DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           Kontext návrhu

Európska spoločnosť starne. Dôchodkové plány na celom území Európskej únie (EÚ) sa musia prispôsobiť, aby sa zabezpečili primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky. Toto nie je jednoduchá záležitosť. Účinné riešenie týchto výziev si vyžaduje úzko koordinovanú činnosť členských štátov. Dosiahne sa to prostredníctvom navrhovanej revízie smernice 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IORP)[1], vďaka ktorej budú tieto inštitúcie lepšie riadené a transparentnejšie a zvýši sa ich cezhraničná aktivita, čím sa posilní vnútorný trh.

V niekoľkých aspektoch je preskúmanie smernice už dávno mešká. Po prvé, v nadväznosti na hospodársku a finančnú krízu sú na ochranu členov a poberateľov dôchodkov, ako aj na uľahčenie bezpečného cezhraničného financovania nevyhnutné vyššie normy správy, v ktorých sa budú odzrkadľovať najlepšie postupy na vnútroštátnej úrovni. Niektoré inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú veľké finančné inštitúcie, ktorých zlyhanie by malo vplyv na finančnú stabilitu, ako aj závažné sociálne dôsledky. Toto je zvlášť dôležité, pretože existuje stále viac zamestnaneckých dôchodkových plánov s definovanými príspevkami (DC). V prípade možného nedostatočného riadenia rizík alebo zlého hospodárenia sú dôchodky členov týchto plánov vystavené riziku.[2]

Po druhé, je potrebné znížiť regulačné rozdiely, prekrývajúce sa požiadavky a  nadmerne zaťažujúce cezhraničné postupy. Z konzultácií Komisie vyplynulo, že ide o jednu z prekážok rozvoja trhov s cezhraničnými zamestnaneckými dôchodkami a odstránenie týchto prekážok by spoločnostiam vrátane MSP a nadnárodných spoločností pomohlo efektívnejšie zorganizovať dôchodkové zabezpečenie na európskej úrovni.[3] Cezhraničné inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ako napríklad celoeurópsky dôchodkový fond pre mobilných výskumných pracovníkov[4] alebo plánovaný cezhraničný plán pre rakúskych zamestnávateľov[5] sú v súčasnosti obmedzené. Je však pravdepodobné, že zvyšujúci sa tlak na sektor zamestnaneckých dôchodkov ešte vzrastie v súvislosti so stále viac obmedzenými verejnými dôchodkovými plánmi a cezhraničné  inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia tak budú mať potenciál na to, aby prebrali zvyšujúci sa podiel zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. V niekoľkých členských štátoch boli naozaj zavedené nové právne predpisy, ktorých cieľom je, aby sa tieto štáty stali miestom voľby cezhraničných inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.[6]

Po tretie, existujú dôkazy o značných rozdieloch v úrovni informácií poskytovaných členom a poberateľom dôchodkových plánov v celej EÚ. Mnohí členovia dôchodkového plánu si neuvedomujú, že ich dôchodkové práva nie sú zaručené a dokonca aj pri ich nadobudnutí by ich inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia mohli znížiť na rozdiel od iných finančných zmlúv.[7] Často si neuvedomujú ani to, že poplatky majú významný vplyv na dôchodkové práva.

Tento návrh vychádza z viacerých iniciatív, ktoré sa začali v minulých rokoch, ako je Biela kniha o dôchodkoch[8] a Zelená kniha o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva.[9] V nadväznosti na posledný uvedený dokument sa revízia smernice zameriava aj na posilnenie schopnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia investovať do aktív s dlhodobým hospodárskym profilom a podporovať financovanie udržateľného rastu v reálnej ekonomike.

Sektor inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sa rozvíja v mnohých členských štátoch, v ktorých zamestnanecké dôchodky doteraz zohrávali obmedzenú úlohu, a to aj zavádzaním regulatočných rámcov. Nezavedenie aktuálneho regulačného rámca EÚ v súčasnosti predstavuje riziko, že členské štáty budú naďalej vyvíjať odlišné riešenia, čím sa zväčší regulačná fragmentácia. Na to, aby sa zlepšenie výkonnosti zamestnaneckých dôchodkov prejavilo, sú okrem toho potrebné dlhé časové obdobia. Nečinnosť by viedla k strate príležitostí z hľadiska úspory nákladov a návratnosti investícií, ako aj k neprimeranému finančnému plánovaniu miliónov Európanov. Neprimerane by sa tým zvýšilo aj zaťaženie pre mladšie generácie a narušila by sa solidarita medzi generáciami.

V rámci tohto návrhu sa neuvažuje o zavedení nových pravidiel platobnej schopnosti, ktoré v žiadnom prípade nie sú relevantné pre plány s definovanými príspevkami. Zo štúdie kvantitatívneho vplyvu[10], ktorú vykonal Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) v roku 2013, vyplynulo, že pred prijatím rozhodnutia o aspektoch platobnej schopnosti je potrebných viac komplexných údajov o týchto aspektoch.

1.1.        Ciele návrhu

Všeobecným cieľom tohto návrhu je uľahčiť rozvoj zamestnaneckých dôchodkových úspor. Bezpečnejšie a efektívnejšie zamestnanecké dôchodky prispejú k primeranosti a udržateľnosti dôchodkov zvýšením príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie k dôchodkovým príjmom. Posilní sa aj úloha inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia ako inštitucionálnych investorov do reálnej ekonomiky EÚ a zvýši sa kapacita európskeho hospodárstva pri smerovaní dlhodobých úspor do investícií podporujúcich rast.

Tento návrh má štyri špecifické ciele: 1) odstrániť zvyšné prudenciálne prekážky pre cezhraničné inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, najmä požadovaním, aby pravidlá týkajúce sa investovania a zverejňovania informácií členom a poberateľom predstavovali pravidlá domovského členského štátu, ako aj objasnením postupov cezhraničných aktivít a jasným definovaním rozsahu pôsobnosti domovského a hostiteľského členského štátu; 2) zaistiť dobrú správu a riadenie rizík; 3) poskytovať členom a poberateľom jasné a relevantné informácie a 4) zabezpečiť, aby orgány dohľadu mali potrebné nástroje na účinný dohľad nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového poistenia.

1.2.        Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Ciele tohto návrhu sú v súlade s politikami a cieľmi, ktoré presadzuje Únia. V zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú opatrenia s cieľom zabezpečiť vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa, ako aj slobody poskytovať služby.

Tento návrh je v súlade s Bielou knihou o dôchodkoch. Zároveň je v súlade so stratégiou Európa 2020, v ktorej sa vyžaduje, aby sa fiškálna konsolidácia a dlhodobá finančná udržateľnosť vyvíjali spolu so štrukturálnou reformou dôchodkových plánov v členských štátoch.[11] Tento návrh je napokon v súlade aj s ostatnými iniciatívami v oblasti finančných služieb, ako je Solventnosť II[12], AIFMD[13] a MiFID II[14]. Ako taký patrí do rozsahu pôsobnosti programu Komisie na vytvorenie silnejšieho finančného sektora na podporu rastu.[15]

Návrh podporuje ľudské práva prostredníctvom ochrany dôchodkového zabezpečenia. Je v súlade s článkom 25 Charty základných práv EÚ, v ktorej sa vyzýva na uznanie a dodržiavanie práv starších osôb na dôstojný život a nezávislosť. Navrhované činnosti by mali pozitívny vplyv na ochranu spotrebiteľa podľa článku 38, a na slobodu podnikania podľa článku 16, najmä zabezpečením vyššej úrovne transparentnosti dôchodkového zabezpečenia, informovaného plánovania osobných finančných rezerv a odchodu do dôchodku, ako aj uľahčením cezhraničného podnikania inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a ich prispievajúcich podnikov. Určité obmedzenia slobody podnikania sa odôvodňujú všeobecným cieľom (článok 16), keďže návrh sa zameriava na zabezpečenie integrity a stability trhu.

2.           Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a posúdenia vplyvu

Tento návrh vychádza z viacerých verejných konzultácií týkajúcich sa požiadaviek na kvantitatívne aspekty, správu a zverejňovanie informácií. Vzhľadom na špecifickú povahu činností inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia boli do konzultácií stále zapojení sociálni partneri (zamestnávatelia a odborové organizácie). V júli 2010 Komisia zorganizovala konzultáciu k svojej Zelenej knihe o dôchodkoch, v ktorej načrtla niekoľko úvah o tomto preskúmaní.[16] Na konzultáciu prišlo takmer 1700 odpovedí z celej EÚ, z toho 350 od členských štátov, národných parlamentov, podnikov a odborových organizácií, občianskej spoločnosti a zástupcov priemyslu.[17]

Pri zohľadnení reakcií týkajúcich sa Zelenej knihy o dôchodkoch útvary Komisie požiadali v apríli 2011 EIOPA, aby poskytol technické poradenstvo o tom, ako zmeniť smernicu. Berúc do úvahy zásadu proporcionality EIOPA odporučil, aby sa rámec správy stanovený v smernici Solventnosť II uplatňoval na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Po uverejnení návrhu týkajúceho sa poradenstva[18] nasledovali rozsiahle konzultácie.[19] Vo februári 2012 EIOPA vydal svoje záverečné odporúčanie, na základe ktorého Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh a služby zorganizovalo výmenu názorov zainteresovaných strán počas verejného prerokovania 1. marca 2012. Útvary Komisie následne vypracovali štúdiu kvantitatívneho vplyvu o kvantitatívnych požiadavkách, ako aj štúdiu o administratívnej záťaži v prípade aspektov týkajúcich sa správy a zverejňovania informácií. Obidve štúdie vychádzali z príspevkov od odvetvia a sociálnych partnerov.

K tomuto návrhu je priložená správa o posúdení vplyvu, v ktorej sa zohľadňuje viacero politických a čiastkových možností.  Správa bola po prvýkrát predložená výboru na posudzovanie vplyvu 4. septembra 2013. Výbor požiadal o opätovné predloženie dodatočných informácií o názoroch rôznych skupín zainteresovaných strán, vymedzení problému, aspektoch subsidiarity a proporcionality, možnostiach a očakávaných vplyvoch. Správa bola zodpovedajúcim spôsobom prepracovaná, pričom sa urobili tieto hlavné zmeny: i) komplexnejší opis názorov členských štátov a rôznych kategórií zainteresovaných strán; ii) podrobnejšie vysvetlenie problémov, ktoré má riešiť navrhované opatrenie; iii) pokiaľ ide o subsidiaritu, podrobnejší opis veci s dôvodmi na opatrenie EÚ; iv) objasnenie, že sa nenavrhuje ďalšie zosúladenie podávania správ orgánom dohľadu; v) nový oddiel o vplyve iniciatívy na malé a stredné podniky (MSP) a vi) podrobnejší opis predpokladov použitých pri výpočte očakávaných prínosov a nákladov jednotlivých možností. Posúdenie vplyvu bolo znovu predložené 16. októbra 2013. Dňa 6. novembra výbor konštatoval, že  nemôže vydať kladné stanovisko a požiadal o niekoľko ďalších zmien.

3.           Právne prvky návrhu

3.1.        Právny základ

Týmto návrhom sa prepracúva znenie smernice 2003/41/ES. Súčasne sa ním smernica mení a kodifikujú sa jej nezmenené ustanovenia. Právnymi základmi smernice 2003/41/ES sú bývalý článok 47 ods. 2 a články 55 a 95 Zmluvy o ES (v súčasnosti články 53, 62 a článok 114 ods. 1 ZFEÚ).

Návrh zachováva právne základy smernice. Jeho cieľom je vytvoriť vnútorný trh prostredníctvom slobody poskytovať služby a slobody usadiť sa, a to regulovaním začatia a vykonávania činností samostatne zárobkovo činných osôb a zabezpečovaním vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov.

Smernicou 2003/41/ES sa regulujú oblasti, ako sú podmienky prevádzky inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia, vrátane spoločného prístupu k registrácii alebo povoleniu, pravidlá a postupy, ktoré sa majú dodržiavať ak chcú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia ponúkať svoje služby v iných členských štátoch, kvantitatívne pravidlá platobnej schopnosti, investičné pravidlá na základe zásady obozretnosti, požiadavky na účinné riadenie vrátane požiadaviek spôsobilosti a vhodnosti, používanie vnútorného auditu a poistno-matematických služieb, požiadavky rizikového manažmentu, používanie depozitárov, informácie, ktoré majú byť zverejnené členom a poberateľom, ako aj právomoci dohľadu a povinnosti týkajúce sa podávania správ.

Tento návrh ďalej vychádza z týchto prvkov. Pokiaľ ide o informácie, ktoré majú zverejniť inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, zavádza sa napríklad celoeurópsky výkaz dôchodkových dávok. So zreteľom na účinné riadenie inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia sa stanovujú podrobnejšie pravidlá týkajúce sa spôsobilosti a vhodnosti, ako aj kľúčových funkcií vrátane riadenia rizík. Návrh sa takisto zameriava na uľahčenie cezhraničnej aktivity.

Tieto dva ciele smernice 2003/41/ES sú zachované. Ani jeden z týchto cieľov nie je sekundárny alebo nepriamy vo vzťahu k druhému cieľu. Napríklad profesionalizáciou riadenia inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vymedzením úloh a zodpovedností kľúčového riadiaceho personálu a zavedením progresívneho vlastného posudzovania rizika sa posilňuje ochrana spotrebiteľa. Lepšie informácie prostredníctvom výkazu dôchodkových dávok naopak členov a poberateľov oprávňujú na to, aby vo väčšej miere brali na zodpovednosť manažment inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Vyššia úroveň harmonizácie týchto požiadaviek zjednodušuje cezhraničné aktivity znížením transakčných nákladov a stimulovaním trhovej inovácie.

3.2.        Subsidiarita a proporcionalita

Opatrenie na úrovni EÚ v tejto oblasti má pridanú hodnotu, pretože činnosťou samotných členských štátov: i) sa neodstránia prekážky pre cezhraničné aktivity inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia, ii) sa nezabezpečí vyššia minimálna úroveň ochrany spotrebiteľa v celej EÚ, iii) sa nedosiahnu úspory z rozsahu, diverzifikácia rizík a inovácie spojené s cezhraničnou aktivitou, iv) sa nepredíde regulačnej arbitráži medzi sektormi finančných služieb; v) sa nepredíde regulačnej arbitráži medzi členskými štátmi a VI) sa nezohľadnia záujmy cezhraničných pracovníkov.

Podľa navrhovaného postupu členské štáty nesú plnú zodpovednosť za organizáciu svojich dôchodkových plánov. Revíziou sa táto výsada nespochybní. Revízia nezahŕňa ani otázky, ktoré sa týkajú vnútroštátnych sociálneho a pracovného, daňového alebo zmluvného práva.

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ). Prostredníctvom vybraných možností politiky sa usiluje nájsť rovnováhu medzi verejným záujmom, ochranou členov a poberateľov, ako aj nákladmi, ktoré vznikajú inštitúciám, prispievajúcim podnikom a orgánom dohľadu. Možnosti boli starostlivo zvážené, vypracované ako minimálne normy a prispôsobené s cieľom zohľadniť rôzne podnikateľské modely. To je vo všeobecnosti dôvod, prečo návrh podporí zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie.

3.3.        Odkazy na iné smernice

Tento návrh je prepracovaným znením a týka sa smerníc 2003/41/ES, 2009/138/ES, 2010/78/EÚ[20], 2011/61/EÚ a 2013/14/EÚ[21]. Smernica 2003/41/ES sa touto smernicou zrušuje.

3.4.        Podrobné vysvetlenie návrhu

Keďže ide o prepracované znenie smernice 2003/41/ES, ďalej uvedené podrobné vysvetlenie sa zameriava iba na nové ustanovenia alebo ustanovenia, ktoré sa majú zmeniť.

Hlava I – VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 6 už zahŕňa nové a/alebo objasnené vymedzenie pojmov „prispievajúci podnik“, „domovský členský štát“, „hostiteľský členský štát“, „prevádzajúca inštitúcia“, „prijímajúca inštitúcia“, „regulovaný trh“, „multilaterálny obchodný systém“, „organizovaný obchodný systém“, „trvalý nosič“ a kľúčové funkcie.

V článku 9 v spojení s článkom 10 sa už viac neuvádzajú podmienky fungovania osobitne, členským štátom sa však zveruje povinnosť zabezpečiť, aby každá inštitúcia bola registrovaná alebo mala povolenie a aby mala správne vytvorené pravidlá dôchodkového plánu.

Článok 12 je zmenený tromi spôsobmi. Po prvé, špecifikuje sa v ňom, že inštitúcia vykonáva cezhraničnú aktivitu, keď vedie dôchodkový plán, ktorý je predmetom sociálneho a pracovného práva iného členského štátu a to aj v situáciách, keď sa inštitúcia a prispievajúci podnik nachádzajú v tom istom členskom štáte[22]. Po druhé, v odseku 4 sa vyžaduje odôvodnené rozhodnutie príslušného orgánu domovského členského štátu, ak by orgán dohľadu zakázal cezhraničnú aktivitu. Okrem toho, ak príslušný orgán domovského členského štátu neinformuje príslušný orgán hostiteľského členského štátu, oznámi dôvody svojho odmietnutia. Po tretie, hostiteľský členský štát viac nesmie ukladať ďalšie informačné požiadavky inštitúciám, ktoré vykonávajú cezhraničné aktivity. Dôvodom je skutočnosť, že v návrhu sa zavádza štandardizovaný výkaz dôchodkových dávok (pozri články 40 až 54).

V článku 13 sa stanovujú nové pravidlá týkajúce sa cezhraničného prevodu dôchodkových plánov, ktoré musia podliehať  predchádzajúcemu povoleniu vydanému príslušným orgánom domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie. Pokiaľ sa vo vnútroštátnych sociálnom a pracovnom práve týkajúcom sa organizovania dôchodkových plánov nestanovuje inak, prevod a jeho podmienky podliehajú predchádzajúcemu schváleniu členmi a poberateľmi alebo, ak je to vhodné, ich zástupcami. Článok 13 obsahuje aj pravidlá výmeny informácií o uplatniteľnom sociálnom a pracovnom práve, podľa ktorého sa dôchodkový plán musí prevádzkovať. Ak by prijímajúca inštitúcia po prevode vykonávala cezhraničnú aktivitu, uplatňuje sa článok 12 ods. 8 a 9. Inštitúcia bude viesť dôchodkový plán v súlade so sociálnym a pracovným právom hostiteľského členského štátu[23], takže sa nezmení úroveň ochrany členov a poberateľov, ktorých sa týka prevod.

Hlava II – KVANTITATÍVNE POŽIADAVKY

Článok 20 o pravidlách investovania sa upravuje tromi spôsobmi. Po prvé, hostiteľský členský štát nesmie inštitúciám vykonávajúcim cezhraničné aktivity uložiť žiadne ďalšie investičné pravidlá. Tým sa uľahčí organizácia správy investícií, predovšetkým pre plány s definovanými príspevkami. Neoslabí sa tým ochrana členov a poberateľov, pretože to je spojené s posilnenými pravidlami správy a dohľadu. Po druhé, článok 20 ods. 6 písm. a) bol aktualizovaný tak, aby sa v ňom zohľadnila terminológia použitá v nariadení (EÚ) č..../... [MiFIR]. Po tretie, problematický pojem „trhy rizikového kapitálu“ [článok 20 ods. 6 písm. c)] sa v ňom nahrádza pojmom, v ktorom sa lepšie odráža pôvodný zmysel tohto ustanovenia, a najmä to, že členské štáty nemôžu obmedzovať inštitúcie pri investovaní do dlhodobých nástrojov, s ktorými sa neobchoduje na regulovaných trhoch. Pravidlá investovania by okrem toho nemali obmedzovať investície do nekótovaných aktív, ktorými sa financujú nízkouhlíkové projekty infraštruktúry a projekty infraštruktúry odolné voči zmene klímy.

Ďalšia harmonizácia pravidiel týkajúcich sa situácie finančnej platobnej schopnosti inštitúcie sa nenavrhuje.

Hlava III – PODMIENKY VYKONÁVANIA ČINNOSTI

V prípade malých inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sa v návrhu zachováva možnosť pre členské štáty vylúčiť inštitúcie spravujúce dôchodkové plány, ktoré majú spolu menej než 100 členov. V prípade ostatných inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia špecifické opatrenia, napríklad o kľúčových funkciách a hodnotení rizík, zabezpečujú, aby boli požiadavky správy primerané.

KAPITOLA 1 – Systém správy

Okrem článkov 31 a 32 (pôvodné články 10 a 12) je táto hlava smernice nová a stanovujú sa v nej nové podrobné požiadavky týkajúce sa správy inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia.

V článku 21 sa stanovuje, že za dodržiavanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých podľa tejto smernice je definitívne zodpovedný správny a riadiaci orgán alebo orgán dohľadu inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Pravidlami správy inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia nie je dotknutá úloha sociálnych partnerov pri ich riadení.

V článku 22 sa stanovuje, že inštitúcie musia zaviesť účinný systém správy, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie ich činností. Tento systém musí byť primeraný povahe, rozsahu a zložitosti činnosti inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia tak, aby sa zabezpečilo, že požiadavky na správu nebudú príliš zaťažujúce napríklad pre malé inštitúcie.

V článku 23 sa vyžaduje, aby inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia zabezpečili, aby všetky osoby, ktoré skutočne riadia uvedené inštitúcie alebo majú kľúčové funkcie, mali odbornú kvalifikáciu, vedomosti a skúsenosti, ktoré sú primerané na to, aby im umožnili správne a obozretné riadenie inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia alebo riadne vykonávanie ich kľúčových funkcií (spôsobilosť), a aby mali dobrú povesť a boli bezúhonné (vhodnosť).

V článku 24 sa stanovuje, že inštitúcie musia mať zdravú politiku odmeňovania a že táto politika sa má zverejniť. V článku sa takisto navrhuje, aby bola Komisia poverená prijatím delegovaného aktu.

V článku 25 sa stanovujú všeobecné zásady týkajúce sa kľúčových funkcií. Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia môžu povoliť, aby jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávali viac ako jednu kľúčovú funkciu, funkciu riadenia rizík musia však vždy prideliť inej osobe alebo organizačnej jednotke, ako je tá, ktorá má funkciu vnútorného auditu.

V článku 26 sa uvádza, že inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia musia zaviesť účinný systém riadenia rizík, ktorý je potrebný na identifikáciu, monitorovanie, riadenie a priebežné oznamovanie všetkých rizík,  ktorým sú alebo ktorým by mohli byť vystavené, a ich vzájomných závislostí vrátane rizík týkajúcich sa  činností, ktoré boli outsourcované alebo následne opätovne outsourcované. Riadenie rizík by malo byť primerané veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie.

V článku 27 sa stanovuje účinná funkcia vnútorného auditu, ktorý hodnotí primeranosť a účinnosť systému vnútornej kontroly a ostatných prvkov jeho systému správy vrátane outsourcovaných alebo následne opätovne outsourcovaných činností. Funkciu vnútorného auditu má prevziať aspoň jedna nezávislá osoba v rámci inštitúcie alebo mimo nej.

V článku 28 sa vyžaduje účinná poistno-matematická funkcia s cieľom koordinovať a dohliadať nad výpočtom technických rezerv, ako aj posúdiť vhodnosť metodík a použitých podkladových modelov, ak členovia a poberatelia neznášajú všetky riziká.

V článku 29 sa stanovuje, že inštitúcie musia vypracúvať hodnotenie rizík pre dôchodky pravidelne a bezodkladne po každej významnej zmene v rizikovom profile inštitúcie. V hodnotení sa musí preukázať zlučiteľnosť počtu prvkov v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami. Hodnotenie by malo zahŕňať nové alebo vznikajúce riziká týkajúce sa zmeny klímy, využívania zdrojov a životného prostredia. Hodnotenie rizika pre dôchodky by malo byť primerané veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie.

V článku 30 sa navrhuje, aby Komisia prijala delegovaný akt týkajúci sa hodnotenia rizík pre dôchodky.

KAPITOLA 2 – Outsourcing a riadenie investícií

V článku 33 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa uzatvárania zmlúv s tretími stranami (outsourcing) vrátane opätovne outsourcovaných činností.

KAPITOLA 3 – Depozitár

V článkoch 35 až 37 sa stanovuje, že inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia musia vymenovať jediného depozitára povereného povinnosťami úschovy aktív a dohľadu, ak členovia a poberatelia v plnej miere znášajú investičné riziko.

Hlava IV — INFORMÁCIE, KTORÉ JE POTREBNÉ POSKYTNÚŤ BUDÚCIM ČLENOM, ČLENOM A POBERATEĽOM

KAPITOLA 1 – Všeobecné ustanovenia

V tejto kapitole sa uvádzajú podrobné informácie, ktoré sa majú poskytovať členom, budúcim členom a po odchode do dôchodku poberateľom na základe bývalého článku 11.

V článku 38 sa stanovuje všeobecná zásada týkajúca sa zverejňovania informácií.

V článku 39 sa stanovuje druh informácií, ktoré musia dostať členovia (a poberatelia), ako sú práva a povinnosti strán, riziká a investičné možnosti a či sú tieto investičné možnosti štandardné alebo nie. Podmienky konkrétneho dôchodkového plánu sa musia uverejniť na webovej stránke príslušnej inštitúcie.

V článku 40 sa inštitúciám zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia ukladá povinnosť, aby každých dvanásť mesiacov  poskytli jednotlivým osobám čo najzrozumiteľnejším spôsobom výkaz dôchodkových dávok („VDD“), ktorý zároveň predstavuje základné informácie zadávané prípadnej službe vysledovania dôchodkov, ktorá sa opisuje v Bielej knihe o dôchodkoch.[24] Ak už členské štáty poskytli osobám komplexné informácie zahŕňajúce jeden alebo viac dôchodkových pilierov, zachovajú si flexibilitu pri navrhovaní svojich dôchodkových informačných systémov, ak  spĺňajú požiadavky tohto návrhu.

KAPITOLA 2 – Výkaz o dôchodkových dávkach

V článkoch 40 až 44 sa stanovujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa výkazu dôchodkových dávok, ktorý je určený pre aktívnych členov dôchodkového plánu. Koncepcia výkazu dôchodkových dávok vychádza z poradenstva EIOPA Európskej komisii k preskúmaniu smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, čerpá z najlepších vnútroštátnych postupov v niekoľkých členských štátoch a z medzinárodnej práce OECD[25]. Výkaz dôchodkových dávok zabezpečuje porovnateľnosť s informáciami požadovanými na základe právnych predpisov v iných finančných sektoroch, ako je kľúčový investorský dokument pre otvorené investičné fondy (PKIPCP), pričom zohľadňuje osobitosti sektora zamestnaneckých dôchodkov. Výkaz dôchodkových dávok okrem toho ponecháva členským štátom dostatočné možnosti na to, aby zaviedli špecifickejšie požiadavky a integrované systémy umožňujúce porovnateľnosť medzi rôznymi piliermi dôchodkového plánu.

Štandardizácia výkazu dôchodkových dávok by mala umožniť automatizáciu pravidelného vypracúvania výkazu dôchodkových dávok a jeho potenciálneho outsourcingu, čím by sa náklady udržali na nízkej úrovni, a to predovšetkým pre menšie inštitúcie.

V článkoch 46 až 53 sa stanovujú položky z výkazu dôchodkových dávok, ktoré sa interpretujú spolu s článkom 45. Ide o tieto prvky:

· osobné údaje držiteľa,

· identifikácia inštitúcie,

· záruky,

· bilancia, príspevky a náklady,

·  dôchodkové prognózy,

· investičný profil,

· minulé výsledky a

· doplňujúce informácie.

V článku 54 sa navrhuje splnomocniť Komisiu na prijatie delegovaného aktu týkajúceho sa výkazu dôchodkových dávok.

