1.         Úvod

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013) nadobudlo účinnosť 30. mája 2013. Vychádza z Paktu stability a rastu, ktorý predstavuje európsky rámec rozpočtového dohľadu, a dopĺňa ho pre oblasť eurozóny. Toto nariadenie predstavuje konkrétny a rozhodujúci krok smerom k posilneniu mechanizmov dohľadu uplatniteľných na všetky členské štáty eurozóny.

Nové charakteristiky rozpočtového dohľadu pre členské štáty eurozóny, ktoré vyplývajú z nariadenia (EÚ) č. 473/2013, znamenajú – počínajúc rozpočtovým cyklom na rok 2014 – zvýšenú transparentnosť rozpočtových rozhodnutí jednotlivých štátov a dôslednejšiu vzájomnú rozpočtovú koordináciu.

Nové spoločné rozpočtové ustanovenia zahŕňajú predovšetkým nový koordinovaný spôsob vykonávania dohľadu, ktorý sa bude vykonávať každoročne na jeseň. Každú jeseň do 15. októbra budú všetky členské štáty eurozóny predkladať svoje návrhy rozpočtových plánov (ďalej len „NRP“) pre nadchádzajúci rok. Pred samotným schválením príslušného štátneho rozpočtu vydá Komisia stanovisko k NRP každého členského štátu eurozóny. Ak vo výnimočnom prípade Komisia zistí, že je predmetný plán v zásadnom rozpore s povinnosťami v oblasti rozpočtovej politiky stanovenými v Pakte stability a rastu, po konzultácii dotknutého členského štátu sa požiada o revidovaný návrh plánu. Týmto novým spoločným rozpočtovým harmonogramom sa uľahčí koordinácia politík v rámci členských štátov eurozóny a zabezpečí sa riadne začlenenie odporúčaní Rady a Komisie do rozpočtových postupov jednotlivých členských štátov.

V článku 6 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 473/2013 sa uvádza: „Podrobné požiadavky na obsah návrhu rozpočtového plánu sa uvádzajú v harmonizovanom rámci, ktorý vytvorí Komisia v spolupráci s členskými štátmi“. Týmto oznámením sa predkladá harmonizovaný rámec, na základe ktorého budú členské štáty eurozóny predkladať svoje NRP. V súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) č. 473/2013 sa v prílohe k NRP nachádza súbor vzorov vzťahujúcich sa na kľúčové údaje o rozpočte a makroekonomické údaje na nasledujúci rok.

Nariadením (EÚ) č. 473/2013 sa zároveň podporuje lepšia koordinácia plánov vydávania štátnych dlhopisov a súčasne sa ukladá všetkým členským štátom eurozóny oznamovacia povinnosť. Všetky členské štáty eurozóny musia predovšetkým včas podávať ex ante správy o svojich plánoch vydávania štátnych dlhopisov. Tieto informácie lepšie umožnia primerané monitorovanie vývoja dlhu v eurozóne a zvýšenú koordináciu rozhodnutí týkajúcich sa vydávania dlhopisov. Podľa článku 8 tohto nariadenia „Komisia v spolupráci s členskými štátmi stanovuje“ harmonizovanú formu a obsah poskytovaných informácií. Týmto oznámením sa teda predkladá aj harmonizovaná forma a obsah, na základe ktorých budú členské štáty eurozóny podávať správu o svojich plánoch vydávania štátnych dlhopisov.

2.         Stanovenie formy a obsahu návrhov rozpočtových plánov

Usmernenia uvedené ďalej v texte by sa mali považovať za kódex osvedčených postupov a kontrolný zoznam, ktoré by mali členské štáty používať pri vypracovávaní NRP. Od členských štátov sa očakáva, že sa budú týmito usmerneniami riadiť a že zdôvodnia každé odchýlenie od týchto usmernení.

NRP by v podstate mal predstavovať štandardizovaný súbor tabuliek z programov stability, ktorý bude obsahovať najnovšie údaje a bude doplnený podrobnými informáciami o opatreniach uvedených v NRP.

Podľa súčasných usmernení vypracovaných pre programy stability a konvergenčné programy by používané koncepcie mali byť v súlade s normami stanovenými na európskej úrovni, najmä v súvislosti s Európskym systémom účtov (ESA).

NRP by mal umožniť určovanie zdrojov možných odchýlok od rozpočtovej stratégie v najnovšom programe stability. Preto by sa spolu s požadovanými údajmi pre nadchádzajúci rok, t. j. rok, pre ktorý sa predkladá návrh rozpočtu (v prílohe v štandardizovaných tabuľkách označený ako rok t+1), mali uvádzať aj príslušné odhady na súčasný rok (v prílohe v štandardizovaných tabuľkách označený ako rok t), ako aj výsledky z predchádzajúceho roka (v prílohe v štandardizovaných tabuľkách označený ako rok t-1), v súlade s údajmi oznámenými v rámci postupu pri nadmernom deficite .

A. Nezávislé makroekonomické prognózy a predpoklady. Odhadovaný vplyv súhrnných rozpočtových opatrení na hospodársky rast

V článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 473/2013 sa uvádza, že NRP by sa mali zakladať na nezávislých makroekonomických prognózach. Podľa toho by sa v tabuľkách 1a, 1b, 1c, 1d národného rozpočtového plánu, ktoré sa nachádzajú v prílohe, mali uvádzať najdôležitejšie očakávané smery hospodárskeho vývoja a významné hospodárske premenné použité pri vypracovávaní NRP.

Konkrétne tabuľka 1a obsahuje údaje o skutočnej miere zmeny HDP zaznamenanej v roku t-1 a skutočnú mieru zmeny HDP predpovedanú na roky t a t+1. Odhadovaný vplyv súhrnných rozpočtových opatrení plánovaných v NRP na hospodársky rast by mal byť zahrnutý v týchto predpovedaných mierach rastu na roky t a t+1. Preto sa na základe článku 6 ods. 3 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 473/2013 odporúča, aby bol odhad vplyvu na hospodársky rast uvedený v tabuľke 1a, alebo aby bol iným spôsobom podrobne uvedený v metodickej prílohe.

