18.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 177/21

1.1.

Spolu a súbežne s návrhom európskeho systému ochrany vkladov (ďalej len „EDIS“) Komisia uverejnila oznámenie „Na ceste k dobudovaniu bankovej únie“  (1). Z uverejnenia vyplýva, že obidva dokumenty sa berú do úvahy „súbežne“ a zavedenie dodatočného rozdelenia rizika (pozri návrh o EDIS) musí „sprevádzať“ ďalšie znižovanie rizík v bankovej únii (pozri oznámenie). Zdá sa teda, že tieto dokumenty tvoria dve časti jedného celku, a preto Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) považuje za vhodné vyjadriť sa aj k oznámeniu. Výbor víta legislatívny návrh aj oznámenie.

1.2.

Keďže je teraz jasné, že EDIS a oznámené opatrenia na znižovanie rizík majú v súvislosti s posilnením a dokončením bankovej únie niekoľko zásadných a dôležitých spoločných cieľov, EHSV v súhrne a v zásade zastáva názor, že oba druhy opatrení sa musia uskutočňovať jednotným spôsobom a pomocou skutočne rovnocenných nástrojov a metód. Tieto metódy, ktoré musia na skutočné dosiahnutie plánovaných cieľov poskytovať rovnaké záruky, sú primerané o to viac, že obidva druhy opatrení sa dopĺňajú a sú nevyhnutné na to, aby sa ponúklo riešenie, ktoré bude pre každého prijateľné a vyvážené a zároveň aj presvedčivé. Z tohto dôvodu a na dosiahnutie reálneho pokroku EHSV považuje za zásadné, aby sa neodkladne a skutočne paralelne pripravil a podľa jasného a konkrétne stanoveného harmonogramu aj realizoval tak EDIS, ako aj vhodné opatrenia na minimalizáciu rizík. Vytvorenie vhodných podmienok na to, aby bolo možné uskutočňovať ďalšie kroky, má takisto veľký význam pre ďalšie budovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ), ktorej významnou súčasťou je banková únia.

1.3.

Pokiaľ ide o EDIS, tento systém má pre bankovú úniu veľký význam a tvorí v nej tretí pilier. EHSV sa už predtým preukázal ako veľký zástanca ďalšieho budovania bankovej únie a systému ochrany vkladov a vyzýval, aby sa tak stalo čo najskôr. Robil tak s ohľadom na posilnenie hospodárskej a finančnej stability EÚ.

1.4.

Stabilné, bezpečné a dobre chránené vklady sú v záujme všetkých, predovšetkým však sporiteľov a vkladateľov. EHSV naďalej považuje za dôležité udržať ich dôveru a zaistiť im čo najlepšiu ochranu. Teraz ide o zvýšenie dôvery sporiteľov a vkladateľov k bankám a o to dovoliť im, aby ťažili z finančnej integrácie a rovnakých podmienok činnosti bánk. Stabilné vklady sú navyše naďalej nevyhnutné na financovanie ekonomiky, domácností a podnikov, predovšetkým malých a stredných podnikov (MSP).

1.5.

Výboru ide o to, aby sa pomocou EDIS banková únia ďalej posilnila a aby sa zvýšila jej finančná stabilita a odolnosť voči možným finančným krízam. Európsky systém ochrany vkladov môže vďaka svojej povahe priaznivo ovplyvniť situáciu v jednotlivých členských štátoch a bankách, pretože môže lepšie pomôcť absorbovať lokálne otrasy. To môže pomôcť odradiť niektoré subjekty od špekulácií na úkor niektorých krajín alebo bánk, čím dôjde k zníženiu rizika panických výberov z bánk. Zároveň sa ďalej oslabí väzba medzi bankami a ich domovskými štátmi.

1.6.

Pokiaľ ide o oznámené opatrenia na minimalizáciu rizík, tie sú v bankovej únii nevyhnutné v rovnakej miere. Prispievajú k posilneniu bankovej únie tým, že zaisťujú rovnejšie podmienky činnosti bánk, a k oslabeniu ich väzby na ich domovské štáty. Posilní sa tak odolnosť a stabilita systému. Prijatie mechanizmov na rozdelenie rizika si vyžaduje, aby sa prostredníctvom pravidiel a dohľadu vytvorili skutočne rovnaké podmienky činnosti, ktoré zasa prispejú k nevyhnutnej vzájomnej dôvere všetkých strán zapojených do projektu bankovej únie.

