STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 24. júna 2014

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o oznamovaní a transparentnosti transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov

(CON/2014/49)

(2014/C 336/04)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala žiadosť o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o oznamovaní a transparentnosti transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“) od Európskeho parlamentu dňa 18. marca 2014 a od Rady dňa 27. marca 2014.

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na spôsob, akým Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako je uvedené v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1.   Všeobecné pripomienky

ECB vo všeobecnosti víta navrhované nariadenie, ktorého cieľom je zvýšiť bezpečnosť a transparentnosť finančného trhu, v súlade s odporúčaniami, ktoré vydala Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB), a ktoré schválili vedúci predstavitelia G20 (2). Navrhovaným nariadením sa zavádzajú opatrenia v troch oblastiach: 1. údaje o transakciách sa musia oznamovať archívom obchodných údajov a príslušné orgány a príslušné orgány Únie musia mať priamy a okamžitý prístup k týmto údajom v záujme umožniť monitorovanie nárastu systémových rizík súvisiacich s využívaním transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov, ktoré na účely navrhovaného nariadenia zahŕňajú repo transakcie, požičiavanie cenných papierov a komodít a ostatné transakcie s rovnocenným ekonomickým účinkom, s ktorými sú spojené podobné riziká, najmä transakcie typu „buy-sell back“ a „sell-buy back“; 2. informácie o transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov sa musia sprístupniť investorom, ktorých aktíva sú použité v rámci týchto transakcií alebo v rámci iných štruktúr financovania, ktoré majú podobné účinky ako transakcie spočívajúce vo financovaní cenných papierov a 3. činnosti týkajúce sa ďalšieho založenia musia byť zmluvne transparentné. ECB sa domnieva, že nové jednotné pravidlá o oznamovaní a transparentnosti transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov, ako aj ustanovenia o ďalšom založení, by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní finančnej stability v Únii. V navrhovanom nariadení by sa mala zohľadniť práca skupiny odborníkov FSB na údaje zameranej na trhy financujúce cenné papiere, ktorá bola vytvorená, aby ďalej rozvinula odporúčania týkajúce sa zbierania údajov a ich agregácie na celosvetovej úrovni v súlade s odporúčaniami FSB, a ktorá vytvorí navrhované normy a procesy do konca roku 2014 (3). Okrem toho prekladá ECB tieto konkrétne pripomienky.

2.   Konkrétne pripomienky

2.1   Vyňatie transakcií centrálnych bánk z povinností týkajúcich sa oznamovania a transparentnosti

Navrhovaný rámec oznamovania a transparentnosti neobsahuje výnimku týkajúcu sa transakcií, ktorých protistranou je centrálna banka ESCB (4).

V tejto súvislosti ECB poznamenáva, že zatiaľ čo oznamovanie a transparentnosť transakcií vykonávaných centrálnymi bankami ako súčasť ich príslušných cieľov a úloh ustanovených v právnych predpisoch by neprispelo k zvýšenej transparentnosti v prospech trhu, efektívnosť týchto operácií, najmä v oblasti menovej politiky a devízových operácií, a následne výkon týchto úloh centrálnymi bankami, pri ktorom je dôležitá včasnosť a dôvernosť, by sa mohla vážne narušiť v dôsledku oznamovania alebo transparentnosti takýchto transakcií.

Požiadavka, aby protistrany transakcií, ktorých účastníkom je člen ESCB, oznamovali všetky súvisiace údaje archívom obchodných údajov, by mohla narušiť režim ochrany služobného tajomstva ECB a národných centrálnych bánk a priečiť sa účelu imunít, ktoré boli ECB priznané v súlade so zmluvou, najmä nedotknuteľnosti archívov a úradnej komunikácie ECB (5). Z uvedených dôvodov by mali byť transakcie spočívajúce vo financovaní cenných papierov, ktorých protistranou je centrálna banka ESCB, vyňaté z povinností oznamovania a transparentnosti.

ECB dôrazne odporúča, aby bola do navrhovaného nariadenia zahrnutá výnimka založená na transakciách (6). Ak by sa tak nestalo, malo by to rovnaký účinok ako uloženie povinností oznamovania a transparentnosti samotnému ESCB.

2.2   Objasnenie právomoci Komisie zmeniť zoznam výnimiek

Okrem toho je dôležité objasniť článok 2 ods. 3 navrhovaného nariadenia, ktorý priznáva Komisii právomoc zmeniť zoznam výnimiek podľa článku 2 ods. 2 prostredníctvom delegovaného aktu. ECB sa domnieva, že článok 2 ods. 3 by mal priamo obsahovať možnosť rozšíriť zoznam výnimiek tak, aby zahŕňal centrálne banky tretích krajín (7).

