15.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 12/1

Spravodajca:

Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

1.1

Postupné znižovanie kúpnej sily strednej vrstvy, ktorá je skutočnou hnacou silou konzumnej spoločnosti a spotrebiteľov vo všeobecnosti a finančné ťažkosti, ktorým čelia malé a stredné podniky v snahe udržať sa, viedli v rámci obmedzených príjmov v súčasnom podnikateľskom prostredí k prehodnoteniu mnohých zvyčajných obchodných praktík na trhu.

1.2

Negatívny vplyv nekalých praktík na trh viedol k tomu, že vznikla skupina spotrebiteľov, ktorí sa náhle stali obeťami svojej finančnej situácie charakterizovanej stratou slobody rozhodovania a sťaženým presadzovaním svojich práv v tejto oblasti. Títo spotrebitelia by mali byť zároveň chránení voči takýmto postupom, aby sa nestali obeťami sociálneho vylúčenia.

1.3

Na druhej strane možno v súvislosti s hospodárskou krízou pozorovať rozšírenú a pretrvávajúcu tendenciu postupného oslabovania potenciálnych spotrebiteľov, na základe čoho sa dá očakávať, že toto narušenie spotreby sa môže ďalej prehlbovať. Verejné orgány doteraz nenavrhli systémové opatrenia, ktoré by zabránili takémuto narušeniu a predišli zhoršeniu situácie spotrebiteľov.

1.4

Úprava takejto nerovnováhy okrem toho zlepší aj pozíciu výrobcov a malých a stredných podnikov tým, že transparentnosť a voľná hospodárska súťaž uvoľnia tlaky, ktorým čelia (znižujúci sa dopyt, predátorské určovanie cien atď.) a ktoré prispievajú k narušeniu fungovania vnútorného trhu.

1.5

Musia sa prijať tak preventívne a ochranné opatrenia, ako aj opatrenia na zmiernenie a nápravu, bez ohľadu na ostatné návrhy obsiahnuté v tomto stanovisku, a to aspoň nasledujúce:

1.6

Treba posilniť začlenenie záujmov spotrebiteľov do všetkých politík Únie. Príslušné programy EÚ by mali teda prostredníctvom činností všeobecného záujmu venovať konkrétnu čiastku na podporu zapojenia organizácií zastupujúcich spotrebiteľov s cieľom podporiť začlenenie spotrebiteľov, ktorí sa náhle ocitli ekonomicky oslabení.

2.1

Trvanie a závažnosť súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, ako aj opatrenia prijaté mnohými vládami členských štátov Európskej únie, spôsobili vedľajšie účinky v rámci ponuky a dopytu tovarov a služieb súvisiace so znížením kúpnej sily u väčšiny spotrebiteľov, ktoré vyústili do sociálnej fragmentácie.

2.2

Znižovanie platov prinútilo obyvateľov k zmene spotrebných návykov, aby mohli prispôsobiť svoje rodinné finančné prostriedky novej kapacite výdavkov.

2.3

Strata zdrojov príjmu (napriek tomu, že v niektorých prípadoch sa počíta s podporou rodinných sietí) a ich čoraz viac klesajúca hodnota vedie k rozširovaniu radov ekonomicky slabších spotrebiteľov ohrozených sociálnym vylúčením, a to najmä pokiaľ ide o určité základné výrobky, zásobovanie a služby, čo by sa mohlo považovať sa určitú formu konjunkturálneho oslabenia.

2.4

Presun celých segmentov spotrebiteľov do vrstiev s menšou kúpnou silou, ako aj finančné vylúčenie a nezamestnanosť navyše spôsobili nové obmedzenia v prístupe na bežné trhy s tovarmi a službami a podnietili vznik alternatívnych obchodných priestorov a kanálov, ktoré by mohli v niektorých prípadoch spôsobovať narušenie trhu.