1.7.

Tieto opatrenia si vyžadujú, aby všetky členské štáty plne transponovali a vykonávali existujúci právny rámec bankovej únie (smernicu o rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a smernicu o systémoch ochrany vkladov). Je pozitívne skonštatovať, že od zverejnenia návrhu o EDIS a oznámenia klesol počet členských štátov, ktoré sa o to ešte musia pousilovať. A pokiaľ ide o tie ostatné krajiny, Komisia už podniká kroky.

1.8.

Treba venovať pozornosť ďalšiemu znižovaniu rizík v bankovom sektore a maximálnej harmonizácii v bankovej únii v oblastiach, v ktorých už boli prijaté určité opatrenia. Za nevyhnutné sa pritom považuje vopred vytvoriť dobre kapitalizované, stabilné a účinné štátne systémy ochrany vkladov. Aj pri ďalšej realizácii tohto piliera bankovej únie treba čo najviac predchádzať rôznym potenciálnym rizikám morálneho hazardu, a to pokiaľ ide o banky, štátne orgány, aj sporiteľov. Skutočné prípady morálneho hazardu by totiž mohli v jadre ohroziť účinné a bezpečné fungovanie bankovej únie. Podmienka, podľa ktorej môže členský štát využiť EDIS až vtedy, keď splní všetky predpoklady, tu má svoj zmysel.

1.9.

Výbor zastáva názor, že Komisia musí vypracovať obsiahlu a dôslednú štúdiu posúdenia vplyvu, ktorá by mohla prípadne vychádzať zo skorších podobných štúdií v rámci smernice o systémoch ochrany vkladov, keďže táto otázka má veľký význam pre bankovú úniu, dokončenie HMÚ a dôveru sporiteľov a vkladateľov. Výsledky tejto štúdie by sa mali zverejniť aj preto, aby sa zvýšila legitímnosť návrhu.

1.10.

Naďalej takisto existujú veľké rozdiely medzi krajinami a v rôznych oblastiach pretrváva rad problémov, ako vyplýva okrem iného z niekoľkých nedávnych medzinárodných správ. Rozdiely a výzvy sa musia riešiť. Príkladom uvedieme, že tu ide okrem iného o veľký počet nesplácaných úverov (non-performing loans) v bankovom sektore a nerovnomerné rozloženie týchto úverov medzi bankami a členskými štátmi eurozóny.

1.11.

Podľa EHSV treba aj pri ďalšom znižovaní rizika venovať dostatočnú pozornosť jeho účinkom na úvery. Hlavnou prioritou EÚ a členských štátov musí byť a zostať predovšetkým poskytovanie úverov MSP, malým a stredným priemyselným podnikom, začínajúcim a iným novým podnikom.

1.12.

Pre EHSV je ďalej rovnako veľmi dôležitý pokrok v rámci ďalšieho budovania HMÚ, ktorá je okrem iného založená na menovom a finančnom pilieri, čo zahŕňa vykonávanie plnohodnotnej bankovej únie, o ktorú sa EÚ usiluje. Vzhľadom na to, že výbor v súvislosti s HMÚ už skôr uviedol, aká je ešte stále krehká a že stojí pred obrovskými výzvami, je potrebné, aby sa ďalej posilňovala, a to ďalším budovaním všetkých jej pilierov.

1.13.

Podľa EHSV je v tejto oblasti nanajvýš nutné, aby sa vytvorili dobré a správne podmienky umožňujúce pokrok. Podľa názoru EHSV sa všetko týka „dôvery“ a jej posilnenia medzi členskými štátmi. Dôvera medzi členskými štátmi si takisto vyžaduje rovnaké podmienky činnosti a rovnaké špecifické smerovanie, ktoré vedie k zbližovaniu.

1.14.

