Usmernenie Európskej komisie k východiskovým správam podľa článku 22 ods. 2 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách

V článku 22 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách sa uvádza, že „bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/60/ES, smernica 2004/35/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (1) a príslušné právne predpisy Únie o ochrane pôdy, príslušný orgán stanoví podmienky povolenia s cieľom zabezpečiť súlad s odsekmi 3 a 4 tohto článku po definitívnom ukončení činností.“

Článok 22 obsahuje v odsekoch 2 až 4 ustanovenia o definitívnom ukončení činností zahŕňajúcich používanie, výrobu alebo vypúšťanie príslušných nebezpečných látok na zabránenie a riešenie potenciálnej kontaminácie pôdy a podzemných vôd takýmito látkami. V tejto súvislosti je kľúčovým nástrojom vypracovanie „východiskovej správy“. V prípade, že činnosť zahŕňa používanie, výrobu alebo vypúšťanie príslušných nebezpečných látok a s prihliadnutím na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd, východisková spáva sa vypracuje pred spustením prevádzky zariadenia alebo pred prvou aktualizáciou povolenia pre zariadenie po 7. januári 2013. Správa bude tvoriť základ pre porovnanie so stavom kontaminácie po definitívnom ukončení činností. Ak sa v informáciách vypracovaných v súlade s inými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie premieta stav kontaminácie v čase vypracovania správy, môžu byť dané informácie zahrnuté do východiskovej správy alebo môžu byť k nej priložené.

V článku 3 ods. 19 smernice o priemyselných emisiách sa objasňuje, že vo východiskovej správe sa musia poskytnúť informácie o stave kontaminácie pôdy a podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami.

V článku 22 ods. 2 sa uvádza, že východisková správa musí obsahovať aspoň tieto informácie:

Podľa posledného pododseku článku 22 ods. 2 smernice o priemyselných emisiách „Komisia vypracuje usmernenia pre obsah východiskovej správy.“

Uvedené usmernenia sú vypracované v tomto oznámení, aby sa nimi členské štáty riadili pri vykonávaní smernice o priemyselných emisiách. Podobne ich bude používať Komisia pri posudzovaní informácií, ktoré sa týkajú východiskovej správy, v správach členských štátov o vykonávaní smernice o priemyselných emisiách.

Usudzuje sa, že tieto usmernenia možno všeobecne uplatňovať na všetky zariadenia patriace do rozsahu pôsobnosti kapitoly II smernice o priemyselných emisiách. Pri rozhodovaní o postupe pri vypracovaní východiskovej správy na úrovni zariadenia je však dôležité brať do úvahy potrebu zabezpečiť, aby táto správa bola čo najúplnejšia. Je v záujme prevádzkovateľa aby zabezpečil, že vo východiskovej správe bude dostatočne podrobne uvedený zistený stav kontaminácie pôdy a podzemných vôd, pretože tieto informácie sa použijú na určenie toho, aký druh kontaminácie pribudol v priebehu prevádzky dotknutého zariadenia od stanovenia východiskovej úrovne.

Cieľom tohto usmernenia je prakticky objasniť znenie a zámer smernice o priemyselných emisiách, aby ju členské štáty vykonávali konzistentným spôsobom. Nejde však o právne záväzný výklad smernice o priemyselných emisiách. Jediným právne záväzným textom zostáva smernica o priemyselných emisiách. Okrem toho, oficiálny výklad smernice o priemyselných emisiách môže poskytnúť len Európsky súdny dvor.

Toto usmernenie poskytuje informácie o zákonných ustanoveniach týkajúcich sa východiskovej správy a vzťahuje sa na nasledujúce prvky článku 22 smernice o priemyselných emisiách, ktorými by sa mala zaoberať východisková správa:

Toto usmernenie sa nevzťahuje na tie prvky článku 22, ktoré sa týkajú opatrení požadovaných pri definitívnom ukončení činností podľa článku 22 ods. 3 a 4.

Vo vzťahu k východiskovým správam sú relevantné nasledujúce kľúčové prvky textu smernice o priemyselných emisiách.

Na účely tohto usmernenia sa poskytujú nasledujúce vysvetlenia pre lepšie pochopenie týchto pojmov používaných v kontexte smernice o priemyselných emisiách.

