alebo programy zamerané na predchádzanie násilnému radikalizmu, ako aj kampane zamerané na zisťovanie problémov, ktoré môžu vyvolávať konflikty, a na zvyšovanie povedomia obyvateľov.

43.

uvedomuje si, že môžu jestvovať veľké rozdiely medzi členskými štátmi v rozsahu, v akom sa zasadzujú za potláčanie nebezpečenstva násilnej radikalizácie a za predchádzanie náboru teroristickými organizáciami, a že niektoré členské štáty už prijali účinné opatrenia, kým iné v tom zaostávajú;

44.

súhlasí s tým, že je potrebné zintenzívniť výmenu informácií a operačnú spoluprácu, dosiahnuť pokrok v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami a bojovať proti financovaniu terorizmu. Okrem toho zastáva názor, že je nevyhnutné vytvoriť účinné nástroje na kontrolu „skrytého internetu“ (dark web), ktorý často slúži na šírenie radikálneho obsahu, a posilniť kontroly na vonkajších hraniciach na základe ukazovateľov rizík;

45.

žiada Komisiu, aby pomohla členským štátom pri koordinácii ich stratégií poskytovaním informácií a skúseností, ktorými disponujú ich miestne a regionálne orgány, zoskupovaním osvedčených postupov a zručností, hodnotením prijatých opatrení a spoluprácou na prijatí nových iniciatív za boj proti násilnej radikalizácii;

46.

vyzýva Komisiu, aby zdôraznila dôležitú úlohu miestnych orgánov pri predchádzaní radikalizácii a násilnému extrémizmu a podporovala túto kľúčovú úlohu tým, že dá prioritu vytvoreniu európskeho rámca činnosti v boji proti násilnej radikalizácii na miestnej, regionálnej a štátnej úrovni, ktorý členským štátom poskytne odporúčania ako v tejto oblasti vyvinúť (alebo ďalej vyvíjať) vlastnú politiku;

47.

žiada Komisiu, aby sa zasadzovala za ďalšie zhromažďovanie a sprístupňovanie osvedčených postupov v usmerňujúcej pracovnej príručke, ktoré sú už dostupné okrem iného prostredníctvom centra excelentnosti RAN, čím budú miestne samosprávy, ktoré majú často obmedzené kapacity, podporované vo vývoji vlastných miestnych opatrení;

48.

považuje za nevyhnutné, aby Komisia podporovala miestne a regionálne orgány pri rozvoji miestnych a národných prevenčných stratégií potláčania násilnej radikalizácie, napríklad tým, že zainteresovaným orgánom poskytne odborníkov centra excelentnosti RAN. Zdôrazňuje význam výmeny skúseností medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako sú osvedčené postupy a získané poznatky;

49.

zastáva názor, že celkový politický postup riešenia problematiky násilnej radikalizácie pozostáva z troch úrovní: prevencia (predchádzanie násilnej radikalizácii, napríklad odstránením živnej pôdy), intervencia (špecializované výchovné sprevádzanie osôb náchylných na násilnú radikalizáciu) a represia (ucelená justičná odozva na jav násilnej radikalizácie);

50.

považuje za dôležité, aby celoštátne, regionálne a miestne orgány investovali do špecifických preventívnych a intervenčných opatrení na boj proti radikalizácii, a neuplatňovali len reaktívnu a represívnu politiku. Rovnako dôležité je financovať výskumné programy zamerané na pochopenie príčin radikalizmu a spôsob boja proti nemu;

51.

vidí dôležitú úlohu občianskych organizácií a miestnych aktérov pri rozvoji projektov prevencie a potláčania násilnej radikalizácie, ktoré budú prispôsobené ich obci alebo organizácii, a zdôrazňuje, že je potrebný prístup založený na účasti a konzultácii so zapojením viacerých partnerov a sektorov, pretože násilná radikalizácia je multidisciplinárnym problémom, ktorý si vyžaduje multidisciplinárne riešenia. Podporuje preto úzku spoluprácu medzi všetkými aktérmi organizovanej občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach a intenzívnejšiu spoluprácu medzi zainteresovanými stranami pracujúcimi v teréne, ako sú združenia a mimovládne organizácie;

