Zhrnutie Toto oznámenie je zhrnutím posúdenia Komisie týkajúceho sa návrhov rozpočtových plánov (NRP), ktoré do 15. októbra predložilo šestnásť členských štátov eurozóny, na ktoré sa nevzťahuje program makroekonomických úprav (EZ-16). V súlade s nariadením č. 473/2013 Komisia posúdila tieto plány, celkovú rozpočtovú situáciu a zámery fiškálnej politiky v eurozóne ako celku v čase, keď sa realizujú aj významné štrukturálne reformy. Celkové posúdenie návrhov rozpočtových plánov (NRP) na rok 2015 a súhrnných zámerov fiškálnej politiky možno zhrnúť takto: 1. Plány členských štátov naznačujú pokračujúci pokles súhrnného celkového rozpočtového deficitu v eurozóne: Po tom, ako sa deficit v roku 2013 znížil prvýkrát od roku 2008 pod 3 % HDP, v roku 2014 sa očakáva jeho ďalší pokles na 2,6 % HDP a 2,2 % HDP v roku 2015. Podľa NRP by súhrnný pomer dlhu k HDP mal podľa plánov ostať v roku 2015 prakticky nezmenený v porovnaní s hodnotou, ktorá sa na súčasný rok odhaduje na približne 92,5 % HDP. 2. V porovnaní so strednodobými plánmi uvedenými v programoch stability z jari 2014 je plánované zníženie deficitu oveľa menšie. To odzrkadľuje vyhliadky menšieho rastu, ako aj zníženie fiškálneho úsilia. Po tom, ako sa v roku 2014 fiškálna konsolidácia zastavila, jej obnovenie sa podľa návrhov rozpočtových plánov EZ-16 ako celku v roku 2015 neplánuje. 3. Obraz, ktorý vykresľujú NRP, Komisia vo svojej prognóze z jesene 2014 vo všeobecnosti potvrdzuje. Hoci Komisia pri odhade celkového deficitu na rok 2014 vychádza z tej istej hodnoty (2,6 % HDP), v porovnaní s členskými štátmi predpokladá menšie zníženie celkových deficitov v roku 2015 (namiesto 0,4 len o 0,2 percentuálneho bodu). To odzrkadľuje menšie očakávané fiškálne úsilie v roku 2015. Z dôvodu vyšších deficitov a nižšieho rastu Komisia počas prognózovaného obdobia predpokladá nárast súhrnného pomeru dlhu k HDP z 91,7 % HDP v roku 2013 na 93,1 % v roku 2014 a 93,6 % v roku 2015 na rozdiel od stabilizácie predpokladanej v NRP. 4. Po zastavení konsolidácie v roku 2014 prognóza Komisie v roku 2015 v eurozóne takisto naznačuje vo všeobecnosti neutrálne zámery fiškálnej politiky (ani sprísnené ani zmiernené). Zdá sa, že sa tak dosahuje primeraná rovnováha medzi požiadavkami fiškálnej udržateľnosti, ktoré zdôrazňuje vysoký a narastajúci pomer dlhu verejnej správy, a obavami v oblasti cyklickej stabilizácie, ktoré vyzdvihuje značná a pretrvávajúca záporná produkčná medzera, ktorá má v nasledujúcich rokoch podľa predpokladov klesať len pomaly. Posúdenie plánov navyše potvrdzuje, že v prípade viacerých členských štátov sa v súčasnosti neočakáva, že splnia svoje povinnosti v rámci Paktu stability a rastu. 5. Je potrebné dôkladne monitorovať celkové zámery fiškálnej politiky v eurozóne a ich rozloženie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o priestor dostupný v rámci Paktu stability a rastu. Zachovanie neutrálnych súhrnných zámerov fiškálnej politiky a súčasná požiadavka na niektoré členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v záujme dosiahnutia súladu s Paktom stability a rastu, naznačujú určitý stupeň fiškálnej podpory v dôsledku využívania fiškálneho priestoru, ktorý je k dispozícii inde. Výrazne sa tak podporujú aj argumenty v prospech ambiciózneho Investičného plánu pre Európu, ktorý Komisia predložila 26. novembra. 6. Tento spôsob podpory rastu v eurozóne má význam z hľadiska preskúmania štruktúry verejných financií. Hoci sú nedávne opatrenia na zníženie daňového zaťaženia práce krokom správnym smerom, zmena štruktúry výdavkov v prospech rastu naznačuje len malý, ak vôbec nejaký pokrok. Zdôrazňuje sa tak potreba lepšieho zosúladenia politík členských štátov s prioritami balíka opatrení v oblasti zamestnanosti, rastu a investícií, ktorý predložila Komisia. 7. Posúdenie Komisie týkajúce sa jednotlivých členských štátov možno zhrnúť takto: O žiadnom z NRP na rok 2015 sa nezistilo, že by bol v mimoriadne závažnom nesúlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Vo viacerých prípadoch však Komisia zistila, že plánované fiškálne úpravy buď nespĺňajú požiadavky Paktu stability a rastu, alebo hrozí, že ich nebudú spĺňať. Konkrétne: V prípade piatich krajín (Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko a Slovensko) sa konštatuje, že návrhy rozpočtových plánov sú v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. V prípade štyroch krajín (Estónsko, Lotyšsko, Slovinsko a Fínsko) sa konštatuje, že návrhy rozpočtových plánov sú vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. V prípade Estónska, Lotyšska a Fínska môžu ich plány viesť k určitej odchýlke od postupu úpravy, ktorý vedie k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. V prípade Slovinska, kým celkový deficit môže klesnúť pod 3 % HDP v lehote stanovenej v rámci postupu pri nadmernom deficite, výpadky vo fiškálnej konsolidácii ohrozujú včasné a udržateľné odstránenie nadmerného deficitu. Komisia vyzýva orgány týchto štátov, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. V prípade siedmich krajín (Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Malta, Rakúsko a Portugalsko) sa konštatuje, že pri týchto návrhoch rozpočtových plánov hrozí riziko nesúladu. V prípade Rakúska môžu jeho plány viesť k významnej odchýlke od postupu úpravy, ktorý vedie k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, čo by bol takisto prípad Malty, ak by sa presunula do preventívnej časti paktu. V návrhoch rozpočtových plánov Španielska, Francúzska, Malty a Portugalska sa vyskytujú riziká, pokiaľ ide o súlad s požiadavkami postupu pri nadmernom deficite. Najmä v prípade Francúzska dostupné informácie svedčia o tom, že krajina v roku 2014 neprijala v tejto fáze účinné opatrenia a hrozí jej riziko nesúladu v roku 2015. Belgicku a Taliansku, ktoré v súčasnosti podliehajú preventívnej časti Paktu stability a rastu, hrozí riziko nesúladu s dlhovým pravidlom. Komisia vyzýva orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. 8. V niektorých prípad má riziko nesúladu následky pre možné kroky v rámci postupu pri nadmernom deficite. Komisia v prípadoch Francúzska, Talianska a Belgicka preskúma začiatkom marca 2015 svoju pozíciu voči ich povinnostiam v rámci Paktu stability a rastu vzhľadom na finalizáciu zákonov o rozpočte a očakávané spresnenie programov štrukturálnych reforiem, ktoré ohlásili ich orgány v listoch z 21. novembra. Tieto tri členské štáty sa na najvyššej vládnej úrovni zaviazali začiatkom roka 2015 prijať a uskutočniť štrukturálne reformy na podporu rastu, ktoré by mali mať dosah na udržateľnosť verejných financií v strednodobom horizonte.

Obsah

1. Úvod. 5

2. Hlavné zistenia pre eurozónu. 6

3. Prehľad jednotlivých návrhov rozpočtových plánov. 12

PRÍLOHA 1: Posúdenie NRP podľa jednotlivých krajín.. 21

PRÍLOHA 2: Metodika a predpoklady, o ktoré sa opiera prognóza Komisie z jesene 2014.. 26

PRÍLOHA 3: Analýza citlivosti 28

PRÍLOHA 4: Realizácia štrukturálnych reforiem: riešenie makroekonomických nerovnováh a znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia. 31

PRÍLOHA 5: Grafy a tabuľky.. 34

1. Úvod

V záujme zlepšenia koordinácie hospodárskych politík v hospodárskej a menovej únii sa v právnych predpisoch EÚ stanovuje, že členské štáty eurozóny predložia Komisii návrhy rozpočtových plánov (NRP) na nasledujúci rok do 15. októbra[1]. Tieto plány sú zhrnutím návrhov rozpočtov, ktoré vlády predložili národným parlamentom. Komisia ku každému plánu poskytuje stanovisko, v ktorom posudzuje, či je plán v súlade s povinnosťami krajiny v rámci Paktu stability a rastu. Poskytuje aj celkové posúdenie rozpočtovej situácie a vyhliadok pre eurozónu ako celok.

Šestnásť[2] členských štátov eurozóny zaslalo Komisii svoje NRP do 15. októbra v súlade s ustanoveniami balíka dvoch legislatívnych aktov. Belgicko a Lotyšsko predložili svoje NRP najprv na základe scenára nezmenenej politiky vzhľadom na absenciu vládnej dohody o rozpočtovej politike v dôsledku nedávnych celoštátnych volieb, pričom Belgicko predložilo úplný program o týždeň neskôr[3].

Stanoviská Komisie rešpektujú autonómiu členských štátov v oblasti rozpočtu a zároveň poskytujú nezávislé politické poradenstvo, a to najmä vládam jednotlivých štátov a národným parlamentom, aby im uľahčili posudzovať súlad návrhov rozpočtov s fiškálnymi pravidlami EÚ. Balík dvoch legislatívnych aktov teraz poskytuje komplexný súbor nástrojov, aby sa hospodárske a rozpočtové politiky považovali za vec spoločného záujmu, ako sa uvádza v zmluve.

Okrem toho Rada v júli 2014 vyzvala Euroskupinu[4], aby monitorovala a koordinovala fiškálne politiky členských štátov eurozóny, ako aj súhrnné zámery fiškálnej politiky v eurozóne, s cieľom zaručiť diferencovanú fiškálnu politiku podporujúcu rast. Rada členským štátom eurozóny odporučila, aby v období rokov 2014 – 2015 jednotlivo a spoločne prijali opatrenia s cieľom „koordinovať fiškálne politiky členských štátov, ktoré patria do eurozóny, v úzkej spolupráci s Komisiou, najmä pri posudzovaní návrhov rozpočtových plánov v záujme zabezpečenia súdržnej fiškálnej pozície, ktorá podporuje rast, v celej eurozóne. Zlepšiť kvalitu a udržateľnosť verejných financií uprednostňovaním hmotných a nehmotných investícií na úrovni jednotlivých štátov a EÚ. Zabezpečiť, aby boli vnútroštátne fiškálne rámce vrátane vnútroštátnych fiškálnych rád silné.“ Toto odporúčanie je ťažiskom posúdenia Komisie.

Cieľ tohto oznámenia je dvojaký. V prvom rade poskytuje celkový obraz rozpočtovej politiky na úrovni eurozóny, pričom vychádza z horizontálneho posúdenia NRP. Tento postup je zrkadlovým postupom k horizontálnemu posúdeniu programov stability, ktoré sa uskutočňuje na jar. Nezameriava sa však na strednodobé fiškálne plány, ale na plány na nasledujúci rok. V druhom rade poskytuje prehľad NRP na úrovni jednotlivých krajín, pričom vysvetľuje prístup Komisie k ich posudzovaniu. Podstatou tohto prístupu je posúdenie súladu s požiadavkami Paktu stability a rastu.

2. Hlavné zistenia pre eurozónu

Celkové zistenia

Tohtoročné NRP potvrdzujú spomalenie rastu HDP v porovnaní s prognózou Komisie z jari 2014, ktorá bola uverejnená v máji. Podľa makroekonomických predpokladov uvedených v plánoch sa teraz predpokladá, že HDP sa v roku 2014 zvýši o 1,0 % v šestnástich dotknutých členských štátoch eurozóny (EZ-16), teda nie až o 1,3 %, ako sa očakávalo v čase vypracovania programov stability v apríli 2014 (tabuľka 1). Na rok 2015 je predpokladané zvýšenie rastu HDP v EZ-16 na 1,5 % nižšie než 1,7 %, ako sa predpokladalo v programoch stability. Revízia smerom nadol je relatívne rozšírená, pričom revíziu svojich prognóz rastu smerom nahor oznámilo len Španielsko, Írsko, Malta a Slovinsko, zatiaľ čo väčšina ostatných krajín vykazuje značný pokles.

Revízia smerom nadol sa uskutočnila aj v súvislosti s vyhliadkami inflácie, a to vzhľadom na klesajúce ceny energie a potravín, ale aj na výrazné oslabenie hospodárstva. Podľa NRP tohtoročná miera inflácie vo výške 0,8 % v EZ-16 dosiahne najnižšiu hodnotu a v roku 2015 mierne vzrastie (1,2 %).

