Boj proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci

1. Úvod

Potravinový dodávateľský reťazec zabezpečuje dodávku potravín a nápojov pre širokú verejnosť na osobnú spotrebu alebo spotrebu domácností. Každodenne sú ním ovplyvnení všetci spotrebitelia v EÚ a predstavuje významnú časť rozpočtu priemernej domácnosti[1]. Skôr než sa výrobok dostane k spotrebiteľovi, zvýšia jeho hodnotu viacerí účastníci trhu (výrobcovia, spracovatelia, maloobchodníci atď.), čo má vplyv na konečnú cenu, ktorú zaň zaplatí spotrebiteľ. V tomto ohľade priniesol jednotný trh subjektom potravinového dodávateľského reťazca zásadné prínosy. Dodávateľom a maloobchodníkom – tým väčším i tým menším – je teraz k dispozícii viac trhových príležitostí a väčšia zákaznícka základňa. Cezhraničný obchod medzi členskými štátmi EÚ v súčasnosti predstavuje približne 20 % celkovej výroby potravín a nápojov v EÚ, pričom viac než 70 % celkového vývozu poľnohospodárskych/potravinárskych výrobkov členských štátov EÚ smeruje do iných členských štátov EÚ[2]. Dobre fungujúci a efektívny potravinový dodávateľský reťazec v celej EÚ preto môže zásadným spôsobom prispieť k jednotnému trhu.

V posledných niekoľkých desaťročiach však vďaka rôznym prvkom vývoja, ako napr. vďaka zvýšenej koncentrácii a vertikálnej integrácii účastníkov trhu v celej EÚ, došlo v potravinovom dodávateľskom reťazci k štrukturálnym zmenám. Tento vývoj prispel k situácii, keď jednotliví aktéri v tomto reťazci disponujú v jednotlivých obchodných vzťahoch výrazne odlišnou mierou vyjednávacej sily a dochádza k hospodárskym nerovnováham. Zatiaľ čo rozdiely vo vyjednávacej sile sú bežné a v obchodných vzťahoch legitímne, zneužívanie týchto rozdielov môže niekedy viesť k výskytu nekalých obchodných praktík[3].

Nekalé obchodné praktiky možno vo všeobecnosti charakterizovať ako praktiky, ktoré sa výrazne odchyľujú od poctivého obchodného správania, sú v rozpore s dobromyseľnosťou a čestnosťou a jednostranne ich ukladá jeden obchodný partner druhému obchodnému partnerovi.

V tomto oznámení sa nepredpokladá prijímanie regulačných opatrení na úrovni EÚ a nepredpisuje sa jediné riešenie problematiky nekalých obchodných praktík, ale skôr sa nabádajú zainteresované strany a členské štáty k tomu, aby nekalé obchodné praktiky riešili vhodným a primeraným spôsobom, pričom zohľadnia vnútroštátne okolnosti a osvedčené postupy. Oznámenie nabáda subjekty pôsobiace v európskom potravinovom dodávateľskom reťazci, aby sa zúčastňovali na dobrovoľných programoch zameraných na podporu osvedčených postupov a znižovanie výskytu nekalých obchodných praktík. Zároveň sa v ňom zdôrazňuje význam účinných mechanizmov nápravy. Komisia je odhodlaná naďalej pracovať v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami; ak sa majú nekalé obchodné praktiky vykoreniť, každá zainteresovaná strana bude musieť v tomto procese zohrať svoju úlohu.

2. Súvislosti

Hoci je ťažké posúdiť skutočný rozsah a častosť výskytu nekalých obchodných praktík, existenciu tohto problému uznali všetky zainteresované strany potravinového dodávateľského reťazca. Z viacerých prieskumov vyplýva, že k nekalým obchodným praktikám dochádza pomerne často, a to minimálne v niektorých častiach dodávateľského reťazca. Napríklad 96 % respondentov v celoeurópskom prieskume medzi dodávateľmi v potravinovom reťazci uviedlo, že voči nim už bola použitá minimálne jedna forma nekalých obchodných praktík[4]. Prieskumy sa uskutočňujú aj na vnútroštátnej úrovni. V správe španielskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže o vzťahoch medzi výrobcami a maloobchodníkmi v odvetví potravín 56 % dodávateľov reagujúcich na tento prieskum uviedlo, že často alebo príležitostne dochádza k spätným zmenám zmluvných podmienok[5].  Z prieskumu talianskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže vyplýva, že 57 % výrobcov často alebo vždy prijíma spätné jednostranné zmeny, pretože ak by zmeny odmietli, boja sa komerčných odvetných opatrení[6].

Nekalé obchodné praktiky môžu mať škodlivé účinky, obzvlášť pre MSP pôsobiace v potravinovom dodávateľskom reťazci[7]. Môžu mať vplyv na schopnosť MSP prežiť na trhu, uskutočňovať nové finančné investície do výrobkov a technológií a rozvíjať cezhraničné činnosti na jednotnom trhu. Hoci celkový vplyv nekalých trhových praktík na trhu sa len ťažko plne vyčísľuje, ich priamy negatívny vplyv na tie subjekty, ktoré sú takýmito praktikami ovplyvnené, je nesporný. Vo vyššie spomínanej celoeurópskej štúdii 83 % respondentov, ktorí tvrdili, že proti nim boli použité nekalé obchodné praktiky, uviedlo, že tieto nekalé obchodné praktiky im zvýšili náklady a 77 % respondentov uviedlo, že takéto praktiky znížili ich príjmy. Navyše by mohlo dochádzať aj k nepriamym vplyvom v celom dodávateľskom reťazci, najmä pokiaľ ide o MSP, ktoré by sa v takejto situácii vôbec neodhodlali nadviazať obchodný vzťah zo strachu, že voči nim budú uplatnené nekalé obchodné praktiky. 

