SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV v súlade s článkom 117 ods. 4 nariadenia REACH a článkom 46 ods. 2 nariadenia CLP a preskúmaním určitých prvkov nariadenia REACH podľa článku 75 ods. 2, článku 138 ods. 2, článku 138 ods. 3 a článku 138 ods. 6 nariadenia REACH /* COM/2013/049 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV v súlade s článkom 117 ods. 4
nariadenia REACH a článkom 46 ods. 2 nariadenia CLP a preskúmaním
určitých prvkov nariadenia REACH podľa článku 75 ods. 2,
článku 138 ods. 2, článku 138 ods. 3 a článku
138 ods. 6 nariadenia REACH (Text s významom pre EHP) 1. Úvod Vytvorené s cieľom zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ako
aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu a súčasne zvýšiť
konkurencieschopnosť a inovácie a presunúť
zodpovednosť za riadenie chemických rizík z orgánov verejnej moci na
priemysel 1. júna 2007 nadobudlo účinnosť nariadenie o registrácii,
hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok[1] (ďalej len „nariadenie REACH“).
V čase svojho prijatia nariadenie REACH prinášalo dôležité výzvy
a vzbudzovalo otázky u všetkých zainteresovaných strán. Nariadenie REACH
si vyžiadalo nové formy spolupráce na účely výmeny informácií medzi
spoločnosťami, posilnenie komunikácie v rámci dodávateľského
reťazca, ako aj vývoj nástrojov, ktoré usmernia spoločnosti a orgány
verejnej moci a pomôžu im pri jeho vykonávaní. Päť rokov po nadobudnutí účinnosti
nariadenia REACH sa dosiahli významné medzníky v jeho vykonávaní. Prvý
termín registrácie v roku 2010 skončil úspešne, priemysel si splnil
povinnosť, keďže bolo predložených 24 675 registračných
dokumentácií, ktoré zodpovedali 4 300 látkam. Výsledkom toho je, že
kvalita dostupných údajov pre riadenie rizík sa výrazne zlepšila, čo má za
následok výrazné zníženie nominálneho rizika pre registrované látky. Inštitúcie
zohrali svoju úlohu napríklad odpovedaním na tisíce otázok, z ktorých väčšina
bola položená zo strany malých a stredných podnikov prostredníctvom siete asistenčných
pracovísk zriadených vo všetkých členských štátoch. Európska chemická agentúra
(ECHA), ktorá bola založená v roku 2007, je teraz plne funkčná.
V rovnakom období Komisia poskytla 330 miliónov EUR na financovanie
výskumu a ďalších činností na rozvoj alternatívnych metód k testovaniu
na zvieratách. V rámci obdobia piatich rokov po nadobudnutí účinnosti
nariadenia má Komisia viacero povinností podávať správy a kontrolovať
plnenie záväzkov; touto správou sa napĺňajú tieto povinnosti. Pre
Komisiu je to tiež možnosť podať správu o zisteniach z niektorých
všeobecnejších hodnotení pôsobenia nariadenia REACH. V sprievodnom pracovnom
dokumente útvarov Komisie[2]
sú uvedené ďalšie podrobnosti o zisteniach, ktoré sa použili pri záveroch
a odporúčaniach uvedených v tejto správe. V súlade s nariadením REACH[3] musí Komisia podávať
správy o skúsenostiach nadobudnutých pri jeho uplatňovaní a o finančných
prostriedkoch, ktoré poskytla Komisia na vývoj a hodnotenie alternatívnych
testovacích metód. V nariadení REACH je tiež stanovená požiadavka, aby Komisia
preskúmala požiadavky týkajúce sa registrácie látok vyrábaných v nízkotonážnych
objemoch, podávala správy o potrebe registrácie určitých druhov
polymérov (ak bude taká potreba), posúdila, či je, alebo nie je potrebné
zmeniť rozsah nariadenia REACH s cieľom zabrániť prekrývaniu
s inými príslušnými ustanoveniami Únie a vykonať kontrolu agentúry
ECHA. 2. Všeobecné závery
o dosiahnutí cieľov nariadenia REACH 2.1. Zdravie ľudí a životné
prostredie Nariadenie REACH bolo prijaté s cieľom
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného
prostredia vrátane podpory alternatívnych metód hodnotenia rizík látok, ako aj
voľný pohyb látok na vnútornom trhu a súčasne zvýšiť
konkurencieschopnosť a inovácie. Nariadenie REACH je
kľúčovým prvkom záväzku EÚ voči vykonávaciemu plánu prijatému
v roku 2002 na svetovom summite o udržateľnom rozvoji, ktorého
cieľom je zabezpečiť, aby sa chemické látky do roku 2020 vyrábali
a používali spôsobmi, ktoré vedú k minimalizácii závažných nepriaznivých
účinkov na zdravie ľudí a životné prostredie. Nariadením REACH sa zavádza systematická
registrácia látok. Táto registrácia by mala preukazovať bezpečné
používanie látok, a to zahrnutím informácií o nebezpečnosti
látky, čo umožňuje registrujúcim klasifikovať a označiť
tieto látky a určiť opatrenia na riadenie rizík a poskytnúť
tieto informácie následnému dodávateľskému reťazcu. Pre látky nad 10
ton musia registrujúci vykonať hodnotenie chemickej bezpečnosti, aby
sa mohlo stanoviť, či je potrebné vykonať dodatočné opatrenia
na zníženie rizika. Nariadenie REACH zlepšuje kontrolu jednotlivých
látok. Obmedzenia sú navrhnuté s cieľom kontrolovať tie riziká,
ktoré nie sú primerane kontrolované priemyslom. Pokiaľ ide o zdravie
a životné prostredie, cieľom autorizačného postupu je
zabezpečiť, aby riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich
veľmi veľké obavy (SVHC) boli kontrolované a aby boli tieto
látky postupne nahradené vhodnými alternatívami, pokiaľ je to ekonomicky
a technicky uskutočniteľné. Hoci by si splnenie týchto cieľov vyžadovalo
využitie zvierat pri laboratórnych pokusoch, v nariadení REACH sa stanovuje
viacero konkrétnych povinností, ktorých cieľom je obmedziť testovanie
na zvieratách, a poskytujú sa v ňom stimuly pre využívanie
a vývoj alternatívnych metód posúdenia nebezpečnosti. Stručne povedané, ciele nariadenia REACH
v oblasti zdravia a životného prostredia by sa podľa
očakávaní mali dosiahnuť prostredníctvom 1) zvýšenia poznatkov
o vlastnostiach a použití látok, čo povedie k väčšej
bezpečnosti a kontrolným opatreniam, zníženiu vystavenia
nebezpečenstvu a tým aj negatívnych vplyvov na zdravie ľudí
a životné prostredie, a 2) používania menej nebezpečných
alternatívnych látok alebo technológií v porovnaní so SVHC. 2.1.1. Očakávania od nariadenia REACH
Potenciálne pozitívne prínosy pre zdravie a životné
prostredie (ďalej len „prínosy“) boli hodnotené v posúdení vplyvu nariadenia
REACH z roku 2003[4].
