OBSAH

1........... Úvod.............................................................................................................................. 4

2........... Situácia na školách......................................................................................................... 4

2.1........ Alicante.......................................................................................................................... 4

2.2........ Bergen........................................................................................................................... 4

2.3........ Brusel............................................................................................................................. 5

2.4........ Culham........................................................................................................................... 5

2.5........ Frankfurt........................................................................................................................ 6

2.6........ Karlsruhe....................................................................................................................... 6

2.7........ Luxemburg..................................................................................................................... 6

2.8........ Mol................................................................................................................................ 6

2.9........ Mníchov......................................................................................................................... 7

2.10...... Varese........................................................................................................................... 7

3........... Rozpočtový vývoj a výzvy.............................................................................................. 7

4........... Politický vývoj a výzvy.................................................................................................... 8

4.1........ Akreditované školy......................................................................................................... 8

4.2........ Preplnenie/infraštruktúra.................................................................................................. 9

4.3........ Rozdelenie nákladov medzi členské štáty....................................................................... 10

4.4........ Školné na školách kategórie III..................................................................................... 10

4.5........ Súdne spory................................................................................................................. 11

4.6........ Vnútorný audit.............................................................................................................. 11

5........... Pedagogický a organizačný vývoj a výzvy...................................................................... 11

5.1........ Reforma európskej maturity.......................................................................................... 11

5.2........ Opatrenia pre žiakov s osobitnými vzdelávacím potrebami (SEN).................................. 12

5.3........ Organizácia štúdia v sekundárnom cykle........................................................................ 12

6........... Budúce výzvy............................................................................................................... 12

1.           Úvod

Pre Systém Európskych škôl (SEŠ), ktorý mal ambíciu udržať vysokú kvalitu vyučovania pri súčasnom úsilí o sústavnú kontrolu rozpočtu, bol rok 2012 relatívne stabilným rokom. Hospodárne používanie zdrojov spolu s prideleným rozpočtom sa naozaj ukázalo byť postačujúce na hladký chod systému v roku 2012. Bolo už možné pociťovať určitý účinok rozhodnutí prijatých v roku 2011, pričom v roku 2012 sa rozhodlo o ďalších opatreniach, ktoré by mali mať pozitívny vplyv na SEŠ v budúcich rokoch.

Neustále zvyšovanie počtu žiakov spolu s neexistujúcim konsenzom členských štátov v otázke rozdelenia nákladov však stále predstavuje veľkú výzvu pre celý systém. Vzhľadom na niektoré členské štáty, ktoré si neplnia svoje záväzky týkajúce sa vysielania učiteľov a poskytovania infraštruktúry, finančný príspevok EÚ do rozpočtu SEŠ sa opäť zvýšil aj v roku 2012 a situácia sa s najväčšou pravdepodobnosťou zhorší, ak sa nenájde udržateľné riešenie. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby dosiahli pokrok v diskusii o rozdelení si nákladov.

Medzi významné podujatia v Bruseli a Luxemburgu patrilo otvorenie školy Brusel IV (Laeken) a školy Luxemburg II (Bertrange/Mamer). Počet žiakov bruselských škôl však neustále narastá a niektoré bruselské školy sú naďalej výrazne preplnené. Komisia spolu s generálnym sekretariátom európskych škôl počas celého roka 2012 žiadala belgické orgány o predloženie formálneho návrhu týkajúceho sa umiestnenia budúceho piatej školy v Bruseli.

2.           Situácia na školách

2.1.        Alicante

Počet žiakov mierne vzrástol a na začiatku školského roka 2012/2013 dosiahol počet 1 052[1]. Prvýkrát od vzniku školy pred desiatimi rokmi predstavujú žiaci kategórie I[2] viac ako polovicu (54,8 %) žiakov. Ide najmä o deti zamestnancov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM). V škole existujú štyri jazykové sekcie (DE, EN, ES a FR), v rámci ktorých má španielska sekcia, tak ako v predchádzajúcich rokoch, najvyšší počet žiakov (37,2 %).

2.2.        Bergen

Počet žiakov sa naďalej znižoval a klesol na 556, z 578 v školskom roku 2011/2012 a z 595 v roku 2010/2011. Väčšina žiakov (80,4 %) sú žiaci kategórie III (447). Počet žiakov kategórie I (108) sa mierne zvýšil a predstavuje 19,4 % celkového počtu žiakov. Škola oslávila v roku 2013 svoje 50. výročie vzniku, pričom hlavnou udalosťou v rámci osláv bola návšteva Jej Veličenstva kráľovnej Beatrix v marci.

