DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Finančná kríza bola vážnou zaťažkávacou skúškou schopnosti orgánov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie zvládať problémy v bankových inštitúciách. Finančné trhy EÚ sa medzičasom integrovali do takej miery, že domáce otrasy v jednom členskom štáte sa môžu rýchlo preniesť do iných členských štátov.

Komisia na základe týchto skutočností vydala v októbri 2010 oznámenie 1 , v ktorom sa stanovujú plány pre rámec Únie pre krízové riadenie vo finančnom sektore. Týmto rámcom by orgány získali spoločné a účinné nástroje a právomoci na riešenie bankových kríz preventívnym spôsobom, zaručenie finančnej stability a minimalizáciu vystavenia daňových poplatníkov stratám v prípade platobnej neschopnosti.

Vedúci predstavitelia skupiny G20 vyzvali na medzinárodnej úrovni, aby sa „preskúmali režimy riešenia krízových situácií a konkurzné právo v súvislosti s nedávnymi skúsenosťami, aby sa tak zaistilo, že sa umožní riadna likvidácia veľkých komplexných cezhraničných inštitúcií“. 2 Na zasadnutí v Cannes v novembri 2011 potvrdili „kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“ („kľúčové atribúty“) Rady pre finančnú stabilitu 3 , v ktorých sa stanovili základné prvky, ktoré Rada pre finančnú stabilitu považuje za potrebné pre účinný režim riešenia krízových situácií. Ich vykonávaním by sa malo orgánom umožniť, aby včas riadne riešili krízové situácie finančných inštitúcií bez toho, aby boli daňoví poplatníci vystavení strate z podpory platobnej schopnosti, pričom sa zachová kontinuita ich dôležitých ekonomických funkcií. G20 má v júni 2012 začať pracovať na hodnotení pokroku vo vykonávaní týchto ustanovení v rámci rôznych jurisdikcií.

Európsky parlament prijal v júni 2010 z vlastnej iniciatívy správu týkajúcu sa odporúčaní pre cezhraničné krízové riadenie v bankovom sektore 4 . v ktorej sa zdôrazňuje potreba rámca pre riadenie bánk vo finančnej tiesni, ktorý by sa vzťahoval na celú Únii, pričom sa v nej odporúča posun k vyššej miere integrácie a súladu požiadaviek a mechanizmov v oblasti riešenia krízových situácií, ktoré sa uplatňujú na cezhraničné inštitúcie. Rada (ECOFIN) prijala v decembri 2010 závery 5 , v ktorých vyzýva, aby sa vytvoril rámec Únie pre prevenciu, riadenie a riešenie kríz. V uvedených záveroch sa zdôrazňuje, že takýto rámec by sa mal uplatňovať vo vzťahu k bankám všetkých veľkostí, mal by zlepšiť cezhraničnú spoluprácu a mal by pozostávať z troch pilierov (prípravných a preventívnych opatrení, včasnej intervencie a nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí). Tieto by sa mali „zameriavať na zachovanie finančnej stability prostredníctvom ochrany dôvery verejnosti a trhu, uprednostňovanie prevencie a prípravy, poskytovanie spoľahlivých nástrojov na riešenie krízových situácií, umožňovanie rýchleho a rozhodného konania, zníženie morálneho hazardu a maximálnu možnú minimalizáciu celkových nákladov na ťarchu verejných zdrojov, a to prostredníctvom zaistenia spravodlivého zdieľania záťaže medzi zainteresovanými stranami finančných inštitúcií, prispievanie k hladkému riešeniu krízových situácií zahraničných skupín zaistenie právnej istoty a obmedzenie narušení hospodárskej súťaže.“

Skupina na vysokej úrovni má okrem toho predložiť Komisii v druhom polroku 2012 správu o tom, či by sa štrukturálnymi reformami bánk Únie nad rámec už prebiehajúcich regulačných reforiem posilnila finančná stabilita a zlepšila účinnosť a ochrana spotrebiteľov 6 . Návrhy skupiny sa budú posudzovať samostatne po ukončení príslušných prác.

Záverom, Komisia 30. mája 2012 uviedla, že podnieti proces zameraný na „zmapovanie hlavných krokov k úplnej hospodárskej a menovej únii (vrátane) okrem iného prechodu na bankovú úniu vrátane integrovaného finančného dohľadu a jednotného systému ochrany vkladov“ 7 .

2.VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Útvary Komisie usporiadali v rokoch 2008 až 2012 viaceré konzultácie a diskusie s odborníkmi a s kľúčovými zainteresovanými stranami o ozdravení bánk a riešení ich krízových situácií. Pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa podrobne opisujú potenciálne možnosti politiky, ktoré útvary Komisie zvažovali, bol ako posledná verejná konzultácia pred prijatím návrhu uverejnený na konzultáciu v januári 2011. Konzultácia sa skončila 3. marca 2011. Cielené diskusie s odborníkmi z členských štátov, zástupcami bankového sektora, akademickej obce a právnických firiem o jednom z nástrojov na riešenie krízových situácií, a to konkrétne nástroji odpísania dlhu, sa zorganizovali v apríli 2012. Diskusie sa týkali kľúčových parametrov nástroja odpísania dlhu, okrem iného najmä spúšťacích mechanizmov riešenia krízovej situácie, rozsahu odpísania dlhu, jeho možnej minimálnej úrovne, riešenia krízových situácií na úrovni skupín, ako aj ochrany predchádzajúceho stavu. Dokumenty týkajúce sa verejných konzultácií sú dostupné na webovej lokalite Európskej komisie 8 .

Komisia na tomto základe pripravila priložený legislatívny návrh. Útvary Komisie pripravili aj posúdenie vplyvu návrhu, ktoré je možné nájsť na webovej lokalite Európskej komisie 9 .

Pripomienky, ktoré výbor pre posudzovanie vplyvu vyjadril v rámci svojho prvého a druhého stanoviska v máji a júni 2011 sa vzali do úvahy. Znenie posúdenia vplyvu sa okrem toho aktualizovalo s cieľom zohľadniť najaktuálnejší vývoj na medzinárodných fórach, ako aj zahrnúť výsledky diskusií o nástroji odpísania dlhu, ktoré sa uskutočnili v apríli 2012. V zrevidovanom posúdení vplyvu sa konkrétne lepšie podáva právny a inštitucionálny kontext, a to prostredníctvom opísania zodpovedností vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov pre riešenie krízových situácií a prostredníctvom opísania vzťahov medzi návrhom odpísania dlhu a plánovanými požiadavkami smernice o kapitálových požiadavkách IV. V znení posúdenia vplyvu sa lepšie vysvetľuje obsah možností, najmä možnosti vzťahujúcej sa na nástroj odpísania dlhu. Pridal sa aj vplyv nástroja odpísania dlhu na náklady na financovanie bánk a nefinančných spoločností (malých a stredných podnikov). Dokončila sa časť týkajúca sa súladu návrhu s inými regulačnými návrhmi. Záverom sa ďalej prostredníctvom vyčlenenia najrelevantnejších ukazovateľov, ktoré sa majú monitorovať, objasnili mechanizmy monitorovania a hodnotenia.

Posúdenie vplyvu obsahuje tieto závery:

Navrhovaným rámcom Únie pre riešenie krízových situácií bánk sa splnia ciele posilniť finančnú stabilitu, znížiť morálny hazard, chrániť vkladateľov a kritické bankové služby, šetriť verejné prostriedky a chrániť vnútorný trh pre finančné inštitúcie.

Očakáva sa, že rámec bude mať priaznivý sociálny vplyv: po prvé, znížením pravdepodobnosti systémovej bankovej krízy a zabránením stratám hospodárskej prosperity, ktoré nasledujú po bankovej kríze, ako aj po druhé, minimalizovaním vystavenia daňových poplatníkov stratám z podpory pre inštitúcie, ktoré sú platobne neschopné.

Náklady na tento rámec vyplývajú z možného zvýšenia nákladov na financovanie inštitúcií z dôvodu zrušenia implicitnej istoty štátnej pomoci a z nákladov, ktoré súvisia s fondmi na riešenie krízových situácií. Inštitúcie by mohli preniesť tieto zvýšené náklady na zákazníkov alebo akcionárov tak, že znížia úrokové sadzby pri vkladoch, zvýšia úrokové sadzby pri úveroch a bankové poplatky alebo znížia kapitálovú návratnosť. Hospodárska súťaž by však mohla znížiť schopnosť inštitúcií prenášať ďalej náklady v plnej výške. Možné prínosy rámca, pokiaľ ide o hospodársku prosperitu z dlhodobého hľadiska, ako aj pokiaľ ide o zníženie pravdepodobnosti výskytu systémovej krízy, sú podstatne vyššie ako možné náklady.

3.všeobecné vystvetlenie: rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií

Potreba účinného rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií

Banky a investičné spoločnosti (ďalej len inštitúcie) poskytujú občanom, podnikom a hospodárstvu ako takému nevyhnutné služby (ako napr. príjem vkladov, úvery a prevádzka platobných systémov). Fungujú viac-menej na dôvere a ak ich zákazníci a zmluvné strany stratia dôveru v ich schopnosť plniť si svoje povinnosti, môžu sa rýchlo stať neživotaschopné. V prípade úpadku by sa banky mali zlikvidovať v súlade s bežným konkurzným konaním. Rozsah vzájomných prepojení medzi inštitúciami však vytvára riziko systémovej krízy, keď sa problémy jednej banky môžu rozšíriť na celý systém. Bežné konkurzné konanie nemusí byť z dôvodu systémového rizika a dôležitej hospodárskej funkcie, ktorú inštitúcie zohrávajú, v niektorých prípadoch primerané a chýbajúce účinné nástroje na riadenie inštitúcií v kríze často viedli k potrebe použiť verejné prostriedky na obnovu dôvery dokonca aj v prípade relatívne malých inštitúcií, aby sa tak zabránilo dominovému efektu upadajúcich inštitúcií, ktorý by vážne poškodil reálnu ekonomiku.

Preto je potrebný účinný rámec politiky, ktorým by sa organizovane riadili úpadky bánk a ktorým by sa zabránilo „nákaze“ iných inštitúcií. Cieľom takéhoto rámca politiky by bolo poskytnúť relevantným orgánom spoločné a účinné nástroje a právomoci na riešenie bankových kríz preventívnym spôsobom, zaručenie finančnej stability a minimalizáciu vystavenia daňových poplatníkov stratám.

Príprava a prevencia, včasná intervencia a riešenie krízových situácií

Na tento účel by rozsah právomocí, ktoré majú relevantné orgány k dispozícii, mal pozostávať z troch prvkov: (i) prípravných krokov a plánov na minimalizovanie rizík možných problémov (príprava a prevencia 10 ); (ii) v prípade počiatočných problémov, právomocí zastaviť zhoršovanie situácie banky v počiatočnej fáze, aby sa vyhlo platobnej neschopnosti (včasná intervencia), ako aj (iii) ak platobná neschopnosť inštitúcie spôsobuje obavy, pokiaľ ide o všeobecný verejný záujem (podľa vymedzenia v článkoch 27 a 28), z jasného prostriedku na reorganizáciu alebo likvidáciu banky riadnym spôsobom, pričom sa zároveň zachovajú jej kritické funkcie a maximálne obmedzí akékoľvek vystavenie daňových poplatníkov stratám pri platobnej neschopnosti (riešenie krízovej situácie). Tieto právomoci spolu vytvárajú účinný rámec pre ozdravenie a prípadne riešenie krízových situácií inštitúcií. Keďže riziko, ktoré ktorákoľvek jednotlivá banka predstavuje pre finančnú stabilitu, nie je možné v plnej miere stanoviť vopred, tieto právomoci by mali byť relevantným orgánom k dispozícii vo vzťahu ku ktorejkoľvek banke, nezávisle od jej veľkosti alebo rozsahu jej činností.

Riešenie krízových situácií – osobitný režim platobnej neschopnosti pre inštitúcie

Vo väčšine krajín sa na bankové a nebankové spoločnosti vo finančných ťažkostiach vzťahuje bežné konkurzné konanie. Toto konanie umožňuje buď reorganizáciu spoločnosti (čo má za následok zníženie dlhu na základe súhlasu veriteľov) alebo jej likvidáciu a pridelenie strát veriteľom, alebo obe tieto možnosti. V každom prípade veritelia ani akcionári nebudú vyplatení v plnej miere. Zo skúseností z rôznych bankových kríz však vyplýva, že konkurzné právo nie je vždy vhodné na to, aby sa účinne riešil úpadok finančných inštitúcií, keďže primerane nezohľadňuje potrebu zabrániť narušeniam finančnej stability, zachovať základné služby alebo chrániť vkladateľov. Konkurzné konania sú okrem toho často zdĺhavé a v prípade reorganizácie si vyžadujú zložité rokovania a dohody s veriteľmi, čo môže byť vzhľadom na prieťahy, náklady a výsledky na škodu dlžníkov a veriteľov.

Riešenie krízovej situácie predstavuje alternatívu bežného konkurzného konania a poskytuje sa ním prostriedok na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu upadajúcej banky, ktorej úpadok by spôsobil obavy z hľadiska všeobecného verejného záujmu (ohrozenie finančnej stability, kontinuita kritických funkcií banky a/alebo bezpečnosť vkladov, aktív klientov a verejných prostriedkov) 11 . Preto platí, že riešením krízovej situácie by sa pre inštitúcie mali dosiahnuť podobné výsledky ako výsledky bežného konkurzného konania, pričom sa zohľadnia pravidlá Únie upravujúce štátnu pomoc, pokiaľ ide o pridelenie strát akcionárom a veriteľom, a zároveň by sa mala zaručiť finančná stabilita a obmedziť vystavenie daňových poplatníkov stratám z podpory na posilnenie platobnej schopnosti. Zároveň by sa ním mala zaistiť právna istota, transparentnosť a predvídateľnosť, pokiaľ ide o zaobchádzanie s akcionármi a veriteľmi banky a zachovanie hodnoty, ktorá by mohla byť pri bankrote inak zničená. Možnosťou riešiť krízovú situácia, ktorou sa ruší implicitná istota záchrany inštitúcií financovanej z verejných zdrojov, by sa nepoistení veritelia okrem toho mali podnietiť, aby lepšie posúdili riziko spojené s ich investíciami. Ďalej platí, že navrhnutím vnútroštátnych mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v súlade s pravidlami upravujúcimi štátnu pomoc sa zaistí splniteľnosť celkových cieľov rámca pre riešenie krízových situácií.

Rovnováha medzi predvídateľnosťou pre investorov a diskrečnou právomocou príslušných orgánov

S cieľom zaručiť existujúce vlastnícke práva by sa riešenie krízovej situácie banky malo začať v okamihu, ktorý je veľmi blízko platobnej neschopnosti, t. j. v okamihu, keď sa banka nachádza na pokraji úpadku. Rozhodnutie o okamihu, v ktorom by sa krízová situácia banky mala začať riešiť, však môže závisieť od viacerých premenných a faktorov, ktoré sú spojené s prevládajúcimi podmienkami na trhu alebo idiosynkratickými problémami s likviditou alebo platobnou schopnosťou, z čoho vyplýva potreba, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal k dispozícii istý stupeň diskrečnej právomoci. Podobne by sa konkrétne opatrenia, ktoré sa majú prijať na riešenie krízovej situácie, nemali vopred určiť vo vzťahu k akejkoľvek banke, ale mali by sa skôr prijať na základe konkrétnych okolností.

Rámec Únie s podobnými nástrojmi, zásadami a postupmi je potrebný na to, aby sa poskytla dostatočná konvergencia, pokiaľ ide o to, ako vnútroštátne orgány realizujú riešenie krízovej situácie. Pri navrhovaní tohto rámca sa musí nájsť rovnováha medzi potrebnými diskrečnými právomocami orgánov dohľadu, aby mohli zohľadniť osobitosti každého konkrétneho prípadu, aby mohli zaistiť rovnaké podmienky a aby mohli zachovať integritu jednotného trhu. Európskemu orgánu pre bankovníctvo (ďalej aj EBA) by sa mala prideliť jasná úloha vydávať usmernenia a technické predpisy s cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie právomocí riešiť krízové situácie, s cieľom zúčastňovať sa na plánovaní riešenia krízových situácií vzhľadom na cezhraničné inštitúcie a s cieľom vykonávať záväznú mediáciu medzi vnútroštátnymi orgánmi v prípade nezhody pri uplatňovaní rámca.

Napokon úspešné riešenie krízovej situácie si vyžaduje dostatok finančných prostriedkov, napr. na vydávanie záruk alebo poskytovanie krátkodobých úverov s cieľom pomôcť kritickým častiam subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, aby opäť nadobudli životaschopnosť. Tieto finančné prostriedky by mal zásadne poskytovať bankový sektor spravodlivým a úmerným spôsobom, a pokiaľ je to možné (pri zohľadnení hospodárskych nákladov) by ich mal poskytnúť vopred. Tieto kroky spolu zaisťujú, že nezávisle od príslušného opatrenia na riešenie krízovej situácie budú jeho náklady znášať v prvom rade samotné inštitúcie a ich vlastníci a investori.

Vnútorný trh – zaobchádzanie s cezhraničnými skupinami

Cezhraničné skupiny sú zložené z inštitúcií zriadených v rôznych členských štátoch. V rámci pre riešenie krízových situácií sa uznáva existencia cezhraničných skupín v Európe ako jedna z kľúčových hnacích síl integrácie finančných trhov Únie. V rámci sa stanovujú osobitné pravidlá pre cezhraničné skupiny, ktoré sa vzťahujú na fázu prípravy a prevencie (články 7, 8, 11, 12 a 15), fázu včasnej intervencie (článok 25) a fázu riešenia krízovej situácie (články 80 až 83). Takisto sa v ňom stanovujú pravidlá týkajúce sa prevodu aktív medzi subjektmi pridruženými k skupine v časoch finančnej tiesne (články 16 až 22).

Pravidlá upravujúce skupiny sa zameriavajú na vytvorenie rovnováhy medzi prípadným dosiahnutím účinného riešenia krízovej situácie pre skupinu ako celok a ochranou finančnej stability tak členských štátov, v ktorých skupina pôsobí, ako aj Únie. Efektívne metódy riešenia krízových situácií cezhraničných skupín sú jediným spôsobom, ako dosiahnuť finančnú stabilitu v Únii, a teda zlepšiť fungovanie jednotného trhu aj v časoch krízy. Platí najmä, že efektívne a rýchle riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorým sa minimalizuje strata hodnoty pre skupinu, by sa malo zaistiť prostredníctvom pridelenia významnej úlohy orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a to bez toho, aby to bolo v rozpore s potrebnými ochrannými opatreniami pre hostiteľské členské štáty.

Bez toho, aby tým bola dotknutá významná úloha pridelená orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny, sa záujmy hostiteľských orgánov pre riešenie krízových situácií dostatočne zohľadnia prostredníctvom: a) zriadenia mechanizmov spolupráce medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií prostredníctvom vytvorenia kolégií orgánov pre riešenie krízových situácií; b) uznania toho, že pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa skupín sa musí zohľadniť finančná stabilita vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí; c) navrhnutia jasného rozhodovacieho procesu, ktorý všetkým orgánom umožňuje, aby vyjadrili svoje názory, pričom sa zároveň zaistí, že vzhľadom na riešenie krízovej situácie skupiny sa prijme jediné rozhodnutie, ako aj d) zriadenia mechanizmov na riešenie konfliktov medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií (mediácia prostredníctvom EBA).

EBA 12 bude vykonávať úlohu záväzného mediátora podľa nariadenia č. 1093/2010 (nariadenie o EBA), najmä článku 19. V tejto súvislosti sa uplatňujú všetky príslušné pravidlá uvedeného nariadenia vrátane článku 38 a článku 44 ods. 1.

Všetkými týmito mechanizmami by sa malo zaistiť, že riešením krízovej situácie skupiny alebo poskytnutím finančnej podpory medzi pridruženými inštitúciami sa nepoškodzujú žiadne časti skupiny a že pri takomto konaní sa nezanedbáva finančná stabilita členského štátu, v ktorom sa dcérska spoločnosť nachádza.

4.PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

4.1.Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 114 ZFEÚ, ktorý umožňuje prijať opatrenia na aproximáciu vnútroštátnych ustanovení, ktorých cieľom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.

Týmto návrhom sa harmonizujú vnútroštátne právne predpisy upravujúce ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností do tej miery, aká je potrebná na zaistenie toho, aby členské štáty mali rovnaké nástroje a postupy na riešenie systémových úpadkov. Harmonizovaným rámcom by sa tak mala podporiť finančná stabilita v rámci vnútorného trhu tým, že sa zaistí minimálna kapacita pre riešenie krízových situácií inštitúcií vo všetkých členských štátoch a tým, že sa uľahčí spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi, keď sa rieši úpadok cezhraničných skupín.

Článok 114 ZFEÚ je preto vhodným právnym základom.

4.2.Subsidiarita

Podľa zásady subsidiarity, ktorá je ustanovená v článku 5 ods. 3 ZEÚ by Únia mala v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, konať len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele navrhovanej činnosti nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Iba činnosťou na úrovni EÚ je možné zaistiť, aby členské štáty použili dostatočne kompatibilné opatrenia na riešenie problémov upadajúcich inštitúcií. Hoci bankový sektor v Únii je vysoko integrovaný, systémy na riešenie bankových kríz spočívajú na vnútroštátnom základe a značne sa líšia. Mnoho vnútroštátnych právnych systémov neudeľuje v súčasnosti príslušným orgánom právomoci potrebné na riadnu likvidáciu finančných inštitúcií a zároveň na zachovanie služieb podstatných pre finančnú stabilitu, pričom by sa minimalizovalo vystavenie daňových poplatníkov stratám z podpory na posilnenie platobnej schopnosti. Takéto rozdielne vnútroštátne právne predpisy nie sú vhodné na primerané zaobchádzanie s cezhraničným rozmerom kríz, čím sa komplikujú mechanizmy pre spoluprácu domovských a hostiteľských orgánov.

Podstatné rozdiely vo vnútroštátnych postupoch riešenia krízových situácií by okrem toho mohli viesť k neprijateľným rizikám pre finančnú stabilitu a mohli by ohroziť účinné riešenie krízových situácií cezhraničných skupín. Keďže zriadenie vhodných mechanizmov pre riešenie krízových situácií na úrovni Únie si vyžaduje značnú harmonizáciu vnútroštátnej praxe a postupov, je vhodné, aby Únia navrhla potrebné legislatívne opatrenia. Riešenie krízových situácií však úzko súvisí s neharmonizovanými oblasťami vnútroštátneho práva, ako napríklad konkurzným a majetkovým právom. Smernica je preto primeraným právnym nástrojom, keďže na zaistenie toho, aby sa rámec vykonával spôsobom, ktorým sa umožní dosiahnuť zamýšľaný účinok v rámci osobitostí príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, je potrebná transpozícia.

4.3.Proporcionalita

Podľa zásady proporcionality by obsah a forma činnosti Únie nemali presahovať to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.

Na upadajúcu banku by sa v zásade malo vzťahovať bežné konkurzné konanie, ako je tomu v prípade akéhokoľvek iného podniku. Bankový sektor sa však líši od mnohých iných sektorov podnikateľskej činnosti, keďže v rámci hospodárstva vykonáva kritické funkcie a je obzvlášť citlivý na systémové krízy. Z dôvodu týchto znakov môže mať likvidácia bánk oveľa vážnejšie dôsledky ako prípady, keď trh opustia iné podniky. Týmto je možné zdôvodniť, prečo sa v prípade bankových kríz využívajú osobitné pravidlá a postupy.

Keďže systémový význam úpadku banky nie je možné s plnou určitosťou stanoviť vopred, navrhovaný rámec pre krízové riadenie by sa mal uplatňovať zásadne na všetky bankové inštitúcie nezávisle od ich veľkosti či komplexnosti. Ak sa dá s určitosťou povedať, že úpadok inštitúcie celosvetovej veľkosti a trhového významu, ktorá je prepojená s inštitúciami po celom svete, by spôsobil výrazné narušenie svetového finančného systému a mal by nepriaznivé hospodárske dôsledky v celom rade krajín, je takisto jasné, že súčasný úpadok, v rámci rozšírenej krízy, mnohých malých inštitúcií, ktoré tvoria výraznú časť bankového sektora v danej krajine, by mohol mať na hospodárstvo rovnocenne ničivý vplyv. Rámcom sa preto zaisťuje, aby orgány dohľadu a orgány pre riešenie krízových situácií mali k dispozícii osobitné pravidlá a postupy na to, aby efektívne riešili úpadok alebo takmer úpadok akejkoľvek banky za okolností systémového rizika. Vnútroštátne orgány však v súvislosti s plánmi ozdravenia a riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych nástrojov, ktoré majú k dispozícií, zohľadnia riziko, veľkosť a vzájomné prepojenie bánk, pričom zaistia, aby sa režim uplatňoval náležitým spôsobom.

Ustanovenia sú teda primerané tomu, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov. Ďalej platí, že obmedzenia práva na majetok, ktoré môže výkon navrhovaných právomocí znamenať, musia byť v súlade s Chartou základných práv, ako ju vykladá Európsky súdny dvor. Okamih začatia riešenia krízovej situácie by z tohto dôvodu mal byť čo možno najbližšie k okamihu platobnej neschopnosti a používanie právomocí na riešenie krízových situácií by sa malo obmedzovať na rozsah, ktorý je potrebný na splnenie cieľa vo všeobecnom záujme, ktorým je zachovanie finančnej stability v Únii.

4.4.Podrobné vysvetlenie návrhu

4.4.1.Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti (článok 1)

Návrh sa zaoberá krízovým riadením (prípravou, ozdravením a riešením krízových situácií) vo vzťahu ku všetkým úverovým inštitúciám a určitým investičným spoločnostiam. Rozsah pôsobnosti návrhu je totožný s rozsahom pôsobnosti smernice o kapitálových požiadavkách 13 (ďalej aj „CRD“), v ktorej sa zosúlaďujú obozretnostné požiadavky pre inštitúcie vrátane finančných inštitúcií zahrnutých v bankovej skupine a obozretnostné požiadavky pre investičné spoločnosti. Investičné spoločnosti musia byť súčasťou rámca, keďže, ako vyplýva z úpadku spoločnosti Lehman Brothers, ich úpadok môže mať závažné systémové následky. Právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa okrem toho mali uplatňovať aj na holdingové spoločnosti, ak jedna alebo viacero dcérskych úverových inštitúcií alebo investičných spoločností spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie a uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí vo vzťahu k materskej spoločnosti je potrebné na riešenie krízovej situácie jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku.

4.4.2.Orgány pre riešenie krízových situácií (článok 3)

V návrhu sa od členských štátov vyžaduje, aby právomoci riešiť krízové situácie preniesli na orgány verejnej správy s cieľom zaručiť včasné realizovanie cieľov rámca. V návrhu sa presne neuvádza konkrétny orgán, ktorý by mal byť vymenovaný ako orgán pre riešenie krízových situácií, pretože to nie je nevyhnutné na zaručenie účinného riešenia a pretože by to bolo v rozpore s ústavným a správnym poriadkom jednotlivých členských štátov. Preto sa ponecháva na členské štáty, aby určili svoje orgány pre riešenie krízových situácií, napríklad národné centrálne banky, orgány finančného dohľadu, systémy ochrany vkladov, ministerstvá financií alebo osobitné orgány.

Orgány pre riešenie krízových situácií budú musieť mať primerané know-how a zdroje na riadenie riešenia krízových situácií bánk na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni. Vzhľadom na pravdepodobnosť konfliktov záujmov sa splnomocňuje funkčné oddelenie činností riešenia krízových situácií od iných činností ktoréhokoľvek určeného verejného orgánu.

4.4.3.Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií (články 5 až 13)

Včasnými opatreniami založenými na plánoch ozdravenia sa môže predísť vystupňovaniu problémov a znížiť riziko úpadku banky. Inštitúcie budú musieť vypracovať plány ozdravenia, v ktorých sa ustanovia mechanizmy a opatrenia na to, aby sa mohli prijať včasné opatrenia na obnovu ich dlhodobej životaschopnosti v prípade závažného zhoršenia ich finančnej situácie. Skupiny budú musieť vypracovať plány tak na úrovni skupiny, ako aj pre jednotlivé inštitúcie v rámci skupiny. Orgány dohľadu budú plány ozdravenia posudzovať a schvaľovať.

Plánmi riešenia krízových situácií sa umožní, aby sa pri riešení krízovej situácie inštitúcie minimalizovalo vystavenie daňových poplatníkov stratám z podpory na posilnenie platobnej schopnosti, pričom sa ochránia nevyhnutné ekonomické funkcie. V pláne riešenia krízových situácií, ktorý orgány pre riešenie krízových situácií pripravia v spolupráci s orgánmi dohľadu za normálnych okolností, budú stanovené možnosti riešenia krízových situácií inštitúcie s celým radom scenárov vrátane systémovej krízy. Takéto plány by mali obsahovať podrobné informácie o uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a o spôsoboch zaistenia kontinuity kritických funkcií. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny budú obsahovať plán pre skupinu, ako aj plány pre každú inštitúciu v rámci skupiny.

4.4.4.Právomoci riešiť alebo odstraňovať prekážky vyriešiteľnosti krízovej situácie (články 14 až 16)

Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia na základe plánu riešenia krízových situácií, či je možné vyriešiť krízovú situáciu inštitúcie alebo skupiny. Ak orgány pre riešenie krízových situácií identifikujú významné prekážky, ktoré bránia vyriešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny, môžu od inštitúcie alebo skupín požadovať, aby prijali opatrenia s cieľom uľahčiť vyriešiteľnosť krízovej situácie.

Takéto opatrenia môžu okrem iného zahŕňať: zníženie komplexnosti prostredníctvom zmeny právnych alebo prevádzkových štruktúr, aby sa zaistilo, že kritické funkcie je možné právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií, vypracovanie dohôd o poskytovaní služieb, ktoré sa budú týkať kritických funkcií, obmedzenie maximálneho individuálneho aj súhrnného vystavenia, uloženie požiadaviek vykazovania, obmedzenie alebo zastavenie existujúcich alebo navrhnutých činností, obmedzenie rozvoja nových oblastí obchodnej činnosti alebo vývoja nových výrobkov alebo zabránenie takémuto rozvoju a vývoju, ako aj vydanie ďalších konvertibilných kapitálových nástrojov.

Posúdenie vyriešiteľnosti krízových situácií skupín sa zakladá na koordinácii, konzultáciách a spoločnom posúdení, ktoré vykonávajú orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny s orgánmi dcérskych spoločností pre riešenie krízových situácií, inými relevantným príslušnými orgánmi a EBA.

EBA bude zohrávať významnú úlohu s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie posudzovania vyriešiteľnosti krízovej situácie a jednotné používanie prevenčných právomocí relevantnými orgánmi vo všetkých členských štátoch. Konkrétne bude potrebné, aby navrhol technické predpisy, v ktorých sa vymedzia parametre potrebné na posúdenie systémového vplyvu plánov riešenia krízových situácií a aby navrhol technické predpisy, v ktorých sa bližšie určia oblasti, ktoré sa musia preskúmať s cieľom posúdiť vyriešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny.

4.4.5.Finančná podpora v rámci skupiny (články 17 až 23)

Cieľom návrhu je prekonať súčasné právne obmedzenia vzťahujúce sa na poskytovanie finančnej podpory jedným subjektom v rámci skupiny inému subjektu v rámci nej. Inštitúcie pôsobiace v rámci skupiny budú môcť uzatvárať dohody o poskytnutí finančnej podpory (vo forme úveru, poskytnutia záruk alebo poskytnutia aktív ako kolaterálu pri transakcii) ostatným subjektom v rámci skupiny, ktoré sa nachádzajú vo finančných ťažkostiach. Takáto včasná finančná pomoc môže pomôcť riešiť vznikajúce finančné problémy jednotlivých členov skupiny. Dohoda sa môže vopred predložiť na schválenie valnému zhromaždeniu akcionárov všetkých zúčastnených subjektov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpisy a riadiace orgány sa ňou oprávnia na to, aby v prípade potreby poskytli finančnú podporu za podmienok dohody. Na tomto základe sa zvýši právna istota, pretože bude jasné, kedy a ako sa takáto finančná podpora môže poskytnúť. Dohody sú dobrovoľné, čo umožňuje bankovým skupinám posúdiť, či sú v záujme skupiny (skupina môže byť viac alebo menej integrovaná a vykonávať viac alebo menej spoločnú stratégiu) a určiť spoločnosti, ktoré by mali byť zmluvnou stranou dohody (môže byť vhodné vyňať spoločnosti, ktoré vykonávajú rizikovejšie činnosti).

Orgán dohľadu prevodcu bude mať na účel zaručenia právomoc zakázať alebo obmedziť finančnú podporu podľa dohody, keď takýto prevod ohrozuje likviditu alebo platobnú schopnosť prevodcu alebo finančnú stabilitu.

4.4.6.Včasná intervencia – osobitná správa (články 23 až 26)

Týmto návrhom sa rozširujú právomoci orgánov dohľadu, aby mohli intervenovať v počiatočnom štádiu v prípadoch, keď sa zhoršuje finančná situácia alebo platobná schopnosť inštitúcie. Právomocami predpokladanými v návrhu sa dopĺňajú právomoci prenesené na orgány dohľadu podľa článku 136 CRD. Tieto právomoci nepredstavujú výnimky z akýchkoľvek práv alebo procesných povinností stanovených v súlade s právom obchodných spoločností.

Medzi právomoci včasnej intervencie patrí právomoc požadovať, aby inštitúcia vykonávala mechanizmy a opatrenia stanovené v pláne ozdravenia, právomoc vypracovať akčný program a časový harmonogram jeho vykonávania, právomoc požadovať od obchodného vedenia, aby zvolalo valné zhromaždenie akcionárov, alebo ho priamo zvolať, navrhovať program rokovania a prijať určité rozhodnutia, ako aj právomoc požadovať, aby inštitúcia so svojimi veriteľmi vypracovala plán reštrukturalizácie dlhov.

Orgán dohľadu by okrem toho mal právomoc vymenovať osobitného správcu na obmedzené obdobie, počas ktorého sa vychádza z predpokladu, že platobná schopnosť inštitúcie je dostatočne ohrozená. Prvoradou povinnosťou osobitného správcu je obnoviť finančnú situáciu inštitúcie a zdravé a obozretné riadenie jej činnosti. Osobitný správca nahradí obchodné vedenie inštitúcie a bude mať všetky jeho právomoci bez toho, aby tým boli dotknuté riadne práva akcionárov. Právomoc vymenovať osobitného správcu bude slúžiť ako prvok na udržanie disciplíny pre obchodné vedenie a akcionárov a takisto ako prostriedok na podporu riešení problémov v rámci súkromného sektora, ktoré by v prípade neriešenia mohli viesť k úpadku inštitúcie.

4.4.7.Podmienky riešenia krízových situácií (článok 27)

Týmto návrhom sa stanovujú spoločné parametre na spustenie uplatňovania nástrojov na riešenie krízových situácií. Orgány budú schopné prijať opatrenia, ak je inštitúcia platobne neschopná alebo veľmi blízko platobnej neschopnosti v tom rozsahu, že ak sa neprijme žiadne opatrenie, inštitúcia bude platobne neschopná v blízkej budúcnosti.

Zároveň treba zaistiť, aby sa intruzívne opatrenia uplatňovali len v prípade, keď je zasahovanie do práv zainteresovaných strán opodstatnené. Preto by sa mali opatrenia na riešenie krízových situácií vykonávať len vtedy, ak inštitúcia upadá alebo pravdepodobne bude v úpadku a ak neexistuje žiadne iné riešenie umožňujúce obnovu inštitúcie v primeranom časovom rámci. Okrem toho musí byť intervencia prostredníctvom opatrení na riešenie krízových situácií odôvodnená verejným záujmom podľa vymedzenia v článku 28.

4.4.8.Všeobecné zásady – najmä zásada neznevýhodniť veriteľov (článok 29)

V rámci sa stanovuje niekoľko všeobecných zásad, ktoré budú orgány pre riešenie krízových situácií musieť dodržiavať. Tieto zásady sa okrem iného vzťahujú na rozdelenie strát a zaobchádzanie s akcionármi a veriteľmi a na dôsledky, ktoré by používanie nástrojov mohlo mať vzhľadom na obchodné vedenie inštitúcie.

V rámci sa stanovuje, že straty, ktoré sa raz identifikujú v rámci ocenenia (článok 30), sa rozdelia medzi akcionárov a veriteľov inštitúcie v súlade s hierarchiou nárokov stanovenou v každom vnútroštátnom režime konkurzného konania. Ako sa však už zdôraznilo v predchádzajúcej časti textu (pozri nadpis 3), v bežných režimoch konkurzného konania sa dostatočne nezohľadňujú obavy vzťahujúce sa na finančnú stabilitu alebo iné verejné záujmy. V rámci pre riešenie krízových situácií sa preto stanovujú určité zásady rozdelenia strát, ktoré sa budú musieť dodržiavať nezávisle od toho, čo sa stanovuje v každom vnútroštátnom režime konkurzného konania. Medzi tieto zásady patrí: a) straty by sa mali najskôr v plnom rozsahu rozdeliť medzi akcionárov, a potom medzi veriteľov a b) s veriteľmi tej istej triedy sa môže zaobchádzať rozdielne, ak je to zdôvodnené verejným záujmom, a najmä s cieľom podporiť finančnú stabilitu. Tieto zásady sa uplatňujú na všetky nástroje pre riešenie krízových situácií. V rámci sa okrem iného vzhľadom na nástroj odpísania dlhu stanovuje podrobnejšia hierarchia nárokov (článok 43). Táto podrobnejšia hierarchia nárokov bude dopĺňať hierarchiu stanovenú v každom vnútroštátnom konkurznom práve a v prípade potreby jej bude nadradená.

V prípadoch, ak veritelia získajú z ekonomického hľadiska menej, ako by získali, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania, orgány musia zaistiť, aby veritelia získali daný rozdiel. Toto prípadné vyrovnanie sa vyplatí z fondu pre riešenie krízových situácií. Zásada, podľa ktorej sa straty rozdelia najskôr medzi akcionárov, a potom medzi veriteľov, spolu so skutočnosťou, že opatrenie na riešenie krízovej situácie sa musí prijať pred použitím akejkoľvek mimoriadnej verejnej finančnej podpory, predstavuje zásadný nástroj na zaistenie účinnosti plnenia cieľa, ktorým je minimalizovať vystavenie daňových poplatníkov stratám (článok 29).

4.4.9.Ocenenie (článok 30)

Nasadzovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávanie príslušných právomocí sa zakladá na posúdení reálnej hodnoty aktív a pasív upadajúcej inštitúcie. V rámci je na tento účel zahrnuté ocenenie vychádzajúce zo zásady „trhovej hodnoty“. Zaistí sa tým, že straty sa zaúčtujú v okamihu, keď sa začína riešiť krízová situácia inštitúcie.

Ocenenie by mal vykonať nezávislý odborník s výnimkou naliehavých prípadov, v ktorých by orgány pre riešenie krízových situácií použili predbežné ocenenie, ktoré sa neskôr doplní konečným ocenením, na ktorého vypracovaní sa bude podieľať nezávislý odborník. Orgánom pre riešenie krízových situácií sa udelili potrebné právomoci na úpravu opatrení na riešenie krízových situácií 14 v súlade s možnými prípadnými odchýlkami medzi predbežným a konečným ocenením.

4.4.10.Nástroje na riešenie krízových situácií a príslušné právomoci (články 31 až 64)

Ak sú podmienky na začatie riešenia krízovej situácie splnené, orgány pre riešenie krízových situácií budú mať právomoc uplatňovať na riešenie krízových situácií tieto nástroje:

(a)odpredaj obchodnej činnosti;

(b)preklenovacia inštitúcia;

(c)oddelenie aktív;

(d)odpísanie dlhu.

Aby bolo tieto nástroje možné uplatniť, orgány pre riešenie krízových situácií budú mať právomoc prevziať kontrolu nad inštitúciou, ktorá sa nachádza alebo čoskoro bude nachádzať v úpadku, prevziať úlohu akcionárov a manažérov, previesť aktíva a pasíva a vynútiť plnenie zmlúv.

Nástroje na riešenie krízových situácií sa môžu uplatňovať jednotlivo alebo spojene. Všetky zahŕňajú určitý stupeň reštrukturalizácie banky. Takáto reštrukturalizácia nie je znakom, ktorý sprevádza len odpísanie dlhu. Nástroj oddelenia aktív sa musí uplatňovať za všetkých okolností v spojení s ostatnými nástrojmi (článok 32). Prípadné použitie akýchkoľvek nástrojov na riešenie krízových situácií bude musieť byť v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc. V tejto súvislosti sa akékoľvek využitie verejnej podpory a/alebo použitie fondov na riešenie krízových situácií na pomoc pri riešení krízových situácií upadajúcich inštitúcií bude musieť oznámiť Komisii a bude sa posudzovať v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi štátnu pomoc s cieľom určiť ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

V návrhu sa stanovil minimálny súbor nástrojov na riešenie krízových situácií, ktorý by všetky členské štáty mali prijať. Vnútroštátne orgány si však budú môcť okrem toho zachovať špecifické vnútroštátne nástroje a právomoci na riešenie upadajúcich inštitúcií, ak sú zlučiteľné so zásadami a cieľmi rámca Únie pre riešenie krízových situácií a Zmluvou o fungovaní Európskej únie a ak nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny 15 . Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií by boli schopné použiť tieto vnútroštátne nástroje a právomoci iba vtedy, ak preukážu, že žiadny z nástrojov (samostatne alebo spojene) obsiahnutých v rámci Únie im neumožňuje prijať účinné opatrenia na riešenie krízovej situácie.

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti umožňuje orgánom pre riešenie krízovej situácie, aby vykonali odpredaj inštitúcie, prípadne celej alebo časti jej obchodnej činnosti za obchodných podmienok, a to bez toho, aby sa vyžadoval súhlas akcionárov, alebo bez dodržania s procesných požiadaviek, ktoré by sa inak uplatňovali. Ak je to za takýchto okolností možné, orgány pre riešenie krízových situácií by mali ponúknuť príslušnú inštitúciu alebo časti jej obchodnej činnosti, ktoré sa majú odpredať, na trhu.

Nástroj preklenovacej inštitúcie umožňuje orgánom pre riešenie krízových situácií previesť celú obchodnú činnosť inštitúcie alebo jej časť na subjekt pod verejnou kontrolou. Preklenovacia inštitúcia musí mať licenciu v súlade so smernicou o kapitálových požiadavkách a bude prevádzkovaná ako obchodný podnik v rámci všetkých obmedzení stanovených v rámci pre štátnu pomoc. Operácie preklenovacej inštitúcie sú dočasné, pričom cieľom je odpredať obchodnú činnosť súkromnému sektoru, keď nastanú vhodné trhové podmienky.

Účelom nástroja oddelenia aktív je umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií previesť aktíva so zníženou hodnotou alebo problémové aktíva na subjekt pre správu aktív, aby ich tak bolo možné určitý čas spravovať a potom realizovať. Aktíva by sa mali prevádzať za trhovú hodnotu alebo dlhodobú ekonomickú hodnotu (v súlade s článkom 30), aby sa akékoľvek straty zaúčtovali v okamihu, keď sa prevod vykonáva. Aby sa minimalizovalo narušenie hospodárskej súťaže a riziká vyplývajúce z morálneho hazardu, tento nástroj by sa mal použiť len v spojení s iným nástrojom na riešenie krízových situácií.

Nástroj odpísania dlhu (články 37 až 51)

Nástrojom odpísania dlhu sa orgánom pre riešenie krízových situácií udelí právomoc odpísať nároky nezabezpečených veriteľov upadajúcej inštitúcie a konvertovať pohľadávky na vlastné imanie. Nástroj sa môže použiť na rekapitalizáciu upadajúcej alebo čoskoro upadajúcej inštitúcie, pričom sa orgánom umožní, aby ju reštrukturalizovali prostredníctvom procesu riešenia krízovej situácie a aby obnovili jej životaschopnosť po reorganizácii a reštrukturalizácii. To by orgánom umožnilo väčšiu pružnosť v ich reakcii na úpadok veľkých komplexných finančných inštitúcií. Sprevádzalo by ho odvolanie obchodného vedenia zodpovedného za problémy inštitúcie a vykonávanie plánu obnovy obchodnej činnosti.

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať právomoc odpísať dlh vzhľadom na všetky pasíva inštitúcie. Existujú však pasíva, ktoré by z tejto úpravy boli vylúčené ex ante (ako napríklad zabezpečené pasíva, kryté vklady a pasíva so zostávajúcou dobou splatnosti menej ako jeden mesiac). Orgán pre riešenie krízových situácií by vo výnimočných prípadoch a ak existuje oprávnená potreba zaistiť kritické operácie inštitúcie a jej hlavné druhy obchodnej činnosti alebo finančnú stabilitu (článok 38) mohol vylúčiť aj pasíva z derivátov. Harmonizované uplatňovanie možného vylúčenia na úrovni Únie by sa zaistilo delegovanými aktmi Komisie.

Na uplatnenie nástroja odpísania dlhu je potrebné, aby orgány pre riešenie krízových situácií dokázali zaistiť, aby inštitúcie mali vo svojej súvahe dostatočné množstvo pasív, ktoré by mohli byť premetom právomocí odpísať dlh. Minimálne množstvo bude úmerné a prispôsobené pre každú kategóriu inštitúcií na základe ich rizikového profilu alebo zloženia ich zdrojov financovania (článok 39). Harmonizované uplatňovanie minimálnej požiadavky na úrovni Únie by sa zaistilo delegovanými aktmi Komisie. Primeraný percentuálny podiel celkových pasív, ktorý by mohol byť predmetom odpísania dlhu, by sa na základe dôkazov z nedávnej finančnej krízy a vykonaných modelových simulácií mohol napríklad rovnať 10 % celkových pasív (s výnimkou minimálneho vlastného imania).

Ako sa vysvetľuje v časti 4.4.8, v článkoch 43 a 44 sa stanovuje podrobná hierarchia, ktorou sa dopĺňa hierarchia stanovená v každom vnútroštátnom konkurznom práve, a ktorá jej v prípade potreby bude nadradená. Nároky akcionárov by sa mali zásadne vyčerpať pred nárokmi veriteľov bez prednostného práva na uspokojenie nárokov. Až keď sa tieto nároky vyčerpajú, môžu orgány pre riešenie krízových situácií podriadiť stratám nadriadené nároky (články 43 a 44.) Môžu však existovať okolnosti, za ktorých by orgány pre riešenie krízových situácií mohli zasahovať do práv veriteľov bez toho, aby sa vyčerpali nároky akcionárov. Tieto okolnosti sú špecifické pre nástroj odpísania dlhu a mohli by sa vyskytnúť, keď inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, má istý zostávajúci kapitál (podľa podmienok riešenia krízových situácií je inštitúcia v úpadku alebo bude pravdepodobne v úpadku, ak vyčerpala všetok alebo v podstate všetok svoj kapitál). Orgány pre riešenie krízových situácií by v tomto prípade po rozdelení strát medzi akcionárov a znížení alebo zrušení väčšiny nárokov akcionárov mohli na kapitál konvertovať podriadené pasíva a v prípade potreby nadriadené pasíva. Táto konverzia sa bude musieť uskutočniť spôsobom, ktorým sa závažne zriedi hodnota zostávajúcich nárokov akcionárov.