V novej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP)[8] a novej spoločnej rybárskej politike (SRP)[9] sa posilňuje pozícia výrobcov v dodávateľskom reťazci voči subjektom nachádzajúcim sa ďalej v reťazci, a to najmä tým, že sa podporuje zriaďovanie a rozvoj organizácií výrobcov. Nová jednotná spoločná organizácia trhov zároveň zahŕňa prvky, ktorých cieľom je znížiť priepasť vo vyjednávacej sile medzi poľnohospodármi a ostatnými stranami v potravinovom dodávateľskom reťazci v určitých vybratých sektoroch (výroba mlieka, olivového oleja, hovädzieho a teľacieho mäsa, plodín pestovaných na ornej pôde). Tieto nové pravidlá zároveň poskytujú členským štátom možnosť vyžadovať v iných poľnohospodárskych odvetviach povinné písomné zmluvy, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby takéto ustanovenia nebránili náležitému fungovaniu vnútorného trhu. Reforma SPP, najmä prostredníctvom novej jednotnej spoločnej organizácie trhu, zahŕňa prvky, ktoré sú zamerané na zníženie priepasti vo vyjednávacej sile medzi poľnohospodármi a ostatnými stranami v potravinovom dodávateľskom reťazci.

Niekoľko členských štátov už problematiku nekalých obchodných praktík rieši na vnútroštátnej úrovni, a to prostredníctvom mnohých rozdielnych prístupov, spomedzi ktorých niektoré sú regulačné, iné založené na samoregulačných platformách medzi účastníkmi trhu. Tam, kde existuje právna regulácia, sa predpisy líšia, čo do povahy, úrovne a právnej formy ochrany pred nekalými obchodnými praktikami.

Existenciu a škodlivosť nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci uznali aj zainteresované strany fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, ktoré zriadila Komisia v roku 2010[10]. Uvedomujúc si potrebu riešiť túto problematiku na európskej úrovni, zainteresované strany tohto fóra zaviedli samoregulačný rámec (Iniciatíva dodávateľského reťazca), ktorý Komisia uvítala a ktorý po deviatich mesiacoch vo veľkej miere prebrali maloobchodné, veľkoobchodné a výrobné spoločnosti i niektoré MSP. Niektoré zainteresované strany – konkrétne poľnohospodári a odvetvie spracovateľov mäsa – sa však k tomuto rámcu na úrovni EÚ nepripojili. Zatiaľ čo poľnohospodári sú v niekoľkých členských štátoch zastúpení vo vnútroštátnych platformách[11], len štyri poľnohospodárske prevádzky sa doposiaľ do rámca zaregistrovali na úrovni EÚ. Rámec je navyše záväzný iba pre tie spoločnosti, ktoré sa rozhodli ním riadiť.

V dôsledku toho dodnes pretrváva zásadná nejednotnosť v tom, akým spôsobom sa v EÚ rieši problematika nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci.

Potenciálne prínosy zníženia výskytu nekalých obchodných praktík by mohli byť výrazné, a to najmä pre MSP a mikropodniky, keďže pravdepodobnosť, že tieto subjekty sa stanú obeťou nekalých obchodných praktík a ich účinkov, je vyššia ako pri veľkých podnikoch. Zároveň sa žiada poznamenať, že nekalé obchodné praktiky uplatňované v EÚ by mohli mať priame alebo nepriame účinky aj na výrobcov a spoločnosti mimo EÚ, a to aj v rozvojových krajinách.

V tomto kontexte má toto oznámenie za cieľ prispieť k poctivým a udržateľným obchodným vzťahom a k rovnakým obchodným podmienkam pre účastníkov trhu v potravinovom dodávateľskom reťazci, a to prostredníctvom pomoci pri odstraňovaní škodlivých účinkov a možných cezhraničných prekážok spôsobených nekalými obchodnými praktikami, najmä pre MSP.

3. Problémy spôsobené nekalými obchodnými praktikami

Možné následky nekalých obchodných praktík na úrovni EÚ vyvolali obavy nielen v Európskej komisii, ale aj v Európskom parlamente. Parlament prijal v januári 2012 uznesenie[12], v ktorom sa zdôrazňoval európsky rozmer nerovnováh v potravinovom dodávateľskom reťazci, čo môže viesť k nekalým praktikám. V tomto uznesení bol identifikovaný zoznam konkrétnych nekalých obchodných praktík a uznesenie obsahovalo výzvu, aby tieto praktiky podliehali osobitnej regulácii, dohľadu a sankciám.

S cieľom lepšie pochopiť danú problematiku Komisia v januári 2013 uverejnila zelenú knihu o nekalých obchodných praktikách, prostredníctvom ktorej chcela získať názory zainteresovaných strán na výskyt nekalých obchodných praktík v potravinovom a nepotravinovom dodávateľskom reťazci[13] a identifikovať možné spôsoby ich riešenia. Výsledky následnej verejnej konzultácie priniesli tieto dôležité zistenia.

1. Hoci k nekalým obchodným praktikám môže v zásade dochádzať v ktoromkoľvek odvetví, zo spätnej väzby zainteresovaných strán k zelenej knihe vyplýva, že obzvlášť problematické sú v potravinovom dodávateľskom reťazci.

2. Hlavné kategórie nekalých obchodných praktík, ktoré boli identifikované v zelenej knihe a potvrdené viacerými zainteresovanými stranami, možno zhrnúť takto:

– obchodný partner spätne zneužíva neuvedené, nejasne formulované alebo neúplné zmluvné podmienky;

– obchodný partner nadmerne a nepredvídateľne presúva náklady alebo riziká na zmluvnú protistranu;

– obchodný partner využíva dôverné informácie;

– nekalé ukončenie alebo narušenie obchodného vzťahu.