Po tom, ako sa súhrnný celkový rozpočtový deficit v EZ-16 v roku 2013 znížil prvýkrát od roku 2008 pod 3 % HDP, v roku 2014 sa podľa NRP očakáva jeho pokles na 2,6 % HDP, hoci táto úroveň prekračuje deficit vo výške 2,4 % predpokladaný v programoch stability. Spomalenie znižovania deficitu je zjavné aj v roku 2015, pričom súhrnný celkový deficit má poklesnúť o 0,4 percentuálneho bodu na 2,2 % HDP v porovnaní s poklesom vo výške 0,6 percentuálneho bodu predpokladaným na jar. Tento predpoklad vyššieho deficitu súvisí so zhoršením vyhliadok rastu na roky 2014 – 2015, dôvodom je však aj zníženie fiškálneho úsilia (pozri ďalej).

S HDP vo výške 92,5 % v roku 2015 by súhrnný pomer dlhu k HDP mal od tohto roku zostať prakticky nezmenený. V programoch stability sa na rozdiel od toho predpokladá, že dlh začne klesať až od budúceho roku. Za súhrnným pomerom sa ukrýva celý rad hodnôt pre jednotlivé štáty – od 133 % HDP v Taliansku až po tesne menej než 10 % HDP v Estónsku. Z hľadiska úrovní sa v revíziách pomeru dlhu k HDP smerom nadol uvedených v programoch stability odzrkadľuje zavedenie nového systému národných účtov ESA 2010, ktorým sa viac než kompenzujú zhoršujúce sa vyhliadky rastu a inflácie a pokles fiškálneho konsolidačného úsilia.

Pri podrobnejšom preskúmaní plánovaného fiškálneho úsilia NRP neposkytujú na roky 2014 a 2015 dôkazy konsolidácie na súhrnnej úrovni, ktorá sa meria pozitívnymi zmenami štrukturálneho salda. V prípade obidvoch rokov členské štáty vo svojich programoch stability predpokladali zlepšenie vo výške 0,3 % HDP. Vzhľadom na to, že na šesť z členských štátov EZ-16 sa postup pri nadmernom deficite vzťahuje aj v roku 2014[5] a že v rokoch 2014 – 2015 len dva z členských štátov, ktoré podliehajú preventívnej časti paktu, majú podľa očakávaní splniť alebo prekročiť svoje strednodobé rozpočtové ciele, sa zdá, že požiadavky vyplývajúce z Paktu stability a rastu sa neplnia. Súhrnnú štrukturálnu úpravu však v tejto súvislosti možno vnímať len ako príklad vzhľadom na to, že nezachytáva významné rozdiely medzi členskými štátmi vo vzťahu k požiadavkám vyplývajúcim z Paktu stability a rastu, ktoré Komisia posudzuje pre každú krajinu zvlášť. Okrem toho by sa akýkoľvek záver týkajúci sa celkového konsolidačného úsilia na základe zmien štrukturálneho salda mal kvalifikovať, keďže štrukturálne saldo nemusí vždy poskytovať presný obraz východiskového fiškálneho úsilia, napríklad z toho dôvodu, že strana príjmov na hospodársky rast zareagovala nezvyčajne. Nedostatočná fiškálna konsolidácia na súhrnnej úrovni sa však potvrdzuje aj na základe použitia alternatívneho ukazovateľa fiškálneho úsilia, ktorý v rokoch 2014 aj 2015 naznačuje úpravu len vo výške 0,2 % HDP[6].

Tabuľka 1: Prehľad hospodárskych a rozpočtových súhrnov (EZ-16) na roky 2014 – 2015

|| 2014 || 2015

Programy stability na rok 2014 (apríl) || Návrhy rozpočtových plánov (október) || Prognóza Komisie z jesene 2014 (november) || Programy stability na rok 2014 (apríl) || Návrhy rozpočtových plánov (október) || Prognóza Komisie z jesene 2014 (november)

Rast reálneho HDP (zmena v %) || 1,3 || 1,0 || 0,8 || 1,7 || 1,5 || 1,1

Inflácia podľa HICP (zmena v %) || 1,1 || 0,8 || 0,6 || 1,4 || 1,2 || 0,9

Celkový deficit (% HDP) || –2,4 || –2,6 || –2,6 || –1,8 || –2,2 || –2,4

Zmena štrukturálneho salda (v percentuálnych bodoch HDP) || 0,3 || 0,0 || 0,1 || 0,3 || 0,1 || 0,0

Dlh (% HDP) || 94,3 || 92,7 || 93,1 || 93,1 || 92,5 || 93,6

Pomer výdavkov očistený od cyklických vplyvov (% potenciálneho HDP) || 47,8 || 47,9 || 48,0 || 47,5 || 47,7 || 48,0

Pomer príjmov očistený od cyklických vplyvov (% potenciálneho HDP) || 46,9 || 46,7 || 46,8 || 46,7 || 46,5 || 46,8

Štruktúra verejných financií

V prípade eurozóny ako celku sa v NRP na roky 2014 – 2015 predpokladajú len obmedzené zmeny v štruktúre verejných financií (pozri tabuľku A5.5). V roku 2015 sa očakáva veľmi mierny pokles pomeru výdavkov očisteného od cyklických vplyvov (o 0,2 percentuálneho bodu), čím sa vyrovnajú účinky podobného obmedzeného nárastu v roku 2014[7]. Pokles sa očakáva v prípade väčšiny kategórií výdavkov, najmä vrátane mzdových nákladov vo verejnom sektore a úrokových výdavkov (graf A5.2), s výnimkou sociálnych transferov.

Hoci sú opatrenia v oblasti zdaňovania, uvedené v NRP, orientované viac na podporu rastu, ich vplyv na štruktúru daní by bol v roku 2015 len mierny. Zníženie príjmov zo sociálnych príspevkov vo výške 0,1 percentuálneho bodu sa vyrovnáva zvýšením príjmov z priamych daní o 0,1 percentuálneho bodu (graf A5.3). Podiel nepriamych daní vo vzťahu k HDP by mal podľa očakávaní zostať stabilný.

V mnohých NRP sa uvádzajú opatrenia zamerané na daňové zaťaženie práce, známe ako daňovo-odvodové zaťaženie. Pracovné dokumenty útvarov Komisie, ktoré sú sprievodným dokumentom k stanoviskám Komisie k NRP, obsahujú časť vyhradenú pre „daňovo-odvodové zaťaženie“ v prípade tých členských štátov, pre ktoré bolo v tejto oblasti[8] vydané odporúčanie pre jednotlivé krajiny a/alebo ktoré vo svojich NRP oznámili reformu v tejto oblasti. Príloha IV k tomuto oznámeniu obsahuje ďalšie informácie o tejto otázke.

NRP sa celkovo vyznačujú tým, že členské štáty eurozóny si jednoznačne uvedomujú prínosy spojené s riešením otázky vysokého zdanenia práce. V prvom rade, hoci sa daňovo-odvodové zaťaženie v uplynulých pár rokoch vo väčšine členských štátov eurozóny stabilne zvyšovalo, NRP zahŕňajú len niekoľko opatrení, ktoré by priniesli jeho ďalšie zvýšenie. Na rozdiel od toho mnohé členské štáty buď plánujú zaviesť opatrenia na zníženie tohto zaťaženia, alebo takéto opatrenia práve zavádzajú. V druhom rade opatrenia na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia neplánujú len členské štáty s pomerne vysokým zaťažením, ale aj členské štáty, v ktorých je daňovo-odvodové zaťaženie pomerne nízke. V treťom rade sú mnohé opatrenia zamerané na nižšie príjmové kategórie a spočívajú vo zvýšení nezdaniteľnej sumy, v znížení daní na úrovni nízkych príjmov alebo v sociálnych príspevkoch pre pracovníkov s nízkymi príjmami. Väčšina reforiem v oblasti daňovo-odvodového zaťaženia zostáva v porovnaní s výzvami relatívne mierna. To odzrkadľuje nedostatok fiškálneho priestoru v mnohých krajinách, ako aj problém nájsť vyrovnávacie opatrenia, či už vo forme zníženia verejných výdavkov alebo zvýšenia daní, ktoré by bolo menej škodlivé pre rast a ktoré zahŕňajú napríklad spotrebné dane, dane z nehnuteľností alebo environmentálne dane.

Rozdiely v prognózach

Cieľom inovácie balíka dvoch legislatívnych aktov je zmierniť potenciálny nesúlad medzi prognózami členských štátov a Komisie, a to konkrétne zavedením požiadavky na posilnenie dohľadu fiškálnych rád nad procesom vypracúvania prognóz. V rámčeku 1 na strane 10 sa uvádzajú informácie o tom, ako členské štáty splnili požiadavku, aby sa návrhy rozpočtov zakladali na nezávislých makroekonomických prognózach.

Pokiaľ ide o celkové fiškálne vyhliadky, súhrnný celkový deficit EZ-16 vyplývajúci z NRP na rok 2015 je o 0,2 percentuálneho bodu HDP nižší ako v prognóze Komisie. Po prvé, v NRP sa počíta s väčším fiškálnym úsilím (0,2 % HDP oproti –0,1 % HDP v prognóze Komisie pri použití alternatívneho ukazovateľa uvedeného vyššie; pozri tabuľku A5.7). Po druhé, v plánoch sa predpokladá vyšší rast HDP v roku 2015 (1,5 % oproti 1,1 % v prognóze Komisie, pričom značná časť rozdielu pripadá na Nemecko[9]). Makroekonomické predpoklady však nie sú hlavnou príčinou rozdielu v prognózach deficitu na rok 2015. Dôvodom je, že hoci členské štáty súhrnne prognózujú vyšší rast HDP, zároveň predpovedajú menej výraznú reakciu príjmov na rast, než sa predpokladá v prognóze Komisie[10]. Táto nižšia predpokladaná elasticita z veľkej časti vyvažuje očakávaný vyšší rast HDP. Najväčší vplyv na rozdiel medzi deficitom prognózovaným Komisiou a NRP má v skutočnosti rozdielne hodnotenie úsilia na strane výdavkov.

Rozdiely medzi prognózami celkového deficitu v jednotlivých NRP a celkovým deficitom podľa prognózy Komisie môžu byť pomerne značné, a to z dôvodov, ktoré sa v prípadoch jednotlivých krajín líšia. Podľa prognózy Komisie bude deficit v Belgicku, Španielsku, na Malte, v Portugalsku a na Slovensku v porovnaní s príslušnými NRP vyšší, pričom najväčší rozdiel sa očakávam v prípade Malty (Tabuľka A5.1 a graf A5.4). Všetky zvyšné prognózované rozdiely sú v rozmedzí 0,2 percentuálneho bodu a prognóza Komisie predpokladá nižší deficit v Holandsku a Rakúsku.

Podobne ako v prípade prognóz súhrnného celkového deficitu Komisia predpovedá vyšší súhrnný dlh, než predpovedajú členské štáty. Podľa prognózy Komisie bude dlh v roku 2015 aj naďalej mierne rásť až na vyše 93 % HDP, zatiaľ čo podľa NRP by mal zostať na prakticky nezmenenej úrovni. Hlavnou príčinou tohto rozdielu je vyšší celkový deficit a nižší rast HDP v nominálnom vyjadrení predpovedaný Komisiou. V tomto prípade rozdiely medzi NRP a prognózou Komisie môžu byť opäť väčšie na úrovni jednotlivých členských štátov z dôvodov, ktoré sa medzi jednotlivými krajinami líšia. Väčšie rozdiely existujú v prípade Belgicka, Nemecka, Lotyšska a Malty, pre ktoré sa v NRP predpovedá dlh približne o 2 % HDP nižší než v prognóze Komisie (tabuľka A5.3 a graf A5.5). Vo väčšine prípadov sa rozdiely v prognózach pohybujú v rozmedzí od nuly do 1 % HDP. Prognóza Komisie predpovedá nižší deficit len v prípade Slovinska. Pokiaľ ide o zloženie, podľa prognózy Komisie existuje riziko, že nedôjde ani len k obmedzenému poklesu pomeru výdavkov očisteného od cyklických vplyvov, ktorý sa predpokladá v NRP (tabuľka A5.5). V prognóze Komisie sa potvrdzuje, že na strane výdavkov by sa mohla znížiť váha miezd vo verejnom sektore, platieb úrokov a prípadne verejných investícií, zatiaľ čo podiel sociálnych platieb by sa mohol ešte zvýšiť (graf A5.2). Na strane príjmov sú prognózy Komisie v súlade s NRP (graf A5.3).