4.4.11.Obmedzenia vzťahujúce sa na ukončenie zmluvy a ochranné opatrenia pre zmluvné strany (články 68 až 73 a článok 77)

Na účinné uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií je nevyhnutné umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií, aby mohli dočasne pozastaviť výkon práv uplatniť nároky a vykonať konečné zúčtovanie na strane veriteľov a zmluvných strán, ako aj ich práv urýchliť alebo inak ukončiť zmluvy s upadajúcou inštitúciou. Takéto dočasné pozastavenie, ktoré by netrvalo dlhšie než do 17.00 hod. nasledujúceho pracovného dňa, poskytuje príslušným orgánom čas na určenie a ocenenie zmlúv, ktoré treba previesť na platobne schopnú tretiu stranu, a to bez rizika, že by sa zmenila hodnota a rozsah pôsobnosti týchto finančných zmlúv, keď si zmluvné strany uplatnia práva na ukončenie zmluvy. Práva ukončiť zmluvy v prípade tých zmluvných strán, ktoré zostávajú s inštitúciou, ktorá sa dostala do úpadku, by sa znovu začali uplatňovať na konci pozastavenia. Prevod na plniacu tretiu stranu by sa však nemal kvalifikovať ako prípad neplnenia, ktorým sa spúšťa výkon práv ukončiť zmluvu.

Tieto nevyhnutné obmedzenia zmluvných práv sú vyvážené ochrannými opatreniami pre zmluvné strany, a to s cieľom zabrániť orgánom v rozdelení spojených pasív, práv a zmlúv: pri čiastočnom prevode majetku sa spojené dohody musia previesť všetky alebo sa neprevedie ani jedna. Medzi tieto dohody patria dohody o konečnom čistom zúčtovaní, dohody o vyrovnaní, dohody o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, zaisťovacie dohody a dohody o štruktúrovanom financovaní.

4.4.12.Obmedzenie súdnych konaní (články 78 a 77)

V súlade s článkom 47 Charty základných práv majú dotknuté strany právo na riadny proces a na účinný opravný prostriedok proti opatreniam, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať súdnemu preskúmaniu. S cieľom chrániť tretie strany, ktoré kúpili aktíva, práva a pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi a s cieľom zaistiť stabilitu finančného trhu, by však súdne preskúmanie nemalo mať vplyv na akékoľvek správne akty a/alebo transakcie uzatvorené na základe zrušeného rozhodnutia. Opravné prostriedky v prípade protiprávneho rozhodnutia by sa preto mali obmedzovať na poskytnutie náhrady škôd, ktoré dotknuté osoby utrpeli.

Ďalej je potrebné zabrániť tomu, aby sa vzhľadom na banku, ktorej krízová situácia sa rieši, začali alebo vykonávali iné právne kroky. Na tento účel sa v rámci stanovuje, že sudca v danom štáte skôr, ako otvorí konkurzné konanie voči inštitúcii, oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií podanie akéhokoľvek návrhu, pričom orgán pre riešenie krízových situácií má potom právo v lehote 14 dní od doručenia oznámenia rozhodnúť o prijatí opatrenia na riešenie krízovej situácie vzhľadom na dotknutú inštitúciu.

4.4.13.Cezhraničné riešenie krízových situácií (články 80 až 83)

V rámcoch pre ozdravenie a riešenie krízových situácií sa zohľadňuje cezhraničný charakter niektorých bankových skupín s cieľom vytvoriť komplexný a integrovaný rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk v Únii.

Preto je potrebné pripraviť, schváliť a vykonávať plány ozdravenia a riešenia krízových situácií pre skupinu ako celok, pričom sa zohľadnia osobitosti štruktúry každej skupiny a rozdelenie zodpovedností medzi hostiteľskými a domácimi vnútroštátnymi orgánmi. Uskutoční sa to prostredníctvom opatrení, ktoré si budú vyžadovať posilnenú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a vytvorenie motivačných faktorov na uplatňovanie skupinového prístupu vo všetkých fázach prípravy, ozdravovania a riešenia krízovej situácie.

Zriadia sa kolégiá pre riešenie krízových situácií, ktoré budú mať jasne určené vedenie a na činnosti ktorých sa bude podieľať Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA). EBA bude uľahčovať spoluprácu orgánov a v prípade potreby bude vykonávať úlohu mediátora. Cieľom kolégií je koordinovať prípravné opatrenia a opatrenia na riešenie krízových situácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, aby sa zaistili optimálne riešenia na úrovni Únie.

4.4.14.Vzťahy s tretími krajinami (články 84 až 89)

Pretože mnoho inštitúcií a bankových skupín v Únii pôsobí v tretích krajinách, je potrebný účinný rámec pre riešenie krízových situácií, ktorým sa upraví spolupráca s orgánmi tretích krajín. V návrhu sa orgánom z Únie poskytujú potrebné právomoci na podporu zahraničných opatrení na riešenie krízovej situácie zahraničnej banky, ktorá sa dostala do úpadku, vykonaním prevodov jej aktív a pasív, ktoré sa nachádzajú v ich jurisdikcii alebo sa riadia právom tejto jurisdikcie. Táto podpora by sa však poskytla len vtedy, ak sa príslušným zahraničným opatrením zaručí spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie pre miestnych vkladateľov a veriteľov a neohrozí sa ním finančná stabilita v členskom štáte. Orgány pre riešenie krízových situácií z Únie by mali mať aj právomoc uplatňovať nástroje na riešenie krízových situácií na vnútroštátne pobočky inštitúcií tretích krajín, keď je z dôvodov finančnej stability a ochrany miestnych vkladateľov potrebné samostatné riešenie krízovej situácie. V návrhu sa ustanovuje, že zahraničným opatreniam na riešenie krízových situácií sa podpora poskytne vtedy, ak orgány pre riešenie krízových situácií majú so zahraničnými orgánmi pre riešenie krízových situácií dohodu o spolupráci. Takéto dohody by mali byť prostriedkom na zaistenie účinného plánovania, rozhodovania a koordinácie vo vzťahu k medzinárodným skupinám.

EBA by mala vypracovať a začleniť do rámca administratívne dohody s orgánmi tretích krajín v súlade s článkom 33 nariadenia č. 1093/2012 a vnútroštátne orgány by mali uzatvárať dvojstranné dohody, ktoré sú čo možno najviac v súlade s rámcovými dohodami EBA.

4.4.15.Financovanie riešenia krízových situácií (články 90 až 99)

Riešenie krízových situácií umožňuje lepšie zdieľanie záťaže nákladov na riešenie krízových situácií medzi akcionármi a veriteľmi v procese riešenia krízovej situácie, keď sa vychádza z predpokladu, že konkurzné konanie je nevhodné vzhľadom na možné riziká pre finančnú stabilitu. Toto však nemusí vždy stačiť a môže byť potrebné ďalšie financovanie, napr. na poskytnutie likvidity preklenovacej banke. Na základe minulých skúseností je potrebné zriadiť mechanizmy financovania financované inštitúciami ako takými s cieľom minimalizovať vystavenie daňových poplatníkov stratám z podpory na posilnenie platobnej schopnosti. V článkoch 90 až 99 sa na tento účel stanovujú potrebné ustanovenia.

V článku 89 sa stanovuje zriadenie mechanizmov financovania v každom členskom štáte. Účely, na ktoré sa môžu používať, sa uvádzajú v článku 89 ods. 2 a siahajú od záruk k úverom alebo príspevkom. Straty znášajú v prvom rade akcionári a veritelia, ale iné mechanizmy financovania nie je v zásade možné vylúčiť.

V článku 90 sa stanovujú pravidlá upravujúce príspevky do mechanizmov financovania, čo zahŕňa zmes ex ante príspevkov doplnených o ex post príspevky a, ak je to nevyhnutné, o nástroj prijímania pôžičiek od finančných inštitúcií alebo centrálnej banky. S cieľom zaistiť, aby vždy boli k dispozícii isté finančné prostriedky, a vzhľadom na skutočnosť, že ex post financovanie má procyklický účinok, sa stanovuje minimálna cieľová úroveň finančných prostriedkov, ktorá sa má dosiahnuť prostredníctvom ex ante príspevkov v časovej lehote 10 rokov. Na základe modelových výpočtov by sa optimálna minimálna cieľová úroveň finančných prostriedkov mala stanoviť na 1 % krytých vkladov.

S cieľom posilniť odolnosť vnútroštátnych mechanizmov financovania sa v článku 97 stanovuje právo, na základe ktorého si vnútroštátne mechanizmy môžu požičať prostriedky od obdobných mechanizmov v iných členských štátoch. S cieľom zohľadniť rozdelenie kompetencií medzi rôzne vnútroštátne orgány pri riešení krízových situácií na úrovni skupín sa v článku 98 stanovujú pravidlá upravujúce príslušné príspevky vnútroštátnych mechanizmov financovania k riešeniu krízových situácií na úrovni skupín. Tento príspevok sa bude zakladať na príspevku, ktorý sa dohodol už predtým v súvislosti s plánmi riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Vnútroštátne mechanizmy financovania tvoria spolu s mechanizmom požičiavania prostriedkov a mechanizmom spoločného využívania vnútroštátnych mechanizmov v prípade riešenia krízových situácií cezhraničných skupín (článok 98) európsky systém mechanizmov financovania.

V článku 99 sa rieši úloha systémov ochrany vkladov v rámci pre riešenie krízových situácií. Systém ochrany vkladov sa môže pri riešení krízových situácií použiť dvoma spôsobmi.

Po prvé, zo systémov ochrany vkladov sa musí prispievať na účel zaistenia nepretržitého prístupu ku krytým vkladom. Systémy ochrany vkladov sú v súčasnosti zriadené vo všetkých členských štátoch v súlade so smernicou 94/19/ES. Retailovým vkladateľom sa z nich poskytujú náhrady až do výšky 100 000 EUR vzhľadom na ich nedostupné vklady, predtým ako sa v rámci konkurzného konania prevezmú príslušné práva. Riešením krízových situácií sa na rozdiel od toho vyhýba nedostupnosti krytých vkladov, čo je z hľadiska vkladateľa uprednostniteľná možnosť. Je preto vhodné, aby sa zo systémov ochrany vkladov prispievalo v sume, ktorá sa rovná stratám, ktoré by sa museli znášať v bežnom konkurznom konaní podľa článku 99 ods. 1. S cieľom poskytnúť dostatočné finančné prostriedky sa zavádza klasifikácia systémov ochrany vkladov v hierarchii nárokov, pričom systémy ochrany vkladov sú rovnocenné nezabezpečeným neprioritným nárokom. Príspevky zo systému ochrany vkladov sa musia uskutočniť v hotovosti, aby sa tak absorbovali straty spojené s krytými vkladmi.

Po druhé, členské štáty musia systém ochrany vkladov použiť aspoň na účel poskytnutia hotovosti na zaistenie nepretržitého prístupu ku krytým vkladom, pričom však zostáva na ich zvážení, ako financovať riešenie krízovej situácie: môžu sa rozhodnúť, že vytvoria mechanizmy financovania oddelene od systémov ochrany vkladov, alebo že svoje systémy ochrany vkladov použijú aj ako mechanizmy financovania podľa článku 91. Naozaj existujú synergie medzi systémami ochrany vkladov a riešením krízových situácií. Ak sa zaviedol rámec pre riešenie krízových situácií, ktorý obmedzuje „nákazu“, znižuje sa tak počet úpadkov bánk, a teda pravdepodobnosť vyplácaní zo systému ochrany vkladov. V návrhu sa teda členským štátom umožňuje použiť systém ochrany vkladov na financovanie riešenia krízových situácií s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu. Ak sú tieto dva mechanizmy oddelené, na systém ochrany vkladov pripadá zodpovednosť za ochranu krytých vkladateľov v rozsahu a za podmienok podľa článku 99 ods. 1 až ods. 4, a doplnkové finančné prostriedky sa poskytujú zo samostatných mechanizmov financovania zriadených podľa článku 91. Naopak, ak sa členské štáty rozhodnú pre jeden mechanizmus financovania, bude sa vzťahovať tak na straty s vplyvom na kryté vklady, ako aj na ostatné účely podľa článku 92. V takomto prípade musia systémy ochrany vkladov spĺňať všetky podmienky upravujúce príspevky, prijímanie pôžičiek a spoločné využívanie prostriedkov stanovené v článkoch 93 až 98.

V každom prípade platí, že ak sa inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, dostane po prijatí príspevku zo systému ochrany vkladov, do úpadku v neskoršej fáze a ak systém ochrany vkladov nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie vkladateľov, systém ochrany vkladov musí mať platné mechanizmy na získanie príslušných súm bezprostredne od svojich členov.

Je pravdepodobné, že v prípade intervencie fondu na riešenie krízových situácií bude prítomná aj štátna pomoc, a to nezávisle od vnútroštátnych mechanizmov financovania (t. j. fond na riešenie krízových situácií oddelený od systému ochrany vkladov alebo používanie systému ochrany vkladov ako fondu na riešenie krízových situácií).

4.4.16.Súlad s ustanoveniami článkov 290 a 291 ZFEÚ

Komisia prijala 23. septembra 2009 návrhy nariadení, ktorými sa zriaďuje EBA, EIOPA a ESMA 16 . Komisia by v tejto súvislosti chcela pripomenúť svoje vyhlásenia k článkom 290 a 291 ZFEÚ, ktoré uskutočnila pri prijímaní nariadení, ktorými sa zriaďujú európske orgány dohľadu, podľa ktorých: „Pokiaľ ide o postup prijímania regulačných predpisov, Komisia zdôrazňuje jedinečnú povahu sektora finančných služieb vyplývajúcu z Lamfalussyho štruktúry a výslovne uznanú vo vyhlásení č. 39 k ZFEÚ. Komisia má však vážne obavy, či sú obmedzenia jej úlohy pri prijímaní delegovaných aktov a vykonávacích opatrení v súlade s článkami 290 a 291 ZFEÚ.“

4.4.17.Zmeny v smernici o likvidácii, smerniciach o práve obchodných spoločností a nariadení o EBA (články 104 až 111)

V smernici 2001/24/ES sa ustanovuje vzájomné uznávanie a vynucovanie opatrení týkajúcich sa reorganizácie alebo likvidácie vo vzťahu k úverovým inštitúciám, ktoré majú pobočky v iných členských štátoch. Cieľom smernice je zaistiť, aby sa úverová inštitúcia a jej pobočky v iných členských štátoch reorganizovali alebo likvidovali podľa zásad jednotnosti a univerzálnosti, pričom sa zaistí použitie iba jedného súboru konkurzného konania, v ktorom sa s úverovou inštitúciou zaobchádza ako s jedným subjektom. Jednotnosťou a univerzálnosťou konania sa zaisťuje rovnocenné zaobchádzanie s veriteľmi nezávisle od ich štátnej príslušnosti, miesta pobytu alebo trvalého bydliska. Aby sa aj v rámci postupov riešenia krízových situácií zaistilo rovnocenné zaobchádzanie s veriteľmi, smernica 2001/24/ES sa mení a dopĺňa tak, aby sa rozšíril jej rozsah pôsobnosti na investičné spoločnosti a na používanie nástrojov na riešenie krízových situácií na akýkoľvek subjekt, na ktorý sa vzťahuje režim riešenia krízových situácií.

Smernice Únie o práve obchodných spoločností obsahujú pravidlá ochrany akcionárov a veriteľov. Niektoré z týchto pravidiel môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií.

V druhej smernici o práve obchodných spoločností sa vyžaduje, aby každé zvýšenie kapitálu akciovej spoločnosti schválilo valné zhromaždenie, zatiaľ čo v smernici 2007/36 (smernici o výkone práv akcionárov) sa na zvolanie tohto valného zhromaždenia vyžaduje lehota 21 dní. Rýchla obnova finančnej situácie úverovej inštitúcie prostredníctvom zvýšenia kapitálu preto nie je možná. Preto sa týmto návrhom mení a dopĺňa smernica o výkone práv akcionárov tak, aby sa valnému zhromaždeniu umožnilo rozhodnúť vopred, že sa použije skrátená lehota na zvolanie valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o zvýšení kapitálu v núdzových situáciách. Takéto oprávnenie bude súčasťou plánu ozdravenia. Tým sa umožní rýchle konanie, pričom sa zachovajú rozhodovacie právomoci akcionárov.

Okrem toho sa v smerniciach o práve obchodných spoločností vyžaduje, aby zvýšenie a zníženie kapitálu, fúzie a delenie boli podmienené súhlasom akcionárov a aby sa pri každom zvýšení kapitálu prostredníctvom peňažných vkladov uplatnili predkupné práva. Okrem toho sa v smernici o ponukách na prevzatie vyžaduje povinná ponuka v prípadoch, keď ktorákoľvek osoba – aj štát – nadobudne akcie v kótovanej spoločnosti presahujúce prah kontroly (zvyčajne 30 až 50 %). Na riešenie týchto prekážok sa v návrhu umožňuje členským štátom odchýliť sa od ustanovení, v ktorých sa vyžaduje súhlas akcionárov alebo veriteľov alebo ktoré inak bránia účinnému a rýchlemu riešeniu krízovej situácie.

S cieľom zaistiť, aby orgány zodpovedné za riešenie krízových situácií boli zastúpené v Európskom systéme finančného dohľadu zriadenom nariadením (EÚ) č. 1093/2010, a s cieľom zaistiť, aby EBA mal know-how potrebné na vykonávanie úloh stanovených v tejto smernici, by sa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 malo zmeniť a doplniť tak, aby sa do koncepcie príslušných orgánov podľa uvedenej smernice zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vymedzené v tejto smernici.

4.4.18.Nadobudnutie účinnosti

Smernica nadobudne účinnosť v dvadsiaty deň po jej uverejnení v úradnom vestníku.

V súlade so zaužívanou praxou sa stanovuje osemnásťmesačná lehota na transpozíciu smernice, t. j. do 31. decembra 2014.

Na ustanovenia upravujúce nástroj odpísania dlhu sa vzťahuje dlhšia transpozičná lehota a mali by sa uplatňovať od 1. januára 2018. V tomto dátume sa zohľadňujú zaznamenané cykly splatnosti existujúcich dlhov, potreba vyhnúť sa oslabeniu pákového efektu a potreba, aby inštitúcie vykonali nové kapitálové požiadavky do roku 2018.

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 by členské štáty mali oznámenie vykonávacích opatrení doplniť o tabuľky zhody. Je to opodstatnené vzhľadom na komplexnosť smernice, ktorá sa vzťahuje na rôzne predmety a pravdepodobne si bude vyžadovať rôznorodé vykonávacie opatrenia a vzhľadom na skutočnosť, že niektoré členské štáty už prijali právne predpisy, ktorými sa táto smernica čiastočne vykonáva.

5.VPLYV NA ROZPOČET

Uvedené možnosti politiky budú mať vplyv na rozpočet Únie.

Na základe predloženého návrhu by sa od EBA vyžadovalo, aby (i) vypracoval približne 23 technických predpisov a 5 usmernení, (ii) sa aktíve zúčastňoval na činnosti kolégií pre riešenie krízových situácií, prijímal rozhodnutia v prípade nezhody a vykonával záväznú mediáciu, ako aj (iii) zabezpečil uznanie konaní tretích krajín zameraných na riešenie krízových situácií podľa článku 85 a uzatvoril nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s tretími krajinami podľa článku 88. Technické predpisy majú byť pripravené 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice, ktoré sa podľa odhadov uskutoční medzi júnom a decembrom 2013. Návrh Komisie zahŕňa dlhodobé úlohy EBA, ktoré si budú vyžadovať vytvorenie 5 dodatočných pracovných miest (dočasní zamestnanci) od roku 2014. Popri tom bude podľa plánu vykonávať 11 vyslaných národných expertov dočasné úlohy obmedzené na roky 2014 a 2015.

2012/0150 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie 17 ,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu vnútroštátnym parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 18 ,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 19 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Finančná kríza, ktorá sa začala v roku 2008, ukázala, že na úrovni Únie je výrazný nedostatok vhodných nástrojov, pomocou ktorých by bolo možné účinne riešiť situáciu nezdravých alebo upadajúcich úverových inštitúcii. Takéto nástroje sú potrebné najmä na to, aby sa zabránilo platobnej neschopnosti, alebo v prípade, keď platobná neschopnosť nastane, na minimalizáciu nepriaznivých následkov pomocou zachovania systémovo dôležitých funkcií príslušnej inštitúcie. Počas krízy boli uvedené výzvy významným faktorom, ktorý prinútil členské štáty zachrániť úverové inštitúcie pomocou použitia verejných finančných prostriedkov.

(2)Finančné trhy Únie sú vysoko integrované a vzájomne prepojené s mnohými úverovými inštitúciami, ktoré rozsiahlu časť svojej činnosti vykonávajú mimo vnútroštátnych hraníc. Úpadok cezhraničnej úverovej inštitúcie pravdepodobne ovplyvní stabilitu finančných trhov v rôznych členských štátoch, v ktorých táto inštitúcia pôsobí. Neschopnosť členských štátov prevziať kontrolu nad upadajúcou úverovou inštitúciou a vyriešiť jej krízovú situáciu tak, aby sa účinne zabránilo širším systémovým škodám, môže narušiť vzájomnú dôveru členských štátov a dôveryhodnosť vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Stabilita finančných trhov je preto základnou podmienkou zriadenia a fungovania vnútorného trhu.

(3)V súčasnosti na úrovni Únie neexistuje harmonizácia konaní zameraných na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií. Niektoré členské štáty používajú v prípade úverových inštitúcii rovnaké konania, ktoré uplatňujú aj na iné podniky, ktoré sú v platobnej neschopnosti, a ktoré boli v určitých prípadoch upravené pre úverové inštitúcie. Medzi zákonmi, nariadeniami a administratívnymi ustanoveniami, ktorými sa členské štáty v prípade platobnej neschopnosti úverových inštitúcií riadia, existujú značné procesné rozdiely. Okrem toho finančná kríza odhalila, že všeobecné konkurzné konania podnikov nemusia byť vždy vhodné pre úverové inštitúcie, pretože nemusia vždy zaistiť dostatočne rýchlu intervenciu, kontinuitu základných funkcií úverových inštitúcií ani zachovanie finančnej stability.

(4)Preto je potrebný režim, ktorý poskytne orgánom nástroje na dostatočne včasnú a rýchlu intervenciu do nezdravej alebo upadajúcej úverovej inštitúcie tak, aby sa zabezpečila kontinuita základných finančných a ekonomických funkcií úverovej inštitúcie, pričom by sa minimalizoval vplyv úpadku tejto inštitúcie na finančný systém a zaistilo by sa, že primerané straty ponesú akcionári a veritelia. Nové právomoci by mali orgánom umožniť zachovať nepretržitý prístup ku vkladom a platobným transakciám, predávať v prípade potreby životaschopné časti spoločnosti a rozdeľovať straty spravodlivým a predvídateľným spôsobom. Tieto ciele by mali pomôcť zabrániť destabilizácii finančných trhov a minimalizovať náklady daňových poplatníkov.

(5)Niektoré členské štáty už uzákonili legislatívne zmeny, ktorými sa zavádzajú mechanizmy na riešenie krízových situácií upadajúcich úverových inštitúcií; iné naznačili svoj zámer zaviesť takéto mechanizmy, ak sa neprijmú na úrovni Únie. Rozdiely medzi štátmi v podmienkach, právomociach a postupoch súvisiacich s riešením krízových situácií úverových inštitúcií budú pravdepodobne predstavovať prekážky pre hladké fungovanie vnútorného trhu a brániť spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi pri riešení problémov upadajúcich cezhraničných bankových skupín. Toto platí najmä v prípade, keď odlišné prístupy znamenajú, že vnútroštátne orgány nemajú rovnakú úroveň kontroly alebo rovnakú schopnosť vyriešiť krízové situácie úverových inštitúcií. Tieto rozdiely v režimoch riešenia krízových situácií môžu mať vplyv aj na náklady na financovanie bánk v členských štátoch a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže medzi bankami. Účinné režimy riešenia krízových situácií vo všetkých členských štátoch sú takisto nevyhnutné na to, aby sa zaručilo, že inštitúcie nemožno vo vykonávaní práv jednotného trhu, konkrétne práva usadiť sa, obmedziť finančnými možnosťami ich domovského členského štátu zvládnuť ich úpadok.

(6)Takéto prekážky by sa mali odstrániť a mali by sa prijať pravidlá, aby sa zabezpečilo, že ustanovenia upravujúce vnútorný trh nebudú oslabené. Na tento účel by mali pravidlá upravujúce riešenie krízových situácií inštitúcií podliehať spoločným minimálnym pravidlám harmonizácie.

(7)Keďže členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť príslušné ciele, konkrétne harmonizáciu pravidiel a postupov na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií, a teda je možné ich v dôsledku účinkov úpadku ktorejkoľvek inštitúcie v celej Únii lepšie prijať na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity tak, ako je to stanovené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ako je ustanovené v uvedenom článku, táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(8)Na zabezpečenie konzistentnosti s existujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb, ako aj najvyššej možnej úrovne finančnej stability v celej škále inštitúcií, by sa režim riešenia krízových situácií nemal vzťahovať len na úverové inštitúcie, ale aj na investičné spoločnosti podliehajúce obozretnostným požiadavkám stanoveným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií 20 . Režim by sa mal uplatňovať aj na finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES 21 , a na finančné holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou a finančné inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. Kríza ukázala, že platobná neschopnosť subjektu pridruženého k skupine môže rýchlo ovplyvniť aj platobnú schopnosť celej skupiny, a teda môže mať aj svoje vlastné systémové dôsledky. Orgány by preto mali disponovať aj účinnými prostriedkami so zreteľom na tieto subjekty, aby zabránili „nákaze“ a mali by vypracovať konzistentnú schému riešenia krízových situácií pre túto skupinu ako celok, keďže platobná neschopnosť subjektu pridruženého k skupine by mohla rýchlo ovplyvniť platobnú schopnosť celej skupiny.

(9)Používaním nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí stanovených v tejto smernici sa môžu narušiť práva akcionárov a veriteľov. Najmä právomoc orgánov previesť akcie alebo všetky či niektoré aktíva inštitúcie na súkromného kupujúceho bez súhlasu akcionárov bude mať vplyv na vlastnícke práva akcionárov. Okrem toho právomoc rozhodnúť o tom, ktoré pasíva sa majú previesť z upadajúcej úverovej inštitúcie na základe cieľa zaručiť kontinuitu služieb a cieľa vyhnúť sa nepriaznivému účinku na finančnú stabilitu, môže mať vplyv na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi.

(10)Vnútroštátne orgány by však v súvislosti s plánmi ozdravenia a riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych nástrojov, ktoré majú k dispozícií, mali zohľadniť riziko, veľkosť a vzájomné prepojenie inštitúcií, pričom zaistia, aby sa režim uplatňoval náležitým spôsobom.

(11)Na zabezpečenie požadovanej rýchlosti konania a na zaručenie nezávislosti od hospodárskych subjektov a zabránenie konfliktom záujmu by členské štáty mali vymenovať orgány verejnej správy na plnenie funkcií a úloh týkajúcich sa riešenia krízových situácií podľa tejto smernice. Členské štáty by mali zaručiť, aby sa týmto orgánom pre riešenie krízových situácií pridelili primerané zdroje. Určenie verejných orgánov by nemalo vylučovať poverenie v rámci zodpovednosti orgánu pre riešenie krízových situácií. Nie je však potrebné predpísať členskému štátu presný orgán, ktorý by mal vymenovať za svoj orgán pre riešenie krízových situácií. Harmonizácia tejto stránky môže uľahčiť koordináciu, zároveň by však výrazne zasahovala do ústavných a správnych systémov členských štátov. Dostatočný stupeň koordinácie sa dá dosiahnuť aj pomocou menej intruzívnej požiadavky: všetky vnútroštátne orgány zapojené do riešenia krízových situácií inštitúcií by mali byť zastúpené v kolégiách pre riešenie krízových situácií, v rámci ktorých by sa mala uskutočňovať koordinácia na cezhraničnej úrovni alebo na úrovni Únie. Členské štáty by preto mali mať voľnú ruku pri výbere orgánov, ktoré by mali byť zodpovedné za používanie nástrojov na riešenie krízových situácií a za vykonávanie právomocí ustanovených touto smernicou.

(12)So zreteľom na následky, ktoré môže mať úpadok úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti na finančný systém a hospodárstvo členského štátu, ako aj možnú potrebu použiť na vyriešenie krízy verejné zdroje, by mali byť do procesu krízového riadenia a riešenia krízových situácií od počiatočného štádia dôkladne zapojené ministerstvá financií alebo iné príslušné ministerstvá v členských štátoch.

(13)Účinné riešenie krízových situácií inštitúcií alebo skupín pôsobiacich v celej Únii si vyžaduje spoluprácu príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií v rámci kolégií pre dohľad a riešenie krízových situácií vo všetkých fázach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, od prípravy plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií až po skutočné riešenie krízovej situácie inštitúcie. V prípade nezhody vnútroštátnych orgánov o rozhodnutiach, ktoré sa majú vzhľadom na inštitúcie prijať v súlade s touto smernicou, by ako posledné východisko mal Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) fungovať ako záväzný mediátor. EBA by na tento účel mal byť oprávnený prijímať rozhodnutia, v ktorých sa od vnútroštátnych orgánov vyžaduje, aby prijali konkrétne opatrenia v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES 22 , alebo aby sa vyhli prijatiu takýchto opatrení.

(14)S cieľom zaistiť jednotný a konzistentný prístup k oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, by EBA mal byť takisto oprávnený prijímať usmernenia a vypracovávať regulačné a technické predpisy, ktoré schváli Komisia prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(15)S cieľom účinne riešiť problémy upadajúcich inštitúcií by orgány mali mať právomoc ukladať prípravné a preventívne opatrenia.

(16)Je nevyhnutné, aby všetky inštitúcie pripravili a pravidelne aktualizovali plány ozdravenia, v ktorých sa stanovujú opatrenia, ktoré tieto inštitúcie majú prijať za rôznych okolností alebo na základe rôznych scenárov. Takéto plány by mali byť podrobné a mali by vychádzať z realistických predpokladov uplatniteľných v celej škále solídnych a náročných scenárov. Požiadavka pripraviť plán ozdravenia by sa však mala používať úmerne tak, aby sa v nej odzrkadľoval systémový význam inštitúcie alebo skupiny. V tomto zmysle by mal požadovaný obsah zohľadňovať aj povahu zdrojov financovania inštitúcie a stupeň vierohodne dostupnej podpory v rámci skupiny. Inštitúcie by mali predložiť svoje plány orgánom dohľadu, aby ich kompletne posúdili, vrátane toho, či sú tieto plány komplexné a či by sa ich pomocou dokázala včas reálne obnoviť životaschopnosť inštitúcie aj v obdobiach finančnej záťaže.

(17)Ak inštitúcia nepredloží primeraný plán ozdravenia, orgány dohľadu by mali mať právomoc požadovať od inštitúcie, aby prijala všetky opatrenia potrebné na nápravu vrátane zmien jej obchodného modelu alebo jej stratégie financovania. Táto požiadavka môže mať vplyv na slobodu podnikania, ktorá je zaručená v článku 16 Charty základných práv. Obmedzenie tohto základného práva je však potrebné na splnenie cieľov finančnej stability a na ochranu vkladateľov a veriteľov. Konkrétnejšie je takéto obmedzenie potrebné s cieľom posilniť obchodnú činnosť inštitúcií a vyhnúť sa tomu, aby inštitúcie nadmerne rástli, alebo aby prijímali nadmerné riziká bez toho, aby boli schopné vyrovnať sa s neúspechmi a stratami a obnoviť svoju kapitálovú základňu. Uvedené obmedzenie je takisto primerané, keďže len preventívnym opatrením je možné zaistiť prijatie primeraných ochranných krokov, a je teda v súlade s článkom 52 Charty základných práv Európskej únie.

(18)Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby mohli plánovať, ako by sa dali odčleniť základné funkcie inštitúcie alebo cezhraničnej skupiny od ostatných obchodných činností a ako by sa dali previesť tak, aby sa zaistilo zachovanie a pokračovanie základných funkcií. Požiadavka pripraviť plán riešenia krízových situácií by sa však mala zjednodušiť, aby sa v nej odzrkadľoval systémový význam inštitúcie alebo skupiny.

(19)Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať právomoc požadovať zmeny štruktúry a organizácie inštitúcií alebo skupín, aby sa odstránili praktické prekážky uplatňovania nástrojov na riešenie krízových situácií a aby sa zaistila vyriešiteľnosť krízovej situácie dotknutých subjektov. Z dôvodu možnej systémovej povahy všetkých inštitúcií je s cieľom zachovať finančnú stabilitu nevyhnutné, aby orgány mali možnosť vyriešiť krízovú situáciu akejkoľvek inštitúcie. S cieľom dodržať právo na podnikanie stanovené v článku 16 Charty základných práv by sa diskrečná právomoc orgánov mala obmedzovať na to, čo je potrebné s cieľom zjednodušiť štruktúru a operácie inštitúcie výlučne na účel zlepšenia vyriešiteľnosti jej krízovej situácie. Všetky opatrenia zavedené s takýmto cieľom by okrem toho mali byť v súlade s právnymi predpismi Únie. Opatrenia by nemali byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti a mali by byť odôvodnené vyšším dôvodom, že sa vykonávajú vo verejnom záujme finančnej stability. Na určenie, či sa opatrenia vykonali v záujme širokej verejnosti, orgány pre riešenie krízových situácií konajúce v záujme širokej verejnosti by mali byť schopné dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa riešenia krízovej situácie bez toho, aby museli čeliť prekážkam brániacim používaniu nástrojov na riešenie krízových situácií alebo obmedzujúcim schopnosť vykonávať právomoci, ktoré im boli zverené. Tieto opatrenia by však nemali presahovať minimálny rámec potrebný na dosiahnutie cieľov. Pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť varovania a odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká 23 .

(20)Opatrenia navrhnuté s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace vyriešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny by nemali brániť inštitúciám vo výkone práva usadiť sa vyplývajúceho zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(21)Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by nemali počítať s prístupom k mimoriadnej verejnej finančnej podpore alebo vystavovať daňových poplatníkov riziku straty. Prístup k facilitám likvidity poskytovaným centrálnymi bankami vrátane núdzových facilít likvidity by sa nemal považovať za mimoriadnu verejnú finančnú podporu za predpokladu, že inštitúcia je v okamihu poskytnutia likvidity platobne schopná a takéto poskytnutie likvidity netvorí súčasť rozsiahlejšieho balíka pomoci, za predpokladu, že facilita je úplne zabezpečená kolaterálom, na ktorý sa uplatňujú zrážky v závislosti od kvality a trhovej hodnoty, že centrálna banka účtuje príjemcovi sankčné úroky, a za predpokladu, že opatrenie centrálna banka prijíma z vlastnej iniciatívy, a najmä že nie je kryté protizárukou štátu.

(22)Poskytovanie finančnej podpory medzi jednotlivými subjektmi tej istej cezhraničnej skupiny je v súčasnosti obmedzené viacerými ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov. Tieto ustanovenia sú určené na ochranu veriteľov a akcionárov každého subjektu. Nezohľadňujú však vzájomnú závislosť subjektov rovnakej skupiny alebo skupinový záujem. Na medzinárodnej úrovni sa koncepcia skupinového záujmu rozvinula prostredníctvom judikatúry alebo právnych predpisov len v niektorých právnych systémoch. Táto koncepcia zohľadňuje popri záujme každého jednotlivého subjektu skupiny aj nepriamy záujem o to, aby skupina prosperovala ako celok, ktorý má každý subjekt skupiny. Táto koncepcia sa však v jednotlivých členských štátoch líši a neposkytuje potrebnú právnu istotu. Preto je vhodné stanoviť, za akých podmienok je možné previesť finančnú podporu medzi subjektmi cezhraničnej bankovej skupiny s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu skupiny ako celku. Finančná podpora medzi subjektmi skupiny by mala byť dobrovoľná. Je vhodné, aby členský štát nepodmieňoval právo usadiť sa, či už priamo alebo nepriamo, existenciou dohody o poskytnutí finančnej podpory.

(23)S cieľom zachovať finančnú stabilitu je dôležité, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a ekonomickej situácie inštitúcie skôr, než daná inštitúcia dosiahne bod, kedy orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu. Príslušné orgány by mali mať na tento účel právomoci včasnej intervencie vrátane právomoci nahradiť riadiaci orgán inštitúcie osobitným správcom, čo by slúžilo ako prostriedok na vyvíjanie tlaku na príslušnú inštitúciu, aby prijala opatrenia s cieľom ozdraviť svoje finančné hospodárenie a/alebo reorganizovať svoje obchodné činnosti tak, aby včas zabezpečila svoju životaschopnosť. Úlohou osobitného správcu by malo byť prijať všetky potrebné opatrenia a podporovať riešenia s cieľom napraviť finančnú situáciu inštitúcie. Vymenovaním osobitného správcu by však nemali vznikať výnimky z akýchkoľvek práv akcionárov alebo majiteľov alebo procesných povinností stanovených v práve obchodných spoločností Únie alebo jednotlivých štátov a mali by sa pri ňom dodržiavať medzinárodné povinnosti Únie alebo členských štátov vo vzťahu k ochrane investícií. Medzi právomoci včasnej intervencie by mali patriť právomoci, ktoré už boli vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií 24 , pokiaľ ide o iné okolnosti, ako tie, ktoré sa považujú za včasnú intervenciu, ako aj iné situácie, ktoré sa považujú za potrebné na ozdravenie finančného hospodárenia inštitúcie.

(24)Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zaistiť včasné začatie riešenia krízovej situácie, skôr ako sa finančná inštitúcia stane platobne neschopnou podľa súvahy a skôr ako sa úplne vyčerpá celé vlastné imanie. Riešenie krízovej situácie by sa malo podnietiť vtedy, keď spoločnosť už nie je ďalej životaschopná alebo keď je pravdepodobné, že už nebude ďalej životaschopná, a keď sa ukázalo, že iné opatrenia nestačia na to, aby sa zabránilo úpadku. Skutočnosť, že inštitúcia nespĺňa požiadavky na udelenie povolenia, by sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie, najmä ak je inštitúcia stále životaschopná alebo ak je pravdepodobné, že bude stále životaschopná. Inštitúcia by sa mala považovať za upadajúcu alebo pravdepodobne upadajúcu, ak porušuje alebo bude porušovať kapitálové požiadavky na zachovanie povolenia, lebo utrpela straty, ktoré vyčerpajú jej všetky alebo v podstate všetky vlastné zdroje, alebo ak je pravdepodobné, že utrpí takéto straty, ak pasíva inštitúcie presahujú alebo presiahnu jej aktíva, ak inštitúcia nie je alebo nebude schopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti alebo ak si inštitúcia vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Skutočnosť, že inštitúcia potrebuje, aby jej centrálna banka poskytla núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity, by sama osebe nemala byť okolnosťou, ktorá dostatočne preukazuje, že inštitúcia je alebo v blízke budúcnosti bude neschopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk alebo štátne záruky k novo vydaným pasívam nemali aktivovať rámec pre riešenie krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok. Platí najmä, že opatrenia štátnych záruk by sa mali schvaľovať na základe rámca pre štátnu pomoc a nemali by tvoriť súčasť širšieho balíka pomoci a používanie opatrení záruk by malo byť prísne časovo obmedzené. V oboch prípadoch je potrebné, aby banka bola platobne schopná.

(25)Právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať aj na holdingové spoločnosť, ak upadá alebo pravdepodobne bude v úpadku tak holdingová spoločnosť, ako aj dcérska spoločnosť. Okrem toho a bez ohľadu na skutočnosť, že holdingová spoločnosť nemusí byť v úpadku alebo pravdepodobne v úpadku, platí, že právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať na holdingové spoločnosti, ak jedna alebo viaceré dcérske úverové inštitúcie alebo investičná spoločnosť spĺňajú podmienky pre riešenie krízovej situácie a uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí vo vzťahu k holdingovej spoločnosti je potrebné na riešenie krízovej situácie jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku.

(26)Ak je inštitúcia v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku, vnútroštátne orgány by mali mať k dispozícii minimálny harmonizovaný súbor nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí. Ich vykonávanie by malo podliehať spoločným podmienkam, cieľom a všeobecným zásadám. Keď orgán pre riešenie krízových situácií raz prijme rozhodnutie o tom, že začne riešiť krízovú situáciu inštitúcie, bežné konkurzné konanie by sa malo vylúčiť. Členské štáty by mali mať možnosť udeliť orgánom pre riešenie krízových situácií popri nástrojoch a právomociach udelených na základe tejto smernice ďalšie nástroje a právomoci. Používanie týchto ďalších nástrojov a právomocí by však malo byť v súlade so zásadami a cieľmi riešenia krízových situácií stanovenými v tejto smernici. Používanie takýchto nástrojov alebo právomocí by najmä nemalo zasahovať do účinného riešenia krízových situácií cezhraničných skupín a malo byť zaistiť, aby straty znášali akcionári.

(27)Na zabránenie morálnemu hazardu by každá inštitúcia nachádzajúca sa v platobnej neschopnosti mala byť schopná trh opustiť bez ohľadu na svoju veľkosť a vzájomné prepojenia s ostatnými subjektmi bez toho, aby došlo k narušeniu systému. Upadajúca inštitúcia sa v zásade likviduje na základe bežného konkurzného konania. Likvidácia na základe bežného konkurzného konania by však mohla ohroziť finančnú stabilitu, prerušiť poskytovanie základných služieb a ovplyvniť ochranu vkladateľov. V takom prípade je použitie nástrojov na riešenie krízových situácií vo verejnom záujme. Cieľom riešenia krízových situácií by preto malo byť zaručiť kontinuitu základných finančných služieb, zachovať stabilitu finančného systému, obmedziť morálny hazard tým, že upadajúce inštitúcie sa budú len minimálne spoliehať na verejnú finančnú podporu, a chrániť vkladateľov.

(28)Pred prijatím rozhodnutia o zachovaní nepretržitého pokračovania v činnosti inštitúcie nachádzajúcej sa v platobnej neschopnosti by sa mala vždy zvážiť jej likvidácia na základe bežného konkurzného konania. Nepretržité pokračovanie v činnosti inštitúcie nachádzajúcej sa v platobnej neschopnosti by sa malo podľa možnosti zachovať len použitím súkromných finančných prostriedkov. To sa dá dosiahnuť buď predajom kupujúcemu zo súkromného sektora alebo fúziou s takýmto subjektom alebo prostredníctvom odpísania pasív inštitúcie alebo konverziou jej dlhu na vlastné imanie s cieľom realizovať rekapitalizáciu.

(29)Pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a pri vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie by sa orgány pre riešenie krízových situácií mali uistiť, že zodpovedajúci podiel na stratách ponesú akcionári a veritelia, že budú vymenení manažéri, že sa minimalizujú náklady na riešenie krízovej situácie inštitúcie a že so všetkými veriteľmi inštitúcie nachádzajúcej sa v platobnej neschopnosti, ktorí sú zaradení do tej istej kategórie, sa bude zaobchádzať podobným spôsobom. Keď používanie nástrojov na riešenie krízových situácií zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci, intervencie by sa mali posudzovať v súlade s príslušnými pravidlami upravujúcimi štátnu pomoc. Štátna pomoc sa môže použiť okrem iného v prípadoch, ak sa fondy na riešenie krízových situácií a finančné prostriedky systému ochrany vkladov nasadzujú s cieľom pomôcť pri riešení krízových situácií upadajúcich inštitúcií.

(30)Obmedzenia práv akcionárov a veriteľov by mali byť v súlade s článkom 52 Charty základných práv. Nástroje na riešenie krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len na tie inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v úpadku alebo ktoré sa pravdepodobne budú nachádzať v úpadku, a to len vtedy, keď je to potrebné na to, aby sa vo všeobecnom záujme splnil cieľ, ktorým je finančná stabilita. Nástroje na riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať najmä vtedy, ak sa inštitúcie nemôže likvidovať na základe bežného konkurzného konania, keďže by sa tým destabilizoval finančný systém, a príslušné opatrenia sú potrebné s cieľom zaistiť rýchly prevod a pokračovanie systémovo dôležitých funkcií, a ak neexistujú žiadne rozumné vyhliadky akéhokoľvek alternatívneho súkromného riešenia vrátane akéhokoľvek zvýšenia kapitálu existujúcimi akcionármi alebo akoukoľvek treťou stranou, ktoré by postačovalo na úplnú obnovu životaschopnosti inštitúcie.

(31)Zasahovanie do vlastníckych práv by nemalo byť neprimerané. V dôsledku toho by dotknutí akcionári a veritelia nemali utrpieť vyššie straty než straty, ktoré by utrpeli, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie. V prípade čiastočného prevodu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu banku by sa zvyšná časť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, mala likvidovať na základe bežného konkurzného konania. S cieľom chrániť akcionárov a veriteľov, ktorí zostanú v likvidačnom konaní inštitúcie, by akcionári a veritelia mali mať nárok, aby sa im na základe ich nárokov v rámci likvidačného konania nevyplatilo menej, než by podľa odhadov získali, ak by sa celá inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania.

(32)S cieľom chrániť právo akcionárov a veriteľov na to, aby nedostali menej, než by dostali v bežnom konkurznom konaní, by sa mali stanoviť jasné povinnosti týkajúce sa ocenenia aktív a pasív inštitúcie a malo by sa poskytnúť dosť času na riadne odhadnutie zaobchádzania, ktoré by sa na nich uplatňovalo, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania. Malo by byť možné začať takéto ocenenie už vo fáze včasnej intervencie. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie by sa mala odhadnúť hodnota aktív a pasív inštitúcie a zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov uplatňovalo v rámci bežného konkurzného konania. Takéto ocenenie by spolu s rozhodnutím o riešení krízovej situácie malo podliehať súdnemu preskúmaniu. Okrem toho by sa mala stanoviť povinnosť vykonať po uplatnení nástrojov na riešenie krízovej situácie ex post porovnanie zaobchádzania, ktoré sa na akcionárov a veriteľov v skutočnosti vzťahovalo, a zaobchádzania, ktoré by sa na nich vzťahovalo v rámci bežného konkurzného konania. Ak sa skonštatuje, že akcionárom a veriteľom sa na základe ich nárokov vyplatilo menej, než by sa im vyplatilo v rámci bežného konkurzného konania, mali byť mať nárok na vyplatenie rozdielu. Na rozdiel od ocenenia pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie by malo byť možné napadnúť toto porovnanie oddelene od rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Členské štáty by mali mať možnosť voľne sa rozhodnúť o postupe, ako akcionárom alebo veriteľom vyplatiť akékoľvek zistené rozdiely v zaobchádzaní. Prípadný uvedený rozdiel by sa mal vyplatiť z mechanizmov financovania zriadených podľa tejto smernice.