2.3.        Brusel

Európske školy v Bruseli zaznamenávajú neustály nárast počtu žiakov, keď na začiatku školského roka 2012/2013 ich bolo 10 606 v porovnaní s 10 285 žiakmi v predchádzajúcom roku (+ 3,1 %). Niektoré školy zostali krajne preplnené; otvorenie nových priestorov pre školu Brusel IV v Laekene v septembri 2012 však mierne prispelo k zníženiu počtu žiakov na škole Brusel I a k stabilizácii ich počtu na školách Brusel II a III.

Škola Brusel I v Uccle zaznamenala najväčšie zníženie počtu žiakov, keď v školskom roku 2011/2012 došlo k poklesu z 3 131 žiakov na 3 040 v školskom roku 2012/2013. Vzhľadom na renovačné práce, ktoré plánuje „Régie des Bâtiments“[3] v tzv. budove Fabiola, sa rozhodlo o dočasnom presťahovaní všetkých sekcií škôlky a 1. ročníka základnej školy do objektu v Berkendaele, a to od septembra 2012 do konca školského roka 2014/2015, na kedy sa plánuje ukončenie prác.

Školu vo Woluwe, Brusel II, navštevuje v rámci všetkých európskych škôl najväčší počet žiakov, na začiatku školského roka 2012/2013 ich bolo 3 144. Otvorenie nového parkoviska pre autobusy zlepšilo bezpečnosť vnútorného priestranstva školy, keďže vyše 50 školských autobusov už nemusí vchádzať do areálu školy.

S 2 892 žiakmi zapísanými v septembri 2012 je počet žiakov školy v Ixelles, Brusel III, v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom stabilný, a to vďaka politike uplatňovanej pre zápis na európskych školách v Bruseli[4]. Škola je stále preplnená, čo spôsobuje každodenné reálne ťažkosti najmä v spoločných zariadeniach (knižnica, športová hala, ihrisko atď.).

1 530 žiakov začalo školský rok 2012/2013 v nových priestoroch školy Brusel IV v Laekene. Nový objekt oficiálne otvorili 24. októbra 2012 predseda Barroso, podpredseda Šefčovič, štátny tajomník Verherstraeten a minister Smets v prítomnosti Ich Veličenstiev kráľa Alberta II. a kráľovnej Pauly. Na škole existuje šesť jazykových sekcií, medzi ktorými je aj novovytvorená bulharská sekcia. Okrem toho sa v septembri 2013 otvorí rumunská sekcia, ako potvrdili zástupcovia Rumunska na zasadnutí Najvyššej rady v decembri 2012.

Škola v Laekene dosiahne svoju plnú kapacitu skôr, než sa očakávalo. Vzhľadom na pretrvávajúci trend rastu počtu žiakov zapísaných na školách v Bruseli a preplnenosť niektorých škôl existuje zjavná potreba otvoriť v Bruseli do roku 2015 piatu školu, ako to požadovala Najvyššia rada európskych škôl už v roku 2010.

2.4.        Culham

Po rozhodnutí Najvyššej rady z roku 2007 postupne do roku 2017[5] upúšťať od európskej školy typu I už neboli do škôlky a prvého ročníka základnej školy prijímané žiadne deti a počet žiakov sa znížil o 8,5 % zo 745 v roku 2011 na 682 na začiatku školského roka 2012/2013.

Od septembra 2012 bola v priestoroch objektu v Culhame otvorená nová „Free School“ (Slobodná škola), ktorú spravujú vnútroštátne orgány, a to pre dva ročníky škôlky a prvý a druhý ročník základnej školy. O túto infraštruktúru sa bude do roku 2017 deliť s európskou školou v Culhame a po konečnom uzavretí európskej školy ju prevezme.

