1.           Úvod

Európska rada v marci 2014 opätovne zdôraznila význam duševného vlastníctva ako kľúčovej hnacej sily pre rast a inovácie a zdôraznila potrebu boja proti falšovaniu s cieľom zvýšiť priemyselnú konkurencieschopnosť EÚ vo svete. Práva duševného vlastníctva sú jedným z hlavných prostriedkov, pomocou ktorých spoločnosti, tvorcovia a vynálezcovia dosahujú návratnosť svojich investícií do znalostí, inovácií a kreativity.

Nedávna štúdia odhaduje, že odvetvia s vysokým podielom duševného vlastníctva predstavujú približne 39 % HDP EÚ (v hodnote približne 4,7 bilióna EUR ročne) a, ak zoberieme do úvahy nepriame pracovné miesta, až 35 % všetkých pracovných miest[1]. Prostredníctvom poskytovania dočasných výhradných práv je duševné vlastníctvo v praxi priamo spojené s výrobou a distribúciou nových a pravých tovarov a služieb, z ktorých majú úžitok všetci občania. Kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov je optimálna a ekonomicky efektívna „infraštruktúra“ duševného vlastníctva, ktorá zahŕňa právne uznávanie, registráciu, využívanie a vyvážené presadzovanie všetkých foriem práv duševného vlastníctva.

Európska únia potrebuje inovácie, aby zostala konkurencieschopná v porovnaní s krajinami s nižšími nákladmi na prácu, energie a suroviny, a musí vytvoriť podmienky, ktoré budú stimulovať inovácie, aby nám európske podniky mohli pomôcť vymaniť sa z krízy. Z tohto dôvodu priemyselné odvetvia založené na znalostiach zohrávajú dôležitú úlohu v stratégiách „Globálna Európa“[2] a „Európa 2020“[3].

Duševné výtvory potrebujú ochranu, ak chceme, aby sa tvorivosť a inovácia rozvíjali, a to je úlohou práv duševného vlastníctva, ktoré zohrávajú takisto významnú úlohu pri podporovaní rozvoja[4] a pri riešení niektorých súčasných globálnych výziev. Pragmatický a pružný prístup pomôže rozvojovým krajinám maximalizovať potenciál ich duševného majetku a tiež začleniť sa do medzinárodného obchodu a zároveň dosiahnuť širší blahobyt spoločnosti.

Odhaduje sa, že EÚ stráca približne 8 miliárd EUR HDP ročne v dôsledku falšovania a pirátstva[5] a že celosvetové náklady by mohli do roku 2015 dosiahnuť až 1,7 bilióna USD.[6] V priebehu mnohých rokov vybudovala EÚ moderný integrovaný režim práv duševného vlastníctva, ktorý výrazne prispieva k rastu a tvorbe pracovných miest a zároveň zabezpečuje rovnováhu medzi záujmami držiteľov práv a používateľov.

Európska únia vrátane Európskej komisie a hlavných medzinárodných organizácií (WIPO, WHO, WTO, WCO, OECD, G20[7]) vyzývajú na prijatie opatrení na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva[8],[9],[10].

V oznámení Komisie „Stratégia vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva v tretích krajinách“[11] z roku 2004 sa definoval všeobecný rámec na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva v tretích krajinách, ako aj osobitné akčné línie, ktoré už boli odvtedy implementované.

Ako sa však uvádza v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie [SEC(2013)30], za posledných 10 rokov došlo nie len k významným technologickým zmenám, ale popri spoločenských zmenách v oblasti práv duševného vlastníctva sa zmenila aj povaha a rozsah výziev a rizík, ktorým musia európske podniky v súvislosti s duševným vlastníctvom čeliť.

Toto oznámenie preto skúma prístup prijatý Komisiou v roku 2004 a stanovuje revidovanú stratégiu na podporu práv duševného vlastníctva a boj proti ich porušovaniu v zahraničí. V oznámení sa zdôrazňujú spôsoby, ako sa môžu existujúce prístupy zdokonaliť a držať krok s dobou, a taktiež sa navrhujú nástroje a predstavujú nápady na zvládnutie nových skutočností. Kontinuita v spojení so zmenou pomôže zabezpečiť zachovanie a podporu inovácií a kreativity, a zároveň rovnováhu záujmov všetkých zainteresovaných strán.

Oznámenie je doplnené akčným plánom EÚ, ktorý sa – v súlade s akčným plánom EÚ v colnej oblasti – zameriava na presadzovanie práv duševného vlastníctva na jednotnom trhu a prehĺbenie spolupráce medzi colnými orgánmi v EÚ a tretích krajinách, pokiaľ ide o obchod s tovarom, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva.

2.           Zmeny vonkajšieho prostredia od roku 2004

2.1.        Stratégia z roku 2004

V roku 2010 sa vykonalo hodnotenie[12] stratégie z roku 2014, ktoré potvrdilo jej význam. Obsahovalo tiež viacero odporúčaní na jej zlepšenie a spresnenie, napr. posilniť konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, ako aj zahrnúť rozvojovú agendu a ďalšie rozvojové programy technickej spolupráce. Hlavné závery tohto hodnotenia, ako aj veľké množstvo ďalších informácií, je možné nájsť v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie [SEC(2013)30].

2.2.        Zmeny a výzvy

V súčasnom zložitom hospodárskom prostredí zostávajú rast a zamestnanosť kľúčovými prvkami. Globalizácia a vývoj v oblasti technológií nepredstavujú len obrovské obchodné príležitosti, ale aj veľké výzvy. Podiel krajín BRIC[13] na svetovom obchode sa zvýšil z 8 % v roku 2000 na 18,2 % v roku 2010[14] a odhaduje sa, že rozvojové krajiny budú do roku 2030 tvoriť takmer 60 % globálneho HDP[15]. Vzťah týchto krajín k duševnému vlastníctvu sa síce posúva od napodobňovania smerom k originálnej tvorbe, avšak falšovanie, pirátstvo, krádež duševného vlastníctva a iné formy zneužitia duševného vlastníctva sú stále rozšíreným javom. Rozvojové krajiny majú enormnú snahu pokračovať vo svojom neuveriteľnom hospodárskom raste a posunúť sa na hodnotovom reťazci osvojením si zahraničných technológií alebo získaním prístupu k nim, a to pomocou zákonnej hospodárskej súťaže alebo – v prípade niektorých subjektov – nezákonnými prostriedkami. Preto nestačí vytvoriť správnu politiku práv duševného vlastníctva iba v EÚ – musíme sa takisto snažiť posilniť ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v zahraničí, najmä medzi našimi kľúčovými obchodnými partnermi.

Napriek zvyšujúcemu sa množstvu právnych predpisov na celom svete dosiahlo porušovanie práv duševného vlastníctva bezprecedentnú úroveň, čo uľahčujú najmä digitálne technológie, ktoré umožňujú vysoko kvalitnú reprodukciu vo veľkých množstvách s nízkymi nákladmi. Hodnota medzinárodného obchodu s falšovaným a pirátskym tovarom v roku 2008 sa odhadovala na približne 250 miliárd USD (t. j. 2 % svetového obchodu).[16]

Úspech internetu uľahčuje nielen legálne podnikanie, ale pomáha aj tým, ktorí porušujú práva duševného vlastníctva. Tí sú čoraz lepšie organizovaní a svoje obchodné modely dokážu rýchlo prispôsobiť tak, aby využili medzery v ochrane duševného vlastníctva a uviedli sa na miestny, národný alebo medzinárodný trh za pomerne nízkych nákladov.

Potrebná je politická reakcia, ktorá zabezpečí nie len účinnú ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva na medzinárodnej úrovni, ale tiež zvýši povedomie verejnosti o hospodárskych a iných vplyvoch tovarov, ktoré porušujú práva duševného vlastníctva na úkor inovácií a tiež zdravia a bezpečnosti. V globalizovanom hospodárstve medzinárodných dodávateľských reťazcov môže nedostatočná ochrana duševného vlastníctva v niektorých jurisdikciách výrazne ovplyvniť podnikanie, a tým trvalo udržateľnú tvorbu pracovných miest, ako aj spotrebiteľov prakticky kdekoľvek na svete. Pri produkcii tovarov a služieb, ktoré porušujú práva duševného vlastníctva, sa na pracovné a environmentálne normy takmer neberie ohľad[17]. Mimoriadne obavy vlád vyvoláva tiež zapojenie organizovaného zločinu, ktoré má rastúcu tendenciu[18].

Vzhľadom na rozsah zmien v oblasti duševného vlastníctva je teda dôležité zabezpečiť, aby aktuálna stratégia reagovala na súčasné výzvy. Toto oznámenie preskúmava a aktualizuje politické prístupy EÚ a prináša nové nástroje a nápady. Jeho cieľom je pomôcť EÚ dosiahnuť nielen rast, ale aj širšie spoločenské ciele, a to aj v súvislosti s rozvojovým svetom.