(33)Je dôležité, aby sa straty zaúčtovali pri úpadku inštitúciu. Hlavnou zásadou ocenenia aktív a pasív upadajúcich inštitúcií by mala byť ich trhová hodnota v okamihu, keď sa nasadzujú nástroje na riešenie krízovej situácie, a to v tej miere, v akej trhy riadne fungujú. Keď sú trhy skutočne nefunkčné, ocenenie sa môže vykonať na základe riadne odôvodnenej dlhodobej hospodárskej hodnoty aktív a pasív. V naliehavých prípadoch by malo byť možné, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonali rýchle ocenenie aktív alebo pasív upadajúcej inštitúcie. Toto ocenenie by malo byť predbežné a malo by sa uplatňovať až do okamihu, kedy sa vykoná nezávislé ocenenie.

(34)S cieľom zachovať dôveru trhu a minimalizovať „nákazu“ je nevyhnutné rýchle konanie. Keď je inštitúcia považovaná za inštitúciu v úpadku alebo za inštitúciu, ktorá sa pravdepodobne dostane do úpadku, orgány pre riešenie krízových situácií by nemali odkladať prijatie primeraných opatrení. Okolnosti, za ktorých môže dôjsť k úpadku inštitúcie, a to najmä pri zohľadnení možnej naliehavosti situácie, by mali orgánom pre riešenie krízových situácií umožňovať, aby prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie bez toho, aby sa uložila povinnosť použiť najskôr právomoci včasnej intervencie.

(35)Nástroje na riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať pred každou kapitálovou injekciou z verejného sektora alebo zodpovedajúcou mimoriadnou verejnou finančnou podporou v prospech inštitúcie. Nemalo by to však brániť používaniu finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov alebo fondov na riešenie krízových situácií na účely financovania riešenia krízových situácií. Použitie mimoriadnej verejnej finančnej podpory alebo fondov na riešenie krízových situácií vrátane finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na pomoc pri riešení krízových situácií upadajúcich inštitúcií by sa v tejto súvislosti malo posudzovať v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi štátnu pomoc.

(36)Nástroje na riešenie krízových situácií by mali zahŕňať odpredaj obchodnej činnosti súkromnému kupujúcemu, zriadenie preklenovacej inštitúcie, oddelenie dobrých aktív upadajúcej inštitúcie od aktív so zníženou hodnotou a odpísanie dlhu upadajúcej inštitúcie.

(37)Keď sa nástroje na riešenie krízových situácií použili na prevod systémovo významných služieb alebo životaschopných obchodných činností inštitúcie na zdravý subjekt, ako je napríklad kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovacia inštitúcia, zvyšok inštitúcie by sa mal likvidovať vo vhodnom časovom rámci so zreteľom na potrebu inštitúcie, ktorá sa dostala do úpadku, poskytovať služby alebo podporu, aby kupujúci alebo preklenovacia inštitúcia mohli aj naďalej vykonávať činnosti alebo služby nadobudnuté na základe tohto prevodu.

(38)Pomocou nástroja odpredaja obchodnej činnosti by sa malo orgánom umožniť predať inštitúciu alebo časti jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim, a to bez súhlasu akcionárov. Ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, orgány by mali prijať úpravy na to, aby sa daná inštitúcia alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny.

(39)Na účely ochrany práva akcionárov a veriteľov nezískať menej, než by získali v bežnom konkurznom konaní, by akékoľvek výnosy z čiastočného prevodu aktív by mali ísť v prospech inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. V prípade prevodu všetkých akcií alebo všetkých aktív, práv a pasív inštitúcie by akékoľvek výnosy z prevodu mali ísť v prospech akcionárov inštitúcie, ktorá sa dostala do úpadku. Pri výpočte výnosov by sa mali odpočítať náklady vzniknuté v rámci úpadku inštitúcie a v rámci procesu riešenia krízovej situácie.

(40)S cieľom včas vykonať odpredaj obchodnej činnosti a chrániť finančnú stabilitu by sa posúdenie kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, malo vykonať bezodkladne na základe výnimky z časových lehôt stanovených v smernici 2006/48/ES.

(41)Informácie o ponúkaní inštitúcie, ktorá sa dostala do úpadku, na trhu a o rokovaniach s potenciálnymi nadobúdateľmi pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti budú mať pravdepodobne systémový význam. Na zaistenie finančnej stability by malo byť možné odložiť na nevyhnutný čas zverejnenie takýchto informácií požadovaných smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) 25 tak, aby bolo možné vypracovať plán a štruktúru riešenia krízových situácií inštitúcie v súlade s lehotami na odklad povolenými na základe režimu, ktorý sa uplatňuje, keď dochádza k zneužívaniu trhu.

(42)Preklenovacia inštitúcia je inštitúcia kontrolovaná orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorej hlavným účelom by malo byť zaistiť, aby sa klientom platobne neschopnej inštitúcie aj naďalej poskytovali základné finančné služby a aby sa aj naďalej vykonávali základné finančné činnosti. Preklenovacia inštitúcia by mala byť prevádzkovaná ako životaschopný podnik, v ktorého činnosti sa nepretržite pokračuje, a mala by sa čo najskôr vrátiť na trh alebo by sa mala zlikvidovať, ak nie je životaschopná.

(43)Pomocou nástroja oddelenia aktív by sa malo orgánom umožniť prevádzať nerentabilné aktíva alebo aktíva so zníženou hodnotou na samostatný subjekt. Tento nástroj by sa mal používať len v spojení s ostatnými nástrojmi, aby sa predišlo nenáležitej konkurenčnej výhode pre upadajúcu inštitúciu.

(44)Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie upadajúcej inštitúcie, ktoré musia znášať daňoví poplatníci. Malo by sa ním zaistiť aj to, aby sa krízové situácie veľkých a systémovo dôležitých inštitúcií dali riešiť bez toho, aby sa tým ohrozila finančná stabilita. Nástrojom odpísania dlhu sa tento cieľ dosiahne tak, že týmto nástrojom sa zaručí, že akcionári a veritelia príslušnej inštitúcie utrpia primerané straty a budú znášať úmernú časť uvedených nákladov. Rada pre finančnú stabilitu odporučila na tento účel, aby štatutárne právomoci odpísať dlh boli súčasťou rámca na riešenie krízových situácií ako doplnková možnosť v spojení s ostatnými nástrojmi na riešenie krízových situácií.

(45)Aby sa zaistilo, že orgány pre riešenie krízových situácií budú na účely rozdelenia strát medzi veriteľov disponovať za rôznych okolností potrebnou flexibilitou, je vhodné, aby tieto orgány mohli používať nástroj odpísania dlhu, ak je cieľom riešiť krízovú situáciu upadajúcej inštitúcie za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, ak existujú realistické vyhliadky, že sa môže obnoviť životaschopnosť inštitúcie a ak sa systémovo významné služby prevádzajú na preklenovaciu inštitúciu a zvyšok inštitúcie ukončí činnosť a zlikviduje sa.

(46)Keď sa nástroj odpísania dlhu používa s cieľom obnoviť kapitál upadajúcej inštitúcie, aby mohla ďalej fungovať za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, riešenie krízovej situácie prostredníctvom nástroja odpísania dlhu by mala vždy sprevádzať výmena manažmentu a následná reštrukturalizácia inštitúcie a jej činností spôsobom, ktorý sa sústredí na odstránenie príčin jej úpadku. Táto reštrukturalizácia by sa mala dosiahnuť prostredníctvom vykonávania plánu reorganizácie obchodnej činnosti. Takéto plány by v prípade potreby mali byť zlučiteľné s plánom reštrukturalizácie, ktorý inštitúcia musí predložiť Komisii na základe rámca Únie pre štátnu pomoc. Platí najmä, že plán by popri opatreniach zameraných na obnovenie dlhodobej životaschopnosti inštitúcie mal obsahovať opatrenia, ktoré obmedzujú pomoc na minimum, opatrenia na zdieľanie zaťaženia a opatrenia, ktoré obmedzujú narušenie hospodárskej súťaže.

(47)Nie je vhodné používať nástroj odpísania dlhu v prípade nárokov, ktoré sú zabezpečené, kolateralizované alebo inak zaručené. S cieľom zaručiť, že nástroj odpísania dlhu je účinný a plní svoj účel, je vhodné, aby sa mohol uplatňovať na čo najširšiu škálu nezabezpečených pasív upadajúcej inštitúcie. Napriek tomu je vhodné vylúčiť z rozsahu pôsobnosti uplatňovania nástroja odpísania dlhu niektoré druhy nezabezpečených pasív. Z dôvodov verejného poriadku a účinného riešenia krízových situácií by sa nástroj odpísania dlhu nemal používať na tie vklady, ktoré sú chránené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES 26 z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov, na záväzky vo vzťahu k zamestnancom upadajúcej inštitúcie alebo na obchodné nároky súvisiace s tovarom a službami nevyhnutnými na každodenné fungovanie inštitúcie.

(48)Používanie nástroja odpísania dlhu by sa nemalo vzťahovať na vkladateľov, ktorí majú vklady chránené systémom ochrany vkladov. Systémom ochrany vkladov sa však prispieva k financovaniu procesu riešenia krízových situácií v rozsahu, v ktorom by sa z nej museli odškodniť vkladatelia. Vykonávaním právomocí odpísať dlh by sa zaistilo, že vkladatelia budú mať naďalej prístup k svojim vkladom, čo je hlavným dôvodom, prečo sa zriadil systém ochrany vkladov. Ak by sa nepočítalo s využitím týchto systémov v takýchto prípadoch, predstavovalo by to nespravodlivú výhodu vzhľadom na ostatných veriteľov, ktorí by podliehali vykonávaniu právomocí orgánom pre riešenie krízových situácií.

(49)Vo všeobecnosti by orgány pre riešenie krízových situácií mali nástroj odpísania dlhu uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s rovnocenným zaobchádzaním s veriteľmi a so zákonnou klasifikáciou nárokov v rámci platného konkurzného práva. Straty by mali znášať najskôr nástroje minimálneho vlastného imania a mali by sa rozdeliť medzi akcionárov buď prostredníctvom zrušenia akcií, alebo výrazného zriedenia hodnoty akcií. Ak to nestačí, podriadený dlh by sa mal podrobiť konverzii alebo odpísať. Záverom by sa mali podrobiť konverzii alebo odpísať nadriadené pasíva, ak sa podriadené triedy v celom rozsahu podrobili konverzii alebo odpísali.

(50)S cieľom zabrániť tomu, aby inštitúcie štruktúrovali svoje pasíva spôsobom, ktorý obmedzuje účinnosť nástroja odpísania dlhu, je vhodné stanoviť, že inštitúcie by mali vždy držať súhrnnú sumu vlastných zdrojov, podriadeného dlhu a nadriadených pasív, ktoré podliehajú nástroju odpísania dlhu (v percentuálnom vyjadrení ako podiel celkových pasív inštitúcie) a ktoré sa nepovažujú za vlastné zdroje na účely smernice 2006/48/ES alebo smernice 2006/49/ES. Orgány pre riešenie krízových situácií by takisto mali mať možnosť požadovať, aby tento percentuálny podiel úplne alebo čiastočne pozostával z vlastných zdrojov a podriadeného dlhu.

(51)Členské štáty by mali zaistiť, aby v okamihu životaneschopnosti vydávajúcej inštitúcie straty v plnej miere znášali dodatočné kapitálové nástroje Tier 1 a Tier 2. Preto by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať povinnosť v tomto okamihu plne odpísať tieto nástroje alebo ich konvertovať na nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1, a to v okamihu životaneschopnosti a ešte pred prijatím akéhokoľvek iného opatrenia na riešenie krízovej situácie. Na tento účel by sa mal okamih životaneschopnosti chápať ako okamih, kedy relevantný vnútroštátny orgán skonštatuje, že inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, alebo ako okamih, keď tento orgán rozhodne, že inštitúcia prestane byť životaschopná, ak sa dané kapitálové nástroje neodpíšu. Skutočnosť, že orgány tieto nástroje odpíšu alebo konvertujú za podmienok požadovaných touto smernicou, by mala byť uznaná v podmienkach, ktorými sa tieto nástroje riadia, a v akomkoľvek prospekte alebo dokumentoch ponuky uverejnených alebo poskytovaných v súvislosti s týmito nástrojmi.

(52)Nástrojom odpísania dlhu by sa prostredníctvom zachovania inštitúcie za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti mala maximalizovať hodnota nárokov veriteľov, zvýšiť trhová istota a poskytnúť istota zmluvným stranám. S cieľom poskytnúť istotu investorom a trhovým zmluvným stranám a minimalizovať vplyvy tohto nástoja je potrebné umožniť, aby sa tento nástroj neuplatňoval pred 1. januárom 2018.

(53)Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať všetky právomoci, ktoré sa môžu v rôznych kombináciách vykonávať pri použití nástrojov na riešenie krízových situácií. Medzi tieto právomoci by mali patriť právomoci previesť akcie alebo aktíva, práva alebo pasíva upadajúcej inštitúcie na iný subjekt, ako napr. inú inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, právomoci odpísať alebo zrušiť akcie alebo odpísať alebo konvertovať dlh upadajúcej inštitúcie, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplatenie nárokov. Môžu byť potrebné aj doplnkové právomoci vrátane právomoci vyžadovať od ostatných častí skupiny kontinuitu základných služieb.

(54)Nie je nevyhnutné predpísať presný spôsob, akým by orgány pre riešenie krízových situácií mali intervenovať v platobne neschopnej inštitúcii. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť vybrať si medzi prevzatím kontroly prostredníctvom priamej intervencie v danej inštitúcii alebo prostredníctvom vykonávacieho výnosu. Mali by sa rozhodnúť podľa okolností konkrétneho prípadu. Zdá sa, že v záujme účinnej spolupráce medzi členskými štátmi nie je potrebné v tomto štádiu zavádzať jednotný model.

(55)Rámec riešenia krízových situácií by mal zahŕňať procesné požiadavky, aby sa zaručilo, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú riadne oznamovať a zverejňovať. Keďže však informácie získané orgánmi pre riešenie krízových situácií a ich odbornými poradcami počas procesu riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne citlivé, pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie by sa mal na tieto informácie vzťahovať účinný režim zachovávania dôvernosti.

(56)Vnútroštátne orgány by mali mať pridružené právomoci na zaručenie účinnosti prevodu akcií alebo dlhových nástrojov a aktív, práv a pasív. Tieto právomoci by mali obsahovať právomoc vyňať práva tretích strán z prevádzaných nástrojov alebo aktív, právomoc vynucovať plnenie zmlúv a zabezpečovať kontinuitu mechanizmov voči príjemcovi prevádzaných aktív a akcií. Práva zamestnancov na ukončenie pracovnej zmluvy by však nemali byť dotknuté. Ani právo niektorej zo strán na ukončenie zmluvy z dôvodov iných, než je len nahradenie upadajúcej inštitúcie novou inštitúciou, by nemalo byť dotknuté. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať aj pridruženú právomoc požadovať od zvyškovej inštitúcie, ktorá sa likviduje v súlade s bežným konkurzným konaním, aby poskytla služby, ktoré sú potrebné na to, aby inštitúcia, na ktorú boli prevedené aktíva alebo akcie na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, dokázala vykonávať svoju obchodnú činnosť.

(57)V súlade s článkom 47 Charty základných práv majú dotknuté strany právo na riadny proces a na účinný prostriedok nápravy proti opatreniam, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať súdnemu preskúmaniu. Keďže však cieľom tejto smernice je vzťahovať sa na mimoriadne naliehavé situácie a keďže odklad akéhokoľvek rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií by mohol brániť kontinuite základných funkcií, je potrebné zaistiť, aby akékoľvek podanie návrhu na preskúmanie ani akékoľvek predbežné rozhodnutie súdu nemohli pozastaviť vynucovanie rozhodnutí o riešení krízových situácií. S cieľom chrániť tretie strany, ktoré kúpili aktíva, práva a pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi a s cieľom zaistiť stabilitu finančných trhov, by však súdne preskúmanie nemalo mať vplyv na akékoľvek administratívne akty alebo transakcie uzatvorené na základe zrušeného rozhodnutia. Nápravné opatrenia v prípade protiprávneho rozhodnutia by sa preto mali obmedzovať na poskytnutie náhrady škôd, ktoré dotknuté osoby utrpeli.

(58)Je v záujme efektívneho riešenia krízovej situácie a v záujme vyhnutia sa konfliktom jurisdikcií, aby sa v prípade upadajúcej inštitúcie vôbec nezačínalo bežné konkurzné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo uplatňuje nástroje na riešenie krízových situácií. Takisto je užitočné a potrebné pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné záväzky, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal čas zaviesť nástroje na riešenie krízovej situácie do praxe.

(59)S cieľom zaručiť, že orgány pre riešenie krízových situácií, keď prevádzajú aktíva a pasíva na kupujúceho zo súkromného sektora alebo na preklenovaciu inštitúciu, budú mať dostatok času na identifikáciu zmlúv, ktoré sa majú previesť, je vhodné uložiť primerané obmedzenia na práva zmluvných strán na konečné zúčtovanie, na urýchlenie alebo iné ukončenie finančných zmlúv pred vykonaním prevodu. Takéto obmedzenie je potrebné, aby sa orgánom umožnilo získať skutočný obraz o súvahe upadajúcej inštitúcie, a to bez zmien hodnoty a rozsahu, ktoré by so sebou prinášalo rozsiahle uplatnenie práv na ukončenie zmluvy. Aby sa zaručilo, že k zasahovaniu do zmluvných práv zmluvných strán dôjde len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu, malo by sa obmedzenie práv na ukončenie zmluvy uplatniť len vo vzťahu k opatreniu na riešenie krízovej situácie, pričom práva na ukončenie zmluvy vyplývajúce z akéhokoľvek iného neplnenia vrátane neschopnosti zaplatiť alebo realizovať maržu, by mali zostať zachované.

(60)Na zachovanie legitímnych dohôd kapitálového trhu v prípade prevodu niektorých, nie však všetkých, aktív, práv a pasív upadajúcej inštitúcie je vhodné uplatniť ochranné opatrenia, aby sa zabránilo rozdeleniu súvisiacich pasív, práv a zmlúv. Takéto obmedzenie vzťahujúce sa na vybrané postupy, pokiaľ ide o súvisiace zmluvy, by malo zahŕňať aj zmluvy s tou istou zmluvnou stranou kryté zaisťovacími dohodami, dohodami o finančných kolateráloch s prevodom vlastníckeho práva, dohodami o vyrovnaní, dohodami o konečnom čistom zúčtovaní a dohodami o štruktúrovanom financovaní. Keď sa uplatňujú ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať povinnosť previesť všetky súvisiace zmluvy v rámci chránenej dohody, alebo ich všetky ponechať v zostatkovej banke, ktorá je v úpadku. Takýmito ochrannými opatreniami by sa malo zaručiť, že nebude dotknuté nakladanie s minimálnym vlastným kapitálom expozícií krytých dohodou o zúčtovaní na účely smernice 2006/48/ES.

(61)Ak orgány pre riešenie krízových situácií plánujú previesť súbor súvisiacich zmlúv a takýto prevod nemôže byť účinný vzhľadom na všetky zmluvy obsiahnuté v súboru, keďže niektoré práva alebo povinnosti, na ktoré sa zmluvy vzťahujú sa riadia právom územia mimo Únie, prevod by sa nemal vykonať. Akýkoľvek prevod, ktorým sa porušuje toto pravidlo, by mal byť neplatný.

(62)Kým zaručením toho, že orgány pre riešenie krízových situácií disponujú tými istými nástrojmi a právomocami, sa zjednoduší koordinované konanie v prípade úpadku cezhraničnej skupiny, zdá sa, že na podporu spolupráce a na zabránenie rozdielnym vnútroštátnym reakciám budú potrebné ďalšie opatrenia. Orgány pre riešenie krízových situácií by pri riešení krízových situácií pridružených subjektov mali mať povinnosť vykonať vzájomné konzultácie a spolupracovať v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií, aby sa dohodli na schéme riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by sa v prípade skupinových subjektov mali zriadiť okolo jadra už existujúcich kolégií dohľadu prostredníctvom zahrnutia orgánov pre riešenie krízových situácií a v prípade potreby prostredníctvom zapojenia ministerstiev financií. V prípade krízy by sa kolégium pre riešenie krízových situácií malo stať fórom na výmenu informácií a koordináciu opatrení na riešenie krízovej situácie.

(63)Pri riešení krízových situácií cezhraničných skupín by sa mala vytvoriť rovnováha medzi potrebou mať postupy, ktoré zohľadňujú naliehavosť situácie a umožňujú efektívne, spravodlivé a včasné riešenia pre skupinu ako celok na jednej strane a nevyhnutnosťou chrániť finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí na strane druhej. Jednotlivé orgány pre riešenie krízových situácií by mali svoje názory zdieľať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií. Opatrenia na riešenie krízových situácií navrhnuté orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mali pripraviť a prerokovať jednotlivé vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v súvislosti s plánmi riešenia krízových situácií na úrovní skupiny. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by mali zohľadniť názory orgánov pre riešenie krízových situácií všetkých členských štátov, v ktorých skupina pôsobí, aby tak, ak je to možné, umožnili rýchle prijatie spoločného rozhodnutia. V opatreniach na riešenie krízových situácií prijatých orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by sa mal vždy zohľadňovať ich vplyv na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Toto by sa malo zaistiť tým, že orgány pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť, budú mať možnosť vzniesť námietky proti rozhodnutiam orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, nie len pokiaľ ide o vhodnosť opatrení na riešenie krízových situácií a príslušných opatrení, ale aj z dôvodu potreby chrániť finančnú stabilitu v danom členskom štáte. Akýkoľvek spor týkajúci sa okrem iného skutočnosti, či je dostatočne zabezpečená finančná stabilita vo všetkých jednotlivých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí, by mal riešiť EBA. EBA by mal zaistiť najmä to, aby sa v záverečnom rozhodnutí o opatrení na riešenie krízovej situácie, ktoré sa má prijať, náležite zohľadnili záujmy všetkých orgánov pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o ochranu finančnej stability v Únii, ako aj vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

(64)Vytvorením schémy riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa malo uľahčiť koordinované riešenie krízových situácií, ktoré bude pravdepodobne poskytovať najlepšie výsledky všetkým inštitúciám skupiny. Schému riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by mal navrhnúť orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a mala by byť záväzná pre členov kolégia pre riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nesúhlasili so schémou, by mali mať možnosť postúpiť príslušnú záležitosť EBA. EBA by mal byť oprávnený riešiť nezhodu na základe posúdenia toho, či je na účely vnútroštátnej finančnej stability potrebné, aby dotknutý členský štát prijal samostatné opatrenie, pričom sa zohľadní vplyv daného opatrenia na finančnú stabilitu ostatných členských štátov a maximalizácia hodnoty skupiny ako celku.

(65)V rámci schémy riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa mali vyzvať vnútroštátne orgány, aby používali ten istý nástroj na právne subjekty spĺňajúce podmienky na riešenie krízovej situácie. Vnútroštátne orgány by nemali mať právomoc vzniesť námietky proti nástrojom na riešenie krízových situácií uplatňovaným na úrovni skupiny, ktoré patria do zodpovednosti orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ako napr. uplatneniu nástroja preklenovacej banky na úrovni materskej inštitúcie, predaju aktív materskej úverovej inštitúcie, či konverzii dlhu na úrovni materskej inštitúcie. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by takisto mali mať právomoc použiť preklenovaciu bankovú inštitúciu na úrovni skupiny (čo môže prípadne zahŕňať dohody o zdieľaní zaťaženia) s cieľom stabilizovať skupinu ako celok. Vlastníctvo dcérskych spoločností by sa mohlo previesť na preklenovaciu banku s cieľom ďalšieho predaja, buď v rámci balíka alebo jednotlivo, ak na trhu vládnu správne podmienky. Okrem toho orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mal mať právomoc uplatniť nástroj opísania dlhu na úrovni materskej inštitúcie.

(66)Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich inštitúcií a skupín si vyžaduje dohody o spolupráci medzi Úniou a orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín. Spolupráca sa zjednoduší, keď budú režimy riešenia krízových situácií v tretích krajinách založené na spoločných zásadách a koncepciách, na ktorých pracuje Rada pre finančnú stabilitu a skupina G20. EBA by na tento účel mal vypracovať a uzavrieť rámcové administratívne dohody s orgánmi z tretích krajín v súlade s článkom 33 nariadenia č. 1093/2012 a vnútroštátne orgány by mali uzatvárať dvojstranné dohody v súlade s rámcovými dohodami EBA, pokiaľ je to možné. Vypracovanie týchto dohôd medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za zvládnutie úpadku globálnych spoločností by malo byť prostriedkom na zaručenie účinného plánovania, rozhodovania a koordinácie v súvislosti s medzinárodnými skupinami. Orgánu EBA by sa malo zveriť aj uznávanie opatrení, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií v tretích krajinách. Za vykonávanie rozhodnutí EBA o uznaní opatrení by mali zodpovedať členské štáty.

(67)Spolupráca by sa mala uskutočňovať tak vzhľadom na dcérske spoločnosti skupín z Únie alebo z tretích krajín, ako aj vzhľadom na pobočky inštitúcií z Únie alebo z tretích krajín. Dcérske spoločnosti skupín z tretích krajín sú podnikmi zriadenými v Únii, a teda sa na ne v plnej miere vzťahuje právo Únie vrátane nástrojov na riešenie krízových situácií stanovených v tejto smernici. Je však potrebné, aby si členské štáty zachovali právo uplatňovať nástroje na riešenie krízových situácií aj na pobočky inštitúcií, ktoré majú svoje hlavné sídlo v tretích krajinách, ak by sa uznaním a uplatňovaním konaní tretej krajiny vo vzťahu k pobočke ohrozila finančná stabilita v Únii, alebo ak by sa s vkladateľmi z Únie nezaobchádzalo rovnako ako s vkladateľmi z tretej krajiny. EBA by z týchto dôvodov mal mať právo odmietnuť po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií uznanie konania tretej krajiny vzhľadom na pobočky inštitúcií z tretích krajín v Únii.

(68)Existujú okolnosti, za ktorých môže účinnosť použitých nástrojov na riešenie krízových situácií závisieť od dostupnosti krátkodobého financovania pre inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, poskytnutia záruk potenciálnym kupujúcim alebo poskytnutia kapitálu preklenovacej inštitúcii. Bez ohľadu na úlohu centrálnych bánk pri poskytovaní likvidity finančnému systému aj v časoch vysokej záťaže je dôležité, aby členské štáty stanovili mechanizmy financovania, ktoré zabránia tomu, aby sa finančné prostriedky potrebné na takéto účely čerpali z vnútroštátnych rozpočtov. Práve finančný sektor ako celok by mal financovať stabilizáciu finančného systému.

(69)V zásade by mali príspevky pochádzať z príslušného sektora, a to nezávisle od akéhokoľvek riešenia krízovej situácie, ktorému by mali predchádzať. Keď predchádzajúce finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát alebo nákladov vzniknutých používaním mechanizmov financovania, mali by sa vyzberať ďalšie príspevky, ktorými sa pokryjú dodatočné náklady alebo straty.

(70)S cieľom dosiahnuť kritickú masu a vyhnúť sa procyklickým účinkom, ktoré by vznikli, ak by sa mechanizmy financovania museli v systémovej kríze spoliehať výlučne na príspevky ex post, je nevyhnutné, aby finančné prostriedky vnútroštátnych mechanizmov financovania, ktoré sú k dispozícii ex ante, dosahovali určitú cieľovú úroveň.

(71)S cieľom zaistiť spravodlivý výpočet príspevkov a s cieľom poskytnúť motiváciu na fungovanie na základe menej rizikového modelu by sa v rámci príspevkov do vnútroštátnych mechanizmov financovania mal zohľadniť stupeň rizika spojený s úverovými inštitúciami.

(72)Zaistenie účinného riešenia krízových situácií upadajúcich finančných inštitúcií v rámci Únie je podstatným prvkom realizácie vnútorného trhu. Úpadok takýchto inštitúcií nemá vplyv len na finančnú stabilitu trhov, na ktorých tieto inštitúcie priamo pôsobia, ale aj na celý finančný trh Únie. Realizáciou vnútorného trhu s finančnými službami sa posilňuje vzájomné prepojenie rôznych vnútroštátnych finančných systémov. Inštitúcie pôsobiace mimo členského štátu, v ktorom boli zriadené, a sú navzájom prepojené medzibankovým trhom a inými trhmi, ktoré sú vo svojej podstate celoeurópske. Zaistenie účinného financovania riešenia krízových situácií takýchto inštitúcií za rovnocenných podmienok vo všetkých členských štátoch je v najlepšom záujme členských štátov, v ktorých tieto inštitúcie pôsobia, ale aj v záujme všetkých členských štátov ako takých, keďže je prostriedkom na zaistenie rovnocenných podmienok hospodárskej súťaže a zlepšenie fungovania jednotného finančného trhu Únie. Zriadením európskeho systému mechanizmov financovania by sa malo zaistiť, aby sa na všetky finančné inštitúcie, ktoré v Únii pôsobia, vzťahovali rovnocenne účinné mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, a prispieť k stabilite jednotného trhu.

(73)S cieľom posilniť odolnosť európskeho systému mechanizmov financovania a v súlade s cieľom, ktorý si vyžaduje, aby financovanie pochádzalo v prvom rade z daného sektora a nie z verejných rozpočtov, by vnútroštátne mechanizmy mali byť schopné navzájom si v prípade potreby požičiavať finančné prostriedky.

(74)Hoci sa mechanizmy financovania zriaďujú na vnútroštátnej úrovni, v súvislosti s riešením krízových situácií na úrovní skupiny by sa malo umožniť ich spoločné využívanie. Ak sa v opatrení na riešenie krízovej situácie zaisťuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, systémom ochrany vkladov, na ktorý je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, napojená, by sa malo do výšky krytých vkladov ručiť za výšku strát, ktoré by sa museli znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala v rámci bežného konkurzného konania.

(75)Popri zaistení vyplatenia vkladateľov alebo nepretržitého prístupu ku krytým vkladom by malo zostať na rozhodnutí členských štátov, či by sa systémy ochrany vkladov mohli používať aj ako mechanizmy financovania iných opatrení na riešenie krízových situácií. Takáto flexibilita by sa nemala využívať spôsobom, ktorý by ohrozil financovanie systémov ochrany vkladov alebo fungovanie zaručenia vyplatenia krytých vkladov.

(76)V prípade prevodu vkladov na inú inštitúciu v súvislosti s riešením krízovej situácie úverovej inštitúcie by vkladatelia nemali byť poistení nad rámec krytia stanoveného v smernici 94/19/ES. Preto by sa mali nároky so zreteľom na vklady zostávajúce v úverovej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, obmedziť len na rozdiel medzi prevádzanými finančnými prostriedkami a úrovňou krytia stanovenou v smernici 94/19/ES. V prípade, že prevedené vklady presahujú úroveň krytia, vkladateľ by nemal mať nárok voči systému ochrany vkladov vo vzťahu k vkladom zostávajúcim v úverovej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši.

(77)Zavedením mechanizmov financovania a zriadením európskeho systému mechanizmov financovania podľa tejto smernice by sa mala zaistiť koordinácia pri používaní finančných prostriedkov, ktoré sú na riešenie krízových situácií dostupné na vnútroštátnej úrovni.

(78)Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mala zaručiť konzistentná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by účinné a vhodné, aby sa EBA ako orgánu s veľmi špecializovaným know-how zverila úloha vypracovať návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii.

(79)Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(80)Komisia by mala byť oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom: bližšie určiť vymedzenia pojmov „kritické funkcie“ a „hlavné oblasti obchodnej činnosti“, bližšie určiť okolnosti, za ktorých inštitúcia upadá alebo pravdepodobne upadne, bližšie určiť okolnosti, kedy by sa mal uplatňovať nástroj oddelenia aktív, bližšie určiť pasíva vylúčené z rozsahu uplatňovania nástroja odpísania dlhu, bližšie určiť okolnosti, za ktorých je vylúčenie z uplatňovania nástroja odpísania dlhu potrebné na zaistenie pokračovania kritických operácií a hlavných oblastí obchodnej činnosti, bližšie určiť kritériá na určenie minimálnej sumy oprávnených pasív, ktoré sa od inštitúcií požadujú na účely nástroja odpísania dlhu, bližšie určiť okolnosti, za ktorých by sa pri uplatnení nástroja odpísania dlhu mali zrušiť existujúce akcie a pasíva mali konvertovať na akcie, bližšie určiť okolnosti, za ktorých by sa nemali uznať konania tretích krajín zamerané na riešenie krízových situácií, ďalej určiť podmienky, za ktorých by sa mal zastávať názor, že cieľová úroveň mechanizmov financovania sa výrazne odklonila od pôvodnej úrovne, prijať kritériá zamerané na prispôsobenie príspevkov do mechanizmov financovania rizikovým profilom inštitúcií, vymedziť povinnosti zamerané na zaistenie účinného platenia príspevkov do mechanizmov financovania a bližšie určiť podmienky vzájomného požičiavania medzi vnútroštátnymi mechanizmami financovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na odbornej úrovni.

(81)Je vhodné, aby EBA v určitých prípadoch najskôr podporoval konvergenciu medzi praxou vnútroštátnych orgánov prostredníctvom usmernení a aby v neskoršej fáze Komisia bola na základe konvergencie pri uplatňovaní usmernení EBA oprávnená prijať delegované akty.

(82)Pri príprave a koncipovaní delegovaných aktov by Komisia mala zaistiť včasné a neustále poskytovanie informácií o príslušných dokumentoch Parlamentu a Rade.

(83)Európsky parlament a Rada by mali mať možnosť vzniesť voči delegovanému aktu námietku do dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia. Európsky parlament a Rada by mali mať možnosť sa navzájom informovať o svojom zámere nevzniesť námietky.

(84)Vo vyhlásení k článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré je pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, konferencia vzala na vedomie zámer Komisie naďalej konzultovať s odborníkmi, ktorých vymenovali členské štáty, pri príprave návrhov delegovaných aktov v oblasti finančných služieb v súlade so zaužívanou praxou.

(85)Komisia by mala byť oprávnená prijímať aj vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA by mal byť poverený navrhnutím vykonávacích technických predpisov, ktoré sa predložia Komisii.

(86)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií 27 sa vo všetkých členských štátoch ustanovuje vzájomné uznávanie a vynucovanie rozhodnutí vzťahujúcich sa na reorganizáciu alebo likvidáciu úverových inštitúcií s pobočkami v členských štátoch iných než sú členské štáty, v ktorých majú svoje hlavné sídla; Uvedenou smernicou sa zaručuje, že na všetky aktíva a pasíva úverovej inštitúcie, bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú, sa bude vzťahovať jeden proces v domovskom členskom štáte a že s veriteľmi v hostiteľských štátoch sa bude zaobchádzať rovnako ako s veriteľmi v domovskom členskom štáte; v záujme dosiahnutia účinného riešenia krízových situácií by sa ustanovenia smernice 2001/24/ES mali uplatňovať aj v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, a to tak v prípade, keď sa tieto nástroje uplatnia na úverové inštitúcie, ako aj v prípade, keď sa uplatnia na ostatné subjekty, na ktoré sa vzťahuje režim riešenia krízových situácií. Smernica 2001/24/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(87)Smernice Únie týkajúce sa práva obchodných spoločností obsahujú záväzné pravidlá na ochranu akcionárov a veriteľov úverových inštitúcií patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedených smerníc. V situácii, keď orgány pre riešenie krízových situácií potrebujú rýchlo konať a keď tieto pravidlá môžu brániť ich účinnému konaniu a použitiu nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí, by sa mali stanoviť výnimky. V záujme zaručenia maximálnej právnej istoty pre zainteresované strany by tieto výnimky mali byť jasne a úzko vymedzené a mali by sa používať len vo verejnom záujme a vtedy, keď sú splnené podmienky, ktorými sa spustí riešenie krízovej situácie. Predpokladom použitia nástrojov na riešenie krízových situácií je splnenie cieľov riešenia krízových situácií a podmienok pre takéto riešenie, ktoré sú stanovené v tejto smernici.

(88)Druhá smernica Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení 28 , obsahuje pravidlá upravujúce právo akcionárov rozhodnúť sa zvýšiť či znížiť základné imanie, ich právo zúčastňovať sa na akejkoľvek novej emisii akcií za peňažné plnenie, pravidlá upravujúce ochranu veriteľa v prípade zníženia základného imania a pravidlá upravujúce zvolanie valného zhromaždenia akcionárov v prípade závažnej straty základného imania. Tieto pravidlá môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií a mali by sa stanoviť výnimky z týchto pravidiel.

(89)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností 29 sa okrem iného ustanovujú pravidlá schvaľovania zlúčenia a splynutia na valnom zhromaždení každej zo spoločností, pri ktorej dochádza k zlúčeniu/splynutiu, pravidlá upravujúce požiadavky týkajúce sa návrhov podmienok zlúčenia/splynutia, správy obchodného vedenia a znaleckej správy a pravidlá upravujúce ochranu veriteľov. Šiesta smernica Rady 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 o rozdelení akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 bod g) zmluvy 30 obsahuje podobné pravidlá upravujúce rozdelenie akciových spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností 31 stanovuje zodpovedajúce pravidlá týkajúce sa cezhraničných zlúčení alebo splynutí kapitálových spoločností. Mala by sa ustanoviť výnimka z týchto smerníc, aby sa umožnilo rýchle konanie orgánov pre riešenie krízových situácií.

(90)Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie 32 sa stanovuje povinnosť podať povinnú ponuku na prevzatie všetkých akcií spoločnosti za prijateľnú cenu, ako je to stanovené v uvedenej smernici, ak niekto, priamo alebo nepriamo a samostatne alebo v spolupráci s ostatnými, získa určitý percentuálny podiel akcií danej spoločnosti, čo mu umožní získať kontrolu nad danou spoločnosť a čo je vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi. Účelom pravidla o povinnej ponuke je chrániť menšinových akcionárov v prípade zmeny kontroly nad spoločnosťou. Vyhliadka takejto finančne nákladnej povinnosti by však mohla odradiť možných investorov v dotknutej inštitúcii a orgánom pre riešenie krízových situácií by sa tým sťažilo využívanie všetkých právomocí riešiť krízové situácie. Z pravidla povinnej ponuky by sa mala stanoviť výnimka v miere potrebnej na uplatnenie právomocí riešiť krízové situácie, pričom po uplynutí obdobia riešenia krízovej situácie by sa malo pravidlo povinnej ponuky uplatňovať na všetky osoby, ktoré získajú kontrolu nad dotknutou inštitúciou.

(91)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu 33 sa stanovujú procesné práva akcionárov v súvislosti s valným zhromaždením. V smernici 2007/36/ES sa okrem iného stanovuje aj minimálna lehota na zvolanie valného zhromaždenia a obsah oznámenia o tomto zvolaní. Tieto predpisy môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií a mala by sa stanoviť výnimka z tejto smernice. Pred riešením krízovej situácie môže byť potrebné rýchlo zvýšiť základné imanie v situácii, keď inštitúcia nespĺňa alebo pravdepodobne nesplní požiadavky smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES a je pravdepodobné, že zvýšením základného imania sa obnoví dobrá finančná situácia a zabráni sa dosiahnutiu prahových podmienok pre riešenie krízovej situácie. V takýchto situáciách by sa mala poskytnúť možnosť zvolať valné zhromaždenie v skrátenej lehote na zvolanie. Akcionári by si však mali zachovať právomoc rozhodovať o predĺžení a o skrátení lehoty na zvolanie valného zhromaždenia. Mala by sa ustanoviť výnimka zo smernice 2007/36/ES, ktorá umožní zaviesť tento mechanizmus.

(92)S cieľom zaistiť, aby orgány zodpovedné za riešenie krízových situácií boli zastúpené v Európskom systéme finančného dohľadu zriadenom nariadením (EÚ) č. 1093/2010, a s cieľom zaistiť, aby EBA mal know-how potrebné na vykonávanie úloh stanovených v tejto smernici, by sa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 malo zmeniť a doplniť tak, aby sa do koncepcie príslušných orgánov podľa uvedenej smernice zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vymedzené v tejto smernici. Takáto asimilácia medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi podľa nariadenia č. 1093/2010 zodpovedá funkciám prideleným EBA podľa článku 25 nariadenia č. 1093/2010 s cieľom prispievať k vypracovaniu a ku koordinácií plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a k aktívnej účasti na vypracovaní a koordinácii takýchto plánov, ako aj s cieľom uľahčiť riešenie problémov upadajúcich inštitúcií, a to najmä cezhraničných skupín.

(93)V snahe zaistiť súlad inštitúcií, osôb, ktoré účinne kontrolujú ich činnosť, a členov riadiacich orgánov inštitúcií s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice a s cieľom zaistiť, aby podliehali podobnému zaobchádzaniu v rámci Únie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili administratívne sankcie a opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce. Z tohto dôvodu by administratívne sankcie a opatrenia stanovené členskými štátmi mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k subjektom, na ktoré sa vzťahujú, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní sankcie alebo opatrenia, k uverejňovaniu sankcií alebo opatrení, ku kľúčovým právomociam ukladať sankcie a k úrovniam administratívnych peňažných sankcií.

(94)Táto smernica sa týka administratívnych sankcií aj opatrení v snahe zahrnúť všetky opatrenia uplatňované po spáchaní porušenia, a ktoré sú určené na to, aby sa zabránilo ďalším porušovaniam bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako sankcia alebo opatrenie.

(95)Touto smernicou by nemali byť dotknuté žiadne ustanovenia v právnych predpisoch členských štátov týkajúce sa trestnoprávnych sankcií.

(96)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 34 sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali doplniť oznámenie ich opatrení na transpozíciu o jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje poskytnutie takýchto dokumentov za opodstatnené.