KAPITOLA 3 – Iné informácie a dokumenty, ktoré sa majú poskytovať

Táto kapitola sa týka informácií, ktoré by sa mali poskytovať prostredníctvom inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia členom a poberateľom v rôznych štádiách dôchodku, ako napríklad tesne pred priznaním dôchodku, tesne pred odchodom do dôchodku alebo v štádiu počas vyplácania dôchodku.

V článku 55 sa pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia stanovujú osobitné pravidlá s cieľom poskytovať informácie budúcim členom pred pristúpením do dôchodkového plánu v rámci inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

V článku 56 sa stanovujú informácie, ktoré sa majú poskytovať členom pred odchodom do dôchodku. Tieto informácie by sa mali poskytnúť nad rámec výkazu dôchodkových dávok najmenej dva roky pred odchodom do dôchodku, či je vopred určený, alebo nie.

V článku 57 sú podrobne uvedené informácie, ktoré sa majú poskytovať poberateľom v štádiu počas vyplácania dôchodku. Tieto informácie poberateľom by mali nahradiť výkaz dôchodkových dávok.

V článku 58 sa stanovujú informácie, ktoré sa majú poskytovať na žiadosť členov a poberateľov.

Hlava V – PRUDENCIÁLNY DOHĽAD

KAPITOLA 1 – Všeobecné pravidlá prudenciálneho dohľadu

V článku 59 sa navrhuje ochrana členov a poberateľov dôchodkového plánu ako hlavný cieľ prudenciálneho dohľadu.

V článku 60 sa vymedzuje, ktoré oblasti sa považujú za súčasť prudenciálneho dohľadu v súvislosti s touto smernicou. V tomto článku sa odstraňuje právna neistota pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia spôsobená rozdielmi v rozsahu prudenciálnej regulácie členských štátov.

V článku 61 sa stanovujú všeobecné zásady týkajúce sa prudenciálneho dohľadu. Stanovuje sa v ňom napríklad, že príslušný orgán domovského členského štátu má výhradnú zodpovednosť za prudenciálny dohľad nad všetkými inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré majú povolenie alebo sú registrované v jeho jurisdikcii. V tomto článku sa ďalej stanovuje zásada, že dohľad nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia musí byť založený na perspektívnom prístupe vychádzajúcom z rizík, ako aj včasný a primeraný.

V článku 63 sa zavádza proces preskúmania orgánmi dohľadu, ktorého cieľom je u inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia identifikovať finančné, organizačné alebo iné vlastnosti, ktoré by mohli viesť k ich rizikovejšiemu profilu.

V článku 64 sa zabezpečuje, aby všetky nové požiadavky zavedené týmto návrhom boli zohľadnené v právomoci udelenej príslušným orgánom, pokiaľ ide o poskytovanie informácií.

V článku 65 sa stanovuje, že je potrebné, aby príslušné orgány vykonávali svoje úlohy transparentne a zodpovedne.

KAPITOLA 2 – Služobné tajomstvo a výmena informácií

V ustanoveniach článkov 66 až 71 sa stanovujú podmienky na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi a subjektmi, ktoré pomáhajú posilňovať stabilitu finančného systému.

Hlava VI – ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

V článkoch 73 až 81 sa stanovuje spolupráca a oznamovacie povinnosti, ako aj podmienky týkajúce sa spracúvania osobných údajov. Články zahŕňajú hodnotenie a preskúmanie smernice, zmenu smernice 2009/138/ES Solventnosť II, termín vykonania smernice, zrušenia a adresátov smernice.

4.           Vplyv na rozpočet

Osobitný vplyv na rozpočet je stanovený v legislatívnom finančnom výkaze a týka sa úloh pridelených EIOPA.

ê 2003/41/ES

2014/0091 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva fungovaní Európskej únie, najmä na jej článkyok 5347 ods. 2, a 62článok 55 a článok 11495 ods. 1

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

ò nový

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

ê 2003/41/ES

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

ò nový

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

ê 2003/41/ES

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom stanoveným v článku 251 zmluvy[3],

keďže:

ò nový

(1)       Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES[26] bola opakovane podstatným spôsobom zmenená[27]. Vzhľadom na nové zmeny by sa v záujme prehľadnosti mala táto smernica prepracovať.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 1

skutočný vnútorný trh pre finančné služby je kľúčom pre zvyšovanie hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných príležitostí v spoločenstve;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 2 (prispôsobené)

ð nový

(2)       dosiahli významné výsledky pri vytváraní tohto Vvnútornýého trhu, ð by mal umožniť ï ktoré umožňujú finančným inštitúciám fungovať v iných členských štátoch a ktoré zabezpečiťujú vysokú úroveň ochrany ð členov a poberateľov zamestnaneckých dôchodkových plánov ï finančných služieb pre spotrebiteľov.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 4 (prispôsobené)

V oznámení Komisie s názvom „Vykonávanie rámca pre finančné trhy: akčný plán“ sa určuje súbor krokov, ktoré sú potrebné na to, aby sa dokončil vnútorný trh pre finančné služby, a Európska Rada, na svojom zasadnutí v Lisabone 23. a 24. marca 2000 vyzvala na implementáciu tohto akčného plánu do roku 2005.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 4 (prispôsobené)

akčný plán pre finančné služby zdôrazňuje ako naliehavú prioritu potrebu vypracovať smernicu o obozretnom dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, keďže tieto inštitúcie sú významnými finančnými inštitúciami, ktoré majú kľúčovú úlohu pri zaistení integrácie, efektívnosti a likvidity finančných trhov, no nepodliehajú koherentnému právnemu rámcu spoločenstva, ktorý by im umožňoval naplno využívať výhody vnútorného trhu,

ò nový

(3)       Smernica 2003/41/ES predstavovala prvý legislatívny krok na ceste k vnútornému trhu so zamestnaneckými dôchodkovými plánmi organizovanými v európskom rozsahu. Skutočný vnútorný trh so zamestnaneckými dôchodkovými plánmi zostáva rozhodujúcim faktorom pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európskej únii, ako aj pre riešenie problému starnutia európskej spoločnosti. Uvedená smernica z roku 2003 nebola podstatne zmenená tak, aby zaviedla moderný systém riadenia rizík aj pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 5 (prispôsobené)

ð nový

(4)       ð Je potrebné prijať opatrenie s cieľom dosiahnuť ďalší rozvoj doplnkového súkromného dôchodkového sporenia, ako sú zamestnanecké dôchodky. Je to dôležité, keďže systémy sociálneho zabezpečenia sa dostávajú pod rastúci tlak, čo znamená, že občania sa v budúcnosti budú stále viac spoliehať na zamestnanecké dôchodky ako doplnok verejných dôchodkových plánov. ï pretože systémy sociálneho zabezpečenia prechádzajú zvyšujúcim sa tlakom, na zamestnanecké dôchodky sa bude v budúcnosti stále viac a viac spoliehať ako na doplnok, preto by sa Mmali by sa pripraviť zamestnanecké dôchodky, no bez toho, aby sa spochybňoval význam dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o istú, trvalú a účinnú sociálnu ochranu, ktorá by mala zaručiť slušný životný štandard v starobe a preto by mala byť ústredným bodom cieľa posilniť európsky sociálny model.;

ò nový

(5)       Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo podnikať a právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov predovšetkým zabezpečovaním vyššej úrovne transparentnosti dôchodkového zabezpečenia, informovaného finančného plánovania osobných finančných rezerv a odchodu do dôchodku, ako aj uľahčenia cezhraničných aktivít inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a podnikov. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(6)       Napriek nadobudnutiu účinnosti smernice 2003/41/ES naďalej pretrvávajú dôležité prudenciálne prekážky, z dôvodu ktorých je pre inštitúcie vedenie cezhraničných dôchodkových plánov príliš drahé. Okrem toho je potrebné zvýšiť súčasnú minimálnu úroveň ochrany členov a poberateľov. Je to o to dôležitejšie, že sa značne zvýšil počet Európanov, ktorí sa spoliehajú na dôchodkové plány, ktoré presúvajú dlhovekosť a trhové riziká z inštitúcie alebo podniku, ktorý ponúka zamestnanecký dôchodkový plán („prispievajúci podnik“), na jednotlivé osoby. Okrem toho je potrebné zvýšiť súčasnú minimálnu úroveň informovanosti členov a poberateľov. Tento vývoj si vyžaduje zmenu smernice.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 7 (prispôsobené)

(7)       pravidlá obozretnosti Ö Prudenciálne pravidlá Õ stanovené v tejto smernici sú určené na zaručenie vysokého stupňa bezpečnosti pre budúcich dôchodcov uložením prísnych štandardov dohľadu a na uvoľnvyčistenie cesty pre efektívne spravovanie systémov zamestnaneckých dôchodkových Ö plánov Õ.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 8 (prispôsobené)

(8)       Iinštitúcie, ktoré sú úplne oddelené od akéhokoľvek sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ a ktoré fungujú na základe prostriedkov z fondov na jediný účel, ktorým je poskytovanie dôchodkov, by mali mať slobodu poskytovania služieb a slobodu investovania, podliehajúc iba koordinovaným Ö prudenciálnym Õ požiadavkám obozretnosti, bez ohľadu na to, či tieto inštitúcie sú považované za právnické osoby.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 9 (prispôsobené)

(9)       Vv súlade so zásadou subsidiarity členské štáty by si mali ponechať plnú zodpovednosť za organizovanie svojich dôchodkových systémov Ö plánov Õ aj za rozhodovanie o úlohe každého z troch "pilierov" dôchodkového systému Ö plánu Õ v jednotlivých členských štátoch.; Vv súvislosti s druhým pilierom by si mali tiež ponechať plnú zodpovednosť za úlohu a funkcie rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú zamestnanecké dôchodky, ako sú celoodvetvové dôchodkové fondy jednotlivých odvetví priemyslu, dôchodkové fondy spoločností a životné poisťovne; zámerom tejto smernice nie je spochybniť túto výsadu.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 10

(10)     Vvnútroštátne predpisy týkajúce sa účasti samostatne zárobkovo činných osôb v inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú rôzne; v niektorých členských štátoch inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia môžu fungovať na základe dohôd s odvetvím alebo skupinami odvetví, ktorých členovia konajú z pozície samostatne zárobkovo činných osôb alebo priamo so samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami.; Vv niektorých členských štátoch sa samostatne zárobkovo činná osoba môže stať aj členom inštitúcie, ak táto samostatne zárobkovo činná osoba koná ako zamestnávateľ alebo poskytuje subjektu svoje profesionálne služby.; Vv niektorých členských štátoch sa samostatne zárobkovo činné osoby sa nemôžu prihlásiť do inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ nie sú splnené určité požiadavky, vrátane tých, ktoré ukladá sociálne a pracovné právo.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 11

(11)     Iinštitúcie spravujúce systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú už koordinované na úrovni spoločenstvaÚnie, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Mmala by sa však vziať do úvahy osobitosť inštitúcií, ktoré v jednom členskom štáte spravujú systémy sociálneho aj zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 12 (prispôsobené)

(12)     Ffinančné inštitúcie, ktoré už využívajú právny rámec spoločenstvaÚnie  by vo všeobecnosti mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.; Kkeďže však aj tieto inštitúcie môžu v niektorých prípadoch ponúkať služby v súvislosti so zamestnaneckými dôchodkami, je dôležité zabezpečiť, aby táto smernica neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže.; Takýmto narušeniam sa je možnoé vyhnúť sa takýmto narušeniam tak, že sa uplatnia Ö prudenciálne Õ požiadavky obozretnosti tejto smernice na podnikanie v oblasti zamestnaneckých dôchodkov životných poisťovní.; Komisia by mala tiež starostlivo monitorovať situáciu na trhu zamestnaneckých dôchodkov a posúdiť možnosť rozšírenia dobrovoľného uplatnenia tejto smernice na ostatné regulované finančné inštitúcie.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 13

(13)     Ppri zameraní sa na zabezpečenie finančnej istoty v dôchodku, dávky, ktoré vyplácajú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, by, vo všeobecnosti, mali zabezpečiť výplatu celoživotného dôchodku.; Mmali by sa umožniť aj platby za dočasné obdobie alebo jednorazové sumy.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 14 (prispôsobené)

(14)     Jje dôležité zabezpečiť, aby sa starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím nedostali do rizika chudoby a mohli mať slušnúý životnúý úroveňštandard. Dôležitým aspektom boja proti chudobe a neistote medzi staršími ľuďmi je primerané pokrytie biometrických rizík v ustanoveniach o zamestnaneckých dôchodkoch.; Ppri stanovovaní dôchodkového systému Ö plánu Õ by zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia by mali zvážiť možnosť dôchodkového systému Ö plánu Õ vrátane zabezpečenia pokrytia rizika dlhovekosti a rizík zdravotného postihnutia z povolania ako aj zabezpečenie pozostalých rodinných príslušníkov.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 15 (prispôsobené)

(15)     Pposkytnutie možnosti členským štátom vylúčiť z rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych vykonávacích predpisov inštitúcie spravujúce systémy Ö dôchodkové plány Õ, ktoré majú spolu celkovo menej než 100 členov, môže v niektorých členských štátoch uľahčiť dohľad, bez toho, aby sa porušilo riadne fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti; no týmto by sa nemalo porušiť právo takýchto inštitúcií menovať pre spravovanie svojho investičného portfólia a úschovu svojich aktív správcov a uschovávateľov usadených v inom členskom štáte a náležite oprávnených.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 16 (prispôsobené)

(16)     Iinštitúcie ako napríklad „"Unterstützungskassen“"“ v Nemecku, kde členovia nemajú žiadne zákonné práva na dávky v určitej výške a kde sú ich záujmy chránené povinným zákonným poistením proti insolventnosti Ö platobnej neschopnosti Õ, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 17

(17)     Aaby sa ochránili členovia a poberatelia, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by mali obmedziť svoje činnosti na tie činnosti a na tie z nich vyplývajúce činnosti, ktoré sú uvedené v tejto smernici.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 18 (prispôsobené)

(18)     Vv prípade konkurzu sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ, člen čelí riziku straty svojej práce aj svojich získaných dôchodkových práv.; Ppreto je potrebné zabezpečiť jasné oddelenie medzi týmto subjektom Ö podnikom Õ a inštitúciou a stanovenie minimálnych Ö prudenciálnych Õ štandardov obozretnosti na ochranu členov.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 19

(19)     Iinštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia fungujú a sú pod dohľadom v jednotlivých členských štátoch s výraznými rozdielmi.; Vv niektorých členských štátoch sa dohľad môže vykonávať nielen nad inštitúciou samotnou ale aj nad subjektmi alebo spoločnosťami, ktoré sú oprávnené spravovať tieto inštitúcie.; Ččlenské štáty by mali vedieť vziať túto osobitosť do úvahy, pokiaľ sú účinne splnené požiadavky stanovené v tejto smernici.; Ččlenské štáty by mali umožniť aj poisťovniam a iným finančným subjektom spravovať inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 20 (prispôsobené)

(20)     Iinštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú poskytovateľmi finančných služieb a nesú veľkú zodpovednosť za poskytovanie zamestnaneckých dôchodkov a preto by mali spĺňať určité minimálne Ö prudenciálne Õ štandardy obozretnosti vzhľadom na svoje činnosti a podmienky fungovania.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 21 (prispôsobené)

(21)     Vveľký počet inštitúcií v určitých členských štátoch znamená, že je potrebné pragmatické riešenie týkajúce sa predchádzajúceho poskytnutia povolenia inštitúciám; no ak chce inštitúcia spravovať systém Ö dôchodkový plán Õ v inom členskom štáte, malo by sa vopred vyžadovať oprávnenie, ktoré poskytuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 36 (prispôsobené)

ð nový

(22)     Bbez toho, aby bolo dotknutéá vnútroštátnea sociálnea a pracovnéá právo legislatíva týkajúce sao organizovaniaí dôchodkových systémov Ö plánov Õ vrátane povinného členstva a výsledkov dohôd kolektívneho vyjednávania, inštitúcie by mali mať možnosť poskytovať svoje služby v iných členských štátoch ð po udelení povolenia od príslušného orgánu domovského členského štátu inštitúcie ï .; Mmali by mať povolené prijať sponzorstvo Ö príspevky od Õ subjektov eÖ podnikov Õ nachádzajúcich sa v iných ð ktoromkoľvek ï členskomých štáteoch a viesť dôchodkové systémy s členmi vo viac než jednom členskom štáte.; Ttoto by potenciálne viedlo k výrazným úsporám zo zvýšenej výroby Ö z rozsahu Õ pre tieto inštitúcie, zlepšila by sa týmo konkurencieschopnosť priemyslu Úniespoločenstva a uľahčila by sa o mobilitau pracovných síl.; toto si vyžaduje vzájomné uznávanie štandardov obozretnosti; na riadne presadzovanie týchto štandardov obozretnosti by mali dohliadať príslušné orgány domovského členského štátu, pokiaľ nie je stanovené inak;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 37

ð nový

(23)     Vvýkon práva inštitúcie v jednom členskom štáte spravovať systém zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré bolo zmluvne uzatvorené v inom členskom štáte, by mal plne ršpektovať ustanovenia sociálneho a pracovného práva platného v hostiteľskom členskom štáte, pokiaľ sa to týka zamestnaneckých dôchodkov, napríklad definovanie a výplata dôchodkových dávok a podmienky prevoditeľnostiť dôchodkových práv. ð S cieľom zaistiť právnu istotu pre cezhraničné aktivity inštitúcií by sa mal objasniť rozsah pôsobnosti prudenciálnych pravidiel. ï

ò nový

(24)     Inštitúcie by mali byť schopné presunúť dôchodkové plány do iných cezhraničných inštitúcií v rámci Únie s cieľom uľahčiť organizáciu zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie iba na základe povolenia od príslušného orgánu domovského členského štátu inštitúcie prijímajúcej systém dôchodkového zabezpečenia („prijímajúca inštitúcia“). Pokiaľ sa vo vnútroštátnom sociálnom a pracovnom práve o dôchodkových plánoch nestanovuje inak, prevod a jeho podmienky by mali podliehať predchádzajúcemu schváleniu členmi a poberateľmi alebo prípadne ich zástupcami.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 26 (prispôsobené)

(25)     Oobozretný výpočet poistných Ö technických Õ rezerv je základnou podmienkou na zabezpečenie splnenia povinností vyplácať dôchodky.; poistné Ö Technické Õ rezervy by sa mali vypočítať podľa uznávaných metód poistnej matematiky a mali by ich overiť kvalifikované osoby.; Nnajvyššie úrokové sadzby by sa mali zvoliť obozretne podľa príslušných vnútroštátnych pravidiel.; Nnajmenšia výška poistných Ö technických Õ rezerv by mala stačiť na pokračujúce vyplácanie dôchodkov, ktoré sa už vyplácajú poberateľom, a mali by sa do nej premietnuť aj záväzky vznikajúce z nadobudnutých dôchodkových práv členov.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 27 (prispôsobené)

(26)     Rriziká pokryté inštitúciami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia.; Ddomovské členské štáty by preto mali mať možnosť vypočítať poistné Ö technické Õ rezervy podľa ďalších a podrobnejších pravidiel než sú tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 28 (prispôsobené)

(27)     Ddostatočné a primerané aktíva na pokrytie poistných Ö technických Õ rezerv chránia záujmy členov a poberateľov dôchodkového systému Ö plánu Õ , ak sa sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci podnik Õ stane insolventným.; Nnajmä v prípadoch cezhraničnej aktivity si vzájomné uznávanie zásad dohľadu uplatňovaných v členských štátoch vyžaduje neustále úplnée financovanie poistných Ö technických Õ rezerv.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 29

(28)     Aak inštitúcia nefunguje cezhranične, členské štáty by mali byť schopné povoliť neúplné finančné krytie za predpokladu, že sa stanoví riadny plán na obnovu plného financovania a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.;[28]

ê 2003/41/ES odôvodnenie 30 (prispôsobené)

(29)     Vv mnohých prípadoch by to mohol byť sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci podnik Õ, a nie inštitúcia samotná, ktorý by pokryl biometrické riziko alebo zaručil určité dávky alebo investičné plnenie. No v niektorých prípadoch je to inštitúcia samotná, kto poskytuje takéto pokrytie alebo záruky a záväzky sponzora Ö prispievajúceho podniku Õ sa vo všeobecnosti vyčerpajú platením potrebných príspevkov. Za týchto okolností sú ponúkané produkty podobné produktom životných poisťovní a dotknuté inštitúcie by mali držať aspoň rovnaké dodatočné vlastné fondy ako životné poisťovne.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 31

(30)     Iinštitúcie sú veľmi dlhodobí investori.; Uumorovanie aktív držaných týmito inštitúciami sa vo všeobecnosti nemôže urobiť na žiadny iný účel než je na poskytovanie dôchodkov.;  Ďďalej, na to, aby sa primerane chránili práva členov a poberateľov, inštitúcie by si mali zvoliť také umiestnenie aktív, ktoré presne vyhovuje charakteru a trvaniu ich záväzkov.; Ttieto aspekty vyžadujú efektívny dohľad a prístup k pravidlám investovania, ktoré umožňujú inštitúciám dostatočnú pružnosť, aby rozhodli o najistejšej a najefektívnejšej investičnej politike a ktoré ich zaväzujú konať obozretne.; Ddodržiavanie „zásady obozretnosti“ si preto vyžaduje investičnú politiku upravenú podľa štruktúry členov jednotlivej inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 6 (prispôsobené)

(31)     táto smernica preto predstavuje prvý krok na ceste k vnútornému trhu pre zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, organizovanom v európskom rozsahu, Sstanovením „zásady obozretnosti“ ako základnej zásady kapitálového investovania a umožnením, aby inštitúcie fungovali cezhranične, sa podporuje presmerovanie úspor do oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, čím sa prispieva k hospodárskemu a sociálnemu pokroku.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 32 (prispôsobené)

(32)     Mmetódy a prax dohľadu sa v jednotlivých členských štátoch líšia,; preto by mali členské štáty dostať určitú voľnosť pokiaľ ide o presné pravidlá investovania, ktoré chcú uložiť inštitúciám nachádzajúcim sa na ich území; no tieto pravidlá nesmú Ö by nemali Õ obmedzovať voľný pohyb kapitálu, pokiaľ to nie je odôvodnené z prudenciálnych dôvodov obozretnosti.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 33 (prispôsobené)

ð nový

(33)     Aako veľmi dlhodobí investori s malými rizikami likvidity, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú v postavení investovať do nelikvidných aktív, ako sú akcie ð, ako aj do nástrojov, ktoré majú dlhodobý hospodárky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov ï na rizikových kapitálových trhoch v rámci Ö prudenciálnych Õ limitov obozretnosti.; Mmôžu tiež využívať výhody medzinárodnej diverzifikácie.; Iinvestovanie do akcií, rizikových kapitálových trhov a iných mien, než sú meny, v ktorých majú záväzky ð a do nástrojov, ktoré majú dlhodobý hospodársky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov ï by sa preto nemaloi obmedzovať okrem z iných než len Ö prudenciálnych Õ dôvodov obozretnosti.;

ò nový

(34)     Pochopenie toho, čo predstavujú nástroje s dlhodobým hospodárskym profilom, je široké. Tieto nástroje nie sú neprevoditeľnými cennými papiermi, a preto nemajú prístup k likvidite sekundárnych trhov. Často si vyžadujú záväzky na pevne určený čas, ktoré obmedzujú ich predajnosť. Tieto nástroje by sa mali chápať tak, že zahŕňajú účasti, dlhové nástroje v nekótovaných podnikoch a pôžičky, ktoré sú im poskytnuté. Nekótované podniky zahŕňajú projekty infraštruktúry, rozvíjajúce sa nekótované spoločnosti, nehnuteľností alebo iné aktíva, ktoré by mohli byť vhodné na dlhodobé investičné účely. Nekótovanými aktívami sú často nízkouhlíkové projekty infraštruktúry a projekty infraštruktúry odolné voči zmene klímy, ktorých financovanie závisí od dlhodobých úverov.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 34 (prispôsobené)

ak však inštitúcia funguje cezhranične, môžu ju príslušné orgány hostiteľského členského štátu požiadať, aby uplatnila limity na investovanie do akcií a podobných aktív neprijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, do akcií a ostatných nástrojov vydaných tým istým subjektom alebo do aktív denominovaných v nerovnocenných menách za predpokladu, že sa tieto pravidlá uplatňujú aj na inštitúcie nachádzajúce sa v hostiteľskom členskom štáte;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 35 (prispôsobené)

preto by sa mali eliminovať obmedzenia, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, týkajúce sa slobodnej voľby inštitúcií schválených správcov a uschovávateľov aktív;

ò nový

(35)     Inštitúcie by mali mať možnosť investovať v iných členských štátoch v súlade s pravidlami stanovenými v ich domovských členských štátoch s cieľom znížiť náklady na cezhraničnú aktivitu. Preto by hostiteľské členské štáty nemali mať možnosť stanovovať dodatočné investičné požiadavky na inštitúcie nachádzajúce sa v iných členských štátoch.

(36)     Niektoré riziká nie je možné znížiť prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých do technických ustanovení a finančných požiadaviek, môžu sa však vhodne riešiť prostredníctvom požiadaviek na správu. Pre primerané riadenie rizika je preto podstatné zabezpečenie účinného systému správy. Tieto dôchodkové plány by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností.

(37)     Politiky odmeňovania, ktoré podnecujú nadmerne rizikové správanie, môžu narušiť správne a účinné riadenie rizík inštitúcií. Zásady a požiadavky na zverejňovanie politík odmeňovania, ktoré sa vzťahujú na iné druhy finančných inštitúcií Únie, by sa mali uplatňovať aj na inštitúcie, pričom by sa však mala zohľadniť konkrétna štruktúra správy uvedených inštitúcií v porovnaní s inými typmi finančných inštitúcií, ako aj potreba zohľadniť veľkosť, charakter, rozsah a zložitosť činností inštitúcie.

(38)     Kľúčová funkcia je vnútorná kapacita na vykonávanie konkrétnych úloh správy. Inštitúcie by mali mať dostatočnú kapacitu na vykonávanie funkcie riadenia rizík, funkcie vnútorného auditu a tam, kde je to vhodné, poistno-matematickej funkcie. Identifikácia konkrétnej kľúčovej funkcie nebráni inštitúcii, aby sa slobodne rozhodla, ako bude túto kľúčovú funkciu organizovať v praxi, pokiaľ sa v tejto smernici nestanovuje inak. Nemalo by to však viesť k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, pretože by sa mala zohľadniť povaha, rozsah a zložitosť činností inštitúcie.

(39)     Všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie, by mali byť spôsobilé a vhodné. Len osoby zastávajúce kľúčové funkcie by však mali podliehať oznamovacej povinnosti vo vzťahu k príslušnému orgánu.

(40)     V menších a menej zložitých inštitúciách by malo byť s výnimkou funkcie vnútorného auditu okrem toho možné, aby jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávala viac ako jednu kľúčovú funkciu. Osoba alebo organizačná jednotka vykonávajúce kľúčovú funkciu by však mali byť odlišné od osoby alebo organizačnej jednotky, ktoré majú podobnú kľúčovú funkciu v rámci prispievajúceho podniku, aj keď príslušný orgán by po zohľadnení veľkosti, povahy, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie mal mať právomoc udeliť výnimku.

