14.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 183/30


Závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy

2014/C 183/07

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

PRIPOMÍNAJÚC POLITICKÉ VÝCHODISKÁ TÝCHTO ZÁVEROV, AKO SA UVÁDZAJÚ V ICH PRÍLOHE,

VÍTA:

pokrok, ktorý sa dosiahol pri vývoji kultúry trvalého zvyšovania kvality v rámci systémov vzdelávania a odbornej prípravy v celej Európe, ako sa zdôrazňuje vo viacerých nedávnych správach Komisie (1), a to napriek tomu, že miera tohto pokroku sa líši v závislosti od rôznych východiskových bodov.

DOMNIEVA SA, ŽE:

1.

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ – ako kľúčové stimuly vývoja smerom k lepším pracovným miestam, silnejšiemu rastu a konkurencieschopnosti – čelia významným výzvam, ktoré môže pomôcť zvládnuť trvalé zvyšovanie kvality. Ide okrem iného o tieto výzvy: rozšírenie prístupu, znižovanie miery predčasného ukončenia štúdia a zvyšovanie podielu študentov pokračujúcich v štúdiu, podpora inovačného učenia a istota, že študenti nadobudnú vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre inkluzívnu spoločnosť, aktívne občianstvo, celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť, a to bez ohľadu na ich sociálne a ekonomické zázemie.

2.

Mechanizmy na zabezpečenie kvality môžu zohrávať dôležitú úlohu tým, že inštitúciám vzdelávania a odbornej prípravy a tvorcom politík pomáhajú vyrovnať sa s týmito výzvami a zároveň zabezpečia, že kvalita systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj kvalita jednotlivých inštitúcií budú zodpovedať príslušnému účelu. Zabezpečenie kvality ako súčasť škály opatrení, ktoré majú k dispozícii vlády a inštitúcie, zvyšuje transparentnosť a pomáha vytvárať dôveru v relevantnosť a kvalitu vedomostí, zručností, kompetencií a kvalifikácií, ktoré sú zase založené na dôvere v kvalitu inštitúcií a poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy.

3.

Všetky európske nástroje na zabezpečenie kvality v spojení s európskym kvalifikačným rámcom (EQF), kvalifikačným rámcom pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a súvisiacimi národnými kvalifikačnými rámcami prispievajú k rozvoju kultúry kvality v inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy, čo zase následne tiež uľahčuje učenie a mobilitu pracovnej sily cez hranice a medzi systémami.

4.

So zreteľom na skúsenosti nadobudnuté v rámci vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy (VET) môžu pružné opatrenia na zabezpečenie kvality prispieť k zvyšovaniu kvality vo formálnom a neformálnom vzdelávaní vo všetkých sektoroch vzdelávania a odbornej prípravy a môžu sa v rámci nich zohľadniť aj silnejúce fenomény, akými sú otvorené vzdelávacie zdroje a cezhraničné vzdelávanie vrátane franchisingového vzdelávania (2).

SÚHLASÍ S TÝM, ŽE:

1.

Existuje značná škála možností pre uplatnenie efektívnejších prístupov k zabezpečeniu kvality vo všetkých sektoroch vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sa odlišujú od prístupu „kontrolných bodov“ v záujme rozvoja skutočnej, hlboko zakorenenej kultúry zvyšovania kvality vo výučbe a učení sa, ktoré môžu sprísniť normy a zlepšiť študijné výsledky.

2.

Zabezpečenie kvality v rámci trvalého zvyšovania kvality by malo podporiť reformy systémov vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s programami reforiem EÚ a národnými programami reforiem.

3.

V oblasti vysokoškolského vzdelávania sa neustále zvyšuje efektívnosť zabezpečenia kvality, predovšetkým interného zabezpečenia kvality, z hľadiska toho, ako pomáha inštitúciám vysokoškolského vzdelávania pri dosahovaní ich cieľov. Koncepcia externého zabezpečenia kvality sa v členských štátoch líši v závislosti od vnútroštátnych potrieb a okolností, pričom akreditácia programov a hodnotenie na úrovni inštitúcií patria k prvkom, ktoré pomáhajú upevňovať dôveru a sprísňovať normy. Tendencia presúvať externé zabezpečovanie kvality na hodnotenie na úrovni inštitúcií narastá, čo inštitúciám vysokoškolského vzdelávania umožňuje pružnejšie prispôsobovať svoju výučbu v súlade s ich vlastnými potrebami, potrebami študentov, trhu práce a spoločnosti.

4.