2.2.1.     Presadzovanie

Pre držiteľov práv je dôležitý medzinárodný prístup k účinným nápravným prostriedkom, aby mohli ochraňovať svoje práva – motivácia investovať sa znižuje v jurisdikciách, v ktorých sú tieto prostriedky neisté – a preto sú potrebné stabilné a predvídateľné rámce práv duševného vlastníctva, ktoré vytvárajú priaznivé prostredie pre inovácie a udržateľný rast a ponúkajú účinné presadzovanie práv. V mnohých tretích krajinách prebehli významné regulačné reformy v oblasti duševného vlastníctva v nadväznosti na dohodu WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), avšak úsilie o ich presadzovanie nebolo vždy zodpovedajúce. Často sú možnosti účinného presadzovania práv duševného vlastníctva obmedzené z dôvodu závažných nedostatkov v rámci práv duševného vlastníctva. Príkladom sú colné orgány, ktorým ich právomoci nedovoľujú konať z úradnej moci, súdy, ktoré neukladajú dostatočne odstrašujúce sankcie, alebo úradníci, ktorí nemajú dostatočné znalosti a odbornú prípravu v oblasti práv duševného vlastníctva. Snahám o presadzovanie práva môže tiež brániť nedostatok politickej vôle.

V EÚ došlo k trojnásobnému nárastu počtu tovarov porušujúcich práva duševného vlastníctva, ktoré boli zadržané na hraniciach EÚ medzi rokmi 2005 a 2012. Elektronický obchod viedol k nárastu obchodu s malými zásielkami, čo sťažuje odhaľovanie porušovania práv duševného vlastníctva. V dôsledku tejto novej štruktúry sa v EÚ medzi rokmi 2009 a 2012 počet colných prípadov, ktoré zahŕňali porušovanie práv duševného vlastníctva, viac než zdvojnásobil. V roku 2012 zaregistrovali colné orgány takmer 90 000 prípadov zaistenia, ktoré predstavovali takmer 40 miliónov zadržaných predmetov (hodnota ekvivalentných pravých výrobkov sa odhaduje na takmer 1 miliardu EUR[19]).

Účinnosť presadzovania práv duševného vlastníctva je obmedzená, ak nie sú zavedené jasné a vhodné pravidlá a postupy týkajúce sa ochrany práv duševného vlastníctva. Hmotnoprávne pravidlá (napr. kritériá patentovateľnosti), vrátane riadne formulovaných výnimiek, a postupy na ochranu duševného vlastníctva by mali byť jasné a primerané. Pravidlá musia byť zároveň dostatočne prísne v záujme zabránenia, aby sa práva duševného vlastníctva zneužívali a stali samoúčelnými, a aby sa zabezpečila primeraná „kvalita“ týchto práv s cieľom predchádzať rozmáhaniu falošných práv (napr. registráciám so zlým úmyslom). Nevyriešené preskúmania a nekvalitné práva vytvárajú právnu neistotu, ktorá je pre žiadateľov a tretie strany škodlivá.

2.2.2.     Verejná diskusia

Podpora systémov práv duševného vlastníctva v niektorých oblastiach verejnej mienky sa za posledné roky oslabila. Narastajúce nedodržiavanie práv duševného vlastníctva by mohlo znížiť ich zamýšľaný prínos. Tovary porušujúce práva duševného vlastníctva sú čoraz rozšírenejšie (a lacnejšie), čo mohlo ovplyvniť nálady spotrebiteľov do takej miery, že sú teraz ochotnejší takéto tovary kupovať. Znepokojenie vyjadrené verejnosťou ovplyvnilo niektoré nedávne iniciatívy. Zdá sa, že toto znepokojenie je zapríčinené kombináciou faktorov. Po prvé sa verejnosti zdá, že držitelia práv to preháňajú, v dôsledku čoho sú určité tovary alebo služby cenovo nedostupné a/alebo ťažko prístupné. Po druhé, falšovanie a pirátstvo sú vnímané ako trestné činy, ktoré nemajú obete. Po tretie, v niektorých oblastiach panuje nedostatočná informovanosť o dôvodoch a účinkoch práv duševného vlastníctva a hospodárskych a ďalších dôsledkoch ich porušovania na ekonomiku.

Politici musia neustále sledovať, či sú existujúce predpisy primerané s ohľadom na dnešné výzvy, pričom je potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi (1) potrebou zlepšiť prístup k tovarom a službám chráneným právami duševného vlastníctva, (2) potrebou stimulovať držiteľov práv, aby naďalej investovali do inovácií, a (3) potrebou dosiahnuť rovnováhu medzi rôznymi základnými právami. Samotným prísnejším presadzovaním sa tento problém nevyrieši – je potrebné riešiť ho prostredníctvom diskusií a zvyšovania povedomia so zameraním na spotrebiteľov a výrobcov. Spotrebitelia by si mali byť viac vedomí širších dôsledkov porušovania práv duševného vlastníctva. Tieto dôsledky sa týkajú stimulov na tvorbu, ale aj dosahov na druh a množstvo práce, ktorá je k dispozícii, a na stratu pracovných miest v EÚ, ak sú práva oslabené alebo ich je ťažšie presadzovať. To sa vzťahuje aj na určité rozvojové krajiny, kde výrobu tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva často uľahčuje nedostatočný rámec práv duševného vlastníctva.

2.2.3.     Internet a práva duševného vlastníctva

Internet sa stal životne dôležitým pre mnohé odvetvia, a najmä pre kultúrne a kreatívne odvetvia. Tvorí približne 3,4 % HDP v 13 krajinách, ktoré sa zapojili do nedávnej štúdie[20], a dokonca 6% v Spojenom kráľovstve a Švédsku. V krajinách G8, Južnej Kórei a Švédsku vytvorilo internetové hospodárstvo od roku 2006 do roku 2011 rast HDP o 21 %. Hoci tento rast priniesol obrovské možnosti, porušovanie práv duševného vlastníctva na internete rastie ešte rýchlejším tempom (autorské práva porušuje údajne takmer štvrtina celosvetovej internetovej prevádzky[21]). To zahŕňa nielen digitálne tovary, ako je hudba, audiovizuálny obsah a softvér, ale aj fyzické tovary, s ktorými sa stále viac obchoduje na platformách elektronického obchodu.

Toto rýchlo sa meniace prostredie, ako aj skutočnosť, že internet na rozdiel od zákonov duševného vlastníctva nemá hranice, sťažuje tvorbu včasných a vyvážených politík. „Internetové zmluvy“ organizácie WIPO – Zmluva WIPO o autorskom práve (WCT) a Zmluva WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) z roku 1996 – predstavovali vítaný pokrok v riešení problematiky, ale mnoho problémov pretrváva aj naďalej.

Jeden takýto regulačný problém sa týka zodpovednosti sprostredkovateľov, ako sú napríklad poskytovatelia internetových služieb. Vzhľadom na ich úlohu v legitímnych, ako aj nezákonných činnostiach ostávajú ich povinnosti naďalej predmetom diskusie. Obzvlášť ťažko sa bojuje s poskytovateľmi služieb, ktorí poskytujú hosting stránkam porušujúcim práva duševného vlastníctva, ak majú sídlo v tretích krajinách, ktoré nemajú vhodné právne predpisy a/alebo nie sú ochotné konať.

Právny rámec musí vhodne vyvažovať práva jednotlivcov na jednej strane – vrátane základných práv, ako je právo na slobodu prejavu, ochrana osobných údajov, procesné práva – a rešpektovanie duševného vlastníctva (tiež základné právo) na strane druhej[22].

Okrem verejnej politiky musia aj tvorcovia a sprostredkovatelia spolupracovať pri prijímaní operačných iniciatív v rámci zákona slúžiacich na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva. To je možné uskutočniť prostredníctvom právne nezáväzných opatrení (soft law) dopĺňajúcich právne rámce – napríklad iniciatív na dobrovoľnom základe, ktoré stanovia kódex postupov v boji proti takýmto predajom a posilnia spoluprácu.[23] 

2.2.4.     Potenciálny príspevok práv duševného vlastníctva k rozvoju

V prípade rozvinutých krajín, ako aj rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín so stredným príjmom skúsenosti a dôkazy naznačujú, že účinné práva duševného vlastníctva prinášajú viaceré výhody, najmä ak ich dopĺňa aj zlepšovanie v ostatných aspektoch investičného a podnikateľského prostredia.[24]

Tieto výhody zahŕňajú:

– využitie obchodného potenciálu[25] duševného vlastníctva, napr. pri poľnohospodárskych výrobkoch (okrem iného zemepisné označenia a odrody rastlín),

– ochranu daňových príjmov a pracovných miest prostredníctvom účinnejšieho boja proti porušovaniu práv duševného vlastníctva,

– zlepšenie právnej istoty a podpory inovácií, čím by vznikli priaznivejšie podmienky pre investície a transfer technológií[26],

– nepriame výhody, ktoré môžu vzniknúť v oblasti zdravia a bezpečnosti odstránením tovarov porušujúcich práva duševného vlastníctva, by sa tiež nemali podceňovať.[27]

Ako už bolo uvedené, rozvíjajúce sa ekonomiky sa v čoraz väčšej miere stávajú vývozcami tovarov s vysokým podielom duševného vlastníctva, a tak majú prospech zo silnejších režimov práv duševného vlastníctva, ktoré však ešte nedosiahli štandard EÚ. Absencia rovnakých podmienok vo vzťahu k rozvíjajúcim sa krajinám poškodzuje rast a rozvoj EÚ a tretích krajín, a porušovatelia práv duševného vlastníctva sa snažia tieto rozdiely využiť.

