OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Európska Stratégia Posilnenia Rastu a Zamestnanosti v Odvetvi Pobrežného a Námorného Cestovného Ruchu /* COM/2014/086 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Európska Stratégia Posilnenia Rastu a
Zamestnanosti v Odvetvi Pobrežného a Námorného Cestovného Ruchu 1. ÚVOD V roku
2012 sa v Európe uskutočnilo 534 miliónov turistických ciest, čo
v porovnaní s rokom 2011 predstavuje nárast o 17 miliónov
a zodpovedá 52 % všetkých medzinárodných turistických ciest na celom
svete. Príjem z aktívneho cestovného ruchu dosiahol 356 miliárd EUR,
čo predstavuje 43 % celkového celosvetového objemu[1]. V roku 2013 dosiahol
počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v EÚ-28
maximálnu úroveň, a to 2,6 miliardy, čo v porovnaní
s rokom 2012 predstavuje nárast o 1,6 %[2]. Cestovný ruch je
nepochybne významnou ekonomickou činnosťou, a to najmä
v mnohých námorných a pobrežných regiónoch. Zmeny vo svetovom
hospodárstve však majú vplyv aj na toto odvetvie a spôsobujú značné
zmeny v rozhodovaní turistov a na pôvodných trhoch. Komisia
vo svojom oznámení[3]
z roku 2010 predstavila stratégiu udržateľného pobrežného
a námorného cestovného ruchu[4].
Európsky parlament, Rada, Výbor regiónov a Európsky hospodársky
a sociálny výbor uvítali tento návrh a zdôraznili potrebu
spoločných opatrení. Verejné konzultácie, ktoré sa uskutočnili
v roku 2012, poskytli pevný základ osobitnej iniciatíve EÚ[5]. Pobrežný
a námorný cestovný ruch sa okrem toho v oznámení Komisie
o modrom raste z roku 2012[6]
uvádza ako jedna z piatich oblastí záujmu z hľadiska
zabezpečenia udržateľného rastu a zamestnanosti v modrom
hospodárstve. Európsky parlament v správe o modrom raste[7] z roku 2013 uvítal
tento európsky rámec a odporučil sériu opatrení na podporu tohto
odvetvia a podporu rozvoja udržateľného cestovného ruchu
v pobrežných destináciách. Odvetvie
cestovného ruchu rastie a stojí pred výzvou využívať svoj potenciál
spôsobom, ktorý zabezpečí udržateľné hospodárske prínosy. Komisia
v tomto oznámení navrhuje spoločné odpovede na viacero výziev
s cieľom zužitkovať silné stránky Európy a umožniť
tomuto odvetviu výrazne prispieť k cieľom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu. 2. ODVETVIE S POTENCIÁLOM
RASTU A VYTVÁRANIA PRACOVNÝCH MIEST Európa
je prímorský svetadiel, ktorého pobrežie sa tiahne od Severného ľadového
oceánu po Stredozemné more a od Atlantického oceánu po Čierne more. Jej morské oblasti a pobrežné regióny
poskytujú jedinečný zdroj prírodného a kultúrneho bohatstva. Pobrežný
a námorný cestovný ruch je najrozsiahlejšou námornou aktivitou
v Európe a úzko súvisí s mnohými ďalšími odvetviami
hospodárstva. Zamestnáva takmer 3,2 milióna osôb, vytvára spolu
183 miliárd EUR hrubej pridanej hodnoty[8]
a predstavuje viac než tretinu námorného hospodárstva. Z deviatich
prenocovaní v ubytovacích zariadeniach v EÚ pripadajú viac než štyri
na pobrežné oblasti[9].
Len samotné odvetvie výletných plavieb dosiahlo v roku 2012 priamy
obrat 15,5 miliardy EUR a zamestnávalo 330 000 osôb. Európske
prístavy navštívilo 29,3 milióna cestujúcich, o 75 % viac než
v roku 2006[10].
Polovica pracovných miest a pridanej hodnoty európskeho pobrežného
cestovného ruchu sa nachádza v oblasti Stredozemného mora, významný podiel
však majú aj regióny Atlantiku, Baltského mora a Čierneho mora. Pobrežné
regióny, ktoré priťahujú viac než jednu tretinu všetkých subjektov
cestovného ruchu v Európe, sú dôležité z hľadiska rastu
a zamestnanosti, predovšetkým pre mladých ľudí, keďže 45 %
zamestnancov v cestovnom ruchu je vo veku 16 až 35 rokov[11]. Mnoho malých
a stredných podnikov, ktoré tvoria toto odvetvie, však čelí rôznym
výzvam a nedokáže samostatne dostatočne využiť tento potenciál.
