DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

V oblasti vedy a inovácie má Európa silné postavenie a má potenciál stať sa svetovým lídrom. Úsilie o vedeckú kvalitu nie je len cieľom výskumníkov, ale sľubuje aj vysoké verejné a súkromné výnosy. Celkovo však možno konštatovať, že do výskumu a vývoja v EÚ sa v porovnaní s niektorými hlavnými obchodnými partnermi, najmä USA a Japonskom, zapájajú podniky nedostatočne. Suboptimálne podnikové investície do výskumu a vývoja nepriaznivo ovplyvňujú zavádzanie nových výrobkov, procesov, služieb a know-how.

Je preto žiaduce zlepšiť podmienky pre inovačnú činnosť podnikov. Ako súčasť svojej širšej stratégie Európa 2020 sa Komisia zaviazala zabezpečiť „Inováciu v Únii“, ktorá chráni investície do znalostnej základne, znižuje nákladnú roztrieštenosť a premieňa Európu na miesto, ktoré je priaznivejšie pre inovácie. Prostredie vhodné na inováciu by malo najmä podporovať zvýšené investície do výskumu a vývoja zo strany súkromného sektora prostredníctvom rozsiahlejšej spolupráce (a to aj v cezhraničnom meradle) medzi univerzitami a odvetvím priemyslu v oblasti výskumu a vývoja a technologického rozvoja, otvorených inovácií či umožnenia lepšieho oceňovania duševného vlastníctva tak, aby sa zlepšil prístup inovačných hospodárskych subjektov zameraných na výskum k rizikovému kapitálu a financovaniu. Dosiahnutie týchto cieľov výhradne na vnútroštátnej úrovni nie je postačujúce a viedlo by k neefektívnemu zdvojovaniu úsilia v Únii.

Drastické zníženie transakčných nákladov v digitálnej ekonomike vedie k novým formám spolupráce s otvorenou vedou a otvorenými inováciami, čo často vyúsťuje do nových obchodných modelov využívania spoločne vytvorených znalostí. Významnou súčasťou inovačnej politiky sú však práva duševného vlastníctva. Práva duševného vlastníctva poskytujú inovátorom a tvorcom prostriedky na privlastnenie si výsledkov svojho úsilia, ktoré sú vo svojej podstate nehmotné, a tak poskytujú potrebné stimuly pre investície do nových riešení, vynálezov a know-how. Práva duševného vlastníctva sa snažia chrániť výsledky tvorivého a invenčného úsilia, ale ich rozsah uplatňovania je obmedzený.

Počas procesu výskumu a tvorby sa zhromažďujú a vznikajú významné informácie, postupne sa vytvárajú znalosti značnej ekonomickej hodnoty, ktoré často nespĺňajú podmienky na získanie ochrany práv duševného vlastníctva, ale ktoré sú rovnako dôležité pre inovácie a konkurencieschopnosť podnikov vo všeobecnosti. Ak si zabezpečenie takýchto aktív a prilákanie financovania a investícií vyžaduje, aby bolo duševné vlastníctvo zachované ako tajomstvo, spoločnosti, laboratóriá, univerzity, ako aj individuálni vynálezcovia a tvorcovia používajú najvyužívanejšiu a dlhodobú formu privlastnenia si cenných informácií: dôvernosť.

Keďže výskum stavia na predchádzajúcej práci, významný vplyv na ďalšie inovácie má vzájomná výmena znalostí a nové zistenia. V závislosti od obchodného modelu inovátora existujú prípady, keď dôvernosť môže byť nevyhnutným základom, na ktorom možno udržiavať duševné vlastníctvo v záujme jeho využitia na účely inovácií a zaistenia vyššej konkurencieschopnosti. Každé právo duševného vlastníctva začína tajomstvom. Spisovatelia nesprístupňujú dej, na ktorom pracujú (budúce autorské právo), výrobcovia automobilov nerozširujú prvé nákresy nového modelu (budúci vzor), spoločnosti neprezrádzajú predbežné výsledky svojich technologických experimentov (budúci patent), spoločnosti nezverejňujú informácie týkajúce sa uvedenia nového značkového výrobku na trh (budúca ochranná známka) atď.

V právnej terminológii sa informácie, ktoré sa na účely zachovania konkurenčných výhod považujú za dôverné, označujú ako „obchodné tajomstvo“, „nesprístupnené informácie“, „dôverné obchodné informácie“ alebo „tajné know-how“. Podniky a akademická obec niekedy pre tieto informácie používajú iné pomenovania, ako je „chránené know-how“ alebo „chránená technológia“.

Obchodné tajomstvo je takisto rovnako dôležité pri ochrane netechnologických inovácií. Odvetvia služieb, ktoré tvoria približne 70 % HDP EÚ, sú veľmi dynamické a táto dynamika závisí od tvorby inovačných poznatkov. Odvetvie služieb však inovácie technologických procesov a výrobkov (chránených patentmi) nevyužíva v takej miere ako výrobné odvetvie. Dôvernosť v tejto kľúčovej časti hospodárstva EÚ sa používa na vytváranie a využívanie tzv. mäkkej inovácie pre konkurencieschopnosť, čo zahŕňa používanie a uplatňovanie rozmanitej škály strategických obchodných informácií, ktoré presahujú technologické poznatky, ako sú informácie o zákazníkoch a dodávateľoch, obchodných procesoch, obchodných plánoch, výskume trhu atď.

Ekonómovia sa zhodujú v tom, že spoločnosti si bez ohľadu na svoju veľkosť cenia obchodné tajomstvo prinajmenšom tak ako všetky ostatné formy duševného vlastníctva. Obchodné tajomstvo je dôležité najmä pre malé a stredné podniky (MSP) a začínajúce podniky, keďže tieto často nemajú špecializované ľudské zdroje a finančnú silu na sledovanie, riadenie, vymáhanie a ochranu práv duševného vlastníctva.

Hoci obchodné tajomstvo nie je chránené ako klasické právo duševného vlastníctva, napriek tomu je hlavným doplnkovým nástrojom pre požadované privlastnenie si duševného majetku, ktorý je hnacou silou znalostnej ekonomiky 21. storočia. Vlastník obchodného tajomstva nemá výlučné práva na informácie, na ktoré sa obchodné tajomstvo vzťahuje. V snahe podporiť ekonomicky efektívny a konkurenčný proces sú však obmedzenia pre používanie obchodného tajomstva odôvodnené v prípadoch, keď príslušné know-how alebo informácie získala od vlastníka obchodného tajomstva proti jeho vôli tretia strana nekalými prostriedkami. Posúdenie toho, či a do akej miery sú takéto obmedzenia potrebné, podlieha v závislosti od jednotlivého prípadu súdnej kontrole.

To znamená, že konkurenti majú možnosť a mali by byť podporovaní, aby vyvíjali a používali rovnaké, podobné alebo alternatívne riešenia, a súťažili tak v oblasti inovácií, ale nesmú podvádzať, kradnúť alebo klamať s cieľom získať dôverné informácie, ktoré vyvinul niekto iný.

Zatiaľ čo sa rozvoj a riadenie znalostí a informácií stávajú pre výkonnosť hospodárstva EÚ stále dôležitejšími, cenné nesprístupnené know-how a informácie (obchodné tajomstvo) sú čoraz väčšmi vystavené riziku krádeže, špionáže alebo inému spôsobu zneužitia a tento trend bude pokračovať (globalizácia, outsourcing, dlhšie dodávateľské reťazce, zvýšená miera používania informačných a komunikačných technológií atď.). Takisto rastie riziko, že ukradnuté obchodné tajomstvo sa využije v tretích krajinách na výrobu tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu práva na obchodné tajomstvo, ktorý následne v EÚ súťaží s tovarom, ktorý sa stal obeťou zneužitia obchodného tajomstva. Súčasná nejednotnosť a roztrieštenosť právneho rámca pre ochranu obchodného tajomstva pred jeho neoprávneným získaním, využívaním alebo sprístupnením však poškodzuje cezhraničný výskum a vývoj a rozširovanie inovačných znalostí, a to oslabením schopnosti európskych spoločností reagovať na nekalé útoky na ich know-how.

Optimalizácia infraštruktúry duševného vlastníctva je jedným z dôležitých pilierov iniciatívy Inovácia v Únii a v tejto súvislosti Komisia prijala v máji 2011 komplexnú stratégiu v oblasti duševného vlastníctva a zaviazala sa preskúmať ochranu obchodného tajomstva[1]. Tento návrh je ďalšou konkretizáciou záväzku vytvoriť jednotný trh duševného vlastníctva.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.        Verejné konzultácie

Táto iniciatíva je založená na posúdení významu obchodného tajomstva pre inovácie a konkurencieschopnosť spoločností, rozsahu, v akom sa využíva, jeho úlohy a vzťahu k právam duševného vlastníctva, pri vytváraní a hospodárskom využívaní znalostí a nehmotných aktív, ako aj príslušného právneho rámca. Tieto posúdenia sa vykonali pomocou dvoch externých štúdií a rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami.

Prvá štúdia (uverejnená v januári 2012) poskytuje porovnávacie právne posúdenie ochrany pred zneužitím obchodného tajomstva v rôznych členských štátoch EÚ. V druhej štúdii (uverejnenej v máji 2013) sa posúdili ekonomické základy obchodného tajomstva a ochrana pred jeho zneužitím a vo väčšej miere sa analyzovala právna ochrana obchodného tajomstva v celej EÚ. Uvedenou štúdiou sa potvrdila roztrieštená a nejednotná povaha existujúcej ochrany pred zneužitím obchodného tajomstva v celej Únii považujúc ju vo všeobecnosti za nejasnú a prinášajúcu zbytočné náklady a riziká. V štúdii sa dospelo k záveru, že efektívny systém na zaistenie výsledkov výskumu a vývoja je predpokladom pre pre inovačnú činnosť podnikov a že flexibilita ponúkaná efektívnym využívaním obchodného tajomstva dobre zapadá do spôsobu, akým sa inovácie uskutočňujú v dnešnom podnikateľskom prostredí. Dospelo sa v nej k záveru, že harmonizáciou právnych predpisov v oblasti obchodného tajomstva v EÚ by sa zlepšili podmienky pre podniky, aby vyvíjali a využívali inovačné znalosti a navzájom si ich vymieňali.