Základné predpoklady, na ktorých sú založené makroekonomické prognózy, by sa mali uvádzať v prílohe v tabuľke 0.i). Ďalšie dôležité predpoklady, ktoré sú za normálnych okolností podstatné pre tvorbu makroekonomických prognóz, sa nachádzajú v tabuľke 0.ii)  a členským štátom môže prísť vhod, že ich môžu skontrolovať, keď budú vypracovávať súhrn predpokladov, na ktorých sa zakladajú nezávislé makroekonomické prognózy.

Členské štáty by tiež mali jasne uviesť, či nezávislé makroekonomické a rozpočtové prognózy vypracoval alebo schválil nezávislý orgán.

B. Rozpočtové ciele

Rozpočtové ciele týkajúce sa salda verejných financií rozdelené podľa subsektorov verejnej správy (ústredná správa a štátna resp. regionálna správa v členských štátoch s federálnym alebo značne decentralizovaným inštitucionálnym usporiadaním, miestna štátna správa a sociálne zabezpečenie) by sa mali uvádzať v príslušných tabuľkách, ktoré sú tiež súčasťou prílohy. V článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 473/2013 sa uvádza, že Komisia by mala posúdiť, či NRP spĺňa povinnosti v oblasti rozpočtovej politiky stanovené v Pakte stability a rastu. Aby sa dalo takéto posúdenie uskutočniť, súčasťou požadovaných informácií v tejto časti sú aj štrukturálne rozpočtové ciele a jednorazové alebo iné dočasné opatrenia. Dodržiavanie referenčnej hodnoty dlhu sa posudzuje vo vzťahu k údajom o vývoji dlhu, ktoré by mali byť v súlade s predchádzajúcimi podrobnými rozpočtovými cieľmi a makroekonomickými prognózami. Tieto informácie, ktoré sa musia nachádzať v tabuľkách 2.a, 2.b a 2.c prílohy, by mohli byť doplnené údajmi o podmienených záväzkoch, ktoré by mohli ovplyvniť strednodobú zadlženosť verejnej správy.

Pre komplexné pochopenie salda verejných financií a rozpočtovej stratégie vo všeobecnosti by sa mali uvádzať informácie o cieľoch v oblasti príjmov a výdavkov a tiež o ich hlavných zložkách. Tieto informácie sa nachádzajú v prílohe v tabuľke 4a. Ak vezmeme do úvahy podmienky a kritériá určovania rastu výdavkov, ktoré sa majú vyhodnotiť v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97, v ktorom sa vymedzuje referenčná hodnota výdavkov, v NRP sa opisuje aj plánovaný rast výdavkov verejnej správy, ktorý sa osobitným spôsobom spracúva pri výpočte referenčnej hodnoty výdavkov.

Rozpis výdavkov verejnej správy podľa funkcie sa nachádza v príslušných tabuľkách v prílohe. Členské štáty sa podľa možnosti nabádajú, aby poskytovali informácie rozdelené do kategórií podrobne uvedených v klasifikácii výdavkov verejnej správy (COFOG). V každom prípade by sa však podľa článku 6 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č 473/2013 mali poskytovať dôležité informácie o výdavkoch verejnej správy na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a zamestnanosť, a to buď v navrhovanej tabuľke, alebo iným podrobným spôsobom v NRP.

C. Verejné výdavky a príjmy podľa scenára nezmenenej politiky a diskrečných rozpočtových opatrení

Každý členský štát by mal náležitým spôsobom vymedziť scenár vývoja výdavkov a príjmov pri nezmenených politikách na nadchádzajúci rok (t. j. predbežný rozpočet bez nových opatrení navrhovaných v súvislosti s rozpočtovým postupom) a zverejniť základné predpoklady, metodiky a dôležité parametre. Súčasťou predpokladu „nezmenenej politiky“ je extrapolácia trendov vo vývoji príjmov a výdavkov ešte pred zohľadnením vplyvu diskrečných rozpočtových opatrení, o ktorých sa rozhodlo v súvislosti s rozpočtovým postupom pre nadchádzajúci rok. Výsledky prognóz na strane výdavkov a príjmov, ku ktorým sa dospelo na základe predpokladu nezmenenej politiky, sú uvedené v prílohe v tabuľke 3. Súbor tabuliek 5.a, 5.b a 5.c zase obsahuje opis a zhrnutie diskrečných opatrení v procese ich prijímania zo strany jednotlivých subsektorov s cieľom dosiahnuť rozpočtové ciele.

Tieto tri tabuľky by mali obsahovať vyčerpávajúci technický popis opatrení, ktoré prijímajú jednotlivé subsektory, spolu s informáciami týkajúcimi sa motivácie, návrhu a vykonávania opatrení. Cieľom rozpočtového opatrenia by z hľadiska ESA malo byť aj podrobné určenie toho, či ide o diskrečné výdavkové opatrenie alebo diskrečné príjmové opatrenie. Navyše by sa na strane výdavkov resp. na strane príjmov mala určiť konkrétna zložka, na ktorú sa diskrečné opatrenie zameriava. Vďaka tomu bude možné uskutočniť porovnanie cieľov s výsledkami „nezmenenej politiky“. Inými slovami:

-  Na strane príjmov by sa malo uviesť, či ide o opatrenie zamerané na:

o  dane z výroby a dovozov (kód ESA:  D.2),

o  bežné dane z príjmu, z bohatstva atď. (kód ESA:  D.5),

o  kapitálové dane (kód ESA: D.91),

o  sociálne príspevky (kód ESA: D.61),

o  príjmy z majetku (kód ESA: D.4),

o  iné (kód ESA: P.11+P.12+P.131+D.39+D.7+D.9 {okrem D.91}).

-  Na strane výdavkov by sa malo uviesť, či ide o opatrenie zamerané na:

o  kompenzácie zamestnancom (kód ESA: D.1),

o  medzispotrebu (kód ESA: P.2),

o  sociálne platby (sociálne dávky a sociálne transfery v naturáliách pre domácnosti poskytované prostredníctvom trhových výrobcov, kód ESA:  D.62, D.6311, D.63121, D.63131), pri ktorých by sa prípadne uvádzali dávky v nezamestnanosti vrátane dávok sociálneho zabezpečenia v hotovosti (D.621 a D.624) a sociálnych dávok v naturáliách (D.6311, D.63121, D.63131), ktoré sa týkajú dávok v nezamestnanosti,

o  úrokové výdavky (kód ESA: D.41),

o  dotácie (kód ESA: D.3),

o  tvorbu hrubého fixného kapitálu (kód ESA: P.51),

o  kapitálové transfery (kód ESA: D.9),

o  iné (kód ESA: D.29+D.4 {okrem D.41} +D.5+D.7+P.52+P.53+K.2+D.8).

