12.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/15

1.1

EHSV je presvedčený, že ak sa má zastaviť hospodársky úpadok Únie, je potrebné oživiť priemysel, predovšetkým výrobný priemysel, ktorý je silnou stránkou výrobnej štruktúry. Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy si kladie za cieľ vymedziť niekoľko užitočných nástrojov na podporu iniciatívy Komisie zameranej na reindustrializáciu Európskej únie, pričom ide o navracanie výrobných aktivít podnikov, ktoré svoju činnosť presunuli do iných krajín, naspäť do Európy. Aj Európska komisia iniciovala proces analýzy problematiky navracania výroby. EHSV s uspokojením konštatuje, že kým on bol poverený vypracovaním tohto stanoviska, Eurofond dostal za úlohu poskytnúť súbor údajov potrebných na pochopenie významu javu návratu a možných riešení.

1.2

EHSV podporuje návrh podpredsedu Komisie Tajaniho vypracovať koncepciu reindustrializácie Únie, aby sa podiel priemyslu na tvorbe HDP zvýšil zo súčasných 15,1 % na minimálne 20 %, a odporúča návrh rozšíriť o tento cieľ: „Európsky sociálny pakt pre nový udržateľný a konkurencieschopný priemysel“. Komisia vo svojom nedávnom oznámení (1) stanovila niekoľko priorít, ako napríklad:

1.3

Vo svojich odporúčaniach EHSV žiada Európsku úniu, aby stanovila európsky akčný plán v tejto oblasti, a požaduje:

Členské štáty EHSV žiada, aby:

1.4

EHSV pripisuje zásadný význam integrovanej priemyselnej politike s jasnejšie definovanými cieľmi na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorá dokáže pritiahnuť investorov do všetkých oblastí výroby (high-tech a low-tech). Táto politika by mala byť zameraná na globálny hodnotový reťazec a mala by zahŕňať oblasť výskumu, inovácie a vývoja.

1.5

EHSV je presvedčený, že je nevyhnutné stanoviť ambiciózne a zároveň reálne ciele, ktoré bude potrebné splniť do roku 2020, v záujme reindustrializácie v Európe. V tejto súvislosti môžu na dosiahnutie navrhovaných cieľov prispieť politické opatrenia na podporu navracania delokalizovaných priemyselných aktivít naspäť do Európy.

1.6

Hlavné dôvody pre návrat výroby z Číny na Západ by sa mohli zhrnúť do týchto bodov:

1.7

Výrobné priemyselné odvetvia musia svoje dodávky zabezpečovať spoľahlivo a pružne, aby boli konkurencieschopné na dnešných trhoch. Navracanie výroby je jednou z ciest, po ktorých sa môžu podniky vydať, a tak čeliť týmto potrebám. Podľa EHSV politiky zamerané na podporu výrobných priemyselných podnikov, ktoré sa rozhodnú svoju výrobu vrátiť do Európy a/alebo svoje podnikanie v Európe rozšíriť, spočívajú v tom, že vytvoria vhodné prostredie pre investujúce podniky, odborné spôsobilosti, konkurencieschopné ceny energie, prístup k financovaniu, ako aj prístup na trhy.

1.8

Komisia zistila, že „maloobchodné ceny elektrickej energie v odvetví v rámci EÚ vzrástli v priemere o 3,5 % za rok a ceny plynu o 1 % v období rokov 2008 a 2012. V dôsledku toho sú podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu ceny elektrickej energie pre priemysel v EÚ podľa odhadov dvakrát vyššie ako v USA a v Rusku a o 20 % vyššie ako v Číne (2). Cenový rozdiel je väčší v cenách za plyn: plyn v Únii je pre priemysel EÚ tri až štyrikrát drahší ako pre konkurentov v USA, Rusku a Indii, o 12 % drahší ako v Číne, ale je lacnejší ako v Japonsku. Ceny, ktoré priemyselní užívatelia skutočne zaplatia však môžu byť v jednotlivých členských štátoch odlišné.“ (3)