Preto je nevyhnutné riešiť cezhraničné výzvy na úrovni EÚ
a podporovať spoluprácu a výmenu najlepších postupov
a strategické nadregionálne a nadnárodné partnerstvá. Na zlepšenie
opatrení na všetkých úrovniach a na pomoc pri prekonávaní týchto prekážok
je potrebný spoločný európsky rámec. 3. VÝZVY A NOVÝ RÁMEC PRE
POBREŽNÝ A NÁMORNÝ CESTOVNÝ RUCH V EURÓPE Táto kapitola sa zaoberá výzvami, ktoré je potrebné riešiť,
a navrhuje sa v nej stratégia na posilnenie udržateľnosti
a konkurencieschopnosti tohto odvetvia, ktorú musia zaviesť Komisia,
členské štáty, regionálne a miestne orgány, súkromní prevádzkovatelia
a ďalšie zainteresované strany. 3.1. Podpora výkonnosti
a konkurencieschopnosti Zlepšenie poznatkov Každé hospodárske posúdenie tohto odvetvia je obmedzené chýbajúcou alebo
nedostatočnou porovnateľnosťou údajov na miestnej úrovni, úrovni
morskej oblasti a európskej úrovni. Napriek určitému pokroku
v posledných rokoch[12]
je potrebné identifikovať a riešiť chýbajúce údaje
s cieľom zlepšiť plánovanie a riadenie destinácií. Na
zlepšenie koherentnosti a porovnateľnosti štatistických údajov
o pobrežnom a námornom cestovnom ruchu v rámci Európy aj mimo
nej sú potrebné osobitné ukazovatele. Riešenie
nestability dopytu Dopyt v odvetví cestovného ruchu[13] značne kolíše
z dôvodu zmien hospodárskej, finančnej a politickej situácie.
Priemerné výdavky na prenocovanie sa od polovice prvého desaťročia
21. storočia znížili a v období rokov 2011 až 2020 sa
očakáva ďalší pokles ročných výdavkov o 9 %. Tento
trend ovplyvňuje najmä pobrežné hospodárstva, keďže ich tvoria
predovšetkým malé a stredné podniky a mikropodniky[14]. Zníženie nákladov na
dopravu zvýšilo hospodársku súťaž medzi európskymi pobrežiami a nízkonákladovými
destináciami na celom svete a prispelo k nestabilite dopytu. Miestne
destinácie strácajú svoju komparatívnu výhodu a často majú problém
pritiahnuť tradičný aj nový dopyt v celosvetovom meradle. Ďalšiu
výzvu predstavuje sezónnosť: väčšina potenciálnych
sociálno-ekonomických ziskov je sústredená do letných mesiacov a mnoho
miestnych podnikov je po zvyšok roka zatvorených. Preto je potrebné
navrhnúť osobitné stratégie vychádzajúce z inovačných
a atraktívnych politík a produktov tak, aby zachytili potenciál
turistov, ktorí môžu cestovať mimo hlavnej sezóny. Toto odvetvie by sa mohlo prispôsobiť
demografickej zmene a rozvinúť svoju ponuku spôsobom, ktorý pritiahne
stále väčší počet starších ľudí[15].
Značný potenciál predstavujú aj mimoeurópski návštevníci dovolenkujúci
mimo hlavnej sezóny a Komisia nedávno revidovala vízový kódex
a navrhla zjednodušenie postupov pre mimoeurópskych cestujúcich[16]. Problémy pobrežného
a námorného cestovného ruchu by sa mali riešiť aj v rámci
prebiehajúcich iniciatív „Senior“ a „Dostupnosť“[17] a „Európske
vysokokvalitné destinácie"[18].
Bolo by možné vypracovať aj komunikačné a propagačné
iniciatívy zacielené na niektoré mimoeurópske krajiny. Prekonávanie
fragmentácie odvetvia Pre
pretrvávajúcu hospodársku krízu majú malé a stredné podniky v odvetví
cestovného ruchu obmedzený prístup k úverom na investície a inovácie[19]. Pobrežné regióny
často nedokážu vytvoriť a plne využiť hospodárske prínosy,
ktoré ponúka odvetvie výletných plavieb, napriek tomu, že sa zvyšuje tlak na
investície do infraštruktúry prístavov a ochrany životného prostredia. Čiastočne
je to preto, že hospodárske subjekty v prímorských oblastiach EÚ
dostatočne nevyužívajú synergie, čo spôsobuje fragmentáciu
a obmedzené hospodárske prínosy. Je nevyhnutná výmena najlepších postupov
medzi členskými štátmi, regiónmi a zainteresovanými stranami.