(41)     Je nevyhnutné, aby inštitúcie zlepšili svoje riadenie rizík tak, aby bolo možné správne pochopiť potenciálne citlivé miesta vo vzťahu k udržateľnosti dôchodkového plánu a prerokovať ich s príslušnými orgánmi. Inštitúcie by mali v rámci svojho systému riadenia rizík vypracovať hodnotenie rizika v prípade všetkých svojich činností týkajúcich sa dôchodkov. Toto hodnotenie rizika by sa malo takisto sprístupniť príslušným orgánom. Pri tomto hodnotení by inštitúcie mali poskytnúť okrem iného kvalitatívny opis kľúčových prvkov určujúcich ich finančné postavenie v súlade s vnútroštátnym právom, účinnosť ich systému riadenia rizík a schopnosť dosiahnuť súlad s požiadavkami týkajúcimi sa technických rezerv. Toto hodnotenie rizika by malo zahŕňať nové alebo vznikajúce riziká, ako sú riziká týkajúce sa zmeny klímy, využívania zdrojov alebo životného prostredia.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 22 (prispôsobené)

(42)     Kkaždý členský štát by mal vyžadovať, aby každá inštitúcia, ktorá sa nachádza na jeho území, pripravila ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu berúc do úvahy každý dôchodkový systém Ö plán Õ, ktorý poskytuje a, ak je to vhodné, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu pre každý dôchodkový systém Ö plán Õ.; Rročná účtovná uzávierka a výročné správy premietajúce pravdivý a spravodlivý prehľad aktív, pasív a finančného postavenia inštitúcie berúc do úvahy každý dôchodkový systém Ö plán Õ, ktorý poskytuje daná inštitúcia, náležiteo schválené oprávnenou osobou, sú základným zdrojom informácií pre členov a poberateľov dávok zo systému Ö dôchodkového plánu Õ a príslušné orgány.; Uumožňujú najmä príslušným orgánom monitorovať riadne finančné hospodárenie inštitúcie a posúdiť, či inštitúcia dokáže splniť všetky svoje zmluvné záväzky.;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 24 (prispôsobené)

(43)     Iinvestičná politika inštitúcie je rozhodujúcim faktorom pre bezpečnosť a schopnosť poskytovať zamestnanecké dôchodky.; Iinštitúcie by preto mali vypracovať a, najmenej raz za tri roky, prehodnotiť prehlásenie o investičných zásadách.; Mmalo by sa dať k dispozícii príslušným orgánom a na požiadanie aj členom a poberateľom dávok každého dôchodkového systému Ö plánu Õ.;

ò nový

(44)     Inštitúcie by mali mať možnosť zveriť svoje riadenie, a to úplne alebo čiastočne, iným subjektom konajúcim v ich mene. Inštitúcie by mali byť pri obstarávaní kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností prostredníctvom outsourcingu naďalej v plnej miere zodpovedné za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice.

(45)     Povinnosti úschovy a dohľadu spojené s aktívami vykonávané inštitúciami by sa mali posilniť prostredníctvom objasnenia úloh a povinností depozitára. Iba inštitúcie prevádzkujúce dôchodkové plány, v ktorých členovia a poberatelia znášajú všetky riziká, by mali mať povinnosť určiť depozitára.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 23 (prispôsobené)

Riadne informácie pre členov a poberateľov dôchodkového systému sú kľúčové; toto má osobitný význam pri žiadostiach o informácie týkajúce sa finančného hospodárenia inštitúcie, zmluvných pravidiel, dávok a skutočného financovania nadobudnutých dôchodkových nárokov, investičnej politiky a riadenia rizík a nákladov;

ò nový

(46)     Inštitúcie by mali poskytovať jasné a primerané informácie pre budúcich členov, členov a poberateľov, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní o dôchodku s cieľom zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti počas rôznych štádií  dôchodkového plánu, napríklad pred pristúpením k dôchodkovému plánu, počas členstva (vrátane vyplácania preddôchodkových dávok) až po obdobie po odchode do dôchodku. Mali by sa poskytovať najmä informácie o nadobudnutých dôchodkových nárokoch, navrhovanej výške dôchodkových dávok, rizikách a zárukach, ako aj o nákladoch. Ak členovia znášajú investičné riziko, veľmi dôležité sú takisto dodatočné informácie o investičnom profile, všetkých dostupných možnostiach a výkonnosti v minulosti.

(47)     Pred pristúpením do dôchodkového plánu by sa budúcim členom mali poskytnúť všetky potrebné informácie, aby mohli prijať informované rozhodnutie, ako je napríklad možnosť vystúpiť z dôchodkového plánu, príspevky, náklady a prípadne investičné možnosti.

(48)     Pre členov inštitúcie, ktorí zatiaľ neodišli do dôchodku, by inštitúcie mali vypracovať štandardizovaný výkaz dôchodkových dávok, ktorý bude obsahovať kľúčové osobné a všeobecné informácie o dôchodkovom pláne. S cieľom umožniť lepšie pochopiť vývoj nárokov na dôchodok v čase a vo všetkých dôchodkových plánoch, ako aj prispieť k pracovnej mobilite by mal mať výkaz dôchodkových dávok štandardný formát.

(49)     Inštitúcie by mali informovať členov v dostatočnom predstihu pred odchodom do dôchodku o ich možnostiach vyplácania. Ak sa dôchodkové dávky nevyplácajú ako doživotná anuita, členovia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, by mali dostať informácie o produktoch vyplácania dávok, ktoré sú k dispozícii, s cieľom zjednodušiť im finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku.

(50)     Počas štádia vyplácania dôchodkových dávok by poberatelia mali naďalej dostávať informácie o svojich dávkach a zodpovedajúcich možnostiach ich vyplácania. Toto je zvlášť dôležité vtedy, keď značnú úroveň investičného rizika znášajú poberatelia počas poberania dôchodku.

(51)     Príslušný orgán by mal vykonávať svoje právomoci, ktorých hlavným cieľom je ochrana členov a poberateľov.

(52)     Rozsah pôsobnosti prudenciálneho dohľadu sa v jednotlivých členských štátoch líši. To môže spôsobiť problémy, ak inštitúcia musí dodržiavať prudenciálne nariadenie svojho domovského členského štátu a súčasne aj sociálne a pracovné právo svojho hostiteľského členského štátu. Objasnením, ktoré oblasti sa na účely tejto smernice považujú za súčasť prudenciálneho dohľadu, sa znižuje právna neistota a súvisiace náklady na transakcie.

(53)     Vnútorný trh pre inštitúcie si vyžaduje vzájomné uznávanie prudenciálnych štandardov. Príslušné orgány domovského členského štátu inštitúcie by mali mať dohľad nad tým, ako inštitúcia dodržiava tieto predpisy. Členské štáty by mali príslušným orgánom udeliť právomoci potrebné na používanie preventívnych alebo nápravných opatrení, ak inštitúcie porušia akékoľvek požiadavky tejto smernice.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 25 (prispôsobené)

aby sa splnila ich zákonná funkcia, príslušným orgánom by sa mali poskytnúť primerané práva na informovanosť a právomoci zasiahnuť s ohľadom na inštitúcie a osoby, ktoré ich skutočne vedú; ak inštitúcia na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie preniesla funkcie zásadného významu, ako je riadenie investícií, informačné technológie alebo účtovníctvo na iné firmy (zadávanie externe), malo by byť v rámci práv na informovanosť a právomocí na zasiahnutie možné, aby sa tieto rozšírili tak, aby zahŕňali aj tieto externe zadané funkcie, aby sa skontrolovalo, či sa tieto činnosti vykonávajú v súlade s predpismi o dohľade;

ò nový

(54)     V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad činnosťami obstarávanými outsourcingom, vrátane všetkých následných opätovne outsourcovaných činností, je nevyhnutné, aby príslušné orgány mali prístup k všetkým dôležitým údajom, ktoré majú poskytovatelia služieb, od ktorých sa činnosti obstarávali prostredníctvom outsourcingu bez ohľadu na to, či ide o regulované alebo neregulované subjekty, a aby mali právo vykonávať kontroly na mieste. V záujme zohľadnenia vývoja na trhu a na zabezpečenie neustáleho dodržiavania podmienok outsourcingu by inštitúcie mali informovať príslušné orgány pred outsourcingom kritických alebo dôležitých činností.

(55)     Malo by sa prijať ustanovenie o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi, inými úradmi a subjektmi, ktorých úlohou je posilnenie finančnej stability a ukončenie dôchodkových plánov. Je preto potrebné stanoviť podmienky, za ktorých by táto výmena informácií mala byť možná. Okrem toho, ak sa informácie môžu sprístupniť len s výslovným súhlasom príslušných orgánov, tieto orgány by mali mať podľa potreby možnosť podmieniť svoj súhlas splnením prísnych podmienok.

(56)     Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS[29] sa upravuje spracovanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva v členských štátoch v súvislosti s touto smernicou a pod dohľadom príslušných orgánov. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001[30] sa upravuje spracovanie osobných údajov, ktoré vykonávajú európske orgány dohľadu v súlade s touto smernicou a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Akékoľvek spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci tejto smernice, ako napríklad výmena alebo zaslanie osobných údajov príslušnými orgánmi, by malo byť v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES a akákoľvek výmena alebo zaslanie informácií európskymi orgánmi dohľadu by mali byť v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

(57)     S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu so  zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením organizovaného v celoeurópskom meradle by Komisia po konzultáci s EIOPA mala uplatňovanie tejto smernice preskúmať a podať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade štyri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. V rámci tohto preskúmania by sa malo posúdiť najmä uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa výpočtu technických rezerv, financovanie technických rezerv, bilančné rezervy, miera platobnej schopnosti, investičné pravidlá a akékoľvek ďalšie aspekty týkajúce sa finančnej platobnej schopnosti inštitúcie.

(58)     S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi inštitúciami by sa prechodné obdobie, ktoré umožňuje poisťovniam, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES[31], prevádzkovať ich podniky zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podľa pravidiel uvedených v článku 4 smernice 2009/138/ES, malo predĺžiť do 31. decembra 2022. Smernica 2009/138/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(59)     S cieľom špecifikovať požiadavky stanovené v tejto smernici by sa na Komisiu mala delegovať právomoc v súlade s článkom 290 ZFEÚ prijímať akty, pokiaľ ide o  objasnenie politiky odmeňovania, hodnotenie rizík pre dôchodky a výkaz dôchodkových dávok. Je zvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravnej práce vykonala primerané konzultácie, a to aj na odbornej úrovni. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasný, včasný a vhodný prenos príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 38 (prispôsobené)

Ak je systém oddelený, ustanovenia tejto smernice sa uplatňujú na tento systém individuálne.

ê 2003/41/ES odôvodnenie 39 (prispôsobené)

je dôležité zabezpečiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov na účely dohľadu a medzi týmito orgánmi a Komisiou na ostatné účely; na účely plnenia si svojich povinností a prispievania ku konzistentnému a včasnému vykonávaniu tejto smernice, príslušné orgány by mali si mali navzájom poskytovať informácie potrebné na uplatňovanie ustanovení tejto smernice; Komisia naznačila svoj zámer stanoviť výbor dozorcov, aby sa posilnila spolupráca, koordinácia a výmeny názorov medzi príslušnými národnými orgánmi a aby sa podporilo konzistentné vykonávanie tejto smernice;

ê 2003/41/ES odôvodnenie 40

(60)     Kkeďže cieľ navrhovaného kroku, menovite vytvoriť právny rámec Úniespoločenstva zahŕňajúci inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty samotné, ale vzhľadom na rozsah a účinky tohto kroku, sa môže lepšie dosiahnuť na úrovni Úniespoločenstva, Úniaspoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.; V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedenéhoustanovenou v tomto článku, táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.nejde nad rámec toho, čo je potrebné, aby sa dosiahol tento cieľ,

ò nový

(61)     V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 týkajúcim sa vysvetľujúcich dokumentov[32] sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi jednotlivými časťami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(62)     Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(63)     Táto smernica by sa nemala týkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie, ktoré sú uvedené v prílohe I časti B,

ê 2003/41/ES

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

ò nový

Hlava I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ê 2003/41/ES

Článok 1

Predmet

Táto smernica stanovuje pravidlá pre začatie a uskutočňovanie činností, ktoré vykonávajú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Ak v súlade s vnútroštátnym právom, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia nemajú právnu subjektivitu, členské štáty uplatnia túto smernicu buď na tieto inštitúcie alebo, pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, na tie oprávnené subjekty, ktoré sú zodpovedné za ich správu a konajú v ich mene.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na:

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

a) inštitúcie spravujúce systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú zahrnuté v nariadeniachí Ö Európskeho parlamentu a Rady Õ (EHS) č.  1408/71[33]883/2004[34] a nariadení (EHS) č.   574/72[35]987/2009[36];,

ê 2011/61/EÚ článok 62 ods. 1

              b) inštitúcie, na ktoré sa vzťahujú smernice 73/239/EHS[37], 85/611/EHS[38], 93/22/EHS[39], 2000/12/ES[40] a 2002/83/ES[41] 2004/39/ES[42], 2009/65/ES[43], 2009/138/ES, 2011/61/EÚ[44] a 2013/36/EÚ[45];,

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

              c) inštitúcie, ktoré fungujú na priebežnom základe;,

              d) inštitúcie, kde zamestnanci sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ  nemajú žiadne zákonné práva na dávky a kde sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci podnik Õ môže kedykoľvek umoriť svoje aktíva a nemusí nevyhnutne spĺňať svoje záväzky vyplácať dôchodkové dávky;,

              e) spoločnosti používajúce systémy účtovných rezerv s úmyslom vyplatiť dôchodkové dávky svojim zamestnancom.

Článok 3

Uplatnenie na inštitúcie, ktoré vedú systémy sociálneho zabezpečenia

Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré vedú aj povinné systémy dôchodkového zabezpečenia vzťahujúce sa nak zamestnanieu považované aj za systémy sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahujú nariadenia (EHS) č. 1408/71 883/2004 a (EHS) č. 574/72 987/2009, sú zahrnuté aj do tejto smernice vzhľadom na svoje nepovinné zabezpečovanie zamestnaneckého dôchodku. V takom prípade sa záväzky a zodpovedajúce aktíva oddelia a nie je možné ich previesť na povinné dôchodkové systémy Ö plány Õ, ktoré sa považujú za systémy sociálneho zabezpečenia alebo opačne.

Článok 4

Dobrovoľné uplatňovanie pre inštitúcie zahrnuté v smernici 2002/83/ES 2009/138/ES

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

Domovské členské štáty si môžu zvoliť uplatňovanie ustanovení článkov 9 až 16 a článkov 18 až 20 9 až 15, článkov 20 až 24 ods. 2, článkov 25 až 29, článkov 31 až 53 a článkov 55 až 71 Õ tejto smernice na oblasť pôsobenia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia poisťovní, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES 2009/138/ES. V takom prípade všetky aktíva a pasíva zodpovedajúce zmienenému podnikaniu sa oddelia a spravujú a organizujú sa oddelene od ostatných činností Ö životných Õ poisťovní, bez možnosti prevodu.

V takom prípade a len vtedy, ak sa to týka ich zabezpečovania zamestnaneckého dôchodku, poisťovne nepodliehajú článkom 20 až 26, 31 a 36 Ö 76 až 86, článku  132, článku 134 ods. 2, článku 173, článku 185ods. 5, článku 185 ods. 7 a 8 a článku 209 Õ smernice 2002/83/ES 2009/138/ES.

Domovský členský štát zabezpečí, aby buď príslušné orgány alebo orgány zodpovedné za dohľad nad Ö životnými Õ poisťovňami, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES 2009/138/ES, ako súčasť svojho dohľadu, overovali prísne oddelenie príslušného zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Článok 5

Malé dôchodkové inštitúcie a zákonné Ö dôchodkové plány Õ systémy

S výnimkou článku 19, Ö článkov 34 až 37 Õ členské štáty si môžu zvoliť, že neuplatnia túto smernicu, ako celok alebo čiastočne, na žiadnu inštitúciu nachádzajúcu sa na ich území, ktorá vedie dôchodkové systémy Ö plány Õ, ktoré majú celkovo spolu menej než 100 členov. Pokiaľ článok 2 ods. 2 neustanovuje inak, takéto inštitúcie by aj napriek tomu mali dostať Ö dostanú Õ právo dobrovoľne uplatniť túto smernicu. Ččlánok 20 12 sa môže uplatniť len vtedy, ak sa uplatnia všetky ostatné ustanovenia tejto smernice.

Členské štáty si môžu zvoliť, že neuplatnia články 9 až 17 Ö 1 až 8, články 12 a 20 a články 34 až 37 Õ na inštitúcie, v ktorých je zamestnanecký dôchodok zabezpečený podľa štatútu, podľa právnych predpisov a zaručuje ho verejný orgán. Ččlánok 20 12 sa môže uplatniť len vtedy, ak sa uplatnia všetky ostatné ustanovenia tejto smernice.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

Článok 6

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

              a) „inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia“ alebo „inštitúcia“ znamená inštitúciu bez ohľadu na jej právnu formu, fungujúcu na základe prostriedkov z fondu, zriadenú oddelene od sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ  alebo odvetvia na účel zabezpečenia dôchodkových dávok v súvislosti so zamestnaneckou činnosťou na základe dohody alebo zmluvy dohodnutej:

– jednotlivo alebo kolektívne medzi zamestnávateľom (zamestnávateľmi) a zamestnancom (zamestnancami) alebo ich príslušnými zástupcami, alebo

– so samostatne zárobkovo činnými osobami v súlade s právnymi predpismi domovského a hostiteľského členského štátu,

              a ktorá vykonáva činnosti priamo z nej vyplývajúce;,

              b) „dôchodkový systém Ö plán Õ“ znamená zmluvu, dohodu, správcovskú listinu alebo pravidlá stanovujúce, ktoré dôchodkové dávky sa poskytujú a za akých podmienok;,

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

ð nový

              c) „sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci podnik Õ“ znamená každý podnik alebo iný subjekt bez ohľadu na to, či zahŕňa jednu alebo viac právnických alebo fyzických osôb alebo sa z nich skladá,  koná ako zamestnávateľ alebo z pozície samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ako kombinácia týchto dvoch a ktorá platí príspevky do inštitúcie na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, ðktorý je podľa vnútroštátnych právnych predpisov povinný alebo sa dobrovoľne zaviaže poskytovať dôchodkový plán; ï

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

              d) „dôchodkové dávky“ znamenajú dávky zaplatené na základe odvolania sa na dosiahnutie, alebo očakávanie dosiahnutia, odchodu na dôchodok Ö dôchodkového veku Õ alebo, ak sú doplnkom k takýmto dávkam a sú poskytované na prídavnom základe vo forme platieb v prípade úmrtia, zdravotného postihnutia alebo zániku zamestnania alebo vo forme podporných platieb alebo služieb v prípade choroby, chudoby alebo úmrtia. Aby sa uľahčilo finančné zabezpečenie v dôchodku, tieto dávky sú zvyčajne vo forme doživotných výplat. No môže ísť aj o platby v rámci dočasného obdobia alebo jednorazové platby ;

              e) „člen“ znamená osobu, ktorú jej zamestnanecké činnosti oprávňujú alebo budú oprávňovať na dôchodkové dávky v súlade s ustanoveniami dôchodkového systému Ö plánu Õ;,

              f) „poberateľ dávok“ znamená osobu poberajúcu dôchodkové dávky;

              g) „príslušné orgány“ znamenajú vnútroštátne orgány určené na plnenie povinností stanovených v tejto smernici;,

              h) „biometrické riziká“ znamenajú riziká spojené s úmrtím, zdravotným postihnutím a dlhovekosťou;,

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

ð nový

              i) „domovský členský štát“ znamená členský štát ð, v ktorom má inštitúcia povolenie alebo je registrovaná a v ktorom sa nachádza jej hlavná správa. Miesto hlavnej správy je miesto, kde rozhodovací orgán inštitúcie prijíma hlavné strategické rozhodnutia;ï  v ktorom má inštitúcia svoje registrované sídlo a svoju hlavnú správu alebo, ak nemá registrované sídlo, svoju hlavnú správu;

2003/41/ES (prispôsobené)

ð nový

              j) „hostiteľský členský štát“ znamená členský štát, ktorého sociálne a pracovné právo prináležiace k oblasti systémov zamestnaneckých dôchodkov sa uplatňuje na vzťah medzi sponzorujúcim subjektom Ö prispievajúcim podnikom Õ a členmi ð alebo poberateľmi ï

ò nový

k) „prevádzajúca inštitúcia“ znamená inštitúciu, ktorá prevádza celý dôchodkový plán alebo jeho časť na inštitúcie v inom členskom štáte;

l) „prijímajúca inštitúcia“ znamená inštitúciu, ktorá prijíma celý dôchodkový plán alebo jeho časť od inštitúcie v inom členskom štáte;

m) „regulovaný trh“ znamená mnohostranný systém v Únii v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 5 nariadenia (EÚ) č. .../... [MiFIR];

n) „mnohostranný obchodný systém“ znamená mnohostranný systém v Únii v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 6 nariadenia (EÚ) č. .../... [MiFIR];

o) „organizovaný obchodný systém (OTF)“ znamená systém alebo platformu v Únii  uvedenú v článku 2 ods. 1 bode 7 nariadenia (EÚ) č. .../... [MiFIR];

p) „trvalý nosič“ znamená prostriedok, ktorý umožňuje členovi alebo poberateľovi uchovávať informácie adresované tomuto členovi alebo poberateľovi osobne spôsobom dostupným pre budúce použitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

q) „kľúčová funkcia“ v systéme správy znamená vnútornú kapacitu vykonávať praktické úlohy; systém správy zahŕňa funkciu riadenia rizík, funkciu vnútorného auditu a, keď inštitúcia prijme finančné záväzky alebo vypracuje technické ustanovenia, aj poistno-matematickú funkciu.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 7

Činnosti inštitúcie

ČKaždý členskéý štáty vyžadujúe, aby inštitúcie nachádzajúce sa na ichjeho území obmedzili svoje činnosti na operácie súvisiace s dôchodkami a činnosti z nich vyplývajúce.

Ak v súlade s článkom 4 životná poisťovňa spravuje svoje zamestnanecké dôchodky oddelením svojich aktív a pasív, tieto oddelené aktíva a pasíva sa obmedzia nsa operácie súvisiace s vyplácaním dôchodkov a na činnosti priamo z nich vyplývajúce.

Článok 8

Právne oddelenie sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ a inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia

ČKaždý členskéý štáty zabezpečiaí právne oddelenie sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ a inštitúcie na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, aby sa ochránili aktíva inštitúcie v záujme členov a poberateľov v prípade konkurzu sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ.

Článok 9

Podmienky fungovania ð Registrácia alebo povolenie ï

S ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na ichjeho území, Každý členskéý štáty zabezpečiaí, aby:

ê 2010/78/EÚ článok 4 ods. 1 písm. a) (prispôsobené)

              a) inštitúciu registroval príslušný orgán dohľadu v celoštátnom registri alebo aby mala Ö od neho Õ povolenie, v prípade cezhraničných aktivít uvedených v článku 1220, register uvedie aj členské štáty, v ktorých daná inštitúcia funguje; tieto informácie sa oznámia Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA), zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010[46], ktorý ich zverejní na svojej webinternetovej stránke;

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

              b) inštitúciu skutočne viedli osoby s dobrou povesťou, ktorí sami musia mať primeranú odbornú kvalifikáciu a skúsenosti alebo musia zamestnávať poradcov s primeranou odbornou kvalifikáciou a skúsenosťami;

ò nový

Článok 10

Pravidlá dôchodkového plánu

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

(c) Členské štáty v súvislosti s každou inštitúciou nachádzajúcou sa na ich území zabezpečia, aby sa zaviedli náležite vytvorené pravidlá týkajúce sa fungovania každého dôchodkového Ö plánu Õ systému, ktorý vedie daná inštitúcia a aby boli členovia primerane informovaní o týchto pravidlách,.

2003/41/ES (prispôsobené)

d) všetky poistné rezervy vypočítal a overil poistný matematik, alebo, ak nie poistný matematik, iný odborník v tejto oblasti vrátane audítora podľa vnútroštátnych právnych predpisov a podľa poistno-matematických metód, ktoré uznávajú príslušné orgány domovského členského štátu,

ò nový

Článok 11

Záväzok pravidelného vyplácania a dodatočných dávok

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

(e)1. Členské štáty v súvislosti s každou inštitúciou nachádzajúcou sa na ich území zabezpečia, aby vtedy, ak sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci podnik Õ zaručuje výplatu dôchodku, bol zaviazaný vyplácať ho pravidelne;,

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

f) boli členovia dostatočne informovaní o podmienkach dôchodkového systému, najmä pokiaľ ide o:

            i) práva a povinnosti strán zainteresovaných v dôchodkovom systéme,

            ii) finančné, poistné a ostatné riziká spojené s dôchodkovým systémom,

            iii) charakter a rozloženie týchto rizík.

ê 2003/41/ES

2. V súlade so zásadou subsidiarity a berúc do náležitej úvahy rozsah dôchodkov ponúkaných v režimoch sociálneho zabezpečenia, členské štáty môžu stanoviť, že možnosť pokrytia dlhovekosti a zdravotného postihnutia, zabezpečenie pozostalých rodinných príslušníkov a záruka splatenia príspevkov ako dodatočných dávok sa ponúkne členom, ak s tým súhlasia zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

3. Členský štát môže dať podmienky fungovania inštitúcie nachádzajúcej sa na jeho území do závislosti od ostatných požiadaviek s úmyslom zabezpečiť primeranú ochranu záujmov členov a poberateľov.

ê 2010/78/EÚ článok 4 ods. 1 písm. a) (prispôsobené)

5. V prípade cezhraničnej aktivity, ako je uvedené v článku 20, podmienky fungovania inštitúcie podliehajú predchádzajúcemu povoleniu príslušnými orgánmi domovského členského štátu. Hneď po udelení takého povolenia členské štáty informujú EIOPA.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 2012

Cezhraničné aktivity ð a postupy ï

1. Bez toho, aby bolia dotknutéá vnútroštátne sociálne a pracovné právo o organizovaní dôchodkových systémov Ö plánov Õ vrátane povinného členstva a výsledkoch dohôd kolektívneho vyjednávania, členské štáty umožnia subjektom nachádzajúcim sa na ich území sponzorovať Ö podporovať príspevkami Õ inštitúcie ð , ktoré navrhujú alebo vykonávajú cezhraničnú aktivitu ï pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré majú povolenie v iných členských štátoch. Tiež umožnia inštitúciám zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia s oprávnením na ich území Ö , ktoré majú povolenie na ich území Õ ð vykonávať cezhraničnú aktivitu ï prijať Ö prijatím Õ sponzorstvao subjektov Ö príspevkov od podnikov Õ, ktoré sa nachádzajú na území ostatných ð ktoréhokoľvek ï členskéhoých štátuov.

2. Inštitúcia, ktorá chce Ö navrhuje Õ ð vykonávať cezhraničnú aktivitu a ï prijať sponzorstvo Ö príspevky Õ od sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ,, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, podlieha predchádzajúcemu povoleniu zo strany príslušných orgánov svojho domovského členského štátu ako je uvedené v článku 9 ods. 5. Oznámi svoj zámer prijať sponzorstvo Ö príspevky Õ od sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ ktorý sa nachádza na území iného členského štátu  príslušným orgánom domovského členského štátu , kde má oprávnenie.

3. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií, ktoré ð majú povolenie alebo sú registrované ï sa nachádzajú na ich územiach a ktoré navrhujú, že budú sponzorované Ö prijať príspevky Õ subjektom, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu,, aby poskytli tieto informácie, pri vykonávaní oznámenia podľa odseku 2:

a)           hostiteľský členský štát (hostiteľské členské štáty);,

b)           názov a miesto správy ï ponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ;,

c)           hlavné charakteristiky dôchodkového systému Ö plánu Õ, ktorý sa má viesť pre sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci podnik Õ.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

ð nový

4. Ak je príslušný orgán domovského členského štátu oboznámený podľa odseku 2 a pokiaľ nemá dôvod na pochybnosti ð nevydal rozhodnutie ï, že administratívna štruktúra finančnej situácie inštitúcie alebo dobrá povesť a odborná kvalifikácia alebo skúsenosti osôb, ktoré vedú inštitúciu, nie sú kompatibilné s Ö navrhovanými Õ operáciami navrhovanými v hostiteľskom členskom štáte, do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 3 oznámi tieto informácie príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a informuje aj danú inštitúciu.