1.9

EHSV dôkladne preskúmal problematiku energeticky náročných priemyselných odvetví v Európe (4) a navrhol rad opatrení a odporúčaní, ktoré im umožnenia naďalej vyrábať v Európe. Aj pri tejto príležitosti opäť vyzýva európske inštitúcie, aby vypracovali spoločnú energetickú politiku. Vyzýva sociálnych partnerov, aby posilnili spoluprácu v rámci aktu pre rozvoj, ktorý by zohľadnil zvláštnosti a ochranu európskeho sociálneho modelu, ktorý je zárukou uskutočnenia cieľov Lisabonskej zmluvy v oblasti sociálneho trhového hospodárstva.

1.10

Súlad medzi politikami má niekoľko významných aspektov. Prvý spočíva v tom, že budúci vývoj znamená prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka, k čomu je potrebný súlad medzi výskumom, právnymi predpismi a podpornými programami. Druhý sa týka sociálne udržateľného rozvoja, teda vzťahu medzi konkurencieschopnosťou a prácou, teda kvalifikovaných a inkluzívnych pracovných miest pre všetkých, ktoré dokážu generovať kvalitný rozvoj, a teda pridanú hodnotu v oblasti konkurencieschopnosti.

1.11

EHSV sa domnieva, že lepší vzťah medzi podnikmi a bankami, ktoré sa sústredia na reálnu ekonomiku, môže vytvoriť plodnú synergiu a zhodnotiť konkurenčné výhody spojené s ich prítomnosťou na zahraničných trhoch.

1.12

Európske podniky by sa mali zamerať predovšetkým na inováciu, kvalitu, spoľahlivosť, užitočnosť a funkčnosť svojich výrobkov. Musia znižovať svoj škodlivý vplyv na životné prostredie a výrobné procesy musia podmieňovať sociálnou zodpovednosťou podnikov. Na zaistenie konkurencieschopnosti podnikov je však takisto nutné udržať pod kontrolou náklady, a to najmä náklady na mzdy a energiu, a prijať na tento účel potrebné opatrenia.

1.13

Prechod našich výrobných systémov, infraštruktúr a ekonomík na udržateľné fungovanie a demografické zmeny, odborná príprava nových generácií a prispôsobenie európskej pracovnej sily medzinárodnej deľbe práce si vyžadujú obrovské investície, ak sa majú na európskej úrovni uskutočniť koherentným a koordinovaným spôsobom.

1.14

Udržanie rozsiahlej a rozmanitej výrobnej základne v Európe je dôležité pre zachovanie odborných spôsobilostí, ktoré, ak sa raz stratia, je veľmi ťažko opäť získať. Konkrétne výrobné odbornosti v jednotlivých priemyselných odvetviach by mohli byť v širších súvislostiach dôležitým vstupom pre vývoj nových výrobkov.

1.15

Je potrebné zvýšiť a udržať schopnosť Európy v oblasti výskumu a inovácie, ktorá je zárukou trvalého a stabilného udržateľného rozvoja. Na to sú potrebné inteligentné, účinné a efektívne predpisy, ktoré by podporovali vytváranie lepších podmienok, usmerňovali technologický rozvoj, vytvárali kvalitné pracovné miesta v oblasti výskumu, inovácie a výroby, zvyšovali bezpečnosť a udržateľnosť (5).

1.16

Hlavné dôvody, ktoré vedú podniky k vracaniu výrobu do Európy, sú uvedené v bode 1.6.

1.17

EHSV vyjadruje potešenie nad tým, že Európska komisia zaradila proces navracania výroby do priemyselnej agendy ako prvok urýchľovania priemyselných aktivít, vytvárania nových pracovných miest a pretvárania výroby v hnaciu silu budúcnosti Európy. Dohoda, ktorá bola nedávno uzavretá s nadáciou Eurofound, sa javí ako prvý krôčik správnym smerom.

