14.6.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 183/22 |
Závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov (1)
2014/C 183/05
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
PRIPOMÍNAJÚC POLITICKÉ SÚVISLOSTI TEJTO OTÁZKY, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V PRÍLOHE K TÝMTO ZÁVEROM,
DOMNIEVA SA, ŽE:
1. |
Kvalitné vyučovanie sa uznáva ako jeden z kľúčových faktorov pri dosahovaní úspešných výsledkov vzdelávania, nakoľko sa jeho prostredníctvom rozvíjajú znalosti, zručnosti, prístupy a hodnoty, ktoré študenti potrebujú na to, aby sa mohli v plnej miere realizovať ako jednotlivci a ako aktívni členovia spoločnosti a pracujúci. |
2. |
Úloha učiteľov a očakávania, ktoré sa s nimi spájajú, sa v rýchlo meniacom sa svete tiež vyvíjajú – učitelia stoja pred novými požiadavkami v oblasti zručností, rýchleho technologického rozvoja a narastajúcej spoločenskej a kultúrnej rôznorodosti a musia presadzovať individualizovanejšie prístupy vyučovania a uspokojovať osobitné vzdelávacie potreby. |
3. |
Pedagógovia učiteľov majú významnú úlohu pri udržiavaní a zlepšovaní kvality učiteľskej obce. Poskytovanie kvalitného počiatočného vzdelávania učiteľov, podpory na začiatku kariéry (tzv. „uvedenie do zamestnania“) a neustáleho profesijného rozvoja je významným faktorom pri dosiahnutí toho, aby sa do učiteľského povolania prilákali vhodní kandidáti a toho, aby učitelia mali a zachovali si potrebné znalosti, ktoré potrebujú na účinnú prácu v dnešných školách. |
4. |
Zlepšenie programov vzdelávania učiteľov a procesov náboru si predtým vyžaduje identifikáciu profesionálnych kompetencií, ktoré učitelia potrebujú v rôznych fázach svojej kariéry. Rámce profesionálnych kompetencií je možné využiť na zvýšenie noriem kvality, a to vymedzením znalostí, zručností a prístupov, ktoré by mali mať alebo nadobudnúť učitelia, vrátane učiteľov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých. Využívať takéto rámce by mali mať možnosť podobne aj pedagógovia, ktorí pripravujú učiteľov na vykonávanie ich úloh. |
UZNÁVA, ŽE:
1. |
Nie je zriedkavé, že začínajúci učitelia opúšťajú profesiu predčasne, pričom tento jav môže znamenať významnú stratu pre dotknutých jednotlivcov i pre celé systémy. Pomôcť predchádzať tomuto javu môžu programy počiatočného vzdelávania učiteľov, ktoré budú primerane pripravovať učiteľov od samého začiatku, spolu s úvodnými opatreniami, dohľadom mentorov a väčšou snahou o zohľadnenie kvalitných osobných a pracovných podmienok učiteľov. |
2. |
Vzdelávanie učiteľov by sa malo považovať za neoddeliteľnú súčasť širšieho cieľa politiky, ktorým je zvýšiť atraktívnosť a kvalitu učiteľského povolania. To si vyžaduje primerané politiky výberu, náboru a udržania učiteľov v profesii, ich účinné počiatočné vzdelávanie, podporu na začiatku kariéry, profesionálne vzdelávanie a rozvoj počas celej kariéry, pedagogickú spätnú väzbu a stimuly pre učiteľov. |
3. |
Programy vzdelávania učiteľov, či už zamerané na budúcich učiteľov ešte pred začiatkom ich kariéry alebo na aktívnych učiteľov v kontexte ďalšieho profesijného rozvoja, by mali byť dostatočne pružné na to, aby dokázali reagovať na zmeny vo vyučovaní a učení sa. Mali by vychádzať z vlastných skúseností učiteľov a usilovať sa podporovať prierezové postupy a postupy založené na spolupráci, aby vzdelávacie inštitúcie a učitelia považovali spoluprácu s príslušnými zainteresovanými stranami ako sú kolegovia, rodičia a zamestnávatelia za časť svojho povolania. |
4. |
Vzhľadom na obrovské rozšírenie digitálnych vzdelávacích nástrojov a otvorených vzdelávacích zdrojov musia učitelia o nich získať dostatočné vedomosti, aby si vytvorili príslušné digitálne kompetencie a dokázali ich účinne a vhodne využívať pri vyučovaní. Tieto nové nástroje tiež môžu pomôcť zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetkých. |
SÚHLASÍ S TÝM, ŽE:
1. |
