52013PC0315

Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o zavedení celoúniového interoperabilného systému eCall /* COM/2013/0315 final - 2013/0166 (COD) */


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Tento návrh sa zaoberá súčasťou stratégie Komisie v oblasti systému eCall týkajúcou sa infraštruktúry stredísk tiesňového volania, ktorá je založená na trojdielnej regulačnej koncepcii pre palubný systém, telekomunikačné siete a strediská tiesňového volania.

1.1.        Všeobecný kontext

Bezpečnosť na cestách je jednou z hlavných tém dopravnej politiky Európskej únie. V roku 2011 pri približne 1,1 milióna dopravných nehodách zahynulo na cestách EÚ okolo 30 000 ľudí a viac ako 1,5 milióna ich bolo zranených. Okrem tragédie, ktorú predstavuje strata života a zranenie, to takisto spôsobuje hospodársku záťaž predstavujúcu každoročné náklady pre spoločnosť vo výške približne 130 miliárd EUR. EÚ je pevne odhodlaná znížiť počet dopravných nehôd (predchádzaním nehodám alebo aktívnou bezpečnosťou), zmierňovať následky nehôd, keď sa vyskytnú (pasívna bezpečnosť), a zlepšiť efektívnosť záchranných služieb a účinnosť lekárskej starostlivosti po nehode (terciárna bezpečnosť). V tejto súvislosti môže eCall výrazne prispieť k zníženiu počtu úmrtí na cestách a k zmierneniu závažnosti zranení spôsobených dopravnými nehodami.

Keď sú k dopravnej nehode privolané záchranné služby, každá minúta rozhoduje o záchrane života a zmiernení závažnosti zranení. Zariadenia eCall bezodkladne alarmujú záchranné služby, a to aj vtedy, ak je vodič alebo spolujazdec v bezvedomí alebo nemôže zavolať pomoc z iných dôvodov. Odhaduje sa, že tieto zariadenia urýchľujú príchod tímov záchranných služieb o 40 % v mestských oblastiach a o 50 % vo vidieckych oblastiach. Môžu mať aj výrazný vplyv na znižovanie počtu dopravných zápch spôsobených dopravnými nehodami, a tým aj na celkový počet dopravných zápch na európskych cestách.

Harmonizované zavedenie celoúniovej interoperabilnej služby eCall v EÚ sa preto objavuje v agende Komisie od roku 2005, pričom v súčasnosti nadobudlo štatút prioritného opatrenia na zlepšenie bezpečnosti na cestách a na zavedenie inteligentných dopravných systémov v Európe.

Ako súčasť tejto koncepcie dobrovoľného zavedenia Komisia vo svojom oznámení z roku 2005 s názvom „Poskytnúť eCall občanom“[1] dôrazne vyzvala národné a regionálne vládne orgány, aby konali a investovali do infraštruktúry záchranných služieb potrebnej pre eCall s cieľom spustiť úplnú celoeurópsku službu v roku 2009. Komisia takisto požiadala európske organizácie pre normalizáciu (ETSI, CEN), aby zostavili potrebné spoločné európske normy a poskytla im na tento účel pomoc.

Dňa 21. augusta 2009 sa v oznámení „eCall: čas na zavedenie“[2] podala správa o pokroku v zavádzaní systému eCall a dospelo sa k záveru, že koncepcia dobrovoľného zavedenia nebola dostatočná. Komisia uviedla, že pokiaľ sa do konca roku 2009 nedosiahne výrazný pokrok, zváži regulačné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa štandardné zariadenie pre systém eCall inštalovalo do všetkých nových vozidiel v Európe počnúc určitými kategóriami (osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá).

V auguste 2010 nadobudla účinnosť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy[3], ktorá ako jedno zo šiestich prioritných opatrení na prijatie špecifikácií obsahuje „zosúladené poskytovanie interoperabilného systému eCall v celej EÚ“.

