OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Dosahovanie pokroku pri realizácii agendy Európskej únie v oblasti procesných práv pre podozrivé alebo obvinené osoby – posilnenie základov európskeho priestoru trestného súdnictva /* COM/2013/0820 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Dosahovanie pokroku pri realizácii agendy
Európskej únie v oblasti procesných práv pre podozrivé alebo obvinené osoby –
posilnenie základov európskeho priestoru trestného súdnictva Hovorí sa, že „spravodlivosť sa musí
nielen vykonávať, ale musí byť pre všetkých zjavné, že sa tak aj
stalo“. V európskom priestore spravodlivosti to znamená, že občania musia
mať nielen právo na spravodlivé súdne konanie kdekoľvek v Európskej
únii, ale musia si byť týmto právom istí aj vtedy, keď uplatňujú
svoje právo na voľný pohyb v rámci Európskej únie. Je potrebné, aby boli justičné
orgány v členských štátoch schopné dôverovať tomu, že súdne systémy
ich partnerov fungujú spravodlivo. V záujme vytvorenia tohto priestoru
spravodlivosti založeného na vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere bola Komisia
v rámci štokholmského programu[1]
požiadaná, aby predložila návrhy na posilnenie procesných práv podozrivých
alebo obvinených osôb[2].
Výsledkom tohto politického mandátu intenzívne zameranom na posilnenie práv
občanov v trestnom konaní s cieľom zabezpečiť právo na
spravodlivé súdne konanie v rámci Európskej únie, bola agenda Komisie v oblasti
procesných práv. Súčasný balík je pokračovaním
úspešného legislatívneho programu. Postupne sa dosiahli veľmi dobré
výsledky a Európska únia prijala tri smernice o procesných právach. ·
Smernica o práve na tlmočenie a preklad
v trestnom konaní bola prijatá v roku 2010 a musí byť transponovaná do 27.
októbra 2013[3].
Obvineným osobám sa poskytne bezplatné tlmočenie nielen počas súdneho
konania, ale aj počas výsluchu políciou a dôležitých stretnutí s obhajcom,
a takisto aj na písomný preklad dokumentov nevyhnutných na uplatnenie ich práva
na obhajobu. ·
Smernica o práve na informácie v trestnom
konaní bola prijatá v roku 2012 a musí byť transponovaná do 2. júna 2014[4]. Podozrivým, ktorí sú
zatknutí, by sa malo vždy poskytnúť písomné poučenie
o právach napísané jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom obsahujúce
informácie o ich právach. V prípade potreby bude preložené. ·
Smernica o práve na prístup k obhajcovi a práve
na komunikáciu po pozbavení osobnej slobody bola prijatá v októbri
2013.[5]
Toto opatrenie tvorí základ agendy v oblasti procesných práv. Každému
podozrivému bude zaručené právo na obhajcu od počiatočnej fázy
konania až do jeho uzavretia. Okrem toho má každá osoba pozbavená osobnej
slobody možnosť komunikovať so svojou rodinou a v prípade zatknutia v
inej krajine EÚ s konzulárnym úradom. Tieto smernice sú medzníkmi posilňovania
procesných práv občanov EÚ. K týmto priekopníckym nástrojom, ktoré sú
spoločným dielom európskych inštitúcií, viedli nové prvky zavedené v
oblasti trestného práva Lisabonskou zmluvou, medzi ktoré patrilo aj hlasovanie
kvalifikovanou väčšinou v Rade a postavenie Európskeho parlamentu ako
spoluzákonodarcu. Okrem toho bola v júni 2012 zverejnená zelená kniha
o uplatňovaní trestnoprávnych predpisov EÚ v oblasti pozbavenia
osobnej slobody, ktorá sa zaoberala súvislosťami medzi
pozbavením osobnej slobody a vzájomnou dôverou v EÚ. Podmienky väzby môžu
mať priamy vplyv na dobré fungovania vzájomného uznávania justičných
rozhodnutí, pretože nevyhovujúce podmienky väzby môžu viesť sudcu k tomu,
že odmietne vydanie vyžiadanej osoby, napríklad v súvislosti s konaním o európskom
zatykači.[6] Odpovede a analýza týchto odpovedí boli zverejnené na
internetovej stránke Komisie. Výsledkom je, že aj keď vyšetrovacia väzba a
alternatívne riešenia väzby patria medzi dôležité otázky, ktoré nastolili
členské štáty a občianska spoločnosť, prioritou je riadne a
včasné vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ.[7] Toto oznámenie predstavuje balík piatich
právnych opatrení na dosiahnutie pokroku v realizácii agendy v oblasti
procesných práv a na ďalšie posilnenie základov európskeho priestoru
trestného súdnictva. Tento balík nadväzuje na nedávne úspešné prijatie
troch smerníc o procesnom práve. Pozostáva z troch návrhov smerníc o: 1. posilnení
určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na
konaní pred súdom v trestnom konaní, 2. osobitných zárukách pre deti podozrivé
alebo obvinené v trestnom konaní, a 3. o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé
alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a o právnej pomoci v konaní o
európskom zatykači. Keďže prijaté opatrenia musia byť úmerné
