52015DC0081

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Parížsky protokol – Koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020 /* COM/2015/081 final */


Obsah

1............ Zhrnutie. 3

2............ Parížsky protokol 5

3............ Zabezpečenie ambiciózneho zníženia emisií skleníkových plynov. 6

3.1......... Cieľ EÚ na rok 2030 a plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok. 6

3.2......... Globálna spolupráca. 7

4............ Zabezpečenie dynamiky pravidelným preskúmaním cieľov. 8

5............ Posilnenie transparentnosti a zodpovednosti 8

6............ Dosiahnutie odolnosti voči zmene klímy vďaka adaptácii 9

7............ Podpora vykonávania a spolupráce. 9

7.1......... Mobilizácia verejného a súkromného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. 9

7.2......... Zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce. 10

7.3......... Podpora vývoja a zavádzania technológií v oblasti zmeny klímy. 11

7.4......... Budovanie kapacít 11

8............ Mobilizácia ďalších politík EÚ.. 12

9............ Ďalšie kroky. 13

1.           Zhrnutie

Z najnovších zistení Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change – IPCC) vyplýva, že ak sa urýchlene nezakročí, zmena klímy bude mať vážne, všadeprítomné a nezvratné dôsledky pre ľudí a ekosystémy na celom svete. Obmedzenie nebezpečného nárastu priemernej svetovej teploty pod 2 °C v porovnaní s obdobím pred industrializáciou (tzv. „dvojstupňový cieľ“) si bude vyžadovať významné a udržateľné zníženie emisií skleníkových plynov vo všetkých krajinách.

Tento globálny prechod na nízke emisie možno dosiahnuť bez ohrozenia rastu a zamestnanosti a môže poskytnúť nezanedbateľné príležitosti na oživenie európskeho aj celosvetového hospodárstva. Opatrenia na riešenie zmeny klímy prinášajú značné výhody, aj pokiaľ ide o verejný blahobyt. Ak sa však budú odkladať, stúpnu celkové náklady a navyše sa obmedzia možnosti účinného znižovania emisií a príprav na dôsledky zmeny klímy.

Všetky krajiny musia konať rýchlo a spoločne. Zmluvné strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) sa na tento problém zameriavajú už od roku 1994, vďaka čomu sa vyše 90 krajín – rozvinutých aj rozvojových – zaviazalo do roku 2020 znížiť emisie. To však nepostačuje na dosiahnutie dvojstupňového cieľa[1]. Preto krajiny, ktoré pristúpili k UNFCCC, v roku 2012 začali rokovania o novej právne záväznej dohode, ktorá by sa uplatňovala na všetky zmluvné strany a umožnila by svetu dosiahnuť spomínanú métu. Dohoda z roku 2015 má byť sfinalizovaná v decembri 2015 v Paríži a začne sa vykonávať od roku 2020.

Vďaka pokroku dosiahnutému na nedávnej konferencii o zmene klímy v Lime sa solídna parížska dohoda javí realisticky. Čo je najdôležitejšie, rozhodlo sa, ako by krajiny mali formulovať a oznamovať navrhované ciele zníženia emisií v dostatočnom predstihu pred parížskou konferenciou. Bol vypracovaný aj prvý úplný návrh znenia dohody z roku 2015, ktorý odráža stanoviská všetkých strán ku všetkým prerokúvaným prvkom.

Európska únia už dávno pred konferenciou v Lime trvale hrala prím a preukazovala odhodlanie v boji proti zmene klímy na celosvetovej úrovni. Na samite v októbri 2014 sa európski lídri dohodli, že EÚ by mala zintenzívniť úsilie a do roku 2030 znížiť domáce emisie v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 %. Podobné vyhlásenia vzápätí prišli z Číny a USA. V Lime členské štáty EÚ prisľúbili, že približne polovicu počiatočnej kapitalizácie vo výške 10 miliárd USD vložia do Zeleného klimatického fondu (Green Climate Fund – GCF) na pomoc rozvojovým krajinám. V rámci EÚ bol prijatý nový investičný plán, ktorým sa počas nasledujúcich troch rokov (2015 – 2017) uvoľnia verejné a súkromné investície do reálnej ekonomiky vo výške najmenej 315 miliárd EUR. Tie pomôžu pri modernizácii a dekarbonizácii hospodárstva EÚ.

Toto oznámenie je reakciou na rozhodnutia prijaté v Lime a je kľúčovým prvkom pri realizácii priority Komisie vybudovať odolnú energetickú úniu s progresívnou politikou v oblasti zmeny klímy v súlade s politickými usmerneniami predsedu Komisie. Pripravuje EÚ na posledné kolo rokovaní pred parížskou konferenciou v decembri 2015.

Toto oznámenie najmä:

