EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli1. 10. 2015
COM(2015) 480 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie
1.Úvod
Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov vyčerpáva populácie rýb, ničí morské biotopy, ohrozuje potravinovú bezpečnosť, narúša hospodársku súťaž, znevýhodňuje čestných rybárov a oslabuje pobrežné spoločenstvá predovšetkým v rozvojových krajinách. NNN rybolov predstavuje vážnu environmentálnu hrozbu pre populácie rýb a môže viesť ku kolapsu rybolovu. Celková odhadovaná hodnota NNN rybolovu je najmenej 10 miliárd EUR ročne 1 . Každý rok sa nezákonne uloví 11 až 26 miliónov ton rýb, čo zodpovedá minimálne 15 % celosvetového objemu úlovkov. V dôsledku toho dochádza k značným stratám zdrojov, príjmov a prostriedkov výživy a obživy. To predstavuje vážne problémy pre ľudské práva a bezpečnosť, námornú bezpečnosť, hospodársku činnosť a obchod na mori aj na pevnine.
Neschopnosť niektorých štátov plniť si medzinárodné povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva viedla k tomu, že medzinárodné spoločenstvo hľadalo inovačné spôsoby riešenia NNN rybolovu. Kódex správania pre zodpovedný rybolov z roku 1995 a Medzinárodný akčný plán na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (IPOA) z roku 2001, ktorý prijala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), boli východiskovými bodmi novej éry medzinárodného záväzku v oblasti udržateľnosti morských zdrojov. Tieto nezáväzné texty v kontexte medzinárodných právnych predpisov v oblasti rybolovu, najmä Dohovoru OSN z roku 1982 o morskom práve (UNCLOS) a dohody OSN o populáciách rýb z roku 1995 (dohoda UNFSA), stanovili rámec a nástroje na boj proti NNN rybolovu. Podľa týchto ustanovení sú všetky štáty povinné prijať primerané opatrenia na zabezpečenie udržateľného hospodárenia s morskými zdrojmi a spolupracovať na tento účel. FAO okrem toho v roku 2009 prijala Dohodu o opatreniach prístavných štátov zameraných na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (PSMA). Cieľom tejto dohody je zabezpečiť prostredníctvom harmonizovaných opatrení posilnenie mnohostrannej spolupráce v boji proti NNN rybolovu a blokovanie prísunu produktov pochádzajúcich z NNN rybolovu na trhy. Regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO) tiež navrhli opatrenia na boj proti NNN rybolovu, ako napríklad systémy dokumentácie o úlovkoch 2 , prísnejšie povinnosti vlajkových štátov a zoznamy plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov 3 .
Organizácia Spojených národov tiež uznáva dôležitosť boja proti NNN rybolovu v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja ako jednu z otázok na riešenie v súlade s cieľom, ktorý sa týka ochrany a udržateľného využívania oceánov, morí a morských zdrojov v záujme udržateľného rozvoja 4 .
Európska únia (EÚ) je zmluvnou stranou dohovoru UNCLOS, dohody UNSFA a dohody PSMA a členom alebo spolupracujúcim nečlenom v šiestich RFMO pre tuniaky 5 a 11 RFMO s iným zameraním ako na tuniaky 6 .
Vzhľadom na rozsah a naliehavosť problému NNN rybolovu sa EÚ rozhodla posilniť svoje opatrenia a prijať dodatočné opatrenia odvodené z existujúceho medzinárodného rámca. Rada prijala v roku 2008 nariadenie (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie NNN rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (nariadenie o NNN rybolove) 7 , ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2010. Komisia v roku 2009 prijala podrobné pravidlá vykonávania nariadenia o NNN rybolove 8 .
Nariadenie o NNN rybolove odráža zodpovednosť každej krajiny, či už ide o členský štát alebo tretiu krajinu, aby si plnili svoje medzinárodné povinnosti vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Je to transparentný a nediskriminačný nástroj, ktorý sa vzťahuje na všetky plavidlá, ktoré sa zúčastňujú na komerčnom využívaní zdrojov rybolovu určených na trh EÚ a všetkých členských štátov EÚ zapojených do rybolovných činností pod akoukoľvek vlajkou. Cieľom nariadenia o NNN rybolove je zabraňovanie obchodu s produktmi rybolovu pochádzajúcich z NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie v EÚ.
V EÚ sa na dosiahnutie týchto cieľov zaviedli viaceré nástroje na zlepšenie vysledovateľnosti a uľahčenie komunikácie a spolupráce medzi EÚ, členskými štátmi a tretími krajinami, ako aj RFMO. Patria k nim systém osvedčení EÚ o úlovkoch, systém vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi, proces spolupráce s tretími krajinami a zoznam plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov.
EÚ svojimi opatreniami proti NNN rybolovu v rámci svojho územia aj mimo neho chráni zdroje potrebné na živobytie ľudí, podporuje rozvoj legitímneho odvetvia rybolovu a vytvára spravodlivejšie podmienky. Robí tak prostredníctvom sprísňovania noriem v oblasti riadenia rybárstva v tretích krajinách a členských štátoch.
EÚ okrem svojej politiky v boji proti NNN rybolovu vyvinula a zaviedla súbor politík týkajúcich sa udržateľného hospodárenia s inými prírodnými zdrojmi, ako sú drevo 9 a voľne žijúce druhy 10 .
