11.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 177/84

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta oznámenie Európskej komisie a vôľu prijať právny nástroj Európskej únie (EÚ), ktorý je vzhľadom na klimatické problémy mimoriadne potrebný (prirodzená migrácia na sever). Zároveň by chcel zdôrazniť, že tí, ktorí už dávno upozorňovali na riziká, môžu považovať túto odpoveď za oneskorenú. EHSV sa domnieva, že by malo byť v záujme Európskej komisie, aby sa ubezpečila, že vedecká obec súhlasí so samotným názvom oznámenia v rôznych jazykoch EÚ. Výbor uprednostňuje pojem „espèces allogènes invasives“ (alebo „envahissantes“) v prípade francúzskej jazykovej verzie.

1.2

EHSV sa domnieva, že boj proti inváznym druhom by sa mal považovať za významnú európsku záležitosť. Víta angažovanosť Európskej komisie, ktorá má v úmysle zaviesť všeobecný mechanizmus boja proti cudzím inváznym druhom. EHSV však Európskej komisii odporúča jasnejšie vysvetliť príčiny týchto problémov, aby bolo zjavné, že je potrebná výrazná mobilizácia príslušných aktérov, ktorí by orgánu zodpovednému za túto problematiku, poskytli všetky užitočné údaje. EHSV tiež Európskej komisii odporúča, aby sa zmienila o už prijatých krokoch, ktorých cieľom je uskutočniť experimenty v oblasti boja proti šíreniu problematických introdukovaných druhov, napr. program LIFE. Výbor vyjadruje pochybnosti v súvislosti s obmedzením počtu inváznych druhov uvedených na zozname týchto druhov na 50.

1.3

EHSV oceňuje vôľu Európskej komisie zapojiť občanov do boja proti šíreniu cudzích druhov, ktoré boli v súčasnosti zistené. EHSV by však ocenil, ak by Európska komisia zároveň vyzvala občanov, aby sa informovali o preventívnych opatreniach a zúčastňovali sa na nich. EHSV vyzdvihuje dôležitú úlohu organizácií občianskej spoločnosti, najmä pokiaľ ide o správu prírodných rezervácií alebo rekreačných oblastí.

1.4

EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia európskeho strediska pre monitorovanie cudzích inváznych rastlín, ktoré by bolo zodpovedné za zostavenie európskej porovnávacej tabuľky a zároveň za výmenu informácií s krajinami mimo EÚ. Podľa EHSV by bolo toto monitorovacie stredisko presne identifikovaným ústredným miestom, ktoré by umožnilo zblížiť vedcov a občanov EÚ tým, že by ich mobilizovalo na riešení konkrétnych problémov. Týmto spôsobom by bolo možné prostredníctvom jednoduchého komunikačného programu (internetových stránok) propagovať miestne iniciatívy a vyzdvihnúť styčné body. EHSV sa domnieva, že vytvorenie monitorovacieho strediska zodpovedného za horizontálne a medzidisciplinárne otázky by pravdepodobne priaznivo vplývalo na všeobecnú mobilizáciu odborníkov, aktivistov a organizátorov projektov.

1.5

EHSV dúfa, že tento mechanizmus bude naozaj predstavený v priebehu súčasného funkčného obdobia Európskeho parlamentu, čo by umožnilo jeho uvedenie do činnosti pred rokom 2016. Systém dohľadu v podobe, v akej sa navrhuje, by sa mal opierať o potvrdenie vedeckou obcou a mal by pomôcť pri zostavení zoznamu ukazovateľov, ktoré sa odporúčajú v Dohovore o biologickej diverzite, najmä v cieli 9, v ktorom sa uvádza, že do roku 2020 sa určia a zoradia podľa priority cudzie invázne druhy a spôsoby introdukcie, budú sa kontrolovať alebo sa odstránia prioritné druhy a zavedú sa opatrenia na riadenie spôsobov prenikania, aby sa zabránilo introdukcii a udomácňovaniu týchto druhov. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby uvažovala o možnosti vytvoriť Vedeckú preskúmavaciu skupinu (Scientific Study Group) na základe nariadenia (ES) č. 338/97, ktorá by mohla meniť tento zoznam.

1.6

EHSV teší, že Európska komisia sa prostredníctvom problematiky cudzích inváznych druhov zaujíma o opustené pozemky (neúrodné pôdy, staré železničné trate atď.), ktoré sú často zdrojom zamorenia, šírenia a kolonizácie. EHSV dúfa, že úsilie zamerané na eradikáciu problematických kolonizujúcich druhov umožní rozvoj špecializovaných podnikov a pracovných miest.