Mal by sa stanoviť časový profil opatrení, aby sa opatrenia s prechodným vplyvom na rozpočet, ktorých výsledkom nie je trvalá zmena medzičasového stavu rozpočtu (t. j. trvalej úrovne príjmov alebo výdavkov), dali odlíšiť od opatrení s trvalým vplyvom na rozpočet, ktorých výsledkom je trvalá zmena medzičasového stavu rozpočtu (t. j. trvalej úrovne príjmov alebo výdavkov). Podľa nariadenia č. 473/2013 by sa mali podrobne opísať opatrenia s odhadovaným vplyvom na rozpočet vyšším ako 0,1 % HDP, zatiaľ čo opatrenia, ktorých vplyv na rozpočet je nižší ako táto prahová hodnota, sa musia určiť súčasne s ich súhrnným vplyvom na rozpočet. Menej významné opatrenia ovplyvňujúce tú istú kategóriu príjmov/výdavkov by sa mohli v maximálnej možnej miere účelovo zoskupiť. V rámci Hospodárskeho a finančného výboru sa však členské štáty dohodli, že budú ďalej zlepšovať kvalitu podávania správ o diskrečných daňových opatreniach (DDO), a zaviazali sa, že budú podrobne opisovať všetky DDO s minimálnym vplyvom na rozpočet vo výške 0,05% HDP. V súvislosti s NRP a tiež s cieľom zlepšiť ucelenosť požiadaviek na podávanie správ sa teda členské štáty nabádajú k tomu, aby poskytovali podrobné informácie o všetkých diskrečných rozpočtových opatreniach s odhadovaným vplyvom na rozpočet vyšším ako 0,05% HDP.

NRP by mali obsahovať aj informácie o odhadovanom vplyve diskrečných opatrení na rozpočet na úrovni jednotlivých subsektorov, ktoré sa nachádzajú v prílohe v tabuľkách 5.a, 5.b a 5.c. Vplyv všetkých opatrení na rozpočet treba zaznamenať z hľadiska prírastkového vplyvu – ako protiklad k zaznamenávaniu vplyvu na rozpočet z hľadiska jednotlivých úrovní – v porovnaní so základnou prognózou z minulého roka. To znamená, že by sa mal zaznamenať účinok jednoduchých trvalých opatrení, ktorý sa rovná +/- X,  v roku (rokoch), keď sa zaviedli, inak sa účinok rovná nule, t. j. celkový vplyv na úroveň príjmov alebo výdavkov sa nesmie navzájom zrušiť. Pokiaľ sa vplyv určitého opatrenia postupom času mení, do tabuľky by sa mal zaznamenať len prírastkový vplyv[1]. V závislosti od povahy by sa mal vždy zaznamenať účinok jednorazových opatrení, ktorý sa rovná +/-X v roku, keď tieto opatrenia rozpočet po prvýkrát ovplyvnili a v nasledujúcom roku -/+ X, t. j. celkový vplyv na úroveň príjmov alebo výdavkov v dvoch po sebe idúcich rokoch sa musí rovnať nule[2].

Členské štáty by mali prispôsobiť tieto tri tabuľky konkrétnemu opatreniu použitím takého počtu stĺpcov, ktorý je potrebný na vyjadrenie celého vplyvu na rozpočet v danom období. Základné predpoklady použité na odhad vplyvu jednotlivých opatrení na rozpočet (napr. pružnosť alebo vývoj základu dane) by sa tiež mali opísať v NRP. NRP by na záver mali uvádzať aj účtovnú zásadu, podľa ktorej sa údaje vykazujú: štandardne by sa mali vykázať podľa akruálneho princípu, ale pokiaľ to nie je možné, malo by byť jasne uvedené, že vykazovaná hodnota sa zakladá na výkaze hotovosti.

D. Ciele stratégie Únie pre rast a zamestnanosť a odporúčania pre jednotlivé krajiny

Podrobnosti o tom, akým spôsobom prijaté opatrenia reagujú na odporúčania pre jednotlivé krajiny alebo vnútroštátne ciele v súlade so stratégiou Únie pre rast a zamestnanosť, sa uvádzajú v prílohe v tabuľkách 6.a a 6.b.

E. Údaje o očakávanom distribučnom vplyve hlavných výdavkových a príjmových opatrení

Informácie o očakávanom distribučnom vplyve hlavných výdavkových a príjmových opatrení by podľa článku 6 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 473/2013 mali byť takisto uvedené v NRP.

Kým väčšina členských štátov už zaradila kvalitatívne posúdenia distribučného vplyvu fiškálnych opatrení do svojich rozpočtov, uvádzanie kvantitatívnych odhadov nie je zďaleka také bežné. Samozrejme, že vyčíslenie distribučného vplyvu rozpočtových opatrení je náročná úloha. Z tohto dôvodu sa v prílohe nenachádza žiadna štandardizovaná tabuľka týkajúca sa tejto stránky NRP; práve naopak, členské štáty by mali poskytnúť čo najviac kvalitatívnych informácií a kvantitatívnych odhadov o distribučných účinkoch rozpočtových opatrení vo forme, ktorá sa javí ako najvhodnejšia  pre konkrétne opatrenia jednotlivých členských štátov a dostupné analytické rámce.

F. Porovnanie NRP a najnovšieho programu stability

V tabuľke 7 uvedenej v prílohe sa porovnávajú rozpočtové ciele a prognózy pri nezmenených politikách v NRP s cieľmi a prognózami najnovšieho programu stability. Prípadné rozdiely medzi údajmi za minulé obdobia resp. údajmi v plánoch a údajmi v programe stability by sa mali náležite vysvetliť.

G. Metodická príloha

Tabuľka 8 v prílohe obsahuje metodické aspekty, ktoré by mali byť súčasťou NRP. Mali by zahŕňať podrobné informácie o rozličných technikách odhadu používaných v rámci rozpočtového postupu, ako aj o jeho dôležitých znakoch a použitých predpokladoch. V prípade, že odhadovaný vplyv súhrnných rozpočtových opatrení na hospodársky rast nebol vykázaný v tabuľke 1.a, mal by sa uvádzať v tejto prílohe.