Účinné režimy práv duševného vlastníctva spolu s priaznivým prostredím a dostatočnou kapacitou na absorbovanie technológií môžu rozvojovým krajinám pomôcť u nich zaviesť pevnú a životaschopnú technologickú základňu. Môžu zvýšiť kapacity výskumu a vývoja, nabádať najvýkonnejšie domáce spoločnosti, aby zintenzívnili svoje aktivity v oblasti výskumu a vývoja, a podporovať nadnárodné spoločnosti, aby na týchto trhoch zavádzali inovácie. Takéto režimy môžu hrať pozitívnu úlohu obzvlášť pri stimulovaní technologického transferu a priamych zahraničných investícii, čo predstavuje príležitosti pre držiteľov práv, ako aj pre príjemcov, a tiež pre technológie, ktoré môžu pomôcť riešiť globálne problémy, ako je napríklad zmena klímy.

Existuje viacero typov technológií, ako aj viacero kanálov prenosu, a transfer technológií často nepredstavuje samostatnú činnosť, ale je len jednou zložkou komplexnejších projektov. Získanie pevnej a životaschopnej technickej základne v prípade najmenej rozvinutých krajín nezávisí výhradne len od poskytnutia fyzických predmetov alebo zariadení, ale aj od získania know-how, od manažérskych a výrobných zručností, od zlepšenia prístupu k zdrojom poznatkov, ako aj od prispôsobenia sa miestnym hospodárskym, spoločenským a kultúrnym pomerom.

Európska únia vo svojej politike zaisťuje diferenciáciu (čo potvrdilo nedávne oznámenie Komisie „Obchod, rast a rozvoj“[28]) tým, že zohľadňuje stupeň rozvoja[29] a inštitucionálnu kapacitu rozvojových krajín. V závislosti od danej krajiny môže naša stratégia spočívať viac v technickej pomoci pri budovaní kapacít ako v rokovaniach zameraných na zlepšenie režimov práv duševného vlastníctva. Konkrétne bude EÚ v plnej miere dodržiavať požiadavku Dohody TRIPS, aby rozvinuté krajiny poskytovali svojim spoločnostiam stimuly na transfer technológií do najmenej rozvinutých krajín[30] v súlade s prístupom predstaveným v roku 2003[31], a podporovať najmenej rozvinuté krajiny v tvorbe prostredia, ktoré umožňuje transfer technológií.

2.2.5.     Rozvíjajúce sa ekonomiky

Miera rastu krajín so stredným príjmom a rastúca úloha, ktorú zohrávajú vo svetovom hospodárstve, predstavuje obrovské možnosti pre obchod EÚ a medzinárodný obchod, ale tiež zvyšuje riziko pre spoločnosti vlastniace práva duševného vlastníctva, ktoré sú viac ako kedykoľvek predtým v tejto súvislosti vystavované hrozbám zo zahraničia.

Niektoré rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky v snahe získať cudzie technológie a podporiť špičkové národné podniky, najmä v sektoroch považovaných za strategické, siahajú po agresívnej politike, napr. vo forme „núteného transferu technológií“, požiadaviek na miestny obsah a domácich inovačných politík zameraných na tzv. „leapfrogging“[32]. Takéto politiky v kombinácii s rýchlo rastúcimi kapacitami ich spoločností a chýbajúcim účinným rámcom ochrany práv duševného vlastníctva vedú k tomu, že niektoré spoločnosti sa uchyľujú k akýmkoľvek prostriedkom, aby si privlastnili zahraničné duševné vlastníctvo, v niektorých prípadoch nelegálnou cestou, a to má bezprecedentný vplyv na priemysel industrializovaných krajín. Zvyšuje sa počet správ, podľa ktorých niektoré z týchto činností môžu byť podporované štátmi.[33]

Na druhej strane dochádza k zmenám, keďže mnohí si v snahe posunúť sa vyššie v hodnotovom reťazci čoraz viac uvedomujú pozitívny vplyv práv duševného vlastníctva na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti. Spoločnosti v týchto krajinách preto čoraz viac vytvárajú a chránia svoje duševné vlastníctvo. Napríklad v Číne narastal počet patentových prihlášok od roku 2003 do roku 2007 v priemere o 34 % ročne, a počet európskych patentových prihlášok podaných čínskymi subjektmi sa medzi rokmi 2001 a 2010 zvýšil približne desaťnásobne.

Napriek tomu je nutné účinne riešiť nekalé praktiky, ktoré majú za cieľ získať technológie EÚ. Tieto sa môžu vyskytovať v takých oblastiach, ako napríklad:

– Verejné obstarávanie. Mnohé spoločnosti z EÚ sa stretávajú s problémami týkajúcimi sa práv duševného vlastníctva, ako je napríklad porušenie dôvernosti, ochranné opatrenia vyžadujúce nútený transfer technológií[34], či dokonca ponúkanie technológií (zo strany uchádzačov z tretích krajín), ktoré nezískali legitímnym spôsobom,

– Postupy posudzovania investícií a zhody. Popri iných opatreniach obmedzujúcich obchod[35] tu dochádza k podobným problémom (napr. získanie prístupu na trhy mimo EÚ podmienené transferom technológií, alebo posudzovania zhody, ktoré si vyžadujú zverejnenie citlivých informácií bez riadnych záruk v oblasti duševného vlastníctva).

Je potrebné podrobne monitorovať situácie, kedy tretie krajiny zaviedli alebo navrhujú opatrenia, ktoré podnikom z EÚ usadeným na danom mieste nariaďujú transfer technológií, a v prípade potreby zasiahnuť.

2.2.6.     Výskum, inovácie a informačné a komunikačné technológie (IKT)

Globálna situácia v oblasti výskumu a inovácií sa za posledné desaťročie radikálne zmenila. Rozvíjajúce sa ekonomiky investovali značné zdroje do posilnenia svojich systémov výskumu a inovácií, v dôsledku čoho vzniká multipolárny systém, v ktorom majú krajiny ako BRICS čoraz väčší vplyv.

Výskum a inovácie sú v čoraz väčšej miere odrazom medzinárodného úsilia. Množia sa spoluautorské publikácie, ktorých autori pochádzajú z rôznych krajín, výskumné organizácie zakladajú pobočky v zahraničí a investície nadnárodných spoločností do výskumu a inovácií sa často zameriavajú na rozvíjajúce sa ekonomiky.

Spoločenské výzvy, akými sú zmena klímy a trvalo udržateľný rozvoj, sú globálne. Vyžadujú si, aby EÚ prehĺbila svoju spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií so svojimi medzinárodnými partnermi a zároveň strategickejšie nastavila adekvátne rámcové podmienky pre spoluprácu. V tomto zmysle Komisia v roku 2012 prijala novú stratégiu medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií[36]. Stratégia je zameraná na zintenzívnenie spolupráce, avšak zároveň sa v nej uznáva skutočnosť, že táto spolupráca so sebou zároveň prináša nové riziká a že je potrebné chrániť hospodárske záujmy Únie. V tejto súvislosti je potrebné zvýšiť úsilie, aby sa zabezpečilo spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie s právami duševného vlastníctva v partnerských krajinách s cieľom predchádzať nekontrolovanej strate know-how Únie.

Aj v kontexte odvetvia informačných a komunikačných technológií, ktoré sa musí usilovať o budovanie globálne interoperabilných sietí a zariadení, je dôležité, aby celosvetová ochrana práv duševného vlastníctva tvorila súčasť noriem. Je nevyhnutné, aby medzinárodný systém normalizácie nielen uznával potrebu zabezpečiť prístup k technológiám, ktoré sú súčasťou medzinárodných noriem, ale tiež zaručoval účinný spôsob na spravodlivé a včasné odmeňovanie investícií do rozvoja týchto technológií.

2.2.7.     Problémy súvisiace s prístupom k liekom

Prístup k cenovo dostupným, bezpečným a účinným liekom je zásadný pre všetky krajiny, pričom tento problém je obzvlášť výrazný, pokiaľ ide o najmenej rozvinuté krajiny a rozvojové krajiny. EÚ si je toho vedomá a je významným poskytovateľom pomoci v oblasti zdravotníctva, a to – napr. prostredníctvom Globálneho fondu pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a iných kľúčových organizácií[37]. Takisto iniciovala Partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania s cieľom urýchliť postup klinického výskumu v oblasti vývoja liekov na zanedbávané choroby súvisiace s chudobou. 