(97)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava práva, slobody a zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, predovšetkým vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces a právo na obhajobu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A ORGÁNY

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

V tejto smernici sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií:

(a)úverových inštitúcií a investičných spoločností;

(b)finančných inštitúcií, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami úverových inštitúcií alebo investičných spoločností alebo spoločností podľa písm. c) a písm. d) a na ktoré sa vzťahuje dohľad materskej spoločnosti na konsolidovanom základe v súlade s hlavou V kapitolou 2 oddielom 2 pododdielom I smernice 2006/48/ES;

(c)finančných holdingových spoločností, zmiešaných finančných holdingových spoločností, holdingových spoločností so zmiešanou činnosťou;

(d)materských finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských finančných holdingových spoločností v Únii, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v Únii;

(e)pobočiek inštitúcií s hlavným sídlom mimo územia Únie v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)„riešenie krízovej situácie“ označuje reštrukturalizáciu inštitúcie s cieľom zaistiť kontinuitu jej základných funkcií, zachovať finančnú stabilitu a obnoviť životaschopnosť celej inštitúcie alebo jej časti;

(2)„úverová inštitúcia“ označuje úverovú inštitúciu podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES;

(3)„investičná spoločnosť“ označuje investičnú spoločnosť podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 2006/49/ES, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na počiatočné imanie bližšie určená v článku 9 uvedenej smernice;

(4)„finančná inštitúcia“ označuje finančnú inštitúciu podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 5 smernice 2006/48/ES;

(5)„dcérska spoločnosť“ označuje dcérsku spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 13 smernice 2006/48/ES;

(6)„materská spoločnosť“ označuje materskú spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 12 smernice 2006/48/ES;

(7)„konsolidovaný základ“ označuje základ konsolidovanej finančnej situácie skupiny, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s hlavou V kapitolou 2 oddielom 2 pododdielom 1 smernice 2006/48/ES, alebo čiastočnej konsolidácie v súlade s článkom 73 ods. 2 uvedenej smernice;

(8)„finančná holdingová spoločnosť“ označuje finančnú inštitúciu, ktorej dcérske spoločnosti sú výhradne alebo prevažne inštitúcie alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna z takýchto dcérskych spoločností je inštitúciou, a pritom nejde o zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 15 smernice 2002/87/ES;

(9)„zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ označuje zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 ods. 15 smernice 2002/87/ES;

(10)„holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ označuje holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 20 smernice 2006/48/ES alebo holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa vymedzenia uvedeného v článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2006/49/ES;

(11)„materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ označuje finančnú holdingovú spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo povolenie udelené v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

(12)„materská finančná holdingová spoločnosť v Únii“ označuje materskú finančnú holdingovú spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v ktoromkoľvek členskom štáte;

(13)„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ označuje zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ktorá sama nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo povolenie udelené v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

(14)„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii“ označuje materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, ktorej bolo povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v ktoromkoľvek členskom štáte;

(15)„ciele riešenia krízových situácií“ označuje ciele bližšie určené v článku 26 ods. 2;

(16)„pobočka“ označuje pobočku podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 3 smernice 2006/48/ES;

(17)„orgán pre riešenie krízových situácií“ označuje orgán poverený členskými štátmi v súlade s článkom 3;

(18)„nástroj na riešenie krízovej situácie“ označuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, nástroj preklenovacej inštitúcie, nástroj na oddelenie aktív alebo nástroj odpísania dlhu;

(19)„právomoc riešiť krízovú situáciu“ označuje právomoc uvedenú v článku 56 ods. 1;

(20)„príslušný orgán“ označuje príslušný orgán podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 4 smernice 2006/48/ES alebo podľa vymedzenia uvedeného v článku 3 ods. 3 písm. c) smernice 2006/49/ES;

(21)„príslušné ministerstvá“ označuje ministerstvá financií alebo iné ministerstvá zodpovedné za hospodárske, finančné a rozpočtové rozhodnutia podľa vnútroštátnych kompetencií;

(22)„kontrola“ označuje vzťah medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosťou podľa vymedzenia uvedeného v článku 1 smernice 83/349/EHS alebo podobný vzťah medzi každou fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom;

(23)„inštitúcia“ označuje úverovú inštitúciu alebo investičnú spoločnosť;

(24)„obchodné vedenie“ označuje osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť úverovej inštitúcie v súlade s článkom 11 smernice 2006/48/ES;

(25)„skupina“ označuje materskú spoločnosť a jej dcérske spoločnosti;

(26)„mimoriadna verejná finančná podpora“ označuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie;

(27)„subjekt skupiny“ označuje právnickú osobu, ktorá je súčasťou skupiny;

(28)„plán ozdravenia“ označuje plán vypracovaný a dodržiavaný inštitúciou v súlade s článkom 5;

(29)„kritické funkcie“ označuje činnosti, služby a operácie, ktorých prerušenie by pravdepodobne malo za následok narušenie hospodárstva alebo finančných trhov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch;

(30)„hlavné oblasti obchodnej činnosti“ označuje oblasti obchodnej činnosti a súvisiace služby, ktoré pre inštitúciu predstavujú podstatný zdroj príjmov, zisku alebo hodnoty franšízy;

(31)„orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe“ označuje príslušný orgán zodpovedný za dohľad na konsolidovanom základe podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 48 smernice 2006/48/ES;

(32)„vlastné zdroje“ označuje vlastné zdroje v zmysle hlavy V kapitoly 2 smernice 2006/48/ES;

(33)„podmienky pre riešenie krízovej situácie“ označuje podmienky bližšie určené v článku 27 ods. 1;

(34)„opatrenie na riešenie krízovej situácie“ označuje rozhodnutie o tom, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie podľa článku 27, uplatňovanie nástroja na riešenie krízových situácií na inštitúciu alebo vykonávanie jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízové situácie vo vzťahu k inštitúcii;

(35)„plán riešenia krízovej situácie“ označuje plán, ktorý pre inštitúciu vypracoval príslušný orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 9;

(36)„riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny“ označuje:

(a)prijatie opatrenia na riešenie krízovej situácie na úrovni materskej spoločnosti alebo inštitúcie, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, alebo

(b)koordináciu uplatňovania nástrojov na riešenie krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k subjektom skupiny, ktoré spĺňajú podmienky pre riešenie krízovej situácie;

(37)„plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny“ označuje plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vypracovaný v súlade s článkami 11 a 12;

(38)„orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny“ označuje orgán pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

(39)„kolégium pre riešenie krízových situácií“ označuje kolégium zriadené v súlade s článkom 80 na vykonávanie úloh požadovaných v článkoch 12, 13 a 83;

(40)„bežné konkurzné konanie“ označuje kolektívne konkurzné konanie, ktoré zahŕňa čiastočné alebo úplné zbavenie sa majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora, bežne použiteľné na inštitúcie podľa vnútroštátnych právnych predpisov, či už konkrétne v prípade inštitúcií, alebo všeobecne v prípade akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby;

(41)„dlhové nástroje“ uvedené v článku 56 písm. d), písm. i), písm. l) a písm. m) označujú dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, akýkoľvek nástroj, ktorým sa vytvára alebo uznáva dlh, a nástroje, ktorými sa poskytujú práva nadobudnúť dlhové nástroje;

(42)„materská inštitúcia v členskom štáte“ označuje materskú úverovú inštitúciu v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 14 smernice 2006/48/ES alebo materskú investičnú spoločnosť v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. f) smernice 2006/49/ES;

(43)„materská inštitúcia v Únii“ označuje materskú úverovú inštitúciu v Únii podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 16 smernice 2006/48/ES alebo materskú investičnú spoločnosť v Únii podľa vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. g) smernice 2006/49/ES;

(44)„požiadavky na vlastné zdroje“ označuje požiadavky podľa článku 75 smernice 2006/48/ES;

(45)„kolégiá dohľadu“ označuje kolégium orgánov vykonávajúcich dohľad zriadené podľa článku 131a smernice 2006/48/ES;

(46)„rámec Únie pre štátnu pomoc“ označuje rámec ustanovený článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a úpravy uskutočnené alebo prijaté podľa článku 107 alebo článku 106 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ;

(47)„likvidácia“ označuje speňaženie aktív inštitúcie;

(48)„nástroj oddelenia aktív“ označuje prevod aktív a práv inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorý vykonáva právomoci prevodu, na subjekt pre správu aktív v súlade s článkom 36;

(49)„nástroj odpísania dlhu“ označuje výkon právomoci odpísať dlh a právomoci konvertovať dlh orgánom pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k pasívam inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie v súlade s článkom 37;

(50)„nástroj odpredaja obchodnej činnosti“ označuje prevod vykonávaný orgánom pre riešenie krízových situácií nástrojov vlastníctva alebo aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, v súlade s článkom 32;

(51)„nástroj preklenovacej inštitúcie“ označuje právomoc previesť aktíva, práva alebo pasíva inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, na preklenovaciu inštitúciu v súlade s článkom 34;

(52)„preklenovacia inštitúcia“ označuje právnickú osobu, ktorú v plnom rozsahu vlastní jeden alebo viacero verejných orgánov (medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií) a ktorá sa vytvára na účel prijatia niektorých alebo všetkých aktív, práv a pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, s cieľom vykonávať niektoré alebo všetky jej služby a činnosti;

(53)„nástroje vlastníctva“ označuje akcie, nástroje, ktorými sa zveruje vlastníctvo vo vzájomných združeniach, nástroje, ktoré sa môžu konvertovať na akcie alebo nástroje vlastníctva alebo poskytnúť právo na získanie akcií alebo nástrojov vlastníctva a nástroje predstavujúce podiely na akciách alebo nástrojoch vlastníctva;

(54)„právomoci vykonať prevod“ označuje právomoci bližšie určené v písm. c), písm. d), alebo písm. e) článku 56 ods. 1 previesť akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo pasíva, alebo akúkoľvek ich kombináciu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na príjemcu;

(55)„centrálna zmluvná strana“ označuje právnickú osobu, ktorá sa včlení medzi zmluvné strany obchodu na jednom alebo viacerých finančných trhoch, pričom vystupuje ako kupujúci voči všetkým predávajúcim a predávajúci voči všetkým kupujúcim;

(56)„deriváty“ označuje finančné nástroje uvedené v oddiele C bodoch 4 až 10 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES 35 ;

(57)„právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu“ označuje právomoci bližšie určené v článku 56 ods. 1. písm. f) až písm. l).

(58)„zabezpečené pasívum“ označuje pasívum, v ktorom je nárok veriteľa na platbu zabezpečený záložným bremenom na aktívach, záväzkom alebo zálohou, alebo dohodami o kolateráli vrátane pasív vznikajúcich z repo transakcií a inými dohodami o kolateráli s prevodom vlastníckeho práva;

(59)„dodatočné nástroje Tier 1“ označuje kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky na kategorizáciu ako vlastné zdroje podľa článku 57 písm. (ca) smernice 2006/48/ES;

(60)„súhrnná suma“ označuje súhrnnú sumu, o ktorú sa podľa posúdenia orgánu pre riešenie krízových situácií musia odpísať alebo konvertovať oprávnené pasíva v súlade s článkom 41 ods. 1;

(61)„nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1“ označuje kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky na kategorizáciu ako vlastné zdroje podľa článku 57 písm. a) smernice 2006/48/ES;

(62)„oprávnené pasíva“ označuje pasíva inštitúcie, ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nástroja odpísania dlhu na základe článku 38 ods. 2;

(63)„systém ochrany vkladov“ označuje systém ochrany vkladov zavedený a oficiálne uznaný členským štátom podľa článku 3 smernice 94/19/ES;

(64)„nástroje Tier 2“ označuje kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky na kategorizáciu ako vlastné zdroje podľa článku 56 písm. f) a písm. h) smernice 2006/48/ES;

(65)„relevantné kapitálové nástroje“ na účely hlavy IV kapitoly III oddielov 5 a 6 označuje dodatočné nástroje Tier 1 a nástroje Tier 2;

(66)„konverzný koeficient“ znamená faktor, ktorým sa určuje počet kmeňových akcií, na ktoré bude pasívum konkrétnej triedy konvertované, a to buď s odkazom na jediný nástroj predmetnej triedy alebo na špecifikovanú jednotku hodnoty pohľadávky;

(67)„dotknutý veriteľ“ označuje veriteľa, ktorého nárok sa vzťahuje na pasíva, ktoré sú na základe výkonu právomoci odpísať dlh alebo vykonať konverziu znížené alebo konvertované na akcie;

(68)„dotknutý akcionár“ označuje akcionára, ktorého akcie sa rušia prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. j);

(69)„náležitý orgán“ označuje orgán členského štátu určený v súlade s článkom 54, ktorý je zodpovedný podľa vnútroštátneho práva tohto štátu za konštatovania uvedené v článku 51 ods. 1;

(70)„príslušná materská inštitúcia“ označuje materskú inštitúciu v členskom štáte, materskú inštitúciu v Únii, finančnú holdingovú spoločnosť, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii, materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii, vzhľadom na ktorú sa uplatňuje nástroj odpísania dlhu;

(71)„príjemca“ označuje subjekt, na ktorý sa prevádzajú akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo pasíva, alebo akékoľvek ich kombinácie z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(72)„pracovný deň“ označuje každý deň iný než sobota, nedeľa a deň, ktorý je v domovskom členskom štáte danej inštitúcie štátnym sviatkom;

(73)„právo ukončiť zmluvu“ znamená právo ukončiť zmluvu v prípade neplnenia zmluvy, ako sa vymedzuje v zmluve alebo na účely zmluvy, pričom sem patrí akékoľvek s tým súvisiace právo na urýchlenie, konečné zúčtovanie, vzájomné započítanie, vyrovnanie alebo získanie povinností ako získať čistý zisk so záväzkov alebo akékoľvek s tým súvisiace ustanovenie, ktorým sa povinnosť zmluvnej strany vykonať platbu pozastavuje, upravuje alebo anuluje;

(74)„inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši“ označuje inštitúciu, finančnú inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii, materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii, vzhľadom na ktorú sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie;

(75)„tuzemská dcérska inštitúcia“ označuje inštitúciu, ktorá je zriadená v členskom štáte a ktorá je dcérskou spoločnosťou inštitúcie alebo finančnej holdingovej spoločnosti z tretej krajiny;

(76)„materská spoločnosť z Únie“ označuje materskú inštitúciu z Únie, materskú finančnú holdingovú spoločnosť z Únie alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť z Únie;

(77)„inštitúcia z tretej krajiny“ označuje subjekt, ktorého hlavné sídlo je zriadené v tretej krajine a ktorý má podľa práva uvedenej tretej krajiny povolenie alebo licenciu vykonávať ktorúkoľvek z činností uvedených v prílohe I k smernici 2006/48/ES alebo v oddiele A prílohy I k smernici 2004/39/ES;

(78)„konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie“ označuje opatrenia podľa práva tretej krajiny s cieľom zvládnuť úpadok inštitúcie z tretej krajiny, ktoré sú v zmysle výsledkov porovnateľné s opatreniami na riešenie krízových situácií podľa tejto smernice;

(79)„tuzemská pobočka“ označuje pobočku inštitúcie z tretej krajiny, ktorá je zriadená v členskom štáte;

(80)„relevantný orgán tretej krajiny“ označuje orgán tretej krajiny zodpovedný za vykonávanie funkcií porovnateľných s funkciami orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných orgánov podľa tejto smernice;

(81)„mechanizmus financovania na úrovni skupiny“ označuje mechanizmus alebo mechanizmy financovania (členského štátu) orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

(82)„transakcia back to back“ (back to back transaction) označuje transakciu medzi dvoma subjektmi skupiny vykonávanú na účely prevodu celého alebo čiastočného rizika pochádzajúceho z inej transakcie medzi jedným z týchto subjektov skupiny a treťou stranou;

(83)„záruka v rámci skupiny“ označuje zmluvu, ktorou jeden subjekt skupiny ručí za záväzky iného subjektu skupiny voči tretej strane.

Keď sa v tejto smernici uvádza odkaz na nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, orgány pre riešenie krízových situácií sú na účely uvedeného nariadenia považované za príslušné orgány v zmysle článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia.

Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 103, aby sa bližšie určilo vymedzenie pojmov „kritické funkcie“ a „hlavné oblasti obchodnej činnosti“ uvedené v odsekoch (29) a (30) s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie tejto smernice.

Článok 3

Určenie orgánov zodpovedných za riešenie krízových situácií

1.Každý členský štát určí jeden alebo viacero orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré sú splnomocnené uplatňovať nástroje na riešenie krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie.

2.Orgány pre riešenie krízových situácií sú orgánmi verejnej správy.

3.Orgánmi pre riešenie krízových situácií môžu byť príslušné orgány dohľadu na účely smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, centrálne banky, príslušné ministerstvá alebo iné orgány verejnej správy za predpokladu, že členské štáty prijmú pravidlá a mechanizmy potrebné na zabránenie konfliktom záujmu medzi funkciami dohľadu podľa smernice 2006/48/ES a smernice 2006/49/ES alebo inými funkciami daného orgánu a funkciami orgánov pre riešenie krízových situácií podľa tejto smernice. Členské štáty zaistia najmä, aby sa v rámci príslušných orgánov, centrálnych bánk, príslušných ministerstiev alebo iných orgánov verejnej správy oddelili funkcie riešenia krízových situácií a funkcie dohľadu alebo iné funkcie daného orgánu.

4.Keď orgán pre riešenie krízových situácií nie je zároveň aj príslušným orgánom podľa smernice 2006/48/ES, členské štáty budú vyžadovať, aby úzko spolupracovali na príprave, plánovaní a uplatňovaní rozhodnutí o riešení krízových situácií.

5.Keď určeným orgánom na základe odseku 1 nie je príslušné ministerstvo v členskom štáte, každé rozhodnutie určeného orgánu podľa tejto smernice sa prijíma po konzultácií s príslušným ministerstvom.

6.Členské štáty zaistia, aby orgány určené na základe odseku 1 mali know-how, zdroje a operačnú kapacitu na uplatňovanie opatrení na riešenie krízových situácií a aby dokázali vykonávať svoje právomoci s rýchlosťou a pružnosťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

7.Keď členský štát určí na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie viac než jeden orgán, musí medzi tieto orgány zreteľne rozdeliť funkcie a zodpovednosti, zaistiť primeranú koordináciu medzi nimi a určiť jeden orgán ako kontaktný orgán na účely spolupráce a koordinácie s relevantnými orgánmi ostatných členských štátov.

8.Členské štáty informujú Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) o vnútroštátnom orgáne alebo orgánoch, ktorý/ktoré sa určil/určili do funkcie orgánu/orgánov pre riešenie krízových situácií a kontaktného orgánu a v prípade potreby oznámia aj ich špecifické funkcie a zodpovednosti. EBA uverejní zoznam týchto orgánov pre riešenie krízových situácií.

HLAVA II

PRÍPRAVA

Kapitola i

Plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 4

Zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie

1.Vzhľadom na vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie, podmienky financovania, ktorý by úpadok inštitúcie mohol mať z dôvodu povahy jej obchodnej činnosti, jej veľkosti alebo vzájomného prepojenia s inými inštitúciami alebo s finančným systémom vo všeobecnosti, členské štáty zaistia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií určili rozsah, v ktorom sa na inštitúcie uplatňujú tieto požiadavky:

(a)obsah a podrobnosti plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií podľa článkov 5, 7, 9 a 11;

(b)obsah a podrobnosti informácií, ktoré sa vyžadujú od inštitúcií podľa článku 5 ods. 5 a článkov 10 a 11.

2.Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 103 s cieľom bližšie určiť kritériá uvedené v odseku 1, aby v súlade s odsekom 1 posúdila vplyv úpadku inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania.

3.Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií oznámia EBA spôsob, akým uplatnili požiadavku uvedenú v odseku 1 na inštitúcie, ktoré patria do ich jurisdikcie. EBA podá Komisii najneskôr do 1. januára 2018 správu o vykonávaní požiadavky uvedenej v odseku 1. EBA podá Komisii správu najmä o tom, či existujú rozdiely vo vykonávaní danej požiadavky na vnútroštátnej úrovni.

Oddiel 2

Plánovanie ozdravenia

Článok 5

Plány ozdravenia

1.Členské štáty zaistia, aby každá inštitúcia vypracovala a dodržiavala plán ozdravenia, ktorý bude prostredníctvom opatrení prijatých obchodným vedením inštitúcie alebo subjektom skupiny zabezpečovať obnovenie jej dobrej finančnej situácie potom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Plány ozdravenia sa považujú za mechanizmus riadenia a správy v zmysle článku 22 smernice 2006/48/ES.

2.Členské štáty zaistia, aby inštitúcie aktualizovali svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie, jej obchodnej činnosti alebo jej finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán ozdravenia alebo ktorá by si mohla vyžiadať jeho zmenu. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie.

3.V plánoch ozdravenia sa nepredpokladá prístup k mimoriadnej verejnej finančnej podpore alebo získanie takejto podpory, ale zahŕňa sa v nich v prípade potreby analýza toho, ako a kedy môže inštitúcia v prípade podmienok napätej situácie požiadať o použitie facilít centrálnej banky alebo dostupného kolaterálu.

4.Členské štáty zaistia, aby v plánoch ozdravenia boli zahrnuté informácie uvedené v oddiele A prílohy.

5.Príslušné orgány zaistia, aby inštitúcie zahrnuli do plánov ozdravenia primerané podmienky a postupy na zaistenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Príslušné orgány zaistia, aby spoločnosti otestovali svoje plány ozdravenia na základe celej škály scenárov finančnej tiesne, ktoré sa líšia svojou závažnosťou vrátane udalostí zasahujúcich celý systém, napätej situácie konkrétnej právnickej osoby alebo napätej situácie v celej skupine.

6.EBA vypracuje na základe konzultácií s Európskym výborom pre systémové riziká návrh technických predpisov (ESRB), v ktorých sa bližšie určí spektrum scenárov, ktoré sa použijú na účely odseku 5 tohto článku, v súlade s článkom 25 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia informácie, ktoré musia byť uvedené v pláne ozdravenia podľa odseku 4.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 6

Posúdenie plánov ozdravenia

1.Členské štáty budú od inštitúcií požadovať, aby plány ozdravenia predložili príslušným orgánom na preskúmanie.

2.Príslušné orgány preskúmajú tieto plány a posúdia rozsah, v akom každý plán spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 a tieto kritériá:

(a)uplatňovaním mechanizmov navrhnutých v pláne by sa pravdepodobne obnovila životaschopnosť a finančné zdravie inštitúcie, pri zohľadnení prípravných opatrení, ktoré inštitúcia prijala alebo má v pláne prijať;

(b)plán alebo konkrétne možnosti by sa dali účinne vykonávať v situáciách napätých finančných podmienok a bez toho, aby spôsobili nejaké významné nepriaznivé vplyvy na finančný systém vrátane prípadov, ak ostatné inštitúcie vykonali plány ozdravenia v tom istom časovom období.

3.Keď príslušné orgány usúdia, že plán ozdravenia má nedostatky alebo že existujú možné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámia svoje závery inštitúcii a požiadajú ju, aby v lehote troch mesiacov predložila prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené, ako boli tieto nedostatky alebo prekážky odstránené.

4.Ak inštitúcia nepredloží prepracovaný plán ozdravenia alebo ak príslušný orgán rozhodne, že prepracovaný plán ozdravenia primerane neodstraňuje nedostatky alebo možné prekážky zistené pri pôvodnom posúdení, príslušný orgán požiada inštitúciu, aby prijala akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na zaistenie odstránenia nedostatkov alebo prekážok. Popri opatreniach, ktoré sa môžu vyžadovať podľa článku 136 smernice 2006/48/ES, môžu príslušné orgány požiadať inštitúciu, aby prijala kroky na:

(a)uľahčenie zlepšenia rizikového profilu inštitúcie;

(b)umožnenie včasného prijatia opatrení zameraných na rekapitalizáciu;

(c)vykonanie zmien v stratégii spoločnosti;

(d)vykonanie zmien v stratégii financovania s cieľom zlepšiť odolnosť hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií;

(e)vykonanie zmien v riadiacej a správnej štruktúre inštitúcie.

5.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia záležitosti, ktoré musí príslušný orgán posúdiť na účely posúdenia podľa odseku 2 tohto článku.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 7

Plány ozdravenia na úrovni skupiny

1.Členské štáty zaistia, aby materské spoločnosti alebo inštitúcie, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES, vypracovali a predložili orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe plán ozdravenia na úrovni skupiny, ktorý zahŕňa plán ozdravenia pre celú skupinu vrátane spoločností uvedených v článku 1 písm. c) a písm. d), ako aj plán ozdravenia pre každú inštitúciu, ktorá tvorí súčasť skupiny.

2.Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odovzdá plány ozdravenia na úrovni skupiny relevantným príslušným orgánom uvedeným v článku 131a smernice 2006/48/ES a EBA.

3.Cieľom plánu ozdravenia na úrovni skupiny je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo ktorejkoľvek inštitúcie skupiny, ak sa nachádza v napätej situácii, aby sa riešili alebo odstránili dôvody tiesne a obnovila dobrá finančná situácia dotknutej skupiny alebo inštitúcie.

Plán ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňa mechanizmy na zaistenie koordinácie a konzistentnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni materskej spoločnosti alebo príslušnej inštitúcie podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe, a na úrovni spoločností uvedených v článku 1 písm. c) a písm. d), ako aj opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni jednotlivých inštitúcií.

4.Plán ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňa pre celú skupinu a každý z jej subjektov prvky a mechanizmy uvedené v článku 5. Takisto v prípade potreby zahŕňa mechanizmy na možnú finančnú podporu v rámci skupiny prijaté v súlade s ktoroukoľvek dohodou o finančnej podpore v rámci skupiny, ktorá bola uzatvorená v súlade s článkom 16.

5.Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe zaistí, aby sa materskej spoločnosti alebo inštitúcii podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa odseku 1 poskytlo celé spektrum možností ozdravenia, v ktorých sa stanovujú opatrenia na riešenie scenárov podľa článku 5 ods. 5.

Pri každom scenári sa v pláne ozdravenia na úrovni skupiny identifikuje, či existujú prekážky brániace vykonávaniu ozdravných opatrení v rámci skupiny a či existujú podstatné praktické alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu pasív alebo aktív v rámci skupiny.

6.Riadiaci orgán materskej spoločnosti alebo inštitúcie podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa odseku 1 a riadiaci orgán inštitúcií, ktoré tvoria súčasť skupiny, schvália plán ozdravenia na úrovni skupiny pred jeho predložením orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe.

Článok 8

Posúdenie plánov ozdravenia na úrovni skupiny

1.Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe preskúma plán ozdravenia na úrovni skupiny vrátane plánov ozdravenia pre jednotlivé inštitúcie, ktoré tvoria súčasť skupiny, a posúdi rozsah, v ktorom sa v danom pláne spĺňajú požiadavky a kritériá stanovené v článkoch 6 a 7. Takéto posúdenie sa vykoná v súlade s postupom stanoveným v článku 6 a v súlade s ustanoveniami tohto článku.

Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe preskúma a posúdi plán ozdravenia na úrovni skupiny vrátane plánov ozdravenia pre jednotlivé inštitúcie, ktoré tvoria súčasť skupiny, po konzultácii a v spolupráci s príslušnými orgánmi uvedenými v článku 131a smernice 2006/48/ES. Preskúmanie a posúdenie plánu ozdravenia na úrovni skupiny v súlade s článkom 6 ods. 2 tejto smernice a v prípade potreby aj požiadavka prijať opatrenia podľa článku 6 ods. 4 tejto smernice majú formu spoločných rozhodnutí orgánov uvedených v článku 131a smernice 2006/48/ES.

2.Príslušné orgány sa budú snažiť dosiahnuť spoločné rozhodnutie v lehote štyroch mesiacov.

V prípade, že príslušné orgány nedosiahnu spoločné rozhodnutie v lehote štyroch mesiacov, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe môže prijať vlastné rozhodnutie o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny alebo o opatreniach požadovaných podľa článku 6 ods. 4. Toto rozhodnutie má podobu dokumentu, ktorý obsahuje plne zdôvodnené rozhodnutie, a malo by zohľadniť názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas uvedenej štvormesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie materskej spoločnosti inštitúcie podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe a ostatným príslušným orgánom.

EBA môže z vlastnej iniciatívy pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.Každý príslušný orgán, ktorý nesúhlasí s posúdením plánu ozdravenia na úrovni skupiny alebo s akýmkoľvek opatrením, ktoré by materská spoločnosť alebo inštitúcia mala prijať v dôsledku tohto posúdenia v súlade s článkom 6 odsekmi 2 a 4 tejto smernice, môže záležitosť postúpiť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Záležitosť sa EBA nemôže postúpiť po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

4.EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca a štvormesačná lehota uvedená v odseku 3 sa bude pokladať za zmierovacie obdobie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.Ak ktorýkoľvek príslušný orgán postúpi záležitosť EBA v súlade s odsekom 3, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na rozhodnutie, ktoré môže prijať EBA. Následné rozhodnutie orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe musí byť v súlade s rozhodnutím EBA.

Oddiel 3

Plánovanie riešenia krízových situácií

Článok 9

Plány riešenia krízových situácií

1.Orgány pre riešenie krízových situácií na základe konzultácií s príslušnými orgánmi vypracujú plán riešenia krízových situácií pre každú inštitúciu, ktorá netvorí súčasť skupiny, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES. V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány prijať, ak inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií.

2.V pláne riešenia krízových situácií sa zohľadní celé spektrum scenárov vrátane prípadu idiosynkratického úpadku alebo úpadku v čase širšej finančnej nestability alebo udalostí na úrovni celého systému. V pláne riešenia krízových situácií sa popri použití mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 91 nepočíta so žiadnou mimoriadnou verejnou finančnou podporou.

3.Plány riešenia krízových situácií sa preskúmajú a prípadne sa zaktualizujú minimálne raz ročne a po každej podstatnej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie alebo jej obchodnej činnosti či finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na účinnosť plánu.

4.V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia možnosti pre uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí uvedených v hlave IV na inštitúciu. Patrí sem:

(a)zhrnutie kľúčových prvkov plánu;

(b)zhrnutie podstatných zmien v inštitúcii, ku ktorým došlo od posledného predloženia informácií týkajúcich sa riešenia krízových situácií;

(c)ukážka toho, ako by sa mohli kritické funkcie a hlavné oblasti obchodnej činnosti právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií v rozsahu, ktorý je potrebný na zaistenie kontinuity po úpadku inštitúcie;

(d)odhad časového rámca pre vykonávanie každého podstatného aspektu plánu;

(e)podrobný opis posúdenia vyriešiteľnosti krízovej situácie vykonaného v súlade s článkom 13;

(f)opis všetkých opatrení požadovaných podľa článku 14 na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich vyriešiteľnosti krízovej situácie zistených pri posúdení vykonanom v súlade s článkom 13;

(g)opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti kritických funkcií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

(h)podrobný opis mechanizmov na zabezpečenie toho, aby informácie vyžadované podľa článku 11 boli aktuálne a aby boli orgánom pre riešenie krízových situácií neustále k dispozícii;

(i)vysvetlenie poskytnuté orgánom pre riešenie krízových situácií k tomu, ako by sa možnosti riešenia krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s akoukoľvek mimoriadnou verejnou finančnou podporou;

(j)podrobný opis rôznych stratégií riešenia krízových situácií, ktoré by sa mohli uplatniť podľa rôznych možných scenárov;

(k)opis kritických vzájomných prepojení;

(l)analýzu vplyvu plánu na ostatné inštitúcie v rámci skupiny;

(m)opis možností zachovania prístupu k platobným a klíringovým službám a iným infraštruktúram;

(n)plán komunikácie s médiami a verejnosťou.

5.EBA na základe konzultácií s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí spektrum scenárov pre prípad úpadku na účely odseku 2.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 10

Informácie na účely plánov riešenia krízových situácií

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať, aby im inštitúcie poskytli všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie plánov riešenia krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä právomoc požadovať okrem iného informácie a analýzu podľa oddielu B prílohy.

2.Príslušné orgány v relevantných členských štátoch spolupracujú s orgánmi pre riešenie krízových situácií s cieľom overiť, či sú už dostupné niektoré alebo všetky informácie uvedené v odseku 1. Keď sú takéto informácie dostupné, príslušné orgány poskytnú tieto informácie orgánom pre riešenie krízových situácií.

3.EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov upravujúcich štandardizované formuláre, vzory a postupy na takéto poskytovanie informácií.

EBA predloží tieto návrhy vykonávacích technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 11

Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií vypracovali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny obsahujú tak plán riešenia krízovej situácie na úrovni materskej spoločnosti alebo inštitúcie, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 125 smernice 2006/48/ES, ako aj plány riešenia krízových situácií pre jednotlivé dcérske inštitúcie pripravené v súlade s článkom 9 tejto smernice. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňajú aj plány riešenia krízových situácií spoločností uvedených v článku 1 písm. c) a písm. d) a plány riešenia krízových situácií inštitúcií s pobočkami v iných členských štátoch v súlade s ustanoveniami smernice 2001/24/ES.

2.Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa vypracuje na základe informácií poskytnutých podľa článku 10.

3.V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa:

(a)stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú prijať vzhľadom na skupinu ako celok alebo vzhľadom na časť skupiny vrátane jednotlivých dcérskych spoločností, a to tak prostredníctvom opatrení na riešenie krízových situácií vzhľadom na spoločnosti uvedené v článku 1 písm. d), materskú spoločnosť a dcérske inštitúcie, ako aj prostredníctvom koordinovaných opatrení na riešenie krízových situácií vzhľadom na dcérske inštitúcie, a to pre scenáre uvedené v článku 9 ods. 2;

(b)preskúma rozsah, v akom by sa mohli koordinovane použiť a uplatniť nástroje na riešenie krízových situácií a príslušné právomoci vzhľadom na subjekty skupiny nachádzajúce sa v Únii, vrátane opatrení na zjednodušenie odkúpenia skupiny ako celku alebo samostatných oblastí obchodnej činnosti alebo činností, ktoré poskytujú viaceré subjekty skupiny, alebo konkrétnych subjektov skupiny treťou stranou, a identifikujú sa akékoľvek možné prekážky brániace koordinovanému riešeniu krízových situácií;

(c)ak skupina zahŕňa subjekty registrované v tretích krajinách, v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa identifikujú mechanizmy pre spoluprácu a koordináciu s relevantnými orgánmi týchto tretích krajín;

(d)identifikujú opatrenia vrátane právneho a ekonomického oddelenia konkrétnych funkcií alebo oblastí obchodnej činnosti, ktoré sú potrebné na uľahčenie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií;

(e)identifikuje, ako by sa dali financovať možnosti riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a prípadne sa stanovia zásady rozdelenia zodpovednosti za takéto financovanie medzi zdroje financovania v rôznych členských štátoch. V pláne sa nepredpokladá mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 91. Tieto zásady sa stanovia na základe spravodlivých a vyrovnaných kritérií a zohľadní sa v nich najmä hospodársky vplyv riešenia krízových situácií v dotknutých členských štátoch a rozdelenie právomocí dohľadu medzi rôznymi príslušnými orgánmi.

Článok 12

Požiadavky vzťahujúce sa na plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a príslušný postup

1.Materské spoločnosti a inštitúcie, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES, predložia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informácie vyžadované na základe článku 11 tejto smernice. Takéto informácie sa vzťahujú na materskú spoločnosť alebo inštitúciu podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe a na všetky právne subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny. Inštitúcie, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 216 smernice 2006/48/EC, poskytnú aj informácie požadované podľa článku 11 tejto smernice týkajúce sa spoločností uvedených v článku 1 písm. c) a písm. d).

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne informácie poskytnuté v súlade s týmto odsekom EBA, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych inštitúcií, relevantným príslušným orgánom uvedeným v článkoch 130 a 131a smernice 2006/48/ES a orgánom pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú zriadené spoločnosti uvedené v článku 1 písm. c) a písm. d).

2.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny konajúce spoločne s orgánmi pre riešenie krízových situácií uvedenými v odseku 1 druhom pododseku v kolégiách pre riešenie krízových situácií a po konzultácii s relevantnými príslušnými orgánmi vypracovali a dodržiavali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môžu na základe vlastného uváženia zapojiť do vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgány pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, ktoré majú jurisdikciu nad územiami, na ktorých skupina zriadila dcérske spoločnosti alebo finančné holdingové spoločnosti či významné pobočky podľa článku 42a smernice 2006/48/ES.

3.Členské štáty zaistia, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny aktualizovali aspoň raz ročne a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie alebo skupiny, jej obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plány alebo si vyžadovať zmenu plánov.

4.Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny má podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a iných relevantných orgánov pre riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú spoločné rozhodnutie v lehote štyroch mesiacov od dátumu, kedy orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odoslal informácie uvedené v odseku 1 druhom pododseku.

Ak sa takéto spoločné rozhodnutie medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme vlastné rozhodnutie. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plne zdôvodnené rozhodnutia a zohľadňuje názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas štvormesačného obdobia. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne svoje rozhodnutie materskej spoločnosti alebo inštitúcii, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, a iným orgánom pre riešenie krízových situácií.

EBA môže z vlastnej iniciatívy pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.Orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý nesúhlasí s niektorým prvkom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, môže záležitosť postúpiť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Záležitosť sa EBA nemôže postúpiť po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

6.EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca a štvormesačná lehota sa pokladá za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. Následné rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny musí byť v súlade s rozhodnutím EBA.

7.Ak ktorýkoľvek z príslušných orgánov pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť EBA v súlade s odsekom 5, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže prijať EBA.

Kapitola II

Posúdenie vyriešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie a preventívnych právomocí

Článok 13

Posúdenie vyriešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na základe konzultácií s príslušnými orgánmi posúdili rozsah, v akom je možné vyriešiť krízové situácie inštitúcií a skupín bez toho, aby sa popri použití mechanizmov financovania zriadených podľa článku 91 počítalo s mimoriadnou verejnou finančnou podporou. Na tento účel sa krízové situácie inštitúcie alebo skupiny považujú za vyriešiteľné, ak je pre orgán pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať inštitúciu alebo skupinu na základe bežného konkurzného konania alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením rôznych nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomoci bez toho, aby to malo významné nepriaznivé dôsledky pre finančné systémy, vrátane okolností širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém, členských štátov, v ktorých sa daná inštitúcia nachádza, pričom sa zohľadňuje hospodárska a finančná stabilita v danom členskom štáte alebo iných členských štátoch alebo Únii, a s cieľom zaistiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré inštitúcia alebo skupina vykonáva, buď preto, lebo je možné ich ľahko včas oddeliť alebo použitím iných prostriedkov.

2.Na účely posúdenia vyriešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie podľa odseku 1 orgány pre riešenie krízových situácií prinajmenšom preskúmajú náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.

3.EBA na základe konzultácií s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť záležitosti, ktoré je potrebné preskúmať v rámci posúdenia vyriešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín podľa odseku 2. EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

4.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 14

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace vyriešiteľnosti krízovej situácie

1.Na základe posúdenia vyriešiteľnosti krízových situácií inštitúcie v súlade s článkom 13 členské štáty zaistia, že ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že existujú možné podstatné prekážky brániace vyriešeniu krízovej situácie inštitúcie, orgán pre riešenie krízových situácií toto konštatovanie písomne oznámi danej inštitúcii.

2.Do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia vykonaného v súlade s odsekom 1 inštitúcia navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií opatrenia na riešenie alebo odstránenie prekážok uvedených v tomto oznámení. Orgán pre riešenie krízových situácií na základe konzultácií s príslušnými orgánmi posúdi, či sa týmito opatreniami účinne riešia alebo odstraňujú predmetné prekážky.

3.Keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že opatreniami navrhovanými inštitúciou v súlade s odsekom 2 sa predmetné prekážky účinne neobmedzujú alebo neodstraňujú, určí na základe konzultácií s príslušnými orgánmi alternatívne opatrenia, ktorými sa tento cieľ môže dosiahnuť, a písomne ich oznámi danej inštitúcii.

4.Na účely odseku 3 môžu opatrenia stanovené orgánom pre riešenie krízových situácií, ak je to potrebné a primerané na obmedzenie alebo odstránenie predmetných prekážok brániacich vyriešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie, zahŕňať:

(a)požiadavku, aby inštitúcia (či už v rámci skupiny alebo s tretími stranami) pripravila dohody o poskytovaní služieb na zaistenie poskytovania kritických hospodárskych funkcií alebo služieb;

(b)požiadavku, aby inštitúcia obmedzila svoju maximálnu individuálnu alebo súhrnnú expozíciu;

(c)uloženie špecifickej alebo pravidelnej povinnosti poskytnúť informácie relevantné na účely riešenia krízových situácií;

(d)požiadavku, aby sa inštitúcia zbavila konkrétnych aktív;

(e)požiadavku, aby inštitúcia obmedzila alebo ukončila konkrétne existujúce alebo navrhované činnosti;

(f)obmedzenie rozvoja alebo predaja nových oblastí obchodnej činnosti alebo vývoja alebo predaja nových výrobkov a zabránenie takémuto rozvoju, vývoju alebo predaju;

(g)požiadavku zmien právnych alebo prevádzkových štruktúr inštitúcie s cieľom zmierniť ich zložitosť a zaistiť tak, aby kritické funkcie bolo možné právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií;

(h)požiadavku, aby materská spoločnosť zriadila materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii;

(i)požiadavku, aby materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) a písm. d) vydala dlhové nástroje alebo úvery uvedené v článku 39 ods. 2;

(j)ak je inštitúcia dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, môžu uvedené opatrenia zahŕňať požiadavku, aby holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou zriadila samostatnú finančnú holdingovú spoločnosť na kontrolu inštitúcie, ak je to potrebné na zjednodušenie riešenia krízovej situácie inštitúcie a na zamedzenie uplatňovaniu nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí uvedených v hlave IV s nepriaznivým vplyvom na nefinančnú časť skupiny.

5.Orgány pre riešenie krízových situácií nezakladajú svoje konštatovania v súlade s odsekom 1 na prekážkach vyplývajúcich z faktorov, nad ktorými nemá inštitúcia kontrolu vrátane prevádzkovej a finančnej kapacity orgánu pre riešenie krízových situácií.

6.Oznámenie vydané podľa odseku 1 alebo 3 musí spĺňať tieto požiadavky:

(a)je podložené dôvodmi vedúcimi k predmetnému posúdeniu alebo konštatovaniu;

(b)uvádza sa v ňom, ako sa posúdenie alebo konštatovanie zhoduje s požiadavkou úmerného uplatňovania stanovenou v článku 9.

7.Skôr, než sa určí akékoľvek opatrenie uvedené v odseku 3, orgány pre riešenie krízových situácií náležite zvážia potenciálny vplyv týchto opatrení na stabilitu finančného systému v ostatných členských štátoch.

8.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na bližšie určenie opatrení stanovených v odseku 4 a okolností, za ktorých sa každé opatrenie môže uplatňovať.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 15

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace vyriešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie: riešenie na úrovni skupiny

1.Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností na základe konzultácií s relevantnými príslušnými orgánmi sa navzájom konzultujú v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií a prijmú všetky náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie vzhľadom na uplatňovanie opatrení určených v súlade s článkom 14 ods. 3.

2.Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a EBA v súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pripraví správu a predloží ju materským spoločnostiam alebo inštitúcii, na ktorú sa vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe, a orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností. Správa sa pripraví na základe konzultácií s príslušnými orgánmi a zanalyzujú sa v nej podstatné prekážky účinného uplatňovania nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine. Táto správa obsahuje aj odporúčania opatrení, ktoré sú podľa názoru orgánov potrebné alebo vhodné na odstránenie týchto prekážok.

3.Materská spoločnosť alebo inštitúcia podliehajúca dohľadu na konsolidovanom základe môže do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia predložiť svoje pripomienky a navrhnúť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny alternatívne opatrenia na odstránenie prekážok identifikovaných v správe.

4.Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi všetky opatrenia navrhnuté materskými spoločnosťami alebo inštitúciou, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, EBA a orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností na základe konzultácií s príslušnými orgánmi urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií vzhľadom na identifikovanie podstatných prekážok a v prípade potreby posúdenie opatrení navrhovaných materskými spoločnosťami alebo inštitúciou podliehajúcou dohľadu na konsolidovanom základe a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť takého prekážky.

5.Spoločné rozhodnutie sa musí dosiahnuť v lehote štyroch mesiacov od predloženia správy. Musí byť odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne materským spoločnostiam alebo inštitúcii podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe.

EBA môže z vlastnej iniciatívy pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v lehote štyroch mesiacov od dátumu predloženia správy, ako je stanovené v odsekoch 1 alebo 2, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať na základe článku 14 ods. 3 vo vzťahu k skupine ako celku.

Rozhodnutie sa vyjadrí v dokumente, ktorý obsahuje jeho plné zdôvodnenie, a zohľadňuje názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií vyjadrené počas danej štvormesačnej lehoty. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne rozhodnutie materskej spoločnosti alebo inštitúcii, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa uzná za nevyvrátiteľné a príslušné orgány v dotknutých členských štátoch ho budú uplatňovať.

Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca a štvormesačná lehota sa bude považovať za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. Následné rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny bude v súlade s rozhodnutím EBA. Záležitosť sa nemôže postúpiť EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Kapitola III

Finančná podpora v rámci skupiny

Článok 16

Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny

1.Členské štáty zaistia, aby materská inštitúcia v členskom štáte alebo materská inštitúcia v Únii alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) a písm. d) a jej dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu materskej spoločnosti, mohli uzatvoriť dohodu o poskytnutí finančnej podpory akejkoľvek druhej zmluvnej strane dohody, ktorá sa dostane do finančných ťažkostí, ak sa splnia podmienky stanovené v tejto kapitole.

2.Dohoda:

(a)sa môže vzťahovať na jednu alebo viac dcérskych spoločností skupiny a môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory dcérskym spoločnostiam od materskej spoločnosti, materskej spoločnosti od dcérskych spoločností, medzi jednotlivými dcérskymi spoločnosťami skupiny navzájom, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, alebo v akejkoľvek kombinácii uvedených subjektov;

(b)môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory vo forme úveru, záruk alebo aktív na použitie ako kolaterál pri transakcii medzi príjemcom podpory a treťou stranou, alebo v akejkoľvek kombinácii uvedených spôsobov.

3.Ak na základe podmienok dohody dcérska spoločnosť súhlasí s tým, že poskytne finančnú podporu materskej spoločnosti, dohoda musí zahŕňať recipročnú dohodu zo strany materskej spoločnosti o poskytnutí finančnej podpory tejto dcérskej spoločnosti.

4.V dohode sa presne uvedie protihodnota, ktorá sa vyplatí, alebo sa stanovia zásady výpočtu protihodnoty, a to pri každej transakcii vykonanej na jej základe.

5.Dohoda sa môže uzatvoriť len vtedy, keď v čase uzatvárania navrhovanej dohody podľa názoru orgánu vykonávajúceho dohľad žiadna zo strán neporušuje alebo pravdepodobne neporuší žiadnu z požiadaviek smernice 2006/48/ES vzťahujúcich sa na kapitál alebo likviditu alebo jej nehrozí riziko platobnej neschopnosti.

6.Členské štáty zaistia, aby každé právo, nárok alebo opatrenie vyplývajúce z tejto dohody mohli uplatňovať len zmluvné strany dohody s vylúčením tretích strán.

Článok 17

Preskúmanie navrhovanej dohody orgánmi vykonávajúcimi dohľad a mediácia

1.Materské spoločnosti a inštitúcie, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES, predložia orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe žiadosť o schválenie akejkoľvek navrhovanej dohody o finančnej podpore v rámci skupiny. Žiadosť obsahuje znenie navrhovanej dohody a určí subjekty skupiny, ktoré chcú byť zmluvnými stranami.

2.Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe navrhovanú dohodu schváli, ak sú jej podmienky konzistentné s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 19.

3.Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe postúpi bezodkladne žiadosť príslušným orgánom každej dcérskej spoločnosti, ktorá chce byť zmluvnou stranou dohody.

4.Príslušné orgány urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o tom, či sú podmienky navrhovanej dohody konzistentné s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 19, a to do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. Spoločné rozhodnutie má podobu dokumentu, ktorý obsahuje plne zdôvodnené rozhodnutie, ktoré žiadateľovi poskytne orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

5.V prípade, že sa takéto spoločné rozhodnutie medzi príslušnými orgánmi neprijme do štyroch mesiacov, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme svoje vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plné zdôvodnenie, a zohľadňuje názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas štvormesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom.

6.Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z príslušných orgánov postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa bude považovať za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa nemôže postúpiť EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Článok 18

Schválenie navrhovanej dohody akcionármi

1.Členské štáty môžu požadovať, aby sa každá navrhovaná dohoda schválená príslušnými orgánmi predložila na schválenie na valnom zhromaždení akcionárov každého subjektu skupiny, ktorý má v úmysle uzatvoriť dohodu. V tomto prípade je dohoda platná len pre tie zmluvné strany, ktorých akcionári na valnom zhromaždení túto dohodu schválili.

2.Ak členské štáty využívajú možnosť stanovenú v odseku 1, požadujú, aby v súlade s dohodou o finančnej podpore v rámci skupiny akcionári každého zo subjektov skupiny, ktorý bude zmluvnou stranou dohody, splnomocnili príslušný riadiaci orgán uvedený v článku 11 smernice 2006/48/ES na prijatie rozhodnutia o tom, že subjekt poskytne finančnú podporu za podmienok dohody a v súlade s podmienkami stanovenými v tejto kapitole. Pokiaľ ide o akúkoľvek konkrétnu transakciu vykonanú v súlade s dohodu, nevyžaduje sa žiadne ďalšie schválenie akcionármi ani žiadne ďalšie zasadnutie valného zhromaždenia.

3.Riadiaci orgán každého zo subjektov, ktorý je zmluvnou stranou dohody, každý rok podáva akcionárom správu o plnení dohody a o vykonávaní každého rozhodnutia prijatého na základe dohody.

Článok 19

Podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny

1.Finančná podpora sa môže poskytnúť len na základe dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, ak sa splnia tieto podmienky:

(a)existuje reálny predpoklad, že poskytovanou podporou sa vyriešia finančné ťažkosti subjektu prijímajúceho podporu;

(b)cieľom poskytnutia finančnej podpory je zachovať alebo obnoviť finančnú stabilitu skupiny ako celku;

(c)finančná podpora sa poskytuje za protihodnotu;

(d)na základe informácií dostupných riadiacemu orgánu v čase prijatia rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory existuje primeraná istota, že tento úver bude subjektom, ktorý túto podporu prijíma, splatený alebo že subjekt, ktorý túto podporu prijíma, zaplatí v primeranej cene protihodnotu za podporu;

(e)finančnou podporou sa neohrozuje likvidita alebo platobná schopnosť subjektu, ktorý poskytuje podporu, ani v dôsledku toho nevzniká hrozba pre finančnú stabilitu;

(f)subjekt, ktorý podporu poskytuje, spĺňa v čase poskytnutia podpory a rovnako aj po jej poskytnutí bude spĺňať požiadavky na vlastné zdroje a všetky ostatné požiadavky uložené podľa článku 136 ods. 2 smernice 2006/48/ES.