ò nový

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa odôvodní.

Ak príslušný orgán domovského členského štátu odmietne oznámiť informácie uvedené v prvom pododseku príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, oznámi  príslušnej inštitúcii dôvody svojho odmietnutia do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 3. Proti tomuto odmietnutiu, resp. nečinnosti možno podať opravný prostriedok na súdy v domovskom členskom štáte.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

ð nový

5. Skôr než inštitúcia začne viesť Ö vykonávať cezhraničnú aktivitu Õ dôchodkový systém pre sponzorujúci subjekt v inom členskom štáte, príslušné orgány v hostiteľskom členskom štáte do dvoch ð jedného ï mesiacaov od prijatia informácií uvedených v odseku 3 informujú príslušné orgány domovského členského štátu, ak je to vhodné, o požiadavkách sociálneho a pracovného práva týkajúcich sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov, podľa ktorých sa musí viesť dôchodkový systém Ö plán Õ sponzorovaný subjektom Ö podporovaný prispievajúcim podnikom Õ v hostiteľskom členskom štáte a o pravidlách, ktoré sa majú uplatniť v súlade s článkom 18 ods. 7 a odsekom 7 tohto článku. Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia tieto informácie inštitúcii.

6. Pri prijatí oznámenia uvedeného v odseku 5 alebo ak sa od príslušných orgánov domovského členského štátu neprijme žiadne oznámenie do uplynutia obdobia stanoveného v odseku 5, inštitúcia môže začať vykonávať cezhraničnú aktivitu Õ viesť dôchodkový systém sponzorovaný subjektom v hostiteľskom členskom štáte v súlade s požiadavkami sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúceho sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov, a so všetkými pravidlami, ktoré sa majú uplatniť v súlade s článkom 18 ods. 7 a s odsekom 7 tohto článku.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

7. Inštitúcia sponzorovaná subjektom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte podlieha najmä, s ohľadom na príslušných členov, všetkým požiadavkám na informovanosť, ktoré ukladajú príslušné orgány hostiteľského členského štátu na inštitúcie nachádzajúce sa v tom členskom štáte v súlade s článkom 11.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

ð nový

87. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu informujú príslušné orgány domovského členského štátu o všetkých významných zmenách v požiadavkách sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu prislúchajúceho k oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov Ö plánov Õ, ktoré môžu ovplyvniť charakteristiky dôchodkového systému Ö plánu Õ, pokiaľ sa týkajú ð cezhraničnej aktivity ï pôsobenia dôchodkového plánu sponzorovaného podnikom v hostiteľskom členskom štáte  a akýchkoľvek pravidiel, ktoré sa majú uplatniť v súlade s článkom 18 ods. 7 a odsekom 7 tohto článku.

98. Inštitúcia podlieha priebežnému dohľadu zo strany príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o súlad jej činností s požiadavkami pracovného a sociálneho práva hostiteľského členského štátu týkajúceho sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov Ö plánov Õ uvedených v odseku 5.  a s požiadavkami na informovanosť uvedenými v odseku 7 Ak tento dohľad odhalí nezrovnalosti, príslušné orgány hostiteľského členského štátu bezodkladne informujú príslušné orgány domovského členského štátu. V koordinácii s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu, príslušné orgány domovského členského štátu príjmu potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že inštitúcia sukončí s odhaleným porušovaním sociálneho a pracovného práva.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

109. Ak napriek opatreniam, ktoré prijali príslušné orgány domovského členského štátu alebo preto, že v domovskom členskom štáte chýbajú vhodné opatrenia, inštitúcia aj naďalej porušuje platné ustanovenia požiadaviek sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúce sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov Ö plánov Õ, príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu po tom, čo informovali príslušné orgány domovského členského štátu, prijať vhodné opatrenia na zabránenie alebo potrestanie ďalších nezrovnalostí vrátane, pokiaľ je to vyložene potrebné, zabránenia danej inštitúcii vo fungovaní v hostiteľskom členskom štáte pre sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci podnik Õ.

ò nový

10. Členské štáty zabezpečia, aby sa na inštitúcie, ktoré vykonávajú cezhraničnú aktivitu, nevzťahovali žiadne požiadavky týkajúce sa poskytovania informácií členom a poberateľom uložené príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu v súvislosti s členmi, ktorých sa daná cezhraničná aktivita týka.

Článok 13

Cezhraničné prevody dôchodkových plánov

1. Členské štáty umožnia inštitúciám, ktoré majú povolenie alebo sú registrované na ich území, previesť celý dôchodkový plán alebo jeho časť na prijímajúce inštitúcie, ktoré majú povolenie alebo sú registrované v iných členských štátoch.

2. Prevod celého dôchodkového plánu alebo jeho časti medzi prevádzajúcou a prijímajúcou inštitúciou, ktoré majú povolenie alebo sú registrované v rôznych členských štátoch, podlieha predchádzajúcemu povoleniu príslušného orgánu domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie. Žiadosť o povolenie prevodu predkladá prijímajúca inštitúcia.

3. Pokiaľ sa vo vnútroštátnom sociálnom a pracovnom práve o organizovaní dôchodkových plánov nestanovuje inak, prevod a jeho podmienky podliehajú predchádzajúcemu schváleniu dotknutými členmi a poberateľmi alebo prípadne ich zástupcami. V každom prípade sa informácie o podmienkach prevodu sprístupnia dotknutým členom a poberateľom alebo prípadne ich zástupcom najmenej štyri mesiace pred podaním žiadosti uvedenej v odseku 2.

4. Žiadosť uvedená v odseku 2 obsahuje tieto informácie:

a)      písomná dohoda medzi prevádzajúcou a prijímajúcou inštitúciou, v ktorej sa stanovujú podmienky prevodu vrátane hlavných charakteristík dôchodkového plánu a opisu prevedených aktív a prípadne aj zodpovedajúcich pasív;

b)      názov a sídlo prevádzajúcej inštitúcie;

c)      miesto správy prispievajúceho podniku a názov prispievajúceho podniku;

d)      hostiteľský členský štát alebo hostiteľské členské štáty, ak existuje viac ako jeden.

5. Ak príslušný orgán domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie dostane žiadosť uvedenú v odseku 2 a nevydal rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že administratívna štruktúra alebo finančná situácia prijímajúcej inštitúcie alebo dobrá povesť či odborná kvalifikácia alebo skúsenosti osôb, ktoré vedú prijímajúcu inštitúciu, nie sú v súlade s operáciami navrhovanými v domovskom členskom štáte prijímajúcej inštitúcie, do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 4 oznámi svoje rozhodnutie, ktorým sa povoľuje prevod, prijímajúcej inštitúcii a príslušnému orgánu domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie. Príslušný orgán domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie informuje prevádzajúcu inštitúciu o tomto rozhodnutí.

Rozhodnutia uvedené v prvom pododseku sa odôvodnia. Ak príslušný orgán domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie odmietne oznámiť informácie uvedené v prvom pododseku príslušným orgánom domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie, oznámi príslušnej inštitúcii dôvody svojho odmietnutia, a to do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 4. Proti tomuto odmietnutiu, resp. nečinnosti môže prijímajúca inštitúcia podať opravný prostriedok na súdy v domovskom členskom štáte prijímajúcej inštitúcie.

6. Príslušný orgán domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie do jedného mesiaca od prijatia informácií uvedených v odseku 5 informuje príslušný orgán domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie o požiadavkách sociálneho a pracovného práva v oblasti zamestnaneckých dôchodkov hostiteľského členského štátu, podľa ktorých sa musí prevádzkovať dôchodkový plán. Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia tieto informácie prijímajúcej inštitúcii.

7. Po prijatí oznámenia uvedeného v odseku 6 alebo ak po uplynutí lehoty stanovenej v odseku 6 nebolo od príslušného orgánu domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie doručené oznámenie, môže prijímajúca inštitúcia začať prevádzku dôchodkového plánu v súlade s požiadavkami sociálneho a pracovného práva týkajúcimi sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov hostiteľského členského štátu.

8. Ak prijímajúca inštitúcia vykonáva cezhraničnú aktivitu, uplatňuje sa článok 12 ods. 8 a 9.

Hlava II

KVANTITATÍVNE POŽIADAVKY

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

Článok 15 14

Technické ustanovenia

1. Domovský členský štát zabezpečí, aby inštitúcie, ktoré vedú zamestnanecké dôchodkové systémy Ö plány Õ vždy stanovili, s ohľadom na celkový rozsah svojich dôchodkových systémov Ö plánov Õ, primeranú sumu pasív zodpovedajúcu finančným záväzkom, ktoré vyplynú z ich portfólia existujúcich dôchodkových zmlúv.

2. Domovský členský štát zabezpečí, aby inštitúcie, ktoré vedú zamestnanecké dôchodkové systémy Ö plány Õ, ak poskytujú krytie voči biometrickým rizikám, resp. záruku buď investičného plnenia alebo danej úrovne dávok, stanovili dostatočné poistné Ö technické Õ rezervy s ohľadom na celkový rozsah týchto systémov Ö plánov Õ.

3. Poistné Ö Technické Õ rezervy sa počítajú každý rok. Domovský členský štát však môže povoliť výpočet raz za tri roky, ak inštitúcia poskytne členom, resp. príslušným orgánom osvedčenie alebo správu o úpravách na roky medzi tým. Do oOsvedčeniae alebo správya sa premieta upravený vývoj poistných Ö technických Õ rezerv a zmeny v pokrytých rizikách.

4. Výpočet poistných Ö technických Õ rezerv urobí a overí poistný matematik, alebo, ak nie poistný matematik, iný odborník v tejto oblasti vrátane audítora podľa vnútroštátnych právnych predpisov, podľa poistno-matematických metód, ktoré uznajú príslušné orgány domovského členského štátu, podľa týchto zásad:

              a) minimálna výška poistných Ö technických Õ rezerv sa vypočíta podľa dostatočne obozretného poistno-matematického ocenenia, berúc do úvahy všetky záväzky na dávky a príspevky v súlade s dôchodkovými mechanizmami danej inštitúcie. Musí byť dostatočná pre dôchodky aj pre dávky už vyplácané poberateľom, aby sa aj naďalej mohli vyplácať a premietať záväzky, ktoré vznikajú z nadobudnutých dôchodkových práv členov. Ekonomické a poistno-matematické predpoklady zvolené na ocenenie pasív sa vyberú obozretne berúc do úvahy, ak je to vhodné, primeranú maržu pre nepriaznivú odchýlku;,

              b) maximálne použité úrokové sadzby sa vyberú obozretne a určia sa v súlade so všetkými príslušnými pravidlami domovského členského štátu. Tieto obozretné úrokové miery sa určia berúc do úvahy:

i) výnosy zodpovedajúcich aktív, ktoré má inštitúcia a budúca návratnosť investícií a/alebo

ii) výnosy na trhu vysokokvalitných alebo štátnych dlhopisov,

              c) biometrické tabuľky používané pre výpočet poistných Ö technických Õ  rezerv sa zakladajú na zásadách obozretnosti so zreteľom na hlavné charakteristiky skupiny členov a dôchodkových systémov Ö plánov Õ, najmä očakávané zmeny v príslušných rizikách;,

              d) metóda a základ výpočtu poistných Ö technických Õ rezerv zostanúe vo všeobecnosti konštantnéý z jedného finančného roka na druhý. Zmeny sa však môžu odôvodniť zmenou právnych, demografických alebo hospodárskych okolností, na základe ktorých sa tvoria predpoklady.

5. Domovský členský štát môže urobiť výpočet poistných Ö technických Õ  rezerv v závislosti od dodatočných a podrobnejších požiadaviek, s úmyslom zabezpečiť primeranú ochranu záujmovm členov a poberateľov.

2010/78/EÚ článok 4 ods. 4

6. S úmyslom ďalšej harmonizácie pravidiel týkajúcich sa výpočtu technických rezerv, ktoré môžu byť odôvodnené – najmä úrokové miery a ostatné predpoklady ovplyvňujúce úroveň technických rezerv – Komisia na základe odporúčania od EIOPA vydá každé dva roky alebo na požiadanie členského štátu správu o situácii týkajúcej sa rozvoja cezhraničných aktivít.

ê 2003/41/ES

Komisia navrhne potrebné opatrenia na zabránenie možných deformácií spôsobených rôznymi úrovňami úrokových mier a na ochranu záujmov poberateľov a členov každého systému.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

Článok 16 15

Financovanie poistných Ö technických Õ  rezerv

1. Domovský členský štát vyžaduje, aby každá inštitúcia mala vždy dostatočné a primerané aktíva na pokrytie poistných Ö technických Õ  rezerv s ohľadom na celkový rozsah vedených dôchodkových systémov Ö plánov Õ.

2. Domovský členský štát môže povoliť, aby mala inštitúcia, počas obmedzeného časového obdobia, nedostatočné aktíva na pokrytie poistných Ö technických Õ  rezerv. V tomto prípade príslušné orgány vyžadujú, aby inštitúcia prijala konkrétny a uskutočniteľný plán obnovy, aby sa zabezpečilo, že požiadavky odseku 1 sú opäť splnené. Plán podlieha týmto podmienkam:

              a) inštitúcia zostaví konkrétny a uskutočniteľný plán na opätovné ustanovenie požadovanej výšky aktív, aby sa v správnom čase plne pokryli poistné Ö technické Õ  rezervy. Plán sa dá k dispozícii členom alebo, ak je to vhodné, ich zástupcom, resp. bude podliehať schváleniu príslušnými orgánmi domovského členského štátu;,

              b) pri zostavovaní plánu sa berie do úvahy osobitná situácia inštitúcie, najmä štruktúra aktív/pasív, profil rizík, plán likvidity, vekový profil členov oprávnených dostávať dôchodok, systémy Ö plány Õ na začiatku a systémy Ö plány Õ meniace sa z nefinancujúcich alebo čiastočne financujúcich na plne financujúce;.

              c) v prípade ukončenia dôchodkového systému Ö plánu Õ počas obdobia uvedeného vyššie v Ö v prvej vete Õ tohmto odseku, inštitúcia informuje príslušné orgány domovského členského štátu. Inštitúcia stanoví postup, aby sa previedli aktíva a zodpovedajúce pasíva na inú finančnú inštitúciu alebo podobný subjekt. Tento postup sa poskytne príslušným orgánom domovského členského štátu a všeobecný prehľad postupu sa dá k dispozícii členom alebo, ak je to vhodné, ich zástupcom v súlade so zásadou zachovania mlčanlivosti.

3. V prípade cezhraničnej aktivity, ako je uvedené v článku 1220, poistné Ö technické Õ rezervy sú vždy plne financované s ohľadom na celkový rozsah vedených dôchodkových systémov Ö plánov Õ.  Ak tieto podmienky nie sú splnené, príslušné orgány domovského členského štátu zasiahnu v súlade s článkom 6214. Aby sa dodržala táto požiadavka, domovský členský štát môže vyžadovať oddelenie aktív a pasív.

Článok 17 16

Bilančné rezervy

1. Domovský členský štát zabezpečí, aby inštitúcie, ktoré vedú dôchodkové systémy Ö plány Õ, ak inštitúcia sama, a nie sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci podnik Õ preberá záväzok pokrytia voči biometrickému riziku alebo dáva záruku daného investičného plnenia alebo danej úrovne dávok, mali trvalo dodatočné aktíva nad poistnými Ö technickými Õ  rezervami, ktoré slúžia na vyrovnanie. Ich výška odráža typ rizika a základ aktíva s ohľadom na celkový rozsah vedených systémov Ö plánov Õ. Tieto aktíva sú bez všetkých predvídateľných záväzkov a slúžia ako bezpečnostný kapitál na absorbovanie rozdielov medzi projektovanými a skutočnými výdavkami a ziskami.

ê 2009/138/ES článok 303 ods. 1 (prispôsobené)

2. Na účely výpočtu minimálnej výšky dodatočných aktív sa uplatnia pravidlá stanovené v článkoch  17a až 17d 17, 18 a 19.

ê 2003/41/ES

3. Odsek 1 však nebráni členským štátom vyžadovať od inštitúcií nachádzajúcich sa na ich území, aby mali bilančné rezervy alebo aby stanovili podrobnejšie pravidlá za predpokladu, že sú zdôvodnené obozretnosťou.

ê 2009/138/ES článok 303 ods. 2 (prispôsobené)

Článok 17a 17

Skutočná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ

1. ČKaždý členskéý štáty budúe vyžadovať od každej inštitúcie uvedenej v článku 1617 ods. 1, ktorá má sídlo na ichjeho území, primeranú skutočnú mieru solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ v súvislosti s celou jej činnosťou, ktorá zodpovedá aspoň požiadavkám uvedenými v tejto smernici.

2. Skutočná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ pozostáva z aktív inštitúcie očistených od akýchkoľvek predvídateľných záväzkov a bez akýchkoľvek nehmotných položiek vrátane:

              a) splatného základného imania alebo, v prípade inštitúcie s formou vzájomného poisťovacieho spolku, splatených počiatočných členských vkladov plus všetkých účtov členov vzájomného poisťovacieho spolku, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

         i) v zakladateľskej zmluve a stanovách sa musí uvádzať, že platby z týchto účtov členom vzájomného poisťovacieho spolku sa môžu vykonať, len ak to nespôsobí, že skutočná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ klesne pod požadovanú úroveň, alebo po zrušení spoločnosti, ak boli všetky ostatné dlhy spoločnosti vysporiadané;

         ii) v zakladateľskej zmluve a stanovách sa musí uvádzať v súvislosti so všetkými platbami uvedenými v bode i) a vykonanými z iných dôvodov, ako je individuálne ukončenie členstva vo vzájomnom poisťovacom spolku, že príslušná platba musí byť oznámená príslušným orgánom aspoň jeden mesiac vopred a že môže byť zakázaná v tejto lehote;

         iii) príslušné ustanovenia zakladateľskej zmluvy a stanov možno meniť a doplniť len po tom, ako príslušné orgány vyhlásia, že nemajú námietku proti zmene a doplneniu, bez toho, aby boli dotknuté kritériá uvedené v bodoch i) a ii);

              b) rezervné fondy (zákonné a voľné) nezodpovedajúce záväzkom z poistenia;

              c) zisk alebo strata prenesená po odpočte dividend na platenie; a

              d) pokiaľ sú povolené podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ziskové rezervy objavujúce sa v súvahe, ak sa tieto môžu použiť na krytie akýchkoľvek strát, ktoré môžu vzniknúť, a ak neboli určené na rozdelenie medzi členov a príjemcov poistného plnenia.

Skutočná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ  sa zníži o sumu vlastných akcií v priamom vlastníctve inštitúcie.

3. Členské štáty môžu stanoviť, že skutočná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ  môže pozostávať tiež z:

              a) kumulatívnych prednostných akcií a podriadených úverov do výšky 50 % nižšej položky zo skutočnej miery solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ a požadovanej miery solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ, najviac 25 % z toho bude pozostávať z podriadených úverov s pevnou splatnosťou alebo kumulatívnych prednostných akcií s pevnou splatnosťou za predpokladu, že existujú záväzné dohody, podľa ktorých v prípade konkurzu alebo likvidácie inštitúcie budú podriadené úvery alebo prednostné akcie za nárokmi všetkých ostatných veriteľov a nebudú splatené, pokým sa v danom čase nevysporiadajú všetky ostatné splatné dlhy;

              b) cenné papiere bez určeného dátumu splatnosti a ďalšie nástroje, vrátane kumulatívnych prednostných akcií okrem tých, ktoré sú uvedené v písmene a), maximálne do 50 % hodnoty zo skutočnej miery solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ alebo požadovanej miery solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ, podľa toho čo je nižšie, a to pre všetky tieto cenné papiere a podriadené úvery uvedené v písmene a) za predpokladu, že spĺňajú tieto podmienky:

         i) nemožno ich splatiť z podnetu držiteľa alebo bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu;

         ii) zmluva o emisii umožňuje inštitúcii odložiť platbu úroku z úveru;

         iii) nároky veriteľa voči inštitúcii sú uspokojené až po úplnom uspokojení nárokov všetkých nepodriadených veriteľov;

         iv) dokumenty, ktorými sa spravuje emisia cenných papierov, upravujú schopnosť absorbovať stratu dlhu a nezaplatených úrokov, pričom umožnia inštitúcii pokračovať v jej činnosti; a

         v) zohľadnia sa len sumy splatené v plnej výške.

              Podriadené úvery spĺňajú na účely písmena a) aj tieto podmienky:

         i) zohľadňujú sa len prostriedky splatené v plnej výške;

         ii) pre úvery s pevnou splatnosťou je pôvodná splatnosť najmenej päť rokov. Najneskôr rok pred dátumom splatnosti inštitúcia predloží príslušným orgánom na schválenie plán, ktorý dokumentuje, akým spôsobom sa udrží skutočná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ na požadovanej úrovni alebo ako túto úroveň dosiahne, ak sa rozsah, v ktorom úver môže byť klasifikovaný ako prvok existujúcej miery solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ, nebude postupne znižovať aspoň počas piatich rokov pred dátumom splatnosti. Príslušné orgány môžu povoliť predčasné splatenie týchto úverov za predpokladu, že žiadosť podala emitujúca inštitúcia a jej skutočná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ neklesne pod požadovanú úroveň;

         iii) úvery, ktorých splatnosť nie je stanovená, sú splatné len na základe výpovede päť rokov vopred, ak sa tieto úvery už ďalej nepovažujú za zložku skutočnej miery solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ alebo ak sa pre predčasné splatenie osobitne nevyžaduje predchádzajúci súhlas príslušných orgánov. V tomto prípade to inštitúcia oznámi príslušným orgánom najmenej šesť mesiacov pred dátumom navrhovaného splatenia, špecifikujúc skutočnú mieru solventnosti a požadovanú mieru solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ, tak predtým, ako aj po splatení. Príslušné orgány povolia splatenie, len ak skutočná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ inštitúcie neklesne pod požadovanú úroveň;

         iv) úverová zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého sa dlh stane splatným pred dátumami dohodnutého splácania za určených okolností iných ako likvidácia inštitúcie; a

         v) úverovú zmluvu možno zmeniť alebo doplniť, až keď príslušné orgány vyhlásia, že proti zmene alebo doplneniu nemajú námietky.

4. Na základe žiadosti podloženej dôkazmi, ktorú inštitúcia predloží príslušnému orgánu domovského členského štátu, a so súhlasom tohto príslušného orgánu, existujúcu mieru solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ môžu tvoriť aj:

              a) ak sa nepoužíva zillmerizácia alebo ak v prípade, že sa používa, predstavuje menej ako opatrenia pre obstarávacie náklady zahrnuté do poistného, rozdiel medzi nezillmerizovanými alebo čiastočne zillmerizovanými matematickými rezervami a matematickými rezervami zillmerizovanými so sadzbou rovnou zahrnutiu akvizičných nákladov zahrnutých do poistného;

              b) akékoľvek skryté čisté rezervy vznikajúce z ocenenia aktív, pokým tieto skryté čisté rezervy nie sú mimoriadnej povahy;

              c) jedna polovica nesplateného základného imania alebo počiatočných členských vkladov, ak splatená čiastka dosahuje 25 % tohto základného imania alebo počiatočných členských vkladov, najviac do výšky 50 % zo skutočnej alebo požadovanej miery solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ, podľa toho čo je nižšie.

Číslo uvedené v písmene a) však nesmie prekročiť 3,5 % sumy rozdielu medzi relevantnými kapitálovými čiastkami činností životného poistenia, činností zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a matematickými rezervami pre všetky poistky, pre ktoré je zillmerizácia možná. Rozdiel sa zníži o čiastku akýchkoľvek neodpísaných obstarávacích nákladov vložených ako aktívum.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

5. Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa odsekov 2 až 4 s cieľom zohľadniť vývoj, ktorý odôvodňuje technickú úpravu prvkov započítateľných do skutočnej miery solventnosti.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21b.

ê 2009/138/ES článok 303 ods. 2 (prispôsobené)

Článok 17b 18

Požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ

1. Pokiaľ v článku 17c nie je ustanovené inak, Ppožadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ sa stanoví tak, ako je to stanovené v odsekoch 2 až 6 podľa upísaných záväzkov.

2. Požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ sa rovná súčtu týchto dvoch výsledkov:

              a) prvý výsledok:

              podiel 4 % matematických rezerv týkajúcich sa priamej činnosti a prevzatého zaistenia bez postúpených zaistení sa vynásobí pomerom celkových matematických rezerv bez odpočítania postúpených zaistení za predchádzajúci finančný rok voči hrubým celkovým matematickým rezervám. Tento pomer nesmie byť nižší ako 85 %;

              b) druhý výsledok:

              pre poistky, pre ktoré rizikový kapitál nepredstavuje záporné číslo, podiel 0,3 % tohto inštitúciou prevzatého rizikového kapitálu sa vynásobí pomerom celkového rizikového kapitálu nerozdeleného ako záväzok inštitúcie po postúpení zaistenia a retrocesii voči celkovému rizikovému kapitálu bez zaistenia za predchádzajúci finančný rok; tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

              Pre krátkodobé poistenie pre prípad úmrtia s trvaním najviac tri roky je podiel 0,1 %. Pre toto poistenie s trvaním dlhším ako tri roky, ale nie viac ako päť rokov, je uvedený podiel 0,15 %.

3. Pre doplnkové poistenia uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) bode iii) smernicea Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) sa požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ rovná požadovanej miere solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ pre inštitúcie podľa článku 17d 19.

4. Pre kapitalizačné operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bode ii) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ rovná podielu 4 % matematických rezerv, vypočítaných v súlade s odsekom 2 písm. a).

5. Pre operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bode i) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ rovná 1 % ich aktív.

6. Pre poistenia spojené s investičnými fondmi, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 3 písm. a) bodyov i) a ii) smernice 2009/138/ES a pre operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bodoch iii), iv) a v) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ rovná súčtu nasledujúceho:

              a) v prípade, že inštitúcia preberá investičné riziko, podielu 4 % technických rezerv vypočítaných v súlade s odsekom 2 písm. a);

              b) v prípade, že inštitúcia nepreberá žiadne investičné riziko, ale pridelenie prostriedkov na krytie výdavkov na správu je stanovené na obdobie dlhšie ako päť rokov, podielu 1 % technických rezerv vypočítanéhoý v súlade s odsekom 2 písm. a);

              c) v prípade, že inštitúcia nepreberá žiadne investičné riziko a pridelenie prostriedkov na krytie nákladov na správu nie je stanovené na obdobie dlhšie ako päť rokov, čiastka ekvivalentná 25 % čistých výdavkov na správu za predchádzajúci finančný rok týkajúcich sa tejto činnosti;

              d) v prípade, že inštitúcia kryje riziko úmrtia, podiel 0,3 % rizikového kapitálu vypočítaný v súlade s odsekom 2 písm. b).

2009/138/ES článok 303 ods. 2

Článok 17c

Garančný fond

1. Členské štáty môžu stanoviť, že jedna tretina požadovanej miery solventnosti podľa článku 17b tvorí garančný fond. Uvedený fond sa skladá z položiek uvedených v článku 17a ods. 2 a 3 a so súhlasom príslušného orgánu domovského členského štátu aj v článku 17a ods. 4 písm. b).

2. Garančný fond nesmie byť nižší ako 3 milióny EUR. Každý členský štát môže stanoviť zníženie minimálneho garančného fondu o 25 % v prípade vzájomných poisťovacích spolkov a poisťovní založených na zásade vzájomnosti.