V tej istej oblasti má cezhraničná spolupráca v oblasti zabezpečenia kvality plniť dôležitú úlohu pri budovaní dôvery a sprísňovaní noriem kvality, pri podpore študijnej mobility, zlepšovaní prostredia pre spoločné programy a pri napomáhaní hladkému fungovaniu cezhraničného a franchisingového vysokoškolského vzdelávania. Otvorenie príležitostí pre agentúry zabezpečenia kvality poskytovať cezhraničné zabezpečenie kvality prostredníctvom Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) a zároveň spĺňať národné požiadavky by malo pomôcť stimulovať európsky rozmer v zabezpečení kvality a uľahčiť cezhraničné hodnotenie a jednoduchšie postupy v súvislosti so spoločnými programami.

5.

V oblasti odborného vzdelávania a prípravy sa usmerňujúcimi nástrojmi a školiacimi materiálmi vypracovanými v rámci siete EQAVET (3) podporuje pokrok v záujme dosiahnutia kultúry kvality v členských štátoch a väčšina členských štátov už buď vykonáva alebo v súčasnosti vypracúva národný prístup k zabezpečeniu kvality v súlade s EQAVET. Malo by sa vyvinúť intenzívnejšie úsilie najmä s cieľom zaručiť, aby sa v rámci opatrení na zabezpečenie kvality vo väčšej miere zohľadňovali výsledky vzdelávania a takisto aj neformálne vzdelávanie a učenie sa prácou vo formálnom či neformálnom kontexte, a to v závislosti od situácie členského štátu.

6.

Skúsenosti s EQAVET by mohli slúžiť ako základ pre vytvorenie komplexného prístupu k zabezpečeniu kvality v oblasti vzdelávania dospelých.

7.

Zvýšená transparentnosť pri zabezpečení kvality v rozličných sektoroch a v rámci opatrení validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia – a to vrátane všetkých foriem učenia online – by tiež napomohla pri budovaní dôvery a podporila priepustnosť medzi sektormi a krajinami.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY V SÚLADE S VNÚTROŠTÁTNOU PRAXOU A PRI NÁLEŽITOM ZOHĽADNENÍ SUBSIDIARITY SPOLUPRACOVALI S PRÍSLUŠNÝMI ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI S CIEĽOM:

1.

rozvíjať a podporovať kultúru zvyšovania kvality v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v záujme zvýšenia kvality vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré nadobúdajú študenti, ako aj kvality vzdelávacieho procesu, a primerane využívať európske nástroje súvisiace so zabezpečením kvality;

2.

posilňovať kapacitu opatrení na zabezpečenie kvality na zvládanie súčasného aj budúceho vývoja vo vzdelávaní a odbornej príprave, ako sú všetky formy učenia online, a zabezpečiť, aby pôsobnosť orgánov zabezpečenia kvality bola v tomto ohľade dostatočne pružná;

3.

zabezpečiť vyššiu transparentnosť, pokiaľ ide o výsledky posúdenia kvality;

4.

využiť príležitosti financovania v rámci programu Erasmus+ na rozvoj inovačných nadnárodných projektov, ktorými sa zvýši kapacita zabezpečenia kvality na podporu udržateľnej reformy v celej EÚ vo vzdelávaní a odbornej príprave, a prípadne využiť európske štrukturálne a investičné fondy na podporu rozvoja systémov vzdelávania a odbornej prípravy so zabezpečenou kvalitou;

5.

prostredníctvom zabezpečenia kvality podporiť presadzovanie kvalitnej výučby vo vzdelávaní a odbornej príprave;

6.

podporiť v rámci bolonského procesu prebiehajúcu reformu noriem a usmernení pre zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania s cieľom zlepšiť ich jasnosť, uplatniteľnosť a užitočnosť, ako aj ich tematický rozsah, s dôrazom na sprísňovanie noriem kvality.

7.

tam, kde je to vhodné, podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi orgánmi zabezpečenia kvality vo všetkých sektoroch a všetkých formách vzdelávania a odbornej prípravy;

8.

zabezpečiť kvalitu vzdelávania poskytovaného inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ktoré majú zriadené pracoviská a franchisingové kurzy v zahraničí, s podporou národných agentúr zabezpečenia kvality a prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi agentúrami zabezpečenia kvality vo vysielajúcich a prijímajúcich krajinách alebo tým, že sa registrovaným agentúram EQAR umožní hodnotiť inštitúcie poskytujúce cezhraničnú a franchisingovú výučbu, a to s cieľom vyhovieť potrebám v oblasti kvality a podporiť cezhraničnú spoluprácu a vzájomné učenie;