Názory zainteresovaných strán sa zhromaždili v troch krokoch. Po prvé, občianska spoločnosť, odvetvie priemyslu, akademická obec a verejné orgány diskutovali o tejto otázke na konferencii, ktorú zorganizovala Komisia a ktorá sa uskutočnila v júni 2012.

Po druhé, následne v novembri 2012 začal v súvislosti s druhou štúdiou prebiehať prieskum zameraný na využívanie obchodného tajomstva, súvisiace riziká a právnu ochranu. Uvedený prieskum sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke podnikov z celej EÚ vrátane malých a stredných podnikov, ktoré tvorili 60 % vzorky. Celkovo bolo v rámci prieskumu doručených 537 odpovedí. Celkovo 75 % respondentov označilo obchodné tajomstvo za strategicky dôležité pre rast, konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť svojej spoločnosti. Prieskumom sa ukázalo, že za posledných desať rokov sa približne jeden z piatich respondentov stretol s aspoň jedným pokusom o zneužitie obchodného tajomstva v EÚ, zatiaľ čo takmer dvaja z piatich respondentov uviedli, že riziko zneužitia obchodného tajomstva sa počas toho istého obdobia zvýšilo. Dvaja z troch respondentov uviedli, že podporujú legislatívny návrh EÚ.

Po tretie, v období od 11. decembra 2012 do 8. marca 2013 uskutočnili útvary Komisie otvorené verejné konzultácie zamerané na prípadné možnosti politiky a ich vplyvy. Bolo doručených 386 odpovedí, prevažne od individuálnych občanov (predovšetkým z jedného členského štátu) a podnikov. V rámci uvedenej konzultácie 202 respondentov konštatovalo, že právna ochrana pred zneužitím obchodného tajomstva by sa mala riešiť na úrovni EÚ. Názory, ktoré vyjadrili dve hlavné skupiny respondentov (občania a spoločnosti), však boli polarizované. Traja zo štyroch občanov považujú obchodné tajomstvo za málo významné pre výskum a vývoj a existujúcu právnu ochranu obchodného tajomstva za nadmernú, pričom 75 % nepovažuje opatrenia zo strany EÚ za potrebné. Na druhej strane respondenti z radov spoločností považujú obchodné tajomstvo za vysoko významné pre výskum a vývoj a pre svoju konkurencieschopnosť. Významná väčšina považuje existujúcu ochranu za slabú, najmä na cezhraničnej úrovni, a konštatuje, že rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi rámcami majú negatívne vplyvy, ako je vysoké obchodné riziko v členských štátoch so slabšou ochranou, slabšia motivácia uskutočňovať výskum a vývoj na cezhraničnej úrovni či zvýšené výdavky na preventívne opatrenia na ochranu informácií.

2.2.        Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu ukázalo vnútroštátne rozdiely existujúce v oblasti ochrany obchodného tajomstva: Len niekoľko členských štátov buď vymedzuje obchodné tajomstvo, alebo bližšie stanovuje, kedy by malo byť chránené; nie vo všetkých prípadoch sú k dispozícii príkazy ukladajúce povinnosť zdržať sa určitého konania na ukončenie všetkých druhov zneužívania obchodného tajomstva pre porušiteľov; tradičné pravidlá výpočtu škôd často nie sú primerané prípadom zneužitia obchodného tajomstva a alternatívne metódy (napr. výška odmien, ktoré by boli splatné podľa licenčnej zmluvy) nie sú k dispozícii vo všetkých členských štátoch a nie vo všetkých členských štátoch sa trestnoprávne predpisy zaoberajú krádežou obchodného tajomstva. Navyše mnoho členských štátov nemá predpisy zamerané na ochranu obchodného tajomstva počas súdneho sporu, čo odrádza obete zneužitia obchodného tajomstva od požadovania nápravy na súde.

Boli zistené dva hlavné problémy:

· Suboptimálne motivačné faktory pre cezhraničné činnosti v oblasti inovácií. Ak je obchodné tajomstvo vystavené riziku zneužitia, proti ktorému neexistuje účinná právna ochrana, motivačné faktory na vykonávanie inovačných činností v oblasti inovácií (okrem iného aj na cezhraničnej úrovni) sú negatívne ovplyvnené z týchto dôvodov: i) nižšia očakávaná hodnota inovácií, ktoré využívajú obchodné tajomstvo, a vyššie náklady na ich ochranu a ii) v prípade zdieľania obchodného tajomstva je obchodné riziko vyššie. Napríklad 40 % spoločností v EÚ by upustilo od zdieľania obchodného tajomstva s ďalšími stranami z dôvodu obáv zo straty dôvernosti týchto informácií prostredníctvom zneužitia alebo zverejnenia bez ich oprávnenia. To bráni inováciám a najmä spoločnému výskumu a otvoreným inováciám, ktoré si vyžadujú vzájomnú výmenu cenných informácií medzi viacerými obchodnými a výskumnými partnermi.

· Konkurenčné výhody vyplývajúce z obchodného tajomstva sú ohrozené (znížená konkurencieschopnosť): Roztrieštená právna ochrana v EÚ nezaručuje porovnateľný rozsah ochrany a úroveň nápravy na vnútornom trhu, čím sa konkurenčné výhody vyplývajúce z obchodného tajomstva, či už spojenom s inováciou alebo nie, dostávajú do ohrozenia a oslabuje sa konkurencieschopnosť vlastníkov obchodného tajomstva. Napríklad európsky chemický priemysel, ktorý je vo veľkej miere odkázaný na inováciu procesov chránených obchodným tajomstvom, odhaduje, že zneužitie obchodného tajomstva by často mohlo spôsobiť zníženie obratu až o 30 %.

Cieľom iniciatívy je zabezpečiť, aby bola konkurencieschopnosť európskych podnikov a výskumných subjektov, ktorá je založená na nesprístupnenom know-how a obchodných informáciách (obchodnom tajomstve), primerane chránená, a zlepšiť podmienky/rámec pre vývoj a využívanie inovácie a pre prenos znalostí na vnútornom trhu. Jej konkrétnym cieľom je zlepšiť účinnosť právnej ochrany obchodného tajomstva pred zneužitím na celom vnútornom trhu.

Na riešenie tohto problému sa zvažovali tieto prípadné možnosti:

– Zachovanie súčasného stavu.

– Poskytnutie informácií a zvýšenie povedomia o vnútroštátnych opatreniach, postupoch a prostriedkoch nápravy, ktoré sú k dispozícii v prípade zneužitia obchodného tajomstva.

– Zblíženie vnútroštátnych občianskoprávnych predpisov, pokiaľ ide o neoprávnenosť prípadov zneužitia obchodného tajomstva (o pravidlách týkajúcich sa prostriedkov nápravy a zachovania dôvernosti obchodného tajomstva počas súdnych konaní sa však bude rozhodovať na vnútroštátnej úrovni).

– Zblíženie vnútroštátnych občianskoprávnych prostriedkov nápravy v prípade zneužitia obchodného tajomstva a pravidiel týkajúcich sa zachovania dôvernosti obchodného tajomstva počas súdnych konaní a po súdnych konaniach (navyše k možnosti 3).

– Zblíženie vnútroštátnych trestnoprávnych predpisov navyše k zblíženiu občianskoprávnych predpisov (možnosť 4) vrátane pravidiel týkajúcich sa minimálnych trestných sankcií.

V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že primeranou možnosťou, ktorá by najlepšie zodpovedala plneniu stanovených cieľov, by bola možnosť 4.

Z hľadiska vplyvov by zbližovanie občianskoprávnych prostriedkov nápravy umožnilo inovačným podnikom brániť svoje právoplatné obchodné tajomstvo účinnejšie v celej EÚ. Takisto, ak by sa vlastníci obchodného tajomstva mohli spoliehať na dôvernosť počas súdnych konaní, boli by viac ochotní požadovať právnu ochranu pred potenciálnymi škodami spôsobenými zneužitím obchodného tajomstva. Zvýšená právna istota a zblíženie právnych predpisov by prispeli k zvýšenej hodnote inovácií, ktoré sa spoločnosti pokúšajú chrániť ako obchodné tajomstvo, keďže riziko zneužitia by sa znížilo. Z toho vyplývajú pozitívne vplyvy na fungovanie vnútorného trhu, keďže spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, a výskumníci budú môcť lepšie využiť svoje inovačné nápady spoluprácou s najlepšími partnermi z celej EÚ, čo pomôže zvýšiť investície súkromného sektora do výskumu a vývoja na vnútornom trhu. Zároveň by nemala byť obmedzená hospodárska súťaž, keďže sa neposkytujú žiadne výlučné práva a každý konkurent má možnosť nezávisle získať znalosti chránené obchodným tajomstvom (okrem iného aj prostredníctvom reverzného inžinierstva). Podobne by nemalo byť negatívne ovplyvnené najímanie vysoko kvalifikovanej pracovnej sily (teda pracovnej sily s prístupom k obchodnému tajomstvu) a jej mobilita v rámci vnútorného trhu. To by malo mať časom pozitívne účinky na konkurencieschopnosť a rast hospodárstva EÚ. Táto iniciatíva nemá negatívny vplyv na základné práva. Iniciatíva bude najmä podporovať vlastnícke právo a slobodu podnikania. Z hľadiska prístupu k dokumentom v súdnych konaniach boli zavedené záruky s cieľom zaručiť právo na obhajobu. Iniciatíva obsahuje takisto záruky na zabezpečenie toho, aby bola zaručená sloboda prejavu a právo na informácie.

