9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/227


P7_TA(2014)0250

Úloha majetku a vytvárania bohatstva pri odstraňovaní chudoby a podpore udržateľného rozvoja

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o úlohe vlastníckych práv, vlastníctva majetku a vytvárania bohatstva pri odstraňovaní chudoby a podpore trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách (2013/2026(INI))

(2017/C 378/26)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorý sa týka práva na majetok,

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu z 8. septembra 2000, v ktorej sa stanovili miléniové rozvojové ciele, a najmä na ciele 1, 3 a 7,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus podpísaný 20. decembra 2005, a najmä na jeho odseky 11 a 92,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2004 s názvom Usmernenia EÚ na podporu navrhovania pôdnej politiky a reformných procesov v rozvojových krajinách (COM(2004)0686),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 s názvom Politický rámec EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2010)0127),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

so zreteľom na Usmernenia EÚ v oblasti pôdnej politiky: Usmernenia EÚ na podporu navrhovania pôdnej politiky a reformných procesov v rozvojových krajinách, ktoré Komisia schválila v novembri 2004,

so zreteľom na štúdiu Programu Organizácie Spojených národov pre ľudské sídla (UN Habitat) z roku 2008 s názvom Secure Land Rights for All (Bezpečné pozemkové práva pre všetkých) a na jeho usmernenia s názvom How to Develop a Pro-Poor Land Policy: Process, Guide and Lessons (Ako vytvoriť pozemkovú politiku v prospech chudobných: postup, návod a ponaučenia),

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o práve na potravu Oliviera De Schuttera z 11. júna 2009 s názvom Large-scale land acquisitions and leases: a set of core principles and measures to address the human rights challenge (Rozsiahle nadobúdanie a prenájom pozemkov: súbor hlavných zásad a opatrení na riešenie problematiky ľudských práv),

so zreteľom na vyhlásenie o výzvach urbanizácie a znižovaní chudoby v krajinách AKT, prijaté v Nairobi (Keňa) v roku 2009,

so zreteľom na vyhlásenie Svetového samitu o potravinovej bezpečnosti prijaté v Ríme v roku 2010,

so zreteľom na vyhlásenie s názvom Making Slums History: a worldwide challenge for 2020 (Aby sa slumy stali minulosťou: celosvetová výzva do roku 2020) prijaté na medzinárodnej konferencii v Rabate (Maroko) v dňoch 26. – 28. novembra 2012,

so zreteľom na vyhlásenie s názvom Sustainable Urbanisation as Response to Urban Poverty Eradication (Udržateľná urbanizácia ako odpoveď na odstránenie mestskej chudoby) prijaté na 2. trojstrannej konferencii AKT, Európskej komisie a programu UN Habitat v Kigali (Rwanda) v dňoch 3.– 6. septembra 2013,

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) a na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o domorodom a kmeňovom obyvateľstve (č. 169) z roku 1989,

so zreteľom na zásady na zodpovedné investovanie, ktoré uznáva práva, živobytie a zdroje, na dobrovoľné usmernenia Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pre zodpovednú správu držby pôdy, rybné hospodárstvo a lesy v kontexte potravinovej bezpečnosti jednotlivých štátov a na rámec a usmernenia Africkej únie pre pozemkovú politiku v Afrike (ALPFG),

so zreteľom na odporúčania panelu na vysokej úrovni, aby rozvojový program na obdobie po roku 2015 obsahoval cieľ v oblasti riadenia vlastníctva pôdy ženami a mužmi, a aby uznala, že ženy a dievčatá musia mať okrem iného „rovnaké právo vlastniť pôdu a iné aktíva“,

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (1),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0118/2014),

A.