cieľom opatrenia EÚ, existujú takisto dve odporúčania Komisie: 4. o procesných zárukách pre zraniteľné
osoby podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní, a 5. o práve podozrivých alebo obvinených osôb
na predbežnú právnu pomoc v trestnom konaní. 1. Odôvodnenia opatrení na
úrovni EÚ ·
Spoločný základ: Charta základných práv
Európskej únie a Európsky dohovor o ľudských právach EÚ má dlhú tradíciu rozvoja a podpory
základných práv. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „charta
EÚ“) a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „EDĽP“) tvoria základ ochrany práv podozrivých alebo
obvinených osôb v systémoch trestného súdnictva v Európskej únii. Právna
záväznosť charty EÚ je stanovená v Zmluve[8], ako aj to, že Európska
únia pristúpi k EDĽP.[9]
Všetky členské štáty sú signatármi EDĽP. Právo na účinný
prostriedok nápravy, na spravodlivý proces, na prezumpciu neviny a právo
na obhajobu, ktoré sú stanovené v článkoch 47 a 48 charty EÚ a
článku 6 EDĽP, je potrebné zaistiť v európskom priestore
spravodlivosti. To znamená, že sa podstatná časť právneho rámca
zahrnutá v tomto legislatívnom balíku už v členských štátoch uznáva. Zmena zamerania: bezpečnosť
doplnená o procesné práva a vzájomná dôvera ako predpoklad vzájomného uznávania V priebehu desaťročia pred
nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa právne predpisy EÚ
zameriavali na uľahčenie boja proti trestnej činnosti, čo malo
za následok prijatie veľkého počtu nástrojov justičnej
spolupráce a vzájomného uznávania zameraných na trestné stíhanie
páchateľov. Najznámejší z týchto nástrojov je rámcové rozhodnutie o
európskom zatykači, ktoré umožňuje rýchle predávanie vyžiadaných osôb
medzi členskými štátmi. Cieľom je v prvom rade
zabezpečiť, aby voľný pohyb občanov cez hranice EÚ nepredstavoval
prekážku cezhraničného presadzovania práva. Tieto nástroje EÚ umožňujú vnútroštátnym
justičným orgánom ľahko a rýchlo vzájomne uznávať vyšetrovacie
opatrenia a rozhodnutia o treste v prípade obvinených osôb v celej Európskej
únii. Vychádzajú z toho, že by sa žiadosť
mala uznať a vykonať, pretože každý členský štát má
justičný systém, ktorý zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie na
relatívne podobnej úrovni. Systém vzájomného uznávania môže uspokojivo
fungovať iba vtedy, ak majú členské štáty dôveru v systémy trestného
súdnictva ostatných členských štátov. Ochrana procesných práv podozrivých
a obvinených osôb je však medzi členskými štátmi stále značne odlišná.
Dôsledkom tejto situácie sú medzery, ktoré bránia získaniu potrebnej vzájomnej dôvery
medzi členskými štátmi EÚ. Na odstránenie týchto medzier musí Európska
únia zabezpečiť, aby všetky členské štáty dodržiavali minimálnu
úroveň procesných práv a aby sa tieto práva mohli presadzovať
prostredníctvom práva EÚ. Z tohto dôvodu Lisabonská zmluva v článku
82 ods. 2 písm. b) ZFEÚ umožňuje, aby boli na úrovni EÚ prijaté opatrenia
týkajúce sa práv jednotlivcov v trestnom konaní. Rovnakú myšlienku vyslovila aj
Európska Rada v mandáte Komisii na obdobie rokov 2010 – 2014: „...v oblasti
justičnej a policajnej spolupráce sa však dosiahol značný pokrok v
prípade opatrení na uľahčenie stíhania. Teraz nastal čas
prijať opatrenia na zlepšenie rovnováhy medzi týmito opatreniami a
ochranou procesných práv jednotlivcov. Je potrebné vynaložiť úsilie na
posilnenie procesných záruk a dodržiavanie zásad právneho štátu v trestnom
konaní bez ohľadu na to, kam a kde v Európskej únii sa občania
rozhodnú cestovať, študovať, pracovať alebo žiť.“[10] ·
Dôvera občanov v rovnaké podmienky v
oblasti procesných práv Potreba ochrany práva na spravodlivé súdne
konanie pre podozrivé alebo obvinené osoby má jasný cezhraničný rozmer.
Mimo svojej vlasti je natrvalo usadených 14,1 milióna občanov EÚ,[11] 10 % občanov
EÚ žilo a pracovalo v určitej fáze svojho života v zahraničí a
13 % sa v zahraničí zdržiavalo z dôvodu vzdelávania alebo odbornej
prípravy.[12]
Keďže ľudia neustále cestujú, presúvajú sa v rámci Európskej únie do
zahraničia a riskujú, že sa stanú účastníkmi trestného konania mimo
svojej vlastnej krajiny, musí Európska únia zabezpečiť, aby v súvislosti
s procesnými právami v trestnom konaní platili všade rovnaké podmienky. 2. Čas na dobre premyslené
opatrenia na dosiahnutie pokroku v realizácii agendy Európskej únie v oblasti
procesných práv ·
Aké sú dôvody pre ďalšie kroky na úrovni
EÚ? Hneď ako ich začnú členské
štáty uplatňovať, nedávno prijaté smernice o procesných právach
zabezpečia, aby mohli podozrivé alebo obvinené osoby využívať širokú
škálu nevyhnutných záruk. Agenda v oblasti procesných práv sa však musí
posilniť. ·
Podozrivým alebo obvineným osobám sa okamžite
