V Bruseli1. 10. 2015

COM(2015) 481 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o pokroku pri vytváraní chránených morských oblastí (v zmysle požiadaviek článku 21 rámcovej smernice 2008/56/ES o morskej stratégii)


SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o pokroku pri vytváraní chránených morských oblastí (v zmysle požiadaviek článku 21 rámcovej smernice 2008/56/ES o morskej stratégii)

1.Úvod

Mnohé morské druhy v európskych moriach zaznamenali v dôsledku ľudskej činnosti pokles veľkosti populácie, zmenšovanie prirodzeného areálu a stratu prirodzených biotopov 1 .

Organizácia Spojených národov prejavuje v posledných dvoch desaťročiach znepokojenie nad stavom oceánov a morskej biodiverzity 2 . V rámci Dohovoru o biologickej diverzite sa EÚ zaviazala zabezpečiť ochranu 10 % svojich pobrežných a morských regiónov. Tento cieľ je zohľadnený aj v cieli udržateľného rozvoja 14, ktorým je chrániť a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje v zmysle udržateľného rozvoja 3 .

Európska únia prijala v roku 2011 stratégiu v oblasti biodiverzity, aby na svojom území do roku 2020 zastavila stratu biodiverzity a zhoršovanie stavu ekosystémových služieb. Na základe smernice o biotopoch 4 vznikla povinnosť zriaďovať osobitné chránené územia, ktorá platí aj pre pobrežné a morských biotopy. Okrem toho je na morskú biodiverzitu zameraná aj Rámcová smernica o morskej stratégii 5 (ďalej len „smernica MSFD“).

Na základe smernice MSFD sú členské štáty povinné prijať programy opatrení 6 , aby do roku 2020 dosiahli dobrý environmentálny stav svojich morských vôd 7 . Programy opatrení zahŕňajú opatrenia priestorovej ochrany, čím vznikajú koherentné a reprezentatívne sústavy chránených morských oblastí (marine protected areas, MPA) 8 . Chránené morské oblasti sú opatrením na ochranu ohrozených druhov a biotopov v európskych moriach. Presnejšie ide o:

-geograficky vymedzené morské oblasti,

-ktorých primárnym a jasne stanoveným cieľom je ochrana prírody,

-a ktoré sú regulované a spravované prostredníctvom právnych alebo iných účinných prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa 9 .

Ukázalo sa, že dobre spravované európske morské chránené oblasti majú pozitívne ekologické účinky. V morských rezerváciách s vysokým stupňom ochrany sa hustota druhov 10 v priemere zvýšila o 116 %, biomasa rastlín a živočíchov sa v priemere zvýšila o 238 %, telesná veľkosť živočíchov sa zväčšila o 13 % a druhová rozmanitosť sa zvýšila o 19 % 11 .

Tým, že účinne spravované chránené morské oblasti prispievajú k zachovaniu morí a oceánov v zdravom a udržateľnom stave, podporujú aj služby, ktoré moria a oceány poskytujú. Úloha chránených morských oblastí sa teda neobmedzuje na ochranu prírody, keďže tieto oblasti vytvárajú ekonomický prínos pre spoločnosť – sú „zelenými“ základmi, na ktorých stojí „modrá“ ekonomika. Ako príklad možno uviesť, že celkový prínos morských lokalít sústavy Natura 2000 sa v roku 2011 odhadoval na približne 1,5 miliardy EUR ročne. Ak by sa rozloha morských lokalít sústavy Natura 2000 zdvojnásobila, tento prínos by mohol narásť na 3,2 miliardy EUR 12 .

Chránené morské oblasti môžu prinášať socio-ekonomické prínosy rôznymi spôsobmi. Zvýšením biomasy druhov môžu chránené morské oblasti prispieť k obnove populácií rýb 13 . Sú dôkazy o tom, že pozitívne účinky chránených morských oblastí sa šíria aj do susediacich rybolovných oblastí. Ako príklad možno uviesť, že zriadením morskej rezervácie na ostrovoch Islas Columbretes v Španielsku sa v okolitých rybolovných oblastiach zvýšili úlovky o 10 % ročne 14 .

Čistá voda, zdravé biotopy a bohatá morská biodiverzita sú navyše jedným zo základov cestovného ruchu v pobrežných a morských regiónoch. Chránené morské oblasti sa môžu stať hlavnými turistickými atrakciami, ktoré oživia hospodárstvo pobrežných a morských regiónov 15 . Cestovný ruch v morskom prírodnom parku Veľkej koralovej bariéry v Austrálii, ktorý je lokalitou Svetového dedičstva UNESCO, priniesol v roku 2012 približne 6,4 miliardy USD v priamych výdavkoch, 5,2 miliardy USD v pridanej hodnote a ekvivalent zodpovedajúci vyše 64 000 plnoúväzkovým pracovným miestam 16 .

Napokon treba uviesť, že zlepšovaním stavu morského prostredia môžu chránené morské oblasti posilniť iné morské ekosystémové služby, ku ktorým patrí napríklad asimilácia odpadov, ochrana pobrežia a povodňový manažment 17 . Z odhadov vyplýva, že označenie britskej sústavy chránených morských oblastí prinieslo peňažnú hodnotu 8,2 miliardy GBP z hľadiska regulácie plynov a regulácie klímy a 1,3 miliardy GBP z hľadiska kolobehu živín 18 .