V záujme rozvoja inovačných a udržateľných produktov, ktoré
spĺňajú očakávania návštevníkov, by sa mala podporovať
spolupráca medzi výskumnými ústavmi, múzeami, podnikmi cestovného ruchu
a ostatnými zainteresovanými stranami. Komisia bude: 1. vyvíjať úsilie na vyplnenie medzier v dostupnosti údajov o cestovnom ruchu a predovšetkým o pobrežnom a námornom cestovnom ruchu; 2. v iniciatívach cestovného ruchu EÚ vhodným spôsobom zdôrazňovať pobrežný a námorný cestovný ruch vrátane propagačných a komunikačných kampaní; 3. podporovať celoeurópsky dialóg medzi prevádzkovateľmi výletných plavieb, prístavmi a zainteresovanými stranami v oblasti pobrežného cestovného ruchu; 4. podporovať rozvoj nadnárodných a medziregionálnych partnerstiev, sietí[20], klastrov a stratégií inteligentnej špecializácie. Komisia vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány a subjekty pôsobiace v odvetví cestovného ruchu, aby: · sa zapojili do vytvárania sietí, klastrov a stratégií inteligentnej špecializácie a aktívne sa na nich podieľali; · vypracúvali balíky služieb viac zacielené na konkrétne trhy, napríklad na seniorov a osoby so zdravotným postihnutím. 3.2. Podpora zručností
a inovácií Podmienkou
udržateľného a konkurencieschopného rastu je investovanie do
ľudí, odvetvie cestovného ruchu však nepriťahuje dostatok
kvalifikovaných zamestnancov. Je to najmä pre sezónny charakter zamestnania
a nedostatok príležitostí na kariérny postup. Aby sa na trhu práce vytvorila
ponuka kvalifikovaných pracovných síl zodpovedajúca dopytu na trhu práce, mali
by sa realizovať opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.
Komisia v tejto oblasti vypracovala niekoľko iniciatív: na portáli
EURES sa zriadi sekcia tzv. modrých pracovných miest, v rámci ktorej sa
budú poskytovať informácie pre uchádzačov o zamestnanie
a zamestnávateľov[21]; na jar roku 2014 sa plánuje vydanie mapy
zručností a odbornej prípravy potrebných v službách cestovného
ruchu, ktorá umožní spoločný rámec v tomto odvetví spojený
s európskym kvalifikačným rámcom a Európskym systémom kreditov
pre odborné vzdelávanie a prípravu[22]. Cieľom
lepšieho zacielenia politík odbornej prípravy začlenením potrieb odvetvia
do programov EÚ je poskytovať vysokokvalifikovaných, jazykovo vybavených
pracovníkov orientovaných na poskytovanie služieb. Novým programom Erasmus+ sa
budú podporovať nadnárodné strategické partnerstvá medzi vzdelávacími,
školiacimi a mládežníckymi inštitúciami a organizáciami. Nové
odvetvové učebné plány a inovačné formy odbornej výučby
a prípravy budú prospešné pre toto odvetvie, ktoré sa do nich môže
zapojiť a spolupracovať so zariadeniami vysokoškolského
vzdelávania v rámci programov „znalostných aliancií“. Pokiaľ
ide o výletné plavidlá, členské štáty vyžadujú od kapitánov jácht
rozličnú kvalifikáciu, čo obmedzuje cezhraničný rozvoj
a ovplyvňuje trh práce v námornej oblasti. Povinnosti súvisiace
s kvalifikáciou a bezpečnostným vybavením sa v jednotlivých
členských štátoch výrazne líšia, čo obmedzuje mobilitu a prístup
na trh. Konkurencieschopnosť malých podnikov pôsobiacich v oblasti
pobrežného a námorného cestového ruchu na globálnejšom trhu by sa mohla
zlepšiť maximálnym využívaním informačných technológií. Existujúce
nástroje, napríklad portál iniciatívy IKT a podniky cestového ruchu[23], môžu zvýšiť
viditeľnosť, podporovať inovácie a podniky pri hľadaní
miesta na trhu. Komisia: 5. posúdi potrebu opatrení na úrovni EÚ v oblasti kvalifikačných požiadaviek pre profesionálnych kapitánov jácht a rekreačných plavidiel[24]; 6. posúdi potrebu opatrení na úrovni EÚ v oblasti ustanovení o bezpečnostnom vybavení pre námorný cestovný ruch; 7. prostredníctvom portálu iniciatívy IKT a podniky cestovného ruchu[25] podporí inovačné systémy riadenia. Komisia vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby: · podporovali pripojenie na internet a nástroje elektronického marketingu, · podporovali prekladanie máp, letákov a logistických informácií. Komisia vyzýva odvetvie, aby: · sa aktívne zapájalo do činností podporujúcich zručnosti a odbornú prípravu, · investovalo do iniciatív kontroly kvality produktov a pracovníkov v odvetví cestovného ruchu, · vytváralo a podporovalo otvorené online kurzy zamerané na zlepšenie alebo zmenu orientácie zručností v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu. 3.3. Posilnenie udržateľnosti Riešenie tlakov na životné prostredie Cestovný ruch závisí od zdravého životného
