PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

Sprievodný dokument k

Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030

1.           Získané poznatky a vymedzenie problému

1. Európska únia je na ceste k splneniu a možno aj prekročeniu svojho cieľa – znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020. 13 členských štátov však musí vynaložiť ďalšie úsilie s cieľom splniť svoje príslušné národné ciele do roku 2020 v rámci rozhodnutia o spoločnom úsilí[1]. Hospodárska recesia a zrýchlený prílev medzinárodných kreditov vytvorili v systéme ETS EÚ nadbytok zhruba 2 miliardy kvót[2]. Ak sa tento nadbytok nebude riešiť, bude to mať dlhotrvajúci účinok na schopnosť systému ETS stimulovať investície do nízkouhlíkových technológií v celej EÚ. Existuje čoraz vyššie riziko, že rozdielne národné prístupy prevládnu, čo by bolo škodlivé pre vnútorný trh a efektívnosť nákladov. Zatiaľ neboli zistené dôkazy o úniku uhlíka. Zdá sa, že úniku uhlíka úspešne zabránili existujúce opatrenia, najmä prostredníctvom poskytovania bezodplatného prideľovania emisných kvót, aj keď doterajšie skúsenosti nie sú dostatočné na vyvodenie konečných záverov pre rok 2020.

2. Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, EÚ splnila svoje dočasné ciele, členské štáty však budú musieť vynaložiť väčšie úsilie na splnenie 20 % cieľa do roku 2020[3]. Mnohé členské štáty musia vyvinúť ďalšie úsilie aj na to, aby splnili svoje vlastné národné ciele v rámci smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a nedávny vývoj, ako napríklad retroaktívne zmeny programov podpory, vyvoláva obavy, či sa celkový cieľ EÚ podarí splniť. Nárast obnoviteľných zdrojov energie prispel k obmedzeniu rastu veľkoobchodných cien elektrickej energie na mnohých trhoch, čo sa však ešte neodráža v maloobchodných cenách, ani v hmatateľných výhodách pre spotrebiteľov, čiastočne preto, že náklady na programy podpory obnoviteľných zdrojov (často prenesené na konečných spotrebiteľov) na mnohých trhoch prevažujú nad redukčným vplyvom obnoviteľných zdrojov energie na veľkoobchodné ceny. Zníženie veľkoobchodných cien na niektorých trhoch zároveň vytvára tlak na konvenčnú výrobu a na primeranosť výroby. Navyše rozdielne podporné programy členských štátov so zameraním na národnú produkciu predstavujú významné výzvy pre ďalšiu integráciu vnútorného trhu s energiou.

3. Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, cieľ dosiahnuť zníženie spotreby primárnej energie EÚ do roku 2020 o 20 % v porovnaní s prognózami, nie je pre členské štáty právne záväzný. Spotreba primárnej energie však po rokoch rastu dosiahla vrchol na prelome rokov 2005/2006 a od roku 2007 mierne klesá, čiastočne v dôsledku vplyvov hospodárskej krízy, ale aj pre zlepšenie energetickej náročnosti. Napriek tomu, že cieľ 20 % úspor energie nie je pre členské štáty právne záväzný, poskytol významný impulz v rámci úsilia o zníženie spotreby a energie a energetickej náročnosti a uľahčil dohodu na silných opatreniach, najmä pokiaľ ide o smernicu o energetickej efektívnosti. Vzhľadom na súčasné opatrenia je predsa len pravdepodobné, že EÚ cieľ na rok 2020 nesplní.

4. Aj keď postupné dokončenie vnútorného trhu s energiou pomohlo udržať pod kontrolou veľkoobchodné ceny elektrickej energie a zemného plynu v EÚ, reálna aj nominálna hodnota spotrebiteľských cien pre mnohé podniky a domácnosti sa v uplynulom desaťročí výrazne zvýšili. Z analýzy vyplýva, že tento trend bude pokračovať aj za absencie nových politík, a zdôrazňuje sa v nej potreba zabezpečiť obmedzenie prípadných nepriaznivých vplyvov politík v oblasti klímy a energetiky.

5. Vývoj na medzinárodných trhoch a využívanie nekonvenčných uhľovodíkov viedli k rastúcim rozdielom v cenách, najmä v prípade cien zemného plynu v EÚ, v porovnaní s USA, kde sa bridlicový plyn stáva čoraz významnejším zdrojom energie a jeho vplyv na konkurenčné postavenie hospodárstva USA sa považuje za pozitívny.

6. Tak, ako sa plánovalo už v čase prípravy a prijatia balíčka do roku 2020, medzi hlavnými cieľmi existuje jasná interakcia. Opatrenia na podporu energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov vo všeobecnosti prispievajú napríklad k zníženiu emisií skleníkových plynov a dopĺňajú špeciálne politiky v oblasti klímy, keďže sa nimi riešia rôzne zlyhania trhu. Pokiaľ ide o zameranie na elektrickú energiu, možno očakávať aj vplyv na ceny uhlíka v systéme ETS smerujúci nadol, súčasný nadbytok kvót v systéme obchodovania s emisiami však z veľkej časti spôsobujú iné faktory. Opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov môžu navyše v zásade stimulovať rozvoj obnoviteľných zdrojov energie aj úspory energie, ale na to, aby sa mohol vytvoriť značný vplyv, budú potrebné napríklad vyššie úrovne ceny v systéme ETS, než tie, ktoré sa zaznamenali v niekoľkých uplynulých rokoch. Napokon, úspory energie prispievajú k zabezpečeniu pokroku smerom k vyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov, keďže cieľ sa v tomto ohľade meria ako podiel na hrubej konečnej spotrebe energie, pričom vyšší podiel účinných obnoviteľných zdrojov energie znižuje spotrebu primárnej energie na ktorejkoľvek úrovni konečnej spotreby energie prostredníctvom nižších strát pri transformácii.

7. Súčasné politiky nie sú dostatočné na dosiahnutie dlhodobého cieľa EÚ v oblasti klímy, v kontexte nevyhnutných redukcií vo vyspelých krajinách ako celku, s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990. V rámci medzinárodných rokovaní v oblasti klímy musí EÚ vystúpiť s jasnou pozíciou, vrátane svojej vlastnej úrovne ambícií pred konferenciou Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa bude konať v roku 2015 v Paríži.

8. Strednodobá až dlhodobá bezpečnosť dodávok energie EÚ je stále problematická pre pretrvávajúcu závislosť od dovozu energie z regiónov, ktoré sú niekedy politicky nestabilné a pre závislosť od využívania fosílnych palív, ktoré bude z dlhodobého hľadiska nezlučiteľné s cieľmi EÚ v oblasti klímy a energetiky. Postupné vyčerpávanie konvenčných zdrojov fosílnych palív EÚ, spolu s očakávaním pokračujúcich vysokých a nestálych dovozných cien fosílnych palív, vyvíjajú tlak na časti priemyslu EÚ.

9. Energetický systém EÚ potrebuje značné investície do energetickej infraštruktúry a výroby elektrickej energie, aby sa zaručila jeho strednodobá a dlhodobá životaschopnosť a udržateľnosť. Infraštruktúra financovaná v krátkodobom horizonte sa bude využívať aj v roku 2030 a neskôr. Existujú aj ďalšie neekonomické prekážky a zlyhania trhu, napríklad v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie a energetickou efektívnosťou. Existuje naliehavá potreba jasného a súdržného rámca, ktorým sa zabezpečí predvídateľnosť a znížené regulačné riziko.

10. Očakáva sa, že súčasné politiky zamerané na dosiahnutie udržateľnejšej ekonomiky a energetického systému, ktorými sa môžu znížiť náklady a vďaka ktorým sa v dlhodobejšom horizonte môže predísť škodám, prispejú ku krátkodobému až strednodobému zvýšeniu nákladov, čo vyvoláva obavy v súvislosti s dostupnosťou energie pre domácnosti a konkurencieschopnosťou cien energie v EÚ. Budúcimi politikami sa musia tieto obavy obmedziť.

11. Na obdobie po roku 2020 nie sú zavedené žiadne dostatočne jasné ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky, ani žiadny komplexný regulačný rámec, ktorými by sa zabezpečilo, aby transformácia na konkurencieschopný, bezpečný a udržateľný energetický systém a hospodárstvo bola na rovnakej úrovni s dlhodobými cieľmi. Pre absenciu takýchto cieľov a regulačného rámca sa podľa aktuálnych prognóz neočakáva, že rozhodnutia týkajúce sa energetických trhov a investícií na komerčnej báze budú viesť k nevyhnutnému prechodu.

12. Problémom, ktorý sa táto konkrétna iniciatíva pokúša riešiť, je neexistencia zavedených cieľov alebo určitého politického rámca pre riadenie politík v oblasti klímy a energetiky, v horizonte do roku 2030.

2.           Subsidiarita

13. Zmena klímy nepozná hranice. Potrebná je koordinácia opatrení v oblasti klímy na celosvetovej, ako aj na európskej úrovni. V článkoch 191 a 193 ZFEÚ sa potvrdzujú a ďalej špecifikujú kompetencie EÚ v oblasti zmeny klímy. Politiky majú často rozmer, ktorý sa týka vnútorného trhu a požadovaná infraštruktúra má nezriedka európsky rozmer. 