poskytnú informácie o ich práve odoprieť výpoveď. Čo sa však
stane, ak toto právo využijú? V niektorých členských štátoch môžu
justičné orgány považovať toto mlčanie za potvrdenie dôkazov
proti takejto osobe. Právo na spravodlivé súdne konanie si vyžaduje pevný
základ a ochrana prezumpcie neviny sa musí zabezpečiť v
rámci celej EÚ. ·
Osobám, ktoré nehovoria alebo nerozumejú jazyku
trestného konania sa poskytne tlmočenie a preklad. Čo však s tými,
ktorí nie sú schopní plne porozumieť trestnému konaniu a
zúčastňovať sa a ňom, napríklad z dôvodu svojho nízkeho
veku alebo duševného postihnutia? Existujúce smernice EÚ o zárukách pre
podozrivé a obvinené osoby sa vťahujú aj na deti. Vzhľadom na
prirodzenú zraniteľnosť dieťaťa sa však zainteresované
strany a členské štáty zhodujú na tom, že deti potrebujú osobitnú zosilnenú
ochranu. Môže ísť napríklad o poskytnutie povinnej pomoci obhajcu v
prípade, ak sa dieťa dostane do kontaktu s políciou alebo systémom
trestného súdnictva.[13]
V súčasnosti nie je právo detí a iných zraniteľných osôb na
spravodlivé súdne konanie v EÚ dostatočne garantované – neexistujú žiadne
zastrešujúce opatrenia. V štokholmskom programe sa výslovne uvádza, že by sa
mali prijať osobitné opatrenia s cieľom poskytnúť spoločné minimálne
pravidlá pre zraniteľné osoby. Tieto minimálne pravidlá posilnia dôveru
členských štátov v systémy trestného súdnictva iných členských
štátov a tým sa prispeje k zlepšeniu vzájomného uznávania rozhodnutí v
trestných veciach. Na pokrytie potrieb detí a zraniteľných osôb
počas trestného konania sú potrebné osobitné záruky. ·
Smernica o práve na prístup k obhajcovi dáva
ktorejkoľvek podozrivej alebo obvinenej osobe právo na obhajcu už od
počiatočnej fázy konania, napr. pri výsluchu políciou. Ale čo ak
si obhajcu nemôžu dovoliť? Budú potrebovať právnu pomoc, aby
sa zabezpečilo, že si budú môcť účinne uplatniť svoje právo
na prístup k obhajcovi. ·
Potreba vyvážených opatrení Komisia predkladá vyvážený balík opatrení,
ktorý zohľadňuje rozdiely medzi právnymi tradíciami a systémami
členských štátov tak, ako sa to stanovuje v článku 82 ods. 2
ZFEÚ, a ktorého cieľom je podporiť vzájomnú dôveru pri dodržaní
zásady proporcionality (článok 5 Zmluvy o EÚ). V prípade každého
prvku sa starostlivo posudzovalo, či je potrebné prijať opatrenia na
úrovni EÚ, a ak áno, na akej úrovni a v akej forme, vrátane potenciálnych
nákladov členských štátov. V čase fiškálnej konsolidácie je potrebné otázku
nákladov posúdiť zvlášť obozretne. Z tohto dôvodu Komisia napríklad v
oblasti právnej pomoci v balíku nenavrhuje stanoviť v smernici právne
záväzné kritériá testovania oprávnenosti právnej pomoci. Náklady, ktoré
členským štátom vzniknú v súvislosti s poskytovaním predbežnej právnej
pomoci a právnej pomoci pri konaniach o európskom zatykači, tak budú
obmedzené. ·
Širšia perspektíva: procesné záruky a Európska
prokuratúra Tento balík takisto prispeje k
posilňovaniu právnych záruk pre jednotlivcov v konaniach vedených
Európskou prokuratúrou. V nedávno predloženom návrhu nariadenia Rady[14] sa objasňuje, že
podozrivá osoba disponuje všetkými právami, ktoré pre ňu vyplývajú z
právnych predpisoch EÚ, charty EÚ a uplatniteľných vnútroštátnych právnych
predpisov, a výslovne sa zmieňuje právo na právnu pomoc a právo na
prezumpciu neviny. Zavedením posilnených práv sa upevnia procesné záruky uplatniteľné
na konania vedené Európskou prokuratúrou a podporí sa dôvera verejnosti v dobré
fungovanie tohto úradu. 3. Hlavné prvky návrhu 3.1. Pevný základ pre právo na
spravodlivé súdne konanie — prezumpcia neviny ·
Prezumpcia neviny — základná zásada
spravodlivosti To, že sa obvinené osoby považujú za nevinné,
kým ich súd právoplatným rozsudkom neuzná vinnými a že je úlohou obžaloby
preukázať ich vinu, je jednou z najstarších a najdôležitejších zásad v
trestnom konaní, ktorá je zakotvená vo všetkých hlavných medzinárodných
a regionálnych nástrojoch na ochranu ľudských práv. Charta EÚ
čerpá z článku 6 ods. 2 EDĽP a článku 11
ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, pričom sa v jej
článku 48 ods. 1 uvádza, že: „Každý, kto je obvinený, sa
považuje za nevinného, kým jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom“. Pôsobnosť zásady prezumpcie neviny vymedzil
v priebehu rokov Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“). V článku 6 ods. 2 EDĽP sú zahrnuté tri
kľúčové prvky:[15]
právo nebyť verejnými orgánmi označovaný za vinného pred prijatím
konečného rozsudku,[16]
pravidlo, že dôkazné bremeno musí preukázať obžaloba a akékoľvek
pochybnosť o vine sa musia vykladať v prospech obvineného[17] a právo byť
informovaný o obvinení.[18]
Prezumpcia neviny je základným predpokladom spravodlivého súdneho konania.
Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že nedodržanie zásady prezumpcie
neviny je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.[19] Týka sa to najmä práva
nevypovedať vo vlastný neprospech, práva nespolupracovať a práva
odoprieť výpoveď.[20] Právo obvineného byť pokladaný za
nevinného zahŕňa rôzne potreby a stupne ochrany týkajúce sa fyzických
a právnických osôb tak, ako to uznal Súdny dvor vo svojej judikatúre o práve
nevypovedať vo vlastný neprospech.[21]
Návrh smernice zohľadňuje tieto rozdiely, a preto sa
vzťahuje len na fyzické osoby. ·
Prezumpcia neviny ako základ a spájajúci prvok práv
stanovených v smerniciach o procesných právach Právo na spravodlivé súdne konanie uvedené v
existujúcich nástrojoch EÚ vrátane práva na informácie, práva byť schopný
pochopiť a sledovať konanie a práva na prístup k advokátovi, dopĺňajú
teda z hľadiska zabezpečenia spravodlivého súdneho konania a
nastolenia vzájomnej dôvery prezumpciu neviny a sú jej neoddeliteľnou
súčasťou. V štokholmskom programe bola Komisia vyzvaná,
aby preskúmala ďalšie prvky týkajúce sa minimálnych procesných práv
podozrivých alebo obvinených osôb a konkrétne prezumpcie neviny. Komisia
v smernici navrhuje posilnenie niektorých navzájom úzko prepojených
aspektov prezumpcie neviny v trestnom konaní, ktoré sú nevyhnutné na to, aby
mohli procedurálne práva a nástroje vzájomného uznávania existovať v
atmosfére vzájomnej dôvery. Posilní sa tým právna kultúra medzi odborníkmi z oblasti
práva, ktorá obmedzuje využívanie takých opatrení, ako je napríklad
vyšetrovacia väzba. ·
Posilnenie niektorých aspektov práva obvineného
byť považovaný za nevinného na úrovni EÚ Navrhovaná smernica sa zameriava na niektoré
aspekty prezumpcie neviny vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva, pri ktorých je potrebné stanoviť spoločné
minimálne normy na zabezpečenie vzájomnej dôvery. Poskytuje tak pevný
základ pre ostatné nástroje v oblasti procesných práv, ktoré už boli prijaté
alebo sú navrhované súčasne s touto smernicou. Keďže právo obvinenej osoby byť
prítomná na konaní pred súdom je podľa ESĽP[22] súčasťou základného
práva na obhajobu a práva na spravodlivé súdne konanie, posilnenie tohto práva
prispeje k posilneniu práva na spravodlivé súdne konanie a je mu teda takisto
venovaný priestor v návrhu. Úroveň záruk v právnych predpisoch
členských štátov je vo všeobecnosti prijateľná a nezdá sa, že by v
tejto oblasti existoval nejaký systémový problém. Stále však existujú body,
v ktorých by sa mali právne záruky posilniť. Prezumpcia nevina sa
navyše stále príliš často porušuje v celej Európskej únii. a) Nikto nesmie byť verejne
označený za vinného pred odsúdením Verejné vyhlásenie policajnými alebo
justičnými orgánmi, ktoré naznačuje, že osoba, ktorá zatiaľ
nebola s konečnou platnosťou odsúdená, je vinná, poškodzuje
povesť tejto osoby a môže ovplyvniť porotu alebo súd, ktoré o
veci rozhodujú. V súlade s judikatúrou ESĽP[23] sa v smernici
stanovuje zásada, že úradné rozhodnutia a vyjadrenia napríklad policajných
a justičných orgánov pred konečným odsúdením nesmú
označovať podozrivú alebo obvinenú osoba za vinnú. Týmto a chráni
povesť a súkromie osôb, ktoré čelia trestnému konaniu. b) Dôkazné bremeno – akékoľvek
pochybnosti o vine by sa mali vykladať v prospech podozrivej alebo
obvinenej osoby V trestnom konaní by dôkazné bremeno mala
niesť obžaloba a akákoľvek pochybnosť by sa mala vykladať
v prospech podozrivej alebo obvinenej osoby bez toho, aby bola dotknutá
nezávislosť justície pri posudzovaní viny podozrivej alebo obvinenej osoby.
Rozsudok musí vychádzať z dôkazov, ktoré boli súdu predložené, a nie z
domnienok alebo predpokladov. ESĽP však pripustil, že v špecifických a
obmedzených prípadoch sa dôkazné bremeno môže presunúť na obhajobu, a
smernica túto normu zohľadní, aby sa nastolila rovnováha medzi verejným
záujmom účinne stíhať a právom na obhajobu. [24] c) Právo odoprieť výpoveď
— nebyť nútený vypovedať vo vlastný neprospech alebo
spolupracovať Právo odoprieť výpoveď, právo
nevypovedať vo vlastný neprospech a právo nespolupracovať „patria
k všeobecne uznávaným medzinárodným normám, ktoré tvoria jadro spravodlivého
súdneho konania.“[25]
Zaisťujú, aby podozrivá alebo obvinená osoba nemohla byť
neprimeranými spôsobmi nútená poskytnúť dôkazy, čo by bolo porušením
zásady, že dôkazné bremeno nesie obžaloba. Navrhovaná smernica, pokiaľ ide o fyzické
osoby, tieto zásady nielenže dodržiava, ale stanovuje konkrétny prostriedok
nápravy. Akékoľvek použitie dôkazu získaného porušením týchto práv je
vylúčené, okrem výnimočných prípadov, keď použitie takéhoto
dôkazu nepriaznivo neovplyvní spravodlivý priebeh konania. d) Právo byť prítomný na konaní
