OBSAH

1.    Úvod. 3

2.    Súvislosti 3

2.1.     Vývoj v uplynulých rokoch. 3

2.2.     Rámcové nariadenie MFP. 4

2.3      Prekonávanie patovej situácie pri schvaľovaní nových operácií MFP. 5

3.    Operácie makrofinančnej pomoci v roku 2012. 6

3.1.     Prehľad. 6

3.2.     Jednotlivé operácie v prijímajúcich krajinách v roku 2012. 6

3.2.1.      Bosna a Hercegovina. 6

3.2.2.      Arménsko. 7

3.2.3.      Gruzínsko. 7

3.2.4.      Moldavská republika. 8

3.2.5.      Ukrajina. 9

3.2.6.      Kirgizská republika. 9

4.    Zabezpečenie riadneho využívania fondov z MFP: operačné hodnotenia a hodnotenia ex post 10

4.1.     Operačné hodnotenia. 10

4.2.     Hodnotenia ex post 10

5.    Žiadosti o pomoc a budúce návrhy Komisie; rozpočtová situácia. 11

SPRÁVA KOMISIE

o vykonávaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2012

1.           Úvod

V tejto správe sa predkladá všeobecný prehľad o vykonávaní makrofinančnej pomoci (ďalej len „MFP“) Európskej únie (EÚ) pre tretie krajiny v roku 2012.

MFP je – ako súčasť rámca vonkajšej pomoci EÚ – nástroj určený pre krajiny geograficky, hospodársky a politicky blízke EÚ na riešenie výnimočných potrieb vonkajšieho financovania vo forme podpory platobnej bilancie. Jeho cieľom je posilniť makroekonomickú a finančnú stabilitu kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín v európskom susedstve a zároveň stimulovať vykonávanie príslušných štrukturálnych reforiem. Dopĺňa a je podmienený existenciou programu úpravy a reforiem dohodnutého s Medzinárodným menovým fondom (ďalej len „MMF“). MFP má podobu úverov, v prípade ktorých si Komisia požičiava potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch a požičiava ich prijímajúcej krajine, a/alebo, za osobitných okolností, má podobu grantov financovaných z rozpočtu EÚ.

Rok 2012 charakterizovalo priebežné vykonávanie existujúcich operácií MFP, pričom dvaja spoluzákonodarcovia, Rada a Európsky parlament, neschválili žiadnu novú operáciu MFP. Spoluzákonodarcovia zároveň pokračovali v rokovaniach o novom rámcovom nariadení o MFP, ktoré navrhla Komisia v júli 2011, ale zatiaľ bez dosiahnutia dohody. V máji 2013 sa Komisia napokon rozhodla stiahnuť svoj návrh z toho dôvodu, že dohoda, ktorá sa vytvárala medzi oboma spoluzákonodarcami, nedovoľovala dosiahnuť ciele, ktoré Komisia stanovila vo svojom návrhu.

Táto správa bola vypracovaná v súlade s rozličnými rozhodnutiami Rady a so spoločnými rozhodnutiami Európskeho parlamentu a Rady o operáciách MFP. Nadväzuje na správy predložené v predchádzajúcich rokoch. K správe je priložený pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý obsahuje podrobnejšie informácie a analýzu makroekonomického kontextu a vykonávania jednotlivých operácií MFP.

2.           Súvislosti

2.1.        Vývoj v uplynulých rokoch

Celosvetová hospodárska a finančná kríza v rokoch 2008 – 2009, ktorá závažným spôsobom postihla rozvíjajúce sa hospodárstva krajín susediacich s Európskou úniou, viedla k prudkému nárastu žiadostí o finančnú pomoc od EÚ, okrem iného aj vo forme MFP. O štyroch takýchto programoch určených v prospech Bosny a Hercegoviny, Srbska, Arménska a Gruzínska rozhodla Rada ministrov EÚ koncom roku 2009 a predtým schválená MFP pre Kosovo[1] bola v roku 2009 predĺžená o jeden rok. V roku 2010 rozhodli spoluzákonodarcovia EÚ, tentoraz po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy už spolu s Radou a Parlamentom, o ďalších dvoch programoch v prospech Ukrajiny a Moldavskej republiky. Operácie pre Gruzínsko a Kosovo sa dokončili v roku 2010. V roku 2011 a začiatkom roka 2012 Komisia dokončila vykonávanie programov pre Srbsko, Arménsko a Moldavsko a pokračovala v prípravách na vykonávanie programov pre Bosnu a Hercegovinu a pre Ukrajinu.

Celková hospodárska situácia sa v roku 2010 a začiatkom roka 2011 výrazne zlepšila a v určitom rozsahu sa uvoľnil tlak na stav platobnej bilancie krajín oprávnených na získanie MFP. Z toho dôvodu Komisia v roku 2011 schválila len dva nové návrhy: jeden pre Gruzínsko v januári 2011 a jeden pre Kirgizskú republiku v decembri 2011. Prijatie rozhodnutí o týchto návrhoch sa však oneskorilo z dôvodu rozdielnych názorov Parlamentu a Rady na postupy, ktoré majú byť použité na ich vykonávanie. Konkrétne mali títo dvaja spoluzákonodarcovia rozdielny názor na postup, ktorý je potrebné dodržať pri prijímaní memoranda o porozumení, v ktorom sa pre každú operáciu MFP stanovujú opatrenia hospodárskej politiky, ktoré má vykonať štát prijímajúci MFP (pozri oddiel 2.3).

Od druhého polroku 2011 sa podmienky financovania na svetových kapitálových trhoch výrazne zhoršili, čiastočne odrážajúc účinky dlhovej krízy v eurozóne. Okrem toho Arabská jar a z nej vyplývajúce politické a hospodárske zmeny v arabských partnerských krajinách Stredozemia[2] spôsobili zvýšený tlak na rozpočty a vonkajšie pozície v týchto hospodárstvach. Tento vývoj viedol v roku 2012 k zvýšenému dopytu po MFP. Prvým prípadom bola žiadosť egyptskej vlády o MFP vo výške 500 miliónov EUR, ktorá bola pôvodne predložená v júni 2011 a obnovená vo februári a v novembri 2012. Druhým prípadom bola žiadosť jordánskych orgánov z decembra 2012 o poskytnutie MFP vo forme úverov do výšky 200 miliónov EUR. Po odhade zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Jordánska Komisia v spolupráci s MMF prijala v apríli 2013 návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí MFP Jordánsku do výšky 180 miliónov EUR v úveroch, ktoré budú vyplatené v období rokov 2013 – 2014. Okrem toho vo februári 2013 zaslali žiadosť o novú operáciu MFP aj arménske orgány. Komisia v tejto súvislosti pripustila možnosť prijatia návrhu neskôr v roku 2013.

2.2.        Rámcové nariadenie MFP

Európsky parlament už v roku 2003 označil zdĺhavý proces rozhodovania – rozhodnutia o jednotlivých operáciách MFP prijímala Rada po konzultácii s Parlamentom – za jeden z hlavných nedostatkov MFP. Parlament zároveň poukázal na potrebu transparentného právneho základu pre nástroj MFP ako celok. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 prijímajú legislatívne rozhodnutia o jednotlivých operáciách MFP Parlament a Rada na základe riadneho legislatívneho postupu (spolurozhodovanie), čo spôsobuje, že rozhodovací proces je ešte zdĺhavejší. To viedlo k zintenzívneniu výziev na zjednodušenie postupu pri prijímaní rozhodnutí o MFP. Ako vyplynulo z celosvetovej finančnej a dlhovej krízy, účinné riešenie makroekonomických a finančných krízových situácií si vyžaduje nástroj reakcie na krízu, ktorý možno rýchlo a účinne použiť.

Vzhľadom na tento vývoj Komisia schválila 4. júla 2011 návrh rámcového nariadenia, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o makrofinančnej pomoci tretím krajinám[3]. Hlavnými cieľmi návrhu sú: i) zvýšenie účinnosti makrofinančnej pomoci prostredníctvom rýchlejšieho a efektívnejšieho rozhodovacieho procesu; ii) zladenie rozhodovacieho procesu s procesom iných nástrojov, najmä týkajúcich sa vonkajších vzťahov; iii) formulovanie pravidiel, ktorými sa spravuje nástroj, a pridelenie spoluzodpovednosti za ne Európskemu parlamentu a iv) aktualizovanie a zjednodušenie niektorých pravidiel.

Návrh rámcového nariadenia bol od predloženia Komisiou v júli 2011 predmetom rozsiahlych diskusií v Rade aj v Parlamente. Prijatie rámcového nariadenia obidvoma spoluzákonodarcami sa však oneskorilo, a to z dôvodu rozdielnych názorov na procesné otázky. Parlament a Rada trvali na zachovaní riadneho legislatívneho postupu pre všetky rozhodnutia o jednotlivých operáciách MFP. Podľa názoru Komisie to znamenalo, že ani jeden z hlavných cieľov návrhu Komisie by nebol splnený. Najmä rozhodovací proces by sa stal pomalším, viac zaťažujúcim a nepredvídateľným, zatiaľ čo Komisia si želala zlepšiť jeho rýchlosť, účinnosť a transparentnosť. Takisto by sa nemohol uplatniť žiadny súbor pravidiel, pretože spoluzákonodarcovia sa mohli pri rozhodnutiach o makrofinančnej pomoci kedykoľvek odkloniť od rámcového nariadenia. Komisia mala nakoniec značné obavy ústavného charakteru. Preto sa 8. mája 2013 rozhodla tento návrh stiahnuť.

2.3         Prekonávanie patovej situácie pri schvaľovaní nových operácií MFP

Od nadobudnutia účinnosti nového nariadenia o komitológii[4] 1. marca 2011 vedú Európsky parlament a Rada spor o návrhoch Komisie na poskytnutie MFP Gruzínsku a Kirgizskej republike. Zatiaľ čo o obsahu návrhov panuje všeobecná dohoda, uvedené dve inštitúcie majú rozličný názor na komitologický postup, ktorý je potrebné dodržať pri prijímaní memoranda o porozumení. V memorande o porozumení sa stanovujú opatrenia hospodárskej politiky, na ktorých sa majú dohodnúť Komisia a prijímajúca krajina, pre ktorú sa má vykonávať MFP. Parlament trvá na uplatnení konzultačného postupu (nezáväzné stanovisko členských štátov), zatiaľ čo Rada navrhuje použiť postup preskúmania (záväzné stanovisko členských štátov). Komisia navrhla rozličné kompromisné alternatívy a obe strany sa posunuli smerom k riešeniu založenému na možnosti prahových hodnôt. Prebehli diskusie v súvislosti s rámcovým nariadením MFP a v súvislosti so zmierovacím postupom o MFP Gruzínsku. Možno očakávať, že Parlament a Rada dospejú k dohode o tejto otázke v druhom štvrťroku 2013, čo by umožnilo prijať rozhodnutie o MFP Gruzínsku a Kirgizskej republike, ako aj rozhodnutia o ďalších pripravovaných operáciách MFP.

3.           Operácie makrofinančnej pomoci v roku 2012

3.1.        Prehľad

V roku 2012 sa dokončila operácia MFP v Arménsku, ktorá bola schválená v roku 2009. Úver vo výške 39 miliónov EUR, ktorý tvoril časť druhej a poslednej tranže, bol vyplatený arménskym orgánom vo februári 2012. Prvá tranža a grantová časť druhej tranže boli vyplatené v roku 2011. Tým sa uzatvorila operácia MFP vo výške 100 miliónov EUR zložená zo 65 miliónov EUR v úveroch a z 35 miliónov EUR v grantoch.

Pokiaľ ide o MFP Moldavsku, ktorú tvorí grant vo výške 90 miliónov EUR, v apríli 2012 Komisia uvoľnila jej tretiu a poslednú tranžu (30 miliónov EUR).

Vykonanie MFP pre Ukrajinu, ktorá bola schválená v roku 2010 a ktorá spolu s dostupnými prostriedkami z predchádzajúcej operácie MFP schválenej v roku 2002 predstavuje 610 miliónov EUR v úveroch, bolo v roku 2012 oddialené vzhľadom na povinnosť ukrajinských orgánov odsúhlasiť určité podmienky memoranda o porozumení, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že program MMF zaostal a neskôr, v decembri 2012, sa skončil. Dohoda o memorande o porozumení bola dosiahnutá v polovici roku 2012 a vo februári 2013 bolo toto memorandum podpísané v rámci samitu EÚ – Ukrajina. Prvá výplata tejto operácie MFP bude aj naďalej podmienená dohodou medzi ukrajinskými orgánmi a MMF o novom programe finančnej pomoci.

Pokiaľ ide o MFP pre Bosnu a Hercegovinu, ktorá bola schválená v roku 2009 (v celkovej výške 100 miliónov EUR v úveroch), platnosť memoranda o porozumení a zmluvy o úvere bola predĺžená o jeden rok, t. j. do novembra 2013. Prvá tranža tejto operácie vo výške 50 miliónov EUR bola vyplatená vo februári 2013.

V roku 2012 prediskutovali Európsky parlament a Rada dva legislatívne návrhy na nové operácie MFP prijaté Komisiou v roku 2011: návrh na poskytnutie MFP pre Gruzínsko vo výške 23 miliónov EUR v úveroch a 23 miliónov EUR v grantoch a návrh na poskytnutie výnimočnej[5] MFP pre Kirgizskú republiku vo výške 15 miliónov EUR v úveroch a 15 miliónov EUR v grantoch. Prijatie rozhodnutí o týchto návrhoch sa oneskorilo z dôvodu rozdielnych názorov na procesnú otázku, ako je vysvetlené v oddiele 2.3.

3.2.        Jednotlivé operácie v prijímajúcich krajinách v roku 2012

3.2.1.     Bosna a Hercegovina

Makrofinančná pomoc pre Bosnu a Hercegovinu až do výšky 100 miliónov EUR vo forme úverov bola schválená Radou ešte v roku 2009[6]. Príslušné memorandum o porozumení a zmluva o úvere boli podpísané v novembri 2010, pričom – čiastočne z dôvodu zdĺhavého zostavovania vlády po všeobecných voľbách v októbri 2010 – zmluvu o úvere ratifikovalo bosnianske predsedníctvo až v auguste 2011. Počas roka 2012 sa nevyplatili žiadne prostriedky MFP, lebo orgány nesplnili podmienky dohodnuté v memorande o porozumení. V nadväznosti na dohodu s MMF o novom pohotovostnom úvere a na kroky orgánov smerujúce k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií Európska komisia predĺžila obdobie dostupnosti MFP pre Bosnu a Hercegovinu o ďalší rok, t. j. do 7. novembra 2013. Prvá splátka MFP vo výške 50 miliónov EUR bola vyplatená vo februári 2013. Výplata druhej splátky je plánovaná v druhej polovici roku 2013, pokiaľ bude ďalej prebiehať program MMF a budú splnené všetky politické podmienky stanovené v memorande o porozumení.

Po miernom zotavení sa z počiatočných vplyvov celosvetovej hospodárskej krízy (v rokoch 2010 a 2011 dosiahol rast HDP 1 %) sa hospodárstvo opäť prepadlo do záporných čísel. V roku 2012 sa reálny HDP zmenšil o 0,7 % v dôsledku nepriaznivých vplyvov zhoršeného vonkajšieho prostredia. Vonkajšie nerovnováhy opäť zväčšujú, pričom deficit bežného účtu dosahuje 9,4 % HDP. Na pozadí prehlbujúcej sa makroekonomickej nerovnováhy a rastúcich obáv o makroekonomickú stabilitu sa orgány v septembri 2012 dohodli s MMF na novom pohotovostnom úvere vo výške zhruba 400 miliónov EUR.

3.2.2.     Arménsko

Začiatkom roka 2012 Komisia dokončila vykonávanie programu MFP pre Arménsko, o ktorom bolo rozhodnuté koncom roku 2009[7]. V rámci tohto programu EÚ poskytla Arménsku podporu v celkovej výške 100 miliónov EUR (35 miliónov EUR v grantoch a 65 miliónov EUR v úveroch), ktoré boli vyplatené v dvoch tranžiach. Pomoc bola poskytnutá v súvislosti s programom hospodárskej reformy podporeným trojročnou dohodou s MMF o financovaní prostredníctvom rozšíreného fondu (Extended Fund Facility, ďalej len „EFF“) a rozšíreného úveru (Extended Credit Facility, ďalej len „ECF“), ktorú schválila výkonná rada MMF v júni 2010. Prvá splátka vo výške 40 miliónov EUR bola uvoľnená v júni 2011 a uvoľnenie druhej splátky vo výške 60 miliónov EUR sa uskutočnilo v decembri 2011 v prípade grantu a vo februári 2012 v prípade úveru[8].

V roku 2012 sa arménske hospodárstvo naďalej posilňovalo. Miera rastu HDP dosiahla 7,2 % v roku 2012, pričom v roku 2011 bola vo výške 4,7 %. Posilnenie rastu v roku 2012 bolo spôsobené najmä zvýšením súkromnej spotreby (nárast o 10,2 % v roku 2012, v porovnaní s 2,4 % v roku 2011) a čistého vývozu. Prispeli k nemu aj priaznivé klimatické podmienky, ktoré prispeli k rastu poľnohospodárskej výroby. Na druhej strane investície, domáce aj zahraničné, sa aj naďalej oslabovali, čo poukazuje na prognózy spomaleného rastu pre Arménsko. Vzhľadom na nepriaznivejší hospodársky výhľad arménske orgány predložili Komisii vo februári 2013 žiadosť o nový program MFP. Pomoc má doplniť prostriedky, ktoré budú poskytnuté v rámci pripravovanej novej dohody o financovaní s MMF. Komisia túto žiadosť zvažuje.

3.2.3.     Gruzínsko

V situácii po vojenskom konflikte s Ruskom v auguste 2008 prisľúbila EÚ na konferencii darcov komplexný balík vo výške do 500 miliónov EUR na podporu hospodárskeho zotavenia Gruzínska. Balík zahŕňal dva možné programy MFP, každý z nich vo výške 46 miliónov EUR. Prvý program sa úspešne dokončil v období rokov 2009 – 2010. Pokiaľ ide o druhú časť, Komisia prijala príslušný návrh v januári 2011. Prijatie legislatívneho rozhodnutia o tomto programe sa však oneskorilo z dôvodu rozdielnych názorov Európskeho parlamentu a Rady na postup, ktorý má byť použitý pri prijímaní memoranda o porozumení (pozri oddiel 2.3).

Hlavné ciele návrhu na MFP vo výške 46 miliónov EUR (ktoré majú byť poskytnuté rovnakým dielom v úveroch a v grantoch) sú pokryť gruzínske potreby vonkajšieho financovania a zmierniť rozpočtové finančné potreby Gruzínska, so súčasnou podporou fiškálnej konsolidácie krajiny a jej úsilia o vonkajšiu stabilizáciu a s povzbudením štrukturálnych reforiem. Aj keď Gruzínsko v roku 2012 zaznamenalo ďalší rok silného hospodárskeho rastu (predbežne o 6,1 %)[9], jeho vonkajšia zraniteľnosť je stále vysoká, o čom svedčí dvojciferná hodnota pomeru deficitu bežného účtu k HDP, vysoký hrubý zahraničný dlh a klesajúce priame zahraničné investície. Tieto slabiny spoločne s nevyrovnaným celosvetovým prostredím podnietili orgány, aby požiadali o ďalší program MMF. V apríli 2012 bola preto schválená dvojročná dohoda s MMF – kombinácia dohody o pohotovostnom úvere (Stand-By Arrangement, ďalej len „SBA“) a pohotovostného úveru (Stand-By Credit Facility, ďalej len „SCF“). Preventívna povaha tejto dohody znamená, že program MFP možno aktivovať, iba ak Gruzínsko bude skutočne čerpať prostriedky z programu MMF.

3.2.4.     Moldavská republika

V roku 2012 Komisia dokončila vykonávanie programu MFP pre Moldavskú republiku, o ktorom rozhodol Európsky parlament a Rada v októbri 2010[10]. V rámci tohto programu EÚ poskytla Moldavsku MFP vo výške 90 miliónov EUR v grantoch, ktoré mali byť vyplatené v troch tranžiach. Pomoc bola poskytnutá v súvislosti s hospodárskym programom podporeným trojročnou dohodou o financovaní prostredníctvom EFF-ECF, ktorú schválila výkonná rada MMF v januári 2010. Prvá tranža vo výške 40 miliónov EUR bola vyplatená v decembri 2010 a druhá tranža vo výške 20 miliónov EUR bola vyplatená v septembri 2011. Vyplatenie tretej tranže MFP (30 miliónov EUR) sa uskutočnilo v apríli 2012[11].

Hospodársky rast v roku 2012 sa výrazne spomalil z dôvodu negatívnych vonkajších otrasov vrátane oslabenia dopytu po vývoze z EÚ a nepriaznivých poveternostných podmienok – drsná zima a suché leto –, ktoré zasiahli rozsiahly poľnohospodársky sektor. V roku 2012 bol zaznamenaný záporný rast HDP na úrovni – 0,8 %[12], čo ukazuje výrazné spomalenie v porovnaní so 6,8 % v roku 2011. Pokiaľ ide o vonkajšie záležitosti, deficit bežného účtu sa mierne znížil, čiastočne v reakcii na spomalenie dovozu z dôvodu oslabenia domáceho dopytu, ale aj kvôli rastúcemu prebytku čistých príjmov a čistých jednostranných prevodov, ktoré odrážali pružné prevody. Bez ohľadu na tento pozitívny vývoj je deficit bežného účtu stále vysoký a bude aj naďalej hlavným zdrojom zraniteľnosti v roku 2013. Ďalším zdrojom zraniteľnosti je vysoká – a rastúca – vonkajšia zadlženosť, ktorá vzrástla zo 77,6 % na konci roku 2011 na 84,5 % HDP v roku 2012. Tieto vonkajšie riziká boli do určitej miery zmiernené trhovými zásahmi centrálnej banky v druhom a treťom štvrťroku na doplnenie oficiálnych rezerv.

Konečné preskúmanie programu dohody s MMF o financovaní prostredníctvom EFF-ECF, ktoré bolo pôvodne plánované na január 2013 a neskôr odložené na apríl 2013, nemohlo byť dokončené pre politickú krízu, ktorá sa začala po páde koaličnej vlády vo februári 2013, a bolo odložené na júl 2013. Vyhliadky na novú dohodu neboli v čase zverejnenia tejto správy jasné.

3.2.5.     Ukrajina

V súvislosti s pretrvávajúcou potrebou vonkajšieho financovania a na podporu procesu hospodárskych reforiem v krajine prijala EÚ v júli 2010 rozhodnutie o poskytnutí MFP pre Ukrajinu do výšky 500 miliónov EUR[13]. Spolu so 110 miliónmi EUR, ktoré ostávajú k dispozícii na základe rozhodnutia o MFP prijatého v roku 2002[14], to znamená potenciálny balík MFP do výšky 610 miliónov EUR. Memorandum o porozumení, ktorým sa stanovujú politické podmienky súvisiace s výplatou tejto pomoci, a zmluva o úvere boli podpísané v marci 2013. Memorandum o porozumení obsahuje politické opatrenia v kľúčových oblastiach riadenia verejných financií, obchodu a správy daní, reformy sektora energetiky a harmonizácie finančnej regulácie. Výplata MFP v roku 2013 je podmienená obnovením čerpania prostriedkov Ukrajinou podľa novej dohody s MMF o poskytnutí podpory, o ktorej ukrajinské orgány rokujú s MMF po vypršaní predchádzajúcej dohody o SBA vo výške 15,4 miliardy USD v decembri 2012. Výplata druhej a tretej tranže bude navyše podmienená uspokojivým pokrokom vo vykonávaní podmienok štrukturálnej politiky, ktoré sú stanovené v memorande o porozumení.