Táto iniciatíva je v súlade s medzinárodnými záväzkami [t. j. Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva („Dohoda TRIPS“)]. Hlavní obchodní partneri majú v súvislosti s touto otázkou podobné právne predpisy.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) stanovuje prijatie pravidiel EÚ, ktorými sa harmonizujú vnútroštátne právne predpisy, keď je to nevyhnutné pre hladké fungovanie vnútorného trhu. Cieľom návrhu je stanoviť dostatočnú a porovnateľnú úroveň nápravy na celom vnútornom trhu v prípade zneužitia obchodného tajomstva (pri poskytnutí dostatočných záruk, aby sa predišlo zneužívaniu konaní). Existujúce vnútroštátne pravidlá neposkytujú v EÚ rovnakú úroveň ochrany obchodného tajomstva pred zneužitím, čo ohrozuje hladké fungovanie vnútorného trhu s informáciami a know-how. S cieľom využiť všetok svoj potenciál ako ekonomického aktíva musia byť cenné informácie (ako sú výrobné procesy, nové látky a materiály, nepatentované technológie, obchodné riešenia) prenosné pri zachovaní ich dôvernosti, keďže pre rôznych účastníkov v rôznych zemepisných regiónoch môžu mať odlišné použitie, a tak vytvárať pre tvorcov príjmy a umožňovať efektívne prideľovanie zdrojov. Roztrieštený právny rámec znižuje aj motiváciu vykonávať akúkoľvek cezhraničnú činnosť súvisiacu s inováciami, ktorá by závisela od použitia informácií chránených ako obchodné tajomstvo, napríklad usadenie sa v inom členskom štáte na účely výroby alebo uvádzania tovarov/služieb založených na obchodnom tajomstve na trh, dodávanie tovarov/poskytovanie služieb spoločnosti v inom členskom štáte alebo outsourcing výroby inej spoločnosti v členskom štáte. Ak je v uvedených situáciách obchodné tajomstvo zneužité v inej krajine s nižšou úrovňou ochrany, na trhu sa môže šíriť tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu. Existujúce vnútroštátne pravidlá tak robia cezhraničný výskum a vývoj a inovácie v rámci siete menej príťažlivými a náročnejšími. V členských štátoch s nižšími úrovňami ochrany takisto vytvárajú vyššie obchodné riziko s nepriaznivými účinkami na celé hospodárstvo EÚ, keďže na jednej strane motivácia uskutočňovať cezhraničný obchod sa znižuje a na druhej strane sa „tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu,“ s pôvodom v uvedených členských štátoch (alebo dovážaný cez tieto štáty) môže šíriť na vnútornom trhu. Návrh by mal uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja: Jasná, spoľahlivá a rovnomerná ochrana obchodného tajomstva pred zneužitím podporuje cezhraničnú vzájomnú výmenu a prenos dôverných obchodných informácií a know-how znížením vnímaných rizík a transakčných nákladov spojených s potrebou zaoberať sa právnymi predpismi viacerých štátov. To by malo takisto zlepšiť motiváciu uskutočňovať cezhraničný obchod vďaka zníženiu nekalej súťaže na cezhraničnom trhu zo strany „príživníkov“.

Z hľadiska subsidiarity sú problémy zistené v posúdení vplyvu vyvolané nejednotnosťou a roztrieštenosťou existujúceho regulačného rámca, ktorým sa nezaručujú rovnaké podmienky pre spoločnosti z EÚ, čo má nepriaznivé dôsledky pre ich konkurencieschopnosť, ako aj pre konkurencieschopnosť EÚ ako celku. Pri riešení uvedených problémov má zásadný význam väčšie zosúladenie prostriedkov nápravy vo všetkých členských štátoch. Takéto zosúladenie však nie je možné dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov: Na základe skúseností v tejto oblasti sa ukázalo, že aj keď sú členské štáty do istej miery koordinované, napríklad prostredníctvom Dohody TRIPS, dostatočná úroveň hmotnoprávnej harmonizácie vnútroštátnych pravidiel sa nedosiahne. Potrebný rozsah a účinky navrhovaného opatrenia sa preto dosiahnu na úrovni EÚ.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Európskej únie. Všetky opatrenia, ktoré ma Komisia prijať v tomto návrhu, sú v súlade s novým viacročným finančným rámcom na roky 2014 – 2020 a sú s nim zlúčiteľné.

5.           VYSVETLENIE NÁVRHU

5.1.        Všeobecné ustanovenia

V kapitole 1 je vymedzený predmet úpravy (článok 1): Smernica sa vzťahuje na neoprávnené získanie, sprístupnenie a využitie obchodného tajomstva a opatrenia, postupy a prostriedky nápravy, ktoré by mali byť k dispozícii na účely nápravy podľa občianskeho práva.

V kapitole 1 článku 2 sa takisto vymedzujú kľúčové pojmy. Vymedzenie „obchodného tajomstva“ obsahuje tri prvky: i) informácie musia byť dôverné; ii) mali by mať obchodnú hodnotu vzhľadom na svoju dôvernosť a iii) vlastník obchodného tajomstva by mal vyvinúť primerané úsilie na zachovanie jeho dôvernosti. Toto vymedzenie vychádza z vymedzenia „nezverejnených informácií“ v Dohode TRIPS.

Vymedzenie „vlastníka obchodného tajomstva“ v sebe zahŕňa ako kľúčový prvok (takisto vychádzajúc z Dohody TRIPS) koncepciu „oprávnenosti nakladania s obchodným tajomstvom. Preto zabezpečuje, že obchodné tajomstvo môže brániť nielen pôvodný vlastník obchodného tajomstva, ale aj nadobúdatelia licencie.

Vymedzenie „tovaru, ktorým dochádza k porušovania práva k obchodnému tajomstvu“, zahŕňa posúdenie primeranosti. Tovar, ktorý je navrhnutý, vyrobený alebo uvedený na trh prostredníctvom neoprávneného konania, musí mať vo významnej miere prospech z dotknutého obchodného tajomstva, aby sa považoval za tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu. Toto posúdenie by sa malo použiť pri zvažovaní opatrení, ktoré sa priamo týkajú tovaru vyrábaného alebo uvádzaného na trh porušovateľom.

V kapitole II sa stanovujú okolnosti, za ktorých je získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva neoprávnené (článok 3), a vlastník obchodného tajomstva je tak oprávnený žiadať o uplatnenie opatrení a prostriedkov nápravy uvedených v smernici. Kľúčovým prvkom pre to, aby tieto úkony boli neoprávnené, je neexistencia súhlasu vlastníka obchodného tajomstva. V článku 3 sa takisto stanovuje, že využitie obchodného tajomstva treťou stranou, ktorá nebola priamo zapojená do pôvodného neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia, je takisto neoprávnené, ak si uvedená tretia strana bola vedomá alebo si mala byť vedomá pôvodného neoprávneného úkonu alebo bola na tento pôvodný neoprávnený úkon upozornená. V článku 4 sa výslovne objasňuje, že nezávislý objav a reverzné inžinierstvo sú legitímnymi prostriedkami získania informácií.

5.2.        Opatrenia, postupy a prostriedky nápravy

V kapitole III sa stanovujú opatrenia, postupy a prostriedky nápravy, ktoré by mal mať vlastník obchodného tajomstva k dispozícii v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia dotknutého obchodného tajomstva treťou stranou.

V oddiele 1 sa stanovujú všeobecné zásady uplatniteľné na nástroje občianskoprávnej vynútiteľnosti s cieľom zabrániť prípadom zneužitia obchodného tajomstva a potlačovať ich, najmä účinnosť, spravodlivosť a primeranosť (článok 5), a záruky, ktoré zabraňujú zneužitiu konania (článok 6). V článku 7 sa stanovuje premlčacia lehota. Článok 8 vyžaduje, aby členské štáty poskytli súdnym orgánom mechanizmy na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva, ktoré bolo sprístupnené na súde na účely súdneho konania. Možné opatrenia musia zahŕňať: Úplné alebo čiastočné obmedzenie prístupu k dokumentom, ktoré predložili účastníci konania alebo tretie strany; obmedzenie prístupu k vypočutiam a záznamom z vypočutí; nariadenie účastníkom konania alebo tretím stranám, aby pripravili verziu dokumentov obsahujúcich obchodné tajomstvo, ktorá nemá dôverný charakter, a takisto pripravenie verzií súdnych rozhodnutí, ktoré nemajú dôverný charakter. Tieto opatrenia by sa mali uplatňovať primerane tak, aby neboli porušené práva účastníkov konania na spravodlivé konanie. Počas súdneho sporu sa musia uplatňovať opatrenia na zachovanie dôvernosti, ale takisto aj po súdnom spore v prípade žiadostí o verejný prístup k dokumentom, a to tak dlho, kým dotknuté informácie zostávajú obchodným tajomstvom.

V oddiele 2 sa stanovujú predbežné a preventívne opatrenia vo forme príkazov na vykonanie predbežného opatrenia alebo preventívneho zaistenia tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu (článok 9). Takisto sa v ňom stanovujú záruky, ktoré majú zaistiť spravodlivosť a primeranosť uvedených predbežných a preventívnych opatrení (článok 10).

V oddiele 3 sa stanovujú opatrenia, ktoré možno nariadiť v rozhodnutí vo veci samej. V článku 11 sa stanovuje zákaz využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, zákaz vyrábať, ponúkať, uvádzať na trh alebo používať tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu (alebo tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, na tieto účely dovážať alebo uskladňovať) a nápravné opatrenia. Nápravné opatrenia okrem iného vyžadujú, aby porušovateľ zničil alebo odovzdal pôvodnému vlastníkovi obchodného tajomstva všetky informácie, ktoré vlastní, pokiaľ ide o neoprávnene získané, využité alebo sprístupnené obchodné tajomstvo. V článku 12 sa stanovujú záruky, ktoré majú zaistiť spravodlivosť a primeranosť opatrení stanovených v článku 11.