pretavuje rozhodnutie prijaté na európskom samite v októbri 2014 do navrhovaného emisného cieľa EÚ v podobe plánovaného vnútroštátne stanoveného príspevku (Intended Nationally Determined Contribution – INDC), ktorý sa má predložiť do konca prvého štvrťroku 2015, navrhuje, aby všetky zmluvné strany UNFCCC svoje INDC predložili v dostatočnom predstihu pred parížskou konferenciou. Čína, USA a ostatné krajiny G20, ako aj krajiny s vysokými a strednými príjmami by tak mali dokázať urobiť v prvom štvrťroku 2015. Najmenej rozvinutým krajinám by sa mal poskytnúť väčší priestor, vytyčuje víziu EÚ o transparentnej a dynamickej právne záväznej dohode, ktorá by zahŕňala primerané a ambiciózne záväzky všetkých zmluvných strán s ohľadom na vývoj globálnej hospodárskej a geopolitickej situácie. Tie by spoločne a na základe vedeckých poznatkov mali svet naštartovať na cestu k zníženiu globálnych emisií do roku 2050 aspoň o 60 % v porovnaní s úrovňami v roku 2010. Ak by medzi ambíciami vyhlásenými v Paríži boli rozdiely, malo by sa to riešiť tvorbou pracovného programu, ktorý by sa začal realizovať v roku 2016 a v rámci ktorého by sa úzko spolupracovalo s GCF na identifikácii ďalších opatrení na znižovanie emisií, navrhuje, aby dohoda z roku 2015 mala podobu protokolu k UNFCCC. Významné ekonomiky, najmä EÚ, Čína a USA, by sa mali chopiť politickej taktovky tým, že k nemu pristúpia čo najskôr. Mal by nadobudnúť platnosť, len čo ho ratifikujú krajiny, ktoré spoločne produkujú 80 % súčasných celosvetových emisií. Podľa nového protokolu by sa mala podporiť všeobecná účasť a uľahčiť efektívna a účinná realizácia stratégií znižovania emisií a adaptácie na negatívne dôsledky zmeny klímy financovaním opatrení v oblasti zmeny klímy, rozvojom a prenosom technológií a budovaním kapacít, zdôrazňuje, že Medzinárodná organizácia civilného letectva, Medzinárodná námorná organizácia a strany Montrealského protokolu by mali konať tak, aby do konca roku 2016 účinne zregulovali emisie z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy a produkciu a spotrebu fluórovaných plynov, upozorňuje, že medzinárodnú politiku EÚ v oblasti klímy by mohli posilniť ďalšie politiky EÚ, akými sú obchod, vedecký výskum, spolupráca v oblasti inovácií a technológií, hospodárska a rozvojová spolupráca, znižovanie rizík katastrof a životné prostredie, je doplnené akčným plánom diplomacie v oblasti klímy, ktorý Európska služba pre vonkajšiu činnosť vypracovala spoločne s Komisiou. Akčný plán sa zameriava na zintenzívnenie aktivity EÚ pri prípravách na parížsku konferenciu a budovanie partnerstiev s ambicióznymi tretími krajinami.

Niektoré aspekty tohto oznámenia sú podrobnejšie rozpracované v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

2.           Parížsky protokol

V záujme podpory kolektívneho úsilia v súlade so závermi IPCC musí parížsky protokol splniť tieto ciele:

zabezpečiť ambiciózne znižovanie emisií, a to:

o dôrazom na požiadavku, že dlhodobým cieľom by malo byť zníženie globálnych emisií do roku 2050 aspoň o 60 % pod úroveň z roku 2010[2],

o stanovením jasných, konkrétnych, ambicióznych a primeraných právne vymožiteľných záväzkov týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy, ktoré by umožnili svetu dosiahnuť dvojstupňový cieľ. Tie musia byť v súlade so zásadami UNFCCC a zohľadňovať vývoj zodpovednosti a kapacít, ako aj podmienky v jednotlivých krajinách,

zaistiť dynamiku prostredníctvom plošného procesu preskúmania, ktorý sa bude realizovať každých päť rokov, aby sa posilnila ambicióznosť spomínaných záväzkov v oblasti zmierňovania zmeny klímy v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami, posilniť transparentnosť a zodpovednosť, aby sa dalo posúdiť, či boli ciele zníženia emisií a súvisiace záväzky dodržané. Na podávanie výročných správ, pravidelné overovanie a medzinárodné odborné analýzy inventúr emisií sa musí vypracovať spoločný súbor pravidiel a postupov, podnecovať udržateľný rozvoj odolný voči zmene klímy podporou medzinárodnej spolupráce a súvisiacich politík, ktoré znižujú zraniteľnosť a zlepšujú schopnosti krajín adaptovať sa na zmenu klímy, podporovať efektívnu a účinnú realizáciu a spoluprácu uprednostňovaním politík, ktoré mobilizujú významné, transparentné a predvídateľné verejné i súkromné investície do nízkouhlíkového rozvoja odolného voči zmene klímy.

Tieto ciele by mali byť stanovené v protokole. Podrobné pravidlá, postupy a inštitucionálne požiadavky potrebné na ich dosiahnutie by sa mali špecifikovať v technickom pracovnom programe, ktorý sa má dokončiť do roku 2017.

Aby zmluvné strany mohli pristúpiť k protokolu, musia prijať záväzky týkajúce sa zmierňovania. Budú sa môcť podieľať na rozhodovaní podľa protokolu a mať prístup k finančným a iným zdrojom na podporu vykonávania protokolu. Záväzky týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy podľa protokolu by mali byť rovnako právne záväzné pre všetky strany.

Vlády, trhy a verejnosť tak dostanú ten najjasnejší signál, že zmluvné strany protokolu sú odhodlané bojovať proti zmene klímy, lebo ide o záruku:

najsilnejšieho prejavu politickej vôle zmluvnej strany splniť si záväzky, potrebnej predvídateľnosti a istoty pre všetky verejné a súkromné subjekty, trvácnosti v kontexte domácich politických zmien.

Tie krajiny, ktoré sú presvedčené, že záväzky týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy by nemali byť medzinárodne právne vymožiteľné, musia preukázať, ako tieto výhody možno dosiahnuť alternatívnym prístupom.