V článku 55 nariadenia o NNN rybolove sa vyžaduje, aby členské štáty odosielali Komisii správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Komisia musí na základe týchto správ a vlastných pozorovaní podať správu Rade a Európskemu parlamentu.
Päť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia o NNN rybolove možno registrovať viacero konkrétnych výsledkov. V tomto oznámení sa stručne uvádzajú kľúčové prínosy nariadenia o NNN rybolove 11 . Podrobnejšie štatistické informácie o vykonávaní nariadenia v členských štátoch týkajúce sa inšpekcie a kontrol vykládok a prekládok, údaje týkajúce sa osvedčení o úlovku, dovozu, vývozu a opätovného vývozu, ako aj využívania systémov informačných technológií (IT), uplatňovania sankcií, spolupráce, odbornej prípravy a zvyšovania povedomia možno nájsť v štúdii o súčasnom stave v súvislosti s uplatňovaním a vykonávaním nariadenia o NNN rybolove 12 .
2.Nariadenie o NNN rybolove – hlavné výsledky
Boj proti NNN rybolovu je v posledných rokoch politickou prioritou EÚ. Boj EÚ proti NNN rybolovu možno rozdeliť do štyroch vzájomne prepojených kľúčových oblastí: spolupráca s členskými štátmi, spolupráca s tretími krajinami, vyšetrovanie plavidiel vykonávajúcich údajný NNN rybolov a spolupráca zainteresovaných strán. EÚ sa vo všetkých týchto oblastiach zamerala na vytvorenie prostredia pre pozitívnu zmenu prostredníctvom štrukturálnych reforiem a v krajnom prípade pristúpila k identifikácii krajín, obchodných spoločností alebo jednotlivcov.
2.1. SPOLUPRÁCA S ČLENSKÝMI ŠTÁTMI
Členské štáty a ich zodpovednosti vlajkového štátu
Dva ďalšie dôležité právne predpisy nadobudli účinnosť v rovnakom čase ako nariadenie o NNN rybolove: nariadenie o systéme kontroly 13 a nariadenie o oprávneniach na rybolovné činnosti 14 . Viedli k zásadnej reforme kontrolného systému EÚ a zabezpečili, že nedochádza k diskriminácii medzi plavidlami EÚ loviacimi vo vodách EÚ a tými, ktoré lovia vo vodách tretích krajín. Komisia vynakladá veľké úsilie pri vykonávaní všetkých troch nariadení s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty plnili zodpovednosti vlajkového štátu takisto, ako sa očakáva od tretích krajín.
Členské štáty a ich zodpovednosti prístavného štátu
Nariadením o NNN rybolove sa stanovuje pevný rámec pre členské štáty EÚ na vykonávanie opatrení prístavných štátov na zníženie pravdepodobnosti vylodenia produktov NNN rybolovu priamo v EÚ. Podľa nariadenia o NNN rybolove sú plavidlám z tretích krajín prístupné len určené prístavy a tieto plavidlá sa pri ich využívaní musia riadiť prísnymi podmienkami. Členské štáty EÚ v rokoch 2012 a 2013 skontrolovali vo svojich prístavoch takmer 1 500 rybárskych plavidiel. Tieto inšpekcie odhalili niekoľko porušení predpisov týkajúcich sa napríklad chýb vo vyhlásení o vykládke, nesprávneho zaznamenávania informácií v lodnom denníku, nedodržania opatrení prístavných štátov vrátane neodoslania oznámenia o vstupe alebo vykládke bez prítomnosti inšpektora.
Dôkladné inšpekcie vykládok a prekládok z plavidiel tretích krajín v prístavoch EÚ viedli k mnohým zmenám. Pozoruhodným príkladom je prístav Las Palmas, kde prísne kontroly zo strany španielskych orgánov zameraných na produkty rybolovu pochádzajúce z vysokorizikového rybolovu v západnej Afrike viedli k výraznému poklesu vykládok produktov rybolovu pochádzajúcich z NNN rybolovu.
Členské štáty a ich zodpovednosti trhového štátu
Nariadenie o NNN rybolove poskytuje členským štátom nástroje na kontrolu dovozu do EÚ, vďaka ktorým môžu monitorovať obchodný tok z rybolovných operácií mimo vôd EÚ do EÚ. Využívaním a výmenou spravodajských informácií získaných z osvedčení o úlovku, ako aj obchodných informácií sa orgánom členských štátov podarilo zlepšiť kontroly dovozu. Tieto znalosti vytvárajú pevný základ pre efektívnu analýzu rizík, na základe ktorej dokážu orgány posúdiť napríklad to, či má konkrétny dovozný model zmysel z hľadiska rybárstva. Efektívna analýza rizík je nevyhnutná vzhľadom na rozsah dovozu produktov rybolovu: členské štáty v rokoch 2010 – 2013 dostali viac než 810 000 osvedčení o úlovku, 108 000 vyhlásení o spracovaní a odoslali viac než 6 400 žiadostí o overenie.