14. Pokiaľ ide o energiu, členské štáty sú navzájom čoraz závislejšie v súvislosti so zaručením bezpečného, udržateľného a konkurencieschopného prístupu k energii. Náklady na transformáciu energetického systému budú ešte nižšie, ak budú členské štáty spolupracovať. V článku 194 ZFEÚ sa navyše špecifikuje právo EÚ konať v oblasti energetiky. Samozrejme, že úloha opatrení členských štátov v tomto rámci bude mať naďalej zásadný význam a spoločnú zodpovednosť za pokračujúci pokrok až do roku 2030 majú členské štáty, o čom svedčí napríklad balík opatrení v oblasti klímy a energetiky do roku 2020. Pri všetkých budúcich opatreniach EÚ v tomto smere sa budú dodržiavať články 191 až 194 ZFEÚ.

3.           Rozsah pôsobnosti a ciele

15. Politická iniciatíva podporená týmto posúdením vplyvu je iba prvým krokom ku komplexnému a detailnému riešeniu energetických a klimatických výziev v horizonte do roku 2030. Politická iniciatíva ako taká je zameraná na všeobecné ciele rámca do roku 2030 a na niektoré kľúčové aspekty implementácie, najmä na problematiku cieľov v oblasti klímy a energetiky v horizonte do roku 2030 a ich interakciu pri navrhovaní všeobecného smeru vývoja politiky v tomto rámci. Na tomto základe sú politické možnosti, ktoré sú predmetom hodnotenia v tomto posúdení vplyvu, zamerané na stanovenie cieľov ako takých, a v menšej miere na iné spôsoby zabezpečenia pokroku pri plnení vyššie uvedených úloh.

16. Toto sú operačné ciele rámca pre politiku v oblasti klímy a energetiky do roku 2030:

· Navrhnúť súdržné hlavné ciele v oblasti klímy a energetiky na úrovni EÚ so zámerom riadiť politiku v oblasti klímy a energetiky v horizonte do roku 2030.

· Navrhnúť kľúčové ukazovatele pre konkurencieschopnosť energetického systému a bezpečnosť dodávky energie prípadne v spojení s ambicióznymi cieľmi, so zámerom zabezpečiť sledovanie pokroku v priebehu času a získať jasný základ pre politickú reakciu.

· Navrhnúť všeobecný smer vhodnej koncepcie budúcich konkrétnych politík potrebných na splnenie cieľov do roku 2030.

4.           Opis politických možností a metodiky

Pokiaľ ide o politické možnosti pre hlavné ciele a opatrenia

17. Východiskom pre analýzu je novovytvorený referenčný scenár. Predpokladá sa v ňom úplná realizácia už prijatých politík, vrátane dosiahnutia cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2020 a vykonávania smernice o energetickej efektívnosti, ktoré zabezpečia veľké úspory do roku 2020 a aj po tomto roku, ale ich účinok sa po roku 2020 bude postupne znižovať. Lineárne znižovanie stropu v systéme ETS sa nezmení a pokračuje aj po roku 2020. Výsledkom nového referenčného scenára do roku 2030 je zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ o 32 %, pod úroveň z roku 1990; 24 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie a úspory primárnej energie v porovnaní so základným scenárom pre rok 2030 (podľa prognóz základného scenára PRIMES 2007) vo výške 21 %.

18. Z referenčného scenára vyplýva, že úplné plnenie existujúcich cieľov a politík Spoločenstva v oblasti klímy a energetiky účinne vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov a prispieva k zvýšeniu bezpečnosti dodávky energie, čo má vplyv na náklady na energetický systém a na ceny elektrickej energie. Na druhej strane z analýzy vyplýva, že už vývoj v rámci referenčného scenára by priniesol zvýšenie cien v systéme ETS, nákladov na energetický systém a cien elektrickej energie.

19. V referenčnom scenári sa v období rokov 2011 – 2030 ceny elektrickej energie zvýšia v reálnom vyjadrení o 31 % a náklady na energetický systém o 34 %. Z pohľadu pomeru medzi nákladmi na energetický systém a HDP to znamená nárast o 2 percentuálne body v období rokov 2011 – 2020, no počas celého obdobia rokov 2011 – 2030 je tento rast obmedzený na 1,3 percentuálneho bodu.  K významným faktorom patrí vplyv rastúcich dovozných cien energie v prípade všetkých fosílnych palív o 40 %, potreba veľkých investícií do infraštruktúry s cieľom nahradiť zastaranú kapacitu a rozšíriť siete, ako aj dohodnuté politiky na dosiahnutie cieľov balíka týkajúcich sa energetiky a klímy. Zvýšené investičné potreby vysvetľujú stoja za zhruba 60 % zvýšením celkových nákladov na energetický systém do roku 2020, spolu s rastúcimi nákladmi na palivá, ktoré tiež významne prispievajú k zvýšeniu systémových nákladov.

20. Toto sú hlavné možnosti kombinácie posudzovaných hlavných cieľov:

1.          Jediný cieľ v oblasti skleníkových plynov vrátane prvkov podpory politík v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti:

2.          Cieľ v oblasti skleníkových plynov spojený s explicitnými opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti (ako doplnok k referenčnému scenáru) a prvkami podpory politík v oblasti obnoviteľných zdrojov energie:

3.          Cieľ v oblasti skleníkových plynov spojený s vopred stanoveným cieľom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a s explicitnými ďalšími opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti:

Pri každej z týchto možností sa uvažuje o čiastkových možnostiach, ak je to vhodné:

A.         Ciele v oblasti skleníkových plynov v rozpätí od 35 % do 45 % (zníženia v porovnaní s úrovňami emisií skleníkových plynov v roku 1990).

B.         Vopred stanovené ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v rozpätí od 30 % do 35 % (alebo žiadny vopred stanovený cieľ), ako podiel na hrubej konečnej spotrebe energie.

C.         Rozdielna úroveň ambícií (mierne, ambiciózne a veľmi ambiciózne) politík v oblasti energetickej efektívnosti (doplňujúcich tie politiky, ktoré už existujú v referenčnom scenári).

21. Na účely posúdenia týchto možností sa analyzovalo veľké množstvo scenárov kombinujúcich ciele a úrovne ambícií, z ktorých bolo na podrobnejšie hodnotenie vybraných 7, a tie sú uvedené v Table 1 uvedenej ďalej.

22. Scenáre sú vypracované buď s rovnakými podmienkami ako v referenčnom scenári (označujú sa ako podmienky referenčného scenára alebo „®“), alebo s umožňujúcimi podmienkami. Tento druhý typ podmienok sa týka predpokladov súvisiacich napríklad s rozvojom energetickej infraštruktúry, výskumom a vývojom, s inováciami, dekarbonizáciou (a najmä elektrifikáciou) dopravy a s verejným prijatím (napr. v oblasti zachytávania a skladovania uhlíka), ktorých predpokladom bude včasná trhová koordinácia určitých technológií a ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie tejto dlhodobej transformácie na nízkouhlíkové hospodárstvo. Aj keď tieto umožňujúce podmienky vplývajú predovšetkým na zmeny energetického systému po roku 2030, ich účinok sa v určitej miere začne prejavovať už pred rokom 2030, a aby sa tieto umožňujúce podmienky podarilo splniť, niektoré investície sa musia začať realizovať už pred rokom 2030, napr. investície do infraštruktúry. Zo všetkých scenárov, v rámci ktorých sa dosiahne 40 % a vyššie zníženie skleníkových plynov, vyplýva sprísnenie ročného koeficientu zníženia v systéme ETS po roku 2020.

Tabuľka 1: Scenáre na posúdenie hlavných politických možností, pokiaľ ide o ciele

Scenár || Skleníkové plyny (2030 verzus 1990) || Obnoviteľné zdroje energie 2030 (% konečnej spotreby energie)  || Energetická efektívnosť 2030 (zmena oproti prognóze na rok 2030[4])

Referenčný scenár || -32,4 % || 24,4 % || -21,0 %

Podmienky referenčného scenára

Skleníkové plyny 35 / Energetická efektívnosť ® || -35 % || Bez vopred stanoveného cieľa (25,5 %) || Bez vopred stanoveného cieľa (-24,4 %)

Skleníkové plyny 37 ® || -37 % || Bez vopred stanoveného cieľa (24,7 %) || Bez vopred stanoveného cieľa (-22,9 %)

Skleníkové plyny 40 ® || -40 % || Bez vopred stanoveného cieľa (25,5 %) || Bez vopred stanoveného cieľa (-24,4 %)

Umožňujúce podmienky

Skleníkové plyny 40 || -40 % || Bez vopred stanoveného cieľa (26,5 %) || Bez vopred stanoveného cieľa (-25,1 %)

Skleníkové plyny 40/energetická efektívnosť || -40 % ||  Bez vopred stanoveného cieľa (26,4 %) || Bez vopred stanoveného cieľa (-29,3 %)

Skleníkové plyny 40/energetická efektívnosť/obnoviteľné zdroje energie 30 || -40 % || 30 % || Bez vopred stanoveného cieľa (-30,1 %)

Skleníkové plyny 45/energetická efektívnosť/obnoviteľné zdroje energie 35 || -45 % || 35 % || Bez vopred stanoveného cieľa (-33,7 %)

Pokiaľ ide o iné ciele a ukazovatele

23. Z reakcií na verejné konzultácie je zrejmé, že mnohé zainteresované strany sa domnievajú, že ciele týkajúce sa zníženia skleníkových plynov, podielov obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti môžu byť dostatočné na zabezpečenie pokroku na ceste k ekologicky udržateľnému energetickému systému, ale nie pre pokrok z hľadiska konkurencieschopnosti energetického systému EÚ a bezpečnosti dodávok energie a že by sa z tohto dôvodu mali stanoviť ďalšie ciele a ukazovatele týkajúce sa týchto oblastí.