52.

zdôrazňuje potrebu dialógu medzi kultúrami rôznych komunít, vedúcich predstaviteľov a odborníkov, ktorého cieľom bude v prvom rade lepšie pochopiť násilnú radikalizáciu, čo tiež prispeje k jej lepšej prevencii;

53.

vidí dôležitú úlohu občianskych organizácií a miestnych aktérov pri rozvoji projektov prevencie a potláčania násilnej radikalizácie, ktoré budú prispôsobené ich obci alebo organizácii;

54.

v tejto súvislosti považuje za úplne nevyhnutné, aby sa pre pracovníkov prvého kontaktu a terénnych pracovníkov pripravili také špecializované školenia, vďaka ktorým budú schopní rozpoznať znepokojivé zmeny v správaní a budú môcť správne postupovať pri výchovnom sprevádzaní mladých ľudí náchylných na násilnú radikalizáciu;

55.

za nevyhnutné považuje aj špecializované školenia pre tvorcov politiky a politikov pôsobiacich na rôznych politických úrovniach, vďaka ktorým budú lepšie chápať význam cieleného preventívneho pôsobenia a nevyhnutnosť povinného oboznamovania s touto problematikou;

56.

žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty pri uskutočňovaní osvetových kampaní na zvýšenie povedomia mládeže a mladých dospelých o problematike násilnej radikalizácie, pri ktorých sa bude stimulovať kritické uvažovanie;

57.

považuje za potrebné, aby sa v každom členskom štáte zriadili nevyhnutné štruktúry na odhalenie radikalizácie zodpovedné za strategickú komunikáciu a protiargumentáciu, ktoré budú prispôsobené realite každej krajiny a skupinám jej obyvateľstva, budú poskytovať poradenstvo a individuálne výchovné sprevádzanie osôb, pri ktorých hrozí, že sa budú radikalizovať, a pre rodiny, priateľov, učiteľov a iné kontaktné osoby budú kontaktným miestom na ohlasovanie možnej radikalizácie a získanie pokynov, ako na to reagovať. Takéto štruktúry by sa mali vytvoriť v úzkej spolupráci medzi európskou, národnou, miestnou a regionálnou úrovňou;

58.

považuje za potrebné, aby individuálne mentorské programy dostatočne zodpovedali prostrediu a okoliu, v ktorom jednotlivec žije, a preto má zásadný význam zapájať do navrhovania týchto programov miestne a regionálne orgány, ako aj sociálne subjekty, ktoré sa tejto problematike venujú v teréne. Domnieva sa, že športové, kultúrne a vzdelávacie ustanovizne môžu pri integrácii pôsobiť ako rámec na zmenšovanie prekážok;

59.

konštatuje, že združenia a organizácie, do činnosti ktorých nezasahujú orgány správy, môžu dosahovať veľmi dobré výsledky pri opätovnom začleňovaní radikalizovaných občanov do spoločnosti;

60.

je presvedčený, že treba presadzovať vzdelávacie programy podporujúce kritické myslenie a intelektuálnu otvorenosť, ako aj znalosti a zásady, na ktorých spočíva náš demokratický právny štát;

61.

domnieva sa, že v záujme opätovného začlenenia do spoločnosti sa sprievodné opatrenia musia ponúknuť aj odsúdeným osobám po návrate z väzenia a že aj vo väzeniach sa musí vyvinúť účinná stratégia na odhaľovanie a potláčanie radikalizácie;

62.

