DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

· Politický kontext

Prechod na bezpapierovú verejnú správu, najmä v jej cezhraničnom rozmere, je pre Európsku úniu a členské štáty významným cieľom. Elektronická fakturácia je osobitne sľubnou oblasťou, ktorá môže prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

Všeobecne uznávané výhody elektronickej fakturácie priviedli niekoľko členských štátov EÚ (Dánsko, Rakúsko, Švédsko a Fínsko) k myšlienke vyžadovať predkladanie elektronických faktúr vo verejnom obstarávaní v rámci celého verejného sektora alebo jeho časti. Tieto iniciatívy uplatňujúce prístup zdola nahor sú však z veľkej časti založené na vnútroštátnych normách, z ktorých väčšina nie je interoperabilná. Z toho dôvodu tieto normy vedú k zvyšovaniu zložitosti a nákladov firiem, ktoré sa chcú zúčastniť na cezhraničnom obstarávaní, čím sa vytvárajú prekážky prístupu na trh. Celkový výsledok je, že prijímanie elektronickej fakturácie v Európe je ešte veľmi obmedzené a predstavuje 4 až 15 % všetkých vymenených faktúr. Iniciatívou v oblasti elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní by sa zabránilo ďalšej fragmentácii vnútorného trhu a uľahčilo by sa zavádzanie elektronickej fakturácie. Vzhľadom na skutočnosť, že verejné obstarávanie, na ktoré sa vzťahujú smernice o verejnom obstarávaní, predstavuje približne 3,7 % HDP EÚ, vďaka vykonávaniu iniciatívy zameranej na odstránenie prekážok prístupu na trh v oblasti elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní by sa verejný sektor stal v tejto oblasti „vedúcim trhom“ a povzbudilo by sa jej širšie používanie v hospodárstve.

Značný počet subjektov vyzýval počas posledných niekoľkých rokov k opatreniu na európskej úrovni na stimulovanie trhu s elektronickou fakturáciou v celej EÚ, najmä pokiaľ ide o vymieňanie faktúr medzi vládami. Komisia v oznámení „Využívanie výhod elektronickej fakturácie v Európe“, KOM(2010) 712, vyzvala, aby sa elektronická fakturácia v EÚ stala do roku 2020 najrozšírenejšou metódou fakturácie. V apríli 2012 Európsky parlament vyzval v uznesení vyzval, aby sa elektronická fakturácia stala vo verejnom obstarávaní do roku 2016 povinnou, pričom boli členské štáty počas neformálneho zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť vo februári 2012 a v záveroch Európskej rady z júna 2012 vyzvané, aby sa prijali opatrenia na podporu elektronickej fakturácie. Z toho dôvodu sa zdá, že dozrel čas na uskutočnenie navrhovanej iniciatívy týkajúcej sa elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní a na účinné odstránenie prekážok prístupu na trh, ktoré sú zapríčinené nedostatočnou interoperabilitou elektronickej fakturácie.

Návrhom v tejto oblasti by sa takisto doplnila prebiehajúca modernizácia pravidiel verejného obstarávania v EÚ, ktorá je kľúčovým opatrením v rámci „Aktu o jednotnom trhu I“, najmä pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa úplného prechodu na elektronické obstarávanie. Nakoniec, opatrenie podporujúce zavádzanie elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní vníma Komisia ako prioritu. Premieta sa to v zaradení iniciatívy v oblasti elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní do „Aktu o jednotnom trhu II“ ako jedného z jeho kľúčových opatrení.

