Prosperita a bezpečnosť Európskej únie závisia od stabilných a bohatých dodávok energie. Skutočnosť, že občania vo väčšine členských štátov nezažili trvalé prerušenie dodávok energie od ropnej krízy v 70. rokoch minulého storočia, svedčí o úspechu členských štátov a EÚ pri ich zabezpečovaní. Pre väčšinu občanov je energia dostupná neobmedzene, je všadeprítomná a nie je rušivá. Táto skutočnosť má zásadný vplyv na faktory, ktoré ovplyvňujú vnútroštátne rozhodnutia týkajúce sa energetickej politiky, pričom bezpečnosť dodávok sa neposudzuje rovnako ako ostatné aspekty.

V zime 2006 a 2009 však dočasné prerušenie dodávok plynu silne zasiahlo občanov EÚ v niektorých východných členských štátoch. Bol to dôrazný „budíček“, ktorý poukázal na potrebu spoločnej európskej energetickej politiky. Odvtedy sa pre posilnenie energetickej bezpečnosti EÚ z hľadiska dodávok plynu a zníženia počtu členských štátov, ktoré sú závislé výlučne od jedného dodávateľa, urobilo veľa. Aj napriek všetkým úspechom v oblasti upevňovania svojej infraštruktúry a diverzifikácie svojich dodávateľov je EÚ ešte stále zraniteľná voči vonkajším energetickým šokom, ako to zreteľne vyplýva z nižšie uvedených údajov. EÚ preto potrebuje prakticky zameranú stratégiu energetickej bezpečnosti, ktorou sa v krátkodobom horizonte zvýši odolnosť voči týmto šokom a voči prerušeniu dodávok energie a ktorou sa z dlhodobého hľadiska zníži závislosť od konkrétnych palív, dodávateľov energie a trás. Politickí činitelia na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ musia občanom ozrejmiť možnosti, ktoré so sebou takéto zníženie závislosti prináša.

Hlavné fakty a údaje o energetickej bezpečnosti EÚ § EÚ v súčasnosti dováža 53 % energie, ktorú spotrebuje. Závislosť od dovozu energií sa týka ropy (takmer 90 %), zemného plynu (66 %) a v menšej miere tuhých palív (42 %), ako aj jadrového paliva (40 %). § Energetická bezpečnosť dodávok sa týka každého členského štátu, aj keď niektoré sú zraniteľnejšie ako iné. Platí to najmä pre menej integrované a prepojené regióny, ako sú Pobaltie a východná Európa. § Medzi najpálčivejšie problémy týkajúce sa energetickej bezpečnosti dodávok patrí silná závislosť od jedného externého dodávateľa. Týka sa to najmä plynu, ale aj elektrickej energie: o Šesť členských štátov závisí od Ruska ako od jediného externého dodávateľa pre všetok dovoz plynu, a tri členské štáty využívajú zemný plyn pre viac ako štvrtinu svojich celkových energetických potrieb. V roku 2013 tvorili dodávky z Ruska 39 % dovozu zemného plynu do EÚ alebo 27 % spotreby plynu v EÚ; Rusko vyviezlo 71 % svojho plynu do Európy, pričom najväčší objem smeroval do Nemecka a Talianska (pozri prílohu 1). o Pokiaľ ide o elektrickú energiu, prevádzka a vyvážanie elektrickej siete troch členských štátov (Estónsko, Lotyšsko a Litva) závisí od jedného externého subjektu. § Externé náklady EÚ na energiu predstavujú viac ako 1 miliardu EUR denne (približne 400 miliárd EUR v roku 2013) a viac ako pätinu celkového dovozu EÚ. EÚ dováža ropu a ropné produkty za viac ako 300 miliárd EUR, z čoho jedna tretina pochádza z Ruska. § Energetickú bezpečnosť EÚ je potrebné vnímať v kontexte rastúcej dopytu po energii na celom svete, pričom do roku 2030 sa očakáva jeho zvýšenie o 27 %, čo bude viesť k významným zmenám dodávok energie a obchodných tokov.

Ďalej opísaná stratégia vychádza zo silných stránok a skúseností získaných pri uplatňovaní súčasných politík, ako aj z účinnosti reakcie Únie na predchádzajúce krízy dodávok energie: Európa dosiahla výrazný pokrok, pokiaľ ide o dokončenie vnútorného trhu s energiou vrátane väčšieho prepojenia; má jedny z najlepších výsledkov na svete z hľadiska energetickej náročnosti a vyváženého energetického mixu, než jej hlavní partneri.

Aspekty týkajúce sa energetickej bezpečnosti sa však príliš často riešia iba na vnútroštátnej úrovni bez toho, aby bola plne zohľadnená vzájomná závislosť členských štátov. Kľúčom k zlepšeniu energetickej bezpečnosti je v prvom rade kolektívnejší prístup prostredníctvom fungovania vnútorného trhu a väčšej spolupráce na regionálnej a európskej úrovni, najmä pokiaľ ide o koordináciu rozvoja sietí a otvorenie trhov, a po druhé, súdržnejšia vonkajšia činnosť. To znamená zabezpečiť prostredníctvom nástrojov rozširovania, aby kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny dodržiavali tieto hlavné zásady.

EÚ je v súčasnosti jediným významným hospodárskym subjektom, ktorý 50 % svojej elektrickej energie vyrába bez emisií skleníkových plynov[1]. Tento trend musí ďalej pokračovať. Z dlhodobého hľadiska je energetická bezpečnosť Únie neoddeliteľne spätá a do veľkej miery závisí od potreby prejsť na konkurencieschopné, nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré obmedzí využívanie dovážaných fosílnych palív. Táto európska stratégia energetickej bezpečnosti je preto neoddeliteľnou súčasťou politického rámca o klíme a energetike na rok 2030[2] a je tiež plne v súlade s našimi cieľmi v oblasti konkurencieschopnosti a priemyselnej politiky[3]. Preto je dôležité, aby sa v tomto rámci čoskoro prijali opatrenia, ako uviedla Európska rada, a aby sa členské štáty zjednotili s cieľom vypracovať a realizovať dlhodobé plány pre konkurencieschopnú, bezpečnú a udržateľnú energiu. Riešenie energetickej bezpečnosti v rýchlo sa meniacom prostredí si bude vyžadovať flexibilitu, schopnosť prispôsobiť sa a zmenu. Túto stratégiu preto bude nutné rozvíjať vzhľadom na meniace sa okolnosti.

V tejto stratégii sú stanovené oblasti, v ktorých je potrebné prijať rozhodnutia alebo v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte realizovať konkrétne opatrenia s cieľom reagovať na obavy týkajúce sa energetickej bezpečnosti. Je založená na ôsmich kľúčových pilieroch, ktorými spoločne presadzuje užšiu spoluprácu, ktorá bude prínosom pre všetky členské štáty pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych rozhodnutí týkajúcich sa energetiky, a ktoré vychádzajú zo zásady solidarity:

1. bezprostredné opatrenia zamerané na zvýšenie schopnosti EÚ prekonať rozsiahle prerušenie dodávok počas zimy 2014/2015;

2. posilnenie núdzových mechanizmov/mechanizmov solidarity vrátane koordinácie posudzovania rizika a pohotovostných plánov, a ochrana strategickej infraštruktúry;

3. zníženie dopytu po energii;

4. vybudovanie dobre fungujúceho a plne integrovaného vnútorného trhu;

5. zvýšenie výroby elektrickej energie v Európskej únii;

6. ďalší rozvoj energetických technológií;

7. diverzifikácia externých dodávok a súvisiaca infraštruktúra;

8. zlepšenie koordinácie vnútroštátnych energetických politík a jednotný postup v rámci vonkajšej energetickej politiky.

1. Bezprostredné opatrenia na zvýšenie schopnosti EÚ prekonať rozsiahle prerušenie dodávok počas zimy 2014/2015

S ohľadom na súčasné dianie na Ukrajine a potenciálne prerušenie dodávok energie musia byť krátkodobé opatrenia zamerané na tie krajiny, ktoré sú závislé od jedného dodávateľa plynu.

Komisia bude vzhľadom na nadchádzajúcu zimu spolupracovať s členskými štátmi, regulačnými orgánmi, prevádzkovateľmi prenosových sústav a operátormi v záujme zlepšenia okamžitej pripravenosti Únie, pokiaľ ide o možné prerušenie dodávok. Osobitná pozornosť sa bude venovať zraniteľným oblastiam s cieľom zvýšiť skladovaciu kapacitu (napr. plné využívanie uskladňovacej kapacity Lotyšska v pobaltskom regióne), vybudovať spätné toky (na základe úspešného príkladu memoranda o porozumení medzi Slovenskom a Ukrajinou), vypracovať plány bezpečnosti dodávok na regionálnej úrovni a väčšmi využívať potenciál skvapalneného zemného plynu.

Kľúčové opatrenia Komisia a členské štáty by mali: · zintenzívniť spoluprácu v rámci koordinačnej skupiny pre plyn[4] a najmä pokračovať v monitorovaní tokov zemného plynu a úrovne uskladňovania plynu, a koordinovať vnútroštátne posúdenia rizík a pohotovostné plány na úrovni EÚ a/alebo regionálnej úrovni; · aktualizovať posúdenia rizika, preventívne akčné plány a núdzové plány stanovené v nariadení č. 994/2010; · spustiť záťažové testy energetickej bezpečnosti vzhľadom na riziká prerušenia dodávok počas nadchádzajúcej zimy, a v prípade potreby vytvoriť záložné mechanizmy, ako je zvýšenie zásob plynu, vybudovanie núdzovej infraštruktúry a spätných tokov, a zníženie dopytu po energii alebo prechod na alternatívne palivá vo veľmi krátkom čase; · ďalej spolupracovať s dodávateľmi plynu a prevádzkovateľmi prenosových sústav na určení možných zdrojov dodatočných krátkodobých dodávok, najmä skvapalneného zemného plynu (LNG).