V tejto správe sa hodnotí pokrok, ktorý do konca roka 2012 dosiahli členské štáty pri vytváraní chránených morských oblastí. Ide o správu v zmysle požiadaviek článku 21 smernice MSFD. Táto správa vychádza z práce, ktorú vykonala Európska environmentálna agentúra (EEA) pri posudzovaní sústavy európskych MPA. Zameriava sa na pokrok, ktorý členské štáty dosiahli pri vytváraní chránených morských oblastí (oddiel 2) pred preskúmaním koherencie a reprezentatívnosti sústav MPA v zmysle požiadaviek článku 13 ods. 4 (oddiel 3). Posledný oddiel obsahuje výhľady do budúcnosti z hľadiska práce, ktorú je ešte potrebné vykonať. K správe sú pripojené dve technické prílohy, ktoré obsahujú vymedzenie pojmov použitých v správe, opis európskeho a medzinárodného právneho kontextu vytvárania chránených morských oblastí a tabuľky s údajmi použitými ako podklad pre správu.

2.Posúdenie dosiahnutého pokroku

V roku 2015 uverejní EEA správu o európskych morských chránených oblastiach 19 . Podľa daného posúdenia Európa od roku 1993, t. j. od nadobudnutia platnosti Dohovoru o biologickej diverzite 20 , vynaložila značné úsilie na označovanie chránených morských oblastí a vytváranie sústav MPA. Na konci roku 2012 bolo 5,9 % európskych morí 21 označených ako chránené morské oblasti, no medzi jednotlivými regiónmi sú v stupni pokrytia týmito územiami veľké rozdiely. V troch z desiatich morských subregiónoch predstavovali v roku 2012 chránené morské oblasti vyše 10 % územia, kým v dvoch regionálnych moriach to boli len 2 % územia 22 (tabuľka 1). Okrem regionálnych rozdielov boli zaznamenané veľké rozdiely v zastúpení chránených morských oblastí v šelfových a oceánskych vodách (tabuľka 2). Treba uviesť, že rozloha chránených morských oblastí od roku 2012 vzrástla, keďže niektoré členské štáty označili značný počet oblastí ako chránené morské oblasti.

V správe EEA sa rozlišujú tri druhy chránených morských oblastí v Európe: morské lokality Natura 2000, oblasti označené v rámci regionálnych morských dohovorov a jednotlivé národné chránené morské oblasti. Treba uviesť, že tieto tri typy chránených morských oblastí sa môžu prekrývať (t. j. daná lokalita alebo jej časť môže byť označená v rámci viac ako jedného regiónu), na ich označovanie sa uplatňujú rôzne postupy a podliehajú rôznym právnym požiadavkám.

2.1 Morské lokality Natura 2000

Morská sústava Natura 2000 predstavuje významný úspech, keďže z hľadiska rozlohy ide o bezkonkurenčne najväčšiu skupinu chránených morských oblasti v Európe. Na konci roku 2012 zaberala vyše 228 000 km², t. j. vyše 4 % európskych morí. Lokality Natura 2000 však nie sú v jednotlivých morských regiónoch zastúpené rovnomerne. V subregióne Severného mora predstavujú morské lokality Natura 2000 takmer 18 % vôd a v Baltskom mori 12 % vôd. V iných regiónoch (napríklad Iónske more, Jadranské more a Makaronézia) predstavujú morské lokality Natura 2000 menej ako 2 % vôd 23 (tabuľka 3).

Podobne platí, že lokalít Natura 2000 bolo oveľa viac v pobrežných oblastiach 24 . 33,3 % lokalít Natura 2000 sa nachádzalo v príbrežných vodách, 11,3 % v pobrežných vodách a 1,7 % v oceánskych vodách 25 . V rámci sústavy Natura 2000 teda ešte neboli chránené niektoré významné charakteristické prvky morského prostredia oceánskych vôd. S podporou smernice o biotopoch lokality Natura 2000 súčasne ponúkajú silný právny rámec na ochranu lokalít a udržateľného riadenia ľudskej činnosti v nich a pobrežné členské štáty sa snažia uvedenú situáciu zlepšiť.

2.2 Chránené morské oblasti vytvorené v rámci regionálnych morských dohovorov

Sústavy MPA v rámci regionálnych morských dohovorov sa výrazne prekrývajú s lokalitami Natura 2000 a národnými lokalitami chránených morských oblastí. Regionálne morské dohovory však predstavujú dôležitú platformu pre spoluprácu členských štátov pri príprave a uplatňovaní ekosystémového prístupu na označovanie a spravovanie chránených morských oblastí. Regionálne morské dohovory sú teda jednou z hybných síl rozširovania európskej sústavy MPA 26 .

Región Baltského mora bol prvým regionálnym morom v Európe, kde podiel chránených oblastí prekročil 10 % vôd. Keď komisia HELCOM posudzovala túto sústavu MPA v roku 2010, bol tento podiel 10,3 %. V roku 2012 predstavovala sústava MPA v Baltskom mori 12,4 % posudzovanej oblasti 27 .

Značný pokrok možno pozorovať aj v niektorých oblastiach severovýchodného Atlantického oceánu. Jedným príkladom je subregión Severného mora, ktorý má najväčší podiel chránených morských oblastí v Európe (takmer 18 %). V roku 2012 predstavovali chránené morské oblasti v severovýchodnom Atlantiku v priemere 3,2 % posudzovanej oblasti 28 .

V Stredozemnom mori predstavovali v roku 2012 chránené morské oblasti v priemere 9,7 % oblastí posudzovaných agentúrou EEA. Vzhľadom na nedostatok dostupných údajov nemohla EEA posúdiť rozlohu chránených morských oblastí v Čiernom mori (tabuľka 4).