keďže vlastnícke práva možno vymedziť ako pravidlá, ktorými sa upravujú podmienky, za akých jednotlivé zainteresované strany, spoločenstvá a verejné a súkromné subjekty nadobúdajú a zachovávajú si prístup k hmotným a nehmotným aktívam prostredníctvom formálnych zákonných alebo zvykových ustanovení, keďže podľa programu UN Habitat držba pôdy môže mať formálny (vlastníctvo, pacht, verejný a súkromný prenájom), obyčajový alebo náboženský pôvod; keďže v usmerneniach EÚ v oblasti pôdnej politiky sa konštatuje, že práva na pôdu sa nie vždy obmedzujú na súkromné vlastníctvo v úzkom zmysle, ale sa môžu usilovať o rovnováhu medzi právami a povinnosťami jednotlivca a kolektívnymi predpismi na rozličných úrovniach;

B.

keďže 1,2 miliardy ľudí na celom svete býva na pozemku, na ktorého vlastníctvo nemajú formálne právo, a žijú bez trvalého domova alebo bez prístupu k pôde; keďže predovšetkým vyše 90 % vidieckych obyvateľov subsaharskej Afriky (z čoho 370 miliónov ľudí sa považuje za chudobných) má prístup k pôde a prírodným zdrojom prostredníctvom právne neistých zvykových a neformálnych systémov držby,

C.

keďže celková výška mimoprávneho a neregistrovaného majetku sa odhaduje na 9,3 bilióna USD, čo je 93-krát viac než celková výška zahraničnej pomoci poskytnutej rozvojovým krajinám za uplynulých 30 rokov,

D.

keďže hoci sa 7. miléniový rozvojový cieľ (zámer 11) zameraný na zlepšenia života 100 miliónov obyvateľov slumov do roku 2020 sa podarilo naplniť, počet týchto obyvateľov (podľa odhadov z roku 2012 ich bolo 863 miliónov) v absolútnych číslach stále rastie; keďže podľa odhadov programu UN Habitat až miliarda ľudí žije v slumoch a predpokladá sa, že do roku 2050 budú žiť v slumoch asi tri miliardy ľudí; keďže v článku 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa uznáva všeobecné právo na bývanie a na trvalé zlepšovanie životných podmienok;

E.

keďže vo vidieckych oblastiach zhruba 200 miliónov ľudí (takmer 20 % chudobných ľudí na svete) nemá prístup k dostatku pôdy na živobytie; keďže vidiecka pôda čelí tlaku z niekoľkých strán, ako sú zvyšovanie počtu obyvateľov, zmena využívania pôdy, komerčné investície, zhoršovanie životného prostredia spôsobeného suchom, eróziou pôdy a vyčerpávaním živín, ako aj prírodné katastrofy a konflikty; a keďže zabezpečenie práv k pôde je nevyhnutné na presadenie sociálnej stability znížením neistoty a zmenšením počtu konfliktov, ktoré sa týkajú pôdy;

F.

keďže súkromní investori a vlády prejavujú čoraz väčší záujem o získanie alebo dlhodobý prenájom veľkých celkov ornej pôdy najmä v rozvojových krajinách Afriky a Latinskej Ameriky;

G.

keďže svojvoľné prideľovanie pôdy politickými orgánmi so sebou prináša korupciu, neistotu, chudobu a násilie;

H.

keďže problematika správy pôdy úzko súvisí s hlavnými problémami 21. storočia, ktorými sú najmä potravinová bezpečnosť, nedostatok energie a vody, rast miest a populácie, zhoršovanie kvality životného prostredia, zmena klímy, prírodné katastrofy a riešenie konfliktov, čo podporuje potrebu uprednostniť komplexnú pozemkovú reformu;

I.

keďže asi 1,4 miliardy hektárov na celom svete sa riadi zvykovými normami; keďže štruktúry držby pôdy existujúce v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike sa medzi sebou výrazne líšia a pri formalizácii pôdy nemožno ignorovať vytvorené zvykové režimy či už osobného, alebo spoločného vlastníctva;

J.

keďže v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien sa uvádza, že ženy a manželky majú rovnaké práva v oblasti vlastnenia a získavania majetku; keďže však mnohé režimy držby pôdy a vlastníckych práv či už formálne, alebo v praxi ženy diskriminujú;

