52014DC0153

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEJ RADE Správa o obchodných a investičných prekážkach z roku 2014 /* COM/2014/0153 final */


SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEJ RADE

Správa o obchodných a investičných prekážkach z roku 2014

1. Úvod

V správe o obchodných a investičných prekážkach (SOIP) z roku 2014 sa podobne ako v predchádzajúcich troch vydaniach rieši niektoré z hlavných prekážok, ktorým čelia spoločnosti z Európskej únie (EÚ) na trhoch strategických partnerov EÚ, t. j. Číny, Indie, Japonska, Mercosuru[1], Ruska a Spojených štátov amerických(USA). Jej hlavným cieľom je zvýšiť informovanosť o hlavných opatreniach s obmedzujúcim účinkom na obchod a opätovne potvrdiť dôležitosť cieleného a spoločného boja proti týmto prekážkam.

Toto štvrté vydanie správy SOIP poskytuje prehľad dosiahnutého pokroku v oblasti prekážok identifikovaných v predchádzajúcich vydaniach a analyzuje sa v ňom niekoľko nových opatrení, ktoré sú dôvodom vážnych obáv. Aj keď sa v prípade mnohých opatrení obmedzujúcich obchod významne pokročilo, niektoré prekážky ešte pretrvávajú a je potrebné, aby ich EÚ naďalej energicky riešila so svojimi strategickými partnermi. Významný počet prekážok sa týka požiadaviek na miestny podiel, ktoré často stanovujú rozvíjajúce sa krajiny (najmä Čína, India a Brazília).

Opatrenia EÚ na presadzovanie, ktorých súčasťou je správa SOIP, dopĺňajú ambiciózny plán rokovaní, aby sa zabezpečilo, že začlenenie výrobného odvetvia EÚ do globálnych dodávateľských sietí aktívne podporí našu celkovú stratégiu pre zamestnanosť a rast. Ako sa postupne dostávame z recesie, je pre nás maximálne dôležité zabezpečiť, aby boli trhové podmienky na vývozných a investičných trhoch našich strategických partnerov otvorené a spravodlivé. V súvislosti so stratégiou EÚ pre prístup na trh sa Komisia aktívne angažuje s oveľa väčšou skupinou obchodných partnerov na zlepšení podmienok prístupu na trh pre spoločnosti EÚ aj na tieto trhy.

Obchodné podmienky by sa mali takisto zlepšiť vďaka uzavretiu tzv. balíka z Bali na 9. ministerskej konferencii WTO v decembri 2013, ktorým sa stanovujú nové multilaterálne disciplíny o uľahčení obchodu[2]. Na plurilaterálnej úrovni prebiehajú rokovania o dohodách o obchode so službami, pričom rokovania o rozšírení rozsahu pôsobnosti dohody o informačných technológiách takisto pokračujú, ale v novembri 2013 boli pozastavené. V rámci Svetového hospodárskeho fóra v Davose v januári 2014 sa EÚ spolu s ďalšími 13 inými členmi WTO zaviazala začať plurilaterálne rokovania o liberalizácii obchodu s ekologickými výrobkami.

Paralelne s týmto multilaterálnym a plurilaterálnym programom EÚ vykonáva veľký a ambiciózny bilaterálny program s cieľom otvoriť trhy tretích krajín. Maximálny význam majú predovšetkým rokovania s USA o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve. Ďalekosiahla a ambiciózna dohoda o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, ktorá zahŕňa silné záväzné pravidlá o regulačnej spolupráci a regulačnej súdržnosti, by mohla pomôcť znížiť necolné prekážky, ktorým spoločnosti EÚ stále čelia v prípade USA. Mohli by sa ňou takisto stanoviť medzinárodné normy v mnohých oblastiach a podnietiť viacero tretích krajín, aby sa pripojili, čo by bolo v prospech vývozného odvetvia EÚ.

Bilaterálne rokovania s Japonskom takisto dobre napredujú. Počas štvrtého kola rozhovorov, ktoré sa konalo v Bruseli v januári 2014, obe strany už rokovali o návrhoch druhej strany, pokiaľ ide o znenie budúcej dohody o voľnom obchode. EÚ naďalej venuje veľkú pozornosť necolným prekážkam, ktoré významne zhoršujú prístup spoločností EÚ na trh v Japonsku v mnohých odvetviach.

Rokovania s Kanadou o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) boli uzavreté na politickej úrovni 18. októbra 2013. Obchodná dohoda s Peru a Kolumbiou sa predbežne uplatňuje v Peru od 1. marca 2013 a v Kolumbii od 1. augusta 2013. Obchodný pilier dohody o pridružení medzi EÚ a strednou Amerikou sa predbežne uplatňuje od roku 2013. Gruzínsko a Moldavsko podpísali 29. novembra 2013 dohody o pridružení vrátane prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode s EÚ, zatiaľ čo Ukrajina a Arménsko sa, naopak, rozhodli nepodpísať v tejto etape dohody o pridružení.