· Súvislosti s otázkami normalizácie

V návrhu sa predpokladá, že príslušný európsky orgán pre stanovovanie noriem, v tomto prípade Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) vypracuje novú európsku normu pre elektronickú fakturáciu. Uskutoční sa to na základe mandátu od Európskej komisie, ktorý bude pripravený počas neskoršej fázy. Mandát bude obsahovať zoznam minimálnych požiadaviek, ktoré bude treba zapracovať do normy. Práca sa potom vykoná v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

Obsah tohto návrhu je založený na rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami. V Bruseli (26. septembra 2012 a 7. marca 2013) sa konali dve zasadnutia Európskeho multilaterálneho fóra (EMF) o elektronickej fakturácii, ktoré poskytli dôležité fórum na diskusiu o základných bodoch možnej iniciatívy EÚ týkajúcej sa elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní. Dokumenty na rokovanie štyroch pracovných skupín EMF poskytli praktickú spätnú väzbu od zástupcov vnútroštátnych multilaterálnych fór a subjektov z praxe, ako sú napríklad poskytovatelia služieb a firmy. Okrem toho bol členom EMF bol rozposlaný dotazník s cieľom zhromaždiť údaje o existujúcich systémoch elektronickej fakturácie, ich účinnosti, nákladoch a prínosoch. V posúdení vplyvu sa v značnej miere využilo aj 20 doručených odpovedí (19 od vnútroštátnych fór a jedna od orgánu pre stanovovanie noriem).

Obsah iniciatívy bol 19. septembra 2012 počas zasadnutia predložený Poradnému výboru pre verejné obstarávanie (ACPC), ktorý sa skladá zo zástupcov členských štátov, a prekonzultovaný s ním. So zástupcami rôznych odvetvových združení vrátane Európskej asociácie poskytovateľov služieb elektronickej fakturácie (EESPA), Business Europe a Európskej asociácie remesiel, malých a stredných podnikov (UEAPME) sa uskutočnilo viac neformálnych bilaterálnych stretnutí.

Nakoniec sa od 22. októbra 2012 do 14. januára 2013 pomocou nástroja interaktívnej tvorby politík (IPM) uskutočnili online konzultácie s cieľom zhromaždiť informácie o súčasnom využívaní elektronickej fakturácie a stanoviská k možnej iniciatíve EÚ v tejto oblasti. Odpoveď verejnosti na konzultácie bola veľmi kladná, predložených bolo viac ako 700 odpovedí.

Rôzne konzultácie so zainteresovanými stranami poskytli Komisii dobrú vzorku názorov, ktoré zastávali jednotlivé zainteresované strany.

· Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu bolo predložené výboru pre posudzovanie vplyvu (VPV) vo februári 2013. Počas zasadnutia 20. marca 2013 VPV predložil niekoľko otázok, ktoré je podľa stanoviska výboru potrebné ďalej riešiť, a požiadal o opätovné predloženie posúdenia vplyvu.

Revidované posúdenie vplyvu bolo 19. apríla 2013 znovu predložené VPV. Hlavné úpravy v reakcii na stanovisko VPV sa týkali sprísnenia vymedzenia problému a analýzy subsidiarity a proporcionality, zlepšenia analýzy vplyvu a lepšej prezentácie názorov zainteresovaných strán.

VPV vydal 8. mája 2013 kladné stanovisko.

Po analýze piatich rôznych možností sa v posúdení vplyvu dospelo k záveru, že najvhodnejšie riešenie je uložiť verejným obstarávateľom a obstarávateľom povinnosť prijímať od konkrétneho dátumu elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s novou spoločnou európskou normou pre fakturáciu. Prispelo by sa tak k prekonaniu fragmentácie spojenej so súčasnou zmesou vnútroštátnych systémov elektronickej fakturácie a zaručila by sa integrita vnútorného trhu. V rámci zvoleného prístupu by sa spojil výrazný impulz povinnosti zabezpečiť interoperabilitu v oblasti elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní s flexibilnejším prístupom, pokiaľ ide o najvhodnejší prostriedok na zabezpečenie používania samotnej elektronickej fakturácie.