Prínosy nariadenia REACH vyplývajú z použitia vhodných opatrení na
zníženie rizík – v prvom rade prijatých zástupcami priemyslu a v druhom
rade nariadených orgánmi – ktoré boli umožnené systematickým zbieraním a vytváraním
informácií o nebezpečnosti a použití chemických látok. Posúdenie vplyvu poskytlo názorný príklad potenciálneho
rozsahu očakávaných dlhodobých prínosov pre zdravie, ktoré by sa dali
dosiahnuť vďaka týmto opatreniam na zníženie rizík. Predpokladalo sa,
že pozitívne účinky nariadenia REACH v oblasti verejného zdravia sa
začnú objavovať po 10 rokoch vykonávania nariadenia REACH, t. j.
v roku 2018, a naplno sa prejavia po ďalších 20 rokoch, s celkovými
prínosmi pre zdravie vďaka nariadeniu REACH rádovo vo výške 50 miliárd EUR
za obdobie 30 rokov (v aktualizovanej finančnej hodnote). Dlhodobé prínosy
nariadenia REACH na životné prostredie sa v ďalšej štúdii odhadovali na
50 miliárd EUR za obdobie 25 rokov (v aktualizovanej finančnej hodnote)[5]. Napriek metodologickým
ťažkostiam sa v rámci celkového záveru očakávalo, že prínosy nariadenia
REACH ďaleko prevýšia jeho náklady. 2.1.2. Zistenia Ako sa predpokladalo, päť rokov po
nadobudnutí účinnosti nariadenia REACH je ešte príliš skoro na to, aby sa
mohli vyčísliť prínosy. Namiesto toho sa Komisia zaoberala
počiatočnými trendmi na základe posúdenia kvalitatívnych informácií
a reprezentatívneho súboru kvantitatívnych ukazovateľov. Komisia preskúmala tie kľúčové stimuly,
ktoré sú už v prevádzke a majú osobitný význam pre vytváranie
prínosov, konkrétne: registrácia, informácie v dodávateľskom
reťazci, autorizácia a obmedzenia. Preskúmali sa tiež opatrenia,
ktoré pomôžu dosiahnuť prínosy, akými sú hodnotenie dokumentácie,
poskytovanie usmernení, vykonávanie kontrol a presadzovanie právnych
predpisov. Komisia konštatuje, že –
zvýšená informovanosť vedie k zmenám v klasifikácii,
ktoré vo väčšine prípadov znamenajú zavedenie prísnejších kritérií.
Kvalita dostupných informácií pre posúdenie rizík sa v porovnaní so stavom
pred prijatím nariadenia REACH zlepšila, –
zvýšená informovanosť v dodávateľskom
reťazci a vylepšené zoznamy bezpečnostných údajov majú za následok
prijímanie vhodnejších opatrení na riadenie rizík, čím sa prispieva
k preukázanému zníženiu nominálneho rizika, čo je na prospech koncových
užívateľov, ako napríklad výrobcov tovarov, –
väčšie povinnosti v súvislosti s SVHC
prostredníctvom zavedenia kandidátskych zoznamov a ustanovení o autorizácii
viedli k zvýšenému pohybu smerom k nahradeniu týchto látok v dodávateľskom
reťazci. Pokrok pri plnení cieľa nariadenia REACH
v súvislosti so zdravím ľudí a životným prostredím sa teda dosahuje.
S úplným sfunkčneným zostávajúcich kľúčových stimulov prínosov
sa očakáva zrýchlenie tohto trendu. Komisia si však uvedomuje niektoré
kľúčové nedostatky, ktoré môžu brániť dosiahnutiu prínosov: –
ako uviedla agentúra ECHA, množstvo registračných
dokumentácií bolo posúdených ako nespĺňajúcich potrebné náležitosti,
a to aj s ohľadom na identitu látky, –
ako uviedla agentúra ECHA, registrujúci nedostatočne
posudzujú perzistentné, bioakumulatívne a toxické (PBT) a veľmi
perzistentné a veľmi bioakumulatívne (vPvB) vlastnosti, –
ako uviedli zástupcovia priemyslu, existujú problémy
týkajúce sa obsahu a formátu rozšírenej karty bezpečnostných údajov. Komisia preto: (a)
žiada priemysel, aby v prvom rade zlepšil kvalitu
registračných dokumentácií, zameraním sa na odstránenie akéhokoľvek
nedodržania a tým, že ich v prípade potreby bezodkladne aktualizuje; (b)
podporuje agentúru ECHA a členské štáty
k zvýšenému úsiliu na zabezpečenie toho, aby dokumentácie vyhovovali stanoveným
požiadavkám na informácie; (c)
podporuje agentúru ECHA a priemysel pri riešení
problémov spojených so zostavením, oznamovaním a využívaním rozšírených kariet
bezpečnostných údajov a presadzuje ich ako ústredný nástroj riadenia
rizík; (d)
v spolupráci s agentúrou ECHA bude
zhromažďovať ďalšie praktické poznatky o tom, ako
zlepšiť základ pre identifikáciu látok a stanovenie „rovnakosti“. Ak
to bude vhodné, Komisia môže navrhnúť opatrenia vrátane vykonávacích právnych
predpisov; (e)
v spolupráci s členskými štátmi a agentúrou
ECHA zvýši svoje úsilie na identifikáciu príslušných SVHC na základe rámca pre
možnosti riadenia rizika (Risk Management Option – RMO). 2.2. Vnútorný
trh a konkurencieschopnosť Chemický priemysel EÚ
rástol od roku 1999 do roku 2009 o niečo rýchlejšie, ako bola
priemerná miera rastu všetkých výrobných sektorov, a do značnej miery
sa spamätal z krízy, ktorá vypukla v roku 2008. Tento priemysel