ê 2009/138/ES článok 303 ods. 2 (prispôsobené)

Článok 17d 19

Požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ na účely článku 17b18 ods. 3

1. Požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ sa určí buď na základe výšky poistného alebo príspevkov splatných za rok, alebo podľa priemerných nákladov na poistné plnenie za uplynulé tri finančné roky.

2. Výška požadovanej miery solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ sa rovná vyššiemu z dvoch výsledkov stanovených v odsekoch 3 a 4.

3. Základ poistného sa vypočíta s použitím vyššej hodnoty z predpísaného hrubého poistného alebo príspevkov vypočítaných nižšie, alebo z hrubého zaslúženého poistného alebo príspevkov.

Poistné a príspevky (vrátane poplatkov spojených s poistným a príspevkami), ktoré vznikli v súvislosti s priamym poistením v predchádzajúcom finančnom roku, sa spočítajú.

K tejto sume sa pripočíta čiastka poistného prijatá za všetko zaistenie v predchádzajúcom finančnom roku.

Od tohto súčtu sa potom odpočíta celková suma poistného alebo príspevkov zrušených v predchádzajúcom finančnom roku, ako aj celková suma daní a poplatkov, ktoré sa vzťahujú na poistné alebo príspevky vstupujúce do súhrnu.

Takto získaná suma sa rozdelí na dva diely, prvý dosahuje 50 miliónov EUR, druhý tvorí prebytok; vypočíta sa 18 % z prvého a 16 % z druhého dielu a hodnoty sa spočítajú.

Takto získaná suma sa vynásobí podielom, existujúcim pre sumu za predchádzajúce tri finančné roky, medzi výškou poistných plnení, ktoré inštitúcia musí ešte uhradiť po odpočítaní čiastok Ö súm Õ, ktoré môže získať späť na základe zaistenia, a hrubou výškou poistných plnení. Tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

4. Základy poistných plnení sa vypočítajú takto:

Výšky poistných plnení zaplatených v súvislosti s priamym poistením (bez odpočítania škôd, ktoré nesú zaisťovatelia a retrocesionári) v obdobiach uvedených v odseku 1 sa spočítajú.

K tejto sume sa potom pripočíta výška poistných plnení zaplatených v súvislosti so zaistením alebo retrocesiami prijatými počas tých istých období a výška rezerv na poistné plnenie určená na konci predchádzajúceho finančného roka pre priame poistenie aj pre prijaté zaistenie.

Od tohto súčtu sa odpočíta suma poistných náhrad vyinkasovaných počas období uvedených v odseku 1.

Od zvyšnej sumy sa odpočíta výška rezerv na poistné plnenie určená na začiatku druhého finančného roka predchádzajúceho poslednému finančnému roku, pre ktorý existujú účty, pre priame poistenie aj pre prijaté zaistenie.

Jedna tretina takto takto získanej sumy sa rozdelí na dva diely, prvý dosahuje 35 miliónov EUR, druhý tvorí prebytok; vypočíta sa 26 % z prvého a 23 % z druhého dielu a hodnoty sa spočítajú.

Takto získaná suma sa vynásobí podielom, existujúcim pre sumu za predchádzajúce tri finančné roky, medzi výškou poistných plnení, ktoré inštitúcia musí ešte uhradiť po odpočítaní čiastok Ö súm Õ , ktoré môže získať späť na základe zaistenia, a hrubou výškou poistných plnení. Tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

5. Ak požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ vypočítaná v odsekoch 2 až 4 je nižšia ako požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ z predchádzajúceho roka, požadovaná miera solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ musí byť prinajmenšom rovná požadovanej miere solventnosti Ö platobnej schopnosti Õ predchádzajúceho roka vynásobenej pomerom sumy technickej rezervy na budúce plnenie na konci predchádzajúceho finančného roka a sumy technickej rezervy na budúce plnenie na začiatku predchádzajúceho finančného roka. Pri týchto výpočtoch sa technické rezervy budú počítať bez zaistenia, ale podiel nesmie byť v žiadnom prípade vyšší ako 1.

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

Článok 18 20

Pravidlá investovania

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie nachádzajúce sa na ich území investovali v súlade so zásadou obozretnosti a najmä v súlade s týmito pravidlami:

              a) aktíva sa investujú v najlepšom záujme členov a poberateľov. V prípade možného konfliktu záujmov, inštitúcia alebo subjekt, ktorý spravuje jej portfólio, zabezpečí, že sa investícia urobí vo výhradnom záujme členov a poberateľov;,

              b) aktíva sa investujú tak, aby sa zaručila bezpečnosť, kvalita, likvidita a rentabilita portfólia ako celku.

              Aj aktíva vedené na krytie poistných Ö technických Õ rezerv sa investujú spôsobom primeraným charakteru a trvaniu očakávaných budúcich dôchodkov;,

              c) aktíva sa investujú prevažne na regulovaných trhoch. Investície do aktív, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom finančnom trhu sa v každom prípade musia zachovávať na obozretných úrovniach;,

              d) investície do derivátových nástrojov sú možné, pokiaľ prispievajú k zníženiu investičných rizík alebo uľahčujú efektívne riadenie portfólia. Musia sa obozretne oceniť, berúc do úvahy základné aktívum a musia sa zahrnúť do ocenenia aktív inštitúcie. Inštitúcia sa vyhne aj nadmernému vystaveniu sa riziku u jednej protistrany a u ostatných derivátových operácií;,

              e) aktíva sa náležite rozložia tak, aby sa vyhlo nadmernému spoliehaniu sa na jednotlivé aktívum, emitenta alebo skupinu subjektov a akumuláciám rizika v portfóliu ako celku.

              Investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo skupinou emitentov patriacich do tej istej skupiny nevystavujú inštitúciu nadmernej koncentrácii rizika;,

              f) investície do sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho podniku Õ nepresiahnu 5 % portfólia ako celku a ak sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci podnik Õ patrí do skupiny, investícia do subjektov patriacich do tej istej skupiny ako sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci podnik Õ nepresiahne 10 % portfólia.

              Ak je inštitúcia sponzorovaná Ö podporovaná príspevkami Õ niekoľkýchmi subjektmi Ö prispievajúcich podnikov Õ , investícia do týchto sponzorujúcich subjektov Ö prispievajúcich podnikov Õ sa urobí obozretne, berúc do úvahy potrebu náležitého rozloženia.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že neuplatnia požiadavky uvedené pod písm. e) a f) na investovanie do štátnych dlhopisov.

ê 2013/14/EÚ článok 1

1a2. Členské štáty zabezpečia, zohľadniac povahu, rozsah a komplexnosť činností inštitúcií, nad ktorými vykonávajú dohľad, aby príslušné orgány monitorovali primeranosť postupov úverového posúdenia inštitúcií, posudzovali využívanie odkazov na úverové ratingy vydávané ratingovými agentúrami, ako sú vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach[47], v ich investičných politikách a v prípade potreby nabádali na zmiernenie dosahu takýchto odkazov s cieľom obmedziť výhradné a mechanické spoliehanie sa na takéto úverové ratingy.

ê 2003/41/ES

23. Domovský členský štát zakáže inštitúcii požičať si alebo konať ako ručiteľ v mene tretích strán. Členské štáty môžu však povoliť inštitúciám urobiť niektoré výpožičky len na účely likvidity a na dobu dočasnú.

34. Členské štáty nevyžadujú, aby inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich území, investovali do určitých kategórií aktív.

45. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 32, členské štáty nepodmienia investičné rozhodnutia inštitúcie, ktorá sa nachádza na ich území alebo jej investičného manažéra žiadnemu predchádzajúcemu schváleniu alebo požiadavkám systematického oznamovania.

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

ð nový

56. V súlade s ustanoveniami odsekov 1 až 45 členské štáty môžu pre inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich území stanoviť podrobnejšie pravidlá vrátane kvantitatívnych pravidiel za predpokladu, že sú odôvodnené obozretnosťou, aby sa premietol celkový rozsah dôchodkových systémov Ö plánov Õ, ktoré vedú tieto inštitúcie.

Členské štáty môžu uplatniť najmä investičné ustanovenia podobné ustanoveniam v smernici 2002/83/ES.

Členské štáty však nebránia inštitúciám v:

              a) investovaní do výšky 70 % aktív pokrývajúcich poistné Ö technickéÕ rezervy alebo celého portfólia pre systémy Ö plány Õ, v ktorých členovia nesú investičné riziká v akciách, obchodovateľných cenných papieroch, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami a firemnými dlhopismi prijatými na obchodovanie na regulovaných trhoch, ð alebo prostredníctvom multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov, ï a v rozhodovaní o relatívnej váhe týchto cenných papierov vo svojom investičnom portfóliu. Za predpokladu, že je to odôvodnené obozretnosťou, členské štáty môžu uplatniť nižšiu hranicu na inštitúcie, ktoré poskytujú dôchodkové produkty so zárukou dlhodobej úrokovej miery, nesú investičné riziko a sami umožňujú túto záruku,

              b) investovaní do výšky 30 % aktív pokrývajúcich poistné Ö technické Õ rezervy v aktívach denominovaných v iných menách než sú tie, v ktorých sú vyjadrené záväzky;,

c) investovanie na rizikových kapitálových trhoch ð do nástrojov, ktoré majú dlhodobý hospodársky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov ï.

67. Odsek 65 nevylučuje právo členských štátov vyžadovať od inštitúcií nachádzajúcich sa ð , ktoré majú povolenie alebo sú registrované ï na ich území uplatňovanie prísnejších investičných pravidiel aj jednotlivo za predpokladu, že sú odôvodnené obozretnosťou, najmä na základe záväzkov, do ktorých vstúpila inštitúcia.

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

7. V prípade cezhraničnej aktivity uvedenej v článku 20, príslušné orgány každého hostiteľského členského štátu môžu vyžadovať, aby sa pravidlá stanovené v druhom pododseku uplatňovali na inštitúciu v domovskom členskom štáte. V takom prípade sa tieto pravidlá uplatňujú len na časť aktív inštitúcie, ktorá zodpovedá aktivitám vykonávaným v príslušnom hostiteľskom členskom štáte. Ďalej, sa uplatnia len vtedy, ak sa tiež tie isté alebo prísnejšie pravidlá uplatňujú na inštitúcie nachádzajúce sa v hostiteľskom členskom štáte.

Pravidlá uvedené v prvom pododseku sú tieto:

            a) inštitúcia neinvestuje viac než 30 % týchto aktív do akcií, ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami, a dlhových cenných papierov, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo inštitúcia investuje aspoň 70 % týchto aktív do akcií, ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami, a dlhových cenných papierov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,

            b) inštitúcia investuje najviac 5 % týchto aktív do akcií a ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami, dlhopisov, dlhových cenných papierov a ostatných nástrojov peňažného a kapitálového trhu, ktoré vydal ten istý subjekt a najviac 10 % týchto aktív do akcií a ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami, dlhopisov, dlhových cenných papierov a ostatných nástrojov peňažného a kapitálového trhu, ktoré vydali subjekty patriace do jednej skupiny,

            c) inštitúcia investuje najviac 30 % týchto aktív do aktív denominovaných v iných menách, než sú meny, v ktorých sú vyjadrené záväzky.

Aby sa dodržali tieto požiadavky, domovský členský štát môže vyžadovať oddelenie aktív.

ò nový

8. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu inštitúcie, ktorá vykonáva cezhraničnú aktivitu uvedenú v článku 12, nesmú stanovovať investičné pravidlá nad rámec tých opatrení, ktoré sú stanovené v odsekoch 1 až 6 pre časť aktív, ktoré zahŕňajú technické rezervy pre cezhraničnú aktivitu.

Hlava III

PODMIENKY VÝKONU ČINNOSTÍ

KAPITOLA 1

Systém správy a riadenia

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 21

Zodpovednosť správneho a riadiaceho orgánu alebo orgánu dohľadu 

1. Členské štáty zabezpečia, aby správny a riadiaci orgán alebo orgán dohľadu inštitúcie niesol podľa vnútroštátneho práva konečnú zodpovednosť za dodržiavanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých podľa tejto smernice uvedenou inštitúciou.

2. Touto smernicou nie je dotknutá úloha sociálnych partnerov pri riadení inštitúcií.

Článok 22

Všeobecné požiadavky na správu a riadenie

1. Členské štáty požadujú od všetkých inštitúcií, aby zaviedli účinný systém správy, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie ich činností. Tento systém zahŕňa primeranú transparentnú organizačnú štruktúru s jasným rozdelením a vhodným oddelením zodpovedností, ako aj účinný systém zabezpečujúci odovzdávanie informácií. Systém správy podlieha pravidelným vnútorným kontrolám.

2. Systém správy uvedený v odseku 1 musí byť primeraný povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie.

3. Členské štáty zabezpečia, aby správny a riadiaci orgán alebo orgán dohľadu inštitúcie prijal písomné pravidlá týkajúce sa riadenia rizika, vnútorného auditu a prípadne poistných matematikov a outsourcingu, a tento orgán zabezpečí plnenie uvedených pravidiel. Politiky sa každoročne skúmajú a upravujú v súvislosti s každou podstatnou zmenou v systéme alebo v príslušnej oblasti.

4. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli účinný systém vnútornej kontroly. Tento systém zahŕňa administratívne a účtovné postupy, rámec vnútornej kontroly, vhodné ustanovenia o oznamovaní informácií na všetkých úrovniach inštitúcie.

5. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie prijali primerané kroky na zabezpečenie kontinuity a regulárnosti výkonu svojich činností vrátane vypracovania záložných plánov. Na tento účel inštitúcia využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

6. Členské štáty požadujú, aby inštitúcie mali aspoň dve osoby, ktoré inštitúciu skutočne riadia.

Článok 23

Požiadavky na spôsobilé a vhodné riadenie

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie zabezpečili, aby všetky osoby, ktoré inštitúciu skutočne riadia alebo ktoré majú iné kľúčové funkcie, pri vykonávaní svojich úloh spĺňali tieto požiadavky:

a)           ich odborná kvalifikácia, vedomosti a skúsenosti sú primerané na to, aby im umožnili zabezpečiť riadne a obozretné riadenie inštitúcie, ako aj riadne vykonávanie ich kľúčových funkcií (požiadavka, aby boli spôsobilé) a

b)           majú dobrú povesť a sú bezúhonné (požiadavka, aby boli správne).

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli účinné postupy a pravidelné kontroly na to, aby príslušné orgány mohli posúdiť, či osoby, ktoré skutočne riadia inštitúcie alebo majú iné kľúčové funkcie, spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 1.

3. Ak členský štát požaduje od svojich vlastných štátnych príslušníkov doklad o dobrej povesti a doklad o tom, že na nich v minulosti nebol vyhlásený konkurz, alebo oba tieto doklady, v prípade štátnych príslušníkov iných členských štátov tento členský štát uzná ako postačujúci doklad výpis z registra trestov z iného členského štátu, alebo ak výpis z registra trestov nie je k dispozícii, rovnocenný doklad vystavený príslušným súdnym alebo správnym orgánom v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte, ktorého štátnym príslušníkom je dotknutá osoba, v ktorom sa potvrdzuje, že uvedené požiadavky boli splnené.

4. Ak domovský členský štát alebo členský štát, ktorého štátnym príslušníkom je dotknutá osoba, nevydá rovnocenný dokument, ako sa uvádza v odseku 3, umožní sa štátnemu príslušníkovi iného členského štátu, aby namiesto tohto dokumentu vystavil vystavil prísažné vyhlásenie..

V členských štátoch, v ktorých neexistuje žiadny predpis, ktorý by upravoval prísažné vyhlásenie, sa však štátnemu príslušníkovi iného dotknutého členského štátu umožní podať čestné vyhlásenie pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom v jeho domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte, z ktorého pochádza alebo pred notárom v jednom z týchto členských štátov.

Tento orgán alebo notár vystaví osvedčenie potvrdzujúce pravosť tohto prísažného vyhlásenia alebo čestného vyhlásenia.

5. Doklad o tom, že v minulosti nedošlo k vyhláseniu konkurzu, uvedený v odseku 3 môže byť vo forme vyhlásenia štátnych príslušníkov iného príslušného členského štátu pred príslušným súdnym, profesným alebo obchodným orgánom v tomto inom dotknutom členskom štáte.

6. Dokumenty a certifikáty uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 sa nesmú predložiť po uplynutí viac ako troch mesiacov od dátumu ich vystavenia.

7. Členské štáty určia orgány a subjekty príslušné vystavovať doklady uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 a bezodkladne o tom informujú ostatné členské štáty a Komisiu.

Členské štáty takisto informujú ostatné členské štáty a Komisiu o orgánoch alebo subjektoch, pre ktoré sa doklady uvedené v odsekoch 3 až 5 majú priložiť k žiadosti o povolenie vykonávať na území uvedeného členského štátu činnosti uvedené v článku 12.

Článok 24

Politika odmeňovania

1. Členské štáty požadujú, aby inštitúcie mali zdravú politiku odmeňovania tých osôb, ktoré skutočne riadia inštitúciu spôsobom, ktorý je primeraný ich veľkosti a vnútornej organizácii, ako aj povahe, rozsahu a zložitosti ich činností.

2. Inštitúcie musia pravidelne zverejňovať relevantné informácie týkajúce sa politiky odmeňovania, pokiaľ nie je uvedené inak v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES[48].

3. Komisii sa udeľuje právomoc prijať delegovaný akt v súlade s článkom 77, v ktorom sa spresňujú:

a)           požadované prvky politík odmeňovania, ktoré majú uplatňovať inštitúcie na základe týchto zásad:

– politika odmeňovania sa stanovuje, vykonáva a udržiava v súlade s činnosťami inštitúcie a stratégiou riadenia rizík, jej rizikovým profilom, cieľmi, postupmi riadenia rizík a dlhodobými záujmami a výkonnosťou inštitúcie ako celku,

– politika odmeňovania zahŕňa primerané opatrenia zamerané na zabránenie konfliktom záujmu;

– politikou odmeňovania sa podporuje zdravé a účinné riadenie rizík a nepodporuje sa riskovanie, ktoré presahuje hranice tolerancie rizík danej inštitúcie,

– politika odmeňovania sa uplatňuje na inštitúciu a strany, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie alebo akékoľvek iné činnosti, vrátane outsourcingu a následného opätovného outsourcingu kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností,

– politika odmeňovania obsahuje ustanovenia, ktoré sú špecifické pre úlohy a výkonnosť správneho a riadiaceho orgánu a orgánu dohľadu inštitúcie, osoby, ktoré skutočne riadia inštitúciu, osoby zastávajúce kľúčové funkcie a iné kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie,

– správny a riadiaci orgán a orgán dohľadu inštitúcie stanovia všeobecné zásady politiky odmeňovania pre kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie a sú zodpovedné za kontrolu jej vykonávania,

– správny a riadiaci orgán a orgán dohľadu inštitúcie sú zodpovedné za vykonávanie politiky odmeňovania, ktorá podporuje zdravé, obozretné a účinné riadenie inštitúcií,

– jasné, transparentné a účinné riadenie v súvislosti s odmeňovaním a dohľadom nad ním.

b)           vhodná frekvencia, špecifické spôsoby a obsah zverejňovania politiky odmeňovania.

Oddiel 2

Funkcie

Článok 25

Všeobecné ustanovenia

1. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií, aby zaviedli funkciu riadenia rizík, funkciu vnútorného auditu a tam, kde je to vhodné, poistno-matematickú funkciu. Oznamovaním spojeným s každou kľúčovou funkciou sa zabezpečí schopnosť kľúčovej funkcie vykonávať úlohy účinným, objektívnym, spravodlivým a nezávislým spôsobom.

2. Inštitúcie môžu umožniť, aby jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávala viac ako jednu kľúčovú funkciu. Funkcia riadenia rizík sa však pridelí inej osobe alebo organizačnej jednotke, než je tá, ktorá vykonáva funkciu vnútorného auditu.

3. Bez toho, aby bola dotknutá úloha sociálnych partnerov pri celkovom riadení inštitúcií by osoba alebo organizačná jednotka, ktorá vykonáva kľúčovú funkciu, mala byť odlišná od osoby alebo organizačnej jednotky, ktorá má podobnú kľúčovú funkciu v prispievajúcom podniku. Na základe odôvodnenej žiadosti od inštitúcie môže príslušný orgán udeliť výnimku z tohto obmedzenia, pričom zohľadní veľkosť, povahu, rozsah a zložitosť činností inštitúcie.

4. Osoba vykonávajúca kľúčovú funkciu musí bezodkladne ohlásiť akékoľvek väčšie problémy v oblasti zodpovednosti uvedenej osoby správnemu a riadiacemu orgánu alebo orgánu dohľadu inštitúcie.

5. Každé zistenie a odporúčanie týkajúce sa riadenia rizika, vnútorného auditu a prípadne poistno-matematických funkcií sa oznámi správnemu a riadiacemu orgánu alebo orgánu dohľadu inštitúcie, ktorý určí, aké opatrenia sa majú prijať.

6. Osoby vykonávajúce funkciu riadenia rizika, vnútorného auditu a prípadne aj poistno-matematickú funkciu informujú príslušný orgán inštitúcie, ak správny a riadiaci orgán alebo orgán dohľadu inštitúcie neprijme primerané a včasné nápravné opatrenia:

a)           keď osoba alebo organizačná jednotka, ktorá vykonáva kľúčovú funkciu, zistí riziko, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že inštitúcia dodrží vecne významnú zákonnú požiadavku, a nahlási to správnemu a riadiacemu orgánu alebo orgánu dohľadu inštitúcie;

b)           keď osoba alebo organizačná jednotka, ktorá vykonáva kľúčovú funkciu, konštatovala vecne významné porušenie právnych predpisov alebo nariadení vzťahujúcich sa na inštitúciu a jej činnosti v kontexte kľúčovej funkcie uvedenej osoby alebo oragnizačnej jednotky a nahlási to správnemu a riadiacemu orgánu alebo orgánu dohľadu inštitúcie.

7. Členské štáty zabezpečia právnu ochranu osôb, ktoré informujú príslušný orgán v súlade s odsekom 6.

Článok 26

Systém a funkcia riadenia rizík

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie zaviedli účinný systém riadenia rizík zahŕňajúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely neustáleho zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené, ako aj vzájomnej závislosti týchto rizík, a to na individuálnej aj súhrnnej úrovni.

Tento systém riadenia rizík musí byť riadne integrovaný do organizačnej štruktúry a rozhodovacích procesov inštitúcie.

2. Systém riadenia rizík sa primerane k veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcií týka rizík, ktoré sa môžu vyskytnúť v inštitúciách alebo podnikoch, v ktorých boli úlohy alebo činnosti outsourcované aspoň v týchto oblastiach:

a)           upisovanie rizík a tvorba rezerv;

b)           riadenie aktív – záväzkov;

c)           investície, najmä deriváty a podobné záväzky;

d)           riadenie rizika likvidity a koncentrácie;

e)           riadenie operačného rizika;

f)            poistenie a iné techniky zmierňovania rizika.

3. Ak v súlade s podmienkami dôchodkového plánu členovia a poberatelia znášajú riziká, systém riadenia rizík zohľadňuje tieto riziká aj z hľadiska členov a poberateľov.

4. Inštitúcie zabezpečia funkciu riadenia rizík, ktorá je štruktúrovaná takým spôsobom, aby uľahčila vykonávanie systému riadenia rizík.

Článok 27

Funkcia vnútorného auditu

1. Členské štáty budú od inštitúcií vyžadovať, aby zabezpečili účinnú funkciu vnútorného auditu. Funkcia vnútorného auditu zahŕňa hodnotenie primeranosti a účinnosti systému vnútornej kontroly a ostatných prvkov systému správy stanovených v článkoch 21 až 24 vrátane outsourcovaných činností.

2. Členské štáty požadujú, aby inštitúcie určili aspoň jednu nezávislú osobu v rámci inštitúcie alebo mimo nej, ktorá je zodpovedná za funkciu vnútorného auditu. Okrem plnenia a osvedčenia uvedeného v článku 14 ods. 4 táto osoba nepreberie zodpovednosť za iné kľúčové funkcie než tie, ktoré sú stanovené v tomto článku.

3. Zistenia a odporúčania funkcie vnútorného auditu sa oznámia správnemu a riadiacemu orgánu alebo orgánu dohľadu inštitúcie. Správny a riadiaci orgán alebo orgán dohľadu inštitúcie určí, aké opatrenia sa majú prijať vo vzťahu ku každému z uvedených zistení a odporúčaní a zabezpečí vykonanie uvedených opatrení.

Článok 28

Poistno-matematická funkcia

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie, v ktorých členovia a poberatelia neznášajú všetky riziká, zabezpečili účinnú poistno-matematickú funkciu s cieľom:

a)           koordinovať výpočet technických rezerv a dohliadať nad ním;

b)           posúdiť vhodnosť metodík a podkladových modelov použitých na výpočet technických rezerv, ako aj predpokladov na tento účel;

c)           posúdiť dostatočnosť a kvalitu údajov použitých na výpočet technických rezerv;

d)           porovnať najlepšie odhady so skúsenosťami;

e)           informovať správny a riadiaci orgán alebo orgán dohľadu o spoľahlivosti a primeranosti výpočtu technických rezerv;

f)            vyjadriť stanovisko k celkovej koncepcii upisovania v prípade inštitúcií, ktoré majú takúto politiku;

g)           vyjadriť stanovisko k primeranosti poistných pravidiel v prípade inštitúcií, ktoré majú takéto pravidlá a

h)           prispieť k účinnému uplatňovaniu systému riadenia rizík.

2. Členské štáty požadujú, aby inštitúcie určili aspoň jednu nezávislú osobu v rámci inštitúcie alebo mimo nej, ktorá je zodpovedná za funkciu vnútorného auditu.

Oddiel 3

Dokumenty týkajúce sa riadenia

Článok 29

Hodnotenie rizík pre dôchodky

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie primerane k veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti svojich činností v rámci svojho systému riadenia rizík vykonali vlastné posúdenie rizík a vypracovali hodnotenie rizík pre dôchodky na zdokumentovanie uvedeného posúdenia.

Hodnotenie rizík pre dôchodky sa musí vykonávať pravidelne a bezodkladne po každej podstatnej zmene v rizikovom profile inštitúcie alebo dôchodkového plánu.

2. Hodnotenie rizík pre dôchodky uvedené v odseku 1 sa vzťahuje na:

a)           účinnosť systému riadenia bezpečnosti;

b)           celkové finančné potreby inštitúcie;

c)           schopnosť dodržiavať požiadavky týkajúce sa technických rezerv stanovené v článku 14;

d)           kvalitatívne posúdenie miery negatívnej odchýlky ako súčasť výpočtu technických rezerv v súlade s vnútroštátnym právom;

e)           opis platieb dôchodkového zabezpečenia alebo akumulácie kapitálu;

f)            kvalitatívne posúdenie podpory prispievajúceho podniku dostupné pre inštitúciu;

g)           kvalitatívne posúdenie operačného rizika pre všetky systémy inštitúcie;

h)           kvalitatívne posúdenie nových alebo vznikajúcich rizík týkajúcich sa zmeny klímy, využívania zdrojov a životného prostredia.

3. Na účely odseku 2 inštitúcie zavedú metódy na určenie a vyhodnotenie rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Tieto metódy sú primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík zahrnutých v činnostiach inštitúcií. Tieto metódy musia byť opísané v hodnotení.

4. Hodnotenie rizík pre dôchodky je neoddeliteľnou súčasťou operačnej stratégie a zohľadňuje sa v strategických rozhodnutiach inštitúcie.

