OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Boj proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci /* COM/2014/0472 final */
Boj proti nekalým obchodným praktikám
medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci
1.
Úvod
Potravinový
dodávateľský reťazec zabezpečuje dodávku potravín a nápojov pre
širokú verejnosť na osobnú spotrebu alebo spotrebu domácností. Každodenne
sú ním ovplyvnení všetci spotrebitelia v EÚ a predstavuje významnú
časť rozpočtu priemernej domácnosti[1].
Skôr než sa výrobok dostane k spotrebiteľovi, zvýšia jeho hodnotu viacerí
účastníci trhu (výrobcovia, spracovatelia, maloobchodníci atď.),
čo má vplyv na konečnú cenu, ktorú zaň zaplatí spotrebiteľ.
V tomto ohľade priniesol jednotný trh subjektom potravinového
dodávateľského reťazca zásadné prínosy. Dodávateľom a
maloobchodníkom – tým väčším i tým menším – je teraz k dispozícii viac
trhových príležitostí a väčšia zákaznícka základňa. Cezhraničný
obchod medzi členskými štátmi EÚ v súčasnosti predstavuje približne
20 % celkovej výroby potravín a nápojov v EÚ, pričom viac než 70 %
celkového vývozu poľnohospodárskych/potravinárskych výrobkov
členských štátov EÚ smeruje do iných členských štátov EÚ[2].
Dobre fungujúci a efektívny potravinový dodávateľský reťazec v celej
EÚ preto môže zásadným spôsobom prispieť k jednotnému trhu. V posledných
niekoľkých desaťročiach však vďaka rôznym prvkom vývoja,
ako napr. vďaka zvýšenej koncentrácii a vertikálnej integrácii
účastníkov trhu v celej EÚ, došlo v potravinovom dodávateľskom
reťazci k štrukturálnym zmenám. Tento vývoj prispel k situácii, keď
jednotliví aktéri v tomto reťazci disponujú v jednotlivých obchodných
vzťahoch výrazne odlišnou mierou vyjednávacej sily a dochádza k
hospodárskym nerovnováham. Zatiaľ čo rozdiely vo vyjednávacej sile sú
bežné a v obchodných vzťahoch legitímne, zneužívanie týchto rozdielov môže
niekedy viesť k výskytu nekalých obchodných praktík[3]. Nekalé obchodné
praktiky možno vo všeobecnosti charakterizovať ako praktiky, ktoré sa
výrazne odchyľujú od poctivého obchodného správania, sú v rozpore s
dobromyseľnosťou a čestnosťou a jednostranne ich ukladá
jeden obchodný partner druhému obchodnému partnerovi. V tomto oznámení
sa nepredpokladá prijímanie regulačných opatrení na úrovni EÚ a
nepredpisuje sa jediné riešenie problematiky nekalých obchodných praktík, ale
skôr sa nabádajú zainteresované strany a členské štáty k tomu, aby nekalé
obchodné praktiky riešili vhodným a primeraným spôsobom, pričom
zohľadnia vnútroštátne okolnosti a osvedčené postupy. Oznámenie
nabáda subjekty pôsobiace v európskom potravinovom dodávateľskom
reťazci, aby sa zúčastňovali na dobrovoľných programoch
zameraných na podporu osvedčených postupov a znižovanie výskytu nekalých
obchodných praktík. Zároveň sa v ňom zdôrazňuje význam
účinných mechanizmov nápravy. Komisia je odhodlaná naďalej
pracovať v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými
zainteresovanými stranami; ak sa majú nekalé obchodné praktiky vykoreniť,
každá zainteresovaná strana bude musieť v tomto procese zohrať svoju
úlohu.
2.
Súvislosti
Hoci je
ťažké posúdiť skutočný rozsah a častosť výskytu
nekalých obchodných praktík, existenciu tohto problému uznali všetky zainteresované
strany potravinového dodávateľského reťazca. Z viacerých prieskumov
vyplýva, že k nekalým obchodným praktikám dochádza pomerne často, a to
minimálne v niektorých častiach dodávateľského reťazca.
Napríklad 96 % respondentov v celoeurópskom prieskume medzi dodávateľmi v
potravinovom reťazci uviedlo, že voči nim už bola použitá minimálne
jedna forma nekalých obchodných praktík[4]. Prieskumy sa uskutočňujú aj na
vnútroštátnej úrovni. V správe španielskeho orgánu na ochranu hospodárskej
súťaže o vzťahoch medzi výrobcami a maloobchodníkmi v odvetví
potravín 56 % dodávateľov reagujúcich na tento prieskum uviedlo, že
často alebo príležitostne dochádza k spätným zmenám zmluvných podmienok[5].
Z prieskumu talianskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže vyplýva, že
57 % výrobcov často alebo vždy prijíma spätné jednostranné zmeny, pretože
ak by zmeny odmietli, boja sa komerčných odvetných opatrení[6]. Nekalé obchodné
praktiky môžu mať škodlivé účinky, obzvlášť pre MSP pôsobiace v
potravinovom dodávateľskom reťazci[7].
Môžu mať vplyv na schopnosť MSP prežiť na trhu,
uskutočňovať nové finančné investície do výrobkov a
technológií a rozvíjať cezhraničné činnosti na jednotnom trhu.
Hoci celkový vplyv nekalých trhových praktík na trhu sa len ťažko plne
vyčísľuje, ich priamy negatívny vplyv na tie subjekty, ktoré sú
takýmito praktikami ovplyvnené, je nesporný. Vo vyššie spomínanej celoeurópskej
štúdii 83 % respondentov, ktorí tvrdili, že proti nim boli použité nekalé
obchodné praktiky, uviedlo, že tieto nekalé obchodné praktiky im zvýšili
náklady a 77 % respondentov uviedlo, že takéto praktiky znížili ich príjmy.