24. V tomto smere možno počítať s troma hlavnými možnosťami:

· Nestanovia sa žiadne takéto ciele alebo ukazovatele.

· Stanovia sa ďalšie ciele do roku 2030 týkajúce sa iných aspektov konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávky energie, ku ktorým sa bude pristupovať rovnako ako k potenciálnym cieľom v oblasti skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

· Nestanovia sa žiadne takéto ciele, ale vymedzia sa príslušné ukazovatele so zámerom sledovať pokrok v priebehu času a poskytnúť základňu poznatkov pre politické kroky, ktoré môžu byť potenciálne spojené s ambicióznymi cieľmi v horizonte do roku 2030.  

Pokiaľ ide o interakciu s medzinárodnými politikami v oblasti klímy

25. Vykonala sa analýza niekoľkých politických možností so zreteľom na integráciu vývoja týkajúceho sa medzinárodnej dohody do rámca do roku 2030, najmä pokiaľ ide o:

· pokračovanie v opatreniach týkajúcich sa úniku uhlíka

· potenciálne prijatie vyššieho cieľa v prípade medzinárodnej dohody (uvažovalo sa o dvoch možnostiach: zvýšenie z 35 % na 45 % a druhá možnosť, zvýšenie zo 40 % na 50 %)

· úlohu medzinárodných kreditov v celkovom rámci.

Pokiaľ ide o štrukturálne opatrenia pre systém ETS

26. Pokiaľ ide o štrukturálne opatrenia pre systém obchodovania s emisiami, v tomto posúdení vplyvu sa zvažovali dve politické možnosti pre obdobie po roku 2020: 1. revízia ročného koeficientu zníženia a 2. prístup k medzinárodným kreditom. Prílohu tvorí aj kvalitatívne posúdenie týkajúce sa rozšírenia rozsahu systému ETS. Vo všetkých politických scenároch podrobených podrobnej analýze, ktoré zahŕňajú zníženie emisií skleníkových plynov v roku 2030 o 40 % alebo viac, sa počíta so sprísnením ročného koeficientu lineárneho zníženia v systéme ETS. Vypracovalo sa doplňujúce posúdenie vplyvu vo vzťahu k možnosti vytvorenia rezervy stability trhu alebo trvalého stiahnutia určitého množstva kvót.

Pokiaľ ide o využitie pôdy, zmenu využitia pôdy a lesné hospodárstvo

27. Emisie a absorpcie emisií spôsobených v tomto sektore nie sú zahrnuté do cieľov znižovania v súčasnom rozhodnutí o spoločnom úsilí, ktorým sa upravujú odvetvia mimo systému ETS, a ani v systéme ETS. V kontexte rámca do roku 2030 treba posúdiť, ako by sa dal tento sektor integrovať.

Pokiaľ ide o plnenie potenciálnych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti

28. Kým sa nedosiahne dohoda o cieli ako takom, hlavné možnosti všeobecného prístupu k plneniu cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov sa hodnotia skôr horizontálnym spôsobom. Patria k nim tieto možnosti: 

· pokračovanie v cieľoch a podporných programoch špecifických pre jednotlivé členské štáty;

· pokračovanie v cieľoch a podporných programoch špecifických pre jednotlivé členské štáty, ale s nediskriminačným prístupom k obnoviteľným zdrojom energie z iných členských štátov v rámci národných programov podpory alebo intenzívnou koordináciou medzi členskými štátmi, podľa možnosti pod podmienkou, aby medzi zapojenými členskými štátmi existovala dostatočná prenosová kapacita, a

· postupná europeizácia prístupu k zabezpečeniu pokroku v plnení cieľa do roku 2030.

29. Do preskúmania prístupu k energetickej efektívnosti/úsporám v roku 2014 s výhľadom do roku 2020 sa v tomto posúdení vplyvu nedefinujú ani podrobne nehodnotia potenciálne prístupy k implementácii. Jednotlivé posudzované možnosti však zahŕňajú osobitné opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a začleňujú ich prínos a dôsledky do celkového rámca.

5.           Posúdenie vplyvu

5.1.        Vplyvy týkajúce sa možností cieľov a opatrení

30. Všetky hodnoty uvedené v oddiele 5 sa vzťahujú na rok 2030, pokiaľ nie je uvedené inak (kompletné posúdenie vplyvu obsahuje viac informácií o vplyvoch v horizonte do roku 2050; pozri aj Plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 a Plán postupu v energetike do roku 2050).

Vplyvy na životné prostredie

31. V porovnaní s rokom 2005 emisie v odvetviach ETS naďalej klesajú rýchlejšie ako emisie v odvetviach, ktoré nepatria do systému ETS, pričom emisie v systéme ETS sa do roku 2030 znížia o 37 až 49 % a v odvetviach, ktoré nepatria do systému ETS EÚ, o 26 až 35 % v porovnaní s rokom 2005. V porovnaní s referenčným scenárom, pri väčšom znížení v systéme ETS dochádza k väčšiemu zníženiu v odvetviach, ktoré nepatria do systému ETS.

32. V sektore elektrickej energie (vrátane diaľkového vykurovania a kogenerácie) s približne 48 % až 66 % znížením v porovnaní s rokom 2005 sa predpokladá najväčšie zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré odzrkadľuje potenciál nákladovo efektívneho znižovania v tomto odvetví. Zníženie emisií z dopravy a emisií iných ako emisií CO2 v sektore poľnohospodárstva je v porovnaní s rokom 2005 najmenšie, pričom emisie z dopravy sa znížili o 12 až 20 % v porovnaní s rokom 2005 a emisie iné ako emisie CO2 z poľnohospodárstva sa znížili o 13 až 28 %. Pri vypracovaní rámca do roku 2030 budú potrebné ďalšie kroky na posúdení potenciálu možností zmiernenia a praktickej realizácie z hľadiska politiky.

33. Relatívne väčšie zameranie na politiky v oblasti energetickej efektívnosti pri ktorejkoľvek úrovni zníženia emisií skleníkových plynov prispeje k väčšiemu zníženiu emisií v odvetviach, ktoré nepatria do systému ETS a k menšiemu zníženiu v odvetviach systému ETS. Naopak, vysoký podiel energie z obnoviteľných zdrojov prispieva k väčšiemu zníženiu v odvetviach systému ETS, a menšiemu v odvetviach, ktoré nepatria do systému ETS.

34. V prípade zníženia emisií iných ako emisií CO2 najvyšší potenciál zníženia do roku 2030 vykazujú nepoľnohospodárske odvetvia, pri ktorých sa významná časť týchto znížení dosiahla už v rámci referenčného scenára.

35. Emisie a absorpcie z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) v súčasnosti vykazujú čistý pokles, ktorého hodnota sa však postupne znižuje. Celkovo sú vplyvy zvýšenej výroby a spotreby energie z obnoviteľných zdrojov (a tým aj zvýšenia dopytu po bioenergii) na tento pokles obmedzené, ak sa zvýšený dopyt po bioenergii uspokojuje predovšetkým prostredníctvom zvýšeného využívania viacročných energetických plodín, ale znamenalo by to významné rozširovanie poľnohospodárskej pôdy používanej na bioenergiu vo výške približne o 10 % v porovnaní s rokom 2005. Ak sa zvýšený dopyt uspokojuje skôr prostredníctvom zvýšeného dovozu, alebo prostredníctvom intenzívnejšej ťažby lesných drevín, negatívny vplyv na pokles, či už priamo, alebo nepriamo prostredníctvom nepriamych zmien využívania pôdy, môže byť vyšší. Prípadný vplyv na emisie skleníkových plynov by čiastočne závisel aj od použitých plodín a poľnohospodárskych postupov, ako aj od zmien vo využívaní pôdy mimo Európy a bude si vyžadovať ďalšiu analýzu.

36. Zníženie využívania fosílnych palív spôsobuje významné zníženie znečisťovania ovzdušia. Zníženie úmrtnosti možno oceniť aj z ekonomického hľadiska, pričom odhadované zníženie úrovní ujmy na zdraví v dôsledku zníženia znečistenia ovzdušia vo výške od 2,9 do 35,5 miliardy EUR v závislosti od scenára a predpokladanej „hodnoty strateného roka života“. Z dôvodu zmeneného energetického mixu a nižších emisií, pokiaľ ide o znečisťovanie ovzdušia, sú aj náklady na ich kontrolu nižšie a pohybujú sa v rozpätí od – 0,9 miliardy EUR do 7 miliárd EUR za rok. Scenáre s ambicióznymi opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti a cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov znamenajú omnoho väčšie pozitívne environmentálne a zdravotné vplyvy, predovšetkým v prípade zníženia objemu tuhých častíc a oxidov dusíka.