Úloha duševného vlastníctva v súvislosti s prístupom k liekom bola predmetom intenzívnych diskusií. Nedávna štúdia organizácií WHO, WTO aWIPO uvádza, že „nedostatočný prístup k zdravotníckym technológiám je len zriedkavo zapríčinený jediným izolovaným faktorom“[38]. Existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú prístup k liekom {podrobnejšie vysvetlené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie [SEC(2013)30]}, avšak väčšinou nesúvisia s právami duševného vlastníctva. Ide napríklad o nedostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti, zlú infraštruktúru, chýbajúce distribučné a dodávateľské systémy a chýbajúcu kontrolu kvality. Práva duševného vlastníctva napriek tomu môžu mať vplyv na ceny liekov. Výzvou je zareagovať na tento komplexný a mnohostranný problém v širšom kontexte a zabezpečiť cenovú dostupnosť liekov bez toho, aby sa oslabili stimuly potrebné na zachovanie farmaceutického výskum. Je potrebné poznamenať, že generické lieky zohrávajú dôležitú úlohu a nemali by sa stavať na jednu úroveň s falšovanými[39] liekmi.

Problémy týkajúce sa práv duševného vlastníctva rieši EÚ v súlade s uznesením Európskeho parlamentu[40] prostredníctvom politík, ktoré majú za cieľ znížiť prekážky v obchodovaní tak s inovačnými, ako aj s generickými liekmi, pričom sa tiež podporuje inovácia a obmedzuje obchod s nepravými a falšovanými liekmi, ktoré môžu byť pre pacientov nebezpečné[41].

EÚ predovšetkým:

– zabezpečí, aby všetky multilaterálne a bilaterálne dohody odzrkadľovali tieto ciele,

– podporí vyhlásenie z Dauhy o Dohode TRIPS a o verejnom zdraví (implementované prostredníctvom nariadenia č. 816/2006),

– prijala pravidlá o „viazanej tvorbe cien“[42],[43],[44] a harmonizované výnimky z klinických skúšok[45].

Komisia takisto hľadá spôsoby, ako by mohla zlepšiť podporu pre rozvojové krajiny, ktoré vykonávajú Dohodu TRIPS — vrátane zahrnutia prvkov flexibility v určitých prípadoch, ako sú napríklad naliehavé ohrozenia zdravia.

2.2.8.     Environmentálne výzvy

Duševné vlastníctvo môže významne prispieť k riešeniu globálnych výziev v oblasti životného prostredia. Napriek pokusom o oslabenie ochrany práv duševného vlastníctva (napr. prostredníctvom systematických povinných licencií alebo vylúčenia patentovateľnosti) sú stimuly v oblasti práv duševného vlastníctva nevyhnutné na podporu investícií[46] do ekologických technológií. Pokiaľ ide o zmenu klímy, vhodné režimy práv duševného vlastníctva môžu zohrávať pozitívnu úlohu pri podpore transferu a šírenia inovačných ekologických technológií, čo predstavuje príležitosti pre držiteľov práv, ako aj pre príjemcov.

EÚ zohráva vedúcu úlohu v rokovaniach o klimatických zmenách s cieľom podporiť a zabezpečiť financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, čo zahŕňa aj podporu ekologických technológií. EÚ tiež aktívne prispela k úspešnému ukončeniu rokovaní týkajúcich sa protokolu z Nagoje k Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý sa zaoberá prístupom ku genetickým zdrojom a zdieľaním prínosov vyplývajúcich z ich používania. V apríli 2014 EÚ implementovala a ratifikovala protokol z Nagoje a aj naďalej bude zohrávať aktívnu úlohu v celosvetovej diskusii o environmentálnych otázkach týkajúcich sa práv duševného vlastníctva.

3.           Revidovaná stratégia práv duševného vlastníctva voči tretím krajinám

Stratégiu z roku 2004 je vhodné aktualizovať, aby zohľadňovala poznatky získané v hodnotení z roku 2010 a vo všeobecnosti sa zameriavala na už rozobrané výzvy.

Zatiaľ čo držitelia práv sú zodpovední za podniknutie primeraných krokov na ochranu a presadzovanie svojich práv duševného vlastníctva v EÚ a tretích krajinách a za prijatie prevádzkových opatrení (napr. technologických ochranných opatrení v prípade digitálnych diel chránených autorskými právami), verejné orgány takisto zohrávajú dôležitú úlohu, a to stanovením rámca, ktorý podporuje inovácie a kreativitu a chráni práva duševného vlastníctva. EÚ disponuje širokou škálou „nástrojov“, ako je práca v rámci medzinárodných organizácií alebo bilaterálnych dohôd, monitorovanie primeranosti ochrany duševného vlastníctva a jej presadzovania v tretích krajinách a podávanie správ o tejto situácii, a spolupráca s tretími krajinami zameraná na riešenie osobitných problémov súvisiacich s právami duševného vlastníctva.

Účinnosť týchto nástrojov sa výrazne líši. V niektorých prípadoch má EÚ zákonné práva, ktoré sa v konečnom dôsledku dajú presadzovať, napr. v rámci postupu na urovnávanie sporov. V ostatných prípadoch závisí schopnosť EÚ dosahovať výsledky od ochoty tretích krajín zaoberať sa jej problémami.

V EÚ sa kladie dôraz na hospodársky potenciál duševného vlastníctva a na jeho úlohu kľúčovej hnacej sily pre inováciu, rast a zamestnanosť. Práva duševného vlastníctva sú skutočne pre vynálezcu/tvorcu rozhodujúce, keďže mu poskytujú bezpečné prostredie, v ktorom môže nápady najskôr vymyslieť a potom ich priniesť na trh, kde sa investícia speňaží. Práva duševného vlastníctva predstavujú tiež kapitál pre inovačné podniky, pretože im pomáhajú pritiahnuť financovanie, a tým im umožňujú prosperovať, vytvárať pracovné miesta, prinášať spotrebiteľom nové výrobky a služby a napokon vyvážať tieto výrobky a služby do tretích krajín. Tento pozitívny kolobeh, na začiatku ktorého sa nachádza vynálezca/tvorca, môže mať podobný pozitívny vplyv na rast a zamestnanosť v tretích krajinách.

3.1.        Výraznejšie zapojenie zainteresovaných strán

3.1.1.     Súčasná situácia

Čoraz hmatateľnejší vplyv politiky práv duševného vlastníctva na náš každodenný život znamená, že sa na ňu upriamuje historicky najväčší záujem verejnosti a že sa o nej prirodzene aj čoraz viac diskutuje v širšom spektre debát. Určité iniciatívy v oblasti politiky duševného vlastníctva boli poznačené negatívnymi reakciami, čo vyústilo do ich zamietnutia, či už na európskej úrovni (pozri navrhovanú Obchodnú dohodu o boji proti falšovaniu) alebo inde (pozri legislatívne návrhy SOPA a PIPA v USA). Existujú rôzne dôvody neúspechu týchto iniciatív. Spoločným menovateľom bol však názor, že obavy verejnosti neboli dostatočne zohľadnené, napr. pokiaľ ide o vhodnosť týchto predpisov pre digitálne hospodárstvo, alebo ich možný vplyv na základné práva, ako aj na to, čo sa označuje ako „internetové slobody“.

3.1.2.     Vyhliadky do budúcnosti

Nedávne diskusie ukázali potrebu širšieho dialógu so zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o úlohu a význam duševného vlastníctva a dosah porušovania práv duševného vlastníctva. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby rámec duševného vlastníctva zostal naďalej dostatočne pružný, aby skôr podporoval než utlmoval potenciál digitálnej technológie na podporu rastu, a zároveň stimuloval inovácie.

Preto je potrebné zlepšiť interakciu nielen s držiteľmi práv, ale aj s verejnými orgánmi, občianskou spoločnosťou (s prípadným využitím existujúcich mechanizmov ako sú nástroje Komisie dialóg s občianskou spoločnosťou a stratégia pre prístup na trh)[47] a Európskym parlamentom, aby sa prediskutovali ciele EÚ a dosah porušovania práv duševného vlastníctva v tretích krajinách, aby sa vysvetlilo úsilie EÚ o posilnenie presadzovania práv duševného vlastníctva v týchto krajinách a zabezpečilo priaznivé prostredie pre vynálezcov.