V roku 2012 sa rast reálneho HDP na Ukrajine spomalil na 0,2 % v porovnaní s 5,2 % v roku 2011, a to najmä v dôsledku zhoršujúceho sa vonkajšieho prostredia, nižšieho dopytu po vývoze kovov z Ukrajiny, a tiež kvôli nízkej úrovni investícií. Aj napriek spomaleniu rastu a deflačným tendenciám Národná banka Ukrajiny udržiavala pevnú menovú politiku v snahe zabrániť devalvačným tlakom na domácu menu. Fiškálny deficit v roku 2012 sa prehĺbil na odhadovaných 6 % HDP po tom, čo v roku 2011 dosiahol hodnotu 4,2 %, a to najmä v dôsledku uvoľňovania fiškálnej politiky pred parlamentnými voľbami a rastúcej úrovne energetických dotácií. Vonkajšia zraniteľnosť rastie, keďže deficit bežného účtu v roku 2012 sa zvýšil na 8,4 % HDP a devízové rezervy klesli takmer o štvrtinu. Pokrok v oblasti štrukturálnych reforiem bol nejednoznačný; určitý pokrok bol dosiahnutý v oblasti energetickej politiky, zatiaľ čo reforma v riadení verejných financií sa zastavila a systému verejného obstarávania stále chýba transparentnosť.

3.2.6.     Kirgizská republika

V dôsledku etnického a politického násilia, ktoré viedlo k prudkému poklesu hospodárskych činností a značnej potrebe vonkajšieho financovania, sa EÚ na medzinárodnej konferencii darcov v júli 2010 v Biškeku zaviazala podporiť obnovu Kirgizskej republiky. V nadväznosti na to Komisia prijala 20. decembra 2011 návrh rozhodnutia o poskytnutí MFP pre Kirgizskú republiku do výšky 30 miliónov EUR (15 miliónov EUR v úveroch a 15 miliónov EUR v grantoch). Táto výnimočná operácia MFP, t. j. mimo bežného geografického rozsahu pôsobnosti MFP, bola odôvodnená silou prodemokratického politického vývoja a hospodárskych reforiem v krajine a jej pozíciou v regióne s hospodárskym a politickým významom pre EÚ. Súčasne sa MMF v júni 2011 dohodol s kirgizskými orgánmi na trojročnom programe, ktorý bol podporený dohodou o financovaní prostredníctvom ECF. Prijatie rozhodnutia o operácii MFP v Kirgizskej republike sa však oneskorilo z dôvodu rozdielnych názorov uvedených dvoch spoluzákonodarcov na postup, ktorý sa má použiť pri prijímaní memoranda o porozumení (pozri oddiel 2.3).

V roku 2012 sa hospodársky rast Kirgizskej republiky obmedzil na 0,9 %, čo je výrazne pod hodnotou, ktorú uvádzali prognózy, a to v dôsledku prudkého poklesu výroby v odvetví ťažby zlata z dôvodu geologických problémov. S výnimkou odvetvia ťažby zlata dosiahol hospodársky rast v roku 2012 okolo 4,8 %, poháňaný spracovateľským priemyslom, stavebníctvom a službami, a postupne sa zotavoval z prudkého spomalenia v rokoch 2009 a 2010 v dôsledku celosvetovej recesie a vnútorných politických a etnických konfliktov. Deficit bežného účtu sa v roku 2012 prehĺbil na odhadovaných 9 % HDP, čo odráža pokles vývozu zlata a vyššie ceny ropy. Napriek prísnej menovej politike inflácia na konci roku 2012 dosiahla 7,5 % z dôvodu rastúcich medzinárodných cien palív a potravín. Celkový fiškálny deficit klesol na odhadovaných 5,3 % HDP (s výnimkou projektov energetickej infraštruktúry), najmä vďaka vyššiemu výberu príjmov. Pokrok v rámci programu ECF bol zatiaľ zachovaný. Kirgizsko splnilo všetky merateľné ciele programu stanovené ku koncu júna 2012 a až na jedno aj všetky štrukturálne referenčné kritériá.

4.           Zabezpečenie riadneho využívania fondov z MFP: operačné hodnotenia a hodnotenia ex post

4.1.        Operačné hodnotenia

V súlade s požiadavkami nariadenia EÚ o rozpočtových pravidlách Komisia s pomocou externých poradcov uskutočňuje operačné hodnotenia, aby získala primeranú istotu, pokiaľ ide o fungovanie administratívnych postupov a finančných tokov prijímajúcich krajín.