„Príslušné nebezpečné látky“ (článok 3 ods. 18 a článok 22 ods. 2 prvý pododsek) sú tie látky alebo zmesi vymedzené v rámci článku 3 nariadenia (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, ktoré sú v dôsledku svojej nebezpečnosti, mobility, stálosti a biologickej rozložiteľnosti (ako aj iných vlastností) schopné kontaminovať pôdu alebo podzemné vody a ktoré sú používané, vyrábané a/alebo vypúšťané v danom zariadení.

„Možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd v lokalite zariadenia“ (článok 22 ods. 2 prvý pododsek) sa vzťahuje na viacero dôležitých prvkov. Po prvé, vo východiskovej správe je potrebné venovať náležitú pozornosť množstvám dotknutých nebezpečných látok – ak sa v lokalite zariadenia používajú, vyrábajú alebo vypúšťajú veľmi malé množstvá týchto látok, možnosť kontaminácie pravdepodobne nie je významná na účel vypracovania východiskovej správy. Po druhé, vo východiskovej správe je potrebné zohľadniť vlastnosti pôdy a podzemných vôd v danej lokalite a ich vplyv na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd. Po tretie, v prípade existujúcich zariadení možno zvážiť ich vlastnosti, ktoré prakticky znemožňujú kontamináciu.

Pojem „kontaminácia“ sa chápe ako zameniteľný s pojmom „znečisťovanie“ vymedzeným v článku 3 ods. 2 smernice o priemyselných emisiách.

„Kvantifikované porovnanie“ (článok 22 ods. 2 druhý pododsek) vyžaduje možnosť porovnať rozsah a aj stupeň kontaminácie podľa východiskovej správy so stavom v čase definitívneho ukončenia činností. Výlučne kvalitatívne porovnania sú preto použitím tohto pojmu v článku 22 ods. 2 vylúčené. Je v záujme prevádzkovateľa aby zabezpečil, že kvantifikácia bude správna a dostatočne presná na umožnenie zmysluplného porovnania pri definitívnom ukončení činností.

„Informácie potrebné na určenie stavu kontaminácie pôdy a podzemných vôd“ (článok 22 ods. 2 druhý pododsek) sú informácie, ktoré obsahujú aspoň tieto dva prvky:

Skládky odpadov predstavujú konkrétny druh činnosti podľa smernice o priemyselných emisiách (príloha I, činnosť 5.4), keďže sa na ne vzťahuje aj smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov (smernica o skládkach odpadov). Podľa článku 1 ods. 2 smernice o skládkach odpadov je zrejmé, že príslušné technické požiadavky na tie skládky, na ktoré sa vzťahuje smernica o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (2008/1/ES), sú obsiahnuté v smernici o skládkach odpadov a že príslušné technické požiadavky smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia sú splnené, ak sú splnené požiadavky smernice o skládkach odpadov.

Keďže v pôvodnej smernici o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia neboli zahrnuté ustanovenia článku 22 smernice o priemyselných emisiách, nemožno dospieť k záveru, že v prípade skládok odpadov by sa východisková správa nevyžadovala. Ustanoveniami smernice o skládkach odpadov, najmä bodom 3 jej prílohy I (všeobecné požiadavky týkajúce sa ochrany pôdy a podzemných vôd), by sa malo zabezpečiť, aby do pôdy a podzemných vôd nepresiakli žiadne nebezpečné materiály. Okrem toho smernica o skládkach odpadov obsahuje niekoľko užitočných prvkov na vypracovanie východiskovej správy, ktoré by mali byť doplnené v závislosti od konkrétneho prípadu. Na kvantifikáciu stavu pôdy a podzemných vôd môžu byť potrebné konkrétne postupy a metódy zohľadňujúce špecifické vlastností skládky odpadov (izolačné vrstvy). Ak na mieste skládky odpadov prebiehajú iné činnosti, ktoré s ňou priamo súvisia, tieto činnosti môžu samy osebe vyžadovať vypracovanie východiskovej správy.

Na určenie, či je potrebné vypracovať východiskovú správu pre konkrétnu situáciu, ako aj na vypracovanie samotnej východiskovej správy je potrebné vykonať niekoľko kľúčových úloh.

