26.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 126/42

1.

je presvedčený, že preprava odpadu tvorí jednu z najdôležitejších oblastí legislatívy týkajúcej sa odpadu, kde je potrebné dôslednejšie uplatňovanie právnych predpisov. V niektorých členských štátoch je preprava odpadu kontrolovaná adekvátne, avšak v iných krajinách to neplatí, čo vedie k „obchádzaniu prístavov“ (z angl. port hopping). Existujú jasné dôkazy o nezákonnej preprave odpadu, pri ktorej sa priamo porušuje Bazilejský dohovor a nariadenie o preprave odpadu, najmä dôkazy o vývoze nebezpečného odpadu (napr. OEEZ) mimo členských krajín OECD pod novým označením a vývoze odpadu, ktorý nie je nebezpečný, do rozvojových krajín na účely jeho ukladania na skládky alebo zaobchádzania s ním v rozpore s environmentálnymi normami;

2.

poznamenáva, že pri spoločných kontrolách uskutočnených sieťou IMPEL-TFS (1) bolo zistených 863 prípadov porušení z 3 454 prepráv, čo zodpovedá 25 % nesúladu s normami;

3.

poukazuje na to, že účinné uplatňovanie nariadenia o preprave odpadu by prispelo k:

4.

považuje za užitočné kontroly prevádzok producentov odpadu a podnikov vykonávajúcich jeho zber s cieľom zmierniť tlak v prístavoch;

5.

nabáda na intenzívnu a aktívnu spoluprácu medzi odpadovým hospodárstvom a spracovateľským odvetvím, pretože z obmedzenia nezákonnej prepravy budú ťažiť európske podniky spracujúce odpad, ktoré používajú environmentálne neškodné metódy;

6.

berie na vedomie výsledok verejných konzultácií o navrhovaných zmenách, v ktorých sa 90 % zúčastnených strán vyslovilo za prijatie legislatívy EÚ v oblasti prepravy odpadu;

7.

víta návrh zaviesť povinnosť vypracovávať plány kontrol, súčasťou ktorého je aj celoeurópske vymedzenie povinného obsahu s cieľom presadzovať pravidelné a zosúladené plánovanie kontrol vo všetkých členských štátoch. Adekvátne plánovanie kontrol umožní orgánom zvýšiť kapacity na vykonávanie účinných kontrol;

8.

konštatuje, že nízka miera uplatňovania právnych predpisov v jednom členskom štáte môže viesť k dodatočnej práci a nákladom v inom členskom štáte, a preto by malo byť v spoločnom záujme vypracovať harmonizované postupy kontroly a zlepšiť cezhraničnú spoluprácu a výmenu spravodajských informácií;

9.

poukazuje na to, že plány kontrol sú kľúčovým prvkom usmernení siete IMPEL v oblasti kontrol prepravy odpadu (2), avšak varuje pred tým, aby pridelenie zamestnancov na činnosti spojené s plánovaním kontrol neviedlo k zníženiu počtu zamestnancov, ktorí budú vykonávať kontroly;

10.

súhlasí s návrhom, aby sa plány kontrol vzťahovali na celé geografické územie predmetného členského štátu, odporúča však doplniť znenie návrhu tak, aby sa to mohlo vykonávať na regionálnej úrovni;

11.

vyzýva na to, aby súčasťou plánov boli aj merateľné ciele v súlade so súčasnými osvedčenými postupmi, ktoré politickým činiteľom umožnia vyhodnotiť výsledky;

12.

rozhodne súhlasí s ustanovením, podľa ktorého musia plány kontrol obsahovať posúdenie rizík, ktoré sa týka osobitných tokov odpadu a zdrojov nezákonnej prepravy odpadu a pri ktorom sa využijú spravodajské informácie policajných orgánov, a v tomto ohľade podporuje príslušné orgány v uplatňovaní odporúčaní siete IMPEL, aby sa zlepšila prioritizácia v používaní obmedzených zdrojov kontroly;

13.

domnieva sa, že vodná preprava by mala byť tiež súčasťou plánov kontrol v súlade s odporúčaniami siete IMPEL;

14.

vyzýva Európsku komisiu, aby implementovala prevodnú tabuľku medzi colnými kódmi a kódmi odpadu s cieľom používať medzinárodné colné kódy na výber vysokorizikových zásielok, pri ktorých sa vykoná kontrola;

15.

súhlasí s obavami Rady (3), že uverejňovanie plánov kontrol by mohlo pomôcť osobám, ktoré sú zapojené do nezákonnej prepravy odpadu. Domnieva sa preto, že by sa mali uverejniť strategické aspekty plánov kontrol a nie ich operačné aspekty;

16.