3. Za problematickú praktiku bolo označené aj územné obmedzovanie dodávok. Toto obmedzovanie často maloobchodníkom ukladajú nadnárodní dodávatelia, čím im bránia v zaobstarávaní identického tovaru zo zahraničia alebo z centrálnej lokality. Územné obmedzenia sú však inej povahy než vyššie kategorizované nekalé obchodné praktiky, a Komisia ich preto bude posudzovať osobitne.

4. Priame vplyvy vyššie uvedených nekalých obchodných praktík, najmä keď sa uplatňujú nepredvídateľným spôsobom, môžu viesť k tomu, že obchodnému partnerovi, ktorý je v slabšej vyjednávacej pozícii, vzniknú neoprávnené náklady alebo nižšie príjmy, než očakáva. Nepredvídateľné zmeny zmluvných podmienok môžu takisto viesť k nadprodukcii, čoho dôsledkom bude zbytočné plytvanie potravinami. Ak sa na slabšieho obchodného partnera uplatňujú nekalé obchodné praktiky, alebo ak existuje čo i len šanca, že sa takéto praktiky naňho budú v budúcnosti uplatňovať, môže to mať vplyv na jeho schopnosť alebo ochotu financovať investície. Komisia v súčasnosti takisto pracuje na štúdii o možnosti voľby a inováciách v sektore maloobchodu. V tejto štúdii by mal byť objasnený vývoj a faktory ovplyvňujúce voľbu a inovácie na celkovej úrovni trhu. Z rozličnosti regulačných prostredí, ktoré sa venujú nekalým obchodným praktikám na vnútroštátnej úrovni, navyše vyplýva, že MSP sú — pri svojich obmedzených právnych zdrojoch — v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami a možnými nápravnými opatreniami vystavené komplikovanej situácii. Z toho vyplývajúca neistota môže niektoré spoločnosti, najmä MSP, odradiť od vstupu na nové geografické trhy alebo dokonca aj od cezhraničného obchodovania. To názorne ilustroval celoeurópsky prieskum medzi poľnohospodármi a prvovýrobcami na trhu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. 46 % respondentov v prieskume uviedlo, že nekalé obchodné praktiky majú negatívny účinok na ich prístup na nové trhy alebo k cezhraničnej činnosti[14].

4. Rozličnosť opatrení proti nekalým obchodným praktikám v EÚ 4.1. Fragmentácia boja proti nekalým obchodným praktikám

Súčasný regulačný rámec na úrovni EÚ do istej miery obsahuje určité pravidlá, ktoré sú zamerané na riešenie nekalých praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci a nad jeho rámec. Existujúce nástroje, ako napr. už spomínaná reforma SPP, právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže, rámec o marketingových postupoch[15], nekalé zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách[16], navrhovaná smernica o obchodnom tajomstve[17] a iné medziodvetvové právne predpisy, môžu byť v určitých situáciách užitočné pri riešení nekalých obchodných praktík, no vo väčšine prípadov sa nevzťahujú na vyššie spomínané konkrétne nekalé obchodné praktiky. Návrh nariadenia o spoločnom európskom kúpnom práve[18] obsahuje zákaz určitých nekalých podmienok v zmluvách medzi podnikmi, čo môže poskytnúť užitočnú mieru jasnosti pre udržateľné dlhodobé vzťahy. Po prijatí tohto predpisu spoluzákonodarcami by však jeho uplatňovanie záviselo od bilaterálnej dohody medzi dotknutými obchodnými stranami.

V spôsobe, akým sa na vnútroštátnej úrovni riešia nekalé obchodné praktiky, existuje veľa nejednotnosti. Určité členské štáty prijali regulačné opatrenia, no niektoré z nich si zvolili samoregulačné postupy alebo proti nekalým obchodným praktikám v dodávateľských reťazcoch osobitne nezakročili a namiesto toho sa spoliehajú na všeobecné zásady. Členské štáty, ktoré sa rozhodli riešiť nekalé obchodné praktiky osobitne formou regulácie, buď zaviedli osobitné pravidlá platiace pre vzťahy medzi podnikmi, doplnili svoje vnútroštátne právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže alebo rozšírili uplatňovanie smernice o nekalých obchodných praktikách[19] aj na vzťahy medzi podnikmi (B2B). Niektoré členské štáty, ktoré pôvodne riešili nekalé obchodné praktiky prostredníctvom dobrovoľných prístupov, sa následne rozhodli tieto praktiky riešiť legislatívnou cestou.

Táto rozmanitosť prístupov znamená, že rozsah a druh ochrany poskytovanej proti nekalým obchodným praktikám, ako aj zavedené mechanizmy potenciálneho presadzovania predpisov by záviseli od toho, kde spoločnosť s výraznou vyjednávacou silou uplatňujúca nekalé obchodné praktiky sídli. To by mohlo byť problematické v situácii, keď dochádza k zvyšovaniu miery nadnárodného obstarávania. Navyše v reakciách verejných orgánov na konzultáciu v rámci zelenej knihy boli nahlásené ojedinelé prípady účelového výberu jurisdikcie (tzv. „forum shopping“), t. j. praktiky, pri ktorej silnejšia zmluvná strana jednostranne určí, v ktorom členskom štáte – a teda podľa ktorého regulačného rámca – sa zmluva bude uplatňovať, aby sa vzťah vyhol národným rámcom s prísnejšími opatreniami proti nekalým obchodným praktikám. Táto otázka bola explicitne nastolená piatimi členským štátmi vo verejnej konzultácii a počas diskusií na rôznych fórach zainteresovaných strán, ktoré zorganizovala Komisia.

