OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy /* COM/2015/080 final */
1. PREČO POTREBUJEME ENERGETICKÚ ÚNIU Cieľom odolnej energetickej únie
postavenej na ambicióznej politike v oblasti zmeny klímy je bezpečná,
udržateľná, konkurencieschopná a cenovo dostupná energia pre
spotrebiteľov v EÚ – domácnosti i podniky. Na jeho dosiahnutie
bude potrebné od základov transformovať európsky energetický systém. Máme víziu energetickej únie, v ktorej si
členské štáty uvedomujú svoju vzájomnú previazanosť pri poskytovaní
bezpečnej energie pre občanov na báze skutočnej solidarity
a dôvery. Energetickej únie, ktorá na globálnom poli vystupuje ako
jednotný celok. Máme víziu integrovaného kontinentálneho
energetického systému s voľným cezhraničným tokom energie, ktorý
je založený na konkurencii a optimálnom využívaní zdrojov
a podľa potreby využíva účinnú reguláciu energetických trhov na
úrovni EÚ. Máme víziu energetickej únie
s udržateľným, trvácnym, nízkouhlíkovým a hospodárstvom šetrným
ku klíme. Máme víziu silných, inovačných
a konkurencieschopných európskych firiem prinášajúcich priemyselné
produkty a technológie, ktoré sú potrebné na zabezpečenie
energetickej efektívnosti a nízkouhlíkových technológií v Európe
i za jej hranicami. Máme víziu európskeho pracovníka
kvalifikovaného na vybudovanie a riadenie energetického systému
budúcnosti. Máme víziu energetickej únie, v ktorej
cenové signály odrážajú dlhodobé potreby a politické ciele, a tak
vzbudzujú v investoroch dôveru. Čo je však najpodstatnejšie, máme víziu
energetickej únie, v ktorej srdci je občan. V ktorej
občania preberajú zodpovednosť za prerod energetického systému,
vďaka novým technológiám platia menej za energie a aktívne sa
zúčastňujú na trhu. Úniu, ktorá chráni zraniteľných
odberateľov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa musíme
odpútať od hospodárstva založeného na fosílnych palivách, v ktorom sa
energetický trh riadi centralizovane a na základe ponuky,
a v ktorom sa používajú zastarané technológie a obchodné modely.
Musíme posilniť postavenie spotrebiteľov – poskytnúť im
informácie, možnosť voľby a vytvoriť flexibilitu riadenia
dopytu i ponuky. Musíme opustiť rozdrobený systém nekoordinovaných
národných politík, trhových prekážok a energetických ostrovov. Európsky energetický systém v číslach Podľa najnovších údajov EÚ importovala 53 % svojej energie za cca. 400 miliárd EUR, čo z nej robí najväčšieho dovozcu energie na svete. Šesť členských štátov dováža všetok plyn od jediného externého dodávateľa, takže sú naďalej príliš vystavené krízam v zásobovaní. Zároveň sa odhaduje, že každé percento zvýšenia úspor energie zníži dovoz plynu o 2,6 %[1]. 75 % našich obytných budov je energeticky neefektívnych. 94 % dopravy využíva ropné produkty, z ktorých 90 % dovážame. EÚ ako celok (priamo či nepriamo) ročne vynaložila vyše 120 miliárd EUR na často neopodstatnené energetické dotácie[2]. Len do roku 2020 treba do energetického sektora EÚ investovať vyše bilióna EUR[3]. Veľkoobchodné ceny elektriny pre európske krajiny sú nízke, hoci stále o 30 % vyššie než v USA. Ceny elektriny pre domácnosti po zdanení zároveň v rokoch 2012 – 2013 v priemere stúpli o 4,4 %. Veľkoobchodné ceny (zemného) plynu sú oproti USA stále viac než dvojnásobné[4]. Tento cenový rozdiel oproti ostatným ekonomikám má dosah na konkurencieschopnosť nášho priemyslu, najmä v energeticky náročných odvetviach. Európske odvetvie energetiky z obnoviteľných zdrojov má celkový ročný obrat 129 miliárd EUR a zamestnáva vyše milióna ľudí[5]. Firmy z EÚ vlastnia 40 % všetkých technologických patentov v tejto oblasti[6]. Výzvou je, aby si Európa udržala vedúce postavenie na globálnom poli investovania do energie z obnoviteľných zdrojov[7]. Hoci dnes v Európskej
únii existujú pravidlá pre energetiku stanovené na európskej úrovni,
v praxi sa uplatňuje 28 vnútroštátnych regulačných rámcov. Tento
stav nemôže ďalej pretrvávať. Potrebujeme integrovaný energetický trh
otvorený väčšej hospodárskej súťaži, zvýši trhovú efektívnosť
lepším využívaním zariadení na výrobu energie v celej EÚ
a spotrebiteľom prinesie prijateľné ceny. Maloobchodný trh nefunguje
správne. Mnohé domácnosti majú príliš obmedzenú voľbu dodávateľov
energie a málo kontroly nad svojimi nákladmi na energie. Neprijateľne
vysoký podiel európskych domácností si nemôže dovoliť platiť
účty za energie. Energetická
infraštruktúra starne a nie je prispôsobená zvýšenej výrobe
z obnoviteľných zdrojov. Treba prilákať investície, no aktuálna
trhová štruktúra a vnútroštátne politiky neponúkajú tie správne stimuly
a nezaručujú potenciálnym investorom dostatočnú
predvídateľnosť. Pretrvávajú aj energetické
ostrovy, keďže mnohé trhy nie sú so susediacimi krajinami riadne
prepojené. Zvyšujú sa tým náklady pre spotrebiteľa a vzniká
zraniteľnosť z hľadiska energetickej bezpečnosti. Hoci sme stále
lídrom v oblasti inovácie a obnoviteľných zdrojov, zvyšok sveta
nás rýchlo dobieha a pri niektorých ekologických a nízkouhlíkových
technológiách sme už dokonca prvenstvo stratili. Stabilné politiky
na posilnenie investícií do globálnych high-tech firiem prinesú Európe pracovné
miesta i rast. Vzniknú nové podnikateľské sektory, obchodné modely
i pracovné zaradenia. Takáto transformačná zmena dramaticky ovplyvní
úlohy všetkých aktérov energetického systému vrátane spotrebiteľov. Európa musí
prijať správne rozhodnutia a musí ich prijať teraz. Ak bude
pokračovať tak, ako doposiaľ, nevyhnutný prechod na
nízkouhlíkové hospodárstvo sťaží hospodárska, sociálna
a environmentálna cena, ktorú platíme za rozdrobenú mozaiku vnútroštátnych
energetických trhov. Súčasné nízke ceny ropy a plynu (pokým
pretrvávajú) v spojení s klesajúcimi nákladmi na čistejšie formy
energie, dôslednou politikou EÚ v oblasti zmeny klímy a nástupom
nových technológií ponúkajú nebývalú príležitosť, ktorú by sme mali
využiť, aby sme dali energetickej politike EÚ nový a správny smer:
k energetickej únii. 2. AKO ĎALEJ Stratégia energetickej únie má päť
synergických a úzko prepojených rozmerov zameraných na posilnenie
energetickej bezpečnosti, udržateľnosti a konkurencieschopnosti: – energetická bezpečnosť, solidarita
a dôvera, – plne integrovaný európsky trh
s energiou, – energetická efektívnosť, ktorá pomáha
tlmiť dopyt, – dekarbonizácia hospodárstva a – výskum, inovácia
a konkurencieschopnosť. 2.1. Energetická bezpečnosť,
solidarita a dôvera V máji 2014 Komisia vo svojej stratégii
energetickej bezpečnosti[8]
vysvetlila, prečo je Európa stále vystavená vonkajším energetickým šokom,
a tvorcov politiky na vnútroštátnej i európskej úrovni vyzvala, aby
občanom objasnili rozhodnutia, ktorými sa znižuje naša závislosť od
konkrétnych palív, dodávateľov energie a zásobovacích trás.
Energetická únia vychádza z tejto stratégie. Energetická bezpečnosť
závisí od dobudovania vnútorného trhu s energiou a zefektívnenia
spotreby. Kľúčová je pre ňu vyššia transparentnosť
i solidarita a dôvera medzi členskými štátmi. Energetická
bezpečnosť EÚ je úzko spojená so susediacimi krajinami. Spoločný prístup
v energetickej oblasti môže posilniť všetky časti Európskej únie
– napríklad v prípade výpadku dodávok či ich prerušenia. Princíp
solidarity v otázkach energetiky sa výslovne uvádza v Zmluve
a zároveň je ústredným prvkom energetickej únie. Diverzifikácia dodávok (zdroje energie,
dodávatelia a trasy) Ako ukázali politické
výzvy uplynulých mesiacov, diverzifikácia energetických zdrojov,
dodávateľov a zásobovacích trás je kľúčová pre
bezpečné a voči krízam odolné dodávky energie európskym
občanom a podnikom, ktoré očakávajú neustály prístup
k cenovo dostupnej energii za konkurencieschopné ceny. V záujme diverzifikácie dodávok plynu treba urýchliť práce na južnom
koridore, aby mohli do Európy vyvážať plyn krajiny Strednej Ázie.