Okrem toho sa EÚ angažuje v rokovaniach o dohodách o voľnom obchode s niekoľkými ďalšími tretími krajinami a regiónmi, konkrétne s Mercosurom, Indiou, Malajziou, Vietnamom, Thajskom a Marokom. EÚ a Singapur podpísali dohodu o voľnom obchode 20. septembra 2013; s Indonéziou a Filipínami je EÚ ešte len v prvej fáze prípravných prác, keď treba preskúmať rozsah pôsobnosti a úroveň ambícií týkajúcich sa rokovaní o budúcej dohody o voľnom obchode. So zreteľom na možnú modernizáciu existujúcej dohody o voľnom obchode prebiehajú prieskumné rozhovory s Mexikom.

EÚ pokračuje aj vo svojom úsilí na zabezpečení plného a bezproblémového plnenia dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, ktorá nadobudla platnosť 1. júla 2011[3].

Vzhľadom na komplexný program rokovaní EÚ je čoraz dôležitejšie zabezpečiť, aby sa obchodné príležitosti vytvárané týmito rokovaniami naozaj pretavili do skutočných obchodných tokov v praxi. V tejto súvislosti sa v správe SOIP z roku 2014 zdôrazňujú najdôležitejšie prekážky vstupu na trh, ktoré naši strategickí partneri zaviedli.

Stratégiou EÚ pre prístup na trh sa riešia tieto opatrenia priebežným procesom výberu a prioritizácie hlavných prekážok, ktoré vyústili do určenia 220 prekážok na 32 trhoch tretích krajín. Komisia sa nedávno začala zaoberať vyčíslením miery úspešnosti EÚ v odstraňovaní hlavných prekážok. Podľa tejto analýzy sa k októbru 2012 z celkového počtu 220 hlavných prekážok dosiahli kladné výsledky v 70 prípadoch, ktoré vyústili do celkového prínosu pre EÚ vo výške približne 2 miliardy EUR ročne.

Nakoniec, Komisia pravidelne uverejňuje „správu o opatreniach s možným obmedzujúcim účinkom na obchod“[4]. V desiatej správe hodnotiacej vývoj za obdobie od mája 2012 do mája 2013 sa uvádza, že členovia G20 zaviedli 154 nových opatrení, pričom len 18 opatrení sa zrušilo. Odhaduje sa, že celkový počet opatrení s možným obmedzujúcim účinkom na obchod vzrástol až na 688.

V oblasti investícií sa v najnovšom vývoji v tretích krajinách preukázali znepokojivé trendy pre európskych investorov v rastúcom počte krajín. Tieto prípady veľmi často zahŕňajú nedodržiavanie existujúcich bilaterálnych dohôd o podpore a ochrane investícií s rôznymi členskými štátmi EÚ, t. j. najmä pokiaľ ide o akty rovnajúce sa vyvlastneniu investora, ale aj de facto alebo dokonca de iure opätovnému znárodneniu spoločností, ktoré úspešne prevádzkujú zahraniční investori. Pred medzinárodné súdy sa dostalo niekoľko žalôb, ako je prípad Argentíny alebo Ruska, a niektoré z nich viedli ku kladným výsledkom (pozri Argentína/Repsol v bode 2.1). Okrem toho ukončenie alebo plány na ukončenie dohôd o podpore a ochrane investícií majú nepriaznivý vplyv na investičné prostredie v určitých krajinách a na ich atraktívnosť ako miesta pre investície pre spoločnosti z EÚ. Rozhodnutie Južnej Afriky o ukončení jej dohôd o podpore a ochrane investícií s členskými štátmi EÚ a návrh právnych predpisov, ktoré majú nahradiť tieto dohody a ktorými by nebolo možné zaručiť investorom porovnateľnú právnu istotu a predvídateľnosť, akú zatiaľ majú, vzbudzujú osobitné obavy.

2. Výsledky opatrení EÚ prijatých v roku 2013, pokiaľ ide o prekážky prístupu na trh a investičné prekážky

S mnohými prekážkami identifikovanými v správe SOIP z roku 2013 na trhoch strategických partnerov sa v našich bilaterálnych vzťahoch vzhľadom na ich zásadný význam pre obchod EÚ a často systémový vplyv zaobchádzalo ako s hlavnými prioritami. Komisia a členské štáty ich preto systematicky otvárali na všetkých bilaterálnych zasadnutiach, často až na najvyššej politickej úrovni.

