31.1.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/2


Závery Rady o globálnom rozmere európskeho vysokoškolského vzdelávania

2014/C 28/03

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

KEĎŽE:

1.

V Bolonskej deklarácii z 19. júna 1999 sa zaviedol medzivládny proces zameraný na vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA), ktorý Európska únia aktívne podporuje, a ministri zodpovední za vysokoškolské vzdelávanie v zúčastnených krajinách, ktorí sa zišli v apríli 2012 v Bukurešti, ako integrálnu súčasť svojho úsilia o podporu internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania prijali na pomoc vytváraniu EHEA stratégiu Mobilitou k lepšiemu učeniu sa 2020  (1).

2.

V smernici Rady 2004/114/ES (2) z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby sa uznáva, že jedným z cieľov činnosti Spoločenstva v oblasti vzdelávania je podpora jednotnej Európy ako svetového centra excelentnosti pre štúdium a odbornú prípravu.

3.

Podobný cieľ sa sleduje aj v smernici Rady 2005/71/ES (3) z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu, a to zatraktívniť Spoločenstvo pre výskumných pracovníkov z celého sveta a povýšiť postavenie EÚ ako medzinárodného strediska pre výskum.

4.

V medzinárodnej stratégii, ktorú ministri krajín bolonského procesu prijali na svojom zasadnutí v máji 2007 v Londýne (4), sa zdôrazňuje nevyhnutnosť toho, aby bol európsky priestor vysokoškolského vzdelávania otvorený a atraktívny pre ostatné časti sveta a aby sa posilňovala spolupráca v oblasti vysokoškolského vzdelávania a politický dialóg s krajinami mimo Európy.

5.

V záveroch Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní av odbornej príprave sa zdôraznilo, že je dôležité podporovať úsilie členských štátov o modernizáciu vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom úzkej synergie s bolonským procesom, najmä pokiaľ ide o nástroje na zabezpečenie kvality, uznávania, mobility a transparentnosti.

6.

V stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Európa 2020, prijatej v júni 2010 (5), sa stanovuje konkrétny cieľ zvýšiť úroveň vzdelania, a predovšetkým zvýšiť podiel mladých ľudí, ktorí ukončili terciárne alebo rovnocenné vzdelanie, aspoň na 40 % do roku 2020.

7.

V záveroch Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania (6) sa zdôrazňuje, že medzinárodné programy spolupráce a politické dialógy s tretími krajinami v oblasti vysokoškolského vzdelávania umožňujú nielen voľnejší pohyb vedomostí, ale prispievajú i k zvyšovaniu kvality a medzinárodnej reputácie európskeho vysokoškolského vzdelávania, k podnecovaniu výskumu a inovácie, k podpore mobility a medzikultúrneho dialógu, ako aj medzinárodného rozvoja v súlade s cieľmi vonkajšej politiky EÚ.

8.

V záveroch Rady z 28. – 29. novembra 2011 o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu (7) sa uvádza referenčná hodnota, podľa ktorej by do roku 2020 malo v EÚ v priemere aspoň 20 % absolventov vysokoškolského vzdelávania absolvovať v zahraničí obdobie štúdia alebo odbornej prípravy súvisiace s vysokoškolským vzdelávaním (vrátane pracovných stáží).

9.

V záveroch Rady z 28. – 29. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania sa uvítal zámer Komisie vypracovať medzinárodnú stratégiu EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie v záujme zvýšenia medzinárodného vplyvu a zviditeľnenia a nadviazania kontaktov s partnermi s cieľom posilniť vzťahy a prispieť k budovaniu kapacít v sektore vysokoškolského vzdelávania.

A VZHĽADOM NA:

konferenciu predsedníctva Európske vysokoškolské vzdelávanie vo svete, ktorá sa konala 5. – 6. septembra 2013 vo Vilniuse a na ktorej sa zdôraznilo, že pre členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania je potrebné, aby sa vypracovali komplexné stratégie internacionalizácie, ktorými sa:

zvýši kvalita a konkurencieschopnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania,

prekročí rámec mobility a vo väčšej miere sa zohľadní globálny rozmer pri vypracúvaní a tvorbe obsahu učebných plánov a vyučovacích a učebných postupov (čo sa často nazýva „internacionalizácia doma“),

zahrnie rôznorodejšia škála a väčší počet študentov prostredníctvom kombinácie nových digitálnych zdrojov s tradičnejšími formami výučby a učenia sa, pričom sa zároveň zabezpečí vysoká kvalita,

posilní rozvoj spolupráce prostredníctvom strategických partnerstiev a budovania kapacít,

BERIE SO ZÁUJMOM NA VEDOMIE:

oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európske vysokoškolské vzdelávanie vo svete  (8) a

oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Otváranie systémov vzdelávania: nové technológie a otvorené vzdelávacie zdroje ako prostriedky inovačného vyučovania a vzdelávania pre všetkých  (9).