2. Posilnenie núdzových mechanizmov/mechanizmov solidarity vrátane koordinácie posudzovania rizika a pohotovostných plánov, a ochrana strategickej infraštruktúry

EÚ má hlavnú prioritu: zabezpečiť čo najlepšiu prípravu a plánovanie s cieľom zlepšiť odolnosť voči náhlemu prerušeniu dodávok energie, ochrániť strategickú infraštruktúru a kolektívne podporovať najzraniteľnejšie členské štáty.

2.1. Zásoby ropy

Členské štáty sú povinné vybudovať a udržiavať minimálne rezervy ropy a ropných produktov, čím sa znížia riziká prerušenia dodávok[5]. Súčasné zásoby postačujú približne na 120 dní spotreby, čo je vysoko nad rámec minimálnej požiadavky dodávok v dĺžke 90 dní. Povinnosť EÚ vytvárať zásoby je navyše konzistentná a spojená s povinnosťou vytvárania zásob ropy, ktorá vznikla v rámci Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA). Tieto nástroje preukázali svoj význam a efektívnosť. Záruka, že nedôjde k žiadnemu fyzickému nedostatku dodávok, je základným prvkom na zmiernenie výkyvov trhových cien v prípade krízy. EÚ by preto mala ďalej podporovať medzinárodnú spoluprácu a transparentnosť týkajúce sa zásob ropy a ropných trhov, najmä pokiaľ ide o nových veľkých zákazníkov, ako sú Čína a India.

2.2. Prevencia a zníženie rizika prerušenia dodávky plynu

EÚ od krízy dodávok plynu z roku 2006 a 2009 posilnila svoje koordinačné schopnosti s cieľom zabrániť prípadnému prerušeniu dodávok plynu a zmierniť jeho vplyv[6]. Investície do záložnej infraštruktúry sú teraz povinné: do 3. decembra 2014 musia byť členské štáty schopné uspokojiť dopyt počas špičky, a to aj v prípade prerušenia najväčšej prevádzky tejto infraštruktúry. Okrem toho musia na všetkých hraničných prepojeniach medzi členskými štátmi fungovať spätné toky.

EÚ je takisto lepšie pripravená na prerušenie dodávky plynu. Existujú európske pravidlá na zabezpečenie dodávok chráneným zákazníkom (napr. zákazníkom, ktorí používajú plyn na vykurovanie) v ťažkých podmienkach, a to aj v prípade narušenia infraštruktúry za bežných zimných podmienok, pričom členské štáty musia vypracovať plány pripravenosti a reakcie na mimoriadne udalosti. Koordinačná skupina pre plyn, do ktorej patria členské štáty, regulačné orgány a všetky zainteresované strany, sa ukázala ako účinná celoeurópska platforma na výmenu informácií medzi odborníkmi, a na koordinovanie činností. Tieto pravidlá tvoria európsky rámec, ktorý vytvára dôveru a zaisťuje solidaritu, keďže zaručuje, že členské štáty konajú v rámci svojej zodpovednosti a kolektívne zlepšujú bezpečnosť dodávok.

Doterajšie skúsenosti s bezpečnosťou dodávok plynu preukázali, že medzi ďalšou cezhraničnou spoluprácou prevláda súčinnosť, napríklad pokiaľ ide o vypracovanie plánov na posudzovanie rizika (záťažových testov) a bezpečnosť dodávok na regionálnej úrovni a úrovni EÚ, rozvoj regulačného rámca na uskladňovanie plynu, v ktorom sa uznáva jeho strategický význam pre bezpečnosť dodávok, alebo pokiaľ ide o presnejšie celoeurópske vymedzenie pojmu „chránení zákazníci“. Pôjde o súčasť celkového preskúmania existujúcich ustanovení nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu a ich vykonávania, ktoré Komisia dokončí do konca roka 2014.

Okrem toho by sa na medzinárodnej úrovni mohli spolu s kľúčovými strategickými partnermi stanoviť nové nástroje na zabezpečenie dodávok. Zhromaždenie minimálnej časti existujúcich núdzových zásob v rámci virtuálneho spoločného objemu rezerv – napríklad v rámci IEA – by umožnilo rýchlu reakciu v prípade obmedzeného prerušenia[7].

2.3. Ochrana kritickej infraštruktúry

EÚ začala tvoriť politiku na zabezpečenie fyzickej ochrany kritickej infraštruktúry (pred hrozbami, nebezpečenstvom, atď.), ktorá zahŕňa energetickú infraštruktúru[8]. Zvýšená pozornosť by sa mala venovať bezpečnosti IT. Okrem toho je potrebné začať rozsiahlu diskusiu o ochrane strategickej energetickej infraštruktúry, ako sú prenosové sústavy pre plyn a elektrinu, ktoré poskytujú kľúčové služby pre všetkých spotrebiteľov. Táto diskusia by sa mala týkať kontroly strategickej infraštruktúry subjektmi mimo EÚ, najmä štátnymi spoločnosťami, národnými bankami alebo štátnymi investičnými fondmi z kľúčových dodávateľských krajín, ktorých cieľom je skôr preniknúť na trh EÚ s energiou alebo zabrániť diverzifikácii, než rozvoj siete a infraštruktúry EÚ. Dodržiavanie platných právnych predpisov EÚ sa musí zaručiť v prípade akejkoľvek akvizície kupujúcich strategickej infraštruktúry z nečlenských štátov EÚ. Mali by sa posúdiť aj výhody celkového energetického systému, ktoré primerane vyvažujú centralizovanú a decentralizovanú výrobu energie s cieľom vybudovať systém, ktorý bude ekonomicky efektívny a odolný voči výpadkom jednotlivých hlavných prevádzok.

Existujúce ustanovenia týkajúce sa oddelenia prepravy plynu zahŕňajú mechanizmus na zabezpečenie toho, aby prevádzkovatelia prenosových sústav kontrolovaní subjektmi mimo EÚ dodržiavali tie isté povinnosti, ako prevádzkovatelia kontrolovaní subjektmi EÚ. Na základe nedávnych skúseností niektorých prevádzkovateľov mimo EÚ, ktorí sa snažia obchádzať dodržiavanie právnych predpisov EÚ na území EÚ, sa môže vyžadovať dôslednejšie uplatňovanie a možné posilnenie platných právnych predpisov na úrovni EÚ a členských štátov. V tejto súvislosti je potrebné zaručiť aj dodržiavanie pravidiel vnútorného trhu EÚ, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie.

2.4. Mechanizmy solidarity medzi členskými štátmi

Solidarita, ktorá je charakteristickou črtou EÚ, si vyžaduje poskytovanie praktickej pomoci pre tie členské štáty, ktoré sú najviac zraniteľné voči závažnému prerušeniu dodávok energie. Malo by sa preto zorganizovať a pravidelne kontrolovať riadne plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí, založené na záťažových testoch energetických systémov a rokovaniach s vnútroštátnymi orgánmi a priemyselným odvetvím s cieľom zaručiť minimálnu úroveň dodávok alternatívnych palív v rámci EÚ na doplnenie núdzových zásob. Vzhľadom na aktuálne dianie treba bezodkladne zamerať pozornosť na členské štáty ležiace na východnej hranici EÚ; v prípade potreby by sa k takýmto mechanizmom mali pripojiť kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny.

Kľúčové opatrenia Komisia: preskúma existujúce mechanizmy na zaistenie bezpečnosti dodávok energie a v prípade potreby navrhne ich vykonávanie spolu s opatreniami na ochranu strategickej energetickej infraštruktúry a zabezpečenie riadnej rovnováhy medzi centralizovanými a decentralizovanými objektmi; navrhne členským štátom a odvetviu nové mechanizmy a plány núdzovej koordinácie s cieľom dodávať energiu do krajín v čase núdze, založené na posúdeniach rizika (záťažové testy energetickej bezpečnosti). Všetky členské štáty by sa mali bezodkladne zamerať na východnú hranicu EÚ.

3. Zníženie dopytu po energii

Zníženie dopytu po energii je jedným z najúčinnejších nástrojov na zníženie vonkajšej energetickej závislosti a zvyšovania cien. V dôsledku súčasného diania je naliehavo potrebné dosiahnuť už schválený cieľ energetickej účinnosti EÚ vo výške 20 %, ktorý v roku 2020 povedie v porovnaní s plánom k úspore primárnej energie 371 mil. ton ekvivalentu tejto energie ročne. Tieto úspory možno dosiahnuť, ak sa tieto opatrenia stanovené v príslušných právnych predpisoch dôsledne a včas uplatňujú. Platí to najmä pre smernicu o energetickej efektívnosti a smernicu o energetickej hospodárnosti budov.

Výrazné úspory energie možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa jasne určia prioritné odvetvia, ako aj mobilizácia investičného kapitálu, ku ktorému je jednoduchý prístup. Energetická náročnosť v odvetví budov, ktorá predstavuje približne 40 % spotreby energie v EÚ a tretinu spotreby zemného plynu[9], by sa v prípade urýchlenia modernizácie budov mohla znížiť až o tri štvrtiny. Zlepšenie diaľkového vykurovania a chladenia môže byť tiež veľkým prínosom. Priemysel takisto spotrebúva približne jednu tretinu plynu využívaného v EÚ, pričom v tejto oblasti existuje značný potenciál na zvýšenie energetickej účinnosti stimulovaný systémom na obchodovanie s emisiami v súlade s návrhom Komisie, ktorý je súčasťou klimatického a energetického rámca na rok 2030[10].

S cieľom získať ďalšie investície zo súkromného sektora, ktorý zohráva kľúčovú úlohu, sa z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) účelovo vyčlenilo[11] minimálne 27 miliárd EUR výlučne na investície do nízkouhlíkového hospodárstva, vrátane energetickej účinnosti. Súčasná analýza programovania týchto fondov členským štátmi ukazuje, že skutočná suma týchto investícií sa zvýši na viac ako 36 miliárd EUR. Pri finančných nástrojoch vytvorených z príspevku fondov EŠIF[12] sa môže využiť účasť ďalšieho súkromného kapitálu, zatiaľ čo nové obchodné modely spoločností ESCO (spoločnosti pre energetickú hospodárnosť) môžu priniesť úspory v celom energetickom systéme.