V prípade veľkého počtu prekážok zahrnutých v správe SOIP z roku 2013 sa dosiahol podstatný alebo čiastočný pokrok. V týchto prípadoch zohrávali zásadnú úlohu opatrenia EÚ prijaté v rámci stratégie prístupu na trh. V ďalších prípadoch sa napriek nášmu maximálnemu úsiliu nezaznamenal žiadny pokrok. Najmä pokiaľ ide o Rusko, významný počet problémov súvisiacich s prístupom na trh pretrváva napriek pristúpeniu tejto krajiny k WTO v auguste 2012. Tak ako v minulých rokoch, správa SOIP z roku 2014 takisto obsahuje výber dôležitých nových prekážok.

2.1 Úspešné opatrenia EÚ v roku 2013

Významný počet prekážok prístupu na trh uvedených v predchádzajúcich troch vydaniach správy SOIP sa v roku 2013 úplne alebo čiastočne zrušil.

Čína

Čína podnikla dôležité kroky na prijatie investičnej politiky priaznivejšej pre obchod. Štátna rada vydala 27. septembra 2013 oznámenie Guo Fa 2013 č. 38, ktorým sa zriadila čínska (šanghajská) zóna voľného obchodu. Aj keď ide o obmedzený a cielený experiment v procese otvárania sa a reforiem, má potenciál stať sa prvým krokom v znižovaní investičných obmedzení. V minulosti obmedzené experimenty tohto druhu pripravili pôdu pre väčšie reformy.

Na 16. samite EÚ – Čína 21. novembra 2013 obe strany oficiálne začali rokovať o komplexnej bilaterálnej investičnej dohode, ktorá sa vzťahuje na ochranu investícií aj prístup na trh. Navrhovaná investičná dohoda EÚ – Čína bude prvou príležitosťou pre EÚ, aby rokovala o dohode len o investíciách na základe nových právomocí udelených Lisabonskou zmluvou. Čína potvrdila, že bude vo svojich rokovaniach o investíciách s EÚ uplatňovať prístup „záporného zoznamu“.

Čína vykonala kladný rozsudok zo správy Odvolacieho orgánu WTO z 31. januára 2012 o vývozných obmedzeniach týkajúcich sa surovín. Pokiaľ ide o druhý prípad týkajúci sa čínskych obmedzení vývozu vzácnych zemín, volfrámu a molybdénu, ktorý bol otvorený 13. marca 2012, konanie WTO v súčasnosti prebieha. Konečná správa panelu WTO sa očakáva začiatkom roka 2014.

Pokiaľ ide o oslobodenie vnútroštátne vyrobených regionálnych lietadiel od DPH, čínske ministerstvo financií oznámilo 9. septembra 2013 EÚ, že zrušilo obežník 51 vydaný v roku 2000 a obežník 97 z roku 2002, ktorým sa poskytovalo oslobodenie od DPH na predaj špecifických modelov vnútroštátne vyrábaných regionálnych lietadiel v Číne. Ak sa to potvrdí, pôjde o kladný vývoj v oblasti riešenia dlhodobej diskriminácie týkajúcej sa dovozu regionálnych lietadiel. EÚ požiadala Čínu, aby poskytla dôkazovú dokumentáciu o oznámených opatreniach, ktorou by sa  pre hospodárske subjekty EÚ zabezpečila právna istota.

V roku 2013 mala Medzinárodná pracovná skupina pre vývozné úvery 3 zasadnutia, pričom septembrové zasadnutie organizovala EÚ. Medzinárodná pracovná skupina pre vývozné úvery rokuje o podmienkach financovania a dotovania vývozu, ktoré vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou predstavujú veľmi dôležitú tému. Skupina začala rokovať o usmerneniach týkajúcich sa úverov pre odvetvia lodí a zdravotníckeho vybavenia s cieľom určiť medzinárodné usmernenia o financovaní vývozu, ktoré budú v súlade s medzinárodnými osvedčenými postupmi.

Čína zaviedla 24. mája 2013 diskriminačné colné a daňové opatrenia ovplyvňujúce odvetvia logistiky a námornej dopravy, keď ministerstvo financií a štátna daňová správa vydali nový obežník o DPH pre dopravný priemysel, ktorým sa rozšíril súčasný pilotný program obchodnej dane na DPH na celoštátnu úroveň. Obežník 37 nadobudol účinnosť 1. augusta 2013. Zasieľateľom sa už neumožňuje odpočítavať si zo svojho daňového základu určité nákladové položky, ako je prepravné za medzinárodnú dopravu,  a museli uplatniť 6 % DPH a 0,8 % dodatočný miestny príplatok z hrubého výnosu (vrátane nákladov na prepravu) vybraného od klientov. Zahraniční zástupcovia tohto odvetvia odhadli výšku možných nákladov, ktoré toto opatrenie predstavuje pre ich obchodné záujmy v prepravnom odvetví, nad 2 milióny EUR týždenne.

