16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/123


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Revízia usmernení Spoločenstva o financovaní letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk“

[C(2014) 963 final]

(2014/C 451/20)

Spravodajca:

Jacek KRAWCZYK

Pomocný spravodajca

Nico WENNMACHER

Európska komisia sa 8. mája 2014 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

Štátna pomoc pre letiská a letecké spoločnosti“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI) poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. júna 2014.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 500. plenárnom zasadnutí 9. a 10. júla 2014 (schôdza z 9. júla 2014) prijal 183 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta novú právnu úpravu Európskej komisie týkajúcu sa usmernení o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti. Táto úprava, ktorú letiská aj letecké spoločnosti dlho očakávali, stanovuje rámec s uvedením prechodného obdobia, ktorý rieši niektoré dôležité problémy odvetvia dopravy EÚ prechádzajúceho hlbokými zmenami.

1.2.

EHSV vyjadruje poľutovanie, že v dôsledku neprimeraného tlaku regionálnych lobistov a miestnych politikov konečné znenie dokumentu, ktorý prijala Európska komisia, neposkytuje dostatok nástrojov na výrazné zlepšenie transparentnosti na európskom trhu/v odvetví leteckej dopravy. Rozvoj pozemnej leteckej infraštruktúry treba lepšie koordinovať na rôznych úrovniach (EÚ, členský štát, regióny). Míňanie peňazí daňových poplatníkov vrátane rozpočtových prostriedkov EÚ sa musí dobre zvážiť na základe štúdie uskutočniteľnosti, ktorá sa nebude zameriavať výlučne na miestne politiky, ale zohľadní príslušný ekonomický a sociálny dopyt. V tejto štúdii by sa mala posúdiť aj udržateľnosť projektu prostredníctvom zahrnutia kritérií využívania pôdy, vplyvu na zamestnanosť, pracovných podmienok a vplyvu na životné prostredie. Zároveň je potrebné zohľadniť aj súlad so strategickými projektmi EÚ, ako sú Jednotné európske nebo a SESAR.

1.3.

EHSV je znepokojený rastúcim počtom „prípadov týkajúcich sa hospodárskej súťaže“ Európskej komisie a neprimeraným postojom členských štátov, pokiaľ ide o neexistenciu rovnakých podmienok v oblasti letectva v EÚ. Mimoriadne dlhé prechodné obdobie na dosiahnutie ziskovosti pre letiská nie je v tejto súvislosti dostatočným stimulom na zmysluplnú zmenu.

1.4.

EHSV je hlboko sklamaný zo skutočnosti, že štúdia, ktorá mohla predstaviť súčasný stav verejnej pomoci a podobné postupy, pokiaľ ide o vykonávanie usmernení o leteckej doprave, a o ktorú požiadal vo svojom predchádzajúcom stanovisku, nebola nikdy vypracovaná. Ponechalo sa príliš veľa priestoru na politické „zahmlievanie“ tejto problematiky a nedostatok konkrétnych údajov na navrhnutie spoľahlivých riešení. EHSV opakuje svoju žiadosť, keďže je stále relevantná a opodstatnená. Táto štúdia by mala obsahovať informácie o výške a druhu pomoci, jej skutočnom vplyve na rozvoj a účinnosť hospodárstva a jej vplyve na zamestnanosť z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska.

1.5.

Výbor sa domnieva, že v tejto oblasti treba podnecovať sociálny dialóg a predchádzať sociálnemu dumpingu. Takisto je dôležité zaviesť určité opatrenia, ktorými sa zaistí priebežná dostupnosť aktuálnych údajov o vývoji pracovného trhu v odvetví leteckej dopravy.

1.6.

Jedným zo závažných problémov v súvislosti s vykonávaním predchádzajúcich usmernení bolo nedostatočné presadzovanie. EHSV sa obáva, že veľké množstvo „výnimiek“ v aktuálnom dokumente – okrem mimoriadne dlhého prechodného obdobia – povedie v budúcnosti k slabému presadzovaniu, ktoré ohrozí dosiahnutie hlavného cieľa tejto právnej úpravy, t. j. vytvorenie rovnakých podmienok.