Očakáva sa, že protokol včas ratifikujú a od roku 2020 začnú realizovať všetky krajiny G20, ktoré predstavujú takmer 75 % celosvetových emisií, ako aj iné krajiny s vysokými a strednými príjmami. EÚ, Čína a USA by ako lídri mali vyslať mimoriadne silný politický signál tým, že k protokolu pristúpia čo najskôr. Platnosť by mal nadobudnúť, len čo ratifikačné listiny uložia krajiny, ktorých emisie v roku 2015 budú zodpovedať viac než 40 Gt ekvivalentov CO2. To predstavuje približne 80 % súčasných celosvetových emisií.

3.           Zabezpečenie ambiciózneho zníženia emisií skleníkových plynov

3.1.        Cieľ EÚ na rok 2030 a plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok

Politické úsilie EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky už prináša ovocie. Jej emisie medzi rokmi 1990 až 2013 klesli o 19 %, zatiaľ čo jej HDP za rovnaké obdobie vzrástlo o 45 %. Politické podmienky sa ešte zlepšia vďaka rámcu politík EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, na ktorom sa dohodli jej lídri v októbri 2014. Vytyčuje sa v ňom záväzný cieľ zníženia emisií v celom hospodárstve, ktorý sa vzťahuje na všetky sektory a zdroje emisií vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a iných spôsobov využívania pôdy. Sledovanou métou je aspoň 40-percentné zníženie emisií do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Tento cieľ je ambiciózny a primeraný a je v súlade s odhodlaním do roku 2050 nákladovo efektívne znížiť domáce emisie aspoň o 80 %[3]. EÚ už podnikla významné kroky, aby sa z hľadiska emisií stala najefektívnejším hospodárstvom na svete. Cieľ na rok 2030 zníži intenzitu emisií hospodárstva EÚ o ďalších 50 %. Nedávno schválený investičný plán EÚ zaistí značné súkromné finančné prostriedky na modernizáciu a ďalšiu dekarbonizáciu hospodárstva EÚ.

Navrhovať vyšší podmienečný cieľ by v súčasnosti nemalo prínos. Ak by z rokovaní vyplynula potreba ambicióznejšieho cieľa, EÚ by mala byť otvorená využívaniu medzinárodných kreditov na doplnenie domácich záväzkov, a to pod podmienkou, že sa plne zachová ich environmentálna integrita a zabráni sa dvojitému započítaniu.

3.2.        Globálna spolupráca

Na EÚ pripadá 9 % celosvetových emisií a tento podiel klesá. V novembri 2014 dvaja najväčší svetoví producenti emisií – Čína (25 % celosvetových emisií) a USA (11 %) – nasledovali príklad EÚ tým, že zverejnili orientačné ciele na obdobie po roku 2020. Tieto ciele by spoločne pokryli takmer polovicu celosvetových emisií. Aby bol protokol účinný a dosiahli sa rovnaké globálne podmienky, musí sa vyznačovať týmito prvkami:

· Široký geografický rozsah. Na pokrytie potrebného objemu emisií musia všetky zmluvné strany okrem najmenej rozvinutých krajín predložiť INDC čo najskôr v priebehu roka 2015. Všetky krajiny G20, ako aj krajiny s vysokými a nízkymi príjmami by tak mali dokázať urobiť už do konca prvého štvrťroka 2015. Tieto INDC by sa mali oznámiť v súlade s informačnými požiadavkami dohodnutými v Lime. V tabuľke 1 sa načrtáva cieľ aspoň 40-percentného zníženia emisií, na ktorom sa dohodli lídri EÚ v októbri 2014. Má podobu INDC v súlade s informačnými požiadavkami dohodnutými v Lime, aby ciele boli transparentné, kvantifikovateľné a porovnateľné. Táto tabuľka poskytuje jednoduchý vzor, ktorý môže slúžiť ako model pre tie zmluvné strany, ktoré svoje INDC ešte stále vypracúvajú. Najmenej rozvinuté krajiny môžu predložiť INDC dobrovoľne, pričom môžu zhrnúť príslušné politiky a opatrenia, ako aj ponúknuť odhad zníženia emisií. Všetky ostatné zmluvné strany protokolu musia v každom prípade dodržiavať záväzky týkajúce sa zmierňovania. Mali by byť uvedené v prílohe k protokolu, a to v abecednom poradí podľa zmluvných strán.

· Komplexné pokrytie sektorov a emisií. Záväzky zmluvných strán musia vytvoriť silné stimuly pre všetkých aktérov, aby naďalej znižovali a obmedzovali celosvetové emisie. Protokol by mal vyžadovať zníženie emisií vo všetkých sektoroch vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a iných spôsobov využívania pôdy, medzinárodnej leteckej a námornej dopravy a používania fluórovaných plynov. Medzinárodná organizácia civilného letectva, Medzinárodná námorná organizácia a strany Montrealského protokolu by mali konať tak, aby do konca roku 2016 účinne zregulovali emisie z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy a produkciu a spotrebu fluórovaných plynov.

· Čo najvyššia ambicióznosť. Každá zmluvná strana si v dostatočnom predstihu pred parížskou konferenciou musí zvoliť typ záväzku týkajúceho sa zmierňovania a vymedziť jeho ambícióznosť a rozsah s ohľadom na vývoj zodpovednosti a kapacít, ako aj podmienky v jednotlivých krajinách. Krajiny s najvyššou mierou zodpovednosti a kapacít musia mať v tejto oblasti najambicióznejšie záväzky. INDC každej zmluvnej strany by mal predstavovať významný pokrok v ambíciách a rozsahu záväzku v porovnaní s tým súčasným. Mal by jasne smerovať k nízkej úrovni celkových emisií aj emisií na obyvateľa, ako aj k postupnému zníženiu intenzity emisií.