generuje pozitívnu obchodnú bilanciu a mimoriadne dobre sa mu darí vo
vysoko ziskových odvetviach špeciálnych chemických látok. V roku 2003, keď bol predložený návrh
nariadenia REACH, bola EÚ najväčším svetovým trhom s chemickými látkami
s približne 30 % podielom na svetovom predaji chemických látok. Dnes tento
podiel predstavuje približne 21 %, pričom najväčším trhom
s chemickými látkami je v súčasnosti Čína. Chemický
priemysel EÚ však zostáva najväčším svetovým vývozcom a v absolútnych
hodnotách sa jej obrat zvýšil. Vnútorný trh je kľúčovým stimulom rastu
a konkurencieschopnosti chemického priemyslu a nariadenie REACH prispelo
k jeho ďalšej harmonizácii. Zástupcovia priemyslu si uvedomujú pozitívne
hospodárske účinky na svoje podnikanie, aj keď niektoré prekážky
stále pretrvávajú. V tejto súvislosti Komisia pripomína členským
štátom potrebu jednotného a harmonizovaného výkladu všetkých ustanovení
nariadenia REACH, najmä hranicu 0,1 % koncentrácie látok, ktoré vzbudzujú
veľmi veľké obavy, vo výrobkoch[6]. Bez toho,
aby bol dotknutý výklad týchto ustanovení zo strany Komisie a akékoľvek
prebiehajúce konania proti členským štátom pre nesplnenie povinností
vyplývajúcich im zo zmlúv, Komisia vyzýva členské štáty a ostatné zainteresované
strany, aby v prípade potreby vyčíslili potenciálne vplyvy
súčasných ustanovení nariadenia REACH na životné prostredie a zdravie,
ak také vplyvy existujú. Náklady na registráciu podľa nariadenia REACH
odradili niektoré spoločnosti od súťaže na trhu s niektorými látkami,
v súvislosti s ktorými je na týchto trhoch zvýšená koncentrácia
a ceny. Možným pozitívnym vplyvom je to, že väčšou špecializáciou medzi
dodávateľmi chemických látok a novými obchodnými modelmi (napr. chemickým
lízingom) sa môže zvýšiť bezpečnosť. Potreba
reštrukturalizovať niektoré dodávateľské reťazce otvára
možnosti, pri ktorých sa predpokladá, že vzhľadom na finančné a organizačné
obmedzenia ich budú malé a stredné podniky využívať iba v prípade,
ak budú mať náležitú podporu. Registrácia má vplyv aj na následných
užívateľov, ktorí sú si vo všeobecnosti menej vedomí svojej úlohy v rámci
nariadenia REACH. Ich situácia sa musí ďalej monitorovať, a to
najmä v súvislosti s budúcimi termínmi registrácie. Pozornosť sa
musí zamerať predovšetkým na situáciu výrobcov tovarov a na náklady
spojené s vykonávaním nariadenia REACH. Vzhľadom na to, že veľká
väčšina následných užívateľov sú malé a stredné podniky, pri zlepšení
vykonávania nariadenia REACH by sa malo prihliadať na ne. Panuje presvedčenie, že značný
počet MSP nevie o svojej úlohe a povinnostiach súvisiacich s nariadením
REACH, a tie, ktoré aj o tom vedia, mohli nadobudnúť nesprávny dojem o
presnom rozsahu svojich povinností, čo si vyžaduje podniknúť
ďalšie kroky na podporu takýchto typov spoločností a v záujme ich
usmernenia. Znepokojenie Komisie v súvislosti s vplyvom nariadenia REACH na MSP
znásobil nedávny prieskum, ktorý ukázal, že MSP považujú toto nariadenie za
jeden z 10 najviac zaťažujúcich právnych predpisov EÚ[7]. Komisia preto: (a)
bude skúmať spôsoby, ako znížiť
finančný vplyv tohto nariadenia, najmä pre malé a stredné podniky,
okrem iného tým, že prehodnotí rozdeľovanie registračných poplatkov
s cieľom do väčšej miery znížiť zaťaženie malých
a stredných podnikov a tým, že požiada agentúru ECHA, aby poskytla konkrétnejšie
usmernenie o transparentnosti, nediskriminácii a spravodlivom rozdelení
nákladov: konkrétnejšie odporúčania Komisie na zníženie vplyvu tohto
nariadenia na MSP sú uvedené v prílohe k tejto správe; (b)
podporuje agentúru ECHA a priemysel, aby riešili
záležitosti týkajúce sa transparentnosti, komunikácie a podieľania sa
na nákladoch vo fóre na výmenu informácií o látkach (Substance Information
Exchange Forum – SIEF), aby zintenzívnili spoluprácu pri zefektívňovaní
postupov a vytvárali usmernenia zamerané na užívateľov, a to všetko
s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky a náklady; (c)
poznamenáva, že niektoré krajiny prijímajú
určité zásady nariadenia REACH do svojich právnych predpisov o chemických
látkach; uznáva, že pretrvávajú regulačné rozdiely medzi EÚ a kľúčovými
trhmi, čo môže mať vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť EÚ; na
medzinárodnej úrovni bude pokračovať v presadzovaní právnych
predpisov zlučiteľných s nariadením REACH; (d)
uvedomuje si výzvy, ktorým čelia mnohé podniky
(vrátane následných užívateľov), na ktoré sa po prvýkrát vzťahuje
povinnosť registrácie a súvisiace povinnosti v roku 2013 a 2018.