Navyše by mohlo dochádzať aj k nepriamym vplyvom v celom
dodávateľskom reťazci, najmä pokiaľ ide o MSP, ktoré by sa v
takejto situácii vôbec neodhodlali nadviazať obchodný vzťah zo
strachu, že voči nim budú uplatnené nekalé obchodné praktiky. V novej
spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP)[8] a
novej spoločnej rybárskej politike (SRP)[9]
sa posilňuje pozícia výrobcov v dodávateľskom reťazci voči
subjektom nachádzajúcim sa ďalej v reťazci, a to najmä tým, že sa
podporuje zriaďovanie a rozvoj organizácií výrobcov. Nová jednotná
spoločná organizácia trhov zároveň zahŕňa prvky, ktorých
cieľom je znížiť priepasť vo vyjednávacej sile medzi
poľnohospodármi a ostatnými stranami v potravinovom dodávateľskom
reťazci v určitých vybratých sektoroch (výroba mlieka, olivového
oleja, hovädzieho a teľacieho mäsa, plodín pestovaných na ornej pôde).
Tieto nové pravidlá zároveň poskytujú členským štátom možnosť
vyžadovať v iných poľnohospodárskych odvetviach povinné písomné
zmluvy, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktorými sa
zabezpečí, aby takéto ustanovenia nebránili náležitému fungovaniu
vnútorného trhu. Reforma SPP, najmä prostredníctvom novej jednotnej spoločnej
organizácie trhu, zahŕňa prvky, ktoré sú zamerané na zníženie
priepasti vo vyjednávacej sile medzi poľnohospodármi a ostatnými stranami
v potravinovom dodávateľskom reťazci. Niekoľko
členských štátov už problematiku nekalých obchodných praktík rieši na
vnútroštátnej úrovni, a to prostredníctvom mnohých rozdielnych prístupov,
spomedzi ktorých niektoré sú regulačné, iné založené na
samoregulačných platformách medzi účastníkmi trhu. Tam, kde existuje
právna regulácia, sa predpisy líšia, čo do povahy, úrovne a právnej formy
ochrany pred nekalými obchodnými praktikami. Existenciu a
škodlivosť nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom
reťazci uznali aj zainteresované strany fóra na vysokej úrovni pre lepšie
fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, ktoré zriadila
Komisia v roku 2010[10].
Uvedomujúc si potrebu riešiť túto problematiku na európskej úrovni,
zainteresované strany tohto fóra zaviedli samoregulačný rámec (Iniciatíva
dodávateľského reťazca), ktorý Komisia uvítala a ktorý po deviatich
mesiacoch vo veľkej miere prebrali maloobchodné, veľkoobchodné a
výrobné spoločnosti i niektoré MSP. Niektoré zainteresované strany –
konkrétne poľnohospodári a odvetvie spracovateľov mäsa – sa však k
tomuto rámcu na úrovni EÚ nepripojili. Zatiaľ čo poľnohospodári
sú v niekoľkých členských štátoch zastúpení vo vnútroštátnych
platformách[11],
len štyri poľnohospodárske prevádzky sa doposiaľ do rámca
zaregistrovali na úrovni EÚ. Rámec je navyše záväzný iba pre tie
spoločnosti, ktoré sa rozhodli ním riadiť. V dôsledku toho
dodnes pretrváva zásadná nejednotnosť v tom, akým spôsobom sa v EÚ rieši
problematika nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom
reťazci. Potenciálne
prínosy zníženia výskytu nekalých obchodných praktík by mohli byť výrazné,
a to najmä pre MSP a mikropodniky, keďže pravdepodobnosť, že tieto
subjekty sa stanú obeťou nekalých obchodných praktík a ich účinkov,
je vyššia ako pri veľkých podnikoch. Zároveň sa žiada
poznamenať, že nekalé obchodné praktiky uplatňované v EÚ by mohli
mať priame alebo nepriame účinky aj na výrobcov a spoločnosti
mimo EÚ, a to aj v rozvojových krajinách. V tomto kontexte
má toto oznámenie za cieľ prispieť k poctivým a udržateľným
obchodným vzťahom a k rovnakým obchodným podmienkam pre účastníkov
trhu v potravinovom dodávateľskom reťazci, a to prostredníctvom
pomoci pri odstraňovaní škodlivých účinkov a možných
cezhraničných prekážok spôsobených nekalými obchodnými praktikami, najmä
pre MSP.
3.
Problémy spôsobené nekalými obchodnými praktikami
Možné následky
nekalých obchodných praktík na úrovni EÚ vyvolali obavy nielen v Európskej
komisii, ale aj v Európskom parlamente. Parlament prijal v januári 2012
uznesenie[12],
v ktorom sa zdôrazňoval európsky rozmer nerovnováh v potravinovom
dodávateľskom reťazci, čo môže viesť k nekalým praktikám. V
tomto uznesení bol identifikovaný zoznam konkrétnych nekalých obchodných
praktík a uznesenie obsahovalo výzvu, aby tieto praktiky podliehali osobitnej
regulácii, dohľadu a sankciám. S cieľom
lepšie pochopiť danú problematiku Komisia v januári 2013 uverejnila zelenú
knihu o nekalých obchodných praktikách, prostredníctvom ktorej chcela
získať názory zainteresovaných strán na výskyt nekalých obchodných praktík
v potravinovom a nepotravinovom dodávateľskom reťazci[13]
a identifikovať možné spôsoby ich riešenia. Výsledky následnej verejnej
konzultácie priniesli tieto dôležité zistenia. 1.
Hoci k nekalým obchodným praktikám môže
v zásade dochádzať v ktoromkoľvek odvetví, zo spätnej väzby
zainteresovaných strán k zelenej knihe vyplýva, že obzvlášť problematické sú
v potravinovom dodávateľskom reťazci. 2.
Hlavné kategórie nekalých obchodných
praktík, ktoré boli identifikované v zelenej knihe a potvrdené viacerými
zainteresovanými stranami, možno zhrnúť takto: – obchodný partner
spätne zneužíva neuvedené, nejasne formulované alebo neúplné zmluvné podmienky; – obchodný partner
nadmerne a nepredvídateľne presúva náklady alebo riziká na zmluvnú
protistranu; – obchodný partner
využíva dôverné informácie; – nekalé
ukončenie alebo narušenie obchodného vzťahu. 3.