Európsky parlament vo svojom nelegislatívnom uznesení „Správa o systéme eCall: nové služby čísla 112 pre občanov“[4] prijatom 3. júla 2012 uviedol, že:

– „sa domnieva, že eCall by mal byť verejný celoeurópsky palubný systém tiesňového volania na linke 112, založený na spoločných celoeurópskych normách“,

– „pripomína, že na základe posúdenia vplyvov Komisiou je prijatie regulačných opatrení na presadenie povinného zavedenia systému eCall v súčasnosti jedinou možnosťou na dosiahnutie pozitívnych účinkov“,

– „naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh v rámci smernice 2007/46/ES s cieľom zabezpečiť povinné zavedenie verejného systému tiesňového volania pomocou linky 112 do roku 2015 vo všetkých nových typovo schválených vozidlách a vo všetkých členských štátoch“,

– „víta odporúčanie Komisie z 8. septembra 2011 a naliehavo vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov mobilných sietí, aby najneskôr do konca roka 2014 vykonali jej požadované opatrenia a inovácie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že len 18 členských štátov odpovedalo včas; vyzýva ostatné členské štáty, aby tiež odpovedali čo najskôr“,

– „naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roka 2012 prijala spoločné špecifikácie pre strediská tiesňového volania v rámci smernice o inteligentných dopravných systémoch a navrhla smernicu o zavedení systému eCall“.

Zavedenie systému eCall bude znamenať aj splnenie jedného z cieľov Akčného plánu CARS 2020, ktorý je zahrnutý v oznámení z 8. novembra 2012 „CARS 2020: Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe“[5].

Komisia prijala 26. novembra 2012 delegované nariadenie (EÚ) č. 305/2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ, pokiaľ ide o zosúladené poskytovanie interoperabilného systému eCall v celej EÚ[6], a v ktorom sa stanovujú špecifikácie modernizácie infraštruktúry stredísk tiesňového volania (PSAP) potrebnej na riadne prijímanie a spracovávanie volaní eCall s cieľom zabezpečiť kompatibilitu, interoperabilitu a kontinuitu zosúladenej služby eCall v celej EÚ.

1.2.        Dôvody návrhu

Vzhľadom na to, že do konca roku 2009 nedošlo v dobrovoľnom zavádzaní systému eCall k žiadnemu výraznému pokroku, Komisia sa rozhodla vykonať posúdenie vplyvu s cieľom posúdiť najvhodnejšiu politiku na zavedenie celoúniovej služby eCall v Európe.

Ako bolo vysvetlené v posúdení vplyvu[7], systém eCall si vyžaduje tri typy opatrení: zabudovanie špecifického systému do vozidiel, schopnosť prevádzkovateľov mobilných sietí prenášať správy v určitom formáte a nakoniec schopnosť centrál tiesňového volania (tiež známych ako PSAP – strediská tiesňových volaní) spracovávať tieto správy. Systém môže fungovať len vtedy, ak budú všetky tri časti v prevádzke súčasne.

V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že najlepším spôsobom, ako účinne zaviesť systém eCall je „regulačná“ koncepcia. Systém eCall sa teda bude zakladať na inštalácii typovo schváleného zariadenia pre jednotné európske číslo tiesňového volania 112 do všetkých vozidiel počnúc určitými kategóriami vozidiel a na rámci spracovávania volaní eCall v telekomunikačných sieťach a strediskách tiesňového volania. Touto koncepciou sa systém eCall sprístupní všetkým občanom v Európe ako celoúniová služba, urýchli sa jeho zavedenie a využije sa úplný potenciál systému eCall zachraňovať životy a zmierňovať závažnosť zranení. Konečným používateľom sa na základe tohto sériového štandardného vybavenia pre jednotné európske číslo tiesňového volania 112 alebo súčasne s ním môžu vo vozidlách poskytovať ďalšie záchranné služby a/alebo služby s pridanou hodnotou, čo zabezpečí väčšiu bezpečnosť a hospodársky úžitok.