prostredia a udržateľného využívania prírodného kapitálu, avšak
činnosti sa často sústreďujú do husto osídlených oblastí,
čo počas hlavnej sezóny vedie k veľkému nárastu dopytu
po vode, väčšej tvorbe odpadu a emisií z leteckej, cestnej
a námornej dopravy, vyššiemu riziku zástavby pôdy a znižovaniu
biodiverzity (spôsobenému budovaním infraštruktúry), eutrofizácii
a ďalším tlakom. Negatívny vplyv to môže mať aj na riedko
osídlené nedotknuté oblasti. Vplyvy zmeny klímy navyše zvyšujú tlak na tieto
oblasti a môžu premeniť zemepisnú a sezónnu štruktúru cestovného
ruchu. Európska sieť Natura 2000 chráni ohrozené pobrežné a morské
biotopy, ktoré môžu v prípade správneho riadenia poskytovať
značné rekreačné príležitosti a prispievať
k udržateľnému rastu a udržateľnej zamestnanosti. V
právnych predpisoch EÚ, napríklad v rámcovej smernici o vode a rámcovej
smernici o morskej stratégii, sa od členských štátov vyžaduje
zabezpečenie dobrého stavu pobrežných a morských vôd ako predpokladu
prosperujúceho cestovného ruchu. Integrovaný manažment pobrežnej zóny
a námorné priestorové plánovanie napomáhajú zabezpečiť rozvoj
udržateľnej a zelenej infraštruktúry[26]
prostredníctvom inteligentného plánovania a spolupráce vládnych orgánov
a verejných a súkromných partnerov[27].
Dobrým príkladom je Wales Coast Path (Cesta pobrežím Walesu), pásmo pobrežia
Walesu v dĺžke 1 400 kilometrov, ktoré v roku 2012
navštívilo 2,82 milióna turistov a za rok prinieslo 32 miliónov GBP[28]. Ekologický cestovný
ruch[29]
je dobrou príležitosťou na vytvorenie produktov – od ponúkania miestnych
výrobkov po podnikateľské modely a postupy šetrné voči životnému
prostrediu –, ktoré pritiahnu ekologicky ohľaduplných turistov. Odvetvie cestovného ruchu má dobrú východiskovú pozíciu, aby meralo
a monitorovalo svoju udržateľnosť prostredníctvom iniciatív, ako
je napríklad environmentálna značka EÚ alebo systém osvedčovania
Travelife[30].
Systémy environmentálneho riadenia sú známe znižovaním prúdov odpadu,
zlepšovaním efektívnosti prevádzky a úsporou financií[31]. Osobitné ukazovatele
pre odvetvie cestovného ruchu už existujú v rámci európskej schémy pre
environmentálne manažérstvo a audit (EMAS)[32] a ďalšie je možné vypracovať
v rámci pilotného európskeho systému ukazovateľov cestovného ruchu[33]. Emisiami z rekreačných plavidiel sa
zaoberajú dva nedávne legislatívne návrhy Komisie[34]. Okrem toho plavidlá,
ktoré počas kotvenia v prístave používajú pobrežnú elektrickú
energiu, v podstatnej miere znižujú spotrebu paliva, úroveň hluku
a emisie do ovzdušia. Do tejto technológie však doteraz investoval len
malý počet európskych prístavov, preto je potrebné naďalej
skúmať možnosti a podporovať dodávku elektrickej energie
a integráciu do inteligentných sietí. Komisia bude: 8. prostredníctvom Európskej schémy pre environmentálne manažérstvo a audit a ukazovateľov environmentálnej značky EÚ podporovať ekologický cestovný ruch a povzbudzovať prepojenie s ďalšími opatreniami na podporu udržateľnosti; 9. podporovať vykonávanie protokolu k Barcelonskému dohovoru o integrovanom manažmente pobrežnej zóny a príslušného odporúčania Rady a podporovať námorné priestorové plánovanie a zelenú infraštruktúru s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj pobrežných oblastí EÚ; 10. podporovať stratégie predchádzania vzniku odpadu a jeho riadenia a odpadu v mori, ktoré budú prínosom pre udržateľný pobrežný a námorný cestovný ruch. Komisia vyzýva členské štáty, regióny, odvetvie a