3.2.        Poskytovanie lepších údajov

3.2.1.     Súčasná situácia

V priebehu posledných 15 rokoch sa výskum týkajúci sa hospodárskych aspektov duševného vlastníctva značne rozšíril (obzvlášť hodnotná je nedávna štúdia o príspevku duševného vlastníctva k hospodárskej výkonnosti a zamestnanosti v Európe)[48]. Určité údaje, ako je napríklad rozsah a dôsledky porušovania práv duševného vlastníctva, je prirodzene zložité získať vzhľadom na to, že sa výskum týka nezákonného javu, a pretože držitelia práv sa často zdráhajú zverejniť podrobnosti.[49] Ešte stále existujú oblasti, v ktorých sú potrebné ďalšie štúdie na podporu tvorby politiky založenej na dôkazoch a na presnejšie vyčíslenie úlohy duševného vlastníctva a dosahu porušovania práv duševného vlastníctva.

Rôzne priemyselné združenia (napr. BSA, IIPA) a právnické firmy[50] zverejňujú správy o špecifických sektoroch a kľúčové medzinárodné organizácie ako OECD a WIPO tiež vykonávajú podobné činnosti.

3.2.2.     Vyhliadky do budúcnosti

Zlepšené údaje budú mať význam pre tvorcov politík, aby mohli viesť informované politické diskusie a usilovať o zvyšovanie informovanosti. Niekoľko iniciatív už prebieha. Komisia každoročne zostavuje údaje o tovare zadržanom na hraniciach EÚ[51], pri ktorom existuje podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva, a zriadila Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva[52]. Okrem iných úloh by stredisko malo zabezpečiť, aby boli k dispozícii komplexné a spoľahlivé údaje o porušovaní práv duševného vlastníctva v EÚ. V roku 2013 vypracovalo uvedenú štúdiu o hodnote duševného vlastníctva v EÚ a okrem toho uverejnilo štúdiu o verejnom vnímaní práv duševného vlastníctva. Vytvorí tiež „sprievodcu“ pre niektoré kľúčové krajiny. Komisia pravidelne vykonáva prieskumy o situácii v oblasti práv duševného vlastníctva v krajinách mimo EÚ[53] (technické zázemie v súčasnosti zabezpečuje stredisko), vďaka ktorým sa ľahšie stanovujú priority a lepšie informujú zúčastnené strany.

3.3.        Právne predpisy EÚ ako základ, na ktorom sa dá stavať

3.3.1.     Súčasná situácia

Harmonizácia prináša sama o sebe výhody vytváraním jednoduchších a ľahšie predvídateľných rámcov pre spotrebiteľov a priemysel, čím prispieva k rastu a zamestnanosti. Harmonizované právne predpisy EÚ v oblasti práv duševného vlastníctva (napr. colný predpis[54] alebo smernica o presadzovaní[55]) uľahčujú rokovania s tretími stranami, pretože predstavujú jasný základ pre rokovaciu pozíciu EÚ.

Na posledných rokovaniach dohody o voľnom obchode sa napríklad často vyskytla požiadavka zahrnúť aj ochranu obchodného tajomstva a určitých nepotravinových produktov, ako sú zemepisné označenia, pre ktoré v súčasnosti neexistuje acquis EÚ. Nedostatočná harmonizácia práv duševného vlastníctva na úrovni EÚ v niektorých oblastiach môže preto komplikovať alebo aspoň obmedziť priestor EÚ na riešenie niektorých problémov duševného vlastníctva prostredníctvom rokovaní s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ.

3.3.2.     Vyhliadky do budúcnosti

Komisia vydáva nové oznámenie o akčnom pláne zameranom na boj proti porušovaniu duševného vlastníctva v EÚ. Plánujú sa nelegislatívne iniciatívy na podporu primeraných a vyvážených opatrení na presadzovanie duševného vlastníctva a na určenie priorít politických opatrení s cieľom zvýšiť pozornosť venovanú súčasným politikám ochrany práv duševného vlastníctva, zlepšiť ich koordináciu a zjednodušiť ich.

Komisia takisto nedávno prijala legislatívny návrh (smernica) týkajúci sa obchodného tajomstva (ako súčasť pracovného programu Komisie na rok 2013), aby zlepšila podmienky pre inovačné podnikateľské činnosti v EÚ. Vzhľadom na význam obchodného tajomstva môže táto iniciatíva inšpirovať aj ostatných, aby tiež začali poskytovať takúto ochranu.

Keďže harmonizáciu možno presadzovať nielen na úrovni EÚ, ale aj medzinárodnými zmluvami, vplyv EÚ by sa zvýšil, ak by všetky členské štáty ratifikovali príslušné medzinárodné zmluvy. Napríklad niektoré zmluvy, ako je Dohovor o práve ochrannej známky a Ženevský akt Haagskej dohody (týkajúci sa dizajnov) podpísala EÚ, ale nie všetky jej členské štáty.

3.4.        Posilnenie spolupráce v rámci EÚ

3.4.1.     Súčasná situácia

Spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi je v nečlenských krajinách EÚ na mieste často dobrá. Je dôležité, aby diplomatické zastúpenia členských štátov a delegácie EÚ mali lepšie vzájomné povedomie o svojich aktivitách v tretích krajinách. Tým sa zabezpečí strategický a koherentný prístup a posilní schopnosť EÚ účinne riešiť problémy v oblasti duševného vlastníctva v príslušných krajinách.

3.4.2.     Vyhliadky do budúcnosti

Mal by sa preskúmať priestor pre ďalšie zlepšenie spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi (napríklad v oblasti výmeny informácií), pričom by sa napríklad vychádzalo z partnerstva vytvoreného medzi Komisiou, členskými štátmi a podnikmi s cieľom zaviesť stratégiu pre prístup na trh, a tým by sa efektívnejšie využili zdroje.

3.5.        Zlepšenie ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva v tretích krajinách

3.5.1.     Mnohostranná a viacstranná úroveň

3.5.1.1.  Súčasná situácia

Medzinárodná harmonizácia umožňuje rozsiahle zosúladenie pravidiel, a tým aj vytvorenie predvídateľnejšieho prostredia v oblasti duševného vlastníctva. To zahŕňa rokovanie o nových viacstranných zmluvách, ich ratifikáciu a vykonávanie, ako aj rozšírenie členskej základne na viaceré krajiny mimo EÚ (napr. dohovor UPOV o ochrane nových druhov rastlín). V období po prijatí Dohody TRIPS sa však uzavrelo iba niekoľko multilaterálnych dohôd v oblasti práv duševného vlastníctva (napr. Internetové zmluvy organizácie WIPO[56] a Marakéšska[57] a Pekinská[58] zmluva).

Ako sa uvádza v hodnotiacej štúdii z roku 2010, Komisia aktívne prispela k presadzovaniu práv duševného vlastníctva na multilaterálnej úrovni, najmä prostredníctvom Rady WTO pre TRIPS, avšak podarilo sa jej dosiahnuť iba obmedzené výsledky hlavne z dôvodu opozície zo strany tretích krajín. Čo sa týka zemepisných značení[59], v rámci WTO prebiehajú dlhotrvajúce rokovania a EÚ v nich bude naďalej pokračovať.

Viacstranný prístup môže byť účinný pre menšie skupiny krajín, ktoré majú podobné ciele politiky.

3.5.1.2.  Vyhliadky do budúcnosti

Hoci by sa tieto možnosti mali využívať vždy, keď sú dostupné, príležitosti sa nenaskytujú často, a preto je vhodné zaoberať sa aj inými prístupmi. To neznamená, že by sa naše úsilie týkajúce sa multilaterálnej spolupráce malo zastaviť– napríklad budeme naďalej presadzovať lepšiu ochranu zemepisných označení v rámci WTO a takisto riadnu ochranu zemepisných označení na internete. Zároveň môže byť vhodné zvážiť novú stratégiu pre organizáciu WIPO, aby mohla lepšie plniť svoj mandát.

3.5.2.     Bilaterálna úroveň

Je potrebné zamerať úsilie a zdroje na najdôležitejšie krajiny. Dvojstranné interakcie, ktoré možno rozdeliť do viacerých, ďalej uvedených kategórií, ponúkajú užitočnú príležitosť zvoliť na mieru šitý prístup a zaoberať sa konkrétnymi problémami a potrebami jednotlivých partnerov (najmä v spojitosti s „prioritnými krajinami“). Dvojstranná spolupráca s príslušnými regionálnymi organizáciami duševného vlastníctva (napr. OAPI, ARIPO[60]) môže aj naďalej pokračovať.

3.5.2.1.  Súčasná situácia 

– Dvojstranné obchodné dohody

Takýmito dohodami sa môžu riešiť problémy v oblasti práv duševného vlastníctva špecifické pre jednotlivé krajiny a takisto, ako poznamenáva hodnotiaca štúdia z roku 2010, sa vďaka nim umožnilo dosiahnutie väčšieho pokroku v oblasti presadzovania práv duševného vlastníctva v tretích krajinách. Za referenčné dokumenty považujeme platné právne predpisy EÚ a naše ambície prispôsobujeme úrovni rozvoja partnerskej krajiny. V prípade najmenej rozvinutých krajín a chudobnejších rozvojových krajín možno zvážiť v rámci práv duševného vlastníctva obmedzenejší súbor ustanovení.