2.5

Na štatistické účely by sa mal využívať viacrozmerný index chudoby (IPM) (1), aby sa mohlo urobiť vyhodnotenie a mohli byť prijaté rozhodnutia s cieľom predísť sociálnemu vylúčeniu. Tento index skúma rôzne základné aspekty, ako sú vzdelanie, zdravie a životná úroveň podľa 10 ukazovateľov (kvalita života/sociálny blahobyt), pričom za chudobnú sa považuje osoba, ktorá nemá prístup aspoň k 30o% zo skúmaných ukazovateľov. Preto je dôležité, aby členské štáty prijali opatrenia zamerané na zlepšenie situácie v tejto oblasti.

2.6

Rovnako aj slabá ekonomická pozícia spotrebiteľov ekonomicky oslabených krízou im znemožňuje disponovať niektorými prostriedkami potrebnými na prístup k virtuálnemu obchodnému prostrediu, čo obmedzuje ich prístup na trh s tovarmi a službami za výhodnejších podmienok. Digitálna priepasť teda zväčšuje sociálnu priepasť, pretože stavia prekážky ochrane spotrebiteľov voči rizikám vyplývajúcim z dôsledkov hospodárskej krízy a komplexnosti digitálnych trhov.

2.7

Ekonomicky oslabení spotrebitelia tiež trpia nedostatkom informácií a ochrany svojich záujmov v rámci ich obchodného správania na trhoch, ktoré sú im čoraz bližšie.

2.8

Znižovanie verejných prostriedkov vyčlenených pre spotrebiteľov v rámci úsporných opatrení, ktoré v posledných rokoch uplatňujú vlády, podstatne redukuje efektívnosť, a to najmä pokiaľ ide o činnosti zamerané na kontrolu a dohľad nad trhom. Aj EÚ vyčlenila menej prostriedkov na viacročný program Spotrebitelia na roky 2014 – 2020 (2), ako to skonštatoval EHSV (3).

3.1

Rozmanité charakteristické črty a dosah jednotlivých nekalých obchodných praktík na trhu na slabú ochranu práv spotrebiteľov, ktorí sú v dôsledku nečakanej hospodárskej krízy v oslabenej pozícii, spôsobujú zhoršenie ich schopnosti adekvátne uspokojovať svoje najzákladnejšie potreby.

3.2

Plnenie noriem, ktoré zaručujú zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov a užívateľov, nemôže byť predmetom diskusie zo strany poskytovateľov, pričom spotrebitelia musia byť chránení voči všetkým rizikám a uplatnením zásady obozretnosti (v súlade s oznámením Komisie z 2. februára 2000) sa musí predísť tomu, aby sa na trh uvádzali výrobky, tovary a služby, ktoré ohrozia ich fyzickú a psychickú integritu alebo narušia ich legitímne ekonomické záujmy, bez ohľadu na všeobecnú povinnosť zaručiť bezpečnosť všetkých výrobkov určených spotrebiteľom alebo výrobkov, ktoré môžu spotrebitelia používať, vrátane výrobkov, ktoré používajú spotrebitelia pri poskytovaní určitej služby.

3.3

Ekonomicky oslabení spotrebitelia nedokážu plne uspokojiť svoje základné potreby v oblasti stravovania, ktoré môže navyše ovplyvňovať ponuka lacných potravín so zníženou výživovou hodnotou.

3.4

To isté platí, pokiaľ ide o interpretáciu podmienok uchovania a predaja výrobkov, ktoré majú vyznačený dátum spotreby vzhľadom na to, že podliehajú skaze.

3.5

V súvislosti s drastickým znižovaním cien sa dokonca môžu objaviť obchodné praktiky zamerané na predaj výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky na to, aby mohli byť uvádzané na trh, pričom to isté platí pre poskytovanie služieb, a preto treba v tejto súvislosti prijať všetky potrebné opatrenia proti uvádzaniu týchto výrobkov na trh, na čo by mali aktívne dohliadať členské štáty. Ako uviedol EHSV (4), mala by sa posilniť spolupráca medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou a mala by sa urobiť revízia právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov, ktoré by mali vstúpiť do platnosti okamžite.