2.5.        Frankfurt

V roku 2012 škola vo Frankfurte oslávila 10 rokov svojej existencie, pričom zaznamenala ďalšie zvýšenie počtu žiakov. Počet žiakov školy vzrástol o 4,8 %, z 1 136 žiakov na začiatku školského roka 2011/2012 na 1 191 v septembri 2012. Väčšina žiakov (823) patrí do kategórie I, ide hlavne o deti zamestnancov Európskej centrálnej banky. Problémy v dôsledku preplnenia, ktorými škola trpí už roky, sa zvýšili a pravdepodobne sa stanú ešte vážnejšími s očakávaným nárastom počtu zamestnancov Európskej centrálnej banky v súvislosti s bankovým dohľadom. Záležitosť na žiadosť Komisie a Kancelárie generálneho tajomníka európskych škôl (OSGES) prerokuje v roku 2013 Najvyššia rada.

2.6.        Karlsruhe

Počet žiakov na škole v Karlsruhe naďalej klesal a na začiatku školského roka 2012/2013 dosiahol celkový počet žiakov číslo 911, z ktorých iba 173 patrí do kategórie I (19 %). Žiaci kategórie III sú stále najpočetnejší, ale ich počet sa v priebehu rokov znížil, a to z 524 v roku 2009 na 484 v roku 2012 (53 %). Karlsruhe má zo všetkých škôl najviac podpísaných zmlúv s firmami a najväčší podiel žiakov kategórie II (28 % v školskom roku 2012/2013). Európska škola v Karlsruhe bola slávnosne otvorená v roku 1963 a počas celého školského roka 2012/2013 sa uskutočňovali slávnostné podujatia pripomínajúce 50. výročie jej vzniku.

2.7.        Luxemburg

Pre európske školy v Luxemburgu sa začala nová kapitola otvorením nových priestorov pre školu Luxemburg II v lokalite Bertrange/Mamer v septembri 2012.

2 715 žiakov začalo nový školský rok na škole Luxemburg I. Potom ako sa spoločné užívanie školských priestorov spolu so školou Luxemburg II skončilo otvorením vlastných priestorov tejto školy v Betrange/Mamer v októbri 2012, problém spojený s preplnením školy sa pre školu Luxemburg I vyriešil. Luxemburg I, ako najstaršia škola zo všetkých európskych škôl, oslávila v roku 2013 svoje 60. výročie vzniku.

Nové školské zariadenie Luxemburg II bolo oficiálne otvorené za účasti podpredsedu Šefčoviča, ministra Wiselera a ministerky Delvaux-Stehresovej 1. októbra 2012. Školu navštevuje 1 965 žiakov, ktorí sú rozdelení do ôsmich jazykových sekcií (českej, nemeckej, dánskej, gréckej, anglickej, francúzskej, maďarskej a talianskej). Luxemburské orgány boli nápomocné pri vytvorení dopravného spojenia pre žiakov školy v Bertrange/Mamer a medzi obidvomi školskými zariadeniami zriadili bezplatnú linku kyvadlovej dopravy.

2.8.        Mol

Európska škola v Mole privítala na začiatku školského roka 2012/2013 744 žiakov (o 23 menej ako rok predtým), z ktorých 593 patrilo do kategórie III a 140 do kategórie I. Nemecká sekcia sa opäť zmenšila, a to zo 72 v roku 2011 na 64 v roku 2012. Holandská a anglická sekcia majú 263, resp. 262 žiakov, kým francúzska 155.

2.9.        Mníchov

Škola v Mníchove zaznamenala ďalší rok neprerušeného nárastu počtu žiakov, v dôsledku zvyšujúceho sa počtu zamestnancov Európskeho patentového úradu. Z 2 063 žiakov patrilo 78 % do kategórie I, pričom škola je povinná uplatňovať reštriktívnu politiku zápisu žiakov do roku 2017, kedy má byť dokončená výstavba dodatočných priestorov školy.

2.10.      Varese

Počet žiakov na škole vo Varese zostal stabilný, s 1 384 zapísanými žiakmi na začiatku školského roka 2012/2013. Viac ako polovica žiakov patrí do kategórie I a počet žiakov kategórie II naďalej klesá v dôsledku pokračujúcej krízy.

Napriek prísľubom talianskych orgánov a upomienok zaslaných Komisiou nebola škole doposiaľ vyplatená jednorazová suma vo výške 400 000 EUR určená na zlepšenie infraštruktúry.