UZNÁVA, ŽE:

1.

vysokoškolské vzdelávanie má zohrávať kľúčovú úlohu pri výchove angažovaných, sformovaných a aktívnych občanov a je silným stimulom inteligentných, udržateľných a inkluzívnych spoločností, blahobytu jednotlivca a ekonomického rastu. K tomuto vývoju môžu ďalej prispieť medzinárodná mobilita jednotlivcov a začlenenie globálnej perspektívy do programov vysokoškolského vzdelávania.

2.

Sila európskych systémov vysokoškolského vzdelávania spočíva v poskytovaní vysokokvalitného vzdelania a výskumu, v rozmanitosti ich inštitúcií a v podpore spolupráce v oblastiach, pre ktoré znamená pridanú hodnotu, ako sú napr. programy spoločných a dvojitých diplomov, doktorandské školy a štúdiá a medzinárodné partnerstvá.

3.

V súčasnej ekonomickej situácii má vysokoškolské vzdelávanie, ako aj terciárne odborné vzdelávanie a príprava zohrávať rozhodujúcu úlohu pri posilňovaní kapacity Európy v oblasti výskumu a inovácie, ako aj pri poskytovaní vysokozručných ľudských zdrojov Európe, ktoré potrebuje na to, aby zaistila zamestnanosť, hospodársky rast a prosperitu.

4.

Kompetencie absolventov vysokých škôl nie vždy zodpovedajú vyvíjajúcim sa potrebám trhu práce a spoločnosti a zamestnávatelia vo verejnej aj súkromnej sfére poukazujú na to, že zručnosti a kompetencie nezodpovedajú potrebám a že existujú problémy pri hľadaní vhodných uchádzačov, ktorí by vyhoveli potrebám znalostnej ekonomiky.

5.

V nasledujúcich desaťročiach bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou významný vplyv starnutie obyvateľstva v EÚ, keďže neustále nízka miera pôrodnosti má za následok riziko, že sa zhorší problém nedostatku vhodných zručností absolventov vysokých škôl pre európskych zamestnávateľov.

6.

Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania majú ako zdroje znalostí a inovácie aj spoločenskú zodpovednosť prispievať k vývoju ľudstva a spoločnému blahu, a to vo vnútroštátnom kontexte, ako aj v širšom svete.

NAZDÁVA SA, ŽE:

1.

aktívna účasť medzinárodného personálu, výskumných pracovníkov a študentov v európskych inštitúciách vysokoškolského vzdelávania, poskytovanie finančnej a organizačnej podpory medzinárodnej mobilite študentov aj personálu a zvýšené úsilie o internacionalizáciu učebných plánov môžu študentom pomôcť získať kompetencie, ktoré sú relevantné z hľadiska globálneho trhu práce.

2.

Členské štáty a európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania dosiahli – s podporou EÚ – významný pokrok pri vývoji mechanizmov cezhraničného zabezpečenia kvality a uznávania kvalifikácií v rámci bolonského procesu prostredníctvom sietí, akými sú napr. ENIC/NARIC, ako aj prostredníctvom akcií, ako sú napr. programy Erasmus Mundus a Tempus.

3.

Globálny rozvoj otvorených zdrojov vzdelávania, otvoreného učebného softvéru a hromadných otvorených internetových kurzov znamená medzinárodný vývoj, ktorý môže mať významný vplyv na systémy vysokoškolského vzdelávania a vytvoriť príležitosti pre inovačné formy globálnej cezhraničnej spolupráce.