3.6

V tejto súvislosti by sa malo zvážiť aj zámerné používanie terminológie a pomenovaní, ktoré zavádzajú spotrebiteľov, pokiaľ ide o charakteristiky propagovaných a zľavnených výrobkov. To isté platí aj pre oblasť reklamy, a to pokiaľ ide o klamlivé reklamné kampane, ktoré majú údajne etický zámer a prostredníctvom emocionálnych odkazov a apelovaním na solidaritu nabádajú na kúpu, ako aj o klamlivé tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, ktorých pravdivosť možno ťažko preukázať.

3.7

Dohliadať by sa malo aj nad uvádzaním na trh generických výrobkov a výrobkov predávaných pod vlastnou značkou obchodu, ktoré nevyhovujú platným požiadavkám a normám predaja.

3.8

V potravinárskom odvetví je tiež obzvlášť znepokojujúce rozširovanie alternatívnych kanálov predaja, ktoré unikajú administratívnej kontrole, ako napríklad potravinové podvody (5) uskutočňované falšovaním základných výrobkov, nelegálny predaj potravín, vracanie vyhodených potravín naspäť do obehu na ľudskú spotrebu atď. To isté platí aj pre predaj liekov bez predpisu, ktoré nie sú určené na voľný predaj (OTC) (6) a sú vyrobené bez záruk, čiže sú to falzifikáty, ktoré napodobňujú originálny schválený liek a sú vážnym rizikom pre zdravie.

3.9

Naopak, niektoré výrobky sú špecificky navrhnuté s plánovaným zastarávaním, ktoré predčasne ukončuje ich trvanlivosť, čo núti k nákupu nových výrobkov, a to v rozpore s kritériami udržateľnosti a účinného vynakladania prostriedkov spotrebiteľov, ako už EHSV uviedol (7).

3.10

Spotrebiteľov v ekonomicky slabšej situácii vo všeobecnosti zneisťuje ponuka výrobkov uvádzaných na trh nekonvenčnými spôsobmi, vrátane ponuky online, ktorou sa v mnohých prípadoch sleduje cieľ segmentovať dopyt v tejto skupine tým, že láka cenou, jednoduchými možnosťami platenia, fiktívnymi zľavami (niekedy prostredníctvom dynamických cien (8), ktoré by sa mali výslovne zakázať), kupónmi alebo poukazmi, ktoré často jednoznačne nabádajú na kúpu, pričom zneužívajú nerovnú pozíciu strán zapojených do obchodnej transakcie. V mnohých prípadoch sa na internetových stránkach zameraných na porovnávanie cien jasne neuvádza totožnosť obchodníka, ktorý stránku spravuje a/alebo či obchodníci platia za to, aby na nej boli ich výrobky alebo služby uvedené.

3.11

Treba si však uvedomiť, že optimálne využitie potenciálu nových technológií poskytne príležitosti aj pre ekonomicky slabých spotrebiteľov tým, že rozšíri spektrum ponuky výrobkov a podporí konkurenciu medzi podnikmi, pričom zníži náklady na distribúciu, ktoré priamo nesúvisia s daným výrobkom.

3.12

Obchodné praktiky, ktoré znižujú záruky, na ktoré má spotrebiteľ nárok, ako protihodnotu za zníženie ceny ponúkaného výrobku alebo služby, spôsobujú výrazné oslabenie ochrany práv a ekonomických záujmov spotrebiteľov. Dôsledkom je ich väčšia zraniteľnosť, ktorá prispieva k rozvoju negatívnej spätnej väzby, čo môže ekonomicky oslabenému spotrebiteľovi spôsobiť ďalšie ťažkosti.

3.13

S osobitným dôrazom aj na zdravie ekonomicky slabších spotrebiteľov treba poukázať na rozširujúci sa dosah energetickej chudoby v tých európskych regiónoch, v ktorých majú klimatické podmienky rozhodujúci význam. Preto sa treba zaoberať aj okolnosťami súvisiacimi s prerušením dodávok počas zimného obdobia alebo inými dôvodmi, ktoré príslušní poskytovatelia môžu zvážiť v prípade rizikových situácií spôsobených zastavením dodávok z dôvodu platobných problémov, ktoré vyplývajú najmä zo vzniknutej ekonomickej situácie.