Ustanovenia nariadenia o NNN rybolove umožňujú zamietnutie dovozu, ak sa v overení, ktoré vykonali členské štáty, identifikovali zásielky pochádzajúce z činností NNN rybolovu. Členské štáty od roku 2010 zamietli viac ako 200 dovozných zásielok. Dôvody zamietnutia môžu zahŕňať: nesprávne, neplatné, chybné alebo neúplné osvedčenia o úlovku, porušenie vnútroštátnych opatrení alebo opatrení RFMO týkajúcich sa ochrany a riadenia vrátane kvót, nezákonné prekládky na mori, úlovok rybárskeho plavidla, ktoré nie je uvedené na zozname plavidiel oprávnených loviť v príslušnej oblasti RFMO alebo nedostatočná spolupráca či neprimerané opatrenia zo strany vlajkového štátu zodpovedného za osvedčovanie úlovkov.
V záujme zabezpečenia efektívnej kontroly sa v rámci členských štátov zlepšila spolupráca medzi orgánmi zapojenými do kontroly hraníc, ako sú napríklad colné, sanitárne a rybárske oddelenia, ktoré musia spolupracovať s cieľom chrániť trh EÚ pred produktmi NNN rybolovu.
Spolupráca medzi členskými štátmi
Nariadenie o NNN rybolove uľahčuje spoluprácu medzi členskými štátmi v rámci boja proti NNN rybolovným činnostiam. Systém vzájomnej pomoci umožňuje členským štátom, aby sa navzájom upozorňovali na podozrivé transakcie súvisiace s produktmi NNN rybolovu. Komisia ho môže použiť na odoslanie výstrah a informácií všetkým členským štátom. Od roku 2010 Komisia v rámci systému vzájomnej pomoci odoslala viac ako 160 správ orgánom členských štátov, aby usmernila ich kontroly a previerky na rizikové situácie a požiadala o vyšetrovania údajných NNN rybolovných činností. Členské štáty si vymieňajú informácie v prípadoch zamietnutia dovozných zásielok a cielených kontrol rybárskych plavidiel, prevádzkovateľov a dovozných činností. Takéto správy boli zaslané napríklad členským štátom v súvislosti so správaním rybárskych plavidiel tretích krajín loviacich v západnej Afrike, ktoré nebolo v súlade s nariadením. Rozličné pobrežné štáty následne uložili pokuty v hodnote viac ako 4,2 milióna EUR. Ďalší konkrétny príklad sa týkal falošných licencií udelených treťou krajinou, čo viedlo k vymáhaniu sumy zodpovedajúcej licenčným poplatkom v hodnote viac ako 2 milióny EUR od príslušnej tretej krajiny.
2.2. SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI
V medzinárodnom právnom rámci sa stanovuje, že všetky štáty sú povinné prijať primerané opatrenia a spolupracovať s cieľom zabezpečiť udržateľné hospodárenie s morskými zdrojmi. Koncepcia zodpovednosti vlajkového štátu a pobrežného štátu sa v medzinárodných právnych predpisoch o rybolove neprestajne posilňovala a v súčasnosti sa chápe ako povinnosť „náležitej starostlivosti“, čo je povinnosť vynakladať maximálne možné úsilie a urobiť čo najviac na zabránenie NNN rybolovu. Patrí sem povinnosť prijať potrebné administratívne opatrenia a opatrenia týkajúce sa presadzovania predpisov s cieľom zabezpečiť, aby rybárske plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou, jeho štátni príslušníci alebo rybárske plavidlá v jeho vodách neboli zapojení do činností, ktoré sú v rozpore s platnými opatreniami v oblasti ochrany a hospodárenia s morskými biologickými zdrojmi, a v prípade porušenia spolupracovať s ostatnými štátmi s cieľom vyšetriť a v prípade potreby uložiť sankcie, ktoré sú dostatočné na odradenie od porušení a zbavujú páchateľov výhod vyplývajúcich z ich nezákonných činností, a pritom sa podieľať na vzájomných konzultáciách.
Nariadením o NNN rybolove sa zavádzajú nástroje a metodika, ktoré slúžia na zabezpečenie plnenia povinností členských štátov týkajúcich sa NNN rybolovu a riadenia rybárstva. Prostredníctvom oznámení vlajkových štátov, osvedčení o úlovku a postupu na identifikáciu nespolupracujúcich tretích krajín má EÚ k dispozícii účinný súbor nástrojov na posilnenie celosvetového boja proti NNN rybolovu v spolupráci s tretími krajinami.
EÚ využíva opatrenia na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie ako nástroj na pomoc tretím krajinám s cieľom riešiť problémy riadenia rybárstva. Jej cieľom je pomôcť tretím krajinám vrátane rozvojových krajín pri obnove ich politík a nástrojov prostredníctvom dialógu, spolupráce a technickej a rozvojovej pomoci, ukladať dostatočne odrádzajúce sankcie tým, ktorí porušujú pravidlá, zlepšiť ochranu a udržateľné využívanie morských zdrojov a ponúknuť lepšie príležitosti pre rybárske spoločenstvá, ako aj čestných prevádzkovateľov. Komisia bola za niekoľko posledných rokov schopná pomôcť viacerým tretím krajinám dosiahnuť zásadné zmeny v ich rybárskych politikách, napríklad prostredníctvom zmien ich právnych predpisov, budovania kapacít alebo lepšieho monitorovania, kontroly a dohľadu. Tieto krajiny prijali zodpovednosť za reformy a prispôsobili riadenie rybárstva súčasným normám medzinárodného práva.