Komisia v tejto súvislosti zverejnila 8. septembra 2011 svoju stratégiu pre regulačné opatrenia pre systém eCall a prijala prvú časť tejto stratégie, ktorá pozostávala z odporúčania Komisie[8] o podpore služby eCall v sieťach elektronickej komunikácie na prenos tiesňových volaní pomocou linky 112 na celom území EÚ (systém eCall).

V snahe dokončiť realizáciu stratégie týkajúcej sa systému eCall a zabezpečiť do roku 2015 včasné a paralelné zavedenie služby eCall pomocou linky 112 tromi zapojenými zainteresovanými skupinami (prevádzkovatelia mobilných sietí, verejné záchranné služby a automobilový priemysel) Komisia navrhuje:

– systém vnútri vozidla: návrh v rámci smernice 2007/46/ES, ktorým by sa nariadil systém eCall vo všetkých nových typoch vozidiel kategórie M1 a N1 (osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá),

– mobilné komunikačné siete: vyššie uvedené odporúčanie Komisie týkajúce sa systému eCall,

– strediská tiesňového volania: prijatie vyššie uvedeného delegovaného nariadenia ako delegovaného aktu na základe smernice 2010/40/EÚ s cieľom stanoviť špecifikácie pre strediská tiesňového volania.

V článku 6 ods. 2 smernice 2010/40/EÚ sa od Komisie žiada, aby najneskôr 12 mesiacov po prijatí potrebných špecifikácií pre prioritné opatrenie a po uskutočnení posúdenia vplyvu vrátane analýzy nákladov a prínosov prípadne predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh na realizáciu tohto prioritného opatrenia v súlade s článkom 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

To je konkrétny cieľ tohto návrhu, ktorým sa dokončuje časť stratégie Komisie v oblasti systému eCall týkajúca sa stredísk tiesňového volania.

Tieto rozličné texty sa vzájomne dopĺňajú a spoločne umožnia plné sprevádzkovanie služby eCall 112 do 1. októbra 2015.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.        Konzultácie so zainteresovanými stranami

Tento návrh je výsledkom rozsiahlych konzultácií s hlavnými zainteresovanými stranami.

Zohľadnili sa v ňom všetky konzultácie v rámci posúdenia vplyvu systému eCall. Tieto konzultácie zahŕňali predovšetkým obsiahle príspevky zainteresovaných strán zapojených do niekoľkých fór, akými sú napríklad Európska platforma pre implementáciu systému eCall (EeIP), skupina odborníkov pre strediská tiesňových volaní systému eCall, riadiaca skupina eCall v rámci fóra pre elektronickú bezpečnosť (eSafety)/i-mobility, a verejnú konzultáciu týkajúcu sa realizácie systému eCall, ktorá prebiehala od 19. júla do 19. septembra 2010.

V návrhu sa zohľadnili aj diskusie zo stretnutí s odborníkmi z členských štátov, krajín EHP a Švajčiarska, ktoré sa uskutočnili 13. októbra 2011, 29. mája, 19. júna a 3. júla 2012 s cieľom pripraviť špecifikácie pre strediská tiesňového volania. Na týchto stretnutiach sa zúčastnili aj zástupcovia z Európskeho parlamentu a úradu Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov[9].

V návrhu sa takisto zohľadňuje stanovisko 25 členov Európskej poradnej skupiny pre IDS, ktorú tvoria zástupcovia na vysokej úrovni z radov poskytovateľov služieb IDS, združení užívateľov, prevádzkovateľov dopravy a zariadení, zástupcov výrobných odvetví, sociálnych partnerov, profesijných združení, miestnych orgánov a iných príslušných fór[10].

2.2.        Posúdenie vplyvu a analýza nákladov a prínosov

Ako súčasť posúdenia vplyvu systému eCall sa vykonala rozsiahla analýza nákladov a prínosov troch navrhovaných možností vrátane uprednostňovanej možnosti spočívajúcej v regulačných opatreniach.