ďalšie zainteresované strany, aby: · vykonávali odporúčanie a protokol o integrovanom manažmente pobrežnej zóny, · vypracovali usmernenia na minimalizovanie vplyvov na biodiverzitu a zvýšenie prínosu rekreačných služieb a cestovného ruchu v chránených oblastiach, · vypracovali stratégie prispôsobenia sa zmenám klímy v pobrežných oblastiach, · zvyšovali efektívnosť využívania zdrojov a predchádzania a riadenia vzniku odpadu a znečisťovania v oblastiach cestovného ruchu a v prípade prevádzkovateľov v tomto odvetví, · podporovali európsku schému pre environmentálne manažérstvo a audit a zavádzali najlepšie postupy environmentálneho manažérstva a prístupy zelenej infraštruktúry, · podporovali používanie pobrežnej elektrickej energie a využívanie prístavných zariadení, · podporovali opatrenia na efektívne využívanie vody, ktoré sú súčasťou koncepcie na ochranu vodných zdrojov[35]. Komisia vyzýva odvetvie a ostatné zainteresované strany, aby: · rozvíjali a podporovali ekologický cestovný ruch a ďalšie produkty udržateľného cestovného ruchu, · zavádzali opatrenia na efektívne využívanie vody, ktoré sú súčasťou koncepcie na ochranu vodných zdrojov, · aktívne sa zapájali do projektov, ktoré znižujú tvorbu odpadu, emisií, odpadu v mori, využívanie prírodných zdrojov, a do projektov zhodnocovania/recyklácie vody a odpadu. Podpora
inovačnej, udržateľnej a vysokokvalitnej ponuky Meniaci
sa dopyt si vyžaduje atraktívne a udržateľné produkty ponúkajúce
jedinečné a cielené zážitky. Potenciálne zaujímavé miesta alebo veci
sa však často neprezentujú a nepropagujú atraktívnym spôsobom alebo
nie sú vhodne spojené s inými ponukami v rámci pobrežného cestovného
ruchu. Odvetvie cestovného ruchu by malo vytvoriť nové produkty
propagujúce atraktivitu a prístupnosť pobrežnej a morskej
archeológie, námorného dedičstva, aktivít pod hladinou, gastronomického
cestovného ruchu atď. Dobrým príkladom je projekt Odyssea[36], ktorý prostredníctvom
siete inovačných pobrežných zariadení a historických námorných trás
zhodnocuje hospodársky potenciál pobrežného cestovného ruchu, námorných
kultúrnych trás a inovačných plavieb na jachtách. Rastúci
záujem verejnosti o vodné športy, napríklad rekreačný rybolov,
plavby, windsurfing a potápanie, vytvára potenciál a môže pomôcť
pri riešení sezónnosti, pretože tieto aktivity sa neviažu na hlavnú turistickú
sezónu. Rastúci trend v odvetví rekreačných plavieb si vyžaduje, aby
boli prístavy bezpečné a prístupné, pretrvávajú však problémy
súvisiace s nedostatkom lôžok a vhodných
služieb pre osoby so zníženou pohyblivosťou. Inšpiráciou pre väčšie zapojenie námorného odvetvia do
sietí by mohli byť iniciatívy, ako napríklad „námorná turistická
sieť“[37]
alebo projekt Sail West[38],
ktorého zámerom je vytvoriť vynikajúce námorné zábavné centrum spájajúce
Írsko, Severné Írsko a západ Škótska ako krajiny s námornou
históriou. Zásadným
zdrojom odlíšenia sa od konkurencie sú kvalitné služby. Preto je dôležité
zabezpečiť, aby sa mohli turisti spoľahnúť na
vysokokvalitné služby v celej EÚ a aby sa táto kvalita posudzovala
rovnakým spôsobom. Cieľom nedávneho návrhu o zásadách kvality európskeho
cestovného ruchu je zvýšiť bezpečnosť a dôveru
spotrebiteľov v služby cestovného ruchu[39]. Ostrovný
charakter a odľahlosť – potenciálne príležitosti
v zemepisných obmedzeniach Ostrovy
a iné vzdialené destinácie sú väčšmi znevýhodnené
z hľadiska prístupnosti a vo veľkej miere závisia od lodnej
dopravy. To predstavuje problémy súvisiace s nákladmi na dopravu,
sezónnosťou a spojením s pevninou a/alebo okolitými lokalitami,
čo má vplyv na ich atraktivitu pre návštevníkov a zamestnancov
v cestovnom ruchu. Uvedomenie si problému často nestačí na
nájdenie vhodného riešenia. Tieto miesta by sa však mali rozvíjať, pretože
ponúkajú pracovné príležitosti v oblastiach, kde sú iné ekonomické