2.3 Národné chránené morské oblasti

Členské štáty navyše označili chránené morské oblasti s cieľom chrániť charakteristické prvky národného záujmu. Tieto lokality sa môžu stať súčasťou sústavy Natura 2000 a sústav v rámci regionálnych morských dohovorov, resp. môžu byť autonómne. Stupeň konvergencie medzi sústavami MPA označenými v rámci rôznych systémov je v každom členskom štáte iný. V priemere išlo o úroveň 68,2 % v prípade národných lokalít a lokalít v rámci regionálnych morských dohovorov (t. j. vyše dvoch tretín celkovej rozlohy národných a regionálnych chránených morských oblastí bolo označených v rámci oboch systémov) a o úroveň 54,5 % v prípade národných lokalít a morských lokalít Natura 2000 29 . Nebolo možné preukázať, že by viacnásobným označením dochádzalo k zvýšeniu úrovne ochrany v chránených morských oblastiach.

3.Koherentné a reprezentatívne sústavy chránených morských oblastí

V súčasnosti neexistuje celoeurópska metóda posudzovania koherencie a reprezentatívnosti európskych sústav MPA. Regionálne morské dohovory však zohrali dôležitú úlohu pri definovaní kritérií posudzovania koherencie sústavy MPA. Koherencia sústavy MPA bola posúdená komisiou OSPAR, komisiou HELCOM, Centrom regionálnych činností pre osobitne chránené oblasti (RAC/SPA) zriadeným podľa Barcelonského dohovoru, ako aj v organizáciou MedPAN v Stredozemí.

Komisia OSPAR definuje ekologickú koherenciu sústavy MPA na základe šiestich kritérií: charakteristické prvky, reprezentatívnosť, viacnásobný výskyt, prepojenosť, odolnosť a primeranosť/životaschopnosť 30 . Prvé hodnotenie sústavy MPA komisie OSPAR sa uskutočnilo v roku 2010 a vyplynulo z neho, že vzhľadom na priestorové rozmiestnenie chránených morských oblastí ju nemožno považovať za ekologicky koherentnú. Komisia OSPAR sa v roku 2012 opätovne pokúsila posúdiť ekologickú koherenciu svojej sústavy MPA, no vzhľadom na nedostatok relevantných údajov o výskyte druhov a biotopov nemohla dospieť k úplne výpovedným záverom. V roku 2012 sa mohlo uskutočniť len hrubé posúdenie priestorového rozmiestnenia chránených morských oblastí, na základe čoho možno usúdiť, že sústava MPA komisie OSPAR pravdepodobne nie je ekologicky koherentná. Sústava však začala vykazovať znaky koherencie v niektorých subregiónoch, napríklad v Severnom mori a do istej miery aj v Keltskom mori 31 .

Komisia HELCOM identifikovala pre ekologickú koherenciu štyri kritériá: primeranosť, reprezentatívnosť, viacnásobný výskyt charakteristických prvkov a prepojenosť. Napriek rastúcemu počtu označených oblastí na svojom území komisia HELCOM v roku 2010 usúdila, že sústavy MPA v Baltskom mori zatiaľ nie sú ekologicky koherentné 32 .

Organizácia Medpan-RAC/SPA v roku 2012 posúdila koherenciu sústavy MPA v Stredozemí na základe dvoch kritérií: reprezentatívnosť a prepojenosť. Z posúdenia vyplynulo, že stredozemnú sústavu MPA nemožno považovať ani za koherentnú, ani za reprezentatívnu 33 . Ako najlepšie prepojený región v Stredozemnom mori bola uvedená západná časť Stredozemného mora.

V roku 2014 pripravili externí konzultanti pre Komisiu štúdiu, ktorá bola prvým pokusom o vypracovanie spoločného súboru kritérií a metodiky na posudzovanie koherencie a reprezentatívnosti európskych sústav MPA 34 . Na základe štúdie sa zistilo, že v testovanej oblasti v Baltskom mori nie je sústava MPA koherentná. Komisia bude naďalej pracovať na zdokonalení metodiky posudzovania sústav MPA v rámci celej EÚ.

4.Závery a výhľad do budúcnosti

Chránené morské oblasti predstavujú základné nástroje priestorového spravovania slúžiace na ochranu prírody. Môžu fungovať ako oblasti ochrany ohrozenej biodiverzity našich morí a oceánov. Tým, že podporujú odolnosť ekosystémov, vytvárajú funkčné sústavy MPA hodnotné prínosy pre spoločnosť. K týmto socio-ekonomickým prínosom patrí aj vytváranie pracovných miest, zásobovanie potravinami či regulácia klímy. Chránené morské oblasti sú teda vynikajúcim príkladom konvergencie medzi „modrým“ a „zeleným“ hospodárstvom.

Odkedy v roku 1993 nadobudol platnosť Dohovor o biologickej diverzite, európska sústava MPA sa výrazne rozšírila a v roku 2012 predstavovala takmer 6 % európskych morí. Táto správa poukazuje na obrovský pokrok, ktorý sa v Európe dosiahol pri vytváraní chránených morských oblastí. Od roku 2012 bolo označených ešte viac chránených morských oblastí 35 , a to nie je zďaleka koniec. Naďalej bude prebiehať snaha o to, aby najmenej 10 % európskych morí bolo chránených koherentnými sústavami MPA 36 .

Ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa čoraz viac uskutočňujú prostredníctvom politického rámca EÚ, ktorý poskytuje vynikajúcu príležitosť na označovanie a integrované spravovanie chránených morských oblastí. Rámcová smernica o morskej stratégii, smernica o biotopoch a smernica o vtákoch, smernica o námornom priestorovom plánovaní a zreformovaná spoločná rybárska politika obsahujú ustanovenia, ktoré môžu v nadchádzajúcich rokoch pomôcť pri rozširovaní európskych sústav MPA.

V záujme úplného využitia ich potenciálu sa v chránených morských oblastiach musia vykonávať riadiace opatrenia 37 , ktorých účinné monitorovanie a presadzovanie by sa malo zabezpečiť. K riadiacim opatreniam môžu patriť plány spravovania samotných chránených morských oblastí a opatrenia priestorovej ochrany v susediacich oblastiach ako doplňujúci nástroj na posilnenie vplyvu chránených morských oblastí. V záujme podpory koncepcie „zelenej“ a „modrej“ infraštruktúry by chránené morské oblasti mali byť neoddeliteľnou súčasťou námorných priestorových plánov 38 , aby sa zabezpečilo a zlepšilo poskytovanie viacerých ekosystémových služieb z tej istej oblasti. Tento integrovaný prístup má zásadný význam aj z hľadiska zabezpečenia zmiernenia tlakov vyvíjaných na moria a teda posilnenia odolnosti ekosystémov.

Komisia bude naďalej podporovať vnútroštátne a medzinárodné úsilie o označovanie a efektívne spravovanie chránených morských oblastí, ako aj vykonávanie iných opatrení priestorovej ochrany morskej biodiverzity. Komisia podnikne najmä tieto kroky:

pomocou lepšej komunikácie alebo poradenstva podporí členské štáty pri účinnom a integrovanom uplatňovaní platných právnych predpisov, napríklad v súvislosti s článkom 11 nariadenia o SRP,

podporí jednotné chápanie článku 13 ods. 4 smernice MSFD,

bude ďalej rozvíjať metodiku EÚ na posudzovanie koherencie a reprezentatívnosti sústavy MPA,

prostredníctvom existujúcich finančných mechanizmov EÚ, najmä Európskeho námorného a rybárskeho fondu a programu LIFE alebo prostredníctvom prebiehajúcich procesov (napríklad biogeografický proces v rámci Natura 2000) bude podporovať členské štáty pri zvyšovaní počtu označených chránených morských oblastí, a to najmä v oceánskych vodách, a účinnom spravovaní chránených morských oblastí 39 ,

bude podporovať inkluzívne štruktúry riadenia chránených morských oblastí, ktoré umožňujú širokú účasť zainteresovaných strán (napríklad miestnych orgánov, miestnych spoločenstiev, hospodárskych subjektov atď.) pri spravovaní chránených morských oblastí,

v prípade potreby bude na úrovni EÚ naďalej pracovať na podporných mechanizmoch na účinné presadzovanie a kontrolu opatrení riadenia chránených morských oblastí,

bude podporovať výskum na európskej úrovni a podporovať úsilie členských štátov o doplnenie chýbajúcich poznatkov, ktoré bránia účinnému spravovaniu a posudzovaniu chránených morských oblastí 40 ,

vypracovaním štúdií a spoluprácou s medzinárodnými organizáciami ako je OECD bude prispievať k stanoveniu hospodárskych prínosov chránených morských oblastí 41 ,

zabezpečí zastúpenie EÚ na rokovaniach o vykonávacej dohode k dohovoru UNCLOS v záujme ochrany a udržateľného využívania biodiverzity v oblastiach mimo právomoci štátov 42 s cieľom dosiahnuť, aby sa v týchto oblastiach lepšie uplatňovali články 192 a 194 ods. 5 daného dohovoru.

Komisia vypracuje ďalšiu správu o pokroku pri vytváraní chránených morských oblastí v kontexte vykonávania smernice MSFD, t. j. správu Komisie o programoch opatrení predložených členskými štátmi 43 . Táto správa bude slúžiť ako základ pre toto posúdenie. Pokrok dosiahnutý pri vytváraní chránených morských oblastí v Európe sa posúdi aj v roku 2019, keď Komisia vyhodnotí prvý cyklus vykonávania smernice MSFD 44 . Vďaka cielenému úsiliu na všetkých úrovniach by malo byť možné dosiahnuť ciele stanovené v právnych predpisoch EÚ a v medzinárodných právnych predpisoch a politikách a do roku 2020 zvýšiť v Európe rozlohu chránených morských oblastí nad 10 % vôd 45 .

(1)

European Environment Agency (2015) State of the Environment Report [Správa Európskej environmentálnej agentúry o stave životného prostredia (2015)]. http://www.eea.europa.eu/soer-2015/europe/marine-and-coastal .

(2)

Pozri napríklad: Agenda 21, https://sustainabledevelopment.un.org/content/documents/Agenda21.pdf a rezolúcia VZ OSN A/RES/66/288 – The Future We Want (Budúcnosť, ktorú chceme) z 27. júla 2012 http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N11/476/10/PDF/N1147610.pdf?OpenElement .

(3)

Rezolúcia VZ OSN A/69/L.85 z 12. augusta 2015, http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/69/L.85&Lang=E .

(4)

Smernica 92/43/EHS.

(5)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (ďalej len „smernica MSFD“) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008).

(6)

Článok 13 smernice MSFD.

(7)

Morské vody sú vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice MSFD.

(8)

Článok 13 ods. 4 smernice MSFD.

(9)

Podrobnejšia definícia sa nachádza v prílohe, s. 8.

(10)

Počet rastlín a živočíchov v danej oblasti.

(11)

Fenberg, P. B., et al. (2012) „The science of European marine reserves: Status, efficacy, and future needs“, Marine Policy 36(5), s. 1012 – 1021.