EÚ sa spolu s miestnymi partnermi zapojila do konštruktívneho dialógu s čínskymi orgánmi s cieľom riešiť tento závažný problém. Ministerstvo financií a štátna daňová správa vydali 12. decembra 2013 spoločný obežník, v ktorom sa opravujú diskriminačné účinky obežníka 37 a odvetvie logistiky sa znovu oslobodzuje od DPH a príplatku.

India

V Indii vláda pozastavila vykonávanie politík preferenčného obstarávania pre vnútroštátne vyrobené elektronické tovary a telekomunikačné výrobky z dôvodu bezpečnostných obáv, o ktorých rozhodla v roku 2012. V plánovaných a už schválených ustanoveniach sa spresňovalo, že v prípade elektronických a telekomunikačných výrobkov, ktoré majú bezpečnostné dôsledky, sa musí povinne uplatňovať uprednostňovanie domácich výrobkov v prípade verejných a najdôležitejších súkromných kupujúcich subjektov (napr. prevádzkovateľov telekomunikačných služieb). Predstavovalo by to pre spoločnosti významnú záťaž. Zatiaľ čo v prípade verejného obstarávania sa politiky nezrušili, ale sú predmetom preskúmania, v oznámení z júla 2013 sa výslovne vylučujú požiadavky na domácu výrobu (založené na percentách alebo iné) v súkromnom sektore a z bezpečnostných dôvodov. V prípade elektronických výrobkov India 23. decembra 2013 schválila novú preferenčnú politiku, z ktorej sa vypustili bezpečnostné dôvody a ktorá sa týka len verejného obstarávania. EÚ bude pokračovať v presadzovaní zrušenia neodôvodnených opatrení súvisiacich s miestnym podielom.

India takisto pri dvoch príležitostiach odložila povinnú požiadavku skúšania a certifikácie prvkov telekomunikačnej siete z bezpečnostných dôvodov na 1. júla 2014. EÚ bude však aj naďalej trvať na tom, aby India podložila svoje požiadavky relevantnými medzinárodnými normami bezpečnosti telekomunikačných zariadení a aby akceptovala správy o skúškach a osvedčenia vydané kvalifikovanými zahraničnými laboratóriami.

Pokiaľ ide o povinné dodržiavanie súladu oceľových výrobkov s novými vnútroštátnymi normami a certifikáciu Úradom pre indické normy, dátum nadobudnutia platnosti požiadaviek povinnej certifikácie pre určité oceľové výrobky bol posunutý na apríl 2014. Okrem boli toho v auguste 2013 niektoré výrobky, ktoré sa na základe určitých podmienok priamo dodávajú pre veľké projekty (v sektoroch infraštruktúry, ropy, výroby produktov s použitím vysoko pokrokových technológií, sektore jadrových reaktorov, obrany, chemických látok a ropných chemických látok a hnojív), vyňaté zo systému certifikácie. Niektoré ťažkosti spojené s postupom registrácie však pretrvávajú.

India takisto oficiálne predĺžila tolerančné obdobie týkajúce sa povinnej registrácie 15 kategórií IT tovarov a tovarov spotrebnej elektroniky do 3. januára 2014 (pôvodný dátum bol 3. apríla 2013). Oznámením z mája 2013 sa umožnilo akceptovanie skúšok vykonávaných zahraničnými certifikačnými orgánmi, ktoré sú buď členmi systému IECEE CB[5], alebo laboratóriami, ktoré majú medzinárodnú akreditáciu podľa ILAC MRA[6] „až o odvolania“. Bude dôležité zabezpečiť, aby sa v praxi nevyžadovalo žiadne ďalšie povinné skúšanie indickými laboratóriami, pretože by mohlo spôsobiť významné zdržanie v trhovom povoľovaní veľkého množstva elektronických tovarov vyvážaných do Indie a spôsobilo by významné dodatočné náklady a tlak na čas uvedenia na trh pre zahraničné spoločnosti. Uloženie (krátkych) období platnosti vydaných správ o skúškach by takisto problém ešte zhoršilo. Napriek akceptovaniu zahraničných výsledkov skúšok sa systém javí ako príliš zaťažujúci vzhľadom na nízke bezpečnostné riziká spojené s dotknutými výrobkami.