Pokiaľ ide o analýzu nákladov a prínosov vybranej možnosti (možnosť 3), každé z troch plánovaných regulačných opatrení pre systém eCall (palubné vybavenie, telekomunikačné siete, strediská tiesňového volania) je neoddeliteľné od ostaných dvoch. Zatiaľ čo náklady na strediská tiesňového volania možno odhadovať oddelene od palubného vybavenia a telekomunikačnej časti systému eCall, prínosy možno odhadovať len pre celú iniciatívu eCall.

2.2.1.     Analýza hlavných nákladov na strediská tiesňového volania

Hraničné náklady na spracovávanie volaní pomocou linky 112 v systéme eCall každým zo stredísk tiesňového volania, vybaveným na spracovávanie volaní pomocou linky 112 rozšírených o lokalizačnú funkciu (volania E112), (povinnosť vyplývajúca zo smernice o univerzálnej službe[11]) pokrývajú:

– server s vnútropásmovým modemom (od 3 000 EUR do 20 000 EUR, v závislosti od počtu volaní eCall),

– softvér na dekódovanie minimálneho súboru údajov a integráciu do softvéru strediska tiesňového volania,

– odbornú prípravu.

K týmto nákladom by sa mali pripočítať ročné prevádzkové náklady. Keď sa volania eCall prijmú v stredisku tiesňového volania, ktoré prijíma iné tiesňové volania, väčšina z týchto nákladov bude zahrnutá do bežných prevádzkových nákladov. V opačnom prípade budú náklady závisieť od počtu operátorov potrebných na spracovanie odhadovaného počtu volaní eCall[12].

Odhadované náklady na modernizáciu stredísk tiesňového volania sú v priemere približne 1,1 milióna EUR na členský štát[13]. Tento odhad pochádza zo zhlukovej analýzy, ktorá vychádza z hustoty obyvateľstva krajiny, typológie nehôd, cestnej infraštruktúry a infraštruktúry záchranných služieb a ďalších všeobecných štatistík. Náklady v jednotlivých krajinách sa značne odlišujú v závislosti od počtu stredísk tiesňového volania, ale aj od zvoleného technického riešenia na modernizáciu týchto stredísk.

Ďalšie informácie o nákladoch takisto poskytol pilotný projekt HeERO vykonaný pred zavedením systému[14] (január 2011 – január 2013), do ktorého boli zapojené orgány deviatich členských štátov a pridružených krajín, ako aj štyridsať partnerov. Cieľom projektu bolo pripraviť sa na zavedenie potrebnej infraštruktúry vrátane začatia interoperabilného a harmonizovaného palubného systému tiesňového volania pomocou linky 112. Na tento projekt nadviaže pilotný projekt HeERO2, ktorý sa začal na začiatku roku 2013 a ktorý potrvá 24 mesiacov, pričom sa doň zapojí ďalších deväť členských štátov a pridružených krajín.

Pilotný projekt HeERO pomohol preukázať, že prostredníctvom inovačných riešení sa dajú znížiť náklady v porovnaní s pomerne konzervatívnou koncepciou, ktorá sa sleduje v posúdení vplyvu systému eCall, najmä v členských štátoch s vysokým počtom stredísk tiesňového volania. Rovnako sa ním potvrdilo, že odhadované náklady a skutočné náklady na realizáciu boli v očakávanom rozsahu.

2.2.2.     Analýza hlavných prínosov

Medzi prínosy identifikované prostredníctvom posúdenia vplyvu a niekoľkých štúdií, vrátane národných štúdií, patria:

– zníženie úmrtí (ak budú všetky vozidlá vybavené systémom eCall, v rozsahu od 1 % do 10 % v závislosti od hustoty obyvateľstva krajiny, cestnej infraštruktúry a infraštruktúry záchranných služieb)[15],

– zníženie závažnosti zranení (od 2 % do 15 %)[16],

– zníženie nákladov spojených s preťažením ciest spôsobeným dopravnými nehodami. Dosiahne sa to zlepšením riadenia nehôd, keďže nehoda sa okamžite oznámi stredisku tiesňového volania a informácie o nej sa preto môžu oznámiť príslušnej centrále riadenia dopravy, ktorá môže hneď informovať iných užívateľov ciest, a tak pomôcť znížiť sekundárne nehody,