Rokovania o obchodných dohodách, ktoré Európska únia nedávno uzavrela, úspešne integrovali kapitoly týkajúce sa ochrany a presadzovania duševného vlastníctva. V tých najnovších, s krajinami Východného partnerstva (napr. s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou), sa podarilo začleniť významné regulačné normy zodpovedajúce acquis EÚ. Ďalšie dohody obsahujú značné zlepšenia Dohody TRIPS (napr. s Kanadou, Kórejskou republikou, Singapurom), zatiaľ čo u iných možno takisto vyzdvihnúť zlepšenie nad rámec minimálnych medzinárodných noriem (napr. v prípade Strednej Ameriky, Kolumbie, Peru).

Súčasné rokovania o obchodných dohodách zahŕňajú rokovania so združením Mercosur, Marokom, Japonskom, Thajskom, USA a Vietnamom. S Čínou prebiehajú rokovania o bilaterálnej dohode s osobitným zameraním na ochranu zemepisných označení.

– Dialógy o duševnom vlastníctve

V prípade krajín, s ktorými EÚ nevedie rokovania, je praktickým riešením problémov v oblasti práv duševného vlastníctva vytvorenie „dialógov o duševnom vlastníctve“ alebo „pracovných skupín pre oblasť duševného vlastníctva“, ktoré zahŕňajú pravidelné interakcie medzi EÚ a príslušnými orgánmi krajín mimo EÚ. Hodnotiaca štúdia z roku 2010 zdôraznila pozitívny príspevok dialógov o duševnom vlastníctve k zvyšovaniu úrovne povedomia národných orgánov v týchto oblastiach a k vzájomnému objasneniu výkladov a postojov.

V súčasnosti prebieha niekoľko dialógov o duševnom vlastníctve. Tie umožňujú Komisii poukázať na systémové problémy v oblasti práv duševného vlastníctva, zdieľať najlepšie postupy a prípadne poskytnúť rozvojovým krajinám pomoc, napr. pri tvorbe vnútroštátnych právnych predpisov a postupov na presadzovanie pravidiel. Dialóg o duševnom vlastníctve a pracovná skupina pre oblasť duševného vlastníctva s Čínou napríklad Európskej únii umožnili získať záväzky, že sa posilnia činnosti súvisiace s presadzovaním, napríklad tzv. osobitné kampane, a poskytnúť podklady na vnútroštátne preskúmanie čínskeho práva v oblasti duševného vlastníctva. Existujú aj dialógy s partnermi, ktorí majú podobné režimy v oblasti práv duševného vlastníctva, napr. s USA a Japonskom, s cieľom výmeny informácií a názorov na problémy a najlepšie postupy.

Presadzovanie práv duševného vlastníctva je stanovené ako priorita aj v bilaterálnych dohodách o colnej spolupráci EÚ. V tejto súvislosti EÚ a Čína nedávno podpísali nový colný akčný plán pre presadzovanie práv duševného vlastníctva na roky 2014 – 2017.

– Technická pomoc

Rozvojovým krajinám, ktoré chcú zlepšiť svoj systém práv duševného vlastníctva, často chýbajú potrebné zručnosti a/alebo prostriedky. Technická pomoc týkajúca sa práv duševného vlastníctva sa zameriava na riešenie tohto problému[61], a to prostredníctvom takých činností, ako je odborné vzdelávanie úradníkov, zvyšovanie povedomia a legislatívna pomoc (napr. na účely dodržiavania medzinárodných záväzkov a využívania dostupnej flexibility).

Zatiaľ čo vplyv činností v oblasti technickej pomoci sa zriedka prejaví v krátkodobom horizonte, hodnotiaca štúdia z roku 2010 uvádza, že technická pomoc a projekty financované z EÚ zlepšili technické kapacity vnútroštátnych inštitúcií a orgánov presadzovania práva na riešenie prípadov súvisiacich s právami duševného vlastníctva.

Napríklad úspešný „projekt EÚ a Číny na ochranu práv duševného vlastníctva“ (IPR2, 2007 – 11) so spoločným financovaním vo výške 16 miliónov EUR odráža obojstranné odhodlanie účinne presadzovať práva duševného vlastníctva v Číne. Zapojenie organizácií, ako je napr. Európsky patentový úrad, Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (a to aj prostredníctvom možného dočasného preloženia zamestnancov do delegácií EÚ) a Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín posilní našu schopnosť navrhovať a poskytovať účinnú pomoc.

– Urovnávanie sporov a iné prostriedky

EÚ naďalej monitoruje situáciu v oblasti práv duševného vlastníctva v tretích krajinách a presadzuje dodržiavanie medzinárodných dohôd, najmä prostredníctvom dialógu a rokovaní. Postupy WTO na urovnávanie sporov sa môžu použiť aj v prípadoch porušenia Dohody TRIPS. Už samotná existencia týchto postupov môže skutočne pôsobiť ako mechanizmus s odrádzajúcim účinkom vo vzťahu k potenciálnemu porušovaniu právnych predpisov. Podobné postupy sa tiež stali súčasťou väčšiny našich dvojstranných obchodných dohôd.

Nariadenie o prekážkach obchodu[62], ktoré umožňuje spoločnostiam z EÚ podávať sťažnosti týkajúce sa možného porušenia pravidiel medzinárodného obchodu, už bolo využité na riešenie porušení pravidiel v oblasti duševného vlastníctva a je možné ho naďalej využívať v prípadoch, v ktorých je to vhodné.

3.5.2.2.  Vyhliadky do budúcnosti    

Aj keď sú dvojstranné riešenia v porovnaní s mnohostrannými alebo viacstrannými prístupmi náročnejšie na zdroje, v minulosti sa vo veľkej miere využívali a prinášali pozitívne výsledky, a malo by sa v nich aj v rámci revidovanej stratégie naďalej pokračovať. Je dôležité zamerať sa na lepšiu súdržnosť práv duševného vlastníctva a iných politík.

Príkladom je stratégia Únie pre zapájenie sa do medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií, v rámci ktorej je zabezpečenie spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania s právami duševného vlastníctva zo strany partnerských krajín Únie nanajvýš dôležité. Programy Únie na financovanie výskumu a inovácií, v súčasnosti program Horizont 2020, sú v plnej miere otvorené účasti medzinárodných partnerských krajín a ponúkajú prístup na jednotný európsky trh s predvídateľnými a spravodlivými pravidlami, pokiaľ ide o ochranu duševného vlastníctva. Dlhodobým cieľom by malo byť recipročné získanie takejto otvorenosti zo strany všetkých partnerských krajín Únie, a to vrátane zabezpečenia rovnocennej ochrany práv duševného vlastníctva. 

V súvislosti s nástrojmi na ochranu obchodu závisí udelenie štatútu trhového hospodárstva okrem iného aj od ochrany duševného vlastníctva v príslušnej krajine.

V prípade krajín, ktoré sústavne porušujú medzinárodné záväzky v oblasti duševného vlastníctva spôsobom, ktorý má významný dosah na EÚ, a ktorých orgány nie sú ochotné spolupracovať, alebo spolupráca s nimi prináša obmedzené výsledky, Komisia môže v dostatočne závažných a jednoznačných prípadoch zvážiť obmedzenie ich účasti alebo financovania v rámci osobitných programov financovaných z EÚ Nemalo by to ovplyvniť programy financované z Európskeho rozvojového fondu alebo nástroja financovania rozvojovej spolupráce. Politické dialógy medzi Komisiou a partnerskými krajinami by sa takisto mohli využiť na riešenie problémov vážneho porušovania práv duševného vlastníctva. Aby sa zabezpečila súdržnosť, malo by sa vyvinúť úsilie na povzbudenie členských štátov, aby takéto alebo iné prístupy uplatňovali spoločne.

Pokiaľ však ide o dohody o voľnom obchode, je potrebné pripustiť, že rokovania o kapitolách týkajúcich sa práv duševného vlastníctva budú naďalej zložité. Mnohé krajiny, s ktorými EÚ vedie rokovania (alebo sa chystá rokovania začať), majú dojem, že silný režim v oblasti práv duševného vlastníctva im toho veľa neprinesie. Dosiahnutie zmysluplného výsledku pre EÚ si preto vyžaduje ustavičné zvyšovanie povedomia a oslovovanie všetkých zainteresovaných strán na technickej, a niekedy aj na politickej úrovni.