V rámci tohto procesu bolo určených osem fáz, ktoré sa vzťahujú na tieto hlavné prvky:

Ak sa na základe dostupných informácií počas fáz 1 – 3 preukáže, že východisková správa nie je potrebná, netreba pokračovať v ďalších fázach. O preukázaní tejto skutočnosti treba vypracovať záznam, ktorý bude uložený u príslušného orgánu, a to vrátane dôvodov na takéto rozhodnutie.

Je možné, že zariadenie, pre ktoré nie je potrebné vypracovať východiskovú správu, v budúcnosti zmení svoje činnosti v danej lokalite tak, že východisková správa bude potrebná, napríklad keď bude navrhnuté, aby do nového procesu boli prvýkrát zahrnuté nebezpečné látky. V takom prípade sa prehodnotí potreba vypracovať východiskovú správu v súvislosti s aktualizáciou povolenia v súlade s týmto usmernením.

Na dokončenie fáz 1 až 5 by sa mali v rámci možností využiť existujúce informácie.

V niektorých prípadoch môžu byť na doplnenie prvkov východiskovej správy vhodne použité informácie poskytnuté v súlade s požiadavkami smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie.

Pre vypracovanie východiskovej správy by mohli byť dôležité aj tieto zdroje informácií:

Ak však tieto zdroje nemožno použiť, mali by sa zhromaždiť nové informácie.

Aj keď sú fázy pre ľahšiu orientáciu očíslované od 1 do 8, jednotlivé fázy možno vykonávať aj v inom poradí alebo súčasne.

5.1. Fáza 1: Určenie nebezpečných látok, ktoré v súčasnosti dané zariadenie používa, vyrába alebo vypúšťa

Vypracovať zoznam všetkých nebezpečných látok, s ktorými sa v rámci daného zariadenia manipuluje (či už ide o suroviny, výrobky, medziprodukty, vedľajšie produkty, emisie alebo odpady). Tento zoznam by mal zahŕňať všetky nebezpečné látky spojené s činnosťami uvedenými v prílohe I k smernici o priemyselných emisiách a s činnosťami, ktoré sú s nimi priamo spojené, ktoré majú technickú nadväznosť na vykonávané činnosti a mohli by mať vplyv na znečistenie pôdy alebo podzemných vôd.

Ak sa nebezpečné látky uvádzajú pod obchodnými názvami, je potrebné uviesť aj ich chemické zloženie. V prípade zmesí alebo zlúčenín je potrebné určiť relatívny pomer chemických zložiek.

Na základe zoznamu vypracovaného vo fáze 1 určiť možné riziko znečistenia pre každú nebezpečnú látku vzhľadom na jej chemické a fyzikálne vlastnosti, ako sú: zloženie, skupenstvo (pevná látka, kvapalina, plyn), rozpustnosť, toxicita, mobilita, stálosť atď. Tieto informácie by sa mali použiť na určenie, či daná látka má alebo nemá potenciál spôsobiť znečistenie pôdy a podzemných vôd. Tieto údaje spolu s odôvodnením použitým na ich výklad by mali byť uvedené tak, aby z východiskovej správy bolo zrejmé, prečo boli látky vylúčené alebo zahrnuté.

Ak skupina látok vykazuje podobné vlastnosti, tieto látky možno posudzovať spoločne pod podmienkou, že je uvedené odôvodnenie ich zoskupenia.

Zdroje informácií môžu zahŕňať zoznam klasifikácie a označovania, ktorý obsahuje informácie o klasifikácii a označovaní látok oznamovaných podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 (nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí), a informácie o chemickom zložení látok registrovaných podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH). Ďalšie zdroje informácií môžu zahŕňať aj správy o posúdení rizika pre 141 chemických látok podľa nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 (nariadenie o existujúcich látkach). Všetky tieto zdroje sú prístupné na webovej lokalite ECHA (2).

Ak je jasné, že nebezpečné látky, ktoré dané zariadenie používa, vyrába alebo vypúšťa, nemôžu spôsobiť kontamináciu pôdy a podzemných vôd, východisková správa sa nemusí vypracovať.

Zistené príslušné nebezpečné látky by mali postúpiť do fázy 3 na ďalšie zváženie.