Článok 30

Delegovaný akt týkajúci sa hodnotenia rizík pre dôchodky

Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 77, v ktorom sa špecifikujú:

a)           prvky, ktoré majú byť zahrnuté v článku 29 ods. 2;

b)           metódy uvedené v článku 29 ods. 3 so zohľadnením identifikácie a hodnotenia rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené v krátkodobom a dlhodobom horizonte a

c)           frekvencia hodnotenia rizík pre dôchodky so zohľadnením požiadaviek v článku 29 ods. 1.

Delegovaným aktom sa neukladajú ďalšie finančné požiadavky nad rámec predpokladaný v tejto smernici.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

Článok 10 31

Ročné účtovné uzávierky a výročné správy

ČKaždý členskéý štáty vyžadujúe, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na ichjeho území pripravila ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu berúc do úvahy každý dôchodkový systém Ö plán Õ, ktorý poskytuje a, kde je to vhodné, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu pre každý dôchodkový systém Ö plán Õ. Ročné účtovné uzávierky a výročné správy podávajú pravdivý a čestný prehľad o aktívach, pasívach a finančnom postavení inštitúcie. Ročné účtovné uzávierky a informácie v správach sú konzistentné, komplexné, čestne predložené a náležite schválené oprávnenými osobami podľa vnútroštátneho práva.

Článok 12 32

Vyhlásenie o zásadách investičnej politiky

ČKaždý členskéý štáty zabezpečiaí, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na ichjeho území vypracovala a najmenej raz za tri roky, prehodnotila prehlásenie o zásadách investičnej politiky. Toto prehlásenie sa má revidovať bez meškania po každej významnej zmene v investičnej politike. Členské štáty zabezpečia, aby toto prehlásenie obsahovalo aspoň také informácie ako sú metódy merania investičného rizika, zavedené procesy riadenia rizík a prideľovanie strategických aktív s ohľadom na charakter a trvanie dôchodkových záväzkov.

ò nový

KAPITOLA 2

Outsourcing a riadenie investícií

Článok 33

Outsourcing

ê 2003/41/ES článok 9 ods. 4

1.A Členskéý štáty môžue povoliť alebo vyžadovať, aby inštitúcie nachádzajúce sa na ichjeho  území zverili správu týchto inštitúcií, celkovo alebo čiastočne, iným subjektom fungujúcim v mene týchto inštitúcií.

ò nový

2. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie zostali pri outsourcingu kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností naďalej v plnej miere zodpovedné za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice.

3. Outsourcing kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek činností sa uskutočňuje takým spôsobom, aby to neviedlo k:

a)           zhoršeniu kvality systému riadenia príslušného podniku;

b)           nadmernému zvýšeniu operačného rizika;

c)           zhoršeniu schopnosti príslušných orgánov dohľadu monitorovať, či inštitúcia dodržiava svoje záväzky;

d)           narušeniu nepretržitého poskytovania uspokojivej služby členom a poberateľom.

4. Inštitúcia zabezpečí riadne fungovanie outsourcovaných činností prostredníctvom procesu výberu poskytovateľa služieb a nepretržitého monitorovania činností.

5. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie, ktoré využívajú outsourcing kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností, uzavreli aspoň písomnú dohodu s poskytovateľom služieb. Dohoda je právne vynútiteľná a jasne vymedzuje práva a povinnosti inštitúcie a poskytovateľa služieb.

6. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie vopred a včas oznámili príslušným orgánom akékoľvek využívanie outsourcingu kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností, ako aj akýkoľvek následný dôležitý vývoj v súvislosti s týmito kľúčovými funkciami alebo akýmikoľvek inými činnosťami.

7. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali potrebnú právomoc kedykoľvek požadovať od inštitúcií informácie o využívaní outsourcingu kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností.

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

Článok 19 34

Správa investícií Õ  a úschova

ê 2011/61/EÚ článok 62 ods. 2 (prispôsobené)

1. Členské štáty neobmedzia inštitúcie pri menovaní správcov investičného portfólia, ktorí sú usadení v inom členskom štáte a náležite oprávnení na túto činnosť, v súlade so smernicouami 85/611/EHS 2004/39/ES, Ö a smernicami Õ 2009/65/ES, 93/22/EHS 2000/12/ES 2009/138/ES, ,2002/83/ES 2011/61/EÚ a 2013/36/EÚ, ako aj so smernicami uvedenými v článku 2 ods. 1 tejto smernice.

ò nový

KAPITOLA 3

Depozitár

Článok 35

Vymenovanie depozitára

1. Pre každý zamestnanecký dôchodkový plán, v rámci ktorého členovia a poberatelia v plnej miere znášajú investičné riziko, domovský členský štát požaduje, aby inštitúcia vymenovala jedného depozitára na účely úschovy aktív a výkon povinností dohľadu v súlade s článkami 36 a 37.

2. V prípade zamestnaneckých dôchodkových plánov, v ktorých členovia a poberatelia neznášajú investičné riziko v plnej miere, môže domovský členský štát vyžadovať, aby inštitúcia vymenovala depozitára na účely úschovy aktív alebo na účely úschovy aktív a výkon povinností dohľadu v súlade s článkami 36 a 37.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

ð nový

3. Členské štáty neobmedzia inštitúcie pri vymenovaní, na účelypre úschovyu svojich aktív, uschovávateľov ð depozitárov ï usadených v inom členskom štáte a náležite oprávnených pre túto činnosť v súlade so smernicou 93/22/EHS 2004/39/ES alebo smernicou 2000/12/ES 2013/36/EÚ alebo prijatých ako depozitár na účely smernice 85/611/EHS 2009/65/ES.

Ustanovenie uvedené v tomto odseku nebráni domovskému členskému štátu stanoviť menovanie depozitára alebo uschovávateľa za povinné.

4. ČKaždý členskéý štáty prijmúe potrebné kroky, aby sa mu Ö príslušným orgánom Õ podľa vnútroštátneho práva umožnilo zakázať v súlade s článkom 6214 voľné nakladanie s aktívami, ktoré drží depozitár alebo uschovávateľ nachádzajúci sa na ichjeho území na požiadanie domovského členského štátu inštitúcie.

ò nový

5. Depozitár sa vymenúva aspoň prostredníctvom písomnej zmluvy. V zmluve sa okrem iného stanovuje prenos informácií,  nevyhnutných na to, aby depozitár vykonával svoje povinnosti pre dôchodkový plán, pre ktorý bol vymenovaný za depozitára, ako sa stanovuje v tejto smernici a v iných príslušných právnych predpisoch, nariadeniach alebo správnych ustanoveniach.

6. Pri vykonávaní úloh stanovených v článkoch 36 a 37 inštitúcia a depozitár konajú čestne, spravodlivo, profesionálne, nezávisle a v záujme členov a poberateľov dôchodkového plánu.

7. Depozitár nesmie vykonávať také činnosti týkajúce sa inštitúcie, ktoré by mohli vytvárať konflikt záujmov medzi inštitúciou, členmi a poberateľmi plánu a ním, pokiaľ depozitár funkčne a hierarchicky neoddelil výkon svojich úloh depozitára od svojich ostatných potenciálne konfliktných úloh a pokiaľ nie je prípadný konflikt záujmov riadne identifikovaný, riadený, monitorovaný a oznámený členom a poberateľom dôchodkového plánu.

8. Ak depozitár nie je určený, inštitúcie prijmú opatrenia na predchádzanie a vyriešenie akéhokoľvek konfliktu záujmov počas úloh, ktoré inak vykonáva depozitár a správca aktív.

Článok 36

Úschova aktív a zodpovednosť depozitára

1. Ak sú aktíva dôchodkového plánu, ktoré pozostávajú z finančných nástrojov, ktoré možno držať v úschove, zverené do úschovy depozitárovi, depozitár má v úschove všetky finančné nástroje, ktoré možno viesť na účte finančných nástrojov otvorenom v účtovníctve depozitára, a všetky finančné nástroje, ktoré možno fyzicky doručiť depozitárovi.

Depozitár na tento účel zabezpečí, že finančné nástroje, ktoré možno viesť na účte finančných nástrojov vytvorenom v účtovníctve depozitára, sú vedené v účtovníctve depozitára na oddelených účtoch v súlade so zásadami uvedenými v smernici 2006/39/ES otvorených v mene inštitúcie, tak aby sa pri týchto účtoch dalo kedykoľvek jasne identifikovať, že patria inštitúcii alebo členom a poberateľom dôchodkového plánu.

2. Ak aktíva dôchodkového plánu pozostávajú z iných aktív, ako sú uvedené v odseku 1, depozitár overí, či inštitúcia alebo členovia a poberatelia sú vlastníkmi týchto aktív a vedie záznamy o ich aktívach. Overenie sa vykoná na základe informácií alebo dokumentov poskytnutých inštitúciou a na základe externých dôkazov, ak existujú. Depozitár zabezpečuje aktuálnosť svojich záznamov.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa depozitár zodpovedal inštitúcii alebo členom a poberateľom za všetky straty, ktoré utrpeli v dôsledku ním zavineného neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností.

4. Členské štáty zabezpečia, aby zodpovednosť depozitára, ako je uvedené v odseku 3, nebola dotknutá skutočnosťou, že všetky aktíva alebo ich časť zverí do úschovy tretej osobe.

5. Ak na úschovu aktív nie je určený depozitár, od inštitúcií sa bude požadovať aspoň, aby:

a)           zabezpečili, aby finančné nástroje boli predmetom riadnej starostlivosti a ochrany;

b)           viedli záznamy, ktoré inštitúcii umožňujú identifikovať všetky aktíva vždy a bez meškania;

c)           prijali potrebné opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov alebo nezlučiteľnosti;

d)           na požiadanie informovali príslušný orgán o spôsobe, akým sa aktíva uchovávajú.

Článok 37

Povinností dohľadu

1. Depozitár určený pre povinnosti dohľadu vykonáva úlohy uvedené v článku 36 ods. 1 a 2 nad rámec:

a)           vykonávania pokynov inštitúcie, ak nie sú v rozpore s vnútroštátnym právom alebo pravidlami inštitúcie;

b)           zabezpečenia, aby pri transakciách, ktoré sa týkajú aktív inštitúcie alebo dôchodkového plánu, boli všetky protiplnenia inštitúcii prevedené v obvyklých lehotách;

c)           zabezpečenia, aby sa príjmy vytvárané aktívami uplatňovali v súlade s pravidlami inštitúcie.

2. Bez ohľadu na odsek 1 môže domovský členský štát zaviesť iné povinnosti dohľadu, ktoré bude vykonávať depozitár.

3. Ak na povinnosti dohľadu nie je určený depozitár, inštitúcia musí vykonať postupy, ktoré zabezpečia, aby sa úlohy inak podliehajúce dohľadu depozitára náležite vykonali v rámci inštitúcie.

Hlava IV

INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ POSKYTNÚŤ BUDÚCIM ČLENOM, ČLENOM A POBERATEĽOM

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

Článok 11

Informácie, ktoré sa majú poskytovať členom a poberateľom

ò nový

Článok 38

Zásady

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

1. V závislosti od charakteru ustanoveného dôchodkového systému Ö plánu Õ každý členskéý štáty zabezpečiaí, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na ichjeho území poskytla Ö budúcim členom, členom a poberateľom Õ aspoň informácie stanovené v tomto Ö článkoch 39 až 53 a článkoch 55 až 58

ò nový

2. Informácie musia spĺňať všetky nasledujúce požiadavky:

a)           pravidelne sa aktualizujú;

b)           musia byť napísané zrozumiteľne s použitím jasného, stručného a zrozumiteľného jazyka, pričom sa vylúči používanie žargónu a technických pojmov, keď je možné namiesto nich použiť bežne používané slová;

c)           nesmú byť zavádzajúce. V slovníku aj obsahu sa zabezpečí konzistentnosť a

d)           prezentujú sa tak, aby boli ľahko čitateľné a aby používali znaky čitateľnej veľkosti.

Ak sa výkaz dôchodkových dávok vytlačí alebo skopíruje čiernobielo, nesmú sa použiť farby v prípade, že by sa tým mohla znížiť zrozumiteľnosť informácií.

Článok 39

Podmienky dôchodkového plánu

ê 2003/41/ES článok 9 písm. f) (prispôsobené)

1. S ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na jeho území, Čkaždý členskéý štáty zabezpečiaí, aby: f) boli členovia dostatočne informovaní o podmienkach dôchodkového systému Ö plánu Õ , najmä pokiaľ ide o:

i)a) práva a povinnosti strán zapojeinteresovaných dov dôchodkovéhoom systéme Ö plánu Õ;,

ii)b) finančné, poistné a ostatné riziká spojené s dôchodkovým systémom Ö plánom Õ;,

iii)c) charakter a rozloženie týchto rizík.

ò nový

2. V prípade dôchodkových plánov, v ktorých členovia znášajú investičné riziko a ktoré poskytujú viac ako jednu možnosť s rôznymi investičnými profilmi, sú členovia informovaní, okrem informácií uvedených v písmenách a), b) a c) prvého odseku, aj o podmienkach týkajúcich sa rozsahu dostupných investičných možností,  štandardnej investičnej možnosti a prípadne pravidla dôchodkového plánu prideliť konkrétnemu členovi investičnú možnosť.

2003/41/ES článok 11 ods. 2 (prispôsobené)

3. Členovia a poberatelia a/alebo, ak je to vhodné, ich zástupcovia dostanú

            a) na požiadanie ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu uvedenú v článku 10 a ak je inštitúcia zodpovedná za viac než jeden systém, tú účtovnú uzávierku a výročnú správu, ktoré súvisia s ich konkrétnym dôchodkovým systémom;

            b) v primeranom čase, všetky príslušné informácie týkajúce sa zmien v pravidlách dôchodkového systému Ö plánu Õ.

ò nový

4. Inštitúcie uverejnia podmienky dôchodkového plánu na internetových stránkach podľa svojho výberu.

KAPITOLA 2

Výkaz dôchodkových dávok

Článok 40

Frekvencia a zmeny

1.           Členské štáty požadujú od inštitúcií, aby vypracovali dokument s kľúčovými informáciami pre každého člena („výkaz dôchodkových dávok“).

2.           Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené vo výkaze dôchodkových dávok aktualizovali a zaslali každému členovi aspoň raz v priebehu každých dvanásť mesiacov, a to bezplatne.

3.           Každú dôležitú zmenu informácií obsiahnutých vo výkaze dôchodkových dávok, ku ktorej došlo oproti predchádzajúcemu roku, treba jasne vysvetliť v sprievodnom liste.

Článok 41

Zrozumiteľnosť a jazyk

1.           Informácie poskytnuté vo výkaze dôchodkových dávok musia byť zrozumiteľné bez odkazov na iné dokumenty.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby výkaz dôchodkových dávok bol k dispozícii v úradnom jazyku členského štátu, ktorého sociálne a pracovné právo relevantné pre oblasť zamestnaneckých dôchodkových plánov sa uplatňuje na vzťah medzi prispievajúcim podnikom alebo inštitúciou na jednej strane a členmi alebo poberateľmi na strane druhej.

Článok 42

Dĺžka

Vo výkaze dôchodkových dávok sa používajú znaky ľahko čitateľnej veľkosti a vytlačený výkaz nesmie byť dlhší ako dve strany formátu A 4.

Článok 43

Nosič

Členské štáty môžu inštitúciám povoliť, aby výkaz dôchodkových dávok poskytovali na trvalom nosiči alebo prostredníctvom webovej stránky. Na žiadosť členov a poberateľov sa doručuje v papierovej podobe, a to bezplatne a nad rámec akýchkoľvek elektronických prostriedkov.

Článok 44

Zodpovednosť

1. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúciám nevznikla občianskoprávna zodpovednosť výlučne na základe výkazu dôchodkových dávok alebo prekladu výkazu dôchodkových dávok, pokiaľ nie je zavádzajúci, nepresný alebo nezlučiteľný s príslušnými časťami dôchodkového plánu.

2. Výkaz dôchodkových dávok musí v tomto ohľade obsahovať jednoznačné varovanie.

Článok 45

Názov

1.           Názov výkazu dôchodkových dávok musí obsahovať slová „výkaz dôchodkových dávok“.

2.           Hneď pod názvom sa uvádza krátke vyhlásenie vysvetľujúce účel výkazu dôchodkových dávok.

3.           Na viditeľnom mieste musí byť uvedený presný dátum, na ktorý sa vzťahujú informácie uvedené vo výkaze dôchodkových dávok.

Článok 46

Osobné údaje

Výkaz dôchodkových dávok musí obsahovať osobné údaje člena vrátane zákonného veku odchodu do dôchodku, ak je to vhodné.

Článok 47

Identifikácia inštitúcie

Vo výkaze dôchodkových dávok sa identifikuje inštitúcia a uvedú sa tieto informácie:

1.           názov a adresa inštitúcie;

2.           členské štáty, v ktorých má inštitúcia povolenie alebo je registrovaná a názov príslušného orgánu;

3.           názov prispievajúceho podniku.

Článok 48

Záruky

1. Výkaz dôchodkových dávok musí obsahovať jedno z nasledujúcich označení týkajúcich sa záruk na základe dôchodkového plánu: 

a)      úplná záruka, ak inštitúcia alebo prispievajúci podnik zaručuje danú úroveň dávok;

b)      žiadna záruka, ak člen  znáša riziko v plnej miere;

c)      čiastočná záruka – vo všetkých ostatných prípadoch.

2. Ak sa poskytne záruka, v krátkosti sa vysvetlí:

a)      povaha záruky;

b)      súčasná úroveň financovania nadobudnutých jednotlivých nárokov člena;

c)      mechanizmy chrániace nadobudnuté jednotlivé nároky;

d)      mechanizmy na zníženie dávky, ak je to stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Článok 49

Bilancia, príspevky a náklady

1. Pokiaľ ide o bilanciu, príspevky a náklady, výkaz dôchodkových dávok musí obsahovať tieto sumy vyjadrené v mene relevantnej pre dôchodkový plán:

a) sumu nákladov odpočítanú od hrubých príspevkov, ktoré prípadne zaplatil prispievajúci podnik alebo člen za uplynulých 12 mesiacov, alebo ak člen pristúpil k dôchodkovému plánu pred menej ako dvanástimi mesiacmi, sumu nákladov odpočítanú od jeho príspevkov od pristúpenia;

b) súčet príspevkov zaplatených členom za uplynulých 12 mesiacov, alebo ak člen pristúpil k dôchodkovému plánu pred menej ako dvanástimi mesiacmi, súčet jeho príspevkov od pristúpenia;

c) súčet príspevkov, ktoré zaplatil prispievajúci podnik za uplynulých 12 mesiacov, alebo ak člen pristúpil k dôchodkovému plánu pred menej ako dvanástimi mesiacmi, súčet príspevkov, ktoré zaplatil prispievajúci podnik od pristúpenia člena;

d) zostatok k dátumu výkazu dôchodkových dávok vypočítaný jedným z týchto dvoch spôsobov v závislosti od charakteru dôchodkového plánu:

i) v prípade dôchodkových plánov, ktoré nestanovujú cieľovú úroveň dávok, celková suma kapitálu nahromadeného členom vyjadrená aj ako anuita za mesiac;

ii) v prípade dôchodkových plánov, ktoré stanovujú cieľovú úroveň dávok,  nadobudnuté jednotlivé nároky za mesiac;

e) ostatné príspevky alebo náklady týkajúce sa člena, ako napríklad prevod nadobudnutého kapitálu;

f) náklady uvedené v písm. a), v členení podľa týchto samostatných súm vyjadrených v mene relevantnej pre dôchodkový plán:

i) správne náklady inštitúcie;

ii) náklady na úschovu aktív;

iii) náklady súvisiace s portfóliovými transakciami;

iv)     ostatné náklady.

2. „Ostatné náklady“, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. f) bode iv), sa v krátkosti vysvetlia, ak tvoria 20 % alebo viac z celkových poplatkov.

Článok 50

Dôchodkové prognózy

1. Ak sa v dôchodkovom pláne stanovuje cieľová úroveň dávok, vo výkaze  dôchodkových dávok sa uvedú tieto tri sumy týkajúce sa dôchodkových prognóz vyjadrené? v mene relevantnej pre dôchodkový plán:

a)         cieľová úroveň dávky za mesiac v čase odchodu do dôchodku podľa najlepších odhadov;

b)         cieľová úroveň dávky za mesiac dva roky pred odchodom do dôchodku podľa najlepšie odhadnutých predpokladov;

c)         cieľová úroveň dávky za mesiac dva roky po odchode do dôchodku podľa najlepšie odhadnutých predpokladov.

2. V predpokladoch uvedených v odseku 1 sa zohľadňujú budúce mzdy.

3. Ak sa v dôchodkovom pláne nestanovuje cieľová úroveň dávok, vo výkaze dôchodkových dávok sa uvedú tieto sumy týkajúce sa dôchodkových prognóz vyjadrených v mene relevantnej pre dôchodkový plán:

a)         očakávaná výška kapitálu nahromadeného do dvoch rokov pred odchodom do dôchodku podľa najlepšie odhadnutých predpokladov týkajúcich sa dôchodkového plánu;

b)         očakávaná výška kapitálu nahromadeného do odchodu do dôchodku podľa najlepšie odhadnutých predpokladov týkajúcich sa dôchodkového plánu;

c)         očakávaná výška kapitálu nahromadeného do dvoch rokov po odchode do dôchodku podľa najlepšie odhadnutých predpokladov týkajúcich sa dôchodkového plánu;

d)         sumy uvedené v písmenách a) až c) sa vyjadrujú ako prínosy za mesiac.

4. V predpokladoch uvedených v odseku 3 sa zohľadňujú tieto faktory:

a) ročná miera nominálnych výnosov z investícií;

b) ročná miera inflácie;

c) budúce mzdy.

5. Na účely výpočtu prognóz uvedených v odsekoch 1 a 3 sa predpokladá, že sadzby príspevkov zostanú nezmenené.

Článok 51

Investičný profil

1. V prípade dôchodkových plánov, v ktorých investičné riziko znášajú členovia a ak majú možnosť výberu medzi rôznymi investičnými možnosťami, vo výkaze dôchodkových dávok sa uvedú investičné profily so zoznamom dostupných investičných možností a stručný opis každej možnosti. Zreteľne musí byť označená súčasná investičná možnosť člena.

V prípade, že počet rôznych investičných možností s rôznymi investičnými cieľmi presahuje päť, inštitúcia musí obmedziť stručný opis každej možnosti na reprezentatínych päť možností vrátane najrizikovejších a najmenej rizikových možností.

2. V prípade dôchodkových plánov, v ktorých investičné riziko znášajú členovia a investičná možnosť sa ukladá členovi na základe osobitného pravidla špecifikovaného v dôchodkovom pláne, sa poskytujú tieto dodatočné informácie:

a) pravidlá založené na skutočnom veku;

b) pravidlá založené na cielenom veku pri odchode do dôchodku ;

c) ostatné pravidlá.

3. V prípade dôchodkových plánov, v ktorých investičné riziko znášajú členovia, musí výkaz dôchodkových dávok obsahovať informácie o profile rizík a výnosov,  z ktorých vyplýva syntetický grafický ukazovateľ profilu rizík a výnosov dôchodkového plánu alebo, ak je to vhodné, každej investičnej možnosti, ku ktorej je priložené:

a) vysvetlenie ukazovateľa a jeho hlavných obmedzení;

b) vysvetlenie rizík, ktoré sú významným spôsobom relevantné a ktoré adekvátne nezachytáva syntetický grafický ukazovateľ.

Výpočet syntetického ukazovateľa je primerane zdokumentovaný a inštitúcie túto dokumentáciu na požiadanie sprístupnia.

4. Podrobné vysvetlenie uvedené v odseku 3 písm. a) zahŕňa:

a) stručné vysvetlenie dôvodu, prečo dôchodkový plán alebo investičná možnosť patrí do osobitnej kategórie;

b) vyjadrenie, že historické údaje, ako napríklad tie, ktoré sa používajú pri výpočte syntetického grafického ukazovateľa, nie sú spoľahlivým indikátorom budúceho profilu rizík daného dôchodkového plánu alebo investičnej možnosti;

c) vyjadrenie, že pri uvedenej kategórii rizík a výnosov nie je záruka, že zostane nezmenená a že kategorizácia dôchodkového plánu alebo investičnej možnosti sa môže časom meniť;

d) vyjadrenie, že ani najnižšia kategória neznamená bezrizikovú investíciu.

5. Syntetický grafický ukazovateľ a vysvetlenia uvedené v odseku 3 musia byť v súlade s vnútorným postupom identifikácie, merania a monitorovania rizík, ktorý prijala inštitúcia, ako sa stanovuje v tejto smernici, ako aj s investičnými cieľmi a investičnou politikou opísanými v investičných zásadách.

Článok 52

Doterajšia výkonnosť

1. Výkaz dôchodkových dávok musí obsahovať tieto informácie o doterajšej výkonnosti:

a) informácie o doterajšej výkonnosti dôchodkového plánu ako celku, prípadne o investičných možnostiach členov uvedené v grafe znázorňujúcom výkonnosť za dostupné roky až za posledných desať rokov;

b) graf dopĺňajú výrazné upozornenia, ktoré:

i) poskytujú varovanie vzhľadom na jeho obmedzenú použiteľnosť ako ukazovateľa budúcej výkonnosti;

ii) uvádza, ktoré náklady boli zahrnuté alebo vyňaté z výpočtu doterajšej výkonnosti;

iii) uvádza menu, v ktorej sa počítala doterajšia výkonnosť.

2. Ak sa v cieľoch a investičnej politike dôchodkového plánu vyskytne počas obdobia zobrazeného v stĺpcovom diagrame uvedenom v odseku 1 významná zmena, zobrazí sa doterajšia výkonnosť dôchodkového plánu pred touto významnou zmenou. Obdobie pred touto významnou zmenou sa vyznačí v grafe a jasne sa označí varovaním, že výkonnosť sa dosiahla za okolností, ktoré už neplatia.

3. Ak člen zmení investičnú možnosť, zobrazí sa doterajšia výkonnosť investičnej možnosti.

Článok 53

Doplňujúce informácie

Výkaz dôchodkových dávok musí obsahovať tieto doplňujúce informácie:

a)           kde a ako získať ďalšie informácie o tejto inštitúcii alebo dôchodkovom pláne vrátane webových stránok a príslušných právnych aktov všeobecnej povahy;

b)           kde a ako získať ďalšie informácie o mechanizmoch súvisiacich s prevodom dôchodkových práv na inú inštitúciu zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v prípade ukončenia pracovnoprávneho vzťahu;

c)           informácie o predpokladoch použitých v prípade súm vyjadrených v anuitách, najmä pokiaľ ide o anuitné sadzby, typ poskytovateľa a trvanie anuity, ak člen požiada o tieto informácie;

d)           kde a ako získať prístup k ďalším informáciám o individuálnej situácii člena vrátane cieľovej úrovne dôchodkových dávok, ak je to vhodné, a o úrovni dávok v prípade ukončenia zamestnania.