V severnej Európe výrazne posilňuje bezpečnosť dodávok
budovanie uzlov so zásobníkmi skvapalneného plynu. Tento príklad by mala
nasledovať stredná a východná Európa, ako aj Stredozemie, kde už sa
pracuje na stredozemskom plynárenskom uzle. Vytvorenie infraštruktúry na zaistenie nových zdrojov
dodávok plynu do EÚ zahŕňa mnoho partnerov, a tak je zložité
a nákladné. Riešenie týchto otázok si vyžaduje rozhodné kroky na úrovni
EÚ. Komisia na posilnenie svojej podpory v tomto procese využije všetky
dostupné finančné nástroje Spoločenstva (najmä budúci Európsky fond
pre strategické investície – EFSI) a plne do neho zapojí európske
finančné inštitúcie. Aby sa však plyn dostal tam, kde ho treba, príslušná
infraštruktúra musí existovať aj v rámci EÚ – vrátane možnosti spätného
toku. Preskúmame plný potenciál skvapalneného
zemného plynu (LNG) vrátane možnosti využiť ho ako záložný zdroj
v krízových situáciách, keď do Európy existujúcimi plynovodmi neprúdi
dostatok plynu. Posilnenie obchodu s LNG pomôže zosúladiť ceny zemného
plynu vo svete. Ceny LNG boli v posledných rokoch vyššie, než ceny
potrubného plynu, a to najmä pre vysoké náklady na skvapalňovanie,
spätné splyňovanie a prepravu, ale aj dopyt v Ázii. Na riešenie
týchto problémov vypracuje Komisia komplexnú stratégiu pre LNG, ktorá sa bude
venovať aj potrebnej prepravnej infraštruktúre spájajúcej prístupové body
LNG s vnútorným trhom. V tomto kontexte sa bude riešiť aj
potenciál skladovania zemného plynu v Európe a regulačný rámec
potrebný na zaistenie dostatku plynu v zásobníkoch na zimu. Komisia bude
zároveň pracovať na odstránení prekážok dovozu LNG z USA
a od ďalších jeho producentov. Vzhľadom na
závislosť EÚ od dovozu a globálne problémy v oblasti klimatickej
zmeny musíme prijať ďalšie opatrenia na zníženie spotreby ropy. Ceny
ropy sú momentálne nízke vďaka nadmernej produkcii, zníženej spotrebe
a vyššej energetickej efektívnosti[9]. EÚ je značne závislá
od dovozu jadrového paliva a súvisiacich služieb do členských štátov,
kde je jadrová energia súčasťou energetického mixu. Pre
bezpečnosť dodávok energie je dôležitá ich diverzifikácia. Komisia
aktualizuje a posilní požiadavky na informácie, ktoré sa majú
poskytovať v súlade s článkom 41 Zmluvy o Euratome
v prípade projektov jadrových zariadení. K zníženiu závislosti
Európy od dovozu energie prispieva aj domáca výroba energie. Patrí sem najmä
energia z obnoviteľných zdrojov potrebná na dekarbonizáciu, ale aj
konvenčné a, ak si ich členské štáty zvolia, nekonvenčné zdroje
fosílnych palív. Získavanie ropy a plynu z nekonvenčných zdrojov
v Európe (napríklad bridlicový plyn) je možné, ak sa náležite vyriešia
otázky akceptácie verejnosťou a vplyvu na životné prostredie.
Spolupráca v oblasti bezpečnosti dodávok
Zaistenie vysokej miery
energetickej bezpečnosti pre európskych občanov a podniky si
vyžaduje úzku spoluprácu členských štátov, prevádzkovateľov
prepravných sietí a prenosových sústav, energetického priemyslu
a všetkých ostatných zainteresovaných strán. Pokiaľ ide
o ropu, dôležité kroky sa podnikli už prijatím smernice o zásobách
ropy z roku 2009[10],
ktorá členským štátom ukladá povinnosť vytvoriť
a udržiavať minimálne zásoby ropy a ropných výrobkov. Členské štáty by mali
mať istotu, že v prípade obmedzených dodávok sa budú môcť
spoľahnúť na svojich susedov. V správe Komisie z roku 2014
o krátkodobej odolnosti plynárenského odvetvia[11] sa zdôraznila potreba
posilnenej spolupráce v reakcii na možné prerušenie dodávok. Na zavedenie
spoločného krízového riadenia Komisia navrhne preventívne a núdzové
plány na regionálnej úrovni i na úrovni Európy – vrátane zmluvných strán
Energetického spoločenstva. Treba posilniť solidaritu medzi
členskými štátmi, najmä v čase krízy dodávok. Pri navrhovaní
revízie nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu sa zohľadnia
uvedené otázky, ako aj skúsenosti získané pri jeho vykonávaní. Komisia vyhodnotí možnosti
mechanizmov dobrovoľnej agregácie dopytu na účely spoločného
nákupu plynu v krízových obdobiach a v prípadoch, keď sú
členské štáty závislé od jediného dodávateľa. Tie musia byť plne
v súlade s pravidlami WTO, ako aj s pravidlami EÚ pre
hospodársku súťaž. Mnoho členských
štátov nedisponuje adekvátnym rámcom na zabezpečenie dodávok elektriny
a používa zastarané a nekonzistentné prístupy vyhodnocovania
bezpečnosti dodávok elektriny. Komisia v spolupráci
s členskými štátmi stanoví primerané rozpätia rizika prerušenia
dodávok, ako aj objektívne a faktmi podložené posúdenie bezpečnosti
dodávok na úrovni EÚ, ktorým sa vyhodnotí situácia v členských
štátoch. Zohľadnia sa v ňom cezhraničné toky, variabilná
výroba energie z obnoviteľných zdrojov, reakcia na strane spotreby
a možnosti skladovania. Bezpečnosť dodávok by sa mala
riešiť kapacitnými mechanizmami, len ak na túto potrebu poukazuje
vyhodnotenie primeranosti regionálneho systému, berúc do úvahy aj potenciál
energetickej efektívnosti a reakcie na strane spotreby[12]. Posilnenie postavenia Európy na globálnych
energetických trhoch Projekt energetickej únie
sa nezameriava len na domáci trh. Silnejšia a jednotnejšia EÚ môže
zaistiť konštruktívnejšie vzťahy s partnermi, ktoré prinesú vzájomný
úžitok. Energetická politika sa
často používa ako nástroj zahraničnej politiky, najmä
v súvislosti s významnými producentmi energie a tranzitnými
krajinami. Tento aspekt treba pri diskusii o vonkajšej energetickej
politike Európy zohľadniť. Európska únia teda musí
posilniť schopnosť uplatňovať svoje postavenie na
globálnych energetických trhoch. Spolu
s hlavnými partnermi sa bude Európska únia usilovať o zlepšenie
systému globálneho riadenia energetiky, ktorý povedie ku konkurenčnejším
a transparentnejším globálnym energetickým trhom. K väčšej energetickej bezpečnosti a diverzifikácii
prispieva aj obchodná politika EÚ, a to vďaka začleneniu
ustanovení súvisiacich s energetikou do obchodných dohôd s partnermi.
Pri rokovaniach EÚ o dohodách s krajinami, ktoré
sú významné z hľadiska bezpečnosti dodávok, sa bude Komisia
prioritne usilovať o dohodu na takých ustanoveniach, ktoré zvyšujú
energetickú bezpečnosť – najmä prístup k zdrojom
a prispievajú k cieľom energetickej únie z hľadiska
udržateľnej energetiky. Vo všeobecnosti bude Komisia presadzovať
program aktívneho obchodu a investícií v oblasti energetiky vrátane
prístupu európskych energetických technológií a služieb na zahraničné
trhy[13]. V rámci revitalizácie
európskej diplomacie v oblasti energetiky a klímy využije EÚ všetky
dostupné nástroje zahraničnej politiky na nadviazanie strategických
energetických partnerstiev so stále významnejšími producentmi
a tranzitnými krajinami či regiónmi, ako je Alžírsko a Turecko,
Azerbajdžan a Turkménsko, Blízky východ, Afrika, ale aj ďalší
potenciálni dodávatelia. EÚ bude ďalej
rozvíjať partnerstvo s Nórskom – svojím druhým najväčším
dodávateľom ropy a zemného plynu. Bude pokračovať
v jeho plnej integrácii do svojich vnútorných energetických politík. Okrem
toho bude EÚ kultivovať aj partnerstvá s krajinami ako Spojené štáty
či Kanada. Keď budú vhodné
podmienky, EÚ zváži aj prehodnotenie vzťahu s Ruskom v tejto
oblasti, a to na báze rovnakých podmienok z hľadiska otvárania
trhu, spravodlivej hospodárskej súťaže, ochrany životného prostredia
a bezpečnosti v záujme oboch strán. Osobitná pozornosť
bude venovaná posilneniu strategického energetického partnerstva
s Ukrajinou. Súčasťou bude riešenie otázok súvisiacich
s významom Ukrajiny ako tranzitnej krajiny, ale i s reformami
jej energetického trhu – napríklad modernizácia jej plynovodnej siete,
vytvorenie vhodného regulačného rámca pre trh s elektrinou
a posilňovanie energetickej efektívnosti Ukrajiny v záujme
zníženia jej závislosti od dovozu energie. V našom bezprostrednom susedstve
Komisia navrhne posilnenie Energetického spoločenstva pri zabezpečení
účinného vykonávania acquis EÚ v oblasti energetiky, životného
prostredia a hospodárskej súťaže, reforiem energetického trhu
a stimulácie investícií do tohto odvetvia. Cieľom je užšia integrácia
energetických trhov EÚ a Energetického spoločenstva. V rámci
prebiehajúceho prehodnotenia európskeho susedstva a partnerstva (ENP) sa
zohľadnia vzťahy s jeho členmi v oblasti energetiky. Zvýšenie
transparentnosti dodávok plynu Pri zaisťovaní
bezpečnosti dodávok energie (najmä plynu) je významným prvkom plný súlad
zmlúv o nákupe energie od tretích krajín s predpismi EÚ. Aktuálne sa
kontroly súladu medzivládnych dohôd a súvisiacich komerčných dohôd
podľa príslušného rozhodnutia[14]
vykonávajú až po tom, čo členský štát uzavrel dohodu
s treťou krajinou. Z praxe vieme, že následná zmena zmluvných
podmienok je veľmi komplikovaná. Signatári už si stanovili pozície, takže
vzniká politický tlak ponechať všetky aspekty dohody nezmenené.