činnosti často obmedzené. Komisia: 11. bude podporovať diverzifikáciu a integráciu pobrežných a vnútrozemských zaujímavostí aj prostredníctvom nadnárodných tematických trás, napríklad kultúrnych, náboženských alebo historických obchodných trás[40]; 12. zadá vypracovanie štúdie o možnostiach zlepšenia spojení s ostrovmi a vytvorenia inovačných stratégií cestovného ruchu pre (vzdialené) ostrovy; 13. zadá vypracovanie štúdie na určenie inovačných postupov rozvoja prístavov pre jachty. Komisia vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány a odvetvie, aby: · v pobrežných destináciách rozvíjali cestovný ruch založený na kultúrnom dedičstve, podvodné archeologické parky (podľa činnosti UNESCO) a prírodný a zdravotný cestovný ruch, · na zabezpečenie koherentnosti ponúk cestovného ruchu a lepšej prístupnosti ostrovov a odľahlých miest využívali národné a regionálne stratégie, · vypracovali inovačné postupy obnovy a opätovného využívania existujúcej námornej infraštruktúry. Komisia vyzýva odvetvie, aby: · vytvorilo osobitnú sieť subjektov zainteresovaných v námornom cestovnom ruchu vrátane cestovných kancelárií. 3.4. Maximalizácia
dostupného financovania z EÚ Finančný rámec EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020
a ďalšie nástroje EÚ na financovanie plánovania a realizácie
projektov dávajú ďalší impulz udržateľnému rozvoju tohto odvetvia.
Komisia vyzýva členské štáty a regióny, aby vypracúvali
viacročné národné a/alebo regionálne stratégie na rozvoj udržateľného
pobrežného a námorného cestovného ruchu a zabezpečili súlad
s ich dohodami o partnerstve a operačnými programami. Európske
štrukturálne a investičné fondy Z Európskeho
fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) je možné spolufinancovať investície do
udržateľného cestovného ruchu v rámci rozličných tematických
cieľov súvisiacich s výskumom a inováciami, prístupom k IKT
a ich využívaním, podnikaním, rastom a konkurencieschopnosťou
malých a stredných podnikov, energetickou účinnosťou
a využívaním energie z obnoviteľných zdrojov, prispôsobením sa zmene klímy, rozvojom
kultúrneho a prírodného dedičstva alebo zamestnanosťou
a pracovnou mobilitou. Investície do infraštruktúry sa obmedzujú na
kultúrny a udržateľný cestovný ruch v malom rozsahu.
V rámci cieľa európskej územnej spolupráce môže EFRR podporovať
výmenu osvedčených postupov, nadnárodné siete a zoskupovanie, spoločné stratégie udržateľného
cestovného ruchu, kultúru a cezhraničný obchod. Prínosy
pre pobrežný a námorný cestovný ruch môžu poskytovať rozličné
nové fondy EÚ prostredníctvom viacsektorových projektov zameraných na inovácie,
napríklad v rámci integrovaného mestského rozvoja (Európsky fond
regionálneho rozvoja), v rámci udržateľného rozvoja oblastí závislých
od rybolovu (Európsky námorný a rybársky fond) a v rámci rozvoja
vidieka (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka). Tieto
projekty môžu zahŕňať financovanie z Európskeho sociálneho
fondu na podporu tvorby pracovných miest, profesijného prispôsobenia, odbornej
prípravy a budovania kapacít. Výskum,
inovácie a konkurencieschopnosť Finančným
nástrojom na vykonávanie stratégie EÚ v oblasti výskumu a inovácií na
obdobie rokov 2014 – 2020 je program Horizont 2020. Jednou
z identifikovaných oblastí záujmu je modrý rast, osobitná podpora sa
plánuje pre malé a stredné podniky, ktoré chcú vyvíjať
a využívať inovačné riešenia, vrátane podnikov pôsobiacich
v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu. Cieľom
rámcového programu COSME na roky 2014 – 2020 je posilnenie
konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Hlavnými cieľmi
v odvetví cestovného ruchu je zvýšenie dopytu (predovšetkým mimo hlavnej
sezóny), diverzifikácia ponuky a produktov, zvýšenie kvality,
udržateľnosti, prístupnosti, zručností a inovácií, zlepšenie
sociálno-ekonomických znalostí odvetvia a podpora Európy ako zoskupenia
jedinečných, udržateľných a vysokokvalitných destinácií. Vzdelávanie,
odborná príprava a kultúra Program
Tvorivá Európa (2014 – 2020) poskytuje možné synergie
s cestovným ruchom zameraným na kultúru alebo prírodu vrátane pobrežného