1.7.

Spätné uplatňovanie usmernení o leteckej doprave na prevádzkovú pomoc by týmto letiskám a leteckým spoločnostiam, ktoré celé roky prekračovali podmienky stanovené v usmerneniach z roku 2005, malo umožniť dosiahnuť súlad s týmito novými pravidlami. Spätné uplatňovanie nových usmernení o leteckej doprave by malo rovnako zabrániť penalizovaniu trhových subjektov, ktoré dodržiavali vtedajšie uplatniteľné usmernenia Komisie z roku 2005.

1.8.

Rovnaké podmienky sú dôležité v záujme opätovnej udržateľnosti európskej leteckej dopravy. Na verejnej diskusii, ktorú EHSV zorganizoval v roku 2014, sa jasne ukázalo, že súčasné „preteky o dotácie“ ohrozujú situáciu európskej leteckej dopravy a vážne podkopávajú jej udržateľnosť.

1.9.

EHSV uznáva prístup, ktorý sa uplatňuje v usmerneniach o leteckej doprave k regulovaniu pomoci určenej leteckým spoločnostiam na začatie činnosti, aj keď to, či sa podarilo dosiahnuť jasnosť a jednoduchosť, sa v konečnom dôsledku ukáže len prostredníctvom vykonávania a presadzovania nových pravidiel.

1.10.

Pokiaľ ide o plány pre nové letecké spoločnosti týkajúce sa rozsiahleho verejného financovania, EHSV sa domnieva, že programy zamerané na zvyšovanie informovanosti a podporné postupy sa organizujú pre vlastníkov a správcov regionálnych letísk, ktoré nemajú dostatočné kapacity na riešenie týchto záležitostí.

1.11.

Uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v rámci vnútorného trhu sa musí sledovať aj v tretích krajinách. Orgány EÚ musia byť dôsledné a musia prispôsobiť svoju politiku v oblasti prístupu na trh EÚ, najmä pre prevádzkovateľov, ktorí vo svojich domovských krajinách ťažia z priaznivých podmienok, ktoré by mohli vytvárať nekalú hospodársku súťaž. Je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.

1.12.

Ak má letecký sektor EÚ udržateľným spôsobom uspokojiť rastúci dopyt, musí ponúkať kvalitné pracovné miesta a dobré pracovné podmienky v záujme cestujúcich aj bezpečnostných požiadaviek. Ako už bolo uvedené, v tomto sektore je dôležité podnecovať sociálny dialóg a predchádzať sociálnemu dumpingu. V odvetví letectva EÚ už existuje niekoľko skupín s cieľom diskutovať s príslušnými sociálnymi partnermi a v záujme účinnosti ich treba ďalej podporovať a rozšíriť ich členstvo o zástupcov letísk. Takisto je dôležité ďalej zvyšovať informovanosť medzi prevádzkovateľmi a zadržať štátnu pomoc v prípade nedodržiavania príslušných pravidiel, najmä ak ide o porušenie platných pracovnoprávnych predpisov.

1.13.

Z tohto dôvodu bude tiež mimoriadne dôležité dôkladne monitorovať vykonávanie „nových“ súčasných usmernení o leteckej doprave. Európska komisia by mala preskúmať, do akej miery boli dosiahnuté stanovené ciele, a najneskôr do 12 mesiacov predložiť správu.

2.   Úvod

2.1.

Európske letecké odvetvie bolo koncipované ako trh, na ktorom dopyt podmieňuje ceny za leteckú dopravu a kde používatelia platia náklady na leteckú dopravu prostredníctvom poplatkov a príplatkov, ktorých cieľom je zavedenie „konkurencieschopného systému dopravy efektívne využívajúceho zdroje“ (Biela kniha o doprave, 2011). Štátna pomoc pre letiská a letecké spoločnosti však na európskom trhu leteckej dopravy vytvorila základné štrukturálne nedostatky, ktoré sa musia odstrániť.

2.2.