Počiatočné vzdelávanie učiteľov by malo poskytovať budúcim učiteľom základné kompetencie potrebné na kvalitnú výučbu a stimulovať motiváciu na získavanie a obnovovanie kompetencií počas celej ich kariéry. Jeho súčasťou by pri plnom zohľadnení situácie jednotlivých krajín mala byť nielen znalosť predmetov a pedagogické kompetencie posilnené o obdobia učiteľskej praxe, ale mali by sa pri nich podporovať aj sebareflexia a postoje podporujúce spoluprácu, ako aj prispôsobenie sa viacjazyčným triedam a akceptácia vedúcich úloh. |
2. |
Osobitnými otázkami, ktorým by sa mala venovať väčšia pozornosť v programoch vzdelávania učiteľov, sú účinné metódy, pomocou ktorých študenti získajú prierezové schopnosti ako digitálna gramotnosť, schopnosť získavať poznatky, podnikavosť a tvorivé a kritické myslenie, ako aj zlepšovanie jazykových znalostí. Okrem toho by sa mala venovať pozornosť účinnej podpore rozmanitých skupín žiakov, najmä žiakov s osobitnými potrebami a žiakov pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia. |
3. |
Počiatočnému vzdelávaniu učiteľov by prospeli osobitné opatrenia na zabezpečenie kvality, ako aj pravidelné preskúmavania, pričom dôraz by sa mal klásť na dosahovanie požadovaných výsledkov vzdelávania, na kvalitu a primeranú dobu praktických skúseností a na zabezpečenie relevantnosti vyučovanej látky. |
4. |
Mohli by sa posilniť inštitúcie vysokoškolského vzdelávania poskytujúce počiatočné vzdelávanie učiteľov ako centrá pre vzdelávanie učiteľov a pedagógov učiteľov a pre výskum týkajúci sa rozvoja kompetencií učiteľov, účinných vyučovacích metód a metód učenia sa. |
5. |
Dialóg a partnerstvo medzi poskytovateľmi vzdelávania učiteľov a vzdelávacími inštitúciami, ako aj so zástupcami pracovného trhu a komunity, môže poskytnúť užitočné perspektívy a nápady pri navrhovaní a realizácii programov vzdelávania učiteľov. Takéto partnerstvá môžu tiež prispieť k podpore koordinovanejšieho prístupu ku kvalifikáciám, normám týkajúcim sa kompetencií a zodpovedajúcemu poskytovaniu odbornej prípravy, najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých. |
6. |
Pri počiatočnom vzdelávaní učiteľov aj v priebežnom profesijnom rozvoji učiteľov by sa malo vychádzať z dôkladného pedagogického výskumu a mali by sa pri nich uplatňovať metódy vzdelávania dospelých založené na komunitách odborníkov, učení online a partnerskom učení. Malo by sa tak zabezpečiť, aby učitelia mali pravidelne príležitosť aktualizovať si vedomosti o príslušnom predmete a získať podporu a odbornú prípravu v oblasti účinných a inovačných spôsobov výučby, vrátane výučby založenej na nových technológiách. |
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA SUBSIDIARITU A NEZÁVISLOSŤ INŠTITÚCIÍ A V ZÁVISLOSTI OD OKOLNOSTÍ JEDNOTLIVÝCH ŠTÁTOV:
1. |
Vyvinuli snahu zabezpečiť, aby programy počiatočného vzdelávania učiteľov poskytovali budúcim učiteľom možnosti získať všetky potrebné kompetencie, ktoré potrebujú pre úspešný začiatok ich kariéry. |
2. |
Podporili tvorbu komplexných profesijných rámcov kompetencií pre učiteľov (2), v ktorých sa vymedzia kompetencie a vlastnosti, ktoré potrebujú v rôznych fázach svojej kariéry alebo v rozličných situáciách pri vyučovaní. Tieto rámce by mali byť dostatočne pružné, aby dokázali reagovať na meniace sa potreby a mali by byť predmetom diskusie v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. |
3. |
Podobne podporovali vytváranie rámcov profesionálnych kompetencií pre pedagógov učiteľov, v ktorých sa vymedzia kompetencie, ktoré potrebujú a ktorými sa zároveň podporí spolupráca a výmena partnerských postupov a rozvoj oblastí ako vedenie nových učiteľov prostredníctvom mentorov na školách. |
4. |
Ďalej skúmali potenciál intenzívnejšej spolupráce, partnerstiev a nadväzovania kontaktov so širokou škálou zainteresovaných strán pri vypracúvaní programov vzdelávania učiteľov. |
5. |
Podporovali účinné digitálne vzdelávanie a učenie zabezpečením toho, aby pedagógovia učiteľov a samotní učitelia získali dostatočnú úroveň digitálnych zručností a naučili sa, ako pomôcť študentom rozumne a bezpečne využívať digitálne zdroje a lepšie riadiť individuálne procesy učenia, a to prostredníctvom aktualizovaných programov vzdelávania učiteľov a lepšieho prístupu ku kvalitným otvoreným vzdelávacím zdrojom a ich lepšieho využívania. |