V budúcnosti by Komisia mala byť informovaná o rokovaniach
o medzivládnych dohodách od ich raného štádia – zabezpečí sa tým
lepšie predbežné posúdenie zlučiteľnosti príslušnej dohody
s pravidlami vnútorného trhu a kritériami bezpečnosti dodávok
energie. Účasť Komisie na takýchto rokovaniach s tretími
krajinami a posun k štandardným zmluvným doložkám by tiež mohli
účinnejšie predchádzať neprimeranému tlaku
a zabezpečiť dodržiavanie európskych pravidiel. Komisia preto
preskúma rozhodnutie o medzivládnych dohodách a navrhne možnosti, ako
zabezpečiť, aby EÚ v rokovaniach s tretími krajinami
vystupovala jednotne. V kontexte preskúmania
nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu Komisia takisto navrhne
zabezpečenie primeranej transparentnosti komerčných dohôd
o dodávkach plynu, ktoré môžu mať vplyv na energetickú
bezpečnosť EÚ, a to pri zachovaní dôvernosti citlivých
informácií. 2.2. Plne integrovaný vnútorný trh
s energiou Napriek pokroku uplynulých rokov nie je
potenciál európskeho energetického systému ešte stále plne využitý. Aktuálna
trhová štruktúra nevytvára dostatok investícií, problémom zostáva koncentrácia
trhu a slabá konkurencia a energetické prostredie na celoeurópskej
úrovni je stále príliš fragmentované. Dokončenie vnútorného trhu
s energiou si vyžaduje nový politický stimul. „Hardvér“ vnútorného
trhu: Prepájanie trhu prepojovacími vedeniami Európske elektrické
prenosové sústavy a plynovodné prepravné siete, a najmä ich
cezhraničné prepojenia, momentálne nestačia na správne fungovanie
vnútorného trhu s energiou a napojenie zvyšných energetických
ostrovov na hlavnú sieť. Práce na projektoch
infraštruktúry sa v posledných rokoch urýchlili – o to viac
vzhľadom na nedávne dianie na východnej hranici EÚ. V roku 2013
identifikovala Európska únia 248 projektov spoločného záujmu (PCI)
v oblasti energetickej infraštruktúry. Tento zoznam sa preskúma
a aktualizuje neskôr v tomto roku a následne každé dva roky[15]. V roku 2014 sa
v rámci európskej stratégie energetickej bezpečnosti identifikovalo
33 projektov infraštruktúry zásadných z hľadiska zvýšenia
bezpečnosti dodávok a lepšieho prepojenia energetických trhov. Pre elektrinu bol
stanovený osobitný cieľ minimálneho prepojenia na úrovni 10 %
inštalovanej kapacity na výrobu elektriny v členských štátoch, ktorý
by sa mal dosiahnuť do roku 2020. Opatrenia potrebné na jeho dosiahnutie
sú stanovené v oznámení Komisie pripojenom k tomuto strategickému
rámcu pre energetickú úniu. V roku 2016 predloží Komisia správu
o opatreniach potrebných na dosiahnutie úrovne 15 % do roku 2030. Prechod na bezpečnejší
a udržateľnejší energetický systém si bude vyžadovať veľké
investície do výroby, sietí a energetickej efektívnosti. Ich výška sa
počas najbližších desiatich rokov odhaduje na úrovni zhruba 200 miliárd
EUR ročne[16].
Náklady na veľkú časť týchto investícií bude znášať
súkromný sektor a kľúčový bude prístup k financovaniu.
Možnosti v tomto smere už dnes ponúka Európska investičná banka,
Nástroj na prepájanie Európy a financovanie v rámci európskych
štrukturálnych a investičných fondov. Dodatočnú podporu poskytne
aj navrhovaný Európsky fond pre strategické investície, čím sa ešte viac
uľahčí prístup k financovaniu projektov európskeho významu –
napríklad v oblasti energetických sietí, obnoviteľných zdrojov
a energetickej efektívnosti. Komisia preskúma návrhy režimov energetických
investícií, ktoré zlučujú prostriedky na financovanie ekonomicky
životaschopných investícií bez narušenia a fragmentácie trhu. Investori môžu
využiť investičný portál, ktorý sa zriadi v rámci Európskeho
fondu pre strategické investície s cieľom podporiť
transparentnosť zásobníka investičných projektov EÚ
a sprístupniť potenciálnym investorom informácie. Komisia
zároveň zhromaždí informácie o projektoch infraštruktúry
financovaných z Nástroja na prepájanie Európy a fondov politiky súdržnosti
EÚ, aby sa zvýšila koherentnosť širokého spektra schém financovania
a maximalizoval ich účinok. Komisia bude
pravidelne vyhodnocovať implementáciu veľkých projektov
infraštruktúry s prínosom pre energetickú úniu, najmä v rámci
hodnotenia realizácie PCI. V rámci tejto činnosti vypracuje
každoročne správu o pokroku v dosahovaní cieľa 10 %
elektrického prepojenia, s osobitným dôrazom na vykonávanie regionálnych
akčných plánov. Napokon Komisia aj osobitné fórum energetickej
infraštruktúry s cieľom prediskutovať pokrok
s členskými štátmi, príslušnými zoskupeniami regionálnej spolupráce
a inštitúciami EÚ. Prvýkrát sa zíde koncom roka 2015. Zavedenie a modernizácia
„softvéru“ vnútorného trhu s energiou Prvoradou
prioritou vytvorenia energetickej únie je úplná implementácia a dôsledné
presadzovanie existujúcej legislatívy v energetike a súvisiacich
oblastiach. Nové politiky a prístupy nemá zmysel
stavať na vratkých základoch. Komisia v tomto smere využije všetky
dostupné politické nástroje a bude trvať na tom, aby členské
štáty plne implementovali a presadzovali tretí balík predpisov pre
vnútorný trh s energiou, najmä pokiaľ ide o oddelenie
(unbundling) a nezávislosť regulačných orgánov. Aby sa
investície dali spolufinancovať z európskych štrukturálnych a investičných
fondov, musia byť vopred splnené určité podmienky. To pomôže
zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti
energetiky. Dôsledné presadzovanie pravidiel Zmluvy pre
hospodársku súťaž pomôže zabrániť podnikom v narúšaní vnútorného
trhu s energiou. Presadzovanie antitrustových pravidiel zabezpečí
voľný tok energie odstránením územných obmedzení
v dodávateľských zmluvách a riešením otázok horizontálnej
integrácie a uzatvárania trhu (vrátane prepojení). Komisia ďalej
s použitím nástrojov presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže
vyhodnotí vývoj a tvorbu cien energií. Dobre fungujúci vnútorný trh s energiou
si vyžaduje účinný regulačný rámec. Tretí balík predpisov pre
vnútorný trh s energiou určil orgány na zabezpečenie spolupráce
prevádzkovateľov prenosových sústav a prepravných sietí, ako aj
regulačných orgánov. V kontexte diskusie o štruktúre trhu sa
posilní fungovanie týchto subjektov. Ich rozhodnutia v súčasnosti
stále odrážajú postoje štátov. Zvládnutie výziev, ktoré prináša transformovaný
energetický systém si bude vyžadovať oveľa väčšiu integráciu
prevádzky prenosových sústav a prepravných sietí. Na túto úlohu bude treba
posilniť aj európske siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre
elektrinu a prepravných sietí pre plyn (ENTSO-E/G), ktoré boli tiež
vytvorené v rámci tretieho balíka. Bude treba zriadiť regionálne
operačné centrá, ktoré dokážu účinne plánovať a riadiť
cezhraničné toky elektriny a plynu. V rámci tretieho balíka predpisov pre vnútorný
trh s energiou vznikla aj Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov
v oblasti energetiky (ACER), ktorá má vnútroštátnym regulačným
orgánom pomáhať najmä v cezhraničných otázkach. ACER však
v súčasnosti vydáva najmä odporúčania a stanoviská. Má
veľmi obmedzené rozhodovacie právomoci – napríklad môže prijímať
rozhodnutia, len ak si to vnútroštátne regulačné orgány vyžiadajú alebo ak
nerozhodnú v určitej lehote. Regulácia jednotného trhu na úrovni EÚ
by sa mala podporiť výrazným posilnením právomocí a nezávislosti
agentúry ACER pri výkone regulačných funkcií na európskej úrovni,
s cieľom umožniť jej účinný dohľad nad vývojom
vnútorného trhu s energiou a súvisiacich trhových pravidiel, ako aj
riešenie všetkých cezhraničných otázok potrebných na vytvorenie hladko
fungujúceho vnútorného trhu[17]. V treťom balíku sa stanovuje aj prijatie
sieťových predpisov na pomoc pri harmonizácii toku elektriny a plynu
rôznymi prenosovými a prepravnými sústavami. Túto prácu treba
dokončiť, aby sa zabezpečilo lepšie fungovanie cezhraničných
energetických trhov. Trhová integrácia výroby elektriny
z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje pružnosť na strane ponuky
i dopytu, v rámci členských štátov i cezhranične.
Elektrizačné sústavy teda treba výrazne rozvinúť. Treba rozšíriť
možnosti decentralizovanej výroby a riadenia dopytu vrátane vnútrodenných
trhov, vybudovať nové diaľkové vedenia veľmi vysokého napätia
(supersiete) a nové technológie uskladnenia. Komisia pripraví ambiciózny legislatívny návrh
na prepracovanie trhu s elektrinou a prepojenie veľkoobchodu
s maloobchodom. Tým sa zvýši bezpečnosť dodávok a zaistí
lepšia pripravenosť trhu s elektrinou na zmenu energetického systému,
ktorá prinesie vznik množstva nových výrobcov (najmä pokiaľ ide
o obnoviteľné zdroje energie). Zároveň to umožní plné
angažovanie spotrebiteľov na trhu, najmä formou reakcie na strane
spotreby. Užšia integrácia (aj na regionálnej úrovni), intenzívnejší
cezhraničný obchod a rozvoj krátkodobých i dlhodobých trhov
s účinnou cenotvorbou prinesie tie správne investičné signály,
ako aj flexibilitu potrebnú na trhovú integráciu nových výrobných zdrojov. Plne fungujúci vnútorný energetický trh
s efektívnymi investičnými signálmi je najlepším spôsobom, ako sa
vyhnúť potrebe kapacitných mechanizmov. Komisia už vydala usmernenie[18] a pravidlá[19] na obmedzenie negatívnych
dôsledkov nevhodne navrhnutých, rozdrobených a nekoordinovaných verejných
intervencií. Uplatnenie tohto usmernenia v praxi je však len prvým krokom
k zaisteniu väčšej zlučiteľnosti rozličných
vnútroštátnych trhových opatrení, ako sú kapacitné mechanizmy
a nekoordinované schémy podpory obnoviteľných zdrojov,
s vnútorným trhom[20].