Európska komisia dlhodobo plánuje revíziu usmernení z roku 1994 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o ES na štátnu pomoc v sektore leteckej dopravy a usmernení EÚ z roku 2005 týkajúcich sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len „usmernenia pre letectvo“). Už dávno boli potrebné jasnejšie pravidlá, ktoré by letiskám umožnili získať podporu tam, kde je to skutočne potrebné – najmä vzhľadom na to, že bolo všeobecne známe, že predchádzajúce usmernenia pre letectvo neboli účinne presadzované.

2.3.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 482. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 11. júla 2012, prijal doplňujúce stanovisko na tému „Revízia usmernení EÚ pre letectvo a letiská z roku 1994 a 2005“ (CCMI/95). EHSV vo svojom stanovisku zrozumiteľne predstavil vývoj európskeho trhu leteckej dopravy, ako aj závažné prekážky týkajúce sa vykonávania existujúcich usmernení o leteckej doprave. Predložil tiež rad záverov a odporúčaní.

2.4.

EHSV v tomto stanovisku považoval za potrebné, aby existoval normalizovaný právny rámec EÚ pre celý sektor letectva, ktorý by bránil nekontrolovaným praktikám poskytovania dotácií a zabezpečil rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu aj na miestnej úrovni.

2.5.

EHSV zdôraznil, že nové usmernenia o leteckej doprave sa musia vytvoriť pomocou jasného a jednoduchého súboru pravidiel, aby sa dosiahla právna istota pre európsky sektor letectva. EHSV podčiarkol dôležitosť riadnej implementácie usmernení o leteckej doprave, pričom mimoriadny význam má ich presadzovanie.

2.6.

Podľa predchádzajúceho stanoviska výboru (CCMI/95) by cieľom nových usmernení o leteckej doprave, ktoré má Komisia navrhnúť, mala byť ochrana všetkých typov prepravcov pred diskriminačnou, nejasnou a narúšajúcou finančnou pomocou zo strany regionálnych orgánov alebo letísk. Financovanie z verejných zdrojov nesmie narúšať hospodársku súťaž ani medzi letiskami, ani medzi leteckými spoločnosťami.

2.7.

EHSV trval na tom, že štátna pomoc na investície do infraštruktúry letísk a pomoc na začatie činnosti pre letecké spoločnosti by mala byť možná len v presne vymedzených prípadoch a obmedzená z hľadiska jej trvania a intenzity. Okrem toho by sa mala poskytovať len za výnimočných okolností a s primeraným ohľadom na zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

2.8.

Pokiaľ ide o transparentnosť, EHSV dospel k záveru, že by sa mali zverejniť podmienky, za akých je pomoc z verejných prostriedkov dostupná. Mali by sa zverejňovať úplné informácie o pomoci dostupnej pre letiská a prepravcov, ako aj o podmienkach jej vyplatenia.

2.9.

EHSV sa domnieval, že súkromné investície nemožno vo všeobecnosti považovať za štátnu pomoc. Zároveň však verejný prevádzkovateľ môže konať v pozícii súkromného investora, ak sú takéto investície opodstatnené z komerčného hľadiska.

2.10.

EHSV považoval za potrebné vypracovať štúdiu, ktorá by ukázala súčasný stav v oblasti verejnej pomoci a podobných praktík, pokiaľ ide o implementáciu usmernení pre letectvo. Štúdia by mala priniesť informácie o výške a type poskytnutej pomoci, jej pôsobení na reálny hospodársky rozvoj/účinnosť a o jej kvantitatívnom a kvalitatívnom vplyve na zamestnanosť, a to predovšetkým s cieľom posúdiť, do akej miery súčasná prax narušila alebo nenarušila rovnaké podmienky medzi letiskami, ako aj medzi leteckými spoločnosťami.

2.11.

EHSV poukázal na to, že akékoľvek nové usmernenia musia zohľadňovať záujmy zamestnancov a cestujúcich. Vzhľadom na to, že ľudské zdroje sú podstatným prvkom kvality systému leteckej dopravy, udržateľný sektor civilného letectva musí ponúkať kvalitné zamestnanie a dobré pracovné podmienky. V tomto zmysle je dôležité podnecovať sociálny dialóg a predchádzať sociálnemu dumpingu v danom sektore.