(12)

Európska komisia (2013), „The Economic Benefits of the Natura 2000 Network“ (Ekonomický prínos sústavy Natura 2000). http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/financing/docs/ENV-12-018_LR_Final1.pdf .

(13)

Dobre spravované chránené morské oblasti obsahujú v porovnaní s rybolovnými oblasťami vyše päťnásobok celkovej biomasy veľkých rýb a štvornásobok biomasy žralokov. Edgar, G. J. et al. (2014) „Global conservation outcomes depend on marine protected areas with five key features“, Nature 506, s. 216 – 220.

(14)

Sala, E. (2012) „Here is one great way to save fish – and the fishing industry“ in Tackling Science Challenges, Harvard Business Review 85.

(15)

Austrálska vláda, ministerstvo pre životné prostredie a prírodné dedičstvo (2003): „The benefits of marine protected areas“. http://www.environment.gov.au/system/files/resources/5eaad4f9-e8e0-45d1-b889-83648c7b2ceb/files/benefits-mpas.pdf .

(16)

Správa morského prírodného parku Veľkej koralovej bariéry (2014): „Great Barrier Reef Region Strategic Assessment – Strategic Assessment Report“. http://elibrary.gbrmpa.gov.au/jspui/handle/11017/2861 .

(17)

Potts at al. (2014) „Do marine protected areas deliver flows of ecosystem services to support human welfare?“, Marine Policy 44.

(18)

Hussain et al. (2010) „An ex-ante ecological economic assessment of the benefits arising from marine

protected areas designation in the UK“, Ecological Economics 69(4), s. 828 – 838.

(19)

Európska environmentálna agentúra (2015): „Marine Protected Areas in Europe's Seas – An overview and reflections on the way forward“.

(20)

Zmluvné strany dohovoru sú povinné vytvárať systémy chránených oblastí. Pozri stranu 10 prílohy.

(21)

EEA použila na vymedzenie posudzovanej oblasti limit 200 námorných míľ od pobrežia, resp. ekvidištančnú vzdialenosť od nečlenských krajín EÚ, s výnimkou Grécka, kde bol použitý limit 6 námorných míľ. Chránené morské oblasti existujú aj mimo týchto hraníc, no neboli predmetom danej analýzy. Z dôvodu obmedzenej geografickej pôsobnosti smernice MSFD neboli do analýzy zahrnuté ani chránené morské oblasti, v ktorých sa chráni bohatá biodiverzita najvzdialenejších regiónov. Viac informácií: EEA (2015) Spatial Analysis of Marine Protected Areas in Europe's Seas (Priestorová analýza chránených morských území v európskych moriach). s. 1 – 2.

(22)

Údaje získané z databázy Natura 2000 a spoločnej databázy označených oblastí.

(23)

Od roku 2012 vytvorili niektoré členské štáty podstatne viac lokalít Natura 2000, čím v niektorých oblastiach rozloha chránených morských oblastí narástla.

(24)

To možno sčasti pripísať pôvodnému pozemnému zameraniu smernice o biotopoch a chýbajúcim poznatkom o hlbokomorských biotopoch.

(25)

Príbrežné vody zodpovedajú zóne 0 až 1 n. m. od základnej línie, pobrežné vody zóne 1 až 12 n. m. od základnej línie a oceánske vody zóne 12 n. m. od základnej línie až po koniec posudzovanej oblasti. EEA (2015): „Spatial Analysis of Marine Protected Areas in Europe's Seas“ (Priestorová analýza chránených morských území v európskych moriach).

(26)

Pozri smernicu MSFD, články 5 a 6 o regionálnej spolupráci.

(27)

EEA (2015): „Spatial Analysis of Marine Protected Areas in Europe's Seas“ (Priestorová analýza chránených morských území v európskych moriach).

(28)

EEA (2015): „Spatial Analysis of Marine Protected Areas in Europe's Seas“ (Priestorová analýza chránených morských území v európskych moriach).

(29)

EEA (2015): „Marine Protected Areas in Europe's Seas – An overview and reflections on the way forward“.

(30)

OSPAR (2006): „Guidance on developing an ecologically coherent network of OSPAR marine protected areas“, referenčné číslo 2006-3.

(31)

Pre viac informácií o kritériách ekologickej koherencie pozri Johnson D., et al. (2013): „An assessment of the ecological coherence of the OSPAR Network of Marine Protected Areas in 2012“.

(32)

Boedeker D., et al. (2010): „Towards an ecologically coherent network of well-managed Marine Protected Areas – Implementation report on the status and ecological coherence of the HELCOM BSPA network“, Baltic Sea Environment Proceedings No. 124A.

(33)

Gabrié C., et al., (2012): „The Status of the Marine Protected Areas in the Mediterranean Sea“, MedPAN & RAC/SPA. Ed: MedPAN Collection.

(34)

Wolters H. A., et al., (2014): „Proposal for an assessment method of the ecological coherence of networks of marine protected areas in Europe“. https://circabc.europa.eu/sd/a/b993ca97-579c-4aee-8e0e-22794682ac16/MPA%20coherence%20report-final.pdf .

(35)

Ako príklad možno uviesť, že do konca roka 2014 rozloha lokalít Natura 2000 označených podľa smernice o biotopoch a smernice o vtákoch sa zväčšila na takmer 320 000 km² (v roku 2012 to bolo približne 228 000 km²) – Pozri http://ec.europa.eu/environment/nature/info/pubs/docs/nat2000newsl/nat37_en.pdf .

(36)

Pozri cieľ 11 z Aichi v oddiele 2 prílohy k tejto správe.

(37)

Oceana (2014): „Management matters: Ridding the Baltic Sea of paper parks“. http://eu.oceana.org/sites/default/files/oceana_ridding_the_baltic_sea_of_paper_parks.pdf .

(38)

Viac informácií: http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/barometer/index_en.htm .

(39)

Komisia už v tejto oblasti financovala niekoľko výskumných projektov (pozri napríklad MESMA, http://www.mesma.org/ ).

(40)

Pozri napríklad stanovisko č. 18 námornej rady Európskej nadácie pre vedu. „Achieving Ecologically Coherent

MPA Networks in Europe: Science Needs and Priorities“, apríl 2013.

http://www.esf.org/fileadmin/Public_documents/Publications/EMB_PP18_Marine_Protected_Areas.pdf .

(41)

Prostredníctvom cielenej štúdie.

(42)

Valné zhromaždenie OSN nedávno rozhodlo začať v roku 2016 medzivládne rokovania o vykonávacej dohode k dohovoru UNCLOS v záujme ochrany a udržateľného využívania biodiverzity v oblastiach mimo právomoci štátov (uznesenie A/69/L.65 z 19. júna 2015).

(43)

Členské štáty majú povinnosť predložiť Komisii svoje programy opatrení do 31. marca 2016.

(44)

Článok 20 smernice MSFD.

(45)

Pozri cieľ 11 z cieľov z Aichi v oddiele 2 prílohy k tejto správe.


V Bruseli1. 10. 2015

COM(2015) 481 final

PRÍLOHY

k

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade

o pokroku pri vytváraní chránených morských oblastí (v zmysle požiadaviek článku 21 rámcovej smernice 2008/56/ES o morskej stratégii)


Príloha I

1. Terminológia

V rámcovej smernici o morskej stratégii (ďalej len „smernica MSFD“) nie sú vymedzené pojmy „chránená morská oblasť“ a „opatrenie priestorovej ochrany“. Cieľom tohto bodu je poskytnúť definície použité na vypracovanie tejto správy, ktoré sa budú uplatňovať v kontexte vykonávania smernice MSFD, ako aj iných právnych predpisov.

1.1 Chránené morské oblasti

V rámci medzinárodného práva sa článkom 8 Dohovoru o biologickej diverzite (ďalej len „dohovor“) stanovuje základná povinnosť zmluvných strán vytvárať chránené územia alebo oblasti 1 . Vymedzenie pojmu „chránené územie“ 2 v článku 2 dohovoru predstavuje základ pre vymedzenie pojmov chránených oblastí a chránených morských oblastí, ktoré používajú iné medzinárodné organizácie, ako napríklad Medzinárodná únia na ochranu prírody (International Union for Conservation of Nature, IUCN) 3 alebo regionálne morské dohovory 4 .

V Európskej únii sa chránené územia vytvárajú podľa smerníc o prírode [pozri osobitne chránené územia (Special Areas of Conservation) podľa smernice o biotopoch a osobitne chránené územia (Special Protected Areas) podľa smernice o vtákoch]. Definícia týchto oblastí 5 je v súlade s definíciou chránených území podľa dohovoru, t. j. sú geograficky vymedzené, majú jasný cieľ ochrany a na účely dosiahnutia tohto cieľa sa v danej oblasti prijímajú opatrenia na jej spravovanie.

 

Na základe spoločných prvkov týchto definícií sa na účely vymedzenia pojmu „chránené morské oblasti“ v kontexte smernice MSFD a všetkých súvisiacich politík EÚ 6 navrhujú tieto kritériá:

-chránené morské oblastí sú geograficky vymedzené morské oblasti,

-ktorých primárnym a jasne stanoveným cieľom je ochrana prírody,

-a ktoré sú regulované a spravované právnymi alebo inými účinnými prostriedkami na dosiahnutie tohto cieľa.

1.2 Opatrenia priestorovej ochrany

Požiadavkou 11. cieľa strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020 7 je, aby bolo „(...) 10 % pobrežných a morských oblastí, najmä oblastí osobitného významu z hľadiska biodiverzity a ekosystémových služieb, chránených prostredníctvom účinne spravovaných, ekologicky reprezentatívnych a dobre prepojených systémov chránených oblastí a ďalších účinných opatrení územnej ochrany (...)“. Neexistuje však žiadna medzinárodne akceptovaná definícia toho, čo sa myslí pod pojmom „iné účinné opatrenia územnej ochrany“.

Rámcová smernica o morskej stratégii, ako aj smernice o vtákoch a biotopoch počítajú s ochrannými opatreniami mimo chránených oblastí s cieľom zabezpečiť primeranú ochranu druhov a biotopov a získať čo možno najväčšie prínosy z chránených oblastí. V smernici MSFD sa výslovne hovorí o opatreniach priestorovej ochrany 8 . Smernica o biotopoch obsahuje požiadavku vytvorenia systému prísnej ochrany druhov a poddruhov uvedených v prílohe IV k smernici a opatrení na ochranu druhov a poddruhov uvedených v prílohe V 9 . V prípade niektorých týchto opatrení ide o opatrenia územnej ochrany (napríklad dočasný alebo miestny zákaz odchytu exemplárov z voľnej prírody a využívanie určitých populácií, vytvorenie systému licencií za odchyt druhov alebo stanovenie kvót atď. 10 ) Smernicou o vtákoch sa vytvára podobná štruktúra 11 .

Preto sú opatrenia priestorovej ochrany definované na základe logiky smernice MSFD a smerníc o prírode, t. j. že opatrenia priestorovej ochrany sú širšou kategóriou ako chránené morské oblasti a zohrávajú podpornú úlohu pri ochrane prírody. Pojem „opatrenia priestorovej ochrany“ sa teda používa pre 12 :

-opatrenia územnej ochrany,

-ktoré nespĺňajú kritériá pre chránené morské oblasti, buď preto, že ochrana nie je ich prvoradým cieľom, alebo preto, že ich cieľ je zameraný na konkrétnu činnosť alebo konkrétny sektor v záujme ochrany časti ekosystému.

V tomto zmysle patria pod definíciu opatrení priestorovej ochrany aj niektoré opatrenia riadenia rybolovu, ktoré majú aspekty ochrany. K takýmto opatreniam riadenia rybolovu môžu patriť osobitné povolenia na rybolov alebo zákazy používania konkrétneho rybárskeho výstroja 13 v konkrétnych oblastiach s cieľom chrániť zraniteľné morské ekosystémy alebo porasty morskej trávy alebo niektoré opatrenia ochrany prijaté podľa článku 7 nariadenia o spoločnej rybárskej politike 14 .

Za opatrenia priestorovej ochrany by sa dali považovať aj niektoré opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci smernice o námornom priestorovom plánovaní, keďže jedným z cieľov námorných priestorových plánov je ochrana a zlepšovanie stavu životného prostredia.

2. Príslušné právne predpisy EÚ a medzinárodné právo

Cieľom rámcovej smernice o morskom práve 15 je zabezpečiť, aby sa environmentálne otázky začlenili do rôznych politík, dohôd a legislatívnych opatrení, ktoré majú vplyv na morské prostredie 16 . V tomto bode sa teda uvádza zoznam právnych predpisov EÚ a medzinárodných právnych predpisov, ktoré majú vplyv na vytváranie chránených morských oblastí podľa rámcovej smernice o morskej stratégii.

Právne predpisy EÚ

1.Smernica o biotopoch 17 a smernica o vtákoch 18 : obe smernice obsahujú požiadavku označovania chránených oblastí, ktoré tvoria súvislú európsku ekologickú sústavu (sústava Natura 2000) 19 a v ktorých platia prísne pravidlá ochrany a spravovania s cieľom dosiahnuť v prípade najzraniteľnejších biotopov a druhov v EÚ priaznivý stav ochrany.

 

2.Spoločná rybárska politika: nedávno prepracované základné nariadenie umožňuje prijímať ochranné opatrenia, ktoré sú v súlade s cieľmi smernice MSFD, smernice o biotopoch a smernice o vtákoch 20 . Takisto umožňuje zriaďovať chránené oblasti z dôvodu ich biologickej citlivosti 21 . Okrem toho možno na základe nariadenia o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori 22 zriaďovať chránené rybolovné oblasti.

3.Rámcová smernica o vode 23 : smernica sa uplatňuje na vnútrozemské brakické vody, ale jej ustanovenia sú mimoriadne relevantné pre chránené morské oblasti v príbrežných vodách, ktoré rybám slúžia ako neresiská a miesta odchovu a ich ochrana je teda dôležitá.

4.Smernica o námornom priestorovom plánovaní 24 : chránené morské oblasti budú tvoriť súčasť námorných priestorových plánov vypracovaných podľa tejto smernice.

Medzinárodný rozmer

1.Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS): na základe dohovoru sú zmluvné strany povinné prijať opatrenia na ochranu a zachovanie morského prostredia vo všeobecnosti, a obzvlášť na ochranu a zachovanie vzácnych alebo zraniteľných ekologických systémov, ako aj prírodného životného prostredia druhov rýb, ktorých zásoby sú vyčerpané, vystavené ohrozeniu alebo nebezpečenstvu a pre ostatné formy života v mori 25 .

2.Dohovor o biologickej diverzite: cieľom dohovoru je zastaviť straty biodiverzity a zabezpečiť ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity. Podľa 11. cieľa z Aichi 26 v oblasti biodiverzity je nutné chrániť 10 % pobrežných a morských oblastí prostredníctvom „účinne spravovaných, ekologicky reprezentatívnych a dobre prepojených systémov chránených oblastí a ďalších účinných opatrení územnej ochrany“. Tento cieľ sa stal celosvetovým záväzkom vďaka jeho začleneniu do záverečného súhrnného dokumentu z konferencie Rio+20 s názvom „Budúcnosť, akú chceme“ 27 , ako aj do navrhovaného cieľa pre oceány 28 v programe rozvoja po roku 2015, o ktorom sa rokuje v OSN. Aj v rámci dohovoru o biologickej diverzite sa ekologicky alebo biologicky významné morské oblasti (ecologically or biologically significant marine areas, EBSA) uvádzajú z dôvodu ich významného príspevku k podpore zdravého fungovania oceánov a uznáva sa, že si potenciálne môžu vyžadovať istý typ ochrany. Na regionálnych workshopoch po celom svete sa opísalo približne 200 ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí, v prípade ktorých sa na konferencii zmluvných strán dohovoru o biologickej diverzite schválilo zahrnutie do „registra“ týchto oblastí v rámci dohovoru. Je na štátoch a príslušných medzivládnych organizáciách, aby rozhodli o riadiacich a ochranných opatreniach pre dané oblasti alebo ich častí vrátane ich označenia za chránené morské oblasti.

3.    Regionálne morské dohovory: ich cieľom je zlepšiť regionálnu správu v záujme ochrany morského prostredia. Morských vôd v kontexte chránených morských oblastí sa týkajú štyri regionálne morské dohovory: OSPAR pre severovýchodný Atlantik, HELCOM pre Baltské more, Barcelonský dohovor pre Stredozemné more a Bukureštský dohovor pre Čierne more. Na základe všetkých štyroch regionálnych morských dohovorov sa aktívne vytvárajú chránené morské oblasti a posudzuje sa koherencia sústavy týchto oblastí 29 .



Príloha II

Tabuľky

Tabuľka 1 – Rozloha chránených morských oblastí v európskych moriach (2012) 30

 

Tabuľka 2 – Percentuálny výskyt chránených morských oblastí v európskych moriach v zónach 0 až 1 n. m., 1 až 12 n. m. a od 12 n. m. po koniec posudzovanej oblasti (2012) 31

Tabuľka 3 – Rozloha lokalít sústavy Natura 2000 (N2K) v európskych regionálnych moriach (2012) 32

Tabuľka 4: Celková plocha, percentuálny výskyt lokalít regionálnych morských dohovorov v posudzovanej oblasti a ich prekrývanie so sústavou Natura 2000 (N2K) (2012) 33

(1)

Táto povinnosť platí pre oblasti, ktoré patria pod zvrchovanosť a právomoc štátov.

(2)

„Chránené územie“ je geograficky definované územie, ktoré je určené alebo regulované a spravované so zámerom dosiahnuť špecifické ciele ochrany. Článok 2 dohovoru o biologickej diverzite (1992).

(3)

Pozri definíciu v IUCN (2008): „Guidelines for Applying Protected Area Management Categories“, s. 8.

(4)

Pozri definície v OSPAR (2003): „Recommendation on a Network of Marine Protected Areas 2003/3“, článok 1.

HELCOM (2013): „Overview of the status of the network of Baltic Sea marine protected areas“, s. 7.

Články 4, 6 a 7 protokolu k Barcelonskému dohovoru týkajúcemu sa osobitne chránených oblastí a biologickej diverzity v Stredozemnom mori (1999).

(5)

Článok 1 ods. 1 smernice o biotopoch a článok 4 smernice o vtákoch.

(6)

Pozri bod 2 prílohy.

(7)

Dohovor o biologickej diverzite (2010), COP 10, príloha k rozhodnutiu X/2.

(8)

Pozri článok 13 ods. 4 smernice MSFD.

(9)

Pozri články 12 až 16 smernice o biotopoch.

(10)

Článok 14 smernice o biotopoch.

(11)

Pozri článok 5 smernice o vtákoch.

(12)

Pozri dokument „Programmes of measures under the Marine Strategy Framework Directive – Recommendations for implementation and reporting“ (Programy opatrení podľa rámcovej smernice o námornej stratégii – odporúčania na vykonávanie a podávanie správ), 25. novembra 2014. https://circabc.europa.eu/w/browse/0ee797dd-d92c-4d7c-a9f9-5dffb36d2065  

(13)

Pozri napríklad nariadenie Rady (ES) č. 734/2008 z 15. júla 2008 o ochrane citlivých morských ekosystémov na otvorenom mori pred nepriaznivými vplyvmi rybárskeho výstroja na lov pri dne.

(14)

Pozri článok 7 ods. 1 písm. a), b), h) a i) a článok 7 ods. 2 písm. c), d) a e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike.

(15)

Článok 1 smernice MSFD.

(16)

 K všeobecným interakciám medzi smernicou MSFD, politikami EÚ a medzinárodnými dohodami pozri správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu (2008/56/ES) – Prínos rámcovej smernice o morskej stratégii (2008/56/ES) k vykonávaniu existujúcich povinností, záväzkov a iniciatív členských štátov alebo EÚ na úrovni EÚ alebo na medzinárodnej úrovni v oblasti ochrany životného prostredia v morských vodách, COM(2012) 662, 16. novembra 2012.

(17)

Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992).

(18)

Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 25.4.1979).

(19)

Článok 3 smernice o biotopoch.

(20)

Článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike.

(21)

Článok 8 (Zriadenie oblastí na obnovu populácií rýb) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike.

(22)

Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006.

(23)

Smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.

(24)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie. Podľa článku 8 smernice o námornom priestorovom plánovaní majú členské štáty do svojich námorných priestorových plánov začleňovať činnosti súvisiace s chránenými prírodnými územiami, územiami ochrany druhov a chránenými oblasťami.

(25)

Články 192 a 194 ods. 5 dohovoru UNCLOS.

(26)

Časť strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020, prijatého zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite v roku 2010 (UNEP/CBD/COP/DEC/X/2).

(27)

Rezolúcia VZ OSN 66/288 z 27. júla 2012 s názvom „Budúcnosť, akú chceme“, odsek 177.

(28)

Pozri cieľ 14 vo VZ OSN A/68/970 z 12. augusta 2014 – „Report of the Open Working Group of the General Assembly on Sustainable Development Goals“ (Správa otvorenej pracovnej skupiny Valného zhromaždenia o cieľoch v oblasti udržateľného rozvoja).

(29)

Pozri body 2.2 a 3 tejto správy.

(30)

EEA (2015): „Spatial Analysis of Marine Protected Areas in Europe's Seas“ (Priestorová analýza chránených morských území v európskych moriach).

(31)

Na základe tabuľky 3.8 analýzy EEA (2015): „Spatial Analysis of Marine Protected Areas in Europe's Seas“ (Priestorová analýza chránených morských území v európskych moriach).

(32)

Európska environmentálna agentúra (2015): „Marine Protected Areas in Europe's Seas – An overview and reflections on the way forward“.

(33)

Na základe tabuľky 3.4 analýzy EEA (2015): „Spatial Analysis of Marine Protected Areas in Europe's Seas“ (Priestorová analýza chránených morských území v európskych moriach).