– zjednodušenie záchranárskych služieb a zvýšená bezpečnosť záchranného tímu (napr. požiarnikov) pri vyslobodzovaní osôb z vozidla, keďže minimálny súbor údajov poskytne okrem iného informácie o type paliva,

– zníženie rozsahu cestnej infraštruktúry SOS, keďže každý užívateľ cesty bude môcť spustiť tiesňové volanie zo svojho vozidla.

2.2.3.     Pomer nákladov a prínosov

Prínosy boli takisto vyjadrené finančne[17] a vykonala sa analýza pomeru nákladov a prínosov pre rôzne možnosti, ako aj typy dotknutých kategórií. Odhady sa vypočítali do roku 2033, keďže sa očakáva, že systém eCall bude v rámci uprednostňovanej možnosti politiky plne zavedený práve v tomto roku.

|| Možnosť politiky 1 Žiadne opatrenia EÚ || Možnosť politiky 2 Dobrovoľná koncepcia || Možnosť politiky 3 Regulačné opatrenia

Pomer prínosov a nákladov || 0,29 || 0,68 || 1,74

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

V článku 6 ods. 2 smernice 2010/40/EÚ sa od Komisie žiada, aby najneskôr 12 mesiacov po prijatí potrebných špecifikácií pre prioritné opatrenie a po uskutočnení posúdenia vplyvu vrátane analýzy nákladov a prínosov prípadne predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh na realizáciu týchto špecifikácií v súlade s článkom 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.2.        Subsidiarita a proporcionalita

Podľa zásady subsidiarity (článok 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) opatrenia na úrovni EÚ by sa mali prijať len vtedy, ak zamýšľané ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty, a preto je ich možno z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovaných opatrení lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.

Bezpečnosť cestnej premávky je dôležitou témou v celej Európskej únii a pre všetkých jej obyvateľov: 500 miliónov občanov v 27 členských štátoch používa viac ako 230 miliónov vozidiel na viac ako piatich miliónoch km ciest. Výsledným zámerom iniciatívy celoúniového interoperabilného systému eCall je zaviesť vo všetkých vozidlách v Európe minimálne funkcie potrebné na zabezpečenie primeraného spracovania tiesňových volaní záchrannými službami. V súčasnosti sa v členských štátoch uskutoční ročne viac ako 100 miliónov ciest a ich počet rastie z dôvodu ďalšej konsolidácie Európskej únie (prostredníctvom voľného pohybu tovaru, osôb a služieb). Na úrovni EÚ je preto potrebné opatrenie s cieľom zabezpečiť interoperabilitu a kontinuitu služby v celej Európe, čo členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť samé. Navyše sa prijatím opatrenia na úrovni EÚ pomocou spoločných európskych noriem pre systém eCall schválených európskymi organizáciami pre normalizáciu (CEN a ETSI) zabezpečí efektívne poskytovanie záchranných služieb v celej Európe, napríklad v prípade vozidiel cestujúcich do zahraničia, a pomôže zabrániť roztrieštenosti trhu (ktorá môže nastať v dôsledku rozšírenia vnútroštátnych a/alebo registrovaných súkromných riešení, ktoré sa budú realizovať rôznymi spôsobmi).

Celoúniový systém eCall, v súlade so zavedením liniek 112 a E112, bol navrhnutý tak, aby sa minimalizovala záťaž na všetky zainteresované strany v hodnotovom reťazci (automobilový priemysel, prevádzkovatelia mobilných sietí, členské štáty, strediská tiesňového volania) a aby sa táto záťaž spravodlivo rozložila.