2.EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých bližšie určí podmienky uvedené v odseku 1.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy, ktoré predložil EBA v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 20

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory v rámci skupiny v súlade s dohodou prijme riadiaci orgán subjektu poskytujúceho finančnú podporu uvedený v článku 11 smernice 2006/48/ES. Toto rozhodnutie je odôvodnené a uvedie sa v ňom účel navrhovanej finančnej podpory. V rozhodnutí sa uvádza najmä:

(a)ako sa finančnou podporou zachová alebo obnoví finančná stabilita skupiny ako celku;

(b)že finančná podpora nepresahuje finančné kapacity právneho subjektu poskytujúceho finančnú podporu;

(c)že subjekt poskytujúci finančnú podporu bude naďalej spĺňať požiadavky týkajúce sa vlastných zdrojov a akékoľvek požiadavky uložené podľa článku 136 ods. 2 smernice 2006/48/ES.

Článok 21

Právo príslušných orgánov vzniesť námietku

1.Pred poskytnutím podpory na základe dohody o finančnej podpore v rámci skupiny riadiaci orgán subjektu, ktorý plánuje poskytnúť finančnú podporu, informuje svoj príslušný orgán a EBA. Oznámenie na tento účel obsahuje podrobnosti o navrhovanej podpore.

2.Príslušný orgán môže do 2 dní od prijatia oznámenia zakázať alebo obmedziť poskytnutie finančnej podpory uvedenej v článku 19, ak nie sú splnené podmienky na poskytnutie finančnej podpory v rámci skupiny. Rozhodnutie príslušného orgánu zakázať alebo obmedziť finančnú podporu musí byť zdôvodnené.

3.Príslušný orgán bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí zakázať alebo obmedziť finančnú podporu EBA, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány podľa článku 131a smernice 2006/48/ES.

4.Keď má orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe alebo príslušný orgán zodpovedný za subjekt prijímajúci podporu námietky proti rozhodnutiu zakázať alebo obmedziť finančnú podporu, môže záležitosť postúpiť EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia č. 1093/2010. EBA môže v takomto prípade konať v súlade s právomocami, ktoré sú mu zverené na základe uvedeného článku. Odchylne od časovej lehoty stanovenej v článku 39 ods. 1 nariadenia 1093/2010 EBA prijme akékoľvek rozhodnutie podľa článku 19 ods. 3 nariadenia 1093/2010 do 48 hodín.

5.Ak príslušný orgán nezakáže alebo neobmedzí finančnú podporu v lehote uvedenej v odseku 2, finančná podpora sa môže poskytnúť v súlade s podmienkami predloženými príslušnému orgánu.

Článok 22

Zverejňovanie

1.Členské štáty zaistia, aby inštitúcie, ktoré uzavreli dohodu o finančnej podpore poskytovanej v rámci skupiny podľa článku 16, zverejnili opis dohody a názvy subjektov, ktoré sú stranami tejto dohody, a aby tieto informácie aktualizovali aspoň raz ročne.

Uplatňujú sa články 145 až 149 smernice 2006/48/ES.

2.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí forma a obsah opisu stanoveného v odseku 1. EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

HLAVA III

VČASNÁ INTERVENCIA

Článok 23

Opatrenia včasnej intervencie

1.Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď inštitúcia nespĺňa alebo pravdepodobne poruší požiadavky smernice 2006/48/ES, mali podľa potreby popri opatreniach uvedených v článku 136 smernice 2006/48/ES k dispozícii aj tieto opatrenia:

(a)požadovať od manažmentu inštitúcie, aby realizoval jeden alebo viac mechanizmov a opatrení stanovených v pláne ozdravenia;

(b)požadovať od manažmentu inštitúcie, aby preskúmal situáciu, identifikoval opatrenia na prekonanie všetkých zistených problémov a vypracoval akčný program na prekonanie týchto problémov a časový harmonogram jeho vykonávania;

(c)požadovať od manažmentu inštitúcie, aby zvolal, alebo, ak manažment tak neurobí, priamo zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie, navrhnúť program rokovania a prijatie určitých rozhodnutí;

(d)požadovať od manažmentu inštitúcie, aby odvolal a vymenil jedného alebo viacerých členov správnej rady alebo konateľov, ak sa zistí, že tieto osoby nie sú schopné vykonávať svoje povinnosti podľa článku 11 smernice 2006/48/ES;

(e)požadovať od manažmentu inštitúcie, aby vypracoval plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s niektorými alebo všetkými veriteľmi;

(f)získať okrem iného prostredníctvom inšpekcií priamo na mieste všetky informácie, ktoré sú potrebné na prípravu riešenia krízovej situácie inštitúcie vrátane vykonania ocenenia aktív a pasív inštitúcie;

(g)kontaktovať možných kupujúcich s cieľom pripraviť riešenie krízovej situácie inštitúcie, pričom sa dodržiavajú podmienky stanovené v článku 33 ods. 2 a ustanovenia upravujúce dôvernosť stanovené v článku 77.

2.EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie opatrení stanovených v odseku 1 tohto článku.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 24

Osobitná správa

1.Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď dochádza k výraznému zhoršeniu finančnej situácie inštitúcie, alebo v prípadoch závažných porušení právnych ustanovení, nariadení alebo predpisov či vážnych administratívnych nezrovnalostí, a keď ostatné opatrenia prijaté v súlade s článkom 23 nie sú dostatočné na zvrátenie tohto zhoršovania, mohli vymenovať osobitného správcu, ktorý nahradí obchodné vedenie inštitúcie. Príslušné orgány zverejnia vymenovanie osobitného správcu. Členské štáty ďalej zaistia, aby osobitný správca disponoval odbornosťou, schopnosťami a znalosťami požadovanými na výkon jeho funkcií.

2.Osobitný správca má všetky právomoci obchodného vedenia inštitúcie v rámci stanov inštitúcie a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov vrátane právomoci vykonávať všetky administratívne funkcie obchodného vedenia inštitúcie. Osobitný správca však môže právomoc zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie a stanoviť program rokovania vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu.

3.Osobitný správca má zákonnú povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia a podporovať riešenia na nápravu finančnej situácie inštitúcie a na obnovenie zdravého a obozretného riadenia jej obchodnej činnosti a organizácie. Táto povinnosť je v prípade potreby nadradená nad každú inú povinnosť obchodného vedenia v rámci stanov inštitúcie alebo vnútroštátnych predpisov, ak sú nekonzistentné. Takéto riešenia môžu zahŕňať zvýšenie kapitálu, reorganizáciu štruktúry vlastníctva inštitúcie alebo prevzatia inštitúciami, ktoré sú finančne a organizačne zdravé.

4.Príslušné orgány môžu stanoviť hranice činnosti osobitného správcu alebo požadovať, aby určité kroky osobitného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu príslušného orgánu. Príslušné orgány môžu osobitného správcu kedykoľvek odvolať.

5.Členské štáty vyžadujú, aby osobitný správca vypracovával pre menujúci príslušný orgán správy o ekonomickej a finančnej situácii inštitúcie a o krokoch podniknutých pri plnení svojich povinností, a to v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví príslušný orgán na začiatku a na konci jeho mandátu.

6.Osobitná správa nemôže trvať dlhšie než jeden rok. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, ak sú aj naďalej splnené podmienky pre vymenovanie osobitného správcu. Príslušný orgán zodpovedá za zistenie, či sú splnené príslušné podmienky na zachovanie osobitného správcu, a zdôvodní každé takéto rozhodnutie akcionárom

7.S výhradou ustanovení odsekov 1 až 6 vymenovanie osobitného správcu neprejudikuje práva akcionárov alebo vlastníkov stanovené v súlade s právom obchodných spoločností Únie alebo jednotlivých štátov.

8.Vymenovanie osobitného správcu sa nepokladá za vymáhaciu udalosť v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES 36 alebo za konkurzné konanie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES 37 .

Článok 25

Koordinácia opatrení včasnej intervencie a vymenovanie osobitného správcu vo vzťahu ku skupinám

1.Keď sú vo vzťahu k materskej spoločnosti alebo inštitúcii podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES alebo ktorejkoľvek jej dcérskej spoločnosti splnené podmienky pre uloženie požiadaviek v zmysle článku 23 tejto smernice alebo pre vymenovanie osobitného správcu v zmysle článku 24 tejto smernice, príslušný orgán, ktorý plánuje prijať opatrenie podľa uvedených článkov, oznámi svoj zámer ostatným relevantným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu a EBA.

2.Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ostatné relevantné príslušné orgány preskúmajú, či je potrebné prijať opatrenia v zmysle článku 23 alebo vymenovať osobitného správcu v zmysle článku 24 vo vzťahu k ostatným subjektom skupiny a či je vhodná koordinácia opatrení, ktoré sa majú prijať. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ostatné relevantné orgány preskúmajú, či by akékoľvek alternatívne opatrenia s väčšou pravdepodobnosťou obnovili životaschopnosť jednotlivých subjektov a zachovali finančné zdravie skupiny ako celku. Keď viac než jeden príslušný orgán plánuje vymenovať osobitného správcu vo vzťahu k subjektu pridruženému ku skupine, orgány preskúmajú, či je vhodnejšie vymenovať toho istého osobitného správcu pre všetky príslušné subjekty alebo pre celú skupinu s cieľom zjednodušiť prijatie riešení, ktorými sa ozdravuje finančné hospodárenie skupiny ako celku.

Posúdenie má formu spoločného rozhodnutia orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a iných relevantných príslušných orgánov. Spoločné rozhodnutie sa dosiahne v lehote 5 dní od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 1. Spoločné rozhodnutie sa zdôvodní a stanoví v dokumente, ktorý orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne materskej spoločnosti alebo inštitúcii, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe.

3.EBA môže z vlastnej iniciatívy pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.V prípade, že sa takéto spoločné rozhodnutie neprijme do 5 dní, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami môžu prijať individuálne rozhodnutia.

5.Rozhodnutie každého príslušného orgánu sa zdôvodňuje. V rozhodnutí sa zohľadňujú názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas päťdňovej lehoty a potenciálny vplyv rozhodnutia na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne rozhodnutia materskej spoločnosti alebo inštitúcii, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, a dcérskym spoločnostiam ich poskytnú jednotlivé príslušné orgány.

Ak na konci päťdňovej lehoty niektorý z príslušných orgánov postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ostatné príslušné orgány odložia prijatie svojho rozhodnutia a počkajú na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Päťdňová lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do 5 dní. Záležitosť sa EBA nemôže postúpiť po skončení uvedenej päťdňovej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

6.Pred prijatím vlastných rozhodnutí v zmysle odseku 4 sa príslušné orgány obrátia na EBA. V rozhodnutí sa zohľadní odporúčanie EBA a vysvetlia sa v ňom všetky významné odchýlky od tohto odporúčania.

HLAVA IV

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

Kapitola i

Ciele, podmienky a všeobecné zásady

Článok 26

Ciele riešenia krízových situácií

1.Pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní príslušných právomocí orgány pre riešenie krízových situácií prihliadajú na ciele riešenia krízových situácií a vyberajú nástroje a právomoci, ktorými sa najlepšie dosiahnu ciele, ktoré sú relevantné vzhľadom na okolnosti prípadu.

2.Medzi ciele riešenia krízových situácií podľa odseku 1 patria:

(a)zaistiť kontinuitu kritických funkcií;

(b)zabrániť významným nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu, okrem iného zabrániť „nákaze“ a udržať trhovú disciplínu;

(c)chrániť verejné zdroje minimalizáciou spoliehania sa mimoriadnu verejnú finančnú podporu;

(d)zabrániť nepotrebnému znehodnoteniu a snažiť sa minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií;

(e)chrániť vkladateľov, na ktorých sa vzťahuje smernica 94/19/ES, a investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9/ES;

(f)chrániť finančné prostriedky klientov a ich majetok.

3.Ciele riešenia krízových situácií, ktoré sú upravené v rôznych ustanoveniach tejto smernice, sú rovnako dôležité a orgány pre riešenie krízových situácií ich vyvažujú podľa povahy a okolností každého prípadu.

Článok 27

Podmienky pre riešenie krízových situácií

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii uvedenej v článku 1 písm. a), len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

(a)príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že inštitúcia je v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku;

(b)vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenie súkromného sektora alebo orgánu vykonávajúceho dohľad, iné než opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté vzhľadom na danú inštitúciu, by zabránilo úpadku inštitúcie v primeranom časovom horizonte;

(c)opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme podľa odseku 3.

2.Na účely odseku 1 písmena a) sa inštitúcia považuje za inštitúciu v úpadku alebo inštitúciu, ktorá pravdepodobne bude v úpadku, ak platí jedna alebo viaceré z týchto okolností:

(a)inštitúcia porušuje kapitálové požiadavky na zachovanie povolenia spôsobom, ktorý by bol dôvodom na odobratie povolenia príslušným orgánom, lebo inštitúcia utrpela alebo pravdepodobne utrpí straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo v podstate všetky jej vlastné zdroje, alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti poruší tieto kapitálové požiadavky;

(b)aktíva inštitúcie sú nižšie ako jej pasíva alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že aktíva inštitúcie budú v blízkej budúcnosti nižšie ako jej pasíva;

(c)inštitúcia je neschopná platiť svoje splatné záväzky alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia bude v blízkej budúcnosti neschopná platiť svoje splatné záväzky;

(d)inštitúcia vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou prípadov, keď s cieľom zachovať finančnú stabilitu vyžaduje jednu z týchto záruk:

(i)štátnu záruku na zaručenie facilít likvidity, ktorú poskytujú centrálne banky podľa štandardných bankových podmienok (facilita je v plnej miere zabezpečená kolaterálom, na ktorý sa uplatňujú zrážky v závislosti od kvality a trhovej hodnoty a centrálna banka účtuje príjemcovi sankčné úroky); alebo

(ii)štátnu záruku na novo vydané pasíva s cieľom napraviť vážne narušenie hospodárstva členského štátu.

V oboch prípadoch uvedených v bodoch (i) a (ii) sa opatrenia záruk obmedzujú na platobne schopné finančné inštitúcie, netvoria súčasť širšieho balíka pomoc, sú podmienené schválením na základe pravidiel upravujúcich štátnu pomoc a používajú sa maximálne na tri mesiace.

3.Na účely odseku 1 písm. c) sa opatrenie na riešenie krízovej situácie považuje za opatrenie vo verejnom záujme, ak sa ním dosiahne jeden alebo viac cieľov riešenia krízovej situácie podľa článku 26, pričom dané opatrenie je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a likvidáciou inštitúcie alebo materskej spoločnosti v rámci bežného konkurzného konania by sa v rovnakom rozsahu nedosiahlo splnenie týchto cieľov riešenia krízovej situácie.

4.EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (ES) č. 1093/2010 na podporu zbližovania postupov dohľadu a postupov týkajúcich sa riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o výklad rôznych okolností, za ktorých sa inštitúcia považuje za inštitúciu v úpadku alebo inštitúciu, ktorá bude pravdepodobne v úpadku. EBA tieto usmernenia vypracuje najneskôr k dátumu stanovenému v článku 115 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice.

5.Komisia prijme delegované akty podľa článku 103 zamerané na bližšie určenie okolností, za ktorých sa inštitúcia považuje za inštitúciu v úpadku alebo inštitúciu, ktorá bude pravdepodobne v úpadku, pričom podľa potreby zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení EBA.

Článok 28

Podmienky pre riešenie krízových situácií vzhľadom na finančné inštitúcie a holdingové spoločnosti

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k finančnej inštitúcii alebo spoločnosti uvedenej v článku 1 písm. b), ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu alebo spoločnosť, ako aj vzhľadom na materskú inštitúciu podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe splnené podmienky bližšie určené v článku 27 ods. 1.

2.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k spoločnosti uvedenej v článku 1 písm. c) alebo písm. d), ak sú vzhľadom na spoločnosť uvedenú v článku 1 písm. c) alebo písm. d), ako aj vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, splnené podmienky bližšie určené v článku 27 ods. 1.

3.V prípade, keď sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, členské štáty zaistia, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny prijali vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti a neprijmú opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou.

4.S výhradou odseku 3, odchylne od ustanovení odseku 1 a odhliadnuc od skutočnosti, že spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) alebo písm. d) nemusí spĺňať podmienky stanovené v článku 27 ods. 1 platí, že orgány pre riešenie krízových situácií môžu prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na spoločnosť uvedenú v článku 1 písm. c) alebo písm. d), ak jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, spĺňajú podmienky stanovené v článku 27 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a opatrenie vzhľadom na spoločnosť uvedenú v článku 1 písm. c) alebo písm. d) je potrebné na riešenie krízovej situácie jednej alebo viacerých dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku.

Článok 29

Všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie prijali všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade s týmito zásadami:

(a)akcionári inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty ako prví;

(b)veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zanášajú straty po akcionároch v súlade s hierarchiou ich nárokov podľa tejto smernice;

(c)vrcholové obchodné vedenie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vymení;

(d)členovia vrcholového obchodného vedenia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty, ktoré podľa občianskeho alebo trestného práva zodpovedajú ich individuálnej zodpovednosti za úpadok inštitúcie;

(e)s veriteľmi tej istej kategórie sa zaobchádza nestranným spôsobom s výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici stanovuje iná úprava;

(f)žiadny veriteľ neutrpí vyššie straty než straty, ktoré by utrpel, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania.

2.Ak je inštitúcia subjektom skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroje na riešenie krízových situácií a vykonávajú právomoci riešiť krízové situácie spôsobom, ktorým sa minimalizuje vplyv na pridružené inštitúcie a na skupinu ako celok a ktorým sa minimalizuje nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v Únii, a najmä v krajinách, v ktorých skupina pôsobí.

3.Pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie členské štáty zaistia, aby sa v príslušných prípadoch dodržal rámec Únie pre štátnu pomoc.

Kapitola II

Ocenenie

Článok 30

Predbežné ocenenie

1.Pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie, a najmä na účely článkov 31, 34, 36, 41, 42 a 65, orgány pre riešenie krízových situácií zaistia, aby spravodlivé a realistické ocenenie aktív a pasív inštitúcie vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej správy vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od danej inštitúcie. Orgán pre riešenie krízových situácií potvrdí toto ocenenie. Ak vzhľadom na naliehavosť okolností daného prípadu nie je možné nezávislé ocenenie, ocenenie aktív a pasív inštitúcie môžu vykonať orgány pre riešenie krízových situácií.

2.Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa v prípade potreby ocenenie vyžadované v odseku 1 zakladá na obozretných a realistických predpokladoch, okrem iného pokiaľ ide o mieru neplnenia záväzkov a závažnosti strát, a jeho cieľom je odhadnúť trhovú hodnotu aktív a pasív upadajúcej inštitúcie alebo inštitúcie, ktorá pravdepodobne bude v úpadku, aby bolo možné zaúčtovať všetky odvoditeľné straty v okamihu uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií. Ak však trh s konkrétnym aktívom alebo pasívom riadne nefunguje, v ocenení sa môže zohľadniť dlhodobá hospodárska hodnota týchto aktív alebo pasív. Pri ocenení sa nepredpokladá, že sa inštitúcii poskytla mimoriadna verejná finančná podpora, a to bez ohľadu na to, či sa v skutočnosti poskytla.

3.Ocenenie je doplnené týmito informáciami z účtovných kníh a záznamov inštitúcie:

(a)aktualizovanou súvahou a správou o hospodárskej a finančnej situácií inštitúcie;

(b)dokumentom obsahujúcim analýzu a odhad hodnoty aktív;

(c)zoznamom neuhradených záväzkov vykázaných v knihách a záznamoch inštitúcie s údajom o príslušných úveroch a úrovni priority podľa uplatniteľného konkurzného práva;

(d)zoznamom aktív, ktoré drží inštitúcia na účet tretích strán, ktoré majú vlastnícke práva k týmto aktívam.

4.V ocenení sa uvedie ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovne priority podľa uplatniteľného konkurzného práva a odhad zaobchádzania, ktoré by sa v likvidačnom konaní podľa očakávaní mohlo uplatňovať na každú triedu.

5.Ak z dôvodu naliehavosti okolností daného prípadu nie je možné splniť požiadavky stanovené v odsekoch 3 a 4, ocenenie nezávislou osobou alebo orgánom pre riešenie krízových situácií sa vykoná v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 2. Toto ocenenie sa považuje za predbežné až do okamihu, kým orgán pre riešenie krízových situácií nevykoná ocenenie, ktoré je v súlade so všetkými požiadavkami tohto článku. Takéto konečné ocenenie sa môže vykonať samostatne alebo spolu s ocenením uvedeným v článku 66.

6.Ocenenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o uplatnení nástroja na riešenie krízových situácií alebo výkone právomoci riešiť krízové situácie. Ocenenie nepodlieha samostatnému súdnemu preskúmaniu a súdnemu preskúmaniu podlieha len spolu z rozhodnutím podľa ustanovení článku 78.

7.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom na účely odsekov 1 a 2 tohto článku a na účely článku 66 bližšie určiť tieto kritériá:

(a)za akých okolností je osoba nezávislá tak od orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od inštitúcií a

(b)za akých okolností sa ocenenie nezávislou osobou môže považovať za nemožné;

(c)metodiku odhadovania trhovej hodnoty aktív a pasív upadajúcej inštitúcie alebo inštitúcie, ktorá pravdepodobne bude v úpadku;

(d)okolnosti, za ktorých sa trh s konkrétnym aktívom alebo pasívom môže považovať za trh, ktorý riadne nefunguje;

(e)metodiku odhadovania dlhodobej hospodárskej hodnoty aktív a pasív upadajúcej inštitúcie alebo inštitúcie, ktorá pravdepodobne bude v úpadku.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Kapitola III

Nástroje na riešenie krízových situácií

Oddiel I

Všeobecné zásady

Článok 31

Všeobecné zásady upravujúce nástroje na riešenie krízových situácií

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci potrebné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií voči inštitúcii, finančnej inštitúcii alebo spoločnosti uvedenej v článku 1 písm. c) a písm. d), ktorá spĺňa príslušné podmienky na riešenie krízových situácií.

2.Medzi nástroje na riešenie krízových situácií podľa odseku 1 patria:

(a)nástroj odpredaja obchodnej činnosti;

(b)nástroj preklenovacej inštitúcie;

(c)nástroj oddelenia aktív;

(d)nástroj odpísania dlhu

3.S výhradou odseku 4 môžu orgány pre riešenie krízových situácií uplatňovať nástroje na riešenie krízových situácií buď jednotlivo alebo spolu.

4.Orgány pre riešenie krízových situácií môžu použiť nástroj oddelenia aktív len spolu s iným nástrojom na riešenia krízových situácií.

5.Ak sa uplatňujú nástroje na riešenie krízových situácií uvedené v ods. 2 písm. a), písm. b) alebo písm. c) a používajú sa na čiastočný prevod aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zvyšná časť inštitúcie, z ktorej sa previedli aktíva, práva alebo pasíva, sa zlikviduje na základe bežného konkurzného konania v časovom horizonte, ktorý je primeraný vzhľadom na akúkoľvek potrebu danej inštitúcie poskytovať služby alebo podporu podľa článku 59 s cieľom umožniť nadobúdateľovi, aby pokračoval vo vykonávaní činnosti alebo poskytovaní služieb, ktoré prostredníctvom prevodu nadobudol.

6.Členské štáty zaistia, aby sa pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevymožiteľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov, neuplatňovali na prevod aktív, práv alebo pasív z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt na základe uplatnenia nástroja na riešenie krízových situácií alebo výkonu právomoci riešiť krízové situácie.

7.Členským štátom sa nebráni v tom, aby orgánom pre riešenie krízových situácií udelili dodatočné právomoci, keď inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízových situácií, za predpokladu, že tieto dodatočné právomoci nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a že sú v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií, uvedenými v článkoch 26 a 29.

Oddiel 2

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

Článok 32

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou:

(a)akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(b)všetky alebo konkrétne aktíva, práva alebo pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(c)akúkoľvek kombináciu niektorých alebo všetkých aktív, práv a pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Prevod uvedený v prvom pododseku sa vykoná bez získania súhlasu akcionárov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany (ktorá sa odlišuje od kupujúceho), a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov, ktoré by sa inak uplatňovali.

2.Prevod podľa odseku 1 sa vykoná za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti daného prípadu, a musí zodpovedať pravidlám Únie upravujúcim štátnu pomoc.

3.V prípade čiastočného prevodu aktív inštitúcie pôjdu všetky príjmy z prevodu v prospech inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

V prípade prevodu všetkých akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo v prípade prevodu všetkých aktív, práv a pasív inštitúcie idú všetky príjmy získané z prevodu v prospech akcionárov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorí sa zbavili svojich práv.

Členské štáty vypočítajú príjmy uvedené v odseku 2 tohto článku, pričom odpočítajú výšku administratívnych či iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s postupom riešenia krízovej situácie, vrátane nákladov a výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s mechanizmami financovania podľa článku 92.

4.Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú všetky primerané kroky, aby získali na prevod komerčné podmienky v súlade s odsekom 2 tohto článku, ktoré sú v súlade so spravodlivým a realistickým ocenením vykonaným podľa článku 30, pričom sa zohľadnia okolnosti daného prípadu.

5.Pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti môžu orgány pre riešenie krízových situácií vykonať právomoc prevodu viac ako raz s cieľom vykonať doplnkové prevody akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo prípadne aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

6.Orgány pre riešenie krízových situácií môžu po uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti so súhlasom kupujúceho vykonať prevod právomocí vzhľadom na akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo prípadne aktíva, práva alebo pasíva prevedené na kupujúceho s cieľom previesť majetok späť na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši.

7.Kupujúci musí mať náležité povolenie na pokračovanie vo vykonávaní činností alebo poskytovaní služieb, ktoré získava na základe prevodu vykonaného podľa odseku 1.

8.Odchylne od článku 19 ods. 1 smernice 2006/48 platí, že ak by prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti vyústil do nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaného podielu takého druhu, ako sa uvádza v článku 19 ods. 1 smernice 2006/48, príslušné orgány vykonajú včas posúdenie, ktoré sa vyžaduje na základe uvedeného článku, aby sa tak neoddialilo uplatňovanie nástroja odpredaja obchodnej činnosti a predišlo tomu, že opatrením na riešenie krízových situácií by sa nedosiahli príslušné ciele riešenia krízových situácií.

9.Prevody vykonané na základe nástroja odpredaja obchodnej činnosti, medzi ktoré patrí prevod niektorých, ale nie všetkých aktív, práv alebo pasív inštitúcie, podliehajú ochranným opatreniam vzťahujúcim sa na čiastočné prevody majetku, ktoré sú bližšie určené v kapitole V.

10.Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2004/39/ES je kupujúci považovaný za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo pasíva vrátane práv vyplývajúcich z členstva v platobných a zúčtovacích systémoch, ako aj systémoch vyrovnania a práv na prístup k nim.

11.Akcionári alebo veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých majetok, práva alebo pasíva sa neprevádzajú, nemajú žiadne práva nad prevedenými aktívami, právami alebo pasívami ani žiadne práva v súvislosti s nimi.

Článok 33

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti: procesné požiadavky

1.S výhradou odseku 3 platí, že orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti na inštitúciu, ponúkne uvedenú inštitúciu alebo jej aktíva, práva alebo pasíva, ktoré má orgán v úmysle previesť, na trhu alebo prijme opatrenia pre ponúknutie uvedenej inštitúcie alebo jej aktív, práv alebo pasív, ktoré má orgán v úmysle previesť, na trhu. Súbory práv, aktív a pasív sa môžu na trhu ponúkať oddelene.

2.Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie upravujúci štátnu pomoc, sa ponúkanie na trhu uvedené v odseku 1 podľa potreby vykonáva v súlade s týmito kritériami:

(a)prebieha maximálne transparentným spôsobom so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, a najmä so zreteľom na potrebu zachovať finančnú stabilitu;

(b)neuprednostňuje ani nediskriminuje potenciálnych kupujúcich;

(c)neobsahuje konflikt záujmov;

(d)potenciálnemu kupujúcemu neposkytuje neoprávnenú výhodu;

(e)zohľadňuje potrebu uplatniť opatrenie na rýchle riešenie krízovej situácie;

(f)v čo možno najväčšej miere sa zameriava na maximalizáciu predajnej ceny dotknutých aktív a pasív.

Zásady stanovené v tomto odseku nebránia orgánu pre riešenie krízových situácií vo vyhľadávaní konkrétnych potenciálnych kupujúcich.

Akékoľvek zverejnenie skutočnosti, že inštitúcia sa ponúka na trhu, ktoré by sa inak požadovalo v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 2003/6/ES, sa môže časovo posunúť v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 2003/6/ES.

3.Orgány pre riešenie krízových situácií môžu uplatňovať nástroj odpredaja obchodnej činnosti bez toho, aby sa spĺňali požiadavky upravujúce ponúkanie na trhu uvedené v odseku 1, ak skonštatujú, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil plnenie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie, a najmä, ak sú splnené tieto podmienky:

(a)orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva, že existuje podstatné ohrozenie finančnej stability spôsobené alebo zhoršené úpadkom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ako aj

(b)súlad s týmito požiadavkami by pravdepodobne narušil účinnosť nástroja odpredaja obchodnej činnosti pri riešení tejto hrozby alebo plnení cieľa riešenia krízových situácií, ktorý je vymedzený v článku 26 ods. 2 písm. b).

4.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí faktické okolnosti predstavujúce podstatnú hrozbu a prvky súvisiace s účinnosťou nástroja odpredaja obchodnej činnosti podľa odseku 3 písm. a) a písm. b).

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Oddiel 3

Nástroj preklenovacej inštitúcie

Článok 34

Nástroj preklenovacej inštitúcie

1.S cieľom uplatniť nástroj preklenovacej inštitúcie členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť všetky alebo konkrétne aktíva, práva alebo pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a akúkoľvek kombináciu týchto aktív, práv a pasív na preklenovaciu inštitúciu bez toho, aby získali súhlas akcionárov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktorejkoľvek tretej strany, a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov, ktoré by sa inak uplatňovali.

2.S výnimkou prípadov, v ktorých sa na účely bližšie určené v článku 37 ods. 2 písm. b) uplatňuje nástroj odpísania dlhu, preklenovacou inštitúciou je na účely nástroja preklenovacej inštitúcie právnická osoba, ktorá sa celá alebo čiastočne nachádza vo vlastníctve jedného alebo viacerých orgánov verejnej správy (medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií) a ktorá sa vytvára na účely vykonávania niektorých alebo všetkých funkcií inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a na držbu niektorých alebo všetkých aktív a pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Uplatňovanie nástroja odpísania dlhu na účely bližšie určené v článku 37 ods. 2 písm. b) nenarušuje schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií kontrolovať preklenovaciu inštitúciu v rozsahu, ktorý je potrebný na realizáciu riešenia krízových situácií a na splnenie cieľov riešenia krízových situácií.

3.Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie zaistí, aby celková hodnota pasív prevedených na preklenovaciu inštitúciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo poskytnutých z iných zdrojov.

4.Orgán pre riešenie krízových situácií môže pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie previesť ktorékoľvek aktíva, práva alebo pasíva inštitúcie, ak to považuje za primerané na splnenie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií.

5.Orgány pre riešenie krízových situácií môžu pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie:

(a)previesť práva, aktíva alebo pasíva z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na preklenovaciu inštitúciu viac než jedenkrát, a

(b)ak sú splnené podmienky vymedzené v odseku 6, môžu previesť práva, aktíva alebo pasíva späť z preklenovacej inštitúcie na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši;

(c)previesť práva, aktíva alebo pasíva z preklenovacej inštitúcie na tretiu stranu.

6.Orgány pre riešenie krízových situácií prevedú práva, aktíva alebo pasíva späť z preklenovacej inštitúcie na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, iba v prípade, že nastala jedna z týchto okolností:

(a)možnosť, že konkrétne práva, aktíva alebo pasíva by sa mohli previesť späť, je výslovne uvedená v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod podľa odseku 5 písm. a) uskutočnil,

(b)konkrétne práva, aktíva alebo pasíva v skutočnosti nepatria do tried práv, aktív alebo pasív bližšie určených v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod podľa odseku 5 písm. a) uskutočnil, ani nespĺňajú podmienky týkajúce sa uvedených práv, aktív alebo pasív.

V ktoromkoľvek z prípadov uvedených v písm. a) a b) sa spätný prevod uskutočňuje v rámci akejkoľvek lehoty a spĺňa všetky ostatné podmienky uvedené v danom nástroji na relevantný účel.

7.Prevody vykonané na základe nástroja preklenovacej inštitúcie, medzi ktoré patrí prevod niektorých, ale nie všetkých aktív, práv alebo pasív inštitúcie, podliehajú ochranným opatreniam vzťahujúcim sa na čiastočné prevody majetku, ktoré sú bližšie určené v kapitole IV.

8.Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2004/39/ES je preklenovacia inštitúcia považovaná za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na aktíva, práva alebo pasíva vrátane práv vyplývajúcich z členstva v platobných a zúčtovacích systémoch, ako aj systémoch vyrovnania a práv na prístup k nim.

9.Akcionári alebo veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a akékoľvek iné tretie strany, ktorých majetok, práva alebo pasíva sa neprevádzajú na preklenovaciu inštitúciu, nemajú žiadne práva nad preklenovacou inštitúciou alebo jej majetkom ani žiadne práva v súvislosti s touto preklenovacou inštitúciou alebo jej majetkom.

Článok 35

Prevádzka preklenovacej inštitúcie

1.Členské štáty zaistia, aby sa pri prevádzke preklenovacej inštitúcie dodržiavali tieto ustanovenia:

(a)obsah zakladajúcich dokumentov preklenovacej inštitúcie stanoví orgán pre riešenie krízových situácií;

(b)orgán pre riešenie krízových situácií vymenuje správnu radu preklenovacej inštitúcie, schváli príslušné mzdy a určí náležité zodpovednosti;

(c)preklenovacia inštitúcia je povolená v súlade so smernicou 2006/48/ES, prípadne smernicou 2004/39/ES a má podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov potrebné povolenie na pokračovanie v činnostiach alebo službách, ktoré nadobudne vďaka prevodu vykonanému na základe článku 56 tejto smernice;

(d)preklenovacia inštitúcia spĺňa požiadavky smernice 2006/48/ES, smernice 2006/49/ES, prípadne smernice 2004/39/ES a podlieha dohľadu v súlade s týmito smernicami.

2.S výhradou akýchkoľvek obmedzení uložených v súlade s pravidlami Únie alebo jednotlivých štátov v oblasti hospodárskej súťaže členovia správnej rady prevádzkujú preklenovaciu inštitúciu s cieľom predať inštitúciu, jej aktíva, práva alebo pasíva jednému alebo viacerým kupujúcim zo súkromného sektora, keď nastanú vhodné podmienky a v lehote uvedenej v odseku 5.

3.Orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej inštitúcie v ktoromkoľvek s týchto prípadov, bez ohľadu na to, ktorý prípad sa vyskytne ako prvý:

(a)preklenovacia inštitúcia sa zlúči alebo splynie s inou inštitúciou;

(b)tretia strana nadobudne väčšinu základného imania preklenovacej inštitúcie;

(c)iná osoba prevezme všetky alebo v podstate všetky jej aktíva, práva alebo pasíva;

(d)uplynie lehota uvedená v odseku 5, prípadne v odseku 6.

4.Členské štáty v rámci snahy o odpredaj preklenovacej inštitúcie alebo jej aktív alebo pasív zaistia, aby sa inštitúcia alebo príslušné aktíva alebo pasíva ponúkali na trhu otvorene a transparentne a aby sa týmto predajom nezvýhodnili ani nediskriminovali konkrétni potenciálni kupujúci.

Akýkoľvek takýto predaj sa vykonáva za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu a splnia požiadavky rámca Únie upravujúceho štátu pomoc.

5.Ak nenastane žiaden z prípadov uvedených v odseku 3 písm. a), písm. b) alebo písm. c), orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej inštitúcie na konci dvojročného obdobia odo dňa uskutočnenia posledného prevodu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe nástroja preklenovacej inštitúcie.

6.Orgán pre riešenie krízových situácií môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 5 až o tri ďalšie jednoročné obdobia, ak:

(a)na základe takéhoto predĺženia pravdepodobne nastane jeden z prípadov uvedených odseku 3 písm. a), písm. b) alebo písm. c), alebo

(b)takéto predĺženie je potrebné na zaistenie kontinuity základných bankových alebo finančných služieb.

7.Keď sa prevádzka preklenovacej inštitúcie ukončí za okolností uvedených v ods. 3 písm. c) a písm. d), inštitúcia sa zruší a zlikviduje.

Akékoľvek príjmy dosiahnuté v dôsledku ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie podľa odseku 3 idú v prospech inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Členské štáty môžu vypočítať príjmy, od ktorých sa odpočítajú administratívne alebo iné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s postupom riešenia krízovej situácie.

8.Keď sa preklenovacia inštitúcia používa na prevod aktív a pasív viac než jednej inštitúcie, povinnosť podľa odseku 7 sa vzťahuje na likvidáciu aktív a pasív prevedených z každej z inštitúcií a nie na samotnú preklenovaciu inštitúciu.

Oddiel 4

Nástroj oddelenia aktív

Článok 36

Nástroj oddelenia aktív

1.S cieľom použiť nástroj oddelenia aktív členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť aktíva, práva alebo pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na subjekt pre správu aktív.

2.Na účely nástroja oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu aktív právnickou osobou, ktorú úplne vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej správy (medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií).

3.Orgán pre riešenie krízových situácií vymenuje správcov aktív s cieľom spravovať aktíva prevedené na subjekt pre správu aktív, aby sa maximalizovala ich hodnota prostredníctvom konečného predaja alebo inak a aby sa zaistilo, že obchodná činnosť sa zlikviduje riadnym spôsobom.

4.Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vykonávať právomoc previesť aktíva vymedzenú v odseku 1 iba vtedy, ak situácia na konkrétnom trhu je pre tieto aktíva takej povahy, že likvidácia týchto aktív na základe bežného konkurzného konania by mohla mať nepriaznivý vplyv na finančný trh.

5.Pri uplatňovaní nástroja oddelenia aktív orgány pre riešenie krízových situácií určia protihodnotu, za akú sa aktíva prevedú na subjekt pre správu aktív v súlade so zásadami stanovenými v článku 30 a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.

6.Orgány pre riešenie krízových situácií môžu:

(c)previesť aktíva, práva alebo pasíva z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na subjekt pre správu aktív viac než raz; previesť aktíva, práva alebo pasíva späť zo subjektu pre správu aktív na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že sú splnené podmienky vymedzené v odseku 7.

7.Orgány pre riešenie krízových situácií prevedú práva, aktíva alebo pasíva späť zo subjektu pre správu aktív na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, len za jednej z týchto okolností:

(a)možnosť, že konkrétne práva, aktíva alebo pasíva by sa mohli previesť späť, je výslovne uvedená v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod podľa odseku 6 písm. a) uskutočnil,

(b)konkrétne práva, aktíva alebo pasíva v skutočnosti nepatria do tried práv, aktív alebo pasív presne uvedených v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod podľa odseku 6 písm. a) uskutočnil, alebo nespĺňajú podmienky týkajúce sa uvedených práv, aktív alebo pasív,

V ktoromkoľvek z prípadov uvedených v písm. a) a písm. b) sa spätný prevod uskutočňuje v rámci akéhokoľvek obdobia a spĺňa všetky ostatné podmienky uvedené v tomto nástroji na relevantný účel.

8.Prevody medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a subjektom pre správu aktív podliehajú ochranným opatreniam pre čiastočné prevody majetku vymedzeným v tejto smernici.

9.Akcionári a veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých majetok, práva alebo pasíva sa neprevádzajú na subjekt pre správu aktív, nemajú žiadne práva nad subjektom pre správu aktív, jeho majetkom alebo správcami, ani žiadne práva v súvislosti so subjektom pre správu aktív, jeho majetkom alebo správcami.

10.Z cieľov správcov vymenovaných v súlade s odsekom 3 nevyplýva povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a na správcov nepripadá ručenie voči týmto akcionárom vyplývajúce z opatrenia prijatého alebo neprijatého počas výkonu alebo údajného výkonu ich funkcií, s výnimkou prípadov, keď príslušné konanie alebo opomenutie predstavuje v súlade s vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností.

11.EBA vypracuje usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom podporiť konvergenciu praxe dohľadu a riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o konštatovanie toho, kedy by podľa odseku 4 tohto článku likvidácia aktív alebo pasív na základe bežného konkurzného konania mohla mať nepriaznivý vplyv na finančný trh. EBA tieto usmernenia vypracuje najneskôr k dátumu stanovenému v článku 115 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice.

12.Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 103 zamerané na bližšie určenie okolností, za ktorých by likvidácia aktív alebo pasív v rámci bežného konkurzného konania mohla mať nepriaznivý vplyv na finančný trh, pričom prípadne zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení EBA.

Oddiel 5

Nástroj odpísania dlhu

Pododdiel 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti nástroja odpísania dlhu

Článok 37

Nástroj odpísania dlhu

1.S cieľom použiť nástroj odpísania dlhu členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článku 56 ods. 1 písm. f) až písm. l).

2.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli uplatňovať nástroj odpísania dlhu na hociktorý z týchto účelov:

(a)rekapitalizovať inštitúciu, ktorá spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií, v rozsahu dostatočnom na obnovenie jej schopnosti plniť podmienky na udelenie povolenia a vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2006/48/ES alebo smernice 2004/39/ES;

(b)vykonať konverziu na vlastné imanie výšky istiny nárokov alebo dlhových nástrojov prevedených na preklenovaciu inštitúciu alebo znížiť výšku istiny týchto nárokov alebo dlhových nástrojov, so zreteľom na poskytnutie kapitálu preklenovacej inštitúcii.

3.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli nástroj odpísania dlhu uplatňovať na účel uvedený v odseku 2 písm. a) iba vtedy, keď existuje reálna vyhliadka, že uplatnenie tohto nástroja v spojení s opatreniami vykonávanými v súlade s plánom reorganizácie obchodnej činnosti požadovaným v článku 47 obnoví, popri dosiahnutí príslušných cieľov riešenia krízových situácií, finančné zdravie a dlhodobú životaschopnosť danej inštitúcie.

Ak nie je splnená podmienka stanovená v prvom pododseku, členské štáty uplatnia ktorýkoľvek z nástrojov na riešenie krízových situácií uvedených v článku 31 ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. c) a podľa potreby nástroj odpísania dlhu uvedený v ods. 2 písm. b) tohto článku.

Článok 38

Rozsah pôsobnosti nástroja odpísania dlhu

1.Členské štáty zaistia, aby sa nástroj odpísania dlhu mohol uplatňovať na všetky pasíva inštitúcie, ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedeného nástroja podľa odseku 2.

2.Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k týmto pasívam:

(a)vkladom, ktoré sú zaručené v súlade so smernicou 94/19/ES;

(b)zabezpečeným pasívam;

(c)akýmkoľvek pasívam vznikajúcim v dôsledku toho, že inštitúcia má v držbe aktíva alebo peniaze klientov, alebo v dôsledku fiduciárneho vzťahu medzi inštitúciou (ako fiduciárom) a iným subjektom (ako príjemcom);

(d)pasívam s pôvodnou splatnosťou kratšou ako jeden mesiac;

(e)pasívu voči ktorémukoľvek z týchto subjektov:

i)zamestnancovi vo vzťahu k splatnej mzde, dôchodkovým dávkam alebo inej pevnej odmene, s výnimkou variabilnej odmeny akejkoľvek formy;

ii)komerčnému či obchodnému veriteľovi na základe poskytovania tovaru alebo služieb podstatných pre každodenné fungovanie inštitúcie vrátane služieb IT, verejnoprospešných služieb, služieb súvisiacich s prenájmom, prevádzkou a údržbou priestorov;

iii)daňovým úradom a orgánom sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že tieto pasíva sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi o konkurze uprednostňujú.

Odsek 2 písm. a) a písm. b) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali uvedené právomoci vo vzťahu k akejkoľvek časti zabezpečeného pasíva alebo pasíva, na ktoré bol poskytnutý kolaterál presahujúci hodnotu aktív, záloh, záložného práva alebo kolaterálu, voči ktorému je zabezpečený. Členské štáty môžu z uplatňovania tohto ustanovenia vyňať kryté dlhopisy vymedzené v článku 22 ods. 4 smernice Rady 86/611/EHS 38 .

Odsek 2 písm. c) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali tieto právomoci vo vzťahu k akejkoľvek sume vkladu presahujúcej výšku krytia podľa uvedenej smernice.

3.Keď orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nastroj odpísania dlhu, z uplatňovania právomocí odpísať a konvertovať dlh môžu vylúčiť pasíva vznikajúce z derivátov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti ods. 2 písm. d), ak je takéto vylúčenie potrebné alebo vhodné na dosiahnutie cieľov bližšie určených v článku 26 ods. 2 písm. a) a písm. b).

4.Komisia má právomoc prijímať delegované akty prijaté v súlade s článkom 103 s cieľom bližšie určiť:

(a)konkrétne triedy pasív, na ktoré sa vzťahuje ods. 2 písm. d) , ako aj

(b)okolnosti, za ktorých je vylúčenie potrebné alebo vhodné na dosiahnutie cieľov bližšie určených v článku 26 ods. 2 písm. a) a písm. b), a to vzhľadom na tieto faktory:

i)systémový vplyv konečného zúčtovania derivátových pozícií, aby sa uplatnil nástroj odpísania dlhu;

ii)účinok na prevádzku centrálnej zmluvnej strany, ktorý má uplatnenie nástroja odpísania dlhu na pasíva vznikajúce z derivátov zúčtovaných centrálnou zmluvnou stranou; ako aj

iii)účinok uplatňovania nástroja odpísania dlhu na pasíva vznikajúce z derivátov na krízové riadenie zmluvných strán pre tieto deriváty.

Pododdiel 2

Minimálne požiadavky na oprávnené pasíva

Článok 39

Minimálne požiadavky na pasíva, ktoré podliehajú právomociam odpísať a konvertovať dlh

1.Členské štáty zaistia, aby si inštitúcie vždy zachovali dostatočnú súhrnnú výšku vlastných zdrojov a oprávnených pasív vyjadrenú ako percentuálny podiel celkových pasív inštitúcie, ktoré nespĺňajú kritéria na zaradenie medzi vlastné zdroje podľa hlavy V kapitoly 2 oddielu 1 smernice 2006/48/ES alebo podľa kapitoly IV smernice 2006/49/ES.