Preto bude využívať dostupné prostriedky na sledovanie pripravenosti
priemyslu pred najbližšími termínmi registrácie. Okrem toho povzbudzuje
členské štáty a agentúru ECHA pri vynakladaní väčšieho úsilia vo
vzťahu k príprave priemyslu na tieto kľúčové medzníky. 2.3. Inovácie Nariadenie REACH má za cieľ posilniť
inovácie. Komunikácia v rámci dodávateľského reťazca poskytuje
chemickým spoločnostiam nové informácie o zákazníkoch a ich
potrebách. Mnoho spoločností uvádza, že tieto informácie majú pozitívny
vplyv na inovácie. Informácie zhromaždené na účely registrácie poskytujú inšpiráciu
pre inovatívne využitie existujúcich látok. Nariadenie REACH má pozitívny vplyv na výskum
nových chemických látok vďaka všeobecne rovnakému zaobchádzaniu s novými
a zavedenými látkami. Počet registrácií nových látok sa v súlade
s očakávaniami pred prijatím nariadenia REACH zvýšil. Ďalším inovačným stimulom v nariadení
REACH je vyňatie technologicky orientovaného výskumu a vývoja (PPORD)
z povinnosti registrácie. Priemysel vo všeobecnosti uvítal toto opatrenie,
ale Komisia uvádza, že len niekoľko malých a stredných podnikov doteraz
využilo PPORD. Na záver je potrebné uviesť, že nariadenie REACH
plní svoj cieľ s ohľadom na inovácie aj napriek tomu, že stále
existuje nedostatok inovácií, pokiaľ ide o intenzitu výskumu a vývoja,
v porovnaní s USA a Japonskom a zvyšuje sa tlak zo strany
rozvíjajúcich sa ekonomík. Komisia bude aj naďalej sledovať vplyv nariadenia
REACH na inovácie, predovšetkým v nových technologických oblastiach,
a do 1. januára 2015 o tom podá správu. 3. Všeobecná správa o skúsenostiach
získaných z pôsobenia nariadenia REACH 3.1. Správy členských štátov o pôsobení nariadenia REACH V článku 117 ods. 1 sa od členských
štátov vyžaduje, aby do 1. júna 2010 predložili správu o pôsobení
nariadenia REACH na svojom území. Všetky členské štáty ustanovili príslušné orgány.
Celkovo existuje 40 príslušných orgánov pôsobiacich v rámci členských
štátov EÚ a EHP, keďže 7 členských štátov určilo viac ako
jeden orgán. Príslušné orgány zohrávajú dôležitú úlohu vo
všetkých postupoch podľa nariadenia REACH. Účinná komunikácia a spolupráca
medzi nimi, ako aj s Komisiou a ostatnými zainteresovanými stranami,
je kľúčovým faktorom pre hladké a jednotné vykonávanie
nariadenia REACH. Správy členských štátov ukazujú, že väčšina z nich
považuje spoluprácu za pozitívnu skúsenosť. V správach sa tiež poukazuje na to, že
príslušné orgány považujú zdroje a zručnosti, ktoré sú im k
dispozícii na účely plnenia ich úloh, za obmedzené. Presadzovanie právnych predpisov je výhradnou
zodpovednosťou členských štátov a každý z nich určil orgány
presadzovania práva. Doterajšia kontrolná činnosť členských
štátov sa zameriavala na výrobcov (37 % kontrol), dovozcov (23 %), výhradných
zástupcov (3 %) a následných užívateľov (36 %). S cieľom
zabezpečiť dôslednejšie presadzovanie právnych predpisov na úrovni EÚ
sa nariadením REACH zriadilo v rámci agentúry ECHA fórum na výmenu
informácií o presadzovaní právnych predpisov o chemikáliách. Toto
fórum bolo uznané ako užitočná platforma pre spoluprácu. Komisia: (a)
bude pomáhať príslušným orgánom pri
posilňovaní ich vlastných zručností, napríklad vývojom a poskytovaním
nástrojov na posudzovanie vplyvov na inovácie a konkurencieschopnosť, (b)
vyzýva členské štáty, aby maximalizovali
účinnosť dostupných zdrojov prostredníctvom lepšej koordinácie
a výmeny poznatkov. S ohľadom na presadzovanie právnych
predpisov je potrebné usilovať sa o cielené opatrenia a synergie
s inými právnymi predpismi EÚ, (c)
bude rozvíjať ukazovatele presadzovania právnych
predpisov v spolupráci s fórom a vyzýva členské štáty, aby
sledovali účinnosť tohto presadzovania, (d)
zlepší vzor na podávanie správ a objasní úlohu
colných orgánov pri presadzovaní nariadenia REACH. 3.2. Správa agentúry ECHA o pôsobení nariadení REACH a CLP Prvá správa agentúry ECHA bola predložená v júni
2011 v súlade s článkom 117 ods. 2. Zo správy vyplýva, že regulačné
orgány, ako aj priemysel v podstate splnili svoje záväzky a že nariadenie
REACH funguje celkovo dobre. Z doterajších skúseností si však predsa len možno
vziať ponaučenie. Agentúra ECHA identifikovala tri hlavné oblasti
pre zlepšenie pôsobenia nariadení REACH a CLP: –
priemysel musí prevziať plnú zodpovednosť
za svoje registračné dokumentácie a aktívne pracovať na ich kvalite,
a to aj potom, ako ich predloží agentúre ECHA, –
účinné poskytovanie informácií v rámci
dodávateľského reťazca o látkach a ich bezpečnom
používaní si vyžaduje ďalšiu pozornosť. Musia sa posilniť prostriedky
na dosiahnutie tohto cieľa a musia sa vyvinúť alebo zdokonaliť
nástroje na uľahčenie jeho dosiahnutie, –
obmedzené zdroje si vyžadujú účinné stanovenie
priorít v rámci látok pre ich ďalšie zváženie v procesoch
podľa nariadení REACH a CLP. Malo by sa uľahčiť ďalšie
využitie registračných informácií, aby sa prostriedky orgánov mohli čo
najlepšie zamerať na cieľ bezpečného používania látok. Vo všetkých oblastiach nariadenia REACH boli
nájdené sporné otázky. Niektoré možno vyriešiť optimalizáciou vykonávania,
zatiaľ čo iné by si vyžadovali, aby Komisia zvážila navrhnutie zmeny
a doplnenia nariadenia REACH. Agentúra ECHA usudzuje, že priemysel teraz
primárne potrebuje stabilitu a predvídateľnosť, a nie je
zástancom zmeny nariadenia REACH v krátkodobom horizonte. 3.3. Testovanie na zvieratách Hlavné zistenia zo správy agentúry ECHA v zmysle
článku 117 ods. 3 o alternatívnych metódach testovania sú: –
90 % registračných dokumentácií bolo
predložených spoločne a zaznamenal sa značný pokrok pri vzájomnom
poskytovaní údajov, –
registrujúci v značnej miere využívali
ustanovenia o upustení od testov, –
kvalita odôvodnení nevykonávania testov na
zvieratách je znepokojujúca, –
registrujúci vo všeobecnosti nenavrhli testovanie,
ktoré by nebolo potrebné, –
postup poskytovania návrhov testovania funguje
dobre, –
bolo doručených menej návrhov na testovanie,
než sa očakávalo, aj keď sčasti v dôsledku nevhodného
prijatia alternatívnych prístupov, a –
zdá sa, že 107 testov vyššieho stupňa na
zvieratách bolo vykonaných bez návrhu na testovanie. V období rokov 2007 až 2011 pridelila Komisia celkovo
330 miliónov EUR na podporu rozvoja a vyhodnocovania alternatívnych metód.