Záverečná správa o posúdení vplyvu a zhrnutie sú uverejnené s týmto návrhom.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

· Právny základ

Návrh je založený na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Zabezpečením vytvorenia spoločnej európskej normy a uložením povinnosti členským štátom zaistiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia neodmietali prijímanie elektronických faktúr, ktoré sú v súlade s európskou normou, sa týmto návrhom odstránia prekážky prístupu na trh v cezhraničnom verejnom obstarávaní a prekážky obchodu. Zlepšia sa tak podmienky fungovania vnútorného trhu.

· Zásada subsidiarity

Podľa zásady subsidiarity Únia môže konať len v prípade a do tej miery, keď ciele navrhovaného opatrenia nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté na úrovni členských štátov, ale je ich možné lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. Z ďalej uvedených dôvodov je opatrenie na úrovni EÚ potrebné na to, aby sa odstránili prekážky trhu a prekážky obchodu vyplývajúce z existencie rozdielnych vnútroštátnych predpisov a noriem, ako aj na zabezpečenie interoperability. Návrh je teda v súlade so zásadou subsidiarity. Počet existujúcich noriem, požiadaviek a riešení ostáva veľmi veľký a zdá sa, že siete elektronickej fakturácie sa zakoreňujú čoraz viac, nie menej, pozdĺž vnútroštátnych hraníc. Iniciatívami členských štátov uplatňujúcimi prístup zdola nahor sa zhoršuje problém interoperability, keďže na trhu vzniklo viac noriem pre elektronickú fakturáciu, čím sa ďalej zvyšujú náklady a zložitosť zabezpečovania interoperability. V dôsledku toho opatrenia uskutočnené členskými štátmi nie sú dostatočné na zabezpečenie interoperability elektronickej fakturácie v cezhraničnom obstarávaní.

Dôvody opatrenia na úrovni EÚ vyplývajú z nadnárodnej povahy problému nedostatočnej interoperability medzi vnútroštátnymi (a firemnými) systémami elektronickej fakturácie. Vzhľadom na cezhraničnú povahu transakcií verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú smernice o verejnom obstarávaní, a vzhľadom na chýbajúce zmysluplné výsledky úsilia niektorých členských štátov vyriešiť otázky interoperability sa zdá, že opatrenie na úrovni EÚ v oblasti elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní je jediným dostupným riešením, ako koordinovať ich opatrenia a zabrániť ďalšej fragmentácii vnútorného trhu. Ďalej, v diskusii o interoperabilite môže len EÚ konať ako nezávislý rozhodca a objektívne odporučiť najlepší prístup na odstránenie prekážok trhu.

Prakticky neexistuje žiaden náznak toho, že bez opatrenia na úrovni EÚ sa súčasný stav v oblasti elektronickej fakturácie vo verenom obstarávaní v blízkej budúcnosti zmení alebo zlepší.

· Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľa zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu.

V posúdení vplyvu sa posúdili rôzne možnosti politiky, čo viedlo k záveru, že uprednostňovaná možnosť je optimálna aj z hľadiska proporcionality – vo zvolenom prístupe by sa spájal výrazný impulz povinnosti zabezpečiť interoperabilitu v oblasti elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní s flexibilnejším prístupom, pokiaľ ide o najvhodnejší prostriedok na zabezpečenie používania samotnej elektronickej fakturácie.

· Výber nástrojov

Výber právnej formy pre legislatívny návrh Komisie je podmienený zvoleným právnym základom a takisto obsahom návrhu. Ako sa uviedlo, primeraným právnym základom tohto návrhu je článok 114 ZFEÚ. Týmto článkom sa v zásade ponecháva otvorená možnosť, či sa ako právna forma návrhu použije smernica alebo nariadenie. Smernica však predstavuje najvhodnejší výber, pretože cieľ návrhu môže byť uspokojivo splnený uložením povinnosti členským štátom dosiahnuť výsledok a zároveň sa ponechá na nich, aby si sami zvolili formu a metódy.