Každá látka, ktorá postúpila z fázy 2, by mala byť posúdená v súvislosti s danou lokalitou s cieľom určiť, či existujú okolnosti, ktoré môžu viesť k úniku predmetnej látky v dostatočnom množstve na to, aby predstavovala riziko znečistenia, či už v dôsledku jednorazovej emisie alebo v dôsledku akumulácie viacerých emisií.

Je potrebné určiť spôsob skladovania príslušných nebezpečných látok, manipulácie s nimi a ich použitia, a tiež či v danej lokalite existujú mechanizmy na ich izoláciu, ktoré majú zabrániť výskytu emisií, napr. hrádze, spevnený povrch, manipulačné postupy.

Treba vykonať podrobnú fyzickú prehliadku danej lokality s cieľom overiť celistvosť a účinnosť opatrení na zabránenie úniku nebezpečných látok.

Na základe uvedených informácii by mali byť popísané okolnosti, za ktorých môže dôjsť k emisiám nebezpečných látok do pôdy alebo podzemných vôd, ako aj pravdepodobnosť takýchto emisií, pričom treba určiť látky, ktoré môžu byť vypustené do životného prostredia a vyvolať potenciálne riziko znečistenia.

nehody/mimoriadne udalosti, napr. prevrátenie cisterny na ceste v danej lokalite, prasknutie nádoby, presakovanie z podzemnej nádrže, porušenie tesnenia, neúmyselné vypustenie, presakovanie z trhlín v odvodňovacom potrubí, požiar,

bežnú prevádzku, napr. kvapkanie pri dodávke alebo zo škár v potrubí, malé rozliate škvrny pri stáčaní/premiestňovaní výrobku, presakovanie zo zablokovaných alebo z poškodených odtokov, trhliny v spevnenom betónovom povrchu,

Ak je zrejmé, že vzhľadom na množstvo nebezpečných látok, ktoré dané zariadenie používa, vyrába alebo vypúšťa, alebo vzhľadom na vlastnosti pôdy a podzemných vôd v danej lokalite neexistuje významná možnosť kontaminácie pôdy alebo podzemných vôd, východisková správa nie je potrebná.

Východisková správa nie je potrebná ani v prípade existujúcich zariadení, v ktorých sú prijaté opatrenia, ktorými sa znemožňuje výskyt kontaminácie pôdy alebo podzemných vôd v praxi.

Ak sa na základe tejto fázy usúdi, že východisková správa nie je potrebná, stále sa očakáva, že prevádzkovateľ vypracuje záznam o tomto rozhodnutí vrátane dôvodov rozhodnutia a že tento záznam bude ďalej posúdený príslušným orgánom, u ktorého bude uložený.

Cieľom tejto časti je určiť, ktoré príslušné nebezpečné látky určené vo fáze 3 majú potenciál nachádzať sa v lokalite v pôde a podzemných vodách následkom dovtedy vykonávaných činností a určiť, či sa zhodujú s prípadnými budúcimi emisnými bodmi.

V histórii lokality by sa mali zohľadniť tak i) história lokality pred výstavbou súčasného/navrhovaného zariadenia, ako aj ii) prevádzková história súčasného/navrhovaného zariadenia takto:

Na základe fáz 1 – 4 sa v lokalite určia miesta, na ktorých by sa v budúcnosti mohli vyskytnúť emisie a na ktorých sa už emisie prípadne vyskytujú. Cieľom fázy 5 je určiť, čo sa stane s takými emisiami, ktoré vrstvy a podzemné vody môžu byť postihnuté, a stanoviť rozsah a hĺbku, ktoré sú potrebné na klasifikáciu tejto pôdy. Na tento účel je nevyhnutné poznať vlastnosti pôdy a podzemných vôd v lokalite, ako aj v okolitých oblastiach, ktoré môžu mať vplyv na lokalitu zariadenia.

Ak sú k dispozícii osobitné údaje o lokalite, treba ich použiť. Ak nie sú k dispozícii, použijú sa referenčné údaje, kvalitatívne/subjektívne posúdenie, odvodené údaje alebo údaje získané extrapoláciou. V každom prípade treba určiť zdroj údajov, a ak nie je, osobitné odôvodnenie použitia vybraných údajov a zahrnúť podrobné údaje o rozpätiach chýb, ktoré sa uplatňujú.