Priznanie náhrady za spôsobenú škodu za ujmu, ktorá bola vlastníkovi obchodného tajomstva spôsobená v dôsledku neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia jeho obchodného tajomstva, je zakotvené v článku 13, v ktorom sa požaduje zohľadniť všetky relevantné faktory vrátane neoprávnených ziskov obvineného. K dispozícii je aj možnosť výpočtu spôsobených škôd na základe hypotetických odmien v súlade s tým, čo sa predpokladá v prípade porušenia práv duševného vlastníctva.

Na základe článku 14 sú príslušné súdne orgány splnomocnené prijať informačné opatrenia na žiadosť navrhovateľa vrátane uverejnenia rozhodnutia vo veci samej – za predpokladu, že obchodné tajomstvo nie je sprístupnené a po posúdení primeranosti opatrenia.

Smernica neobsahuje pravidlá cezhraničného výkonu súdnych rozhodnutí, keďže na túto záležitosť sa uplatňujú všeobecné pravidlá EÚ umožňujúce vo všetkých členských štátoch výkon súdneho rozsudku zakazujúceho dovoz tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, do EÚ.

5.3.        Sankcie, podávanie správ a záverečné ustanovenia

V snahe zabezpečiť účinné uplatňovanie smernice a splnenie sledovaných cieľov sa v kapitole 4 predpokladá uplatňovanie sankcií v prípade nedodržiavania opatrení stanovených v kapitole III a uvádzajú sa ustanovenia o monitorovaní a podávaní správ.

Komisia zastáva názor, že v súlade so spoločnými vyhláseniami k vysvetľujúcim dokumentom[2] neexistujú dostatočné dôvody na formálne vyžiadanie vysvetľujúcich dokumentov od členských štátov, v ktorých by vysvetlili vzťah medzi obsahom smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Z technického hľadiska smernica nie je obzvlášť zložitá, obsahuje len obmedzený počet právnych povinností, ktoré si vyžadujú transpozíciu do vnútroštátneho práva, a zaoberá sa riadne vymedzeným predmetom úpravy, ktorý bol regulovaný na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o susednú oblasť práv duševného vlastníctva. Z uvedeného dôvodu sa neočakáva, že transpozícia na vnútroštátnej úrovni bude zložitá, čo by malo uľahčiť jej monitorovanie.

2013/0402 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov[4],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Podniky a neziskové výskumné inštitúcie investujú do získania, rozvoja a používania know-how a informácií, ktoré sú menou znalostnej ekonomiky. Táto investícia do vytvárania a používania duševného kapitálu určuje ich konkurencieschopnosť na trhu, a tým návratnosť investície, čo je základnou motiváciou pre podnikový výskum a vývoj. Podniky využívajú rôzne spôsoby privlastnenia si výsledkov svojich inovačných činností, keď otvorenosť neumožňuje plné využitie ich investícií do výskumu a inovácie. Jedným z týchto spôsobov je využitie oficiálnych práv duševného vlastníctva, ako sú patenty, práva vyplývajúce zo vzorov alebo autorské práva. Ďalším je ochrana prístupu k znalostiam, ktoré sú pre subjekt cenné a nie sú všeobecne známe, a ich využívanie. Takéto know-how a obchodné informácie, ktoré nie sú sprístupnené a majú zostať dôverné, sa označujú ako obchodné tajomstvo. Podniky si bez ohľadu na svoju veľkosť cenia obchodné tajomstvo tak ako patenty a ďalšie formy práv duševného vlastníctva a využívajú dôvernosť ako nástroj riadenia obchodných inovácií a inovácií v oblasti výskumu, ktoré pokrývajú celú škálu informácií, ktoré presahujú rámec technologických poznatkov a zahŕňajú obchodné údaje, ako sú informácie o zákazníkoch a dodávateľoch, obchodných plánoch alebo výskume a stratégiách týkajúcich sa trhu. Ochranou takejto širokej škály know-how a obchodných informácií, či už ako doplnku alebo alternatívy práv duševného vlastníctva, obchodné tajomstvo umožňuje tvorcovi dosiahnuť zo svojej tvorby a inovácií zisk, a je preto osobitne dôležité pre výskum a vývoj a pre inovačnú schopnosť.

(2)       Otvorené inovácie majú významný vplyv pri tvorbe nových znalostí a sú podkladom pre vznik nových a inovačných obchodných modelov založených na využívaní spoločne vytvorených znalostí. Obchodné tajomstvo zohráva dôležitú úlohu pri ochrane výmeny znalostí medzi podnikmi na vnútornom trhu a za jeho hranicami v kontexte výskumu, vývoja a inovácie. Spoločný výskum vrátane cezhraničnej spolupráce je obzvlášť dôležitý pre zvýšenie úrovne podnikového výskumu a vývoja na vnútornom trhu. Otvorené inovácie stimulujú prenikanie na trh nových nápadov, ktoré spĺňajú potreby zákazníkov a riešia spoločenské výzvy. Na vnútornom trhu, na ktorom sú prekážky takejto cezhraničnej spolupráce minimalizované a na ktorom nie je narušená spolupráca, by duševná tvorba a inovácie mali podporovať investície do inovačných procesov, služieb a výrobkov. Takéto prostredie priaznivé pre duševnú tvorbu a inovácie je takisto dôležité pre rast zamestnanosti a zvyšovanie konkurencieschopnosti hospodárstva Únie. Obchodné tajomstvo sa radí medzi najpoužívanejšie formy ochrany duševnej tvorby a inovačného know-how zo strany podnikov, zároveň je však existujúcim právnym rámcom Únie najmenej chránené pred neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením tretími stranami.

(3)       Inovačné podniky sú vnútri Únie alebo mimo nej čoraz častejšie vystavované nekalým praktikám zameraným na zneužívanie obchodného tajomstva, ako je krádež, neoprávnené kopírovanie, hospodárska špionáž, porušenie požiadaviek na dôvernosť. K zvyšovaniu rizika výskytu uvedených praktík prispieva najnovší vývoj, ako je globalizácia, častejší outsourcing, dlhšie dodávateľské reťazce, zvýšená miera používania informačných a komunikačných technológií. Neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva ohrozuje schopnosť právoplatného vlastníka obchodného tajomstva získať výnosy vyplývajúce z výsledkov jeho inovačného úsilia ako priekopníka Bez účinných a porovnateľných právnych prostriedkov ochrany obchodného tajomstva v celej Únii sa znižuje motivácia zapájať sa do cezhraničnej inovačnej činnosti na vnútornom trhu a obchodné tajomstvo nedokáže naplniť svoj potenciál ako hybná sila hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest. Brzdia sa tak inovácie a tvorivosť a znižujú sa investície, čo negatívne ovplyvňuje hladké fungovanie vnútorného trhu a oslabuje jeho rastový potenciál.

(4)       Medzinárodné úsilie vyvinuté v rámci Svetovej obchodnej organizácie na riešenie tohto problému viedlo k uzavretiu Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS). Uvedená dohoda obsahuje okrem iného ustanovenia o ochrane obchodného tajomstva pred jeho neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením tretími stranami, ktoré sú spoločnými medzinárodnými normami. Uvedenou dohodou, ktorá bola schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES[5], sú viazané všetky členské štáty, ako aj samotná Únia.

(5)       Bez ohľadu na Dohodu TRIPS existujú v právnych predpisoch členských štátov významné rozdiely, pokiaľ ide o ochranu obchodného tajomstva pred jeho neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením inými osobami. Nie všetky členské štáty prijali napríklad vnútroštátne vymedzenie obchodného tajomstva a/alebo neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, takže rozsah ochrany nie je ľahko zrozumiteľný a medzi jednotlivými členskými štátmi sa líši. Okrem toho neexistuje žiadny súlad, pokiaľ ide o občianskoprávne prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, keďže nie vo všetkých členských štátoch sú vždy dostupné príkazy ukladajúce povinnosť zdržať sa určitého konania na ukončenie všetkých druhov zneužívania obchodného tajomstva pre tretie strany, ktoré nie sú konkurentmi právoplatného vlastníka obchodného tajomstva. Medzi členskými štátmi existujú aj rozdiely, pokiaľ ide o zaobchádzanie s tretími osobami, ktoré získali obchodné tajomstvo v dobrej viere, následne však v čase jeho použitia zistili, že jeho získanie vyplynulo z predchádzajúceho neoprávneného získania inou stranou.

(6)       Vnútroštátne pravidlá sa odlišujú takisto v tom, či právoplatný vlastník obchodného tajomstva môže požadovať zničenie tovaru vyrobeného tretími stranami, ktoré využívajú obchodné tajomstvo neoprávnene, alebo vrátenie či zničenie dokumentov, súborov alebo materiálov obsahujúcich alebo uplatňujúcich neoprávnene získané alebo využité obchodné tajomstvo. Uplatniteľné vnútroštátne pravidlá výpočtu škôd navyše nie vždy prihliadajú na nehmotnú povahu obchodného tajomstva, čo sťažuje preukázanie skutočného ušlého zisku alebo bezdôvodného obohatenia porušovateľa, ak sa nedá stanoviť trhová hodnota dotknutých informácií. Len niekoľko členských štátov umožňuje uplatňovanie abstraktných pravidiel výpočtu škôd na základe primeranej odmeny alebo poplatku, ktorý by mohol byť splatný, keby existovala licencia na využívanie obchodného tajomstva. Okrem toho mnohé pravidlá členských štátov nezaručujú zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva, ak vlastník obchodného tajomstva podá návrh vo veci údajného neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva treťou stranou, čím sa znižuje príťažlivosť existujúcich opatrení a prostriedkov nápravy a oslabuje sa ponúkaná ochrana.