2.12.

EHSV tiež požadoval dlhodobú politiku, pokiaľ ide o rozvoj regionálnych letísk. Usmernenia pre letectvo možno úspešne presadzovať len vtedy, ak sa dohodnú jednoznačné politické priority rozvoja regionálnych letísk. Malo byť úlohou Komisie, aby čo najskôr vypracovala takúto politickú agendu.

2.13.

EHSV vyzval členské štáty, aby pri príprave a implementácii nových usmernení prejavili silnú podporu a angažovanosť. Obzvlášť dôležité to bolo v súvislosti s prideľovaním finančných prostriedkov EÚ v novom viacročnom finančnom rámci. „Ak sa má vykonať viac za menej peňazí, treba mať jasné priority. Regionálny rozvoj je veľmi dôležitý, no nemalo by sa ním už zdôvodňovať budovanie letísk, ak nie je možné vytvoriť dostatočný dopyt.“

3.   Súčasný stav usmernení o leteckej doprave

3.1.

Európska komisia prijala 20. februára 2014 usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti nahrádzajúce usmernenia, ktoré boli v platnosti takmer desať rokov (z roku 1994 a 2005).

3.2.

Nové pravidlá umožňujú počas desaťročného prechodného obdobia poskytovať prevádzkovú pomoc malým, neziskovým letiskám. Po skončení tohto obdobia musí byť letisko schopné pokryť vlastné náklady. Maximálna prípustná výška pomoci:

50 % pôvodného schodku financovania prevádzkových nákladov pre letiská, ktoré odbavia menej než 3 milióny cestujúcich ročne,

80 % pre letiská, ktoré odbavia do 700-tisíc cestujúcich ročne.

3.2.1.

Stále však bude možné získať kompenzáciu na nepokryté prevádzkové náklady na služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Bude sa to týkať letísk, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri zlepšovaní regionálneho prepojenia izolovaných, vzdialených alebo okrajových regiónov.

3.3.

Lepšie zameraná investičná pomoc je povolená len v prípade skutočnej potreby dopravy a zreteľného pozitívneho vplyvu. Dodatočná dopravná kapacita by sa mala vytvoriť len vtedy, ak je po nej dopyt. Nemala by sa poskytnúť žiadna investičná pomoc, ak by investície ohrozili existujúce letiská v rovnakej spádovej oblasti, rovnako by sa nemala prideliť investičná pomoc oblastiam, ktoré sú už dobre prepojené prostredníctvom iných druhov dopravy.

3.3.1.

Maximálne prípustná investičná pomoc:

do 25 % pre letiská, ktoré odbavia 3 – 5 miliónov cestujúcich ročne,

do 50 % pre letiská, ktoré odbavia 1 – 3 milióny cestujúcich ročne,

do 75 % pre letiská, ktoré odbavia menej ako 1 milión cestujúcich ročne,

žiadna pomoc pre letiská, ktoré odbavia viac ako 5 miliónov cestujúcich ročne (s menšími výnimkami: t. j. premiestnenie).

Strop pre investičnú pomoc určenú na financovanie letiskovej infraštruktúry sa pre letiská vo vzdialených regiónoch môže zvýšiť až o 20 %.

3.4.

Letecké spoločnosti budú môcť počas trojročného obdobia získať pomoc až do výšky 50 % letiskových poplatkov za nové destinácie. Pre letiská nachádzajúce sa vo vzdialených regiónoch by sa mohli odôvodniť pružnejšie opatrenia.

3.5.

Na dohody medzi leteckými spoločnosťami a letiskami sa nebude poskytovať pomoc, ak by rovnaké podmienky akceptoval súkromný investor pôsobiaci za bežných trhových podmienok. Ak takáto dohoda nie je zisková, zmluva medzi letiskom a leteckou spoločnosťou sa bude považovať za verejnú podporu poskytnutú leteckej spoločnosti.

V Bruseli 9. júla 2014

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE