Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2012/C 290/06

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„KRAŠKI MED“

ES č.: SI-PDO-0005-0532-24.03.2006

CHOP ( X ) CHZO ( )

Toto zhrnutie obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Žiadateľ:

3.   Druh výrobku:

4.   Špecifikácia:

[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1.   Názov:

„Kraški med“

4.2.   Opis:

Med s označením „Kraški med“ (med z Krasu) sa vyrába z nektáru, ktorý zbierajú včely z vegetácie v oblasti Krasu. Osobitné geoklimatické podmienky viedli k vzniku špecifických spoločenstiev rastlín, ktoré sú zdrojom pre výrobu medu. V závislosti od botanického pôvodu nektáru existujú tieto odrody medu vyrábané v Krase:

„Kraški med“ musí tiež spĺňať tieto parametre:

4.3.   Zemepisná oblasť:

Chráneným označením pôvodu „Kraški med“ možno označiť len med vyrobený v rámci širšej oblasti znášky potravy v Krase v Slovinsku. Ohraničenie tejto oblasti sa tiahne od obce Opatje Selo po slovinskú hranicu s Talianskom a potom pozdĺž tejto hranice po Socerb. Odtiaľ prebieha po hrebeni Kraški Rob do dediny Rakitovec až po slovinskú hranicu s Chorvátskom a potom pozdĺž tejto hranice do dediny Golac. V Golaci sa stáča smerom k dedinám Hrušica, potom pokračuje do Huje, cez Ostrožno Brdo do dediny Buje, ďalej do dedín Volče, Laže, a Lozice a odtiaľ pozdĺž severných svahov vrchu Persunca do osady Trebižani. Potom prechádza údolím potoka Branica do osady Čipnje, odtiaľ do dediny Lukovec a cez dediny Škrbina, Lipa a Kostanjevica na Krasu späť do obce Opatje Selo.

Všetky tieto sídla ležia vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

4.4.   Dôkaz o pôvode:

Všetci včelári, ktorí vyrábajú „Kraški med“, majú v čase vylučovania nektáru svoje úle v danej zemepisnej oblasti.

Dohľad nad pôvodom výrobku „Kraški med“ prebieha vo viacerých fázach a vykonávajú ho včelári, inšpektori a nezávislý certifikačný orgán.

Na zaistenie vysledovateľnosti medu si musia včelári viesť denný záznam o potrave včiel spolu s informáciami o mieste znášky potravy, počte včelích kolónií, dátume extrakcie, množstve a type vyrobeného medu a množstve vyrobeného výrobku „Kraški med“. Včelári si takisto vedú záznamy o opatreniach na ochranu zdravia včiel a výsledkoch analýzy medu.

Čebelarsko Društvo Sežana (Včelárske združenie Sežana) vedie register všetkých včelárov, ktorí vyrábajú „Kraški med“ (umiestnenie úľov, počet včelích kolónií, čas znášky potravy, záznamy o kŕmení, množstvo vyrobeného medu). Čebelarsko Društvo Sežana takisto vedie register očíslovaných etikiet pre „Kraški med“ vydávaných včelárom, ktorí dostali certifikát na dosvedčenie, že spĺňajú podmienky špecifikácie, a to bez ohľadu na členstvo v združení. Včelári, ktorí nie sú členmi združenia, nie sú nijako diskriminovaní.

Inšpektori (špeciálne vyškolení pracovníci, ktorým bola udelená licencia) musia vykonať kontrolu každého včelára, ktorý chce používať názov „Kraški med“, aby sa zabezpečilo, že včelárstvo, výroba medu, stáčanie medu a skladovanie medu sa uskutočňujú primeraným spôsobom. Ak med spĺňa požiadavky, inšpektor udelí včelárovi súhlas na požadované množstvo etikiet „Kraški med“ v závislosti od množstva vykázaného medu. Inšpektori musia viesť záznamy o dodržiavaní včelárskych postupov včelármi a analýzach medu na mieste.

4.5.   Spôsob výroby:

Úle sa musia nachádzať v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.3.

Výroba medu musí byť v súlade so správnymi postupmi včelárstva, ktoré sú uvedené v Usmerneniach o správnych hygienických postupoch včelárstva vychádzajúcich zo zásad systému HACCP Združenia slovinských včelárov (ČZS), ktoré zaisťujú výrobu výrobku „Kraški med“ vysokej kvality.

V zime sa včely môžu kŕmiť cukrom alebo „cukrovým koláčom“. Včely sa nekŕmia bezprostredne pred znáškou alebo počas znášky. Počas znášky nie je povolené ošetrovanie chemickými látkami. Včelám sa nedáva žiadna potrava s liekovými doplnkami ani látkami na potlačenie škodcov včiel. Extrahuje sa len med vyrobený včelami v úli. Med sa nikdy neextrahuje z plástu, ktorý ešte obsahuje potomstvo včiel. Počas obdobia znášky včelári kontrolujú kvalitu zrelého medu v úľoch, ktorý je vhodný na extrakciu. Med sa nesmie filtrovať cez cedidlo s dierami s priemerom nižším ako 0,2 mm. Extrahovaný med sa skladuje v nádobe, na ktorej je uvedená šarža, dátum, miesto, množstvo a typ medu. Sušenie medu je zakázané. Kryštalizovaný med možno skvapalniť zahriatím, ale maximálne na teplotu 40 °C v bode kontaktu medzi ohrievacím telesom a medom. Skvapalnenie medu pomocou mikrovlnného ohrevu nie je povolené.

„Kraški med“ sa stáča do nádob rôznych foriem. Ihneď po stočení sa viečko a nádoba spolu uzatvoria pečatnou etiketou tak, aby nádobu nebolo možné otvoriť bez porušenia pečatnej etikety.