Kľúčové opatrenia Členské štáty by mali: urýchliť opatrenia na dosiahnutie cieľa energetickej účinnosti do roku 2020 so zameraním na vykurovanie a izoláciu, najmä v budovách a priemyselných odvetviach, najmä prostredníctvom: o čo najdôslednejšieho vykonávania smernice o energetickej efektívnosti a smernice o energetickej hospodárnosti budov; o vyššej regulačnej a verejnej finančnej podpory na urýchlenie miery modernizácie budov a zlepšenie zavádzania centrálnych systémov vykurovania; o podpory energetických služieb a reakcie na dopyt prostredníctvom nových technológií, v prípade ktorých môže finančná podpora EÚ, najmä fondy EŠIF, dopĺňať vnútroštátne programy financovania; o urýchleného vykonávania akčných plánov pre udržateľnú energiu, ktoré predložili obce v rámci Dohovoru primátorov a starostov; o podpory energetickej účinnosti v odvetví prostredníctvom posilnenej schémy obchodovania s emisnými kvótami Európskej únie. Komisia: preskúma toto leto smernicu o energetickej efektívnosti s cieľom vyhodnotiť pokrok pri plnení cieľa zvýšiť do roku 2020 energetickú účinnosť a preukázať, ako môže energetická účinnosť do roku 2030 prispieť k rámcu politík v oblasti energetiky a klímy; jasne určí prioritné odvetvia (v oblasti bývania, dopravy a priemyslu), v ktorých možno zo strednodobého až dlhodobého hľadiska dosiahnuť nárast energetickej účinnosti, a to aj v tých členských štátoch, ktoré sú najviac zraniteľné voči prerušeniu dodávok; určí zostávajúce prekážky pre zavedenie energetickej účinnosti a rozvoj skutočného trhu so službami v oblasti energetickej účinnosti, a navrhne spôsoby ich odstránenia prostredníctvom nelegislatívnych opatrení; preskúma smernicu o označovaní energetickými štítkami a smernicu o ekodizajne na základe získaných skúseností s cieľom zabezpečiť účinnejšie zníženie spotreby energie a ďalšieho vplyvu produktov na životné prostredie.

4. Vybudovanie dobre fungujúceho a plne integrovaného vnútorného trhu

Európsky vnútorný trh s energiou je kľúčovým faktorom pre energetickú bezpečnosť a mechanizmom na jej dosiahnutie nákladovo efektívnym spôsobom. Zásahy vlády, ktoré ovplyvňujú tento trhový rámec, ako sú vnútroštátne rozhodnutia o energii z obnoviteľných zdrojov alebo ciele v oblasti účinnosti, rozhodnutia na podporu investícií do výroby jadrovej energie (alebo jej odstavenie), alebo rozhodnutia o podpore kľúčových projektov v oblasti infraštruktúry (ako sú plynovody NordStream a SouthStream, Transjadranský plynovod alebo baltský terminál pre LNG) sa musia prerokovať na európskej a/alebo regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby rozhodnutia v jednom členskom štáte neohrozovali bezpečnosť dodávok v inom členskom štáte. Na úrovni EÚ existujú rôzne nástroje na realizáciu takýchto projektov koordinovaným spôsobom a pri dodržiavaní acquis (právne predpisy o vnútornom trhu, usmernenia k TEN-E, kontrola štátnej pomoci). Skutočná európska stratégia energetickej bezpečnosti si vyžaduje, aby nástrojom na presadzovanie predchádzala strategická diskusia na úrovni EÚ, a nielen na vnútroštátnej úrovni.

4.1. Zlepšenie vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom

V treťom balíku vnútorného trhu s energiou sa stanovuje rámec, v ktorom sa vnútorný európsky trh potrebuje rozvíjať. Štátni predstavitelia sa dohodli, že vnútorný trh by sa mal dokončiť do roku 2014. V tejto oblasti nastal pozitívny rozvoj, ale ešte stále je potrebné urobiť veľa práce.

V oblasti integrácie regionálneho trhu sa dosiahli pozitívne kroky. Konkurencieschopné a likvidné trhy poskytujú účinnú ochranu pred zneužívaním trhu alebo politickej moci jednotlivých dodávateľov. Dobre rozvinuté obchodné mechanizmy a promptné likvidné trhy môžu v prípade narušenia ponúknuť účinné krátkodobé riešenia, ako sa to deje v prípade ropy alebo uhlia. Rovnakú bezpečnosť možno dosiahnuť aj v prípade plynu a elektrickej energie, za predpokladu, že kapacita plynovodu a rozvodných sietí bude dostupná na prepravu dodávok z jedného miesta na druhé.

Regionálny prístup bol a naďalej bude rozhodujúci pre integráciu európskeho trhu s energiou z hľadiska cezhraničnej výmeny, ako aj bezpečnosti dodávok (v prípade potreby vrátane kapacitných mechanizmov[13]). Severské krajiny (Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nórsko) išli v odvetví elektrickej energie príkladom a svoje trhy včas začlenili do burzy NordPool. Podobne päťstranné fórum medzi severom a západom (do ktorého patrí Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Rakúsko) spustilo priekopnícke integračné projekty v odvetví elektrickej energie a plynu. Prevádzkovatelia prenosových sústav a regulačné orgány takisto prijali v niekoľkých oblastiach rozhodujúce opatrenia na prepojenie trhov s elektrinou[14]. Pokiaľ ide o plyn, podobný účinok sa podarilo dosiahnuť vytvorením platformy PRISMA v roku 2013, kde sa formou transparentnej a jednotnej aukcie obchodovalo s kapacitou prepojenia sietí 28 prevádzkovateľov prenosovej sústavy zodpovedných za prepravu 70 % európskeho plynu.

Rozvoj konkurencieschopných a dobre integrovaných trhov v pobaltských štátoch a v juhovýchodnej Európe však zaostáva, čo tieto regióny zbavuje výhod súvisiacej bezpečnosti dodávok. V týchto regiónoch sú potrebné cielené prístupy, ktoré urýchlia rozvoj kritickej infraštruktúry (pozri bod 4.2), ako aj vytvorenie regionálnych plynárenských uzlov.

Riadnym vykonávaním sieťových predpisov v odvetví plynu sa výrazne zlepší energetická bezpečnosť, keďže zvýši otvorený a nediskriminačný prístup k prenosovým sústavám tak, aby plyn mohol voľne a flexibilne tiecť cez celú EÚ.

Protimonopolné pravidlá a pravidlá kontroly fúzií sa musia aj naďalej dôsledne vykonávať, keďže bránia oslabeniu bezpečnosti dodávok EÚ prostredníctvom protisúťažného správania alebo protisúťažnej konsolidácie či vertikálnej integrácie energetických spoločností.

4.2. Urýchlenie vybudovania kľúčových prepojovacích vedení

Skutočne integrovaný a konkurencieschopný vnútorný trh s energiou si vyžaduje nielen spoločný regulačný rámec, ale aj výrazný rozvoj energetickej dopravnej infraštruktúry, najmä cezhraničných prepojení medzi členskými štátmi. Komisia odhaduje, že v tejto súvislosti je do roku 2020 potrebných približne 200 miliárd EUR, ale že trh je v súčasnosti schopný poskytnúť len zhruba polovicu.

Účelom nariadenia o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru spolu s Nástrojom na prepájanie Európy bolo určiť a zabezpečiť včasné vykonávanie kľúčových projektov, ktoré Európa potrebuje, vrátane 12 prioritných koridorov a oblastí. Prvý zoznam projektov spoločného záujmu Únie bol prijatý v roku 2013. Hlavným cieľom politiky EÚ v oblasti infraštruktúry je momentálne zabezpečiť včasné vykonávanie projektov spoločného záujmu. Spolu s efektívnymi postupmi na udeľovanie povolení pomôže tento cieľ dosiahnuť aj Nástroj na prepájanie Európy vo výške 5,8 miliardy EUR. Nástroj na prepájanie Európy predstavuje len približne 3 % z investície vo výške 200 miliárd EU potrebnej do roku 2020, ale môže využiť aj ďalšie prostriedky prostredníctvom využívania finančných nástrojov. Aby mohol Nástroj na prepájanie Európy priniesť zmenu, musí byť zameraný na niekoľko kľúčových projektov, pričom musí kombinovať úsilie regulačných orgánov v oblasti financovania časti infraštruktúry prostredníctvom sieťových sadzieb, a členských štátov, ktoré v prípade potreby využívajú európske štrukturálne a investičné fondy. Počas schvaľovania aj realizácie projektov by sa mali náležite zohľadniť súčasné environmentálne právne predpisy a usmernenia EÚ[15] s cieľom zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia a zaistiť pre daný projekt podporu a súhlas verejnosti.

Z krátkodobého a strednodobého hľadiska bolo pre energetickú bezpečnosť ako kľúčových označených 27 projektov v oblasti plynu a 6 projektov v oblasti elektrickej energie (orientačný zoznam sa nachádza v prílohe 2), pretože sa očakáva, že ich realizáciou sa zvýši diverzifikácia možností dodávok a solidarita v najzraniteľnejších častiach Európy. Približne polovica z týchto projektov by mala byť dokončená do roku 2017, zatiaľ čo realizácia ostatných projektov je naplánovaná do roku 2020. Prevažná väčšina týchto kľúčových projektov bola situovaná do východnej a juhozápadnej Európy. Náklady na tieto projekty sa odhadujú na približne 17 miliárd EUR. V prípade kritických projektov spoločného záujmu ide prevažne o rozsiahle projekty, s výnimkou niekoľkých projektov týkajúcich sa terminálov a uskladňovania LNG, ktoré sú však prirodzene zložité a majú sklon meškať. Možnosti na urýchlenie ich vykonávania si tak vyžadujú viac, než len včasnú podporu Nástroja na prepájanie Európy. Komisia preto plánuje zintenzívniť svoju podporu pre kľúčové projekty tým, že podnieti predkladateľov projektu, aby rokovali o technických možnostiach na urýchlenie realizácie projektu, a národné regulačné orgány, aby schválili cezhraničné vyčleňovanie prostriedkov, ako aj príslušné ministerstvá, aby zabezpečili výraznú politickú podporu prvých, ale aj neskorších výziev.