· Transpozičné opatrenia a vysvetľujúce dokumenty

Je pravdepodobné, že budú potrebné vnútroštátne opatrenia na rozdielnych úrovniach (legislatívne, regulačné, administratívne a technické), aby sa transponovala táto smernica a aby sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom umožnilo jej uplatňovanie. Len členské štáty môžu vysvetliť, ako sa týmito rozdielnymi opatreniami transponuje smernica a ako sa navzájom ovplyvňujú. Oznámenie o transpozičných opatreniach je teda potrebné doplniť týmito vysvetľujúcimi dokumentmi.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Na celý vplyv na rozpočet súvisiaci s vypracovaním európskej normy príslušnou európskou normalizačnou organizáciou sa už vzťahujú ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. Tento návrh nemá žiadny ďalší finančný vplyv nad rámec zdrojov, ktoré už boli pridelené na opatrenia normalizácie v súčasnom a budúcom viacročnom finančnom rámci.

2013/0213 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov[2],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V súčasnosti v členských štátoch existuje a používa sa niekoľko celosvetových, vnútroštátnych a firemných noriem v oblasti elektronických faktúr. Žiadna z týchto noriem neprevažuje a väčšina z nich nie je interoperabilná.

(2)       Vzhľadom na to, že chýba spoločná norma, členské štáty v prípade podporovania používania elektronických faktúr vo verejnom obstarávaní alebo pri ich povinnom zavádzaní, rozhodujú o vypracovaní vlastných technických riešení založených na samostatných vnútroštátnych normách. Počet súčasne existujúcich rozdielnych noriem v členských štátoch sa teda zvyšuje a v budúcnosti sa pravdepodobne bude ďalej zvyšovať.

(3)       Rozmanitosť neinteroperabiliných noriem má z následok neprimeranú zložitosť, právnu neistotu a ďalšie prevádzkové náklady pre hospodárske subjekty využívajúce elektronické faktúry v rámci členských štátov. Od hospodárskych subjektov, ktoré chcú vykonávať činnosti v oblasti cezhraničného verejného obstarávania, sa často vyžaduje, aby dodržiavali novú normu v oblasti elektronickej fakturácie vždy, keď vstúpia na nový trh. Rozdielne právne a technické požiadavky týkajúce sa elektronických faktúr predstavujú prekážky prístupu na trh v cezhraničnom verejnom obstarávaní a prekážky obchodu tým, že odrádzajú hospodárske subjekty od vykonávania činností v oblasti cezhraničného verejného obstarávania. Predstavujú prekážky pre základné slobody a majú teda priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

(4)       Tieto prekážky obchodu v rámci Únie budú pravdepodobne v budúcnosti rásť, pretože je vypracovaných viac neinteroperabiliných vnútroštátnych a firemných noriem a pretože sa využívanie elektronických faktúr vo verejnom obstarávaní rozširuje alebo sa stáva v členských štátoch povinným.

(5)       Prekážky obchodu vyplývajúce so súčasnej existencie niekoľkých právnych požiadaviek a technických predpisov v oblasti elektronických faktúr a z nedostatočnej interoperability by sa mali odstrániť alebo znížiť. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mala vypracovať spoločná európska norma pre sémantický model údajov základnej elektronickej faktúry.

(6)       Komisia by mala uplatniť príslušné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii[3] a požiadať príslušnú európsku normalizačnú organizáciu, aby vypracovala európsku normu týkajúcu sa sémantického modelu údajov základnej elektronickej faktúry. Komisia by mala vo svojej žiadosti predloženej príslušnej európskej normalizačnej organizácii vyžadovať, aby táto európska norma bola technologicky neutrálna, aby sa zabránilo akémukoľvek narúšaniu hospodárskej súťaže. Keďže elektronické faktúry môžu obsahovať osobné údaje, Komisia by mala takisto vyžadovať, aby sa touto európskou normou zaručila ochrana osobných údajov v súlade so smernicou 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[4]. Komisia by mala vo svojej žiadosti predloženej európskej normalizačnej organizácii okrem týchto minimálnych požiadaviek stanoviť ďalšie požiadavky, pokiaľ ide o obsah tejto európskej normy a termín jej prijatia.