· Solídne záväzky týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy. Najsolídnejším typom záväzku sú absolútne ciele vzťahujúce sa na celé hospodárstvo v kombinácii s odhadmi jednotiek množstva. Medzi súvisiace výhody patrí istota, transparentnosť, flexibilita a, ak sa uplatňujú plošne, zníženie rizika úniku uhlíka. Všetky krajiny, ktoré už takéto ciele majú, by ich v súlade s myšlienkou progresívnosti mali zachovať a zvýšiť, pričom sa budú opierať o vybraný základný rok alebo referenčné obdobie v minulosti. Krajiny G20 a krajiny s vysokými príjmami, ktoré podľa protokolu nemajú absolútne ciele na obdobie po roku 2020, by sa mali zaviazať, že si ich stanovia najneskôr do roku 2025. Ďalšie rozvíjajúce sa ekonomiky a krajiny so strednými príjmami sa vyzývajú, aby tak urobili čo najskôr, najneskôr však do roku 2030.

4.           Zabezpečenie dynamiky pravidelným preskúmaním cieľov

Protokol by mal stanoviť postup uplatniteľný na všetky zmluvné strany, podľa ktorého by sa pravidelne preverovali a posilňovali záväzky týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy v súlade s dlhodobými cieľmi protokolu. Ak kolektívne úsilie strán zlyhá, tento proces by ich mal povzbudiť k tomu, aby si v prípade aktuálnych záväzkov stanovili vyššie ambície a aby si v prípade nasledujúcich cieľových období navrhovali dostatočne ambiciózne méty.

Počnúc rokom 2020 by sa preskúmanie malo opakovať každých päť rokov a malo by podporiť transparentnosť, jasnosť a zrozumiteľnosť záväzkov týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy so zreteľom na ich prínos k dosiahnutiu dvojstupňového cieľa. Preskúmanie by malo zmluvné strany primäť k tomu, aby objasnili, aký pokrok v tomto kontexte dosiahli, a vysvetlili, prečo svoje opatrenia považujú za primerané a ambiciózne.

Tento proces by mal byť založený na vedeckých poznatkoch a dôkazoch a mal by sa pri ňom brať do úvahy vývoj zodpovednosti a kapacít, ako aj podmienky v jednotlivých krajinách. Mal by byť jednoduchý, efektívny a malo by sa pri ňom vyhýbať duplicite s inými procesmi. Podmienky cyklu preskúmania by sa mali postupne zlepšovať v záujme napredovania k dvojstupňovému cieľu.

Protokol a sprievodné rozhodnutia konferencie zmluvných strán musia zabezpečiť dynamickú mobilizáciu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, prenos technológií a budovanie kapacít oprávnených zmluvných strán – najmä tých, ktoré majú najmenšie kapacity. To bude zahŕňať postupy pravidelného hodnotenia a zlepšovania adekvátnosti a účinnosti realizačných prostriedkov mobilizovaných prostredníctvom GCF, Globálneho environmentálneho fondu (Global Environmental Facility – GEF) a iných relevantných inštitúcií. Okrem toho sa bude musieť v Paríži zabezpečiť, aby zmluvné strany pravidelne preskúmavali a zlepšovali svoje stratégie adaptácie na zmenu klímy.

5.           Posilnenie transparentnosti a zodpovednosti

Protokol musí stanoviť kľúčové prvky spoločného systému transparentnosti a zodpovednosti uplatniteľný na všetky zmluvné strany. Ten musí zahŕňať solídne pravidlá monitorovania, podávania správ, overovania a preberania zodpovednosti, ako aj proces, na základe ktorého by sa od každej strany mohla vyžadovať zodpovednosť za plnenie záväzkov. Tento systém bude nevyhnutný na zabezpečenie dôvery v to, že každá zmluvná strana dodržiava záväzky a že je na dobrej ceste k naplneniu stanoveného cieľa. Rozhodujúci význam bude mať aj pre budovanie spoľahlivosti, podporu ambícií a zabezpečenie predvídateľnosti a právnej istoty. Zmluvné strany by najneskôr v čase ratifikácie mali predložiť najnovší súbor ročných inventúr emisií za obdobie medzi rokmi 2010 a 2015.

Tento systém by mal byť vhodný aj z dlhodobého hľadiska. Hoci musí byť dostatočne pružný, aby pokryl rôzne typy záväzkov, vnútroštátnych kapacít a podmienok, táto flexibilita by nemala byť na úkor transparentnosti, zodpovednosti a ambicióznosti. Kontrolné skupiny nezávislých odborníkov by mali vykonávať pravidelné preskúmania. Nový protokol by mal uznať čisté prevody medzi tými krajinami, ktoré sa rozhodli vzájomne si prepojiť domáce trhy s uhlíkom, a to by sa malo brať do úvahy pri hodnotení súladu.

Protokolom by sa napokon mal ustanoviť orgán, ktorý by mal uľahčovať vykonávanie a riešiť otázky vznesené vo veciach súladu, pokiaľ ide o plnenie záväzkov ktorejkoľvek zmluvnej strany. Mal by sa zameriavať na záväzky týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy vrátane monitorovania, podávania správ, overovania a preberania zodpovednosti. Zároveň by mal byť odborný a apolitický, pričom jeho mandát sa bude špecifikovať v protokole.

6.           Dosiahnutie odolnosti voči zmene klímy vďaka adaptácii

Ambiciózne kroky na zmierňovanie zmeny klímy majú samozrejme zásadný význam, ale rovnako dôležitá je aj individuálna a kolektívna podpora úsilia o prípravu a adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Z tohto hľadiska je kľúčové odvetvie využívania pôdy, pokiaľ ide odolnosť potravinovej bezpečnosti a iné environmentálne, sociálne a hospodárske výhody. Stratégia EÚ v súvislosti s adaptáciou dopĺňa stratégie jednotlivých členských štátov a jej účelom je Európu urobiť odolnejšou voči zmene klímy. Adaptácia založená na ekosystémoch môže znížiť riziko povodní a erózie pôdy, ako aj zlepšiť kvalitu vody a vzduchu.

V kontexte, v ktorom sa všetky zmluvné strany budú usilovať o udržateľný rozvoj odolný voči zmene klímy, by protokol mal posilniť ich záväzok naďalej vypracúvať, plánovať a realizovať opatrenia na uľahčenie adaptácie a informovať o nich v národných správach. Mal by ustavične zjednodušovať pomoc v tých regiónoch a krajinách, ktoré sú osobitne zraniteľné nepriaznivými vplyvmi zmeny klímy, a to aj poskytovaním finančnej a technickej podpory a budovaním kapacít.

Protokol tak ešte viac zviditeľní adaptačné a podporné opatrenia a posilní ustanovenia o monitorovaní a podávaní správ zakotvené v UNFCCC. Prispeje aj k lepšiemu chápaniu efektívnosti uskutočnených opatrení na uľahčenie primeranej adaptácie na základe národných správ a iných relevantných informácií, aby zmluvné strany mohli budúce opatrenia zakladať na získaných poznatkoch.

Po prijatí protokolu by budúce rozhodnutia konferencie zmluvných strán mali podporovať vykonávanie ustanovení cancúnskeho rámca pre adaptačné opatrenia a nairobského pracovného programu.

7.           Podpora vykonávania a spolupráce

7.1.        Mobilizácia verejného a súkromného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy

Prechod na nízkozhlíkové hospodárstva odolné voči zmene klímy možno dosiahnuť len rozsiahlymi zmenami investičných modelov. Protokol by mal podporovať investície do nízkouhlíkových programov a politík odolných voči zmene klímy. Všetky krajiny by sa mali zaviazať, že prijmú kroky na zlepšenie tzv. „priaznivých prostredí“, aby prilákali investície v oblasti klímy. V súlade s oznámením Komisie o globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a udržateľný rozvoj po roku 2015 by sa na dosiahnutie rôznych medzinárodne dohodnutých cieľov v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy malo účinne nakladať so všetkými zdrojmi. Krajiny, ktoré tak môžu urobiť, by mali mobilizovať finančnú podporu pre oprávnené zmluvné strany protokolu. Základňa finančnej podpory sa postupne bude musieť rozširovať s ohľadom na zmeny v kapacitách zmluvných strán. Všetky strany by navyše mali jasne vymedziť, aký vplyv budú mať na klímu finančné toky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy by malo aj naďalej odrážať záväzky národných vlád, priaznivé prostredia a investičné stratégie na obdobie po roku 2020. Suma, ktorá sa má mobilizovať na opatrenia v oblasti zmeny klímy, bude závisieť aj od ambicióznosti a kvality navrhovaných INDC, následných investičných plánov a vnútroštátnych adaptačných plánovacích procesov. Keďže v tejto fáze INDC ani vnútroštátne adaptačné procesy plánovania nie sú celkom známe, je priskoro hlbšie uvažovať nad rozsahom a druhom finančných prostriedkov potrebných na boj proti zmene klímy po roku 2020.

Verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri mobilizácii zdrojov po roku 2020. Protokol by mal uznať aj význam súkromného sektora ako kľúčového zdroja pri rozširovaní financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. Mal by objasniť úlohu GCF a GEF pri poskytovaní podpory vykonávania. Najchudobnejším krajinám, ako aj tým, ktoré sú najohrozenejšie zmenou klímy, by mal poskytovať záruky, že sa im naďalej dostane prednostnej podpory. To sa dá najlepšie dosiahnuť, ak rámec financovania podľa protokolu bude úplne v súlade s procesom financovania rozvoja a rozvojovou agendou na obdobie po roku 2015.

Protokol by mal podporovať tvorbu a zavádzanie spoľahlivých priaznivých prostredí, ktoré umožnia prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy. Sem patria tieto okruhy:

ambiciózne vnútroštátne politiky v oblasti zmeny klímy, účinné riadenie vrátane investičných rámcov, cenových stimulov a finančných nástrojov na podporu investícií do opatrení na zvýšenie odolnosti voči zmene klímy a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, poskytovanie informácií o tom, ako riešiť zmenu klímy.

V tomto kontexte bude zohrávať ústrednú úlohu určovanie cien uhlíka a investičné politiky verejných rozvojových bánk. Nevyhnutným predpokladom využívania synergií medzi financovaním rozvoja, zmierňovania a adaptácie je začleňovanie otázky klímy do všetkých politík, rozvojových stratégií a investícií.

7.2.        Zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce

Opatrenia v oblasti zmeny klímy výrazne urýchli a rozšíri vzájomné odovzdávanie informácií o skúsenostiach s tvorbami politík a propagácia osvedčených postupov. V posledných rokoch sa EÚ proaktívne zapája do takýchto dvojstranných a viacstranných iniciatív, napr. prostredníctvom bilaterálnych politických dialógov o obchodovaní s emisiami, iniciatív v oblasti energie z udržateľných zdrojov, ktoré prispievajú k rozvoju nízkouhlíkových hospodárstiev, alebo podpory rozvoja a praktickej realizácie adaptačných politík v rámci globálnej aliancie proti zmene klímy, ktorá v súčasnosti združuje 38 zraniteľných rozvojových krajín a osem regiónov Afriky, Ázie, Karibiku a Tichomoria.

Protokol by mal podporovať systematickejšiu výmenu skúseností v rámci geografických regiónov a medzi nimi tým, že umožní kumulovať technické odborné znalosti špecializovaných organizácií, súkromného sektora, akademickej obce či regionálnych a miestnych orgánov. Malo by sa v ňom zakotviť uznávanie významných iniciatív, ktoré slúžia ako praktická realizácia a doplnok úsilia členských štátov o znižovanie emisií a adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Na parížskej konferencii by sa malo rozhodnúť o pokračovaní pracovného programu v záujme identifikácie ďalších opatrení na zmiernenie v roku 2016 v úzkej spolupráci s GCF a inými finančnými inštitúciami. To bude obzvlášť dôležité, ak sa ukáže rozdiel medzi celkovou ambicióznosťou záväzkov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a objemom emisií, ktoré bude treba znížiť na dosiahnutie dvojstupňového cieľa.

7.3.        Podpora vývoja a zavádzania technológií v oblasti zmeny klímy

Vývoj a zavádzanie technológií v oblasti zmeny klímy zohrávajú dôležitú úlohu pri plnení cieľov v oblasti zmeny klímy, ako aj pri prispievaní k vytváraniu pracovných miest a udržateľnému hospodárskemu rastu. Kombinácia financovania výskumu, zvyšovania trhového potenciálu, programov vzdelávania, financií a politík, ktorými sa stanovujú ceny za emisie, vytvára priaznivé prostredie pre široké spektrum technológií. To zahŕňa technológie na podporu odolnosti voči extrémnym poveternostným vplyvom, klimatické služby a systémy vodného hospodárstva, ako aj výrobu energie, priemyselné procesy, dopravu, poľnohospodárstvo a obmedzovanie odlesňovania.

Krajiny si najvhodnejšie technologické riešenia vyberajú samy, často na základe hodnotení technologických potrieb a s podporou Centra a siete pre klimatické technológie (CTCN – Climate Technology Centre and Network). Inovácie vrátane potrebného rozšírenia transferu technológií závisia od dobrovoľnej spolupráce so subjektmi súkromného sektora pri rozvoji, financovaní a zavádzaní technológií. Je nevyhnutné zachovať existujúce pravidlá o duševnom vlastníctve.

Protokol by mal uznať úlohu, ktorú už zohrávajú Výkonný výbor pre technológie a CTCN, pričom by sa zároveň mal reformovať proces hodnotenia technologických potrieb.

7.4.        Budovanie kapacít

Budovanie kapacít by malo byť neoddeliteľnou súčasťou podpory všetkých činností súvisiacich s protokolom vrátane plánovania adaptácie, ohlasovacích povinnosti, inventúr emisií, prenosu technológií a projektov v oblasti zmiernenia zmeny klímy. Malo by sa preto realizovať prostredníctvom inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za podporu činností v týchto oblastiach, a musí byť šité na mieru jednotlivým krajinám.

Mohli by sa posilniť aj existujúce opatrenia stanovené v dohovore, hoci najvhodnejší rámec na diskusie v tejto súvislosti stále ponúka Durbanské fórum o budovaní kapacít. EÚ aktívne začleňuje budovanie kapacít do podpory opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách, a to aj pokiaľ ide o záväzky v oblasti zmierňovania.

Na parížskej konferencii by sa mala dohodnúť podpora tým krajinám, ktoré potrebujú pomoc pri zostavení inventúr emisií, systémov monitorovania, podávania správ a overovania. Predmetom dohody by malo byť aj vypracovanie stratégií zameraných na nízkouhlíkové hospodárstvo a odolnosť voči zmene klímy, ktorých súčasťou budú vhodné stimulačné štruktúry.

8.           Mobilizácia ďalších politík EÚ

V nadchádzajúcich mesiacoch pred konferenciou v Paríži EÚ zintenzívni svoju diplomatickú činnosť v oblasti klímy. Ministri zahraničných vecí EÚ prijali akčný plán diplomacie v oblasti klímy, ktorý Európska služba pre vonkajšiu činnosť vypracovala spoločne s Komisiou.

Zahŕňa tieto kroky:

zaraďovať otázky zmeny klímy do politických dialógov ako strategickú prioritu, a to aj na samitoch G7 a G20 a Valnom zhromaždení OSN, prostredníctvom rozvojovej spolupráce EÚ podporovať nízkouhlíkový rozvoj odolný voči zmene klímy a katastrofám, usúvzťažňovať zmenu klímy s jej možnými dlhodobými dôsledkami vrátane bezpečnostných otázok.