Deväť príslušných orgánov členských štátov ohlásilo výdavky vo výške
viac ako 100 000 EUR za rok za jednotlivý štát. Členenie výdavkov je
uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie. Malo by sa pokračovať
v úsilí, pretože stále existujú nedostatky v poskytovaní alternatív
pre niektoré komplexné toxikologické ukazovatele. Ďalšia pozornosť by
sa mala venovať regulačnému použitiu výsledkov a vzdelávaniu
užívateľov. Komisia odporúča: (a)
agentúre ECHA pokračovať vo svojom úsilí týkajúcom
sa hodnotenia dokumentácie, zlepšiť usmerňovanie a komunikáciu
s priemyslom s cieľom skvalitniť predkladané odôvodnenia
pre použitie alternatívnych metód; a (b)
agentúre ECHA vyhodnotiť efektívnosť
procesu verejných konzultácií o návrhoch testovania, pričom tieto
verejné konzultácie by sa mali ďalej zamerať na alternatívne prístupy
a vytvárať nové relevantné informácie; (c)
členským štátom, aby presadzovali dodržiavanie
požiadaviek návrhu testovania. Komisia bude dohliadať na výdavky na financovanie
výskumu v oblasti alternatívnych metód s cieľom podporiť
ich rozvoj v súlade s príslušnou časťou oznámenia Komisie
o kombinovaných účinkoch chemikálií[8],
s prihliadnutím na potrebu regulačného využitia. V príslušných oblastiach
bude Komisia tiež plniť koordinačnú funkciu na medzinárodnej úrovni
a naprieč odvetviami. 3.4. Posudzovanie požiadaviek na registráciu
látok v množstve od 1 do 10 ton a potreba registrovať
určité druhy polymérov Požiadavky na registráciu látok v množstve od
1 do 10 ton sa posudzovali z pohľadu ich dostatočnosti na
identifikáciu nebezpečnosti pre zdravie ľudí a životné
prostredie. Posudzovanie zahŕňa zváženie identifikácie
akéhokoľvek klasifikačného ukazovateľa vo vzťahu k zdraviu ľudí
alebo životnému prostrediu, ktorý je dostatočný na klasifikáciu podľa
nariadenia CLP a identifikáciu vhodných opatrení na riadenie rizík.
Komisia potvrdzuje, že požiadavky na informácie sú menšie než tie, ktoré sa
vyžadujú na základe dokumentu OECD o súbore dostupných údajov
charakterizujúcich danú látku (Screening Information Data Set – SIDS), ktorý je
zlučiteľný s neexistenciou požiadavky na správu o chemickej
bezpečnosti. Komisia nemá v súčasnosti dostatok
informácií o vplyve na inovácie a konkurencieschopnosť, aby
mohla navrhnúť zmeny v informačných požiadavkách pre látky
vyrábané v nízkotonážnych objemoch. Komisia taktiež v súčasnosti preskúmava,
či existuje potreba registrovať určité druhy polymérov. V súčasnosti
je potrebné získať viac informácií na posúdenie tejto potreby a jej
uskutočniteľnosti. Vzhľadom na potenciálne prínosy a tiež
po zvážení nákladov bude Komisia pokračovať v práci v týchto
oblastiach a spolupracovať s členskými štátmi a ostatnými
zainteresovanými stranami a v prípade potreby predloží do 1. januára
2015 svoj návrh. 3.5. Klasifikácia,
označovanie a balenie (CLP) V nariadení CLP[9] sa stanovujú pravidlá pre klasifikáciu, označovanie a balenie
chemických látok a zmesí na úrovni EÚ. Jeho hlavnými cieľmi je určiť,
či látka alebo zmes vykazuje vlastnosti, ktoré vedú k jej klasifikácii ako
nebezpečnej látky, a harmonizovať štandardné symboly, frázy
a podmienky balenia, ktoré by mali byť použité na informovanie
užívateľov. Pri látkach sa to oznamuje v registračnej dokumentácii
podľa nariadenia REACH. Presadzovanie nariadenia CLP úzko súvisí s presadzovaním
nariadenia REACH, keďže pri oboch sa vyskytujú podobné problémy.