NA ZÁKLADE TOHO VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY PODĽA POTREBY SPOLUPRACOVALI S INŠTITÚCIAMI VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA A NÁLEŽITE PRITOM ZOHĽADŇOVALI ICH AUTONÓMNOSŤ S CIEĽOM:

1.

v spolupráci s relevantnými zainteresovanými stranami zaviesť komplexné strategické prístupy k internacionalizácii, ktoré sa týkajú troch hlavných oblastí:

a)

mobility študentov a personálu;

b)

internacionalizácie učebných plánov a digitálneho učenia sa;

c)

strategickej spolupráce, partnerstiev a budovania kapacít;

2.

podporovať medzinárodnú obojsmernú mobilitu študentov, pokiaľ ide o diplomy aj kredity, a tiež poskytnúť príležitosti pre mobilitu personálu medzi Európou a tretími krajinami, a to aj prostredníctvom:

i)

zaistenia toho, že stratégie internacionalizácie budú klásť veľký dôraz na mobilitu študentov, výskumných pracovníkov a personálu, pričom ich oporou bude rámec kvality, ktorý môže zahŕňať aj usmernenia a poradenské služby;

ii)

zavedenia systémov obojstrannej mobility, ktoré sú spoločným záujmom s tretími krajinami a ktoré sa zameriavajú na primeranú rovnováhu medzi fyzickou a virtuálnou mobilitou, ako aj medzi mobilitou aktívnou a pasívnou, ktorá zahrnie širokú škálu subjektov a podľa potreby sa zameria na oblasti s nedostatkom zručností;

iii)

podpory uznávania kreditov, diplomov, kvalifikácií a kompetencií získaných v zahraničí študentami, výskumnými pracovníkmi a personálom, ktorí sa zúčastnili medzinárodnej mobility, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou;

iv)

zvýšenia pozornosti venovanej výsledkom učenia sa, ako aj súladu s európskymi nástrojmi transparentnosti, ako sú napr. Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov, dodatok k diplomu a európsky kvalifikačný rámec, a tiež súladu s mechanizmami zabezpečenia kvality a

v)

urýchlenia pokroku, pokiaľ ide o navrhované prepracovanie smerníc o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu a štúdia;

3.

podporovať internacionalizáciu doma a digitálne učenie sa s cieľom zabezpečiť, aby veľká väčšina európskych študentov, ktorí sa nezúčastňujú na akciách fyzickej mobility, mala tiež možnosť rozvoja medzinárodných zručností, a to aj prostredníctvom:

i)

zabezpečenia poskytnutia vysokokvalitných zariadení a služieb študentom v terciárnom vzdelávaní, ktoré zodpovedajú potrebám študentov;

ii)

efektívneho využívania medzinárodných skúseností a kompetencií personálu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a prostredníctvom podpory tohto personálu, aby prispieval k rozvoju medzinárodne zameraných učebných plánov vysokej kvality v prospech študujúcich bez ohľadu na to, či sa zúčastňujú na mobilite;

iii)

poskytnutia širších príležitostí študentom, výskumným pracovníkom a personálu, aby mohli rozvíjať svoje jazykové kompetencie, a to predovšetkým formou výučby jazyka hostiteľskej krajiny tých, ktorí navštevujú kurzy, ktoré nie sú v ich materinskom jazyku, s cieľom využiť v maximálnej miere prínosy európskej jazykovej rozmanitosti a dosiahnuť sociálnu integráciu študentov, výskumných pracovníkov a personálu v ich hostiteľskej krajine;

iv)

ponúknutia rozšírených príležitostí na medzinárodné učenie sa online formou spolupráce a preskúmaním využívania informačných a komunikačných technológií a otvorených zdrojov vzdelávania ako nových spôsobov výučby s cieľom rozšíriť prístup, internacionalizovať učebné plány a vytvoriť podmienky pre nové formy partnerstiev;

4.

podporiť vytváranie partnerstiev v Európe aj mimo nej s cieľom posilniť inštitucionálne kapacity vo vzdelávaní, výskume a inovácii, a to aj prostredníctvom:

i)

poskytnutia učebných plánov, ktorými sa stimuluje podnikateľstvo a inovácia a podporuje rozvoj prenosných zručností, a vytváraním príležitostí medzinárodnej odbornej prípravy formou úzkej spolupráce so zamestnávateľmi v EÚ aj mimo nej;

ii)

presadzovania zamerania na osobitné silné stránky a priority každej inštitúcie vysokoškolského vzdelávania ako prostriedku na zabezpečenie účinného a efektívneho využitia verejných investícií;

iii)

riešenia zostávajúcich prekážok, ktoré bránia rozvoju a vykonávaniu programov spoločných, dvojitých a viacnásobných diplomov a zlepšeniu podmienok pre zabezpečenie kvality a cezhraničné uznávanie;