2.1

„Nemôžeme ďalej dopúšťať, aby naše priemyselné podniky opúšťali Európu. Naše ukazovatele hovoria jasnou rečou: európsky priemysel môže zvyšovať rast a vytvárať pracovné miesta. Dnes máme vytvorené podmienky pre udržateľnú reindustrializáciu Európy, pre vytvorenie potrebných investícií do nových technológií a pre obnovenie ovzdušia dôvery a podnikateľského prostredia. Vzájomnou spoluprácou a obnovením dôvery môžeme vrátiť priemysel do Európy“ (6).

2.2

Počas uplynulých rokov sme boli svedkami postupného premiestňovania výrobných aktivít z Európy do tretích krajín a postupnej deindustrializácie Európy, čo viedlo k zníženiu podielu výroby na európskom HDP, ktorý v priebehu niekoľkých málo rokov klesol z 20 na 15 %. Od roku 2008 zaniklo vo výrobnom priemysle v EÚ 3,5 milióna pracovných miest.

2.3

Offshoring alebo rozhodnutie umiestniť svoju výrobu do zahraničia bolo, teda aspoň v sedemdesiatych rokoch a neskôr, jednou z najrozšírenejších stratégií výrobných podnikov najdôležitejších západoeurópskych industrializovaných krajín. Takéto rozhodnutie manažmentu často sprevádzalo rozhodnutie o externalizácii výrobných aktivít (tzv. outsourcing), čo prispievalo k vytváraniu typických javov ako „global factory“, „international supplay chain“ a „global commodity chains“, ktoré boli neskôr definované ako „global value chains“ (7).

2.4

Na proces „prenášania bohatstva“ z krajín OECD do ľudnatých krajín so stredne vysokými príjmami mala vplyv hlavne Čína a India, ale významné postavenie tam majú aj iné krajiny ako napríklad Brazília a Juhoafrická Republika. V celosvetovom meradle od roku 1990 významný pokles výrobných aktivít v priemysle zaznamenalo 20 najdôležitejších výrobcov USA a EÚ (Nemecka, Talianska, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Španielska a Holandska). V USA od roku 1987 klesla zamestnanosť v súkromných podnikoch výrobného priemyslu z 21 % pod 11 % (8).

2.5

„Protikrízové opatrenia krajín eurozóny treba prehodnotiť, pretože neskôr môžu skomplikovať situáciu“. „Ak sú príčinou tejto krízy rastúce rozdiely medzi ekonomikami krajín eurozóny, potom musíme skorigovať našu politiku úsporných opatrení. Takáto politika sama nielen, že nemôže vyriešiť problém nedostatku konkurencieschopnosti Európy, ale naopak hrozí, že situáciu ešte zhorší“ (9).

2.6

Pretrvávanie hospodárskej krízy a štátneho dlhu v niektorých krajinách so silným výrobným sektorom spôsobilo ďalší pokles sekundárnych priemyselných aktivít. Vysoká cena energie, hlavne pri energeticky náročných odvetviach (napríklad oceliarňach), odradila investorov a v niektorých prípadoch viedla k premiestneniu výroby.

2.7

Európska únia by sa mala zamerať na využívanie kľúčových podporných technológií (KET) a automatizáciu. Ďalšie činitele ako napríklad čistá a moderná výroba, investície do inteligentných sietí, ako aj energetická účinnosť a udržateľná mobilita zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o budúcnosť európskeho priemyslu, pretože umožňujú vytvárať nové pracovné miesta v krátkom období.

3.1

Cieľom súčasnej priemyselnej politiky Európskej únie je zlepšiť platný legislatívny rámec a zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov tak, aby si udržali svoju úlohu hnacej sily udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest v Európe. Článok 173 zmluvy (ZFEÚ) je právnym základom priemyselnej politiky EÚ.