uznáva, že miestne a regionálne orgány majú voči svojim občanom povinnosť postarať sa o to, aby sa s materiálmi, ktoré boli dovezené na opätovné použitie, recykláciu, zhodnotenie alebo uloženie na skládku, zaobchádzalo v súlade s predpismi o ochrane životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Aktívnu spoluprácu občanov pri recyklácii a odpadových systémoch nepriaznivo ovplyvňuje vedomie o nezákonnej preprave, pri ktorej dochádza k poškodzovaniu životného prostredia;

17.

vyzýva preto, aby sa každoročne uverejňovali správy o uskutočnených kontrolách, ich výsledkoch a prípadných sankciách;

18.

víta návrh, na základe ktorého je prepravca povinný preukázať, že tovar, ktorý vyváža na deklarovaný účel opätovného použitia, je úplne funkčný. Ide o vývoz EEZ (nie OEEZ) a automobilov (nie vozidiel po dobe životnosti). Presunutie dôkazného bremena by malo kontrolným orgánom pomôcť pri identifikácii nezákonnej prepravy nefunkčného tovaru, napr. odpadu, ktorý by inak mohol byť určený na recykláciu alebo spracovanie mimo EÚ nevyhovujúce normám. Takýto tovar by sa mal spracovávať v európskych zariadeniach, aby sa predišlo úniku hodnotných surovín a aby sa zabezpečila ochrana životného prostredia a ľudského zdravia v tretích krajinách;

19.

víta návrh, na základe ktorého môžu príslušné orgány pri zásielkach určených na zhodnotenie, pri ktorých je podozrenie, že sú nelegálne, vyžadovať od prepravcov doklady o postupoch, technológiách a normách spracovania odpadu, ktoré sa budú uplatňovať v krajine určenia. Ďalej sa domnieva, že tento návrh by sa mal týkať každej zásielky odpadu podľa nariadenia o preprave odpadu a že konečné miesto určenia každého recyklovaného odpadu by sa malo uverejniť v záujme zvýšenia transparentnosti a dôvery verejnosti, pokiaľ ide o odpadový a surovinový reťazec;

20.

súhlasí so zavedením elektronickej výmeny informácií o preprave odpadu, ktorá by mohla poskytnúť bezpečnú databázu elektronických vyhlásení o preprave odpadu obsahujúcom informácie o dodávateľovi, prepravcovi, obchodníkoch a konečnom mieste určenia materiálu a zdôrazňuje, že v rámci jej prípravy je dôležité uskutočniť rozsiahle konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi;

21.

zastáva názor, že k takejto databáze by mali mať prístup všetky príslušné verejné orgány (inšpekcie životného prostredia, colné úrady, policajné orgány) a mala by obsahovať aj informácie o výsledkoch kontrol, ktoré by pomohli orgánom pri zameraní svojich kontrol;

22.

podotýka, že elektronickú výmenu údajov týkajúcu sa oznámení o preprave odpadu používajú už štyri krajiny (4), pričom sa odhaduje, že ak by sa uplatňovala v celej EÚ, podnikom by priniesla úspory nákladov spojených s administratívnymi úkonmi vo výške 40 miliónov EUR ročne (5) a že Skupina na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže vyzvala, aby sa elektronická výmena údajov používala vo všetkých členských štátoch;

23.

opakuje, že dodatočné mimoriadne dôležité opatrenie týkajúce sa zmeny nariadenia o preprave odpadu spočíva v ďalšom posilnení úlohy siete IMPEL, aby sa z dlhodobého hľadiska zabezpečila finančná podpora umožňujúca systematickejšie využívanie vzájomných hodnotení kontrol sieťou IMPEL a jej práce pri identifikovaní a vymieňaní osvedčených postupov, pričom by sa mala zapojiť aj regionálna a miestna úroveň (6);

24.

opätovne vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala všeobecný právny rámec environmentálnych kontrol a dohľadu platný v EÚ, ktorého súčasťou budú kontrolné právomoci Európskej komisie, podporila úlohu miestnych a regionálnych orgánov v implementácii právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, obmedzila nespravodlivú hospodársku súťaž v dôsledku rozdielnych alebo neexistujúcich systémov kontroly a zabezpečila rovnaké práva v súdnom konaní (7);

25.

pripomína, že environmentálna politika je oblasťou, v ktorej sú právomoci rozdelené medzi EÚ a členské štáty, a preto sa pri nej uplatňuje zásada subsidiarity;

26.

poukazuje na to, že preprava odpadu je medzinárodnou záležitosťou a bez rovnakého uplatňovania a presadzovania právnych predpisov vo všetkých členských štátoch nebudú existovať rovnaké podmienky a ani nebude možné predchádzať zdravotným a environmentálnym rizikám; domnieva sa preto, že sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ;

27.

požaduje, aby sa v delegovanom akte Európskej komisie pri implementácii elektronickej výmeny údajov plne zohľadnili dôsledky na právomoci miestnych a regionálnych orgánov. Preto je potrebné, aby predloženiu delegovaného aktu predchádzali priame konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi alebo ich zástupcami.