Vplyvy v energetickom systéme (vrátane hospodárskych vplyvov)

37. Pri 40 % domácom znížení emisií skleníkových plynov by sa dodatočné náklady na energetický systém v porovnaní s referenčným scenárom prispôsobenia energetického systému obmedzili na 0,15 – 0,54 % v porovnaní s HDP[5] v roku 2030. Tieto náklady nie sú znížením HDP v porovnaní s úrovňou, ktorá by existovala v opačnom prípade, ale odrážajú zvýšené náklady pre všetkých konečných spotrebiteľov (priemysel, spotrebiteľov, používateľov dopravy), ktoré vyplývajú zo zmenenej štruktúry investícií a súvisiacich úspor paliva pri získaní požadovaných energetických služieb. Dodatočné náklady sú nižšie pri scenároch, ktoré vedú k 35 alebo 37 % zníženiu emisií skleníkových plynov v roku 2030, (0,03 % až 0,13 %) a vyššie v prípade scenára, v ktorom sa kombinuje 45 % zníženie emisií skleníkových plynov s 35 % podielom obnoviteľných zdrojov energie a silnými politikami v oblasti energetickej efektívnosti (0,84 %). V závislosti od konkrétneho scenára sú tieto prognózy nákladov v rôznej miere založené na nákladovo efektívnych prístupoch k zníženiu emisií skleníkových plynov, zavádzaniu obnoviteľných zdrojov energie a zlepšeniu energetickej efektívnosti v celej EÚ, a preto vedú k podhodnoteniu nákladov, ak by sa v skutočnosti nepodarilo dosiahnuť takúto nákladovú efektívnosť.

38. Vplyvy na náklady sú menej výrazné v scenároch, ktoré nezahŕňajú politiky v oblasti energetickej efektívnosti a ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie nad rámec toho, čo je možné dosiahnuť v rámci scenárov s jediným a výlučným cieľom týkajúcim sa skleníkových plynov.

39. Vzhľadom na tieto skutočnosti scenáre založené na konkrétnych opatreniach v oblasti energetickej efektívnosti majú za cieľ odrážať potrebu konkrétnych politík na odstránenie prekážok energetickej efektívnosti v dôsledku zlyhaní trhu, oddelených pohnútok a nedokonalej informovanosti medzi aktérmi na trhu. Na základe toho môže skôr použitím hodnôt pre uhlík, obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť namiesto konkrétnych politík dôjsť k podhodnoteniu nákladov na dosiahnutie stanovených cieľov, pokiaľ nebude možné teoretickú optimalizáciu nákladov dosiahnuť v praxi.

40. Pokiaľ ide o investície a úspory nákladov na palivo, všetky scenáre odzrkadľujú zvýšené kapitálové investície (popri referenčnom scenári, v priemere s úrovňami od 17 do 93 miliárd EUR ročne v období od roku 2011 do roku 2030), ako aj zvýšenie úspor z nákupu energie (v porovnaní s referenčným scenárom, v priemere s úrovňami 8 až 34 miliárd EUR v období od roku 2011 do roku 2030). Zvýšené investície do efektívnejších a nízkouhlíkových technológií sú viditeľné vo všetkých odvetviach, a najvýraznejšie sú v sektore budov. Potreby dodatočných investícií sú najvyššie v scenároch s ambicióznymi politikami v oblasti energetickej efektívnosti a cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Úspory palív sú najvyššie v scenároch s ambicióznymi politikami v oblasti energetickej efektívnosti.

41. V rámci všetkých politických možností by sa energetická efektívnosť v EÚ podstatne zlepšila a priniesla by so sebou aj výhody v oblasti energetickej bezpečnosti spojené najmä so znížením používania a dovozu fosílnych palív. Všetky scenáre majú pozitívny vplyv na kľúčové ukazovatele týkajúce sa energetickej bezpečnosti, ako je celková primárna spotreba (od -2 do -15 %), dovoz konečnej energie a čistý dovoz energie (od -2 do -19 %) v horizonte do roku 2030. Pozitívne vplyvy sú výraznejšie v scenároch s ambicióznymi politikami v oblasti energetickej efektívnosti a cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. 

42. Zmeny priemernej ceny elektrickej energie v roku 2030 sa pohybujú v rozmedzí od -1,1 % do +11,3 % v porovnaní s referenčným scenárom, pričom najnižšie ceny sa predpokladajú v rámci scenára, v ktorom sa kombinuje cieľ 40 % emisií skleníkových plynov s ambicióznymi opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti. Všetky scenáre, pri ktorých sa dosiahne zníženie emisií skleníkových plynov o 40 %, vedú k pomerne malému zvýšeniu cien elektrickej energie v porovnaní s referenčným scenárom.

43. Vo všetkých scenároch ceny systému ETS zostanú na veľmi nízkej úrovni prinajmenšom do roku 2020, čo odráža prítomnosť veľkého nadbytku kvót na trhu, ako aj pokračujúce znižovanie emisií v dôsledku politík, akými sú smernica o obnoviteľných zdrojoch energie a smernica o energetickej efektívnosti. Na rozdiel od cien elektriny sú rozdiely medzi politickými scenármi veľmi výrazné, pokiaľ ide o cenu v systéme ETS odhadovanú v rozpätí od 11 do 53 EUR za kvótu v roku 2030 v závislosti od scenára, pričom scenáre s ambicióznymi politikami v oblasti energetickej efektívnosti a cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vedú k najnižšej cene v systéme ETS, zatiaľ čo scenár zameraný na ciele v oblasti skleníkových plynov a hodnoty uhlíka vedie k najvyššej cene v systéme ETS.  

Makroekonomické a sociálne vplyvy (HDP, zamestnanosť, cenová dostupnosť energie) 

44. Vykonalo sa posúdenie vplyvu na HDP v roku 2030, so zameraním na scenár zníženia skleníkových plynov o 40 % a ak to bolo možné a vhodné, aj so zameraním na scenáre s explicitnými politikami v oblasti energetickej efektívnosti a cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. V tomto posúdení sa predpokladá, že tretie krajiny neprijmú opatrenia, ktorými by prekročili úroveň danú prísľubmi v kontexte UNFCCC.

45. Jeden nástroj na tvorbu modelov, GEM E3, vypracoval prognózu negatívneho vplyvu na HDP v dôsledku 40 % zníženia skleníkových plynov na základe cieľa v oblasti skleníkových plynov a cien uhlíka, v rozpätí od -0,10 do -0,45 % v roku 2030 v porovnaní s referenčným scenárom. Nástroje na tvorbu modelov E3MG a E3ME obsahujú prognózu pozitívneho príspevku vo výške až 0,55 % v rámci scenára, ktorý zahŕňa ambiciózne politiky v oblasti energetickej efektívnosti pri zohľadnení pozitívneho vplyvu investícií do energetickej efektívnosti na HDP. Očakáva sa, že scenáre, ktorých výsledkom je nižšie zníženie skleníkových plynov, budú mať pomerne menšie vplyvy na HDP oproti referenčnému scenáru. Z modelov vyplýva, že pozitívnejšie účinky na HDP možno dosiahnuť vtedy, ak sa s kvótami v systéme ETS obchoduje formou aukcie a ak sa dane z CO2 uplatňujú v odvetviach, ktoré nepatria do systému ETS, pričom sa recyklujú príjmy s cieľom znížiť náklady na prácu (príjmovo neutrálne z vládneho pohľadu). Potvrdzujú sa tak predchádzajúce posúdenia[6], ktoré naznačujú, že cenotvorbou uhlíka sa môžu dosiahnuť pozitívnejšie makroekonomické výstupy, ak sa príjmy z týchto nástrojov cenotvorby uhlíka opäť začlenia v hospodárstve a použijú sa spôsobom prospešným pre celé hospodárstvo. Aj vyššie úrovne energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré si vyžadujú vyššiu úroveň investícií, by mohli priniesť pozitívnejšie vplyvy na HDP.

46. Z hľadiska zamestnanosti sa očakáva, že základné štrukturálne zmeny budú mať relatívne malý pozitívny alebo negatívny vplyv na celkovú úroveň zamestnanosti v závislosti od metodiky použitej na posúdenie, ale očakávajú sa významné posuny v zamestnanosti medzi odvetviami alebo v ich rámci. Tieto vplyvy si budú vyžadovať realizáciu primeraných politík v oblasti trhu práce. Podrobnejší pohľad v rámci sektorovej analýzy prezrádza, že strojárstvo, základný spracovateľský priemysel, dopravné prostriedky, stavebníctvo a obchodné služby získajú najviac, pokiaľ ide o úrovne zamestnanosti, zatiaľ čo sektory ťažby fosílnych palív stratia najviac. Scenáre s ambicióznymi politikami v oblasti energetickej efektívnosti sú zvyčajne pozitívne pre celkovú čistú zamestnanosť.