K.

keďže v mnohých rozvojových krajinách vlastnícke práva žien, zabezpečený prístup k pôde a prístup k sporeniu a pôžičkám nie sú spoločensky uznávané; keďže vzhľadom na túto diskrimináciu je pre ženy osobitne zložité vynútiť si právnymi prostriedkami svoje vlastnícke práva, najmä dedičské práva;

L.

keďže najmä v rozvojových krajinách dochádza k porušovaniu práv žien vlastniť pôdu v súvislosti s rastúcim množstvom prípadov rozsiahleho nadobúdania pôdy rozvinutými krajinami na obchodné alebo strategické účely, akými sú napríklad poľnohospodárska výroba, potravinová bezpečnosť či výroba energie a biopalív; keďže ženy často nemajú možnosť na využívanie právnej pomoci a zastupovanie, aby sa úspešne bránili proti porušovaniu vlastníckych práv v rozvojových krajinách;

M.

keďže zaistenie bezpečných pôdnych práv žien je dôležité na zníženie miery chudoby vzhľadom na úlohu žien ako výrobcov potravín vo vidieckych a prímestských oblastiach a ich zodpovednosť za obživu členov rodiny; keďže ženy, ktoré tvoria 70 % poľnohospodárov v Afrike, oficiálne vlastnia len 2 % pôdy; keďže nedávne programy v Indii, Keni, Hondurase, Ghane, Nikarague a Nepále zistili, že domácnosti s vedúcim postavením žien majú lepšiu potravinovú bezpečnosť, lepšiu zdravotnú starostlivosť a kladú väčší dôraz na vzdelávanie než domácnosti s vedúcim postavením mužov,

N.

keďže viac ako 60 % hladujúcich ľudí sú ženy a dievčatá a keďže v rozvojových krajinách produkujú 60 – 80 % potravín ženy (2);

O.

keďže asi 370 miliónov pôvodných obyvateľov na svete má silný spirituálny, kultúrny, sociálny a hospodársky vzťah ku svojej tradičnej pôde, ktorej spravovanie je zvyčajne na báze spoločenstva;

P.

keďže v článku 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uznáva právo každého vlastniť majetok, a to samostatne alebo spolu s inými, ako aj to, že by nikto nemal byť svojvoľne zbavený majetku;

Q.

keďže prístup pôvodného obyvateľstva k pôde získal osobitné formy ochrany v rámci dohovoru MOP č. 169 a Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva;

R.

keďže v článku 10 Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva sa mu zaručuje právo na to, aby nebolo násilne odsunuté zo svojej pôdy či území, pričom presídlenie nesmie nastať bez ich slobodného, vopred udeleného a kvalifikovaného súhlasu pôvodného obyvateľstva, a ak nastane, tak len na základe dohody o spravodlivom odškodnení, pričom podľa potreby musí obsahovať možnosť návratu;

Pozemkové práva vrátane vlastníckych práv a vytváranie bohatstva

1.

považuje registrované vlastnícke práva a bezpečné práva na pôdu za katalyzátor hospodárskeho rastu a tiež za podporu sociálnej súdržnosti a mieru;

2.

zdôrazňuje, že zabezpečenie práv k pôde a spravodlivejšieho prístupu k pôde je bezpečným základom na živobytie, hospodárske príležitosti a vo vidieckych oblastiach na výrobu potravín pre domácnosť;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že okrem uznávania individuálnych pozemkových práv by sa mali uznávať rôzne alternatívne možnosti držby vrátane rozvoja zvykových systémov držby smerom k právne zabezpečeným právam na stavebné pozemky, ornú pôdu a prírodné zdroje, ako sa to presadzuje v programe UN Habitat;

4.