3.2

V roku 2012 Komisia prijala stratégiu pre reindustrializáciu Európy s cieľom zvýšiť podiel výrobného sektora v rámci európskeho hospodárstva z 15 % na 20 % HDP do roku 2020. Táto iniciatíva je založená na štyroch pilieroch, ktorými sú väčšie investície do inovácií, odborná príprava úzko naviazaná na potreby podnikov, lepší prístup k financovaniu a lepší prístup na trhy (12).

3.3

Podľa EHSV by Európska únia mala vypracovať jednotnú stratégiu, teda európsku priemyselnú politiku, ktorá by stanovila strategické sektory na posilnenie celého reťazca výrobných aktivít tak finálnych výrobkov, ako aj polotovarov. EHSV vypracoval stanovisko (13) k oznámeniu Komisie o akčnom pláne pre oceliarensky priemysel (14), v ktorom stanovuje konkrétne urgentné opatrenia na podporu jedného z pilierov výrobného priemyslu: základné produkty vysokej kvality, ktoré predstavujú skutočnú pridanú hodnotu pre nadväzujúce priemyselné odvetvia, z ktorých sú najdôležitejšie: strojársky priemysel, elektronický a elektrotechnický priemysel, jemná mechanika, automobilový priemysel, stavebníctvo, lodiarsky priemysel.

3.4

V mnohých stanoviskách venovaných priemyselným zmenám EHSV navrhol riešenia a určil spôsoby, ako európskemu priemyslu vrátiť postavenie, ktoré mu patrí. EHSV je presvedčený, že oživenie priemyslu má zásadný význam pre hospodársky rozvoj, rast a prosperitu, teda základ európskeho sociálneho modelu.

3.5

Výroba zostáva strojovňou hospodárskeho rastu: v regiónoch, kde sa zvýšil relatívny význam priemyslu, najviac vzrástlo HDP. Vysvetliť to možno tým, že vo výrobe sa prostredníctvom inovácie uplatňovanej vo výrobkoch a postupoch generuje nárast produktivity aj v iných sektoroch: informatizácia služieb by nebola nikdy možná bez vyrobeného počítača. Tým viacej, že práve vo výrobe sa uskutočňujú výskum a vývoj, ktoré sú základom inovácie (15)  (16).

3.6

Suma disponibilných európskych finančných prostriedkov sa zvýšila. Suma vyčlenená na program pre výskum, vývoj a inovácie Horizont 2020 vzrástla z 54 na 80 miliárd EUR. Európske štrukturálne a investičné fondy (európske štrukturálne a investičné fondy) majú členské štáty k dispozícii v minimálnej výške 100 miliárd EUR na financovanie investícií do inovácií v súlade s prioritami priemyselnej politiky. Európsky program pre konkurencieschopnosť podnikov, najmä malých a stredných podnikov COSME na roky 2014 – 2020 disponuje rozpočtom 2,3 miliardy EUR. SPIRE, Sustainable Process Industry through Resource and Energy Efficiency, je nové verejno-súkromné partnerstvo (VSP), ktoré vzniklo v decembri 2013 a je súčasťou programu Horizont 2020 s celkovým rozpočtom 900 miliónov EUR na obdobie budúcich sedem rokov (17).

3.7

Nanotechnológia, mikroelektronika a nanoelektronika, ako aj oblasť polovodičov, moderných materiálov, biotechnológie a fotonika, robotizácia a 3D tlač sú oblasti, ktoré zažívajú v EÚ nevídaný rast. Zvládnuť tieto technológie znamená možnosť zvládnuť prechod na hospodárstvo založené na vedomostiach a vyznačujúce sa nízkymi emisiami oxidu uhličitého (18).

3.8

V návrhu správy o reindustrializácii na podporu konkurencieschopnosti a udržateľnosti (19) Európskeho parlamentu sa zdôrazňuje, že budúcnosť európskeho priemyslu je spojená so stratégiou RISE (Renaissance of Industry for a Sustainable Europe – obnova priemyslu pre udržateľnú Európu), ktorá je zameraná na inovácie v technologickej, podnikateľskej a sociálnej oblasti v záujme priemyselnej revolúcie, ktorá predpokladá výraznú modernizáciu vyznačujúcu sa nízkymi emisiami oxidu uhlíka.