Hoci sú verejné intervencie v určitých prípadoch potrebné
a odôvodnené na riešenie zlyhaní trhu, niektoré ich formy mali výrazne
škodlivý vplyv na účinné fungovanie vnútorného trhu s energiou.
Komisia bude s členskými štátmi spolupracovať na tom, aby
kapacitné mechanizmy a podpora obnoviteľných zdrojov boli plne
v súlade s platnými pravidlami a aby nedeformovali vnútorný trh
s energiou. Dotácie škodlivé pre životné prostredie treba celkom
odstrániť[21].
Nastavenie správnych investičných signálov si bude vyžadovať aj
reformu systému obchodovania s emisiami. A napokon, Komisia zvýši transparentnosť
zloženia nákladov na energie a ich cien zavedením pravidelného
a podrobného monitorovania a informovania, a to aj
o vplyvoch nákladov na energie a ich cien na
konkurencieschopnosť. Osobitná pozornosť sa bude venovať
verejným intervenciám ako regulované sadzby, politiky zdaňovania energie
a miera podpory z verejných zdrojov, ako aj ich vplyvu na cenotvorné
mechanizmy vrátane deficitu vyplývajúceho z tarifných cien elektriny. Posilnená regionálna spolupráca
v spoločnom rámci EÚ V energetickej únii musia členské štáty
pri tvorbe energetických politík koordinovať svoju činnosť
a spolupracovať so susedmi. Technická realizácia jednotlivých prvkov našej
stratégie energetickej únie bude veľmi zložitá. Niektoré prvky, ako
napríklad nové trhové opatrenia na krátkodobých trhoch s plynom
a elektrinou či integrácia činností prevádzkovateľov
prenosových sústav a prepravných sietí, by sa mali vypracovať
a realizovať na regionálnej úrovni ako krok k úplnej integrácii
trhu na úrovni EÚ. Nadviazať možno na existujúce iniciatívy ako
päťstranné energetické fórum či plán prepojenia baltského trhu
s energiou (BEMIP). Úspechy v týchto regiónoch by mali byť
katalyzátorom pre tie ostatné. Komisia zabezpečí koherentný vývoj
všetkých iniciatív, aby viedli k plne integrovanému jednotnému trhu
s energiou. Vzhľadom na jeho momentálnu
zraniteľnosť treba posilniť spoluprácu, solidaritu a dôveru
v regióne strednej a juhovýchodnej Európy. Osobitné dohody
o spolupráci by pomohli urýchliť lepšiu integráciu týchto trhov do
širšieho európskeho trhu s energiou, čo by posilnilo likviditu
i odolnosť energetického systému a umožnilo plné využitie
potenciálu regiónu z hľadiska energetickej efektívnosti
a obnoviteľných zdrojov. Komisia v tomto smere urýchlene spustí
konkrétne iniciatívy. Pokiaľ ide o Severné a Baltské
more, Komisia bude s členskými štátmi a odvetvím
spolupracovať na znížení nákladov v týchto príbrežných energetických
systémoch. Nové smerovanie s dôrazom na
spotrebiteľa V energetickej únii by spotrebitelia
v jednom členskom štáte mali byť schopní prijímať
kvalifikované rozhodnutia a slobodne a jednoducho nakupovať
energiu od spoločnosti z iného. To si vyžaduje ďalšiu úpravu
súčasných vnútroštátnych regulačných rámcov, pretože drvivá
väčšina európskych domácností je stále len pasívnym spotrebiteľom.
V niektorých členských štátoch majú spotrebitelia obmedzenú
voľbu dodávateľov a zmena dodávateľa je pomerne zložitá. Na posilnenie postavenia spotrebiteľov
musia členské štáty a ich orgány plne implementovať
a presadzovať platné európske pravidlá vrátane pravidiel ochrany
spotrebiteľa. Potrebné podporné opatrenia by mali prijať aj orgány
územnej samosprávy, aby mali spotrebitelia okamžitý prístup
k zrozumiteľným informáciám, jednoduché nástroje a finančnú
motiváciu šetriť energiou. Inteligentné technológie pomôžu
spotrebiteľom a ich poskytovateľom energetických služieb
využiť príležitosti, ktoré ponúka energetický trh, keďže získajú
kontrolu nad svojou spotrebou energií (a prípadnou vlastnou výrobou). Povedie
to k zvýšeniu flexibility na trhu a potenciálne aj k zníženiu
nákladov pre spotrebiteľov. Komisia bude naďalej presadzovať štandardizáciu
a podporovať zavádzanie inteligentných meradiel v členských
štátoch[22],
ako aj ďalší rozvoj inteligentných spotrebičov a sietí, aby sa
odmeňovalo flexibilné využívanie energie. Vytvorí synergie medzi programom
energetickej únie a jednotného digitálneho trhu a prijme opatrenia na
zaistenie ochrany súkromia a kybernetickej bezpečnosti. Bude to však fungovať, iba keď budú
trhové ceny vysielať tie správne signály. Vo viacerých členských
štátoch regulované sadzby stále obmedzujú vytvorenie účinnej hospodárskej
súťaže, čo odrádza od investícií a vstupu nových účastníkov
na trh. Regulácia cien pre koncového odberateľa sa často používa na
ochranu odberateľov v kategórii domácností ale i mimo nej pred
zvyšovaním nákladov na energie. Tieto opatrenia majú dosah na neregulovaných
odberateľov, energetické spoločnosti i verejné financie, kde pre
sadzby elektriny vzniká deficit. Z dlhodobého hľadiska však tieto
opatrenia škodia záujmom odberateľov, ktorých majú chrániť. Komisia
sa bude v rámci pravidiel hospodárskej súťaže a správy
hospodárskych záležitostí usilovať o postupné zrušenie regulovaných
cien pod úrovňou nákladov. Zároveň členské štáty vyzve
k vytvoreniu časového plánu postupného zrušenia všetkých regulovaných
cien. Ochrana zraniteľných
spotrebiteľov Energetická chudoba má negatívny vplyv na
životné podmienky a zdravie. Spôsobuje ju viacero faktorov, zväčša
kombinácia nízkeho príjmu a všeobecnej chudoby, energeticky nehospodárnych
obydlí a systémov vlastníctva a prenájmu, ktoré nepodporujú
energetickú efektívnosť. Riešiť ju možno len kombináciou opatrení,
najmä v sociálnej oblasti, ktoré sú v právomoci orgánov na štátnej,
regionálnej a miestnej úrovni. Pri postupnom rušení regulovaných cien
musia členské štáty navrhnúť mechanizmus na ochranu zraniteľných
odberateľov. Podľa možností by sa mal využiť systém všeobecného
sociálneho zabezpečenia. Ak by takúto ochranu poskytoval trh
s energiou, dala by sa realizovať napríklad formou tarify solidarity
či zľavy z účtov za energie. Náklady na takéto systémy
musia spoločne znášať neoprávnení odberatelia. Je preto dôležité
takýto systém správne zacieliť, aby sa celkové náklady udržali na nízkej
úrovni a aby sa obmedzili deformácie v dôsledku regulovaných cien
(teda aby sa v členských štátoch ešte viac nezvyšoval deficit
spôsobený sadzbami elektriny). 2.3. Energetická efektívnosť pomáhajúca
tlmiť dopyt Európska rada v októbri 2014 stanovila na
úrovni EÚ orientačný cieľ zvýšiť energetickú efektívnosť do
roku 2030 aspoň o 27 %. V roku 2020 sa tento cieľ
prehodnotí, pričom ambícia je 30 % na úrovni EÚ. V tejto
súvislosti je nevyhnutné od základov prehodnotiť energetickú
efektívnosť a začať ju vnímať ako samostatný zdroj
vyčíslený hodnotou ušetrenej energie. V rámci prehodnotenia štruktúry
trhu Komisia zaistí, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane
spotreby dokázali rovnocenne konkurovať výrobnej kapacite. Väčšina úsilia sa musí realizovať na
národnej, regionálnej a miestnej úrovni, no Komisia môže zohrať
významnú úlohu vytvorením vhodného rámca pre pokrok. Komisia teda bude
nabádať členské štáty, aby vo svojich politikách vnímali energetickú
efektívnosť ako prioritu. EÚ ako svetový líder v tomto smere už
zaviedla súbor opatrení na zefektívnenie spotreby energie. Legislatíva
o označovaní energetickými štítkami a ekodizajne umožňuje
spotrebiteľom kvalifikované rozhodovanie o spotrebe energie. Hoci
kroky na zvýšenie efektívnosti spotreby energie treba prijať vo všetkých
hospodárskych odvetviach, Komisia sa zameria najmä na tie, kde to má
najväčší potenciál – predovšetkým na dopravu a budovy. Okrem toho
vytvorí synergie medzi politikami energetickej efektívnosti, efektívneho
využívania zdrojov a obehového hospodárstva. To zahŕňa aj
využitie potenciálu premeny odpadu na energie. Zvyšovanie energetickej
efektívnosti v sektore budov Vykurovanie a chladenie je v Európe
najväčším osobitným zdrojom dopytu po energii a spotrebuje
väčšinu dovezeného zemného plynu. Veľký potenciál
z hľadiska zvyšovania efektívnosti má sektor diaľkového
vykurovania a chladenia, ktorému sa bude venovať stratégia Komisie. Na využitie potenciálu energetickej
hospodárnosti budov sú potrebné opatrenia členských štátov najmä na
miestnej a regionálnej úrovni. Stále je zložité prilákať potrebný
rozsah investícií, najmä na miestnej úrovni, a to najmä pre slabé
povedomie a chýbajúce skúsenosti z hľadiska
nízkorozpočtového financovania. Komisia podporí iniciatívy na
zjednodušenie prístupu k dostupnému financovaniu, riadiacim orgánom
v rámci EŠIF, ako aj zainteresovaným stranám, ktoré prejavia záujem,
ponúkne „hotové“ modely financovania pre finančné nástroje, podporí nové
systémy financovania založené na zdieľaní rizika a výnosov, vypracuje
nové techniky financovania a podpory vo forme technickej pomoci.