4.2. Presadzovanie

Akákoľvek strana, ktorá bola vystavená nekalej obchodnej praktike, sa môže v zásade uchádzať o nápravné opatrenie prostredníctvom súdneho konania na základe ustanovení všeobecného občianskeho práva na ochranu pred protiprávnymi zmluvnými doložkami. Niektoré zainteresované strany, najmä MSP, však poukázali na to, že súdne konanie v praxi často nepredstavuje účinný spôsob riešenia nekalých obchodných praktík. Po prvé, súdne konanie je obvykle nákladné a časovo náročné. Po druhé – čo je snáď ešte dôležitejšie – slabšia strana obchodného vzťahu v potravinovom dodávateľskom reťazci (vo väčšine prípadov ide o MSP) sa často obáva toho, že iniciovanie súdneho konania môže spôsobiť, že silnejšia strana odstúpi od obchodného vzťahu („faktor strachu“). To môže odradiť strany, na ktoré sa uplatňujú nekalé obchodné praktiky, od toho, aby podnikli právne kroky, čo môže zase znížiť mieru odradenia obchodnej strany, ktorá nekalé praktiky uplatňuje.

V tejto súvislosti niektoré členské štáty zaviedli iné mechanizmy nápravy, ktorých cieľom je riešiť nekalé obchodné praktiky vo vertikálnych dodávateľských reťazcoch. Niekoľko členských štátov určilo orgán presadzovania predpisov, ktorý je nezávislý od dotknutých účastníkov trhu, a niektoré iné členské štáty v súčasnosti diskutujú o možných reformách týmto smerom.

V niektorých prípadoch bol na presadzovanie predpisov proti zneužívaniu postavenia voči hospodársky závislým podnikom a/alebo zneužívaniu nadradenej vyjednávacej pozície určený vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže. Sú však aj členské štáty, ktoré na tento účel určili iné existujúce orgány (napr. orgány zodpovedné za potravinárstvo alebo ochranu spotrebiteľa) alebo na presadzovanie predpisov proti nekalým obchodným praktikám zriadili úplne nové administratívne orgány. Viaceré z týchto orgánov majú právomoc vykonávať prešetrovania a obvykle prijímajú aj dôverné sťažnosti.

V niektorých iných členských štátoch zainteresované strany zaviedli dobrovoľný mechanizmus riešenia sporov v snahe urovnávať spory mimosúdnou cestou. V iných prípadoch si členské štáty ponechali „zmiešaný prístup“, ktorý pozostáva z dobrovoľných programov doplnených o presadzovanie predpisov verejnými orgánmi.

Poľnohospodári a dodávatelia z radov MSP zdôrazňujú, že existencia administratívneho orgánu s právomocou začínať prešetrovania a prijímať dôverné sťažnosti na údajné nekalé obchodné praktiky by bola nesmierne dôležitá pre riešenie tejto problematiky (faktoru stranu), ktorá sa spomína vyššie. Väčšina týchto zainteresovaných strán vyzýva na zriadenie nezávislého orgánu presadzovania predpisov na vnútroštátnej úrovni, pretože účinné presadzovanie predpisov by bolo pre zníženie výskytu nekalých obchodných praktík kľúčovým faktorom.

Ostatné zainteresované strany vyjadrili názor, že ako prvé by mali byť analyzované dobrovoľné rámce a samoregulačné riešenia. V prípade, že sa ukáže, že takéto modely nie sú účinným riešením nekalých obchodných praktík, mohlo by sa začať uvažovať o zriadení nezávislého orgánu.

4.3. Iniciatíva dodávateľského reťazca (Supply Chain Initiative)

Iniciatíva dodávateľského reťazca bola vypracovaná v kontexte fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, ktoré zriadila Komisia a ktoré je zložené z vnútroštátnych orgánov a z predstaviteľov kľúčových zainteresovaných strán na úrovni EÚ zo strany dodávateľov i maloobchodníkov v odvetví potravín. Všetci predstavitelia trhu zúčastňujúci sa na pracovnej skupine fóra pre nekalé obchodné praktiky sa v novembri 2011 spoločne dohodli na súbore zásad správnych postupov vo vertikálnych vzťahoch v potravinovom dodávateľskom reťazci[20]. Medzi tieto zásady patrí: predvídateľnosť zmien v zmluvných podmienkach; zodpovednosť za vlastné podnikateľské riziko; a opodstatnenosť požiadaviek a poplatkov.

V druhom kroku bol v septembri 2013 spustený dobrovoľný rámec na vykonávanie zásad správnych postupov (Iniciatíva dodávateľského reťazca)[21]. Jednotlivé spoločnosti sa k Iniciatíve dodávateľského reťazca môžu pripojiť po tom, ako posúdia svoj súlad so zásadami správnych postupov. Jednotlivé spory možno podľa tohto rámca a pri rešpektovaní určitých podmienok riešiť prostredníctvom mechanizmov riešenia sporov, mediácie a rozhodcovského konania. Aby sa predišlo nekalým obchodným praktikám, rámec vykonávania sa zameriava na organizačné požiadavky na úrovni spoločností vrátane školení personálu a schopnosti zúčastňovať sa na mechanizmoch riešenia sporov, ktoré sú v rámci vymedzené. Porušenie týchto organizačných požiadaviek môže viesť k tomu, že dotknutá spoločnosť bude z iniciatívy vyradená. Rámec zaväzuje svojich členov k tomu, aby prisľúbili, že slabšie strany, ktoré sa odhodlajú využiť mechanizmus riešenia sporov, nebudú predmetom odvetných obchodných opatrení.

Iniciatívu spravuje riadiaca skupina, ktorá je zložená z rozličných združení zainteresovaných strán zastupujúcich prevádzkovateľov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Do dnešného dňa – deväť mesiacov po spustení – sa zaregistrovalo 98 maloobchodných, veľkoobchodných a výrobných skupín a spoločností, ktoré zastupujú 736 prevádzkových spoločností zo všetkých členských štátov EÚ. Počet MSP, ktoré sa registrujú, stále rastie. Nie všetky relevantné združenia zainteresovaných strán sa však rozhodli zapojiť do rámca. Ide najmä o predstaviteľov prvovýrobcov (t. j. poľnohospodárov) a odvetvia spracovateľov mäsa, ktorí sa rozhodli, že sa nebudú zúčastňovať na riadiacej skupine programu na úrovni EÚ. Hoci so zásadami súhlasia, tieto zainteresované strany trápi nedostatok nezávislého a účinného presadzovania v rámci Iniciatívy dodávateľského reťazca. Niektoré z nich sa však rozhodli, že sa budú zúčastňovať na vnútroštátnej úrovni.