Veľkosť a štruktúra úpravy

Pokiaľ ide o veľkosť štrukturálnej rozpočtovej úpravy, z prognózy Komisie vyplývajú tie isté závery ako z NRP; po troch rokoch nepretržitej fiškálnej konsolidácie sú súhrnné zámery fiškálnej politiky v eurozóne v roku 2014 neutrálne a očakáva sa, že neutrálne zostanú aj v roku 2015. Na súhrnnej úrovni sa absencia sprísňovania fiškálnej politiky javí ako všeobecne prijateľný kompromis medzi požiadavkami na udržateľnosť, ktorých dôležitosť je podčiarknutá vysokými a naďalej rastúcimi pomermi dlhu k HDP, a cyklickými podmienkami naznačujúcimi značné a pretrvávajúce záporné produkčné medzery, ktoré by sa mali v najbližších rokoch znižovať len pomaly. Zároveň z posúdenia plánov vyplýva, že v prípade viacerých členských štátov sa v súčasnosti neočakáva, že splnia svoje aktuálne záväzky v rámci Paktu stability a rastu. Zo všetkých týchto uvedených skutočností vyplýva, že je potrebné podrobne monitorovať zámery fiškálnej politiky eurozóny ako celku, ako aj ich rozloženie v jednotlivých členských štátoch v súvislosti s priestorom, ktorý majú tieto štáty k dispozícii na základe pravidiel Paktu stability a rastu. V zásade by bolo možné dosiahnuť takú zmenu nastavenia fiškálnych politík v jednotlivých členských štátoch, ktorá by zaistila splnenie pravidiel Paktu stability a rastu vo všetkých členských štátoch a ktorá by zároveň umožnila vyhnúť sa bezdôvodnému sprísňovaniu fiškálnej politiky. To by si vyžadovalo využiť fiškálny priestor, ktorý majú niektoré krajiny na základe pravidiel k dispozícii.

Uvedené skutočnosti sú tiež významným argumentom v prospech ambiciózneho investičného plánu na úrovni EÚ s cieľom posilniť súhrnný dopyt a znížiť obmedzenia na strane ponuky, a tak podporiť stimuly, ktoré poskytuje akomodatívna menová politika.

Pri bližšom pohľade na štruktúru úpravy verejných financií sa tento spôsob podpory rastu v eurozóne javí ako vhodný. Hoci pozorovaný posun od zdaňovania práce – ako aj množstvo politických opatrení prijatých na účely zníženia daňového zaťaženia práce – sú krokom správnym smerom, v štruktúre výdavkov možno pozorovať len malý, resp. žiadny pokrok smerom k väčšej podpore rastu. To poukazuje na potrebu lepšieho zosúladenia politík členských štátov s prioritami balíka pre pracovné miesta, rast, a investície vrátane využitia flexibility, ktorú pravidlá umožňujú.

Rámček 1: Príspevok nezávislých fiškálnych inštitúcií k NRP na rok 2015

V článkoch 1, 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 473/2013, ktoré je súčasťou balíka dvoch legislatívnych aktov, sa odkazuje na koncepciu nezávislých orgánov. V uvedenom nariadení sa ďalej spresňujú a rozširujú predchádzajúce požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ a medzivládnych právnych predpisoch, ktorými sa nezávislé orgány poverujú rôznymi úlohami vo fiškálnej oblasti. Osobitne sa vyzdvihujú dve doplňujúce oblasti: i) monitorovanie dodržiavania fiškálnych pravidiel a ii) makroekonomické prognózy. Vykonávacie ustanovenia, ktoré majú poskytnúť usmernenia pre členské štáty, boli v súvislosti s prognózovaním definované v kódexe správania pre balík dvoch legislatívnych aktov. Ako doplnok k týmto ustanoveniam Rada 8. júla 2014 vyzvala členské štáty eurozóny, aby „[zabezpečili], aby boli vnútroštátne fiškálne rámce vrátane vnútroštátnych fiškálnych rád silné.“

Konkrétne podľa článku 4 ods. 4 uvedeného nariadenia „sa [návrhy rozpočtov] zakladajú na nezávislých makroekonomických prognózach“, čo podľa článku 2 ods. 1 písm. b) znamená, že musia byť „vyhotovené alebo schválené nezávislými orgánmi“. V mnohých NRP predložených v októbri 2014 sa odkazuje na požiadavky balíka dvoch legislatívnych aktov, pričom členské štáty si zvolili buď nezávislé vyhotovenie východiskových makroekonomických prognóz, alebo ich schválenie.

Podľa NRP boli samostatnými subjektmi vyhotovené prognózy v piatich členských štátoch: v Rakúsku (Österreichisches Institut für Wirtschaftsforschung, WIFO), Belgicku (Bureau Fédéral du Plan, FPB), Luxembursku (STATEC), Holandsku (Centraal Planbureau, CPB) a Slovinsku (Urad Rs Za Makroekonomske Analize in Razvoj, UMAR-IMAD). Prognózy Nemecka síce vyhotovuje stále ministerstvo hospodárstva, no vychádza pri tom zo spoločnej ekonomickej prognózy (SEP), ktorú vypracúvajú výskumné ústavy. Dôveryhodnosť týchto prognóz preskúmava v novembri nezávislá Rada ekonomických poradcov. Prognóza v NRP vychádza z jarných vydaní SEP a z vládnej prognózy a nezohľadňuje jesenné vydania SEP a vládne makroekonomické projekcie. Vo Fínsku vyhotovuje makroekonomické prognózy ministerstvo financií interne, no uznáva potrebu opatrení, ktoré majú zabezpečiť formálnu nezávislosť tímu, ktorý je za vyhotovenie zodpovedný.

Estónsko, Španielsko, Írsko, Taliansko a Slovensko vo svojich NRP uviedli odkaz na stanoviská k makroekonomickým prognózam, ktoré vydali samostatné orgány [Eelarvenõukogu, Autoridad Independiente de Responsabilidad Fiscal, (AIReF), Irish Fiscal Advisory Council (IFAC), Ufficio Parlamentare di Bilancio (UPB) a slovenský Výbor pre makroekonomické prognózy]. Vo Francúzsku, na Malte a v Portugalsku síce stanovisko vydal samostatný orgán [HCFP (Haut Conseil des Finances Publiques), National Audit Office of Malta a CFP (Conselho das Finanças Públicas)], v NRP sa však na ne neodkazuje. V prípade Francúzska a Portugalska bolo stanovisko nakoniec zahrnuté do rozpočtových dokumentov. V Lotyšsku sa uverejnený rozpočtový dokument vychádzajúci zo scenára nezmenenej politiky nepovažuje za NRP, takže formálne nevyvoláva potrebu, aby stanovisko vypracoval samostatný orgán. V Estónsku, Španielsku, Írsku, na Malte, v Portugalsku a na Slovensku uvedené orgány prognózy prevažne schválili, pričom vyzdvihli niekoľko rizík. V prípade Francúzska HCFP považovala makroekonomický scenár na rok 2015 za optimistický. Na riziká poklesu vyplývajúce z vonkajšieho vývoja, ktoré by sa mohli prejaviť v podobe nižšieho rastu vývozu, než sa očakávalo, sa poukázalo v Estónsku, Španielsku, Francúzsku, Írsku, na Malte a v Portugalsku. Okrem toho bola spomenutá aj neistota v súvislosti s domácim dopytom (Francúzsko), so spotrebou (Španielsko) alebo s investíciami (Malta).

3. Prehľad jednotlivých návrhov rozpočtových plánov

Stanoviská Komisie k návrhom rozpočtových plánov sa zameriavajú na dodržiavanie súladu s Paktom stability a rastu a s odporúčaniami vydanými na jeho základe. V prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite (EDP), sa v stanoviskách Komisie posudzuje pokrok pri náprave nadmerných deficitov, pokiaľ ide o ciele celkového aj štrukturálneho deficitu. V prípade členských štátov eurozóny, na ktoré sa vzťahuje preventívna časť paktu, t. j. nie EDP, sa posudzuje pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobých rozpočtových cieľov, aby sa zistilo, či je v súlade s Paktom stability a rastu a fiškálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré členským štátom v júli adresovala Rada.

Posúdenie plánov vychádza z prognózy Komisie z jesene 2014.

Komisia po vykonaní konzultácií s určitými členskými štátmi, ktorých cieľom bolo vyžiadať ďalšie informácie alebo zdôrazniť niektoré počiatočné obavy v súvislosti s predloženými NRP, pri žiadnom návrhu rozpočtového plánu do konca októbra nezistila „osobitne závažné nedodržiavanie povinností“, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 473/2013. Niekoľko z predložených plánov však vyvoláva obavy, pokiaľ ide o riziká nesúladu. Tabuľky 2a a 2b sú zhrnutím výsledkov posúdení NRP jednotlivých krajín na základe stanovísk Komisie prijatých 28. novembra a uvádza sa v nich aj posúdenie pokroku pri realizácii fiškálno-štrukturálnych reforiem[11]. S cieľom uľahčiť porovnanie sú výsledky posúdenia návrhov rozpočtových plánov zhrnuté do troch všeobecných kategórií:

· V súlade: Podľa prognózy Komisie nie je potrebné prispôsobiť rozpočtové plány v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu v záujme zabezpečenia súladu s pravidlami Paktu stability a rastu. Avšak v prípadoch, keď z posúdenia NRP vykonaného Komisiou vyplývajú konkrétne riziká, Komisia vyzýva príslušné členské štáty, aby podľa potreby zareagovali.

· Vo všeobecnosti v súlade: Komisia vyzýva orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového procesu vykonali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu na základe nasledujúcich dôvodov:

V prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahuje EDP: aj keď Komisia vo svojej prognóze predpokladá, že celkový deficit v lehote EDP klesne pod 3 % HDP, čo je referenčná hodnota zmluvy, existuje zjavný nedostatok fiškálnej konsolidácie, ktorý ohrozuje včasnú a udržateľnú nápravu nadmerného deficitu.

V prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu: podľa prognózy Komisie sa v roku 2015 neočakáva dokončenie požadovanej štrukturálnej úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, ale nedostatok týkajúci sa danej požiadavky by nepredstavoval významnú odchýlku od požadovanej úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu[12]. Ak by však táto situácia pretrvávala niekoľko rokov, mohla by viesť k významnej odchýlke od požadovanej úpravy. Tieto členské štáty dodržiavajú referenčnú hodnotu zníženia dlhu, ak sa uplatňuje.

· Riziko nesúladu: podľa prognózy Komisie sa neočakáva, že sa návrhom rozpočtového plánu zabezpečí súlad s požiadavkami Paktu stability a rastu. Komisia preto vyzýva orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového procesu vykonali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu na základe nasledujúcich dôvodov:

V prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahuje EDP: prognóza Komisie na rok 2015, ak sa následne potvrdí, by mohla viesť k zintenzívneniu postupu pri nadmernom deficite, keďže sa v nej nepredpokladá splnenie fiškálneho úsilia ani dosiahnutie cieľa celkového deficitu.

V prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu: Komisia vo svojej prognóze predpokladá významnú odchýlku od požadovaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2015 a/alebo nedodržanie referenčnej hodnoty zníženia dlhu, ak sa uplatňuje (podľa toho, čo je záväznejšie).

Vplyv prechodu na normu národných účtov ESA 2010 a iných revízií štatistických údajov o deficite a dlhu sa pri posudzovaní plánov zohľadnil (vplyv prechodu na normu ESA 2010 bol najvýraznejší v prípade Francúzska, Írska, Talianska, Portugalska a Fínska). V pracovných dokumentoch útvarov Komisie, ktoré sprevádzajú stanoviská Komisie, sa štatistické revízie posudzovali najmä kvalitatívne a, ak to bolo možné, aj kvantitatívne, vždy, keď mali vplyv na hlavné premenné používané na posúdenie súladu s Paktom stability a rastu. Iné štatistické zmeny sa výslovne uviedli v prípade Estónska, Lotyšska a Slovinska. V ostatných prípadoch vplyv nebol významný a/alebo by nezmenil posúdenie.

Okrem toho Komisia posúdila stupeň celkového súladu s fiškálno-štrukturálnymi reformami uvedenými v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014. Posúdenie NRP je zhrnuté do piatich všeobecných kategórií. Sú to tieto:

· Žiadny pokrok: členský štát neoznámil ani neprijal žiadne opatrenia na uplatnenie príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

· Obmedzený pokrok: členský štát oznámil niektoré opatrenia na uplatnenie príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ale tieto opatrenia sa zdajú byť nedostatočné a/alebo ich prijatie/vykonávanie je ohrozené.

· Určitý pokrok: členský štát oznámil alebo prijal opatrenia na uplatnenie príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Tieto opatrenia sú sľubné, no nevykonali sa ešte všetky a vykonanie opatrení nie je isté vo všetkých prípadoch.