(7)       Európska norma pre sémantický model údajov základnej elektronickej faktúry by mala vychádzať z existujúcich špecifikácií, najmä vrátane tých, ktoré vypracovali európske alebo medzinárodné organizácie, ako napríklad CEN (CWA 16356 a CWA 16562), ISO (faktúra založená na metodike ISO 20022) a UN/CEFACT (CII v. 2.0). Nemali by sa ňou vyžadovať elektronické podpisy. V tejto európskej norme by sa mali vymedziť prvky sémantických údajov vzťahujúce sa najmä na doplňujúce údaje o dodávateľovi a odberateľovi, identifikátory procesu, znaky faktúry, údaje o fakturovaných položkách, informácie o dodaní, platobné údaje a podmienky. Mala by byť takisto kompatibilná s existujúcimi normami pre platby, aby sa umožnilo automatické spracovanie platieb.

(8)       V prípade, že európska norma vypracovaná príslušnou európskou normalizačnou organizáciou splní požiadavky obsiahnuté v žiadosti Komisie, odkazy na túto európsku normu by mali byť uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

(9)       Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by nemali odmietať prijímanie elektronických faktúr, ktoré sú v súlade s touto európskou normou, z dôvodu nesúladu s inými technickými požiadavkami (napríklad vnútroštátnymi požiadavkami alebo špecifickými požiadavkami odvetvia).

(10)     Táto smernica by sa mala vzťahovať na elektronické faktúry prijaté verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ktoré sú vydané v dôsledku vykonania zadaných zákaziek v súlade so smernicou [ktorou sa nahrádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby[5]], smernicou [ktorou sa nahrádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb[6]] alebo smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES[7].

(11)     Cieľom interoperability je umožniť prezentovanie a spracovanie informácií medzi obchodnými systémami jednotným spôsobom bez ohľadu na ich technológiu, používanie alebo platformu. Úplná interoperabilita zahŕňa schopnosť interoperability z hľadiska obsahu (sémantická), formátu (syntax) a prenosu. Sémantická interoperabilita znamená, že presný význam vymieňaných informácií je zachovaný a správne a jednoznačne pochopený nezávisle od spôsobu, akým je fyzicky prezentovaný alebo prenesený.

(12)     Zabezpečením sémantickej interoperability a zlepšením právnej istoty sa touto smernicou takisto podporí zavádzanie elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní, čím sa členským štátom, verejným obstarávateľom, obstarávateľom a hospodárskym subjektom umožní získať dôležité výhody z hľadiska úspor, vplyvu na životné prostredie a zníženia administratívnych záťaží.

(13)     Európska rada vo svojich záveroch z 28. a 29. júna 2012 uviedla, že priorita by sa mala klásť na opatrenia zamerané na ďalšie rozvíjanie cezhraničného online obchodu vrátane uľahčenia prechodu na elektronickú fakturáciu.

(14)     Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. apríla 2012 poukázal na fragmentáciu trhu v dôsledku vnútroštátnych pravidiel elektronickej fakturácie, vyzdvihol výrazné výhody, ktoré ponúka elektronická fakturácia a zdôraznil význam právnej istoty, prehľadného technického prostredia a otvorených a interoperabilných riešení elektronickej fakturácie založených na spoločných zákonných požiadavkách, obchodných procesoch a technických normách. Z týchto dôvodov Európsky parlament vydal výzvu, aby sa elektronická fakturácia stala do roku 2016 povinnou pre verejné obstarávanie.

(15)     Európske multilaterálne fórum o elektronickej fakturácii (e-fakturácii) zriadené rozhodnutím Komisie z 2. novembra 2010[8] prijalo v [mesiac] 2013 odporúčanie o interoperabilite pre elektronickú fakturáciu s použitím sémantického modelu údajov.