2.Podriadené dlhové nástroje a podriadené úvery, ktoré nespĺňajú kritéria na zaradenie medzi dodatočný kapitál Tier 1 alebo Tier 2, sa môžu do súhrnnej sumy oprávnených pasív podľa odseku 1 zahrnúť, iba ak spĺňajú tieto podmienky:

(a)nástroje sú vydané a v plnej miere splatené;

(b)nástroje nekúpil žiadny z týchto subjektov:

i)inštitúcia alebo jej dcérske spoločnosti;

ii)podnik, v ktorom má inštitúcia účasť vo forme priameho vlastníctva alebo kontroly vo výške aspoň 20 % hlasovacích práv alebo kapitálu daného podniku;

(c)kúpa nástroja nie je priamo alebo nepriamo financovaná inštitúciou;

(d)nástroje nie sú zabezpečené alebo zaručené akýmkoľvek subjektom, ktorý tvorí súčasť tej istej skupiny ako inštitúcia;

(e)nástroje majú pôvodnú splatnosť najmenej jeden rok.

3.Minimálne súhrnné množstvo podľa odseku 1 sa určí na základe týchto kritérií:

(a)potreba zaistiť, aby sa krízové situácie inštitúcie mohli vyriešiť uplatňovaním nástrojov na riešenie krízových situácií vrátane nástroja odpísania dlhu prípadne takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií;

(b)potreba vo vhodných prípadoch zaistiť, aby inštitúcia mala dostatok oprávnených pasív, ktorými zaistí, že v prípade, keď sa nástroj odpísania dlhu má uplatniť, pomer kapitálu kmeňových účastín Tier 1 inštitúcie by mohol byť obnovený na úroveň potrebnú na udržanie dostatočnej dôvery trhu v inštitúciu, čím by sa inštitúcii umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2006/48/ES alebo smernice 2006/49/ES;

(c)veľkosť, obchodný model a rizikový profil inštitúcie;

(d)rozsah, v ktorom by systém ochrany vkladov mohol prispieť k financovaniu riešenia krízových situácií v súlade s článkom 99;

(e)rozsah, v ktorom by úpadok inštitúcie mal nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu, okrem iného z dôvodu jej vzájomného prepojenia s inými inštitúciami alebo zvyškom finančného systému prostredníctvom „nákazy“ iných inštitúcií.

4.S výhradou ustanovení článku 40 je plnenie požiadaviek stanovených v odseku 2 tohto článku na individuálnom rozhodnutí inštitúcií.

S výhradou ustanovení článku 40 sú pasíva, ktoré držia iné subjekty, ktoré tvoria súčasť skupiny, vyňaté zo súhrnnej výšky bližšie určenej v odseku 1 tohto článku.

5.Orgány pre riešenie krízových situácií požadujú, aby si inštitúcie zachovali súhrnnú výšku stanovenú v odseku 1, overujú dodržiavane tejto požiadavky a v priebehu vypracovávania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií prijímajú akékoľvek rozhodnutia podľa odseku 4.

6.Orgány pre riešenie krízových situácií informujú EBA o minimálnej výške, ktorú určili pre každú inštitúciu, ktorá patrí do ich jurisdikcie. EBA podá Komisii najneskôr do 1. januára 2018 správu o vykonávaní požiadavky podľa odseku 1. EBA podá Komisii správu najmä o tom, či existujú rozdiely vo vykonávaní danej požiadavky na vnútroštátnej úrovni.

7.Komisia prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 103 prijme opatrenia, v ktorých bližšie určí kritériá stanovené v odseku 3 písm. a) až písm. e), pričom podľa možnosti zahrnie odkazy na rôzne kategórie inštitúcií a príslušné percentuálne rozsahy.

Článok 40

Uplatňovanie minimálnej požiadavky na skupiny

1.Orgány pre riešenie krízových situácií sa môžu rozhodnúť, že budú uplatňovať minimálnu požiadavku stanovenú v článku 39 ods. 1 a ods. 3 na konsolidovanom základe na skupiny, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

(a)percentuálny podiel uvedený v článku 39 ods. 1 sa vypočíta na základe konsolidovanej úrovne pasív a vlastných zdrojov v držbe skupiny;

(b)dlhové nástroje alebo úvery uvedené v článku 39 ods. 2 vydáva materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) alebo písm. d);

(c)materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) alebo písm. d) náležite a pomerne rozdelí prostriedky získané prostredníctvom vydania dlhových nástrojov alebo úverov uvedených v článku 39 ods. 2 medzi inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, a to vo forme úveru;

(d)každá inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou spĺňa minimálnu požiadavku stanovenú v článku 39 ods. 1. Na základe výnimky z článku 39 ods. 4 druhého pododseku sa však pasíva, ktoré drží materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) alebo písm. d), zahrnú do súhrnnej výšky vlastných zdrojov a oprávnených pasív, ktorú dcérska spoločnosť musí zachovávať podľa článku 39 ods. 1;

(e)keď orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny alebo prípadne iný príslušný orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje nástroj odpísania dlhu na materskú spoločnosť alebo spoločnosť uvedenú v článku 1 písm. c) alebo písm. d), orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností uplatňujú nástroj odpísania dlhu najskôr na pasíva dcérskych spoločností vzhľadom na materskú spoločnosť, resp. spoločnosť uvedenú v článku 1 písm. c) alebo písm. d) predtým, ako ho v prípade potreby uplatnia na akékoľvek iné oprávnené pasívum dcérskej spoločnosti.

2.Pri prijímaní rozhodnutia v súlade s odsekom 1 orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia spôsob, ktorým skupina štruktúruje svoje operácie, a najmä rozsah ústredného riadenia financovania, likvidity a rizika.

3.Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú rozhodnutie uplatňovať minimálnu požiadavku na konsolidovanom základe podľa odseku 1 tohto článku v priebehu vypracovávania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií podľa článku 9 tejto smernice. Orgány pre riešenie krízových situácií prijímajú v prípade skupín podliehajúcich dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 125 a článkom 126 smernice 2006/48/ES rozhodnutie uplatňovať minimálnu požiadavku na konsolidovanom základe v súlade s postupom stanoveným v článku 12 tejto smernice.

Pododdiel 3

Vykonávanie nástroja odpísania dlhu

Článok 41

Posúdenie výšky, v ktorej sa dlh odpíše

1.Členské štáty zaistia, aby pri uplatnení nástroja odpísania dlhu orgány pre riešenie krízových situácií posúdili súhrnnú výšku, o ktorú sa oprávnené pasíva musia znížiť alebo konvertovať na základe ocenenia v súlade s požiadavkami článku 30.

2.Ak orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj odpísania dlhu na účel uvedený v článku 37 ods. 2 písm. a), v posúdení uvedenom v odseku 1 tohto článku sa stanoví výška, o ktorú sa musia oprávnené pasíva znížiť, aby sa obnovil pomer kapitálu kmeňových účastín Tier 1 inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a výška, ktorú orgán pre riešenie krízových situácií považuje za potrebnú na udržanie dostatočnej dôvery trhu v inštitúciu, čím by sa inštitúcii umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2006/48/ES alebo smernice 2004/39/ES.

3.Orgány pre riešenie krízových situácií zriadia a budú dodržiavať mechanizmy s cieľom zaistiť, aby sa posúdenie a oceňovanie zakladalo na takých informáciách o aktívach a pasívach inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú podľa primeraných možností čo najaktuálnejšie a najúplnejšie.

Článok 42

Zaobchádzanie s akcionármi

1.Členské štáty zaistia, aby pri uplatňovaní nástroja odpísania dlhu orgány pre riešenie krízových situácií prijali v súvislosti s akcionármi jedno alebo obidve tieto opatrenia:

(a)zrušili existujúce akcie;

(b)vykonávali právomoc uvedenú v článku 56 ods. 1 písm. h) s cieľom konvertovať oprávnené pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na akcie, a to pomocou konverzného koeficientu, ktorý výrazne zriedi hodnotu existujúcich akciových podielov.

2.Opatrenia stanovené v odseku 1 sa uplatňujú aj v súvislosti s akcionármi, ktorým boli predmetné akcie vydané alebo ktoré boli na nich prenesené za týchto okolností:

(a)na základe konverzie dlhových nástrojov na akcie v súlade so zmluvnými podmienkami pôvodných dlhových nástrojov v prípade výskytu udalosti, ktorá predchádzala posúdeniu orgánom pre riešenie krízových situácií, či inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií, alebo ku ktorej došlo v rovnakom čase ako sa vykonalo posúdenie;

(b)na základe konverzie relevantných kapitálových nástrojov na nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1 podľa článku 52.

3.Pri posudzovaní toho, ktoré opatrenie sa má v súlade s odsekom 1 prijať, orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia pravdepodobnú sumu strát vo vzťahu k aktívam pred uplatnením nástroja odpísania dlhu so zreteľom na zaručenie, že opatrenie prijaté v súvislosti s akcionármi je konzistentné s týmto znížením hodnoty vlastného imania; ocenenie vykonané v súlade s článkom 30 a článkom 31, a najmä pravdepodobnosť, že akcionári by získali späť nejakú hodnotu, ak by inštitúcia bola na základe tohto ocenenia zlikvidovaná.

4.Keď orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj odpísania dlhu, uplatňujú sa ustanovenia článku 30 a článku 31.

5.EBA vypracuje usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (ES) č. 1093/2010 o okolnostiach, za ktorých by jednotlivé opatrenia uvedené v odseku 1 boli primerané so zreteľom na faktory bližšie určené v odseku 2 tohto článku. EBA tieto usmernenia vypracuje najneskôr k dátumu stanovenému v článku 115 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice.

6.Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkom 103 zamerané na bližšie určenie okolností, za ktorých by bolo každé z opatrení uvedených v odseku 1 primerané, pričom zohľadní faktory bližšie určené v odseku 2 tohto článku, a prípadne zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení EBA.

Článok 43

Hierarchia nárokov

1.Členské štáty zaistia, aby pri použití nástroja odpísania dlhu orgány pre riešenie krízových situácií vykonávali právomoci odpísať a konvertovať dlh v súlade s týmito požiadavkami:

(a)nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1 sa odpisujú ako prvé pomerne k stratám a do výšky ich kapacity a príslušné akcie sa zrušia v súlade s článkom 42;

(b)v prípade a iba v prípade, ak je odpísanie podľa písm. a) nižšie ako súhrnná výška, orgány znížia na nulu sumu istiny dodatočných nástrojov Tier 1, ktoré sú pasívami, a nástrojov Tier 2 v súlade s pododdielom 2;

(c)v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie pasív podľa písm. a) a písm. b) nižšie než súhrnná výška, orgány s cieľom dosiahnuť súhrnnú výšku znížia sumu istiny podriadeného dlhu, ktorý nie je dodatočným kapitálom Tier 1 alebo Tier 2 v požadovanom rozsahu v spojení s odpísaním podľa písm. a) a písm. b);

(d)v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie pasív podľa písm. a), písm. b) a písm. c) nižšie než súhrnná výška, orgány s cieľom dosiahnuť súhrnnú výšku znížia sumy istiny alebo splatnej dlžnej sumy v súvislosti so zvyškom oprávnených pasív podľa článku 38, ktoré sú nadriadeným dlhom, v požadovanom rozsahu v spojení s odpísaním podľa písm. a), písm. b) a písm. c) tohto odseku.

2.Pri uplatňovaní právomoci odpisovať a vykonať konverziu dlhu v súlade s odsekom 1 písm. c) a d) orgány pre riešenie krízových situácií rozdelia straty, ktoré predstavuje súhrnná výška, rovnomerne medzi pasíva toho istého postavenia tak, že znížia istinu uvedených pasív alebo splatnú dlžnú sumu týchto pasív, a to v rovnakom rozsahu a pomerne k ich hodnote.

3.Orgány pre riešenie krízových situácií znížia sumu istiny nástroja alebo ju konvertujú v súlade s podmienkami uvedeným v odseku 1 písm. b) alebo písm. c), predtým ako vykonajú právomoci odpísať a konvertovať dlh vzhľadom na pasíva uvedené v odseku 1 písm. d), a ak sa spomenuté podmienky neuplatnili, keď inštitúcia vydala nástroje iné ako nástroje uvedené v ods. 1 písm. b), ktoré obsahujú hociktorú z týchto podmienok:

(a)podmienky, v rámci ktorých sa stanovuje výška sumy istiny nástroja, ktorá sa má znížiť v prípade akejkoľvek udalosti, ktorá sa týka finančnej situácie, platobnej schopnosti alebo úrovní vlastných zdrojov danej inštitúcie,

(b)podmienky, v rámci ktorých sa v prípade výskytu akejkoľvek takejto udalosti stanovuje konverzia nástrojov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva.

4.Ak bola suma istiny nástroja znížená, ale nie na nulu, v súlade s podmienkami, ktoré sú uvedené v odseku 3 písm. a) pred uplatnením odpísania dlhu, alebo podľa odseku 3, orgány pre riešenie krízových situácií uplatnia právomoc odpísať alebo konvertovať dlh na zostatkovú sumu uvedenej istiny v súlade s odsekom 1.

Článok 44

Deriváty

1.Členské štáty zaistia, aby sa v prípadoch, keď orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú právomoci odpísať a konvertovať dlh na pasíva vznikajúce z derivátov, dodržiavali ustanovenia tohto článku.

2.Ak transakcie podliehajú dohode o zúčtovaní, orgány pre riešenie krízových situácií určia pasíva vznikajúce z týchto transakcií v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.

3.Orgány pre riešenie krízových situácií určia hodnotu pasív vznikajúcich z derivátov na základe:

(a)vhodných metodík na určenie hodnoty tried derivátov vrátane transakcií, ktoré podliehajú dohodám o zúčtovaní;

(b)zásad pre stanovenie relevantného okamihu, v ktorom by sa mala stanoviť hodnota derivátovej pozície.

4.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí metodiky a zásady uvedené v odseku 3 písm. a) a písm. b) vzťahujúce sa na ocenenie pasív vznikajúcich z derivátov.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 45

Koeficient konverzie dlhu na vlastné imanie

1.Členské štáty zaistia, aby pri žiadosti o reštrukturalizáciu dlhu výkonom právomoci konvertovať oprávnené pasíva na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. h) mohli orgány pre riešenie krízových situácií použiť na rôzne triedy pasív rôzne koeficienty konverzie v súlade s jednou alebo obomi zásadami stanovenými v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.Konverzný koeficient predstavuje primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za stratu vzniknutú na základe uplatňovania právomoci odpísať dlh a vykonať jeho konverziu.

3.Koeficient konverzie použitý pri nadriadených pasívach musí byť vyšší než konverzný koeficient uplatniteľný na podriadené pasíva, ak je to primerané na zohľadnenie priority nadriadených pasív pri likvidácii podľa platného konkurzného práva.

4.V súlade s článkom 16 nariadenia (ES) č. 1093/2010 EBA vypracuje usmernenia o stanovení konverzných koeficientov. EBA tieto usmernenia vypracuje najneskôr k dátumu stanovenému v článku 115 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice.

V usmerneniach sa najmä uvedie, ako môžu byť dotknutí veritelia prostredníctvom konverzného koeficientu primerane odškodnení, a relatívne konverzné koeficienty, ktoré by mohli byť primerané na zohľadnenie priority nadriadených pasív podľa platného konkurzného práva.

Článok 46

Opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce odpísanie dlhu

1.Členské štáty zaistia, aby sa v prípade, ak orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj odpísania dlhu, prijali mechanizmy na zaistenie toho, že plán reorganizácie obchodnej činnosti danej inštitúcie sa vypracuje a vykonáva v súlade s článkom 47.

2.Mechanizmy uvedené v odseku 1 tohto článku zahŕňajú vymenovanie správcu s cieľom vypracovať a vykonávať plán reorganizácie obchodnej činnosti podľa článku 47.

Článok 47

Plán reorganizácie obchodnej činnosti

1.Členské budú požadovať, aby do [jedného mesiaca] od uplatnenia nástroja odpísania dlhu na inštitúciu v súlade s článkom 37 ods. 2 písm. a) správca vymenovaný podľa článku 46 vypracoval a predložil orgánu pre riešenie krízových situácií, Komisii a EBA plán reorganizácie obchodnej činnosti, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v ods. 2 a 3 tohto článku. Ak je uplatniteľný rámec Únie pre štátnu pomoc, členské štáty zaistia, aby bol takýto plán zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorý má inštitúcia na základe rámca predložiť Komisii.

2.V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo častí jej obchodnej činnosti v primeranom časovom horizonte nepresahujúcom dva roky. Tieto opatrenia sa zakladajú na realistických predpokladoch, pokiaľ ide o hospodárske podmienky a podmienky na finančných trhoch, v rámci ktorých bude inštitúcia fungovať.

V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa okrem iného zohľadní aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad. V rámci testovania odolnosti voči záťaži sa zohľadní celé spektrum scenárov vrátane kombinácie záťažových udalostí a pretrvávajúcej celosvetovej recesie. Predpoklady sa porovnávajú s primeranými referenčnými hodnotami pre celý sektor.

3.Plán reorganizácie obchodnej činnosti obsahuje tieto prvky:

(a)podrobnú diagnózu faktorov a problémov, ktoré spôsobili úpadok inštitúcie alebo jej ohrozenie úpadkom, a okolnosti, ktoré viedli k jej ťažkostiam;

(b)opis opatrení zacielených na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie, ktoré sa majú prijať;

(c)časový harmonogram vykonávania týchto opatrení.

4.Opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie môžu zahŕňať:

(a) reorganizáciu činností inštitúcie;

(b)upustenie od stratových činností;

(c)reštrukturalizáciu existujúcich činností tak, aby sa stali konkurencieschopné;

(d)odpredaj aktív alebo oblastí obchodnej činnosti.

5.Do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti orgán pre riešenie krízových situácií posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť inštitúcie.

Ak je orgán pre riešenie krízových situácií presvedčený o tom, že pomocou tohto plánu by sa uvedený cieľ dosiahol, plán schváli.

6.Ak orgán pre riešenie krízových situácií nie je presvedčený o tom, že tento cieľ by sa pomocou tohto plánu dosiahol, oznámi svoje obavy správcovi a požiada ho o zmenu a doplnenie plánu spôsobom, ktorý tieto obavy vyrieši.

7.Správca predloží do dvoch týždňov od prijatia tohto oznámenia zmenený a doplnený plán orgánu pre riešenie krízových situácií na schválenie. Orgán pre riešenie krízových situácií posúdi zmenený a doplnený plán a oznámi správcovi do jedného týždňa, či je presvedčený o tom, že sa zmeneným a doplneným plánom reaguje na oznámené obavy, alebo či sú potrebné ďalšie zmeny a doplnenia.

8.Správca vykonáva plán reorganizácie schválený orgánom pre riešenie krízových situácií a každých šesť mesiacov mu podáva správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.

9.Správca plán reviduje, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľa stanoveného v odseku 2, a každú takúto revíziu predloží orgánu pre riešenie krízových situácií na schválenie.

10.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť:

(a)prvky, ktoré by sa mali zahrnúť do plánu reorganizácie obchodnej činnosti podľa odseku 3, ako aj

(b)obsah správ vyžadovaných podľa odseku 8.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Pododdiel 4

Nástroj odpísania dlhu: Pridružené ustanovenia

Článok 48

Vplyv odpísania dlhu

1.Členské štáty zaistia, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc uvedenú v článku 56 ods. 1 písm. f) až písm. l), vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné.

2.Členské štáty zaistia, aby sa dokončili všetky administratívne a procesné úlohy potrebné na realizáciu výkonu právomoci uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. f) až písm. l), okrem iného:

(a)zmena a doplnenie všetkých relevantných registrov;

(b)zrušenie kótovania alebo vyradenie akcií alebo dlhových nástrojov z obchodovania,

(c)kótovanie nových akcií alebo ich prijatie na obchodovanie.

3.Ak orgán pre riešenie krízových situácií na základe právomoci uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. g) zníži sumu istiny pasíva alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k pasívam na nulu, uvedené pasívum a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek inej následníckej inštitúcii pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii nie sú prípustné.

4.Ak orgán pre riešenie krízových situácií prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. g) zníži čiastočne, ale nie v plnom rozsahu, sumu istiny pasíva alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k pasívu:

(a)pasívum je uhradené v rozsahu zníženej sumy;

(b)relevantný nástroj alebo dohoda, ktoré pôvodné pasívum vytvorili, sa vo vzťahu k pasívu aj naďalej uplatňujú na zostatkové sumy istiny alebo nesplatené dlžné sumy, s výhradou akejkoľvek úpravy výšky splatných úrokov odzrkadľujúcej zníženie sumy istiny a akejkoľvek ďalšej zmeny podmienok, ktorú môže orgán pre riešenie krízových situácií vykonať na základe právomoci uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. m).

Článok 49

Odstránenie procesných prekážok odpísania dlhu

1.Členské štáty vo vhodných prípadoch inštitúciám uložia povinnosť vždy udržiavať dostatočný schválený akciových kapitál, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonal právomoc uvedenú v článku 56 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) vo vzťahu k inštitúcii alebo jej dcérskym spoločnostiam, danej inštitúcii nebránilo vydať dostatočný objem nových akcií alebo nástrojov vlastníctva, aby sa tak zaistila možnosť účinne vykonať konverzia pasív na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva.

2.Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia, či je v prípade konkrétnej inštitúcie vhodné uložiť požiadavku stanovenú v odseku 1 v súvislosti s vypracovaním a dodržiavaním plánu riešenia krízových situácií pre túto inštitúciu, najmä so zreteľom na opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa v uvedenom pláne zvažujú. Ak sa v pláne riešenia krízových situácií stanovuje možné uplatnenie nástroja odpísania dlhu, orgány overia, či schválený akciový kapitál stačí na pokrytie súhrnnej výšky uvedenej v článku 41.

3.Členské štáty inštitúciám uložia, aby zaistili, že neexistujú žiadne procesné prekážky brániace konverzii pasív na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva existujúce na základe ich zakladacích listín alebo stanov vrátane predkupného práva pre akcionárov alebo požiadaviek týkajúcich sa súhlasu akcionárov so zvýšením kapitálu.

4.Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby tým boli dotknuté zmeny a doplnenia smerníc 77/91/EHS, 82/891/EHS, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/EÚ uvedených v hlave VIII tejto smernice.

Článok 50

Zmluvné uznanie odpísania dlhu

1.Členské štáty inštitúciám uložia, aby do zmluvných ustanovení upravujúcich každé oprávnené pasívum, dodatočný nástroj Tier 1 alebo nástroj Tier 2, ktoré sa riadia jurisdikciou štátu, ktorý nie je členským štátom, vložili podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci toto pasívum uznávajú, že toto pasívum môže podliehať právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré sa uskutočnia výkonom týchto právomocí orgánom pre riešenie krízových situácií.

2.Skutočnosť, že inštitúcia nezahrnie do zmluvných ustanovení, ktorými sa riadi relevantné pasívum, podmienku v súlade odsekom 1, nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií vo výkone právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu vo vzťahu k tomuto pasívu.

3.Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov prijať v súlade s článkom 103 opatrenia na ďalšie vymedzenie obsahu podmienky vyžadovanej podľa odseku 1 tohto článku.

Kapitola IV

Odpísanie kapitálových nástrojov

Článok 51

Požiadavka odpísať kapitálové nástroje

1.Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízových situácií členské štáty požiadajú orgány pre riešenie krízových situácií, aby bezodkladne vykonali právomoc odpísať dlh v súlade s ustanoveniami článku 52 vo vzťahu k príslušným kapitálovým nástrojom, ktoré vydala inštitúcia, ak sa uplatňuje jedna alebo viaceré z týchto okolností:

(a)náležitý orgán skonštatuje, že inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií;

(b)náležitý orgán skonštatuje, že ak sa táto právomoc neuplatní v súvislosti s relevantnými kapitálovými nástrojmi, inštitúcia už nebude životaschopná;

(c)v členskom štáte sa rozhodlo, že sa inštitúcii alebo materskej spoločnosti poskytne mimoriadna verejná podpora a náležitý orgán skonštatuje, že bez poskytnutia takejto podpory by inštitúcia nebola viac životaschopná;

(d)na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe alebo na konsolidovanom základe sa uznajú relevantné kapitálové nástroje a náležitý orgán členského štátu, ktorý je členským štátom orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe, skonštatuje, že pokiaľ sa vzhľadom na dané nástroje nevykoná právomoc odpísať dlh, konsolidovaná skupina už nebude životaschopná.

2.Ak náležitý orgán dospeje ku konštatovaniu uvedenému v odseku 1, okamžite to oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií, ktoré je zodpovedný za danú inštitúciu (ak nie je zhodný s náležitým orgánom).

3.Náležitý orgán predtým, ako dospeje ku konštatovaniu uvedenému v ods. 1 písm. d) tohto článku vo vzťahu k inštitúcii, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje, ktorú sú uznané na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, splní požiadavky v oblasti oznámení a konzultácií stanovené v článku 52.

4.Orgány pre riešenie krízových situácií dodržiavajú požiadavku uvedenú v odseku 1 bez ohľadu na to, či vo vzťahu k uvedenej inštitúcii uplatňujú aj nástroj na riešenie krízových situácií alebo akúkoľvek inú právomoc riešiť krízové situácie.

Článok 52

Ustanovenia upravujúce odpisovanie kapitálových nástrojov

1.Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú pri plnení požiadavky stanovenej v článku 51 právomoc odpísať dlh tak, aby to malo tieto výsledky:

(a)nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1 sa odpisujú ako prvé v pomere k stratám a v rozsahu ich kapacity;

(b)suma istiny relevantných kapitálových nástrojov je znížená na nulu;

(c)zníženie tejto sumy istiny na nulu je trvalé;

(d)voči držiteľovi relevantného kapitálového nástroja nezostáva na základe tohto nástroja alebo v súvislosti s ním žiadne pasívum, s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého pasíva a akéhokoľvek pasíva týkajúceho sa náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku súdneho preskúmania zákonnosti výkonu právomoci opísať dlh;

(e)držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov nie je vyplatená iná náhrada než náhrada v súlade s odsekom 4.

Písm. d) nebráni tomu, aby sa nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1 poskytli držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov v súlade s odsekom 2.

2.Orgány pre riešenie krízových situácií môžu výkon právomoci podľa článku 51 ods. 1 spojiť s požiadavkou na inštitúcie, aby vydali nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1 držiteľom relevantných kapitálových nástrojov, ktoré sa odpisujú podľa odseku 1 tohto článku, ak sú splnené tieto podmienky:

(a)uvedené nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1 vydáva inštitúcia uvedená v odseku 1 alebo jej materská spoločnosť;

(b)uvedené nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1 sa vydávajú predtým, ako uvedená inštitúcia vydá akékoľvek akcie alebo nástroje vlastníctva na účely poskytnutia vlastných zdrojov uskutočneného štátom alebo subjektom štátnej správy;

(c)uvedené nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1 sa poskytnú a prevedú bez zbytočného odkladu po výkone právomoci odpísať dlh;

(d)konverzný koeficient, ktorý určuje počet nástrojov kapitálu kmeňových účastín Tier 1, ktoré sa poskytnú vzhľadom na každý relevantný kapitálový nástroj, spĺňa zásady stanovené v článku 45 a všetky usmernenia, ktoré vypracoval EBA podľa článku 45 ods. 5.

3.Orgány pre riešenie krízových situácií môžu na účely poskytnutia nástrojov kapitálu kmeňových účastín Tier 1 v súlade s odsekom 2 požadovať od inštitúcií, aby si vždy zachovali potrebné predchádzajúce povolenie na vydanie relevantného počtu nástrojov kapitálu kmeňových účastín Tier 1.

4.Ak inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií a orgán pre riešenie krízových situácií sa rozhodne uplatniť na ňu nástroj na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií musí spĺňať požiadavku ustanovenú v článku 51 ods. 1, skôr než začne uplatňovať nástroj na riešenie krízových situácií.

5.Členské štáty vyžadujú od inštitúcií, aby zaistili, že výkon právomoci odpísať dlh v súlade s článkom 51 ods. 1, ktorú vykonávajú orgány pre riešenie krízových situácií, nebude zakladať prípad neplnenia alebo kreditnú udalosť podľa príslušných kapitálových nástrojov.

6.S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie odseku 5 EBA a ESMA spoločne vypracujú návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí význam pojmu „kreditná udalosť“ na účely uvedeného odseku.

EBA a ESMA predložia tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 53

Zmluvné odpísanie alebo konverzia kapitálových nástrojov

Za predpokladu, že uvedené zmluvné podmienky sa uplatňujú, keď orgán vykonáva konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1, požiadavka stanovená v článku 51 ods. 1 sa neuplatňuje vo vzťahu k relevantným kapitálovým nástrojom, ak podmienky uvedených nástrojov spĺňajú tieto kritériá:

(a)v zmluvných podmienkach relevantného kapitálového nástroja sa stanovuje, že suma istiny nástroja sa zníži na nulu alebo že nástroj sa automaticky konvertuje na jeden alebo viaceré nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1, ak ktorýkoľvek náležitý orgán vykoná konštatovanie podľa článku 51 ods. 1;

(b)zníženie sumy istiny príslušného kapitálového nástroja alebo konverzia príslušného kapitálového nástroja na jeden alebo viaceré nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1 je v súlade s podmienkami stanovenými v článku 52 ods. 1;

(c)ak sa v podmienkach relevantného kapitálového nástroja stanovuje, že nástroj sa konvertuje na jeden alebo viaceré nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1, konverzný koeficient sa stanoví v daných podmienkach a bude zodpovedať zásadám stanoveným v článku 45 a všetkým usmerneniam, ktoré vypracoval EBA, podľa článku 45 ods. 5.

Článok 54

Orgány zodpovedné za konštatovania

1.Členské štáty zaistia, aby orgány zodpovedné za konštatovania podľa článku 51 ods. 1 boli orgánmi uvedenými v tomto článku.

2.Keď sa relevantné kapitálové nástroje vykazujú na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom základe v súlade s článkom 52 smernice 2006/48/ES, orgánom zodpovedným za konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1 tejto smernice je príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií z členského štátu, v ktorom bolo inštitúcii vydané povolenie v súlade s hlavou II smernice 2006/48/ES.

3.Ak relevantné kapitálové nástroje vydáva inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou a ak sú tieto nástroje vykázané na účely uspokojenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, orgánmi zodpovednými za vykonanie konštatovaní uvedených v článku 53 ods. 1 sú tieto orgány:

(a)príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom inštitúcia, ktorá vydala tieto nástroje, bola zriadená v súlade s hlavou II smernice 2006/48/ES, je zodpovedný za konštatovania uvedené v článku 51 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) tejto smernice;

(b)príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe alebo príslušný orgán, ktorý vykonáva čiastočnú konsolidáciu, je zodpovedný za konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. d)

Článok 55

Uplatnenie na konsolidovanom základe: postup konštatovania

1.Členské štáty zaistia, aby náležité orgány predtým, ako vykonajú konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) alebo písm. d) vo vzťahu k inštitúcií, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje, ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, spĺňali tieto požiadavky:

(a)náležitý orgán, ktorý zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c), bezodkladne informuje orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

(b)náležitý orgán, ktorý zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) alebo písm. d) bezodkladne informuje príslušný orgán zodpovedný za každú inštitúciu, ktorá vydala relevantné kapitálové nástroje, vzhľadom na ktoré sa musí vykonať právomoc odpísať dlh, ak sa vykonalo uvedené konštatovanie.

2.Príslušný orgán priloží k oznámeniu podľa odseku 1 vysvetlenie dôvodov, prečo uvažuje o vykonaní predmetného konštatovania.

3.Ak sa vykonalo oznámenie podľa odseku 1, náležitý orgán na základe konzultácie s informovanými príslušnými orgánmi posúdi:

(a)či je k dispozícii alternatívne opatrenie k výkonu právomoci odpísať dlh podľa článku 51 ods. 1;

(b)ak je takéto alternatívne opatrenie k dispozícii, či je reálne možné ho uplatniť;

(c)ak je reálne možné takéto alternatívne opatrenie uplatniť, či existujú realistické vyhliadky, že by sa ním v primeranom časovom rámci riešili okolnosti, ktoré by si inak vyžadovali, aby sa vykonalo konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1.

4.Alternatívne opatrenia znamenajú na účely odseku 3 tohto článku opatrenia včasnej intervencie uvedené v článku 23 tejto smernice, opatrenia uvedené v článku 136 ods. 1 smernice 2006/48/ES alebo prevod finančných prostriedkov alebo kapitálu z materskej spoločnosti.

5.V prípadoch, v ktorých náležitý orgán a príslušné orgány podľa odseku 3 posúdia, že je k dispozícií jedno alebo viaceré alternatívne opatrenia, ktoré sa môžu reálne uplatniť a ktoré by priniesli výsledok uvedený v písm. c) uvedeného odseku, tieto orgány zaistia, aby sa tieto opatrenia uplatnili.

6.V prípadoch, v ktorých náležitý orgán a príslušné orgány podľa odseku 3 posúdia, že nie sú k dispozícii žiadne alternatívne opatrenia, ktoré by priniesli výsledok uvedený v písm. c) uvedeného odseku, náležitý orgán rozhodne, či je primerané konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1.

7.Orgány pre riešenie krízových situácií rýchlo splnia požiadavky odsekov 1 až 6, pričom náležite zohľadnia naliehavosť okolností.

Kapitola V

Právomoci riešiť krízové situácie

Článok 56

Všeobecné právomoci

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali všetky právomoci nevyhnutné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä ďalej uvedené právomoci riešiť krízové situácie, ktoré musia mať možnosť vykonávať jednotlivo alebo spoločne:

(a)právomoc požadovať od akejkoľvek osoby, aby poskytla informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií potrebuje pre rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií a jeho prípravu vrátane aktualizácie a doplnenia informácií poskytnutých v plánoch riešenia krízových situácií;

(b)právomoc prevziať kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a vykonávať všetky práva zverené akcionárom alebo vlastníkom inštitúcie;

(c)právomoc prevádzať akcie a iné nástroje vlastníctva vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

(d)právomoc prevádzať dlhové nástroje vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

(e)právomoc prevádzať na inú osobu konkrétne práva, aktíva alebo pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(f)právomoc odpísať alebo konvertovať nástroje uvedené v článku 51 na akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo relevantnej materskej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(g)právomoc znížiť, a to až na nulu, sumu istiny alebo splatnú neuhradenú sumu v súvislosti s oprávnenými pasívami inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(h)právomoc vykonať konverziu oprávnených pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva tejto inštitúcie, relevantnej materskej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie, na ktorú sa aktíva, práva alebo pasíva danej inštitúcie prevádzajú;

(i)právomoc zrušiť dlhové nástroje vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

(j)právomoc zrušiť akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(k)právomoc uložiť inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, povinnosť vydať nové akcie alebo iné kapitálové nástroje vlastníctva alebo iné kapitálové nástroje (vrátane prioritných akcií a podmienených konvertibilných nástrojov);

(l)právomoc požadovať konverziu dlhových nástrojov, ktoré obsahujú zmluvnú podmienku upravujúcu konverziu za okolností stanovených v článku 51;

(m)právomoc zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo zmeniť výšku splatných úrokov na základe týchto nástrojov vrátane dočasného pozastavenia platby;

(n)právomoc odvolať alebo vymeniť vrcholové obchodné vedenie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.Členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zaistiť, aby pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie orgány pre riešenie krízových situácií nepodliehali žiadnej z ďalej uvedených požiadaviek, ktoré by sa inak uplatňovali podľa vnútroštátneho práva alebo zmluvy alebo inak:

(a)požiadavkám získať povolenie alebo súhlas od akejkoľvek verejnej alebo súkromnej osoby vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(b)procesným požiadavkám v oblasti oznamovania akejkoľvek osobe.

Členské štáty najmä zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vykonávať právomoci podľa tohto článku bez ohľadu na akékoľvek obmedzenie týkajúce sa prevodu finančných nástrojov, práv, aktív alebo pasív alebo požiadavku súhlasu s takýmto prevodom, ktoré by sa inak mohli uplatňovať.

Písm. b) tohto odseku nie sú dotknuté požiadavky stanovené v článku 75 a akékoľvek požiadavky na oznamovanie podľa rámca Únie pre štátnu pomoc.

Článok 57

Pridružené právomoci k právomoci vykonať prevod

1.Členské štáty zaistia, aby pri výkone právomoci vykonať prevod mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc podniknúť tieto kroky:

(a)stanoviť, že k relevantnému prevodu dôjde bez akéhokoľvek záväzku alebo bremena zaťažujúceho prevádzané finančné nástroje, práva, aktíva alebo pasíva;

(b)odstrániť práva na nadobudnutie ďalších akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

(c)ukončiť prijímanie na obchodovanie na regulovanom trhu (ako je definované v článku 4 ods. 14 smernice 2004/39/ES) alebo úradné kótovanie finančných nástrojov (podľa smernice 2001/34/ES);

(d)zaistiť, aby sa s príjemcom na účely všetkých záväzkov, zmlúv alebo dohôd, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, uzavrela, alebo opatrení, ktoré prijala, zaobchádzalo tak, ako keby bol inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

(e)vyžadovať, aby inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príjemca poskytli druhej strane informácie a súčinnosť;

(f)zrušiť alebo zmeniť podmienky zmluvy, v ktorých je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, zmluvnou stranou, alebo nahradiť nadobúdateľa ako účastníka;

(g)vynucovať plnenie zmlúv uzavretých dcérskou spoločnosťou, ktorých povinnosti sú zaručené alebo inak podporované materskou spoločnosťou, a to bez ohľadu na akékoľvek zmluvné právo podnietiť ukončenie, likvidáciu alebo urýchlenie takýchto zmlúv založené výlučne na platobnej neschopnosti alebo finančnom stave materskej spoločnosti, ak takáto záruka alebo iná podpora, ako aj všetky súvisiace aktíva a pasíva boli prevedené na príjemcu a prevzaté ním, alebo ak orgán pre riešenie krízových situácií poskytuje takýmto záväzkom iným spôsobom primeranú ochranu.

2.Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoci uvedené v ods. 1 písm. a) až písm. g) len vtedy, keď to orgán považuje za vhodné na zaistenie toho, aby opatrenie na riešenie krízových situácií bolo účinné, alebo na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií.

3.Členské štáty zaistia, aby pri výkone právomocí vykonať prevod alebo odpísať dlh mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc zaručiť kontinuitu úprav nevyhnutných na zabezpečenie účinnosti opatrenia na riešenie krízových situácií a na to, aby prevedené obchodné činnosti mohol prevádzkovať príjemca. Medzi takéto úpravy na zachovanie kontinuity patria najmä:

(a)kontinuita zmlúv, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, uzavrela, aby príjemca prevzal práva a pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súvislosti s akýmkoľvek finančným nástrojom, právom, aktívami alebo pasívami, ktoré boli prevedené a nahradené inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, (či už výslovne alebo implicitne) vo všetkých relevantných zmluvných dokumentoch;

(b)nahradenie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, príjemcom v prípadnom právnom konaní vzťahujúcom sa na akýkoľvek finančný nástroj, práva, aktíva alebo pasíva, ktoré boli prevedené.

4.Právomocami uvedenými v ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. b) nie sú dotknuté tieto práva:

(a)právo zamestnanca inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ukončiť pracovnú zmluvu;

(b)akékoľvek právo zmluvnej strany vykonávať práva v rámci zmluvy, vrátane práva ukončiť zmluvu, keď je oprávnená tak urobiť v súlade s podmienkami zmluvy v dôsledku konania alebo opomenutia zo strany inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pred relevantným prevodom, alebo zo strany príjemcu po relevantnom prevode.

5.Ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že sú splnené podmienky pre riešenie krízových situácií, uplatní nástroj na riešenie krízových situácií alebo vykoná právomoc riešiť krízové situácie, opatrenie na riešenie krízových situácií ako také neumožňuje, aby ktokoľvek:

(a)vykonával akékoľvek právo alebo právomoc ukončiť, urýchliť alebo vyhlásiť prípad neplnenia alebo kreditnú udalosť podľa akejkoľvek zmluvy alebo dohody, ktorých zmluvnou stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši;

(b)získal vlastníctvo akéhokoľvek majetku inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo vykonával nad ním kontrolu;

(c)ovplyvnil akékoľvek zmluvné práva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo osoby podniknúť kroky uvedené v prvom pododseku písm. a), písm. b) a písm. c), keď toto právo vyplýva z prípadu neplnenia alebo skutočnosti, ktorá nie je opatrením na riešenie krízových situácií alebo výsledkom výkonu právomoci riešiť krízové situácie podľa tohto článku.

Článok 58

Právomoc požadovať poskytnutie služieb a zariadení

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vrátane prípadov, ak inštitúcia podlieha bežného konkurznému konaniu, a od akéhokoľvek subjektu, ktorý tvorí súčasť tejto istej skupiny ako inštitúcia, aby poskytli všetky služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa príjemcovi umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na neho previedla.

2.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci vynucovať plnenie povinnosti podľa odseku 1, ktoré pridruženým podnikom zriadeným na ich území uložili orgány pre riešenie krízových situácií v iných členských štátoch.

3.Služby a zariadenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sú obmedzené na prevádzkové služby a zariadenia a nezahŕňajú žiadnu formu finančnej podpory.

4.Služby a zariadenia poskytnuté v súlade s odsekmi 1 a 2 sa poskytnú za týchto podmienok:

(a)ak boli služby a zariadenia poskytnuté inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, bezprostredne pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie, za rovnakých podmienok;

(b)ak sa neuplatňuje písmeno a), za obchodných podmienok.

5.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa príjemcovi umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na neho previedla.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 59

Právomoc ostatných členských štátov vynucovať vykonávanie opatrení na riešenie krízových situácií

1.Členské štáty zaistia, aby v prípade, keď prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, alebo aktív, práv alebo pasív zahŕňa aktíva, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo práva alebo pasíva podľa právnych predpisov iného členského štátu, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, bol prevod účinný v tomto inom členskom štáte alebo podľa práva tohto iného členského štátu.

2.Členské štáty poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý uskutočnil prevod alebo chce prevod uskutočniť, všetku primeranú súčinnosť, aby sa zaručilo, že akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo pasíva sa prevedú na príjemcu v súlade so všetkými uplatniteľnými požiadavkami vnútroštátnych právnych predpisov.

3.Členské štáty zaistia, aby veritelia a tretie strany, ktoré sú dotknuté prevodom aktív, práv alebo pasív podľa odseku 1, neboli oprávnení brániť prevodu, vznášať proti nemu námietky alebo prevod zrušiť na základe niektorého z ustanovení práva členského štátu, v ktorom sa majetok nachádza, alebo právneho systému, ktorým sa práva alebo pasíva riadia.

4.Ak orgán pre riešenie krízových situácií z členského štátu (členský štát A) vykonáva právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu, a to aj vo vzťahu ku kapitálovým nástrojom v súlade s článkom 51, medzi oprávnené pasíva alebo relevantné kapitálové nástroje inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, patria:

(a)nástroje alebo pasíva, ktoré sa riadia právnymi predpismi iného členského štátu, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý vykonával právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu (členský štát B);

(b)pasíva dlhované veriteľom nachádzajúcim sa v členskom štáte B.

Členský štát B zaručí, aby sa suma istiny týchto pasív alebo nástrojov znížila, alebo aby sa pasíva alebo nástroje konvertovali v súlade s výkonom právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií členského štátu A.

5.Členské štáty zaistia, aby veritelia, ktorí sú dotknutí výkonom právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu podľa odseku 4, nemali na základe niektorého z ustanovení práva členského štátu B prípadne právo napadnúť zníženie sumy istiny nástroja alebo pasíva alebo jeho konverziu.

6.Každý členský štát zaistí, aby sa v súlade s právnymi predpismi členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií stanovili tieto skutočnosti:

(a)právo veriteľov a tretích strán napadnúť súdnym preskúmaním podľa článku 78 prevod aktív, práv alebo pasív uvedený v odseku 1 písm. a) alebo písm. b) tohto článku, ktoré sa nachádzajú na jeho území alebo ktoré sa riadia právnym poriadkom jeho územia;

(b)právo veriteľov napadnúť súdnym preskúmaním podľa článku 78 zníženie sumy istiny alebo konverziu nástroja alebo pasíva uvedených v ods. 4 písm. a) alebo písm. b) tohto článku;

(c)ochranné opatrenia na čiastočné prevody uvedené v kapitole V v súvislosti s aktívami, právami alebo pasívami uvedenými v odseku 1, ktoré sa nachádzajú na jeho území alebo ktoré riadia sa právnym poriadkom jeho územia.

Článok 60

Právomoc požadovať prevod majetku nachádzajúceho sa v tretích krajinách

Členské štáty stanovia, že v prípadoch, v ktorých opatrenie na riešenie krízových situácií zahŕňa opatrenie prijaté vzhľadom na majetok nachádzajúci sa v tretích krajinách alebo vzhľadom na práva a pasíva, na ktoré sa vzťahuje právo tretej krajiny, orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať, aby:

(a)správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a príjemca boli povinní prijať všetky nevyhnutné kroky na zaistenie toho, aby prevod nadobudol účinnosť;

(b)správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, boli povinní držať aktíva alebo práva alebo uhradiť pasíva v mene príjemcu do nadobudnutia účinnosti prevodu;

(c)výdavky príjemcu pri vykonávaní akéhokoľvek opatrenia požadovaného podľa písmen a) a b) boli pokryté z aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Článok 61

Právomoc pozastaviť určité povinnosti

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť akékoľvek povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo plnenie podľa akejkoľvek zmluvy, ktorej je inštitúcia zmluvnou stranou, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 75 ods. 7 do 17.00 hod. pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.

2.Pozastavenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oprávnené vklady v zmysle smernice 94/19/ES.

Článok 62

Právomoc obmedziť vynucovanie záložných práv

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc obmedziť zabezpečených veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pri vynucovaní záložných práv vzhľadom na akékoľvek aktíva danej inštitúcie počas obmedzeného obdobia, ktoré daný orgán stanoví ako nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

2.Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc stanovenú v odseku 1 vo vzťahu k akémukoľvek záložnému právu ústrednej zmluvnej strany vzťahujúcemu sa na aktíva, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, založila prostredníctvom marže alebo kolaterálu.

3.Keď platí článok 72, orgány pre riešenie krízových situácií zaistia, aby akékoľvek obmedzenia uložené podľa právomoci požadovanej podľa odseku 1 boli konzistentné pre všetky pridružené subjekty, v súvislosti s ktorými sa prijme opatrenie na riešenie krízových situácií.