Za problematickú praktiku bolo
označené aj územné obmedzovanie dodávok. Toto obmedzovanie často
maloobchodníkom ukladajú nadnárodní dodávatelia, čím im bránia v
zaobstarávaní identického tovaru zo zahraničia alebo z centrálnej
lokality. Územné obmedzenia sú však inej povahy než vyššie kategorizované
nekalé obchodné praktiky, a Komisia ich preto bude posudzovať osobitne. 4.
Priame vplyvy vyššie uvedených nekalých
obchodných praktík, najmä keď sa uplatňujú nepredvídateľným
spôsobom, môžu viesť k tomu, že obchodnému partnerovi, ktorý je v slabšej
vyjednávacej pozícii, vzniknú neoprávnené náklady alebo nižšie príjmy, než
očakáva. Nepredvídateľné zmeny zmluvných podmienok môžu takisto
viesť k nadprodukcii, čoho dôsledkom bude zbytočné plytvanie
potravinami. Ak sa na slabšieho obchodného partnera uplatňujú nekalé
obchodné praktiky, alebo ak existuje čo i len šanca, že sa takéto praktiky
naňho budú v budúcnosti uplatňovať, môže to mať vplyv na
jeho schopnosť alebo ochotu financovať investície. Komisia v
súčasnosti takisto pracuje na štúdii o možnosti voľby a inováciách v
sektore maloobchodu. V tejto štúdii by mal byť objasnený vývoj a faktory
ovplyvňujúce voľbu a inovácie na celkovej úrovni trhu. Z
rozličnosti regulačných prostredí, ktoré sa venujú nekalým obchodným
praktikám na vnútroštátnej úrovni, navyše vyplýva, že MSP sú — pri svojich
obmedzených právnych zdrojoch — v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami a
možnými nápravnými opatreniami vystavené komplikovanej situácii. Z toho
vyplývajúca neistota môže niektoré spoločnosti, najmä MSP, odradiť od
vstupu na nové geografické trhy alebo dokonca aj od cezhraničného
obchodovania. To názorne ilustroval
celoeurópsky prieskum medzi poľnohospodármi a prvovýrobcami na trhu s
poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. 46 % respondentov v
prieskume uviedlo, že nekalé obchodné praktiky majú negatívny účinok na
ich prístup na nové trhy alebo k cezhraničnej činnosti[14].
4.
Rozličnosť opatrení proti nekalým
obchodným praktikám v EÚ
4.1.
Fragmentácia boja proti nekalým obchodným praktikám
Súčasný regulačný
rámec na úrovni EÚ do istej miery obsahuje určité pravidlá, ktoré sú
zamerané na riešenie nekalých praktík v potravinovom dodávateľskom
reťazci a nad jeho rámec. Existujúce nástroje, ako napr. už spomínaná
reforma SPP, právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže, rámec o
marketingových postupoch[15],
nekalé zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách[16],
navrhovaná smernica o obchodnom tajomstve[17]
a iné medziodvetvové právne predpisy, môžu byť v určitých situáciách
užitočné pri riešení nekalých obchodných praktík, no vo väčšine
prípadov sa nevzťahujú na vyššie spomínané konkrétne nekalé obchodné
praktiky. Návrh nariadenia o spoločnom európskom kúpnom práve[18]
obsahuje zákaz určitých nekalých podmienok v zmluvách medzi podnikmi,
čo môže poskytnúť užitočnú mieru jasnosti pre udržateľné
dlhodobé vzťahy. Po prijatí tohto predpisu spoluzákonodarcami by však jeho
uplatňovanie záviselo od bilaterálnej dohody medzi dotknutými obchodnými
stranami. V spôsobe, akým
sa na vnútroštátnej úrovni riešia nekalé obchodné praktiky, existuje veľa
nejednotnosti. Určité členské štáty prijali regulačné opatrenia,
no niektoré z nich si zvolili samoregulačné postupy alebo proti nekalým
obchodným praktikám v dodávateľských reťazcoch osobitne nezakročili
a namiesto toho sa spoliehajú na všeobecné zásady. Členské štáty, ktoré sa
rozhodli riešiť nekalé obchodné praktiky osobitne formou regulácie,
buď zaviedli osobitné pravidlá platiace pre vzťahy medzi podnikmi,
doplnili svoje vnútroštátne právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže
alebo rozšírili uplatňovanie smernice o nekalých obchodných praktikách[19] aj na
vzťahy medzi podnikmi (B2B). Niektoré členské štáty, ktoré pôvodne
riešili nekalé obchodné praktiky prostredníctvom dobrovoľných prístupov,
sa následne rozhodli tieto praktiky riešiť legislatívnou cestou. Táto
rozmanitosť prístupov znamená, že rozsah a druh ochrany poskytovanej proti
nekalým obchodným praktikám, ako aj zavedené mechanizmy potenciálneho
presadzovania predpisov by záviseli od toho, kde spoločnosť s
výraznou vyjednávacou silou uplatňujúca nekalé obchodné praktiky sídli. To
by mohlo byť problematické v situácii, keď dochádza k zvyšovaniu
miery nadnárodného obstarávania. Navyše v reakciách verejných orgánov na
konzultáciu v rámci zelenej knihy boli nahlásené ojedinelé prípady
účelového výberu jurisdikcie (tzv. „forum shopping“), t. j. praktiky, pri
ktorej silnejšia zmluvná strana jednostranne určí, v ktorom členskom
štáte – a teda podľa ktorého regulačného rámca – sa zmluva bude
uplatňovať, aby sa vzťah vyhol národným rámcom s prísnejšími
opatreniami proti nekalým obchodným praktikám. Táto otázka bola explicitne
nastolená piatimi členským štátmi vo verejnej konzultácii a počas
diskusií na rôznych fórach zainteresovaných strán, ktoré zorganizovala Komisia.
4.2.