· Podstatný pokrok: členský štát prijal opatrenia a väčšinu z nich vykonal. Tieto opatrenia veľkou mierou prispievajú k uplatneniu príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

· Úplne uplatnené: členský štát prijal a vykonal opatrenia, ktorými sa primerane uplatňujú príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Tabuľka 2a: Prehľad jednotlivých stanovísk Komisie k návrhom rozpočtových plánov členských štátov, na ktoré sa vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu

Krajina || Celkový súlad návrhu rozpočtového plánu s Paktom stability a rastu || Celkový súlad s fiškálno-štrukturálnymi reformami navrhovanými v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014

Celkový záver na základe prognózy Komisie z jesene 2014 || Súlad s požiadavkami v rámci preventívnej časti v rokoch 2014 – 2015 || Celkový záver týkajúci sa pokroku pri realizácii fiškálno-štrukturálnych reforiem || Hlavné opatrenia v návrhu rozpočtového plánu na uplatnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týkajú daňovo-odvodového zaťaženia

BE || riziko nesúladu || 2014: určitá odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa; ohrozený súlad s referenčnou hodnotou pre dlh 2015: určitá odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa; ohrozený súlad s referenčnou hodnotou pre dlh || určitý pokrok || odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týka daňovo-odvodového zaťaženia zvýšenie odpočtu dane z príjmov fyzických osôb zníženie príspevkov zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie

DE || v súlade || 2014: strednodobý rozpočtový cieľ dosiahnutý nad očakávania; súlad s referenčnou hodnotou pre dlh 2015: strednodobý rozpočtový cieľ dosiahnutý nad očakávania; súlad s referenčnou hodnotou pre dlh || obmedzený pokrok || odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týka daňovo-odvodového zaťaženia od roku 2014 zvýšenie úľav z dane z príjmu fyzických osôb a neuskutočnenie pôvodne plánovaného zníženia sadzby príspevkov na dôchodkové poistenie s cieľom financovať dodatočné dôchodkové dávky. od roku 2015 zvýšenie sadzby príspevku na dlhodobú starostlivosť a reforma financovania zdravotného poistenia

EE || vo všeobecnosti v súlade || 2014: určitá odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2015: určitá odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa || žiadny pokrok || odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týka daňovo-odvodového zaťaženia zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb a príspevkov na poistenie v nezamestnanosti. zvýšenie základného príspevku

IT || riziko nesúladu || 2014: povolenie odchýliť sa od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa pre výnimočne zlé hospodárske podmienky; ohrozený súlad s referenčnou hodnotou pre dlh 2015: významná odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa; ohrozený súlad s referenčnou hodnotou pre dlh || určitý pokrok || odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týka daňovo-odvodového zaťaženia vyňatie nákladov práce zo základu dane pri regionálnej podnikovej dani. trvalá daňová úľava (účtovaná ako sociálny transfer podľa ESA 2010) pre zamestnancov s nízkymi mzdami, v súčasnosti financovaný iba v roku 2014. oslobodenie zamestnávateľa od príspevkov na sociálne zabezpečenie počas troch rokov za zamestnanie nových pracovníkov na základe pracovných zmlúv na neurčitý čas v roku 2015

LV || vo všeobecnosti v súlade || 2014: žiadna odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa 2015: určitá odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému cieľu na základe NRP bez zmeny politiky || obmedzený pokrok || odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týka daňovo-odvodového zaťaženia žiadne opatrenia v NRP predloženom dosluhujúcou vládou. stratégia daňovej politiky na roky 2015 – 2017 však zahŕňa plány zvýšenia minimálnej mzdy a minimálneho nezdaniteľného príjmu

LU || v súlade || 2014: strednodobý rozpočtový cieľ dosiahnutý nad očakávania 2015: žiadna odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa || určitý pokrok || bez odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré by sa týkalo daňovo-odvodového zaťaženia

MT[13] || riziko nesúladu || 2014: uplatňuje sa postup pri nadmernom deficite 2015: významná odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa; súlad s referenčnou hodnotou pre dlh || určitý pokrok || bez odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré by sa týkalo daňovo-odvodového zaťaženia

NL || v súlade || 2014: žiadna odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa; súlad s referenčnou hodnotou pre dlh 2015: žiadna odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa; súlad s referenčnou hodnotou pre dlh || určitý pokrok || odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týka daňovo-odvodového zaťaženia reforma zamestnaneckých daňových úľav, ktorou sa znižuje zaťaženie nižších a stredných príjmov zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb v najnižšom daňovom pásme

AT || riziko nesúladu || 2014: určitá odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa; súlad s referenčnou hodnotou pre dlh 2015: významná odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa; súlad s referenčnou hodnotou pre dlh || obmedzený pokrok || odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týka daňovo-odvodového zaťaženia všeobecné oznámenie o prijatí rozhodnutia o reforme na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia v marci 2015

SK || v súlade || 2014: žiadna odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa 2015: žiadna odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa || obmedzený pokrok || bez odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré by sa týkalo daňovo-odvodového zaťaženia

FI || vo všeobecnosti v súlade || 2014: určitá odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa 2015: určitá odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa || určitý pokrok || bez odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré by sa týkalo daňovo-odvodového zaťaženia

Tabuľka 2b: Prehľad jednotlivých stanovísk Komisie k návrhom rozpočtových plánov členských štátov, na ktoré sa vzťahuje nápravná časť Paktu stability a rastu

Krajina || Celkový súlad návrhu rozpočtového plánu s Paktom stability a rastu || Celkový súlad s fiškálno-štrukturálnymi reformami navrhovanými v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014

Celkový záver na základe prognózy Komisie z jesene 2014 || Súlad s postupom pri nadmernom deficite v rokoch 2014 – 2015 || Celkový záver týkajúci sa pokroku pri realizácii fiškálno-štrukturálnych reforiem || Hlavné opatrenia v návrhu rozpočtového plánu na riešenie daňovo-odvodového zaťaženia

ES || riziko nesúladu || 2014: cieľ celkového deficitu splnený 2015: pri absencii dodatočných opatrení súlad nie je zabezpečený || určitý pokrok || odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týka daňovo-odvodového zaťaženia zníženie sadzieb dane z príjmu fyzických osôb dočasné zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie pri nových zmluvách podpísaných v roku 2014

FR || riziko nesúladu || 2014: riziko absencie účinných opatrení 2015: pri absencii dodatočných opatrení súlad nie je zabezpečený || obmedzený pokrok || odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sa týka daňovo-odvodového zaťaženia od roku 2014 nové daňové úľavy pri mzdách do 2,5-násobku minimálnej mzdy zníženie príspevkov zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie zníženie dane z príjmu fyzických osôb pre pracujúcich s nízkymi príjmami

IE || v súlade || 2014: účinné opatrenia 2015: očakáva sa včasná náprava || určitý pokrok || bez odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré by sa týkalo daňovo-odvodového zaťaženia

PT || riziko nesúladu || 2014: riziko absencie účinných opatrení 2015: pri absencii dodatočných opatrení súlad nie je zabezpečený || obmedzený pokrok || bez odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré by sa týkalo daňovo-odvodového zaťaženia

SI || vo všeobecnosti v súlade || 2014: riziko absencie účinných opatrení 2015: očakáva sa včasná náprava || obmedzený pokrok || bez odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré by sa týkalo daňovo-odvodového zaťaženia

PRÍLOHA 1: Posúdenie NRP podľa jednotlivých krajín

Členské štáty podliehajúce preventívnej časti Paktu stability a rastu

Plány v súlade s povinnosťami krajiny

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Nemecka, ktoré v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a prechodnému dlhovému pravidlu, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Značný fiškálny priestor, investičné potreby a veľmi nízke úrokové sadzby, z ktorých vyplýva, že sociálna návratnosť vo veľkej miere prevažuje nad nákladmi na prijímanie úverov, však svedčia o tom, že existuje priestor na podporu verejných investícií. Navyše je potrebné, aby Nemecko zabezpečilo vytvorenie nezávislého orgánu zodpovedného za vypracúvanie alebo schvaľovanie makroekonomických prognóz.

Komisia takisto zastáva názor, že pokrok Nemecka v súvislosti so štrukturálnou časťou fiškálnych odporúčaní vydaných Radou v kontexte európskeho semestra v roku 2014 bol obmedzený, a preto vyzýva orgány, aby ich vykonávanie urýchlili.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Luxemburska, ktoré v súčasnosti podlieha preventívnej časti paktu, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Luxembursko v roku 2015 konkrétne plánuje využiť svoje rezervy, pokiaľ ide o strednodobý cieľ, keďže štrukturálny prebytok sa má znížiť, pri súčasnom dodržaní strednodobého cieľa tejto krajiny. Zníženie štrukturálneho prebytku je vo veľkej miere spôsobené poklesom príjmov z DPH v súvislosti so zmenou právnych predpisov v oblasti elektronického obchodu (približne 1,5 % HDP), ktorý iba čiastočne kompenzujú nové opatrenia plánované v návrhu rozpočtového plánu. Strata príjmov z DPH by však nakoniec mohla byť väčšia, než sa očakáva. Komisia preto vyzýva orgány, aby boli pripravené prijať ďalšie opatrenia, ak sa tieto riziká skutočne prejavia. Komisia takisto zastáva názor, že Luxembursko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní vydaných Radou v kontexte európskeho semestra 2014, a vyzýva orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Holandska, ktoré v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a prechodnému dlhovému pravidlu, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva orgány, aby dôsledne plnili rozpočet na rok 2015. Komisia takisto zastáva názor, že Holandsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré vydala Rada v kontexte európskeho semestra v roku 2014, a vyzýva orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Slovenska, ktoré v súčasnosti podlieha preventívnej časti paktu, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Na základe dostupných informácií možno konštatovať, že deficit verejných financií by nemal presiahnuť referenčnú hodnotu uvedenú v zmluve, hoci v súvislosti s vývojom deficitu v roku 2014 je spojená určitá neistota. Slovensko bolo posúdené ako krajina oprávnená uplatniť v roku 2014 investičnú výnimku, ktorá v danom roku umožňuje dočasnú odchýlku od požadovaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. V roku 2015, keď dočasnú odchýlku treba kompenzovať, sa v prípade Slovenska očakáva, že uskutoční dostatočný pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. V nadväznosti na uvedené skutočnosti a pri zohľadnení toho, že národná dlhová brzda, z ktorej vychádza návrh rozpočtového plánu, sa podľa očakávaní už nebude uplatňovať, Komisia vyzýva slovenské orgány, aby boli pripravené prijať nevyhnutné opatrenia v rámci národného rozpočtového postupu s cieľom zabezpečiť, aby rozpočet na rok 2015 bol naďalej v súlade s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že pokrok Slovenska v súvislosti so štrukturálnou časťou fiškálnych odporúčaní vydaných Radou v kontexte európskeho semestra v roku 2014 bol obmedzený, a preto vyzýva orgány, aby ich vykonávanie urýchlili.

Plány, ktoré sú vo všeobecnosti v súlade

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Estónska, ktoré v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu, je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Na základe prognózy Komisie sa v roku 2015 očakáva najmä určitá odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. Komisia vyzýva orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že Estónsko nedosiahlo žiadny pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré vydala Rada v kontexte európskeho semestra v roku 2014, a vyzýva preto orgány, aby vykonávanie urýchlili.

Lotyšsko predložilo 15. októbra návrh rozpočtového plánu založený na situácii bezo zmien politiky. Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Lotyšska, ktoré v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu, je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva orgány, aby prijali v rozpočte na rok 2015 opatrenia potrebné na to, aby bol rozpočet v súlade s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že Lotyšsko dosiahlo len obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní vydaných Radou v kontexte európskeho semestra 2014, a preto vyzýva orgány, aby vykonávanie odporúčaní zrýchlili. V nadväznosti na predloženie aktualizovaného návrhu rozpočtového plánu 22. novembra 2014 novou vládou má Komisia v úmysle prijať stanovisko k aktualizovanému návrhu rozpočtového plánu ešte pred plánovaným prijatím návrhu zákona o rozpočte v národnom parlamente.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Fínska, ktoré v súčasnosti podlieha preventívnej časti, je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. Okrem toho by Fínsko malo zaviesť vhodný právny rámec s cieľom zaručiť, aby makroekonomické prognózy, z ktorých vychádza návrh rozpočtu, boli schválené alebo vyhotovené nezávisle. Komisia takisto zastáva názor, že Fínsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré vydala Rada v kontexte európskeho semestra 2014, a vyzýva orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Plány, ktorým hrozí riziko nesúladu

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Belgicka, ktoré v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a dlhovému pravidlu, je ohrozený rizikom nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia preto vyzýva orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že Belgicko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré vydala Rada v kontexte európskeho semestra 2014, a vyzýva orgány, aby dosiahli ďalší pokrok. Na začiatku marca 2015 Komisia preskúma svoje stanovisko týkajúce sa povinností Belgicka v rámci Paktu stability a rastu na základe finalizácie zákona o rozpočte a očakávanej špecifikácie programu štrukturálnych reforiem oznámenej orgánmi listom z 21. novembra podpísaným premiérom Michelom, ministrom van Overtveldtom a ministrom Jamarom.