4.Komisia prostredníctvom delegovaných aktov prijatých podľa článku 103 prijme opatrenia, v ktorých sa bližšie určuje časové obdobie, počas ktorého by sa malo uplatňovať obmedzenie vynucovania bližšie určených tried záložného práva.

Článok 63

Právomoc dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu

1.S výhradou článku 77 členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu ktorejkoľvek strany finančnej zmluvy s upadajúcou inštitúciou, ktoré vzniknú výhradne v dôsledku opatrení orgánu pre riešenie krízových situácií, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 74 ods. 5 a ods. 6 do najneskôr 17.00 hod. pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení tohto oznámenia.

Na účely tohto odseku je relevantným časom čas domovského členského štátu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu uvedené v odseku 1, vyvinie všetko primerané úsilie, aby zaistil, že sa splnili všetky povinnosti upadajúcej inštitúcie súvisiace s maržou, kolaterálom alebo zúčtovaním, ktoré vznikajú z finančných zmlúv počas doby pozastavenia.

3.Osoba môže vykonať právo ukončiť zmluvu v rámci finančnej zmluvy pred skončením obdobia uvedeného v odseku 1, ak táto osoba dostane oznámenie od orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, že práva a pasíva zahrnuté do dohody o zúčtovaní sa neprevedú na iný subjekt.

4.Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu uvedenú v odseku 1, pozastavené práva sa môžu po uplynutí doby pozastavenia vykonávať takto:

(a)ak sa práva a pasíva, na ktoré sa vzťahuje finančná zmluva, previedli na iný subjekt, alebo ak sa na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši na účely uvedené v článku 37 ods. 2 písm. b) uplatnil nástroj odpísania dlhu:

i)osoba nemôže vykonávať práva ukončiť zmluvu v dôsledku opatrenia na riešenie krízových situácií v akomkoľvek prípade, na ktorý sa vzťahuje článok 77 ods. 1;

ii)osoba môže vykonávať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy v akomkoľvek následnom prípade neplnenia na strane príjemcu, ak sa zmluva previedla na iný subjekt, alebo na strane inštitúcie, ak sa uplatnil nástroj odpísania dlhu;

(b)ak si inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, ponechá práva a pasíva, na ktoré sa vzťahuje finančná zmluva, a orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje nástroj odpísania dlhu v súlade s článkom 37 ods. 2 písm. a) vzhľadom na danú inštitúciu, osoba môže okamžite vykonať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami danej zmluvy.

5.Príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcie vyžadovať, aby viedla podrobné záznamy o finančných zmluvách, ak zastávajú názor, že existuje podstatná možnosť, že inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízových situácií.

6.Na účely odseku 1 patria medzi finančné zmluvy tieto zmluvy a dohody:

(a)zmluvy na cenné papiere vrátane:

i)zmlúv na nákup, predaj alebo požičanie cenného papiera, skupiny alebo indexu cenných papierov;

ii)opcie na cenný papier alebo skupinu alebo index cenných papierov;

iii)repo obchodu alebo reverzného repo obchodu na akýkoľvek takýto cenný papier, skupinu alebo index;

(b)zmluvy na komodity vrátane:

i)zmlúv na nákup alebo predaj komodít s budúcim plnením;

ii)opcie na komoditu;

(c)futurity a forwardy vrátane zmlúv (s výnimkou zmlúv na komodity) na nákup, predaj alebo prevod komodity alebo majetku akéhokoľvek iného druhu, služby, práva alebo podielu za bližšie určenú cenu k budúcemu dátumu;

(d)repo dohody vzťahujúce sa na cenné papiere;

(e)swapové dohody vrátane:

i)swapov, opcií, futurít alebo forwardov vzťahujúcich sa na úrokové sadzby; spotových alebo iných dohôd o devízových transakciách, dohôd o vzácnych kovoch alebo komoditách; menových dohôd; kapitálového indexu alebo kapitálu; dlhového indexu alebo dlhu; komoditných indexov alebo komodít; swapow na počasie, «emisie alebo infláciu;

ii)swapov celkového výnosu, swapov úverového rozpätia alebo úverových swapov;

iii)akýchkoľvek dohôd alebo transakcií, ktoré sú podobné dohode uvedenej v bodoch i) a ii) tohto písmena, ktoré sú predmetom opakovaného obchodovania na trhoch so swapmi alebo derivátmi;

(f)rámcové dohody pre ktorúkoľvek zmluvu alebo dohodu uvedenú v písm. a) až písm. e).

7.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia tieto prvky na účely odseku 6:

(a)informácie o finančných zmluvách, ktoré by mali byť obsiahnuté v podrobných záznamoch;

(b)okolnosti, za ktorých by sa táto požiadavka mala uložiť.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 64

Výkon právomocí riešiť krízové situácie

1.Členské štáty zaistia, aby pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií mohli orgány pre riešenie krízových situácií vykonávať kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to s cieľom:

(a)prevádzkovať inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, so všetkými právomocami spoločníkov alebo akcionárov, členov správnych orgánov a úradníkov inštitúcie a vykonávať jej činnosti a služby;

(b)spravovať aktíva a majetok inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a nakladať s nimi.

Kontrolu stanovenú v prvom pododseku môže vykonávať priamo orgán pre riešenie krízových situácií alebo nepriamo osoba vymenovaná týmto orgánom vrátane správcu alebo osobitného správcu.

2.Členské štáty takisto zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijímať opatrenia na riešenie krízových situácií prostredníctvom vykonávacieho výnosu v súlade s vnútroštátnymi správnymi právomocami a postupmi, a to bez toho, aby vykonávali kontrolu nad inštitúciou.

3.Orgány pre riešenie krízových situácií rozhodnú v každom konkrétnom prípade, či je vhodné vykonávať opatrenie na riešenie krízových situácií pomocou prostriedkov uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, so zreteľom na ciele riešenia krízových situácií a všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízových situácií, na konkrétne okolnosti predmetnej inštitúcie a potrebu uľahčiť účinné riešenie krízových situácií cezhraničných skupín.

Kapitola VI

Ochranné opatrenia

Článok 65

Zaobchádzanie s akcionármi a veriteľmi v prípade čiastočných prevodov a uplatňovania nástroja odpísania dlhu

1.Členské štáty po uplatnení nástrojov na riešenie krízových situácií, a to najmä na účely článku 67, zaistia, aby:

(a)v prípadoch, v ktorých orgány pre riešenie krízových situácií prevedú len časti práv, aktív a pasív inštitúcie, sa akcionárom a veriteľom, ktorých nároky sa nepreviedli, vyplatilo na základe ich nárokov aspoň toľko, koľko by sa im vyplatilo, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania, bezprostredne pred prevodom;

(b)v prípadoch, v ktorých orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj odpísania dlhu, sa akcionárom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, vyplatilo na základe ich nárokov aspoň toľko, koľko by sa im vyplatilo, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania, bezprostredne pred odpísaním alebo konverziou.

Článok 66

Ocenenie

Na účely článku 65 členské štáty zaistia, aby ocenenie vykonala nezávislá osoba po vykonaní čiastočného prevodu alebo odpísania či konverzie. Toto ocenenie sa odlišuje od ocenenia vykonaného na základe článku 30 s výnimkou prípadov, v ktorých nahrádza predbežné ocenenie vykonané na základe článku 30 ods. 5. Ocenenie môže vykonať orgán zodpovedný za bežné konkurzné konanie, na základe ktorého sa inštitúcia likviduje, a to v rámci daného konania alebo prostredníctvom samostatného konania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.V rámci ocenenia sa určí:

(a)zaobchádzanie, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo, ak by inštitúcia, v súvislosti s ktorou sa vykonal čiastočný prevod, odpísanie alebo konverzia, vstúpila do bežného konkurzného konania bezprostredne pred vykonaním prevodu, odpísania alebo konverzie;

(b)skutočné zaobchádzanie, ktoré sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo, vzťahuje alebo pravdepodobne bude vzťahovať pri likvidácii inštitúcie;

(c)či existuje akýkoľvek rozdiel medzi zaobchádzaním podľa písm. a) a zaobchádzaním podľa písm. b).

3.Ocenenie je v súlade s ustanoveniami a metodikou stanovenými v článku 30 ods. 1 až ods. 5 a:

(a)vychádza z predpokladu, že inštitúcia, v súvislosti s ktorou sa vykonal čiastočný prevod, odpísanie alebo konverzia, by vstúpila do bežného konkurzného konania bezprostredne po vykonaní prevodu, odpísania alebo konverzie;

(b)vychádza z predpokladu, že čiastočný prevod alebo prevody práv, aktív alebo pasív alebo odpísanie či konverzia sa nevykonali;

(c)neberie do úvahy akékoľvek poskytnutie mimoriadnej verejnej podpory inštitúcii.

Článok 67

Ochranné opatrenia pre akcionárov a veriteľov

1.Členské štáty zaistia, že ak sa v ocenení vykonanom podľa článku 66 skonštatuje, že akcionárom a veriteľom uvedeným v článku 65 ods. 2 sa za ich nároky vyplatilo menej, ako by dostali v likvidácii na základe bežného konkurzného konania, akcionári a veritelia budú mať právo na to, aby im orgán pre riešenie krízových situácií vyplatil rozdiel.

2.Členské štáty si môžu vybrať mechanizmy a úpravy, prostredníctvom ktorých sa platba vykoná.

Článok 68

Ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch

1.Členské štáty zaistia, aby sa ochranné opatrenia bližšie určené v tejto kapitole uplatňovali za týchto podmienok:

(a)orgán pre riešenie krízových situácií prevádza časť majetku, ale nie všetok majetok, práva alebo pasíva inštitúcie na iný subjekt alebo z preklenovacej inštitúcie alebo nástroja na správu aktív na inú osobu;

(b)orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoci bližšie určené v článku 57 ods. 1 písm. f).

2.Členské štáty zaistia primeranú ochranu týchto dohôd a zmluvných strán týchto dohôd:

(a)zaisťovacích dohôd, v rámci ktorých má osoba zaistenie v podobe skutočného alebo podmieneného podielu na majetku alebo právach podliehajúcich prevodu, bez ohľadu na to, či je uvedený podiel zaistený konkrétnym majetkom alebo právami alebo pohyblivým záložným právom alebo podobným mechanizmom;

(b)dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, v rámci ktorých je poskytnutý kolaterál na zaistenie alebo krytie plnení konkrétnych záväzkov prevodom plného vlastníctva aktív z poskytovateľa kolaterálu na príjemcu kolaterálu, za podmienok stanovujúcich, že príjemca kolaterálu prevedie aktíva, ak sú splnené uvedené špecifikované záväzky;

(c)dohôd o vzájomnom započítaní, na základe ktorých je možné navzájom si započítať dva alebo viac nárokov alebo záväzkov splatných medzi bankou a zmluvnou stranou;

(d)dohôd o zúčtovaní, v rámci ktorých je možné niekoľko nárokov alebo záväzkov konvertovať na jeden čistý nárok, vrátane mechanizmov konečného čistého zúčtovania, v rámci ktorých sú v prípade vymáhacej udalosti (akokoľvek a kdekoľvek definovanej) záväzky zmluvných strán urýchlené tak, že sa stanú okamžite splatnými alebo sú ukončené, pričom v oboch prípadoch sú konvertované na jeden čistý nárok alebo sú ním nahradené;

(e)dohôd o štruktúrovanom financovaní vrátane sekuritizácie a krytých dlhopisov, ktoré zahŕňajú poskytovanie a držbu zaistenia jednou zo zmluvných strán dohody alebo správcom, splnomocnencom alebo určeným zástupcom.

Forma ochrany, ktorá je na účely tohto odseku vhodná pre triedy dohôd uvedených v písm. a) až e) tohto odseku, je bližšie určená v článkoch 70 až 73 a podlieha obmedzeniam špecifikovaným v článkoch 61, 62 a 77.

3.Požiadavka podľa ods. 2 sa uplatňuje bez ohľadu na počet zmluvných strán zapojených do týchto dohôd a bez ohľadu na to, či dohody:

(a)sú vytvorené zmluvou, správou alebo inými prostriedkami, alebo vznikajú automaticky zo zákona;

(b)úplne alebo čiastočne vznikajú podľa práva inej jurisdikcie alebo sa ním riadia.

4.Komisia prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 103 prijme opatrenia, ktoré podrobnejšie spresňujú triedy dohôd, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. a) až e) tohto článku.

Článok 69

Ochrana dohôd o finančnom kolateráli, vzájomnom započítaní a zúčtovaní

Členské štáty zaistia primeranú ochranu dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva a dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o zúčtovaní s cieľom zabrániť prevodu niektorých, ale nie všetkých, práv a pasív, ktoré sú chránené na základe dohody o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o zúčtovaní medzi inštitúciou a inou osobou, a úprave alebo ukončeniu práv alebo pasív, ktoré sú chránené na základe takýchto dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, o vzájomnom započítaní alebo zúčtovaní prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

Na účely prvého pododseku sa s právami a pasívami zaobchádza ako s chránenými na základe takejto dohody, ak strany dohody majú nárok na vzájomné započítanie alebo zúčtovanie týchto práv a pasív.

Článok 70

Ochrana zaisťovacích dohôd

Členské štáty zaistia primeranú ochranu pasív zaistených v rámci zaisťovacej dohody s cieľom zabrániť ktorejkoľvek z týchto udalostí:

(a)prevodu aktív, voči ktorým je záväzok zaistený, s výnimkou prípadov, keď sa daný záväzok a výnos zo zaistenia takisto prevádzajú;

(b)prevodu zaisteného pasíva s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza výnos zo zaistenia;

(c)prevodu výnosu s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza zaistený záväzok;

(d)úprave alebo ukončeniu zaisťovacej dohody prostredníctvom použitia pridružených právomocí, keď záväzok v dôsledku takej úpravy alebo ukončenia prestáva byť zaistený.

Článok 71

Ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní

1.Členské štáty zaistia primeranú ochranu dohôd o štruktúrovanom financovaní s cieľom zabrániť ktorejkoľvek z týchto udalostí:

(a)prevodu časti, ale nie všetkého majetku, časti, ale nie všetkých práv a pasív, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, ktorého stranou je úverová inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody;

(b)ukončeniu alebo úprave majetku, práv a pasív, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, ktorého stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody, a to prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

2.Druhy ochrany bližšie určené v odseku 1 sa neuplatňujú v prípade prevedenia alebo neprevedenia, ukončenia alebo úpravy týkajúcich sa výlučne majetku, práv a pasív, ktoré sa vzťahujú na vklady.

Článok 72

Čiastočné prevody: ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania

1.Členské štáty zaistia, aby prevodom, zrušením alebo úpravou nebola dotknutá prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26/ES, a pravidlá týchto systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií:

(a)prevedie časť, ale nie všetok majetok, časť, ale nie všetky práva alebo pasíva inštitúcie na iný subjekt;

(b)použije právomoci (podľa článku 57) zrušiť alebo zmeniť a doplniť podmienky zmluvy, ktorej stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradiť príjemcu ako stranu.

2.Takýmto prevodom, zrušením alebo zmenou a doplnením sa najmä nesmie odvolať prevodný príkaz v rozpore s článkom 5 smernice 98/26/ES; a nesmie sa upraviť alebo negovať vynútiteľnosť prevodných príkazov a zúčtovania podľa článkov 3 a 5 smernice 98/26/ES, používanie finančných prostriedkov, cenných papierov alebo úverových facilít podľa článku 4 smernice 98/26/ES alebo ochrana kolaterálovej záruky podľa článku 9 smernice 98/26/ES.

Článok 73

Majetok, práva a pasíva, ktoré sa riadia právom územia mimo Únie

Ak orgán pre riešenie krízových situácií má v úmysle previesť alebo prevedie všetok majetok, práva a pasíva inštitúcie na iný subjekt, ale tento prevod nie je alebo nemusí byť účinný vo vzťahu k určitému majetku, pretože sa nachádza mimo Únie, alebo k určitým právam alebo pasívam, pretože sa riadia právom územia nachádzajúceho sa mimo územia Únie, orgán pre riešenie krízových situácií takýto prevod nevykoná, alebo ak takýto prevod už nariadil, takýto prevod bude neplatný a všetok majetok, práva a pasíva, na ktoré sa vzťahuje príslušná dohoda bližšie určená v článku 69 ods. 2, sa z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, neprevedú alebo sa jej vrátia.

Kapitola VII

Procesné povinnosti

Článok 74

Požiadavky na oznamovanie

1.Členské štáty uložia riadiacemu orgánu inštitúcie, aby v prípade, že zastáva názor, že inštitúcia je v úpadku alebo bude pravdepodobne v úpadku, oznámil túto skutočnosť príslušnému orgánu v zmysle článku 27 ods. 2.

2.Príslušné orgány informujú relevantné orgány pre riešenie krízových situácií o všetkých opatreniach, ktoré musí inštitúcia prijať podľa článku 22 tejto smernice alebo článku 136 ods. 1 smernice 2006/48/ES.

3.Ak príslušný orgán posúdi, že podmienky uvedené v článku 27 ods. 1 písm. a) a písm. b) sú vzhľadom na inštitúciu splnené, oznámi toto posúdenie bezodkladne týmto orgánom:

(a)orgánu pre riešenie krízových situácií tejto inštitúcie, ak ide o iný orgán;

(b)centrálnej banke, ak ide o iný orgán;

(c)v prípade potreby orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

(d)príslušným ministerstvám;

(e)ak inštitúcia podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa hlavy V kapitoly 4 oddielu 1 smernice 2006/48/ES, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe.

4.Po doručení oznámenia od príslušného orgánu podľa odseku 3 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií posúdi, či sú v súvislosti s predmetnou inštitúciou splnené podmienky stanovené v článku 27.

5.Rozhodnutie, že v súvislosti s inštitúciou sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií, sa uvedie v oznámení, ktoré obsahuje tieto informácie:

(a)dôvody tohto rozhodnutia;

(b)opatrenie, ktoré má orgán pre riešenie krízových situácií v úmysle prijať.

Opatrenie uvedené v písmene b) môže zahŕňať opatrenie na riešenie krízových situácií alebo žiadosť o likvidáciu, vymenovanie správcu alebo akékoľvek iné opatrenie podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti konkurzného práva.

Orgán alebo orgány zodpovedný/zodpovedné za toto rozhodnutie upovedomia predmetnú inštitúciu. Oznámenie podľa tohto odseku môže mať formu verejného oznámenia uvedeného v odseku 6.

6.Ak orgán pre riešenie krízových situácií prijme opatrenie na riešenie krízových situácií, toto opatrenie zverejní a prijme primerané kroky, aby informoval všetkých akcionárov a veriteľov, a najmä retailových investorov, ktorých ovplyvňuje výkon právomoci riešiť krízové situácie. Opatrenia bližšie určené v článku 75 ods. 4 sa považujú za primerané kroky na účely tohto odseku.

7.Orgán pre riešenie krízových situácií uverejní oznámenie, v ktorom sa bližšie určujú podmienky a doba trvania uvedeného pozastavenia v súlade s postupom bližšie určeným v článku 75 ods. 4, keď vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie, a to najmä:

(a)právomoc pozastaviť povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo plnenie podľa článku 61;

(b)právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu podľa článku 63.

8.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť postupy, obsah a podmienky spojené s týmito požiadavkami:

(a)oznámeniami uvedenými v odsekoch 1 až 5;

(b)oznámením o pozastavení uvedeným v odseku 7.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 75

Procesné povinnosti orgánov pre riešenie krízových situácií

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií čo najskôr po prijatí opatrenia na riešenie krízových situácií spĺňali požiadavky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

2.Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi opatrenie na riešenie krízových situácií inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, a EBA.

Oznámenie podľa tohto odseku obsahuje kópiu akéhokoľvek príkazu alebo nástroja, pomocou ktorého sa vykonávajú relevantné právomoci, a uvedie sa v ňom dátum nadobudnutia účinnosti opatrení na riešenie krízových situácií.

3.Oznámenie uvedené v odseku 2 obsahuje kópiu akéhokoľvek príkazu alebo nástroja, pomocou ktorého sa vykonávajú relevantné právomoci, a uvedie sa v ňom dátum nadobudnutia účinnosti nástroja alebo právomocí.

4.Orgán pre riešenie krízových situácií zverejní alebo zaistí zverejnenie buď kópie príkazu alebo nástroja ktorými sa opatrenie na riešenie krízových situácií prijíma, alebo oznámenia, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízových situácií na retailových investorov, a to týmito prostriedkami:

(a)na svojej úradnej webovej lokalite;

(b)na webovej lokalite príslušného orgánu, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo na webovej lokalite EBA;

(c)na webovej lokalite inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(d)keď sú akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, prostriedkami používanými na zverejnenie regulovaných informácií, ktoré sa týkajú tejto inštitúcie v súlade s článkom 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES 39 .

5.Orgán pre riešenie krízových situácií zaistí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o nástrojoch uvedených v odseku 4 zaslali známym akcionárom a veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Článok 76

Dôvernosť informácií

1.Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné vzhľadom na tieto osoby:

(a)orgány pre riešenie krízových situácií;

(b)príslušné orgány a EBA;

(c)príslušné ministerstvá;

(d)zamestnancov alebo bývalých zamestnancov orgánov uvedených v písmenách a) a b);

(e)osobitných správcov vymenovaných podľa článku 24;

(f)potenciálnych nadobúdateľov, ktorí boli kontaktovaní príslušnými orgánmi alebo oslovení orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to bez ohľadu na to, či sa toto kontaktovanie alebo oslovenie vykonalo v rámci prípravy na použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti, a bez ohľadu na to, či oslovenie viedlo k nadobudnutiu;

(g)audítorov, účtovníkov, právnych a odborných poradcov, odhadcov a ostatných odborníkov, ktorých angažovali orgány pre riešenie krízových situácií alebo potenciálni nadobúdatelia podľa písm. f);

(h)subjekty, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov;

(i)centrálne banky a ostatné orgány podieľajúce sa na postupe riešenia krízových situácií;

(j)všetky ostatné osoby, ktoré poskytujú alebo poskytli služby orgánom pre riešenie krízových situácií.

2.Bez toho, aby bola dotknutá všeobecná platnosť podmienok podľa odseku 1, osobám uvedeným v uvedenom odseku sa zakazuje poskytnúť dôverné informácie, ktoré získali počas svojej profesionálnej činnosti alebo v súvislosti so svojou funkciou od orgánu pre riešenie krízových situácií, akejkoľvek osobe alebo orgánu, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo kolektívnej forme, pri ktorých nie je možné zistiť totožnosť jednotlivých inštitúcií alebo ak orgán pre riešenie krízových situácií výslovne udelí predchádzajúci súhlas s poskytnutím takýchto informácií.

3.Požiadavky zachovávať dôvernosť uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku nebránia orgánom pre riešenie krízových situácií (vrátane ich zamestnancov) v zdieľaní informácií s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií, príslušnými orgánmi, centrálnymi bankami z Únie, EBA, alebo s výhradou článku 90 s orgánmi tretích krajín, ktoré vykonávajú rovnocenné funkcie ako orgány pre riešenie krízových situácií, na účely plánovania alebo vykonávania opatrení na riešenie krízových situácií.

4.Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby tým boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo.

5.EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých bližšie určí, ako by sa informácie mali v súhrnnej alebo kolektívnej forme podávať na účely odseku 2.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Kapitola VIII

Právo odvolať sa a vylúčenie iných konaní

Článok 77

Vylúčenie práva ukončiť zmluvu a práva na započítanie pri riešení krízových situácií

1.Členské štáty zaistia, aby zmluvné strany finančnej zmluvy podľa vymedzenia v článku 63, ktorú pôvodne uzatvorili s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, nemohli vykonávať práva ukončiť zmluvu podľa uvedenej zmluvy alebo práva podľa doložky o odstúpení od zmluvy s výnimkou prípadov, v ktorých je opatrením na riešenie krízových situácií nástroj odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroj preklenovacej inštitúcie a v ktorých sa práva a povinnosti, na ktoré sa finančná zmluva vzťahuje, neprevádzajú na tretiu stranu, resp. preklenovaciu inštitúciu.

Na účely tohto odseku doložka o odstúpení od zmluvy zahŕňa ustanovenie finančnej zmluvy, ktorým sa pozastavuje, upravuje alebo ruší povinnosť strany, ktorá si plní povinnosti, vykonať platbu alebo ktorým sa zabraňuje vzniku takejto povinnosti, ktorá by inak vznikla.

2.Členské štáty zaistia, aby veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, neboli oprávnení vykonávať štatutárne práva na započítanie s výnimkou prípadov, v ktorých je opatrením na riešenie krízových situácií nástroj odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroj preklenovacej inštitúcie a v ktorých sa práva a povinnosti, na ktoré sa finančná zmluva vzťahuje, neprevádzajú na tretiu stranu, resp. preklenovaciu inštitúciu.

Článok 78

Právo napadnúť riešenie krízových situácií

1.Členské štáty zaistia, aby všetky osoby dotknuté rozhodnutím orgánov pre riešenie krízových situácií o začatí konania zameraného na riešenie krízových situácií podľa článku 74 ods. 5 alebo rozhodnutím orgánov pre riešenie krízových situácií o prijatí opatrenia na riešenie krízových situácií, mali právo požiadať o súdne preskúmanie uvedeného rozhodnutia.

2.Právo na súdne preskúmanie podľa odseku 1 podlieha týmto obmedzeniam:

(a)z podania žiadosti o súdne preskúmanie alebo akékoľvek dočasné opatrenie nevyplýva automatické pozastavenie vplyvov napadnutého rozhodnutia;

(b)rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií je okamžite vynútiteľné a nepodlieha príkazu o pozastavení vydanému súdom;

(c)preskúmanie sa obmedzuje na jednu alebo viacero z týchto záležitostí:

–zákonnosť rozhodnutia uvedeného v odseku 1 vrátane preskúmania toho, či boli splnené podmienky na riešenie krízových situácií,

–zákonnosť spôsobu, akým sa toto rozhodnutie vykonávalo a

–primeranosť akejkoľvek poskytnutej náhrady;

(d)zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií nemá vplyv na akékoľvek následné administratívne akty alebo transakcie, ktoré uzatvoril dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií a ktoré sa zakladali na anulovanom rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií, ak je to potrebné na ochranu záujmu tretích strán, ktoré v dobrej viere kúpili aktíva, práva a pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi pre riešenie krízových situácií. Opravné prostriedky v prípade protiprávneho rozhodnutia alebo opatrenia prijatého orgánmi pre riešenie krízových situácií sú obmedzené na náhradu škody, ktorú žiadateľ utrpel v dôsledku tohto rozhodnutia alebo opatrenia.

Článok 79

Obmedzenia iných súdnych konaní

1.Členské štáty zaistia, aby vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo inštitúcii, vo vzťahu ku ktorej sa skonštatovalo, že spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií, nebolo možné začať bežné konkurzné konanie na základe vnútroštátnych právnych predpisov.

2.Na účely odseku 1 členské štáty zaistia, aby:

(a)príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií boli informované o každej žiadosti o začatie bežného konkurzného konania vo vzťahu k inštitúcii, bez ohľadu na to, či ide o inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo či sa zverejnilo rozhodnutie v súlade s článkom 74 ods. 6;

(b)sa o žiadosti nerozhodlo, pokiaľ súd nezíska potvrdenie o vykonaní oznámení uvedených v písm. a) a nevyskytla sa ktorákoľvek z týchto situácií:

i)orgán pre riešenie krízových situácií oznámil súdu, že vo vzťahu k inštitúcii neplánuje prijať opatrenie na riešenie krízových situácií;

ii)uplynula lehota 14 dní, ktorá začína dňom, v ktorý boli vykonané oznámenia uvedené v písm. a).

3.Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek obmedzenie vynucovania záložných práv uložených podľa článku 63 alebo odseku 1 tohto článku, členské štáty zaistia, aby v prípade potreby orgány pre riešenie krízových situácií mohli požiadať súd o uplatnenie prerušenia akéhokoľvek súdneho opatrenia alebo konania, v ktorom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, je alebo sa stane stranou, na primeraný čas v súlade so sledovaným cieľom.

Hlava v

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ NA ÚROVNI SKUPINY

Článok 80

Kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článku 11, 15 a 83, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín.

Kolégiá pre riešenie krízových situácií predovšetkým poskytnú rámec pre orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ostatné orgány pre riešenie krízových situácií a prípadne dotknuté príslušné orgány a orgány vykonávajúce dohľad na konsolidovanom základe, aby sa vykonávali tieto úlohy:

(a)výmena informácií relevantných pre vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, pre výkon prípravných a preventívnych právomocí vo vzťahu ku skupinám a pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

(b)vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 11;

(c)posúdenie vyriešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 13;

(d)výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky vyriešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 15;

(e)rozhodnutie o potrebe zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 83;

(f)zabezpečenie dohody o programoch riešenia krízových situácií na úrovni skupiny navrhnutých v súlade s článkom 83;

(g)koordinovanie zverejňovania stratégií a programov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

(h)koordinovanie používania mechanizmov financovania zriadených podľa hlavy VII.

2.Členmi kolégia pre riešenie krízových situácií sú orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií z každého členského štátu, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť podliehajúca dohľadu na konsolidovanom základe, a EBA.

Ak materská spoločnosť jednej alebo viacerých inštitúcií je spoločnosťou podľa článku 1 písm. d), orgán pre riešenie krízových situácií z členského štátu, v ktorom je spoločnosť zriadená, je členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

Ak orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, nie sú príslušnými ministerstvami, príslušné ministerstvá budú popri orgánoch pre riešenie krízových situácií takisto členmi kolégia pre riešenie krízových situácií a môžu sa zúčastňovať zasadnutí kolégia pre riešenie krízových situácií, najmä ak sa záležitosti, ktoré sa majú prerokovať, týkajú záležitostí, ktoré môžu mať vplyv na verejné finančné prostriedky.

Ak materská spoločnosť alebo inštitúcia zriadená v Únii má dcérske inštitúcie nachádzajúce sa v tretích krajinách, orgány pre riešenie krízových situácií z týchto tretích krajín môžu byť na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny takisto pozvané, aby sa stali členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, ak podliehajú požiadavkám zachovávania dôvernosti, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými článku 76.

3.Verejné orgány zúčastňujúce sa na práci kolégií úzko spolupracujú. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny koordinuje všetky činnosti kolégií pre riešenie krízových situácií, zvoláva všetky ich zasadnutia a predsedá im. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vopred úplne informuje všetkých členov kolégia a EBA o organizovaní týchto zasadnutí, hlavných problémoch, ktoré sa majú prerokovať, a činnostiach, ktoré sa majú zvážiť. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rozhodne, ktoré orgány a ministerstvá by sa mali podieľať na konkrétnych zasadnutiach alebo činnostiach kolégia, a to na základe konkrétnych potrieb. Orgán pre riešenie krízových situácií včas informuje všetkých členov kolégia aj o krokoch a rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach alebo o vykonaných opatreniach.

V rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa zohľadní význam otázok, ktoré majú by prerokované, činnosti, ktorú treba naplánovať alebo koordinovať, a rozhodnutí, ktoré sa majú prijať pre tieto orgány pre riešenie krízových situácií, najmä možný vplyv na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch.

4.EBA prispeje k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií pre riešenie krízových situácií. Na tento účel sa EBA môže zúčastniť na konkrétnych zasadnutiach alebo činnostiach, ak to považuje za vhodné, pričom ale nemá hlasovacie práva.

5.Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií zriadi písomné dohody a postupy na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií.

6.Bez ohľadu na odsek 2 na účely plnenia úloh uvedených v ods. 1 druhom pododseku písm. e) orgán alebo orgány pre riešenie krízových situácií každého členského štátu, v ktorom je dcérska spoločnosť zriadená, sa zúčastňuje na zasadnutiach alebo činnosti kolégia pre riešenie krízových situácií.

7.Bez ohľadu na odsek 2 na účely plnenia úloh uvedených v odseku 1 druhom pododseku písm. f) a písm. h) orgán alebo orgány pre riešenie krízových situácií každého členského štátu, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť spĺňajúca podmienky pre riešenie krízových situácií, sa zúčastňuje na zasadnutiach alebo činnosti kolégií pre riešenie krízových situácií.

8.Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nemôžu zriaďovať kolégiá pre riešenie krízových situácií, ak iné skupiny alebo kolégiá vykonávajú tie isté funkcie a tie isté úlohy bližšie vymedzené v tomto článku a spĺňajú všetky podmienky a postupy stanovené v tomto oddiele. V tomto prípade sa všetky odkazy na kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.

9.EBA vypracuje návrh regulačných predpisov s cieľom bližšie určiť prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o vykonávanie úloh stanovených v odsekoch 1, 3, 5, 6 a 7.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 81

Európske kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.Ak má inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny jednu alebo viaceré dcérske inštitúcie zriadené v Únii, orgány pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom sú v Únii zriadené tieto tuzemské dcérske spoločnosti, zriadia európske kolégium pre riešenie krízových situácií, ak neboli stanovené žiadne úpravy ako tie plánované v článku 89.

2.Európske kolégium pre riešenie krízových situácií vykonáva funkcie a plní úlohy vymedzené v článku 80 vo vzťahu k tuzemským dcérskym inštitúciám.

3.Ak sú tuzemské dcérske spoločnosti v držbe finančnej holdingovej spoločnosti zriadenej v Únii v súlade s článkom 143 ods. 3 tretím pododsekom smernice 2006/48/ES, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe podľa uvedenej smernice orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

Keď prvý pododsek neplatí, členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií nominujú a schvália predsedu.

4.S výhradou odseku 3 tohto článku európske kolégium pre riešenie krízových situácií inak funguje v súlade s článkom 81.

Článok 82

Výmena informácií

Orgány pre riešenie krízových situácií si navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon úloh ostatných orgánov podľa tejto smernice.

Orgány pre riešenie krízových situácií poskytnú na požiadanie všetky relevantné informácie. Platí najmä, že orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne orgánom pre riešenie krízových situácií v ostatných členských štátoch všetky relevantné informácie včas s cieľom uľahčiť výkon úloh uvedených v článku 80 ods. 1 druhom pododseku písm. b) až písm. h).

Informácie zdieľané v súlade s týmto článkom sa môžu zdieľať aj s príslušnými ministerstvami.

Článok 83

Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny

1.Keď orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, alebo dostane oznámenie podľa článku 74 ods. 3, že inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou v rámci skupiny, je v úpadku alebo bude pravdepodobne v úpadku, tento orgán bezodkladne oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak nejde o ten istý orgán, a orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií predmetnej skupiny, tieto informácie:

(a)rozhodnutie o tom, že inštitúcia je v úpadku alebo bude pravdepodobne v úpadku;

(b)opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iné konkurzné opatrenia, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za vhodné pre danú inštitúciu.

2.Po prijatí oznámenia podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými členmi relevantného kolégia pre riešenie krízových situácií posúdi pravdepodobný dosah úpadku dotknutej inštitúcie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iného opatrenia oznámeného v súlade s odsekom 1 písm. b) na skupinu alebo na pridružené inštitúcie v iných členských štátoch.

3.Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií v súlade s odsekom 2 usúdi, že úpadok dotknutej inštitúcie, opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b) by nemali mať škodlivý vplyv na skupinu alebo na pridružené inštitúcie v iných členských štátoch, orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za danú inštitúciu môže prijať opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia, ktoré oznámil v súlade s odsekom 1 písm. b).

4.Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií v súlade s odsekom 2 usúdi, že úpadok predmetnej inštitúcie alebo opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia, ktoré boli oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b), by nemali mať škodlivý vplyv na skupinu alebo na pridružené inštitúcie v iných členských štátoch, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny navrhne, ale nie neskôr než 24 hodín po prijatí oznámenia podľa odseku 1, program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a predloží ho kolégiu pre riešenie krízových situácií.

5.V programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 4:

(a)sa načrtnú opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré by relevantné orgány pre riešenie krízových situácií mali prijať vo vzťahu k materskej spoločnosti z Únie alebo určitým subjektom skupiny s cieľom zachovať hodnotu skupiny ako celku, minimalizovať vplyv na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých daná skupina pôsobí, a minimalizovať použitie mimoriadnej verejnej finančnej podpory;

(b)sa bližšie určí, ako by sa tieto opatrenia na riešenie krízových situácií mali koordinovať;

(c)sa zostaví plán financovania. V pláne financovania sa zohľadnia zásady zdieľania zodpovednosti stanovené v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. e).

6.Ak ktorýkoľvek člen kolégia pre riešenie krízových situácií nesúhlasí s programom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorý navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a ak zastáva názor, že je potrebné prijať nezávislé opatrenia alebo kroky na riešenie krízových situácií, ktoré sa líšia od opatrení alebo krokov navrhnutých v programe, vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu skupiny z dôvodov finančnej stability, môže záležitosť do 24 hodín postúpiť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.Odchylne od článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 EBA prijme rozhodnutie do 24 hodín. Následný krok alebo opatrenie orgánu pre riešenie krízových situácií bude v súlade s rozhodnutím EBA.

8.Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rozhodne, alebo ak sa mu oznámi podľa článku 74 ods. 3, že materská spoločnosť z Únie, za ktorú je zodpovedný, je v úpadku alebo bude pravdepodobne v úpadku, oznámi informácie uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií predmetnej skupiny. Opatrenia na riešenie krízových situácií na účely ods. 1 písm. b) tohto článku môžu zahŕňať program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vypracovaný v súlade s ods. 5 tohto článku.

9.Orgány vykonajú všetky opatrenia podľa odsekov 2 až 8 bezodkladne a s primeraným zohľadnením naliehavosti situácie.

10.V každom prípade platí, že keď sa program riešenia krízových situácií nevykonáva a orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízových situácií vo vzťahu k pridruženým inštitúciám, tieto orgány úzko spolupracujú v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízových situácií pre všetky inštitúcie, ktoré sú v úpadku alebo budú pravdepodobne v úpadku.

11.Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré prijmú akékoľvek opatrenie na riešenie krízových situácií vo vzťahu k subjektom skupiny, informujú kolégium pre riešenie krízových situácií pravidelne a v plnom rozsahu o týchto opatreniach alebo krokoch a ich priebežnom pokroku.

HLAVA VI

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 84

Dohody s tretími krajinami

1.Komisia môže buď na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy predložiť Rade návrhy zamerané na rokovania o dohodách s jedným alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o spoluprácu medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií v rámci plánovania a procesu riešenia krízových situácií inštitúcií a materských spoločností, najmä vzhľadom na tieto situácie:

(a)v prípade, ak je tuzemská dcérska inštitúcia zriadená v členskom štáte;

(b)v prípade, ak inštitúcia z tretej krajiny prevádzkuje významnú pobočku v členských štátoch;

(c)v prípade, ak materská inštitúcia a/alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) a písm. d) zriadená v členských štátoch má jednu alebo viaceré dcérske inštitúcie v tretej krajine;

(d)v prípade, ak inštitúcia zriadená v členských štátoch má jednu alebo viac významných pobočiek v jednej alebo viacerých tretích krajinách.

2.Dohoda uvedená v odseku 1 sa bude zameriavať najmä na to, aby sa medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií zriadili postupy a mechanizmy spolupráce pri uskutočňovaní niektorých alebo všetkých úloh a vykonávaní niektorých alebo všetkých právomocí uvedených v článku 89.

Článok 85

Uznanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

1.Do uzavretia medzinárodnej dohody s treťou krajinou stanovenej v článku 84 a v rozsahu, v ktorom sa predmet úpravy neriadni takouto dohodou, sa uplatňujú tieto ustanovenia.

2.EBA uznáva s výnimkou ustanovení článku 86 konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahujú na inštitúciu z tretej krajiny, ktorá:

(a)má tuzemskú pobočku;

(b)má iným spôsobom aktíva, práva alebo pasíva, ktoré sa nachádzajú v členskom štáte alebo sa riadia jeho právom.

3.Z uznania konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií podľa odseku 2 Európskym orgánom pre bankovníctvo vyplýva povinnosť vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií vykonávať takéto konania zamerané na riešenie krízových situácií na svojom území.

4.Vykonávanie rozhodnutia EBA uznať konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií uskutočňujú orgány pre riešenie krízových situácií. Na tento účel členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli prinajmenšom oprávnené uskutočniť tieto kroky, a to bez vymenovania správcu alebo úradníka podľa vnútroštátneho konkurzného práva, príkazu, schválenia alebo súhlasu súdu alebo inej formy súdneho konania:

(a)vykonať prevod právomocí vo vzťahu k:

–aktívam inštitúcie z tretej krajiny, ktoré sa nachádzajú v členskom štáte alebo sa riadia právom ich členského štátu,

–právam alebo pasívam inštitúcie z tretej krajiny, ktoré sú účtované tuzemskou pobočkou v ich členskom štáte alebo ktoré sa riadia právom ich členského štátu, alebo keď nároky vo vzťahu k takýmto právam a pasívam sú vynútiteľné v ich členskom štáte;

(b)dokončiť (vrátane požadovania od inej osoby, aby prijala opatrenia na dokončenie) prevod akcií alebo nástrojov vlastníctva v tuzemskej dcérskej inštitúcií zriadenej v určujúcom členskom štáte.

Článok 86

Právo odmietnuť uznanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

1.EBA po konzultácii s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií odmietne uznať podľa článku 85 ods. 2 konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ak zastáva názor, že:

(a)konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií by mali nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v členskom štáte, v ktorom sídli orgán pre riešenie krízových situácií, alebo ak zastáva názor, že konania by mohli mať nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu iného členského štátu;

(b)nezávislé opatrenie na riešenie krízových situácií podľa článku 87 vo vzťahu k tuzemskej pobočke je nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií;

(c)veriteľom, okrem iného najmä vkladateľom, ktorí sa nachádzajú alebo sú príslušní na výplatu v členskom štáte, by sa podľa konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií nedostalo rovnocenného zaobchádzania ako s veriteľmi z tretej krajiny.

2.Komisia prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 103 bližšie určí okolnosti uvedené v ods. 1 písm. a) a písm. b) tohto článku.

Článok 87

Riešenie krízových situácií pobočiek inštitúcií z tretích krajín nachádzajúcich sa v Únii

1.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci potrebné na prijatie opatrenia na riešenie krízových situácií vo vzťahu k tuzemskej pobočke, ktoré je nezávislé od akéhokoľvek konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií vo vzťahu k predmetnej inštitúcii z tretej krajiny.

2.Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vykonávať právomoci požadované v odseku 1 v prípadoch, ak orgán pre riešenie krízových situácií zastáva názor, že opatrenie na riešenie krízových situácií je potrebné vo verejnom záujme a ak je splnená jedna alebo viac týchto podmienok:

(a)pobočka už viac nespĺňa alebo pravdepodobne nebude spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a prevádzku v danom členskom štáte stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a neexistujú vyhliadky, že akýmkoľvek opatrením súkromného sektora, orgánu vykonávajúceho dohľad alebo relevantnej tretej krajiny by sa obnovil súlad pobočky s týmito podmienkami alebo že akýmkoľvek takýmto opatrením by sa v primeranom čase zabránilo úpadku pobočky;

(b)inštitúcia z tretej krajiny nie je schopná alebo pravdepodobne nebude schopná hradiť svoje záväzky tuzemským veriteľom alebo záväzky, ktoré vznikli alebo sa zaúčtovali prostredníctvom pobočky, keď sa stávajú splatnými, a orgán pre riešenie krízových situácií preukázal, že vzhľadom na danú inštitúciu sa nezačalo ani nezačne žiadne konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií alebo konkurzné konanie;

(c)relevantný orgán z tretej krajiny podnietil konanie zamerané na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii z tretej krajiny, alebo oznámil orgánu pre riešenie krízových situácií svoj úmysel podnietiť takéto konanie, a platí jedna z okolností vymedzených v článku 86.

3.Ak orgán pre riešenie krízových situácií prijme nezávislé opatrenie na riešenie krízových situácií vo vzťahu k tuzemskej pobočke, musí zohľadniť ciele riešenia krízových situácií a prijme opatrenie na riešenie krízových situácií v súlade s týmito zásadami a požiadavkami, ak sú relevantné:

(a)zásady ustanovené v článku 29;

(b)požiadavky týkajúce sa uplatňovania nástrojov na riešenie krízových situácií hlavy IV kapitoly II .

Článok 88

Spolupráca s orgánmi z tretích krajín

1.Do uzavretia medzinárodnej dohody s treťou krajinou stanovenej v článku 84 a v rozsahu, v ktorom sa predmet úpravy neriadni takouto dohodou, sa uplatňujú tieto ustanovenia.

2.EBA uzavrie nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s týmito relevantnými orgánmi z tretích krajín:

(a)v prípade, ak je tuzemská dcérska inštitúcia zriadená v Únii, s relevantnými orgánmi z tretej krajiny, v ktorej je zriadená materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) a d);

(b)v prípadoch, keď inštitúcia z tretej krajiny prevádzkuje významnú pobočku v Únii, s relevantným orgánom z tretej krajiny, v ktorej je táto inštitúcia zriadená;

(c)v prípadoch, keď materská inštitúcia a/alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) a písm. d) zriadená v Únii má jednu alebo viaceré dcérske inštitúcie v tretej krajine, s relevantnými orgánmi z tretích krajín, v ktorých sú zriadené dané dcérske inštitúcie;

(d)v prípadoch, keď inštitúcia zriadená v Únii má jednu alebo viacero významných pobočiek v jednej alebo viacerých tretích krajinách, s relevantnými orgánmi z tretích krajín, v ktorých sú tieto pobočky zriadené.

Dohody o spolupráci podľa tohto odseku sa môžu týkať jednej inštitúcie alebo skupín, ktoré zahŕňajú inštitúcie.

3.Rámcovými dohodami o spolupráci uzavretými v súlade s odsekom 1 sa ustanovujú postupy a mechanizmy medzi zúčastnenými orgánmi pre spoluprácu pri výkone niektorých alebo všetkých týchto úloh a výkone niektorých alebo všetkých týchto právomocí vo vzťahu k inštitúciám uvedeným v odseku 1 písm. a) až písm. d) alebo skupinám zahŕňajúcim takéto inštitúcie:

(a)vypracovaní plánov na riešenie krízových situácií v súlade s článkami 9 a 12 a podobnými požiadavkami podľa práva relevantných tretích krajín;

(b)posúdení vyriešiteľnosti krízovej situácie takýchto inštitúcií a skupín v súlade s článkom 13 a podobnými požiadavkami podľa práva relevantných tretích krajín;

(c)uplatňovaní právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky vyriešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkami 14 a 15 a akýchkoľvek podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

(d)uplatňovaní opatrení včasnej intervencie podľa článku 23 a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

(e)uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí vykonateľných relevantnými orgánmi z tretích krajín.