V marci 2014 vyzvala Európska rada vo svojich záveroch na: „Urýchlené vykonávanie všetkých opatrení zameraných na dosiahnutie prepojenia minimálne 10 % inštalovanej kapacity na výrobu elektriny pre všetky členské štáty“. V súčasnosti je priemerná úroveň prepojenia približne 8 %. Európska komisia vzhľadom na význam prepojení na zvýšenie bezpečnosti dodávok a potrebu zjednodušenia cezhraničného obchodu navrhuje rozšíriť súčasný cieľ 10 % prepojenia do roku 2030 na 15 %, pričom vezme do úvahy aspekty týkajúce sa nákladov a potenciál obchodnej výmeny v príslušných regiónoch.

4.3. Európsky trh s ropou

Rusko je pre EÚ jedným z hlavných dodávateľov ropy, ktorá sa v súčasnosti rafinuje v EÚ, pričom niektoré rafinérie sú optimalizované práve pre túto ropu. Aj keď kapacita rafinérií je dostatočná na uspokojenie celkového dopytu po ropných produktoch, EÚ je čistým vývozcom benzínu a čistým dovozcom nafty prevažne z Ruska a USA. Vzájomná závislosť medzi EÚ, USA a Ruskom, pokiaľ ide o ropu, dostupnosť ropných zásob a schopnosť celosvetového obchodovania a prepravy ropy znamená, že pokiaľ ide o dodávky ropy, EÚ nie je bezprostredne ohrozená. Sú tu však aj aspekty, ktoré treba starostlivo sledovať, a ktoré vyžadujú strategickú koordináciu ropnej politiky EÚ:

- závislosť rafinérskeho priemyslu EÚ od ruskej ropy,

- vyššia koncentrácia v rámcu ruského ropného priemyslu, a vyššia miera vlastníctva kapacity rafinérií EÚ ruskými ropnými spoločnosťami,

- spotreba ropných produktov v oblasti dopravy.

Odvetvie rafinácie EÚ čelí vážnym problémom, ak má zostať konkurencieschopné, ako to dokazuje zníženie kapacity rafinácie a objemu zahraničných investícií, najmä z ruských spoločností, ktoré prispievajú k závislosti od ruskej ropy. Dôležité je zachovať konkurencieschopné kapacity rafinérií v Európe s cieľom predísť nadmernej závislosti od dovážaných rafinovaných ropných produktov a dostatočne flexibilne spracúvať zásoby ropy[16].

Z dlhodobého hľadiska sa musí znížiť závislosť EÚ od ropy, najmä v oblasti dopravy. Komisia stanovila sériu opatrení zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov a spotreby palív v oblasti dopravy, vrátane stratégie pre alternatívne palivá[17],[18].

Kľúčové opatrenia Členské štáty by mali: posilniť regionálnu spoluprácu medzi členskými štátmi, v rámci ktorej k energetickej bezpečnosti prispievajú prepojovacie vedenia, vyrovnávacie opatrenia, kapacitné mechanizmy a integrácia trhu; dokončiť do konca roka 2014 transpozíciu právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou, najmä pokiaľ ide o pravidlá o oddelení, spätné toky a prístup k zásobníkom na uskladňovanie plynu; zintenzívniť rokovania o smernici o zdaňovaní energií s cieľom znížiť daňové stimuly pre naftu a obnoviť rovnováhu medzi kapacitou rafinérie a spotrebou ropných produktov v EÚ; malo by sa zvážiť aj výhodné zdaňovanie alternatívnych palív, najmä palív vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie; zvýšiť úsilie v oblasti vykonávania nedávno schválenej smernice o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Prevádzkovatelia prenosových sústav musia: urýchliť vykonávanie sieťových predpisov pre plyn a elektrickú energiu. Komisia: v prípade potreby urýchli konania o porušení právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu; bude spolupracovať s členskými štátmi na zabezpečení urýchlenej realizácie všetkých projektov v spoločnom záujme a ostatných opatrení v záujme dosiahnutia prepojenia minimálne 10 % inštalovanej kapacity na výrobu elektriny pre všetky členské štáty do roku 2020 a 15 % do roku 2030. Koordinácia všetkých dostupných fondov Spoločenstva vrátane podpory z Nástroja na prepájanie Európy, fondov EŠIF a Európskej investičnej banky s cieľom urýchliť výstavbu kľúčových prepojení a súvisiacej vnútroštátnej a regionálnej infraštruktúry; zváži v spolupráci s členskými štátmi a ich vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, aké opatrenia možno prijať na urýchlenie príslušného cezhraničného rozdelenia nákladov[19] pre kľúčové projekty uvedené v prílohe 2 a všetky opatrenia, ktoré by mohli viesť k ich dokončeniu v priebehu nasledujúcich dvoch alebo troch rokov; bude rokovať s priemyselným odvetvím a členskými štátmi o diverzifikovaní dodávok surovej ropy do rafinérií EÚ s cieľom znížiť závislosť od Ruska; bude realizovať program aktívneho obchodovania, ktorý zabezpečí prístup k vývozným trhom s ropou, a obmedzí postupy narúšajúce obchod prostredníctvom silných obchodných disciplín súvisiacich s energetikou, a v prípade potreby zabezpečí ich primerané vykonávanie; stanoví celoeurópske strategické výhody v ropnom hodnotovom reťazci a koordinované opatrenia na zaistenie konsolidácie kapacity rafinérií EÚ spôsobom, ktorý zlepší diverzifikáciu energetiky v EÚ; bude spolupracovať s IEA na monitorovaní ropného hodnotového reťazca a zabezpečení transparentnosti údajov o tokoch, investíciách a vlastníctve.

5. Zvýšenie výroby elektrickej energie v Európskej únii

Únia môže znížiť svoju závislosť od konkrétnych dodávateľov a palív tým, že maximalizuje využívanie domácich zdrojov energie.

5.1. Zvýšenie výroby elektrickej energie v Európskej únii

Výroba energie z domácich zdrojov zaznamenala v Európskej únii za posledné dve desaťročia stály pokles[20] aj napriek zvýšeniu výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Zo strednodobého hľadiska však tento trend možno spomaliť zvyšovaním využívania energie z obnoviteľných zdrojov, jadrovej energie, ako aj udržateľnou produkciou konkurencieschopných fosílnych palív v prípade, že sa vyberú tieto možnosti.

Energia z obnoviteľných zdrojov

Využívaním energie z obnoviteľných zdrojov možno predísť nákladom na dovoz palív vo výške minimálne 30 miliárd EUR. Odhaduje sa, že za rok 2012 prispela energia z obnoviteľných zdrojov ku konečnej spotrebe energie EÚ vo výške 14,1 %, a do roku 2020 by mala dosiahnuť cieľ 20 %. Komisia navrhla zvýšiť po roku 2020 podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na minimálne 27 %.

Elektrická energia a vykurovanie z obnoviteľných zdrojov majú výrazne nákladovo efektívny potenciál na zníženie miery využívania zemného plynu v mnohých odvetviach do konca tohto desaťročia. Prechod na domáce zdroje vykurovania z obnoviteľných zdrojov vo forme iných palív môže nahradiť veľké množstvo dovážaných palív. Členské štáty už v súlade so svojimi vnútroštátnymi plánmi pre energiu z obnoviteľných zdrojov plánujú pridať v rokoch 2012 – 2020 ďalších 29 miliónov ton ekvivalentu ropy (Mtoe) na vykurovanie energiou z obnoviteľných zdrojov a ďalších 39 Mtoe na energiu z obnoviteľných zdrojov. Tieto plány by sa mohli prednostne realizovať pomocou vnútroštátnych fondov, ako aj fondov EŠIF v koordinácii s EIB a s podporou medzinárodných finančných inštitúcií. Pokiaľ ide o infraštruktúru, prevažnú časť investícií do tejto oblasti by mal uskutočniť súkromný sektor.

Energia z obnoviteľných zdrojov je dobrou voľbou, ale vznikli aj obavy, ktoré sa týkali nákladov a vplyvu na fungovanie vnútorného trhu. Vďaka zníženiu nákladov na technológie sú mnohé obnoviteľné zdroje energie čoraz konkurencieschopnejšie a pripravené vstúpiť na trh (napr. pobrežná veterná energia). Na ich rozsiahlu integráciu budú potrebné inteligentné energetické siete a nové riešenia na uskladňovanie energie. Môže byť potrebné zvážiť aj kapacitné mechanizmy na regionálnej úrovni[21]. Nové usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a energetiku 2014 – 2020 budú podporovať aj nákladovo efektívnejšie dosiahnutie národných cieľov v oblasti získavania energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020.

Uhľovodíky a čisté uhlie

Ťažba konvenčných zdrojov ropy a plynu v Európe v tradičných oblastiach produkcie (napr. v Severnom mori) a v novoobjavených oblastiach (napr. východné Stredomorie, Čierne more) by mala prebiehať v plnom súlade s právnymi predpismi v oblasti energetiky a životného prostredia, vrátane novej smernice o bezpečnosti na mori[22]. Získavanie ropy a plynu z nekonvenčných zdrojov v Európe, najmä bridlicového plynu, by mohlo čiastočne nahradiť pokles výroby konvenčného plynu[23] za predpokladu, že sa primerane posúdi ich verejné prijatie a vplyv na životné prostredie[24]. V niektorých členských štátoch v súčasnosti prebieha prieskum. Je potrebný presnejší prehľad nekonvenčných zásob EÚ (ekonomicky návratných zdrojov) s cieľom umožniť prípadnú výrobu v komerčnom meradle.