3.         Usmernenia k forme a obsahu správ o vydávaní dlhopisov

V súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 473/2013 sa v tejto časti stanovuje harmonizovaná forma a obsah správ o plánoch vydávania štátnych dlhopisov pre členské štáty eurozóny.

Aby sa plány vydávania štátnych dlhopisov mohli začleniť do rámca rozpočtového dohľadu, mali by byť doplnené všeobecnými informáciami o celkových potrebách financovania štátneho rozpočtu. Preto je nutné predložiť dve správy: výročnú a štvrťročnú.

Vzhľadom na to, že flexibilita je v premenlivých trhových podmienkach nevyhnutnosťou, výhľadové informácie uvedené v týchto správach sa považujú za orientačné a závisia od trhových podmienok. Tieto informácie môžu byť citlivé, a preto by správy v zásade nemali byť určené pre verejnosť.

1.         Výročná správa by mala obsahovať:

- všeobecné informácie o celkových potrebách financovania štátneho rozpočtu, ako je i) spätné odkúpenie cenných papierov s pôvodnou dobou splatnosti jeden rok alebo viac; ii) portfólio cenných papierov s pôvodnou dobou splatnosti do jedného roka; iii) financovanie čistou hotovosťou; iv) hotovostný deficit štátneho rozpočtu a v) čisté nadobudnutie finančných aktív, okrem financovania čistou hotovosťou;

- plány vydávania na budúci rok vrátane rozdelenia na krátkodobé a strednodobé až dlhodobé cenné papiere podľa vzoru uvedeného ďalej v texte.

Tabuľka III – Vzor určený pre výročné správy o vydávaní štátnych dlhopisov[3]

Celková požiadavka na financovanie (v miliónoch EUR) || Plán financovania (v miliónoch EUR)

Spätné odkúpenie cenných papierov s pôvodnou dobou splatnosti jeden rok alebo viac (1) || Portfólio štátnych pokladničných poukážok a komerčných cenných papierov na konci predchádzajúceho roka (2) || Financovanie čistou hotovosťou (3) || Celkové potreby refinancovania (4 = 1+2 +3) || Hotovostný deficit/ prebytok štátneho rozpočtu (5) || Čisté nadobudnutie finančných aktív, okrem financovania čistou hotovosťou (6) || Iné (7) || Spolu (8 = 4+5 +6+7) || Zmena portfólia – krátkodobá (štátne pokladničné poukážky + komerčné cenné papiere) (9) || Strednodobé až dlhodobé (10) || Iné (11) || Spolu (12 = 2+9+ 10+11)

|| || || || || || || || || || ||

Správa by sa mala predložiť Komisii aspoň jeden týždeň pred koncom kalendárneho roka.

2.         Štvrťročná správa by mala zahŕňať plány vydávania za jeden štvrťrok (nekumulatívne) vrátane rozdelenia na krátkodobé a strednodobé až dlhodobé cenné papiere. Súčasťou plánov vydávania na nasledujúci(e) štvrťrok(y) by mala byť správa o skutočnom vydávaní v predchádzajúcom štvrťroku, ako aj odhad vydávania pre súčasný štvrťrok podľa vzoru uvedeného ďalej v texte. Kým za normálnych trhových podmienok by sa správy o plánoch predpokladaného vydávania mali v zásade podávať na niekoľko štvrťrokov dopredu, za súčasných trhových podmienok by sa takéto prognózy vydávania robili veľmi ťažko, alebo by mali obmedzenú informačnú hodnotu.  Preto sa navrhuje, aby sa správy podávali len na najbližší štvrťrok.

Tabuľka IV – Vzor určený pre štvrťročné správy o vydávaní štátnych dlhopisov [4], [5]

Plán financovania (v miliónoch EUR)

|| Krátkodobé (štátne pokladničné poukážky + komerčné cenné papiere)* (1) || Strednodobé až dlhodobé (2) || Iné (3) || Spolu (4=1+2+3)

q-1 (predchádzajúci štvrťrok, skutočné údaje) || skutočné údaje || skutočné údaje || skutočné údaje || skutočné údaje

q  (aktuálny štvrťrok, odhad) || odhad || odhad || odhad || odhad

q+1 (budúci štvrťrok, plán) || plán || plán || plán || plán

* V tomto stĺpci uveďte skutočné vydanie, t. j. vrátane viacnásobného spočítania obnovených jednomesačných poukážok

Správa by sa mala predložiť Komisii aspoň jeden týždeň pred začiatkom ďalšieho štvrťroka.

Štvrťročná periodicita predkladania správ o plánoch vydávania vytvára rovnováhu medzi zvyšovaním transparentnosti a predvídateľnosti plánov financovania na jednej strane a ponechaním dostatočnej flexibility politík a postupov týkajúcich sa vydávania na strane druhej.

Všetky sumy by sa mali uvádzať v miliónoch eur.

Pokiaľ sú príslušné údaje dostupné, členské štáty sa nabádajú k poskytnutiu porovnateľných vzorov, ktoré obsahujú podobné informácie týkajúce sa národných agentúr a regionálnych alebo miestnych správ.

PRÍLOHA MODELOVÁ ŠTRUKTÚRA A TABUĽKY URČENÉ PRE NÁVRHY ROZPOČTOVÝCH PLÁNOV[6]

A. MODELOVÁ ŠTRUKTÚRA NÁVRHOV ROZPOČTOVÝCH PLÁNOV

1. Makroekonomické prognózy.

2. Rozpočtové ciele.

3. Prognózy príjmov a výdavkov podľa scenára „nezmenenej politiky“.

4. Ciele v oblasti výdavkov a príjmov. Výdavky verejnej správy podľa funkcie.

5. Diskrečné opatrenia zahrnuté do návrhu rozpočtu.

6. Možné súvislosti medzi návrhom rozpočtového plánu a cieľmi vytýčenými v rámci stratégie Únie pre rast a zamestnanosť a odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

7. Porovnanie s najnovším programom stability.

8. Distribučný vplyv hlavných výdavkových a príjmových opatrení.

Príloha: Metodické aspekty vrátane odhadovaného vplyvu súhrnných rozpočtových opatrení na hospodársky rast.