Komisia zastáva názor, že aktualizovaný návrh rozpočtového plánu Talianska, ktoré v súčasnosti podlieha preventívnej časti a dlhovému pravidlu, je ohrozený rizikom nesúladu s požiadavkami Paktu stability a rastu. Komisia preto vyzýva orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že Taliansko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré vydala Rada v kontexte európskeho semestra 2014, vyzýva však orgány, aby dosiahli ďalší pokrok. V tejto súvislosti by politiky na podporu vyhliadok rastu, prísnu kontrolu primárnych výdavkov a zároveň zvýšenie celkovej efektívnosti verejných výdavkov, ako aj plánované privatizácie prispeli k znižovaniu pomeru dlhu k HDP zodpovedajúcemu dlhovému pravidlu v budúcich rokoch. Na začiatku marca 2015 Komisia preskúma svoje stanovisko týkajúce sa povinností Talianska v rámci Paktu stability a rastu na základe finalizácie zákona o rozpočte a očakávanej špecifikácie programu štrukturálnych reforiem oznámenej orgánmi listom z 21. novembra podpísaným premiérom Padoanom.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Malty je ohrozený rizikom nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Malta v súčasnosti podlieha nápravnej časti, avšak od roku 2015 by mohla v prípade dosiahnutia včasnej a udržateľnej nápravy podliehať preventívnej časti. Podľa prognózy Komisie štrukturálne úsilie v roku 2014 ani zďaleka nedosiahlo úroveň, ktorú odporúčala Rada v odporúčaní EDP, pričom treba upozorniť na riziko, že náprava nadmerného deficitu sa v dôsledku očividného nedostatku úsilia venovaného na jej podporu nemusí dosiahnuť. Plnenie dlhového pravidla v roku 2014, vychádzajúc z prognózy Komisie, takisto mierne zaostáva. Napokon v roku 2015 sa na základe prognózy Komisie podľa štrukturálneho salda a referenčnej hodnoty pre výdavky na rozdiel od návrhu rozpočtového plánu očakáva značná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Komisia preto vyzýva orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. Komisia uznáva, že Malta dosiahla určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré vydala Rada v kontexte európskeho semestra 2014. Vyzýva však orgány, aby zrýchlili pokrok v plánovanom úsilí na zlepšenie finančnej udržateľnosti systému zdravotnej starostlivosti, aby zabezpečili zavedenie ďalších opatrení v oblasti dôchodkovej reformy a aby takisto zabezpečili, že úsilie na zlepšenie daňovej disciplíny a boj proti daňovým únikom prinesú očakávané výsledky.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Rakúska, ktoré v súčasnosti podlieha preventívnej časti a prechodnému dlhovému pravidlu, je ohrozený rizikom nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Predovšetkým Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu na rok 2015 po zohľadnení opatrení oznámených v októbri zahŕňa značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu počas rokov 2014 – 2015 na základe štrukturálneho salda, ako aj referenčnej hodnoty pre výdavky. Komisia preto vyzýva orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že Rakúsko dosiahlo obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré vydala Rada v kontexte európskeho semestra 2014, a preto vyzýva orgány, aby zrýchlili úsilie v oblasti ich vykonávania.

Členské štáty, ktoré v súčasnosti podliehajú nápravnej časti Paktu stability a rastu

Plány v súlade s povinnosťami krajiny

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Írska, ktoré v súčasnosti podlieha nápravnej časti paktu, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia však vyzýva Írsko, aby hospodárske oživenie, ktoré je lepšie, než sa očakávalo, využilo na urýchlenie znižovania pomeru dlhu k HDP. Aj keď sú súčasné prognózy v súlade s včasnou nápravou nadmerného deficitu, ambicióznejšie ciele týkajúce sa deficitu na roky 2015 a 2016 by prispeli k tomu, aby sa veľmi vysoký pomer verejného dlhu k HDP začal spoľahlivým spôsobom znižovať. Komisia napokon vyzýva Írsko, aby bolo v prípade potreby pripravené prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie včasného odstránenia nadmerného deficitu v roku 2015. Komisia takisto zastáva názor, že Írsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré vydala Rada v kontexte európskeho semestra 2014, a preto vyzýva írske orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Plány, ktoré sú vo všeobecnosti v súlade

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Slovinska, ktoré v súčasnosti podlieha nápravnej časti paktu, je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Aj keď sa v návrhu rozpočtového plánu počíta s včasným odstránením nadmerného deficitu, keďže sa predpokladá, že celkové saldo klesne pod 3 % HDP v roku 2015, očakáva sa, že odporúčaná fiškálna konsolidácia v štrukturálnom vyjadrení nebude splnená. Komisia vyzýva slovinské orgány, aby boli v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu pripravené prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že pokrok Slovinska, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní vydaných Radou v kontexte európskeho semestra v roku 2014, bol obmedzený, a preto vyzýva slovinské orgány, aby ich vykonávanie urýchlili.

Plány, v prípade ktorých hrozí riziko nesúladu

Komisia zastáva názor, že v prípade návrhu rozpočtového plánu Španielska, ktoré v súčasnosti podlieha nápravnej časti paktu, hrozí riziko nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Konkrétne sa pri návrhu rozpočtového plánu neočakáva, že zabezpečí súlad s rozpočtovými cieľmi stanovenými v odporúčaní v rámci postupu pri nadmernom deficite. Komisia preto vyzýva španielske orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že Španielsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní vydaných Radou v kontexte európskeho semestra v roku 2014, a vyzýva španielske orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Komisia zastáva názor, že v prípade návrhu rozpočtového plánu Francúzska, ktoré v súčasnosti podlieha nápravnej časti paktu, hrozí riziko nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Vzhľadom na dodatočný balík opatrení predložený 27. októbra sa očakáva úprava štrukturálneho salda vo výške 0,3 % HDP v porovnaní s 0,8 % HDP, ktorú odporučila Rada v roku 2013. Komisia preto vyzýva francúzske orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že pokrok Francúzska, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní vydaných Radou v kontexte európskeho semestra v roku 2014, bol obmedzený, a preto vyzýva francúzske orgány, aby ich vykonávanie urýchlili. Doteraz dostupné informácie svedčia o tom, že Francúzsko v roku 2014 neprijalo v tejto fáze účinné opatrenia. Komisia preskúma začiatkom marca 2015 svoju pozíciu voči povinnostiam Francúzska v rámci Paktu stability a rastu vzhľadom na finalizáciu zákona o rozpočte a očakávané spresnenie programov štrukturálnych reforiem, ktoré ohlásili francúzske orgány v liste z 21. novembra podpísanom premiérom Vallsom.

Komisia zastáva názor, že v prípade návrhu rozpočtového plánu Portugalska, ktoré v súčasnosti podlieha nápravnej časti paktu, hrozí riziko nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Existuje najmä riziko, že návrh rozpočtového plánu nesplní odporúčanie Rady na odstránenie nadmerného deficitu do roku 2015. Toto riziko vyplýva hlavne z priaznivých predpokladov makroekonomického vývoja na vplyv na rozpočet a z nedostatku štrukturálnych opatrení, z ktorých plán vychádza. Fiškálna konsolidácia jednoznačne nespĺňa odporúčania a svedčí o potrebe značných dodatočných štrukturálnych konsolidačných opatrení na rok 2015, ktoré budú základom pre dôveryhodné a udržateľné odstránenie nadmerného deficitu. Komisia preto vyzýva portugalské orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že pokrok Portugalska, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní vydaných Radou v kontexte európskeho semestra v roku 2014, bol obmedzený, a preto vyzýva portugalské orgány, aby ich vykonávanie urýchlili.

PRÍLOHA 2: Metodika a predpoklady, o ktoré sa opiera prognóza Komisie z jesene 2014

Podľa článku 7 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 473/2013: „Metodika a predpoklady najnovších hospodárskych prognóz útvarov Komisie pre každý členský štát vrátane odhadov vplyvu súhrnných rozpočtových opatrení na hospodársky rast sa pripoja k celkovému posúdeniu.“ Predpoklady, z ktorých vychádza prognóza Komisie z jesene 2014, ktorú vyhotovujú nezávisle zamestnanci Komisie, sú vysvetlené v samotnej prognóze[14].

Rozpočtové údaje do roku 2013 vychádzajú z údajov, ktoré členské štáty oznámili Komisii do 1. októbra a ktoré validoval Eurostat 21. októbra 2013. Eurostat odvolal svoje výhrady ku kvalite údajov o deficite verejných financií nahlásených Holandskom, ktoré vyjadril v tlačovej správe z 23. apríla 2014 v dôsledku nejasností, pokiaľ ide o štatistický vplyv vládnych zásahov do znárodnenia a reštrukturalizácie spoločnosti SNS Reaal v roku 2013. Dôvodom na odvolanie výhrad bolo objasnenie, ktoré holandské štatistické úrady poskytli v súvislosti s veľkosťou vplyvu. Eurostat nezmenil žiadne údaje nahlásené členskými štátmi počas jesenného kola oznamovania v roku 2014.

V prognóze boli v súlade s rozhodnutím Eurostatu z 15. júla 2009[15] zaznamenané opatrenia na podporu finančnej stability. Do prognózy boli ako finančné transakcie (t. j. transakcie zvyšujúce dlh, ale nie deficit) zahrnuté kapitálové injekcie, o ktorých boli známe dostatočne podrobné informácie, okrem prípadov, keď dotknutý členský štát ohlásil iné údaje. Štátne záruky za záväzky bánk a za vklady sa do verejných výdavkov nezahŕňajú okrem prípadu, ak existuje dôkaz, že v čase dokončenia prognózy bolo potrebné tieto záruky vyplatiť. Treba však poznamenať, že úvery, ktoré bankám poskytla vláda alebo iné subjekty klasifikované v rámci sektora verejnej správy, sa bežne započítavajú k dlhu verejných financií.

V prípade roku 2015 sa zohľadňujú prijaté rozpočty alebo rozpočty predložené národným parlamentom a všetky ďalšie opatrenia, o ktorých boli známe dostatočne podrobné informácie. V tejto prognóze sa zohľadňujú najmä všetky informácie uvedené v NRP predložených do polovice októbra. V prípade roku 2016 predpoklad nezmenenej politiky použitý v prognózach znamená, že trendy v oblasti príjmov a výdavkov boli extrapolované a že sa zohľadnili opatrenia, o ktorých boli známe dostatočne podrobné informácie.

Európske súhrny pre dlh verejnej správy v prognózovanom období 2014 – 2016 sa uverejňujú na nekonsolidovanom základe (t. j. nie sú upravené o medzivládne úvery). V záujme zabezpečenia konzistentnosti časových radov sa na takom istom základe uverejňujú aj historické údaje. V prípade roku 2013 to znamená pomer dlhu k HDP v eurozóne o 2,2 percentuálneho bodu (1,7 percentuálneho bodu v EÚ) vyšší než pomer konsolidovaného dlhu verejnej správy, ktorý uverejnil Eurostat vo svojej tlačovej správe č. 158/2014 z 21. októbra 2014[16]. Predpovede týkajúce sa dlhu verejnej správy v prípade jednotlivých členských štátov v rokoch 2014 – 2016 zahŕňajú vplyv záruk za úvery z ENFS[17], bilaterálnych úverov poskytnutých iným členským štátom a účasti na kapitáli EMS, ako bola plánovaná k dátumu dokončenia prognózy.

Podľa prognózy Komisie z jesene 2014 súhrnné rozpočtové opatrenia v NRP na rok 2015 dosahujú približne 0,2 % HDP. Úspory výdavkov sa odhadujú na 0,25 % HDP, zatiaľ čo opatrenia na strane príjmov majú vcelku mierny vplyv na zvýšenie deficitu. Celkový mechanický vplyv na rast by v krátkodobom horizonte predstavoval približne 0,15 percentuálneho bodu.

Pri interpretácii tohto odhadu treba postupovať pozorne:

· Neriešením fiškálnych nerovnováh by sa mohla zvýšiť zraniteľnosť finančných aktív, čo by mohlo viesť k vyšším rozpätiam a úverovým sadzbám s negatívnym vplyvom na rast.