Určujúcim faktorom okamžitého vplyvu emisií budú topografia lokality a druh povrchu pôdy (pevná, nezazelenená atď.) v okolí každého emisného bodu, a takisto umiestnenie emisií vo vzťahu k povrchu pôdy (napr. povrchová vrstva, nad povrchom, nadzemné potrubie, pod povrchom atď.).

V pláne lokality možno uviesť druh a sklon povrchu pôdy. Okrem toho by sa mali jednoznačne určiť ohradené miesta, jamy atď. v pomere k okolitému povrchu, najmä ak sú pod povrchom (buď čiastočne, alebo úplne).

Uviesť opis vrstiev pôdy a hornín pod lokalitou a fyzikálno-chemických vlastností každej vrstvy, ktoré môžu mať vplyv na osud a prechod látok cez pôdu.

Určiť, či sú v každej vrstve prítomné, alebo je pravdepodobné, že sú prítomné podzemné vody (vrátane visutých zvodní) a uviesť hydraulický spád, ak je známy.

Uviesť vplyv vlastností pôdy a podzemných vôd v súvislosti s pohybom látok cez pôdu.

V správe stačí uviesť jednoduché zhrnutie údajov namiesto úplného geotechnického opisu, na účely ďalšieho použitia možno podľa potreby poskytnúť alebo sprístupniť ďalšie údaje.

V tejto súvislosti by sa okrem toho mali zhrnúť všetky dostupné informácie s cieľom uviesť celkové podmienky lokality a neoddeľovať uverejnené geologické a hydrogeologické informácie od zistení získaných v predchádzajúcich a súčasných prieskumoch.

Uviesť prítomnosť znakov povrchových vôd, smer ich toku, kvalitu/klasifikáciu a polohu koryta v pomere k povrchu lokality. Uviesť, aký vplyv môžu mať emisie z lokality na jednotlivé vodné útvary.

Určiť umelo vytvorené cesty, pracovné priechody, odtoky, štôlne atď., ktoré môžu predstavovať cesty pohybu nebezpečných látok, a určiť pravdepodobný smer ich migrácie so zreteľom na to, že tento smer môže byť proti prirodzenému topografickému alebo hydraulickému spádu.

Určiť využitie okolitej pôdy s cieľom určiť priemyselné odvetvia/činnosti, najmä na svahu, v rámci ktorých sa môže manipulovať s tými istými alebo podobnými látkami a ktoré môžu spôsobiť, že znečistenie zasiahne lokalitu. Pokiaľ ide o migráciu znečistenia do lokality v čase vrátenia povolenia, je úlohou prevádzkovateľa preukázať, že nespôsobil znečistenie počas prevádzky. Preto je dôležité vedieť, či priľahlé nehnuteľnosti môžu byť zdrojom rovnakých alebo podobných znečisťujúcich látok.

V opise lokality by sa mali uviesť najmä poloha, druh, rozsah a množstvo historického znečistenia a zdroje prípadných budúcich emisií, pričom sa uvedú vrstvy a podzemné vody, ktoré budú týmito emisiami pravdepodobne postihnuté.

V tejto súvislosti môžu byť užitočné modely, ktoré umožňujú vytvoriť spojenie medzi zdrojmi emisií, cestami, po ktorých sa môže znečistenie pohybovať, a príjemcami, ktorí budú pravdepodobne postihnutí. Zhrnutie rôznych informácií by malo pomôcť lepšie porozumieť prípadným rizikám, ktoré môže kontaminácia predstavovať pre životné prostredie a aj ľudské zdravie.

Prostredníctvom koncepčného modelu lokality sa stanovia existujúce úrovne znečistenia a prípadné zdroje budúceho znečistenia pre určitú oblasť. Tento model sa môže vytvoriť na základe informácií získaných vo fázach 3 – 5. Pravdepodobne bude obsahovať existujúce informácie a v menšom rozsahu nové informácie, ktoré nesúvisia s ďalej uvedenou fázou 7. Ak prevádzkovateľ navrhuje, aby sa na účely vytvorenia koncepčného modelu lokality použili existujúce informácie, treba zvážiť spoľahlivosť, presnosť a primeranosť údajov.