(7)       Rozdiely v právnej ochrane obchodného tajomstva stanovenej členskými štátmi znamenajú, že na obchodné tajomstvo sa v celej Únii nevzťahuje rovnocenná úroveň ochrany, čo má za následok roztrieštenosť vnútorného trhu v tejto oblasti a oslabenie celkového odradzujúceho účinku pravidiel. Vnútorný trh je negatívne ovplyvnený, ak tieto rozdiely oslabujú motiváciu podnikov vykonávať cezhraničnú hospodársku činnosť súvisiacu s inováciami (vrátane spolupráce s partnermi v oblasti výskumu alebo výroby, outsourcingu alebo investovania v iných členských štátoch), ktorá by závisela od využitia informácií chránených ako obchodné tajomstvo. Cezhraničný výskum a vývoj v rámci siete, ako aj činnosti spojené s inováciami, vrátane súvisiacej výroby a následného cezhraničného obchodu, sú v Únii menej atraktívne a náročnejšie, z čoho vyplýva aj neefektívnosť inovácií na úrovni Únie. V členských štátoch s pomerne nižšou úrovňou ochrany, v ktorých môže byť obchodné tajomstvo ľahšie ukradnuté alebo inak neoprávnene získané, navyše vzniká vyššie obchodné riziko. To vedie k neefektívnej alokácii kapitálu na inovácie podporujúce rast na vnútornom trhu z dôvodu vyšších výdavkov na ochranné opatrenia na kompenzáciu nedostatočnej právnej ochrany v niektorých členských štátoch. Zvýhodňuje to aj činnosť konkurentov využívajúcich nekalé praktiky, ktorí by po neoprávnenom získaní obchodného tajomstva mohli na vnútornom trhu šíriť tovar vyrobený s jeho využitím. Rozdiely v legislatívnych režimoch takisto uľahčujú dovoz tovaru z tretích krajín do Únie cez miesta vstupu so slabšou ochranou, ak sa pri návrhu, výrobe alebo uvádzaní uvedeného tovaru na trh využíva ukradnuté alebo inak neoprávnene získané obchodné tajomstvo. Takéto rozdiely sú celkovo na ujmu riadneho fungovania vnútorného trhu.

(8)       Na úrovni Únie je vhodné stanoviť pravidlá na účely aproximácie vnútroštátnych legislatívnych systémov s cieľom zabezpečiť na celom vnútornom trhu dostatočnú a jednotnú úroveň nápravy v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. Na tieto účely je dôležité stanoviť jednotné vymedzenie obchodného tajomstva bez obmedzenia predmetu úpravy, ktorý má byť chránený pred zneužitím. Takéto vymedzenie by preto malo byť vypracované tak, aby zahŕňalo informácie obchodnej a technickej povahy a know-how, ak existuje oprávnený záujem zachovať dôvernosť aj oprávnené očakávanie zachovať túto dôvernosť. Takéto vymedzenie by malo z podstaty vylučovať triviálne informácie a nemalo by sa rozširovať na znalosti a zručnosti, ktoré zamestnanci získali v rámci bežného výkonu svojho zamestnania a ktoré sú známe alebo prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa bežne zaoberajú dotknutým druhom informácií.

(9)       Je dôležité stanoviť aj okolnosti, za ktorých je právna ochrana odôvodnená. Z tohto dôvodu je potrebné stanoviť, aké konanie a ktoré praktiky sa majú považovať za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva. Za neoprávnené sprístupnenie obchodného tajomstva by sa nemalo považovať sprístupnenie informácií súvisiacich s podnikaním zo strany inštitúcií a orgánov Únie alebo vnútroštátnych verejných orgánov, ktoré vlastnia na základe povinností vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001[6] alebo na základe iných pravidiel týkajúcich sa prístupu k dokumentom.

(10)     V záujme inovácií a na podporu hospodárskej súťaže by ustanovenia tejto smernice nemali vytvárať žiadne výlučné právo na know-how ani na informácie chránené ako obchodné tajomstvo. Preto je naďalej možný nezávislý objav rovnakého know-how a informácií a konkurenti vlastníka obchodného tajomstva môžu pri oprávnene získanom výrobku použiť aj reverzné inžinierstvo.

(11)     V súlade so zásadou proporcionality by opatrenia a prostriedky nápravy zamerané na ochranu obchodného tajomstva mali byť prispôsobené tak, aby spĺňali cieľ, ktorým je zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu s výskumom a inováciami, bez ohrozenia iných cieľov a zásad verejného záujmu. V tejto súvislosti opatrenia a prostriedky nápravy zabezpečujú, aby príslušné súdne orgány zohľadňovali hodnotu obchodného tajomstva, závažnosť konania vedúceho k neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva, ako aj vplyv takéhoto konania. Takisto by sa malo zabezpečiť, aby príslušné súdne orgány mali možnosť zvážiť záujmy účastníkov súdneho sporu, ako aj záujmy tretích strán, prípadne vrátane spotrebiteľov.

(12)     Hladké fungovanie vnútorného trhu by sa narušilo, ak by boli stanovené opatrenia a prostriedky nápravy použité na sledovanie nezákonných úmyslov nezlučiteľných s cieľmi tejto smernice. Preto je dôležité zabezpečiť, aby súdne orgány boli splnomocnené ukladať sankcie za zneužívanie zo strany navrhovateľov, ktorí nekonajú v dobrej viere a podávajú zjavne neopodstatnené žiadosti. Zároveň je dôležité, aby stanovené opatrenia a prostriedky nápravy neobmedzovali slobodu prejavu a právo na informácie (ktoré zahŕňajú slobodu a pluralitu médií, ako sa uvádza v článku 11 Charty základných ľudských práv Európskej únie) alebo informátorstvo. Ochrana obchodného tajomstva by sa preto nemala rozširovať na prípady, v ktorých sprístupnenie obchodného tajomstva slúži verejnému záujmu, ak je tým odhalené príslušné pochybenie alebo protiprávne konanie.

(13)     V záujme právnej istoty a vzhľadom na to, že sa očakáva, že právoplatní vlastníci obchodného tajomstva budú vykonávať náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o zachovanie dôvernosti ich cenného obchodného tajomstva a sledovanie jeho využívania, sa zdá vhodné obmedziť možnosť iniciovať opatrenia na ochranu obchodného tajomstva na obmedzené obdobie od dátumu, keď vlastníci obchodného tajomstva zistili, že došlo k neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu ich obchodného tajomstva treťou stranou, alebo mali dôvod domnievať sa, že k nemu došlo.

(14)     Možnosť straty dôvernosti obchodného tajomstva počas súdneho sporu často právoplatných vlastníkov obchodného tajomstva odrádza od začatia konania na ochranu ich obchodného tajomstva, čím sa ohrozuje účinnosť stanovených opatrení a prostriedkov nápravy. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné stanoviť (s prihliadnutím na záruky na zabezpečenie práva na spravodlivý proces) osobitné požiadavky zamerané na ochranu dôvernosti obchodného tajomstva, ktoré je predmetom súdneho sporu, v priebehu súdneho konania začatého na jeho ochranu. Mali by zahŕňať možnosť obmedziť prístup k dôkazom alebo vypočutiam či uverejniť len časti súdnych rozhodnutí, ktoré nemajú dôverný charakter. Takáto ochrana by mala zostať v platnosti aj po skončení súdneho konania, a to tak dlho, kým informácie, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo, nie sú verejne prístupné.

(15)     Neoprávnené získanie obchodného tajomstva treťou stranou by mohlo mať pre jeho právoplatného vlastníka ničivé účinky, keďže po jeho uverejnení by bolo pre uvedeného vlastníka nemožné obnoviť podmienky ako pred stratou obchodného tajomstva. V dôsledku toho je nevyhnutné stanoviť rýchle a dostupné predbežné opatrenia na okamžité ukončenie neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. Takéto opatrenie musí byť k dispozícii bez toho, aby sa muselo čakať na rozhodnutie v danej veci, pri náležitom dodržaní práva na obhajobu a zásady proporcionality so zreteľom na charakteristiky dotknutého prípadu. Takisto môžu byť potrebné záruky v dostatočnej výške na pokrytie nákladov a ujmy spôsobenej odporcovi neopodstatneným návrhom, najmä ak by omeškanie spôsobilo právoplatnému vlastníkovi obchodného tajomstva nenapraviteľnú škodu.

(16)     Z rovnakého dôvodu je takisto dôležité stanoviť opatrenia na zabránenie ďalšiemu neoprávnenému využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva. Aby boli opatrenia ukladajúce zákaz účinné, ich trvanie, ak si okolnosti vyžadujú časové obmedzenie, by malo byť dostatočné na odstránenie akejkoľvek obchodnej výhody, ktorú by tretia strana mohla mať z neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. V žiadnom prípade by opatrenie tohto druhu nemalo byť vykonateľné, ak informácie, na ktoré sa pôvodne vzťahovalo obchodné tajomstvo, sú verejne prístupné z dôvodov, ktoré nemožno prisúdiť odporcovi.