3.6.        Poskytovanie pomoci držiteľom práv z EÚ v tretích krajinách

3.6.1.     Súčasná situácia

Mať k dispozícii odborné znalosti v danej krajine je veľkým prínosom pre držiteľov práv z EÚ[63] a uľahčuje interakcie medzi EÚ a miestnymi orgánmi. To je dôvod, prečo majú viaceré členské štáty „radcov pre oblasť duševného vlastníctva“ v rámci ich zastúpení v kľúčových krajinách. Aj z tohto dôvodu Komisia zriadila tri asistenčné pracoviská pre práva duševného vlastníctva s cieľom poskytnúť pomoc firmám z EÚ, najmä malým a stredným podnikom. Tieto asistenčné pracoviská majú na starosti Veľkú Čínu, juhovýchodnú Áziu a Južnú Ameriku. Ich cieľom je umožniť európskym malým a stredným podnikom robiť pre svoje podniky čo najlepšie rozhodnutia v oblasti práv duševného vlastníctva a zabezpečiť, aby vedeli účinne chrániť svoj nehmotný majetok.[64]

3.6.2.     Vyhliadky do budúcnosti

EÚ preskúma možnosť zvýšenia dostupnosti odborných znalostí v oblasti duševného vlastníctva v delegáciách EÚ v kľúčových regiónoch, a to buď prostredníctvom dodatočných pracovníkov, alebo prostredníctvom asistenčných pracovísk pre práva duševného vlastníctva. V kontexte viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020[65] Komisia zvažuje rozšíriť služby asistenčných pracovísk pre malé a stredné podniky a prispôsobiť ich novým potrebám. Zvyšovanie odborných znalosti v oblasti duševného vlastníctva v delegáciách EÚ bude vychádzať z existujúcich zdrojov, resp. ich bude lepšie prepájať (znalosti radcov o duševnom vlastníctve v delegáciách EÚ a na veľvyslanectvách členských štátov, asistenčné pracoviská pre práva duševného vlastníctva). Komisia a členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby boli odborné znalosti v oblasti duševného vlastníctva vo veľkej miere šírené prostredníctvom iniciatív EÚ, ktoré podporujú medzinárodnú expanziu malých a stredných podnikov[66]. Tým by sa umožnilo širšie využívanie výhod existujúcich sietí, zabezpečilo by sa získavanie spoľahlivejších informácií o situácii v oblasti duševného vlastníctva v kľúčových regiónoch a podnikom by sa umožnilo lepšie spoznať postupy v oblasti duševného vlastníctva, ktoré musia zohľadniť pri prenikaní na medzinárodné trhy.

3.7.        Geografické zameranie

3.7.1.     Súčasná situácia

Každé dva roky EÚ na základe rozsiahleho prieskumu medzi európskymi a medzinárodnými zainteresovanými stranami aktualizuje zoznam prioritných krajín, v ktorých držitelia práv z EÚ čelia nedostatočnej ochrane práv duševného vlastníctva a/alebo slabému presadzovaniu práva[67].

3.7.2.     Vyhliadky do budúcnosti

Takáto prioritizácia sa osvedčila a bude sa v nej aj naďalej pokračovať, pretože umožňuje cielený prístup, ktorý efektívne využíva zdroje.

3.8.        Zoznam opatrení

Cieľom súčasnej stratégie je zaistiť kontinuitu politiky presadzovanej Európskou úniou od roku 2004, a to tak, že stratégia bude založená na tom, čo sa osvedčilo, a posilnená s prihliadnutím na značné technologické zmeny a nové výzvy spojené s právami duševného vlastníctva, ako aj na spoločenský vývoj posledných 10 rokov. S cieľom riešiť už uvedené otázky prijala Komisia tento zoznam opatrení:

· Zabezpečiť pravidelné kontakty so všetkými zúčastnenými stranami s cieľom zvýšiť informovanosť a usmerňovať politiku,

· Posilniť zber údajov a podávanie správ, aby sa zlepšilo chápanie úlohy práv duševného vlastníctva a dôsledkov ich porušovania; vykonávať pravidelné prieskumy s cieľom viesť zoznam „prioritných krajín“, na ktoré má EÚ zamerať svoje úsilie,

· Zaistiť silnú a súdržnú rolu EÚ na medzinárodných fórach v oblasti práv duševného vlastníctva v súlade s Lisabonskou zmluvou,

· Pokračovať v multilaterálnom úsilí o vylepšenie medzinárodnej siete práv duševného vlastníctva vrátane podpory ratifikácie existujúcich zmlúv; presadzovať ratifikáciu príslušných zmlúv o právach duševného vlastníctva vo všetkých členských štátoch EÚ,

· Zabezpečiť, aby kapitoly týkajúce sa práv duševného vlastníctva v bilaterálnych obchodných dohodách poskytovali držiteľom práv primeranú a účinnú ochranu a aby sa venovali hlavným nedostatkom v systémoch práv duševného vlastníctva partnerských krajín, pričom záväzky tretích krajín majú zohľadňovať stupeň ich rozvoja,

· Zabezpečiť, aby Komisia mohla využívať mechanizmy riešenia konfliktov, alebo iné nápravné opatrenia v situáciách, keď sú porušované práva EÚ upravované medzinárodnými dohodami,

· Ďalej viesť, a ak je to možné, posilniť „dialógy o duševnom vlastníctve“ s kľúčovými tretími krajinami, využiť obchodné a politické dialógy na vysokej úrovni na zabezpečenie pokroku v súvislosti so zistenými problémami v oblasti práv duševného vlastníctva,

· Tretím krajinám poskytovať vhodné programy technickej pomoci súvisiace s duševným vlastníctvom a zvyšovať povedomie o týchto programoch, vrátane možnosti využívania flexibility v tejto oblasti, zúročiť odborné znalosti príslušných medzinárodných organizácií o vykonávaní programov technickej pomoci,

· Nadviazať užší vzťah medzi Komisiou, členskými štátmi a podnikmi EÚ, aby bolo možné priamo podporovať hospodárske subjekty pri prekonávaní konkrétnych ťažkostí v oblasti duševného vlastníctva, posilniť networking a koordináciu opatrení medzi EÚ a zastúpeniami členských štátov v tretích krajinách,

· Zamerať sa na lepší súlad medzi právom duševného vlastníctva a inými politikami, napr. zvážiť v dostatočne závažných a jasných prípadoch obmedzenie účasti alebo financovania v rámci osobitných programov financovaných z EÚ, a v tejto súvislosti zlepšiť súdržnosť Komisie a členských štátov v tretích krajinách,

· Pokračovať v poskytovaní pomoci držiteľom práv (prostredníctvom projektov ako sú asistenčné pracoviská pre práva duševného vlastníctva) a zvážiť ich prípadné rozšírenie; zvážiť ďalšie vysielanie odborníkov na oblasť práv duševného vlastníctva do kľúčových delegácií EÚ.

[1]               Intellectual property rights intensive industries: contribution to economic performance and employment in the European Union (Príspevok odvetví s vysokým výskytom práv duševného vlastníctva k ekonomickej výkonnosti a zamestnanosti v Európskej únii), analýza na úrovni odvetví, spoločný projekt Európskeho patentového úradu a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, Mníchov a Alicante, 2013.

[2]               Pozri oznámenie na tému Globálna Európa: svetová konkurencia. Príspevok k Stratégii  rastu a zamestnanosti EÚ, zo 4. októbra 2006, KOM(2006) 567 v konečnom znení.

[3]               http://ec.europa.eu/europe2020/index_en.htm

[4]               Intellectual property and development. Lessons from recent economic research, Eds., (Duševné vlastníctvo a rozvoj. Ponaučenia vyplývajúce z nedávneho hospodárskeho výskumu). C. Fink, K.E. Maskus, copublication of the World Bank and Oxford University Press, Washington DC, 2005.

[5]               CEBR, The impact of counterfeiting on four main sectors in the European Union, Centre for Economic and Business Research, Londýn, 2000.

[6]               Global impacts study. A new study, conducted by Frontier Economics examines the global economic and social impacts of counterfeiting and piracy, ICC, február 2011, k dispozícii na http://www.iccwbo.org/Advocacy-Codes-and-Rules/BASCAP/BASCAP-Research/Economic-impact/Global-Impacts-Study/

[7]               WIPO (Svetová organizácia duševného vlastníctva), WHO (Svetová zdravotnícka organizácia), WTO (Svetová obchodná organizácia), WCO (Svetová colná organizácia), OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), G20 (skupina G20).

[8]               Uznesenie Rady 2008/C253/01 z 25. septembra 2008 o všeobecnom európskom pláne pre boj proti falšovaniu a autorskému pirátstvu, Ú. v. EÚ C 253, 4.10.2008.

[9]               Uznesenie Rady 2009/C71/01 zo 16. marca 2009 k akčnému plánu EÚ v colnej oblasti zameranému na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na roky 2009 – 2012, Ú. v. EÚ C71, 25.3.2009.

[10]             Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. septembra 2010, 2009/2178(INI).

[11]             Stratégia vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva v tretích krajinách, 2005/C 129/03, Ú. v. EÚ C 129, 26.5.2005.

[12]             GR pre obchod – Zmluva N°SI2.545084. Hodnotenie stratégie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva v tretích krajinách. Záverečná správa, diel I – hlavná správa, Analýza hospodárskych rozhodnutí (ADE) a Európska komisia, Louvain-la-Neuve, 2010.

[13]             Brazília, Rusko, India, Čína.