Finančnú podporu treba skĺbiť s technickou podporou
v záujme agregácie projektov menšieho rozsahu do väčších programov,
čím sa znížia transakčné náklady a priláka potrebný rozsah
súkromných investícií. Na zvýšenie energetickej efektívnosti
v EÚ i za jej hranicami je významná práca na iniciatívach
inteligentných miest a komunít, ako aj v rámci Dohovoru primátorov
a starostov, ktorú vykonávajú najmä primátori, starostovia, organizácie
občianskej spoločnosti, investori, finančné inštitúcie
a poskytovatelia služieb. Táto práca má plnú podporu Komisie. Komisia
v rámci podpory akčného plánu energetickej efektívnosti krajín G20
pripraví aj iniciatívu globálnej excelentnosti pri tvorbe politiky energetickej
účinnosti. Bude dôrazne presadzovať prijatie ambicióznych cieľov
v oblasti energetickej efektívnosti na fórach ako iniciatíva OSN
s názvom „Udržateľná energia pre všetkých“ či Medzinárodná
agentúra pre energiu. Z pozície svetového lídra v oblasti technológií
energetickej účinnosti by to malo podnietiť vývoz, rast a tvorbu
pracovných miest v EÚ. Veľa môže priniesť aj financovanie
z EIB a fondov EÚ. Európsky fond pre strategické investície ponúka
finančnú páku na rozsiahle investície do renovácie budov. Investície
v tejto oblasti sa môžu výrazne vrátiť v podobe rastu
a pracovných miest. Smerovanie k energeticky efektívnej
doprave bez emisií uhlíka Doprava zodpovedá za viac ako 30 %
konečnej spotreby energie v Európe. Realizácia jej potenciálu
z hľadiska energetickej efektívnosti si vyžaduje nepretržité
zameranie na sprísňovanie emisných noriem CO2 pre osobné
automobily a ľahké úžitkové vozidlá po roku 2020, ako aj opatrenia na
zvýšenie palivovej úspornosti a zníženie emisií CO2
v prípade ťažkých úžitkových vozidiel a autobusov. Ako moderný
a výhľadový nástroj znižovania emisií CO2 treba
podporovať aj lepšie riadenie dopravy. To by mali sprevádzať opatrenia na lepšie
využitie potenciálu jednotného trhu a internalizáciu externých nákladov.
Komisia bude podporovať využívanie systémov spoplatňovania ciest na
základe zásady, že platí ten, kto znečisťuje/používa, a posilní
úsilie o vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru založeného
na optimálnejšom využití vozového parku. Veľa paliva by sa dalo
ušetriť aj odstránením prekážok pre spôsoby dopravy, ktoré produkujú menej
skleníkových plynov, ako napríklad železničná doprava, námorná doprava
či vnútrozemské vodné cesty, a zvýšením ich atraktívnosti
a nákladovej efektívnosti. Komisia bude ďalej podporovať iniciatívu
„Shift 2Rail“[23]. Komisia zároveň podnikne ďalšie
kroky na dekarbonizáciu sektora dopravy, ktorý stále primárne využíva ropné
produkty. Bude si to vyžadovať postupnú transformáciu celého dopravného
systému, ako aj posilnený vývoj a využívanie alternatívnych palív. Komisia
prijme ďalšie opatrenia na podporu rýchleho zavedenia potrebnej
infraštruktúry, t. j. čerpacích a nabíjacích staníc. [24] Trhový úspech takýchto
vozidiel závisí od súčasného zavedenia infraštruktúry, vozidiel
i palív. Elektrifikácia dopravy je dôležitá na
prelomenie ropnej závislosti a dekarbonizáciu dopravy – najmä cestnej (na
krátke a stredné vzdialenosti) a železničnej. Európa musí
urýchliť elektrifikáciu svojho vozového parku a ďalších
dopravných prostriedkov a stať sa lídrom v oblasti
elektromobility a technológií uskladňovania energie. Bude si to
vyžadovať plnú integráciu elektrických vozidiel v politikách mestskej
mobility a do elektrickej siete – tak z pohľadu spotreby
energie, ako aj jej prípadného uskladnenia. 2.4. Dekarbonizácia hospodárstva Ambiciózna politika v oblasti klímy je
neoddeliteľnou súčasťou našej energetickej únie. Politika EÚ
v oblasti zmeny klímy je založená na celoeurópskom trhu s uhlíkom
(systém EÚ na obchodovanie s emisiami – ETS), na ambicióznych
a spravodlivých národných cieľoch znižovania emisií skleníkových
plynov v sektoroch mimo ETS a na energetickej politike, ktorá
prinesie EÚ prvú priečku vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Ambiciózna
politika EÚ v oblasti zmeny klímy V dohode na rámci politík v oblasti klímy
a energetiky na obdobie do roku 2030 sa stanovil záväzok EÚ znížiť
domáce emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou
z roku 1990 aspoň o 40 %. Je to ambiciózny vstup do
medzinárodných rokovaní o otázkach klímy s cieľom dosiahnuť
v tejto oblasti v roku 2015 záväznú dohodu. Tento príspevok sa uvádza
v oznámení na tému „Cesta do Paríža“, ktoré sa predkladá súbežne
s týmto strategickým rámcom pre energetickú úniu. Komisia sa spolu
s členskými štátmi pokúsi presvedčiť ostatné významné
svetové ekonomiky, aby sa k ambíciám Európy pridali. Využije na to aktívnu
európsku diplomaciu v oblasti klímy, ktorá plne využíva nástroje obchodu
a rozvoja. Základným kameňom európskej politiky
v oblasti zmeny klímy je dobre fungujúci systém EÚ na obchodovanie
s emisiami. Vďaka rezerve stability trhu a opatreniam potrebným
na splnenie vyšších ambícií dohodnutých v rámci na rok 2030 systém EÚ na
obchodovanie s emisiami prinesie zmysluplné ocenenie emisií uhlíka
a bude stimulovať nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových
plynov. Európska komisia chce, aby systém EÚ na obchodovanie s emisiami
v plnej miere slúžil ako technologicky neutrálny a nákladovo
efektívny nástroj na podporu investícií do nízkouhlíkových technológií
v celej EÚ. Vďaka cenotvorbe na úrovni EÚ podporuje fungovanie
vnútorného trhu s energiou a stimuluje využívanie obnoviteľných
zdrojov energie, ako aj ďalších nízkouhlíkových a energeticky
efektívnych technológií. V politikách prevencie úniku uhlíka by sa mala
zohľadniť miera úsilia iných hlavných ekonomík. V sektoroch mimo systému EÚ na obchodovanie
s emisiami stále treba stanoviť národné ciele. Sektory využívania
pôdy a lesného hospodárstva sa zahrnú do rámca EÚ na rok 2030, pričom
sa aj v nich zabezpečia tie správne stimuly na znižovanie emisií
skleníkových plynov a posilnenie boja proti zmenám klímy. Dosahovanie prvenstva na poli
obnoviteľných zdrojov energie Európska únia je odhodlaná stať sa
svetovým lídrom v oblasti obnoviteľnej energie a globálnym
rodiskom novej generácie technologicky vyspelých a konkurencieschopných
obnoviteľných zdrojov. Stanovila si aj cieľ, aby bol v roku 2030
podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ aspoň 27 %
jej spotreby. Únia je už na ceste k splneniu svojho
cieľa, aby do roku 2020 predstavovali obnoviteľné zdroje energie
20 % energetického mixu. Výrazne poklesli náklady na novú veternú
a fotovoltickú kapacitu, z veľkej časti vďaka záväzku
EÚ v tejto oblasti, a výrazne pokročila aj reforma systémov
podpory v záujme ich ďalšieho znižovania. Dosahovanie cieľa
27 % však prináša aj nové výzvy. Postupná a efektívna integrácia výroby
energie z obnoviteľných zdrojov na trh, ktorý podporuje
konkurencieschopné obnoviteľné zdroje a stimuluje inováciu, si
vyžaduje prispôsobenie energetických trhov a sietí na tento účel[25]. Treba plne
implementovať existujúcu legislatívu i nové trhové pravidlá, ktoré
umožnia zavedenie nových technológií, inteligentných sietí a reakcie na
strane dopytu v záujme prechodu na efektívnu energetiku. Podľa usmernenia o pomoci
v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky treba
podporiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov trhovými
systémami, ktoré riešia zlyhania trhu, zaisťujú nákladovú
účinnosť a predchádzajú nadmernej kompenzácii či deformácii.
Nízkorozpočtové financovanie kapitálovo náročných obnoviteľných
zdrojov si vyžaduje stabilný investičný rámec, ktorý znižuje
regulačné riziko. Je to potrebné na zabezpečenie dôvery investorov
a prilákanie investícií z medzinárodných fondov, od realizátorov veľkých
projektov, družstiev a domácností v trhovom rámci, ktorý obmedzí
kapitálové náklady. Komisia podporí spoluprácu[26]
a zosúlaďovanie vnútroštátnych systémov podpory, ktoré povedú
k väčšiemu otváraniu cezhraničných trhov, a to v rámci
hĺbkových rokovaní s členskými štátmi o príslušnom usmernení
Komisie[27],
ako aj o usmernení o pomoci v oblasti ochrany životného
prostredia a energetiky. Pri rozhodovaní o investíciách do
obnoviteľných zdrojov elektrickej energie treba zohľadniť
fyzické obmedzenia z hľadiska dostupnosti zdrojov i siete,
akceptovanie verejnosťou, miesto spotreby i administratívne prekážky.
Rozvoj novej infraštruktúry, najmä prepojovacích vedení, musí znižovať
náklady na integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov na vnútorný
trh s energiou. EÚ musí investovať do moderných,
udržateľných alternatívnych palív vrátane procesov výroby biopalív, ale aj
do biohospodárstva vo všeobecnosti. Pomôže nám to udržať si vedúce
technologické i priemyselné postavenie a splniť ciele
v oblasti zmeny klímy. EÚ bude musieť zohľadniť aj dosah
bioenergií na životné prostredie, využívanie pôdy a potravinársku výrobu.
