OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Lepšia informovanosť o stave prostredníctvom lepšej spolupráce medzi orgánmi námorného dozoru: ďalšie opatrenia v rámci spoločného prostredia na výmenu informácií pre námornú oblasť EÚ

1. Úvod

Zlepšenie výmeny informácií medzi orgánmi námorného dozoru je jedným z hlavných strategických cieľov Únie v rámci integrovanej námornej politiky a dôležitým základným prvkom stratégie námornej bezpečnosti[1]. Dôležitou súčasťou programu modrý rast na tvorbu rastu a pracovných miest je bezpečnosť našich morí a oceánov.

Vytvorenie spoločného prostredia na výmenu informácií pre námornú oblasť EÚ (Maritime CISE) predstavuje stálu spoluprácu, ktorá už bola predmetom dvoch oznámení Komisie v rokoch 2009 a 2010[2]. Dosiahli sa pozitívne výsledky, ako napríklad lepšia spolupráca medzi agentúrami EÚ, iniciatívy niekoľkých námorných odvetví na úrovni EÚ, ako aj rôzne iniciatívy na vnútroštátnej úrovni. Spoločné prostredie na výmenu informácií pre námornú oblasť podporujú zainteresované strany v členských štátoch, Rada a Európsky parlament[3].

Orgány členských štátov vykonávajú veľa rozličných úloh v oblasti dozoru, z ktorých mnohé slúžia na plnenie existujúcich záväzkov stanovených v právnych predpisoch EÚ, zaistenie bezpečnosti a ochranu našich morí a oceánov. Na takéto úlohy sú potrebné osobitné právomoci a prostriedky v rozličných oblastiach: obrana, clo, kontrola hraníc, presadzovanie právnych predpisov, kontrola rybárstva, ochrana/opatrenia proti znečisťovaniu morského prostredia a námorná bezpečnosť a ochrana.

Riziká a hrozby v námornej oblasti sa neriadia vnútroštátnymi alebo správnymi hranicami a môžu sa šíriť otvoreným morským priestorom. Keďže tieto orgány čelia čoraz väčším námorným rizikám a majú obmedzené prevádzkové a finančné zdroje, môže optimalizovaná výmena informácií zvýšiť účinnosť a nákladovú efektívnosť. Všetky subjekty zúčastnené na činnostiach dozoru sa usilujú o včasný prístup k príslušným a najpresnejším informáciám, aby mohli vykonávať svoju činnosť a plynule vymieňať informácie v rámci svojich systémov, koordinačných centier, ako aj prostriedkov využívaných na vykonávanie hliadok a dozoru (lode, lietadlá a satelity atď.).

Cieľom tohto oznámenia je zhodnotiť súčasnú situáciu a na základe doposiaľ dosiahnutých výsledkov určiť oblasti ďalšej činnosti.

2. Čo je spoločné prostredie na výmenu informácií pre námornú oblasť a aký je jeho prínos?

Spoločné prostredie na výmenu informácií pre námornú oblasť predstavuje postup dobrovoľnej spolupráce v Európskej únii s cieľom ďalej zlepšovať a presadzovať výmenu príslušných informácií medzi orgánmi zapojenými do námorného dozoru. Existujúce systémy a platformy na výmenu a zdieľanie informácií sa prostredníctvom tohto spoločného prostredia nenahrádzajú ani nezdvojujú, ale naopak predstavujú základ na jeho budovanie. Jeho hlavným cieľom je zvýšiť účinnosť, kvalitu, schopnosť reagovať a koordináciu činností dozoru v európskej námornej oblasti a podporovať inovácie v záujme prosperity a bezpečnosti EÚ a jej občanov.