Tieto zainteresované strany sú presvedčené, že Iniciatíva dodávateľského reťazca nedostatočne rieši spomínaný faktor strachu pri hospodársky závislých obchodných stranách, a to najmä preto, že spoločnosti vystavené nekalým obchodným praktikám nemajú možnosť predkladať dôverné sťažnosti. Dobrovoľná iniciatíva umožňuje dôvernosť iba v prípade hromadných sporov prostredníctvom možnosti, na základe ktorej združenia zainteresovaných strán môžu od riadiacej skupiny požadovať výklad zásad, pričom prístup k mechanizmu riešenia sporov si vyžaduje dohodu oboch zmluvných strán. V iniciatíve sa zároveň nestanovujú ani prešetrovania ani sankcie pre prípad, že spoločnosť poruší zásady správnych postupov.

Treba si uvedomiť, že to, do akej miery samoregulačné iniciatívy dokážu poskytnúť mechanizmus riešenia sporov, je značne obmedzené. Ak by sa teda Iniciatíva dodávateľského reťazca doplnila o opatrenia nezávislého presadzovania predpisov v tých členských štátoch, kde takéto opatrenia v súčasnosti neexistujú, zvýšila by sa účinnosť iniciatívy a zjavne by sa odstránil hlavný dôvod, kvôli ktorému sa určité skupiny zainteresovaných strán k rámcu Iniciatívy dodávateľského reťazca nepripojili.

V tomto kontexte treba podotknúť, že v iniciatívnej správe Európskeho parlamentu o záležitostiach súvisiacich s maloobchodom, prijatej v decembri 2013, sa podporili zásady a rámec Iniciatívy dodávateľského reťazca, no správa zároveň obsahovala výzvu pre Komisiu, aby preskúmala potrebu a realizovateľnosť nezávislého presadzovania predpisov s cieľom riešiť spomínaný faktor strachu malých aktérov v dodávateľskom reťazci[22].

5. Účinná stratégia boja proti nekalým obchodným praktikám 5.1. Komplexné prebratie Iniciatívy dodávateľského reťazca na trhu

Dobrovoľné kódexy správania sú dôležitým míľnikom pri vytváraní prostredia, v ktorom podniky vzájomne jednajú poctivým a udržateľným spôsobom. Môžu efektívnym spôsobom pomôcť pri vytváraní správnej mentality, rokovacích prístupov a mechanizmov riešenia sporov v organizáciách, čím sa obmedzia, resp. v ideálnom prípade úplne odstránia nekalé obchodné praktiky. Dobrovoľné kódexy môžu navyše umožniť postupy riešenia sporov medzi dvoma stranami vo vertikálnom vzťahu, čím sa často môže pomôcť predísť zdĺhavému a komplikovanému právnemu sporu. Iniciatíva dodávateľského reťazca preto predstavuje veľmi dôležitý krok pri riešení nekalých obchodných praktík. Zriadením vnútroštátnych platforiem v rámci Iniciatívy dodávateľského reťazca sa môžu ešte viac zvýrazniť jej pozitívne vplyvy.

Navrhovaný postup:

1.           Komisia nabáda všetky podniky a príslušné organizácie v potravinovom dodávateľskom reťazci, aby sa pripojili k dobrovoľnej iniciatíve na riešenie nekalých obchodných praktík, najmä k Iniciatíve dodávateľského reťazca, aby preukázali svoje odhodlanie, vybudovali dôveru v potravinový dodávateľský reťazec a dosiahli kritické množstvo a čo najširšie pokrytie, ktoré takéto programy potrebujú na to, aby boli účinné.

2.           Komisia vyzýva podniky v potravinovom dodávateľskom reťazci, aby medzi svojimi obchodnými partnermi aktívne propagovali Iniciatívu dodávateľského reťazca a aby ich informovali o ich právach a povinnostiach. Keď sa pripoja k Iniciatíve dodávateľského reťazca, mali by o tom automaticky informovať všetkých svojich obchodných partnerov a mali by svojich obchodných partnerov vyzvať, aby tak spravili i oni.

3.           Riadiaca skupina Iniciatívy dodávateľského reťazca by mala pokračovať vo svojom úsilí o zvýšenie informovanosti medzi MSP, zintenzívniť toto úsilie a nájsť efektívne spôsoby, ako primäť MSP, aby sa pripojili k tejto iniciatíve. Hlavnými príjemcami takýchto programov sú MSP, takže je nevyhnutné maximalizovať mieru ich zapojenia.

4.           Riadiaca skupina Iniciatívy dodávateľského reťazca by mala pokračovať vo svojom úsilí o iniciovanie a uľahčenie vytvorenia vnútroštátnych platforiem v každom členskom štáte EÚ.

5.           Komisia bude naďalej sprostredkúvať výmenu informácií a rozpravu medzi kľúčovými skupinami zainteresovaných strán a úzko komunikovať s riadiacou skupinou iniciatívy s cieľom maximalizovať jej dosah, najmä smerom k MSP, a naďalej bude pozorne monitorovať vývoj v oblasti iniciatívy a povzbudzovať Iniciatívu dodávateľského reťazca, aby pracovala na posilnení mechanizmu riešenia sporov a systému sankcií.       