Za posledné dve desaťročia nastal v EÚ pokles domácej výroby a spotreby uhlia. Uhlie a lignit však naďalej predstavujú výrazný podiel na výrobe elektrickej energie v niekoľkých členských štátoch a približne 27 % na úrovni EÚ. Aj keď EÚ v súčasnosti dováža približne 40 % tuhých palív, získava ich z dobre fungujúceho a diverzifikovaného globálneho trhu, ktorý Únii poskytuje bezpečnú základňu pre dovoz. Emisie CO2 z uhlia a lignitu znamenajú, že tieto suroviny majú v EÚ dlhodobú budúcnosť len vtedy, keď budú využívať zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS). Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého poskytuje tiež potenciál pre zdokonalenie ťažby plynu a ropy, ktorý by inak zostal nevyužitý. Vzhľadom na v súčasnosti trochu obmedzené využívanie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého by sa malo vynaložiť viac úsilia v oblasti výskumu, vývoja a zavádzania, aby bolo možné túto technológiu plne využívať.

Kľúčové opatrenia Členské štáty by mali: ďalej využívať obnoviteľné zdroje energie s cieľom dosiahnuť cieľ do roku 2020 v kontexte trhového prístupu; iniciovať europeizáciu systémov podpory energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom lepšej koordinácie národných systémov podpory; urýchliť prechod na iné palivá v oblasti vykurovania, a to na technológie vykurovania energiou z obnoviteľných zdrojov; zaistiť stabilné vnútroštátne regulačné rámce pre energie z obnoviteľných zdrojov a odstrániť administratívne prekážky; uľahčiť prístup k financovaniu projektov zameraných na energiu z obnoviteľných zdrojov na všetkých úrovniach (vo väčšom aj menšom rozsahu) prostredníctvom cielenej iniciatívy Európskej investičnej banky a národných investičných bánk, a v prípade potreby prostredníctvom využívania podpory získanej z fondov EŠIF; v prípade výberu tejto možnosti, využívať uhľovodíky a čisté uhlie so zreteľom na priority v oblasti zníženia emisií uhlíka; zefektívniť vnútroštátne administratívne postupy pre uhľovodíkové projekty vrátane vykonávania strategického posúdenia vplyvu a zriadenia jedného kontaktného miesta na udeľovanie povolení v súlade s usmerňujúcimi dokumentmi Komisie týkajúcimi sa zefektívnenia postupov posudzovania vplyvu energetickej infraštruktúry a projektov spoločného záujmu na životné prostredie a posudzovaní vplyvu rozsiahlych cezhraničných projektov na životné prostredie[25]; posúdiť potenciál nekonvenčných uhľovodíkov s plným ohľadom na odporúčanie 2014/70/EÚ s cieľom zabezpečiť vykonávanie tých najvyšších environmentálnych noriem; podporovať demonštračné projekty pre zachytávanie a skladovanie uhlíka, najmä tie, ktoré sú spolufinancované z programu NER 300 a z Európskeho energetického programu pre oživenie, ako je projekt ROAD. Komisia: spustí európsku vedeckú a technologickú sieť pre nekonvenčnú ťažbu uhľovodíkov; zorganizuje výmenu informácií medzi členskými štátmi, príslušnými priemyselnými odvetviami a mimovládnymi organizáciami podporujúcimi ochranu životného prostredia s cieľom vypracovať referenčné dokumenty najlepších dostupných techník prieskumu a ťažby uhľovodíkov (BREF); zabezpečí úplné vykonávanie a revíziu smernice o zachytávaní a ukladaní oxidu uhličitého, a prijme rozhodnutie o druhom kole ocenení v rámci programu NER 300;  podporí v rámci mnohostranných a dvojstranných rokovaní rozvoj technológií na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov a obchodovanie s nimi.

6. Ďalší rozvoj energetických technológií

Súčasný plán na zníženie energetickej závislosti EÚ si v strednodobom až dlhodobom horizonte vyžaduje podstatné zmeny energetického systému, k čomu nedôjde bez silného tlaku na rozvoj nových energetických technológií. Tieto nové technológie sú potrebné na znižovanie dopytu po primárnej energii, diverzifikáciu a konsolidovanie možností dodávok (externých aj domácich), a na optimalizáciu infraštruktúry energetickej siete v záujme plného využitia tejto diverzifikácie.

Tieto nové technológie môžu priniesť účinné a nákladovo efektívne riešenia na zlepšenie energetickej účinnosti budov a systémov lokálneho vykurovania s cieľom priniesť nové riešenia pre uskladňovanie a optimalizovať riadenie sietí.

Na dosiahnutie tohto cieľa musia EÚ a členské štáty vynaložiť značné investície na energetický výskum a inováciu. Využívanie širokej škály nových energetických technológií bude kľúčové s cieľom zabezpečiť, aby sa dostatočné množstvo z nich skutočne dostalo na trh, čo členským štátom umožní rôzny výber energetického mixu.

Tieto investície musia zahŕňať celý dodávateľský reťazec technológií, a to od materiálov (vrátane kľúčových surovín) po výrobu, aby sa zabezpečilo, že EÚ pri súčasnom znižovaní svojej závislosti od dovozu energie zároveň zaistí zachovanie svojej závislosti od zahraničných technológií. Takúto stratégiu možno vykonávať len vtedy, keď bude neoddeliteľnou súčasťou výskumu v oblasti energetiky a inovačnej politiky Únie.

S cieľom maximalizovať vplyv týchto investícií bude potrebné zaistiť lepšiu koordináciu medzi samotnými členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a Komisiou. Okrem toho, a najmä v prípade použitia rozsiahlych ukazovateľov, budú mať zásadný význam tie finančné nástroje, ktoré viac stimulujú investície zo strany priemyslu, napríklad prostredníctvom Európskej investičnej banky.

Kľúčové opatrenie Komisia: zahrnie energetickú bezpečnosť do vykonávania priorít rámcového programu Horizont 2020 pre výskum a inováciu (2014 – 2020), a zabezpečí, že nadchádzajúci integrovaný plán strategického plánu pre energetické technológie bude v súlade s európskou stratégiou energetickej bezpečnosti.

7. Diverzifikácia externých dodávok a súvisiaca infraštruktúra 7.1. Plyn

Dovoz tvorí približne 70 % plynu spotrebovaného v EÚ, pričom sa očakáva[26], že do roku 2020 zostane stabilný a v rokoch 2025 – 2030 sa mierne zvýši na približne 340 – 350 miliárd m3. V roku 2013 pochádzalo 39 % dovozu plynu podľa objemu z Ruska, 33 % z Nórska a 22 % zo severnej Afriky (Alžírska a Líbye). Ostatné zdroje tvoria malý objem a predstavujú približne 4 %. Dovoz LNG z týchto a iných krajín (napr. z Kataru, Nigérie) sa zvýšil a dosiahol vrchol pri objeme približne 20 %, avšak z dôvodu vyšších cien v Ázii odvtedy poklesol na približne 15 %.

Prístup k diverzifikovanejším zdrojom zemného plynu je prioritou pri súčasnom zachovaní vysokého objemu dovozu od spoľahlivých dodávateľov. LNG zostane a naďalej bude hlavným potenciálnym zdrojom diverzifikácie v nadchádzajúcich rokoch. Nové dodávky LNG zo Severnej Ameriky, Austrálie, Kataru a nové náleziská vo východnej Afrike pravdepodobne zvýšia veľkosť a likviditu globálnych trhov s LNG. Očakáva sa, že v rokoch 2015 – 2017 bude v USA uvedené do prevádzky prvé zariadenie na skvapalňovanie na východnom pobreží, ktoré bude mať kapacitu približne 24 miliárd m3/rok. V štádiu prípravy sú aj mnohé ďalšie projekty. Väčšina z tohto objemu by podľa očakávania mala smerovať na ázijské trhy, ale niektoré európske spoločnosti už rokujú o zmluve na dodávku LNG s výrobcami LNG z USA. Tento vývoj by sa mal zjednodušiť primeraným zohľadnením priorít v rámci vonkajších politík EÚ, najmä počas prebiehajúcich rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Potenciál v oblasti rastu má aj výroba v Nórsku (do 116 miliárd m3/rok v roku 2018 zo súčasnej úrovne 106 miliárd m3/rok) a v severnej Afrike (potenciálne obrovské preskúmané alebo nepreskúmané zdroje uhľovodíka a výhoda geografickej blízkosti). Únia by mala zlepšiť interné prepojenia s cieľom zabezpečiť, že sa plyn od týchto dodávateľov dostane na všetky regionálne trhy v súlade so súčasnými cieľmi v oblasti prepojenia.

Politickým cieľom EÚ by okrem utuženia nášho partnerstva s existujúcimi dodávateľmi malo byť aj otvorenie sa novým zdrojom. Vytvorenie južného koridoru a stanovených projektov spoločného záujmu je v tejto súvislosti dôležitým aspektom, keďže pripravuje pôdu pre dodávateľov z kaspického regiónu a jeho okolia. Realizácia programu aktívneho obchodovania v tomto regióne je dôležitá na zabezpečenie prístupu na trh, ale aj z hľadiska rozvoja kritickej infraštruktúry, ktorej schodnosť závisí od prístupu k dostatočnému objemu vývozu. V prvej fáze sa očakáva, že do roku 2020 sa cez južný koridor zemného plynu dostane na európsky trh 10 miliárd m3/rok zemného plynu vyrobeného v Azerbajdžane. Toto nové pripojenie k plynovodu je nevyhnutné pre zabezpečenie spojenia so Blízkym východom. Infraštruktúra, ktorá sa v súčasnosti plánuje v Turecku, by mohla na európsky trh dodávať až 25 miliárd m3/rok. Z dlhodobejšieho hľadiska by k rozšíreniu južného koridoru zemného plynu mohli prispieť aj krajiny ako Turkménsko, Irak a Irán v prípade, že budú splnené podmienky odstránenia sankčného režimu. V súvislosti s týmito krajinami bude mať zásadný význam súdržná a cielená zahraničná politika. EÚ by sa okrem toho mala zapájať do intenzívneho politického a obchodného dialógu s partnermi zo severnej Afriky a východného Stredozemia, najmä v súvislosti s vybudovaním stredozemského plynárenského uzla v južnej Európe.