Spoločný priestor na výmenu informácií v námornej oblasti nebude mať vplyv ani na administratívne štruktúry členských štátov, ani na existujúce právne predpisy EÚ v tejto oblasti, ani na vykonávanie súčasných iniciatív na úrovni EÚ, najmä nie tých iniciatív, ktoré sú založené na zákonných požiadavkách Únie. Vzhľadom na to, že administratívne štruktúry v členských štátoch sú odlišné, administratívne úsilie o vykonanie tejto iniciatívy na vnútroštátnej úrovni bude závisieť od situácie v jednotlivých členských štátoch.

Cieľom je zabezpečiť, aby sa informácie o námornom dozore, ktoré zozbiera jeden námorný orgán a ktoré sa považujú za nevyhnutné na prevádzkovú činnosť ostatných, mohli vymieňať a používať na viacero účelov namiesto toho, aby sa zbierali a vytvárali niekoľkokrát alebo zbierali a uchovávali na jeden účel. V prípade informácií o námornom dozore môže ísť buď o nespracované údaje v osobitnom formáte, alebo o informácie odvodené z údajov, ktoré sa spracovali a nadobudli určitý význam. Informácie môžu byť buď základné, alebo rozšírené. Údaje pre informácie o námornom dozore zahŕňajú napr. polohu a trasu, údaje o náklade, údaje zo snímačov, tabuľky a mapy, meteorologické údaje o oceánoch atď. Nástroje EÚ na ochranu údajov[4] sa uplatnia[5] v prípadoch, keď sa prostredníctvom týchto údajov identifikuje alebo sa môže identifikovať osoba. Keď sa zabezpečí použitie údajov na viacero účelov a interoperabilita súčasných systémov námorného dozoru[6], zber údajov si bude vyžadovať menej času a zdrojov a v najlepšom prípade budú mať orgány vždy k dispozícii najdostupnejšie informácie o situácii na mori.

Nedostatočná spolupráca orgánov môže nepriamo viesť k zdvojenej práci pri zber údajov. To môže mať vplyv aj na získanie, zachovanie a rozmiestnenie prostriedkov na vykonávanie dozoru, ako sú radary, komunikačné systémy, lode, helikoptéry, lietadlá a satelity. Prostredníctvom lepšej výmeny informácií by sa mohlo zamedziť duplicitnému nadobúdaniu týchto zdrojov, opakovanej kontrole rovnakej námornej oblasti alebo niekoľkonásobnému zberu rovnakých informácií a vykonaniu prekrývajúcich sa misií na mori.

Umožnenie lepšej výmeny informácií je nevyhnutným predpokladom plynulej praktickej námornej spolupráce vnútroštátnych orgánov zapojených do námorného dozoru.

Doposiaľ dosiahnutými výsledkami sa preukázalo, že spoločné prostredie na výmenu informácií pre námornú oblasť bude mať veľa jednoznačných výhod. Lepšia výmena informácií predstavuje dôležitú podmienku, najmä pokiaľ ide o:

· zlepšenie znalostí a zvýšenie informovanosti o stave námorných záležitostí. Prostredníctvom oboch možno zlepšiť prevenciu, pripravenosť a reakciu na udalosti v oblasti námornej bezpečnosti súvisiace s cezhraničnou a organizovanou trestnou činnosťou (napr. obchodovanie s ľuďmi, nezákonný rybolov, ozbrojená lúpež, terorizmus), námornou ochranou a nezákonným vypúšťaním alebo havarijným znečistením mora . Z posúdení, na ktorých sa podieľali odborníci z členských štátov[7], jednoznačne vyplýva, že orgány riadia činnosti námorného dozoru účinnejšie, ak v rámci plánovania a vykonávania operačných činností majú k dispozícii všetky príslušné informácie. Prípadným výsledkom môže byť zníženie takých hrozieb a rizík priemerne o 30 %.  Ako vhodný príklad možno uviesť výmenu informácií medzi civilnými a vojenskými orgánmi o vplyve migrantov do schengenského priestoru cez Stredozemné more;  alebo možnosť v prípade núdze „jedným“ klikom prepojiť spoločné nástroje riadenia bežného dozoru a núdzových situácií v morských oblastiach,

· výrazné zníženie úsilia o zber údajov. Zainteresované strany uviedli, že existuje veľký dopyt po ďalšej výmene údajov, najmä medzi civilnými a vojenskými orgánmi, a že niektoré orgány súčasne zbierali vyše 40 % údajov zozbieraných v EÚ (napríklad údaje o nespolupracujúcich lodiach a údaje slúžiace na identifikáciu lodí).