India napokon uskutočnila v investičných pravidlách určité zmeny a otvorila možnosť pre 100 % zahraničné vlastníctvo v odvetví telekomunikácií. Kladný vývoj sa zaznamenal aj v retailových investíciách jednej značky. Po otvorení sektora už niektoré európske spoločnosti požiadali o licencie a dostali ich. Európska spoločnosť takisto požiadala o retailovú licenciu pre viac značiek, prvú pre zahraničnú spoločnosť v Indii. 

Brazília/Argentína

V prípade Brazílie možno vykázať pokrok, pokiaľ ide o zoznam 100 dočasných výnimiek zo spoločných vonkajších colných sadzieb (Common External Tariff, CET). Zoznam sa začal uplatňovať v septembri 2012 a skončil sa uplatňovať koncom októbra 2013. Ešte dôležitejšie je, že nový zoznam 100 výnimiek z CET plánovaný na začiatku roka 2013 sa nakoniec nezačal uplatňovať.

Pokiaľ ide o diskriminačné daňové výhody, ktoré Brazília udeľuje najmä domácim výrobcom automobilov a elektroniky, ktorí spĺňajú určité požiadavky na miestny podiel, EÚ podala 19. decembra 2013 žiadosť na konanie na urovnanie sporu vo WTO[7].

V Argentíne boli v januári 2013 zrušené neautomatické licencie (okrem bicyklov), ale iné obchodné/dovozné obmedzujúce opatrenia stále trvajú, najmä požiadavka, aby sa ku každému dovozu vypĺňalo „predbežné prísažné vyhlásenie dovozcu (DJAI)“. Na žiadosť EÚ, USA a Japonska bol v máji 2013 zriadený panel na urovnanie sporu vo WTO, aby preskúmal spor týkajúci sa DJAI a iných neoficiálnych opatrení obmedzujúcich dovoz, ako sú požiadavky rovnováhy dovozu pre dovozcov[8]. Argentína takisto udržiava obmedzenia presunu cudzích mien, dividend a licenčných poplatkov, ktoré sa stali dôležitou súčasťou jej hospodárskej politiky a používajú sa napríklad na riadenie výmenného kurzu. Argentína takisto uplatňuje obmedzenia v odvetví zaisťovacích služieb.

V apríli 2012 argentínska vláda vyvlastnila 51 percent spoločnosti YPF, argentínskej časti španielskej ropnej spoločnosti Repsol, bez toho, aby poskytla primeranú a včasnú kompenzáciu. Po vyvlastnení spoločnosť Repsol žiadala o kompenzáciu za stratu veľkej časti jej výrobnej kapacity ropy a rezerv. Koncom novembra 2013 dosiahli Argentína a Repsol rámcovú dohodu o kompenzácii, ktorou sa pozastavujú právne kroky a stanovuje postup na určenie výšky kompenzácie. Začali sa rokovania o podrobnostiach konečnej dohody.

Spojené štáty americké

Spojené štáty rozšírili zoznam členských štátov alebo regiónov EÚ, ktoré sa považujú za štáty, v ktorých sa nevyskytuje klasický mor ošípaných, aviárna influenza, pseudomor hydiny a čiastočne vezikulárna choroba ošípaných. Po niekoľkoročných diskusiách bolo koncom roka  2013 uverejnené konečné pravidlo týkajúce sa bovinnej spongiformnej encefalopatie. EÚ očakáva, že sa teraz čoskoro obnoví vývoz hovädzieho mäsa do USA. Hodnotenia chorôb zvierat však ešte prebiehajú v prípade niektorých členských štátov EÚ, ktoré majú z hľadiska nákaz rovnaký stav v súlade s harmonizovanými právnymi predpismi EÚ. Namiesto toho, aby sa ku každému členskému štátu pristupovalo jednotlivo, by USA v podmienkach týkajúcich sa dovozu mali zohľadniť existenciu jednotného subjektu a jednotného trhu EÚ, ako aj rozhodnutí, ktoré v oblasti riadenia zdravia zvierať EÚ včas prijíma, a platné ustanovenia medzinárodných normalizačných orgánov (napr. Svetová organizácia pre zdravie zvierat). Vybavenie žiadostí EÚ týkajúcich sa vývozu výrobkov živočíšneho pôvodu podlieha dlhým lehotám, napríklad pokiaľ ide o mliečne výrobky triedy A, živých lastúrnikov a výrobkov z malých prežúvavcov. Pretrvávajú aj obavy EÚ týkajúce sa mimoriadne dlhých lehôt pri spracúvaní ďalších vývozných žiadostí podliehajúcim sanitárnym a fytosanitárnym opatreniam, ktoré predložila EÚ, napr. v prípade jabĺk, hrušiek, kôstkovín a papriky. Prebiehajúce rokovania s USA o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve poskytujú príležitosť, aby sa o sanitárnych a fytosanitárnych otázkach rokovalo v novom kontexte.