[14]             WTO, Eurostat, MMF.

[15]             OECD, Economy: Rozvojové krajiny budú podľa nových odhadov do roku 2030 tvoriť 60 % svetového HDP, jún 2010.

[16]             OECD, Magnitude of counterfeiting and piracy of tangible products: an update, (Rozsah falšovania a pirátstva hmotných výrobkov: aktualizácia), november 2009, http://www.oecd.org/dataoecd/57/27/44088872.pdf

[17]             http://www.unep.org/roap/Portals/96/Trade%20in%20Intellectual%20Property-21Nov2013.pdf

[18]             Cf. e.g. IP crime: the new face of organised crime – from IP theft to IP crime, B. Godart, Journal of Intellectual Property Law and Practice, 2010, Vol. 5, No. 5, http://jiplp.oxfordjournals.org/cgi/reprint/5/5/378?etoc

[19]             Správa o colnom presadzovaní práv duševného vlastníctva v EÚ: výsledky na hraniciach EÚ za rok 2012: Európska komisia (2013).

[20]             Internet matters: The Net’s sweeping impact on growth, jobs, and prosperity, M. Pélissié du Rausas et al., Report from McKinsey Global Institute, máj 2011.

[21]             Technical report: An estimate of infringing use of the internet-Summary, Envisional, január 2011, http://www.mpaa.org/Resources/8aaaecf5-961e-4eda-8c21-9f4f53e08f19.pdf.

[22]             Report of the Special Rapporteur on the promotion and protection of the right to freedom of opinion and expression, Frank La Rue (Správa osobitného spravodajcu Franka la Rua o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu), Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov - Rady pre ľudské práva. 17. zasadnutie, bod 3 programu, A/HRC/17/27, máj 2011.

[23]             Ako v prípade Memoranda o porozumení o predaji falšovaného tovaru prostredníctvom internetu,  http://ec.europa.eu/internal_market/iprenforcement/docs/memorandum_04052011_en.pdf

[24]             Práva duševného vlastníctva: Economic principles and trade rule (Hospodárske zásady a pravidlá obchodovania), C. Fink, máj 2007 – revidované znenie. In: Handbook of Trade Policy for Development, A. Lukauskas et al., Oxford Scholarship Online, 2014.

[25]             Creative economy report 2010: A feasible development option, partnership between UNCTAD and the UNDP Special Unit for South-South Cooperation, 2010, http://unctad.org/en/Docs/ditctab20103_en.pdf.

[26]             Intellectual Property Rights, imitation, and foreign direct investment: theory and evidence, L. Branstetter et al., Working Paper 13033, National Bureau of Economic Research, Cambridge, 2007.

[27]             Record seizure of illicit medicines in Africa. The World Customs Organization (WCO) and the Institute of Research Against Counterfeit Medicines (IRACM) issue a new warning on the health and safety of African populations, Paris, 2013, http://www.wcoomd.org/en/media/newsroom/2013/june/wco-and-iracm.aspx.

[28]             KOM(2012) 22 – Obchod, rast a rozvoj. Prispôsobovanie obchodnej a investičnej politiky potrebám krajín v najväčšej núdzi, Európska komisia, Belgicko, 2012, http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2012/january/tradoc_148992.EN.pdf

[29]             http://content.undp.org/go/cms-service/stream/asset/?asset_id=1948200 — pozri kapitolu 11.

[30]             Climate change and technology transfer. Can Intellectual Property Rights work for the poor?, K. Kretzschmar, Prague Global Policy Institute Glopolis, Prague, 2012.

[31]             Oznámenie Európskych spoločenstiev a ich členských krajín Rade pre TRIPS z 13. februára 2003, Ref. 032/03 – v konečnom znení.

[32]             T .j. zrýchlený hospodársky rozvoj.

[33]             Policy recommendations to combat state sponsored IP theft (SSIPT), Trans Atlantic Business Dialogue, http://transatlanticbusiness.org/s/TABD-Trade-Secrets-Policy-Recommendations-December-2012.pdf

[34]             Technology transfer to China: Guidance for businesses, China IPR SME Helpdesk, 2008, http://www.china-iprhelpdesk.eu/docs/publications/Tech_transfer_English.pdf

[35]             DG TRADE, Ninth Report on Potentially Trade Restrictive Measures, September 2011-May 2012, Report on G-20 Trade Measures, WTO (Deviata správa o opatreniach potenciálne obmedzujúcich obchod, september 2011 – máj 2012, Správa o obchodných opatreniach skupiny G20, WTO).

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2012/june/tradoc_149526.pdf

[36]             COM(2012) 497.

[37]             Vrátane GAVI, WHO, UNICEF.

[38]             Promoting Access to Medical Technologies and Innovation. Intersections between public health, intellectual property and trade, trilateralána štúdia organizácií WHO, WIPO a WTO, Ženeva, 2012.

[39]             Je vhodné uviesť, že určité koncepty, ako napríklad nevyhovujúce, nepravé, či falšované lieky, nie sú spojené s aspektmi práv duševného vlastníctva – pozri súvisiacu diskusiu organizácie WHO na http://apps.who.int/gb/ssffc/pdf_files/A64_16-en.pdf.

[40]             Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júla 2007, B6-0288/2007.

[41]             Counterfeit drugs kill! (Falšované lieky zabíjajú!), konečná verzia brožúry WHO a IMPACT, aktualizovaná v máji 2008, http://www.who.int/impact/FinalBrochureWHA2008a.pdf

[42]             Nariadenie Komisie (ES) č. 953/2003 z 26. mája 2003 o zabránení obchodnej diverzie určených základných liekov do Európskej únie, Ú. v. EÚ L 135, 3.6.2003, s. 5.

[43]             T. j. ceny umožňujúce vývozcom dodávať základné lieky do chudobných krajín za ceny, ktoré sú len o niečo vyššie než ich výrobné náklady.

[44]             EÚ začne hodnotenie nariadenia č. 953/2003 v roku 2014.

[45]             EÚ zaviedla „výnimku typu Bolar“ v smernici 2004/27/ES.

[46]             Are IPR a barrier to the transfer of climate change technology?, správa, ktorú dala vypracovať Európska komisia (GR Obchod), Copenhagen Economics A/S a IPR Company ApS, 2009, http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2009/february/tradoc_142371.pdf

[47]             http://ec.europa.eu/trade/creating-opportunities/trade-topics/market-access/

[48]             http://ec.europa.eu/internal_market/intellectual-property/docs/joint-report-epo-ohim-final-version_en.pdf

[49]          Hoci hodnotiaca štúdia z roku 2010 oprávnene uvádza, že napriek mnohým náznakom, že objem porušovania práv duševného vlastníctva narastá, celkový rozsah falšovania a tvorby pirátskych výrobkov nie je známy a zatiaľ neexistujú žiadne metodiky, ktoré by mohli byť použité na vytvorenie presného celkového odhadu. Za týchto okolností sú možnosti ďalšieho postupu obmedzené.

[50]             http://www.taylorwessing.com/ipindex

[51]             http://ec.europa.eu/taxation_customs/customs/customs_controls/counterfeit_piracy/statistics

[52]             http://ec.europa.eu/internal_market/iprenforcement/observatory/index_en.htm

[53]             http://ec.europa.eu/trade/creating-opportunities/trade-topics/intellectual-property/enforcement/

[54]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15.

[55]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45.

[56]             Zmluva WIPO o autorskom práve, Zmluva WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch.

[57]             Marakéšska zmluva o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania.

[58]             Pekinská zmluva o audiovizuálnych umeleckých výkonoch.

[59]          T. j. rokovania o vytvorení multilaterálneho systému oznamovania a registrácie zemepisných označení vín a liehovín, ako aj o problémoch súvisiacich s rozšírením ochrany zemepisných označení podľa článku 23 Dohody TRIPS aj na iné výrobky ako víno a liehoviny.

[60]             Organisation Africaine de la Propriété Intellectuelle (OAPI), African Regional Industrial Property Organisation (ARIPO).

[61]             http://trade.ec.europa.eu/doclib/press/index.cfm?id=328.

[62]             http://ec.europa.eu/trade/tackling-unfair-trade/trade-barriers.

[63]             Napr. China IPR SME Helpdesk — http://www.china-iprhelpdesk.eu

[64]          Asistenčné pracoviská spolupracujú s miestnymi organizáciami a poskytujú tieto služby: personalizované odborné poradenstvo z prvej ruky, všeobecné a na mieru prispôsobené školiace materiály, špecializované školiace semináre, kontakty s externými odborníkmi a so štátnou správou cieľových regiónov, podujatia zamerané na vytváranie obchodných sietí a zvyšovanie povedomia.

[65]             Pozri COSME (program EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky), http://ec.europa.eu/enterprise/initiatives/cosme/index_en.htm.

[66]          http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/documents/internationalisation/

[67]             Pozri pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2013) 30, http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2013/march/tradoc_150789.pdf.