· Zníženie administratívnych a prevádzkových nákladov na činnosti námorného dozoru. Z výpočtov, ktoré vykonali odborníci z členských štátov, vyplýva, že celková potenciálna úspora nákladov na lepšiu výmenu informácií by pre európske hospodárstvo predstavovala približne 400 miliónov EUR ročne a priama úspora pre verejné orgány aspoň 40 miliónov EUR ročne. Príslušné investičné náklady v prvom desaťročí by predstavovali približne 10 miliónov EUR ročne.

3. Pokrok smerom k lepšiemu námornému dozoru – doterajší vývoj

Už nejaký čas sa vykonávajú iniciatívy na zlepšenie výmeny informácií v námornej oblasti. Od roku 2002 sa prijali dôležité opatrenia na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, najmä v civilnej oblasti. Na úrovni EÚ sa dosiahol pokrok prostredníctvom viacerých legislatívnych nástrojov, ktorými sa zaviedli systémy využívané v rozličných oblastiach politiky a v niektorých prípadoch presahujúce jedno odvetvie.

Systém Únie na výmenu informácií v námornej oblasti, SafeSeaNet, prostredníctvom ktorého sa poskytujú integrované námorné služby[8], okrem iného pre monitorovanie dopravy (informovanosť o stave), a zabezpečuje sa vykonávanie právnych predpisov EÚ, pričom hostiteľskou agentúrou je Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) a riadi ho Generálne riaditeľstvo Komisie pre mobilitu a dopravu (MOVE) spolu s členskými štítmi EÚ/EHP v skupine na vysokej úrovni[9];  Spoločný pohotovostný komunikačný a informačný systém (CECIS), prostredníctvom ktorého sa uľahčuje komunikácia pri námorných nehodách a katastrofách a ktorý riadi Generálne riaditeľstvo Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO); Systém monitorovania plavidiel, ktorý riadia členské štáty; prostriedky elektronickej komunikácie (Data Exchange Highway, DEH) a Fisheries Language for Universal eXchange (FLUX), ktoré riadi Generálne riaditeľstvo Komisie pre námorné záležitosti (MARE) a ktoré podporujú spoločnú rybársku politiku;  Sieť námorného dozoru (MARSUR), ktorú riadi Európska obranná agentúra (EDA) a ktorá podporuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku;  Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR), prostredníctvom ktorého sa zvyšuje informovanosť o stave a schopnosť členských štátov a agentúry FRONTEX reagovať na vonkajších hraniciach, ako aj Sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), systém agentúry EUROPOL na výmenu informácií, a platforma Spoločného výskumného centra Blue Hub, ktoré podporujú európsky výskum a vývoj v oblasti námorného dozoru a informovanosti o stave a v rámci ktorých sa experimentuje s novými, predtým nevyužitými zdrojmi údajov.

Veľký význam na úrovni EÚ má smernica o ohlasovacích formalitách[10], na základe ktorej sa vytvárajú vnútroštátne kontaktné miesta. V prípade, že tieto kontaktné miesta budú v júni 2015 plne prevádzkyschopné, budú predstavovať centrálne vnútroštátne platformy na výmenu informácií na účely podávania správ a výmenu informácií súvisiacich s loďami medzi všetkými príslušnými orgánmi a budú spojené so systémom Únie na výmenu informácií v námornej oblasti a inými systémami, a tak sa pre všetky orgány, najmä civilné, zabezpečia príslušné medziodvetvové a medzinárodné informácie v námornej oblasti. Ďalšie iniciatívy na zlepšenie výmeny informácií sú okrem iného nastávajúca stratégia pre riadenie colných rizík a bezpečnosť dodávateľského reťazca v súvislosti s Colným kódexom Únie[11], ustanovenia uvedené v novom nariadení o spoločnej rybárskej politike[12] a európska námorná monitorovacia a dátová sieť (EMODNET)[13]. 