2.1

Vplyv cudzích inváznych druhov (CID) na biodiverzitu je mimoriadne veľký. CID sú jednou z hlavných a narastajúcich príčin straty biodiverzity a zániku druhov. Pokiaľ ide o sociálne a hospodárske vplyvy, CID môžu byť prenášačmi chorôb alebo priamo spôsobovať zdravotné problémy (napr. astmu, dermatitídu a alergie). Môžu napríklad poškodzovať infraštruktúru a rekreačné zariadenia, brániť lesnému hospodárstvu alebo spôsobovať straty v poľnohospodárstve. Odhaduje sa, že CID stoja Európsku úniu minimálne 12 miliárd EUR ročne a náklady na odstraňovanie škôd sa neustále zvyšujú (1).

2.2

Členské štáty už prijímajú opatrenia na riešenie CID, ide však prevažne o reaktívne opatrenia zamerané na minimalizovanie už spôsobených škôd bez toho, aby venovali dostatočnú pozornosť prevencii alebo odhaľovaniu nových hrozieb, alebo aby proti nim bojovali. Tieto snahy sú rozptýlené a často nedostatočne koordinované a zabúda sa pri nich na mnohé druhy. CID nerešpektujú hranice a môžu sa ľahko šíriť z jedného členského štátu do druhého. Činnosti vyvíjané na vnútroštátnej úrovni preto nebudú stačiť na to, aby ochránili Európsku úniu pred hrozbou, ktorú predstavujú niektoré CID. Tento fragmentovaný prístup môže okrem toho viesť k situácii, keď činnosť vyvíjaná v jednom členskom štáte bude ohrozovaná nečinnosťou v susedných členských štátoch.

2.3

Cieľom tohto návrhu je stanoviť rámec opatrení zameraných na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivých vplyvov CID na biodiverzitu a ekosystémové služby. Okrem toho je jeho zámerom obmedziť sociálne a hospodárske škody. Tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom opatrení na zabezpečenie koordinovaného postupu a sústredením zdrojov na prioritné druhy a zintenzívnením preventívnych opatrení v súlade so stratégiou, ktorá sa odporúča v Dohovore o biologickej diverzite, a s režimom Európskej únie v oblasti zdravia rastlín a zdravia zvierat. Z konkrétnejšieho hľadiska sa návrh usiluje o dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom opatrení, ktoré sa zameriavajú na úmyselnú introdukciu CID do Európskej únie a ich zámerné uvoľnenie do životného prostredia, neúmyselnú introdukciu a uvoľnenie CID, potrebu zaviesť systém včasného varovania a rýchlej reakcie a potrebu riadiť šírenie CID v celej Európskej únii.

2.4

„Zhrnutie pre občanov“, ktoré bolo vypracované po týchto konzultáciách, a ktoré sa nachádza na internetovej stránke Európskej komisie, je jasné.

3.1

Európska komisia reaguje na obavy vyslovené profesionálnymi alebo amatérskymi prírodovedcami, o ktorých informovali novinári vo všetkých médiách. Európska komisia reaguje tiež na zodpovedných činiteľov územných samospráv, ktorí už začali konať na miestnej úrovni. Európska komisia navrhuje rozumným spôsobom uplatňovať zásadu predbežnej opatrnosti s cieľom definovať preventívnu politiku v prípade, keď sa potvrdí hrozba alebo keď sa zistí nový problém. Výbor veľmi teší, že oznámenie je ambiciózne a že zodpovedá tejto mimoriadnej úlohe. 11. júna 2009 bolo prijaté stanovisko NAT/433 (2) bez hlasov proti. Už v tomto stanovisku výbor sformuloval dobre uvážené odporúčania. Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že na zavedenie akčných plánov v prospech biodiverzity bolo treba toľko času, najmä keď sociálne a hospodárske činnosti spočívajú na pozoruhodných ekosystémoch.

3.2

Cieľom návrhu nariadenia Európskej komisie je umožniť začať bojovať proti každej biologickej invázii, t. j. javu, keď sa šíria introdukované druhy a zaplavujú určité územie, na ktorom spôsobujú škody (definícia Medzinárodnej únie na ochranu prírody – IUCN). Tieto škody sú trojakého druhu: hrozba pre biodiverzitu našich ekosystémov, niekedy hrozba pre zdravie určitej populácie a hrozba pre niektoré hospodárske činnosti. Členské štáty by mali priamo riadiť prípady, keď sa istý druh pochádzajúci z určitého regiónu nadmerne rozmnožuje a spôsobuje problém v inom regióne; napríklad problémy vyvolané populáciou sumcov by sa mali riešiť v závislosti od konkrétneho prípadu v súlade so zásadou subsidiarity.

3.3

Výbor oceňuje vzdelávaciu prácu Európskej agentúry pre životné prostredie a generálneho riaditeľstva pre životné prostredie, ktoré nedávno uverejnilo tematickú brožúru o cudzích inváznych druhoch (Science For Environment Policy: Thematic issue on Invasive Alien Species, 18. 9. 2013).