(17)     Obchodné tajomstvo môže byť neoprávnené využité na navrhnutie, výrobu alebo uvedenie tovaru (alebo jeho častí) na trh a tento tovar sa potom môže šíriť na vnútornom trhu, a negatívne tak ovplyvniť obchodné záujmy vlastníka obchodného tajomstva a fungovanie vnútorného trhu. V uvedených prípadoch a keď má dotknuté obchodné tajomstvo významný vplyv na kvalitu, hodnotu alebo cenu tovaru vyrobeného s využitím obchodného tajomstva alebo na zníženie nákladov, uľahčenie alebo urýchlenie procesov jeho výroby alebo uvádzania na trh, je dôležité splnomocniť súdne orgány nariaďovať primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby tento tovar nebol uvedený na trh alebo aby bol z neho odstránený. Vzhľadom na globálnu povahu obchodu je takisto potrebné, aby tieto opatrenia zahŕňali zákaz dovozu uvedeného tovaru do Únie alebo jeho skladovania na účely jeho ponúkania alebo uvádzania na trh. So zreteľom na zásadu proporcionality by nápravné opatrenia nemali nevyhnutne znamenať zničenie tovaru, keď existujú iné realizovateľné možnosti, ako je zbavenie tovaru jeho kvality, ktorou sa porušuje právo k obchodnému tajomstvu, alebo použitie tovaru mimo trhu, napríklad darovaním charitatívnym organizáciám.

(18)     Určitá osoba mohla pôvodne získať obchodné tajomstvo v dobrej viere, ale až neskôr zistí (okrem iného aj na základe oznámenia zo strany pôvodného vlastníka obchodného tajomstva), že jej znalosť dotknutého obchodného tajomstva pochádzala zo zdrojov, ktoré príslušné obchodné tajomstvo využívajú alebo sprístupňujú neoprávneným spôsobom. S cieľom zamedziť tomu, aby za uvedených okolností mohli uvedenej osobe stanovené nápravné opatrenia alebo súdne príkazy spôsobiť neúmernú ujmu, by členské štáty mali vo vhodných prípadoch stanoviť ako alternatívne opatrenie možnosť poskytnutia peňažnej náhrady poškodenej strane za predpokladu, že takáto náhrada nepresiahne výšku odmien alebo poplatkov, ktoré by boli splatné v prípade, keby uvedená osoba získala oprávnenie využívať dotknuté obchodné tajomstvo, a to za obdobie, počas ktorého mohol pôvodný vlastník obchodného tajomstva zabrániť využívaniu obchodného tajomstva. Ak by však neoprávnené využitie obchodného tajomstva predstavovalo porušenie iných právnych predpisov než tých, ktoré sa predpokladajú v tejto smernici, alebo by pravdepodobne spôsobilo ujmu spotrebiteľom, takéto neoprávnené využitie by nemalo byť prípustné.

(19)     S cieľom zamedziť tomu, aby osoba, ktorá vedela alebo mala dostatočné dôvody vedieť, že neoprávnene získava, využíva alebo sprístupňuje obchodné tajomstvo mala z takéhoto konania prospech a s cieľom zabezpečiť, že situácia, v ktorej sa nachádza poškodený vlastník obchodného tajomstva, čo najviac zodpovedá situácii, ktorá by existovala v prípade, keby k tomuto konaniu nedošlo, je nevyhnutné stanoviť primeranú náhradu škody za ujmu, ktorú utrpel v dôsledku neoprávneného konania. Výška náhrady za spôsobenú škodu priznaná poškodenému vlastníkovi obchodného tajomstva by mala zohľadňovať všetky príslušné faktory, ako je strata príjmov vlastníka obchodného tajomstva alebo neoprávnený zisk porušovateľa a prípadne akákoľvek morálna ujma spôsobená vlastníkovi obchodného tajomstva. Alternatívne napríklad v prípade, keby bolo vzhľadom na nehmotnú povahu obchodného tajomstva ťažké stanoviť výšku skutočnej vzniknutej ujmy, by mohla byť výška škôd odvodená z prvkov, ako sú odmeny alebo poplatky, ktoré by boli splatné, ak by porušovateľ požiadal o oprávnenie využiť dotknuté obchodné tajomstvo. Cieľom nie je zaviesť povinnosť stanoviť náhradu škody plniacu represívnu funkciu, ale zabezpečiť náhradu založenú na objektívnom kritériu a zohľadniť pritom výdavky, ktoré vynaložil vlastník obchodného tajomstva, ako sú náklady na identifikáciu a výskum.

(20)     Je užitočné uverejňovať rozhodnutia (keď je to vhodné, aj prostredníctvom inzercie na prominentnom mieste) v prípadoch týkajúcich sa neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, ak toto uverejnenie nemá za následok sprístupnenie obchodného tajomstva, ani nemá neprimeraný nepriaznivý vplyv na súkromie a povesť fyzických osôb, aby to pôsobilo ako dodatočný odrádzajúci prostriedok pre budúcich porušovateľov a prispelo k zvyšovaniu informovanosti širokej verejnosti.

(21)     Účinnosť opatrení a prostriedkov nápravy, ktoré majú vlastníci obchodného tajomstva k dispozícii, by mohla byť oslabená v prípade nedodržania príslušných rozhodnutí, ktoré prijali príslušné súdne orgány. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť, aby uvedené orgány mali náležité právomoci ukladať sankcie.

(22)     S cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie opatrení na ochranu obchodného tajomstva je vhodné stanoviť systémy spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi na jednej strane a medzi členskými štátmi a Komisiou na druhej strane, a to najmä vytvorením siete spravodajcov určených členskými štátmi. Okrem toho s cieľom preskúmať, či tieto opatrenia spĺňajú zamýšľaný cieľ, by Komisia mala prípadne s pomocou Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva preskúmať uplatňovanie tejto smernice a účinnosť prijatých vnútroštátnych opatrení.

(23)     Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov, slobodu prejavu a právo na informácie, slobodnú voľbu povolania a právo na prácu, slobodu podnikania, vlastnícke právo, právo na dobrú správu vecí verejných, právo na prístup k dokumentom a zachovanie obchodného tajomstva, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces a právo na obhajobu.

(24)     Je dôležité, aby bolo rešpektované právo na súkromie a ochranu osobných údajov u osôb, ktoré sú účastníkmi súdneho sporu týkajúceho sa neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva a ktorých osobné údaje sa spracúvajú. Spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s touto smernicou a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä verejných nezávislých orgánov určených členskými štátmi, sa riadi smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 95/46/EHS[7].

(25)     Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnuť hladké fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom stanovenia dostatočnej a porovnateľnej úrovne nápravy na celom vnútornom trhu v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(26)     Táto smernica by nemala mať za cieľ zaviesť harmonizované pravidlá týkajúce sa justičnej spolupráce, právomoci, uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ani sa zaoberať uplatniteľnými právnymi predpismi. Na oblasť, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, by sa mali v zásade naďalej rovnocenne vzťahovať ostatné nástroje Únie, ktorými sa vo všeobecnosti riadia takéto záležitosti.

(27)     Touto smernicou by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel práva hospodárskej súťaže, najmä články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Opatrenia stanovené v tejto smernici by sa nemali používať na nenáležité obmedzovanie hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý je v rozpore s uvedenou zmluvou.

(28)     Opatreniami prijatými na ochranu obchodného tajomstva pred jeho neoprávneným získaním, sprístupnením a využitím by nemalo byť dotknuté uplatňovanie akýchkoľvek iných príslušných právnych predpisov v iných oblastiach vrátane práv duševného vlastníctva, súkromia, prístupu k dokumentom a zmluvného práva. Ak sa však rozsah pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES[8] prekrýva s rozsahom pôsobnosti tejto smernice, táto smernica má prednosť ako lex specialis,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 1 Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany pred neoprávneným získaním, sprístupnením a využitím obchodného tajomstva.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. „obchodné tajomstvo“ sú informácie, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a) sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú;

b) majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné;

c) osoba, ktorá s týmito informáciami oprávnene nakladá, uskutočnila za daných okolností primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti;

2. „vlastník obchodného tajomstva“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom;

3. „porušovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá neoprávnene získala, využila alebo sprístupnila obchodné tajomstvo;

4. „tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu,“ je tovar, ktorého návrh, kvalita, výrobný proces alebo uvedenie na trh má významný prospech z obchodného tajomstva, ktoré bolo neoprávnene získané, využité alebo sprístupnené.

Kapitola II

Neoprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva

Článok 3 Neoprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva

1.           Členské štáty zabezpečujú, aby vlastníci obchodného tajomstva boli oprávnení požiadať o opatrenia, postupy a prostriedky nápravy stanovené v tejto smernici s cieľom zamedziť neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva alebo dosiahnuť nápravu za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva.

2.           Získanie obchodného tajomstva bez súhlasu vlastníka obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené, ak sa uskutoční úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti prostredníctvom:

a) neoprávneného prístupu k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom, s ktorými oprávnene nakladá vlastník obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, alebo ich kopírovania;

b) krádeže;

c) úplatkárstva;

d) podvodného konania;

e) porušenia dohody o zachovaní dôvernosti alebo akejkoľvek inej povinnosti týkajúcej sa zachovania utajenia alebo prostredníctvom navádzania k takémuto porušeniu;

f) akéhokoľvek iného konania, ktoré sa za daných okolností považuje za konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

3.           Využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené, ak ho vykoná bez súhlasu vlastníka obchodného tajomstva úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti osoba, o ktorej sa usudzuje, že spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

a) obchodné tajomstvo získala neoprávnene;

b) porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo akúkoľvek inú povinnosť týkajúcu sa zachovania utajenia obchodného tajomstva;

b) porušuje zmluvnú alebo akúkoľvek inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.

4.           Využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené aj vtedy, keď určitá osoba v čase využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo mala za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo od inej osoby, ktorá obchodné tajomstvo využívala alebo sprístupňovala neoprávnene v zmysle odseku 3.

5.           Za neoprávnené využitie obchodného tajomstva sa považuje vedomá a zámerná výroba, ponúkanie alebo uvádzanie tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, na trh, alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely.