Na aktívnu podporu cieľov EÚ pri medzinárodných rokovaniach a vykonávaní protokolu v partnerských krajinách môžu slúžiť aj ostatné politiky EÚ. Môžu pomôcť partnerským krajinám vo fáze prípravy protokolu a neskôr pri jeho vykonávaní. Medzi tieto politiky patrí:

Hospodárska a rozvojová spolupráca. EÚ a jej členské štáty sú už dnes hlavnými poskytovateľmi oficiálnej rozvojovej pomoci a financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách. EÚ v roku 2013 poskytla na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy vyše 9,5 miliardy EUR. EÚ by mala naďalej začleňovať ciele v oblasti zmeny klímy do všetkých oblastí hospodárskej a rozvojovej spolupráce. Preto sa na obdobie rokov 2014 až 2020 už dohodlo, že aspoň 20 % rozvojovej pomoci EÚ bude musieť súvisieť so zmenou klímy, čo predstavuje asi 14 miliárd EUR. Aj členské štáty by si mali stanoviť jasné ciele, pokiaľ ide o všadeprítomnosť tejto témy. EÚ a jej členské štáty by sa navyše mali intenzívnejšie koordinovať pri globálnom financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, aby výsledky boli citeľnejšie a efektívnejšie. Vedecký výskum, technologický rozvoj a inovačná politika. EÚ bude lepšie využívať skutočnosť, že jej rámcový program pre výskum a inováciu Horizont 2020 je plne otvorený účasti tretích krajín a poskytuje finančnú podporu menej rozvinutým krajinám. Bude podporovať informovanosť o jej záväzku investovať v rámci neho aspoň 28 miliárd EUR na opatrenia súvisiace so zmenou klímy. Časť týchto prostriedkov umožní širokú medzinárodnú spoluprácu zameranú na trhové využívanie technológií v oblasti klímy či vzdelávanie vedcov a podnikateľov a prispeje k naplneniu diplomatických cieľov v oblasti klímy. Obchodná politika.     EÚ a jej partneri voľného obchodu sa v rámci bilaterálnych obchodných dohôd zaväzujú podporovať ciele v oblasti zmeny klímy a účinne vykonávať dohovor UNFCCC, a to aj prostredníctvom pravidelných štruktúrovaných dialógov a spolupráce v klimatických a obchodných otázkach. EÚ v rámci všeobecného systému preferencií VSP+ ponúka širší prístup na trh rozvojovým krajinám, ktoré ratifikovali a účinne vykonávajú medzinárodné dohovory – okrem iného aj o zmene klímy. V rámci WTO zasa EÚ spolupracuje so svojimi obchodnými partnermi na uzavretí významnej medzinárodnej dohody o liberalizácii obchodu s environmentálnym tovarom a službami do konca roka 2015, ktorej účelom je zlepšiť šírenie a využívanie technológií šetrných voči klíme. Environmentálna politika. Pri riešení problematiky zmeny klímy bude rozhodujúce vykonávanie záväzkov EÚ v rámci celosvetového strategického plánu pre biodiverzitu prijatého ako súčasť stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. S tým budú súvisieť rôzne sociálne, hospodárske a kultúrne prínosy. Znižovanie rizík katastrof. K lepšej adaptácii na zmenu klímy prispieva aj spolupráca EÚ v oblasti riadenia rizík katastrof[4], ktorá zahŕňa vývoj vnútroštátnych hodnotení rizík (okrem iného aj v oblasti riešenia dôsledkov zmeny klímy) a posilňovanie kapacít v oblasti riadenia rizík.

9.           Ďalšie kroky

EÚ musí:

predložiť vlastný INDC do konca prvého štvrťroku 2015, podporovať významné ekonomiky, aby šli príkladom tým, že predložia včasné a ambiciózne INDC, a to najmä v rámci Fóra hlavných ekonomík a zoskupení G20 a G7, podľa možnosti podnecovať a podporovať čo najväčší počet zmluvných strán, aby vypracovali ambiciózne INDC, presadzovať ambiciózne globálne opatrenia v oblasti zmeny klímy ako ústrednú prioritu vlastných diplomatických vzťahov a dialógu s partnerskými krajinami, prostredníctvom UNFCCC a ďalších multilaterálnych a bilaterálnych diskusií podporovať prijatie ambiciózneho, transparentného a dynamického protokolu, ktorý sa opisuje vyššie, preukázať a zabezpečiť stabilitu a predvídateľnosť finančnej podpory, ktorú EÚ spoločne poskytuje medzinárodným partnerom na nízkouhlíkový rozvoj odolný voči zmene klímy, presadzovať rýchlu liberalizáciu obchodu s environmentálnym tovarom a službami do konca roka 2015, zaistiť, aby opatrenia na ochranu klímy boli v súlade s rokovaniami OSN o cieľoch v oblasti udržateľného rozvoja a o financovaní udržateľného rozvoja, ako aj s rámcom na znižovanie rizík katastrof na obdobie po roku 2015, dosiahnuť, aby druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu do konca roka 2015 ratifikovala nielen EÚ a jej členské štáty, ale zároveň toľko zmluvných strán, koľko je potrebných na nadobudnutie platnosti.

Komisia zorganizuje medzinárodnú konferenciu na zlepšenie vzájomného porozumenia, pokiaľ ide o rozsah navrhovaných plánovaných príspevkov a primeranosť spoločných ambícií, ktorá by mala uľahčiť otvorenú výmenu názorov pred parížskou konferenciou. Bude sa zameriavať na spájanie partnerských krajín, popredných expertov z akademickej obce, nezávislých odborných skupín a medzinárodných organizácií a uskutoční sa v novembri 2015.

V polovici roka 2015 navyše Komisia začne Európskemu parlamentu a Rade predkladať legislatívne návrhy týkajúce sa vykonávania rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.

Komisia bude aj naďalej začleňovať opatrenia v oblasti zmeny klímy do všetkých oblastí hospodárskej a rozvojovej spolupráce, iniciovať užšiu spoluprácu s členskými štátmi pri poskytovaní finančných prostriedkov na rozvoj v oblasti ochrany klímy a lepšie využívať otvorenosť vlastných vedeckých výskumných a inovačných programov na podporu medzinárodných partnerov, ktorým bude pomáhať pri príprave na plnenie záväzkov podľa nového protokolu.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby navrhnutú koncepciu schválili čo najskôr.