3.4

Európska komisia si za hlavnú zásadu zvolila počiatočné obmedzenie počtu prioritných druhov na horné 3 % z takmer 1 500 cudzích inváznych druhov usadených v Európe. EHSV konštatuje, že táto voľba sa neopiera o žiaden vedecký základ, ale jej dôvodom sú obmedzené rozpočtové prostriedky. EHSV oceňuje, že Európska komisia pracuje na medzinárodnej úrovni a vedie dialóg s členskými štátmi, ktoré už vyvíjajú úsilie v oblasti riadenia cudzích inváznych druhov. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby uvažovala o možnosti vytvoriť Vedeckú preskúmavaciu skupinu (Scientific Study Group) na základe nariadenia (ES) č. 338/97, ktorá by mohla meniť tento zoznam.

4.1

Európska komisia správne zanalyzovala všetky problémy, avšak zdá sa, že v terminológii vo francúzskom jazyku (a možno aj v iných jazykoch) sa vyskytol problém. Treba poukázať na rozdiel medzi „espèce invasive“ a „espèce envahissante“: prvý druh pochádza z inej krajiny, zatiaľ čo druhý druh môže byť pôvodným druhom, ktorý má takú schopnosť reprodukcie, že môže nadmerným spôsobom ovládnuť prostredie a teda ho ochudobniť. Ak súhlasíme s touto definíciou, bolo by vhodné uistiť sa, že s francúzskym názvom oznámenia všetci súhlasia. Európska komisia použila v Zhrnutí pre občanov výraz „espèces allogènes envahissantes“. Zdá sa preto potrebné uistiť sa, že často používaný výraz „espèce exotique envahissante“ (napríklad vo Valónsku), nevyvolá negatívnu reakciu niektorých biológov špecializujúcich sa na túto problematiku. Otázka týkajúca sa francúzskeho jazyka by sa mala položiť aj v prípade iných jazykov EÚ.

4.2

V oznámení by mali byť lepšie vysvetlené dôvody závažnosti situácie, najmä vzhľadom na jej zhoršujúcu sa tendenciu. Treba bezpodmienečne vysvetliť, že k šíreniu dochádza hlavne vtedy, ak predátorov nezaujíma istý druh, ak tento druh neprekáža ľudskej činnosti (urbanizované územia) a napokon ak sa rozmnožuje na ťažko dostupnom území. Vo všetkých týchto prípadoch ide o ohniská kontaminácie: Ludwigia peploides, stolístok vodný, pohánkovec japonský, atď. na vlhkých stanovištiach; kortadéria pampová, budleja dávidova, javor jaseňolistý, sumach atď. takmer všade. V oznámení sa zároveň správne uvádza, že niektoré druhy boli veľmi dobre akceptované. V tejto súvislosti by bolo vhodné pripomenúť, že tieto dovezené druhy boli cenené, pretože sa aklimatizovali: v súčasnosti sa stále cení agát biely (Robinia pseudoacacia) používaný na výrobu kolov, záhradného nábytku (agátové drevo je veľmi odolné), medu atď. V porovnaní s tým je poľutovaniahodné, že bolševník Sosnowského (Heracleum sosnowskyi) sa rozšíril, pretože sa používal na siláž, jeho šírenie však poškodzuje biodiverzitu, pričom toxín, ktorý vylučuje, môže spôsobiť závažné popáleniny.

4.3

Európska komisia dostatočne neupozorňuje na zásadné environmentálne problémy, ktoré už jasne identifikovali napríklad správcovia miest sústavy Natura 2020. EHSV premýšľa, či nejde o skrytý pocit viny. Mimovládne organizácie si pamätajú na to, ako márne roky žiadali zákaz dovozu exotických korytnačiek. Tejto žiadosti bolo vyhovené až potom, keď sa dokázalo, že sa reprodukujú v prírodnom prostredí. EHSV sa domnieva, že toto oznámenie prichádza neskoro, ale víta ho, pretože nikdy nie je príliš neskoro vykonať správnu vec.

4.4

Európska komisia odkazuje na právne predpisy v iných krajinách. Ide o pozitívnu skutočnosť, avšak malo by sa otvorene uviesť, že bolo prijaté rozhodnutie inšpirovať sa osvedčenými postupmi zo zahraničia. Mala by sa spomenúť medzinárodná iniciatíva s názvom Medzinárodný deň ambrózie (Ragweed Day) v prvú letnú sobotu zameraná na boj proti šíreniu alergizujúcich rastlín (Ambrózia palinolistá, lat. názov Ambrosia artemisiifolia L, je kolonizujúca rastlina, ktorá rastie všade tam, kde pre ňu neexistuje príliš silná konkurencia). EÚ ukázala cestu v priemysle, keď vyzvala členské štáty, aby určili najlepšie dostupné metódy (angl. BATs) a aby sa nimi inšpirovali.