3.14

Vo všeobecnosti by sa tiež mali spomenúť nekalé praktiky niektorých podnikov, ktoré v mnohých prípadoch spôsobujú oslabeným rodinným rozpočtom nezvratné škody, a to najmä praktiky súvisiace s určitými depozitnými inštitúciami a sporiteľňami a finančnými produktmi, ktoré neposkytujú pravdivé informácie a dostatočné zmluvné záruky (ako je to v prípade spotrebných úverov s vysokým ročným úročením), čo mnohých spotrebiteľov priviedlo do „krízy v rámci krízy“, alebo inak povedané zničilo ich vyhliadky do budúcnosti a vyústilo do situácií nadmerného rodinného zadlženia alebo dokonca úplnej platobnej neschopnosti rodiny.

3.15

Okolnosti uvedené v predchádzajúcom bode možno uplatniť aj na konkrétnejšie oblasti, ako sú hypotekárna kríza, podhodnotenie poistenia atď., ktoré spôsobujú kumulované a pretrvávajúce oslabenie, ktorému spotrebitelia v takejto situácii len veľmi ťažko čelia. V tejto súvislosti treba konkrétne uviesť poberanie neprimeraných provízií, ktoré sa často spájajú s bankovou netransparentnosťou, ktorá vedie až k oklamaniu nielen drobných sporiteľov, ale aj súkromných investorov, ak ide o transakcie s cennými papiermi, na ktoré ich navnadili samotné finančné subjekty alebo iné subjekty zastúpené v odvetví, ktoré však nemajú povolenie na prevádzkovanie činnosti.

3.16

V oblasti cezhraničnej výmeny spôsobuje nerovnaká transpozícia smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách (9) riziko, že sa oslabí jej dosah a nezaručí sa väčšia právna istota pre podniky. Lepšia transpozícia by pomohla zlepšiť ochranu spotrebiteľov. Komisia by teda mala teraz dohliadnuť na správne uplatňovanie tejto smernice vo všetkých členských štátoch, čomu by pomohlo rýchle prijatie usmernení, ktoré zjednodušia jej interpretáciu v súlade so skutočným zámerom smernice.

3.17

Pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, Komisia musí nevyhnutne preskúmať aspekt súvisiaci s potrebnými opatreniami, ktoré členské štáty zavedú v prípade neplnenia ustanovení smernice. Sankcia, ktorá by sa mala uložiť, nemôže byť vo všeobecnosti nižšia ako príjem získaný prostredníctvom praktiky považovanej za nelegálnu alebo klamlivú. Rovnako aj postupy, vrátane súdnych, musia byť primerané a účinné, aby sa dosiahli ciele smernice.

3.18

V budúcnosti by sa mala súbežne a synchronizovane zrevidovať smernica o nekalých obchodných praktikách a smernica o klamlivej a porovnávacej reklame, ako to uviedol EHSV (10), aby sa zaručila väčšia koherentnosť práva Únie.

3.19

V konečnom dôsledku ide o to, aby sa zabránilo zmene jednotného trhu na bipolárny trh, ktorého menej príjemná strana bude otočená tým, ktorí majú najmenej a najviac potrebujú. Obchodné praktiky zamerané na ekonomicky slabších spotrebiteľov sa musia vykonávať svedomitejšie. Musia sa zohľadňovať potreby spotrebiteľov, pokiaľ ide o prístup k základným výrobkom, službám a zásobovaniu v dostatočnom množstve a bez prerušenia, aby mohli viesť dôstojný život, čo by malo byť pod ochranou príslušných verejných orgánov.

4.1

EHSV nalieha na príslušné orgány, aby prijali účinné opatrenia na zaručenie bezpečného prístupu k základným výrobkom a službám, ako aj výslovnú a účinnú ochranu práv spotrebiteľov a užívateľov, ktorí z dôvodu nečakaných ekonomických okolností výraznejšie pocítili dosah hospodárskej a finančnej krízy s cieľom zabrániť ich sociálnemu vylúčeniu, ako to už EHSV uviedol, a to prostredníctvom opatrení ako predpisy o nadmernom zadlžení rodín (11), ktoré sú zamerané na zmiernenie vysoko intenzívneho finančného tlaku na určité skupiny obyvateľstva.