a námorného dedičstva. Program Erasmus+ (2014 – 2020) môže
byť pre toto odvetvie prínosom z hľadiska zamestnateľnosti,
nových odvetvových učebných plánov a inovačných foriem odbornej
výučby a prípravy. Financovanie zamerané na životné prostredie,
zmenu klímy a ďalšie oblasti Financovanie
v rámci programu LIFE+ sa znova začne v roku 2014
a predpokladá sa, že sa ním budú podporovať ciele stratégie EÚ
v oblasti biodiverzity. Disponuje značným priestorom na financovanie
inovačných projektov týkajúcich sa pobrežného a námorného cestovného
ruchu vrátane podpory efektívneho využívania zdrojov. Návrh siedmeho environmentálneho
akčného programu EÚ do roku 2020 a ciele EÚ týkajúce sa
zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene sú zamerané
na sektory infraštruktúry, napríklad energetiku a dopravu, ale aj na
určité aspekty súvisiace s pobrežným a námorným cestovným
ruchom. Okrem toho Európska investičná banka poskytuje malým
a stredným podnikom financie na investície do cestovného ruchu a/alebo
v konvergenčných regiónoch. Komisia: 14. vypracuje online usmernenia obsahujúce prehľad hlavných možností financovania, ktoré sú k dispozícii pre toto odvetvie (predovšetkým pre malé a stredné podniky). Komisia vyzýva členské štáty a regióny, aby: · vypracovali a zaviedli národné/regionálne stratégie týkajúce sa pobrežného a námorného cestovného ruchu a projekty, ktoré sa stanú súčasťou operačných programov, · sa usilovali o cezhraničnú spoluprácu na uvedených stratégiách a pri výmene najlepších postupov, · využívali dostupné financie efektívne a účinne. 4. ZAČLENENIE
POLITÍK EÚ, KTORÉ MAJÚ VPLYV NA POBREŽNÝ A NÁMORNÝ CESTOVNÝ RUCH Väčšina
európskych politík a ekonomických činností má priamy alebo nepriamy
vplyv na pobrežný a námorný cestovný ruch, ktorý môže byť hnacou
silou hospodárskeho rastu. Komisia preto zabezpečí, aby sa pobrežný
a námorný cestovný ruch stal súčasťou iných politík EÚ,
napríklad prepojiteľnosti IT, udržateľnej dopravy, otázok
bezpečnosti a voľného pohybu pracovníkov. Posúdia sa aj aspekty
prierezových politík, napríklad ochrany životného prostredia, regionálneho
rozvoja, odbornej prípravy, ochrany spotrebiteľov a politiky
prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenia jej dôsledkov. V rámci makroregionálnych stratégií pre Baltské more,
Atlantik, Jadranské more a Iónske more sa podporuje aj silná ekonomika
v oblasti cestovného ruchu a koordinujú sa regionálne zdroje, zdroje
EÚ a zdroje iné ako EÚ v prospech všetkých zainteresovaných strán.
V budúcnosti sa preskúmajú aj spojenia s európskou susedskou
politikou, Čiernomorskou synergiou, stratégiou EÚ pre podunajskú
oblasť a Severnou dimenziou. 5. ZÁVER Pobrežný
a námorný cestovný ruch potrebuje rámec ambicióznej politiky. Komisia,
členské štáty, regionálne a miestne orgány, odvetvie a ostatné
zainteresované strany musia prijímať cielené opatrenia v súlade
s politikami EÚ, ktoré majú vplyv na toto odvetvie. Komisia
bude pravidelne monitorovať tento proces s cieľom
zabezpečiť prijímanie vhodných opatrení. O všetkom bude
informovať Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny
výbor a Výbor regiónov a bude vyhodnocovať výsledky. [1] Výročná správa Svetovej
organizácie OSN pre turistický ruch (UNWTO) 2012. http://dtxtq4w60xqpw.cloudfront.net/sites/all/files/pdf/annual_report_2012.pdf. [2] Databáza EUROSTAT-u (2013). [3] KOM(2010) 352
v konečnom znení. [4] Vrátane morského a plážového cestovného
ruchu, výletných plavieb a jachtingu/športovo-rekreačných aktivít
a súvisiacich činností na pevnine. [5] http://ec.europa.eu/dgs/maritimeaffairs_fisheries/consultations/tourism/index_en.htm. [6] COM(2012) 494. [7] A7-0209/2013 – 2012/2297(INI)). [8] Štúdia a podpore
politických opatrení v oblasti námorného a pobrežného cestovného
ruchu na úrovni EÚ (ďalej ako „štúdia o námornom a pobrežnom
cestovnom ruchu“), ECORYS, 2013. http://ec.europa.eu/maritimeaffairs/documentation/studies/documents/study-maritime-and-coastal-tourism_en.pdf. [9] Medzi pobrežné oblasti patria