V súčasnom návrhu sa členské štáty vyzývajú, aby na svojom území zaviedli nevyhnutnú infraštruktúru stredísk tiesňového volania pre eCall potrebnú na riadne prijímanie a spracovávanie všetkých volaní eCall v súlade so špecifikáciami stanovenými v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 305/2013 z 26. novembra 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ, pokiaľ ide o zosúladené poskytovanie interoperabilného systému eCall v celej EÚ s cieľom zabezpečiť kompatibilitu, interoperabilitu a kontinuitu služby eCall v celej EÚ. Zámerom je udržať finančné a administratívne náklady pre vnútroštátne/regionálne orgány na minime, úmerne cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť. Podstatná časť realizácie (organizácia stredísk tiesňového volania) je ponechaná vnútroštátnym subjektom s rozhodovacími právomocami. Infraštruktúru stredísk tiesňového volania zmodernizujú členské štáty spôsobom, ktorý bude najlepšie vyhovovať ich vnútroštátnej/miestnej štruktúre, čím sa budú rešpektovať osobitné otázky a okolnosti, ktoré sa vyskytujú v každom členskom štáte. Každý členský štát bude môcť prevádzkovať svoje záchranné služby najhospodárnejším spôsobom prispôsobeným jeho potrebám vrátane možnosti triediť volania na tiesňové a netiesňové, teda tie, ktoré strediská tiesňového volania pre eCall nemajú spracovávať, najmä v prípade manuálne spúšťaných volaní eCall.

3.3.        Podrobné vysvetlenie návrhu

V článku 1 sa od členských štátov vyžaduje, aby najneskôr do 1. októbra 2015 na svojom území zaviedli nevyhnutnú infraštruktúru stredísk tiesňového volania pre eCall potrebnú na riadne prijímanie a spracovávanie všetkých volaní eCall.

V článku 2 sa od členských štátov vyžaduje, aby najneskôr 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia podali Komisii správu o stave vykonávania tohto rozhodnutia.

V článku 3 sa uvádza, že toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Rozhodnutie nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

5.           NEPOVINNÉ PRVKY

· Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný právny akt sa týka záležitostí EHP a mal by sa preto rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

2013/0166 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zavedení celoúniového interoperabilného systému eCall

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[18],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[19],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Podľa článku 3 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy[20] patrí medzi prioritné opatrenia na vývoj a používanie špecifikácií a noriem zosúladené poskytovanie interoperabilnej služby eCall v celej EÚ.

(2)       V článku 6 smernice 2010/40/EÚ sa vyžaduje, aby Komisia prijala delegované akty, pokiaľ ide o špecifikácie potrebné na zabezpečenie kompatibility, interoperability a kontinuity pri zavádzaní a prevádzkovom používaní inteligentných dopravných systémov (IDS) pre prioritné opatrenia.

(3)       V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 305/2013 z 26. novembra 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ, pokiaľ ide o zosúladené poskytovanie interoperabilného systému eCall v celej EÚ[21], sa stanovujú špecifikácie modernizácie infraštruktúry stredísk tiesňového volania (PSAP) potrebnej na riadne prijímanie a spracovávanie volaní eCall s cieľom zabezpečiť kompatibilitu, interoperabilitu a kontinuitu zosúladenej služby eCall v celej EÚ.

(4)       V článku 6 ods. 2 smernice 2010/40/EÚ sa od Komisie žiada, aby najneskôr 12 mesiacov po prijatí uvedeného delegovaného nariadenia a po uskutočnení posúdenia vplyvu vrátane analýzy nákladov a prínosov prípadne predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh na realizáciu týchto špecifikácií v súlade s článkom 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(5)       Očakáva sa, že vďaka skráteniu reakčných časov záchranných služieb zníži celoúniová interoperabilná služba eCall počet úmrtí v Únii, ako aj závažnosť zranení spôsobených dopravnými nehodami. Interoperabilná služba eCall v celej EÚ by mala priniesť aj úspory pre spoločnosť vďaka skvalitneniu riadenia incidentov a zníženiu preťaženia ciest a počtu sekundárnych nehôd.