(16)     Touto smernicou nevznikajú žiadne ďalšie náklady alebo záťaž pre podniky vrátane mikro, malých a stredných podnikov v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov[9], pretože verejní obstarávatelia a obstarávatelia budú schopní prijímať elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s inými normami, ako je spoločná európska norma, a takisto papierové faktúry v prípade, že sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch nestanovuje inak.

(17)     Pravidlá týkajúce sa elektronickej fakturácie sú už obsiahnuté v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty[10]. Malo by sa zabezpečiť, aby podmienky vystavovania a prijímania elektronických faktúr na účely DPH neboli ovplyvnené žiadnymi ustanoveniami tejto smernice.

(18)     S cieľom umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom prijať technické opatrenia, ktoré sú po stanovení európskej normy potrebné na to, aby sa dosiahol súlad s ustanoveniami tejto smernice, je 48-mesačná lehota transpozície odôvodnená.

(19)     Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii, pretože ciele odstránenia prekážok na trhu a prekážok obchodu vyplývajúcich z existencie rôznych vnútroštátnych predpisov a noriem a zabezpečenia interoperability nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(20)     V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom[11] sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie týchto dokumentov za opodstatnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1 Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na elektronické faktúry vystavené v dôsledku vykonávania zadaných zákaziek v súlade so smernicou [ktorou sa nahrádza smernica 2004/18/ES], smernicou [ktorou sa nahrádza smernica 2004/17/ES] alebo smernicou 2009/81/ES.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.           „elektronická faktúra“ je faktúra, ktorá bola vystavená a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte;

2.           „sémantický model údajov“ je štruktúrovaný a logicky prepojený súbor podmienok a významov, ktorými sa špecifikuje obsah vymieňaný v elektronických faktúrach;

3.           „základná elektronická faktúra“ je podmnožina informácií obsiahnutých v elektronickej faktúre, ktoré sú potrebné na umožnenie cezhraničnej interoperability, vrátane informácií potrebných na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov;

4.           „verejní obstarávatelia“ sú verejní obstarávatelia vymedzení v článku [2] smernice [ktorou sa nahrádza smernica 2004/18/ES];

5.           „obstarávatelia“ sú obstarávatelia vymedzení v článku [4] smernice [ktorou sa nahrádza smernica 2004/17/ES];

6.           „európska norma“ je európska norma vymedzená v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

Článok 3 Zavedenie európskej normy

1.           Komisia požiada príslušnú európsku normalizačnú organizáciu, aby vypracovala európsku normu pre sémantický model údajov základnej elektronickej faktúry.

Komisia vyžaduje, aby európska norma sémantického modelu údajov základnej elektronickej faktúry bola technologicky neutrálna a aby sa ňou zabezpečovala ochrana osobných údajov podľa smernice 95/46/ES.

Žiadosť sa príjme v súlade s postupom stanoveným v článku 10 ods. 1 až 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

2.           V prípade, že európska norma vypracovaná na základe žiadosti uvedenej v odseku 1 splní požiadavky, ktoré sú v žiadosti obsiahnuté, Komisia uverejní odkaz na túto európsku normu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4 Elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou

Členské štáty zabezpečia, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia neodmietali prijímanie elektronických faktúr, ktoré sú v súlade s európskou normou, na ktorú bol uverejnený odkaz podľa článku 3 ods. 2.

Článok 5 Smernica 2006/112/ES

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Rady 2006/112/ES.

Článok 6 Transpozícia

1.           Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr v lehote 48 mesiacov od nadobudnutia účinnosti. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Členské štáty určia, ako sa takýto odkaz uvedie.

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 7 Preskúmanie

Komisia preskúma vplyvy tejto smernice na vnútorný trh a na zavádzanie elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní a do 30. júna 2023 podá o nich správu Európskemu parlamentu a Rade. V prípade potreby sa k správe pripojí legislatívny návrh.

Článok 8 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 9 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[2]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[3]               Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12.

[4]               Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[5]               Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 14.

[6]               Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.

[7]               Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.

[8]               Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 13.

[9]               Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

[10]             Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

[11]             Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.