Členské štáty vykonávajú svoje kontroly podľa nariadenia CLP mnohokrát
ako súčasť kontrol podľa nariadenia REACH. Navyše, fórum na výmenu
informácií o presadzovaní právnych predpisov o chemikáliách,
spravované agentúrou ECHA, vykonáva svoje úlohy vo vzťahu k obom
nariadeniam. Silný a harmonizovaný prístup k presadzovaniu nariadení CLP
a REACH v celej EÚ je nevyhnutný na realizáciu ich cieľov. V článku 46 ods. 2 nariadenia CLP sa
vyžaduje, aby členské štáty pravidelne podávali správy o výsledkoch
úradných kontrol a iných uskutočnených donucovacích opatrení. Prvé predložené
správy sa týkali obdobia od januára 2009 do júna 2011. Celkovo 26
členských štátov predložilo správy, ktoré ukázali veľké rozdiely, pokiaľ
ide o úroveň podrobností informácií a otázky, ktorými sa
zaoberali. Väčšina členských štátov spolupracuje,
koordinuje a vymieňa si informácie a má zavedené príslušné
sankcie na presadzovanie nariadenia CLP. Väčšina z nich má tiež
stratégiu presadzovania právnych predpisov v súlade so stratégiou, ktorú
vyvinulo fórum. Celkový počet kontrol týkajúcich sa jednotlivých produktov
a zodpovedných subjektov v priebehu posledných troch rokov plynule
rástol. Pokiaľ ide o identifikované problémy, pri ktorých sú potrebné
ďalšie zlepšenia, výrazne by sa mal zvýšiť súlad s požiadavkami
právnych predpisov (miera splnenia požiadaviek vo všeobecnosti predstavovala 70 %)
a aj podávanie správ zo strany členských štátov by sa malo viac
zosúladiť. V porovnaní so situáciou pred prijatím nariadenia
CLP sú teraz Komisia a všetky členské štáty vďaka oznamovacej
povinnosti pravidelne informované o činnostiach v oblasti
presadzovania právnych predpisov a miere plnenia požiadaviek. Umožní to
zamerať činnosti v oblasti presadzovania právnych predpisov na
problémové oblasti a ďalej rozvíjať spoločné stratégie
presadzovania právnych predpisov. Členské štáty by však mohli
určiť ďalšie zdroje na presadzovanie právnych predpisov a na
pravidelné podávanie správ a takto naplno využiť skúseností získané
v rámci celej EÚ. Očakáva sa, že ďalší rozvoj stratégie fóra
na presadzovanie právnych predpisov v súvislosti s nariadením CLP bude
mať pozitívny vplyv aj na účinnosť presadzovania právnych
predpisov pri zlepšovaní miery plnenia požiadaviek. Stratégia by mala
zahŕňať harmonizované a cielené projekty presadzovania
právnych predpisov a prvok zvyšovania povedomia so zameraním najmä na malé
a stredné podniky. 4. Preskúmanie agentúry ECHA Komisia v súvislosti s agentúrou ECHA
skúmala jej: –
účinnosť: v akom rozsahu sa naplnili
stanovené ciele, –
efektívnosť: v akom rozsahu sa dosiahli želané
účinky za primerané náklady, –
hospodárenie: v akom rozsahu sú prostriedky k
dispozícii včas, v dostatočnom množstve a kvalite a za
najlepšiu cenu. Komisia tiež posúdila úlohu agentúry ECHA, jej pridanú
hodnotu, prijateľnosť podľa zúčastnených strán a sídlo.
Preskúmanie zahŕňalo
počiatočnú činnosť agentúry ECHA, dva hlavné termíny
podľa nariadenia REACH a kľúčový termín podľa
nariadenia CLP. Činnosti v oblasti hodnotenia látok sa nezačali
a neboli doručené ani žiadne žiadosti o autorizáciu. Agentúra ECHA mala úspešný začiatok
fungovania, ku ktorému prispela rýchla a výkonná náborová politika, pevný
záväzok zamestnancov a vedenia, ako aj podpora zo strany fínskych orgánov. Agentúra ECHA splnila väčšinu zo svojich
hlavných cieľov, a preto ju možno považovať za efektívnu, pričom
väčšina zúčastnených strán konštatuje, že agentúra ECHA vykonáva
svoju činnosť dobre. Agentúra bola založená, efektívne
uskutočňovala prípravu na registráciu a samotnú registráciu
a položila základy pre svoje úlohy v rámci povolení a obmedzení.
Tiež dodala väčšinu požadovaných usmerňujúcich dokumentov,
začala činnosť v sieti národných asistenčných
pracovísk pre nariadenia REACH a CLP a fóra. Šírenie údajov, využiteľnosť
vyhľadávacích nástrojov na webovej stránke agentúry ECHA, poskytovanie
údajov príslušným orgánom a Komisii a informovanie a transparentnosť
by vo všeobecnosti mohli byť účinnejšie. Dodanie očakávaných výstupov bolo pre agentúru
ECHA v počiatočných rokoch jasnou prioritou. To znamená, že
agentúra ECHA musela zvládnuť neočakávané okolnosti. Okrem toho agentúra
ECHA vykonávala podporné činnosti s cieľom, aby si priemysel
mohol splniť svoje povinnosti, pričom tieto činnosti neboli
striktne vyžadované nariadením REACH, napríklad kampaň o tvorbe
a organizovaní fór na výmenu informácií o látkach (Substance
Information Exchange Forums – SIEF) a účasť v kontaktnej
skupine riaditeľov[10].
Komisia uznáva, že celková účinnosť bola znížená o doplnkové
činnosti, ale súhlasí s tým, že takéto zameranie na dodanie výstupov
bolo správnou voľbou pre činnosť agentúry ECHA, pretože to
prispelo k jej celkovej účinnosti. Úzka spolupráca medzi agentúrou ECHA a zainteresovanými
stranami z oblasti priemyslu vyvolala určitú kritiku, že agentúra ECHA
uprednostňuje priemysel pred ďalšími zainteresovanými stranami. Je
však nesporné, že účinnosť agentúry ECHA a miera úspešnosti
nariadenia REACH závisí od schopností jednotlivých spoločností plniť
si povinnosti a na záväzku priemyslu ako celku. Komisia je presvedčená,
že prístup agentúry ECHA v tomto smere je ďalším príkladom odôvodneného
zamerania na účinnosť v počiatočnej fáze. Komisia si
je plne vedomá rôznorodosti zainteresovaných strán a ich často
protichodných očakávaniach a je presvedčená, že agentúra ECHA bude
pokračovať v hľadaní správnej rovnováhy medzi
nezávislosťou a zapojením zainteresovaných strán, pričom vezme
do úvahy, že je teraz považovaná za agentúru v plnej prevádzke. Agentúra ECHA preukázala, že dokáže byť
flexibilná. Rozpočtové plánovanie a prognózovanie bolo primerané.