Namiesto vytvorenia jedného všeobecného modelu lokality buď ako nákresu, alebo ako textu, sa môže uprednostniť vytvorenie jednotlivých podrobnejších modelov pre každú oblasť záujmu v zariadení. Napríklad koncepčný model oblasti okolo nádrže, ktorý by mohol naznačovať výstavbu hrádze, smer sklonu pozemku, či sa miesta napúšťania nachádzajú v hrádzi alebo mimo nej, druh povrchu okolitej oblasti a základné geologické údaje a hladinu vody. Na základe týchto informácií sa potom vytvorí predpoklad, kde môžu skončiť akékoľvek vypustené príslušné nebezpečné látky.

Povaha a zložitosť koncepčného modelu lokality bude vzhľadom na jednotlivé lokality a vykonávanú činnosť alebo vykonávané činnosti odlišná.

Ak je k dispozícii dostatok informácií z fáz 1 – 6 na charakteristiku laterálnych aj vertikálnych vlastností lokality a vymedzenie východiskového stavu, pokiaľ ide o kvantifikované úrovne znečistenia pôdy a podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami, prejdite na fázu 8. V prípade rozhodnutia použiť existujúce informácie je nevyhnutné, aby prevádzkovateľ, keď tieto informácie poskytuje, a príslušný orgán, keď ich posudzuje, vedeli o neistote a riziku, ktoré súvisia s použitím týchto údajov. Také riziká môžu znamenať, že:

Najlepší spôsob zaistenia úplnosti údajov je zabezpečiť, aby sa jasne stanovil a oznámil spôsob určenia, ako aj analýza. V prípade existujúcich zariadení, keď nie je možné určiť spoľahlivosť a kvalitu historických informácií o stave pôdy (napríklad pretože výsledky sú založené na zastaraných postupoch alebo sú neúplné), je najvhodnejšie znovu vykonať merania.

V prípade, keď možno charakterizovať len časť lokality alebo keď informácie, na základe ktorých sa vytvorí východisková správa, nie sú dostatočné, treba získať dodatočné informácie prostredníctvom prieskumu lokality. Najlepší spôsob získania východiskových informácií o stave pôdy a podzemných vôd je nové meranie, ktoré sa vykoná pred uvedením do prevádzky alebo v dôsledku preskúmania povolenia.

Keď sa zistí, že budú potrebné nové merania, je potrebné posúdiť vhodné stratégie odberu vzoriek, t. j. spôsob, ktorým sa vykonajú nové merania pôdy a podzemných vôd. V záujme výberu najvhodnejšej stratégie sa odporúča, aby prevádzkovateľ bol v spojení s príslušným orgánom.

Vybrané stratégie odberu vzoriek by mali zabezpečiť dostatočnú dôveru, že merania a odobrané vzorky primerane vyjadrujú skutočnú úroveň znečistenia príslušnými nebezpečnými látkami, aby bolo možné určiť súčasný stav pôdy a podzemných vôd. Vo východiskovej správe by sa mal uvádzať navrhovaný postup posúdenia stavu kontaminácie lokality, napr. štatistické testy, ktoré sa použijú, a ISO/CEN alebo v prípade, keď chýbajú, vnútroštátne normy, ktoré sa uplatnia. V rámci uvádzania výsledkov východiskového prieskumu treba v správe primerane uviesť spôsoby odberu vzoriek, ako aj metódy analýzy. Z toho vyplýva, že keď sa pri definitívnom ukončení činností vykoná posúdenie lokality, bude nevyhnutné použiť ten istý prístup a buď tie isté metódy, alebo metódy, ktoré sa uviedli v súvislosti s vytvorením porovnateľného analytického výkonu.