pred súdom – spoločná minimálna norma a opravný prostriedok V prípade, že je podozrivá alebo obvinená
osoba súdená v neprítomnosti, t.j. nezúčastňuje sa na konaní, je
právo na obhajobu ohrozené: obvineným osobám sa odopiera možnosť
predstaviť súdu svoju verziu skutočností a vyvrátiť dôkazy. Rámcové rozhodnutie 2009/299/SVV[26] zlepšilo ochranu
takýchto obvinených osôb stanovenú v rôznych iných nástrojoch EÚ v oblasti
vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v súlade s normami ESĽP[27], a to zavedením možného
dôvodu na odmietnutie justičnej spolupráce v prípade, že neboli
splnené určité spoločné minimálne normy. Navrhovaná smernica dôsledne zastáva základné
právo obvineného byť prítomný na konaní pred súdom stanovené ESĽP, a
stanovuje ho ako minimálnu normu EÚ uplatniteľnú aj na vnútroštátne
trestné konania. Na túto zásadu sa vzťahujú veľmi obmedzené výnimky,
ktoré majú zabrániť neprimeranému odďaľovaniu výkonu spravodlivosti
obvinenými osobami, ktoré konajú so zlým úmyslom. Pre prípady, keď bolo
právo byť prítomný na konaní pred súdom porušené, stanovil ESĽP[28] konkrétny opravný
prostriedok v podobe obnovy súdneho konania. 3.2. Ochrana pre tých, ktorí ju
najviac potrebujú — osobitné záruky pre zraniteľné osoby ·
Kto potrebuje osobitnú ochranu, a prečo? V štokholmskom programe sa zdôrazňuje
potreba posilniť práva jednotlivcov, ktorí sú v trestnom konaní
zraniteľní: „je dôležité, aby sa osobitná pozornosť venovala
podozrivým alebo obvineným osobám, ktoré nechápu obsah alebo zmysel konania,
napr. vzhľadom na ich vek, duševný alebo fyzický stav“.[29] Medzinárodné normy a judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva uznávajú ich špecifické potreby. Niektoré osoby môžu
byť zraniteľné, pretože sa nemôžu účinne
zúčastňovať na trestnom konaní: „účinná účasť“
v tejto súvislosti predpokladá, že obvinená osoba vo všeobecnosti rozumie
povahe súdneho konania a tomu, o čo v jej prípade ide, vrátane významu akéhokoľvek
trestu, ktorý jej môže byť uložený.“[30] Deti sa považujú za zraniteľné zo svojej
podstaty, a to kvôli nízkemu veku, neukončenému
fyzickému a psychologickému vývoju a emocionálnej nezrelosti.[31] Deti sú takisto
vystavené väčšiemu riziku zlého zaobchádzania a zdravotným problémom než iné
podozrivé alebo obvinené osoby. Nemusia byť schopné správne vyjadriť
svoje ťažkosti alebo zdravotné problémy. Vo všetkých členských
štátoch sú preto deti považované za osoby, ktoré si vyžadujú osobitné záruky a
ochranu v trestnom konaní. V prípade dospelých je situácia odlišná.
Dôvody, prečo nie je dospelá osoba schopná účinne sa
zúčastňovať na súdnom konaní môžu byť rôzne, napríklad duševná
porucha, telesné postihnutie či porucha učenia. V členských
štátoch EÚ neexistuje štandardná definícia toho, kto je zraniteľná dospelá
osoba v trestnom konaní. ·
Smernica zameraná na podstatné záruky pre deti Tri už prijaté smernice o procesných právach
sa uplatňujú na všetky podozrivé alebo obvinené osoby, vrátane detí. Aj
keď tieto smernice poskytujú určité záruky osobitne pre deti, neberú
dostatočný ohľad na špecifické potreby, ktoré deti môžu mať:
napríklad, že je pre ne ťažké alebo nemožné pochopiť konanie a porozumieť
mu a že sú vzhľadom na svoju zraniteľnosť vystavené zvýšenému riziku
zlého zaobchádzania. Navrhovaná smernica zabezpečí, že: ·
procesné záruky sa vzťahujú na deti od
okamihu, keď sa stanú podozrivými alebo obvinenými zo spáchania trestného
činu (rozsah pôsobnosti), ·
deťom sú v prípade zatknutia nápomocní ich
rodičia alebo iné vhodné osoby a deti aj rodičia sú informovaní o
svojich právach, ·
deti sa nemôžu vzdať práva na pomoc obhajcu,
pretože existuje vysoké riziko, že nebudú schopné pochopiť dôsledky
svojich činov. Povinný prístup k obhajcovi je ťažiskom navrhovanej smernice, ·
pred vynesením rozsudku sa náležite posúdi osobná a
rodinná situácia detí a ich potreby a v prípade pozbavenia osobnej slobody sa
zaistí ich lekárska prehliadka. Počas súdneho konania sa výsluch detí
uskutočňuje za podmienok, ktoré zohľadňujú ich vek a
úroveň vyspelosti, a výsluch políciou sa audiovizuálne zaznamenáva,
pokiaľ takéto zaznamenávanie nie je neprimerané, ·
deti nemôžu byť súdené v neprítomnosti. Tým sa
zabezpečí, že deti nemôžu byť uznané vinnými bez toho, aby mali možnosť
vyvrátiť dôvody odsúdenia, že pochopia dôvody možného odsúdenia, aby sa
predišlo opakovanej trestnej činnosti a podporila ich sociálna integrácia,
·
justičné orgány, ktoré sa zaoberajú prípadmi
detí, dostávajú špeciálnu odbornú prípravu. Súkromie dieťaťa je
chránené, aby sa uľahčila opätovná integrácia dieťaťa do
spoločnosti, a to napríklad tak, že sa konanie prebieha v zásade s
vylúčením verejnosti, ·