Bude to možné iba vtedy, ak budú dostupné kapacity dovoznej infraštruktúry a ak sa bude objem plynu predávať za prijateľné ceny. V tejto súvislosti bude potrebná primeraná spolupráca medzi EÚ a členskými štátmi (pozri oddiel 4).

7.2. Urán a jadrové palivo

Elektrina vyrobená v jadrových elektrárňach predstavuje spoľahlivú základnú dodávku elektrickej energie bez emisií a v rámci energetickej bezpečnosti zohráva dôležitú úlohu. Relatívna hodnota jadrového paliva je vzhľadom na celkové náklady na výrobu elektrickej energie v porovnaní so zariadeniami na spaľovanie plynu alebo uhlia málo významná a urán tvorí iba malú časť celkových nákladov na jadrové palivo. Celosvetový trh dodávky uránu je stabilný a primerane diverzifikovaný, ale EÚ je aj napriek tomu celkom závislá od externých dodávateľov. Na svete existuje len niekoľko subjektov, ktoré sú schopné zmeniť urán na palivo pre jadrové reaktory, ale priemyselné odvetvie EÚ má v rámci celého reťazca technologické prvenstvo, aj pokiaľ ide o jeho obohacovanie a prepracovanie.

Jadrová bezpečnosť je pre EÚ absolútnou prioritou. EÚ by mala byť a naďalej priekopníkom a tvorcom jadrovej bezpečnosti na medzinárodnej úrovni. Z tohto dôvodu je potrebné urýchliť prijatie zmenenej smernice o jadrovej bezpečnosti, posilniť nezávislosť úradov jadrového dozoru, poskytovať informácie verejnosti a pravidelne vykonávať partnerské hodnotenia.

Rusko je však v oblasti výroby jadrového paliva kľúčovým konkurentom, ktorý ponúka integrované balíky pre investície do celého jadrového reťazca. Osobitná pozornosť by sa preto mala venovať investíciám do nových jadrových zariadení, ktoré sa majú vybudovať v EÚ pomocou technológie nepochádzajúcej z EÚ, aby sa zabezpečilo, že tieto zariadenia nebudú v súvislosti s dodávkou jadrového paliva závisieť iba od Ruska: možnosť diverzifikácie dodávky paliva musí byť podmienkou pre akékoľvek nové investície, ktorú musí zabezpečiť Zásobovacia agentúra Euratomu. Celkovo diverzifikované portfólio dodávky paliva je potrebné aj pre všetkých prevádzkovateľov zariadení.

Kľúčové opatrenia Komisia a členské štáty by spoločne mali: zvýšiť transparentnosť na úrovni EÚ, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok plynu, a preskúmať, ako možno ďalej rozvíjať informácie o cenách v rámci existujúcich oznamovacích mechanizmov ako sú údaje Eurostatu a monitorovanie trhu Komisiou; podporiť rozvoj a rozšírenie infraštruktúry pre dodávku plynu s Nórskom, južného koridoru zemného plynu, ako aj stredozemského plynárenského uzla; zaviesť systém monitorovania na úrovni EÚ pre bezpečnosť dodávok energie na základe výročných správ Európskej komisie adresovaných Európskej rade a Európskemu parlamentu; urýchliť prijatie zmenenej smernice o jadrovej bezpečnosti; v prípade potreby spolupracovať na diverzifikovaní dodávok jadrových palív. Komisia: bude realizovať aktívny program obchodu, ktorý zabezpečí prístup k vývozu zemného plynu/LNG, a obmedzí postupy narúšajúce obchod prostredníctvom silných obchodných disciplín súvisiacich s energetikou, a v prípade potreby zabezpečí ich primerané vykonávanie; sa bude snažiť zrušiť súčasný zákaz vývozu ropy do tretích krajín; bude v rámci posudzovania nových jadrových investičných projektov a v návrhu nových dohôd alebo zmlúv s tretími krajinami systematicky zohľadňovať diverzifikáciu dodávok palív.

8. zlepšenie koordinácie vnútroštátnych energetických politík a jednotný postup v rámci vonkajšej energetickej politiky

Mnohé opatrenia, ktoré boli opísané vyššie, poukazujú na tú istú prioritu: potrebu, aby členské štáty lepšie koordinovali dôležité rozhodnutia týkajúce sa energetickej politiky. Je zrejmé, že rozhodnutia o energetickom mixe sú výsadou jednotlivých štátov, ale postupné začlenenie energetickej infraštruktúry a trhov, spoločná závislosť od externých dodávateľov a potreba zabezpečenia solidarity v čase krízy znamená, že o zásadných politických rozhodnutiach by sa malo diskutovať so susediacimi krajinami. Platí to aj pre vonkajší rozmer energetickej politiky EÚ[27], [28].

Komisia víta výzvy niektorých členských štátov v prospech energetickej únie. Podporuje vytvorenie mechanizmu, ktorý členským štátom umožní navzájom sa informovať o dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa svojho energetického mixu ešte pred ich prijatím a detailným zhodnotením, s cieľom zohľadniť v rámci vnútroštátneho rozhodovacieho procesu relevantné pripomienky.

Európska únia má vo všeobecnosti záujem o stabilné, transparentné a likvidné medzinárodne energetické trhy založené na pravidlách. EÚ by v rámci medzinárodných organizácií a fór mala vypracovať jednotný a koordinované postup. Súvisiacim politickým opatrením je koordinovaná podpora udržateľných energetických technológií po celom svete, najmä však medzi rozvíjajúcimi sa ekonomikami, ktoré by podľa očakávania mali byť najväčším prínosom pre rast dopytu po energii v nadchádzajúcich desaťročiach. Takáto iniciatíva nie je len v súlade s rozsiahlymi environmentálnymi a klimatickými cieľmi EÚ, ale môže mať vplyv aj na tradičné trhy s fosílnymi palivami, zjednodušenie dopytu a zlepšenie likvidity.

V našom najbližšom okolí musí byť naším cieľom zapájať všetkých partnerov na všetkých úrovniach s cieľom umožniť ich užšie začlenenie do energetického trhu EÚ. Energetické spoločenstvo, ktorého cieľom je rozšíriť acquis EÚ pre energetiku na krajiny, o ktoré bola EÚ rozšírená, a susediace krajiny, by sa malo naďalej posilňovať so zreteľom na obavy EÚ týkajúce sa bezpečnosti dodávok. Malo by sa to dosiahnuť pomocou presadzovania reforiem v odvetví energetiky v zúčastnených krajinách, pričom zároveň by sa mala podporovať modernizácia ich energetického systému a ich plné začlenenie do energetického regulačného rámca EÚ. Inštitucionálna základňa Energetického spoločenstva by sa malo v krátkodobom až strednodobom horizonte rozšíriť s cieľom posilniť mechanizmy vykonávania.

Treba systematicky používať nástroje zahraničnej politiky, ako je dôsledné začleňovanie energetických otázok do politických dialógov, najmä na samitoch so strategickými partnermi. Uskutoční sa preskúmanie dialógu o energetike na úrovni EÚ s hlavnými dodávateľskými krajinami. Nedávne spoločné vyhlásenie na ministerskom stretnutí G7 o energetike, ktoré sa konalo v Ríme, je dobrým modelom našej posilnenej spolupráce s kľúčovými partnermi. Treba tiež zabezpečiť súlad s vonkajšími aspektmi ostatných odvetvových politík, ktoré by mohli prispieť k presadzovaniu energetickej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o strategické programovanie nástrojov vonkajšej pomoci EÚ. Európska služba pre vonkajšiu činnosť zohráva dôležitú úlohu pri začleňovaní energetických aspektov do zahraničnej politiky EÚ a pri koordinovaní ministerstiev zahraničných vecí členských štátov.

Dohody členských štátov s tretími krajinami v oblasti energetiky by okrem toho mali byť plne v súlade s právnymi predpismi EÚ a politikou bezpečnosti dodávok EÚ. Komisia a členské štáty by na tento účel mali v plnej miere využívať rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 994/2012/EÚ z 25. októbra 2012, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Ide najmä o možnosť rozvíjať štandardné ustanovenia a požiadať Komisiu o pomoc v priebehu rokovaní. Vzhľadom na nedávne skúsenosti musia členské štáty a príslušné spoločnosti Komisiu čo najskôr informovať ešte pred uzatvorením medzivládnych dohôd, ktoré môžu potenciálne ovplyvniť bezpečnosť dodávok energie a možnosti diverzifikácie, a takisto môžu Komisiu požiadať o pomoc v priebehu rokovaní. V tejto súvislosti je potrebná revízia rozhodnutia č. 994/2012/EÚ.

Osobitnú oblasť záujmu predstavuje plyn, kde by vyššia miera politickej angažovanosti EÚ s perspektívnymi dodávateľskými krajinami vydláždila cestu pre obchodné dohody bez toho, aby bol ohrozený ďalší rozvoj konkurencieschopného vnútorného trhu EÚ. V niektorých prípadoch by zvýšenie dopytu mohlo viesť k lepšej vyjednávacej sile EÚ.