3.           Rozpočtový vývoj a výzvy

Celkový rozpočet na rok 2012 prijatý pre systém európskych škôl zostal relatívne stabilný s miernym nárastom. Vďaka štrukturálnym opatreniam, o ktorých sa rozhodlo v roku 2011, plnenie rozpočtu na rok 2012 prinieslo dokonca prebytok. Tieto opatrenia zahŕňali prispôsobenie platových tabuliek vyslaných zamestnancov a miestnych učiteľov platovým tabuľkám úradníkov EÚ po reforme služobného poriadku v roku 2004 a účinnejšiu organizáciu vyučovania. Takisto platy vyslaných zamestnancov, ako aj administratívnych a pomocných zamestnancov (APZ) prijatých po roku 2007 sa v roku 2012 nezvýšili. Uplatňuje sa na ne podobná metóda ako metóda uplatňovaná na platy zamestnancov EÚ, ktoré sa od júla 2011 nezvýšili, keďže Rada ministrov odmietla prijať rozhodnutie o ich úprave. Ďalšie rozhodnutia prijaté v roku 2012, ako napríklad zvýšenie školného pre žiakov kategórie III, by mali mať vplyv na rozpočet počas nasledujúcich rokov.

V porovnaní s rokom 2011 došlo k nárastu celkového počtu žiakov zapísaných na európske školy o 2,1 % (3,1 % v Bruseli), z 23 367 na 23 869[6]. Žiaci kategórie I, ktorých je 18 017, predstavujú niečo viac ako 75 % všetkých žiakov európskych škôl. Hospodárska kríza sa opäť odzrkadlila v ďaľšom poklese počtu žiakov kategórie II, ktorí predstavovali necelých 5 %. Aj počet žiakov kategórie III znovu klesol, a to na 4 695, a v priemere predstavuje niečo menej ako 20 %. Pokles je spôsobený aj súčasnou hospodárskou situáciou a veľmi reštriktívnou politikou prijímania žiakov uplatňovanou na preplnených bruselských školách.

V roku 2012 predstavovali priemerné ročné náklady na jedného žiaka európskej školy približne 11 506 EUR[7]. Keďže niektoré členské štáty nenaplnili svoje kvóty vyslaných zamestnancov, boli príjmy o 4,04 milióna EUR nižšie, ako sa plánovalo v rozpočte, čím sa zvýšil percentuálny podiel finančného príspevku EÚ do SEŠ na 60 %. V roku 2012 zostalo neobsadených 105 miest vyslaných učiteľov, tento počet sa bude pravdepodobne v nadchádzajúcich rokoch zvyšovať, ak sa nenájde jasné riešenie otázky rozdelenia nákladov medzi členské štáty.

Rozpočtové príspevky (okrem prevedených výsledkov hospodárenia a využívania rezervných fondov):

2012 (spolu: 274 420 820 EUR )

2011 (spolu: 275 214 326 EUR)

Platy učiteľov v SEŠ sú závislé od rovnakých mechanizmov ako platy zamestnancov inštitúcií EÚ. ,Keďže rozhodnutie o zvýšení platov nebolo prijaté, Rada sa v decembri 2012 rozhodla znížiť pôvodne plánovaný príspevok EÚ do rozpočtu SEŠ na rok 2013 prostredníctvom zadržania sumy vo výške približne 2,3 milióna EUR, ktorá zodpovedá prípadnému zvýšeniu platov učiteľov v roku 2012. Celkový rozpočet pre SEŠ na rok 2013 bol stanovený vo výške 288 324 192 EUR a finančný príspevok EÚ vo výške 171 554 083 EUR (t. j. 59,5 %).

4.           Politický vývoj a výzvy

4.1.        Akreditované školy

Po reforme Systému Európskych škôl mali členské štáty od roku 2009 možnosť požiadať o akreditáciu vnútroštátnych škôl, aby tieto školy mohli ponúkať európsky učebný plán a európsku maturitu. Školy typu II sú spravované a financované jednotlivými členskými štátmi EÚ v rámci ich vnútroštátnych vzdelávacích systémov alebo súkromnými školami. Boli zriadené v blízkosti niektorých európskych agentúr. Je pre ne typické, že majú aj veľký počet žiakov, ktorých rodičia nepracujú v štruktúrach EÚ, ale chcú pre svoje deti európsky typ vzdelania. Školy typu III môžu byť verejné, ako aj súkromné školy akreditované Najvyššou radou, ktoré svojim žiakom ponúkajú európsky štýl vzdelávania, avšak medzi žiakmi nie sú deti zamestnancov EÚ, a nie je potrebné, aby sa nachádzali v blízkosti Európskej agentúry.