iv)

podpory súdržnosti, pokiaľ ide o stratégie členských štátov v oblasti internacionalizácie a politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, pri súčasnom zohľadnení zásad spravodlivosti a zodpovednosti partnerskej krajiny, ako aj potrieb inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;

v)

zohľadňovania skúseností študentov, výskumných pracovníkov a personálu z tretích krajín ako vyslancov spolupráce s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v týchto krajinách;

vi)

nabádania inštitúcií vysokoškolského vzdelávania k rozvoju vlastných komplexných stratégií internacionalizácie – uznávajúc pritom jej prierezovú povahu – ktorá sa dotýka všetkých oblastí univerzitného života vrátane výskumu, výučby, riadenia, správy a služieb, a podporou ich úsilia.

VÍTA ZÁMER KOMISIE:

1.

podporiť úsilie členských štátov a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri uplatňovaní komplexných strategických prístupov k internacionalizácii a využívaní príležitostí medzinárodnej spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania v rámci programov Erasmus+ a Horizont 2020, a to aj prostredníctvom:

i)

poskytnutia vyššej finančnej podpory na mobilitu študentov a personálu do tretích krajín a z tretích krajín prostredníctvom programu Erasmus+ a prostredníctvom akcií Marie Skłodowska-Curie v rámci programu Horizont 2020 pre mobilitu výskumných pracovníkov z tretích krajín a do tretích krajín;

ii)

podpory medzinárodných konzorcií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri vývoji spoločných magisterských a doktorandských diplomov prostredníctvom programu Erasmus+, resp. akcií Marie Skłodowska-Curie, a poskytnutia príležitostí študentom a doktorandom využiť štipendiá a granty na vysokej úrovni;

iii)

podpory strategických partnerstiev spolupráce a inovácie v oblasti vysokoškolského vzdelávania vrátane partnerstiev zameraných na budovanie kapacít medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v EÚ a v tretích krajinách;

2.

v spolupráci s členskými štátmi vyvíjať úsilie o zvýšenie príťažlivosti a propagovať rozmanitosť európskeho vysokoškolského vzdelávania na celom svete, a to aj prostredníctvom:

i)

zvyšovania kvality a transparentnosti, podpory cezhraničných mechanizmov zabezpečenia kvality a podpory porovnateľnosti kvalifikácií, kreditov a systémov uznávania prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a dialógu;

ii)

zvyšovania kvality mobility akademických pracovníkov na základe posilnenej charty programu Erasmus pre vysokoškolské vzdelávanie, a to aj prostredníctvom usmernení pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania o samohodnotení a monitorovaní;

iii)

podpory, a to podľa potreby a rešpektujúc autonómnosť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, pri vykonávaní nového viacrozmerného a medzinárodného nástroja transparentnosti U-Multirank, ktorý sa zameriava na posilnenie porovnateľnosti medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania;

iv)

podpory spolupráce medzi členskými štátmi a medzi národnými propagačnými agentúrami a združeniami absolventov formou výmeny informácií, realizáciou a koordináciou spoločných akcií s cieľom propagovať Európu ako destináciu pre vysokokvalitné štúdium a výskum, napr. na študentských veľtrhoch a prostredníctvom navrhovania spoločných nástrojov propagácie;

3.

podporiť spoluprácu na úrovni vysokoškolského vzdelávania v oblasti inovácie a vývoja medzi EÚ a jej globálnymi partnermi, a to aj prostredníctvom:

i)

vstupu do dvojstranných a viacstranných politických dialógov s kľúčovými medzinárodnými partnermi v súlade s vonkajšou politikou EÚ;

ii)

podpory Európskeho inovačného a technologického inštitútu a jeho znalostných a inovačných spoločenstiev ako vstupnej brány pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti inovácie, výskumu a vysokoškolského vzdelávania s cieľom riešiť spoločenské výzvy;

iii)

podpory a zlepšovania tvorby politiky založenej na dôkazoch v oblasti medzinárodného vzdelávania prostredníctvom výskumu, zberu a analýzy štatistických údajov a dialógu s expertmi.


(1)  Bukureštské komuniké, 27. apríl 2012, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12.

(3)  Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15.

(4)  Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v globálnom obraze.

(5)  EUCO 13/10.

(6)  Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 12.

(7)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 31.

(8)  12453/13.

(9)  14116/13 + ADD 1.