zdôrazňuje, že experti v preventívnych oblastiach boja proti radikalizácii a v zaobchádzaní s radikalizovanými väzňami vo väzeniach musia konať v súlade s normami národnej bezpečnosti každej krajiny. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné dosiahnuť integrovaný a koordinovaný priestor na zásah, v ktorom budú prevencia, politiky boja proti terorizmu a zamestnanci väzení konať súdržne v súlade so zásadami stanovenými jasnými bezpečnostnými normami a modelmi;

63.

dôrazne vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by sa tieto individuálne mentorské programy mohli uznať za opatrenia v boji proti násilnej radikalizácii, čím by sa zabezpečilo, že pozornosť sa bude venovať nielen odhaľovaniu násilnej radikalizácie, ale aj opätovnému začleňovaniu ľudí do spoločnosti;

64.

zdôrazňuje význam spájania programov individuálnej deradikalizácie s inými opatreniami, ako je vytváranie partnerstiev so zástupcami spoločenstiev, investovanie do sociálnych a lokálnych projektov na odstránenie hospodárskej a zemepisnej marginalizácie, ako aj mentorských programov pre odcudzených a vylúčených mladých ľudí, u ktorých je riziko radikalizácie;

65.

zdôrazňuje význam rodinnej podpory v boji proti násilnej radikalizácii. Niektorí odborníci tvrdia, že sa často kladie príliš veľký dôraz na prácu s jednotlivcami namiesto práce s rodinami. Rodiny by mohli pomáhať pri predchádzaní radikalizácii a pri opätovnom začleňovaní radikalizovaných jednotlivcov vrátane tých, ktorí sa vrátia z oblastí konfliktov. Vyzýva preto členské štáty a ich miestne a regionálne orgány, aby uznali význam tejto podpory a potrebu pomáhať rodinám v takejto situácii vytvorením vhodných programov;

66.

zdôrazňuje, že nedávny výskum naznačuje, že ženy sa čoraz častejšie radikalizujú a sú cieľom náboru do teroristických organizácií, a domnieva sa, že EÚ a členské štáty musia pri vypracúvaní stratégií predchádzania radikalizácii aspoň do určitej miery zohľadňovať tento rodový rozmer. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi uplatňovali prísnejšiu politiku rovnosti mužov a žien vychádzajúc z toho, že ide o základ nášho európskeho modelu spolužitia. V tejto súvislosti požaduje, aby sa rozhodnejšie preventívne a represívne vystupovalo proti sexuálnemu obťažovaniu a násiliu;

67.

žiada Komisiu, aby poskytovala svoju podporu všeobecným programom, ktoré budú mladým ženám dodávať odvahu, aby sa snažili o väčšiu rovnosť;

68.

považuje za zásadné, aby sa v každom členskom štáte v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi vytvoril systém varovania v záujme získania pomoci a výchovného sprevádzania, čím by sa okoliu alebo rodine poskytla pomoc alebo sa im umožnilo ľahko a rýchlo podať oznámenie, ak sa u nejakej osoby náhle objaví správanie, ktoré môže poukazovať na progresívnu násilnú radikalizáciu, alebo ak nejaká osoba odíde, aby vstúpila do teroristickej organizácie;

69.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že „horúce linky“ priniesli výsledky, ale že treba rozlišovať medzi ohlasovňami násilnej radikalizácie (oznamovacia linka) a miestami podpory priateľov a rodiny pri riešení výnimočnej situácie (linka pomoci);

70.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je možné zriadiť takýto systém vo všetkých členských štátoch EÚ;

71.

nakoniec zdôrazňuje, že tieto opatrenia je možné realizovať len pomocou dlhodobých programov spoločenských investícií, a dôrazne vyzýva Komisiu aj členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby z tejto vízie vychádzali pri príprave politiky prevencie a potláčania násilnej radikalizácie, a zároveň ju žiada, aby zabezpečila, že pri príprave opatrení na boj proti násilnej radikalizácii sa bude veľmi pozorne sledovať vplyv, ktorý by tieto opatrenia mohli mať z dlhodobého hľadiska na budúcnosť inkluzívnej a interkultúrnej európskej spoločnosti.