6. |
Využívali možnosti financovania v rámci nástrojov EÚ, ako je napríklad program Erasmus+ a prípadne aj Európsky sociálny fond, s cieľom:
|
VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:
1. |
Čo najlepšie využívali štruktúry ET 2020 v rámci otvorenej metódy koordinácie s cieľom posilniť tvorbu politík na základe dôkazov a vytvoriť a šíriť úspešnú politickú prax týkajúcu sa:
|
2. |
Využili výsledky relevantných štúdií a prieskumov ako je napr. TALIS (3) v záujme riešenia politických dôsledkov názorov učiteľov a vedúcich pracovníkov na vzdelávanie učiteľov. |
3. |
Prostredníctvom výskumu identifikovali príklady najefektívnejších metód a postupov, ktorých prostredníctvom majú učitelia pomôcť študentom účinne riadiť proces učenia v dnešnom mnohorozmernom vzdelávacom prostredí. |
VYZÝVA KOMISIU, ABY:
1. |
Vybudovala komunity učiteľov, najmä budúcich a nedávno prijatých učiteľov prostredníctvom využívania existujúcich európskych platforiem pre učiteľov ako napríklad eTwinning s cieľom ďalšieho rozvíjania spolupráce medzi partnermi v súvislosti s vyučovacími postupmi v rámci celej EÚ. |
2. |
Podporovala spoluprácu s partnermi, sieťami a organizáciami, ktoré môžu ponúknuť skúsenosti a know-how, pokiaľ ide o tvorbu efektívnych programov vzdelávania učiteľov, najmä programov počiatočného vzdelávania. |
(1) Na účely tohto dokumentu pojem učiteľ zahŕňa učiteľov na školách, učiteľov a školiteľov v rámci odborného vzdelávania a prípravy, ako aj učiteľov v rámci vzdelávania dospelých.
Pojem pedagóg učiteľov sa používa na označenie osôb, ktoré aktívne podporujú formálne učenie študentov učiteľstva a učiteľov, či už na úrovni počiatočného vzdelávania učiteľov alebo priebežného profesijného rozvoja učiteľov.
(2) Na základe správy bývalej tematickej pracovnej skupiny pre profesionálny rozvoj učiteľov (Podpora rozvoja kompetencií učiteľov pre lepšie vzdelávacie výsledky) z júla 2013.
(3) Medzinárodný prieskum OECD v oblasti výučby a učenia sa.
PRÍLOHA
Politické súvislosti
1. |
Články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. |
2. |
Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (1). |
3. |
Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 15. novembra 2007, o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov (2). |
4. |
Závery Rady z 12. mája 2009, ktorými sa vytvára strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020). |
5. |
Závery Rady z 26. novembra 2009 o profesijnom rozvoji učiteľov a vedenia škôl (3). |
6. |
Bruggské komuniké zo 7. decembra 2010 a závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020 (4). |
7. |
Uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých (5). |
8. |
Závery Rady z 26. novembra 2012 o vzdelávaní a odbornej príprave v rámci stratégie Európa 2020 – príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k oživeniu hospodárstva, rastu a zamestnanosti (6). |
9. |
Závery Rady z 15. februára 2013 o investovaní do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov a na Ročný prieskum rastu na rok 2013 (7). |
10. |
Závery Rady z 25. novembra 2013 o účinnom vedení v oblasti vzdelávania (8). |
11. |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+ : program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (9). |
12. |
Závery Rady z 24. februára 2014 o efektívnom a inovačnom vzdelávaní a odbornej príprave zameraných na investovanie do zručností – podpora európskeho semestra 2014 (10). |
Iné súvislosti
1. |
Oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov. |
2. |
Správa siete EURYDICE z roku 2013 s názvom Kľúčové údaje o učiteľoch a vedení škôl v Európe. |
(1) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(2) Ú. v. EÚ C 300, 12.12.2007, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ C 302, 12.12.2009, s. 6.
(4) Ú. v. EÚ C 324, 1.12.2010, s. 5.
(5) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 393, 19.12.2012, s. 5.
(7) Ú. v. EÚ C 64, 5.3.2013, s. 5.
(8) Ú. v. EÚ C 30, 1.2.2014, s. 2.