· Cieľom nariadenia je posúdiť účinok opatrení prijatých v NRP. Opatrenia, ktoré boli prijaté a ktoré nadobudli účinnosť pred vypracovaním NRP, preto posúdenie nezahŕňa (hoci môžu ovplyvniť prognózu).

· Prijatými opatreniami, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2015, sa takisto kompenzujú existujúce opatrenia s jednorazovým vplyvom v roku 2014 a trend zvyšovania výdavkov. V prípade neprijatia politických opatrení je v roku 2014 výška jednorazových opatrení na súhrnnej úrovni EZ-16 podľa hodnotenia Komisie 0,0 % HDP a trend zvyšovania výdavkov (ktorý sa meria na základe zmeny v pomere výdavkov očistenom od cyklických vplyvov) 0,25 % HDP.

PRÍLOHA 3: Analýza citlivosti

Podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 473/2013: „Toto celkové posúdenie zahŕňa analýzy citlivosti, ktoré poukazujú na riziká pre udržateľnosť verejných financií v prípade negatívneho ekonomického, finančného alebo rozpočtového rozvoja.“ V tejto prílohe sa preto uvádza analýza citlivosti vývoja verejného dlhu na prípadné makroekonomické otrasy (s dosahom na rast a úrokové sadzby), pričom sa vychádza z výsledkov stochastických dlhových prognóz[18]. Analýza umožňuje posúdiť možný vplyv rizík poklesu a zvýšenia rastu HDP v nominálnom vyjadrení na dynamiku verejného dlhu (pričom sa zahŕňa aj ich vplyv na cyklickú zložku rozpočtového salda prostredníctvom fungovania automatických stabilizátorov), ako aj účinky pozitívneho/negatívneho vývoja na finančných trhoch, ktoré sa premietajú do nižších/vyšších nákladov štátnej správy na prijaté úvery a pôžičky.

V stochastických prognózach sa neistota budúcich makroekonomických podmienok zohľadňuje v analýze dynamiky verejného dlhu v súvislosti s „ústredným“ scenárom prognóz dlhu, ktorý zodpovedá scenáru prognóz Komisie z jesene 2014 a scenáru prognóz NRP, ktoré sa uvádzajú v dvoch grafoch ďalej v texte a v ktorých sa vykazujú výsledky za EZ-16[19] (v oboch prípadoch sa po uplynutí prognózovaného obdobia uplatňuje ako zvyčajne predpoklad nezmenenej fiškálnej politiky). Otrasy sa aplikujú na makroekonomické podmienky (krátkodobé a dlhodobé úrokové sadzby štátnych dlhopisov, miera rastu), ktoré sa predpokladajú pri ústrednom scenári na získanie „kužeľa“ (t. j. rozloženia) prípadného vývoja dlhu uvedeného ďalej v grafe. Kužeľ zodpovedá širokej škále možných východiskových makroekonomických podmienok, pričom v prípade rastu a úrokových sadzieb sa uskutočnila simulácia až 2 000 otrasov. Rozsah a korelácia otrasov odzrkadľuje historické správanie premenných[20]. To znamená, že metodika nezachytáva neistotu v reálnom čase, ktorá môže byť v súčasnosti vyššia najmä v prípade produkčnej medzery. V simulovanej dynamike dlhu sa zohľadňuje skutočnosť, že otrasy s dosahom na rast sa premietajú späť do „otrasov s dosahom na rozpočet“ vzhľadom na to, že cyklická zložka rozpočtového salda je ovplyvnená fungovaním automatických stabilizátorov. Výsledné schémy v ďalej uvedenom grafe preto poskytujú pravdepodobné informácie o dynamike dlhu v EZ-16 s prihliadnutím na prípadný výskyt otrasov s dosahom na rast a úrokové sadzby, ktorých rozsah a korelácia odzrkadľuje otrasy pozorované v minulosti.

V schémach sa predpokladaný vývoj dlhu v rámci ústredného scenára (na ktorý sa aplikujú makroekonomické otrasy) znázorňuje ako prerušovaná čiara a krivka predpokladaného vývoja dlhu, ktorá celý súbor možných kriviek vývoja získaných aplikáciou otrasov (medián) rozdeľuje na dve polovice, ako plná čierna čiara v strede kužeľa. Samotný kužeľ predstavuje 80 % všetkých možných prípadov vývoja dlhu získaného simuláciou 2 000 otrasov s dosahom na rast a úrokové sadzby (keďže spodná čiara a vrchná čiara, ktoré ohraničujú kužeľ, predstavujú 10. a 90. percentil rozloženia), čím sa zo sivej časti vyčleňujú tie prípady simulovaného vývoja dlhu (20 % z celkového počtu prípadov), ktoré sú následkom extrémnejších (menej pravdepodobných) otrasov alebo udalostí na okrajoch krivky. Časti s rôznymi odtieňmi farieb v rámci kužeľa predstavujú rozličné časti celkového rozloženia možného vývoja dlhu. Tmavomodrá časť (ohraničená 40. a 60. percentilom) zahŕňa 20 % všetkých možných prípadov vývoja dlhu, ktorý sa približuje ústrednému scenáru.

Graf A3.1: Schémy vypracované zo stochastických prognóz verejného dlhu podľa scenára prognóz Komisie a scenára prognóz podľa návrhov rozpočtových plánov (NRP)

V prípade scenárov prognóz Komisie a NRP schémy pre EZ-16 na rok 2015 zdôrazňujú približne 40 % a 50 % pravdepodobnosť horšieho pomeru dlhu k HDP, než sa predpokladalo, v dôsledku výskytu nepriaznivých makroekonomických otrasov[21]. V rámci oboch scenárov pri zohľadnení rizík poklesu aj zvýšenia rastu a podmienok na finančných trhoch je s 80 % pravdepodobnosťou (keďže kužeľ predstavuje 80 % všetkých možných prípadov simulovaného vývoja dlhu) výsledná výška dlhu v EZ-16 v roku 2015 v rozpätí 90 – 91 % až 94 – 95 % HDP. Spodná hranica a vrchná hranica rozpätia pomeru dlhu v roku 2015 by boli vyššie v prípade scenára Komisie oproti scenáru NRP, a to v dôsledku rozdielu vo výške 1 percentuálneho bodu medzi príslušnými ústrednými prognózami, pri ktorých sa aplikujú otrasy (pomer dlhu vo výške približne 93,5 % v scenári Komisie oproti 92,5 % v scenári NRP).

Po roku 2015, ktorý je horizontom súčasných NRP, výsledky simulácie ukazujú zväčšenie rozdielu medzi scenárom Komisie a scenárom NRP, pokiaľ ide o prognózované pomery dlhu ovplyvneného otrasmi. Na konci prognózovaného obdobia zohľadneného v schémach (rok 2019) by bol podľa scenára Komisie pomer dlhu s 50 % pravdepodobnosťou vyšší než 89 % HDP a podľa scenára NRP s 50 % pravdepodobnosťou vyšší než 87 % HDP. Príčinou rozdielu je, že v scenári NRP sa štrukturálne primárne saldo udržiavalo konštantne v najaktuálnejšej prognózovanej výške ako vyšší prebytok než v scenári Komisie, čo v scenári NRP viedlo k výraznejšiemu zníženiu simulovaných pomerov dlhu po roku 2015.

Treba poznamenať, že keďže rozsah a korelácia otrasov odzrkadľuje historické správanie premenných, metodika nezachytáva neistotu v reálnom čase, ktorá môže existovať napríklad pri posudzovaní produkčnej medzery. Minulé skúsenosti so zásadnými revíziami odhadov produkčnej medzery (ktorých výsledkom bol v mnohých prípadoch nižší potenciálny produkt, než sa predpokladalo v reálnom čase) naznačujú ďalší zdroj rizika, ktorému je vystavený budúci vývoj dlhu a ktoré sa nezohľadnilo v predošlej analýze.

PRÍLOHA 4: Realizácia štrukturálnych reforiem: riešenie makroekonomických nerovnováh a znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia

Štrukturálne reformy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska podpory rastu a vytvárania pracovných miest v Európe tým, že posilňujú účinné prerozdeľovanie zdrojov a zlepšujú vyhliadky produktivity a konkurencieschopnosti[22]. Okrem zraniteľných členských štátov eurozóny, ktoré vykonávajú program ekonomických úprav s podporou prostredníctvom finančnej pomoci, je potreba reforiem najvýraznejšia v tých krajinách, v ktorých existujú nadmerné nerovnováhy v zmysle postupu pri makroekonomických nerovnováhach (Taliansko a Slovinsko[23]) alebo nerovnováhy, ktoré si vyžadujú rozhodné politické opatrenia (Francúzsko, Írsko a Španielsko)[24]. V reakcii na odporúčania Rady určené eurozóne zaviedla Komisia v uvedených členských štátoch osobitné monitorovanie vykonávania politiky.

Podrobné posúdenie vplyvu konkrétnych štrukturálnych politík na hospodársku činnosť pozri v Market Reforms at Work, European Economy, 2014 (5). Vyplýva z neho, že potenciálny vplyv výberu takýchto trhových reforiem v štyroch najzraniteľnejších ekonomikách v Európe – v Taliansku, Grécku, Portugalsku a Španielsku – môže byť značný a že reformné úsilie v týchto krajinách začína podľa všetkého prinášať pozitívny účinok. Zdá sa, že reformné úsilie a jeho účinnosť sa v uvedených štyroch krajinách líšia, pričom najvýraznejšie pozitívne účinky reforiem vykazuje Španielsko, za ktorým nasleduje Portugalsko, zatiaľ čo Taliansko a Grécko podľa všetkého zaostávajú[25].

Znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia

Daňové zaťaženie práce v eurozóne je pomerne vysoké, čo zaťažuje hospodársku činnosť a zamestnanosť. Na riešenie tejto otázky adresovala Rada v roku 2014 viacerým členských štátom eurozóny odporúčania pre jednotlivé krajiny. Okrem toho bolo pre eurozónu ako celok vydané odporúčanie „... pravidelne organizovať tematické diskusie o štrukturálnych reformách na trhu práce a trhu s výrobkami s potenciálne rozsiahlymi účinkami presahovania, zameriavajúc sa na zníženie vysokého daňovo-odvodového zaťaženia práce a na reformu trhov so službami.“

Na základe uvedeného odporúčania prediskutovala otázku vysokého daňového zaťaženia práce v eurozóne Euroskupina v júli a septembri tohto roka. Vyjadrila svoje odhodlanie účinne znížiť daňové zaťaženie práce v eurozóne a prijala niekoľko spoločných zásad reforiem v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o ich koncepciu, financovanie, širší politický kontext a politickú a spoločenskú podporu. Zdôraznila význam ďalšieho úsilia v tejto oblasti, okrem iného aj prostredníctvom výmeny osvedčených postupov.

Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce samotné alebo spolu so systémom dávok môže vytvárať nezamestnanosť alebo pasce nečinnosti[26]. V dôsledku zvýšenia rozdielu medzi nákladmi práce a čistou mzdou sa vysokým zdanením práce znižuje dopyt po pracovnej sile, ako aj jej ponuka. Tieto účinky môžu byť obzvlášť významné pre nízkokvalifikovaných pracovníkov a pracovníkov s nízkymi príjmami a mohli by pôsobiť spolu s ďalšími prvkami trhu práce, akým je napríklad minimálna mzda. Presunom daňového zaťaženia z práce by sa ponuka pracovnej sily stimulovala tým, že by sa obmedzili faktory, ktoré od práce odrádzajú, a znížením nákladov práce, ktoré vynakladajú spoločnosti, by sa zvýšil dopyt po pracovnej sile. Nižšie zdanenie práce prispieva aj k ziskovosti spoločností, čím sa následne zlepšuje návratnosť kapitálu a posilňuje sa motivácia investovať. Vo viacerých členských štátoch eurozóny je potreba znížiť nemzdové náklady práce spojená aj s potrebou zlepšiť nákladovú konkurencieschopnosť a súčasne zabrániť zníženiu čistej mzdy.

V rokoch pred krízou viaceré členské štáty v snahe riešiť otázku vysokého daňovo-odvodového zaťaženia práce zrealizovali štrukturálne reformy. V čase krízy sa však tieto snahy utlmili a mnohé členské štáty v rámci konsolidácie zvýšili daň z príjmu fyzických osôb alebo sociálne príspevky. Tento trend je znázornený v grafe A4.1. V rámci eurozóny existujú medzi členskými štátmi veľké rozdiely z hľadiska veľkosti a štruktúry daňovo-odvodového zaťaženia na jedného pracovníka s priemernou mzdou (graf A4.2).