Článok 4 Oprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva

1.           Získanie obchodného tajomstva sa považuje za oprávnené, keď sa získalo prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a) nezávislého objavu alebo vytvorenia;

b) pozorovania, skúmania, demontážou alebo testovaním výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala;

c) výkonu práva zástupcov pracovníkov na informácie a konzultácie v súlade s právnymi predpismi a/alebo postupmi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo postupmi;

d) akéhokoľvek iného postupu, ktorý je za daných okolností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

2.           Členské štáty zabezpečujú, aby neexistoval žiadny nárok na uplatnenie opatrení, postupov a prostriedkov nápravy stanovených v tejto smernici, keď k údajnému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva došlo v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a) pri právoplatnom uplatňovaní slobody prejavu a práva na informácie;

b) na účely odhalenia pochybenia, protiprávneho konania alebo protiprávnej činnosti navrhovateľa za predpokladu, že údajné získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bolo pre takéto odhalenie nevyhnutné a že odporca konal vo verejnom záujme;

c) obchodné tajomstvo sprístupnili pracovníci svojim zástupcom v rámci legitímneho výkonu ich zastupiteľských funkcií;

d) na účely splnenia mimozmluvného záväzku;

e) na účely ochrany oprávneného záujmu.

Kapitola III

Opatrenia, postupy a prostriedky nápravy

Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia

Článok 5 Všeobecná povinnosť

1.           Členské štáty stanovujú opatrenia, postupy a prostriedky nápravy nevyhnutné na zabezpečenie dostupnosti nápravy podľa občianskeho práva v prípade neoprávneného získania, využitia a sprístupnenia obchodného tajomstva.

2.           Uvedené opatrenia, postupy a prostriedky nápravy:

a) musia byť spravodlivé a rovnocenné;

b) nesmú byť zbytočne zložité alebo nákladné ani mať za následok neprimerané lehoty alebo bezdôvodné zdržania;

c) musia byť účinné a odrádzajúce.

Článok 6 Primeranosť a zneužitie konania

1.           Členské štáty zabezpečujú, aby opatrenia, postupy a prostriedky nápravy stanovené v súlade s touto smernicou uplatňovali príslušné súdne orgány spôsobom, ktorý:

a) je primeraný;

b) zabraňuje vytváraniu prekážok legálneho obchodu na vnútornom trhu;

c) poskytuje záruky proti ich zneužitiu.

2.           Členské štáty zabezpečujú, aby v prípade, keď príslušné súdne orgány rozhodnú, že návrh vo veci neoprávneného získania, sprístupnenia alebo využitia obchodného tajomstva je zjavne neopodstatnený, a zistí sa, že navrhovateľ podal návrh na začatie súdneho konania so zlým úmyslom s cieľom spôsobiť nespravodlivé omeškanie alebo obmedzenie prístupu odporcu na trh alebo iné zastrašovanie alebo obťažovanie odporcu, takéto príslušné súdne orgány sú oprávnené prijať tieto opatrenia:

a) uložiť navrhovateľovi sankcie;

b) nariadiť rozšírenie informácií týkajúcich sa rozhodnutia prijatého v súlade s článkom 14.

Opatreniami uvedenými v prvom pododseku nie je dotknutá možnosť odporcu nárokovať si náhradu škody, ak to umožňuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.

Článok 7 Premlčacia lehota

Členské štáty zabezpečujú, aby sa návrh na uplatnenie opatrení, postupov a prostriedkov nápravy stanovených v tejto smernici mohli podať aspoň do jedného roka, maximálne však do dvoch rokov od dátumu, ku ktorému sa navrhovateľ dozvedel alebo mal dozvedieť o poslednej skutočnosti vedúcej k tomuto návrhu.

Článok 8 Zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva v priebehu súdneho konania

1.           Členské štáty zabezpečujú, aby účastníkom konania, ich právnym zástupcom, súdnym úradníkom, svedkom, znalcom a všetkým ostatným osobám, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva alebo ktoré majú prístup k dokumentom, ktoré sú súčasťou uvedeného súdneho konania, nebolo povolené využiť ani sprístupniť žiadne obchodné tajomstvo alebo údajné obchodné tajomstvo, o ktorom sa dozvedeli v dôsledku tejto účasti alebo prístupu.

Povinnosť uvedená v prvom pododseku zaniká za ktorejkoľvek z týchto okolností:

a) ak sa v priebehu konania zistí, že údajné obchodné tajomstvo nespĺňa požiadavky stanovené v článku 2 bode 1;

b) ak sa dotknuté informácie stanú časom všeobecne známymi alebo bežne dostupnými osobám v kruhoch, ktoré sa uvedeným druhom informácií bežne zaoberajú.

2.           Členské štáty takisto zabezpečujú, aby príslušné súdne orgány mohli na základe riadne odôvodnenej žiadosti niektorého z účastníkov konania prijať osobitné opatrenia nevyhnutné na zachovanie dôvernosti každého obchodného tajomstva alebo údajného obchodného tajomstva využitého alebo zmieneného v priebehu súdneho konania vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku zahŕňajú aspoň možnosť:

a) úplne alebo čiastočne obmedziť prístup k akémukoľvek dokumentu obsahujúcemu obchodné tajomstvo, ktorý predložili účastníci konania alebo tretie strany;

b) obmedziť prístup k vypočutiam, na ktorých môže byť sprístupnené obchodné tajomstvo, a k príslušným záznamom z týchto vypočutí alebo k ich prepisom. Za výnimočných okolností a s výhradou príslušného odôvodnenia môžu príslušné súdne orgány obmedziť prístup účastníkov konania k uvedeným vypočutiam a nariadiť, aby sa konali len za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania a oprávnených znalcov, na ktorých sa vzťahuje povinnosť zachovať dôvernosť uvedená v odseku 1;

c) sprístupniť verziu akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter a z ktorej boli vypustené časti obsahujúce obchodné tajomstvo.

Ak z dôvodu potreby ochrany obchodného tajomstva alebo údajného obchodného tajomstva a podľa písm. a) druhého pododseku tohto odseku príslušný súdny orgán rozhodne, že dôkazy, s ktorými oprávnene nakladá jeden účastník konania, nesmú byť sprístupnené druhému účastníkovi konania, a ak sú takéto dôkazy podstatné pre výsledok súdneho sporu, súdny orgán môže napriek tomu povoliť sprístupnenie uvedených informácií právnym zástupcom druhého účastníka konania a prípadne oprávneným znalcom, na ktorých sa vzťahuje povinnosť zachovať dôvernosť uvedená v odseku 1.

3.           Príslušné súdne orgány pri rozhodovaní o schválení alebo zamietnutí žiadosti uvedenej v odseku 2 a pri posudzovaní jej primeranosti zohľadňujú oprávnené záujmy účastníkov konania a prípadne tretích strán a možnú ujmu spôsobenú ktorémukoľvek z účastníkov konania a prípadne ktorejkoľvek z tretích strán v dôsledku schválenia alebo zamietnutia takejto žiadosti.

4.           Spracovanie osobných údajov podľa odsekov 1, 2 a 3 musí byť v súlade so smernicou 95/46/ES.

Oddiel 2 Predbežné a preventívne opatrenia

Článok 9 Predbežné a preventívne opatrenia

1.           Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné súdne orgány mohli na žiadosť vlastníka obchodného tajomstva údajnému porušovateľovi nariadiť ktorékoľvek z týchto predbežných a preventívnych opatrení:

a) predbežné ukončenie alebo prípadne zákaz využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva;

b) zákaz vyrábať, ponúkať, uvádzať na trh alebo využívať tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, alebo dovážať, vyvážať alebo skladovať tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely;

c) zaistenie alebo odovzdanie tovaru, v súvislosti s ktorým existuje podozrenie z porušovania práva k obchodnému tajomstvu (vrátane dovážaného tovaru), aby sa zabránilo jeho vstupu na trh alebo obehu na trhu.

2.           Členské štáty zabezpečujú, aby súdne orgány mohli pokračovanie údajného neoprávneného získavania, využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva podmieniť zložením zábezpek, ktorých cieľom je zabezpečiť náhradu škody vlastníkovi obchodného tajomstva.

Článok 10 Podmienky uplatňovania a záruky

1.           Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné súdne orgány mali vzhľadom na opatrenia uvedené v článku 9 právomoc vyžadovať od navrhovateľa, aby poskytol dôkazy, ktoré možno považovať za primerane dostupné, aby sa mohli presvedčiť o tom, že obchodné tajomstvo existuje, že navrhovateľ je právoplatný vlastník obchodného tajomstva a že obchodné tajomstvo bolo získané neoprávnene, že obchodné tajomstvo sa využíva alebo sprístupňuje neoprávnene alebo že hrozí neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva.

2.           Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné súdne orgány museli pri rozhodovaní o schválení alebo zamietnutí žiadosti a pri posudzovaní jej primeranosti zohľadniť hodnotu obchodného tajomstva, opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva, konanie odporcu pri získaní, sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva, vplyv neoprávneného sprístupnenia alebo využitia obchodného tajomstva, oprávnené záujmy účastníkov konania a vplyv, ktorý by schválenie alebo zamietnutie opatrení mohlo mať na účastníkov konania, oprávnené záujmy tretích strán, verejný záujem a ochranu základných práv vrátane slobody prejavu a práva na informácie.

3.           Členské štáty zabezpečujú, aby predbežné opatrenia uvedené v článku 9 boli na žiadosť odporcu zrušené alebo aby sa inak skončila ich platnosť, ak:

a) navrhovateľ nezačal na príslušnom súdnom orgáne konanie vedúce k rozhodnutiu vo veci samej v primeranej lehote, ktorú stanovil súdny orgán, ktorý nariaďuje opatrenia, ak to právo členského štátu umožňuje, alebo ak takáto lehota nebola stanovená, v lehote nepresahujúcej 20 pracovných dní alebo 31 kalendárnych dní, podľa toho, ktorá lehota je dlhšia;

b) dotknuté informácie už nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 2 bode 1 z dôvodov, ktoré nemožno prisúdiť odporcovi.