Potrebné financovanie by mohol pomôcť zabezpečiť investičný
plán EÚ, ako aj jej ďalšie zdroje. 2.5. Energetická únia v záujme výskumu,
inovácie a konkurencieschopnosti Nová stratégia výskumu a inovácie
(R&I) musí byť stredobodom energetickej únie. Ak má byť európska
energetická únia svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov
energie, musí sa postaviť na čelo novej generácie technológií
v tejto oblasti, ale aj riešení v oblasti uskladnenia. Rovnako je vedúce postavenie EÚ
v oblastiach inteligentných sietí a domovov, ekologickej dopravy
a fosílnych palív či najbezpečnejšej jadrovej energie na svete
kľúčom k tomu, aby sa energetická únia stala hnacím motorom
rastu, tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti. Hoci došlo k výraznému pokroku
v zefektívňovaní európskych výskumných programov, dá sa urobiť
omnoho viac. Stále sme ďaleko od plne koordinovaného a cieleného
výskumu, ktorý by efektívne kombinoval programy EÚ a členských štátov
v záujme spoločných cieľov a výsledkov. Ak chceme
dosiahnuť svoje ciele, musíme z každého investovaného eura
v celej EÚ vyťažiť maximálny možný výsledok. Znamená to
integrovaný prístup v záujme synergií, spoluprácu na koordinácii
činností a dosahovaní výsledkov a zefektívnenie prepojenia
výskumu s priemyslom, vďaka čomu sa nové technológie dostanú na
trh EÚ. Transformáciu energetického systému
v záujme tohto cieľa by mal urýchliť nový prístup Európy
k výskumu a inovácii[28].
Mal by nadväzovať na program Horizont 2020 a zahŕňať
všetky členské štáty, zainteresované strany i Komisiu. Opatrenia by sa mali zameriavať na tieto
štyri kľúčové priority, ku ktorým by sa členské štáty
a Komisia zaviazali: –
vedúce svetové postavenie vo vývoji technológií
novej generácie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vrátane
ekologickej výroby a využitia biomasy a biopalív, ako aj
uskladňovania energie, –
podpora zapojenia spotrebiteľov do
transformačného procesu prostredníctvom inteligentných sietí, domácich
spotrebičov, miest a systémov automatizácie v domácnosti, –
účinné energetické systémy a využitie
technológií na dosiahnutie energetickej neutrality bytového fondu a –
udržateľnejšie dopravné systémy, ktoré
vyvíjajú a plošne využívajú inovačné technológie a služby na
zvýšenie energetickej efektívnosti a zníženie emisií skleníkových plynov. Okrem týchto štyroch spoločných priorít
existujú aj ďalšie priority v oblasti výskumu, ktoré si zaslúžia
oveľa intenzívnejšiu spoluprácu medzi Komisiou a členskými
štátmi, ktoré chcú tieto technológie využívať: –
Výhľadový prístup k zachytávaniu
a ukladaniu (CCS) či zachytávaniu a využívaniu (CCU) oxidu
uhličitého v energetike a priemysle, čo bude
kľúčové na hospodárne dosahovanie cieľov v oblasti klímy do
roku 2050. Bude si vyžadovať podporný politický rámec vrátane reformy
systému obchodovania s emisiami a nového inovačného fondu na
zvýšenie prehľadnosti pre podniky a investorov, ktorá je potrebná na
ďalší vývoj týchto technológií. –
Jadrová energetika v súčasnosti produkuje
takmer 30 % elektriny v EÚ[29].
Únia musí zabezpečiť, aby členské štáty uplatňovali tie
najprísnejšie normy v oblasti bezpečnosti, bezpečnostnej
ochrany, nakladania s odpadom a prevencie šírenia jadrového
materiálu. EÚ by si zároveň mala zachovať vedúce technologické
postavenie v jadrovej sfére, a to aj prostredníctvom programu ITER[30], aby sa nezvyšovala jej
energetická a technologická závislosť. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo cestou
inovácií ponúka mnoho príležitostí pre rast a tvorbu pracovných miest.
Vzniknú nové podnikateľské sektory, obchodné modely i pracovné
zaradenia. Vedúce postavenie v oblasti technológií musí
dopĺňať rozvoj priemyselných výrobných kapacít či
technologických dodávateľských reťazcov v celej Európe. To si
bude vyžadovať spoluprácu výskumu, odvetvia, finančného sektora
a verejných orgánov. Vďaka účinnej priemyselnej stratégii
v tomto smere bude mať priemysel EÚ výhodu prvého hráča na
ťahu – tak na domácich, ako aj zahraničných technologických trhoch,
čo pozitívne ovplyvní konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných
miest. Komisia preskúma, ako využiť potenciál
verejného obstarávania ako katalyzátora priemyselných
a podnikateľských inovácií a zeleného rastu v EÚ i za
jej hranicami. Plne využije obchodnú politiku EÚ na zlepšenie prístupu technológií
a služieb energetickej únie na zahraničné trhy, ale aj na ochranu
trhu EÚ pred nekalými obchodnými praktikami, a ostatné krajiny podporí
v snahe uvádzať moderné a udržateľné energetické systémy do
praxe. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi
a regiónmi na zabezpečení synergií medzi jednotlivými fondmi EÚ
a plnom využití potenciálu financovania inovácií v rámci politiky
súdržnosti. Zmena zároveň znamená, že sa budú
musieť prispôsobiť niektoré sektory, obchodné modely či profily
pracovných miest. Bude treba vytvoriť plány odbornej a inej prípravy
na nové či upravené pracovné zaradenia, ktoré budú v súlade
s novými potrebami odvetvia a zabezpečia ľudí
s potrebnou kvalifikáciou. Spravodlivá transformácia energetického systému
si teda bude v niektorých odvetviach vyžadovať preškolenie alebo
zvýšenie kvalifikácie zamestnancov a podľa potreby sociálne opatrenia
na príslušnej úrovni. V tomto smere sú kľúčové bezprostredné
znalosti a skúsenosti sociálnych partnerov. Komisia ich informuje
a vyzve, aby zaradili transformáciu energetického systému do sociálneho
dialógu na európskej úrovni. 3.
Riadenie energetickej únie Energetická
únia si vyžaduje aj integrovaný proces riadenia a monitorovania, aby sa
zaručilo, že opatrenia v energetickej oblasti na európskej, národnej,
regionálnej i miestnej úrovni prispievajú k dosahovaniu jej
cieľov. Proces riadenia by mal slúžiť na tieto účely: -
zlučovať opatrenia v oblasti energetiky
a zmeny klímy, ako aj opatrenia v ďalších relevantných
oblastiach politiky, čo povedie k väčšej a stabilnejšej
politickej koherentnosti, ako aj dlhodobej istote a orientácii investorov, -
zaistiť implementáciu vnútorného trhu s energiou
a presadenie rámca politík v oblasti klímy a energetiky na
obdobie do roku 2030, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie dohodnutých
cieľov na rok 2030 v oblasti obnoviteľných zdrojov, energetickej
účinnosti, odvetví mimo ETS a prepojení, -
zjednodušiť
aktuálne požiadavky na plánovanie a vykazovanie, aby sa predišlo
zbytočnej administratívnej záťaži, -
viesť
dialóg o energetike so zainteresovanými stranami ako informačný vstup
pre tvorbu politiky a podporovať ich aktívne zapojenie do riadenia
procesu transformácie energetiky, -
prehĺbiť
vzájomnú spoluprácu členských štátov, regiónov a Komisie, -
skvalitniť
údaje, analýzu a informácie potrebné pre energetickú úniu zhromaždením
relevantných znalostí a zaistením, aby k nim mali pohodlný prístup
všetky zainteresované strany a -
každoročne
informovať Európsky parlament a Radu o stave energetickej únie
s cieľom naznačiť hlavné problémy
a usmerňovať politickú diskusiu. Komisia
spustí dynamický proces riadenia európskej energetickej únie. Hoci bude
v niektorých aspektoch jasne prepojený s európskym semestrom, oba
tieto procesy sa budú spravovať osobitne. 4. Vytvorenie energetickej únie Dosiahnutie
energetickej únie znamená vykonanie opatrení stanovených v tejto
stratégii, ktoré sú zhrnuté v nižšie uvedených pätnástich bodoch.
Pripojený plán ukazuje iniciatívy, ktoré treba v rámci stratégie
vypracovať, jasný harmonogram ich prijatia a vykonania, ako aj vymedzenie
zodpovednosti. Komisia ich považuje za vzájomne prepojené a domnieva sa,
že zodpovedajú rozsahu ambícií, ktoré EÚ potrebuje na transformáciu európskeho
energetického systému. Úspešná
implementácia závisí od politickej angažovanosti všetkých dotknutých aktérov
vrátane inštitúcií EÚ, členských štátov, Európskej investičnej banky
a iných zainteresovaných strán, a to aj na regionálnej
a miestnej úrovni, v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality
a lepšej právnej regulácie. EÚ musí byť
schopná reagovať na neočakávané udalosti, využiť nové
príležitosti, predvídať budúce trendy a prispôsobiť sa im.