Zo skúseností vyplýva, že v súvislosti s ďalšou spoluprácou existuje pridaná hodnota. Jedným z príkladov je operačné použitie integrovaných námorných služieb (lepší obraz informovanosti o námornej oblasti), ktoré poskytuje agentúra EMSA agentúram FRONTEX a EFCA. Tieto príklady by mohli slúžiť na inšpiráciu, ako by sa mohla ďalej realizovať spolupráca na vnútroštátnej úrovni.

Niektoré členské štáty už na vnútroštátnej úrovni zaviedli mechanizmy, ako napríklad vnútroštátne koordinačné centrá, ktoré zahŕňajú všetky príslušné orgány (civilné a vojenské), s cieľom zlepšiť koordináciu. Tieto centrá by mohli slúžiť ako inšpirácia pre ostatných.

Od uverejnenia oznámenia o spoločnom prostredí na výmenu informácií v roku 2010 sa dosiahol pokrok vo vykonávaní plánu na vytvorenie spoločného prostredia na výmenu informácií. Členské štáty úzko spolupracovali v rámci projektov BlueMassMed, MARSUNO a Spolupráca[14].

Členské štáty[15] zapojené do projektu BlueMassMed vytvorili koncepciu vnútroštátnych „IT uzlov“, ktoré sa môžu v budúcnosti využívať ako informačné strediská.

Členské štáty[16] zapojené do projektu MARSUNO dosiahli pokrok najmä v rámci preskúmania právnej situácie a predložili návrhy na možnú štruktúru riadenia.

Členské štáty[17] zapojené do projektu Cooperation vypočítali prípadnú hospodársku pridanú hodnotu spoločného priestoru na výmenu informácií v námornej oblasti v skutočných scenároch námorného dozoru. Takisto vykonali štúdiu o právach orgánov na prístup k výmene informácií a vytvorili koncepciu pružného „spoločného počítačového jazyka“ (spoločný model údajov), ktorý možno v prípade potreby použiť na zabezpečenie interoperability informačných systémov dozoru.

Prostredníctvom týchto iniciatív sa potvrdila a zdokonalila operačná potreba medziodvetvovej výmeny informácií a pravidelne sa o nich diskutuje v expertnej skupine členských štátov pre námorný dozor a odbornej poradnej skupine (TAG) pre spoločný priestor na výmenu informácií, zloženej zo zástupcov rozličných námorných verejných orgánov a agentúr EÚ, s cieľom zabezpečiť jeho súdržný rozvoj.

4. Ďalšie opatrenia na vytvorenie spoločného priestoru na výmenu informácií pre námornú oblasť

Doposiaľ dosiahnutý pokrok predstavuje základ pre ďalšiu prácu, najmä s cieľom zamerať sa na zostávajúce výzvy, pričom z neho vyplýva, že vízia spoločného priestoru na výmenu informácií pre námornú oblasť sa realizuje na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Jednou z najdôležitejších potrieb je zlepšiť výmenu informácií medzi vojenskými a civilnými orgánmi. Dôležité bude začlenenie obranného spoločenstva a určenie informácií, ktoré by si civilné a vojenské orgány v spoločnom priestore na výmenu informácií pre námornú oblasť mohli vymieňať, keďže vojenské orgány sú jedným z hlavných držiteľov údajov o námornom dozore.