NRP sa vyznačujú tým, že členské štáty eurozóny si jednoznačne uvedomujú prínosy spojené s riešením otázky vysokého zdanenia práce. Reformy prebiehajú v celej eurozóne. Možno uviesť tri príklady:

· Francúzsko, ktorému bolo adresované odporúčanie pre jednotlivé krajiny „prijať opatrenia na ďalšie zníženie príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie“ a „znížiť daňové zaťaženie práce“, vo svojom NRP pripomenulo, že v rámci paktu zodpovednosti a solidarity bolo oznámených niekoľko opatrení zameraných najmä na pracovníkov s nízkymi príjmami. Od roku 2014 sa vďaka daňovým úľavám v oblasti konkurencieschopnosti a zamestnanosti znížia náklady práce v prípade miezd až do výšky 2,5-násobku minimálnej mzdy. Rozpočtové náklady na toto opatrenie dosiahnu 20 miliárd EUR, keď opatrenie nadobudne účinok v plnom rozsahu. Vláda navyše oznámila zníženie príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie vo výške 10 miliárd EUR do roku 2016. NRP napokon zahŕňa opatrenie, ktorého cieľom je znížiť daň z príjmov fyzických osôb v prípade domácností s nízkymi príjmami o 2,7 miliardy EUR.

· Estónsko, ktorému bolo adresované odporúčanie pre jednotlivé krajiny „zlepšiť stimuly, ktoré by motivovali ľudí pracovať, prostredníctvom opatrení zameraných na osoby s nízkym príjmom,“ do svojho NRP zahrnulo niekoľko opatrení na celoplošné zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce: sadzba dane z príjmu fyzických osôb sa zníži o 1 percentuálny bod na 20 %, príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa zníži zo súčasných 3 % na 2,4 % a príjmy oslobodené od dane alebo základný príspevok sa zvýšia o 7 %.

· Holandsko, ktorému bolo adresované odporúčanie pre jednotlivé krajiny „znižovať daňové demotivačné prvky, pokiaľ ide o prácu“, do svojho NRP zahrnulo opatrenia na ďalšie zvýšenie daňových úľav pre zamestnancov. Daňové úľavy pre zamestnancov sa navyše zmenia tak, aby zlepšili motiváciu pracovať za nižší a stredný príjem. Týmto prístupom sa obmedzujú rozpočtové náklady na toto opatrenie (500 miliónov EUR) a súčasne sa zachováva značný pozitívny účinok, ktorý úľavy majú na ponuku pracovnej sily zo strany domácností s nižším a stredným príjmom. Okrem toho zvýšenie sadzby dane v prvej kategórii dane z príjmu (po dočasnom znížení v roku 2014) bude nižšie, než sa predpokladalo v koaličnej dohode týkajúcej sa rozpočtových nákladov vo výške 475 miliónov EUR.

Graf A4.1: Daňovo-odvodové zaťaženie v eurozóne na jedného pracovníka s priemernou mzdou

Zdroj: OECD a útvary Komisie.

Poznámka: Uvedený priemer pre eurozónu je jednoduchým aritmetickým priemerom; pre Cyprus nie sú k dispozícii aktuálne údaje; pre Lotyšsko a Maltu boli použité údaje z roku 2012.

Graf A4.2: Daňovo-odvodové zaťaženie na jedného pracovníka s priemernou mzdou (2013)

Zdroj: OECD a útvary Komisie.

Poznámka: Uvedené priemery pre eurozónu a EÚ sú jednoduchým aritmetickým priemerom; pre Cyprus a Chorvátsko nie sú k dispozícii aktuálne údaje; pre Bulharsko, Lotyšsko, Litvu, Maltu a Rumunsko boli použité údaje z roku 2012.

PRÍLOHA 5: Grafy a tabuľky

Tabuľka A5.1: Ciele celkového deficitu (v % HDP) v EZ-16 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2014 (KOM)

  || 2014 || 2015

Krajina || PS || NRP || KOM || PS || NRP || KOM

BE || –2,1 || –2,9 || –3,0 || –1,4 || –2,1 || –2,8

DE || 0,1 || 0,2 || 0,2 || 0,1 || 0,2 || 0,0

EE || –0,7 || –0,3 || –0,4 || –0,5 || –0,5 || –0,6

ES || –5,5 || –5,5 || –5,6 || –4,2 || –4,2 || –4,6

FR || –3,8 || –4,4 || –4,4 || –3,0 || –4,3 || –4,5

IE || –4,8 || –3,7 || –3,7 || –3,0 || –2,7 || –2,9

IT || –2,6 || –3,0 || –3,0 || –1,8 || –2,6 || –2,7

LV || –1,0 || –1,5 || –1,1 || –0,8 || –1,0 || –1,2

LU || 0,1 || 0,2 || 0,2 || –0,5 || –0,2 || –0,4

MT || –2,1 || –2,1 || –2,5 || –1,6 || –1,6 || –2,6

NL || –2,9 || –2,9 || –2,5 || –2,1 || –2,2 || –2,1

AT || –2,7 || –2,8 || –2,9 || –1,4 || –1,9 || –1,8

PT || –4,0 || –4,8 || –4,9 || –2,5 || –2,7 || –3,3

SI || –4,1 || –4,4 || –4,4 || –2,4 || –2,8 || –2,9

SK || –2,8 || –2,9 || –3,0 || –2,8 || –2,0 || –2,6

FI || –2,0 || –2,7 || –2,9 || –1,1 || –2,4 || –2,6

EZ-16 || –2,4 || –2,6 || –2,6 || –1,8 || –2,2 || –2,4

Tabuľka A5.2: Zmeny štrukturálneho salda (v % HDP) v EZ-16 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2014 (KOM)

|| 2014 || 2015

Krajina || PS || NRP || KOM || PS || NRP || KOM

BE || 0,4 || 0,3 || 0,1 || 0,6 || 0,7 || 0,4

DE || 0,0 || –0,1 || 0,1 || –0,2 || –0,2 || –0,1

EE || 0,0 || 0,9 || 0,4 || 0,3 || 0,1 || 0,1

ES || 0,6 || 0,4 || 0,2 || 0,1 || –0,1 || –0,2

FR || 0,7 || 0,2 || 0,3 || 0,6 || 0,1 || 0,1

IE || 1,5 || 0,3 || 1,0 || 2,0 || 1,0 || 0,4

IT || 0,2 || –0,3 || –0,1 || 0,4 || 0,3 || 0,1

LV || –0,5 || –0,5 || –0,4 || 0,0 || 0,1 || –0,2

LU || –0,5 || –0,8 || –0,9 || –1,2 || –0,7 || –0,7

MT || 0,4 || 0,4 || 0,0 || 0,5 || 0,1 || –0,2

NL || –0,1 || –0,3 || 0,1 || 0,3 || 0,1 || –0,3

AT || 0,0 || 0,3 || 0,2 || 0,2 || –0,1 || 0,1

PT || 0,5 || 0,8 || 0,6 || 0,8 || 0,1 || –0,3

SI || 0,8 || –0,4 || –0,7 || 0,6 || 0,2 || 0,3

SK || –0,4 || –0,6 || –0,7 || 0,3 || 1,3 || 0,8

FI || –0,3 || –0,4 || –0,4 || 0,4 || –0,2 || 0,0

EZ-16 || 0,3 || 0,0 || 0,1 || 0,3 || 0,1 || 0,0

Tabuľka A5.3: Pomer dlhu k HDP (v % HDP) v EZ-16 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2014 (KOM)

|| 2014 || 2015

Krajina || PS || NRP || KOM || PS || NRP || KOM

BE || 101,2 || 105,6 || 105,8 || 99,4 || 105,1 || 107,3

DE || 75,8 || 73,8 || 74,5 || 72,6 || 70,7 || 72,4

EE || 9,8 || 9,8 || 9,9 || 9,3 || 9,3 || 9,6

ES || 99,5 || 97,6 || 98,1 || 101,7 || 100,3 || 101,2

FR || 95,6 || 95,3 || 95,5 || 95,6 || 97,2 || 98,1

IE || 121,4 || 110,5 || 110,5 || 120,0 || 108,5 || 109,4

IT || 134,9 || 131,6 || 132,2 || 133,3 || 133,1 || 133,8

LV || 38,8 || 39,7 || 40,3 || 32,9 || 34,6 || 36,3

LU || 23,3 || 23,0 || 23,0 || 24,0 || 24,1 || 24,3

MT || 69,4 || 70,1 || 71,0 || 68,5 || 69,0 || 71,0

NL || 74,6 || 69,8 || 69,7 || 74,7 || 70,0 || 70,3

AT || 79,2 || 86,5 || 87,0 || 77,6 || 85,6 || 86,1

PT || 130,2 || 127,2 || 127,7 || 128,7 || 123,7 || 125,1

SI || 80,9 || 82,2 || 82,2 || 81,1 || 83,2 || 82,9

SK || 55,2 || 54,1 || 54,1 || 56,2 || 54,4 || 54,9

FI || 59,8 || 59,6 || 59,8 || 61,0 || 61,2 || 61,7

EZ-16 || 94,3 || 92,7 || 93,1 || 93,1 || 92,5 || 93,6

Tabuľka A5.4: Rast HDP v reálnom vyjadrení (v %) v EZ-16 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2014 (KOM)

|| 2014 || 2015

Krajina || PS || NRP || KOM || PS || NRP || KOM

BE || 1,4 || 1,1 || 0,9 || 1,8 || 1,5 || 0,9

DE || 1,8 || 1,8 || 1,3 || 2,0 || 2,0 || 1,1

EE || 2,0 || 1,5 || 1,9 || 3,5 || 2,5 || 2,0

ES || 1,2 || 1,3 || 1,2 || 1,8 || 2,0 || 1,7

FR || 1,0 || 0,4 || 0,3 || 1,7 || 1,0 || 0,7

IE || 2,1 || 4,7 || 4,6 || 2,7 || 3,9 || 3,6

IT || 0,8 || –0,3 || –0,4 || 1,3 || 0,6 || 0,6

LV || 4,0 || 2,9 || 2,6 || 4,0 || 2,8 || 2,9

LU || 3,2 || 2,8 || 3,0 || 3,2 || 2,7 || 2,4

MT || 2,3 || 3,0 || 3,0 || 2,1 || 3,5 || 2,9

NL || 0,8 || 0,7 || 0,9 || 1,3 || 1,3 || 1,4

AT || 1,7 || 0,8 || 0,7 || 1,7 || 1,2 || 1,2

PT || 1,2 || 1,0 || 0,9 || 1,5 || 1,5 || 1,3

SI || 0,5 || 2,0 || 2,4 || 0,7 || 1,6 || 1,7

SK || 2,3 || 2,4 || 2,4 || 3,0 || 2,6 || 2,5

FI || 0,5 || 0,0 || –0,4 || 1,4 || 1,2 || 0,6

EZ-16 || 1,3 || 1,0 || 0,8 || 1,7 || 1,5 || 1,1

Tabuľka A5.5: Štruktúra fiškálnej konsolidácie v rokoch 2014 a 2015 v EZ-16 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2014 (KOM)

% potenciálneho HDP (ak sa neuvádza inak) || 2014 || 2015

PS || NRP || KOM || PS || NRP || KOM

Pomer príjmov očistený od cyklických vplyvov || 46,9 || 46,7 || 46,8 || 46,7 || 46,5 || 46,8

zmena v percentuálnych bodoch vzhľadom na predchádzajúci rok || 0,0 || 0,1 || 0,2 || –0,1 || –0,1 || 0,0

Pomer výdavkov očistený od cyklických vplyvov || 47,8 || 47,9 || 48,0 || 47,5 || 47,7 || 48,0

zmena v percentuálnych bodoch vzhľadom na predchádzajúci rok || –0,3 || 0,1 || 0,2 || –0,3 || –0,2 || 0,0

Zmena štrukturálneho salda || 0,3 || 0,0 || 0,1 || 0,3 || 0,1 || 0,0

Tabuľka A5.6: Krátkodobá elasticita, z ktorej vychádzajú predpovede v oblasti príjmov na rok 2015 v EZ-16: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2014 (KOM) a OECD

Krajina || NRP || KOM || OECD

BE || 0,7 || 1,0 || 1,0

DE || 0,8 || 1,0 || 1,0

EE || 1,2 || 1,4 || 1,1

ES || 0,1 || 1,1 || 1,0

FR || 1,0 || 1,1 || 1,0

IE || 0,7 || 0,4 || 1,1

IT || 1,5 || 1,5 || 1,1

LV || 0,1 || 1,0 || 0,9

LU || 0,2 || 1,0 || 1,0

MT || 0,7 || 1,2 || 1,0

NL || 0,7 || 1,3 || 1,1

AT || 0,9 || 1,1 || 1,0

PT || 1,5 || 0,6 || 1,0

SI || –1,5 || 0,1 || 1,0

SK || –0,1 || 1,0 || 1,0

FI || 0,7 || 0,8 || 0,9

EZ-16 || 0,8 || 1,0 || 1,0

Poznámka: Pri porovnaní elasticity vyplývajúcej z NRP a prognózy Komisie na jednej strane a elasticity OECD na strane druhej treba postupovať pozorne. Zatiaľ čo v prvom prípade ide o čistú elasticitu vzhľadom na rast HDP, v druhom prípade je elasticita v prísnom slova zmysle vypočítaná vzhľadom na produkčnú medzeru. Rozdiely sú vo všeobecnosti zanedbateľné.