Japonsko

Od začiatku rokovaní o komplexnej dohode o voľnom obchode s Japonskom v apríli 2013 sa uskutočnili štyri kolá rokovaní. Určitý pokrok sa dosiahol, potrebné je však ďalšie úsilie. Pokračujú rokovania týkajúce sa necolných prekážok v kontexte dohody o voľnom obchode. V prípade niektorých z týchto prekážok (napr. ekologické potraviny, udeľovanie licencií veľkoobchodu s alkoholom) Japonsko už splnilo svoje záväzky dohodnuté v prípravnej fáze na začatie rokovaní o dohode o voľnom obchode (takzvané „určovanie rozsahu“), zatiaľ čo v iných sa pri určovaní rozsahu a rokovaniach o dohode o voľnom obchode dosiahol čiastočný pokrok (napr. pokiaľ ide o lieky, prídavné látky v potravinách, hovädzie mäso, certifikáciu rádiových a telekomunikačných zariadení, postupy povoľovania zdravotníckych pomôcok). Napríklad pokiaľ ide o prídavné látky v potravinách, 38 zo 46 látok, ktoré požadovala EÚ, už bolo schválených, povolenie ďalších dvoch sa očakáva v júni 2014 a zvyšných šesť sa v súčasnosti podrobuje hodnoteniu rizík. Japonsko takisto pokročilo v prípade prístupu trhu s hovädzím mäsom pre EÚ a povolilo už trom členským štátom vyvážať mäso zvierat starých najviac 30 mesiacov a žiadosti niekoľkých ďalších členských štátov sú v procese schvaľovania.

2.2 Nevyriešené prekážky prístupu na trh, ktoré si vyžadujú ďalšie opatrenia EÚ

Viacero prekážok uvedených v predchádzajúcich troch vydaniach správy SOIP žiaľ pretrváva a naďalej významne obmedzuje prístup subjektov EÚ na trh[9]. V rámci stratégie prístupu na trh EÚ uskutoční viac opatrení s cieľom zabezpečiť napredovanie v týchto záležitostiach. Ide najmä o tieto trhové reštriktívne opatrenia:

Čína

Ø „Politika domácej inovácie“

Ø Požiadavky na miestny podiel

Ø Prekážky týkajúce sa informačnej bezpečnosti vrátane revízie predpisov o komerčnom šifrovaní

Ø Predpisy o kozmetických výrobkoch

India

Ø Režim certifikácie Úradu pre indické normy vzťahujúci sa na pneumatiky

Ø Záležitosti týkajúce sa sanitárnych a fytosanitárnych opatrení (napr. bravčového mäsa, hovädzieho genetického materiálu, rastlín a rastlinných výrobkov)

Brazília/Argentína

Ø Argentína: Požiadavky na miestny podiel

Ø Brazília a Argentína: Opatrenia brániace poskytovaniu námorných služieb medzi krajinami Mercosuru

2.3 Zameranie – Rusko jeden rok po vstupe do WTO

Hoci Rusko pristúpilo do WTO v auguste 2012, ešte stále úplne splnilo svoje záväzky týkajúce sa WTO. EÚ je stále znepokojená množstvom prekážok, ktoré naďalej bránia prístupu hospodárskych subjektov EÚ na ruský trh.

Pri viac než 150 výrobkoch vrátane mäsa, odevov, chladničiek, použitých vozidiel, automobilových karosérií, papierových výrobkov a výrobkov, na ktoré sa vzťahuje dohoda o informačných technológiách (ITA), Rusko nesprávne uplatňovalo svoje viazané colné sadzby v rámci WTO. Aj keď boli niektoré riadky 1. septembra 2013 opravené, niektoré záležitosti sú ešte otvorené v prípade výrobkov, ako je papier, automobilové karosérie a poľnohospodárske výrobky.

EÚ otvorila 9. júla 2013 svoj prvý prípad urovnávania sporu v rámci WTO s Ruskom, aby vyriešila problém recyklačného poplatku na motorové vozidlá, ktorý sa vzťahuje na dovezené autá. Duma schválila 15. októbra 2013 zmenu, ktorou sa od domácich výrobcov áut vyžaduje, aby platili rovnaký recyklačný poplatok ako zahraniční výrobcovia, čím odstránili diskriminačné prvky obsiahnuté v pôvodnom návrhu zákona. Uplatňovanie tohto návrhu, ako aj možné kompenzačné opatrenia pre domácich výrobcov automobilov však ešte bude potrebné veľmi dôsledne monitorovať počas nasledujúcich mesiacov.