Prevádzková prispôsobivosť sa prejavila v reakcii na nové situácie
prostredníctvom prístupu k riadeniu rizík, prerozdeľovaniu zdrojov v prípade
potreby a ochotou učiť sa a prispôsobovať sa. Komisia sa domnieva, že agentúra ECHA by teraz mala
hrať ústrednú úlohu v technickom a administratívnom riadení nariadenia
REACH. S ohľadom na dôkazy, ktoré Komisia získala počas kontroly
agentúry ECHA, Komisia vyzýva agentúru ECHA, aby: (a)
zvýšila efektívnosť a hospodárnosť
napríklad ďalším stanovením priorít v rámci úloh a zlepšením spolupráce
medzi orgánmi agentúry ECHA; (b)
pokračovala v činnostiach na zapojenie
a podporu zainteresovaných strán, vrátane malých a stredných podnikov
ako samostatnej cieľovej skupiny, pričom sa zohľadnia ich špecifické
potreby; (c)
tam kde je to možné a zlučiteľné
s pravidlami dôvernosti, zlepšila výmenu informácií a údajov s Komisiou
a orgánmi členských štátov. Odporúčania Komisie by mali byť vykonané
s použitím súčasných zdrojov, ktoré už boli agentúre pridelené,
a preto nebudú mať vplyv na rozpočet nad rámec prostriedkov
určených na nadchádzajúce roky. 5. Preskúmanie rozsahu nariadenia REACH Komisia analyzovala
vzťahy medzi nariadením REACH a viac ako stovkou iných právnych
predpisov EÚ s cieľom identifikovať a zhodnotiť prípady
prekrývania medzi nimi. Podľa názoru Komisie bol celkovo rozsah
pôsobnosti nariadenia REACH stanovený dobre a Komisia neidentifikovala žiadne
zásadné prípady prekrývania s ďalšími právnymi predpismi EÚ. Boli však
identifikovaných niekoľko prípadov drobného prekrývania alebo potenciálneho
prekrývania. V tejto súvislosti termín prekrývanie zahŕňal
situácie, keď dva právne predpisy EÚ upravujú rovnakú situáciu, čo
môže viesť k prípadom právnej neistoty, alebo ak právne požiadavky vedú ku
zbytočnej záťaži zodpovedných subjektov. V oblasti registrácie bolo identifikovaných
niekoľko prípadov drobného prekrývania alebo potenciálneho prekrývania.
Tie sa budú riešiť z prípadu na prípad. V oblasti obmedzení,
v ktorej viacero odvetvovo špecifických právnych predpisov EÚ stanovuje obmedzenia
látok alebo skupín látok, bolo identifikovaných niekoľko prípadov drobného
prekrývania. Vzhľadom na existenciu rôznych právnych predpisov EÚ
obsahujúcich obmedzenia týkajúce sa látok Komisia považuje za užitočné vyzvať
agentúru ECHA, aby vytvorila zoznam všetkých existujúcich obmedzení v právnych
predpisoch EÚ v prípade jednotlivých látok. Komisia sa bude snažiť minimalizovať prípady
prekrývania alebo vyhnúť sa prípadom potenciálneho prekrývania
prostredníctvom: (a)
výzvy adresovanej agentúre ECHA, aby zmenila usmernenia,
ak je to vhodné, a (b)
vykonávacích právnych predpisov v rámci
nariadenia REACH alebo v rámci iných odvetvovo špecifických právnych
predpisov EÚ, najmä pri zvažovaní budúcich obmedzení a látok
podliehajúcich autorizácii. V prípade, ak sa nariadenie REACH alebo iné
príslušné právne predpisy EÚ v budúcnosti otvoria na účely ich revízie,
bude sa Komisia zaoberať zvyšnými oblasťami, v ktorých boli
zistené prípady prekrývania. Okrem prípadov prekrývania Komisia tiež určila
niektoré oblasti, kde by sa mohli použiť informácie získané v konaní
podľa nariadenia REACH v kontexte požiadaviek odvetvovo špecifických
právnych predpisov EÚ. Z rovnakého dôvodu by informácie získané na
účely odvetvovo špecifických právnych predpisoch EÚ mohli byť
užitočné na účely nariadenia REACH[11]. 6. Nanomateriály V druhom regulačnom posudku o nanomateriáloch
sa uvádza tento záver: „Z celkového hľadiska je Komisia aj
naďalej presvedčená, že nariadenie REACH stanovuje najlepší možný
rámec na riadenie rizík nanomateriálov, ak sa nanomateriály vyskytujú ako látky
alebo zmesi, ale ukázalo sa, že tento rámec musí obsahovať konkrétnejšie
požiadavky, ktoré by sa týkali nanomateriálov. Komisia má v úmysle
vykonať zmeny v niektorých prílohách nariadenia REACH a vyzýva
agentúru ECHA, aby ďalej rozpracovala pokyny na registráciu po roku 2013“. Komisia uskutoční posúdenie vplyvu príslušných
možností regulácie, najmä pokiaľ ide o prípadné zmeny a doplnenia
príloh nariadenia REACH, aby bolo jasnejšie, ako sa určujú nanomateriály
a ako sa preukazuje bezpečnosť v registračných
dokumentáciách. V prípade potreby Komisia do decembra 2013 predloží návrh
vykonávacieho aktu. 7. Závery Na základe uvedených zistení sa Komisia domnieva,
že nariadenie REACH funguje dobre a napĺňa všetky ciele, ktoré možno
v súčasnosti vyhodnotiť. Zistili sa niektoré potreby úprav, ale po
zvážení záujmu o zabezpečenie legislatívnej stability a predvídateľnosti
Komisia dospela k záveru, že nenavrhne zmeny súčasného znenia nariadenia
REACH. V súčasnom rámci však existuje potreba
zníženia vplyvu nariadenia REACH na MSP. V prílohe k tejto správe sú stanovené
opatrenia, ktoré prispejú k splneniu tohto cieľa. Existuje viacero iných možností na ďalšie
zlepšenie fungovania nariadenia REACH prostredníctvom ďalšej optimalizácie
vykonávania nariadenia na všetkých úrovniach, ako je uvedené v tejto
správe a ďalej opísané v pracovnom dokumente útvarov Komisie. Na
dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutný pevný záväzok všetkých
zúčastnených strán. Preto sa Komisia zaväzuje pokračovať v práci
spoločne s členskými štátmi, agentúrou ECHA a zúčastnenými
stranami smerom k úspešnému vykonávaniu nariadenia REACH. Príloha Zoznam konkrétnych odporúčaní
Komisie, ktorých cieľom je znížiť administratívnu záťaž
nariadenia REACH na MSP a zároveň zachovať schopnosť plniť
všetky povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia ·
Agentúra ECHA sa vyzýva k tomu, aby poskytla
konkrétnejšie usmernenia v oblasti transparentnosti, nediskriminácie a
spravodlivého delenia nákladov v rámci formovania a fungovania fóra na výmenu
informácií o látkach (SIEF). Z preskúmania vyplynuli konkrétne problémy v
súvislosti s právomocami hlavných registrujúcich, ktorých úlohu častejšie
vykonávajú väčšie spoločnosti. Tieto právomoci by sa mohli realizovať
uložením paušálneho poplatku za „písomné povolenia na prístup“ a účtovaním
neprimeraných poplatkov za správu fóra SIEF. Musia sa posilniť stimuly,
aby sa zabezpečila ekonomicky efektívna správa fóra SIEF. ·
V súčasnosti prebieha preskúmanie nariadenia o
poplatkoch, pričom sa zohľadňujú výsledky celkového preskúmania
fungovania nariadenia REACH, najmä tých, ktoré sa týkajú nákladov vyplývajúcich
z nariadenia REACH a jeho vplyvu na konkurencieschopnosť a inovácie.