Zlepšenie vysledovateľnosti dovozu produktov morského rybolovu
Zaviedol sa systém osvedčovania úlovkov EÚ na zlepšenie vysledovateľnosti všetkých produktov morského rybolovu, s ktorými sa v EÚ obchoduje počas celého výrobného reťazca, od rybárskej siete až po tanier. Systém osvedčovania vytvára základ pre spoluprácu s tretími krajinami. Doteraz informovalo podľa nariadenia o NNN rybolove svoje príslušné orgány 91 tretích krajín, ktoré uplatňujú systém osvedčení EÚ o úlovkoch pre vývoz 15 .
Komisia ako súčasť procesu hodnotenia pre tretie krajiny v spolupráci s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva (EFCA) analyzuje vzorky osvedčení o úlovku z tretích krajín s cieľom identifikovať slabé stránky a nedostatky v systémoch potvrdzovania. Môže potom tretím krajinám na požiadanie poskytovať odbornú prípravu a budovať kapacity, čím sa zabezpečí neprestajné zlepšovanie ich systémov potvrdzovania osvedčení o úlovku 16 . Niektoré tretie krajiny navyše zaviedli moderné informačné systémy na krížovú kontrolu informácií potrebných na potvrdenie osvedčení o úlovku a niektoré zaviedli aj opatrenia trhového štátu (ako napríklad vnútroštátne systémy osvedčovania úlovkov) podľa odporúčania medzinárodného akčného plánu FAO.
Posilnenie riadenia rybárstva prostredníctvom dialógu
Primárnym cieľom politiky EÚ v boji proti NNN rybolovu je spolupráca s tretími krajinami na podporu zmeny správania a posilnenie riadenia rybárstva. Dialógy sa môžu začať po posúdení dodržiavania opatrení zo strany tretej krajiny ako vlajkového, pobrežného, prístavného alebo trhového štátu, ako aj odhodlania v boji proti NNN rybolovu s prihliadnutím na globálnu úroveň rozvoja danej krajiny.
Komisia už začala dialóg takmer s 50 krajinami. Dialóg viedol prostredníctvom misií a stretnutí k legislatívnym a administratívnym reformám vo viac ako 15 krajinách. Medzi hmatateľné výsledky tejto spolupráce s tretími krajinami patrí zlepšené riadenie, a to najmä: revidované právne predpisy, prijatie národných akčných plánov (NPOA) v súlade s medzinárodným akčným plánom FAO o NNN rybolove, posilnené sankcie, lepšia spolupráca, koordinácia a mobilizácia rôznych príslušných orgánov a politický záväzok bojovať proti NNN rybolovu na najvyššej úrovni. Proces dialógu, ktorý poskytuje krajinám rámec na posilnenie systému monitorovania, kontroly a dohľadu (MCS) prostredníctvom lepšieho sledovania rybolovných činností vrátane požiadaviek systému monitorovania plavidiel (VMS) pre vnútroštátne flotily a flotily vo vzdialených vodách a posilnenie inšpekcií a kontrol.
Predbežná identifikácia („žltá karta“)
V prípadoch, keď sa prostredníctvom dialógu s treťou krajinou nepodarilo vyriešiť zistené nedostatky, Komisia informovala tretiu krajinu, že môže byť označená ako nespolupracujúca krajina v boji proti NNN rybolovu (postup predbežnej identifikácie, článok 32, tzv. žltá karta). Komisia navrhla krajinám pre každý z 18 prípadov predbežnej identifikácie konkrétne opatrenia na riešenie zistených nedostatkov v stanovenej lehote. Tento postup vytvára rámec pre spoluprácu s cieľom dosiahnuť lepšie riadenie rybárstva.
Komisia sa vzhľadom na predbežnú identifikáciu, zisťovanie, zrušenie predbežnej identifikácie a vyradenie zo zoznamu spolieha predovšetkým na preskúmanie opatrení prijatých tretími krajinami, ako napríklad výskyt NNN činností plavidiel plaviacich sa pod vlajkou dotknutej krajiny, výskyt NNN činností vo vodách príslušnej krajiny, trhové činnosti (transformácia a vývoz), prístavné činnosti, hodnotenie dodržiavania medzinárodných dohôd a právne nezáväzných nástrojov vrátane preskúmania súladu s opatreniami RFMO, nástroje na presadzovanie (vrátane preskúmania platného právneho a administratívneho rámca) a konkrétne reakcie na výskyt NNN rybolovu (vrátane dostatočnej úrovne odrádzajúcich opatrení) a štatút rozvojovej krajiny.
V novembri 2012 sa začali podnikať postupy predbežnej identifikácie v prípade Belize, Kambodže, Fidži, Guiney, Panamy, Srí Lanky, Toga a Vanuatu 17 , v novembri 2013 v prípade ostrova Curaçao, Ghany a Kórey 18 , v júni 2014 v prípade Filipín a Papuy-Novej Guiney 19 , v decembri 2014 v prípade Šalamúnových ostrovov, Tuvalu, Svätého Krištofa a Nevisa a Svätého Vincenta a Grenadín 20 a v apríli 2015 v prípade Thajska 21 .