B. TABUĽKY URČENÉ PRE NÁVRHY ROZPOČTOVÝCH PLÁNOV.

1. Makroekonomické prognózy

Tabuľka 0.i) Základné predpoklady

|| Rok t-1 || Rok t || Rok t+1

Krátkodobá úroková miera1 (ročný priemer) || || ||

Dlhodobá úroková miera (ročný priemer) || || ||

Výmenný kurz USD/EUR (ročný priemer)  || || ||

Nominálny efektívny výmenný kurz || || ||

Svet okrem EÚ, rast HDP || || ||

Rast HDP EÚ || || ||

Rast relevantných zahraničných trhov || || ||

Svet – dovozné objemy, okrem EÚ || || ||

Ceny ropy (Brent, USD/barel) || || ||

1V prípade potreby čisto technické predpoklady. || ||

Tabuľka 0.ii). Hlavné predpoklady. Neúplný kontrolný zoznam. (Podobné informácie sa môžu poskytnúť v rôznych formátoch)

|| Rok t-1 || Rok t || Rok t+1

1. Vonkajšie prostredie ||

a. Ceny komodít || || ||

b. Rozpätia voči nemeckým dlhopisom || || ||

|| || ||

2. Fiškálna politika ||

a.  Čisté prijaté/poskytnuté pôžičky verejnej správy || || ||

b. Hrubý dlh verejnej správy || || ||

|| || ||

3. Menová politika/finančný sektor/predpokladané úrokové sadzby ||

a. Úrokové sadzby: || || ||

i. Euribor || || ||

ii. Úrokové sadzby vkladov || || ||

iii. Úrokové sadzby pôžičiek || || ||

iv. Výnos do splatnosti 10-ročných štátnych dlhopisov || || ||

b. Vývoj vkladov || || ||

c.  Vývoj pôžičiek || || ||

d. Trendy nesplácaných úverov || || ||

|| || ||

4. Demografické trendy ||

a.  Vývoj počtu obyvateľov v produktívnom veku || || ||

b.  Miery závislosti || || ||

|| || ||

5. Štrukturálne politiky ||

|| || ||

Tabuľka 1.a. Makroekonomické vyhliadky

|| Kód ESA || Rok t-1 || Rok t-1 || Rok t || Rok t+1

|| || Úroveň || Miera zmeny || Miera zmeny || Miera zmeny

1. Reálny HDP || B1*g || || || ||

Z čoho ||

1.1. Dá sa pripísať   odhadovanému vplyvu  úhrnných rozpočtových  opatrení na hospodársky rast1 || || --- || --- || ||

2. Potenciálny HDP || || || || ||

Príspevky: || || || || ||

- práca || || || || ||

- kapitál || || || || ||

- celková produktivita faktorov || || || || ||

3. Nominálny HDP || B1*g || || || ||

Zložky skutočného HDP ||

4. Výdavky na konečnú spotrebu domácností || P.3 || || || ||

5. Výdavky na konečnú spotrebu verejnej správy || P.3 || || || ||

6. Tvorba hrubého fixného kapitálu || P.51 || || || ||

7. Zmeny v zásobách a čisté nadobudnutie cenností (% HDP) || P.52 + P.53 || || || ||

8. Vývozy tovaru a služieb || P.6 || || || ||

9. Dovozy tovaru a služieb || P.7 || || || ||

Príspevky k rastu skutočného HDP ||

10. Konečný domáci dopyt || || || - || ||

11. Zmeny v zásobách a čisté nadobudnutie cenností || P.52 + P.53 || || - || ||

12. Saldo vývozu a dovozu tovaru a služieb || B.11 || || - || ||

1/ Tu uveďte odhadovaný vplyv súhrnných rozpočtových opatrení zahrnutých v NRP na rast skutočného HDP.

Tabuľka 1.b. Vývoj cien                                                                                                                                       

|| Kód ESA || Rok t-1 || Rok t-1 || Rok t || Rok t+1

|| || Úroveň || Miera zmeny || Miera zmeny || Miera zmeny

1. Deflátor HDP || || || || ||

2. Deflátor spotreby domácností || || || || ||

3. HICP || || || || ||

4. Deflátor verejnej spotreby || || || || ||

5. Deflátor investícií || || || || ||

6. Deflátor vývozných cien (tovar a služby) || || || || ||

7. Deflátor dovozných cien (tovar a služby) || || || || ||

                                                                                                                                    

Tabuľka 1.c. Vývoj pracovného trhu

|| Kód ESA || Rok t-1 || Rok t-1 || Rok t || Rok t+1

|| || Úroveň || Miera zmeny || Miera zmeny || Miera zmeny

1. Zamestnanosť, osoby1 || || || || ||

2. Zamestnanosť, odpracované hodiny2 || || || || ||

3. Miera nezamestnanosti (%)3 || || || || ||

4. Produktivita práce, osoby4 || || || || ||

5. Produktivita práce, odpracované hodiny || || || || ||

6. Kompenzácie zamestnancom || D.1 || || || ||

7. Kompenzácia na jedného zamestnanca || || || || ||

|| || || || ||

|| || || || ||

|| || || || ||

|| || || - || ||

|| || || - || ||

1/ Počet zamestnaných osôb, definícia domácej koncepcie národných účtov.

2/ Definícia národných účtov.

3/ Zosúladená definícia, Eurostat; úrovne.

4/ Skutočný HDP na zamestnanú osobu.

5/ Skutočný HDP na jednu odpracovanú hodinu.    