Zbližovanie narušila kríza a teraz treba v krátkom čase podniknúť opäť kroky v rámci jednotlivých členských štátov aj medzi nimi. Okrem toho treba zároveň podporiť ozdravné postupy, zjednodušiť korigovanie makroekonomickej nerovnováhy a zlepšiť adaptabilitu.

1.15.

EHSV uznáva, že nový systém ochrany vkladov musí byť pre bankový sektor nákladovo neutrálny, ale zároveň zastáva názor, že je lepšie, aby bol stanovený systém príspevkov vypočítaných na základe rizika zahrnutý priamo do návrhu EDIS, než aby sa zriaďoval pomocou delegovaného aktu. Týka sa to totiž podstatnej časti predkladanej právnej úpravy, ktorá si z principiálneho hľadiska zaslúži byť stanovená na najvyššej úrovni.

2.1.

Pri vytváraní bankovej únie sa rozhodlo, že jej piliere budú zavádzané postupne.

2.2.

Prvými dvoma krokmi bolo zavedenie jednotného mechanizmu dohľadu, pričom Európska centrálna banka (ECB) vykonáva dohľad (2) nad bankami eurozóny (3), a zavedenie jednotného mechanizmu riešenia kríz, a to od 1. januára 2016.

2.3.

Ako tretí pilier bankovej únie bol teraz navrhnutý európsky systém ochrany vkladov  (4). Tento systém vychádza z existujúcej smernice o systémoch ochrany vkladov (5), ktorou sa zaviedli národné systémy ochrany vkladov a stanovilo sa uznanie inštitucionálnych systémov ochrany ako systémov ochrany vkladov. Jeho zavedenie v dlhodobom horizonte sa uvádza aj v správe piatich predsedov o „Dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie“ (6).

2.4.

Nový návrh (7) sa má vyvíjať postupne (8).

2.4.1.

V prvej fáze, ktorá bude trvať tri roky do roku 2020, ide o prístup zaistenia. Až v tejto fáze získajú jednotlivé národné systémy ochrany vkladov prístup k prostriedkom európskeho systému ochrany vkladov, a to potom, ako vyčerpajú všetky svoje prostriedky, a pod podmienkou, že v danom členskom štáte boli plne vykonané príslušné pravidlá smernice týkajúce sa systémov ochrany vkladov. Cieľom je teda oslabiť väzby medzi bankami a ich domovskými štátmi.

2.4.2.

Potom sa systém postupne premení na systém spoločný („spolupoistenie“). Ak bude potrebný zásah, v tejto fáze nebudú musieť národné systémy najskôr vyčerpať vlastné prostriedky skôr, než získajú prístup k prostriedkom európskeho systému ochrany vkladov. Prístup k prostriedkom bude najprv v nízkej miere (20 %) a počas 4 rokov stúpne na 80 %. Týmto spôsobom pôjde o väčšiu mieru rozdelenia rizika medzi národnými systémami.

2.4.3.

V tretej fáze sa riziko, ktoré nesie európsky systém ochrany vkladov, postupne zvýši na 100 %. Od roku 2024 tak nový systém úplne nahradí národné systémy ochrany vkladov a bude ako jediný zodpovedať za vyplácanie náhrad vkladateľom.

2.5.

V rámci toho bude tiež okamžite zriadený Európsky fond ochrany vkladov. Tento fond bude financovaný rizikovo váženými príspevkami bánk. Systém by mal byť pre bankový sektor do tej miery nákladovo neutrálny, že európske príspevky možno odpočítať od ich národných príspevkov do systémov ochrany vkladov.

2.6.

Systém sprevádzajú prísne ochranné opatrenia: napríklad poistené budú iba tie národné systémy ochrany vkladov, ktoré spĺňajú predpisy EÚ a sú vytvorené v súlade s nimi.

2.7.

Komisia súčasne v oznámení „Dobudovanie bankovej únie“ ohlásila niekoľko opatrení týkajúcich sa minimalizácie rizík v bankovej únii (9)  (10).

3.1.