5.2. Zásady správnych postupov

Tie členské štáty, ktoré už nekalé obchodné praktiky na vnútroštátnej úrovni riešia, si na ich riešenie zvolili rozličné metódy, a to aj vrátane rozličných vymedzení samotného pojmu „nekalé praktiky“. Tieto vnútroštátne definície siahajú od veľmi všeobecných opisov až po podrobné zoznamy zakázaných praktík. Na druhej strane niektoré členské štáty proti nekalým obchodným praktikám neprijali vôbec žiadne osobitné opatrenia. Ak sa nekalé obchodné praktiky majú účinne riešiť v celej EÚ, a najmä v cezhraničnom kontexte –, pomohlo by spoločné chápanie pravidiel ich riešenia.

Iniciatíva dodávateľského reťazca neobsahuje presné vymedzenie nekalých obchodných praktík, ale poskytuje zoznam zásad správnych postupov a príklady poctivých a nekalých praktík. Tieto zásady spoločne odsúhlasili všetky relevantné združenia zainteresovaných strán v EÚ vo vertikálnom potravinovom dodávateľskom reťazci v rámci fóra na vysokej úrovni.

Preto predstavujú užitočný základ na identifikáciu nekalých praktík, ktorých riešeniu by sa následne mohli venovať potenciálne iniciatívy na odstránenie týchto praktík. Identifikácia nekalých obchodných praktík následne umožňuje vymedziť zásady ich riešenia. Pripomíname, že pri uplatňovaní takýchto zásad hospodárske subjekty musia zároveň zabezpečiť, aby spĺňali všetky príslušné pravidlá, prípadne vrátane vnútroštátneho a/alebo európskeho právneho predpisu o hospodárskej súťaži.

Zásady vymedzené vo fóre na vysokej úrovni a schválené Iniciatívou dodávateľského reťazca sú takéto:

a)           Písomné dohody: Dohody by mali byť v písomnej forme okrem prípadu, ak to nie je možné alebo ak sú ústne dohody vzájomne prijateľné a vyhovujúce. Mali by byť jasné a transparentné a vzťahovať sa na čo možno najviac relevantných a predvídateľných prvkov vrátane práv a postupov ich ukončenia.

b)           Predvídateľnosť: Zmluvné podmienky sa nesmú meniť jednostranne okrem prípadu, keď bola táto možnosť, jej okolnosti a podmienky dohodnuté vopred. Dohody by mali v súvislosti s každou zmluvnou stranou stanoviť postup rokovania s druhou stranou o akýchkoľvek zmenách nevyhnutných na vykonávanie dohody alebo z dôvodu nepredvídateľných okolností tak, ako sa to stanovuje v dohode.

c)           Dodržiavanie súladu s predpismi: Dohody sa musia dodržiavať.

d)           Informácie: Ak sa vymieňajú informácie, musia sa prísne dodržiavať právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže a iné uplatniteľné právne predpisy a strany by mali primerane dbať na to, aby zabezpečili, že poskytnuté informácie budú správne a nebudú zavádzajúce.

e)           Dôverný charakter informácií: Dôvernosť informácií sa musí rešpektovať okrem prípadu, keď informácie už boli zverejnené alebo keď ich prijímajúca strana získala nezávisle v súlade so zákonom a v dobrej viere. Prijímajúca strana použije dôverné informácie len na účely, na ktoré boli poskytnuté.

f)            Zodpovednosť za riziko: Všetky zmluvné strany v rámci dodávateľského reťazca by mali niesť svoje vlastné príslušné podnikateľské riziká.

g)           Oprávnená požiadavka: Zmluvná strana nesmie používať hrozby s cieľom získať neoprávnenú výhodu alebo preniesť neoprávnené náklady.

Navrhovaný postup:

6.           Komisia nabáda členské štáty, aby preskúmali to, či je ich súčasný vnútroštátny regulačný rámec vhodný na riešenie nekalých obchodných praktík, pričom by mali zohľadniť najlepšie postupy v iných členských štátoch. Členské štáty by mali takisto zvážiť ďalšie možné účinky nekalých obchodných praktík, ako napr. zvýšené plytvanie potravinami. Na tento účel sa členské štáty vyzývajú, aby posúdili, či by ich rámce mali obsahovať buď zoznam praktík alebo všeobecné ustanovenie, ktoré by umožňovalo riešiť možné porušenia spomínaných zásad.

7.           Okrem toho by členské štáty mali podniky na svojom území podnecovať k tomu, aby sa pripojili k dobrovoľným kódexom správania, a to na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ.

8.           Komisia bude naďalej podporovať výmenu najlepších postupov medzi členským štátmi, napr. organizovaním seminárov s odborníkmi z vnútroštátnej administratívy.

5.3. Zabezpečenie účinného presadzovania predpisov na vnútroštátnej úrovni

Ak sa má zabezpečiť dôveryhodné odradenie od používania nekalých obchodných praktík, je potrebné náležité presadzovanie predpisov.

Ak je slabšia zo strán obchodného vzťahu hospodársky závislá od svojej silnejšej obchodnej protistrany, možno nebude chcieť žiadať o nápravu pri nekalej obchodnej praktike formou súdneho konania alebo dobrovoľného mechanizmu riešenia sporov. Môže dochádzať k situáciám hospodárskej závislosti. Napríklad zo štúdie, ktorú uskutočnila španielska komisia na ochranu hospodárskej súťaže[23], vyplýva, že v priemere takmer 40 % príjmov dodávateľov v potravinovom dodávateľskom reťazci vygenerovali v roku 2010 len traja maloobchodníci. V extrémnych prípadoch situácia hospodárskej závislosti znamená, že hospodárska životaschopnosť kupujúcej a predávajúcej strany závisí od jednotlivých obchodných vzťahov. V prípadoch, keď nekalé obchodné praktiky trpiaca strana neohlási v dôsledku strachu, že stratí zmluvný vzťah, možno rámce boja proti nekalým obchodným praktikám výrazne posilniť, ak sa slabšej strane poskytne možnosť obrátiť sa na nezávislý orgán alebo inštitúciu s právomocami v oblasti presadzovania predpisov a možnosť chrániť dôvernosť sťažovateľa.