Operačné hodnotenia sa zameriavajú na systémy riadenia verejných financií, najmä na postupy a organizáciu ministerstva financií a centrálnej banky, konkrétne na vedenie účtov, na ktoré sa vkladajú prostriedky EÚ. Okrem toho sa osobitná pozornosť venuje spôsobu fungovania externých audítorských inštitúcií, ich nezávislosti, pracovným programom a účinnosti ich kontrol. V rámci nedávnych operačných hodnotení sa vykonala aj analýza platných postupov v agentúrach verejného obstarávania. V roku 2012 Komisia dokončila operačné hodnotenie v Kirgizskej republike.

Vzhľadom na možné nové operácie MFP v Egypte a Jordánsku bolo v oboch krajinách vykonané operačné hodnotenie, v Egypte vo februári a v Jordánsku v apríli 2013.

4.2.        Hodnotenia ex post

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách EÚ vykonáva Komisia hodnotenia ex post programov MFP s cieľom posúdiť vplyv MFP. Hlavnými cieľmi hodnotení ex post sú: i) analyzovať hospodársky vplyv MFP na hospodárstvo prijímajúcej krajiny a najmä na udržateľnosť jej vonkajšej pozície a ii) posúdiť pridanú hodnotu intervencie EÚ. Závery týchto hodnotení slúžia na posilnenie postupov riadenia MFP.

V roku 2011 sa vykonali dve hodnotenia ex post, ktorých cieľom bolo vyhodnotiť operácie MFP týkajúce sa Libanonu a Gruzínska. V roku 2012 sa začalo a dokončilo nové hodnotenie ex post týkajúce sa MFP pre Kosovo[15].

Z hodnotenia ex post programu MFP pre Libanon vyplýva, že zatiaľ čo cieľ makroekonomickej stabilizácie krajiny bol z veľkej časti splnený, vplyv MFP na štrukturálne reformy bol obmedzený, najmä pre zložité a nestabilné politické prostredie.

Pokiaľ ide o vplyv programu MFP na štrukturálne reformy v Gruzínsku, v záveroch hodnotenia ex post sa uvádza, že zatiaľ čo v oblasti zostavovania a plnenia rozpočtu bol dosiahnutý výrazný pokrok, v oblasti vnútornej kontroly, auditu a všeobecne v oblasti transparentnosti a zodpovednosti je potrebné vykonať viac práce.

V záveroch hodnotenia ex post programu MFP pre Kosovo sa uvádza, že jeho najdôležitejší prínos je dvojaký: i) poskytol kosovským orgánom ďalší nástroj na presadzovanie rozhodujúcich domácich reforiem a ii) posilnil medzinárodnú dôveryhodnosť vlády Kosova v jej začiatkoch.

Hodnotenia ex post troch operácií MFP v Srbsku, Moldavsku a Arménsku, ktoré boli nedávno dokončené, budú vykonané v roku 2013.

5.           Žiadosti o pomoc a budúce návrhy Komisie; rozpočtová situácia

Pripravované operácie MFP na rok 2013 zahŕňajú: i) dva prebiehajúce programy (Bosna a Hercegovina a Ukrajina); ii) dva programy navrhnuté Komisiou v roku 2011, ktorých vykonávanie by sa malo začať po očakávanom prijatí rozhodnutí spoluzákonodarcov (Gruzínsko a Kirgizská republika), a iii) až tri nové programy na základe dosiaľ prijatých žiadostí z krajín patriacich do európskej susedskej politiky (Egypt, Jordánsko, Arménsko).

Pokiaľ ide o vykonávanie existujúcich operácií MFP, uvoľnenie poslednej splátky v rámci programu pre Bosnu a Hercegovinu sa v prípade jej potvrdenia uskutoční najneskôr do novembra. Súčasné výplaty v rámci programu pre Ukrajinu vrátane uvoľnenia prvej splátky sú podmienené uzatvorením novej dohody o financovaní s MMF, ako aj splnením politických podmienok memoranda o porozumení.

V roku 2013 Komisia plánuje začať aj s výplatami v rámci programov MFP pre Gruzínsko a Kirgizskú republiku v nadväznosti na očakávané prijatie príslušných legislatívnych rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady. Súčasný plán je uvoľniť prvé splátky v rámci týchto programov v roku 2013 a druhé splátky v roku 2014. V prípade Gruzínska, ako už bolo uvedené, bude uvoľnenie MFP možné, len ak sa Gruzínsko skutočne rozhodne čerpať prostriedky na základe dohody s MMF o SBA-SCF, ktorá sa v súčasnosti považuje za preventívnu.

Ako sa uvádza vyššie, v novembri 2012 Egypt obnovil svoju žiadosť o MFP vo výške 500 miliónov EUR. Komisia uvažuje o prijatí návrhu na MFP, ktorá by bola podmienená dohodou medzi MMF a egyptskými úradmi o programe MMF. MFP bude pravdepodobne zložená z úveru vo výške 450 miliónov EUR, ktorý bude spojený s grantom vo výške 50 miliónov EUR. MFP by pomohla podporiť egyptskú platobnú bilanciu a posilniť reformné úsilie v období náročnej politickej transformácie. V závislosti od načasovania návrhu a rozhodnutia by prvá tranža mohla byť vyplatená v roku 2013 a zvyšok MFP v roku 2014.