V septembri 2012 otvorili svoje dvere dve nové akreditované školy: škola typu II, Medzinárodná škola v Haagu (Holandsko) a školy typu III v Bad Vilbele (Nemecko). Po podpise dohody o pedagogických otázkach medzi generálnym tajomníkom európskych škôl a holandskými orgánmi sa bude môcť škola v Haagu obrátiť na Európsku komisiu so žiadosťou o finančný príspevok EÚ.

Najvyššia rada schválila v decembri 2012 spisy o splnení podmienok v prípade ďalších dvoch škôl podstupujúcich proces akreditácie, konkrétne ide o európsku školu v Tallinne (Estónsko) a európsku školu v Kodani (Dánsko), ktoré sa majú otvoriť v septembri 2013.

Šesť vnútroštátnych škôl akreditovaných v predchádzajúcich rokoch sa nachádza v: Parme (Taliansko), Dunshaughline (Írsko), Heraklione (Grécko), Helsinkách (Fínsko), Štrasburgu (Francúzsko) a Manosque (Francúzsko). S výnimkou Manosque všetky školy podpísali s EÚ dohody o príspevku a dostávajú finančné príspevky od Komisie. Medzi školským rokom 2009/2010 a januárom 2013 dostali celkovú sumu 11 345 706 EUR.

4.2.        Preplnenie/infraštruktúra

Celkový počet zapísaných žiakov kategórie I sa zvýšil aj v roku 2012, pričom viaceré školy čelia problému veľkej preplnenosti. Situácia je obzvlášť kritická v prípade európskych škôl Brusel II, Brusel III a vo Frankfurte.

V Bruseli na začiatku školského roka 2012/2013 dosiahol celkový počet žiakov 10 606, čo je o 321 viac ako v predchádzajúcom roku. Tlak pociťujú najmä školy vo Woluwe a v Ixelles, na ktorých problémy s preplnenosťou spôsobujú každodenné ťažkosti v spoločných zariadeniach. Okrem toho už možno pozorovať, že aj nedávno otvorená škola v Laekene dosiahne rýchlo svoje kapacitné medze (v roku 2012 zvýšenie počtu žiakov o 44,5 %). V dôsledku toho sa na európskych školách v Bruseli uplatňuje veľmi reštriktívna politika zápisu žiakov. Pre rok 2015 je potvrdená potreba piatej školy, a Európska komisia opakovane od belgických orgánov žiadala predloženie návrhu týkajúceho sa lokality, kde nová škola v Bruseli bude stáť. Iba prostredníctvom zriadenia piatej školy a náležitého štrukturálneho prehodnotenia rozdelenia jazykových sekcií medzi európskymi školami v Bruseli sa náležite zmiernia problémy v infraštruktúre a zabezpečí účinnejšie a hospodárnejšie rozdelenie zdrojov. Najvyššia rada poverila v decembri 2012 generálneho tajomníka európskych škôl, aby na najbližšom zasadnutí predložil konkrétny návrh zloženia jazykových sekcií na piatej škole.

V priebehu roka 2012 sa Komisia pri viacerých príležitostiach obrátila na belgické orgány v otázke piatej školy. Podpredseda Komisie takisto napísal premiérovi Di Rupovi a o otázke sa diskutovalo v rámci pracovnej skupiny EÚ-Belgicko. V decembri 2012 belgická vláda rozhodla o vytvorení malej pracovnej skupiny (zloženej zo zástupcov belgických orgánov, generálneho tajomníka európskych škôl, Komisie) na posúdenie skutočnej potreby piatej školy v Bruseli a s cieľom umožniť prijatie konečného rozhodnutia o lokalite, kde bude škola prípadne stáť. Skupina vypracovala v prvej polovici roka 2013 záverečnú správu, ktorá bola zaslaná premiérovi. V dokumente sa potvrdzuje potreba piatej školy a uvádzajú jej možné lokality.