Prostredníctvom uvedených projektov MARSUNO, BlueMassMed a Cooperation sa určili prioritné oblasti pre ďalšiu cezhraničnú a medziodvetvovú spoluprácu. Tieto oblasti okrem iného zahŕňajú:

– výmenu informácií o polohách hliadkových plavidiel a lietadiel v reálnom čase a funkčných špecifikácií s cieľom zabezpečiť čo najrýchlejšiu reakciu na hromadné záchranné operácie a/alebo iné udalosti na mori,

– nástroje spolupráce v oblasti cezhraničného krízového riadenia,

– konsolidáciu údajov a výmenu informácií o podozrivých plavidlách plaviacich sa vo vodách EÚ a

– vnútroštátne registre rekreačných lodí: počítačové spracovanie žiadostí o informácie medzi členskými štátmi.

V záujme zamedzenia zdvojeniu úsilia bude veľmi dôležité, aby sa ako základ naďalej využívali existujúce nástroje a výsledky.

Cieľom ďalších opatrení je uľahčiť výmenu informácií, a preto by sa v rámci nich nemali vytvárať nové povinnosti týkajúce sa zberu údajov ani by sa nemalo stanovovať, ktoré informácie sa budú vymieňať. O tom bude rozhodovať vlastník údajov.

Komisia plánuje prijať tieto ďalšie opatrenia:

· Komisia plánuje začať v roku 2014 projekt v rámci siedmeho rámcového programu EÚ v oblasti výskumu (RP7) s cieľom testovať spoločný priestor na výmenu informácií pre námornú oblasť vo veľkom rozsahu, najmä medzi civilnými a vojenskými orgánmi. Okrem toho Komisia podporí zavedenie inovácií financovaných z rámcových programov Európskej únie pre výskum a inovácie.

· Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vytvorí do konca roka 2016 nezáväznú príručku pre spoločný priestor na výmenu informácií pre námornú oblasť s odporúčaniami najlepších postupov a užitočnými informáciami týkajúcimi sa uplatňovania tohto spoločného priestoru. Cieľom odporúčaní je okrem iného podporovať medzi vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do námorného dozoru kultúru výmeny informácií v záujme informovanosti v rámci jednotlivých odvetví a medzi nimi.  Prostredníctvom tejto príručky sa poskytne takisto usmernenie o odporúčanom zaobchádzaní s citlivými osobnými alebo obchodnými údajmi zo strany príslušných orgánov. V príručke by sa mali zohľadniť výsledky rôznych prípravných činností, ako sú projekt RP7, projekt Cooperation a pilotné projekty ako Marsuno, BlueMassMed a projekt financovaný v rámci programu integrovanej námornej politiky (INP) „Vývoj SafeSeaNet na podporu CISE a iných komunít“.

· Komisia bude podporovať opatrenia na vytvorenie, zachovanie a šírenie noriem, prostredníctvom ktorých sa umožní interoperabilita systémov námorného dozoru. Na základe týchto noriem bude možná výmena informácií pre námornú oblasť medzi orgánmi dozoru a vytvorenie výpočtových riešení, ktoré predstavuje hlavnú výzvu pre spoluprácu medzi členskými štátmi, rozvoj priemyslu a konkurencieschopnosť. Zahŕňali by vykonávanie spoločného modelu údajov[18], založeného na už zavedených technologických riešeniach stanovených v právnych predpisoch EÚ a nimi vyžadovanými, ktorý by sa používal ako nástroj na prenos medzi informačnými systémami námorného dozoru, najmä medzi civilnými a vojenskými systémami. Do konca roka 2017 sa vymedzí technická referenčná štruktúra pre verejné služby v súlade s európskou referenčnou štruktúrou interoperability, ktorá sa vytvorí prostredníctvom programu riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy (program ISA) v rámci Digitálnej agendy pre Európu. Takisto budú potrebné špecifikácie s cieľom podporiť možnú spoluprácu prostredníctvom existujúcich IT systémov[19] .