Presadzovanie
Akákoľvek
strana, ktorá bola vystavená nekalej obchodnej praktike, sa môže v zásade
uchádzať o nápravné opatrenie prostredníctvom súdneho konania na základe
ustanovení všeobecného občianskeho práva na ochranu pred protiprávnymi
zmluvnými doložkami. Niektoré zainteresované strany, najmä MSP, však poukázali
na to, že súdne konanie v praxi často nepredstavuje účinný spôsob
riešenia nekalých obchodných praktík. Po prvé, súdne konanie je obvykle
nákladné a časovo náročné. Po druhé – čo je snáď ešte
dôležitejšie – slabšia strana obchodného vzťahu v potravinovom
dodávateľskom reťazci (vo väčšine prípadov ide o MSP) sa
často obáva toho, že iniciovanie súdneho konania môže spôsobiť, že
silnejšia strana odstúpi od obchodného vzťahu („faktor strachu“). To môže
odradiť strany, na ktoré sa uplatňujú nekalé obchodné praktiky, od
toho, aby podnikli právne kroky, čo môže zase znížiť mieru odradenia
obchodnej strany, ktorá nekalé praktiky uplatňuje. V tejto
súvislosti niektoré členské štáty zaviedli iné mechanizmy nápravy, ktorých
cieľom je riešiť nekalé obchodné praktiky vo vertikálnych
dodávateľských reťazcoch. Niekoľko členských štátov
určilo orgán presadzovania predpisov, ktorý je nezávislý od dotknutých
účastníkov trhu, a niektoré iné členské štáty v súčasnosti
diskutujú o možných reformách týmto smerom. V niektorých
prípadoch bol na presadzovanie predpisov proti zneužívaniu postavenia voči
hospodársky závislým podnikom a/alebo zneužívaniu nadradenej vyjednávacej
pozície určený vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže. Sú
však aj členské štáty, ktoré na tento účel určili iné existujúce
orgány (napr. orgány zodpovedné za potravinárstvo alebo ochranu
spotrebiteľa) alebo na presadzovanie predpisov proti nekalým obchodným
praktikám zriadili úplne nové administratívne orgány. Viaceré z týchto orgánov
majú právomoc vykonávať prešetrovania a obvykle prijímajú aj dôverné
sťažnosti. V niektorých
iných členských štátoch zainteresované strany zaviedli dobrovoľný
mechanizmus riešenia sporov v snahe urovnávať spory mimosúdnou cestou. V
iných prípadoch si členské štáty ponechali „zmiešaný prístup“, ktorý
pozostáva z dobrovoľných programov doplnených o presadzovanie predpisov
verejnými orgánmi. Poľnohospodári
a dodávatelia z radov MSP zdôrazňujú, že existencia administratívneho
orgánu s právomocou začínať prešetrovania a prijímať dôverné
sťažnosti na údajné nekalé obchodné praktiky by bola nesmierne dôležitá
pre riešenie tejto problematiky (faktoru stranu), ktorá sa spomína vyššie.
Väčšina týchto zainteresovaných strán vyzýva na zriadenie nezávislého
orgánu presadzovania predpisov na vnútroštátnej úrovni, pretože účinné
presadzovanie predpisov by bolo pre zníženie výskytu nekalých obchodných
praktík kľúčovým faktorom. Ostatné
zainteresované strany vyjadrili názor, že ako prvé by mali byť analyzované
dobrovoľné rámce a samoregulačné riešenia. V prípade, že sa ukáže, že
takéto modely nie sú účinným riešením nekalých obchodných praktík, mohlo
by sa začať uvažovať o zriadení nezávislého orgánu.
4.3.
Iniciatíva dodávateľského reťazca (Supply
Chain Initiative)
Iniciatíva
dodávateľského reťazca bola vypracovaná v kontexte fóra
na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského
reťazca, ktoré zriadila Komisia a ktoré je zložené z vnútroštátnych
orgánov a z predstaviteľov kľúčových zainteresovaných strán na
úrovni EÚ zo strany dodávateľov i maloobchodníkov v odvetví potravín.
Všetci predstavitelia trhu zúčastňujúci sa na pracovnej skupine fóra
pre nekalé obchodné praktiky sa v novembri 2011 spoločne dohodli na súbore
zásad správnych postupov vo vertikálnych vzťahoch v potravinovom
dodávateľskom reťazci[20].
Medzi tieto zásady patrí: predvídateľnosť zmien v zmluvných
podmienkach; zodpovednosť za vlastné podnikateľské riziko; a
opodstatnenosť požiadaviek a poplatkov. V druhom kroku bol
v septembri 2013 spustený dobrovoľný rámec na vykonávanie zásad správnych
postupov (Iniciatíva dodávateľského reťazca)[21].
Jednotlivé spoločnosti sa k Iniciatíve dodávateľského reťazca
môžu pripojiť po tom, ako posúdia svoj súlad so zásadami správnych postupov.