Komisia spolu s návrhmi týkajúcimi sa EDIS uverejnila oznámenie o ďalšom znižovaní rizík v bankovej únii (11). Podľa názoru Komisie treba obe tieto publikácie posudzovať „súbežne“. A pokiaľ ide o zavedenie ďalšieho rozdelenia rizika (pozri návrh o EDIS), je potrebné, aby ho „sprevádzalo“ ďalšie znižovanie rizík. Z tohto dôvodu EHSV považuje tieto texty za dve časti jedného celku. Nasledujúce poznámky a pripomienky k obom textom teda treba interpretovať z tohto pohľadu.

3.2.

Výbor EHSV sa od začiatku vyjadroval v prospech bankovej únie a krokov, ktoré sa podnikali v súvislosti s jej prvými dvoma piliermi (12). Pre EHSV je dôležité, aby sa v tomto ohľade podnikali konkrétne kroky (13).

3.3.

Rovnakým spôsobom bol EHSV vždy zástancom ďalšieho budovania bankovej únie (14) a jej rýchleho doplnenia o tretí pilier v súvislosti s ochranou vkladov. V rámci toho bol už vyvíjaný tlak na posilnenie a zlepšenie spoločného systému ochrany vkladov (15).

3.4.

EHSV víta návrhy týkajúce sa EDIS, ktorých ciele zdôrazňujú posilnenie bankovej únie, zlepšenie a zrovnoprávnenie ochrany vkladateľov, posilnenie finančnej stability a obmedzenie väzby medzi bankami a ich domovskými štátmi.

3.5.

Prostredníctvom zásady rozdelenia rizika môže mať takáto schéma pozitívny vplyv na situáciu určitých členských štátov a bánk, pretože môže lepšie než súčasné národné systémy prípadne pomôcť absorbovať lokálne otrasy. To môže pomôcť odradiť niektoré subjekty od špekulácií na úkor niektorých krajín a bánk a môže sa vďaka tomu znížiť celkové riziko v celej bankovej únii.

3.6.

Dobrá ochrana a maximálne zabezpečenie vkladov sporiteľov sú nevyhnutné. Od krízy boli prijaté dôležité opatrenia a neodvolateľnosť nových návrhov môže prispieť k tomu, že ďalej vzrastie dôvera, pretože teraz môžu prispieť k väčšej finančnej integrácii medzi štátmi a k rovnakým podmienkam medzi bankami.

3.7.

Stabilné vklady tvoria zdravý a nevyhnutný zdroj financovania hospodárstva, domácností a predovšetkým malých a mladých podnikov (ako sú MSP, MSPP (16) a začínajúce podniky) a prispievajú tak k nevyhnutnému hospodárskemu rastu. Malé a stredné podniky (v širokom zmysle tohto označenia) majú vitálny prínos k európskemu hospodárstvu, keďže zabezpečujú viac ako dve tretiny celkového počtu pracovných miest v súkromnom sektore a 85 % čistého prírastku pracovných miest. Pre EHSV je zrejmé, že zabezpečenie poskytovania úverov životaschopným MSP je rozhodujúce pre hospodársky rast a nové pracovné miesta, a preto musí byť hlavnou prioritou EÚ aj členských štátov.

3.8.

Pokiaľ ide o ďalšie znižovanie rizík, platí tu rovnaký prístup ako pri EDIS, a EHSV preto rovnako víta dokument Komisie. Je to určite na jednej strane preto, že obidva texty majú niekoľko zásadných cieľov spoločných, napríklad posilnenie bankovej únie a oslabenie väzby medzi bankami a ich domovskými štátmi, a na strane druhej preto, že dosiahnutie týchto cieľov si očividne vyžaduje „kombináciu opatrení“.

3.9.

Z hľadiska minimalizácie rizík nemožno súčasnú situáciu ignorovať. Treba venovať pozornosť predovšetkým ďalšiemu znižovaniu rizík v bankovom sektore a väčšej harmonizácii v bankovej únii v oblastiach, kde už boli prijaté určité opatrenia.

3.10.