47. V rámci referenčného scenára sa očakáva rast cien fosílnych palív bez ohľadu na prístup EÚ k cieľom do roku 2030 a výrazné zvýšenie cien elektrickej energie, čo vyvolá tlak na cenovú dostupnosť energie. Podiel nákladov spojených s energiou (prevádzkové a kapitálové náklady) na výdavkoch domácností sa v referenčnom scenári do roku 2030 zvyšuje a ďalšie zvyšovanie v politických scenároch je pomerne malé. Očakáva sa, že zostatok sa presunie z prevádzkových nákladov na kapitálové náklady. Ceny a úrovne spotreby elektrickej energie pre domácnosti by boli pozitívne ovplyvnené ambicióznymi politikami v oblasti energetickej efektívnosti, čím by sa znížili náklady na energiu a súčasne zvýšili kapitálové náklady z investícií potrebných na dosiahnutie zníženia spotreby.

Konkurencieschopnosť energeticky náročných sektorov a únik uhlíka

48. Makroekonomické modely sa použili aj na posúdenie vplyvov cieľa 40 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na produkciu energeticky náročných priemyselných odvetví vystavených medzinárodnej hospodárskej súťaži. Ďalej sa posudzuje aj úloha bezodplatného prideľovania alebo aukcií. Opäť sa predpokladá, že tretie krajiny neprijmú opatrenia nad rámec prísľubov, ktoré v súčasnosti poskytli v kontexte UNFCCC.

49. Výsledky ukazujú, že rozdiel cien uhlíka medzi EÚ a ďalšími hlavnými svetovými regiónmi sa zvýši, ak sa EÚ zaviaže k 40 % zníženiu emisií skleníkových plynov a ak ostatné regióny nezvýšia svoje úsilie tiež.

50. V porovnaní s referenčným scenárom celkové straty produkcie môžu byť obmedzené v prípade priemyselných odvetví, v ktorých sa znížia emisie skleníkových plynov o 40 %.

51. Analýza potvrdzuje výhody, ktoré by energeticky náročné odvetvia mohli čerpať z účinných medzinárodných opatrení v oblasti klímy, čo by mohlo viesť k zvýšeniu produkcie v porovnaní so scenárom jednostranného opatrenia na úrovni EÚ, a to najmä pri vysokých úrovniach ambícií.

52. Celkovo analýza potvrdzuje, že v prípade nedostatočne silných globálnych opatrení systém pokračujúceho bezodplatného prideľovania s pravidelným preskúmaním faktorov určujúcich toto bezodplatné prideľovanie, poskytuje podstatne vyššiu úroveň ochrany pre energeticky náročné odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka, v porovnaní so situáciou, keby sa v týchto odvetviach museli kvóty kupovať. Bezodplatné prideľovanie funguje najmä v odvetviach, ktoré nezahŕňajú náklady obetovanej príležitosti bezodplatného prideľovania do ceny svojich výrobkov. Ak však odvetvia (môžu) zahrnúť náklady obetovanej príležitosti bezodplatného prideľovania do svojej cenotvorby, rozdiel, pokiaľ ide o vplyvy, medzi bezodplatným prideľovaním a aukciami je menší.

53. Pokiaľ ide o riziko „úniku investícií“, bolo by prospešné, keby systém prideľovania poskytoval dlhodobejšiu zrozumiteľnosť v prípade bezplatného prideľovania (ak opatrenia tretej krajiny nie sú na rovnakej úrovni), a keby podporoval maximalizáciu produkcie. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že pravidlá týkajúce sa ukončenia, nových účastníkov na trhu, rozšírenia/zníženia kapacity (ktoré už existujú) a pravidelnej aktualizácie referenčných rokov, podporujú maximalizáciu produkcie v porovnaní so situáciou zachovania predchádzajúceho stavu bezodplatných kvót.

54. Zlepšenie systému bezodplatného prideľovania po roku 2020 si vyžaduje aktualizáciu referenčných hodnôt, definovanie maximálnej výšky bezodplatného prideľovania, a posúdenie kritérií najlepšie odzrkadľujúcich skutočné riziko úniku uhlíka. Príjmy z aukcií alebo iné formy príjmov súvisiacich so systémom ETS (napríklad to, čo sa v súčasnosti uskutočňuje s tzv. NER 300) by sa tiež mohli používať cielenejším spôsobom na podporu predvádzania nových technológií, vrátane technológií pre energeticky náročné priemyselné odvetvia. Program EÚ osobitne venovaný tejto problematike by mohol byť efektívnejší.

55. Scenáre s ambicióznymi politikami v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov vykazujú nižšie ceny v systéme ETS a scenáre s politikami v oblasti energetickej účinnosti prispievajú k znižovaniu spotreby energie, cien elektrickej energie a nákladov na palivá. Takéto politiky zároveň spôsobujú vyššie kapitálové náklady.

56. Nepriame vplyvy cien uhlíka na ceny elektrickej energie možno kompenzovať prostredníctvom štátnej pomoci, ale je potrebné zvážiť, či nie je potrebné zlepšenie s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže v rámci EÚ.

57. V prípade silných globálnych opatrení by sa malo preskúmať pokračovanie realizácie týchto opatrení.

5.2.        Vplyvy iných cieľov alebo ukazovateľov

58. Hlavnou nevýhodou nestanovenia iných cieľov alebo ukazovateľov, napríklad cenovej konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok energie, je to, že by sa tým výrazne zmenšila viditeľnosť a význam pripisovaný iným aspektom bezpečnosti dodávok a konkurencieschopnosti, ako sú tie, na ktoré sa vzťahujú ciele a politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti a to, že by to nebolo zlučiteľné so silným dôrazom Európskeho parlamentu a Európskej rady na význam týchto ďalších cieľov.

59. Hlavnou nevýhodou stanovenia cieľov namiesto ukazovateľov je to, že by sa tým zvýšila zložitosť rámca ako takého a významne by sa skomplikovali interakcie a súdržnosť medzi jednotlivými politikami v oblasti energetiky a klímy. Z dôvodu zložitých interakcií by bolo osobitne ťažké zabezpečiť paralelný pokrok v plnení širšieho súboru cieľov a objavili by sa zložité politické rozhodnutia, keby pokrok v plnení jedného cieľa pôsobil proti plneniu iného cieľa. Okrem toho ciele by sa mali stanoviť iba v oblastiach, v ktorých je možné vytvoriť konkrétne politiky na ich splnenie a pokiaľ je možné zachytiť komplexné ciele v jednom alebo obmedzenom súbore cieľov. Nie je ľahké vytvoriť jednoduché a zároveň komplexné ciele na úrovni EÚ v súvislosti s konkurencieschopnosťou a bezpečnosťou dodávok energie, pri ktorých plnení by bolo možné pokrok zabezpečiť prostredníctvom konkrétnych politík EÚ. 

60. Hlavnou výhodou stanovenia ukazovateľov (potenciálne spojených s ambicióznymi cieľmi) je to, že by sa tým uznala dôležitosť iných aspektov konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok energie, ako sú tie, na ktoré sa vzťahujú ciele a politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, bez stanovenia záväzných cieľov, ktoré by mohlo byť ťažké realizovať a úplne integrovať s inými záväznými opatreniami. Navyše prostredníctvom sledovania vývoja týchto ukazovateľov v priebehu času by zákonodarcovia získali dobrý základ pre vývoj a/alebo prispôsobenie smerovania politiky, ak to bude potrebné. Aby sa zabezpečilo, že sa takéto politické opatrenie prijme na základe skutočného vývoja, ambiciózne ciele by sa v danom časovom horizonte mohli definovať so zreteľom na tieto ukazovatele. Správa Komisie o nákladoch na energiu a cenách energie poskytuje v tomto smere užitočné informácie, z ktorých je možné ďalej vychádzať.

5.3.        Štrukturálne opatrenia pre systém ETS po roku 2020 

Prispôsobenie koeficientu lineárneho zníženia

61. Analýza ukazuje, že v prípade celkového domáceho zníženia emisií skleníkových plynov o 35 % by bolo možné dosiahnuť príspevok ETS pokračovaním uplatňovania lineárneho koeficientu vo výške 1,74 %, ako je stanovené v súčasných právnych predpisoch (zhruba 38 % zníženie v roku 2030 v porovnaní s rokom 2005).

62. Aj keď by prostredníctvom veľmi ambicióznych iných politík bolo možné dosiahnuť 40 % zníženie emisií skleníkových plynov v roku 2030 bez zmeny ročného koeficientu lineárneho zníženia v systéme ETS, vyžadovalo by si to zmenu, ktorou by sa zabezpečili primerané úrovne nákladovej efektívnosti a ktorou by sa zachovala relevantnosť systému ETS v rámci výhľadu do roku 2030. Nákladovo efektívnym dosiahnutím celkového 40 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 by sa zabezpečilo zníženie emisií v systéme ETS o 43 % v roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Nastavenie stropu v systéme ETS v roku 2030 na tejto úrovni by si vyžadovalo zmenu koeficientu lineárneho zníženia na 2,2 % od roku 2021. Pri 35 % cieli v oblasti emisií skleníkových plynov by sa koeficient lineárneho zníženia nemusel meniť.