Pokiaľ ide o colné kvóty na drevo na základe dvojstrannej dohody o dreve medzi EÚ a Ruskom, ktorá bola uzavretá v súvislosti s pristúpením Ruska do WTO, určitý pokrok sa nedávno dosiahol, keď sa 4. novembra 2013 zrušil diskriminačný „zoznam výrobcov“, ktorý predtým Rusko viedlo. Tento významne obmedzoval oprávnenosť spoločností vyvážať na základe colných kvót na drevo.

V oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení sú netransparentné, diskriminačné a neprimerané kontrolné a schvaľovacie postupy, nadmerne prísne požiadavky na rezíduá antibiotík, mikrobiologické kritériá a nedostatočné zladenie rezíduí pesticídov s dohodou WTO o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach a inými medzinárodnými normami a postupmi zdrojom mnohých ťažkostí. Výsledky inšpekcie alebo zistenia pohraničnej kontroly týkajúce sa poľnohospodárskych výrobkov a rastlín naďalej predstavujú prekážky v každodennom obchodovaní. Niekoľko členských štátov je cieľom osobitných opatrení Ruska, ktoré sa týkajú napr. chladeného mäsa, pozastavenia vývozu určitých kategórií výrobcov, pričom určité zákazy sú uložené pre celú EÚ na základe zistení nedodržania súladu s predpismi v určitých členských štátoch. Tieto obmedzenia dovozu takisto nepriaznivo ovplyvňujú maloobchodné a veľkoobchodné operácie a bránia efektívnemu riadeniu dodávateľského reťazca. Od marca 2012 sú zavedené obmedzenia na dovoz dobytka a prežúvavcov (z dôvodu Schmallenbergovho vírusu), ako aj živých ošípaných určených na porážku.

V rámci colnej únie Rusko prijalo regulačné postupy zladenia svojich technických predpisov o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach s medzinárodnými normami a postupmi. EÚ predložila zoznam žiadostí o harmonizáciu partnerom v colnej únii. Zatiaľ však nie sú dôkazy o implementácii s výnimkou oblasti pesticídov.  

V oblasti technických prekážok obchodu čelia hospodárske subjekty EÚ naďalej početným horizontálnym a odvetvovým prekážkam obchodu v Rusku z dôvodu zaťažujúcich technických predpisov, netransparentného uplatňovania požiadaviek, koexistencie niekoľkých, čiastočne sa prekrývajúcich a prehnaných postupov certifikácie, posudzovania zhody a schvaľovania, ktoré sú z veľkej časti naďalej nekompatibilné s modernými medzinárodnými pravidlami a normami.

Technické predpisy sa teraz prijímajú na úrovni Eurázijskej colnej únie (Rusko, Bielorusko, Kazachstan). Tieto technické predpisy často nevychádzajú z medzinárodných noriem a ukladajú sa nimi nadmerne zaťažujúce požiadavky, pokiaľ ide o osvedčovanie, oznamovanie a označovanie. Nedávne príklady zahŕňajú technický predpis colnej únie o bezpečnosti spotrebného tovaru a tovaru určeného pre deti a mládež (okrem iných sa týka textílií, odevov a obuvi) a návrh technického predpisu colnej únie o bezpečnosti alkoholických výrobkov. Navyše, odkedy sa 24. januára 2014 neďaleko bieloruskej hranice zistil u diviaka africký mor ošípaných, Ruská federácia de facto zakázala vývoz živých ošípaných a výrobkov z bravčového mäsa z celého územia EÚ. Toto opatrenie sa javí ako neprimerané a neopodstatnené.

3. Nové dôležité prekážky, ktoré sa objavili v roku 2013

Vývoz destilátov a vín z EÚ bol konfrontovaný s novou prekážkou vstupu na trh, pretože čínske orgány vo februári 2013 rozhodli o skúšaní alebo žiadaní výsledkov skúšok obsahu ftalátov v uvedených výrobkoch. Najväčšiu obavu vyvoláva fakt, že tieto vyvážané výrobky sú v súlade s právnymi predpismi EÚ a efektívne chránia zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov v Európe. Medzitým čínske orgány znížili požiadavky týkajúce sa skúšania každej zásielky. Čína však ešte nedokončila hodnotenie rizík s cieľom určiť zákonný limit obsahu ftalátov v potravinách.

Okrem toho v júni 2013 Čína začala antidumpingové, ako aj antisubvenčné vyšetrovanie týkajúce sa vín dovážaných z EÚ. Komisia zblízka sleduje prebiehajúce vyšetrovanie a vyvinie maximálne úsilie, aby zabránila uloženiu neodôvodnených antidumpingových alebo vyrovnávacích opatrení na vína z EÚ.