Členské štáty musia predovšetkým úplne vykonávať existujúci rámec pre bankovú úniu. V čase uverejnenia návrhu o EDIS značný počet členských štátov nemal transponovanú smernicu o rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a/alebo smernicu o systémoch ochrany vkladov, alebo ich mal transponované iba čiastočne, ale odvtedy sa stav zlepšil. A pokiaľ ide o tie ostatné krajiny, Komisia už podniká kroky (17).

3.11.

Ďalšie vykonávanie systémov ochrany vkladov a s ním súvisiaceho mechanizmu financovania so sebou nesie určité problémy. Väčšia miera harmonizácie a predchádzajúcej realizácie dobre kapitalizovaných, stabilných a účinných národných systémov ochrany vkladov sa pritom považuje za nevyhnutnú, aby sa znížilo riziko „morálneho hazardu“. Zmierňovanie tohto rizika si takisto zasluhuje pozornosť na všetkých stupňoch realizácie EDIS. V tejto súvislosti treba dohliadať na nebezpečenstvo, ktoré môže vyplynúť z príliš rýchleho a prísneho rozdelenie rizika. Má tu svoj zmysel podmienka, podľa ktorej môže členský štát využiť EDIS až vtedy, keď splní všetky predpoklady a bude uplatňovať platné právne predpisy.

3.12.

Okrem toho sú rozdiely medzi krajinami naďalej veľké a v rôznych oblastiach pretrváva rad problémov, ako to okrem iného vyplýva z niekoľkých nedávnych medzinárodných správ (18), (19). Tie je potrebné riešiť. Patrí medzi ne okrem iného veľké množstvo nesplácaných úverov (non-performing loans) v bankovom sektore a nerovnomerné rozloženie týchto úverov medzi bankami a členskými štátmi eurozóny (20). Účinné zlepšenie tohto stavu pri zohľadnení všetkých ostatných relevantných prvkov možno považovať za podmienku, aby bolo možné podniknúť kroky smerom k rozdeleniu rizika na úrovni ochrany vkladov. To si okrem iného vyžaduje homogénny mechanizmus dohľadu riadený Európskou úniou.

3.13.

Výsledky predchádzajúceho dôkladného posúdenia vplyvov EDIS nie sú k dispozícii. To je v rozpore s požiadavkami transparentnosti. Určite je potrebná obsiahla a dôsledná štúdia posúdenia vplyvu, ktorá by mohla prípadne vychádzať zo skorších podobných štúdií v rámci smernice o systémoch ochrany vkladov (21), keďže táto otázka má veľký význam pre bankovú úniu, dokončenie HMÚ a dôveru sporiteľov a vkladateľov. Výsledky tejto štúdie by sa mali zverejniť aj preto, aby sa zvýšila legitímnosť návrhu.

3.14.

K oznámeným budúcim doplňujúcim opatreniam na zmenšovanie rizík treba pristupovať rovnakým spôsobom ako k EDIS, keďže aj ony slúžia na posilnenie bankovej únie a vyžadujú si kroky na konkretizáciu a realizáciu, keď na to budú splnené nevyhnutné predpoklady.

3.15.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je zjavné, že sa treba snažiť o vykonanie obidvoch druhov opatrení rovnakým spôsobom. Obidva sa dopĺňajú a sú nevyhnutné na to, aby sa dospelo k vyváženému a zároveň presvedčivému riešeniu. Preto má zásadný význam, aby sa neodkladne a skutočne paralelne pripravil a realizoval tak EDIS, ako aj vhodné opatrenia na minimalizáciu rizík (22). Nielen, že sa tým najviac prispeje k realizácii bankovej únie a ďalšiemu budovaniu HMÚ (pozri nižšie), ale takisto sa tým najlepšie zaistí dosiahnutie skutočného pokroku.

3.16.

Pre EHSV je táto otázka veľmi dôležitá aj v rámci ďalšieho budovania HMÚ. Tá je založená o. i. na menovom a finančnom pilieri, ktorého súčasťou je plnohodnotná banková únia. Vzhľadom na to, že výbor v súvislosti s HMÚ už skôr uviedol, aká je ešte stále krehká a že stojí pred obrovskými výzvami (23), je potrebné, aby sa ďalej posilňovala, a to ďalším budovaním všetkých jej pilierov.