Jednotlivé spory možno podľa tohto rámca a pri rešpektovaní určitých
podmienok riešiť prostredníctvom mechanizmov riešenia sporov, mediácie a
rozhodcovského konania. Aby sa predišlo nekalým obchodným praktikám, rámec
vykonávania sa zameriava na organizačné požiadavky na úrovni
spoločností vrátane školení personálu a schopnosti
zúčastňovať sa na mechanizmoch riešenia sporov, ktoré sú v rámci
vymedzené. Porušenie týchto organizačných požiadaviek môže viesť k
tomu, že dotknutá spoločnosť bude z iniciatívy vyradená. Rámec
zaväzuje svojich členov k tomu, aby prisľúbili, že slabšie strany,
ktoré sa odhodlajú využiť mechanizmus riešenia sporov, nebudú predmetom
odvetných obchodných opatrení. Iniciatívu
spravuje riadiaca skupina, ktorá je zložená z rozličných združení
zainteresovaných strán zastupujúcich prevádzkovateľov v potravinovom
dodávateľskom reťazci. Do dnešného dňa – deväť mesiacov po
spustení – sa zaregistrovalo 98 maloobchodných, veľkoobchodných a
výrobných skupín a spoločností, ktoré zastupujú 736 prevádzkových
spoločností zo všetkých členských štátov EÚ. Počet MSP, ktoré sa
registrujú, stále rastie. Nie všetky relevantné združenia zainteresovaných
strán sa však rozhodli zapojiť do rámca. Ide najmä o predstaviteľov
prvovýrobcov (t. j. poľnohospodárov) a odvetvia spracovateľov mäsa,
ktorí sa rozhodli, že sa nebudú zúčastňovať na riadiacej skupine
programu na úrovni EÚ. Hoci so zásadami súhlasia, tieto zainteresované strany
trápi nedostatok nezávislého a účinného presadzovania v rámci Iniciatívy
dodávateľského reťazca. Niektoré z nich sa však rozhodli, že sa budú
zúčastňovať na vnútroštátnej úrovni. Tieto
zainteresované strany sú presvedčené, že Iniciatíva dodávateľského
reťazca nedostatočne rieši spomínaný faktor strachu pri hospodársky
závislých obchodných stranách, a to najmä preto, že spoločnosti vystavené
nekalým obchodným praktikám nemajú možnosť predkladať dôverné
sťažnosti. Dobrovoľná iniciatíva umožňuje dôvernosť iba v
prípade hromadných sporov prostredníctvom možnosti, na základe ktorej združenia
zainteresovaných strán môžu od riadiacej skupiny požadovať výklad zásad,
pričom prístup k mechanizmu riešenia sporov si vyžaduje dohodu oboch
zmluvných strán. V iniciatíve sa zároveň nestanovujú ani prešetrovania ani
sankcie pre prípad, že spoločnosť poruší zásady správnych postupov. Treba si
uvedomiť, že to, do akej miery samoregulačné iniciatívy dokážu
poskytnúť mechanizmus riešenia sporov, je značne obmedzené. Ak by sa
teda Iniciatíva dodávateľského reťazca doplnila o opatrenia
nezávislého presadzovania predpisov v tých členských štátoch, kde takéto
opatrenia v súčasnosti neexistujú, zvýšila by sa účinnosť
iniciatívy a zjavne by sa odstránil hlavný dôvod, kvôli ktorému sa určité
skupiny zainteresovaných strán k rámcu Iniciatívy dodávateľského
reťazca nepripojili. V tomto kontexte
treba podotknúť, že v iniciatívnej správe Európskeho parlamentu o záležitostiach
súvisiacich s maloobchodom, prijatej v decembri 2013, sa podporili zásady a
rámec Iniciatívy dodávateľského reťazca, no správa zároveň
obsahovala výzvu pre Komisiu, aby preskúmala potrebu a
realizovateľnosť nezávislého presadzovania predpisov s cieľom
riešiť spomínaný faktor strachu malých aktérov v dodávateľskom
reťazci[22].
5.
Účinná stratégia boja proti nekalým obchodným
praktikám
5.1.
Komplexné prebratie Iniciatívy dodávateľského
reťazca na trhu
Dobrovoľné
kódexy správania sú dôležitým míľnikom pri vytváraní prostredia, v ktorom
podniky vzájomne jednajú poctivým a udržateľným spôsobom. Môžu efektívnym
spôsobom pomôcť pri vytváraní správnej mentality, rokovacích prístupov a
mechanizmov riešenia sporov v organizáciách, čím sa obmedzia, resp. v
ideálnom prípade úplne odstránia nekalé obchodné praktiky. Dobrovoľné
kódexy môžu navyše umožniť postupy riešenia sporov medzi dvoma stranami vo
vertikálnom vzťahu, čím sa často môže pomôcť predísť
zdĺhavému a komplikovanému právnemu sporu. Iniciatíva dodávateľského
reťazca preto predstavuje veľmi dôležitý krok pri riešení nekalých
obchodných praktík. Zriadením vnútroštátnych platforiem v rámci Iniciatívy
dodávateľského reťazca sa môžu ešte viac zvýrazniť jej pozitívne
vplyvy. Navrhovaný
postup: 1. Komisia nabáda všetky podniky a príslušné organizácie v
potravinovom dodávateľskom reťazci, aby sa pripojili k
dobrovoľnej iniciatíve na riešenie nekalých obchodných praktík, najmä k
Iniciatíve dodávateľského reťazca, aby preukázali svoje odhodlanie,
vybudovali dôveru v potravinový dodávateľský reťazec a dosiahli
kritické množstvo a čo najširšie pokrytie, ktoré takéto programy potrebujú
na to, aby boli účinné. 2. Komisia vyzýva podniky v potravinovom dodávateľskom
reťazci, aby medzi svojimi obchodnými partnermi aktívne propagovali
Iniciatívu dodávateľského reťazca a aby ich informovali o ich právach
a povinnostiach. Keď sa pripoja k Iniciatíve dodávateľského
reťazca, mali by o tom automaticky informovať všetkých svojich
obchodných partnerov a mali by svojich obchodných partnerov vyzvať, aby
tak spravili i oni. 3. Riadiaca skupina Iniciatívy dodávateľského
reťazca by mala pokračovať vo svojom úsilí o zvýšenie
informovanosti medzi MSP, zintenzívniť toto úsilie a nájsť efektívne
spôsoby, ako primäť MSP, aby sa pripojili k tejto iniciatíve. Hlavnými
príjemcami takýchto programov sú MSP, takže je nevyhnutné maximalizovať
mieru ich zapojenia. 4. Riadiaca skupina Iniciatívy dodávateľského
reťazca by mala pokračovať vo svojom úsilí o iniciovanie a
uľahčenie vytvorenia vnútroštátnych platforiem v každom členskom
štáte EÚ. 5. Komisia bude naďalej sprostredkúvať výmenu
informácií a rozpravu medzi kľúčovými skupinami zainteresovaných
strán a úzko komunikovať s riadiacou skupinou iniciatívy s cieľom
maximalizovať jej dosah, najmä smerom k MSP, a naďalej bude pozorne
monitorovať vývoj v oblasti iniciatívy a povzbudzovať Iniciatívu
dodávateľského reťazca, aby pracovala na posilnení mechanizmu
riešenia sporov a systému sankcií.
5.2.