4.6.   Spojenie so zemepisnou oblasťou:

Kvalita a typické organoleptické vlastnosti výrobku „Kraški med“ sú prejavom rôznych faktorov – špecifických geoklimatických podmienok a fytogeografických vlastností Krasu, včelárskych tradícií a usilovnosti a vedomostí včelárov.

Geologické vlastnosti

Celá zemepisná oblasť je kopcovitá zvlnená vápencová náhorná plošina s klasickou krasovou topografiou. Typické krasové prvky sa nachádzajú na povrchu (krasové polia, závrty, úvaly, priepasti) i v podzemí (krasové jaskyne, stalaktity, sintra). Zemepisná oblasť je tiež typická slávnou červenou krasovou pôdou známou ako terra rossa. Celý rad faktorov prostredia (erózia, strata pôdy do dutého vnútra) spôsobuje, že na povrchu, na ktorom prevláda kamenistý terén, je pomerne málo pôdy.

Klíma

V Krase sa mierna stredomorská klíma stretáva s prúdením studeného kontinentálneho vzduchu zo severovýchodu. Fúka tu chýrny vietor nazývaný bóra, ktorý je jedným z najtypickejších fenoménov počasia v regióne. Je to suchý, studený a nárazovitý severovýchodný vietor, ktorý vzniká prúdením kontinentálneho vzduchu smerom k moru. Vyskytuje sa po celý rok, ale mimoriadne častý je v zime, keď spôsobuje i pokles teplôt a odnáša pôdu. Kras je typický veľmi premenlivým počasím, a to najmä v zime. Blízkosť mora spôsobuje, že uprostred zimy po dňoch mrazivých vetrov bóra často nastane prudké oteplenie. Suché mesiace ako také sa nevyskytujú, ale priepustná krasová pôda môže spôsobovať suchá.

Vegetácia

Flóra, ktorá sa vyvinula v tejto zemepisnej oblasti, sa prispôsobila jej špecifickým geologickým a klimatickým podmienkam. Značný vplyv mali aj zásahy človeka do prostredia. Kras bol v dávnych časoch pokrytý rozsiahlymi dubovými lesmi, ktoré boli prakticky úplne zničené využívaním dreva a vypaľovaním s cieľom získať ornú pôdu a pasienky. V polovici minulého storočia sa oblasť v dôsledku vyčerpania a opustenia pasienkov čoskoro začala pokrývať suchými krasovými lúkami. Vznikli tak krasové pasienky a lúky s výnimočnou flórou. Kras je jednou z oblastí Slovinska s najbohatším rastlinným životom, lebo tu kvitne takmer polovica slovinskej flóry. Okrem viacerých ohrozených a zriedkavých druhov kvitne v Krase množstvo typických submediteránnych druhov rastlín.

Suché lúky sú charakteristické vysokou hustotou i veľkou pestrosťou rastlín. Na jednej lúke možno nájsť viac než 100 druhov rastlín. Tieto rastlinné druhy sú pre Kras typické a mnohé z nich sú endemické. Suché krasové lúky kvitnú od začiatku jari do neskorého leta. Pestrú škálu rastlín vegetačnej pokrývky obohacujú aj mnohé závrty, ktoré sú osobitným prostredím, lebo majú špecifickú miestnu klímu, ktorú neovplyvňuje okolité prostredie a ktorá určuje typ vegetácie.

V lesoch a na suchých krasových lúkach a horských polosuchých a suchých lúkach, ktoré sa kosia raz za rok, prevládajú typické lesné stromy a kry vrátane lipy veľkolistej (Tilia grandifolia), hrabovca hrabolistého (Ostrya carpinifolia), dubu, borovice čiernej, gaštana jedlého (Castanea sativa), čerešne vtáčej, čerešne mahalebkovej (Prunus mahaleb), agátu a škumpy vlasatej.

Ďalšou typickou črtou regiónu je veľká rozmanitosť tráv, strukovín a bylín. Z bylín, ktorých je tu viac než 35 druhov, je tu vysoký podiel saturejky horskej.

Ľudské faktory

Včelárske tradície siahajú v Krase veľmi hlboko do minulosti. Existujú záznamy riaditeľa školy Janka Vodopivca, ktorý v Krase choval včely od roku 1892 do roku 1937. Bod zlomu v postupnom rozvoji včelárstva v Krase nastal v roku 1910, keď miestni včelári vytvorili združenie. Činnosť takýchto združení mala pozitívny vplyv na rozvoj modernejšieho spôsobu chovu včiel v úľoch s vyberateľnými plástmi.

Rozmanitá flóra tejto zemepisnej oblasti a jej dlhá včelárska tradícia prispeli k rozvoju bohatých včelárskych skúseností, vedomostí a schopností súvisiacich s optimálnym využívaním podmienok znášky prostredníctvom umiestňovania úľov na špecifické miesta, ktorých vegetácia umožňuje výrobu rôznych typov výrobku „Kraški med“ vysokej kvality. Vďaka klimatickým podmienkam je „Kraški med“ suchý a vyzretý a bohatý na minerálne látky. Bohatá flóra a suchá klíma sa prejavujú v plnej a výraznej aróme medu, ktorá je rozhodujúcim prvkom výnimočnosti výrobku „Kraški med“.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Označovanie:

Med, ktorý spĺňa podmienky v špecifikácii pre „Kraški med“, musí byť označený názvom „Kraški med“ a logom (ktoré je uvedené ďalej), typom medu, označením „zaščitena označba porekla“ (chránené označenie pôvodu), príslušnou značkou Spoločenstva, vnútroštátnym symbolom kvality, názvom výrobcu, číslom šarže a označením „proizvedeno v Sloveniji“ (vyrobené v Slovinsku).

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.