2.3   Ďalšie založenie

Na účely navrhovaného nariadenia, je ďalšie založenie „použitie finančných nástrojov, ktoré boli prijaté ako kolaterál, prijímajúcou protistranou vo vlastnom mene a na vlastný účet alebo na účet inej protistrany“ (8). V navrhovanom nariadení sa uvádza, že protistrana, ktorá prijala finančné nástroje ako kolaterál, bude mať právo na ďalšie založenie len s výslovným súhlasom poskytujúcej protistrany a len po prevode kolaterálu na jej vlastný účet (9).

ECB víta oznamovacie povinnosti v súvislosti s transakciami spočívajúcimi vo financovaní cenných papierov podľa článku 4 vrátane povinnosti oznamovať údaje o poskytnutom kolateráli, najmä ak je k dispozícii na ďalšie založenie, alebo ak bol ďalej založený. ECB navyše víta požiadavky zmluvnej transparentnosti podľa článku 15 navrhovaného nariadenia. V záujme zabezpečiť konzistentnosť však ECB navrhuje v čo najväčšom rozsahu zosúladiť terminológiu navrhovaného nariadenia s odporúčaniami FSB (10), a preto uplatňovať namiesto pojmu „ďalšie založenie“ pojem „opätovné použitie“, čo lepšie zohľadní širokú škálu transakcií, na ktoré sa vzťahuje navrhované nariadenie a poskytne účastníkom trhu právnu istotu. ECB na tento účel predkladá pozmeňujúce návrhy (11).

Čo sa týka požiadaviek zmluvnej transparentnosti, v navrhovanom nariadení sa nerozlišuje medzi finančným kolaterálom prevedeným podľa „dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva“ a poskytnutým podľa „dohody o finančnej záruke v podobe cenného papiera“ v zmysle smernice 2002/47/ES (12). Podľa dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva prevádza poskytovateľ kolaterálu na príjemcu kolaterálu v plnom rozsahu vlastnícke právo alebo nárok na finančný kolaterál. Na rozdiel od toho, pri dohode o finančnej záruke v podobe cenného papiera poskytuje poskytovateľ kolaterálu finančný kolaterál prostredníctvom cenného papiera príjemcovi kolaterálu alebo v jeho prospech, a preto si pri zriadení záložného práva poskytovateľ kolaterálu ponecháva plné alebo kvalifikované vlastnícke právo k finančnému kolaterálu alebo plný nárok naň. Z pohľadu finančnej stability by mal byť široký rozsah navrhovaného nariadenia v zásade vítaný. Berúc však do úvahy ustanovenia smernice 2002/47/ES, po uzatvorení dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva by plné vlastnícke právo príjemcu kolaterálu k finančnému kolaterálu alebo plný nárok naň nemali byť obmedzované. Hoci prijímajúca protistrana by v každom prípade mala mať povinnosť dodržať ďalšie požiadavky podľa článku 15 navrhovaného nariadenia, malo by sa objasniť, že už uzavretie dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva znamená súhlas s opätovným použitím, a že žiadne porušenie požiadaviek podľa článku 15 neovplyvní platnosť a vynutiteľnosť transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov, a že prijímajúcej protistrane by mohli byť podľa navrhovaného nariadenia uložené len administratívne sankcie. ECB na tento účel navrhuje pozmeňujúce návrhy (13).

ECB poznamenáva, že navrhované sa zameriava len na zavedenie požiadaviek oznamovania a transparentnosti. Nedávna finančná kríza však ukázala, že postupy opätovného používania a ďalšieho založenia aktív klientov môžu spôsobiť významné riziká pre finančnú stabilitu: môžu zvýšiť riziko kontaminácie, potenciálne môžu viesť k nárastu nadmerného pákového efektu vo finančnom systéme a môžu tiež zvýšiť riziko náhleho hromadného výberu finančných prostriedkov z individuálnych inštitúcií. V tomto kontexte sa poznamenáva, že na medzinárodnej úrovni vydala FSB odporúčania zaviesť obmedzenia, čo sa týka: 1. ďalšieho založenia aktív klientov na účel financovania činností sprostredkovateľa na vlastný účet a 2. subjektov, ktorým sa umožnilo ďalšie založenie aktív klienta (14). Okrem toho môžu byť v rámci Únie potrebné ďalšie opatrenia. Preto je podľa názoru ECB dôležité, aby Komisia zhodnotila potrebu ďalších regulatórnych opatrení, ktoré presahujú rámec navrhovaných požiadaviek oznamovania a transparentnosti vrátane kvantitatívnych limitov opätovného použitia a ďalšieho založenia aktív klientov, ktoré by mohli byť implementované v budúcom právnom predpise. S cieľom zabezpečiť, aby takéto kvantitatívne limity nemali nepriaznivý vplyv na trhy financujúce cenné papiere, mala by sa uskutočniť podrobná analýza nákladov a prínosov.