obce, ktoré ležia na pobreží alebo ktorých polovica územia sa nachádza do 10 km
od pobrežia. Databáza
EUROSTATu (2012) – Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach
cestovného ruchu podľa pobrežných a mimopobrežných oblastí – http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=tour_occ_ninatc). [10] Medzinárodné združenie
spoločností zabezpečujúcich okružné plavby „Odvetvie výletných
plavieb“, vydanie 2013 http://www.senato.it/application/xmanager/projects/leg17/attachments/documento_evento_procedura_commissione/files/000/000/632/Documentazione_Clia_Europe.pdf. [11] Databáza Eurostatu (2012) –
Zamestnané osoby podľa vekových skupín (NACE Rev. 2)- http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database# [12] Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č.°692/2011 o európskej štatistike cestovného ruchu. [13] Meria sa ako počet návštev
miestnych a medzinárodných turistov. [14] Štúdia o námornom
a pobrežnom cestovnom ruchu. [15] 128 miliónov obyvateľov EÚ je
vo veku 55 až 80 rokov. Databáza
Eurostatu (2012) – Obyvateľstvo k 1. januáru podľa vekových
skupín s päťročným intervalom a podľa pohlavia: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database# [16] COM(2012) 629. [17] Tieto iniciatívy podporujú
partnerstvá medzi súkromným a verejným sektorom a umožňujú
cestovať určitým kľúčovým skupinám, napríklad mládeži,
starším osobám so zníženou pohyblivosťou a rodinám s nízkymi
príjmami, a to najmä mimo hlavnej sezóny. [18] http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/tourism/eden/index_sk.htm. [19] Štúdia o námornom
a pobrežnom cestovnom ruchu. [20] Napríklad sieť Enterprise
Europe Network (EEN). Štúdia o perspektívach vytvárania klastrov
v oblasti Stredozemného mora sa začala na jeseň roku 2013. [21] https://ec.europa.eu/eures/. [22] http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/ecvet_en.htm. [23] http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/tourism/ict/index_en.htm. [24] Podľa Medzinárodného dohovoru
o normách výcviku, vydávania osvedčení a strážnej službe
námorníkov sa vzdelávanie námorníkov pre osobné lode nevzťahuje na
kapitánov. [25] Medzi konkrétne dostupné nástroje
IKT patrí napríklad virtuálne turistické monitorovacie centrum (http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/tourism/vto/index_en.htm), platforma Tourism Link (http://www.tourismlink.eu/tourism-link/) a platforma eCalypso
(http://www.ecalypso.eu/steep/public/index.jsf). [26] Nástroj zelená infraštruktúra je
určený pre priestorové štruktúry prírodných/poloprírodných oblastí. http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/. [27] COM(2013) 133 final. [28] http://www.bbc.co.uk/news/uk-wales-25096911. [29] http://www.ecotourism.org/book/ecotourism-definition. [30] http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/index_en.htm. http://www.travelife.org/Hotels/home.asp?p=1. [31] Štúdia zameraná na hotely
v Španielsku (Cornell
Hospitality Quarterly, august 2012) ukázala, že hotely využívajúce systémy
environmentálneho riadenia sú ziskovejšie. [32] http://ec.europa.eu/environment/emas/about/index_en.htm. [33] http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/tourism/sustainable-tourism/indicators/index_en.htm. Ide o nástroj na meranie
a monitorovanie udržateľnosti cestovného ruchu v jednotlivých destináciách. [34] KOM(2011) 456 v konečnom
znení a COM(2013) 18 final. [35] Koncepcia na ochranu vodných
zdrojov má za cieľ integráciu vodného hospodárstva do ostatných politík. http://ec.europa.eu/environment/water/blueprint/. [36] www.odyssea.eu. [37] www.nautical-tourism.eu. [38] http://malinwaters.com/about; financovaný v rámci iniciatívy INTERREG
IV A, ktorý poskytuje finančnú podporu viacerým rozvojovým projektom
v prístavoch. [39] COM(2014) ... final. [40] Napr. v dohode
o spoločnom riadení medzi Radou a Komisiou sa podporujú kultúrne
a náboženské trasy.