Pokiaľ ide o spoločný nákup zemného plynu, poukázalo sa na „mechanizmus kolektívneho nakupovania“ Zásobovacej agentúry Euratomu. V tomto kontexte, kde pre trh s uránom neexistuje žiadne riziko pre bezpečnosť dodávok, tento mechanizmus ponecháva obchodným partnerom v súvislosti s rokovaním o svojich transakciách úplnú slobodu. Podpísanie zmluvy Zásobovacou agentúrou Euratomu potvrdzuje len to, že bezpečnosť dodávok nie je ohrozená. Ak by táto zmluva ohrozila bezpečnosť dodávok, agentúra si vyhradzuje právo podať námietku. Zásobovacia agentúra Euratomu na základe oznámení a ostatných doručených informácií zvyšuje aj transparentnosť trhu s jadrovými palivami prostredníctvom pravidelného predkladania správ.

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi preskúma, či by sa tento postup mohol použiť aj v prípade plynu, čo by prispelo k zvýšeniu transparentnosti trhu a k zohľadneniu potrieb v oblasti energetickej bezpečnosti. Mohli by sa posúdiť aj mechanizmy dobrovoľného zhromažďovania požiadaviek, ktoré by mohli zvýšiť vyjednávaciu silu európskych kupujúcich. Tieto možnosti bude potrebné starostlivo navrhnúť a vykonávať v záujme zabezpečenia zlučiteľnosti s právnymi predpismi a obchodným právom EÚ. Kandidátske alebo potenciálne kandidátske krajiny by sa v prípade potreby mohli pridať k takémuto postupu.

Kľúčové opatrenia Komisia: zabezpečí vykonávanie opatrení uvedených v jej oznámení o vonkajšej energetickej politike zo septembra 2011; posúdi možnosti pre mechanizmy dobrovoľného zhromažďovania požiadaviek, ktoré by mohli zvýšiť schopnosť vyjednávania európskych kupujúcich v súlade s európskymi a obchodnými právnymi predpismi; podporí pomocou ESVČ systematickejšie využívanie nástrojov zahraničnej politiky na podporu cieľov vonkajšej energetickej politiky a upevní súlad medzi cieľmi v oblasti energetiky a zahraničnej politiky; preskúma rozhodnutie č. 994/2012/EÚ, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Členské štáty by mali: navzájom sa informovať o dôležitých vnútroštátnych rozhodnutiach týkajúcich sa energetickej politiky pred ich prijatím, a to prostredníctvom plného využívania existujúcich fór, ktorým predsedá Komisia; včas zabezpečiť od Komisie informácie ešte pred začatím rokovaní o medzivládnych dohodách, ktoré môžu potenciálne ovplyvniť bezpečnosť dodávok energie, a zapojiť Komisiu do týchto rokovaní. Tým by sa zabezpečilo, že tieto dohody sa budú uzatvárať plne v súlade s právom Únie.

Závery

Za posledných niekoľko rokov sa v oblasti zvýšenia energetickej bezpečnosti Európy dosiahol veľký pokrok. Aj napriek týmto úspechom je Európa stále zraniteľná voči energetickým šokom. Európska stratégia energetickej bezpečnosti preto obsahuje sériu konkrétnych opatrení na zvýšenie odolnosti Európy a zníženie jej závislosti od dovozu energií.

Energetická bezpečnosť Únie je neoddeliteľnou súčasťou rámca pre klímu a energetiku do roku 2030, a malo by sa preto o nej rozhodovať spoločne na základe dohody Európskej rady. Prechodom na konkurencieschopné, nízkouhlíkové hospodárstvo sa zníži používanie dovážaných fosílnych palív v dôsledku zníženia energetickej náročnosti a ťažby obnoviteľných a ostatných domácich zdrojov energie.

Krátkodobé hľadisko

1. Únia musí v nadchádzajúcej zime zlepšiť svoju pripravenosť pre prípad prerušenia dodávok energie. Súčasné európske núdzové mechanizmy a mechanizmy solidarity by sa mali posilniť na základe posúdenia rizika (záťažové testy energetickej bezpečnosti), ktoré bude Komisia koordinovať spolu s členskými štátmi, regulačnými orgánmi, prevádzkovateľmi prenosových sústav a operátormi s cieľom zvýšiť ich odolnosť. Únia musí takisto nadviazať spoluprácu so svojimi medzinárodnými partnermi v záujme rozvoja nových mechanizmov solidarity pre zemný plyn a využívanie zásobníkov na uskladňovanie plynu.

2. Pri nových investíciách do infraštruktúry, ktoré podporujú hlavní dodávatelia, sa musia dodržiavať všetky pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže. Najmä projekt Southstream by sa mal pozastaviť až do zabezpečenia úplného súladu s právnymi predpismi EÚ a ich opätovného prehodnotenia v súlade s prioritami EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti.

3. Únia by mala so svojimi susedmi a partnermi v rámci Energetického spoločenstva, najmä s Ukrajinou a Moldavskom, úzko spolupracovať na zlepšení energetickej bezpečnosti. V tejto súvislosti treba privítať nedávnu dohodu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o spätnom toku.

Strednodobé až dlhodobé hľadisko

4. Európa musí dosiahnuť lepšie fungujúci a integrovanejší trh s energiou. Prioritné projekty by sa mali urýchliť na zapojenie existujúcich energetických ostrovov a zabezpečiť dosiahnutie existujúceho cieľa prepojenia minimálne 10 % inštalovanej kapacity na výrobu elektriny do roku 2020. Do roku 2030 by členské štáty mali splniť cieľ 15 % prepojenia.

5. Únia musí znížiť svoju externú závislosť od konkrétnych dodávateľov diverzifikovaním svojich zdrojov energie, dodávateľov a trás. Treba sa zamerať najmä na posilnené partnerstvo s Nórskom, urýchlenie južného koridoru zemného plynu a podporu nového plynárenského uzla v južnej Európe.

6. Energetická bezpečnosť a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo by mali byť prioritou pri vykonávaní finančných nástrojov EÚ v období rokov 2014 – 2020, najmä prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Nástroja na prepájanie Európy, programu Horizont 2020 a nástroja európskeho susedstva a partnerstva. Mali by byť tiež hlavným cieľom pre intervencie nástrojov vonkajších opatrení EÚ, ako je investičný nástroj európskej susedskej politiky a investičný nástroj západného Balkánu, ako aj Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj.

7. V záujme dôveryhodnej reakcie na problematiku energetickej bezpečnosti je potrebná väčšia koordinácia vnútroštátnych politík v oblasti energetiky. Národné výbery energetického mixu alebo energetickej infraštruktúry ovplyvňujú ostatné členské štáty a Úniu ako celok. Členské štáty by sa spolu s Komisiou mali navzájom lepšie informovať pri určovaní svojich dlhodobých stratégií energetickej politiky a príprave medzivládnych dohôd s tretími krajinami. Na zabezpečenie lepšej synergie medzi cieľmi v oblasti energetiky a zahraničnou politikou a jednotného prístupu k našim partnerom je potrebné vynaložiť viac úsilia.

__________________

Príloha 1: závislosť od dodávok zemného plynu z Ruska

Horizontálna os: % zemného plynu v energetickom mixe – Vertikálna os: % ruského zemného plynu v národnej spotrebe zemného plynu – Veľkosť kruhov: objem zemného plynu dovážaného z Ruska. Tieto odhady sú založené na predbežných údajoch priemyselného odvetvia za rok 2013 a zahŕňajú objemy zemného plynu, ktoré predávali ruské spoločnosti, pričom však nevyhnutne neboli vyrobené v Rusku.

Príloha 2: stav kľúčovej bezpečnosti dodávok projektov infraštruktúry

Projekty týkajúce sa zemného plynu

A || Krátkodobé projekty || (2014 – 2016) ||

# || Názov projektu || Bližšie údaje || Dokončenie

Trh s plynom na Pobaltí

1 || LT: zásobník na LNG || Zásobník (nie projekt spoločného záujmu). Stav: vo výstavbe || Do konca roka 2014

2 || Modernizácia plynovodu Klaipėda-Kiemėna || Zvýšenie kapacity prepojenia z Klaipėdy do prepojovacieho vedenia medzi LT a LV. Stav: EIA a inžiniersky projekt || 2017

Rozšírenie možnosti dodávok zemného plynu v strednej a juhovýchodnej Európe

1 || PL: terminál pre LNG || Terminál v meste Świnojuście a spojovací plynovod (nie PCI z dôvodu splatnosti). Stav: vo výstavbe || Do konca roka 2014

2 || Prepojovacie vedenie medzi EL a BG || Nové prepojovacie vedenie v Bulharsku na podporu diverzifikácie a dodávky plynu zo Šach Deniz. Stav: povoľovacie konanie, EIA (oneskorené o 2 roky) || 2016

3 || Spätný tok medzi EL a BG || Stály spätný tok v rámci existujúceho prepojovacieho vedenia (alternatíva/doplnok k IGB). Stav: predbežná realizácia || 2014

4 || BG: modernizácia uskladňovania || Zvýšenie kapacity uskladňovania v Čirene, stav: predbežná realizácia || 2017

5 || Spätný tok medzi HU a HR || Spätný tok umožňujúci prúdenie plynu z Chorvátska do Maďarska. Stav: štúdie realizovateľnosti. || 2015

6 || Spätný tok medzi HU a RO || Projekt umožňujúci prúdenie plynu z Rumunska do Maďarska. Stav: štúdie realizovateľnosti || 2016

7 || Prepojovacie vedenie medzi BG a RS || Nové prepojovacie vedenie na podporu bezpečnosti dodávok Bulharsku a Srbsku. Stav: EIA, príprava trás, financovanie (problém s financovaním kvôli neoddeliteľnosti činností v rámci podniku Srbijagas) || 2016

8 || Prepojovacie vedenie medzi SK a HU || Nový obojsmerný plynovod. Stav: vo výstavbe || 2015