Predbežne identifikovaným krajinám, ktoré preukázali pokrok v súlade s navrhovanými opatreniami, sa v prípade potreby poskytne nevyhnutný dodatočný čas na zavŕšenie reforiem. Komisia v júli 2013 predĺžila štatút predbežnej identifikácie krajinám Fidži, Panama, Srí Lanka, Togo a Vanuatu na základe doteraz dosiahnutého pokroku, aby im poskytla primeraný čas na prijatie revidovaných právnych rámcov a kontrolných kapacít pre ich rybárstvo v súlade s medzinárodnými požiadavkami. Rovnaké predĺženie sa v júli 2014 poskytlo krajinám Curaçao, Ghana a Kórea, vo februári 2015 krajinám Filipíny a Papua-Nová Guinea a v marci 2015 krajinám Ghana a Curaçao.
Identifikácia („červená karta“)
V prípadoch, keď sa v predbežne identifikovanej krajine nepodarilo vyriešiť problémy NNN rybolovu v súlade s medzinárodnými záväzkami, Komisia takúto krajinu označila za nespolupracujúcu v boji proti NNN rybolovu (postup identifikácie, článok 31, tzv. červená karta) a navrhla Rade zaradiť krajinu na zoznam nespolupracujúcich tretích krajín (postup zaradenia do zoznamu, článok 33). Identifikácia a následné zaradenie do zoznamu vedú k obchodným opatreniam vrátane zákazu dovozu produktov rybolovu z nespolupracujúcich krajín do EÚ, ako aj zákaz rybolovu plavidlami EÚ vo vodách nespolupracujúcich krajín.
Postupy identifikácie sa začali v novembri 2013 pre Belize, Kambodžu a Guineu 22 a v októbri 2014 pre Srí Lanku 23 . Postupy zaradenia do zoznamu, ktoré viedli k rozhodnutiam Rady v súvislosti s ich zaradením do zoznamu nespolupracujúcich krajín, boli ukončené v marci 2014 pre Belize, Kambodžu a Guineu 24 a v januári 2015 pre Srí Lanku 25 .
Postup identifikácie má za následok vykonávanie ustanovení článku 18 ods. 1 písm. g), t. j. členské štáty zamietnu dovoz produktov morského rybolovu z identifikovanej tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje osvedčenie o úlovku s dátumami potvrdenia odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho rozhodnutia Komisie. Odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho rozhodnutia Rady si postup zaradenia do zoznamu vyžaduje obchodné opatrenia stanovené v článku 38, ako napríklad zákaz dovozu, neakceptovanie osvedčení o úlovku, zákaz nákupu rybárskych plavidiel, zákaz označiť vlajkou rybárske plavidlá EÚ, zákaz zmlúv o prenájme, zákaz vývozu rybárskych plavidiel EÚ, zákaz uzatvárania súkromných obchodných dohôd s občanmi EÚ, zákaz spoločných rybárskych operácií s EÚ, prípadné vypovedanie platných dvojstranných rybárskych dohôd alebo partnerstiev, a/alebo žiadne ďalšie rokovania s cieľom uzavrieť dvojstranné rybárske dohody alebo partnerstvá.
Zrušenie predbežnej identifikácie a vyradenie zo zoznamu („zelená karta“)
Proces dialógu prebieha vo všetkých fázach postupu. Ak predbežne identifikované, identifikované krajiny alebo krajiny zaradené do zoznamu prijali konkrétne opatrenia na dosiahnutie trvalých zlepšení v boji proti NNN činnostiam, Komisia zrušila štatút predbežnej identifikácie alebo navrhla Rade vyradiť krajiny zo zoznamu v závislosti od fázy postupu (tzv. zelená karta).
Komisia v októbri 2014 zrušila štatút predbežnej identifikácie krajinám Fidži, Panama, Togo a Vanuatu po vykonaní štrukturálnych reforiem v oblasti riadenia rybárstva a na základe pevných záruk týkajúcich sa účinného vykonávania týchto reforiem 26 . Rada v decembri 2014 odstránila zo zoznamu nespolupracujúcich krajín Belize po revízii svojho systému riadenia rybárstva a zavedení konkrétnych opatrení na boj proti NNN rybolovu 27 . Komisia v apríli 2015 zrušila štatút predbežnej identifikácie krajinám Kórea a Filipíny po zásadných štrukturálnych reformách v oblasti riadenia rybárstva a na základe pevných záruk týkajúcich sa účinného vykonávania týchto reforiem 28 .
Pomoc tretím krajinám
Odborná príprava a budovanie kapacít sú často nevyhnutné na dosiahnutie trvalej zmeny.
Ako rámec pre budovanie predmetných kapacít slúži dialóg o NNN rybolove. V reakcii na osobitné požiadavky Komisia, často v spolupráci s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva (EFCA), usporiadala pre niektoré tretie krajiny prípravné školenia „na mieru“ zamerané na budovanie kapacít a osvedčovanie úlovkov a na nástroje a politiku monitorovania, kontroly a dohľadu (MSC). Osobitné školenia venované NNN rybolovu dopĺňajú činnosti budovania kapacít, ktoré vykonáva Komisia a EFCA spolu s tretími krajinami a medzinárodnými rybárskymi organizáciami vrátane regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva v rámci SRP. Medzi tieto činnosti patrí využitie sektorovej podpory v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva (SFPA) medzi EÚ a tretími krajinami, ktorých cieľom je posilniť kapacity MSC a riadenie rybárstva partnerskej krajiny SFPA 29 .