pozbavenie detí osobnej slobody sa využíva iba ako krajné
opatrenia. Deti pozbavené osobnej slobody musia byť oddelené od dospelých
osôb. Z medzinárodných noriem vyplýva, že deti,
ktoré sú konfrontované so systémom trestného súdnictva, by mali mať
možnosť využívať alternatívne možnosti väznenia a výchovných opatrení
a mali by byť pozbavené osobnej slobody len v prípade výnimočných
okolností. Deti sú v prípade pozbavenia osobnej slobody obzvlášť
zraniteľné z dôvodu existencie zrejmých rizík pre ich fyzický, duševný a
sociálny rozvoj. Aby sa predišlo zlému zaobchádzaniu a zneužívaniu detí v
prípade pozbavenia osobnej slobody, mali by sa stanoviť určité
ochranné opatrenia. Vzhľadom na tieto osobitné potreby detí, uvádza
smernica osobitné pravidlá zaobchádzania s deťmi v prípade ich pozbavenia
osobnej slobody. Táto smernica preto podporuje práva
dieťaťa s prihliadnutím na medzinárodné usmernenia a odporúčania
pre justíciu zohľadňujúcu potreby detí a je súčasťou agendy
EÚ v oblasti práv dieťaťa.[32]
Smernica nebude mať vplyv na vnútroštátne pravidlá, ktorými sa stanovuje
trestná zodpovednosť[33]. ·
Odporúčanie Komisie zabezpečujúce rozpoznávanie
zraniteľných osôb a prihliadanie na ich potreby Definovať, prečo ľudia môžu
byť zraniteľní v trestnom konaní — z iných dôvodov ako je nízky vek —
nie je v tejto fáze možné, každé vymedzenie by sa totiž mohlo stať
predmetom kritiky ako stigmatizujúce. Vyplýva to z niekoľkých konzultácií
a stretnutí so zainteresovanými stranami a zástupcami členských štátov. Zároveň však zainteresované strany
všeobecne uznávajú, že niektorí ľudia potrebujú v trestnom konaní
osobitné záruky, aby sa zaistilo, že svojim právam rozumejú a uplatňujú
ich. Ak ľudia nerozumejú konaniu alebo dôsledkom činov, ako je
napríklad priznanie, buď preto, že ich zraniteľnosť nebola
identifikovaná alebo že neexistujú osobitné záruky, nastáva situácia „nerovnosti
zbraní“, ktorá znižuje ich šancu na spravodlivé súdne konanie a ohrozuje
integritu súdneho konania. Ak nebudú na úrovni EÚ prijaté žiadne opatrenia,
bude úroveň ochrany v EÚ aj naďalej nerovnomerná. Jediným vyváženým
prístupom, ktorý by úvahy týkajúce sa zásady proporcionality a zásady subsidiarity
uviedol do súladu s potrebou zvýšiť úroveň ochrany zraniteľných
osôb, je preto odporúčanie Komisie posilňujúce základné práva
zraniteľných osôb v trestnom konaní. ·
Základom odporúčania je vytvorenie mechanizmov
posudzovania, ktoré umožnia rozpoznanie a uznanie zraniteľných osôb a ich
osobitných potrieb v trestnom konaní. Odporúča sa, aby posúdenie vykonával
nezávislým expert, čím sa zabezpečí správne vyhodnotenie stupňa
zraniteľnosti a uznanie špecifických potrieb danej osoby. ·
Zavedenie primeraných záruk pre zraniteľné
osoby: členské štáty sa v odporúčaní vyzývajú, aby zaviedli konkrétne
záruky v závislosti na posúdení, ako je povinný prístup k obhajcovi, asistencia
vhodnej tretej osoby, audiovizuálny záznam výsluchu políciou a lekárska pomoc. Hoci dáva odporúčanie členským
štátom väčšiu flexibilitu ako smernica, prispeje k zvýšeniu úrovne
procesných práv zraniteľných dospelých osôb a k posilneniu vzájomnej
dôvery. Komisia posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia na
uplatnenie odporúčania, štyri roky po jeho uverejnení, a ak to bude
potrebné, navrhne v záujme posilnenia procesných práv zraniteľných osôb
legislatívne opatrenia. 3.3. Účinné právo na prístup
k obhajcovi – právo na právnu pomoc Vychádzajúc z článku 6 ods. 3
písm. c) EDĽP sa v článku 47 ods. 3 charty EÚ uvádza,
že „právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné
prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho
prístupu k spravodlivosti.“ Právo na právnu pomoc je neoddeliteľne
spojené s právom na prístup k obhajcovi. V prípade osôb, ktoré nemajú
dostatočné zdroje, však prístup k obhajcovi môže byť efektívny iba
vtedy, ak im štát pomôže zaistiť právnu pomoc. Aby bolo právo na prístup
k obhajcovi účinné a v záujme ďalšieho posilnenia vzájomnej
dôvery v Európskej únii, musí byť právna pomoc k dispozícii tým,
ktorí ju potrebujú. Smernica zameraná na určité aspekty
práva na právnu pomoc ·
Záruka právnej pomoci na prístup k obhajcovi,
keď je to najviac potrebné – „predbežná právna
pomoc“ Podozrivé alebo obvinené osoby sú
obzvlášť zraniteľné v počiatočných fázach konania, najmä ak
sú pozbavené osobnej slobody. Ako sa uvádza v judikatúre ESĽP, prístup k obhajcovi
je v týchto fázach mimoriadne dôležitý z hľadiska ochrany práva na spravodlivé
súdne konanie vrátane práva nevypovedať vo vlastný neprospech. V
článku 6 EDĽP sa ako pravidlo vyžaduje, aby sa podozrivým alebo
obvineným osobám poskytol prístup k právnej pomoci od chvíle, kedy sú zadržané