3.9

Našou spoločnou budúcnosťou je budúcnosť Európy ako regiónu s moderným priemyslom, čo si však vyžaduje naozaj výraznú modernizáciu aspoň v piatich oblastiach: intenzívnejšie inovácie v oblasti technológií a výroby s investíciami do výskumu a konkurencieschopnosti; zníženie prieťahov, neprehľadnosti a ťažkopádnosti vo verejnej správe; uľahčenie fungovania malým a stredným podnikom; zavedenie vhodnej informatickej a komunikačnej infraštruktúry (Connecting Europe Facility, Ten-T, Ten-E a digitálne agenda); pohyb kapitálu, ktorý by bol dostupný, mal by pákový efekt, priťahoval by súkromné zdroje a sledoval aj strednodobé investičné ciele.

4.1

Navracanie výroby (reshoring) je dobrovoľná podnikateľská stratégia, ktorá spočíva v čiastočnom alebo úplnom vrátení premiestnenej výroby (in-sourced alebo out-sourced) naspäť do pôvodnej lokality (back-shoring) alebo do pôvodného regiónu (20). Offshoring je premiestnenie výroby určitého podniku týmto podnikom alebo jej časti z členskej krajiny EÚ do zahraničia.

4.2

V posledných rokoch sa veľmi veľa podnikov rozhodlo premiestniť časť svojho výrobného reťazca mimo EÚ. Spočiatku preto, aby sa dostali bližšie k trhom krajín s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou, a neskôr ich k tomu viedla väčšinou nižšia cena pracovnej sily a blízkosť zdrojov. Tento trend spôsobil, že dnes je náš európsky trh s 500 miliónmi obyvateľov veľkým odbytišťom neeurópskych priemyselných výrobkov. Ktoré činitele by mohli mať vplyv na návrat výroby týchto podnikov? Na vnútroštátnej a európskej úrovni by návrat časti výroby týchto podnikov priniesol výhody, ktoré nemožno podceňovať, ako napríklad vytváranie nových pracovných miest, pokles straty know-how a posilnenie značky „made in“. Vzhľadom na rôznorodú dynamiku a mnohé kľúčové činitele, ktoré vplývajú na rozhodnutie výrobu premiestniť a/alebo ju vrátiť, by bola vhodná podrobná analýza výhod a nevýhod tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých podnikov.

4.3

Proces premiestňovania výrobu (offshoring) ďalej pokračuje smerom z Európy do Ázie. V období rokov 2007 – 2009 premiestnilo asi 40 % podnikov zamestnávajúcich nad 50 pracovníkov určitú časť svojej výroby do zahraničia. Išlo hlavne o energeticky náročnú výrobu. Istý počet krajín strednej a východnej Európy si však udržal významný podiel výrobných aktivít.

4.4

Európske podniky sú kvôli pretrvávajúcej kríze veľmi opatrené a neplánujú ďalšie investície a nemajú záujem o zmenu svojich zabehnutých dodávateľov.

4.5

V Európskej únie pôsobí negatívne na proces návratu výroby niekoľko činiteľov. Sú to napríklad:

Možnosťou by mohlo byť vytvorenie konkrétnych iniciatív za návrat výroby do znevýhodnených oblastí

4.6

4.6.1

Americké podniky postupne vracajú výrobu späť do USA. Táto zmena je odrazom toho, že Čína po rokoch rýchleho nárastu miezd a zmeny mnohých iných činiteľov stratila konkurenčnú výhodu nízkonákladového výrobného centra. Jedným z momentov, ktoré napomohli návrat výroby, bolo zníženie cien energie v Spojených štátoch.

4.6.2

Nedávno nastúpený trend spôsobilo zvýšenie ceny práce a energie v Číne, vplyv na inovácie, krádeže duševného vlastníctva a väčšie využívanie techniky analýzy celkových nákladov, ktorá zohľadňuje a započítava všetky náklady a riziká. Prostredníctvom metódy TCO (Total Cost of Ownership) spoločnosti analytikov pomáhajú zistiť skutočne všetky náklady spojené s operáciami premiestnenia výroby.

4.6.3

Priemyselné odvetvia, ktorých sa týka navracanie výroby, zahŕňajú výrobcov úžitkového tovaru a automobilov, primárnych kovov, strojov, výrobkov z kovu, robotov, prístrojov pre zdravotníctvo a výskum, výrobkov v oblasti zdravia, počítačov a elektroniky, chemických výrobkov, plastov, obalov atď.

4.6.4

Logiku navracania výroby uplatňujú vo svojich rozhodnutiach všetky výrobné podniky. Pretože podniky začínajú vykonávať súhrnnejšie analýzy celkových nákladov, zisťujú, že zvýšenie ceny práce plus skryté náklady premiestnenia výroby často eliminovali konkurenčnú výhodu.

4.6.5

Existuje hnutie, v rámci ktorého Spojené štáty a niektoré združenia usilujú o vytvorenie novej značky „Made in America, Again“ s cieľom motivovať zákazníkov ku kúpe amerických výrobkov a zariadení. „Reshore now“ je ďalšia iniciatíva na vnútroštátnej úrovni zameraná na návrat podnikov späť na americkú pôdu (21).

4.6.6

Podniky, ktoré svoju výrobu vrátili, zvyčajne dosiahnu zníženie zásob o 50 %. Existujú však prípady, kde zníženie zásob predstavuje činitele tri a šesť. Dôvody zníženia zásob sú: lepšie platobné podmienky, menšie skladové množstvá, kratšie a istejšie dodacie lehoty.

4.6.7

V prieskume MIT (Massachusetts Institute of Technology) sa mali podniky vyjadriť, aké vládne opatrenia by mali pre ne význam. Tu je prvých päť opatrení, zoradených podľa dôležitosti, ktoré by vláda Spojených štátov mohla prijať na stimulovanie severoamerických podnikov k návratu výroby:

4.6.8

Podľa Boston Consulting Group na rozhodnutie o návrate výroby vplývajú tieto tri činitele: (i) cena práce, (ii) blízkosť zákazníkov, (iii) kvalita výrobkov. Medzi ďalšie činitele patria: kvalifikovaná pracovná sila, náklady na dopravu, dodacie lehoty a ľahké podnikanie. Aj príslušné ukazovatele dokazujú, že Spojené štáty sa stávajú nízko-nákladovým výrobcom rozvinutého sveta, čím sú stále zaujímavejšie pre podniky.

4.7

Čo vyplýva zo štúdií alebo výskumov zameraných na proces re-shoringu v EÚ? Poznáme len málo výskumov a štúdií o procese európskeho re-shoringu. Jedna nemecká štúdia o premiestňovaní výroby nemeckých podnikov zistila, že šestina až štvrtina týchto podnikov sa vrátilo naspäť v priebehu štyroch rokov. Francúzske IT podniky pôsobiace v oblasti IT, ktoré premiestnili svoju, sa sťažovali na nepredvídané náklady, kvalitu a problémy v oblasti logistiky. Zo štúdie výrobných závodov v Spojenom kráľovstve, ktoré premiestnili svoju výrobu v rokoch 2008 – 2009, vyplýva, že 14 % týchto podnikov už svoju výrobu vrátilo späť (22). Európska komisia vo svojom oznámení COM(2010) 614 na tému Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu sa zmeňuje o tejto myšlienke, ale nepoužíva výslovne termín re-shoring.