2.4   Spôsoby oznamovania údajov o transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov

Na účely výkonu úloh ESCB a monitorovania finančných trhov a finančných činností v eurozóne a Únii ako celku potrebuje ECB zbierať s pomocou národných centrálnych bánk štatistické informácie vysokej kvality (15). Preto sú údaje o transakciách oznamované archívom obchodných údajov a za určitých okolností Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority – ESMA) podľa navrhovaného nariadenia veľmi dôležité pre plnenie úloh ESCB: 1. prispievanie k stabilite finančného systému v súlade s článkom 127 ods. 5 zmluvy prostredníctvom monitorovania nárastu systémových rizík týkajúcich sa transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov; 2. implementovanie menovej politiky; 3. analýza transmisného mechanizmu menovej politiky; 4. dohľad nad infraštruktúrami finančného trhu (16) a 5. poskytovanie analytickej a štatistickej podpory Európskemu výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1096/2010 (17).

Z týchto dôvodov a s cieľom minimalizovať záťaž účastníkov finančného trhu spojenú s oznamovaním by podrobnosti o špecifických druhoch transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov, ktoré sa musia oznamovať a formát a periodicita týchto oznámení mali umožniť používanie týchto informácií na plnenie úloh ESCB. ECB víta možnosť úzko spolupracovať s orgánom ESMA pri vytváraní návrhov technických predpisov a je pripravená podporiť orgán ESMA pri plnení tejto úlohy.

Okrem toho odporúča ECB, aby sa údaje o transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov oznamovali, zostavovali a sprístupňovali ESCB na najvyššom stupni podrobnosti a v úplne štandardizovanej forme. Čo sa týka jednotlivých údajov, ktoré sa majú oznamovať, ECB odporúča, aby sa v technických predpisoch pripravených podľa článku 4 ods. 7 navrhovaného nariadenia vyžadovali údaje o jednotlivých aktívach, ktoré sa používajú ako kolaterál a istine, mene, druhu, kvalite a hodnote každého aktíva, ktoré sa má oznamovať. Pomôže sa tým určiť aktíva, ktoré sú k dispozícií na ďalšie založenie, alebo boli ďalej založené a umožnia sa tak automatické postupy na zostavenie týchto informácií. Technické predpisy by tiež mali umožniť oznamovanie jednotlivých aktív, ktoré sú predmetom požičiavania cenných papierov alebo komodít. V prípade, keď sú transakcie zabezpečené súborom aktív, napríklad na základe portfólia alebo prostredníctvom trojstranných služieb riadenia kolaterálu (18), by sa mali tiež oznamovať jednotlivé aktíva. Technické predpisy by mali zohľadniť technické zvláštnosti takýchto súborov aktív a ich dynamickú povahu, najmä ak sa zloženie aktív často mení. Spôsob, akým sa oznamujú jednotlivé aktíva, by sa mal podľa toho upraviť. Napríklad možnosť zjednodušiť oznamovanie trojstranných repo transakcií by mohla uľahčiť oznamovanie zloženia jednotlivých aktív súboru kolaterálov zabezpečujúcich transakcie ku koncu dňa. Oznamovanie prostredníctvom príslušných infraštruktúr finančného trhu môže uľahčiť uskutočnenie oznamovania z technického hľadiska (vrátane údajov o jednotlivých aktívach kolaterálu) a bolo by v súlade s článkom 4 ods. 1 navrhovaného nariadenia, ktoré umožňuje protistranám, aby delegovali oznamovanie transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov.

ECB okrem toho navrhuje, aby technické predpisy vyžadovali od protistrán, aby oznamovali dodatočné položky, s cieľom umožniť podrobnejšie monitorovanie na účely finančnej stability a plnenia uvedených úloh ESCB, berúc do úvahy, okrem iného, medzinárodný vývoj, akým je napríklad súčasná činnosť FSB.