                                                                                                                      

Tabuľka 1.d. Odvetvové saldá                                                                                                           

|| Kód ESA || Rok t-1 || Rok t || Rok t+1

1. Čisté prijaté/čisté poskytnuté pôžičky v porovnaní so zvyškom sveta || B.9 || % HDP || % HDP || % HDP

z čoho: ||

- Saldo tovaru a služieb || || || ||

- Bilancia primárnych príjmov a transferov || || || ||

- Kapitálový účet || || || ||

2. Čisté prijaté/čisté poskytnuté pôžičky súkromného sektora || B.9 || || ||

3. Čisté prijaté/čisté poskytnuté pôžičky verejnej správy || B.9 || || ||

4. Štatistická odchýlka || || || ||

2. Rozpočtové ciele

Tabuľka 2.a. Rozpočtové ciele verejnej správy rozdelené podľa subsektorov

|| Kód ESA || Rok t || Rok t+1

|| || % HDP || % HDP

Čisté poskytnuté pôžičky (+)/čisté prijaté pôžičky (-) (B.9) podľa subsektora || || ||

1. Verejná správa || S.13 || ||

2. Ústredná správa || S.1311 || ||

 3. Štátna správa || S.1312 || ||

4. Miestna správa || S.1313 || ||

5. Fondy sociálneho zabezpečenia || S.1314 || ||

6.  Úrokové výdavky || D.41 || ||

7. Primárne saldo2 || || ||

8. Jednorazové a iné dočasné opatrenia3 || || ||

9. Rast skutočného HDP (%) (=1 v tabuľke 1a) || || ||

10. Rast potenciálneho HDP (%) (=2 v tabuľke 1.a) || || ||

príspevky: ||

- práca || || ||

- kapitál || || ||

- celková produktivita faktorov || || ||

11. Produkčná medzera (% potenciálneho HDP) || || ||

12. Cyklická zložka rozpočtu (% potenciálneho HDP) || || ||

13. Cyklicky upravené saldo (1 - 12) (% potenciálneho HDP) || || ||

14. Cyklicky upravené primárne saldo (13 + 6) (% potenciálneho HDP) || || ||

15. Štrukturálne saldo (13 - 8) (% potenciálneho HDP) || || ||

1/ TR-TE = B.9.

2/ Primárne saldo sa počíta ako (B.9, položka 8) plus (D.41, položka 9).

3/ Znamienko plus znamená jednorazové opatrenia znižujúce deficit.

Tabuľka 2.b. Vývoj dlhu verejnej správy

|| Kód ESA || Rok t || Rok t+1

|| || % HDP || % HDP

1. Hrubý dlh1 || || ||

2. Zmena pomeru hrubého dlhu || || ||

Príspevky k zmenám hrubého dlhu ||

3. Primárne saldo (= položka 10 v tabuľke 2.a.i) || || ||

4. Úrokové výdavky (= položka 9 v tabuľke 2.a.i) || D.41 || ||

5. Zosúladenie dlhu a deficitu || || ||

z čoho: ||

- Rozdiely medzi stavom hotovosti a časovým rozlíšením2 || || ||

- Čistá akumulácia finančných aktív3 || || ||

z čoho: ||

- výnosy z privatizácie || || ||

- vplyvy ocenenia a iné4 || || ||

p.m.: Implicitná úroková sadzba dlhu5 || || ||

Iné dôležité premenné ||

6. Likvidné finančné aktíva6 || || ||

7. Čistý finančný dlh (7=1-6) || || ||

8. Amortizácia dlhu (existujúce dlhopisy) od konca predchádzajúceho roka || || ||

9. Percento dlhu vyjadrené v cudzej mene || || ||

10. Priemerná splatnosť || || ||

1/ Podľa nariadenia (ES) č. 479/2009.

2/ Rozdiely súvisiace s úrokovými výdavkami a inými príjmami a výdavkami by sa mohli rozlíšiť, pokiaľ sú významné, alebo v prípade, že je pomer dlhu k HDP vyšší ako referenčná hodnota.

3/ Likvidné aktíva (mena), štátne cenné papiere, aktíva v tretích krajinách, štátne podniky a rozdiel medzi kótovanými a nekótovanými aktívami by sa mohli rozlíšiť, pokiaľ sú významné alebo v prípade, že je pomer dlhu k HDP vyšší ako referenčná hodnota.

4/ Zmeny v dôsledku pohybov výmenných kurzov a operácie na sekundárnych trhoch by sa mohli rozlíšiť, pokiaľ sú významné, alebo v prípade, že je pomer dlhu k HDP vyšší ako referenčná hodnota.

5/ Zastúpená úrokovými výdavkami delenými výškou dlhu v predchádzajúcom roku.

6/ Likvidné aktíva sa tu vymedzujú ako AF.1, AF.2, AF.3 (konsolidované na úrovni verejnej správy, t. j. bez ohľadu na finančnú situáciu medzi jednotkami verejnej správy), AF.511, AF.52 (iba ak sú kótované na burze).

Tabuľka 2.c Podmienené záväzky

|| Rok t || Rok t+1

|| % HDP || % HDP

Verejné záruky || ||

Z čoho: súvisiace s finančným sektorom || ||

3. Prognózy výdavkov a príjmov podľa scenára nezmenenej politiky[7]

Tabuľka 3. Prognózy výdavkov a príjmov verejnej správy pri nezmenených politikách rozdelené na hlavné zložky

|| Kód ESA || Rok t || Rok t+1

Verejná správa (S13) || || % HDP || % HDP

1. Celkové príjmy pri nezmenenej politike || TR || ||

Z čoho ||

1.1. Dane z výroby a dovozu || D.2 || ||

1.2. Bežné dane z príjmu, z majetku atď. || D.5 || ||

1.3. Dane z kapitálu || D.91 || ||

1.4. Sociálne príspevky || D.61 || ||

1.5. Príjmy z majetku  || D.4 || ||

1.6. Iné1 || || ||

p.m.: Daňové zaťaženie (D.2+D.5+D.61+D.91-D.995)2 || || ||

2. Celkové výdavky pri nezmenenej politike || TE3 || ||

Z čoho ||

2.1. Kompenzácie zamestnancom  || D.1 || ||

2.2. Medzispotreba || P.2 || ||

2.3. Sociálne dávky || D.621 D.632 || ||

        z čoho dávky v nezamestnanosti4 ||

2.4. Úrokové výdavky || D.41 || ||

2.5. Dotácie || D.3 || ||

2.6. Tvorba hrubého fixného kapitálu || P.51 || ||

2.7. Kapitálové transfery || D.9 || ||

2.8. Iné5 || || ||

1 Podľa ESA95: D6311_D63121_D63131pay; podľa ESA2010 D632pay.

4. Ciele v oblasti výdavkov a príjmov

Tabuľka 4.a Ciele súvisiace s výdavkami a príjmami verejnej správy rozdelené na hlavné zložky