9.

naďalej vykonávať rámec EQAVET s cieľom rozvíjať kultúru zabezpečenia kvality v členských štátoch a medzi nimi, a to aj na úrovni poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, predovšetkým tak, že sa na národnej úrovni v súlade s bruggským komuniké vyvinie úsilie o vytvorenie spoločného rámca zabezpečenia kvality pre poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy do konca roku 2015, pričom tento rámec sa bude v závislosti od vnútroštátneho kontextu vzťahovať na teoretickú aj praktickú časť odborného vzdelávania a prípravy;

10.

zabezpečiť pravidelné hodnotenie systémov, opatrení a nástrojov zabezpečenia kvality s cieľom posilniť ich trvalý vývoj a efektívnosť.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY PRI ZOHĽADNENÍ OSOBITNÝCH VLASTNOSTÍ A POŽIADAVIEK ROZLIČNÝCH SEKTOROV A VNÚTROŠTÁTNYCH OKOLNOSTÍ:

1.

naďalej presadzovali transparentnosť a komplementárnosť sektorových prístupov k zabezpečeniu kvality budujúc na európskych zásadách zabezpečenia kvality z hľadiska perspektívy celoživotného vzdelávania, aby sa zaistila kvalita výsledkov u študentov a zvýšila priepustnosť medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy. Súčasťou ďalšieho rozvoja by mohlo byť:

a)

posilnené využívanie prístupov založených na výsledkoch učenia pri definovaní, poskytovaní a posudzovaní vedomostí, zručností, kompetencií a kvalifikácií, pričom by sa vychádzalo z európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie a európskych nástrojov založených na kreditoch, ako sú napr. ECTS (4) a ECVET (5);

b)

podpora transparentných opatrení na zabezpečenie kvality, ktoré vychádzajú z existujúcich rámcov zabezpečenia kvality, a podpora spoľahlivých, platných a dôveryhodných metodík a nástrojov validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

c)

posilnenie prepojení a spolupráce medzi zainteresovanými stranami vo svete vzdelávania a odbornej prípravy a vo svete práce, a to aj s cieľom rozvíjať primerané monitorovanie a predpovedanie zručností;

d)

tam, kde je to vhodné, zapojenie príslušných zainteresovaných strán vrátane personálu, študentov a zamestnancov prostredníctvom zabezpečenia kvality do strategického rozhodovania, tvorby kvalifikácií a vývoja, realizácie a monitorovania programu, a to s cieľom zabezpečiť trvalé zvyšovanie kvality inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy;

2.

využili potenciál zabezpečenia kvality na posilnenie plnenia národných kvalifikačných rámcov spojených s EQF;

3.

využili prácu, ktorá v rámci bolonského procesu prebieha v oblasti vysokoškolského vzdelávania, s cieľom využiť potenciál zabezpečenia kvality na zvýšenie vzájomnej dôvery a transparentnosti ako východiska pre dosiahnutie pokroku smerom k jednoduchšiemu uznávaniu všetkých príslušných kvalifikácií;

4.

so zreteľom na nadobudnuté skúsenosti vo vysokoškolskom vzdelávaní sa usilovali o zvýšenie nadnárodnej transparentnosti opatrení na zabezpečenie kvality v iných sektoroch a na iných úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy;

5.

preskúmali opatrenia na zabezpečenie kvality s cieľom lepšie sa zamerať na kvalitu neformálneho vzdelávania a učenia sa prácou, prípadne – v závislosti od vnútroštátneho kontextu – aj na základe rámca EQAVET;

6.

ďalej preskúmali relevantné otázky zabezpečenia kvality, ktoré súvisia so všetkými formami učenia online, ako sú napr. posúdenie a certifikácia nových spôsobov učenia a výučby;

7.

predovšetkým vzhľadom na nedávne hodnotiace správy Komisie týkajúce sa EQF a jej správy o pokroku v oblasti zabezpečenia kvality v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vo vysokoškolskom vzdelávaní (6) sa usilovali o užšiu koordináciu a skvalitnenie EQAVET a európskych nástrojov na zabezpečenie kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní, najmä začlenením prístupu založeného na výsledkoch vzdelávania a s podporou nástrojov transparentnosti, ako sú napr. EQF, Europass a európske systémy prenosu kreditov;

8.

v rámci otvorenej metódy koordinácie preskúmali priestor, ktorý majú členské štáty na posilnenie ich opatrení a iniciatív na zabezpečenie kvality v oblasti predškolského vzdelávania, školského vzdelávania a vzdelávania dospelých vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté v iných sektoroch;