V Indii sa zvýšilo clo na nové luxusné autá zo 75 % na 100 % spolu so zvýšením cla na nové motocykle s objemom motora >800 cm3 zo 60 % na 75 %. Tieto opatrenia spolu so zvýšením dovozných ciel na iné výrobky sa javia ako súčasť všeobecnejšej politickej línie, ktorá je ťažko zlučiteľná s politickým záväzkom Indie v rámci G20, že sa zdrží prijímania akéhokoľvek protekcionistického opatrenia.

Aj nový výklad a uplatňovanie požiadaviek na označovanie potravín zo strany Indie je dôvodom blokovania veľkého počtu zásielok dovážaných potravín. Oznámený nový prístup znamená, že informácie na označení musia byť vytlačené v krajine pôvodu na pôvodnom obale a už nie pomocou nálepky a len informácie určené pre Indiu môžu byť poskytnuté na nálepke umiestnenej v colných skladoch.

Japonská agentúra pre lesníctvo zaviedla 1. apríla 2013 „Bodový program využívania dreva“, ktorého výsledkom je diskriminačné zaobchádzanie s dovezeným drevom voči domácim druhom dreva. V rámci tejto iniciatívy zúčastňujúci sa spotrebitelia, ktorí si kúpia nové domy postavené minimálne s 50,1 % miestnych drevárskych výrobkov, budú oprávnení získať 300 000 bodov za použitie dreva (s ekvivalentnou hodnotou v jenoch zodpovedajúcou 2 250 EUR), za ktoré môžu kúpiť špecifické výrobky miestneho lesníctva/poľnohospodárstva/rybárstva.

Doteraz boli schválené len japonské druhy dreva, zatiaľ čo všetky predložené žiadosti v súvislosti so zahraničnými druhmi, a to aj zo Švédska, Rakúska a Rumunska, boli zamietnuté. Agentúra pre lesníctvo prijala 17. októbra 2013 nové usmernenia, v ktorých sa spresňujú kritériá oprávnenosti v rámci programu.

4. Záver

V tejto správe sa opäť zdôrazňuje, že prekážky prístupu na trhy strategických partnerov EÚ naďalej pretrvávajú rôznymi spôsobmi. Priaznivý vývoj v niekoľkých oblastiach však naznačuje, že sa napreduje a že stratégia EÚ pre prístup na trh dosahuje výsledky na mnohých frontoch. Neustále však vznikajú nové prekážky a EÚ bude naďalej veľmi dôkladne monitorovať tieto trhy s cieľom uplatňovať úspešnú a cielenú stratégiu na ich odstránenie.

Spolu s naším ambicióznym programom bilaterálnych rokovaní, ktorý zahŕňa všetkých našich strategických partnerov, zostáva stratégia prístupu na trh rozhodujúcou na zabezpečenie toho, aby sa uzavreté bilaterálne dohody prejavili v skutočných obchodných tokoch v praxi. Úzka spolupráca Komisie, delegácií EÚ, členských štátov a podnikov v Bruseli, ako aj v tretích krajinách, sa znovu ukázala ako efektívny nástroj. Tento partnerský prvok stratégie prístupu na trh by sa mal ďalej posilňovať.

Na zintenzívnenie úsilia na odstránenie obchodných prekážok v tretích krajinách sa Komisia nebude zdráhať využiť všetky dostupné nástroje v rámci stratégie prístupu na trh vrátane trhovej diplomacie, využívania bilaterálnych podujatí na vysokej úrovni, ako aj výborov WTO a presadzovania záväzkov tretích strán prostredníctvom dobre cielených konaní na urovnanie sporu.

[1] Brazília/Argentína

[2] Pozri http://www.wto.org/english/news_e/news13_e/mc9_06dec13_e.htm

[3] http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/south-korea/

[4] http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2013/september/tradoc_151703.pdf

[5] Systém certifikačných orgánov (Certification Body, CB) celosvetového systému pre skúšanie zhody s požiadavkami a certifikáciu elektronických zariadení a súčiastok (Worldwide System for Conformity Testing and Certification of Electrotechnical Equipment and Components, IECEE): http://www.iecee.org/

[6] Dohoda o vzájomnom uznávaní (Mutual Recognition Agreement, MRA) medzinárodnej laboratórnej akreditačnej spolupráce (International Laboratory Accreditation Cooperation, ILAC): https://www.ilac.org/

[7] http://www.wto.org/english/tratop_e/dispu_e/cases_e/ds472_e.htm

[8] http://www.wto.org/english/tratop_e/dispu_e/cases_e/ds445_e.htm

[9]  Opis týchto prekážok sa nachádza v správe SOIP z roku 2013, pozrihttp://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2013/march/tradoc_150742.pdf