· Súčasne treba nabádať členské štáty, aby v prípade potreby pokračovali v modernizácii svojich IT zariadení v oblasti námorného dozoru a ďalej zlepšovali výmenu informácií medzi orgánmi zapojenými do námorného dozoru. Na podporu malých zlepšení sú na úrovni EÚ k dispozícii isté finančné prostriedky.

· Členské štáty by mali takisto čo najskôr zapojiť príslušné vnútroštátne orgány na ochranu údajov s cieľom zabezpečiť, aby operačné prostriedky a ciele boli v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami na ochranu údajov. Predchádzajúce posúdenia vplyvu by mohlo predstavovať jeden zo spôsobov podpory vnútroštátnych iniciatív s cieľom zabezpečiť, aby sa zaviedli najúčinnejšie a najefektívnejšie opatrenia.

· Komisia bude pokračovať v preskúmaní existujúcich odvetvových právnych predpisov na úrovni EÚ s cieľom odstrániť prípadné zostávajúce právne prekážky medziodvetvovej výmeny informácií a súčasne zabezpečiť súlad s príslušnými požiadavkami na ochranu údajov. Aj keď sa Komisia domnieva, že väčšina týchto prekážok sa už odstránila, ešte stále môžu existovať na vnútroštátnej úrovni. Môžu pretrvávať z dôvodu organizačných štruktúr orgánov členských štátov[20].

· Treba sa ďalej zaoberať správnymi štruktúrami, ktoré sú potrebné na riadenie spoločného priestoru na výmenu informácií pre námornú oblasť, najmä pokiaľ ide o potrebu uzatvoriť dohody o úrovni poskytovaných služieb medzi vnútroštátnymi orgánmi.

Komisia začne do roku 2018 postup preskúmania s cieľom posúdiť vykonávanie spoločného priestoru na výmenu informácií pre námornú oblasť a potrebu ďalších opatrení.

Komisia zdôrazňuje, že úlohou členských štátov je zabezpečiť účinný dozor nad vodami v ich zvrchovanosti a jurisdikcii, a v prípade potreby na šírom mori. Zabezpečenie operačnej výmeny služieb poskytovania informácií o námornom dozore medzi týmito orgánmi je úlohou členských štátov, v niektorých prípadoch môžu agentúry EÚ uľahčiť a podporiť tento proces. Vzhľadom na to treba v súlade so zásadou subsidiarity vo veľkom rozsahu decentralizovať operačné aspekty takejto výmeny informácií na vnútroštátne orgány.

Súčasne sú takisto nevyhnutné opatrenia na úrovni EÚ, keďže výmena informácií obsahuje tiež nadnárodný prvok, ktorý si spravidla vyžaduje spoluprácu na regionálnej alebo námornej úrovni. Okrem toho na úrovni EÚ sú už upravené pravidlá a podmienky výmeny niektorých informácií.  Úlohou Komisie, okrem jej úlohy zabezpečiť vykonávanie a funkčnosť už zavedených právnych predpisov Únie, by preto malo byť, aby naďalej pôsobila ako subjekt, ktorý umožňuje a koordinuje postup v rámci spoločného priestoru na výmenu informácií pre námornú oblasť, s cieľom ďalej zlepšovať a podporovať výmenu príslušných informácií najmä medzi civilnými a vojenskými orgánmi a zabezpečiť interoperabilitu systémov námorného dozoru na úrovni EÚ na základe existujúcich systémov a riešení bez vytvorenia nového systému.

5. Záver

Spoločný priestor na výmenu informácií pre námornú oblasť predstavuje dôležitý základný prvok plánovanej stratégie EÚ pre námornú bezpečnosť a spĺňa svoje zásady a ciele ako medziodvetvová, súdržná a nákladovo efektívna iniciatíva. Je dôležité podporovať činnosti námorného dozoru v námornej oblasti EÚ. Bude pokračovať úsilie o dodržiavanie základných zásad zamedzenia zdvojeniu a používanie účinných a nákladovo efektívnych riešení, ktoré bude založené na činnostiach uvedených v tomto oznámení a na dôležitých skúsenostiach všetkých orgánov a funkcií v členských štátoch a príslušných agentúrach. Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné zaviesť medziodvetvovú legislatívnu iniciatívu.