63. Od systému ETS sa však očakáva, že sa aj naďalej bude vyznačovať veľkými nadbytkami na trhu ETS, ktoré budú po roku 2020 len postupne klesať, pričom do roku 2030 zostanú nadbytky v objeme asi 2 miliárd alebo viac zvyšných kvót, a to aj v rámci politických scenárov, v ktorých sa dosahuje väčšie zníženie emisií skleníkových plynov. Treba poznamenať, že stále ide o situáciu, v ktorej by trh musel ďalej fungovať s veľkými nadbytkami a bol by silne poznačený dlhodobými úvahami o nedostatku a nákladoch.  Ak tieto dlhodobé úvahy nebudú dostatočné na vytvorenie istoty na trhu, ceny v systéme ETS môžu byť v skutočnosti nižšie a emisie vyššie ako strop v roku 2030. Stále by sa však dodržal kumulatívny strop systému ETS.

64. Zmena lineárneho koeficientu by iba postupne začala mať zmysluplný vplyv, pokiaľ ide o vytvorenie väčšieho nedostatku. Odráža sa to v štruktúre cien uhlíka v rámci týchto scenárov s veľmi nízkymi cenami uhlíka, ktoré sa však môžu pomerne rýchlo zvýšiť po roku 2020, pokiaľ sa nebudú realizovať oveľa silnejšie politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Takéto nízke ceny v krátkodobom až strednodobom horizonte zvyšujú riziko, že potrebné investície sa úplne nezrealizujú, čo môže viesť k odkázanosti na infraštruktúru s vyššími emisiami uhlíka.

65. Na tomto základe úprava koeficientu lineárneho zníženia neposkytuje žiadne krátkodobé riešenie zlepšenia fungovania systému ETS v nadchádzajúcom desaťročí. Komisia navrhuje v krátkodobom horizonte odložiť aukcie 900 miliónov kvót na neskoršiu časť fázy 2.

66. Okrem toho Komisia vykonala aj osobitné posúdenie priamejších štrukturálnych opatrení, ktorými by sa zlepšilo fungovanie trhu, napríklad prostredníctvom vytvorenia rezervy stability trhu alebo trvalého stiahnutia určitého množstva kvót. Viac informácií o tomto posúdení je uvedených v posúdení vplyvu v častiach o zriadení štrukturálneho opatrenia na posilnenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

Používanie medzinárodných kreditov

67. Mechanizmy čistého rozvoja (CDM) a spoločné plnenie (JI) sú nástroje, prostredníctvom ktorých sa v súčasnosti vytvárajú kredity. Sú spojené s niekoľkými ťažkosťami a zúčastnené strany ich často napádajú, napríklad v súvislosti s ich východiskami, doplnkovosťou, nadmernými výnosmi a zvrátenými stimulmi. V rámci mechanizmu čistého rozvoja neexistuje požiadavka, aby predajca poskytol vlastný príspevok k zníženiu emisií. EÚ zakázala kredity z projektov zalesňovania a obnovy lesa a neskôr obmedzila niektoré projekty v oblasti priemyselných plynov, čo bol jej prvý krok k riešeniu týchto problémov.

68. V prognózach referenčného scenára sa nenachádza požiadavka medzinárodných kreditov v systéme ETS EÚ po roku 2020, keďže by iba prispela k už aj tak veľkému nadbytku kvót (a kreditom povoleným do roku 2020 v systéme ETS). Platí to aj vtedy, keď je cieľ do roku 2030 nastavený na 40 % zníženie emisií skleníkových plynov. Ak sa celkové emisie majú do roku 2030 znížiť o 40 % v porovnaní s rokom 1990, potom by aj pri cieli zníženia emisií o 43 % v systéme ETS EÚ v porovnaní s rokom 2005 stále mohol existovať nadbytok v systéme ETS EÚ vo výške približne 2 miliárd kvót do roku 2030. Odzrkadľuje sa to v základnej situácii, podľa ktorej sa na zabezpečenie súladu po roku 2020 nepoužívajú už žiadne kredity. Preto sa obmedzenie prístupu k medzinárodným kreditom javí ako nevyhnutná ale nedostatočná možnosť riešenia nadbytku v systéme ETS. Rámec do roku 2030 s nepodmienečným cieľom, ktorý nedovoľuje dodatočné veľké prílevy medzinárodných kreditov a vyššie ambície umožňujúce realizáciu veľkého podielu dodatočného úsilia prostredníctvom medzinárodných kreditov, by mohli vytvoriť väčšiu istotu v súvislosti so znížením v rámci EÚ, ktoré je skutočne nevyhnutné. Tým, že sa umožní, aby veľkú časť dodatočného úsilia potrebného na splnenie podmienečného cieľa tvorili medzinárodné kredity, môže sa stimulovať ďalší rozvoj skutočného medzinárodného trhu s uhlíkom, ktorý zahŕňa vhodné opatrenia všetkých zúčastnených strán.

5.4.        Opatrenia EÚ v kontexte zintenzívnenia medzinárodných opatrení

69. Posudzoval sa vplyv vyššieho podmienečného cieľa EÚ v oblasti skleníkových plynov spolu s paralelnými dostatočnými globálnymi opatreniami s cieľom obmedziť globálne otepľovanie pod 2° C. Je jasné, že sú na to potrebné opatrenia všetkých zúčastnených strán, porovnateľné ciele v oblasti znižovania zo strany krajín s podobnými povinnosťami a schopnosťami, ako má EÚ a značné úsilie o znižovanie emisií zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík, aby objem emisií dosiahol vrchol pred rokom 2030.

70. Na účely simulácie vplyvov podmienečného (vyššieho) cieľa a bez toho, aby bola dotknutá prípadná pozícia v súvislosti s tým, čo môže byť potenciálny jednostranný a potenciálny podmienečný cieľ, posúdili sa dva príklady na základe 35 % a 40 % jednostranného cieľa a 45 % a 50 % podmienečného cieľa v oblasti skleníkových plynov. V prípade podmienečných cieľov sa predpokladá vykonanie globálnych opatrení v súlade s cieľom 2 °C.

71. Táto analýza potvrdzuje, že vplyv vyšších podmienečných cieľov na HDP v EÚ je negatívny, no poskytuje prístup k medzinárodným kreditom, ktoré tento vplyv znižujú. V poradí druhom prípade sú negatívne vplyvy vyšších cieľov na HDP v roku 2030 obmedzené na 0,5 % a 1,2 %. Globálne vplyvy na HDP sú však vyššie v porovnaní s vplyvmi na úrovni EÚ.

72. Z výsledkov navyše vyplýva, že väčšina energeticky náročných odvetví EÚ by výrazne ťažila z globálnych opatrení, napríklad prostredníctvom záväznej medzinárodnej dohody, s potenciálnym zvýšením výroby v niektorých odvetviach EÚ, čo potvrdzuje, že globálne opatrenia sú prospešné pre konkurencieschopnosť väčšiny energeticky náročných priemyselných odvetví v EÚ.

5.5.        Politické možnosti pre odvetvie využívania pôdy

73. Prístupy politik riešenia emisií a absorpcie CO2 v odvetví využívania pôdy by sa mohli naďalej zaoberať týmto odvetvím samostatne, alebo by sa mohli riešiť spoločne s ostatnými emisiami z poľnohospodárskeho sektora. Vzhľadom na silné prepojenia medzi obhospodarovaním pôdy a poľnohospodárskou činnosťou sa zdá, že druhá uvedená možnosť je výhodnejšia. V praxi by sa emisie a absorpcie CO2 v odvetví využívania pôdy mohli včleniť do potenciálneho budúceho rozhodnutia o spoločnom úsilí (ktoré sa bude vzťahovať na odvetvia nepatriace do systému ETS), alebo naopak, emisie z poľnohospodárstva, iné ako emisie CO2, by sa mohli vyňať z možného budúceho rozhodnutia o spoločnom úsilí a spolu s emisiami a absorpciami CO2 v odvetví využívania pôdy integrovať do jedného nového piliera politiky EÚ v oblasti klímy. Umožnili by sa tak širšie stimuly pre inteligentné poľnohospodárstvo priaznivé pre klímu než tie, ktoré sú možné v súčasnosti v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020.

5.6.        Implementácia potenciálneho cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie

74. Implementácia prístupov k plneniu cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 by sa musela podrobne posúdiť v budúcom posúdení vplyvu, ak by došlo k dohode na samotnom cieli. Ak by rámec do roku 2030 neobsahoval explicitný cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, význam iných podporných opatrení týkajúcich sa napríklad infraštruktúry, plánovania a povoľovania, prístupu k sieti, cieleného financovania atď. by bol ešte väčší. Možno vysloviť určité všeobecné úvahy:

75. Po prvé, cieľ na úrovni EÚ by mohol predísť stanoveniu národných cieľov. Mohlo by to potenciálne viesť k rozvoju obnoviteľných zdrojov energie tam, kde sú zdroje v najväčšom množstve, čím by sa teoreticky zlepšila nákladová efektívnosť v celej EÚ. Zároveň platí, že ak by členské štáty nemali konkrétne ciele, mali by menšiu motiváciu zmierňovať administratívne prekážky a uľahčovať zavádzanie prostredníctvom rozvoja sietí a vydávania potrebných licencií. Cieľmi na úrovni členských štátov by sa navyše mohol lepšie zabezpečiť vyvážený rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v rámci celej ekonomiky a spoločnosti EÚ.