zdôrazňuje, že istota držby pôdy pre drobných vlastníkov, ktorí predstavujú 95 % potenciálnych vlastníkov pozemkov v rozvojových krajinách, je stimuláciou pre miestne hospodárstvo, zväčšuje potravinovú bezpečnosť, zmenšuje migráciu a spomaľuje urbanizáciu slumov; poukazuje na to, že napríklad v Etiópii, kde sa zaviedli vlastnícke práva, sa za tri roky zvýšila produktivita až o 40 % na aker, a to len vďaka tejto zmene (3);

5.

so znepokojením konštatuje, že z dôvodu kultúrnych tradícií sú ženy v oblasti zabezpečenia držby často závislé od mužských príbuzných a bez právnej ochrany; zdôrazňuje medzinárodné záväzky štátov zabezpečiť minimálne hospodárske, sociálne a kultúrne práva, čo zahŕňa povinnosť vlád zabezpečovať, aby spravovanie pôdy nebolo diskriminačné, a to najmä voči ženám a chudobným, a aby sa ním neporušovali iné ľudské práva;

6.

zdôrazňuje skutočnosť, že ak sa ľuďom dá právomoc rozhodovať o ich vlastných zdrojoch, v spojení s formálnymi ustanoveniami o dedičstve sa tým výrazne podporia drobní vlastníci pôdy, aby udržateľne investovali do svojej pôdy, uskutočňovali terasovanie a zavlažovanie a zmierňovali následky zmeny klímy; v tejto súvislosti konštatuje, že zo štúdií vyplýva, že v prípade domácnosti s úplne zabezpečenou a prevoditeľnou pôdou je asi o 59,8 % vyššia pravdepodobnosť investovania do terasovania než v prípade domácnosti, ktorá očakáva v ďalších piatich rokoch prerozdelenie v rámci dediny;

7.

konštatuje, že s listom vlastníctva vzťahujúcim sa na pôdu si osoba môže požičiavať za primerané úrokové miery peniaze, ktoré môže použiť na vytvorenie a rozvoj podniku; zdôrazňuje, že ochrana vlastníckych práv môže presadzovať konkurenčné podnikateľské prostredie, v ktorom môže rásť podnikateľský a inovačný duch;

8.

uznáva, že úlohou je prekonanie rozporu medzi legalitou, legitimitou a praxou budovaním mechanizmov držby pôdy založených na spoločných normách, ktoré musia vychádzať z uznania existujúcich práv, pri súčasnom zabezpečení toho, aby muži a ženy, ako aj zraniteľné spoločenstvá v rozvojových krajinách mali zabezpečené práva na pôdu a aktíva a plnohodnotnú ochranu pred nadobudnutými vlastníckymi právami, ktoré by mohli ich majetok zhabať;

9.

dôrazne odsudzuje zaberanie pôdy, ktorým sa najmä nezákonne vyvlastňuje pôda chudobných obyvateľov vidieka a tradičného nomádskeho obyvateľstva bez primeranej náhrady; zdôrazňuje skutočnosť, že medzi rokmi 2000 a 2013 bolo približne 32 miliónov hektárov na celom svete predmetom asi 886 nadnárodných veľkých transakcií s pozemkami tohto druhu (4); zdôrazňuje skutočnosť, že toto číslo pravdepodobne veľmi podceňuje presný počet uzatvorených veľkých transakcií s pozemkami;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich politikách rozvojovej pomoci brali do úvahy rozsiahle procesy nadobúdania pozemkov v rozvojových krajinách investormi z rozvinutých krajín, najmä na africkom kontinente, čo ovplyvňuje miestnych farmárov a má ničivý vplyv na ženy a deti, a to s cieľom ochrániť ich pred chudobou, hladom a násilným vyháňaním z ich dedín a pozemkov;

11.

zdôrazňuje, že odstránenie verejných stimulov a dotácií podnecujúcich výrobu biopalív z plodín je jeden zo spôsobov boja proti zaberaniu pôdy;

12.

pripomína, že keď pozemkové práva nie sú zabezpečené a hospodárenie s pôdou je zlé, prináša to miestnym spoločenstvám vysoké riziko z hľadiska potravinovej bezpečnosti a rizika vysídlenia a vyhnania poľnohospodárov a pastierov; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby podporovali vnútroštátnu schopnosť rozvojových krajín posilňovať ich systémy verejnej správy;

13.

zdôrazňuje skutočnosť, že v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach aj Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa uznáva právo na sebaurčenie vymedzené ako právo všetkých národov slobodne disponovať prírodným bohatstvom a zdrojmi, a že v obidvoch paktoch sa uvádza, že nikto nesmie byť zbavený vlastných prostriedkov životnej existencie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rokovania o rozsiahlom prenájme alebo získavaní pôdy musia zahrnovať transparentnosť, primeraný a informovaný podiel miestnych komunít, ktorých sa prenájom alebo nákup pôdy týka, a zodpovedné využívanie príjmov, ktoré by malo byť v prospech miestneho obyvateľstva;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s OSN preskúmali vplyv tohto nadobúdania pozemkov na dezertifikáciu poľnohospodárskej pôdy, na stratu práva žien na pobyt a majetok, najmä ak žijú samostatne alebo sú hlavou rodiny, na potravinovú bezpečnosť a na obživu ich a ich detí a závislých osôb;

15.

zdôrazňuje, že investičné dohody o rozsiahlych predajoch alebo prenájmoch pôdy by mali riadne zohľadňovať právo súčasných užívateľov pôdy, ako aj práva pracovníkov zamestnaných v poľnohospodárskych podnikoch; zastáva názor, že povinnosti investorov by sa mali vymedziť jasnejšie a mali by byť vymáhateľné, napríklad zapracovaním sankčného mechanizmu v prípade porušovania ľudských práv; domnieva sa, že všetky pozemkové transakcie by takisto mali zahŕňať právny záväzok, na základe ktorého by sa určitý minimálny percentuálny podiel vyprodukovaných plodín mal predávať na miestnom trhu;

Plán na zabezpečenie pozemkových práv vrátane vlastníckych práv a udržateľné spravovanie pôdy v rozvojovom svete

16.

zdôrazňuje skutočnosť, že pozemková reforma musí byť pružná, prispôsobená miestnym, sociálnym a kultúrnym podmienkam, ako sú tradičné formy kmeňového vlastníctva, a mala by sa zameriavať na posilnenie najzraniteľnejších skupín;

17.

zdôrazňuje skutočnosť, že koexistencia zvykových pozemkových režimov a vnútených koloniálnych modelov predstavuje jeden z hlavných dôvodov lokálnej neistoty v otázkach pôdy v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je veľmi dôležité uznávať legitimitu zvykových režimov držby, ktoré jednotlivcom a spoločenstvám poskytujú zákonné práva a bránia vyvlastňovaniu a zneužívaniu pozemkových práv a ktoré prevažujú najmä v afrických spoločenstvách a vo veľkých populáciách pôvodného obyvateľstva Latinskej Ameriky;

18.

zdôrazňuje, že úprava bezpečnosti držby v prípade mestských squatterov má výrazný vplyv na investície do obytných budov, pričom zo štúdií vyplýva zvýšenie miery renovácie domov o vyše 66 %;

19.

blahoželá Rwande k pokroku dosiahnutému v oblasti údajov o pozemkoch, ktorý umožnil zaregistrovať všetku pôdu v krajine v pozoruhodne krátkom čase;

20.

varuje pred uplatňovaním jedného prístupu na všetky prípady v záujme dosiahnutia pozemkovej bezpečnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že formálne služby v oblasti správy pôdy sú najúčinnejšie v prípade, keď sa poskytujú na miestnej úrovni; zastáva názor, že účinné poskytovanie bezpečných pozemkových práv tak môže závisieť od reformy centralizovaných štátnych pozemkových agentúr zameranej na prenos zodpovednosti na miestne a zvykové inštitúcie; domnieva sa, že registráciu pôdy potom možno zlepšiť pomocou digitalizácie pozemkových záznamov a katastrálnych systémov;

21.

pripomína, že poľnohospodárstvo ostáva pre vidiecke spoločenstvá naďalej základným zdrojom živobytia, obživy a potravinovej bezpečnosti; konštatuje však, že na vidiecku pôdu pôsobí tlak z viacerých strán, a to z dôvodu zvyšovania počtu obyvateľov, zmeny využívania pôdy, komerčných investícií a zhoršovania životného prostredia spôsobeného suchom, eróziou pôdy a vyčerpávaním živín, ako aj prírodnými katastrofami a konfliktmi; v tejto súvislosti je presvedčený, že zabezpečenie držby pôdy je v prípade vidieckych spoločenstiev mimoriadne dôležité na splnenie miléniových rozvojových cieľov; zastáva názor, že pri riešení týchto problémov môže pomôcť celé spektrum politických nástrojov, pričom sa musia miestnym podmienkam;

22.

je presvedčený, že vládni predstavitelia by mali jednak zistiť, ktoré systémy správy a držby pôdy existujú, jednak by mali tieto systémy rozvíjať v prospech chudobných a zraniteľných skupín;

23.

verí tomu, že decentralizácia správy pozemkov posilní miestne spoločenstvá a jednotlivcov, a upriamuje pozornosť na potrebu odstránenia korupčných praktík, ktoré vynucujú miestni vodcovia prostredníctvom dohôd uzatvorených so zahraničnými investormi, a všetky nároky na jednotlivé parcely, ktoré nie sú zaregistrované;

24.

zdôrazňuje, že každý posun v oblasti využívania pôdy by mal nastať len so slobodne a vopred udeleným informovaným súhlasom príslušných miestnych komunít; pripomína, že pôvodné obyvateľstvo získalo osobitné formy ochrany svojich práv podľa medzinárodného práva; v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva trvá na tom, aby štáty zabezpečili účinné mechanizmy brániace všetkým krokom, ktorých zámerom alebo účinkom je zbavenie pôvodného obyvateľstva ich pôdy, území alebo zdrojov, a príslušné prostriedky nápravy;

25.

konštatuje, že malý podiel pôdy, ktorá je zaregistrovaná v Afrike (10 %), bol zaznamenaný prostredníctvom zastaraných a nepresných systémov; zdôrazňuje, že podľa odhadov Svetovej banky (5) sa v 27 ekonomikách, ktoré modernizovali svoje katastre, za posledných sedem rokov skrátil priemerný čas potrebný na prevod vlastníctva nehnuteľnosti o polovicu, čím sa zvýšila transparentnosť, znížila sa korupcia a zjednodušil výber daní; zdôrazňuje, že hlavnou prioritou rozvojovej politiky by malo byť vytváranie a zlepšovanie katastrov nehnuteľností v rozvojových krajinách;

26.

pripomína, že bezpečnosť držby možno chrániť rôznymi formami, ak sú práva používateľov a vlastníkov pôdy jasné: pripomína, že okrem formálneho uznania pozemkových práv možno bezpečnosť dosiahnuť jasnými dlhodobými nájomnými zmluvami, alebo formálnym uznávaním zvykových práv a neformálnych usporiadaní, s prístupnými a účinnými mechanizmami riešenia sporov; požaduje, aby EÚ usmerňovala podporu na programy rozvoja kapacít a odbornej prípravy v rámci hospodárenia s pôdou, s cieľom zabezpečiť pozemkové práva pre chudobných a zraniteľné skupiny, a to aj prostredníctvom katastrálneho vymeriavania, registrácie a úsilia vybaviť vzdelávacie inštitúcie v rozvojových krajinách;

27.

vyzýva EÚ, aby v rámci holistického prístupu zameraného na konsolidáciu justičných systémov a zásad právneho štátu posilnila kapacitu súdov v rozvojových krajinách s cieľom účinne presadzovať majetkové právo, riešiť pozemkové spory a riadiť vyvlastňovanie;

28.

vyzýva EÚ, aby rozvojovým krajinám pomáhala pri realizácii ich pozemkových reforiem, a to predovšetkým v záujme podpory účasti všetkých zainteresovaných strán a v kombinácii s programami na zvyšovanie informovanosti, aby sa v plnej miere dodržali práva všetkých zúčastnených strán, a najmä chudobných a zraniteľných skupín; uvádza príklad Madagaskaru a miestnych pozemkových úradov, kde jednoduché miestne iniciatívy veľmi uľahčili registráciu uznaných pozemkových práv;

29.

upozorňuje na skutočnosť, že vytvorenie riadnych fiškálnych politík v rozvojových krajinách prostredníctvom posilnenia registrácie pozemkov a vymedzenia funkcií určovania hodnoty výrazne zvyšuje ročný príjem z transakcií s pozemkami, ako napríklad v Thajsku, kde sa za 10 rokov zvýšil šesťnásobne;

30.

pripomína, že formálne uznanie práv žien k pôde automaticky neznamená účinné uplatňovanie týchto práv; vyzýva EÚ, aby vo svojich programoch pozemkových reforiem venovala osobitnú pozornosť zraniteľnosti žien v prípade zmien rodinnej štruktúry a tomu, do akej miery môže žena svoje práva presadzovať, ako aj zabezpečeniu toho, aby sa v praxi v listoch vlastníctva domácností uvádzali mená obidvoch manželov;

31.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich rozvojových a humanitárnych politikách zabezpečili, že rozvojové krajiny zavedú legislatívne opatrenia na podporu rodovej rovnosti a odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o vlastnícke práva na základe etnickej a rasovej príslušnosti a rodinného stavu, a aby hľadali riešenia na odstraňovanie značných sociálnych, politických a kultúrnych prekážok pri nadobúdaní práv na pôdu;

32.

vyzýva delegácie EÚ v rozvojových krajinách, aby monitorovali, či sa neporušujú vlastnícke práva žien, čím môžu ženy chrániť pred upadnutím do chudoby a sociálneho vylúčenia;

33.

vyzýva EÚ, aby podporovala úsilie rozvojových krajín o reformu trhov s prenájmom pôdy s cieľom zabezpečenia prístupu chudobných ľudí k pôde a podpory rastu, pričom sa treba vyhýbať nadmerným obmedzeniam v oblasti nájomných trhov;

Pozemkové práva a vlastnícke práva v centre pozornosti rozvojovej politiky EÚ

34.

poukazuje na skutočnosť, že nadobúdanie pozemkov vo veľkom rozsahu je okrem iného priamym dôsledkom zlého hospodárenia s pôdou v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že pomoc EÚ by mala prispievať k budovaniu inštitucionálnych kapacít potrebných na zaistenie bezpečných pozemkových práv, a to v záujme riešenia problematiky hľadania prenájmu a byrokratickej nečinnosti, ako aj skorumpovanej, nezodpovednej praxe;

35.

chváli podiel EÚ na celosvetových iniciatívach týkajúcich sa pôdy; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ ako popredný svetový aktér v oblasti rozvoja má kapacitu na zlepšenie v súčasnosti obmedzeného prístupu z hľadiska rozsahu aj viditeľnosti s cieľom riešenia držby pôdy;

36.

konštatuje, že súbežne so zlepšovaním systémov vlastníckych práv v rozvojových krajinách sa EÚ musí zameriavať na zabezpečenie toho, aby ľudia mali prístup k sociálnej ochrane a systémom poistenia v záujme ochrany ich živobytia a aktív v prípade katastrofy alebo otrasu;

37.

požaduje uplatňovanie dobrovoľných usmernení za zodpovedné hospodárenie v oblasti držby pôdy, rybárstva a lesov;

38.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby určila jednoznačne vymedzený rozpočtový riadok, čím sa prejde z perspektívy malého rozsahu k dlhodobej reforme správy pôdy s cieľom zjednodušenia držby pôdy;

39.