Odporúča sa necielený odber vzoriek, cielený odber vzoriek alebo kombinácia oboch. Výber sa musí vykonať so zreteľom na prostredie, podmienky a miestne životné prostredie lokality vrátane povahy a množstvá látok, ktoré sa budú merať. Ďalej sa uvádza opis týchto prístupov. V prípade, keď sa navrhuje iná metóda odberu vzoriek, napr. viacprírastkový odber vzoriek, prevádzkovateľ a aj príslušný orgán by mali posúdiť úroveň spoľahlivosti výsledkov v porovnaní s necieleným alebo cieleným prístupom:

V rámci tohto prístupu sa lokalita považuje za oblasť vyžadujúcu východiskové údaje (t. j. lokalita sa považuje za jeden subjekt a netreba brať do úvahy štruktúru zariadenia alebo osobitné riziká, ktoré predstavujú nádrže, spracovateľské zariadenie atď.). Na prijatie tohto prístupu je potrebné predchádzajúce rozhodnutie o tom, aká by mala byť pravdepodobnosť určenia znečistenia v každom prípade, so zreteľom na nevyhnutne vyšší počet vzoriek a súvisiace náklady potrebné na zabezpečenie vyššej pravdepodobnosti.

Pokiaľ ide o neistotu súvisiacu s údajmi o pôde a podzemných vodách v prípade necieleného a cieleného odberu vzoriek, existujú dva dôležité prvky, ktoré treba posúdiť:

V prípade, keď treba použiť štatistické metódy, sa musí posúdiť, či sú údaje získané v rámci prieskumu vhodné na tento účel (napr. dostatok kvalitných údajov z primeranej hĺbky, primeraných miest). V prípade použitia tohto prístupu je nevyhnutný dobrý koncepčný model, ako sa uvádza vo fáze 6, na ktorom je potom založená stratégia odberu vzoriek potrebných na zber údajov vhodných na štatistickú analýzu.

V záujme zabezpečenia porovnateľnosti výsledkov východiskového prieskumu s neskôr získanými výsledkami by sa mali uplatniť overené metódy analýzy (t. j. formálny a dokumentmi doložený dôkaz, že analytická metóda je vhodná na určený účel, je presná a možno ju reprodukovať). V prípade, že existujú normy CEN alebo ISO, mali by sa uplatniť; ak tieto normy chýbajú a existujú vnútroštátne normy, mali by sa uplatniť tie.

Základná požiadavka je, aby bolo možné navzájom priamo porovnať analytický výkon metód použitých pri zostavení východiskovej správy a pri posúdení lokality v čase definitívneho ukončenia prevádzky. Dôležité je najmä, aby bolo možné priamo porovnať rozsah a obnovu rozhodujúcich faktorov v metóde. Najmä vzhľadom na to, že najlepšia laboratórna prax sa môže časom zmeniť, je prvoradé zabezpečiť primeraný opis použitých metód analýzy s cieľom poskytnúť informácie pre budúce analýzy, ako sa stanovuje v smernici o priemyselných emisiách.

Je možné, že po prieskume na účely získania východiskových údajov o pôde a podzemných vodách bude potrebný ďalší prieskum, napr. ak sa v rámci prieskumu zistilo historické znečistenie (ktoré vzniklo v dôsledku povolených činností alebo inak), v súvislosti s ktorým je nevyhnutné ďalšie vymedzenie a sanácia.

Na základe prieskumu lokality môžu byť nevyhnutné ďalšie alebo aktualizované modely lokality, ako sa uvádza vo fáze 6.

Účel tejto fázy je zhrnúť všetky posúdené informácie získané vo fázach 1 – 7 s cieľom vytvoriť správu, v ktorej sa určí stav kontaminácie pôdy a podzemných vôd prostredníctvom príslušných nebezpečných látok. Vo východiskovej správe by sa mal uviesť presný a jasný opis údajov, ktoré sa použili na určenie stavu pôdy a podzemných vôd, postupov, ktoré sa použili na odber vzoriek a analýzu pôdneho podložia, a štatistických alebo metodických spôsobov overenia výsledkov. V podstate by sa mali v správe jasne uvádzať súbory činností, ktoré možno pri ukončení činnosti v lokalite úplne reprodukovať, spolu s výsledkami, aby bolo možné vykonať kvantifikované porovnanie. Na tento účel sa v dodatku k tomuto dokumentu uvádza kontrolný zoznam.