Európska škola vo Frankfurte takisto čelí čoraz závažnejším problémom súvisiacim s preplnenosťou, pričom zaznamenala vysoký nárast žiakov kategórie I. V dôsledku rozhodnutia o dohľade nad bankami sa očakáva ďalšie zvýšenie počtu zamestnancov Európskej centrálnej banky už na začiatku roku 2013 a už teraz značne preplnená škola bude musieť prijať pomerne vysoký počet nových žiakov. Keďže je povinnosťou hostiteľskej krajiny poskytnúť pre európske školy na svojom území infraštruktúru, Komisia sa s touto otázkou obrátila na nemecké orgány a v súčasnosti čaká na návrh konkrétnych opatrení, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s rozšírením existujúceho školského zariadenia a inštaláciou dodatočných prefabrikovaných kontajnerov v priestoroch školy ako dočasné riešenie.

4.3.        Rozdelenie nákladov medzi členské štáty

Veľkosť finančného príspevku EÚ do rozpočtu Systému Európskych škôl (SEŠ) závisí od veľkosti finančných príspevkov členských štátov. V roku 2012 bola táto suma stanovená na 165,4 miliónov EUR. Štrukturálny problém nedostatku vyslaných učiteľov sa však stal ešte výraznejší v roku 2012, keď zostalo neobsadených 105 pracovných miest (z toho 47 miest pre anglicky hovoriacich učiteľov, 18 pre francúzsky hovoriacich učiteľov a 17 pre nemecky hovoriacich učiteľov), čo viedlo k zníženiu príjmov približne o 4,04 miliónov EUR.

Diskusia o rozdelení nákladov medzi členské štáty iniciovaná Spojeným kráľovstvom počas jeho predsedníctva v SEŠ 2011/2012 a diskusie v rámci pracovnej skupiny vytvorenej na riešenie tohto problému neviedli počas roka k žiadnym konkrétnym výsledkom. Otázka rozdelenia nákladov je krajne dôležitá najmä v Spojenom kráľovstve a Írsku, pretože sa od nich z dôvodu vysokého dopytu po vyučovaní v anglickom jazyku požaduje vyslanie mnohých učiteľov. Francúzsky a nemecky hovoriace krajiny sa takisto stretávajú s podobnými problémami. Napriek snahám Komisie a Spojeného kráľovstva podnietiť ostatné členské štáty, aby našli konštruktívne riešenie problému, neexistuje žiadna dohoda o tom, ako vykryť nedostatky v systéme. Náklady na miestnych učiteľov, ktorí zaplnili neobsadené miesta určené pre vyslaných učiteľov, sa v súčasnom systéme plne hradia z finančného príspevku EÚ.

Navyše rozhodnutie Spojeného kráľovstva nevysielať nových učiteľov a nenahrádzať tých, ktorí odchádzajú zo svojho pracovného miesta, stavia Systém Európskych škôl do mimoriadne ťažkej situácie z finančného hľadiska, ako aj z hľadiska samotného procesu prijatia do zamestnania. Komisia bude pokračovať vo svojom úsilí o dosiahnutie konkrétnych výsledkov v otázke rozdelenia nákladov medzi členské štáty.

4.4.        Školné na školách kategórie III

Dôležitým aspektom reformy Systému Európskych škôl, o ktorom rozhodla Najvyššia rada v apríli 2009, bolo poskytnúť väčšiu autonómiu európskym školám kategórie I, pokiaľ ide o pedagogické, administratívne a finančné aspekty ich fungovania. Preto sa na školské správne rady preniesla právomoc určovať pre žiakov kategórie III v medziach stanoveného rozpätia výšku školného. Európsky patentový úrad (EPÚ) po tomto rozhodnutí požiadal v apríli 2011 Najvyššiu radu o vymedzenie jednotlivých pásiem školného. Následne bola vytvorená pracovná skupina s cieľom vypracovať návrh revízie.

Pracovná skupina pre školné diskutovala v rámci svojho mandátu o zvýšení školného pre žiakov kategórie III a o znížení školného pre súrodencov, a návrhy predložila Najvyššej rade. Najvyššia rada po intenzívnej diskusii na svojom zasadnutí v decembri 2012 rozhodla o kompromisnej možnosti zvýšiť školné pre žiakov kategórie III o 25 % (± 5 % v závislosti od rozhodnutia konkrétnej školy), a to pre všetky novo zapísané deti v tejto kategórii od septembra 2013. Okrem toho školné pre súrodencov sa znížilo o 20 % pre prvého súrodenca a 40 % pre každého ďalšieho súrodenca, a to pre všetky novo zapísané deti kategórie III od školského roku 2013/2014. Komisia víta toto rozhodnutie, nakoľko prispeje k zmenšovaniu medzery medzi nákladmi vznikajúcimi v súvislosti so žiakmi kategórie III a príjmami zo školného.