Článok 54

Delegovaný akt o výkaze dôchodkových dávok

Komisia je oprávnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 77, v ktorom sa špecifikuje:

a) obsah výkazu dôchodkových dávok zahŕňajúci:

i)       spôsob vysvetlenia významných zmien uvedených v článku 40 ods. 3;

ii)      veľkosť znakov uvedených v článku 42;

iii)     znenie varovania týkajúceho sa zodpovednosti uvedeného v článku 44;

iv)     znenie vyhlásenia uvedeného v článku 45 ods. 2;

v)      osobné údaje, ktoré sa majú špecifikovať podľa článku 46;

vi)     metódu vysvetlenia prvkov obsiahnutých v článku 48 ods. 2 písm. a), b), c) a d);

vii)    metóda výpočtu súm uvedených v článku 49 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a f);

viii)   metódu výpočtu súm uvedených v článku 50 ods. 1 a článku 50 ods. 3 so zohľadnením podmienky stanovenej v článku 50 ods. 5;

ix)     predpoklady, ktoré sa majú použiť, ako sa uvádza v článku 50 ods. 2 a článku 50 ods. 4;

x)      počet investičných možností, ktoré sa majú zobraziť a metódu výberu týchto možností, ak počet možností presahuje päť možností, metódu opisu zobrazených možností, spôsob označenia súčasnej investičnej možnosti člena uvedenej v článku 51 ods. 1;

xi)     metódu opisu ďalších informácií uvedených v článku 51 ods. 2;

xii)    metódu tvorby a zobrazenia syntetických grafických ukazovateľov a vysvetliviek uvedených v článku 51 ods. 3 so zohľadnením podmienok stanovených v článku 51 ods. 4;

xiii)   metódu tvorby informácií o predchádzajúcej výkonnosti uvedenej v článku 52 ods. 1 písm. a) a metódy vypracovania a úpravy výkazu a grafu uvedenú v článku 52 ods. 1 písm. b);

xiv)   metódu porovnávania rôznych investičných možností dôchodkových plánov uvedených v článku 52 ods. 1 písm. a);

xv)    metódu zobrazenia významnej zmeny uvedenej v článku 52 ods. 2;

xvi)   metódu špecifikovania doplnkových informácií uvedených v článku 53.

b) formát, úprava, štruktúra a načasovanie výkazu dôchodkových dávok, ktorý zahŕňa informácie uvedené v článku 44 ods. 2 až článku 53, pričom zohľadňuje podmienky v článku 41 ods. 1 a článku 42.

KAPITOLA 3

Informácie a dokumenty, ktoré sa majú poskytnúť

Článok 55

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť budúcim členom

Inštitúcia zabezpečí, aby boli budúci členovia informovaní o všetkých prvkoch plánu, ako aj o akýchkoľvek investičných možnostiach vrátane informácií o tom, ako sa v investičnom prístupe zohľadňujú otázky životného prostredia, klímy, sociálne otázky a otázky správy a riadenia spoločností.

Článok 56

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť členom počas štádia pred priznaním dôchodku

Okrem výkazu dôchodkových dávok inštitúcie poskytnú každému členovi aspoň dva roky pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku stanoveného v  dôchodkovom pláne alebo na požiadanie člena tieto informácie:

a)           o možnostiach dostupných pre členov pri preberaní ich dôchodkového príjmu vrátane informácií o výhodách a nevýhodách týchto možností a to spôsobom, ktorý ich podporuje pri výbere tej možnosti, ktorá je pre nich najvhodnejšia;

b)           ak dôchodkový plán nevypláca dávky ako doživotnú anuitu, pri rozhodovaní o zakúpení produktu vyplácania dávok by sa mali zohľadniť informácie o dostupných produktoch vyplácania dávok, ktoré sú k dispozícii, vrátane ich výhod a nevýhod, a kľúčových hľadísk členov.

Článok 57

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť poberateľom v štádiu vyplácania dôchodku

1. Inštitúcie poskytujú poberateľom informácie o splatných dávkach a zodpovedajúcich možnostiach výplaty.

2. Ak významnú časť investičného rizika znášajú poberatelia v štádiu vyplácania, členské štáty zabezpečia, aby poberatelia dostávali primerané informácie.

Článok 58

Dodatočné informácie, ktoré sa majú poskytnúť členom a poberateľom na požiadanie

1. Na požiadanie člena alebo poberateľa alebo ich zástupcov, inštitúcia poskytne tieto dodatočné informácie:

a) ročnú účtovnú závierku a výročnú správu podľa článku 31 alebo, ak je inštitúcia zodpovedná za viac než jeden dôchodkový plán, tie účtovné závierky a výročné správy, ktoré súvisia s ich konkrétnym dôchodkovým plánom;

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

3.b) pPrehlásenie o zásadách investičnej politiky uvedené v článku 3212 sa na požiadanie sprístupní členom a poberateľom a/alebo, ak je to vhodné, ich zástupcom;.

ò nový

c) informácie o predpokladoch použitých na získanie prognóz uvedených v článku 50;

d) informácie o predpokladanej anuitnej sadzbe, type poskytovateľa a trvaní anuity uvedené v článku 53 písm. c).

ê 2003/41/ES

ð nový

42.ð Na požiadanie ï Každý člena ð inštitúcia poskytne ï dostane na požiadanie aj podrobné a podstatné informácie o:

              a) cieľovej úrovni dôchodkových dávok, ak je to vhodné;,

              b) úrovni dávok v prípade zániku zamestnania.,

            c) ak člen nesie investičné riziko, o rozsahu investičných možností, ak je to vhodné, a o aktuálnom investičnom portfóliu ako aj informácie o rizikovej angažovanosti a nákladoch súvisiacich s investíciami,

              d) mechanizmoch súvisiacich s prevodmi dôchodkových práv na inú inštitúciu na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie v prípade ukončenia pracovnoprávneho vzťahu.

              Členovia dostanú každý rok stručné podrobnosti o situácii inštitúcie ako aj o súčasnej úrovni financovania ich nadobudnutých jednotlivých nárokov.

5. Každý poberateľ dostane pri odchode do dôchodku alebo ak sú ostatné dávky splatné, primerané informácie o dávkach, ktoré sú splatné a zodpovedajúce možnosti výplaty.

ò nový

Hlava V

PRUDENCIÁLNY DOHĽAD

Kapitola 1

Všeobecné pravidlá týkajúce sa prudenciálneho dohľadu

Článok 59

Hlavný cieľ prudenciálneho dohľadu

1. Hlavným cieľom prudenciálneho dohľadu je ochrana členov a poberateľov dôchodkového plánu.

2. Bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ prudenciálneho dohľadu stanovený v odseku 1, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri vykonávaní svojich všeobecných povinností náležite zvážili potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu príslušných finančných systémov v Únii, najmä v mimoriadnych situáciách, pričom zohľadnia informácie dostupné v relevantnom čase.

Článok 60

Rozsah pôsobnosti prudenciálneho dohľadu

Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podliehali prudenciálnemu dohľadu, ako aj dohľadu nad:

a) podmienkami fungovania;

b) technickými rezervami;

c) financovaním technických rezerv;

d) bilančnými rezervami;

e) skutočnou mierou platobnej schopnosti;

f) požadovanou mierou platobnej schopnosti;

g) pravidlami investovania;

h) riadením investícií;

i) podmienkami, ktorými sa riadia činnosti a

j) informáciami, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom.

Článok 61

Všeobecné zásady prudenciálneho dohľadu

1. Príslušné orgány domovského členského štátu sú zodpovedné za prudenciálny dohľad nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

2. Členské štáty zabezpečia, aby bol dohľad založený na perspektívnom a rizikovo orientovanom prístupe.

3. Dohľad nad inštitúciami zahŕňa primeranú kombináciu kontrol na diaľku, ako aj kontrol na mieste.

4. Právomoci dohľadu sa uplatňujú včas a primeraným spôsobom.

5. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány náležite zohľadňovali prípadný vplyv svojich činností na stabilitu finančných systémov v Európskej únii, najmä v mimoriadnych situáciách.

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

Článok 14 62

Právomoc zasiahnuť a povinnosti príslušných orgánov

1. Príslušné orgány vyžadujú, aby každá inštitúcia, ktorá sa nachádza na ich území, používala riadne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly.

2. Príslušné orgány majú právomoc prijať akékoľvek opatrenia vrátane, ak je to vhodné, opatrení administratívneho alebo finančného charakteru s ohľadom na každú inštitúciu, ktorá sa nachádza na ich území alebo proti osobám, ktoré vedú inštitúciu, ktoré sú primerané a potrebné na to, aby sa zabránilo alebo aby sa napravili nezrovnalosti poškodzujúce záujmy členov a poberateľov.

ê 2010/78/EÚ článok 4 ods. 3

ð nový

3. Každé rozhodnutie zakázať ð alebo obmedziť ï činnosti inštitúcie obsahuje podrobné odôvodnenie a je oznámené príslušnej inštitúcii. Zároveň sa oznamuje EIOPA.

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

4. Príslušné orgány mMôžu tiež obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami inštitúcie, najmä ak:

a)           inštitúcia nezaviedla dostatočné poistné Ö technické Õ rezervy s ohľadom na celé podnikanie alebo má nedostatočné aktíva na pokrytie poistných Ö technických Õ  rezerv;,

b)           inštitúcia nemá bilančnú rezervu.

5. Aby sa ochránili záujmy členov a poberateľov, príslušné orgány môžu preniesť právomoci, ktoré majú osoby, ktoré vedú inštitúciu nachádzajúcu sa na ich území, v súlade s právom domovského členského štátu, úplne alebo čiastočne na osobitného zástupcu, ktorý je spôsobilý vykonávať tieto právomoci.

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

64. Príslušné orgány môžu zakázať alebo obmedziť činnosti inštitúcie, ktorá sa nachádza na ich území, najmä ak:

a)           inštitúcia primerane nechráni záujmy členov a poberateľov systému, Ö plánu Õ;

b)           inštitúcia viac nespĺňa podmienky fungovania;

c)           inštitúcia vážne zlyhá v plnení si svojich povinností podľa predpisov, ktorým podlieha ;

d)           v prípade cezhraničnej aktivity, inštitúcia nerešpektuje požiadavky sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúce sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov.

ê 2003/41/ES

75. Členské štáty zabezpečia, žeaby rozhodnutia prijaté s ohľadom na inštitúciu podľa zákonov, predpisov a administratívnych opatrení prijatých v súlade s touto smernicou podliehalijú právu obrátiť sa na súdy.

ò nový

Článok 63

Proces preskúmania vykonávaný orgánom dohľadu

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány preskúmali stratégie, procesy a postupy podávania správ, ktoré zaviedli inštitúcie s cieľom dodržiavať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa tejto smernice.

Pri tomto preskúmaní sa zohľadní prostredie, v ktorom inštitúcie pôsobia, a prípadne aj strany, ktoré pre ne vykonávajú outsourcované kľúčové funkcie alebo akékoľvek iné činnosti. Toto preskúmanie bude pozostávať z týchto prvkov:

a) posúdenia kvalitatívnych požiadaviek týkajúcich sa systému správy;

b) posúdenia rizík, ktorým čelí inštitúcia;

c) posúdenia schopnosti inštitúcie posúdiť  tieto riziká.

2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali monitorovacie nástroje vrátane stresových testov, ktoré im umožnia identifikovať zhoršujúcu sa finančnú situáciu v inštitúcii a monitorovať, akým spôsobom dochádza k napráve zhoršenia.

3. Orgány dohľadu majú potrebné právomoci, aby mohli od inštitúcií žiadať nápravu slabých miest alebo nedostatkov identifikovaných v rámci procesu preskúmania vykonávaného orgánom dohľadu.

4. Príslušné orgány dohľadu stanovia minimálnu frekvenciu a rozsah preskúmania uvedeného v odseku 1 so zreteľom na povahu, rozsah a zložitosť činností dotknutých inštitúcií.

ê 2003/41/ES

Článok 13 64

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom

1. ČKaždý členskéý štáty zabezpečiaí, aby príslušné orgány mali s ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na ich jeho území potrebné právomoci a prostriedky:

a) na vyžadovanie, aby inštitúcia, členovia jej predstavenstva a ostatní riadiaci pracovníci alebo riaditelia alebo osoby kontrolujúce inštitúciu, poskytli informácie o všetkých podnikateľských záležitostiach alebo zaslali všetky podnikateľské dokumenty;,

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

ð nový

              b) na dohľad nad vzťahmi medzi inštitúciou a ostatnými spoločnosťami alebo medzi inštitúciami, ak inštitúcie prevádzajú Ö kľúčové Õ funkcie Ö alebo akékoľvek iné činnosti Õ na tieto iné spoločnosti alebo inštitúcie (zadávanie externe Ö outsourcing Õ ð a každý  ďalší opätovný outsourcing ï ) ovplyvňujúc finančné postavenie inštitúcie alebo majú zásadný význam pre účinný dohľad;,

              (c) na pravidelné získavanie ð týchto dokumentov: hodnotenia rizík pre dôchodky, ï prehlásenia o zásadách investičnej politiky, ð dokumentov týkajúcich sa systému správy, ï ročných účtovných uzávierokach a výročných správ ð , informačných dokumentov poskytovaných členom a poberateľom ï a všetkých Ö ostatných Õ dokumentov potrebných na účely dohľadu;. Tieto môžu zahŕňať dokumenty ako napríklad:

ò nový

d) na stanovenie, ktoré doklady sú potrebné na účely dohľadu, ako aj:

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

ð nový

         i) vnútorné predbežné správy;,

         ii) poistno-matematické ocenenie a podrobné predpoklady;,

         iii) štúdie o aktívach a pasívach;,

         iv) dôkaz konzistentnosti so zásadami investičnej politiky;,

         v) dôkaz, že príspevky boli zaplatené podľa plánu;,

         vi) správy od osôb zodpovedných za audit ročnej účtovnej závierky uvedenej v článku 1031;,

              (d)e) na vykonanie inšpekcie priamo na mieste v priestoroch danej inštitúcie a, ak je to vhodné, inšpekcií externe zadaných Ö outsourcovaných Õ ð a všetkých ďalších opätovne outsourcovaných činností ï funkcií, aby sa skontrolovalo, či sa činnosti vykonávajú v súlade s pravidlami dohľadu.

ò nový

f) na to, aby si od inštitúcií kedykoľvek vyžiadali informácie o outsourcovaných a akýchkoľvek ďalších opätovne outsourcovaných činnostiach.

ê 2010/78/EÚ článok 4 ods. 2 písm. b)

2. EIOPA môže vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa foriem a formátov dokumentov uvedených v odseku 1 písm. c) d) bodochy i) až vi).

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

ò nový

Článok 65

Transparentnosť a zodpovednosť

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonávali úlohy stanovené v článkoch 60, 61, 62, 63 a 64 transparentným a zodpovedným spôsobom, s náležitým ohľadom na ochranu dôverných informácií.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa uverejnili tieto informácie:

a) znenia zákonov, iných právnych predpisov, správnych opatrení  a všeobecných usmernení v oblasti regulácie zamestnaneckých dôchodkov, a informácie o tom, či sa členský štát rozhodne uplatňovať túto smernicu v súlade s článkami 4 a 5;

b) informácie týkajúce sa procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ako sa stanovuje v článku 63;

c) súhrnné štatistické údaje o kľúčových aspektoch uplatňovania prudenciálneho rámca;

d) vyhlásenie, že hlavným cieľom prudenciálneho dohľadu je ochrana členov a poberateľov a informácie o hlavných funkciách a činnostiach dohľadu;

e) pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli a uplatňovali transparentné postupy týkajúce sa vymenúvania a odvolávania členov riadiacich a správnych subjektov svojich príslušných orgánov.

Kapitola 2

Služobné tajomstvo a výmena informácií

Článok 66

Služobné tajomstvo

1. Členské štáty stanovia pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány, ako aj audítori a znalci konajúci v mene týchto orgánov, boli povinní zachovávať služobné tajomstvo.

Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, tieto osoby nesmú prezradiť dôverné informácie, ktoré získali v priebehu plnenia svojich povinností, žiadnej osobe ani orgánu, inak než v súhrnnej alebo zovšeobecnenej podobe, ktorá neumožňuje identifikáciu jednotlivých inštitúcií.

2. Odchylne od odseku 1, ak sa dôchodkový plán prevedie na inú inštitúciu alebo iný subjekt, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích strán zapojených do pokusov zachrániť uvedený podnik, možno sprístupniť v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní.

Článok 67

Použitie dôverných informácií

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, ktoré prijímajú dôverné informácie podľa tejto smernice, používali tieto informácie len v rámci plnenia svojich povinností a na tieto účely:

a)           na kontrolu, či inštitúcie pred začatím svojich činností splnili podmienky týkajúce sa zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;

b)           na uľahčenie monitorovania činností inštitúcií vrátane monitorovania technických rezerv, platobnej schopnosti, systému správy a informácií pre členov a poberateľov;

c)           na uloženie nápravných opatrení vrátane sankcií;

d)           na odvolania proti rozhodnutiam príslušných orgánov prijatým v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica;

e)           v súdnom konaní, pokiaľ ide o ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica.

Článok 68

Výmena informácií medzi orgánmi

1. Článok 66 nebráni žiadnej z týchto situácií:

a)           výmene informácií medzi príslušnými orgánmi v rovnakom členskom štáte pri výkone ich funkcií dohľadu;

b)           výmene informácií medzi príslušnými orgánmi v rôznych členských štátoch pri výkone ich funkcií dohľadu;

c)           výmene informácií pri výkone ich funkcií dohľadu medzi príslušnými orgánmi a ktorýmkoľvek z týchto orgánov, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte:

i) orgánmi zodpovednými za dohľad nad subjektmi finančného sektora a ďalšími finančnými organizáciami a orgánmi zodpovednými za dohľad nad finančnými trhmi;

ii) orgánmi alebo subjektmi zodpovednými za zachovanie stability finančného systému v členských štátoch prostredníctvom uplatňovania makroprudenciálnych pravidiel;

iii) subjektmi zapojenými do ukončenia dôchodkového plánu a do ďalších podobných konaní;

iv) subjektmi zodpovednými za reorganizáciu alebo orgánmi určenými na ochranu stability finančného systému;

v) osobami zodpovednými za výkon zákonného auditu účtovníctva inštitúcií, poisťovní a iných finančných inštitúcií;

d)           zverejneniu informácií potrebných na plnenie povinností orgánom, ktoré spravujú ukončenie dôchodkového plánu.

2. Informácie prijaté orgánmi, subjektmi a osobami uvedenými v odseku 1, podliehajú pravidlám týkajúcim sa zachovávania služobného tajomstva stanoveným v článku 66.

3. V článku 66 sa členským štátom nebráni, aby povolili výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a ktorýmkoľvek z týchto subjektov:

a)           orgánmi zodpovednými za kontrolu nad subjektmi zapojenými do ukončenia dôchodkových plánov a do ďalších podobných konaní;

b)           orgánmi zodpovednými za dohľad nad osobami poverenými vykonávaním zákonného auditu účtovníctva inštitúcií, úverových inštitúcií, investičných spoločností, poisťovní a iných finančných inštitúcií;

c)           nezávislými aktuármi inštitúcií vykonávajúcimi dozor nad týmito inštitúciami a subjektmi zodpovednými za dohľad nad týmito aktuármi.

Článok 69

Zasielanie informácií centrálnym bankám, menovým orgánom, európskym orgánom dohľadu a Európskemu výboru pre systémové riziká

1. Článok 66 nebráni príslušnému orgánu v tom, aby na účely vykonávania ich príslušných úloh poskytol informácie týmto subjektom:

a) centrálnym bankám a iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov;

b) prípadne iným verejnoprávnym orgánom zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami;

c) Európskemu výboru pre systémové riziká, EIOPA, Európskemu orgánu pre bankovníctvo, Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy.

2. Články 68 až 71 nebránia orgánom alebo subjektom uvedeným v odseku 1 písm. a), b) a c) v tom, aby príslušným orgánom oznamovali také informácie, ktoré môžu potrebovať na účely článku 67.

3. Na informácie prijaté v súlade s odsekmi 1 a 2 sa vzťahujú požiadavky služobného tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v tejto smernici.

Článok 70

Sprístupňovanie informácií orgánom štátnej správy zodpovedným za finančné právne predpisy

1. Ustanovenia článku 66 ods. 1, článku 67 a článku 71 ods. 1 nebránia členským štátom, aby povolili sprístupnenie dôverných informácií iným orgánom ústrednej štátnej správy zodpovedným za presadzovanie právnych predpisov o dohľade nad inštitúciami, úverovými inštitúciami, finančnými inštitúciami, investičnými službami, poisťovňami a inšpektormi konajúcimi v mene týchto orgánov.

Takéto zverejnenie sa vykoná len vtedy, keď to je potrebné z dôvodov prudenciálneho dohľadu, prevencie a riešenia problémov zlyhávajúcich inštitúcií. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, osoby, ktoré majú prístup k informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva aspoň na úrovni stanovenej v tejto smernici. Členské štáty však stanovia, že informácie prijaté podľa článku 68 a informácie získané prostredníctvom overenia na mieste možno zverejniť len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého informácia pochádza, alebo príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa vykonávalo overenie na mieste.

2. Členské štáty môžu povoliť zverejnenie dôverných informácií týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad inštitúciami parlamentnému vyšetrovaciemu výboru alebo dvorom audítorov vo svojom členskom štáte a ostatným subjektom zodpovedným za vyšetrovanie vo svojom členskom štáte, ak sú splnené tieto podmienky:

a) tieto subjekty majú podľa vnútroštátneho práva právomoc vyšetrovať alebo skúmať kroky orgánov zodpovedných za dohľad nad inštitúciami alebo za právne predpisy týkajúce sa takéhoto dohľadu;

b) informácie sú prísne nevyhnutné na splnenie právomoci uvedenej v písmene a);

c) osoby, ktoré majú prístup k týmto informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva v zmysle vnútroštátneho práva, ktoré sú aspoň rovnocenné požiadavkám stanoveným v tejto smernici;

d) ak tieto informácie pochádzajú od iného členského štátu, môžu sa zverejniť iba s výslovným súhlasom pôvodných príslušných orgánov a výhradne na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.

Článok 71

Podmienky týkajúce sa výmeny informácií

1. Na výmenu informácií podľa článku 69, prenos informácií podľa článku 69 a zverejňovanie informácií podľa článku 70 členské štáty požadujú, aby boli splnené aspoň tieto podmienky:

a) informácie sa vymieňajú, prenášajú alebo zverejňujú na účel vykonávania dohľadu alebo právneho dohľadu;

b) na prijaté informácie sa musí vzťahovať povinnosť služobného tajomstva stanovená v článku 66;

c) ak informácie pochádzajú od iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého informácie pochádzajú, a ak je to vhodné, výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol svoj súhlas.

2. V článku 67 sa členským štátom nebráni, aby s cieľom posilniť stabilitu finančného systému a jeho integritu povolili výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu a orgánmi alebo subjektmi zodpovednými za zisťovanie a vyšetrovanie porušení obchodného práva týkajúcich sa prispievajúcich podnikov.

Členské štáty, ktoré uplatňujú prvý pododsek, vyžadujú splnenie aspoň týchto podmienok:

a) informácie musia byť určené na účely zisťovania a vyšetrovania, ako sa uvádza v článku 70 ods. 2 písm. a);

b) na prijaté informácie sa musí vzťahovať povinnosť zachovávať služobné tajomstvo stanovená v článku 66;

c) ak informácie pochádzajú od iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého informácie pochádzajú, a ak je to vhodné, výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol svoj súhlas.

3. Ak v členskom štáte orgány alebo subjekty uvedené v prvom pododseku odseku 2 vykonávajú svoju úlohu zisťovania alebo vyšetrovania s pomocou osôb, ktoré sú vymenované na tieto účely s ohľadom na ich osobitnú odbornú spôsobilosť a ktoré nie sú zamestnané vo verejnom sektore, uplatňuje sa možnosť výmeny informácií stanovená v článku 70 ods. 2.

Článok 72

Vnútroštátne ustanovenia prudenciálnej povahy

ê 2010/78/EÚ článok 4 ods. 5 (prispôsobené)

11. 1. Členské štáty oznámia EIOPA svoje vnútroštátne ustanovenia prudenciálnej povahy relevantné pre oblasť systémov zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia zamestnancov, na ktoré sa nevzťahuje odkaz na vnútroštátne sociálne a pracovnéo  právone predpisy v odseku 1 článku 12 ods. 1.

2. Členské štáty tieto informácie pravidelne a minimálne každé dva roky aktualizujú a EIOPA ich zverejňuje na svojej webinternetovej stránke.

V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania tohto odseku EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch, ktoré sa majú dodržiavať, a o formátoch a vzoroch, ktoré majú príslušné orgány používať pri zasielaní príslušných informácií EIOPA a ich aktualizácii. EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v treťom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

Článok 21b

Postup výboru

1. Komisii pomáha Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2004/9/ES.

ò nový

Hlava VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

ê 2003/41/ES

Článok 2173

ê 2010/78/EÚ článok 4 ods. 6 písm. a)

Spolupráca medzi členskými štátmi, EIOPA a Komisiou

ê 2003/41/ES 

1. Členské štáty primeraným spôsobom zabezpečia jednotné uplatňovanie tejto smernice pravidelnou výmenou informácií a skúseností s úmyslom rozvinúť najlepšiu prax v tejto oblasti a užšiu spoluprácu a tým zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže a vytvoriť podmienky požadované pre neproblematické cezhraničné členstvo.

2. Komisia a príslušné orgány členských štátov úzko spolupracujú s úmyslom uľahčiť dohľad nad operáciami inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

ê 2010/78/EÚ článok 4 ods. 6 písm. b)

2 a3. V súlade s nariadením (EÚ) č. 1094/2010 príslušné orgány spolupracujú s EIOPA na účely tejto smernice.

Príslušné orgány bezodkladne poskytnú EIOPA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností vyplývajúce z tejto smernice a z nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, v súlade s článkom 35 uvedeného nariadenia.

ê 2010/78/EÚ článok 4 ods. 6 písm. c)

34. Každý členský štát informuje Komisiu a EIOPA o hlavných ťažkostiach, ktoré spôsobuje uplatňovanie tejto smernice.

Komisia, EIOPA a príslušné orgány dotknutých členských štátov čím skôr preskúmajú takéto ťažkosti, aby našli primerané riešenie.

ò nový

Článok 74

Spracovanie osobných údajov

So zreteľom na spracovanie osobných údajov v rámci tejto smernice, inštitúcie a príslušné orgány vykonávajú svoje úlohy na účely tejto smernice v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES. Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov orgánom EIOPA v rámci tejto smernice, EIOPA dodržiava ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 75

Hodnotenie a preskúmanie

ê 2003/41/ES (prispôsobené)

ð nový

4. Štyri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice Komisia vydá ð preskúma túto smernicu a podá ï správu v ktorej zhodnotí: ð o jej vykonávaní a účinnosti Európskemu parlamentu a Rade. ï

            a) uplatňovanie článku 18 a pokrok dosiahnutý pri prispôsobovaní vnútroštátnych systémov dohľadu a

            b) uplatňovanie druhého pododseku článku 19 ods. 2, najmä situácie prevažujúcej v členských štátoch vzhľadom na využívanie depozitárov a úlohy, ktorú zohrávajú, ak je to vhodné.

5. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu požiadať príslušné orgány domovského členského štátu, aby rozhodli o oddelení aktív a pasív inštitúcie, ako je uvedené v článku 16 ods. 3 a článku 18 ods. 7

ê 2009/138/ES článok 303 ods. 3 (prispôsobené)

Článok 21a

Preskúmanie výšky garančného fondu

1. Suma v eurách stanovená v článku 17c ods. 2 sa bude posudzovať každoročne od 31. októbra 2012 s cieľom zohľadniť zmeny harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien všetkých členských štátov, ako to uverejňuje Eurostat.

Uvedená suma sa automaticky upraví zvýšením základnej čiastky v eurách o percentuálnu zmenu tohto indexu v období od 31. decembra 2009 a do dátumu posúdenia a zaokrúhli sa na násobok 100000 EUR.

Ak percentuálna zmena od poslednej úpravy je nižšia ako 5 %, úprava sa neuskutoční.

2. Komisia každoročne informuje Európsky parlament a Radu o posúdení a upravenej čiastke uvedenej v odseku 1.

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

Článok 22

Vykonávanie

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 23. septembra 2005. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijali v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3. Členské štáty môžu do 23. septembra 2010 odložiť uplatňovanie článku 17 ods. 1 a 2 na inštitúcie nachádzajúce sa na ich území, ktoré v dátume stanovenom v odseku 1 tohto článku nemajú minimálnu úroveň bilančných rezerv požadovaných podľa článku 17 ods. 1 a 2. Avšak inštitúcie, ktoré chcú viesť cezhraničné dôchodkové systémy v zmysle článku 20, nesmú tak urobiť, pokiaľ nedodržia pravidlá tejto smernice.