Vykonávanie spoločného priestoru na výmenu informácií pre námornú oblasť si bude naďalej vyžadovať úsilie na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

Bude potrebné prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby sa mohla vykonávať výmena informácií medzi príslušnými orgánmi, najmä medzi civilnými a vojenskými. Komisia preto nabáda členské štáty, aby sa od seba navzájom učili a inšpirovali sa skúsenosťami získanými v rámci zavádzania vnútroštátnych mechanizmov spolupráce, ktoré sú už zavedené v niektorých krajinách, a aby na vnútroštátnej úrovni zaviedli spoločný priestor na výmenu informácií pre námornú oblasť v súlade s prístupom vytvoreným na úrovni EÚ v rámci spoločného prostredia na výmenu informácií pre námornú oblasť a aby pritom úplne využili existujúce mechanizmy výmeny informácií.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby poskytli politické usmernenia a potvrdili svoju pripravenosť podporiť návrhy uvedené v tomto oznámení.

[1]              Spoločné oznámenie Komisie a ESVČ zo 6. marca 2014, JOIN(2014) 9 final.

[2]              KOM(2009) 538 v konečnom znení a KOM(2010) 584 v konečnom znení.

[3]              Pozri napríklad tzv. vyhlásenie z Limassolu, ktoré v roku 2013 prijali európski ministri a schválila Rada ministrov, a závery Rady o námornom dozore v období rokov 2009 – 2013, na ktoré sa odkazuje aj v posúdení vplyvu.

[4]              Smernica (ES) č. 46/1995, rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/JHA a nariadenie (ES) č. 45/2001.

[5]              K informáciám v oblasti námorného dozoru, na ktoré sa vzťahujú pravidlá ochrany údajov, patria napríklad informácie o kapitánovi a ostatných členoch posádky plavidla. V takých prípadoch sa údaje môžu vymieňať len na veľmi konkrétne účely a v súlade so zásadou minimalizácie údajov by sa mali obmedzovať na situácie, keď bola zistená operatívna potreba.

[6]              Interoperabilita znamená, že informácie sa môžu automaticky poslať zo systému jedného orgánu námorného dozoru do systému druhého orgánu námorného dozoru.

[7]              Správy o prípravných činnostiach a projektoch uvedených v oddiele 3.

[8]              SafeSeaNet, CleanseaNet, dátové stredisko EÚ LRIT a THETIS.

[9]              Rozhodnutie Komisie 2009/584/ES.

[10]             Smernica 2010/65/EÚ.

[11]             Nariadenie (EÚ) č. 952/2013.

[12]             Nariadenie (EÚ) č. 1380/2013.

[13]             www.emodnet.eu

[14]             www.bluemassmed.net, www.marsuno.eu, http://www.coopp.eu/

[15]             Francúzsko, Grécko, Taliansko, Malta, Portugalsko a Španielsko.

[16]             Švédsko, Belgicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Nórsko a Poľsko, pričom Rusko bolo ako pozorovateľ.

[17]             Fínsko, Bulharsko, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko, Švédsko a Španielsko.

[18]             T. j. zoznam pojmov, významov, určovanie názvov, formáty údajov a vzťahy medzi údajmi.

[19]             Okamžité zasielanie správ (instant messaging), videoprenosy, video- a audiokonferencie.

[20]             Častá prekážka, ktorá sa zistila v prípravných činnostiach, je, že mandát úradníkov námorného dozoru v členských štátoch je obmedzený na funkciu v jednom odvetví, čo bráni ich spolupráci a výmene informácií s inými orgánmi. Komisia bude preto podporovať odstránenie týchto právnych obmedzení na vnútroštátnej úrovni.