Zásady správnych postupov
Tie členské
štáty, ktoré už nekalé obchodné praktiky na vnútroštátnej úrovni riešia, si na
ich riešenie zvolili rozličné metódy, a to aj vrátane rozličných
vymedzení samotného pojmu „nekalé praktiky“. Tieto vnútroštátne definície
siahajú od veľmi všeobecných opisov až po podrobné zoznamy zakázaných
praktík. Na druhej strane niektoré členské štáty proti nekalým obchodným
praktikám neprijali vôbec žiadne osobitné opatrenia. Ak sa nekalé obchodné
praktiky majú účinne riešiť v celej EÚ, a najmä v cezhraničnom
kontexte –, pomohlo by spoločné chápanie pravidiel ich riešenia. Iniciatíva
dodávateľského reťazca neobsahuje presné vymedzenie nekalých
obchodných praktík, ale poskytuje zoznam zásad správnych postupov a príklady
poctivých a nekalých praktík. Tieto zásady spoločne odsúhlasili všetky
relevantné združenia zainteresovaných strán v EÚ vo vertikálnom potravinovom
dodávateľskom reťazci v rámci fóra na vysokej úrovni. Preto
predstavujú užitočný základ na identifikáciu nekalých praktík, ktorých
riešeniu by sa následne mohli venovať potenciálne iniciatívy na
odstránenie týchto praktík. Identifikácia nekalých obchodných praktík následne
umožňuje vymedziť zásady ich riešenia. Pripomíname, že pri
uplatňovaní takýchto zásad hospodárske subjekty musia zároveň
zabezpečiť, aby spĺňali všetky príslušné pravidlá, prípadne
vrátane vnútroštátneho a/alebo európskeho právneho predpisu o hospodárskej
súťaži. Zásady vymedzené
vo fóre na vysokej úrovni a schválené Iniciatívou dodávateľského
reťazca sú takéto: a) Písomné dohody: Dohody by mali
byť v písomnej forme okrem prípadu, ak to nie je možné alebo ak sú ústne
dohody vzájomne prijateľné a vyhovujúce. Mali by byť jasné a
transparentné a vzťahovať sa na čo možno najviac relevantných a
predvídateľných prvkov vrátane práv a postupov ich ukončenia. b) Predvídateľnosť: Zmluvné podmienky
sa nesmú meniť jednostranne okrem prípadu, keď bola táto
možnosť, jej okolnosti a podmienky dohodnuté vopred. Dohody by mali v
súvislosti s každou zmluvnou stranou stanoviť postup rokovania
s druhou stranou o akýchkoľvek zmenách nevyhnutných na vykonávanie
dohody alebo z dôvodu nepredvídateľných okolností tak, ako sa to stanovuje
v dohode. c) Dodržiavanie súladu
s predpismi: Dohody sa musia dodržiavať. d) Informácie: Ak sa vymieňajú
informácie, musia sa prísne dodržiavať právne predpisy v oblasti hospodárskej
súťaže a iné uplatniteľné právne predpisy a strany by mali primerane
dbať na to, aby zabezpečili, že poskytnuté informácie budú správne a
nebudú zavádzajúce. e) Dôverný charakter informácií:
Dôvernosť informácií sa musí rešpektovať okrem prípadu, keď
informácie už boli zverejnené alebo keď ich prijímajúca strana získala
nezávisle v súlade so zákonom a v dobrej viere. Prijímajúca strana použije
dôverné informácie len na účely, na ktoré boli poskytnuté. f) Zodpovednosť za riziko: Všetky
zmluvné strany v rámci dodávateľského reťazca by mali niesť
svoje vlastné príslušné podnikateľské riziká. g) Oprávnená požiadavka: Zmluvná strana
nesmie používať hrozby s cieľom získať neoprávnenú výhodu alebo
preniesť neoprávnené náklady. Navrhovaný
postup: 6. Komisia nabáda členské štáty, aby preskúmali to,
či je ich súčasný vnútroštátny regulačný rámec vhodný na
riešenie nekalých obchodných praktík, pričom by mali zohľadniť
najlepšie postupy v iných členských štátoch. Členské štáty by mali
takisto zvážiť ďalšie možné účinky nekalých obchodných praktík,
ako napr. zvýšené plytvanie potravinami. Na tento účel sa členské
štáty vyzývajú, aby posúdili, či by ich rámce mali obsahovať buď
zoznam praktík alebo všeobecné ustanovenie, ktoré by umožňovalo
riešiť možné porušenia spomínaných zásad. 7. Okrem toho by členské štáty mali podniky na svojom
území podnecovať k tomu, aby sa pripojili k dobrovoľným kódexom
správania, a to na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ. 8. Komisia bude naďalej podporovať výmenu
najlepších postupov medzi členským štátmi, napr. organizovaním seminárov s
odborníkmi z vnútroštátnej administratívy.
5.3.
Zabezpečenie účinného presadzovania
predpisov na vnútroštátnej úrovni
Ak sa má
zabezpečiť dôveryhodné odradenie od používania nekalých obchodných
praktík, je potrebné náležité presadzovanie predpisov. Ak je slabšia zo
strán obchodného vzťahu hospodársky závislá od svojej silnejšej obchodnej
protistrany, možno nebude chcieť žiadať o nápravu pri nekalej
obchodnej praktike formou súdneho konania alebo dobrovoľného mechanizmu
riešenia sporov. Môže dochádzať k situáciám hospodárskej závislosti.
Napríklad zo štúdie, ktorú uskutočnila španielska komisia na ochranu
hospodárskej súťaže[23],
vyplýva, že v priemere takmer 40 % príjmov dodávateľov v potravinovom
dodávateľskom reťazci vygenerovali v roku 2010 len traja
maloobchodníci. V extrémnych prípadoch situácia hospodárskej závislosti
znamená, že hospodárska životaschopnosť kupujúcej a predávajúcej strany
závisí od jednotlivých obchodných vzťahov. V prípadoch, keď nekalé obchodné
praktiky trpiaca strana neohlási v dôsledku strachu, že stratí zmluvný
vzťah, možno rámce boja proti nekalým obchodným praktikám výrazne
posilniť, ak sa slabšej strane poskytne možnosť obrátiť sa na
nezávislý orgán alebo inštitúciu s právomocami v oblasti presadzovania
predpisov a možnosť chrániť dôvernosť sťažovateľa. Navrhovaný
postup: 9. Komisia vyzýva členské štáty, aby posúdili
účinnosť a dôveryhodnosť svojich dostupných mechanizmov
presadzovania predpisov v oblasti boja proti nekalým obchodným praktikám.