Navrhovaný postup:

9.           Komisia vyzýva členské štáty, aby posúdili účinnosť a dôveryhodnosť svojich dostupných mechanizmov presadzovania predpisov v oblasti boja proti nekalým obchodným praktikám. Členské štáty sa vyzývajú, aby zvážili, či by mohli byť vhodné ďalšie procesné alebo organizačné opatrenia, pričom by mohli čerpať zo skúseností iných členských štátov v oblasti osvedčených postupov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať schopnosti ochrániť dôvernosť jednotlivých spoločností predkladajúcich sťažnosti a možnosti uskutočňovať prešetrovania.

10.         Vnútroštátne mechanizmy presadzovania predpisov, medzi ktoré by mohli patriť aj vyhradené orgány, by mali byť schopné účinne spolupracovať na úrovni EÚ, aby dokázali riešiť nekalé obchodné praktiky uplatňované cezhranične a aby sa predišlo prípadnej regulačnej arbitráži.

11.         Komisia bude naďalej podporovať koordináciu medzi členskými štátmi tým, že bude sprostredkúvať výmenu informácií medzi vnútroštátnymi mechanizmami presadzovania predpisov.

12.         Členské štáty by pri vypracúvaní a uplatňovaní opatrení v oblasti presadzovania predpisov mali konať proporcionálne a mať na pamäti prípadné vplyvy na prosperitu zainteresovaných strán a spotrebiteľov. Mali by najmä uplatňovať rovnaké kritériá a postupy presadzovania predpisov na domáce i zahraničné trhové subjekty.

5.4. Potenciálne prínosy odstránenia nekalých obchodných praktík a súvisiace náklady

Potenciálne prínosy odstránenia alebo aspoň zníženia počtu nekalých obchodných praktík môžu byť výrazné. Ak by sme chceli tieto prínosy a náklady identifikovať, zdá sa, že k účinkom môže dôjsť na rôznych úrovniach. V individuálnych bilaterálnych vzťahoch sú potenciálne prínosy riešenia nekalých obchodných praktík dosť zjavné.

Nekalé obchodné praktiky majú často priamy negatívny finančný vplyv na spoločnosti, ktoré ich musia znášať. Nepredvídateľné správanie obchodných strán, ktoré zneužívajú svoju nadradenú vyjednávaciu pozíciu, by navyše mohlo viesť k stratám hospodárskej efektivity, napr. vo forme nižších investícií alebo k nadmernej/nedostatočnej produkcii v dôsledku nepredvídateľnosti a zvýšených transakčných nákladov súvisiacich s rizikom jednostranných a neočakávaných zmien obchodných podmienok. Ak sa v obchodných vzťahoch v potravinovom dodávateľskom reťazci podarí dosiahnuť vyššia udržateľnosť, mohli by sa tým dosiahnuť výrazné prínosy. Tieto prínosy by možno mohli znamenať viac než len priame prínosy a finančné výhody pre spoločnosti, ktoré pred tým museli znášať nekalé obchodné praktiky – t. j. vo väčšine prípadov MSP. Mechanizmami, ktoré sú navrhnuté v tomto oznámení, by sa zároveň mohli zmierniť vplyvy nekalých obchodných praktík na slabšie strany v tretích krajinách vrátane rozvojových krajín.

Pokiaľ ide o trh ako celok, posudzovanie účinkov nekalých obchodných praktík a všeobecných prínosov vyplývajúcich z ich možného zníženia či odstránenia je však o dosť zložitejšie. Pokiaľ ide o potenciálny vplyv na spotrebiteľov, neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali negatívny vplyv na spotrebiteľské ceny[24] v tých členských štátoch, kde sú nekalé obchodné praktiky regulované a kde verejné orgány prijímajú opatrenia proti zneužívaniu dominantného postavenia medzi podnikmi. Ak by nekalé obchodné praktiky mali mať negatívny účinok na sortiment, dostupnosť a kvalitu výrobkov, dá sa očakávať, že zníženie alebo odstránenie týchto praktík bude pre spotrebiteľov prínosom.

Pokiaľ ide o vplyv na náklady, podnikom, ktoré sa už pripojili alebo sa plánujú pripojiť k Iniciatíve dodávateľského reťazca alebo k obdobným vnútroštátnym rámcom, by nevznikli žiadne dodatočné náklady. Navrhovaný prístup by neznamenal žiadne náklady pre tie členské štáty, ktorých súčasný rámec spĺňa kritériá opísané vyššie v texte. V tých členských štátoch, ktoré by sa rozhodli upraviť svoj rámec v súlade s týmito kritériami, by náklady na presadzovanie predpisov záviseli od toho, či by sa na tieto účely používal existujúci mechanizmus alebo či by sa zaviedli nové procesné alebo organizačné mechanizmy.