76. Po druhé, splnenie cieľa EÚ bez podporných národných schém, ale s programami na úrovni EÚ, by v menšej miere narušilo hospodársku súťaž a integráciu trhu, no zároveň by znížilo pružnosť členských štátov, pokiaľ ide o prispôsobenie sa osobitným okolnostiam a samostatné rozhodovanie o financovaní/podpore rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

77. Po tretie, technologická neutralita a rovnaký prístup k všetkým možnostiam v oblasti obnoviteľných zdrojov energie bez cieľov či podporných schém špecifických pre odvetvie, by prinajmenšom teoreticky zlepšili krátkodobú až strednodobú efektívnosť nákladov. Na druhej strane, skutočne technologicky neutrálne prístupy by zvyčajne viedli k nadmerným ziskom výrobcov nákladovo konkurencieschopnejších technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a nezabezpečovali by ich vývoj a zavádzanie, ako aj znižovanie nákladov, ktoré by mohli byť potrebné pre dlhodobejšiu efektívnosť nákladov, a to najmä ak by EÚ súhlasila s ambicióznejšími cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie po roku 2030. Mohol by sa tak navyše pribrzdiť vývoj inovačných, v súčasnosti nákladnejších, technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, čo by malo z dlhodobého hľadiska vplyv na vedúcu pozíciu podnikov z EÚ vo svete priemyslu.

5.7.        Implementácia potenciálneho cieľa v oblasti energetickej efektívnosti / úspor energie

78. Energetická efektívnosť má zásadný význam pre dosiahnutie dlhodobých cieľov znižovania emisií skleníkových plynov a politiky v oblasti energetickej efektívnosti budú nutné aj pri absencii explicitného cieľa na odstránenie zlyhaní a nedokonalostí trhu, a tým zabezpečiť dosiahnutie zníženia spotreby energie a emisií skleníkových plynov v praxi. Všetky analyzované scenáre, okrem tých, ktoré sú zamerané na výlučný cieľ v oblasti skleníkových plynov, obsahujú rôzne úrovne explicitných predpokladov týkajúcich sa realizovaných politík v oblasti energetickej efektívnosti, ale cieľom tohto posúdenia vplyvu nie je podrobne hodnotiť jednotlivé spôsoby splnenia potenciálneho cieľa v oblasti energetickej účinnosti do roku 2030.

79. Takéto posúdenie bude súčasťou preskúmania prístupu k úsporám energie v horizonte do roku 2020, ktoré sa uskutoční v roku 2014. V danom preskúmaní v roku 2014 by sa malo zvážiť aj to, či by sa namiesto absolútnych úspor energie nemohla použiť skôr energetická náročnosť ako vhodnejší základ pre ciele po roku 2020 v odvetviach hospodárstva, v ktorých je spotreba energie silno spojená s hospodárskou činnosťou, za predpokladu, že implicitné alebo explicitné sektorové ciele by sa považovali za primerané a nákladovo efektívne.  Mohla by sa zvážiť aj kombinácia týchto dvoch prístupov.

80. Bez ohľadu na prípadné potenciálne ciele do roku 2030 v tomto smere a bez vplyvu na preskúmanie v roku 2014, aj v rámci výhľadu do roku 2030 bude dôležité pokračovať v politikách na úrovni EÚ, ktorými sa zabezpečí vysoká úroveň energetickej efektívnosti, a to najmä v oblastiach, ako sú budovy, energetické spotrebiče, vozidlá atď., s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a chrániť vnútorný trh s príslušnými výrobkami. Bude potrebné podporovať správu vecí verejných a schopnosť aktérov na trhu a zákonodarcov zaviesť opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a zlepšiť financovateľnosť a rizikový profil investícií do technológií energetickej efektívnosti.

5.8.        Rozdielne vplyvy v jednotlivých členských štátoch

81. Z analýzy vyplýva, že za predpokladu nákladovo efektívnych prístupov k politickým cieľom v oblasti emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, je úsilie v členských štátoch s nižšími príjmami pomerne väčšie, ako pri krajinách s vyššími príjmami, pričom sa prejavuje pomerne väčší rast investícií a systémových nákladov v porovnaní s HDP, ale aj pomerne väčšie výhody v zmysle úspor paliva a kvality ovzdušia. V prípade možností, v rámci ktorých sa má dosiahnuť 40 % zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ, sa odhaduje, že v prípade skupiny členských štátov s HDP na obyvateľa v roku 2010 nižším ako 90 % priemeru EÚ, zvýšenie dodatočných nákladov na energetický systém nad rámec priemerného zvýšenia nákladov v EÚ v období rokov 2021 – 2030 každoročne predstavuje 1,7 až 4,6 miliardy EUR.

82. Je možné vytvoriť niekoľko distribučných mechanizmov, ktoré umožnia výstupy s lepším rozdelením, napríklad diferenciácia cieľov, distribúcia príjmov z aukcií a využitie inteligentných finančných nástrojov, štrukturálnych fondov atď. Dôležité by bolo zabezpečiť, aby takéto možnosti nespôsobili neprimerané zníženie celkovej efektívnosti nákladov politického rámca v dôsledku vzniku nedostatočnej flexibility. Takéto možnosti by sa mali podrobnejšie analyzovať počas prípravy legislatívnych návrhov.

6.           Porovnanie možností hlavných cieľov a interakcií

83. Posúdenie hlavných cieľov a politík do roku 2030 bolo zamerané na vzájomne súdržné možnosti politiky. Príslušné vplyvy jednotlivých možností hlavných cieľov sú porovnané v nasledujúcej tabuľke. Z analýzy vyplýva, že existujú rôzne spôsoby zabezpečenia pokroku smerom k udržateľnému, konkurencieschopnému a bezpečnému energetickému systému a hospodárstvu v horizonte do roku 2030.

84. Umožňujúce podmienky napríklad v oblasti výskumu a vývoja, infraštruktúry a prijatia verejnosťou, sú významné pre dosiahnutie dlhodobého prechodu na konkurencieschopné a bezpečné nízkouhlíkové hospodárstvo a tieto podmienky prinesú určité obmedzené výhody už v roku 2030.

85. Jediný cieľ v oblasti skleníkových plynov by v zásade zabezpečil prístup k možnostiam zníženia emisií skleníkových plynov nediskriminačným a technologicky neutrálnym spôsobom. Intenzívnejšie úsilie zamerané na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa v oblasti emisií skleníkových plynov, by malo za následok väčšie výhody týkajúce sa napríklad zlepšenia palivovej efektívnosti, bezpečnosti dodávok, zníženia zápornej obchodnej bilancie fosílnych palív, vplyvov na životné prostredie a zdravie. Očakáva sa, že výsledkom jediného cieľa v oblasti skleníkových plynov bude aj nižší HDP a zamestnanosť v porovnaní s rámcom založeným na ambicióznejších cieľoch aj pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť, zatiaľ čo by sa zvýšili makroekonomické výhody spojené s opätovným vstupom aukčných príjmov do nižších nákladov práce by sa zvýšili.

86. Jediný cieľ v oblasti emisií skleníkových plynov by mal za následok nižší rast nákladov spojených s energiou a potrebných investícií, ak by sa dosiahol optimálnym spôsobom, ktorý predstavujú hodnoty používania uhlíka v modelovom prístupe v porovnaní so situáciou pri existencii troch cieľov, ak by sa ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti stanovili na úrovni nad rámec ich nákladovo efektívneho potenciálu, aby sa splnil cieľ v oblasti emisií skleníkových plynov.

87. Rámec, ktorý by zahŕňal špecifikované úrovne ambícií alebo silné politiky aj pre oblasť obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, by podstatným spôsobom prispel k udržaniu ceny v systéme ETS.  Investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti nad rámec toho, čo je nevyhnutné na nákladovo efektívne splnenie určitého cieľa v oblasti emisií skleníkových plynov, by so sebou priniesli dodatočné kapitálové náklady a nižšie prevádzkové náklady iba v strednodobom až dlhodobom horizonte, čo by celkovo viedlo k vyšším nákladom na energetický systém.

88. Prostredníctvom cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 40 % by sa zabezpečilo, že EÚ bude nasledovať nákladovo efektívny prístup podľa plánu pre nízkouhlíkové hospodárstvo smerujúci k splneniu cieľa EÚ, a to znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 percent v porovnaní s rokom 1990 v súvislosti s nevyhnutným znížením v rozvinutých krajinách ako skupiny. Aj keď by v zásade bolo možné splniť cieľ do roku 2050 aj s cieľom 35 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030, podľa aktuálnej analýzy Komisie by to spôsobilo dodatočné náklady počas celého obdobia až do roku 2050, hoci v horizonte do roku 2030 by náklady boli nižšie.

89. Po dôkladnom preskúmaní cieľov vyplýva z cieľa na rok 2020 20-percentné zníženie počas troch desaťročí a zo 40-percentného cieľa na rok 2030 by vyplývalo rovnaké zníženie, ale za jedno desaťročie. Na druhej strane sme doteraz dosiahli 18 % zníženie za 22 rokov (1990 – 2012) a splnenie 40 % cieľa by znamenalo ďalšie 22 % zníženie za 18 rokov (2013 – 2030).