(6)       V záujme zabezpečenia interoperability a kontinuity tejto služby na celom území Únie a s cieľom znížiť náklady Únie ako celku na implementáciu je potrebné, aby všetky členské štáty zaviedli prioritné opatrenie eCall v súlade so spoločnými špecifikáciami stanovenými v delegovanom nariadení (EÚ) č. 305/2013. Malo by sa tak stať bez toho, aby bolo dotknuté právo každého členského štátu zaviesť ďalšie technické prostriedky na spracovávanie ostatných tiesňových volaní.

(7)       Ako vyplýva zo skúseností s inými systémami tiesňových volaní, medzi manuálne spúšťané volania eCall môžu patriť aj volania o pomoc. Členské štáty môžu v prípade potreby zaviesť všetky primerané technické a prevádzkové prostriedky na roztriedenie týchto volaní o pomoc s cieľom zabezpečiť, aby strediská tiesňového volania pre eCall spracovávali len skutočné tiesňové volania.

(8)       Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zabezpečiť koordinované a koherentné zavádzanie interoperabilnej služby eCall v celej EÚ a zabezpečiť interoperabilitu a kontinuitu tejto služby v Európe, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a/alebo v rámci súkromného sektora, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Členské štáty najneskôr do 1. októbra 2015 zavedú na svojom území nevyhnutnú infraštruktúru stredísk tiesňového volania pre eCall potrebnú na riadne prijímanie a spracovávanie všetkých volaní eCall, v prípade potreby zbavenú netiesňových volaní, v súlade so špecifikáciami stanovenými v delegovanom nariadení (EÚ) č. 305/2013 s cieľom zabezpečiť kompatibilitu, interoperabilitu a kontinuitu interoperabilnej služby eCall v celej EÚ. Týmto nie je dotknuté právo každého členského štátu prevádzkovať záchranné služby najhospodárnejším spôsobom prispôsobeným jeho potrebám vrátane možnosti triediť volania na tiesňové a netiesňové, teda tie, ktoré strediská tiesňového volania pre eCall nemajú spracovávať, najmä v prípade manuálne spúšťaných volaní eCall.

Článok 2

Členské štáty najneskôr 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia podajú Komisii správu o stave vykonávania tohto rozhodnutia. Táto správa musí obsahovať prinajmenšom zoznam príslušných orgánov posudzujúcich súlad prevádzky PSAP pre eCall s požiadavkami uvedenými v článku 3 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 305/2013, zoznam a geografické pokrytie PSAP pre eCall, opis skúšok súladu a opis protokolov na ochranu súkromia a osobných údajov.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               KOM(2005) 431 v konečnom znení.

[2]               KOM(2009) 434.

[3]               Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1.

[4]               P7_TA(2012)0274.

[5]               COM(2012) 636 final.

[6]               Ú. v. EÚ L 91, 3.4.2013, s. 1.

[7]               SEK(2011) 1019 v konečnom znení.

[8]               2011/750/EÚ.

[9]               Pozri program a zhrnutie na:

http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=1941.

[10]             http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=2736.

[11]             Smernica 2002/22/ES, čl. 26.

[12]             SEK(2011) 1019, v konečnom znení, príloha III.

[13]             SEK(2011) 1019, v konečnom znení, príloha XIV.

[14]             http://ec.europa.eu/information_society/apps/projects/factsheet/index.cfm?project_ref=270906.

[15]             Štúdie SEiSS, E-MERGE, eIMPACT, AINO. Podrobnejšia analýza výpočtov je uvedená v prílohe IV k posúdeniu vplyvu systému eCall.

[16]             Štúdie SEiSS, E-MERGE, eIMPACT, AINO. Podrobnejšia analýza výpočtov je uvedená v prílohe IV k posúdeniu vplyvu systému eCall.

[17]             SEK(2011) 1019, v konečnom znení, prílohy IV a XIV.

[18]             Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[19]             Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[20]             Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1.

[21]             Ú. v. EÚ L 91, 3.4.2013, s. 1.