4. Členské štáty môžu do 23. septembra 2010 odložiť uplatňovanie článku 18 ods. 1 písm. f) na inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich území. Avšak inštitúcie, ktoré chcú viesť cezhraničné dôchodkové systémy v zmysle článku 20, nesmú tak urobiť, pokiaľ nedodržia pravidlá tejto smernice.

Článok 23

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

ò nový

Článok 76

Zmena smernice 2009/138/ES

V smernici 2009/138/ES sa dopĺňa tento článok 306a:

„Článok 306a

V prípadoch, keď v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice, členské štáty uplatňovali ustanovenia uvedené v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady ..../../EÚ[49], takéto domovské členské štáty môžu naďalej uplatňovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré prijali s cieľom dosiahnuť súlad s článkami 1 až 19, článkami 27 až 30, článkami 32 až 35 a článkami 37 až 67 smernice 2002/83/ES v znení platnom od 31. decembra 2015 počas prechodného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra 2022.

Ak domovský členský štát naďalej uplatňuje uvedené zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, poisťovne v uvedenom členskom štáte vypočítajú svoju kapitálovú požiadavku platobnej schopnosti ako súčet nasledujúcich hodnôt:

a)         hypotetických kapitálových požiadaviek platobnej schopnosti vzťahujúcich sa na ich poisťovaciu činnosť, ktorá sa vypočíta  bez podnikania v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podľa článku 4 smernice ..../../EÚ;

b)         miery platobnej schopnosti vzhľadom na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie vypočítané v súlade s ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré boli prijaté v súlade s článkom 28 smernice 2002/83/ES.

Do 31. decembra 2017 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či by sa obdobie uvedené v prvom odseku malo predĺžiť.“

Článok 77

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa prenáša na Komisiu na základe podmienok uvedených v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci uvedené v článku 24 ods. 3, článku 30 a článku 54  môže kedykoľvek zrušiť Európsky parlament alebo Rada. Rozhodnutím o zrušení sa ukončí delegovanie právomoci špecifikované v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po zverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v neskoršom termíne stanovenom v rozhodnutí. Rozhodnutie neovplyvňuje platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3. Ihneď po prijatí delegovaného aktu o tom Komisia súčasne informuje Európsky parlament a Radu.

4. Delegovaný akt prijatý podľa článku 24 ods. 3, článku 30 a článku 54  nadobudne účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament ani Rada nevznesú námietku počas troch mesiacov od oznámenia o uvedenom akte Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedeného obdobia Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nevznesú námietku. Toto obdobie sa na základe podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady rozšíri o tri mesiace.

Článok 78

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 6 písm. c) a písm. i) až p) článkom 12 ods. 4 druhým a tretím pododsekom, článkom 12 ods. 10, článkom 13, článkom 20 ods. 6 a 8, článkami 21 až 30, článkom 33, článkom 35 ods. 1 a 2, článkom 35 ods. 4 až 7, článkami 36 až 38, článkom 39 ods. 1 a 3, článkami 40 až 53, článkami 55 až 57, článkom 58 ods. 1, článkami 59 až 61, článkom 63, článkom 64 ods. 1 písm. b) až d) a písm. f) a článkami 65 až 71 tejto smernice do 31. decembra 2016. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 79 Zrušenie

Smernica 2003/41/ES zmenená smernicami uvedenými v prílohe I časti A sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2017 bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva smerníc uvedených v prílohe I časti B a na ich uplatňovanie.

Odkazy na zrušenú smernicu 2003/41/ES sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 80

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 1 až 5, článok 6 písm. a), b), písm. d) až h) a písm. j), články 7 až 11, článok 12 ods. 1 až 9, články 14 až 19, článok 20 ods. 1 až 5 a ods. 7, články 31 a 32, článok 34, článok 35 ods. 2 a 3, článok 39 ods. 1 a 3, článok 58 ods. 2, článok 62, článok 64 ods. 1 písm. a) a e) a článok 64 ods. 2 sa uplatňujú od 1. januára 2017.

ê 2003/41/ES  (prispôsobené)

Článok 2481

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

              1.          RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1        Názov návrhu/iniciatívy

Smernica Európskeho parlamentu a Rady o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (prepracované znenie).

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[50]

Finančné služby a kapitálové trhy

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

Návrh/iniciatíva sa týka rozšírenia existujúcej akcie (revízia smernice 2003/41/ES).

              1.4.    Ciele

              1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Zvýšiť bezpečnosť a efektívnosť finančných trhov; posilniť vnútorný trh s finančnými službami.

              1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Finančné služby a kapitálové trhy

Zlepšiť správu a transparentnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia; uľahčiť cezhraničné aktivity inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

              1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Návrh, ktorým sa mení smernica o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z roku 2003 sa zameriava na: stanovenie podrobných pravidiel týkajúcich sa správy inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, právomocí dohľadu nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, informácie, ktoré majú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia poskytnúť orgánom dohľadu, informácie, ktoré majú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia poskytnúť členom a poberateľom, investície inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, depozitári inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, cezhraničné prevody inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a cezhraničné aktivity inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

              1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Medzi ukazovatele opísané v oddiele 6 správy o posúdení vplyvu patrí zníženie nákladov pre zamestnávateľov, väčšie geografické pokrytie inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, intenzívnejšia cezhraničné aktivity inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, menej zlyhaní zo strany inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

              1.5.2.             Prínos zapojenia Európskej únie

1) Spleť právnych predpisov môže viesť k zvýšeným administratívnym nákladom a regulačnej arbitráži.

2) Bez opatrení na úrovni EÚ zostanú cezhraničné aktivity inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia pravdepodobne aj naďalej na súčasnej nízkej úrovni.

3) Prostredníctvom spoľahlivého regulačného rámca pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia na úrovni EÚ sa môže podporiť rozvoj inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v členských štátoch, v ktorých v súčasnosti sotva existujú, a tým zlepšiť dôchodkové zabezpečenie a poskytnúť zdroj vytvárania úspor pre dlhodobé investície.

4) Predpokladá sa, že zlepšené ustanovenia o riadení a depozitároch prispejú k zníženiu miery zlyhania inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

5) Zlepšené a harmonizované ustanovenia o transparentnosti budú prínosom pre členov a poberateľov systému Ö dôchodkového plánu Õ a vďaka nim sa inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v jednotlivých štátoch stanú porovnateľnejšími.

              1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Smernica o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z roku 2003, ktorá bola zavedená na desať rokov, má významné nedostatky, čo umožnilo, aby sa medzi členskými štátmi vyvinuli rôzne postupy dohľadu nad rozvojom , pokiaľ ide o správu a transparentnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia. Tieto rozdiely odrádzajú od cezhraničnej mobility pracovníkov, sťažujú porovnateľnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, a sú prekážkou pre cezhraničné prevody a poskytovanie služieb prostredníctvom inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

              1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Preskúmanie smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z roku 2003 bolo oznámené v bielej knihe zo 16. februára 2012 „Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky“ a vytvára súdržný balík s inými iniciatívami a akciami uvedenými v bielej knihe na zlepšenie dôchodkového zabezpečenia v EÚ.

              1.6.    Trvanie a finančný vplyv

Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia[51]

Z rozpočtu na rok 2014

¨ Priame hospodárenie na úrovni Komisie

¨ prostredníctvom útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie;

¨ prostredníctvom výkonných agentúr;

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

¨ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili;

¨ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte);

¨ EIB a Európsky investičný fond;

ü subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

¨ verejnoprávne subjekty;

¨ orgány, ktoré sa riadia súkromným právom poverené vykonávaním verejnej služby do tej miery, do akej poskytujú primerané finančné záruky;

¨ orgány, ktoré sa riadia súkromným právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a poskytujú primerané finančné záruky;

¨ osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky:

EIOPA je regulačná agentúra pôsobiaca pod dohľadom Komisie.

              2.       OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

V súlade s už existujúcimi opatreniami EIOPA pravidelne pripravuje správy o svojej činnosti (vrátane interných správ vrcholovému manažmentu, správnej rade, podávanie správ o činnosti pre radu orgánov dohľadu (BoS) každých šesť mesiacov a vypracúvanie výročnej správy) a podrobuje auditom vykonávaným Dvorom audítorov a útvarom pre vnútorný audit využívanie svojich zdrojov. Monitorovanie a podávanie správ o navrhovaných opatrenia budú spĺňať rovnaké už existujúcich požiadavky.

              2.2     Systémy riadenia a kontroly

              2.2.1. Zistené riziká

Nie sú identifikované žiadne riziká.

              2.2.2. Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

Systémy riadenia a kontroly stanovené v nariadení o EIOPA sú už implementované. EIOPA úzko spolupracuje s útvarom vnútorného auditu Komisie, aby sa zaistilo, že sú splnené primerané normy vnútornej kontroly vo všetkých oblastiach. Tieto dojednania sa budú uplatňovať aj na úlohu EIOPA podľa tohto návrhu. Výročné správy o vnútornom audite sa zašlú Komisii, Parlamentu a Rade.

              2.2.3. Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

Nepredpokladajú  sa žiadne dodatočné náklady. Očakáva sa nízka úroveň rizika chýb.

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na EIOPA bez obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

EIOPA pristúpil k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF), a prijal náležité opatrenia pre všetkých zamestnancov EIOPA.

EIOPA v súčasnosti pracuje na osobitnej stratégii boja proti podvodom a z nej vyplývajúceho akčného plánu. Stratégia a akčný plán sa budú realizovať v roku 2014.  Posilnené akcie EIOPA v oblasti boja proti podvodom budú v súlade s pravidlami a usmerneniami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách (opatrenia proti podvodom v rámci zdravého finančného hospodárenia), politikou OLAF-u v oblasti prevencie podvodov, ustanoveniami stanovenými v stratégii Komisie pre boj proti podvodom [COM(2011) 376], ako aj v spoločnom prístupe k decentralizovaným agentúram EÚ (júl 2012) a súvisiacim plánom.

              3.       ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [...] okruh 1a Inteligentný a inkluzívny rast — hospodárska, sociálna a teritoriálna súdržnosť..........................................................] || DRP/NRP ([52]) || krajín EZVO[53] || kandidátskych krajín[54] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| 12.0303 (rozpočtový riadok 1a) Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov [EIOPA – Dotácia v rámci kapitol 1 a 2 (výdavky na zamestnancov a administratívne výdavky)] || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

Nebudú potrebné žiadne nové zdroje. Operácie rozpočtových prostriedkov, ktoré sú potrebné na vykonávanie tejto iniciatívy budú pokryté prerozdelením v rámci finančného príspevku udeleného EIOPA v rámci ročného rozpočtového postupu v súlade s finančným plánom stanoveným v oznámení Komisie „Plánovanie ľudských a rozpočtových zdrojov pre decentralizované agentúry na roky“ [COM (2013)519 final].

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || […][Názov……………...……………………………………………………………….]

GR: MARKT || || || Rok 2015[55] || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

Operačné rozpočtové prostriedky

12,0303 || Záväzky || (1) || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035

Platby || (2) || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky pre GR MARKT SPOLU || Záväzky || = 1 + 1a + 3 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035

Platby || = 2 + +2 a + 3 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || ||

ŸAdministratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || = 6 + 4 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035

Platby || = 6 + 4 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || ||

ŸAdministratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || = 6 + 4 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035

Platby || = 6 + 4 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

GR: <…….> ||

Ÿ Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

GR <….> SPOLU || Rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || || || || || || || ||

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N[56] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || || || || || || || ||

Platby || || || || || || || ||

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Rôzne úlohy priamo priradené EIOPA a vyplývajúce z legislatívneho návrhu, sú tieto: poradenstvo pre Komisiu týkajúce sa prípravy delegovaných aktov a hodnotenia uplatňovania smernice v rámci prípravy hodnotiacej správy Komisie. Okrem toho bude EIOPA musieť monitorovať uplatňovanie smernice a prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť správne vykonávanie v súlade s článkom 17 nariadenia o jeho zriadení (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1094/2010) a riešenie sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súvislosti s otázkami uplatňovania (článok 19 nariadenia o zriadení EIOPA). Najmä EIOPA môže bude musieť riešiť nezhody medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi dohľadu týkajúce sa cezhraničného prevodu inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Môže takisto vypracovať usmernenia a odporúčania v súlade s článkom 16 nariadenia o EIOPA. Vzhľadom na zameranie návrhu na otázky správy a podávanie správ sa okrem toho plánuje, že bude potrebné vytvoriť expertnú skupinu vnútroštátnych orgánov dohľadu na riadenie a podávanie správ, ktorú bude koordinovať a spravovať EIOPA.

Celkové požiadavky na počet zamestnancov na všetky tieto úlohy na rok sa odhaduje na 7 zamestnancov na plný pracovný úväzok. Štyria z týchto zamestnancov sú určení na prípravu  vyššie uvedeného poradenstva pre Komisiu, jeden zamestnanec je určený na správu a koordináciu novej pracovnej skupiny pre riadenie a transparentnosť a dvaja na monitorovanie vykonávania a riešenie rozdielov medzi vnútroštátnymi orgánmi. Títo zamestnanci by mali byť v pláne pracovných miest vzhľadom na ťažkosti pri nábore zmluvných zamestnancov pre takéto špecializované funkcie, a rastúce ťažkosti vnútroštátnych orgánov so zabezpečovaním vyslaných národných expertov.

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.3.1.          Zhrnutie

ü  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

              3.2.3.2.          Odhadované potreby ľudských zdrojov

ü  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

Poznámka:

V dôsledku návrhu nebudú v rámci GR MARKT potrebné žiadne ďalšie ľudské ani administratívne zdroje.  Na tieto účely postačia zdroje, ktoré sa v súčasnosti využívajú v súvislosti so smernicou 2003/41/ES.

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

ü  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[57].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

Poznámka:

V oznámení Komisie COM(2013) 519 z 10. júla 2013 „Plánovanie ľudských a finančných zdrojov pre decentralizované agentúry na roky 2014 – 2020“ sa stanovujú plány Komisie týkajúce sa zdrojov pre decentralizované agentúry, vrátane EIOPA na obdobie budúceho viacročného finančného rámca. Do roku 2014 je EIOPA v oznámení zatriedená ako agentúra „v počiatočnej fáze činnosti“. V oddiele 5.1.2 oznámenia sa uvádza, že celkový počet pracovných miest EIOPA  sa podľa očakávania zvýši z 80 v roku 2013 na 112 v roku 2020. Zúčtovanie rozpočtového orgánu pre EIOPA v roku 2014 umožní zriadenie 87 plánovaných pracovných miest. Očakáva sa, že tento legislatívny návrh nadobudne účinnosť v roku 2015 a 7 plánovaných pracovných miest stanovených v tomto legislatívnom finančnom výkaze sa obsadí v rôznych obdobiach počas roku 2015 a budú zahrnuté medzi dodatočné pracovné miesta, ktoré sú už plánované na obdobie rokov 2014 – 2017.

              3.2.5. Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu

Príslušné vnútroštátne orgány v členských štátoch || 0,277 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 3,049

Spolufinancované prostriedky SPOLU || 0,277 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 3,049

* Tieto odhady vychádzajú z predpokladu, že priemerné náklady na jedného úradníka kategórie AD sú 132 000 EUR ročne. Odhaduje sa, že na dotknutých 7 pracovných miest sa bude prijímať v rôznom období roku 2015, takže celkové náklady predstavujú polovicu celkových nákladov na 7 zamestnancov na plný pracovný úväzok za celý rok.  Sumy založené na súčasnom mechanizme financovania v nariadení EIOPA (členské štáty 60 %, Spoločenstvo 40 %).

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

ü  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

¨ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

¨         vplyv na vlastné zdroje

¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[58]

(a) Rok N || (b) Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

Navrhovaný plán pracovných miest

Funkčná skupina a trieda || Dočasné pracovné miesta

AD 16 ||

AD 15 ||

AD 14 ||

AD 13 ||

AD 12 ||

AD 11 ||

AD 10 || 1

AD 9 || 1

AD 8 || 1

AD 7 || 2

AD 6 || 1

AD 5 || 1

||

Súčet AD || 7

[1]               Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

[2]               Dôchodkové plány, v ktorých je vopred definovaná úroveň príspevkov, a nie konečná dávka. Jednotliví členovia znášajú riziká v súvislosti s investíciami a dlhovekosťou a často prijímajú rozhodutia o tom, ako zmierniť tieto riziká.

[3]               Pozri napríklad odpovede na otázku 5 v Zelenej knihe Komisie o dôchodkoch (http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=700&langId=en&consultId=3&visib=0&furtherConsult=yes); Hewitt Associates (2010), „Feasibility Study for Creating an EU Pension Fund for Researchers Prepared for the European Commission Research Directorate-General“ (Štúdia uskutočniteľnosti tvorby dôchodkového fondu pre výskumných pracovníkov, ktorú vypracovalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum); Centre for European Economic Research, Expert Survey on the future of DC pension plans in Europe, 2009, pg. 128.

[4]               Od roku 2010 Komisia spolu so zástupcami zamestnávateľov výskumných pracovníkov pracuje na vytvorení inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v rámci viacerých krajín a viacerých zamestnávateľov. Cieľom celoeurópskeho dôchodkového fondu pre výskumných pracovníkov je zabezpečiť primerané a udržateľné zamestnanecké dôchodky pre mobilných i nemobilných výskumných pracovníkov v EHP.

[5]               Pozri napríklad otázku, ktorú Európsky parlament 4. marca 2013 položil Komisii (E-002485-13) v súvislosti s projektom vytvorenia cezhraničnej  inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v Holandsku pre členov a poberateľov v Rakúsku.

[6]               Príklady zahŕňajú luxemburské spoločnosti SEPCAV [Société d’épargne-pension à capital variable (Spoločnosť dôchodkového sporenia s variabilným kapitálom)] a ASSEP [Association d’épargne-pension (Združenie dôchodkového sporenia)], belgické spoločnosti OFP [Organization for Financing Pensions (Organizácia na financovanie dôchodkov)], alebo holandskú spoločnosť PPI [Premium Pension Institutions (Inštitúcie povinného dôchodkového sporenia)].

[7]               Napríklad Holandská centrálna banka oznámila, že od vypuknutia krízy bolo 68 inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia nútených obmedziť nadobudnuté dôchodkové práva v apríli 2013; tento krok postihol 300 000 osôb [DNB, 2013, Five years in the pensions sector: curtailment and indexation in perspective (Päť rokov v dôchodkovom sektore: obmedzenia a indexácia v perspektíve)]. V Spojenom kráľovstve mohol inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré zlyhali, prevziať Fond na ochranu dôchodkov, čo však znamená, že dôchodkové práva sa znížili o 10 %.

[8]               COM (2012) 55 final, 16.2.2012.

[9]               COM (2013) 150 final, 25.3.2013.

[10]             EIOPA, „Správa o štúdii kvantitatívneho vplyvu na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia“, 4.7.2013.

[11]             KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010.

[12]             Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

[13]             Smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

[14]             Smernica o trhoch s finančnými nástrojmi.

[15]             KOM(2010) 301 v konečnom znení, 2.6.2010.

[16]             KOM(2010)365 v konečnom znení, 7.7.2010.

[17]             Zhrnutie konzultácií na: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=333&langId=en.

[18]             EIOPA-CP-11/001, 08.7.2011.

[19]             Odpovede na konzultácie týkajúce sa poradenstva EIOPA sa nachádzajú na https://eiopa.europa.eu/consultations/consultation-papers/2011-closed-consultations.

[20]             Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120.

[21]             Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2013, s. 1.

[22]             Napríklad inštitúcia a prispievajúci podnik sa nachádzajú v členskom štáte A a sociálne a pracovné právo uplatniteľné na dôchodkový plán je sociálne a pracovné právo členského štátu B.

[23]             Domovský členský štát pred prevodom sa po prevode stane hostiteľským členským štátom.

[24]             V iniciatíve 17 sa uvádza, že „Komisia bude podporovať rozvíjanie služieb vysledovania dôchodkov, ktoré ľuďom umožnia, aby mali prehľad o svojich nárokoch na dôchodok získaných v jednotlivých zamestnaniach.  V kontexte revízie smernice o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a návrhu smernice o prenosnosti dôchodkov zváži, ako sa môže zabezpečiť poskytovanie informácií požadovaných pri vysledovaní dôchodkov, a bude podporovať pilotný projekt zameraný na cezhraničné vysledovanie dôchodkov.“

[25]             Plán OECD týkajúci sa dobrého návrhu dôchodkových plánov s definovanými príspevkami, jún 2012.

[26]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10).

[27]             Pozri časť A prílohy I.

[28]             Ú. v. ES L 283, 28.10.1980, s. 23.

[29]          Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane  fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

[30]          Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

[31]          Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

[32]             Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

[33]             Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1386/2001 Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 1).

[34]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

[35]             Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktoré stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 74, 27.3.1972, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 410/2002 (Ú. v. ES L 62, 5.3.2002, s. 17).

[36]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1).

[37]             Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/13/ES (Ú. v. EÚ L 77, 20.3.2002, s. 17).

[38]             Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/108/ES (Ú. v. EÚ L 41, 13.2.2002, s. 35).

[39]             Smernica Rady 93/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES (Ú. v. ES L 290, 17.11.2000, s. 27).

[40]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1). Smernica zmenená a doplnená smernicou 2000/28/ES (Ú. v. EÚ L 275, 27.10.2000, s. 37).

[41]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1).

[42]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

[43]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

[44]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

[45]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338)

[46]             Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

[47]          Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1.).

||

||

[48]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

[49]             Ú. v. EÚ

[50]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[51]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[52]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[53]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[54]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[55]             * Tieto odhady vychádzajú z predpokladu, že priemerné náklady na jedného úradníka kategórie AD sú 132 000 EUR ročne. Odhaduje sa, že na dotknutých 7 pracovných miest sa bude prijímať v rôznom období roku 2015, takže celkové náklady predstavujú polovicu celkových nákladov na 7 zamestnancov na plný pracovný úväzok za celý rok. Sumy založené na súčasnom mechanizme financovania v nariadení EIOPA (členské štáty 60 %, Spoločenstvo 40 %).

[56]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[57]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody (na obdobie rokov 2007 – 2013).

[58]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.

PRÍLOHA I

Časť A

Zrušená smernica so zoznamom neskorších zmien (uvedené v článku 79)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10), || ||

|| Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/14/EÚ (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2013, s. 1), || len článok 303 len článok 4 len článok 62 len článok 1

Časť B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie (uvedené v článku 79)

Smernica || Lehota na transpozíciu || Dátum uplatňovania

2003/41/ES 2009/138/ES 2010/78/ES 2011/61/ES 2013/14/ES || 23.9.2005 31.3.2015 31.12.2011 22.7.2013 21.12.2014 || 23.9.2005 1.1.2016 31.12.2011 22.7.2013 21.12.2014

___

PRÍLOHA II

Smernica 2003/41/ES || Táto smernica

Článok 1 Článok 2 Článok 3 Článok 4 Článok 5 Článok 6 písm. a) a b) Článok 6 písm. c) Článok 6 písm. d) až h) Článok 6 písm. i) Článok 6 písm. j) Článok 7 Článok 8 Článok 9 ods. 1 písm. a) Článok 9 ods. 1 písm. b) a c) Článok 9 ods. 1 písm. d) Článok 9 ods. 1 písm. e) Článok 9 ods. 2 Článok 9 ods. 3 Článok 9 ods. 5 Článok 20 ods. 1 až 9 Článok 20 ods. 10 Článok 15 ods. 1 až 5 Článok 15 ods. 6 Článok 16 Článok 17 Článok 17a ods. 1 až 4 článok 17a ods. 5 Článok 17b Článok 17c Článok 17d Článok 18 ods. 1 Článok 18 ods. 1a Článok 18 ods. 2 až 4 Článok 18 ods. 5 prvý pododsek Článok 18 ods. 5 druhý a tretí pododsek Článok 18 ods. 6 Článok 18 ods. 7 Článok 10 Článok 12 Článok 9 ods. 4 Článok 19 ods. 1 Článok 19 ods. 2 prvý pododsek Článok 19 ods. 2 druhý pododsek Článok 19 ods. 3 Článok 11 ods. 1 Článok 9 ods. 1 písm. f) Článok 11 ods. 2 písm. a) Článok 11 ods. 2 písm. b) Článok 11 ods. 3 Článok 11 ods. 4 písm. a) a b) Článok 11 ods. 4 písm. c) a d) Článok 14 ods. 1 Článok 14 ods. 2 prvý pododsek Článok 14 ods. 4 druhý pododsek Článok 14 ods. 2 druhý pododsek Článok 14 ods. 3 Článok 14 ods. 4 prvý pododsek Článok 14 ods. 5 Článok 13 ods. 1 písm. a) Článok 13 ods. 1 písm. b) až d) Článok 13 ods. 2 Článok 20 ods. 11 prvý pododsek Článok 20 ods. 11 druhý pododsek Článok 20 odsek 11 tretí a štvrtý pododsek Článok 21 ods. 1 a 2 Článok 21 ods. 2a Článok 21 ods. 3 Článok 21a Článok 21b Článok 22 Článok 23 Článok 24 || Článok 1 Článok 2 Článok 3 Článok 4 Článok 5 Článok 6 písm. a) a b) Článok 6 písm. c) Článok 6 písm. d) až h) Článok 6 písm. i) Článok 6 písm. j) až p) Článok 7 Článok 8 Článok 9 Článok 10 Článok 11 ods. 1 Článok 11 ods. 2 Článok 12 ods. 1 až 8 Článok 12 ods. 9 Článok 12 ods. 10 Článok 13 Článok 14 ods. 1 až 5 Článok 15 Článok 16 Článok 17 ods. 1 až 4 Článok 18 Článok 19 Článok 20 ods. 1 Článok 20 ods. 2 Článok 20 ods. 3 až 5 Článok 20 ods. 6 prvý pododsek Článok 20 ods. 6 druhý pododsek Článok 20 ods. 7 Článok 20 ods. 8 Článok 21 Článok 22 Článok 23 Článok 24 Článok 25 Článok 26 Článok 27 Článok 28 Článok 29 Článok 30 Článok 31 Článok 32 Článok 33 ods. 1 Článok 33 ods. 2 až 7 Článok 34 Článok 35 ods. 1 a 2 Článok 35 ods. 3 Článok 35 ods. 4 Článok 35 ods. 5 až 8 Článok 36 Článok 37 Článok 38 ods. 1 Článok 38 ods. 2 Článok 39 ods. 1 Článok 39 ods. 2 Článok 39 ods. 3 Článok 39 ods. 4 Článok 40 Článok 41 Článok 42 Článok 43 Článok 44 Článok 45 Článok 46 Článok 47 Článok 48 Článok 49 Článok 50 Článok 51 Článok 52 Článok 53 Článok 54 Článok 55 Článok 56 Článok 57 Článok 58 ods. 1 Článok 58 ods. 2 písm. a) a b) Článok 59 Článok 60 Článok 61 Článok 62 ods. 1 Článok 62 ods. 2 Článok 62 ods. 3 Článok 62 ods. 4 Článok 62 ods. 5 Článok 62 ods. 6 Článok 62 ods. 7 Článok 63 Článok 64 ods. 1 písm. a) Článok 64 ods. 1 písm. b) až f) Článok 64 ods. 2 Článok 65 Článok 66 Článok 67 Článok 68 Článok 69 Článok 70 Článok 71 Článok 72 ods. 1 Článok 72 ods. 2 Článok 73 ods. 1 a 2 Článok 73 ods. 3 Článok 73 ods. 4 Článok 74 Článok 75 Článok 76 Článok 77 Článok 78 Článok 79 Článok 80 Článok 81

___