|| Kód ESA || Rok t || Rok t+1

Verejná správa (S13) || || % HDP || % HDP

1. Celkový cieľ príjmov || TR || ||

Z čoho ||

1.1. Dane z výroby a dovozu || D.2 || ||

1.2. Bežné dane z príjmu, z majetku atď. || D.5 || ||

1.3. Dane z kapitálu || D.91 || ||

1.4. Sociálne príspevky || D.61 || ||

1.5. Príjmy z majetku  || D.4 || ||

1.6. Iné1 || || ||

p.m.: Daňové zaťaženie (D.2+D.5+D.61+D.91-D.995)2 || || ||

2. Celkový cieľ príjmov || TE3 || ||

Z čoho ||

2.1. Kompenzácie zamestnancom  || D.1 || ||

2.2. Medzispotreba || P.2 || ||

2.3. Sociálne dávky || D.626 D.632 || ||

        z čoho dávky v nezamestnanosti4 ||

2.4.= Tabuľka 2.a.9.  Úrokové výdavky || D.41 || ||

2.5. Dotácie || D.3 || ||

2.6. Tvorba hrubého fixného kapitálu || P.51 || ||

2.7. Kapitálové transfery || D.9 || ||

2.8. Iné5 || || ||

1/ .11+P.12+P.131+D.39rec+D.7rec+D.9rec (okrem D.91rec).

2/ Vrátane daní, ktoré vybrala EÚ, a vrátane úpravy nevybraných daní a sociálnych príspevkov (D.995), pokiaľ je to potrebné.

3/ TR-TE = B.9.

4/ Zahŕňa peňažné dávky (D.621 a D.624) a dávky v naturáliách (D.631, podľa ESA2010 D.632) súvisiace s dávkami v nezamestnanosti.

5/ D.29pay+D4pay (okrem D.41pay) +D.5pay+D.7pay+P.52+P.53+K.2+D.8. 6/ Podľa ESA95: D6311_D63121_D63131pay; podľa ESA2010 D632pay.

Tabuľka 4.b Sumy vylúčené z referenčnej hodnoty výdavkov

|| || ||

|| Kód ESA || Rok t-1 || Rok t-1 || Rok t || Rok t+1 ||

|| || Úroveň || % HDP || % HDP || % HDP ||

1. Výdavky na programy EÚ, ktoré sú v plnej výške kryté príjmami z fondov EÚ || || || || || ||

2. Cyklické výdavky na dávky v nezamestnanosti1 || || || || || ||

3. Účinky diskrečných príjmových opatrení2 || || || || || ||

4. Zvýšenia príjmu stanovené zákonom || || || || || ||

1/ Podrobne opíšte metodiku použitú na získanie cyklickej zložky výdavkov na dávky v nezamestnanosti. Mala by sa zakladať na výdavkoch na dávky v nezamestnanosti vymedzené v COFOG podľa kódu 10.5.

2/ Zvýšenia príjmu stanovené zákonom by nemali byť zahrnuté v diskrečných príjmových opatreniach: údaje vykázané v riadku 3 a v riadku 4 by sa mali vzájomne vylučovať.

Tabuľka 4.c Výdavky verejnej správy podľa funkcie.

4.c.i) Výdavky verejnej správy na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a zamestnanosť

|| Rok t || Rok t+1

|| % HDP || % výdavkov verejnej správy || % HDP || % výdavkov verejnej správy

Vzdelávanie1 || || || ||

Zdravotná starostlivosť1 || || || ||

Zamestnanosť2 || || || ||

1/ Táto kategória výdavkov by mala korešpondovať s položkou 9, resp. s položkou 7 v tabuľke 4.c.ii).

2/ Táto kategória výdavkov by mala okrem iného obsahovať verejné výdavky súvisiace s aktívnymi politikami na trhu práce vrátane verejných služieb zamestnanosti. Naopak, položky ako kompenzácie štátnych zamestnancov alebo programy odbornej prípravy by tu nemali byť zahrnuté.

4.c.ii) Klasifikácia výdavkov verejnej správy

Výdavky verejnej správy || Kód COFOG || Rok t || Rok t+1

|| || % HDP || % HDP

1. Všeobecné verejné služby || 1 || ||

2. Obrana || 2 || ||

3. Verejný poriadok a bezpečnosť || 3 || ||

4. Hospodárske záležitosti || 4 || ||

4. Ochrana životného prostredia || 5 || ||

6. Bývanie a občianska vybavenosť || 6 || ||

7. Zdravotná starostlivosť || 7 || ||

8. Rekreácia, kultúra a náboženstvo || 8 || ||

9. Vzdelávanie || 9 || ||

10. Sociálna ochrana || 10 || ||

11. Celkové výdavky (= položka 2 v tabuľke 2.c.i) || TE || ||

5. Opis diskrečných opatrení obsiahnutých v návrhu rozpočtu

Tabuľka 5.a Diskrečné opatrenia, ktoré prijala verejná správa

Zoznam opatrení || Podrobný opis1 || Cieľ (zložka príjmov/výdavkov) Kód ESA || Účtovná zásada || Stav schvaľovania || Vplyv na rozpočet

|| Rok t || Rok t+1 || Rok t+2 || Rok t+…

|| % HDP || % HDP || % HDP || % HDP

1) || || || || || || || ||

2) || || || || || || ||

… || || || || || || || ||

|| SPOLU || || || ||

1/ Uveďte podrobnejší opis v prípade, že plány zásadných reforiem fiškálnej politiky môžu mať účinok presahovania na ostatné členské štáty v eurozóne.

Tabuľka 5.b Diskrečné opatrenia, ktoré prijala ústredná správa

Zoznam opatrení || Podrobný opis1 || Cieľ (zložka príjmov/výdavkov) Kód ESA || Účtovná zásada || Stav schvaľovania || Vplyv na rozpočet

|| Rok t || Rok t+1 || Rok t+2 || Rok t+…

|| % HDP || % HDP || % HDP || % HDP

1) || || || || || || || ||

2) || || || || || || ||

… || || || || || || || ||

|| SPOLU || || || ||

1/ Uveďte podrobnejší opis v prípade, že plány zásadných reforiem fiškálnej politiky môžu mať účinok presahovania na ostatné členské štáty v eurozóne.

Tabuľka 5.c Diskrečné opatrenia, ktoré prijali subsektory verejnej správy1.

Zoznam opatrení || Podrobný opis2 || Cieľ (zložka príjmov/výdavkov) Kód ESA || Účtovná zásada || Stav schvaľovania || Vplyv na rozpočet

|| Rok t || Rok t+1 || Rok t+2 || Rok t+…

|| % HDP || % HDP || % HDP || % HDP

1) || || || || || || || ||

2) || || || || || || ||

… || || || || || || || ||

|| SPOLU || || || ||

1/ Uveďte, či ide o štátnu správu, miestnu správu a/alebo fondy sociálneho zabezpečenia.