V prípade, keď sú prítomné potenciálne znečisťujúce látky, vo východiskovej správe by sa malo určiť, s ktorými vrstvami alebo útvarmi podzemných vôd súvisia, a mala by sa uviesť ich koncentrácia, povaha a rozsah. Rovnako dôležité ako určenie prítomných príslušných nebezpečných látok je poskytnutie jednoznačného vyhlásenia o tom, ktoré príslušné nebezpečné látky nie sú prítomné.

Rozdiely, pokiaľ ide o druh, podrobnosť a prezentáciu východiskových správ v súvislosti s rozličnými činnosťami, na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách, sú predpokladané a prijateľné, pokiaľ je v čase vytvorenia správy možné primerane určiť stav kontaminácie pôdy a podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami.

Dodatok

Východiskový prieskum a kontrolný zoznam k správe

ROZHODNUTIE, ČI JE VÝCHODISKOVÁ SPRÁVA POTREBNÁ

Určenie nebezpečných látok, ktoré dané zariadenie používa, vyrába alebo vypúšťa

Posúdenie s cieľom určiť tie nebezpečné látky, ktoré môžu znečistiť pôdu alebo podzemné vody (príslušné nebezpečné látky)

Určenie možnosti skutočnej kontaminácie príslušnými nebezpečnými látkami

Určenie každého možného zdroja historickej kontaminácie

PODROBNÉ INFORMÁCIE O ZBERE ÚDAJOV

Existujúce údaje

Príslušné plány zariadenia (na ktorých sú uvedené hranice a hlavné body záujmu)

Preskúmanie a zhrnutie predchádzajúcich správ s odkazmi na správy

Zhrnutie všetkých posúdení rizík, ktoré sa vykonali v lokalite zariadenia a ktoré sú dôležité pre zber východiskových údajov

Prieskum lokality

Odôvodnenie prieskumu – môže obsahovať zoznam prípadných zdrojov kontaminácie, ktorý sa vzťahuje na každé navrhované miesto prieskumu

Obmedzenia týkajúce sa polohy miest prieskumu lokality

Metódy použité na vytvorenie prieskumných vrtov, napr. vrty, testovacie jamy, riadkové vzorky

Metódy použité na zber, uchovanie a dopravu vzoriek do analytického laboratória

Odber vzoriek a monitorovanie

Odôvodnenie stratégie odberu vzoriek, napr. odôvodnenie cieľov v prípade cielenej stratégie, odôvodnenie intervalov a usporiadania v prípade necielenej stratégie

Opis a vysvetlenie programov monitorovania podzemných a povrchových vôd

Podrobné informácie o monitorovaní a odbere vzoriek vrátane polohy, hĺbky, častosti

Analýza

Odôvodnenie výberu analytických metód

Opis a výsledky analytických metód

PREZENTÁCIA A VÝKLAD ÚDAJOV V TEXTE SPRÁVY

Opis podmienok v lokalite vrátane režimu podzemných vôd a vlastností povrchových vôd

Tabuľky so zhrnutím chemických analýz a monitorovania lokality

Opis druhu, povahy a priestorového rozloženia kontaminácie, a prípadne plány

Analýza súboru údajov a odvodenie typických koncentrácií jednotlivých znečisťujúcich látok pre vhodnú úroveň významu

Hodnotenie výsledkov prieskumu lokality vzhľadom na koncepčný model

UVEDENIE HRUBÝCH ÚDAJOV (PRÍLOHA K SPRÁVE)

Plán, v ktorom sa uvádza poloha miest monitorovania a odberu vzoriek

Opis činnosti v lokalite a pozorovaní na mieste

Záznamy o prieskumnom vrte, vrtnom jadre alebo vŕtaní

Podrobné údaje o reakčnej zóne a ďalšie podrobné konštrukčné údaje o zariadeniach na monitorovanie vrtov

Výsledky monitorovania

Opis vzoriek predložených na analýzu

Príslušné údaje o zabezpečení kvality/kontrole kvality – môžu zahŕňať akreditáciu personálu, osvedčenia o kalibrácii zariadenia, akreditácie laboratórií (vnútroštátne a medzinárodné normy)

Správy o laboratórnej analýze vytvorené v súlade s príslušnými údajmi o zabezpečení kvality/kontrole kvality vrátane príslušných noriem analytických alebo testovacích postupov

Reťazec záznamov o úschove vzorky a získaných údajov