Hlavným cieľom prepracovaného nariadenia o poplatkoch je dosiahnuť
nižšie náklady pre MSP. ·
Agentúra ECHA a chemický priemysel by mali
vypracovať usmernenia, ktoré budú viac zamerané na užívateľov s
osobitným zreteľom na MSP. Preskúmaním sa tiež zistil konkrétny problém v
súvislosti s obrovským počtom usmernení vypracovaných na podporu
vykonávania nariadenia REACH. Spomedzi existujúcich usmernení sa osobitným
skupinám spoločností venuje len zlomok. Nariadenie REACH je platné pre viaceré
rozdielne typy spoločností v rámci celého dodávateľského
reťazca, výsledkom čoho boli často dosť zložité dokumenty
obsahujúce usmernenia. ·
Agentúra ECHA v spolupráci s chemickým priemyslom
by mala zlepšiť usmernenia v oblasti ochrany duševného vlastníctva v
kontexte povinnej výmeny informácií v hodnotovom reťazci. V súvislosti so
spoločnou registráciou sa zistil osobitný problém v súvislosti so
zverejňovaním dôležitých obchodných informácií, ktoré v niektorých
prípadoch predstavujú základy existencie konkrétnych spoločností. Je
potrebné mať k dispozícii konkrétnejšie usmernenia na šírenie najlepších
postupov v tomto odvetví, pokiaľ ide o to, ktoré informácie by mali
byť chránené a ako najlepšie dosiahnuť uspokojivú ochranu. ·
V podobnom duchu by ECHA mala vypracovať
lepšie usmernenia pri používaní systému deskriptorov použitia, ktoré sa
zamerajú najmä na MSP a spoločnosti s menšími skúsenosťami. V
súčasnosti MSP často potrebujú externú podporu na pokrytie svojich
nákladov na dodržiavanie nariadenia. Nenáležité používanie systému môže
spôsobiť výrazné rozdiely medzi dodávateľmi rovnakej látky v
požadovaných podmienkach na jeho používanie, čo obmedzuje možnosť
zmeniť dodávateľa, má za následok vyššie náklady a znižuje
stálosť dodávok. ·
Agentúra ECHA a národné asistenčné pracoviská
pre nariadenie REACH sa vyzývajú, aby rozvinuli osobitné činnosti a
vypracovali usmernenia na včasné začlenenie postupov REACH do výskumu
a vývoja a ostatných inovačných postupov. Niektoré inovatívne
spoločnosti vyjadrili znepokojenie nad regulačnou neistotou.
Zatiaľ čo rad inovačne orientovaných mechanizmov je
súčasťou nariadenia REACH a veľké množstvo informácií o presných
povinnostiach poskytuje agentúra ECHA a je k dispozícii prostredníctvom
internetu, je potrebné tieto mechanizmy a zdroje informácií účinne
propagovať medzi inovatívnymi spoločnosťami. ·
Komisia vo väčšej miere využije sieť
Enterprise Europe Network (EEN) na zvýšenie informovanosti o nariadení REACH na
všetkých stupňoch dodávateľského reťazca a na zlepšenie
komunikácie v jeho rámci. Nariadenie REACH sa týka širokého spektra
spoločností a značná časť podnikov v Európe patrí k
následným užívateľom. Panuje presvedčenie, že viacero MSP nevie o
svojej úlohe a povinnostiach súvisiacich s týmto nariadením, a tie ktoré o tom
vedia, môžu nadobudnúť nesprávnu predstavu o presnom rozsahu svojich
povinností. Na tieto účely sa podniknú širšie poňaté činnosti v
oblasti komunikácie a zvyšovania informovanosti pri využití existujúcich
platforiem EEN a národných asistenčných pracovísk pre nariadenie REACH. ·
Napokon Komisia bude aj naďalej
monitorovať administratívne náklady na vykonávanie nariadenia REACH malými
a strednými podnikmi a množstvo a kvalitu technickej a právnej pomoci pre MSP
poskytovanú zodpovednými vykonávajúcimi inštitúciami. [1] Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1 – 850. [2] SWD(2013)25 [3] Článok 75 ods. 2, článok 117 ods. 4,
článok 138 ods. 2, článok 138 ods. 3 a článok 138
ods. 6. [4] Pracovný dokument útvarov Komisie [REACH] Rozšírené
posúdenie vplyvu, Európska Komisia, 29.10.2003, [KOM(2003)644]. [5] Štúdia: Vplyv nariadenia REACH na životné prostredie
a zdravie ľudí, DHI, ktorú zadala na vypracovanie Európska komisia,
september 2005. [6] Koncentrácia 0,1 % hmotnostného (w/w) uvedená
v článkoch 7 a 33. [7] Verejná konzultácia: „Ktoré právne akty EÚ patria pre
MSP medzi 10 najviac zaťažujúcim?“ uskutočnená Európskou komisiou od
28.9.2012 do 21.12.2012. [8] Oznámenie Komisie [...]
Kombinovaný účinok chemikálií – Chemické zmesi,
Európska komisia, [COM/2012/0252], oddiel 5.2 ods. 4 body i) a ii). [9] Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii,
označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení
a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení
nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1). [10] Informácie o týchto činnostiach poskytla
agentúra ECHA vo svojich výročných všeobecných správach, ktoré sú dostupné
na webovej stránke agentúry ECHA: www.echa.europa.eu. [11] Príklady synergií medzi nariadením REACH a inými
právnymi predpismi EÚ sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie, nadpis
1.1.