V navrhovanom nariadení sa vyžaduje, aby sa údaje o transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov oznamovali najneskôr v pracovný deň nasledujúci po uzatvorení, zmene alebo ukončení transakcie. Na účely zabezpečenia kvality údajov a ich správnosti a úplnosti ECB odporúča zistiť, či by sa mali protistranám uložiť požiadavky na dodatočné, menej časté oznamovanie všetkých transakcií, ktoré ešte nie sú splatné. Takéto dodatočné požiadavky na oznamovanie by boli zamerané na priebežné zmiernenie nahromadenia chýb v údajoch o transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov a boli by v súlade s odporúčaním FSB, aby sa zbierali pravidelné prehľady zostatkov (19).

ECB dôrazne odporúča, aby technické predpisy podľa navrhovaného nariadenia vyžadovali, aby oznamované údaje zahŕňali vhodné identifikátory používajúc súčasné a budúce medzinárodne dohodnuté normy. ESMA by mala zaviesť povinné používanie takýchto identifikátorov pre všetky protistrany, ktoré patria do pôsobnosti navrhovaného nariadenia, najmä medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (international securities identification number – ISIN), celosvetový identifikátor právnickej osoby (global legal entity identifier – LEI) a jedinečný obchodný identifikátor (unique trade identifier)  (20).

Po prvé ISIN, ktorý je pridelený cenným papierom a jedinečne identifikuje emisiu cenných papierov, by sa mal uvádzať pri oznamovaní bezhotovostných nástrojov zabezpečenia.

Po druhé na účely zabezpečnia súladu a nástroja na vhodné zostavovanie údajov by všetky strany finančných transakcií mali byť označené jedinečným kódom. Na tento účel ECB podporuje používanie globálneho systému LEI schváleného Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) a orgánom ESMA (21), a to spôsobom, ktorý je zlučiteľný s odporúčaniami FSB (22). Hoci globálny system LEI ešte nefunguje v plnom rozsahu, v článku 4 ods. 8 navrhovaného nariadenia by sa mala uviesť potreba uplatniť LEI v technických predpisoch, najmä s ohľadom na používanie predbežných LEI v rámci dočasného celosvetového systému LEI, ktorý funguje v súčasnosti (23). Používanie systému LEI alebo systému predbežných LEI uľahčí zbieranie a agregáciu údajov na globálnej úrovni, najmä s cieľom opraviť dvojité započítavanie na účely medzinárodných transakcií oznamovaných v rôznych jurisdikciách.

Po tretie v prípade, že nedôjde o dohode o rámci na medzinárodnej úrovni, ECB dôrazne odporúča, aby orgán ESMA vyvinul jedinečný obchodný identifikátor na európskej úrovni. Je to dôležité najmä na priradenie informácií o rovnakých transakciách, ktoré oznámia dve alebo viac protistrán a taktiež nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie integrity informácií poskytovaných protistranou, najmä na účely predchádzania medzerám a dvojitému započítaniu.

Je tiež dôležité zabezpečiť, aby mal ESCB riadny prístup k úplným, plne štandardizovaným a podrobným informáciám zbieraným archívmi obchodných údajov vo formátoch, ktoré uľahčujú plnenie úloh ESCB (24). Ak to ESMA považuje za potrebné a vhodné, mal by mať možnosť zahrnúť do návrhov technických predpisov postupy, ktoré majú archívy obchodných údajov uplatňovať pri overovaní úplnosti a správnosti údajov, ktoré sa im oznamujú, najmä ak archívy obchodných údajov zistia, že informácie chýbajú, sú neúplné alebo nie sú konzistentné (25). Právomoci príslušných orgánov uložiť protistranám administratívne sankcie a opatrenia v súlade s kapitolou VIII navrhovaného nariadenia tým nie sú dotknuté.

Keď sa tieto technické predpisy prijmú v súlade s postupom ustanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (26), bude dôležité ich pravidelne aktualizovať, aby primerane zohľadňovali vývoj na trhu, aby sa zdokonalil regulačný rámec a aby súbor jednotných európskych predpisov (European Single Rulebook) nadobudol plný účinok.

Mohlo by byť tiež potrebné zosúladiť technické predpisy prijaté na základe európskej legislatívy v oblasti finančných služieb, ako napr. nariadenie (EÚ) č. 648/2012, s technickými predpismi prijatými na základe navrhovaného nariadenia. Pomôže to znížiť záťaž protistrán spojenú s oznamovaním, pričom sa zabezpečí, že tieto oznámenia budú naozaj obsahovať údaje vyžadované v článku 4 navrhovaného nariadenia. Cieľom takéhoto zosúladenia by malo byť zabezpečenie monitorovania transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov, najmä konzistentnosti údajov a formátov transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov oznamovaných v súlade s článkom 4 ods. 6 navrhovaného nariadenia.