4.2

Osobitne chrániť práva ekonomicky oslabených spotrebiteľov, a najmä ich dôstojný prístup k trhu so základnými výrobkami a službami, by malo byť zároveň základnou výzvou európskych verejných politík na ochranu spotrebiteľa pri uplatňovaní príslušných predpisov.

4.3

Jednotlivé opatrenia možno rozdeliť do štyroch skupín: preventívne, ochranné, zmierňujúce a nápravné.

4.4

Pri vypracovaní akčného plánu sa musia zvážiť aspoň tie činnosti, ktoré spadajú do jednotlivých kategórií intervenčných opatrení.

4.5

V prvom rade by sa mal vytvoriť fond, do ktorého by sa vkladali prostriedky získané z finančných sankcií uvalených na tých, ktorí porušujú pravidlá v oblasti spotreby, pričom jeho prostriedky by sa použili na politiku ochrany spotrebiteľov, a konkrétne na činnosti všeobecného záujmu (prostredníctvom nástroja kolektívnej žaloby) v prospech všetkých obyvateľov vykonávané združeniami spotrebiteľov a verejnými orgánmi a inými subjektmi, ktoré by mohli vyvíjať činnosť v rámci vykonávania tejto politiky, a to v súlade s tým, ako to určia jednotlivé členské štáty.

4.6

V prípadoch vážneho porušenia spôsobujúceho ohrozenie alebo poškodenie zdravia osôb a ich bezpečnosti by sa mali posilniť sankčné právomoci príslušných verejných orgánov, ktoré by mohli rozhodnúť o zabavení a/alebo skonfiškovaní použitých nástrojov alebo tovarov a ukončiť činnosť podniku, pričom sa budú v plnej miere dodržiavať všetky záruky právneho štátu.

4.7

Preventívne opatrenia sú také opatrenia, ktoré sa zamerajú na rôzne externé faktory spôsobujúce zvyšovanie počtu spotrebiteľov, ktorí sa náhle ocitnú ekonomicky oslabení z dôvodu hospodárskej krízy, ako aj vznik okolností a postupov, ktoré môžu rôznym spôsobom vplývať na týchto spotrebiteľov.

4.8

Okrem externých faktorov by sa mali prijať opatrenia zamerané na posilnenie zástupcov spotrebiteľov, ako aj hospodárskych a sociálnych partnerov, podporu ich zapojenia do projektov spolupráce, spoločných nákupov a kooperatívneho hospodárstva.

4.9

Podobným krokom by bolo vytvorenie strediska, ktorého úlohou by bolo sledovať strategické politické opatrenia prijaté v kritických odvetviach, ako sú služby všeobecného záujmu, audiovizuálne médiá, palivá, bankový sektor, energetické oligopoly, bývanie atď., ktoré predstavujú možné riziko, voči ktorému sú najzraniteľnejší najslabší spotrebitelia.

4.10

V podstate ide o činnosti súvisiace s vývojom v hospodárskej a finančnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, ako aj s ostatnými situáciami odvodenými od negatívneho vplyvu, ktorý môžu mať nové technológie na prístup k trhu s tovarmi a službami v rámci ochrany práv spotrebiteľov a užívateľov. V tomto zmysle sem patria aj reklamné a marketingové činnosti, ktoré môžu viesť spotrebiteľov k rozhodnutiam v protiklade s ich situáciou alebo dokonca môžu negatívne ovplyvniť ich kritériá pri nákupe.

4.11

Ochranné opatrenia sú opatrenia, ktoré posilnia mechanizmy na ochranu spotrebiteľov a užívateľov v situáciách, kedy sú v slabšej alebo znevýhodnenej pozícii, najmä pokiaľ ide o prístup k technickej a právnej ochrane, ako aj o odškodnenie a nápravu škôd, pričom sa zohľadnia špecifické okolnosti spotrebiteľov, ktorí sa náhle ocitli ekonomicky oslabení.