Členské štáty sa vyzývajú, aby zvážili, či by mohli byť vhodné
ďalšie procesné alebo organizačné opatrenia, pričom by mohli
čerpať zo skúseností iných členských štátov v oblasti
osvedčených postupov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať
schopnosti ochrániť dôvernosť jednotlivých spoločností
predkladajúcich sťažnosti a možnosti uskutočňovať
prešetrovania. 10. Vnútroštátne mechanizmy presadzovania predpisov, medzi
ktoré by mohli patriť aj vyhradené orgány, by mali byť schopné
účinne spolupracovať na úrovni EÚ, aby dokázali riešiť nekalé
obchodné praktiky uplatňované cezhranične a aby sa predišlo prípadnej
regulačnej arbitráži. 11. Komisia bude naďalej podporovať koordináciu medzi
členskými štátmi tým, že bude sprostredkúvať výmenu informácií medzi
vnútroštátnymi mechanizmami presadzovania predpisov. 12. Členské štáty by pri vypracúvaní a uplatňovaní
opatrení v oblasti presadzovania predpisov mali konať proporcionálne a
mať na pamäti prípadné vplyvy na prosperitu zainteresovaných strán a
spotrebiteľov. Mali by najmä uplatňovať rovnaké kritériá a
postupy presadzovania predpisov na domáce i zahraničné trhové subjekty.
5.4.
Potenciálne prínosy odstránenia nekalých obchodných
praktík a súvisiace náklady
Potenciálne
prínosy odstránenia alebo aspoň zníženia počtu nekalých obchodných
praktík môžu byť výrazné. Ak by sme chceli tieto prínosy a náklady
identifikovať, zdá sa, že k účinkom môže dôjsť na rôznych
úrovniach. V individuálnych bilaterálnych vzťahoch sú potenciálne prínosy
riešenia nekalých obchodných praktík dosť zjavné. Nekalé obchodné
praktiky majú často priamy negatívny finančný vplyv na
spoločnosti, ktoré ich musia znášať. Nepredvídateľné správanie
obchodných strán, ktoré zneužívajú svoju nadradenú vyjednávaciu pozíciu, by
navyše mohlo viesť k stratám hospodárskej efektivity, napr. vo forme
nižších investícií alebo k nadmernej/nedostatočnej produkcii v dôsledku
nepredvídateľnosti a zvýšených transakčných nákladov súvisiacich s
rizikom jednostranných a neočakávaných zmien obchodných podmienok. Ak sa v
obchodných vzťahoch v potravinovom dodávateľskom reťazci podarí
dosiahnuť vyššia udržateľnosť, mohli by sa tým dosiahnuť
výrazné prínosy. Tieto prínosy by možno mohli znamenať viac než len priame
prínosy a finančné výhody pre spoločnosti, ktoré pred tým museli
znášať nekalé obchodné praktiky – t. j. vo väčšine prípadov MSP.
Mechanizmami, ktoré sú navrhnuté v tomto oznámení, by sa zároveň mohli
zmierniť vplyvy nekalých obchodných praktík na slabšie strany v tretích
krajinách vrátane rozvojových krajín. Pokiaľ ide
o trh ako celok, posudzovanie účinkov nekalých obchodných praktík a
všeobecných prínosov vyplývajúcich z ich možného zníženia či odstránenia
je však o dosť zložitejšie. Pokiaľ ide o potenciálny vplyv na
spotrebiteľov, neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali
negatívny vplyv na spotrebiteľské ceny[24]
v tých členských štátoch, kde sú nekalé obchodné praktiky regulované a kde
verejné orgány prijímajú opatrenia proti zneužívaniu dominantného postavenia
medzi podnikmi. Ak by nekalé obchodné praktiky mali mať negatívny
účinok na sortiment, dostupnosť a kvalitu výrobkov, dá sa
očakávať, že zníženie alebo odstránenie týchto praktík bude pre
spotrebiteľov prínosom. Pokiaľ ide
o vplyv na náklady, podnikom, ktoré sa už pripojili alebo sa plánujú
pripojiť k Iniciatíve dodávateľského reťazca alebo k obdobným
vnútroštátnym rámcom, by nevznikli žiadne dodatočné náklady. Navrhovaný
prístup by neznamenal žiadne náklady pre tie členské štáty, ktorých
súčasný rámec spĺňa kritériá opísané vyššie v texte. V tých
členských štátoch, ktoré by sa rozhodli upraviť svoj rámec v súlade s
týmito kritériami, by náklady na presadzovanie predpisov záviseli od toho,
či by sa na tieto účely používal existujúci mechanizmus alebo či
by sa zaviedli nové procesné alebo organizačné mechanizmy.
6.