Komisia podľa potreby využije svoju iniciatívnu právomoc na určenie
vhodnej reakcie na vývoj udalostí. Komisia vyzýva
Európsky parlament a Radu, aby schválili túto stratégiu vytvorenia
energetickej únie a aktívne sa zapojili do jej implementácie, v úzkej
spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami. * * * Energetická únia – pätnásť akčných bodov 1. Prvoradou prioritou vytvorenia energetickej únie je úplná implementácia a dôsledné presadzovanie existujúcej legislatívy v energetike a súvisiacich oblastiach. Ø Komisia využije všetky nástroje na zabezpečenie toho, aby členské štáty v plnej miere vykonávali právne predpisy v oblasti energetiky, najmä tretí balík predpisov pre vnútorný trh s energiou, a bude prísne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže zakotvené v Zmluve. 2. EÚ musí diverzifikovať svoje dodávky plynu a zvýšiť odolnosť systému v prípade ich prerušenia. Ø Komisia v rokoch 2015 – 2016 navrhne balík opatrení na zvýšenie odolnosti a diverzifikáciu dodávok plynu, a to v rámci revízie aktuálneho nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu. Ø Komisia vypracuje komplexnú stratégiu pre skvapalnený zemný plyn (LNG) a jeho skladovanie a Ø Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na zabezpečení prístupu k alternatívnym dodávateľom, a to aj prostredníctvom južného koridoru zemného plynu, Stredozemia a Alžírska, s cieľom znížiť existujúcu závislosť od jednotlivých dodávateľov. 3. Medzivládne dohody by mali byť v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ a mali by byť transparentnejšie. Ø Komisia v roku 2016 navrhne revíziu rozhodnutia o medzivládnych dohodách s cieľom zabezpečiť súlad s legislatívou EÚ ešte pred rokovaním o nich, zapojiť Komisiu do týchto rokovaní, vypracovať štandardné zmluvné doložky zahŕňajúce pravidlá EÚ a zvýšiť transparentnosť komerčných zmlúv o dodávkach plynu. 4. Vhodná infraštruktúra je nevyhnutným predpokladom pre dobudovanie trhu s energiou, integráciu obnoviteľných zdrojov i bezpečnosť dodávok. Ø Komisia podporí realizáciu veľkých projektov infraštruktúry (najmä projektov spoločného záujmu) využitím dostupných finančných prostriedkov, napríklad Nástroja na prepájanie Európy, európskych štrukturálnych a investičných fondov a budúceho Európskeho fondu pre strategické investície na zabezpečenie pákového efektu, ktorý prinesie potrebné verejné a súkromné financovanie. Ø Komisia v záujme väčšej koherentnosti a maximalizácie dosahu zhromaždí informácie o projektoch infraštruktúry financovaných EÚ. Ø Komisia vytvorí osobitné fórum energetickej infraštruktúry s cieľom prediskutovať pokrok veľkých projektov infraštruktúry s členskými štátmi, zoskupeniami regionálnej spolupráce a inštitúciami EÚ. Prvýkrát sa zíde koncom roka 2015. 5. Vytvorenie hladko fungujúceho trhu s energiou, ktorý slúži občanom, zaručuje bezpečnosť dodávok energie, integruje na trh obnoviteľné zdroje a rieši súčasný nekoordinovaný vývoj kapacitných mechanizmov v členských štátoch, si vyžaduje prepracovanie aktuálnej štruktúry trhu. Ø Komisia v roku 2016 navrhne právne predpisy o bezpečnosti zásobovania elektrickou energiou. Ø Komisia v roku 2015 navrhne novú štruktúru európskeho trhu s elektrinou a v roku 2016 na ňu nadviaže legislatívnymi návrhmi. 6. Regulačný rámec zavedený tretím balíkom predpisov pre vnútorný trh s energiou treba ďalej rozpracovať, aby občanom a podnikom priniesol hladko fungujúci vnútorný trh s energiou. Ø Komisia v rokoch 2015 – 2016 prehodnotí regulačný rámec, najmä fungovanie agentúry ACER a sietí ENTSO, a navrhne vhodné opatrenia na posilnenie európskeho regulačného rámca. 7. Regionálne prístupy k trhovej integrácii sú dôležitou súčasťou úsilia o vytvorenie plne integrovaného trhu s energiou na úrovni EÚ. Ø Komisia vypracuje usmernenia o regionálnej spolupráci a aktívne sa angažuje v subjektoch regionálnej spolupráce s členskými štátmi a zainteresovanými stranami. 8. Väčšia transparentnosť nákladov a cien v energetike, ako aj miery verejnej podpory posilní trhovú integráciu a identifikuje opatrenia, ktoré deformujú vnútorný trh. Ø Komisia každé dva roky vypracuje správu o cenách energií, podrobne analyzuje úlohu daní, poplatkov a dotácií a bude sa usilovať o postupné zrušenie regulovaných cien pod úrovňou nákladov. Ø Na vnútroštátnej a miestnej úrovni by sa mali prijať opatrenia sociálnej politiky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov. 9. EÚ si stanovila za cieľ dosiahnuť do roku 2030 úspory energie na úrovni najmenej 27 %. Ø V rokoch 2015 a 2016 Komisia prehodnotí všetky príslušné právne predpisy o energetickej efektívnosti a podľa potreby navrhne úpravy v záujme dosiahnutia tohto cieľa. Ø Členské štáty a regióny by mali viac využívať európske fondy na renováciu bytového fondu. 10. Budovy skrývajú obrovský potenciál zvýšenia energetickej efektívnosti. Úprava existujúcich budov v záujme ich energetickej efektívnosti a plného využitia udržateľného vykurovania a chladenia priestorov zníži faktúry EÚ za dovoz energií, posilní energetickú bezpečnosť a zníži náklady na energie pre domácnosti i podniky. Ø Komisia pripraví iniciatívu „inteligentného financovania inteligentných budov“ na zvýšenie energetickej efektívnosti existujúcich budov, ktorá uľahčí prístup k dostupným nástrojom financovania. Ø Komisia navrhne stratégiu na uľahčenie investícií do vykurovania a chladenia. 11. EÚ musí urýchliť zavádzanie energetickej účinnosti a dekarbonizácie v doprave, jej postupný prechod na alternatívne palivá a integráciu energetických a dopravných systémov. Ø Komisia navrhne komplexný balík opatrení v cestnej doprave, ktorý podporí efektívnejšie systémy spoplatňovania infraštruktúry, zavádzanie inteligentných riešení v doprave a zvyšovanie energetickej účinnosti. Ø Komisia prijme ďalšie opatrenia na vytvorenie správnych trhových podmienok pre intenzívnejšie využívanie alternatívnych palív, ako aj na ďalšiu podporu obstarávania ekologických vozidiel. Dosiahne sa to súborom opatrení na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni s podporou EÚ. 12. Európska rada na svojom októbrovom zasadnutí schválila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Ten teraz treba implementovať. EÚ ponúkne ambiciózny príspevok do medzinárodných rokovaní o otázkach klímy. Ø Komisia navrhne legislatívu na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov, na ktorom sa Európska rada dohodla v októbri 2014, tak v odvetviach spadajúcich pod schému obchodovania s emisiami, ako aj v tých mimo nej. 13. EÚ sa dohodla na cieli zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ do roku 2030 aspoň na 27 %. Ø Komisia v rokoch 2016 – 2017 navrhne nový balík opatrení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktorý bude zahŕňať novú politiku v oblasti udržateľnej biomasy a biopalív, ako aj právne predpisy na zaistenie nákladovo efektívneho splnenia cieľa EÚ na rok 2030. 14. EÚ musí vypracovať výhľadovú stratégiu výskumu a inovácie v oblasti energetiky a klímy, aby si Európa zachovala vedúce postavenie v technologickej sfére a rozšírila príležitosti na vývoz. Ø Komisia v rokoch 2015 – 2016 navrhne celoeurópsky prístup k výskumu a inovácii v oblasti energetiky zahŕňajúci zdokonalený strategický plán pre energetické technológie, ako aj strategický program výskumu a inovácie v doprave s obmedzeným počtom hlavných priorít a jasne stanovenými cieľmi. Ø Komisia v záujme podpory rastu a zamestnanosti pripraví iniciatívu zameranú na globálne líderstvo v oblasti energetických a klimatických technológií a inovácií. 15. EÚ využije všetky nástroje vonkajšej politiky na zabezpečenie konštruktívneho dialógu s partnermi v otázkach energetiky a klímy, kde bude EÚ vystupovať ako jeden silný celok. Ø Komisia spolu s PK/VP a členskými štátmi oživí diplomaciu EÚ v oblasti energetiky a klímy. Ø Komisia spolu s PK/VP vypracuje aktívny program na posilnenie spolupráce EÚ s tretími krajinami na poli energetiky vrátane otázok obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Ø Komisia plne využije zahraničnú obchodnú politiku EÚ na podporu prístupu k zdrojom energie, ako aj prístupu európskych energetických technológií a služieb na zahraničné trhy. [1] Oznámenie: „Energetická efektívnosť a jej prínos
k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy
a energie do roku 2030“, COM(2014)520. [2] Európska stratégia energetickej bezpečnosti, COM(2014) 330. [3] Odhady Komisie. Podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre
energiu (IEA) bude do roku 2025 potrebných 1,3 bilióna EUR na výrobu, prenos,
prepravu a distribúciu. [4] Výpočty GR pre energetiku vychádzajúce z trhových
správ spoločnosti Platts a z údajov IEA za prvý polrok 2014. [5] Správa Eur'Observeur 2014. [6] Pre porovnanie, globálny podiel EÚ na všetkých patentoch je
32 %. [7] UNEP-BNEF: Global Trends in Renewable Energy Investments
(Globálne trendy investícií do energie z obnoviteľných zdrojov) 2014. [8] COM (2014)330. [9] EÚ bude v pozícii lídra naďalej globálne
presadzovať zvyšovanie štandardov a efektívnosti, a tým znižovať
spotrebu ropy, čiže aj svoju závislosť. [10] Smernica 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa
členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy
a/alebo ropných výrobkov. [11] COM(2014) 654 final. [12] Pozri oznámenie „Realizácia vnútorného trhu s elektrickou
energiou a čo najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie“,
C(2013) 7243. [13] Iniciatívy ako „obchod s ekologickými výrobkami“ pomôžu
propagácii výrobkov, ktoré pomáhajú znižovať emisie CO2, sú
prospešné pre životné prostredie a prinášajú EÚ rast i pracovné
miesta. [14] Rozhodnutie č. 994/2012/EÚ, ktorým sa ustanovuje
mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody
v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami. [15] Aktualizácia bude zahŕňať strategické projekty
v záujme Energetického spoločenstva (PECI) dôležité na posilnenie
bezpečnosti dodávok energetickej únie, ak zároveň spĺňajú
kritériá projektov spoločného záujmu. [16] Investičný plán pre Európu, COM(2014) 903. [17] Príkladom by mohli byť rozhodnutia o novej
infraštruktúre zahŕňajúcej viac ako dva členské štáty, výnimkách
z povinnosti fyzického spätného toku podľa nariadenia