4.12

Musí sa posilniť spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou a pristúpiť k hĺbkovej revízii rámca uplatňovania nariadenia č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa prostredníctvom zavedenia zodpovedajúcich overovacích mechanizmov, harmonizácie sankcií, podpory účinnosti a mechanizmov fungovania tohto nariadenia. Rovnako spotrebitelia musia mať k dispozícii bezpečné výrobky a služby, čo si vyžaduje účinný dohľad nad trhmi. EHSV preto dúfa, že bude schválená revízia právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov.

4.13

Zmierňujúce opatrenia sú zamerané na spotrebiteľov, ktorí sa ocitli ekonomicky oslabení z dôvodu hospodárskej krízy, a majú im pomôcť čeliť týmto dôsledkom, aby mohli v budúcnosti uspokojiť svoje základné potreby a dosiahnuť dôstojnú kvalitu života.

4.14

Tak pri zmierňujúcich, ako aj pri nápravných opatrenia, ktoré môžu prijať členské štáty, je dôležité, aby niektoré z nich zahŕňali pomoc rodinných a podporných sociálnych sietí, pričom tieto siete by mali mať k dispozícii potrebnú inštitucionálnu podporu, aby si mohli plniť svoju úlohu. Aj štrukturálne fondy by mohli plnením svojich cieľov pomôcť pri vytváraní spomínaných fondov solidarity s cieľom zabrániť sociálnemu vylúčeniu.

4.15

K nápravným opatreniam patria všetky opatrenia, ktoré umožnia propagovať rôzne alternatívy prekonania ekonomického oslabenia v rámci súčasných možností. V tejto súvislosti sa navrhuje vypracovať a zaviesť do praxe „občiansky záchranný plán“, ktorý prispeje k oživeniu ekonomiky domácností tým, že sa obnoví nákupná sila spotrebiteľov. Tento plán by kompenzoval straty a obmedzenia, ktoré zasiahli spotrebiteľov počas ekonomickej krízy, a plnil by rovnakú funkciu ako opatrenia na záchranu bánk, ktoré využili finančné inštitúcie. To by bolo viac v súlade s ustanoveniami bodu 5 usmernení OSN v oblasti ochrany spotrebiteľa z roku 1999, v ktorom sa uvádza, že politiky na podporu udržateľnej spotreby musia zohľadniť ciele odstránenia chudoby, uspokojenia základných potrieb všetkých členov spoločnosti a zmenšenia rozdielov, tak v národnom kontexte, ako aj vo vzťahoch medzi jednotlivými krajinami.

4.16

Článok 34 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, ktorého cieľom je bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, uznáva právo Únie a členských štátov vytvoriť opatrenia zabezpečujúce dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov.

4.17

Zároveň by bolo zaujímavé realizovať štúdie a výskumy zamerané na faktory, ktoré podmieňujú ekonomické oslabenie spotrebiteľov a umožňujú jej prehĺbenie.

4.18

Medzi faktory, ktoré môžu brániť fungovaniu vnútorného trhu patrí aj ekonomické násilie voči spotrebiteľom v momente uzavretia zmluvného vzťahu vyplývajúce z nerovnovážnej a znevýhodnenej pozície spotrebiteľa. Táto pozícia môže ovplyvniť vôľu spotrebiteľa a spôsobiť, že vyjadrený súhlas s uzavretím zmluvy nezodpovedá jeho skutočnej vôli. Za takýchto okolností sú spotrebiteľom vnucované zmluvy, ktoré by dobrovoľne neakceptovali, alebo klauzuly s neprimeraným zaťažením, ktoré by pri slobodnom rozhodovaní neprijali.

4.19

EHSV by sa mal zaoberať týmto nedostatkom, ktorý vplýva na súhlas spotrebiteľov so zmluvnými podmienkami, ako aj narušením hospodárskej súťaže, ktoré spôsobuje neprimerané fungovanie vnútorného trhu. Ostatné inštitúcie Únie by mali tejto problematike venovať riadnu pozornosť a prijať potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo ekonomickému násiliu voči spotrebiteľom v zmluvnom vzťahu spôsobenému ich znevýhodnenou pozíciou.