4.           Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné súdne orgány mohli predbežné opatrenia uvedené v článku 9 podmieniť zložením primeranej zábezpeky alebo rovnocennej záruky zo strany navrhovateľa, ktorej cieľom je zabezpečiť náhradu škody za akúkoľvek ujmu spôsobenú odporcovi a prípadne inej osobe, ktorej sa opatrenia týkajú.

5.           Ak sú predbežné opatrenia zrušené na základe odseku 3 písm. a), ak ich platnosť uplynie v dôsledku nejakého úkonu alebo opomenutia zo strany navrhovateľa alebo ak sa následne zistí, že nedošlo k neoprávnenému získaniu, sprístupneniu alebo využitiu obchodného tajomstva alebo k hrozbe takéhoto konania, príslušné súdne orgány majú právomoc nariadiť navrhovateľovi na žiadosť odporcu alebo poškodenej tretej strany, aby odporcovi alebo poškodenej tretej strane poskytol primeranú náhradu škody za akúkoľvek ujmu spôsobenú uvedenými opatreniami.

Oddiel 3 Opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia vo veci samej

Článok 11 Súdne príkazy a nápravné opatrenia

1.           Členské štáty zabezpečujú, aby v prípade, keď bolo prijaté súdne rozhodnutie, podľa ktorého došlo k neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva, mohli príslušné súdne orgány na žiadosť navrhovateľa porušovateľovi nariadiť:

a) ukončenie alebo prípadne zákaz využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva;

b) zákaz vyrábať, ponúkať, uvádzať na trh alebo využívať tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, alebo dovážať, vyvážať alebo skladovať tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely;

c) prijatie primeraných nápravných opatrení, pokiaľ ide o tovar, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu.

2.           Nápravné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. c) zahŕňajú:

a) vyhlásenie o porušení práva k obchodnému tajomstvu;

b) stiahnutie tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, od používateľov z trhu;

c) úpravu tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, tak, aby bola odstránená vlastnosť, ktorou dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu;

d) zničenie tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, alebo prípadne jeho stiahnutie z trhu za predpokladu, že takéto opatrenie nenaruší ochranu dotknutého obchodného tajomstva;

e) zničenie všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov obsahujúcich alebo uplatňujúcich obchodné tajomstvo alebo ich častí alebo prípadne odovzdanie všetkých uvedených dokumentov, predmetov, materiálov, látok a elektronických súborov alebo ich častí vlastníkovi obchodného tajomstva.

3.           Členské štáty zabezpečujú, aby súdne orgány v prípade nariadenia stiahnutia tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu práva k obchodnému tajomstvu, z trhu mohli na žiadosť vlastníka obchodného tajomstva nariadiť, aby bol tovar odovzdaný vlastníkovi alebo charitatívnym organizáciám za podmienok, ktoré stanovia súdne orgány a ktorých cieľom je zabezpečiť, aby dotknutý tovar opätovne nevstúpil na trh.

Súdne orgány nariaďujú, aby uvedené opatrenia boli vykonané na náklady porušovateľa, ak neexistujú osobitné dôvody, prečo tak neurobiť. Týmito opatreniami nie je dotknutá prípadná náhrada škody vlastníkovi obchodného tajomstva z dôvodu neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

Článok 12 Podmienky uplatňovania, záruky a alternatívne opatrenia

1.           Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné súdne orgány pri zvažovaní žiadosti o vydanie súdnych príkazov a nápravných opatrení stanovených v článku 11 a pri posudzovaní ich primeranosti zohľadnili hodnotu obchodného tajomstva, opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva, konanie porušovateľa pri získaní, sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva, vplyv neoprávneného sprístupnenia alebo využitia obchodného tajomstva, oprávnené záujmy účastníkov konania a vplyv, ktorý by schválenie alebo zamietnutie opatrení mohlo mať na účastníkov konania, oprávnené záujmy tretích strán, verejný záujem a ochranu základných práv vrátane slobody prejavu a práva na informácie.

Ak príslušné orgány obmedzia trvanie opatrenia uvedeného v článku 11 ods. 1 písm. a), takéto trvanie musí postačovať na odstránenie prípadnej obchodnej alebo ekonomickej výhody, ktorú by porušovateľ mohol mať z neoprávneného získania, sprístupnenia alebo využitia obchodného tajomstva.

2.           Členské štáty zabezpečujú, aby opatrenia uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a) boli na žiadosť odporcu zrušené alebo aby sa inak skončila ich platnosť, ak dotknuté informácie už nespĺňajú podmienky stanovené v článku 2 bode 1 z dôvodov, ktoré nemožno prisúdiť odporcovi.

3.           Členské štáty stanovujú, že na žiadosť osoby, na ktorú sa môžu vzťahovať opatrenia stanovené v článku 11, môže príslušný súdny orgán nariadiť peňažnú náhradu škody, ktorá má byť poškodenej strane zaplatená namiesto uplatnenia uvedených opatrení, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) dotknutá osoba sa pôvodne o obchodnom tajomstve dozvedela v dobrej viere a spĺňa podmienky článku 3 ods. 4;

b) vykonanie dotknutých opatrení by uvedenej osobe spôsobilo neprimeranú ujmu;

c) peňažná náhrada škody poškodenej strane sa javí ako dostatočne uspokojivá.

Ak sa namiesto príkazu uvedeného v článku 11 ods. 1 písm a) nariadi peňažná náhrada škody, takáto náhrada nesmie presiahnuť výšku odmien alebo poplatkov, ktoré by boli splatné, keby uvedená osoba požiadala o oprávnenie využívať dotknuté obchodné tajomstvo, a to za obdobie, počas ktorého sa mohlo zakázať využívanie obchodného tajomstva.

Článok 13 Náhrada škody

1.           Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné súdne orgány na návrh poškodenej strany porušovateľovi, ktorý vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na neoprávnenom získaní, sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva, nariadili, aby vlastníkovi obchodného tajomstva zaplatil náhradu škody, ktorá zodpovedá skutočnej spôsobenej ujme.

2.           Pri stanovení náhrady škody príslušné súdne orgány zohľadňujú všetky náležité faktory, ako sú negatívne hospodárske dôsledky (vrátane ušlého zisku), ktoré boli spôsobené poškodenej strane, prípadný neoprávnený zisk porušovateľa a vo vhodných prípadoch iné skutočnosti než ekonomické faktory, ako je morálna ujma spôsobená vlastníkovi obchodného tajomstva prostredníctvom neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

Príslušné súdne orgány však môžu vo vhodných prípadoch takisto stanoviť náhradu škody vo forme paušálnej sumy na základe skutočností, ako je minimálne výška odmien alebo poplatkov, ktoré by boli splatné, ak by porušovateľ požiadal o oprávnenie využívať dotknuté obchodného tajomstvo.

Článok 14 Uverejňovanie súdnych rozhodnutí

1.           Členské štáty zabezpečujú, aby v súdnych konaniach začatých vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva mohli príslušné súdne orgány na žiadosť navrhovateľa a na náklady porušovateľa nariadiť vhodné opatrenia na šírenie informácií týkajúcich sa rozhodnutia vrátane uverejnenia celého rozhodnutia alebo jeho časti.

2.           Každé opatrenie uvedené v odseku 1 tohto článku musí zachovávať dôvernosť obchodného tajomstva podľa článku 8.

3.           Pri rozhodovaní, či nariadiť informačné opatrenie, a pri posudzovaní jeho primeranosti príslušné súdne orgány zohľadňujú možné narušenie súkromia a poškodenie povesti porušovateľa, ak je ním fyzická osoba, v dôsledku takéhoto opatrenia, ako aj hodnotu obchodného tajomstva, konanie porušovateľa pri získaní, sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva, vplyv neoprávneného sprístupnenia alebo využitia obchodného tajomstva a pravdepodobnosť ďalšieho neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva porušovateľom.

Kapitola IV

Sankcie, podávanie správ a záverečné ustanovenia

Článok 15 Sankcie za nedodržanie povinností stanovených v tejto smernici

Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné súdne orgány mohli uložiť sankcie účastníkom konania, ich právnym zástupcom a akejkoľvek inej osobe, ktorá nedodržiava alebo odmietne dodržiavať opatrenia prijaté podľa článkov 8, 9 a 11.

Stanovené sankcie zahŕňajú možnosť uložiť pravidelné penále v prípade nedodržania opatrení prijatých podľa článkov 9 a 11.

Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 16 Výmena informácií a spravodajcovia

Na účely podpory spolupráce, vrátane výmeny informácií, medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou určí každý členský štát jedného alebo viacerých vnútroštátnych spravodajcov pre jednotlivé otázky týkajúce sa vykonávania opatrení stanovených touto smernicou. Údaje o vnútroštátnom(-ych) spravodajcovi(-och) oznámi ostatným členským štátom a Komisii.

Článok 17 Správy

1.           Agentúra Európskej únie pre ochranné známky a vzory do XX XX 20XX [tri roky po uplynutí lehoty na transpozíciu] pripraví v rámci činnosti Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva úvodnú správu o vývoji v oblasti súdnych sporov vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva na základe uplatňovania tejto smernice.

2.           Komisia do XX XX 20XX [štyri roky po uplynutí lehoty na transpozíciu] vypracuje priebežnú správu o uplatňovaní tejto smernice a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade. V tejto správe sa náležite zohľadní správa, ktorú pripravilo Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva.

3.           Komisia do XX XX 20XX [osem rokov po uplynutí lehoty na transpozíciu] vykoná hodnotenie účinkov tejto smernice a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 18 Transpozícia

1.           Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do XX XX 20XX [24 mesiacov po dátume prijatia tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 19 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 20 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               KOM(2011) 287.

[2]               Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14 – 15.

[3]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[4]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[5]               Rozhodnutie Rady z 22. decembra 1994 týkajúce sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 1).

[6]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

[7]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

[8]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).