2/ Uveďte podrobnejší opis v prípade, že plány zásadných reforiem fiškálnej politiky môžu mať účinok presahovania na ostatné členské štáty v eurozóne.

6. Údaje o spôsobe, akým opatrenia obsiahnuté v NRP reagujú na odporúčania pre jednotlivé krajiny a ciele stratégie Únie pre rast a zamestnanosť

Tabuľka 6.a Odporúčania pre jednotlivé krajiny

Číslo odporúčania || Zoznam opatrení || Opis priameho súvisu

|| ||

|| ||

|| ||

Tabuľka 6.b Ciele vytýčené v stratégii Únie pre rast a zamestnanosť

Hlavné vnútroštátne ciele na rok 2020 || Zoznam opatrení || Opis priamo súvisiaci s dosiahnutím cieľa

Vnútroštátny cieľ na rok 2020 v oblasti zamestnanosti […] || ||

Vnútroštátny cieľ na rok 2020 v oblasti výskumu a vývoja[…] || ||

Cieľ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov […] || ||

Cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov […] || ||

Vnútroštátny cieľ v oblasti energetickej účinnosti […] || ||

Vnútroštátny cieľ v oblasti predčasného ukončenia školskej dochádzky […] || ||

Vnútroštátny cieľ v oblasti terciárneho vzdelávania […] || ||

Vnútroštátny cieľ v oblasti chudoby […] || ||

7. Odchýlka od najnovšieho programu stability

Tabuľka 7. Odchýlka od najnovšieho programu stability

|| Kód ESA || Rok t-1 || Rok t || Rok t+1

|| || % HDP || % HDP || % HDP

Cieľové čisté prijaté / poskytnuté pôžičky verejnej správy || B.9 ||

Program stability || || || ||

Návrh rozpočtového plánu || || || ||

Rozdiel || || || ||

Prognózy čistých pôžičiek verejnej správy pri nezmenených politikách || B.9 ||

Program stability || || || ||

Návrh rozpočtového plánu || || || ||

Rozdiel1 || || || ||

1/ Tento rozdiel môže znamenať odchýlky vyplývajúce zo zmien makroekonomického scenára, ako aj odchýlky vyplývajúce z účinku politických opatrení prijatých v období medzi predložením programu stability a predložením NRP. Rozdiely sa očakávajú z toho dôvodu, že scenár nezmenenej politiky je na účely tohto kódexu správania týkajúceho sa programu stability vymedzený inak.

8. Distribučný vplyv hlavných výdavkových a príjmových opatrení

V súlade s článkom 6 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 473/2013 by členské štáty mali poskytnúť čo najviac kvalitatívnych informácií a kvantitatívnych odhadov týkajúcich sa distribučných účinkov rozpočtových opatrení, ktoré sa javia ako najvhodnejšie pre konkrétne opatrenia jednotlivých členských štátov a dostupné analytické rámce.

Vyčíslenie distribučného vplyvu rozpočtových opatrení je náročná úloha. Z tohto dôvodu sa v tejto prílohe nenachádza žiadna štandardizovaná tabuľka týkajúca sa tejto stránky NRP. Distribučný vplyv rozpočtových opatrení by sa dal kvantitatívne odhadnúť vypočítaním očakávaných zmien v Giniho indexe, indikátorom S80/S20 alebo mierou chudoby, ktorá je ich následkom. Táto metodika je jedným z viacerých možných spôsobov.

Príloha k NRP: Metodika, hospodárske modely a predpoklady slúžiace ako podklad pre informácie uvedené v NRP.

Tabuľka 8. Metodické aspekty

Technika odhadu || Krok uskutočnený v rámci daného rozpočtového postupu1 || Dôležité znaky použitého modelu/techniky || Predpoklady

Nástroj č.1 || || ||

Nástroj č.2 || || ||

… || || ||

1/ Modelovacie nástroje sa mohli použiť:

        - pri realizácií makroekonomických prognóz

- pri odhade výdavkov a príjmov podľa scenára nezmenenej politiky

- pri odhade distribučného vplyvu hlavných výdavkových a príjmových opatrení

- pri vyčíslení výdavkových a príjmových opatrení, ktoré sa majú uviesť v návrhu rozpočtu

- pri odhade spôsobu, akým reformy uvedené v NRP reagujú na ciele stanovené v stratégii Únie pre rast a zamestnanosť a odporúčania pre jednotlivé krajiny.

                                          

[1] Napríklad: opatrenie, ktoré nadobúda účinnosť v júli roku t môže mať celkový vplyv 100 v prvom roku a 200 v nasledujúcom roku. V tabuľkách s oznamovanými údajmi by sa to malo zaznamenať ako +100 v roku t a opäť +100 (prírastok) v roku t+1. Celkový vplyv opatrenia v danom roku sa dá odvodiť ako kumulatívny vplyv prírastkov od zavedenia opatrenia.

[2] Jednorazové opatrenia na obdobie dlhšie ako jeden rok (napr. príjem za dva po sebe idúce roky, na ktorý sa vzťahuje daňová amnestia) by sa mali zaznamenať ako dve rôzne opatrenia, pričom jedno opatrenie bude mať prvý vplyv v roku t a druhé opatrenie v roku t+1.

[3] Údaje o premenných sa musia uvádzať tučným písmom.

Uvádzanie údajov o iných premenných nie je povinné, ale je veľmi vítané.

[4] Údaje o premenných sa musia uvádzať tučným písmom.

Uvádzanie údajov o iných premenných nie je povinné, ale je veľmi vítané.

[5] Obdobie, za ktoré sa podávajú správy, sa prehodnotí v závislosti od stabilizácie podmienok na európskych trhoch so štátnymi dlhopismi.

[6] Údaje o premenných sa musia uvádzať tučným písmom.

Uvádzanie údajov o iných premenných nie je povinné, ale je veľmi vítané.

[7] Scenár nezmenenej politiky zahŕňa extrapoláciu trendov vo vývoji príjmov a výdavkov pred pripočítaním vplyvu opatrení zahrnutých do rozpočtu na nadchádzajúci rok.