Okrem početných prípadov technickej pomoci na financovanie špecifických opatrení tretích krajín dostalo viac ako 55 rozvojových krajín technickú pomoc zo strany EÚ prostredníctvom dvoch programov: programu ACP FISH II pre africké, karibské a tichomorské štáty (AKT) vo výške 30 miliónov EUR a programu Životné prostredie a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi vrátane energie (ENRTP) vo výške 2 milióny EUR. Medzi ciele týchto programov patrí udržateľné a spravodlivé riadenie rybárstva v konkrétnych regiónoch. Boj proti NNN rybolovu je neoddeliteľnou súčasťou niekoľkých nových finančných návrhov, ktoré sú relevantné pre programy na riešenie potravinovej bezpečnosti, ako aj tých, ktoré sa týkajú námornej bezpečnosti. Cieľom opatrení EÚ je uplatňovať komplexný medziodvetvový prístup pri riešení všetkých problémov súvisiacich s námornou oblasťou, ako sú NNN rybolov, potravinová bezpečnosť, pirátstvo a ozbrojené lúpeže na mori, nadnárodná organizovaná trestná činnosť a terorizmus na mori, nezákonný obchod, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, obchodovanie so zbraňami a drogami, obchodovanie s chránenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín a iné nezákonné námorné činnosti.
2.3. VYŠETROVANIE ČINNOSTÍ PLAVIDIEL VYKONÁVAJÚCICH ÚDAJNÝ NNN RYBOLOV
Komisia od roku 2010 vyšetrila viac ako 200 prípadov údajného NNN rybolovu vykonávaného plavidlami z 27 krajín. Tieto vyšetrovania vychádzali z informácií zhromaždených Komisiou alebo prijatých od členských štátov, tretích krajín a zainteresovaných strán. Ako priamy dôsledok týchto vyšetrovaní osem vlajkových štátov (Belize, Brazília, Komory, Litva, Panama, Guinejská republika, Kórejská republika a Španielsko) a štyri pobrežné štáty (Libéria, Guinejská republika, Sierra Leone a Guinea-Bissau) uložili viac než 50 plavidlám sankcie vo výške viac ako 8 miliónov EUR v podobe pokút a poplatkov. Keďže v týchto prípadoch udelil sankcie vlajkový štát, pobrežný štát alebo obidva, nebolo doteraz potrebné zaradiť plavidlá na zoznam EÚ podľa článku 27 ods. 1. Komisia zároveň vyzvala príslušné vlajkové štáty, aby zaviedli administratívne a legislatívne reformy na posilnenie kontroly činností svojich rybárskych flotíl.
Tieto vyšetrovania sa viedli najmä v oblastiach, kde je NNN rybolov najviac rozšírený a má najvážnejší vplyv nielen na morské zdroje, ale aj na živobytie miestnych spoločenstiev. Úsilie sa sústredilo na prípady s jasným európskym rozmerom a plavidlá spojené s vývozom do EÚ, plavidlá kontrolované prevádzkovateľmi z EÚ alebo plaviace sa pod vlajkou členských štátov EÚ.
Osem RFMO vedie alebo spoločne zostavuje zoznamy plavidiel, o ktorých sa zistilo, že vykonávajú alebo podporujú NNN rybolov v rámci ich konkrétnych oblastí vyplývajúcich z dohovoru. Tieto zoznamy sú dôležitými nástrojmi pre kontroly vlajkových a prístavných štátov, pretože ich inšpektori môžu použiť na analýzu rizika týkajúceho sa prístavných činností a osvedčovania úlovkov. EÚ každý rok podľa nariadenia o NNN rybolove transponuje všetky tieto zoznamy do jedného zoznamu EÚ obsahujúceho plavidlá vykonávajúce NNN rybolov 30 podľa článku 30.
Rybárske plavidlá zaradené na zoznam EÚ obsahujúci plavidlá vykonávajúce NNN rybolov nie sú oprávnené loviť vo vodách členských štátov, nesmie im byť udelené oprávnenie ani nemôžu byť prenajaté zo strany členských štátov, nesmú sa zastaviť v prístavoch EÚ, doplniť zásoby, palivo alebo zmeniť posádku, nesmú vykonávať žiadne operácie s rybárskymi plavidlami pod vlajkou EÚ, majú zakázaný dovoz produktov rybolovu do EÚ, nesmú sa im vydať osvedčenia o úlovku a nemôžu vyvážať či spätne vyvážať produkty rybolovu z EÚ.
3.Medzinárodná spolupráca a spolupráca zainteresovaných strán
3.1. MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
EÚ nemôže bojovať proti NNN rybolovu sama. Na urýchlenie zmien v globálnom meradle je nevyhnutná medzinárodná spolupráca. EÚ podpísala v septembri 2011 spoločné vyhlásenia o boji proti NNN rybolovu so Spojenými štátmi a v júli 2012 s Japonskom. EÚ je ochotná spolupracovať v oblasti riešenia problémov NNN rybolovu s každou krajinou, ktorá vyznáva rovnaké hodnoty v súvislosti s ochranou a udržateľným využívaním rybolovných zdrojov.