alebo vzaté do väzby, a aby sa takáto pomoc v prípade potreby pridelila
oficiálne. Takéto osoby by mali mať prístup k obhajcovi bez toho, aby sa
čakalo na spracovanie ich žiadosti o pomoc na náklady spojené s konaním a
posúdenie ich oprávnenosti. Preto navrhovaná smernica o práve na
právnu pomoc poskytuje podozrivým alebo obvineným osobám, ktoré sú pozbavené
osobnej slobody, právo na prístup k predbežnej právnej pomoci v týchto
počiatočných fázach konania a kým príslušný orgán neprijme
konečné rozhodnutie o žiadosti o právnu pomoc. ·
Osobitné zameranie na tých, na ktorých sa
vzťahuje konanie o európskom zatykači S cieľom posilniť vzájomnú dôveru v
celej Európskej únii stanovuje smernica o práve na prístup k obhajcovi právo na
dvojité právne zastúpenie v konaniach o európskom zatykači, t. j. na
zastúpenie tak vo vykonávajúcom, ako aj vo vydávajúcom členskom štáte. Aby
však bolo toto právo účinné, je potrebné zaručiť prístup k
právnej pomoci v konaniach o európskom zatykači. Osoby hľadané na základe európskeho
zatykača musia mať takisto právo na predbežnú právnu pomoc v prípade,
že sú pozbavené osobnej slobody vo vykonávajúcom členskom štáte, a to bez
toho, aby museli na právne poradenstvo čakať do vybavenia svojej
žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Odporúčanie o určitých ďalších
aspektoch právnej pomoci v trestných konaniach ·
Smerom k zjednoteniu kritérií pre rozhodovanie o
práve na právnu pomoc Z článku 47 ods. 3 charty EÚ
a článku 6 ods. 3 písm. c) EDĽP vyplýva, že
členské štáty môžu určiť, či má osoba právo na právnu pomoc,
ak nemá dostatočné prostriedky („preskúmanie majetkových pomerov“),
a/alebo či je udelenie právnej pomoci v záujme spravodlivosti, napríklad v
zložitých prípadoch alebo kvôli osobnej situácii podozrivého, závažnosti
trestného činu či potenciálnej výške trestu („preskúmanie skutkovej
podstaty“). Spôsob, akým sa tieto kritériá oprávnenosti
kombinujú a posudzujú sa v jednotlivých členských štátoch značne
líši. Niektoré členské štáty vykonávajú iba preskúmanie majetkových
pomerov, iné vykonávajú preskúmanie skutkovej podstaty, zatiaľ čo
ďalšie kombinujú obe preskúmania. Značné rozdiely existujú aj v
spôsobe, akým sa preskúmanie majetkových pomerov a preskúmanie skutkovej
podstaty vykladajú a chápu. Vzhľadom na veľký počet rôznych
systémov právnej pomoci a potrebu zachovať najmä v časoch
hospodárskych a finančných výziev primeranosť všetkých opatrení sa
táto otázka rieši formou odporúčania. V odporúčaní sú stanovené
spoločné objektívne kritériá, ktoré sa majú brať do úvahy pri
posudzovaní spôsobilosti na právnu pomoc. Objasňuje sa v ňom rámec na
posúdenie vyplývajúci z judikatúry ESĽP, a v záujme posilnenia vzájomnej
dôvery sa tu podporuje súlad medzi rôznymi právnymi systémami. ·
Zaistenie kvality a účinnosti služieb
právnej pomoci ESĽP rozhodol, že záväzok štátu
poskytovať bezplatnú právnu pomoc nie je splnený len vymenovaním obhajcu
hradeného z verejných zdrojov.[34]
Štát musí zaistiť, aby bola takáto pomoc poskytovaná obhajcami praktická a
účinná. Členské štáty sa preto v odporúčaní vyzývajú, aby
vytvorili mechanizmy na zabezpečenie vysokej kvality služieb právnej
pomoci, podporovali systémy akreditácie obhajcov a kontinuálnu odbornú prípravu
odborníkov v oblasti právnej pomoci a obhajcov. Vykonávanie tohto
odporúčania zlepší kvalitu a efektívnosť služieb právnej pomoci
a zvýši vzájomnú dôveru v justičné systémy iných členských štátov. Na podporu účinnosti a uplatňovania
odporúčania bude Komisia využívať existujúcu expertnú skupinu pre
justičnú spoluprácu v trestných veciach. Skupina môže Komisii pomôcť
pri príprave usmernení na uplatňovanie tohto odporúčania a
uľahčiť výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi. Komisia
posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia na uplatnenie
odporúčania, štyri roky po jeho uverejnení, a v prípade potreby navrhne
legislatívne opatrenia na posilnenie práva na právnu pomoc v trestných
konaniach. 4. Záver Legislatívny balík odráža spoločné
minimálne normy týkajúce sa práva na spravodlivé súdne konanie v Európskej únii
a pokrok Komisie v oblasti realizácie agendy procesných práv. Tento balík v
kombinácii s celou škálou nástrojov, ktorých cieľom bolo nadviazať za
pomoci spoločných minimálnych noriem skutočnú cezhraničnú
justičnú spoluprácu v atmosfére vzájomnej dôvery, podporuje vytvorenie
európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Nový režim, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva,
nadobudne plnú účinnosť už čoskoro. Prechodný režim pre
spravodlivosť a vnútorné záležitosti stanovený v zmluve – zahrnutý do
predtým nazývaného tzv. „tretieho piliera“ – sa skončí 30. novembra 2014.