4.5.        Súdne spory

V roku 2012 sa Súdny dvor nezaoberal žiadnymi novými prípadmi týkajúcimi sa Systému Európskych škôl. Súdny dvor vyhlásil vo februári rozsudok v prospech Komisie týkajúci sa žaloby podanej proti Spojenému kráľovstvu (C-545/09), keď učitelia vyslaní Spojeným kráľovstvom do európskych škôl boli počas trvania ich zmluvy vylúčení z úprav platov, pričom učiteľom zamestnaným vo vnútroštátnych školách platy upravené boli. Komisia naďalej trvá na tom, aby Spojené kráľovstvo vyhovelo rozsudku a podniká kroky na jeho správne vykonanie.

4.6.        Vnútorný audit

Útvar pre vnútorný audit (IAS) Komisie v rámci dohody o úrovni poskytovaných služieb, ktorú uzatvoril s Najvyššou radou v roku 2007, pripravuje pravidelne akčné plány auditu pre európske školy. IAS vykonal v roku 2012 hodnotenie rizika, ktorého výsledky slúžili ako základ na vypracovanie strategického plánu auditu pre európske školy na roky 2013 – 2015. Bolo určených viacero dôležitých otázok, ktorým sa bude musieť Systém Európskych škôl ďalej starostlivo venovať. Komisia sa nimi bude dôsledne zaoberať v záujme zabezpečenia, aby sa odporúčania auditu náležite brali do úvahy príslušnými stranami.

5.           Pedagogický a organizačný vývoj a výzvy

5.1.        Reforma európskej maturity

Bezchybná organizácia európskej maturitnej skúšky je kľúčovým prvkom dôveryhodnosti maturitného diplomu. Jedným z cieľov reformy Systému Európskych škôl v roku 2009 bolo, aby sa európske maturitné skúšky stali účelnejšie a menej nákladné. Najvyššia rada, popri už skôr prijatých rozhodnutiach o zjednodušených opatreniach na organizáciu skúšok, rozhodla v apríli 2012 o novej štruktúre maturitných skúšobných otázok, ktorá sa začne používať od roku 2015.

Počas maturitných skúšok v roku 2012 sa vyskytli určité organizačné problémy počas skúšok z matematiky, ktoré viedli k mnohým negatívnym reakciám žiakov a rodičov. Predseda skúšobnej komisie pre európsku maturitu 2012 teda požiadal experta z inštitútu vzdelávania na Londýnskej univerzite o predloženie správy, na základe ktorej bolo napokon rozhodnuté o upravení konečných výsledkov testov z matematiky a o možnosti opätovne vykonať skúšku v septembri pre tých, ktorí o to mali záujem.

Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že nastali organizačné problémy tohto druhu, keďže sa tým narúša dobré meno a dôveryhodnosť diplomu. Na žiadosť Komisie bol do programu zasadnutia spoločného školiaceho výboru v októbri 2012 zaradený osobitný bod, v rámci ktorého generálny tajomník európskych škôl vysvetlil, že boli prijaté osobitné opatrenia v súlade s odporúčaniami uvedenými v správe od experta. Komisia ďalej požiadala generálneho tajomníka európskych škôl o podrobnú analýzu situácie a navrhnutie konkrétnych opatrení, ktoré umožnia predchádzať takým problémom v budúcnosti. Komisia okrem toho považuje za potrebné objasniť právny rámec, aby sa výslovne definovali postupy v prípade tohto druhu problémov. O tejto otázke sa diskutovalo aj na zasadnutí Najvyššej rady v decembri 2012 a následné opatrenia nadväzujúce na odporúčania v súvislosti s maturitami 2012 budú predložené Najvyššej rade v roku 2013.

5.2.        Opatrenia pre žiakov s osobitnými vzdelávacím potrebami (SEN)

Začlenenie žiakov s osobitnými potrebami do európskych škôl má pre Komisiu veľký význam. Rok 2012 predstavovala ďalší rok nárastu žiakov SEN na európskych školách (702 žiakov v školskom roku 2012/2013 porovnaní so 640 v školskom roku 2011/2012 a 619 v roku 2010/2011)[8]. Toto zvýšenie ukazuje značný rozvoj politiky SEN.