(1)  COM(2014) 40 final.

(2)  Pozri dokument „Strengthening Oversight and Regulation of Shadow Banking: Policy Framework for Addressing Shadow Banking Risks in Securities Lending and Repos“(Posilnenie dohľadu nad tieňovým bankovníctvom a jeho regulácie: Rámec stratégie na riešenie rizík súvisiacich s tieňovým bankovníctvom v oblasti požičiavania cenných papierov a repoobchodov) (ďalej len „odporúčania FSB“) z 29. augusta 2013, k dispozícii na internetovej stránke FBS http://www.financialstabilityboard.org/

(3)  Pozri odporúčania 2 a 3 odporúčaní FSB.

(4)  Článok 2 ods. 2 navrhovaného nariadenia obsahuje len subjektívnu výnimku pre členov ESCB, iné orgány členských štátov vykonávajúce podobné funkcie, iné orgány Únie poverené riadením verejného dlhu alebo intervenciou v súvislosti s riadením tohto dlhu a Banku pre medzinárodné zúčtovanie. Podľa článkov 4, 13, 14 a 15 navrhovaného nariadenia, protistrany transakcií centrálnych bánk ESCB nie sú jasne vyňaté z povinností oznamovania a transparentnosti.

(5)  Pozri článok 343 zmluvy a článok 39 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), ako aj články 2, 5 a 22 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie.

(6)  Pozri zmenu 7 v prílohe k tomuto stanovisku. Porovnaj odsek 7.2 stanoviska CON/2012/21 a článok 1 ods. 6 až 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84). Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu

(7)  Pozri zmenu 8 v prílohe k tomuto stanovisku. Toto objasnenie by bolo v súlade s článkom 1 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1) a článkom 1 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 600/2014

(8)  Článok 3 ods. 7 navrhovaného nariadenia.

(9)  Článok 15 navrhovaného nariadenia.

(10)  Pozri odporúčanie 7 odporúčaní FSB.

(11)  Pozri zmenu 10 v prílohe k tomuto stanovisku. Pozri tiež zmeny 2 až 6, 11 a 16.

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(13)  Pozri zmeny 10 a 19 v prílohe k tomuto stanovisku.

(14)  Pozri odporúčanie 7 odporúčaní FSB.

(15)  Článok 5 štatútu ESCB.

(16)  Pozri stanovisko CON/2011/1.

(17)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 162).

(18)  Pozri zmenu 11 v prílohe k tomuto stanovisku.

(19)  Pozri odporúčanie 2 odporúčaní FSB.

(20)  Pozri zmenu 12 v prílohe k tomuto stanovisku.

(21)  Pozri EBA Recommendation on the use of the Legal Entity Identifier (LEI) (Odporúčanie EBA o požívaní identifikátorov právnických osôb) (EBA/REC/2014/1) z 29. januára 2014, dostupné na internetovej stránke EBA http://www.eba.europa.eu/ a dokument ESMA o otázkach a odpovediach „Implementation of the Regulation (EU) No 648/2012 on OTC derivatives, central counterparties and trade repositories (EMIR)“[Implementácia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (EMIR)] (ESMA/2013/1527) z 22. októbra 2013, s. 45, dostupný na internetovej stránke ESMA http://www.esma.europa.eu/

(22)  Pozri dokument „A Global Legal Entity Identifier for Financial Markets“ z 8. júna 2012, dostupný na internetovej stránke FSB http://www.financialstabilityboard.org/

(23)  Pozri: „LEI Regulatory Oversight Committee (ROC): 1st progress note on the Global LEI Initiative“(Regulatórna komisia pre dohľad LEI: prvá správa o pokroku týkajúcom sa iniciátívy globálnych LEI) z 8. marca 2013, dostupná na internetovej stránke regulatórnej komisie pre dohľad LEI http://www.leiroc.org. Dočasný celosvetový systém LEI sa začal uplatňovať v januári 2013, čím regulatórna komisia pre dohľad LEI uznala ako celosvetovo kompatibilné všetky predbežné LEI vydané predbežnou miestnou prevádzkovou jednotkou.

(24)  Pozri zmenu 15 v prílohe k tomuto stanovisku.

(25)  Pozri zmenu 13 v prílohe k tomuto stanovisku.

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).