Od uvedeného dátumu bude Komisia disponovať vykonávacími právomocami pre
celé acquis v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí a Európsky
súdny dvor bude mať úplnú súdnu príslušnosť pre nástroje vzájomného
uznávania z obdobia pred Lisabonskou zmluvou. Táto skutočnosť spoločne
s vytvorením celoeurópskeho systému trestného stíhania v boji proti podvodom
poškodzujúcim finančné záujmy EÚ, zmení prostredie európskeho priestoru
trestného súdnictva. Vzhľadom na internacionalizáciu trestnej
činnosti by táto zmena mala priniesť zvýšený počet podnetov na
vyšetrovanie a žiadostí o vykonanie rozhodnutí v trestných veciach v celej EÚ
vyplývajúcich z vykonávania mnohých opatrení vzájomného uznávania. Z tohto
dôvodu je potrebné dosiahnutie pokroku v realizácii agendy Európskej únie v oblasti
procesných práv prostredníctvom bezodkladného prijatia tohto nového balíka
opatrení. V dlhodobejšom výhľade by sa mal rámec
procesných práv na úrovni EÚ postupne transponovať do vnútroštátnych
právnych predpisov. Bude potrebné starostlivo posúdiť jeho vplyv na zabezpečenie
práva na spravodlivé súdne konanie v praxi a identifikovať jeho možné
medzery, prípadne vypracovať konsolidovaný návrh týkajúci sa práva na
spravodlivé súdne konanie. [1] Ú. v. EÚ C 115,
4.5.2010, s. 1. [2] Ú. v. EÚ C 291, 4.12.2009, s. 1. [3] Smernica 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010,
Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1–7. [4] Smernica 2012/13/EÚ z 22. mája 2012, Ú. v. EÚ
L 142, 1.6.2012, s. 1–10. [5] Smernica 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013,
Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1 – 12. [6] Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o
európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými
štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1 – 18). [7] http://ec.europa.eu/justice/newsroom/criminal/opinion/110614_en.htm. [8] Článok 6 ods. 1 ZEÚ. [9] Článok 6 ods. 3 ZEÚ. [10] Odôvodnenie 10, Ú. v. EÚ C 291, 4.12.2009, s. 1. [11] Eurostat, Štatistika migrácie a migrujúceho
obyvateľstva (marec 2013). [12] Eurobarometer 337/2010 [13] Pozri napríklad Usmernenia Výboru ministrov Rady Európy
o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí. [14] Návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry
COM(2013) 534 final, 17.7.2013. [15] Barberà, Messegué a Jabardo/Španielsko, návrhy
č. 10588/83, 10589/83 a 10590/83, rozsudok zo 6. decembra 1988. [16] Minelli v. Švajčiarsko, žiadosť č.
8660/79, rozsudok z 25. marca 1983. [17] Pozri poznámku pod čiarou č. 14. [18] Táto otázka sa rieši v smernici 2012/13/EÚ z 22. mája 2012
o práve na informácie v trestnom konaní. [19] John Murray/Spojené kráľovstvo, žiadosť
č. 18731/91, rozsudok z 26. januára 1996. [20] Murray/Spojené kráľovstvo, pozri pozn. Funke/Francúzsko,
návrh č. 10828/84, rozsudok z 25. februára 1993, Saunders/Spojené
kráľovstvo, žiadosť č. 19187/91, rozsudok z 17. decembra 1996. [21] Okrem iného pozri vec C-301/04 P, Komisia/SGL Carbon,
Zb. 2006, I- 5915 a vec T-112/98 Mannesmannröhren-Werke/Komisia, Zb.
2001, II- 732. [22] Colozza/Taliansko, návrh č. 9024/80, rozsudok
z 12. februára 1985. [23] Minelli/Švajčiarsko, návrh č. 8660/79,
rozsudok z 25. marca 1983; Allenet de Ribemont/Francúzsko, návrh č.15175/89, rozsudok z 10. februára 1995; Pandy/Belgicko,
návrh č. 13583/02, rozsudok z 21. septembra 2006;
Garlicki/Poľsko, návrh č. 36921/07, rozsudok zo 14. júna 2011. [24] Salabiaku/Francúzsko, návrh č. 10519/83,
rozsudok zo 7. októbra 1988; Barberà, Messegué a Jabardo/Španielsko, návrh
č. 10590/83, rozsudok zo 6. decembra 1988. [25] Heaney a McGuiness/Írsko, návrh č. 34720/97,
rozsudok z 21. decembra 2000. [26] Rámcové rozhodnutie Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009
o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV,
2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV, Ú. v. EÚ
L 81, 27.3.2009, s. 24-36. [27] Colozza/Taliansko, návrh č. 9024/80, rozsudok
z 12. februára 1985. [28] Pozri poznámku pod čiarou č. 25. [29] Ú. v. EÚ C 291, 4.12.2009, s.1. [30] S.C./Spojené kráľovstvo, návrh č.
60958/00, rozsudok z 10. novembra 2004. [31] Podľa článku 1 Dohovoru OSN o právach
dieťaťa, ktorý ratifikovali všetky členské štáty EÚ a EÚ, by sa
každá osoba mladšia ako 18 rokov mala považovať za dieťa. [32] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, 15.2.2011, KOM(2011)
60 v konečnom znení. [33] Toto je vek, v ktorom sa deti stávajú trestne zodpovedné
za svoje skutky. [34] Vec Európskeho súdu pre ľudské práva, Pavlenko/Rusko,
návrh č. 42371/02, rozsudok zo 4. októbra 2010, bod 99.