Komisia oceňuje pokrok FAO v súvislosti s vytvorením globálneho registra rybárskych plavidiel, chladiacich prepravných plavidiel a zásobovacích plavidiel. Cieľom tejto iniciatívy je sprístupniť informácie týkajúcimi sa identifikácie plavidla a iných relevantných údajov s cieľom poskytnúť spoľahlivý a rýchly spôsob porovnania údajov s inými zdrojmi. Komisia prispieva k odbornej konzultácii FAO v súvislosti s dokumentáciou úlovkov. Podporuje používanie čísiel IMO pre plavidlá s hrubou priestornosťou 100 ton a viac a víta nedávne schválenie dobrovoľných usmernení o vykonávaní povinností vlajkového štátu zo strany Výboru pre rybárstvo FAO (COFI).
Komisia pracuje v úzkej spolupráci s Interpolom. V roku 2013 získala štatút pozorovateľa v pracovnej skupine pre trestnú činnosť v oblasti rybolovu vytvorenej pod záštitou programu Interpolu pre environmentálnu trestnú činnosť. Komisia spolu s členskými štátmi podporuje projekt Interpolu SCALE – globálnu iniciatívu na odhaľovanie a potláčanie trestnej činnosti v oblasti rybolovu a boj proti nej.
3.2. SPOLUPRÁCA SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI
Pre boj proti NNN rybolovu je tak ako medzinárodná spolupráca dôležité aj zapojenie všetkých ďalších zainteresovaných strán.
Významnú úlohu v boji proti NNN rybolovu zohrávajú mimovládne organizácie (MVO), a to prostredníctvom svojho pôsobenia priamo v teréne pri odhaľovaní a zaznamenávaní nezákonných rybolovných činností, prostredníctvom podpory subjektov s rozhodovacími právomocami po celom svete pri zaraďovaní problematiky NNN rybolovu do svojich politických programov a prostredníctvom práce so širokou verejnosťou zameranej na zvyšovanie informovanosti o význame problémov NNN rybolovu. MVO často poskytujú podložené dôkazy o NNN rybolove, ktoré Komisia mohla využiť pri rôznych vyšetrovaniach.
Osobitný význam má spolupráca s rybárskym odvetvím, ktorému patrí kľúčové postavenie v kontexte vykonávania nariadenia o NNN rybolove. Odvetvie v súčasnosti venuje zvýšenú pozornosť všetkým zložkám zásobovacieho reťazca s cieľom zabezpečiť, aby sa do EÚ dostali iba legálne ulovené produkty rybolovu. Z tejto zmeny politiky majú úžitok legálni dodávatelia na rozdiel od nezákonných prevádzkovateľov. Komisia sa na základe informácií z predmetného odvetvia, a to buď priamo alebo prostredníctvom vnútroštátnych orgánov, dozvedela o mnohých praktických otázkach, ktoré by sa mohli riešiť s cieľom zvýšiť účinnosť nariadenia o NNN rybolove.
4.Nariadenie o NNN rybolove – ďalšie kroky
Nariadenie o NNN rybolove má po piatich rokoch vykonávania jasný vplyv na rybolovné činnosti na celom svete. Na základe neho sa zriadil stály mechanizmus pre spoluprácu medzi EÚ a tretími krajinami. Vďaka nariadeniu sa posilnila ochota členských štátov a tretích krajín zlepšiť dodržiavanie svojich medzinárodných záväzkov vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Členské štáty a tretie krajiny si dnes uvedomujú hmatateľnosť výhod boja proti NNN rybolovu, ako aj skutočnosť, že medzi ne patria vyššie príjmy miestneho alebo štátneho rozpočtu, teda príjmy, ktoré by inak pripadli prevádzkovateľom NNN rybolovu.
Komisia bude v rámci svojej činnosti pokračovať v úsilí o zlepšenie súčasných systémov, ako aj zjednodušenie a modernizáciu vykonávania nariadenia o NNN rybolove. Zistilo sa niekoľko technických zlepšení, ktoré sa môžu zaviesť na základe súčasného právneho textu. Cieľom je zlepšiť nákladovú účinnosť súčasného systému a zjednodušiť ho prostredníctvom prechodu z papierového systému na elektronickú verziu. Zvýši sa tým vysledovateľnosť transakcií a ochrana systému pred falšovaním dokladov. Komisia navyše zmodernizuje systém osvedčení o úlovkoch prostredníctvom informačného systému a vytvorí harmonizovaný systém na výmenu a krížovú kontrolu údajov v spolupráci s EFCA. Vďaka tomuto novému informačnému systému sa odstránia nedostatky pri kontrolách dovozu a zlepší monitorovanie celkového používania všetkých jednotlivých osvedčení o úlovku rozdelených medzi niekoľko zásielok, čím by sa predišlo legalizácii produktov NNN rybolovu. Harmonizovaná analýza rizika prinesie nákladovo efektívnejší prístup ku kontrole osvedčení o úlovku a zníži administratívnu záťaž pre colné orgány členského štátu. Tieto zlepšenia sa zrealizujú v rokoch 2015 – 2016.
V rámci svojej vonkajšej činnosti bude Komisia naďalej pracovať s tretími krajinami prostredníctvom dvojstrannej spolupráce, dialógu a formálneho procesu v rámci postupov predbežnej identifikácie, identifikácie a zaradenia do zoznamu zameraných na nápravu zistených problémov NNN rybolovu.
Komisia bude aj naďalej poskytovať technickú a rozvojovú pomoc tretím krajinám pri riešení ich problémov v oblasti NNN rybolovu. To možno dosiahnuť prostredníctvom cielených činností zameraných na budovanie kapacít tretích krajín a prostredníctvom programov rozvojovej pomoci EÚ, a to stanovením referenčných hodnôt týkajúcich sa potrieb tretích krajín a prípravou príslušných potenciálnych programov.
Komisia okrem toho zváži, aké ďalšie kroky by sa mali proti NNN rybolovu podniknúť na medzinárodnej úrovni v rámci jej úsilia o zlepšenie medzinárodnej správy oceánov. 31
Napokon je potrebné poznamenať, že Komisia predložila návrh na zosúladenie nariadenia o NNN rybolove s novými pravidlami Zmluvy o fungovaní Európskej únie 32 . V Európskom parlamente a Rade práve prebieha proces posudzovania tohto návrhu.
Agnew et al. (2009) PLoS ONE 4(2): e4570.
Viac o systémoch dokumentácie o úlovkoch RFMO možno nájsť v prílohe V k nariadeniu Komisie (ES) č. 1010/2009, Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009, s. 5, venovanej systémom dokumentácie o úlovkoch prijatých RFMO a uznaných ako systémy vyhovujúce požiadavkám nariadenia o NNN rybolove.
Pozri zoznamy plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavené organizáciami RFMO, v časti B prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 468/2010 naposledy zmeneného a doplneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1296/2015, Ú. v. EÚ L 199, 29.7.2015, s. 12.
Pozri cieľ 14.4 uvedený na webovej lokalite https://sustainabledevelopment.un.org/sdgsproposal.html .
Podrobný zoznam nájdete tu: http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/international/rfmo/index_sk.htm.
Podrobný zoznam nájdete tu: http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/international/rfmo/index_sk.htm.
Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1010/2009, Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009, s. 1.
Pozri akčný plán pre presadzovanie práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) (získané z http://www.euflegt.efi.int/flegt-action-plan ).
Viac informácií o úsilí EÚ v boji proti nezákonnému obchodu s voľne žijúcimi druhmi možno nájsť v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o prístupe EÚ k boju proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi [COM(2014) 64 final, zo 7. februára 2014], a v pracovnom dokumente Komisie o zhrnutí odpovedí na konzultácie zainteresovaných strán o prístupe EÚ k boju proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi [SWD(2014) 347 final, 26. január 2014].
Podrobné pravidlá EÚ na boj proti NNN rybolovu vrátane právnych dokumentov, vysvetlení a tlačových materiálov možno nájsť na webovom sídle http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/illegal_fishing/index_sk.htm .
http://ec.europa.eu/fisheries/documentation/studies/iuu-regulation-application/index_en.htm.
Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 33.
Pozri zoznam tretích krajín, ktoré informovali príslušné orgány podľa nariadenia o NNN rybolove: http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/illegal_fishing/info/flag_state_notifications_en.pdf.
Takéto opatrenia sa zaviedli na Filipínach, ostrove Curaçao, Kapverdoch, v Ghane, Papue-Novej Guinei, na Šalamúnových ostrovoch a v Kórei.
Ú. v. EÚ C 354, 17.11.2012, s. 1.
Ú. v. EÚ C 346, 27.11.2013, s. 26.
Ú. v. EÚ C 185, 17.6.2014, s. 2 a 17.
Ú. v. EÚ C 447, 13.12.2014, s. 6, 16 a 13, Ú. v. EÚ C 453, 17.12.2014, s. 5.
Ú. v. EÚ C 142, 29.4.2015, s. 7.
Ú. v. EÚ C 346, 27.11.2013, s. 2.
Ú. v. EÚ L 297, 15.10.2014, s. 13.
Ú. v. EÚ L 91, 27.3.2014, s. 43.
Ú. v. EÚ L 33, 10.2.2015, s. 15.
Ú. v. EÚ C 364, 15.10.2014, s. 2.
Ú. v. EÚ L 360, 17.12.2014, s. 53.
Ú. v. EÚ C 142, 29.4.2015, s. 5, Ú. v. EÚ C 142, 29.4.2015, s. 6.
Pozri dvojstranné dohody s krajinami mimo EÚ a sumy vyhradené na rozvoj rybárskej politiky:
http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/international/agreements/index_sk.htm.
Ú. v. EÚ L 199, 29.7.2015, s. 12 – 20.
Pozri Európska komisia, Správa oceánov, verejná konzultácia:
http://ec.europa.eu/dgs/maritimeaffairs_fisheries/consultations/ocean-governance/index_sk.htm.
Pozri návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, COM/2012/0332 final – 2012/0162 (COD), získané z http://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?qid=1439200039646&uri=CELEX:52012PC0332 .