Závery
Praktiky medzi
účastníkmi trhu v potravinovom dodávateľskom reťazci sú vo
väčšine prípadov poctivé a udržateľné na obidvoch stranách
vzťahu. Napriek tomu sa však zainteresované strany v celom
dodávateľskom reťazci zhodli na tom, že nekalé obchodné praktiky
skutočne existujú, a najmä v prípade MSP platí, že k nim dochádza pomerne
často a majú negatívne účinky na ich finančnú
životaschopnosť a schopnosť podnikať. Z konzultácie na základe
zelenej knihy, sprievodných štúdií a niektorých nedávnych vnútroštátnych
iniciatív vyplýva, že pri riešení nekalých obchodných praktík by mohol byť
vhodný „zmiešaný prístup“, t. j. dobrovoľné programy doplnené o
dôveryhodné a účinné presadzovanie predpisov založené na
porovnateľných zásadách. Ak by existoval dôveryhodný odrádzajúci faktor,
dobrovoľné iniciatívy, ako napr. Iniciatíva dodávateľského
reťazca, by mohli predstavovať primárny spôsob riešenia konfliktov
medzi obchodnými stranami, zatiaľ čo k presadzovaniu predpisov
verejnými orgánmi alebo k súdnemu konaniu by sa pristupovalo iba vtedy, keby
nebola možná efektívnejšia a rýchlejšia alternatíva, ktorou je bilaterálne
riešenie. Postupom navrhovaným v tomto oznámení by sa tak nielen doplnila, ale
aj posilnila Iniciatíva dodávateľského reťazca, a to tým, že by sa zatraktívnila
pre tie zainteresované strany, ktoré dosiaľ váhali pripojiť sa k nej
z dôvodu obáv o neexistenciu účinného presadzovania predpisov. V snahe
riešiť problematiku okolo nekalých obchodných praktík sa v tomto oznámení
navrhuje kombinácia dobrovoľných a regulačných rámcov, pričom by
sa identifikovali nekalé obchodné praktiky a zásady na ich riešenie a
zohľadnili rozličné vnútroštátne okolnosti a prístupy. Zatiaľ
čo niektoré členské štáty prijali osobitné právne predpisy, iné sa
spoliehajú na všeobecné právne zásady a/alebo na samoregulačné iniciatívy.
Pri zvažovaní toho, či sú potrebné ďalšie opatrenia, v súlade s týmto
oznámením a berúc do úvahy najlepšie postupy by členské štáty mali
konať proporcionálne a zohľadniť prípadný vplyv na zainteresované
strany a prosperitu spotrebiteľov. Na úrovni Komisie navrhované opatrenia
nemajú žiadny vplyv na rozpočet nad rámec toho, s čím sa na
nasledujúce roky v oficiálnych programoch už počíta. Komisia bude
monitorovať a posudzovať pokrok dosiahnutý pri vyhodnocovaní i)
skutočného vplyvu Iniciatívy dodávateľského reťazca a jej
vnútroštátnych platforiem[25]
a ii) mechanizmov presadzovania predpisov zriadených v členských štátoch s
cieľom zvýšiť dôveru všetkých strán v náležité fungovanie
udržateľného potravinového dodávateľského reťazca. Komisia predloží
správu Rade a Európskemu parlamentu koncom roka 2015. V nadväznosti na túto
správu Komisia rozhodne o tom, či by sa s cieľom riešiť
spomínanú problematiku mali na úrovni EÚ prijať ďalšie opatrenia. [1] Výdavky na potraviny predstavujú približne 14 %
rozpočtu priemernej domácnosti v EÚ (Eurostat, údaje o rodinných
účtoch – HBS). [2] Správa fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie
potravinového dodávateľského reťazca, december 2012. [3] Pozri oznámenie Komisie KOM(2009) 591: Lepšie fungovanie potravinového dodávateľského
reťazca v Európe http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication16061_en.pdf. [4] Prieskum o nekalých obchodných praktikách v Európe,
marec 2011, organizovaný agentúrou Dedicated v mene CIAA (Európske združenie
potravinového/nápojového priemyslu) a AIM (Európske združenie značkového
priemyslu). [5] Správa o vzťahoch medzi výrobcami a maloobchodníkmi
v odvetví potravín, Comisión Nacional de la Competencia, október 2011. [6] Indagine conoscitiva sul
settore della GDO – IC43, august 2013. [7] Pozri aj oznámenie Komisie KOM(2011) 78
v konečnom znení: Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre
Európu, v ktorom sa uvádza, že „MSP ... často narážajú na nekalé zmluvné
podmienky a praktiky, ktoré im ukladajú rôzni aktéri dodávateľského
reťazca“. [8] V rámci nového programu rozvoja vidieka existujú
podporné opatrenia na zriadenie a rozvoj organizácií výrobcov, čo môže výrobcom
pomôcť v kontakte s väčšími nákupcami. [9] Nová spoločná organizácia trhov s produktmi
rybolovu a akvakultúry [nariadenie (EÚ) č. 1379/2013] poskytuje podporu
organizáciám výrobcov s cieľom zlepšiť umiestňovanie ich
výrobkov na trh, ako aj ich pozíciu na trhu prostredníctvom výrobných a
marketingových plánov. [10] Rozhodnutie Komisie z 30. júla 2010, ktorým
sa zriaďuje fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie
potravinového dodávateľského reťazca (2010/C 210/03). [11] Belgicko, Nemecko, Holandsko a Fínsko. [12] Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2012 o
nerovnováhach v potravinovom dodávateľskom reťazci. [13] Zelená kniha o nekalých obchodných praktikách medzi
podnikmi v Európe v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského
reťazca, COM(2013) 37, 31.1.2013. [14] Vplyv nekalých obchodných praktík v európskom odvetví
poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, apríl 2013, prieskum
organizovaný agentúrou Dedicated v mene COPA COGECA (Európske združenie
poľnohospodárov a poľnohospodárskych družstiev). [15] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a
porovnávacej reklame. [16] Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. [17] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane
nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred
ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením z 28. novembra 2013,
COM(2013) 813 final. [18] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o
spoločnom európskom kúpnom práve z 11. októbra 2011, KOM(2011) 635
v konečnom znení. [19] Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. [20] http://www.supplychaininitiative.eu [21] Tamtiež. [22] Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o
akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených
strán. [23] Správa o vzťahoch medzi výrobcami a maloobchodníkmi v
odvetví potravín, Comisión Nacional de la Competencia, október 2011. [24] Pokiaľ ide o všeobecný vývoj cien, jedným z
užitočných nástrojov je nástroj na monitorovanie cien potravín v Európe:
http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/food/competitiveness/prices_monitoring_en.htm. [25] V tejto súvislosti Komisia zváži, či
nepredĺžiť mandát fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie
potravinového dodávateľského reťazca, aby dokončil vykonávanie
opatrení vytýčených v tomto oznámení prostredníctvom transparentného
dialógu so súkromnými zainteresovanými stranami a vnútroštátnymi orgánmi.