o bezpečnosti dodávky plynu, cezhraničného rozdeľovania
nákladov podľa nariadenia o TEN-E atď. [18] Pozri oznámenie „Realizácia vnútorného trhu s elektrickou
energiou a čo najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie“,
C(2013) 7243. [19] Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného
prostredia a energetiky (EEAG), Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014,
s. 1 – 55. [20] Hoci uplatňovanie usmernenia EEAG na doposiaľ schválené
systémy podpory zmiernilo účinky fragmentácie, stále treba urobiť
viac. [21] Pozri plán efektívneho využívania zdrojov [COM(2011) 571]
a oznámenie z roku 2012 o vnútornom trhu s energiou
[COM(2012) 663]; navyše v súlade so záväzkom G20. [22] Pozri správu „Referenčné porovnanie zavádzania inteligentného
meracieho systému v EÚ-27 so zameraním na elektrinu“, COM(2014) 356. [23] Nariadenie 642/2014, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik
Shift2Rail. [24] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ
z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne
palivá. [25] V záujme prípravy trhov na obnoviteľné zdroje treba
zabezpečiť dôsledné a likvidné fungovanie krátkodobých trhov
v reálnom čase. Existujúce rozvodné siete, ktorých konštrukcia
a často aj riadenie je prispôsobené na konvenčnú výrobu
elektriny vo vnútroštátnom rozsahu, nie sú optimálnym riešením do budúcnosti,
keď bude rásť význam dodávok z obnoviteľných zdrojov
a bude potrebné vyrovnávanie na riešenie ich inherentnej kolísavosti. [26] Viacero členských štátov skúma v záujme úsporného
splnenia svojich národných cieľov možnosti využitia mechanizmov spolupráce
podľa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Komisia tento
proces podporuje tým, že členským štátom pomáha nájsť riešenia
technických a finančných otázok spojených s týmito
cezhraničnými mechanizmami. [27] Usmernenie Komisie na vytvorenie systémov podpory
obnoviteľných zdrojov energie, SWD(2013) 439. Usmernenie o využití
mechanizmu spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov,
SWD(2013) 440. [28] Ten by mal zahŕňať aktualizáciu strategického plánu
pre energetické technológie a strategický program výskumu a inovácie
v doprave. [29] Pozri európsku stratégiu energetickej bezpečnosti, COM(2014)
330. Plán energetickej únie Legenda: SoS: bezpečnosť dodávok
energie / IEM: vnútorný trh s energiou / EE: energetická efektívnosť /
GHG: skleníkové plyny / R&I: výskum a inovácia Opatrenia || Zodpovedný subjekt || Harmonogram || SoS || IEM || EE || GHG || R&I Infraštruktúra || || || || || || || Účinné splnenie cieľa 10 % elektrického prepojenia || Komisia členské štáty národné regulačné orgány prevádzkovatelia prenosových sústav || 2015 – 2020 || X || X || || X || Druhý zoznam projektov spoločného záujmu (PCI) – následný delegovaný akt Komisie || Komisia členské štáty || 2015 || X || X || || X || Oznámenie o pokroku v zostavovaní zoznamu najvýznamnejšej energetickej infraštruktúry a o opatreniach potrebných na dosiahnutie cieľa 15 % elektrického prepojenia do roku 2030 || Komisia || 2016 || X || X || || || Založenie Fóra pre energetickú infraštruktúru || Komisia členské štáty || 2015 || X || X || || || Elektrina || || || || || || || Iniciatíva v oblasti štruktúry trhu a regionálnych trhov s elektrinou, koordinácia kapacít na zaistenie bezpečnosti dodávok energie, posilnenie cezhraničného obchodovania a podpora integrácie obnoviteľných zdrojov energie || Komisia || 2015 – 2016 || X || X || X || X || Preskúmanie smernice o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie || Komisia || 2016 || X || X || || X || Maloobchod || || || || || || || Nový prístup s dôrazom na spotrebiteľa: posilnenie postavenia spotrebiteľov zavedením reakcie na strane spotreby; využívanie inteligentných technológií; prepojenie veľkoobchodného a maloobchodného trhu; postupné zrušenie regulovaných cien; sprievodné opatrenia na ochranu zraniteľných odberateľov || Komisia členské štáty || 2015 – 2016 || || X || X || X || X Plyn || || || || || || || Revízia nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu || Komisia || 2015 – 2016 || X || X || || || Stratégia pre skvapalnený zemný plyn a zásobníky || Komisia || 2015 – 2016 || X || || || || Regulačný rámec || || || || || || || Prehodnotenie Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a regulačného rámca odvetvia energetiky || Komisia || 2015 – 2016 || X || X || || X || Obnoviteľné zdroje energie || || || || || || || Balík opatrení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie: vrátane novej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov na rok 2030; najlepšie postupy v oblasti vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov a systémov podpory; politika udržateľnosti bioenergie. || Komisia || 2015 – 2017 || X || X || || X || Oznámenie o premene odpadu na energiu. || Komisia || 2016 || X || || || X || Zmena klímy || || || || || || || Legislatívny návrh na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami, 2021 – 2030 || Komisia || 2015 || X || X || || X || Legislatívne návrhy týkajúce sa rozhodnutia o spoločnom úsilí a zaradenia využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) do rámca politík v oblasti zmeny klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. || Komisia || 2016 || || || || X || Opatrenia v oblasti dopravy || || || || || || || Spravodlivé a efektívne spoplatňovanie v záujme udržateľnej dopravy – revízia smernice Eurovignette a revízia rámca podpory európskeho elektronického mýta || Komisia || 2016 || || || X || X || Preskúmanie pravidiel prístupu na trh cestnej dopravy na zvýšenie jej energetickej efektívnosti || Komisia || 2016 || || || X || X || Základný plán zavádzania kooperatívnych inteligentných dopravných systémov || Komisia členské štáty odvetvie || 2016 || || || X || X || X Preskúmanie nariadení o emisných normách na stanovenie cieľov pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá po roku 2020 || Komisia || 2016 – 2017 || || || X || X || X Vytvorenie systému monitorovania a hlásenia emisií z ťažkých úžitkových vozidiel (nákladné automobily a autobusy) s cieľom zvýšiť informovanosť kupujúcich || Komisia || 2016 – 2017 || || || X || X || X Preskúmanie smernice o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy || Komisia || 2017 || || || X || X || Oznámenie o dekarbonizácii odvetvia dopravy vrátane akčného plánu pre druhú a tretiu generáciu biopalív a iné udržateľné alternatívne palivá || Komisia || 2017 || || || X || X || X Energetická efektívnosť || || || || || || || Preskúmanie smernice o energetickej efektívnosti || Komisia || 2016 || X || || X || X || X Preskúmanie smernice o energetickej hospodárnosti budov vrátane iniciatívy „inteligentného financovania inteligentných budov“ || Komisia || 2016 || X || || X || X || X Preskúmanie rámca energetickej účinnosti výrobkov (smernice o označovaní energetickými štítkami a ekodizajne) || Komisia || 2015 || X || || X || X || X Posilnenie cieleného využívania finančných nástrojov na podporu investícií do energetickej efektívnosti || Komisia || 2015 – || || || X || X || Vykurovanie a chladenie || || || || || || || Stratégia EÚ v oblasti vykurovania a chladenia – prínos vykurovania a chladenia k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy || Komisia || 2015 || X || X || X || X || X Vonkajšia politika v oblasti energetiky a zmeny klímy || || || || || || || Diplomacia EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy || Komisia PK/VP členské štáty || 2015 || X || X || || X || X Preskúmanie rozhodnutia, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami || Komisia PK/VP || 2016 || X || X || || || Nový a posilnený dialóg o energetike s krajinami významnými z hľadiska energetickej politiky EÚ || Komisia PK/VP || 2015 – || X || X || X || X || X Memorandum o porozumení o posilnenom strategickom partnerstve s Ukrajinou || Komisia PK/VP Európsky parlament Rada || 2015 || X || X || || || Trojstranné memorandum o porozumení o transkaspických plynovodoch s Azerbajdžanom a Turkménskom || Komisia PK/VP Európsky parlament Rada || 2015 || X || X || || || Iniciatíva na posilnenie Energetického spoločenstva || Komisia Zmluvné strany Energetického spoločenstva PK/VP || 2015 || X || X || || || Posilnenie spolupráce partnerstva Euromed v oblasti plynu, elektriny, energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie || Komisia PK/VP || 2015 – 2016 || X || X || || || Prijatie a podpis novej medzinárodnej energetickej charty v mene EÚ a Euratomu || Komisia PK/VP || 2015 || X || X || || || Konkurencieschopnosť priemyslu: || || || || || || || Nový európsky prístup k výskumu a inovácii v energetike na urýchlenie transformácie energetického systému, zahŕňajúci: – integrovaný strategický plán pre energetické technológie (SET) – strategický program výskumu a inovácie v doprave || Komisia || 2015 – 2017 || || || || || X Analýza cien a nákladov v energetike (vrátane daní a dotácií) || Komisia || 2016 a potom každé 2 roky || || X || || || Iniciatíva zameraná na globálne líderstvo EÚ v oblasti energetických a klimatických technológií a inovácií na podporu rastu a zamestnanosti || Komisia || 2015 – 2016 || || || X || X || X Posilnenie obchodnej politiky na uľahčenie vývozu technológií EÚ || Komisia || 2015 – 2019 || X || X || || || X Prierezové opatrenia || || || || || || || Preskúmanie usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky || Komisia || 2017 – 2019 || X || X || X || X || X Správa o európskej stratégii energetickej bezpečnosti vrátane platformy a plánu pre partnerstvo Euromed a stratégií v oblasti LNG, uskladňovania energie a južného koridoru zemného plynu || Komisia || 2015 – 2016 || X || X || X || X || X Údaje, analýza a informácie pre energetickú úniu: zlučovanie iniciatív a jednoduché sprístupnenie všetkých relevantných znalostí v Komisii a členských štátoch || Komisia || 2016 || X || X || X || X || X Jadrová energia || || || || || || || Nariadenie Rady, ktorým sa aktualizujú požiadavky na informácie podľa článku 41 Zmluvy o Euratome v súvislosti s európskou stratégiou energetickej bezpečnosti || Komisia || 2015 || X || X || || || Oznámenie o jadrovom objasňujúcom programe (PINC) v zmysle článku 40 Zmluvy o Euratome || Komisia || 2015 || X || || || X ||