90. Cieľ 40 % zníženia by vyslal jasný signál medzinárodnému spoločenstvu v rámci procesu pred uskutočnením medzinárodnej konferencie o klíme v roku 2015. Zároveň treba mať na pamäti, že dohodnutý cieľ EÚ v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2050 je možné dosiahnuť iba prostredníctvom medzinárodných opatrení v oblasti klímy, preto zostáva otvorená otázka, či by počiatočný príspevok EÚ k medzinárodnej dohode mal byť nižší.

91. Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, je jasné, že vysoká úroveň ambícií by so sebou priniesla významné výhody v zmysle väčšieho využívania domácich zdrojov energie a súvisiacich pozitívnych vplyvov na obchodnú energetickú bilanciu (pokiaľ obnoviteľné zdroje energie nenahradia iné domáce zdroje energie). Úroveň ambícií musí byť zároveň súdržná s celkovou úrovňou ambícií, pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov, a nesmie spôsobiť neželané vplyvy, pokiaľ ide o pokračovanie vo využívaní iných nízkouhlíkových zdrojov energie stimulované systémom ETS, alebo spôsobiť neželané obmedzenia pružnosti členských štátov, pokiaľ ide o dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov mimo systému ETS.

92. Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, kompromisy medzi jednotlivými úrovňami ambícií sú podobné kompromisom pri obnoviteľných zdrojoch energie v tom zmysle, že vysoká úroveň ambícií by mohla viesť ku krátkodobému až strednodobému zvýšeniu nákladov, ktoré sa oplatí iba v strednodobom až dlhodobom horizonte. Vysoká úroveň ambícií má zároveň potenciál lepšie obmedziť vplyv vyšších cien energie na prevádzkové energetické náklady. Navyše, vzhľadom na určitý cieľ v oblasti skleníkových plynov, ktorý sa má dosiahnuť, zdravotné výhody a vplyvy na obchodnú energetickú bilanciu sú väčšie pri vyššej úrovni ambícií v súvislosti s energetickou efektívnosťou, pri ktorej sa tiež očakáva, že povedie k pozitívnejším vplyvom na HDP a zamestnanosť. Aj tie však treba porovnať s potenciálnymi vplyvmi na krátkodobé až strednodobé zvýšenie nákladov.

Tabuľka 1: Prehľadná tabuľka s hlavnými výsledkami posúdenia vplyvu pre prognózy v rámci jednotlivých scenárov

|| Ref. || Skleníkové plyny 35 / Energetická efektívnosť ® || Skleníkové plyny 37 ® || Skleníkové plyny 40 ® || Skleníkové plyny 40 || Skleníkové plyny 40/energetická efektívnosť || Skleníkové plyny 40/energetická efektívnosť/obnoviteľné zdroje energie 30 || Skleníkové plyny 45/energetická efektívnosť/obnoviteľné zdroje energie 35

|| Hlavné prvky scenárov

Podmienky referenčného scenára alebo umožňujúce podmienky || Ref. || Ref. || Ref. || Ref. || Umožňujúce || Umožňujúce || Umožňujúce || Umožňujúce

Zníženie emisií skleníkových plynov oproti roku 1990 || -32,4 % || -35,4 % || -37,0 % || -40,4 % || -40,6 % || -40,3 % || -40,7 % || -45,1 %

Podiel obnoviteľných zdrojov energie [7] – Celkovo || 24,4 % || 25,5 % || 24,7 % || 25,5 % || 26,5 % || 26,4 % || 30,3 % || 35,4 %

Úspory energie[8] || -21,0 % || -24,4 % || -22,9 % || -24,4 % || -25,1 % || -29,3 % || -30,1 % || -33,7 %

|| Ukazovatele vplyvov na životné prostredie

Zníženie emisií skleníkových plynov v odvetviach ETS oproti roku 2005 || -36 % || -37 % || -38 % || -42 % || -43 % || -38 % || -41 % || -49 %

Zníženie emisií skleníkových plynov v odvetviach mimo systému ETS oproti roku 2005 || -20 % || -26 % || -28 % || -31 % || -30 % || -35 % || -33 % || -34 %

Nižšie náklady na boj proti znečisťovaniu a náklady týkajúce sa poškodenia zdravia (mld. EUR/rok)[9] || || 3,8 - 7,6 || 4,2 - 8,8 || 8,6 - 17,1 || 7,2 - 13,5 || 17,4 - 34,8 || 16,7 - 33,2 || 21,9 - 41,5

|| Ukazovatele vplyvov na energetický systém

Čisté dovozy energie (2010 = 100) || 96 || 90 || 94 || 92 || 89 || 83 || 81 || 78

Energetická náročnosť[10] (2010 = 100) || 67 || 64 || 66 || 65 || 64 || 60 || 60 || 57

Podiel obnoviteľných zdrojov energie[11] v sektore elektrickej energie, vykurovania a chladenia || 31,0 % || 32,6 % || 31,6 % || 32,9 % || 34,2 % || 34,1 % || 39,7 % || 47,3 %

|| Ref. || Skleníkové plyny 35 / Energetická efektívnosť ® || Skleníkové plyny 37 ® || Skleníkové plyny 40 ® || Skleníkové plyny 40 || Skleníkové plyny 40 / energetická efektívnosť || Skleníkové plyny 40/energetická efektívnosť/obnoviteľné zdroje energie 30 || Skleníkové plyny 45/energetická efektívnosť/obnoviteľné zdroje energie 35

|| Hospodárske a sociálne vplyvy

Celkové systémové náklady, ročný priemer za obdobie 2011 – 2030 (mld. EUR) || 2 067 || 2 064 || 2 073 || 2 074 || 2 069 || 2 089 || 2 089 || 2 102

Celkové systémové náklady ako percentuálne zvýšenie HDP, v porovnaní s referenčným scenárom do roku 2030, v percentuálnych bodoch || +0,0 % || +0,03 % || +0,13 % || +0,20 % || +0,15 % || +0,54 % || +0,54 % || +0,84 %

Investičné výdavky[12] v referenčnom scenári a zmeny oproti referenčnému scenáru (priemer v období 2011 – 2030, mld. EUR) || 816 || +17 || +19 || +30 || +38 || +59 || +63 || +93

Nákup energií v referenčnom scenári a zmeny oproti referenčnému scenáru (priemer v období 2011 – 2030, mld. EUR) || 1 454 || -26 || -8 || -8 || -18 || -34 || -31 || -23

Čistý dovoz fosílnych palív v referenčnom scenári a zmeny oproti referenčnému scenáru (priemer v období 2011 – 2030, mld. EUR) || 461 || -10 || -2 || -4 || -9 || -20 || -22 || -27

Priemerná cena elektrickej energie[13] (EUR/MWh) || 176 || 174 || 176 || 181 || 179 || 174 || 178 || 196

Cena systému ETS (EUR/t CO2) || 35 || 27 || 35 || 53 || 40 || 22 || 11 || 14

[1]               Pre podrobnejšie informácie pozri správu z roku 2013 o pokroku pri plnení cieľov Kjótskeho protokolu a cieľov stratégie EÚ 2020 [COM(2013) 698].

[2]               Ako sa uvádza v správe Komisie o trhu s uhlíkom, COM(2012) 652.

[3]               Pozri „správu Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“, COM(2013) 175.

[4] Rovnaký metrický systém ako pri cieli úspor energie do roku 2020.

[5] Rozsah odráža jednotlivé scenáre cieľa 40 % emisií skleníkových plynov, pri existencii umožňujúcich podmienok alebo bez nich, s dodatočnými cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie alebo bez nich, s ambicióznymi politikami v oblasti energetickej efektívnosti; okrem nákladov na neužitočnosť a aukcie.

[6]               Pozri napríklad posúdenie vplyvu sprevádzajúce Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, SEC(2011) 288 final.

[7]               Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe energie podľa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie z roku 2009.

[8]               Úspory energie vyhodnotené podľa základných prognóz pre rok 2030, z roku 2007.

[9]               Zníženie nákladov týkajúcich sa poškodenia zdravia v dôsledku zníženia znečisťovania ovzdušia v porovnaní s referenčným scenárom (mld. EUR/rok). Ocenenie vychádza z hodnoty strateného roka života použitej v tematickej stratégii v oblasti znečistenia ovzdušia, v rozsahu od 57 000 EUR do 133 000 EUR za stratený rok života.

[10]             Primárna energia/HDP

[11]             Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe energie v sektore elektrickej energie, vykurovania a chladenia, na základe jednotlivých výpočtov obnoviteľných zdrojov energie podľa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie z roku 2009.

[12]             Investičné výdavky zahŕňajú celkový nákup dopravných prostriedkov pre domácnosti a podniky (vrátane cestnej a necestnej dopravy), ale nezahŕňajú náklady na dopravnú infraštruktúru.

[13]             Priemerná cena elektrickej energie v sektoroch konečného dopytu (EUR/MWh), konštantná hodnota 2010 EUR. V prípade referenčného scenára bola príslušná hodnota 134 EUR/MWh v roku 2010.