Bolo vynaložené úsilie s cieľom zoskupiť do jedného celku žiakov s rovnakými osobitnými potrebami a lepšie riadiť rozpočet SEN. Celkové náklady na podporu SEN na rozpočtový rok 2012 dosiahli 4 121 172 EUR.

Najvyššia rada na svojom zasadnutí v decembri 2012 schválila novú politiku v oblasti poskytovania podpory vzdelávania na európskych školách[9], dokument, ktorým sa harmonizujú všetky ciele a zásady podpory vzdelávania na všetkých školách. Nahrádza všetky predchádzajúce dokumenty o podpore SEN a začne sa podľa neho postupovať od septembra 2013.

5.3.        Organizácia štúdia v sekundárnom cykle

Najvyššia rada na svojom zasadnutí v apríli 2012, v rámci modernizácie Systému Európskych škôl a úsilia urobiť ho účelnejším, poverila generálneho tajomníka, aby navrhol revíziu organizácie štúdia v sekundárnom cykle. Na tento účel bola vytvorená pracovná skupina a jej cieľom je navrhnúť opatrenia, ktoré umožnia nielen účelnejšiu organizáciu štúdia v sekundárnom cykle, ale takisto aj minimalizujú počet prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky. Konkrétne návrhy budú predložené na rozhodnutie Najvyššej rade v roku 2013.

6.           Budúce výzvy

V podmienkach zložitej finančnej situácie bude v nadchádzajúcich rokoch pre Systém Európskych škôl hlavnou výzvou naďalej poskytovať žiakom vysoko kvalitné vzdelávanie pri súčasnom maximálnom vynaložení úsilia o modernizáciu štruktúry a racionalizáciu systému.

Reorganizácia štúdia v sekundárnom cykle bude v roku 2013 jedným z hlavných problémov, ktoré bude treba riešiť. Výzvou, ktorou sa treba v súčasnosti zaoberať, je urobiť systém účelnejším a súčasne udržať príťažlivosť a vysokú kvalitu učebných plánov európskych škôl.

Komisiu nepretržite znepokojujú ťažkosti, ktoré podľa všetkého majú niektoré členské štáty pri plnení svojich záväzkov, pokiaľ ide o vysielanie učiteľov, ako aj v oblasti infraštruktúry. Preto sa bude snažiť nájsť konsenzus v otázke rozdelenia nákladov v záujme rovnomerného rozloženia záťaže na členské štáty.

Pri zohľadnení zjavnej potreby otvoriť piatu európsku školu v Bruseli, Komisia bude naďalej od belgických orgánov požadovať, aby navrhli konkrétnu lokalitu v blízkosti pracovísk/miesta bydliska zamestnancov EÚ, ktorá by spĺňala potreby infraštruktúry a očakávania rodičov, pre ktorých je európska škola často jedinou možnosťou školskej dochádzky ich detí.

[1]               Štatistické údaje o počte žiakov európskych škôl sú uvedené v správe generálneho tajomníka európskych škôl „Facts and Figures on the beginning of the 2012-2013 school year in the European Schools“ (Fakty a údaje o začiatku školského roka 2012/2013 na európskych školách) (http://www.eursc.eu/fichiers/contenu_fichiers2/1842/2012-10-D-15-en-1.pdf).

[2]               Predpisy upravujúce prijatie na európske školy sa nachádzajú v súhrne rozhodnutí RG európskych škôl (http://www.eursc.eu/fichiers/contenu_fichiers2/1794/2011-04-D-4-en-1.pdf).

[3]               Régie des Bâtiments: belgická federálna agentúra poverená starostlivosťou o úradné budovy.

[4]               Politika zápisu žiakov na EŠ v Bruseli pre školský rok 2012/2013, dokument 2011-10-D-33-en-D (http://www.eursc.eu/index.php?id=248&l=2).

[5]               Z dôvodu presťahovania Spoločného európskeho torusu (JET) do Cadarache (Francúzsko).

[6]               Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

[7]               Finančné údaje uvedené vo výročnej správe finančného kontrolóra európskych škôl, dokument 2013-02-D-6-en-1.

[8]               Údaje uvedené v „Statistics on the integration of SEN pupils into the European Schools in the year 2012“ (Štatistika o začlenení žiakov SEN do európskych škôl v roku 2012), dokument 2013-01-D-28-en-2.

[9]               Dokument 2012-05-D-14-en-5.