V decembri 2012 požiadali jordánske orgány o MFP vo forme úverov do výšky 200 miliónov EUR. Komisia v spolupráci s MMF odhaduje zostatkové potreby vonkajšieho financovania Jordánska a zvažuje predložiť v roku 2013 návrh na MFP vo výške 180 miliónov EUR v úveroch. Aj v tomto prípade sa výplata prvej tranže môže uskutočniť v roku 2013.

Okrem toho možno predpokladať novú operáciu pre Arménsko, keďže vo februári 2013 Komisia dostala žiadosť o MFP od arménskych orgánov. Nasledovala by po programe MFP dokončenom v roku 2012 a bola by zameraná na pomoc krajine pri pokrývaní zostatkovej potreby vonkajšieho financovania, ktorá sa predpokladá na roky 2013 – 2014, pričom by dopĺňala zdroje sprístupnené MMF v rámci novej dohody o financovaní, ktorá sa v súčasnosti pripravuje.

A napokon, v súčasnosti pripravované operácie MFP na rok 2014 zahŕňajú aj možný program pre Kosovo v prípade jasného určenia potreby financovania. Po skončení predchádzajúceho programu v roku 2010 by nová operácia bola reakciou na podmienený prísľub, ktorý dala EÚ v júni 2008 na konferencii darcov pre Kosovo, a to až do výšky 100 miliónov EUR.

Tabuľka 1 obsahuje prehľad záväzkov a platieb grantov MFP za roky 2011, 2012 a 2013 (orientačne). Predpoveď na rok 2013 je veľmi predbežná a bude závisieť od rôznych faktorov, ktoré sú nad rámec kontroly Komisie. Pripravované grantové operácie na rok 2013 sú všeobecne v súlade s rozpočtovými stropmi pre rok 2013. Pokiaľ ide o úvery, celková neuhradená suma za operácie poskytovania úverov MFP dosiahla ku koncu roka 2012 výšku 545 miliónov EUR. Suma je krytá Garančným fondom pre vonkajšie opatrenia[16], ktorý sa udržiava na úrovni 9 % nesplatenej sumy. Fond nepokrýva len úvery MFP, ale aj úvery Euratomu a úvery EIB pre tretie krajiny a financuje sa z rozpočtu EÚ. V prípade operácií poskytovania úverov MFP plánovaných v roku 2013 by to zodpovedalo tvorbe rezerv z garančného fondu vo výške približne 72,3 milióna EUR.

[1] Týmto označením nie sú dotknuté pozície týkajúce sa štatútu, pričom označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

[2] Súvisiace informácie o hospodárskom vývoji v južnom susedstve nájdete aj v publikácii „The EU's neighbouring economies: coping with new challenges“, Occasional Papers no. 86 / November 2011, GR ECFIN, Európska komisia. Uverejnenie novej publikácie Occasional Paper „The EU’s Neighbouring Economies: Managing economic policies amid increased global uncertainty“ je v pláne v polovici roku 2013. (http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/occasional_paper/2011/index_en.htm).

[3] Návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o makrofinančnej pomoci tretím krajinám – KOM(2011) 396 v konečnom znení, 4. júl 2011.

[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011.

[5] „Výnimočná“ v tom zmysle, že sa poskytuje krajine mimo bežného geografického rozsahu pôsobnosti MFP, t. j. kandidátskej/potenciálne kandidátskej a susednej krajine.

[6] Rozhodnutie Rady 2009/891/ES z 30. novembra 2009.

[7] Rozhodnutie Rady 2009/890/ES z 30. novembra 2009.

[8] Podrobný opis vykonávania programu je uvedený v správe Komisie o vykonávaní MFP v roku 2011 – COM(2012) 339 final, 28. jún 2012.

[9] Z analýzy sú vylúčené územia Abcházska a Južného Osetska pre nedostatok spoľahlivých údajov.

[10] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 938/2010/EÚ z 20. októbra 2010.

[11] Pozri poznámku pod čiarou č. 5.

[12] Údaje nezahŕňajú odtrhnutý región Podnesterska, pre ktorý nie sú k dispozícii spoľahlivé čísla.

[13] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 646/2010/EÚ zo 7. júla 2010.

[14] Rozhodnutie Rady 2002/639/ES z 12. júla 2012.

[15] Všetky hodnotenia ex post sú dostupné na webovej stránke GR ECFIN: http://ec.europa.eu/economy_finance/evaluation/completed/index_en.htm.

[16] Podrobnejšie informácie sú uvedené v správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o zárukách krytých zo všeobecného rozpočtu (vydávanej polročne).