B || Strednodobé projekty || (2017 – 2020) ||

# || Názov projektu || Bližšie údaje || Dokončenie

Trh s plynom na Pobaltí

1 || Prepojovacie vedenie medzi PL a LT || Nový obojsmerný plynovod (GIPL), ktorý ukončí izoláciu pobaltských štátov. Stav: realizácia/FEED || 2019

2 || Prepojovacie vedenie medzi FI a EE || Nový obojsmerný pobrežný plynovod („Balticconnector“). Stav: predbežná realizácia/povoľovacie konanie || 2019

3 || Terminál pre LNG na Pobaltí || Nový terminál pre LNG, o ktorého umiestnení sa má rozhodnúť (EE/FI). Stav: predbežná realizácia, povoľovacie konanie || 2017

4 || Prepojovacie vedenie medzi LVa LT || Modernizácia existujúceho prepojovacieho vedenia (vrátane kompresorovej stanice). Stav: predbežná realizácia || 2020

Zabezpečenie toku plynu zo Španielska smerom na sever

1 || Prepojovacie vedenie „Midcat“ medzi ES a FR || Nové prepojenie (vrátane kompresora), ktoré umožní obojsmerný tok[29] medzi Francúzskom a Španielskom. Stav: štúdia realizovateľnosti || bude uvedené

Možnosť plynového klastra v strednej a juhovýchodnej Európe

1 || Prepojovacie vedenie medzi PL a CZ || Nový obojsmerný plynovod medzi Českou republikou a Poľskom. Stav: realizovateľnosť/FEED, povoľovacie konanie (CZ) || 2019

2 || Prepojovacie vedenie medzi PL a SK[30] || Nový obojsmerný plynovod medzi Slovenskom a Poľskom. Stav: konečné rozhodnutie o investícii v roku 2014 || 2019

3 || PL: 3 vnútroštátne plynovody a kompresorová stanica || Vnútroštátne posilnenie potrebné na prepojenie vstupných bodov na pobreží Baltského mora s prepojovacími vedeniami medzi PL a SK a medzi PL a CZ. Stav: predbežná realizácia || 2016 – 2018

4 || TANAP (TR – EL) || Transanatolský prírodný plynovod, ktorý privedie kaspický plyn do EÚ cez Turecko a otvorí južný koridor zemného plynu. Stav: realizácia/konečné rozhodnutie o investícií || 2019

5 || TAP (EL – AL – IT) || Sekcia južného koridoru zemného plynu v rámci EÚ. Priame prepojenie s plynovodom TANAP. Stav: povoľovacie konanie || 2019

6 || IAP (AL – ME – HR) || Nová časť prepojovacieho vedenia balkánskeho plynárenského okruhu a prepojenie s TAP. Stav: realizácia/FEED || 2020

7 || HR – terminál pre LNG || Nový terminál pre LNG na Krku podporujúci bezpečnosť dodávok a diverzifikáciu v regióne. Stav: realizácia/FEED (problematika financovania) || 2019

8 || BG: interný systém || Obnovenie a rozšírenie systému prepravy potrebného na regionálnu integráciu. Stav: realizácia/FEED || 2017 (bude uvedené)

9 || RO: interný systém a spätný tok na UA || Zahrnutie rumunského tranzitného a prenosového systému a spätného toku do Ukrajiny. Stav: štúdia realizovateľnosti (regulačné otázky týkajúce sa spätného toku) || Bude stanovené

10 || EL: kompresorová stanica || Kompresorová stanica v Kipi, ktorá umožní prepojenie plynovodom TANAP a TAP. Stav: povoľovacie konanie || 2019

11 || EL: terminál pre LNG Alexandroupolis || Nový terminál pre LNG na severe Grécka. Stav: povoľovacie konanie || 2016[31]

12 || EL: terminál pre LNG Aegean || Nový plávajúci terminál pre LNG v Kavalskom zálive. Stav: realizácia/FEED, povoľovacie konanie || 2016[32]

Projekty týkajúce sa elektrickej energie

A || Krátkodobé projekty || (2014 – 2016) ||

# || Názov projektu || Bližšie údaje || Dokončenie

Ukončenie izolácie Pobaltia

1 || Nordbalt 1&2 || Prepojenia medzi Švédskom a Litvou (nie PCI) Stav: vo výstavbe || 2015

2 || Prepojovacie vedenie medzi LT a PL || Nové prepojovacie vedenie a meniarne pre prenos elektrickej energie jednosmerným prúdom; ďalšia fáza je naplánovaná na rok 2020; v PL je potrebné súvisiace posilnenie. Stav: vo výstavbe || 2015 (prvá etapa)

B || Strednodobé projekty || (2017 – 2020) ||

# || Názov projektu || Bližšie údaje || Dokončenie

Ukončenie izolácie Pobaltia

1 || Vnútroštátne prepojovacie vedenia v LV a SE || Zvýšenie kapacity prepojovacieho vedenia medzi LV a SE (Nordbalt). Stav: realizácia/FEED || 2019

2 || Prepojovacie vedenie medzi EE a LV || Prepojovacie vedenie a súvisiace posilnenie v EE. Stav: realizácia/FEED || 2020

3 || Synchronizácia EE, LV, LT s kontinentálnymi európskymi sieťami || Synchronizácia pobaltských štátov. Stav: štúdie realizovateľnosti || 2020 (bude uvedené)

Ukončenie iberskej izolácie

1 || Prepojovacie vedenie medzi Francúzskom a Španielskom || Podmorské káblové prepojovacie vedenie HVDC medzi Akvitánskom (FR) a Baskickom (ES) || 2020 (bude uvedené)

[1]     23 % energie z obnoviteľných zdrojov a 27 % jadrovej energie.

[2]     COM(2014) 15.

[3]     Oznámenie Komisie „Za obnovu európskeho priemyslu“ COM(2014) 014.

[4]     Stanovené nariadením (EÚ) č. 994/2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu.

[5]     Smernica 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov.

[6]     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES.

[7]     Táto možnosť bola zdôraznená v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo prijaté 6. mája 2014 na ministerskom stretnutí G7 o energetike, ktoré sa konalo v Ríme.

[8]     Smernica 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu.

[9]     Najmä pokiaľ ide o vykurovanie priestorov a ohrev vody v domácnostiach.

[10]    Oznámenie Komisie s názvom „Ceny energie a náklady v Európe“, strana 11.

[11]    Minimálne 12 %, 15 % alebo 20 % prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) vyčlenených pre jednotlivé štáty sa musí investovať do podpory prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, a to vo všetkých odvetviach v menej rozvinutých, tranzitných a viac rozvinutých regiónoch EÚ. Ak sa na takéto investície využíva Kohézny fond, tento podiel sa pre menej rozvinuté regióny zvýši na 15 %.

[12]    Napríklad „úver na renováciu“ je štandardne dodávaný nástroj založený na úverovom modeli rozdelenia rizika.

[13]    Oznámenie Komisie s názvom „Realizácia vnútorného trhu s elektrickou energiou a čo najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie“, C(2013) 7243.

[14]    Ukážkovým príkladom takejto regionálnej spolupráce bolo začiatkom roku 2014 tzv. „prepájanie trhov deň vopred“ prevádzkovateľmi rozvodných sietí a energetickými burzami v šestnástich členských štátoch.

[15]    Dokument Komisie s usmerneniami na tému „Zefektívnenie postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie v súvislosti s projektmi spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry“ a posudzovanie vplyvu na životné prostredie pre rozsiahle nadnárodné projekty.

[16]    Najmä so zreteľom na výsledky prebiehajúcej „kontroly vhodnosti“ tohto odvetvia.

[17]    Biela kniha o doprave z roku 2011 – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje, KOM(2011) 144 v konečnom znení.

[18]    COM(2013) 17 final.

[19]    Cezhraničné rozdelenie nákladov.

[20]    V rokoch 2001 – 2012 klesla celková výroba energie v EÚ o 15 %.

[21]    Oznámenie Komisie s názvom „Realizácia vnútorného trhu s elektrickou energiou a čo najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie, C(2013) 7243.

[22]    2013/30/EÚ.

[23]    Štúdia Spoločného výskumného centra o nekonvenčnom plyne a jeho potenciálnom vplyve na trh s energiou v EÚ (EUR25305 EN).

[24]    Oznámenie Komisie a odporúčanie o prieskume a ťažbe uhľovodíkov (ako napríklad bridlicového plynu) v EÚ s použitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia [COM(2014)23final a odporúčanie 2014/70/EÚ z 22. januára 2014].

[25]    http://ec.europa.eu/environment/eia/pdf/PCI_guidance.pdf a http://ec.europa.eu/environment/eia/pdf/Transboundry%20EIA%20Guide.pdf.

[26]    Trendy v oblasti energetiky, dopravy a emisií skleníkových plynov EÚ do roku 2050 – referenčný scenár 2013 – Európska komisia.

[27]    Správa Komisie o vykonávaní oznámenia o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci a záveroch Rady pre energetiku z novembra 2011 [COM(2013) 638].

[28]    Správa Rady „Nadviazanie na zasadnutie Európskej rady 22. mája 2013: prehľad vývoja vo vonkajšom rozmere energetickej politiky EÚ“, prijatá 12. decembra 2013.

[29]    Tok zo Španielska do Francúzska v prípade prerušenia dodávky v západnej/strednej Európe. Tok z Francúzska do Španielska v rámci burzových arbitráží na účely zníženia vysokých cien za plyn v Španielsku. Treba posilniť aj „Artère du Rhône“.

[30]    Tieto dve prepojovacie vedenia (PL – CZ a PL – SK) umožnia tok medzi Pobaltím a Jadranom, ale týmto spôsobom by sa mohol prepravovať aj plyn z DE – NL – NO, čím by sa výrazne zlepšila situácia bezpečnosti dodávok v celej (juho)východnej Európe.

[31]    Informácie, ktoré poskytli vykonávatelia projektu, pričom po roku 2017 možno skôr očakávať nový podnik.

[32]    Tamtiež.