5.1

V priebehu verejných diskusií usporiadaných Európskym hospodárskym a sociálnym výborom v Bruseli a v Bergame boli prezentované skúsenosti s premiestnením a návratom výroby a možné budúce scenáre v rôznych sektoroch výrobného priemyslu v rámci procesu reindustrializácie v Európe.

5.2

Smerovanie svetového hospodárstva určujú hlavne sily trhu, ktoré významné vplývajú na rozhodovanie podniku o tom, či svoju výrobu premiestni do inej krajiny a/alebo ju vráti späť.

5.3

Štúdia uskutočnená v Spojenom kráľovstve je dôkazom, že premiestnenie výroby do krajiny s nízkou cenou práce nie vždy je kľúčom k úspechu. Súčasťou tohto úspechu je hodnotový reťazec a „dodávateľský reťazec“. Aj keď náklady zostávajú hlavným problémom, netvorí ich však len cena práce, ale aj náklady na logistiku a manažment. Štúdia potvrdzuje, že tri hlavné dôvody, ktoré viedli podniky k tomu, aby svoju výrobu vrátili späť, boli úspory nižšie než očakávali (50 %), problémy s kvalitou (43 %) a blízkosť trhu (36 %). Medzi inými dôvodmi je schopnosť dodržiavať krátke dodacie lehoty, blízkosť a stabilita dodávateľov a ochrana duševného vlastníctva.

5.4

Prístup k trhu a zákazníkom je a zostane jedným zo základných činiteľov procesu rozhodovania. V niektorých sektoroch existujú geografické prekážky brániace prístup na zahraničné trhy. Medzi nimi sú napríklad aj miestne podmienky a požiadavky, ktoré si vyžadujú premiestnenie výroby do príslušnej krajiny a prítomnosť na miestnom trhu.

5.5

Prístup k infraštruktúre, energii a doprave má pre podniky zásadný význam. Dnes existujú krajiny s modernou dostupnou infraštruktúrou, ktorá sa vyrovná európskej. Vážne by sa bolo treba zamyslieť nad budúcimi investíciami do tohto sektora.

5.6

Odborná príprava a vzdelávanie zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, ktorú nie je možné podceňovať. V rozvíjajúcich sa krajinách sa veľa investovalo a stále investuje do vzdelávania mladej generácie, ktorá sa stáva konkurenciou našim mladým ľudom. Títo vzhľadom na nedostatok pracovných príležitostí v Európe odchádzajú do zahraničia. EHSV pripravuje stanovisko na tému vzťahu medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a podnikaním.

5.7

ETUC (European Trade Union Confederation) prijala 7. novembra 2013 plán „Investment plan for good jobs and a sustainable future“ s cieľom obnoviť v Európe rast, vytvoriť takmer 11 miliónov pracovných miest a motivovať nadnárodné spoločnosti, aby otvárali výrobné závody v Európe, kde existuje dynamický dopyt.

5.8

Premiestnenie výroby veľkých priemyselných podnikov postihlo nepriamo aj malé a stredné podniky, ktoré majú menej objednávok na výrobu komponentov. Automobilový priemysel napríklad premiestnil svoju výrobu do krajín s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou kvôli rastúcemu dopytu na tamojších trhoch. V automobilovom priemysle sa očakáva strata asi 70  000 až 85  000 pracovných miest.

5.9

Kovospracujúci priemysel predpokladá veľký dopyt, ktorý v roku 2025 bude z dvoch tretín prichádzať z krajín s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou. Z tohto dôvodu musí sektor vybudovať sieť celosvetových kontaktov a zabezpečiť svoju prítomnosť na trhoch. Európsky kovospracujúci a strojárensky priemysel sa premiestňuje na trhy krajín s rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami nielen kvôli nákladom, ale s cieľom priblížiť sa dopytu v duchu stratégie „in country for country“, zaručiť dodávky výrobkov a služieb výrobcom a miestnym spotrebiteľom.

5.10

Počas verejnej diskusie v Bergame sa dospelo k týmto záverom (23):