6. Závery

Praktiky medzi účastníkmi trhu v potravinovom dodávateľskom reťazci sú vo väčšine prípadov poctivé a udržateľné na obidvoch stranách vzťahu. Napriek tomu sa však zainteresované strany v celom dodávateľskom reťazci zhodli na tom, že nekalé obchodné praktiky skutočne existujú, a najmä v prípade MSP platí, že k nim dochádza pomerne často a majú negatívne účinky na ich finančnú životaschopnosť a schopnosť podnikať. Z konzultácie na základe zelenej knihy, sprievodných štúdií a niektorých nedávnych vnútroštátnych iniciatív vyplýva, že pri riešení nekalých obchodných praktík by mohol byť vhodný „zmiešaný prístup“, t. j. dobrovoľné programy doplnené o dôveryhodné a účinné presadzovanie predpisov založené na porovnateľných zásadách. Ak by existoval dôveryhodný odrádzajúci faktor, dobrovoľné iniciatívy, ako napr. Iniciatíva dodávateľského reťazca, by mohli predstavovať primárny spôsob riešenia konfliktov medzi obchodnými stranami, zatiaľ čo k presadzovaniu predpisov verejnými orgánmi alebo k súdnemu konaniu by sa pristupovalo iba vtedy, keby nebola možná efektívnejšia a rýchlejšia alternatíva, ktorou je bilaterálne riešenie. Postupom navrhovaným v tomto oznámení by sa tak nielen doplnila, ale aj posilnila Iniciatíva dodávateľského reťazca, a to tým, že by sa zatraktívnila pre tie zainteresované strany, ktoré dosiaľ váhali pripojiť sa k nej z dôvodu obáv o neexistenciu účinného presadzovania predpisov.

V snahe riešiť problematiku okolo nekalých obchodných praktík sa v tomto oznámení navrhuje kombinácia dobrovoľných a regulačných rámcov, pričom by sa identifikovali nekalé obchodné praktiky a zásady na ich riešenie a zohľadnili rozličné vnútroštátne okolnosti a prístupy. Zatiaľ čo niektoré členské štáty prijali osobitné právne predpisy, iné sa spoliehajú na všeobecné právne zásady a/alebo na samoregulačné iniciatívy. Pri zvažovaní toho, či sú potrebné ďalšie opatrenia, v súlade s týmto oznámením a berúc do úvahy najlepšie postupy by členské štáty mali konať proporcionálne a zohľadniť prípadný vplyv na zainteresované strany a prosperitu spotrebiteľov. Na úrovni Komisie navrhované opatrenia nemajú žiadny vplyv na rozpočet nad rámec toho, s čím sa na nasledujúce roky v oficiálnych programoch už počíta.

Komisia bude monitorovať a posudzovať pokrok dosiahnutý pri vyhodnocovaní i) skutočného vplyvu Iniciatívy dodávateľského reťazca a jej vnútroštátnych platforiem[25] a ii) mechanizmov presadzovania predpisov zriadených v členských štátoch s cieľom zvýšiť dôveru všetkých strán v náležité fungovanie udržateľného potravinového dodávateľského reťazca.

Komisia predloží správu Rade a Európskemu parlamentu koncom roka 2015. V nadväznosti na túto správu Komisia rozhodne o tom, či by sa s cieľom riešiť spomínanú problematiku mali na úrovni EÚ prijať ďalšie opatrenia.

[1]               Výdavky na potraviny predstavujú približne 14 % rozpočtu priemernej domácnosti v EÚ (Eurostat, údaje o rodinných účtoch – HBS).

[2]               Správa fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, december 2012.

[3]               Pozri oznámenie Komisie KOM(2009) 591: Lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca v Európe http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication16061_en.pdf.

[4]               Prieskum o nekalých obchodných praktikách v Európe, marec 2011, organizovaný agentúrou Dedicated v mene CIAA (Európske združenie potravinového/nápojového priemyslu) a AIM (Európske združenie značkového priemyslu).

[5]               Správa o vzťahoch medzi výrobcami a maloobchodníkmi v odvetví potravín, Comisión Nacional de la Competencia, október 2011.

[6]               Indagine conoscitiva sul settore della GDO – IC43, august 2013.

[7]               Pozri aj oznámenie Komisie KOM(2011) 78 v konečnom znení: Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu, v ktorom sa uvádza, že „MSP ... často narážajú na nekalé zmluvné podmienky a praktiky, ktoré im ukladajú rôzni aktéri dodávateľského reťazca“.

[8]               V rámci nového programu rozvoja vidieka existujú podporné opatrenia na zriadenie a rozvoj organizácií výrobcov, čo môže výrobcom pomôcť v kontakte s väčšími nákupcami.

[9]               Nová spoločná organizácia trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry [nariadenie (EÚ) č. 1379/2013] poskytuje podporu organizáciám výrobcov s cieľom zlepšiť umiestňovanie ich výrobkov na trh, ako aj ich pozíciu na trhu prostredníctvom výrobných a marketingových plánov.

[10]             Rozhodnutie Komisie z 30. júla 2010, ktorým sa zriaďuje fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca (2010/C 210/03).

[11]             Belgicko, Nemecko, Holandsko a Fínsko.

[12]             Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2012 o nerovnováhach v potravinovom dodávateľskom reťazci.

[13]             Zelená kniha o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v Európe v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského reťazca, COM(2013) 37, 31.1.2013.

[14]             Vplyv nekalých obchodných praktík v európskom odvetví poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, apríl 2013, prieskum organizovaný agentúrou Dedicated v mene COPA COGECA (Európske združenie poľnohospodárov a poľnohospodárskych družstiev).

[15]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame.

[16]             Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

[17]             Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením z 28. novembra 2013, COM(2013) 813 final.

[18]             Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom európskom kúpnom práve z 11. októbra 2011, KOM(2011) 635 v konečnom znení.

[19]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

[20]             http://www.supplychaininitiative.eu

[21]             Tamtiež.

[22]             Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán.

[23]             Správa o vzťahoch medzi výrobcami a maloobchodníkmi v odvetví potravín, Comisión Nacional de la Competencia, október 2011.

[24]             Pokiaľ ide o všeobecný vývoj cien, jedným z užitočných nástrojov je nástroj na monitorovanie cien potravín v Európe: http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/food/competitiveness/prices_monitoring_en.htm.

[25]             V tejto súvislosti Komisia zváži, či nepredĺžiť mandát fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, aby dokončil vykonávanie opatrení vytýčených v tomto oznámení prostredníctvom transparentného dialógu so súkromnými zainteresovanými stranami a vnútroštátnymi orgánmi.