4.5

Európska komisia poukazuje na to, že v existujúcich postupoch EÚ sa väčšina CID nerieši. EHSV vyjadruje poľutovanie nad touto situáciou tak ako Európska komisia, musí jej však zároveň pripomenúť, že životné prostredie by malo byť súčasťou všetkých sektorových politík. EHSV by ocenil, ak by Európska komisia napríklad vysvetlila, ako by sa táto problematika mohla zohľadniť v spoločnej poľnohospodárskej politike. Napríklad sa treba zaoberať problémom prírodných lúk, na ktorých sa rozšírila rastlina Ludwigia grandiflora.

4.6

Európska komisia vykonala bezchybnú analýzu problému, avšak abstraktným spôsobom. EHSV si kladie otázku, či by nebolo vhodné doplniť zdôvodnenia o ázijskú lienku (Harmonia axyridis) alebo čiernu čerešňu (Prunus serotina) ako príklady dobrovoľnej introdukcie a morskú riasu Caulerpa taxifolia a ázijského sršňa (Vespa velutina) ako príklady nedobrovoľnej introdukcie. Mala by sa možno vložiť aj zmienka o súčasných nezodpovedných introdukciách sumcov (konkrétny príklad dobrovoľnej introdukcie). V opačnom prípade EHSV odporúča Európskej komisii, aby citovala svoje vlastné práce (vynikajúca brožúra uverejnená v máji 2009) a doplnila odkazy na zaujímavé internetové stránky.

4.7

Analýza modelov návrhu nariadenia je jasná a dôvod, na základe ktorého sa zvolila možnosť 2.4, je zrejmý: členské štáty budú zodpovedné za prijatie opatrení okamžite, ako sa zistí nový problém (postúpenie informácie, analýza situácie, navrhované opatrenie).

4.8

Právne aspekty sa javia primerané a návrh musí umožniť riešiť akúkoľvek minulú, súčasnú a budúcu situáciu. Výbor vyjadruje pochybnosti v súvislosti s tým, či je opodstatnené obmedziť počet cudzích inváznych druhov potenciálne škodlivých pre EÚ, ktoré sú uvedené na zozname týchto druhov, na najviac 50.

4.9

Finančná analýza sa však naopak javí príliš optimistická. Po zavedení tohto mechanizmu bude totiž nárast objemu informácií taký veľký, že príslušné oddelenie bude mať nepochybne problémy so spracovaním všetkých údajov. V takomto prípade bude musieť Európska komisia zaplatiť cenu za svoj vlastný úspech.

4.10

V tomto štádiu návrhu nie sú vyriešené všetky podrobnosti a bude na členských štátoch, aby navrhli konkrétne odpovede na jednotlivé otázky, pričom najčastejšia otázka sa bude nepochybne týkať najvhodnejšieho spôsobu zničenia živého druhu. EHSV má obavy, že to vyvolá miestne polemiky.

4.11

Otázka informovanosti a zapojenia verejnosti je obsiahnutá v kapitole V návrhu, ktorá sa venuje horizontálnym aspektom problému. Prevencia nemôže byť výlučne záležitosťou odborníkov. EHSV by chcel poukázať na to, že na hrozbu často upozornili miestni aktéri a že tieto upozornenia boli adresované priamo vláde a/alebo generálnemu riaditeľstvu pre životné prostredie. Bolo by rozumné, ak by sa prostredníctvom svojich žiadostí mohli tiež aktívne zapojiť občania, ktorí sú často bez kontaktu s vedeckými subjektmi, i keď tieto ich často vyzývajú na to, aby im poskytli informácie. Prípad ázijského sršňa dobre vystihuje celý problém: ázijský sršeň je konkurentom európskeho sršňa, je zodpovedný za bodnutia a je predátorom včiel v blízkosti ich úľov. Verejnosť sa všemožným spôsobom usilovala zničiť tento invázny druh. Potom keď uznala, že je to nemožné, hľadala čo najčistejší chemický spôsob boja (SO2), až napokon pozorovala, že stačí umiestniť sliepky v blízkosti úľov, ktoré zabezpečili ich biologickú ochranu. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby prostredníctvom občianskych organizácií (odborov, mimovládnych organizácií atď.) zapojila verejnosť v čo najväčšej miere.

4.12

Uplatňovanie nariadenia (článok 27) sa javí uspokojujúce, pokiaľ EÚ opätovne neuplatní lehoty, ktoré spôsobili problém v prípade iných výrobkov, napr. niektorých chemických výrobkov. Zničenie druhov, ktoré nie sú z komerčného hľadiska veľmi dôležité, a zmena postupu pri udelení povolenia pre ostatné druhy sa zdajú dobre prepracované.