Tabuľka 1: Navrhovaný plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok EÚ

Záväzok

Druh || Absolútne zníženie emisií oproti základnému roku.

Rozsah || Celé hospodárstvo.

Dotknuté látky || Všetky skleníkové plyny, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol: Oxid uhličitý (CO2) · Metán (CH4) · Oxide dusný (N2O) · Fluórované uhľovodíky (HFC) · Plnofluórované uhľovodíky (PFC) · Fluorid sírový (SF6) · Fluorid dusitý (NF3)

Základný rok || 1990

Obdobie || 2021 – 2030 vrátane.

Úroveň zníženia || V roku 2030 dosiahnuť aspoň 40-percentné zníženie emisií.

% dotknutých emisií || 100 %.

Je zahrnuté poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a iné spôsoby využívania pôdy? || Áno.

Čistý príspevok medzinárodných trhových mechanizmov || Nulový príspevok medzinárodných kreditov.

Plánovací proces || Európska rada na zasadnutí 23. a 24. októbra 2014 schválila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 (EUCO 169/14). Európska komisia pripraví legislatívne návrhy na implementáciu rámca na obdobie do roku 2030 (pracovný program Komisie na rok 2015), ktoré sa budú okrem iného týkať využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva.

Spravodlivosť a ambicióznosť || Tento záväzok je v súlade s politikami EÚ zameranými na dosiahnutie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a ponúka realistickú šancu splniť dvojstupňový cieľ. Umožňuje EÚ, aby sa nákladovo efektívne približovala k dlhodobému cieľu znížiť domáce emisie o 80 %, ktorý je v súlade s odhadmi IPCC, aké zníženia sú potrebné zo strany rozvinutých krajín ako celku, aby sa do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 emisie znížili o 80 – 95 %. V EÚ už objem emisií dosiahol vrchol. Podľa databázy EDGAR sa tak udialo v roku 1979, keď emisie v 28 členských štátoch EÚ boli na úrovni 6,4 Gt ekvivalentov CO2.

Kľúčové predpoklady

Použité kritérium merania || Potenciál globálneho otepľovania v časovom horizonte 100 rokov v súlade so 4. hodnotiacou správou IPCC.

Metodiky na odhad emisií || Usmernenia IPCC z roku 2006.

Prístup k započítavaniu emisií z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a iných foriem využívania pôdy || Komplexný systém započítavania emisií (prístup založený na činnostiach alebo ploche), pokiaľ ide o emisie a absorpcie na základe využívania pôdy, zmien využívania pôdy a lesného hospodárstva, založený na: i) pravidlách dohodnutých v rámci 2/CMP.7, uplatniteľných rozhodnutiach konferencie zmluvných strán a právnych predpisoch EÚ (rozhodnutie 529/2013/EÚ) a ii) súčasnej úrovni environmentálnej integrity.

Rozsah

Odvetvia/kategórie zdrojov || · Energia o Spaľovanie palív § Energetický priemysel § Spracovateľský priemysel a stavebníctvo § Doprava § Ďalšie odvetvia § Iné o Fugitívne emisie z palív § Tuhé palivá § Ropa a zemný plyn a iné emisie z výroby energie o Preprava a skladovanie CO2 · Priemyselné procesy a použitie výrobkov o Spracovanie nerastov o Chemický priemysel o Hutnícky priemysel o Neenergetické výrobky z palív a z používania rozpúšťadiel o Elektrotechnický priemysel o Použitie výrobkov ako náhrady za látky poškodzujúce ozónovú vrstvu o Ostatné odvetvia spracovania a použitia výrobkov o Iné · Poľnohospodárstvo o Enterická fermentácia o Hospodárenie s hnojom o Pestovanie ryže o Poľnohospodárska pôda o Predpísané vypaľovanie saván o Vypaľovanie poľnohospodárskych zostatkov na poliach o Vápnenie o Aplikácia močoviny o Ostatné hnojivá s obsahom uhlíka o Iné · Odpad o Zneškodňovanie tuhého odpadu o Biologické spracovanie tuhého odpadu o Spaľovanie a otvorené spaľovanie odpadu o Čistenie a vypúšťanie odpadových vôd o Iné · Využívanie pôdy, zmena využívania pôdy a lesné hospodárstvo podľa rozhodnutia 529/2013/EÚ. o Zalesňovanie, opätovné zalesňovanie o Odlesňovanie o Obhospodarovanie lesov o Obhospodarovanie ornej pôdy o Obhospodarovanie pastvín o Alebo započítanie rovnocenných plôch v súlade s kategóriami UNFCCC na podávanie správ o Iné kategórie/činnosti, ktoré EÚ a jej členské štáty uznávajú v pozícii zmluvných strán Kjótskeho protokolu a dodatku k nemu z Dauhy.

[1]               Program Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) – The Emissions Gap Report 2014. A UNEP synthesis report. (Medzera v oblasti emisií 2014. Súhrnná správa UNEP).

[2]               To zodpovedá dlhodobému cieľu EÚ znížiť globálne emisie do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990 o polovicu, ktorý potvrdila aj Rada pre životné prostredie v záveroch z 28. októbra 2014.

[3]               KOM(2011) 112 v konečnom znení. Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050.

[4]               Články 5 a 6 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany.

Príloha: Podkladové informácie o EÚ a emisných profiloch najväčších svetových producentov emisií

Znižovanie emisií skleníkových plynov v EÚ zároveň s rastúcim hospodárstvom

Zdroj: EEA, GR ECFIN (databáza Ameco), Eurostat