9.

naďalej podporovali spoluprácu v oblasti zabezpečenia kvality na medzinárodnej úrovni vo všetkých sektoroch prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami, politického dialógu s kľúčovými medzinárodnými partnermi a partnerstiev s inštitúciami po celom svete;

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

1.

naďalej prehlbovala prepojenie a synergie nástrojov EÚ v oblasti transparentnosti, ktorými sa podporuje zabezpečenie kvality, uznávanie a mobilita a zároveň sa ďalej snažila o komplementárnosť a zbližovanie medzi takýmito nástrojmi, a to aj prostredníctvom zhodnotenia výsledkov konzultácií o európskom priestore zručností a kvalifikácií;

2.

naďalej posilňovala vzájomné učenie prostredníctvom európskej spolupráce v oblasti zabezpečenia kvality vo všetkých sektoroch, a to aj s pomocou financovania z programu Erasmus+ ;

3.

preskúmala možnosti podporiť členské štáty pri vytváraní ich oparení na zabezpečenie kvality s cieľom obsiahnuť všetky spôsoby učenia a výučby či zaistiť, aby sa takéto opatrenia mohli uplatňovať na rôzne sektory a úrovne vzdelávania a odbornej prípravy.


(1)  Pozri prílohu („Ďalšie súvislosti“).

(2)  Do cezhraničného vzdelávania patrí poskytovanie služieb vysokoškolského vzdelávania v zahraničí prostredníctvom odvetvových pracovísk alebo v rámci dohôd medzi vysielajúcou a prijímajúcou inštitúciou týkajúcich sa franchisingu alebo validácie.

(3)  Európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy.

(4)  Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov vo vysokoškolskom vzdelávaní.

(5)  Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu.

(6)  Pozri prílohu.


PRÍLOHA

Politické súvislosti

1.

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 12. februára 2001 o európskej spolupráci pri hodnotení kvality školského, vzdelávania (1).

2.

Normy a usmernenia pre zabezpečenie kvality pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, prijaté v roku 2005, a záväzok revidovať ich, ktorý prijali ministri na ministerskej konferencii bolonského procesu 26. a 27. apríla 2012 v Bukurešti.

3.

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (2).

4.

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, predovšetkým spoločné zásady zabezpečovania kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní a odbornom vzdelávaní a príprave uvedené v prílohe III (3).

5.

Závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (4).

6.

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (5).

7.

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 19. novembra 2010, o prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020 (6).

8.

Závery Rady z 28. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania (7);

9.

uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých (8).

10.

Odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a neformálneho učenia sa (9).

11.

Závery Rady z 15. februára 2013 o investovaní do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na oznámenie Komisie s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov a na ročný prieskum rastu na rok 2013  (10).

12.

Závery Rady z 25. novembra 2013 globálnom rozmere európskeho vysokoškolského vzdelávania (11).

13.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (12).

14.

Závery Rady z 24. februára 2014 o efektívnom a inovačnom vzdelávaní a odbornej príprave zameraných na investovanie do zručností – podpora európskeho semestra 2014 (13).

Iné súvislosti

1.

Európska správa z mája 2000 o kvalite školského vzdelávania: 16 ukazovateľov kvality.

2.

Štúdia Eurydice: Hodnotenie škôl poskytujúcich povinné vzdelávanie v Európe, 2004.

3.

Správa skupiny na vysokej úrovni pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania z júna 2013 o zvyšovaní kvality výučby a učenia v európskych inštitúciách vysokoškolského vzdelávania.

4.

Štúdia z roku 2013 o zabezpečení kvality vo vzdelávaní dospelých a správa tematickej pracovnej skupiny o kvalite vzdelávania dospelých z 24. októbra 2013.

5.

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. decembra 2013 o hodnotení Európskeho kvalifikačného rámca (EKR) – vykonávanie odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie.

6.

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. januára 2014 o pokroku v oblasti zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.

7.

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 28. januára 2014 o vykonávaní odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy.


(1)  Ú. v. ES L 60, 1.3.2001, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60.

(3)  Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 7.

(4)  Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(5)  Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ C 324, 1.12.2010, s. 5.

(7)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 36.

(8)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ C 64, 5.3.2013, s. 5.

(11)  Ú. v. EÚ C 28, 31.1.2014, s. 2.

(12)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.

(13)  Ú. v. EÚ C 62, 4.3.2014, s. 4.