zdôrazňuje, že problém zaisťovania bezpečných pozemkových práv pre vysídlené osoby a utečencov sa pravdepodobne zväčší pod tlakom zmeny klímy; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju pomoc, čo sa týka zapracovania pozemkových práv do humanitárnej a rozvojovej reakcie na katastrofy alebo občianske konflikty, pričom pôdne politiky musia zaručiť spravodlivé bezpečné pozemkové práva rozličným etnickým, sociálnym alebo generačným skupinám;

40.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili postavenie žien v ich právach a prístupe k pôde, dedeniu, prístupe k pôžičkám a sporeniu v situáciách po skončení konfliktu, najmä v krajinách, kde nie sú vlastnícke práva žien právne vymožiteľné alebo spoločensky uznávané a kde rodovo predpojaté zákony, tradičné postoje voči ženám a mužmi ovládané spoločenské hierarchie predstavujú prekážky pri získavaní rovnakých a spravodlivých práv žien; vyzýva EÚ, aby v tejto otázke podporila zapojenie nedávno zriadenej Organizácie OSN pre ženy.

41.

víta iniciatívu za transparentnosť v oblasti hospodárenia s pôdou, ktorú začala skupina G8 v júni 2013 na základe Iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle a uznanie skutočnosti, že transparentnosť v oblasti vlastníctva spoločností a pôdy je spolu s bezpečnými vlastníckymi právami a silnými inštitúciami kľúčová na zmierňovanie chudoby; zdôrazňuje však, že treba zintenzívniť úsilie v záujme uľahčenia realizácie účinnej pozemkovej reformy;

42.

potvrdzuje odhodlanie EÚ na odstraňovanie chudoby vo svete v kontexte udržateľného rozvoja a pripomína, že EÚ by do všetkých svojich politík a praktických vzťahov s rozvojovými krajinami mala zapracovať pevnú zložku rodovej rovnosti (6);

43.

zdôrazňuje skutočnosť, že nevyhnutne treba posilňovať politiky zamerané na zrovnoprávnenie prístupu mužov a žien k vlastníctvu v rozvojových krajinách; zastáva názor, že toto sa musí zohľadniť v programoch jednotlivých krajín a spolu s nevyhnutnými mechanizmami finančnej podpory (akými sú sporenie, pôžičky, granty, mikroúvery či poistenie); domnieva sa, že tieto posilnené politické opatrenia budú mať za následok zvyšovanie vplyvu žien a mimovládnych organizácií a podporia podnikania žien; domnieva sa, že tieto opatrenia prispejú na zvyšovanie právnej a finančnej gramotnosti žien, podporia vzdelávanie dievčat, zlepšia šírenie a dostupnosť informácií, vytvoria služby právnej pomoci a zavedú rodovo orientovanú prípravu pre poskytovateľov finančných služieb;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojej rozvojovej práci aktívne podporovali podnikanie žien a ich vlastnícke práva ako súčasť úsilia o posilnenie finančnej nezávislosti žien od manželov a o posilnenie ekonomík štátov;

45.

pripomína, že 15. október je Svetovým dňom vidieckych žien, a vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby podporovali informačné kampane v rozvojových krajinách;

o

o o

46.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, prezidentovi Svetovej banky, Združeniu národov juhovýchodnej Ázie, Európsko-latinskému parlamentnému zhromaždeniu a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria a Európskej únie.


(1)  Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 75.

(2)  Food and Agriculture Organisation of the United Nations (FAO), Policy Brief No 5 – Economic and Social Perspectives, August 2009 (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Politická správa č. 5 – Hospodárske a sociálne vyhliadky, august 2009).

(3)  USAID Etiópia, http://ethiopia.usaid.gov/programs/feed-future-initiative/projects/land-administration-nurture-development-land.

(4)  http://www.landmatrix.org/en/get-the-idea/global-map-investments/

(5)  2012b. Doing Business 2012: Doing Business in a More Transparent World. Washington DC: World Bank.

(6)  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006.