3.17.

Už predtým sa skonštatovalo, že pre väzby, ktoré medzi sebou stále udržiavajú štáty a banky, nemajú členské štáty záujem vytvárať nevyhnutné politické a ekonomické podmienky, v dôsledku čoho sa najvhodnejšie a najúčinnejšie rozhodnutia odkladajú na neskôr (24).

3.18.

Preto je dôležité, aby sa uľahčoval pokrok, a v tom prípade sa všetko týka „dôvery“ a jej posilnenia medzi členskými štátmi. Dôvera medzi členskými štátmi si takisto vyžaduje rovnaké podmienky a rovnaké špecifické smerovanie, ktoré vedie k zbližovaniu.

3.19.

Zbližovanie narušila kríza a teraz treba v krátkom čase podniknúť opäť kroky v rámci jednotlivých členských štátov aj medzi nimi. Okrem toho treba zároveň podporiť ozdravné postupy, zjednodušiť korigovanie makroekonomickej nerovnováhy a zlepšiť adaptabilitu.

4.1.

V súvislosti s návrhom EDIS sa EHSV stotožňuje so zásadou, že systém musí byť pre bankový sektor nákladovo neutrálny. Príspevok bankového sektora bol už skôr stanovený na 0,8 % (25)  (26) krytých vkladov, a to po dôkladnej štúdii posúdenia vplyvu. Preto je tiež dôležité, aby sa celkový príspevok do národných systémov a európskeho systému nezvyšoval, a to s cieľom rešpektovať nákladovú neutralitu.

4.2.

Okrem toho je dôležité uplatniť v tejto oblasti čo najvyššiu mieru harmonizácie národných príspevkov, čím dôjde k vytvoreniu úplne rovnakých podmienok využívania národných systémov ochrany vkladov a zamedzí sa rozdielom medzi nimi.

4.3.

Treba, aby prístup založený na rovnakých podmienkach bol v popredí tak medzi krajinami bankovej únie, ako aj s ohľadom na členské štáty, ktoré nie sú jej súčasťou. To okrem iného predpokladá, že sa teraz bude ďalej pracovať na ďalšej harmonizácii doterajších ustanovení smernice o systémoch ochrany vkladov, aby sa tak dospelo k väčšej konvergencii medzi systémami všetkých členských štátov.

4.4.

Inštitucionálne systémy ochrany poskytujú finančnú pomoc vtedy, keď sa ich členovia nachádzajú v ťažkej situácii, a pomáhajú tak predchádzať konkurzom bánk. V nových pravidlách o EDIS sa musí naplno uznať preventívny účinok týchto systémov, inak môže dôjsť k ohrozeniu tejto koncepcie.

—

obmedzenie národných možností a diskrečných právomocí pri uplatňovaní pravidiel obozretnosti, aby mohol čo najúčinnejšie fungovať jednotný mechanizmus dohľadu,

—

harmonizáciu národných systémov ochrany vkladov,

—

prijatie právnych predpisov na realizáciu zvyšných prvkov regulačného rámca pre banky schváleného na medzinárodnej úrovni, predovšetkým na účely obmedzenia pákovej sily bánk, zaistenia stabilného bankového financovania a zlepšenia porovnateľnosti rizikovo vážených aktív, a na vykonávanie odporúčaní Rady pre finančnú stabilitu týkajúcich sa celkovej kapacity bánk na absorpciu strát do roku 2019, aby boli na riešenie kríz bánk k dispozícii primerané zdroje a nemuseli sa využívať daňoví poplatníci,

—

presadzovanie existujúcich pravidiel, aby sa minimalizovalo použitie verejných prostriedkov na zachovanie solventného a odolného bankového sektora,

—

väčšie zbližovanie insolvenčného práva na základe akčného plánu únie kapitálových trhov,

—

iniciatívy za obozretné posudzovanie expozície bánk voči rizikám štátov, napríklad obmedzenie expozície bánk voči riziku súvisiacemu s určitým štátom na účely diverzifikácie rizika.