Tabuľka A5.7: Fiškálne úsilie merané ako súčet diskrečných opatrení na strane príjmov bez zmeny v pomere výdavkov očistenom od cyklických vplyvov: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2014 (KOM) a programami stability (PS)

|| 2014 || 2015

Krajina || PS || NRP || KOM || PS || NRP || KOM

BE || 1,5 || 0,8 || 0,5 || 0,5 || 0,8 || 0,2

DE || 0,5 || 0,2 || 0,2 || 0,2 || 0,2 || –0,1

EE || 0,3 || 0,3 || 0,0 || –0,2 || –0,7 || –0,5

ES || 1,1 || 0,6 || 0,1 || 0,2 || 0,1 || –0,1

FR || 0,8 || –0,1 || 0,1 || 0,4 || –0,1 || 0,0

IE || 2,3 || 1,1 || 1,3 || 2,0 || 1,1 || 1,2

IT || 0,1 || 0,1 || 0,0 || 0,1 || –0,1 || –0,5

LV || 0,8 || –0,7 || –0,1 || 1,7 || 2,0 || –0,2

LU || 0,6 || –0,3 || –0,6 || 0,4 || –0,1 || –0,7

MT || –0,3 || –0,2 || –0,8 || 0,3 || –0,1 || –0,6

NL || 0,8 || 0,6 || –0,1 || 0,4 || 0,5 || –0,6

AT || –1,1 || –1,4 || –1,4 || 1,5 || 0,9 || 0,8

PT || 0,7 || 0,2 || –0,5 || 0,5 || 1,1 || 1,3

SI || 10,4 || 10,0 || 9,8 || 2,9 || 2,2 || 1,7

SK || 1,1 || 1,7 || 0,5 || 1,1 || 1,9 || 0,4

FI || –0,2 || –0,1 || –0,5 || 0,6 || –0,1 || 0,2

EZ-16 || 0,6 || 0,2 || 0,1 || 0,4 || 0,2 || –0,1

Graf A5.1a: Predpovedané zmeny v pomeroch výdavkov na rok 2015 v EZ-16: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2014 (KOM)

Graf znázorňuje zmeny v pomeroch výdavkov (vľavo) v rokoch 2014 až 2015 a pomery v roku 2015 (vpravo).

Graf A5.1b: Predpokladané zmeny v pomeroch príjmov na rok 2015 v EZ-16: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2014 (KOM)

Graf znázorňuje zmeny v pomeroch príjmov (vľavo) v rokoch 2014 až 2015 a pomery v roku 2015 (vpravo).

Graf A5.2: Predpokladané zmeny hlavných druhov výdavkov (v % HDP) na rok 2015 v EZ-16: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2014 (KOM)

Graf znázorňuje príspevky hlavných zložiek výdavkov k predpovedaným zmenám v pomeroch výdavkov k HDP.

Graf A5.3: Predpokladané zmeny hlavných druhov daňových príjmov (v % HDP) na rok 2015 v EZ-16: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2014 (KOM)

Graf znázorňuje príspevky hlavných zložiek príjmov k predpovedaným zmenám v pomeroch príjmov k HDP.

Graf A5.4: Porovnanie celkového salda verejných financií (v % HDP), ako sa na rok 2015 predpokladá v prognóze Komisie z jesene 2014 (KOM) a v návrhoch rozpočtových plánov (NRP)

Graf porovnáva nominálne rozpočtové saldá na rok 2015 podľa prognózy Komisie (horizontálna os) s nominálnymi rozpočtovými saldami plánovanými v NRP (vertikálna os). Členské štáty nad (pod) deliacou čiarou sú také členské štáty, v ktorých bude podľa prognózy Komisie nominálne saldo vyššie (nižšie) než podľa NRP.

Graf A5.5: Rozčlenenie rozdielu v cieľoch týkajúcich sa dlhu (v % HDP) na rok 2015 medzi prognózou Komisie z jesene 2014 a návrhmi rozpočtových plánov

Graf rozčleňuje predpokladané rozdiely v pomere dlhu k HDP na rozdiely v bázickom efekte, primárnom salde, zosúladení dlhu a deficitu a efekte „snehovej gule“. Efekt „snehovej gule“ predstavuje rozdiel medzi predpokladanou mierou rastu a predpokladanými úrokovými sadzbami.

[1]     Ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 473/2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne. Ide o jedno z dvoch nariadení v rámci balíka dvoch legislatívnych aktov, ktorý nadobudol účinnosť v máji 2013.

[2]     Predložiť svoj plán nemusí Grécko a Cyprus, teda zvyšné krajiny eurozóny, na ktoré sa vzťahuje program makroekonomických úprav, keďže dôkladné fiškálne monitorovanie sa stanovuje už v samotnom programe.

[3]     Lotyšsko je vyzvané, aby svoj NRP aktualizovalo a predložilo ho znovu a včas na to, aby k nemu Komisia mohla prijať informované stanovisko a aby ho Euroskupina mohla riadne prediskutovať pred tým, než zákon o rozpočte prijme národný parlament.

[4]     Odporúčanie Rady z 8. júla 2014, ktoré sa týka vykonávania všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov, ktorých menou je euro (Ú. v. EÚ C 247, 29.7.2014, s. 143).

[5]     Francúzsko, Írsko, Malta, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko.

[6]     Alternatívny ukazovateľ fiškálneho úsilia v NRP možno získať posúdením hodnoty diskrečných opatrení na strane príjmov bez zmeny v pomere výdavkov očistenom od cyklických vplyvov (tabuľka A5.7). To naznačuje fiškálnu úpravu vo výške 0,2 % HDP v rokoch 2014 aj 2015 pre EZ-16. Hoci sú tieto odhady mierne vyššie než zmeny štrukturálneho salda (0,0 % HDP v roku 2014 a 0,1 % HDP v roku 2015), revízie smerom nadol v porovnaní s jarou sú rádovo rovnaké v prípade obidvoch ukazovateľov úsilia. To potvrdzuje, že súhrnné fiškálne úsilie vyplývajúce z NRP je menšie, než sa predpokladalo v programoch stability na jar.

[7]     Pomer neočistený od cyklických vplyvov by v roku 2015 poklesol výraznejšie – približne o 0,6 percentuálneho bodu – keby sa zohľadnili pozitívne „účinky menovateľa“ spojené so zmenšujúcou sa produkčnou medzerou.

[8]     Ú. v. EÚ C 247, 29.7.2014, s. 1 – 140.

[9]     Makroekonomický scenár, z ktorého vychádza návrh rozpočtového plánu, je založený na jarnom vydaní prognózy nemeckej spolkovej vlády, ktoré bolo uverejnené v apríli. Avšak vzhľadom na to, že od jeho uverejnenia už boli zverejnené ďalšie oficiálne štatistické údaje a zhoršené ukazovatele hospodárskeho cyklu, opisujú sa v ňom výrazne optimistickejšie vyhliadky hospodárskej aktivity v rokoch 2014 a 2015 než v prognóze Komisie z jesene 2014. Nemecká vláda už takisto od predloženia návrhu rozpočtového plánu svoju vlastnú prognózu aktualizovala.

[10]    Tzv. „čistá elasticita“ príjmov, t. j. percentuálna zmena príjmov, očistená od vplyvu diskrečných opatrení, v dôsledku zmeny DPH o 1 %. Súhrnná elasticita príjmov v roku 2015 je podľa plánov nižšia než elasticita, na ktorej je založená prognóza Komisie (0,8, resp. 1,0; pozri tabuľku A5.6).

[11]    Štrukturálne reformy s priamym vplyvom na rozpočet.

[12]    V prípade členského štátu, ktorý nedosiahol svoj strednodobý rozpočtový cieľ, sa odchýlka bude považovať za významnú, ak:

      i) odchýlka štrukturálneho salda od vhodného postupu úprav dosahuje aspoň 0,5 % HDP v jednom roku alebo aspoň 0,25 % HDP v priemere za rok počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov a

      ii) miera nadmerného rastu výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov v rámci vhodného postupu úprav, definovaná vo vzťahu k referenčnej strednodobej miere rastu, mala negatívny vplyv na saldo verejných financií vo výške aspoň 0,5 percentuálneho bodu HDP v jednom roku alebo kumulatívne v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch.

      Odchýlka sa môže považovať za významnú aj vtedy, ak sa overí čo i len jedna z dvoch podmienok i) a ii) a z celkového posúdenia vyplýva, že táto podmienka je najvhodnejšia na meranie príslušného fiškálneho úsilia.

[13]    Na Maltu sa v súčasnosti vzťahuje nápravná časť, ale od roku 2015 by sa mohla presunúť do preventívnej časti, ak sa podarí dosiahnuť včasnú a udržateľnú nápravu.

[14]    Metodické predpoklady, z ktorých vychádza prognóza Komisie z jesene 2014, sú k dispozícii na: http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/forecasts/index_en.htm).

[15]    Dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-15072009-BP/EN/2-15072009-BP-EN.PDF.

[16]    Dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-21102014-AP/EN/2-21102014-AP-EN.PDF.

[17]    V súlade s rozhodnutím Eurostatu z 27. januára 2011 o štatistickom zaznamenávaní operácií ENFS, ktoré je k dispozícii na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-27012011-AP/EN/2-27012011-AP-EN.PDF.

[18]    Metodika použitá na účely stochastických prognóz verejného dlhu, ktorá sa tu uplatňuje, sa uvádza v správe Európskej komisie z roku 2012 o fiškálnej udržateľnosti, oddiel 3.3.3, a v článku Katie Berti z roku 2013 s názvom Stochastic public debt projections using the historical variance-covariance matrix approach for EU countries, European Economy Economic Paper č. 480.

[19]    To znamená, že štrukturálne primárne saldo v EZ-16 ostane podľa predpokladov počas zvyšku prognózovaného obdobia konštantné v najaktuálnejšej prognózovanej výške – t. j. ako prebytok vo výške 1,4 % v roku 2015 v scenári podľa NRP v porovnaní s prebytkom vo výške 1,2 % v roku 2016 v scenári podľa Komisie.

[20]    Predpokladá sa spoločné bežné rozloženie otrasov.

[21]    V prípade roku 2015 sa prerušovaná čiara, ktorá predstavuje prognózy ústredného scenára, v oboch schémach v rámci scenára NRP aj scenára Komisie prekrýva s čiarou, ktorá označuje 50. a 60. percentil rozloženia, (čo znamená, že 50 % a 40 % všetkých možných hodnôt pomeru dlhu k HDP v roku 2015 by boli vyššie než prognózovaná hodnota).  

[22]    Syntetické ukazovatele dodržiavania politických odporúčaní pozri v Deroose, S. a J. Griesse, Implementing Economic Reforms – Are EU Member States Responding to European Semester Recommendations?, ECFIN Economic Brief, 2014 (37).

[23]    Pokiaľ ide o členské štáty mimo eurozóny, Komisia ako štát, v ktorom existujú nadmerné nerovnováhy, identifikovala Chorvátsko

[24]    a ako štát, v ktorom existujú nerovnováhy, ktoré si vyžadujú rozhodné politické opatrenia, identifikovala Maďarsko.

[25]    Odhady potenciálneho vplyvu výberu trhových reforiem vo vybraných ekonomikách pozri v Market Reforms at Work, European Economy, 2014 (5). Podrobnejšie posúdenia odvetvových reforiem pozri v Turrini A. et al. A Decade of Labour Market Reforms in the EU, European Economy-Economic Papers, 522; Lorenzani, D. a J. Varga, The Economic Impact of Digital Structural Reforms, European Economy-Economic Papers, 529; Lorenzani, D a F. Lucidi, The Economic Impact of Civil Justice Reforms, European Economy-Economic Papers, 530; Connell, W. Economic Impact of Late Payments, European Economy-Economic Papers, 531; Ciriaci, D. Business Dynamics and Red Tape Barriers, European Economy-Economic Papers, 532, a Canton E. et al. The Economic Impact of Professional Services Liberalisation, European Economy-Economic Papers, 533.

[26]    Nezamestnanosť a pasce nečinnosti súvisia s faktormi, ktoré nezamestnané alebo nečinné osoby odrádzajú od nástupu do zamestnania z dôvodu kombinovaných účinkov systému daní a systému dávok.