4.Príslušné orgány, prípadne orgány pre riešenie krízových situácií uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci v súlade s rámcovou dohodou EBA s relevantnými orgánmi z tretích krajín podľa odseku 2.

5.Dohody o spolupráci uzatvorené medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií z členských štátov a z tretích krajín v súlade s týmto odsekom obsahujú ustanovenia upravujúce tieto oblasti:

(a)výmenu informácií potrebných na prípravu a dodržiavanie plánov riešenia krízových situácií;

(b)konzultácie a spoluprácu pri vypracovaní plánov riešenia krízových situácií vrátane zásad pre výkon právomocí podľa článkov 87 a 88 a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

(c)výmenu informácií potrebných na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

(d)včasné upozornenie alebo konzultácie so stranami dohody o spolupráci pred prijatím akéhokoľvek významného opatrenia podľa tejto smernice alebo práva relevantnej tretej krajiny s vplyvom na inštitúciu alebo skupinu, ktorých sa dohoda týka;

(e)koordináciu zverejnení v prípade spoločných opatrení na riešenie krízových situácií;

(f)postupy a mechanizmy na výmenu informácií a spoluprácu podľa písmen a) až e), v prípade potreby aj prostredníctvom vytvorenia a prevádzky skupín pre krízové riadenie.

6.Členské štáty oznámia EBA každú dohodu o spolupráci, ktorú orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uzavreli v súlade s týmto článkom.

Článok 89

Dôvernosť informácií

1.Členské štáty zaistia, aby si orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá vymieňali dôverné informácie s relevantnými orgánmi z tretích krajín iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

(a)tieto orgány z tretích krajín podliehajú požiadavkám a štandardom týkajúcim sa služobného tajomstva, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré sú uložené článkom 76;

(b)tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby relevantné orgány z tretích krajín vykonávali svoje funkcie podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú porovnateľné s funkciami podľa tejto smernice.

2.Keď dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií alebo príslušné orgány nemusia poskytnúť tieto informácie relevantným orgánom z tretích krajín, ak nie sú splnené tieto podmienky:

(a)relevantný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú (ďalej len „orgán pôvodu informácií“) súhlasí s ich poskytnutím;

(b)informácie sa poskytnú len na účely povolené orgánom pôvodu informácií.

3.Na účely tohto článku sa informácia považuje za dôvernú, ak podlieha požiadavkám na dôvernosť informácií podľa práva Únie.

HLAVA VII

EURÓPSKY SYSTÉM MECHANIZMOV FINANCOVANIA

Článok 90

Európsky systém mechanizmov financovania

Európsky systém mechanizmov financovania pozostáva z:

(a)vnútroštátnych mechanizmov financovania zriadených podľa článku 91;

(b)požičiavania prostriedkov medzi vnútroštátnymi mechanizmami financovania podľa článku 97;

(c)spoločného využívania vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 98.

Článok 91

Požiadavka vzťahujúca sa na zriadenie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

1.Členské štáty zriadia mechanizmy financovania s cieľom zaistiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií účinne uplatňoval nástroje na riešenie krízových situácií a príslušné právomoci. Mechanizmy financovania sa používajú len v súlade s cieľmi a zásadami riešenia krízových situácií stanovenými v článkoch 26 a 29.

2.Členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania mali k dispozícii primerané finančné zdroje.

3.Na účely stanovené v odseku 2 by mechanizmy financovania mali zahŕňať najmä:

(a)právomoc zvýšiť príspevky ex ante bližšie určené v článku 94 s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 93;

(b)právomoc zvýšiť mimoriadne príspevky ex post bližšie určené v článku 95, ako aj

(c)právomoc uzavrieť zmluvy o pôžičkách a iných formách podpory podľa článku 96.

Článok 92

Používanie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže použiť mechanizmy financovania zriadené v súlade s článkom 91 pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií, a to na tieto účely:

(a)na zaručenie aktív alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskych spoločností, preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív;

(b)na poskytnutie úverov inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskym spoločnostiam, preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív;

(c)na nákup aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(d)na poskytnutie príspevkov preklenovacej inštitúcii;

(e)na prijatie akejkoľvek kombinácie opatrení uvedených v písmenách a) až e).

Finančné mechanizmy sa môžu použiť na prijatie opatrení uvedených v písmenách a) až e) aj v súvislosti s kupujúcim v kontexte nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

2.Členské štáty zaistia, aby všetky straty, náklady alebo iné výdavky vzniknuté v dôsledku používania nástrojov na riešenie krízových situácií znášali najprv akcionári a veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Straty, náklady a ostatné výdavky, ktoré vznikli v spojení s použitím nástrojov na riešenie krízových situácií, znášajú mechanizmy financovania iba vtedy, ak sa vyčerpajú zdroje akcionárov a veriteľov.

Článok 93

Cieľová úroveň financovania

1.Členské štáty zaistia, aby počas obdobia maximálne 10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice dostupné finančné prostriedky v ich mechanizmoch financovania dosiahli prinajmenšom 1 % sumy vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených na ich území, ktoré sú zaručené podľa smernice 94/19/ES.

2.Počas úvodného obdobia uvedeného v odseku 1 sa príspevky do mechanizmov financovania získané podľa článku 94 časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až pokiaľ sa nedosiahne cieľová úroveň.

Členské štáty môžu úvodné obdobie predĺžiť o maximálne štyri roky v prípade, ak sa z mechanizmov financovania realizujú súhrnné platby prevyšujúce 0,5 % krytých vkladov.

3.Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň bližšie určenú v odseku 2, príspevky získané v súlade s článkom 94 sa obnovia, až pokiaľ sa nedosiahne cieľová úroveň. Ak dostupné finančné prostriedky dosahujú menej ako polovicu cieľovej úrovne, ročné príspevky nebudú nižšie ako 0,25 % krytých vkladov.

Článok 94

Príspevky ex ante

1.Členské štáty s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 93 zaistia, aby sa príspevky od inštitúcií povolených na ich území získavali prinajmenšom raz za rok.

2.Príspevky sa vypočítavajú v súlade s týmito pravidlami:

(a)ak si členský štát poskytol možnosť použiť na účely článku 92 tejto smernice finančné prostriedky zo systému ochrany vkladov stanovenú v článku 99 ods. 5 tejto smernice, príspevky každej inštitúcie pomerne zodpovedajú sume jej pasív (s výnimkou vlastných zdrojov a vkladov zaručených podľa smernice 94/19/ES) vzhľadom na celkové pasíva (s výnimkou vlastných zdrojov a vkladov zaručených podľa smernice 94/19/ES) všetkých inštitúcií povolených na území daného členského štátu;

(b)ak si členský štát neposkytol možnosť použiť na účely článku 92 finančné prostriedky zo systému ochrany vkladov stanovenú v článku 99 ods. 5, príspevky každej inštitúcie pomerne zodpovedajú celkovej sume jej pasív (s výnimkou vlastných zdrojov) vzhľadom na celkové pasíva (s výnimkou vlastných zdrojov) všetkých inštitúcií povolených na území daného členského štátu;

(c)príspevky vypočítané podľa písm. a) a písm. b) sa prispôsobia pomerne k rizikovému profilu inštitúcií v súlade s kritériami prijatými podľa odseku 7 tohto článku.

3.Dostupné finančné prostriedky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 93 môžu zahŕňať aj platobné záväzky, ktoré sú plne zaručené kolaterálom vo forme aktív s nízkym rizikom nezaťažených žiadnymi právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vybrané na výhradné použitie orgánmi pre riešenie krízových situácií na účely uvedené v prvom odseku článku 92. Podiel neodvolateľných platobných záväzkov nepresiahne 30% z celkovej sumy príspevkov získaných podľa tohto článku.

4.Členské štáty zaistia, aby bola povinnosť platiť príspevky podľa tohto článku vynútiteľná na základe vnútroštátnych právnych predpisov a aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili.

Členské štáty stanovia primerané regulačné a účtovné povinnosti, ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti s cieľom zaistiť, aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili. Členské štáty takisto zaistia opatrenia na riadne overenie správneho uhradenia príspevkov. Členské štáty zaistia opatrenia zamerané na zabránenie úniku, vyhýbaniu sa a zneužívaniu v tejto súvislosti.

5.Sumy získané v súlade s týmto článkom sa použijú iba na účely bližšie určené v článku 92 tejto smernice, a ak si členské štáty poskytli možnosť stanovenú v článku 99 ods. 5 tejto smernice na účely bližšie určené v článku 92 tejto smernice alebo na splatenie vkladov zaručených podľa smernice 94/19/ES.

6.Sumy získané od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie, úroky a iné zisky z investícií a akékoľvek ostatné zisky pôjdu v prospech mechanizmov financovania.

7.Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 103 s cieľom bližšie určiť koncepciu prispôsobovania príspevkov primerane k rizikovému profilu inštitúcií podľa odseku 2 písm. c) tohto článku, pričom zohľadní:

(a)riziko, ktorému je inštitúcia vystavená, vrátane významu jej obchodných činností, jej podsúvahových expozícií a miery pákového efektu;

(b)stabilitu a rôznorodosť zdrojov financovania spoločnosti;

(c)finančnú situáciu inštitúcie;

(d)pravdepodobnosť, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie;

(e)rozsah, v ktorom inštitúcia predtým využívala štátnu podporu;

(f)komplexnosť štruktúry inštitúcie a vyriešiteľnosť jej krízovej situácie, ako aj

(g)jej systémový význam pre daný trh.

8.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 103 s cieľom:

(a)bližšie určiť regulačné a účtovné povinnosti, ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti uvedené v odseku 4, ktorých cieľom je zaistiť účinné uhrádzanie príspevkov;

(b)bližšie určiť opatrenia uvedené v odseku 4, ktorých cieľom je riadne overiť správne uPoint 1 (letter)hradenie príspevkov;

(c)bližšie určiť opatrenia uvedené v odseku 4, ktorých cieľom je zabrániť úniku, vyhýbaniu sa a zneužívaniu v tejto súvislosti.

Článok 95

Mimoriadne príspevky ex post

1.Ak dostupné finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím mechanizmov financovania, členské štáty zaistia, aby sa od inštitúcií povolených a ich území získali mimoriadne príspevky ex post, ktoré pokryjú ďalšie potrebné sumy. Tieto mimoriadne príspevky sa rozdelia medzi inštitúcie v súlade s pravidlami stanovenými v článku 94 ods. 2.

2.Ustanovenia článku 94 ods. 4 až ods. 8 sú uplatniteľné na príspevky získané podľa tohto článku.

Článok 96

Alternatívne zdroje financovania

Členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od finančných inštitúcií, centrálnej banky alebo iných tretích strán v prípade, ak sumy získané podľa článku 94 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania, a mimoriadne príspevky stanovené v článku 95 nie sú okamžite prístupné.

Článok 97

Požičiavanie medzi mechanizmami financovania

1.Členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mali právo požičať si od všetkých ostatných mechanizmov financovania v rámci Únie v prípade, ak sumy získané podľa článku 94 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania, a mimoriadne príspevky stanovené v článku 95 nie sú okamžite prístupné.

2.Členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie, mali povinnosť požičať prostriedky ostatným mechanizmom financovania v rámci Únie za okolností bližšie určených v odseku 1.

S výhradou prvého pododseku vnútroštátne mechanizmy financovania by nemajú povinnosť požičať prostriedky inému vnútroštátnemu mechanizmu financovania za okolností, keď orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu mechanizmu financovania zastáva názor, že by nemal dostatok finančných prostriedkov na financovanie akýchkoľvek predvídateľných riešení krízových situácií v blízkej budúcnosti. V každom prípade by nemali byť povinné požičať viac ako polovicu finančných prostriedkov, ktoré má vnútroštátny mechanizmus financovania k dispozícii v okamihu, keď sa formalizuje žiadosť o požičanie.

3.Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 103 s cieľom bližšie určiť podmienky, ktoré sa musia splniť na to, aby si mechanizmus financovania mohol požičať prostriedky od iného mechanizmu financovania, ako aj podmienky, ktoré sa uplatňujú na požičiavanie prostriedkov, a najmä kritéria, podľa ktorých sa posudzuje, či mechanizmus bude mať dostatočné finančné prostriedky na financovanie predvídateľného riešenia krízových situácií v blízkej budúcnosti, uplatniteľnú dobu splatnosti a úrokovú sadzbu.

Článok 98

Spoločné využívanie vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.Členské štáty zaistia, aby v prípade riešenie krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 83 každý vnútroštátny mechanizmus financovania každej inštitúcie, ktorá tvorí súčasť skupiny, prispel na financovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa tohto článku.

2.Na účely odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny stanoví v prípade potreby pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízových situácií na základe konzultácií s orgánmi pre riešenie krízových situácií inštitúcií, ktoré tvoria súčasť skupiny, plán financovania, v ktorom určí celkovú potrebu financovania, pokiaľ ide o riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ako aj modality tohto financovania.

3.Medzi modality uvedené v odseku 2 patrí:

(a)príspevky vnútroštátnych mechanizmov financovania inštitúcií, ktoré tvoria súčasť skupiny;

(b)požičanie prostriedkov alebo iné formy podpory od finančných inštitúcií alebo centrálnej banky.

Plán financovania tvorí súčasť programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny bližšie určeného v článku 83. V pláne financovania sa stanovia príspevky každého vnútroštátneho mechanizmu financovania.

4.Za predpokladu, že sú splnené požiadavky odseku 2 tohto článku a článku 83, členské štáty stanovia pravidlá a postupy na zaistenie toho, aby každý vnútroštátny mechanizmus financovania patriaci do ich jurisdikcie realizoval svoje príspevky do plánu financovania okamžite potom, ako ich orgánom pre riešenie krízových situácií bude doručená žiadosť od orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

5.Na účely tohto článku členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania na úrovni skupiny mali na základe podmienok stanovených v článku 96 povolené uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od finančných inštitúcií, centrálnej banky alebo iných tretích strán na celú sumu, ktorá je potrebná na financovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s plánom financovania uvedeným v odseku 2 tohto článku.

6.Členské štáty zaistia, aby každý vnútroštátny mechanizmus financovania patriaci do jeho jurisdikcie zaručil akúkoľvek pôžičku, ktorú mechanizmus financovania na úrovni skupiny prijal v súlade s odsekom 4. Záruka každého vnútroštátneho mechanizmu financovania neprekročí podiel jeho účasti na pláne financovania stanovenom podľa odseku 2.

7.Členské štáty zaistia, aby akékoľvek príjmy alebo výnosy vznikajúce z použitia mechanizmov financovania išli v prospech všetkých vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s ich príspevkom na financovanie riešenia krízových situácií podľa odseku 2.

8.Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 103 s cieľom bližšie určiť:

(a)formu a obsah plánu financovania bližšie určeného v odseku 2;

(b)modality vyplácania príspevkov do plánu financovania podľa odseku 3;

(c)modality záruk podľa odseku 5;

(d)kritériá, podľa ktorých sa určí, kedy sa ukončili všetky opatrenia na riešenie krízových situácií.

Článok 99

Používanie systémov ochrany vkladov v súvislosti s riešením krízových situácií

1.Členské štáty zaistia, aby sa systémom ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená, v prípade, ak orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízových situácií, a za predpokladu, že týmto opatrením sa zaisťuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, ručilo až do sumy krytých vkladov za sumu strát, ktoré by sa museli znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania.

2.Členské štáty zaistia, aby systémy ochrany vkladov boli v rámci vnútroštátneho práva upravujúceho konkurzné konanie rovnocenné nezabezpečeným neprioritným nárokom.

3.Členské štáty zaistia, aby určenie sumy, v ktorej systém ochrany vkladov ručí v súlade s odsekom 1 tohto článku zodpovedal podmienkam stanoveným v článku 30 ods. 2.

4.Príspevok zo systému ochrany vkladov na účely odseku 1 sa vykonáva v hotovosti.

5.Členské štáty môžu takisto stanoviť, že dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov zriadených na ich území sa môžu použiť na účely článku 92 ods. 1 za predpokladu, že uvedené systémy ochrany vkladov spĺňajú v prípade potreby ustanovenia článkov 93 až 98.

6.Členské štáty zaistia, aby systém ochrany vkladov mal stanovené úpravy, podľa ktorých po príspevku zo systému ochrany vkladov podľa odsekov 1 alebo 5, a ak je potrebné preplatiť sumy vkladateľom inštitúcie, ktorej krízová situácie sa rieši, členovia systému môžu systému okamžite poskytnúť sumy, ktoré je potrebné uhradiť

7.Ak si členské štáty poskytnú možnosť stanovenú v odseku 5 tohto článku, systémy ochrany vkladov sa považujú za mechanizmy financovania na účely článku 91. V takomto prípade členské štáty nemusia zriadiť samostatné mechanizmy financovania.

8.Ak si členský štát poskytne možnosť stanovenú v odseku 5 uplatňuje sa na použitie dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov toto pravidlo prednosti:

Ak sa v rovnakom čase požaduje, aby sa dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov použili na účely bližšie určené v článku 92 alebo na účel prvého odseku tohto článku alebo na vyplatenie vkladateľov podľa smernice 94/19/ES a dostupné finančné prostriedky nestačia na uspokojenie všetkých týchto požiadaviek, pred platbami sa účely stanovené v článku 92 tejto smernice sa uprednostní vyplatenie vkladateľov podľa smernice 94/19/ES a opatrenia bližšie určené v odseku 1 tohto článku.

9.Ak sa oprávnené vklady v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, prevedú na iný subjekt prostredníctvom nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, vkladatelia nemajú voči systému ochrany vkladov žiadne nároky podľa smernice 94/19/ES vzhľadom na akúkoľvek časť ich neprevedených vkladov v inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že suma prevedených finančných prostriedkov sa rovná súhrnnej úrovni krytia podľa článku 7 smernice 94/19/ES alebo ju prevyšuje.

HLAVA VIII

SANKCIE

Článok 100

Administratívne sankcie a opatrenia

1.Členské štáty zaistia, aby sa v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení prijatých pri vykonávaní tejto smernice prijali primerané administratívne sankcie a opatrenia a zaistia ich uplatňovanie. Tieto sankcie a opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

2.Členské štáty zaistia, že ak sa na finančné inštitúcie a materské spoločnosti z Únie uplatňujú povinnosti , v prípade ich porušenia sa na členov obchodného vedenia a akékoľvek iné osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie, môžu uplatňovať sankcie.

3.Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány pri vykonávaní svojich právomocí ukladať sankcie úzko spolupracujú s cieľom zaistiť, aby sankcie alebo opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

Článok 101

Osobitné ustanovenia

1.Tento článok sa uplatňuje za všetkých týchto okolností:

(a)inštitúcia alebo materská spoločnosť nevypracuje, nedodržiava a neaktualizuje plány ozdravenia alebo plány ozdravenia na úrovni skupiny, čím sa porušujú články 5 alebo 7;

(b)subjekt svojim príslušným orgánom neoznámi, že plánuje poskytnúť finančnú podporu na úrovni skupiny, čím sa porušuje článok 22;

(c)inštitúcia alebo materská spoločnosť neposkytne všetky informácie, ktoré sú potrebné na vypracovanie plánov riešenie krízových situácií, čím sa porušuje článok 10;

(d)obchodné vedenie inštitúcie príslušnému orgánu neoznámi, že inštitúcia je v úpadku alebo bude pravdepodobne v úpadku, čím sa porušuje článok 73 ods. 1.

2.Bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci príslušných orgánov alebo orgánov pre riešenie krízových situácií v súlade s ostatnými ustanoveniami tejto smernice, členské štáty zaistia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 uplatniteľné administratívne sankcie a opatrenia zahŕňali aspoň:

(a)verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia;

(b)dočasný zákaz vykonávať funkcie v inštitúciách voči ktorémukoľvek členovi obchodného vedenia inštitúcie alebo materskej spoločnosti alebo voči ktorejkoľvek fyzickej osobe, ktorá je braná na zodpovednosť;

(c)v prípade právnickej osoby administratívne peňažné sankcie do výšky 10 % celkového ročného obratu tejto právnickej osoby v predchádzajúcom hospodárskom roku; v prípade, že právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, relevantným celkovým ročným obratom je celkový ročný obrat vyplývajúci z konsolidovaných účtov hlavnej materskej spoločnosti za predchádzajúci hospodársky rok;

(d)v prípade fyzickej osoby administratívne peňažné sankcie do výšky 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, sankcie v zodpovedajúcej hodnote v národnej mene k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice;

(e)administratívne peňažné sankcie do výšky dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa získali, alebo strát, ktorým sa vyhlo, v dôsledku porušenia v prípade, že je možné ich vyčísliť.

Článok 102

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi

Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány pri určovaní typu administratívnych sankcií alebo opatrení a výšky administratívnych peňažných sankcií vzali do úvahy všetky relevantné okolnosti vrátane:

(a)závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

(b)miery zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

(c)finančnej sily zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

(d)významu ziskov, ktoré zodpovedná fyzická alebo právnická osoba získala, alebo strát, ktorým sa vyhla, pokiaľ je možné ich vyčísliť;

(e)strát tretích strán spôsobených porušením, pokiaľ je možné ich vyčísliť;

(f)úrovne spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;

(g)predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba.

HLAVA IX

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

Článok 103

Výkon delegovania

1.Právomoc prijímať delegované akty sa na Komisiu prenáša za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Delegovanie právomocí sa poskytuje na neurčité obdobie odo dňa stanoveného v článku 116.

3.Delegovanie právomocí podľa článkov 2, 4, 28, 37, 39, 43, 86, 94, 97 a 98 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci bližšie určené v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť akýchkoľvek už platných delegovaných aktov.

4.Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 2, 4, 28, 37, 39, 43, 86, 94, 97 a 98 nadobúda účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada nevzniesli žiadne námietky v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tohto obdobia Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o dva mesiace.

HLAVA X

ZMENY A DOPLNENIA SMERNÍC 77/91/EHS, 82/891/EHS, 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Článok 104

Zmena a doplnenie smernice 77/91/EHS

V článku 41 smernice 77/91/EHS sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Členské štáty zaistia, aby sa článok 17 ods. 1, článok 25 ods. 1, článok 25 ods. 3, článok 27 ods. 2 prvý pododsek, článok 29, článok 30, článok 31 a článok 32 tejto smernice neuplatňovali v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ (*) [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií] za predpokladu, že sa splnia ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 27 smernice XX/XX/EÚ a podmienky pre riešenie krízových situácií stanovené v článku 28 uvedenej smernice.

_______

(*) Ú. v. EÚ L ... …. s..“

Článok 105

Zmena a doplnenie smernice 82/891/EHS

Článok 1 ods. 4 smernice 82/891/EHS sa nahrádza takto:

„4. Uplatňuje sa článok 1 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ (*).

________

(*) Ú. v. EÚ L 110, 29. 4. 2011, s. 1.“

Článok 106

Zmeny a doplnenia smernice 2001/24/ES

Smernica 2001/24/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.V článku 1 sa dopĺňajú tieto odseky 3 a 4:

„3. Táto smernica sa vzťahuje aj na investičné spoločnosti podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES (*) a ich pobočky zriadené v členských štátoch iných, než sú štáty, v ktorých majú svoje hlavné sídla.

4. V prípade uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávania právomocí riešiť krízové situácie uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ (**) sa ustanovenia tejto smernice vzťahujú aj na finančné inštitúcie, spoločnosti a materské spoločnosti patriace do rozsahu pôsobnosti smernice XX/XX/EÚ.

__________

(*) Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006, s. 201.

(**)Ú. v. EÚ L … , ...s.“

2.V článku 2 sa siedma zarážka nahrádza takto:

„- ‚reorganizačné opatrenia‛ sú opatrenia, ktorých účelom je zachovať alebo obnoviť finančnú situáciu úverovej inštitúcie a ktoré by sa mohli dotknúť už existujúcich práv tretích strán vrátane opatrení zahŕňajúcich možnosť zastaviť platby, zastaviť vynucovacie opatrenia alebo znížiť pohľadávky; tieto opatrenia zahŕňajú uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie podľa smernice XX/XX/EÚ;“

Článok 107

Zmena a doplnenie smernice 2002/47/ES

V článku 7 smernice 2002/47/ES sa dopĺňa tento odsek 1a:

„1a. Odsek 1 sa neuplatňuje na akékoľvek obmedzenie účinku ustanovenia o konečnom čistom zúčtovaní, ktoré sa ukladá na základe článku 77 smernice xx/xx/EÚ alebo na základe výkonu právomoci uložiť dočasné pozastavenie v súlade s článkom 63 uvedenej smernice orgánom pre riešenie krízových situácií.

__________

(*) Ú. v. EÚ L …… …. s. …“

Článok 108

Zmena a doplnenie smernice 2004/25/ES

V článku 4 ods. 5 smernice 2004/25/ES sa dopĺňa tento tretí pododsek:

„Členské štáty zaistia, aby sa článok 5 ods. 1 tejto smernice neuplatňoval v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ (*) [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií].

_________

(*) Ú. v. EÚ L …. s..“

Článok 109

Zmena a doplnenie smernice 2005/56/ES

V článku 3 smernice 2005/56/EHS sa dopĺňa tento odsek 4:

„(4) Členské štáty zaistia, aby sa táto smernica neuplatňovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií](*).

_________

(*) Ú. v. EÚ L …… …. s. …“

Článok 110

Zmeny a doplnenia smernice 2007/36/ES

Smernica 2007/36/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.V článku 1 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Členské štáty zaistia, aby sa táto smernica neuplatňovala v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií](*).

___________

(*) Ú. v. EÚ L …… …. s. …“

2.V článku 5 sa dopĺňajú tieto odseky 5 a 6:

„5. Členské štáty zaistia, aby na účely smernice XX/XX/EÚ [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií] mohlo valné zhromaždenie rozhodnúť dvojtretinovou väčšinou platných hlasov o tom, že oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia pre rozhodnutie o zvýšení kapitálu sa môže vydať v kratšom čase než je to uvedené v odseku 1 tohto článku za predpokladu, že sa toto zhromaždenie nebude konať do desiatich kalendárnych dní od vydania oznámenia o zvolaní a že sa splnia podmienky článku 23 alebo 24 smernice XX/XX/EÚ (faktory spúšťajúce včasnú intervenciu) a že zvýšenie kapitálu je potrebné na odvrátenie podmienok pre riešenie krízových situácií stanoveným v článku 24 uvedenej smernice.

6. Na účely odseku 5 sa neuplatňuje článok 6 ods. 3 a ods. 4 a článok 7 ods. 3.“

Článok 111

Zmena a doplnenie smernice 2011/35/EÚ

V článku 1 smernice 2011/35/EÚ sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Členské štáty zaistia, aby sa táto smernica neuplatňovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ (*) [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií].

________

(*) Ú. v. EÚ L …… …. s. …“

Článok 112

Zmena a doplnenie nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení a dopĺňa takto:

4.V článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:

„(2) ‚príslušné orgány‛ znamenajú:

i)príslušné orgány vymedzené v smerniciach 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES a uvedené v smernici 2009/110/ES;

ii)v súvislosti so smernicami 2002/65/ES a 2005/60/ES orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany úverových a finančných inštitúcií;

iii)v súvislosti so systémami ochrany vkladov, subjekty, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov podľa smernice 94/19/ES, alebo v prípade, ak prevádzku systému ochrany vkladov spravuje súkromná spoločnosť, orgán verejnej moci, ktorý vykonáva dohľad nad týmito systémami podľa uvedenej smernice, ako aj

iv)v súvislosti so smernicou …/… [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií] orgány pre riešenie krízových situácií vymedzené v uvedenej smernici.

_________

(*) Ú. v. EÚ L …… …. s. …“

5.V článku 40 ods. 6 sa dopĺňa tento druhý pododsek:

„Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ (*) [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií] sprevádza člena rady orgánov dohľadu podľa odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca orgánu pre riešenie krízových situácií v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie práva.

_________

(*) Ú. v. EÚ L …… …. s. …“

HLAVA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 113

Výbor EBA pre riešenie krízových situácií

EBA vytvorí na účely prípravy rozhodnutí EBA stanovených v tejto smernici stály vnútorný výbor podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Uvedený vnútorný výbor bude zložený aspoň z orgánov pre riešenie krízových situácií uvedených v článku 3 tejto smernice.

Na účely tejto smernice EBA spolupracuje s ESMA a EIOPA v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 114

Preskúmanie

Komisia k 1. júnu 2018 preskúma všeobecné uplatňovanie tejto smernice a posúdi potrebu zmien a doplnení, a to najmä:

(a)na základe správy EBA podľa článku 39 ods. 6 potrebu zmien a doplnení, pokiaľ ide o minimalizáciu rozdielov na vnútroštátnej úrovni. Táto správa a všetky prípadné sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade;

(b)na základe správy EBA podľa článku 4 ods. 3 potrebu zmien a doplnení, pokiaľ ide o minimalizáciu rozdielov na vnútroštátnej úrovni. Táto správa a všetky prípadné sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 115

Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2014. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia od 1. januára 2015.

Členské štáty však uplatňujú ustanovenia prijaté s cieľom riadiť sa požiadavkami hlavy IV kapitoly III oddielu 5 najneskôr od 1. januára 2018.

2.Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.Členské štáty oznámia Komisii a EBA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 116

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v dvadsiaty deň nasledujúci po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 117

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

ODDIEL A

Informácie, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia

Plán ozdravenia obsahuje tieto informácie:

(1)zhrnutie kľúčových prvkov plánu, strategickú analýzu a zhrnutie celkovej ozdravnej kapacity;

(2)zhrnutie podstatných zmien inštitúcie od naposledy predloženého plánu ozdravenia;

(3)plán komunikácie a poskytovania informácií, v ktorom sa opisuje, ako sa spoločnosť bude snažiť zvládnuť všetky potenciálne nepriaznivé reakcie trhu;

(4)rozsah opatrení v oblasti kapitálu a likvidity požadovaných na zachovanie prevádzky a financovania kritických funkcií inštitúcie a jej oblastí obchodnej činnosti;

(5)odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;

(6)podrobný opis akýchkoľvek podstatných prekážok účinného a včasného vykonania plánu vrátane zváženia vplyvu na zvyšok skupiny, zákazníkov a zmluvné strany;

(7)identifikovanie kritických funkcií;

(8)podrobný opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti operácií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

(9)podrobný opis toho, ako sa plánovanie ozdravenia integruje do riadiacej štruktúry inštitúcie, ako aj politiky a postupov, ktorými sa riadi schvaľovanie plánu ozdravenia a identifikácia osôb v organizácii zodpovedných za prípravu a vykonávanie plánu;

(10)mechanizmy a opatrenia na zachovanie alebo obnovenie vlastných zdrojov inštitúcie;

(11)mechanizmy a opatrenia na zaistenie toho, aby mala inštitúcia vhodný prístup k zdrojom núdzového financovania, vrátane potenciálnych zdrojov likvidity, posúdenia dostupného kolaterálu a posúdenia možnosti prevodu likvidity v rámci subjektov skupiny a oblastí obchodnej činnosti, na zabezpečenie toho, aby mohla pokračovať vo svojich operáciách a dodržiavať svoje záväzky, keď sa stanú splatnými;

(12)mechanizmy a opatrenia na zníženie rizika a využitie pákového efektu;

(13)mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu pasív;

(14)mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti;

(15)mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k infraštruktúram finančných trhov;

(16)mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov inštitúcie vrátane infraštruktúry a služieb IT;

(17)prípravné mechanizmy na zjednodušenie odpredaja aktív alebo oblastí obchodnej činnosti v časovom rámci vhodnom na obnovenie finančného zdravia;

(18)iné činnosti alebo stratégie riadenia zamerané na obnovenie finančného zdravia a predpokladaný finančný účinok týchto opatrení alebo stratégií;

(19)prípravné opatrenia, ktoré inštitúcia prijala, alebo plány, ktoré má prijať, na zjednodušenie vykonávania plánu ozdravenia vrátane opatrení potrebných na umožnenie včasnej rekapitalizácie inštitúcie.

ODDIEL B

Informácie, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať od inštitúcií na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcií požadovať, aby na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií poskytli tieto informácie:

(1)podrobný opis organizačnej štruktúry inštitúcie vrátane zoznamu všetkých právnických osôb;

(2)identifikácia priameho vlastníka a percentuálneho podielu hlasovacích a nehlasovacích práv všetkých právnických osôb;

(3)informácie o lokalite, jurisdikcii, štáte zriadenia, udelení licencie a obsadení kľúčových pozícií každej právnickej osoby;

(4)priradenie kritických operácii inštitúcie a hlavných oblastí obchodnej činnosti, vrátane podstatných aktív a pasív spojených s takýmito operáciami a oblasťami obchodnej činnosti, k jednotlivým právnickým osobám;

(5)podrobný opis zložiek pasív inštitúcie a všetkých jej právnických osôb, pričom sa zabezpečí rozdelenie, minimálne podľa druhov a výšky krátkodobých a dlhodobých dlhov, zabezpečených, nezabezpečených a podriadených pasív;

(6)podrobnosti o tých pasívach inštitúcie, ktoré sú oprávnenými pasívami;

(7)identifikácia postupov potrebných na stanovenie toho, komu inštitúcia založila kolaterál, v koho vlastníctve sa kolaterál nachádza, a jurisdikcie, ktorá sa na kolaterál vzťahuje;

(8)opis podsúvahových expozícií inštitúcie a jej právnických osôb vrátane priradenia ku kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(9)informácie o podstatných zabezpečovacích transakciách (hedges) inštitúcie vrátane priradenia ku príslušnej právnickej osobe;

(10)identifikácia hlavných alebo najkritickejších zmluvných strán inštitúcie, ako aj analýza vplyvu neplnenia hlavných zmluvných strán na finančnú situáciu inštitúcie;

(11)informácie o každom systéme, v ktorom inštitúcia vykonáva podstatný objem obchodov (podľa počtu alebo hodnoty) vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(12)informácie o každom platobnom alebo zúčtovacom systéme, ako aj systéme vyrovnania, ktorého je inštitúcia priamym alebo nepriamym členom vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(13)podrobný súpis a opis kľúčových riadiacich informačných systémov, vrátane systémov pre riadenie rizík, účtovanie a finančné a regulačné vykazovanie používaných inštitúciou, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(14)identifikácia vlastníkov systémov uvedených v písmene m), dohôd o úrovni s nimi spojených služieb a všetkých softvérov a systémov alebo licencií vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(15)identifikácia a priradenie jednotlivých právnických osôb a ich vzájomných prepojení a závislostí napr.:

–spoločný alebo zdieľaný personál, zariadenia a systémy,

–mechanizmy v oblasti kapitálu, financovania alebo likvidity,

–existujúce alebo možné úverové expozície,

–dohody o podpornom ručení (cross guarantee agreement), krížové kolaterálové úpravy (cross-collateral arrangements), ustanovenia cross-default a dohody o cross-affiliate netting,

–prevody rizika a dohody o obchodovaní back to back, dohody o úrovni služieb;

(16)informácie o orgáne pre dohľad a orgáne pre riešenie krízových situácií pre každú právnickú osobu;

(17)informácie o oficiálnom zástupcovi vrcholového obchodného vedenia pre plán riešenia krízových situácií inštitúcie, ako aj osobách, ak sa líšia od uvedeného zástupcu, zodpovedných za jednotlivé právnické osoby, kritické operácie a oblasti obchodnej činnosti,

(18)opis mechanizmov, ktoré má inštitúcia zavedené na zabezpečenie toho, aby v prípade riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií dostal informácie určené orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na uplatnenie nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí;

(19)informácie o všetkých dohodách uzatvorených inštitúciami a ich právnickými osobami s tretími stranami, na strane ktorých môže byť ukončenie dohody vyvolané rozhodnutím orgánov uplatniť nástroj na riešenie krízových situácií, a informácie o tom, či následky ukončenia môžu ovplyvniť uplatnenie nástroja na riešenie krízových situácií;

(20)opis možných zdrojov likvidity na podporu riešenia krízových situácií;

(21)informácie o zaťažení aktív, likvidných aktívach, podsúvahových činnostiach, zabezpečovacích stratégiách a účtovnej praxi.

ODDIEL C

Záležitosti, ktoré musí orgán pre riešenie krízových situácií posúdiť pri posudzovaní vyriešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie

Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje pri posudzovaní vyriešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie tieto skutočnosti:

(1)Rozsah, v ktorom inštitúcia alebo skupina dokáže priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie ku konkrétny právnickým osobám.

(2)Rozsah, v ktorom sú právne a podnikové štruktúry zosúladené so zreteľom na hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie.

(3)Rozsah, v ktorom sú zavedené mechanizmy, ktoré zaručujú, aby bol k dispozícii základný personál, infraštruktúra, financovanie, likvidita a kapitál na podporu a zachovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií.

(4)Rozsah, v ktorom je možné v prípade riešenia krízových situácií inštitúcie alebo skupiny plne vynucovať dohody o službách uzavreté inštitúciou alebo skupinou.

(5)Rozsah, v ktorom je riadiaca štruktúra inštitúcie alebo skupiny primeraná na riadenie a zabezpečenie zhody s vnútornými politikami inštitúcie alebo skupiny so zreteľom na dohody o úrovni služieb.

(6)Rozsah, v ktorom má inštitúcia alebo skupina pre prípad oddelenia kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vytvorený postup na prevod služieb poskytnutých na základe dohôd o úrovni služieb na tretie strany.

(7)Rozsah, v ktorom sú zavedené núdzové plány na zaistenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania.

(8)Primeranosť riadiacich informačných systémov na zaistenie toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií dokázali získať presné a úplné informácie vzťahujúce sa na hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie.

(9)Schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité pre účinné riešenie krízových situácií inštitúcie alebo skupiny, a to kedykoľvek, aj pri rýchlo sa meniacich podmienkach.

(10)Rozsah, v ktorom inštitúcia alebo skupina vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe stresových scenárov stanovených orgánmi pre riešenie krízových situácií.

(11)Rozsah, v ktorom inštitúcia alebo skupina dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú inštitúciu, ako aj novú inštitúciu v prípade, že sa kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti.

(12)Rozsah, v ktorom inštitúcia alebo skupina stanovila vhodné postupy na zaistenie toho, aby poskytovala orgánom pre riešenie krízových situácií informácie potrebné na identifikáciu vkladateľov a súm krytých systémami ochrany vkladov.

(13)Keď skupina používa záruky v rámci skupiny, rozsah, v ktorom sa tieto záruky poskytujú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto záruky stabilné.

(14)Keď skupina vykonáva transakcie back to back, rozsah, v ktorom sa tieto transakcie vykonávajú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto transakcie stabilné.

(15)Rozsah, v ktorom používanie záruk v rámci skupiny alebo transakcií back to back rozširuje „nákazu“ v rámci skupiny.

(16)Rozsah, v ktorom právna štruktúra skupiny bráni uplatňovaniu nástrojov na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, komplexnosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti subjektom skupiny.

(17)Objem alebo podiel oprávnených pasív inštitúcie.

(18)Keď posúdenie zahŕňa holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou, rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií subjektov skupiny, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, mohlo mať nepriaznivý vplyv na nefinančnú časť skupiny.

(19)Existencia a solídnosť dohôd o úrovni služieb.

(20)Či orgány z tretích krajín majú nástroje na riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií z Únie, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi orgánmi z tretích krajín a Únie.

(21)Reálnosť používania nástrojov na riešenie krízových situácií takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, a to vzhľadom na dostupné nástroje a štruktúru inštitúcie.

(22)Rozsah, v ktorom štruktúra skupiny umožňuje orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vyriešil krízovú situáciu celej skupiny alebo ktoréhokoľvek z jej subjektov alebo viacerých jej subjektov bez toho, aby to spôsobilo významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvom, a to s cieľom maximalizovať hodnotu skupiny ako celku.

(23)Mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa v prípade skupín, ktorých dcérske spoločnosti sú zriadené v iných jurisdikciách, mohlo uľahčiť riešenie krízových situácií.

(24)Do akej miery je dôveryhodné používanie nástrojov na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, vzhľadom na možný vplyv na veriteľov, zmluvné strany, zákazníkov a zamestnancov a možné opatrenia, ktoré môžu prijať orgány z tretích krajín.

(25)Vplyv riešenia krízových situácií inštitúcií na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu je možné primerane hodnotiť.

(26)Riešenie krízových situácií inštitúcií by mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo.

(27)Nákaza iných finančných inštitúcií alebo finančných trhov sa môže obmedziť prostredníctvom uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí.

(28)Riešenie krízových situácií inštitúcií by mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU

1.1.Názov návrhu

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu

1.6.Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Účasť tretích strán na financovaní

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU

1.1.Názov návrhu

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 82/891/ES, 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2011

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 40

Vnútorný trh – finančné trhy

1.3.Druh návrhu

☒ Návrh sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 41

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

zachovať finančnú stabilitu a dôveru k bankám, zaistiť kontinuitu základných finančných služieb, zabrániť „nákaze“ problémami,

minimalizovať straty spoločnosti ako celku, a najmä straty daňových poplatníkov, chrániť vkladateľov a obmedziť morálny hazard,

posilniť vnútorný trh bankových služieb a zároveň zachovať rovnaké podmienky (pre všetky subjekty v rámci súťaže na finančných trhoch EÚ).

1.4.2.Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétne ciele:

Vzhľadom na uvedené všeobecné ciele sa stanovili tieto konkrétne ciele:

Príprava a prevencia:

zvýšiť pripravenosť orgánov dohľadu a bánk na krízové situácie a

umožniť vyriešiteľnosť krízových situácií všetkých bánk

Včasná intervencia:

zlepšiť mechanizmy včasnej intervencie na strane orgánov dohľadu

Riešenie krízových situácií bánk:

zaistiť včasné a rozsiahle riešenie krízových situácií bánk

zaistiť právnu istotu, pokiaľ ide o riešenie krízových situácií bánk

Cezhraničné krízové riadenie:

podporiť účinnú spoluprácu orgánov pri cezhraničnom riešení krízových situácií

Financovanie

zaistiť, aby na financovanie riešenia krízových situácií upadajúcich bánk boli k dispozícii finančné prostriedky zo súkromných zdrojov

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Účelom navrhovaného rámca pre krízové riadenie na úrovni EÚ je ďalej umožňovať finančnú stabilitu, obmedziť morálny hazard, chrániť vkladateľov a kľúčové bankové služby, ako aj šetriť peniaze daňových poplatníkov. Okrem toho je jeho cieľom chrániť a ďalej rozvíjať vnútorný trh pre finančné inštitúcie.

Prínosy rámca vychádzajú po prvé z očakávaného zníženia pravdepodobnosti výskytu systémovej bankovej krízy a z predchádzania poklesu HDP, ktorý nasleduje po bankovej kríze. Po druhé, cieľom rámca pre riešenie krízových situácií bánk je znížiť možnosť, aby sa peniaze daňových poplatníkov pri možnej budúcej kríze opäť použili na záchranu bánk. Náklady prípadných bankových kríz by mali znášať v prvom rade akcionári a držitelia dlhu bánk. V dôsledku toho by sa mali znížiť aj náklady členských štátov na financovanie ich dlhov a v tomto znížení sa odzrkadlí zrušenie implicitných štátnych záruk za dlhy bánk.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať realizáciu návrhu/iniciatívy.

Keďže úpadky bánk sú nepredvídateľné a podľa možnosti sa im treba vyhnúť, fungovanie riešenie krízových situácií bánk sa nemôže pravidelne monitorovať na základe toho, ako sa riešia reálne úpadky bánk. Niektoré z opatrení by sa však mohli monitorovať na základe použitia týchto možných ukazovateľov:

Počet zriadených kolégií pre riešenie krízových situácií.

Počet plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií, ktoré orgány pre riešenie krízových situácií a kolégiá pre riešenie krízových situácií predložili a schválili.

Počet prípadov, v ktorých orgány pre riešenie krízových situácií žiadali o úpravu prevádzky bánk (a bankových skupín).

Počet uzavretých dohôd o financovaní v rámci skupiny.

Počet bánk, pri ktorých sa požaduje minimálna schopnosť absorbovať straty (kapitál + dlh, ktorý je možné odpísať).

Celková úroveň schopnosti bánk absorbovať straty v členských štátoch a Únii.

Počet bánk, ktorých krízové situácie sa riešia.

Počet uplatnení rôznych nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí (napr. odpredaj obchodnej činnosti, preklenovacia banka, odpísanie dlhu).

Náklady na riešenie krízových situácií bánk na úrovni jednotlivých členských štátov a súhrnne na úrovni EÚ (v mil. EUR) (náklady zahŕňajú náklady na odpísanie dlhu, rekapitalizáciu, príspevky zo systému ochrany vkladov/fondu na riešenie krízových situácií, ostatné náklady).

Zainteresované straty navrhujú a podporujú, aby sa EBA aktívne zúčastňoval na všetkých fázach rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, aj keď sa v nariadení o EBA tomuto orgánu v súčasnosti neposkytujú právomoci v rámci procesu riešenia krízových situácií. EBA by na základe svojej účasti mohol vykonávať príslušné monitorovacie úlohy. Transpozícia akýchkoľvek nových právnych predpisov Únie sa bude monitorovať na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.5.Dôvody návrhu

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Finančná kríza bola vážnou zaťažkávacou skúškou schopnosti orgánov zvládať problémy v bankových inštitúciách. Finančné trhy Únie sú integrované do takej miery, že domáce otrasy sa môžu rýchlo preniesť na firmy a trhy v iných členských štátoch.

Vedúci predstavitelia skupiny G20 vyzvali na medzinárodnej úrovni, aby sa „preskúmali režimy riešenia problémov a právne predpisy týkajúce sa bankrotov v súvislosti s nedávnymi skúsenosťami, aby sa tak zaistilo, že sa umožní riadna likvidácia veľkých zložitých cezhraničných inštitúcií.“ 42 Na samite v Pittsburghu sa 25. septembra 2009 zaviazali spoločne konať s cieľom „… vytvoriť výkonnejšie nástroje, ktorými sa zaistí, aby veľké globálne firmy boli zodpovedné za riziká, do ktorých vstupujú“ a konkrétnejšie „vypracovať nástroje a rámce na účinné riešenie krízových situácií finančných skupín s cieľom pomôcť zmierniť narušenia vyplývajúce z úpadkov finančných inštitúcií a znížiť mieru morálneho hazardu v budúcnosti.“

V novembri 2010 schválila skupina G20 v Soule správu Rady pre finančnú stabilitu o systémových finančných inštitúciách (SIFI) 43 , v ktorej sa odporúča, aby „sa v rámci [všetkých] právnych poriadkov podnikli potrebné právne reformy na zaručenie zavedenia režimu riešenia problémov, prostredníctvom ktorého by sa umožnilo riešenie problémov akejkoľvek finančnej inštitúcie bez toho, aby boli daňoví poplatníci vystavení strate z podpory platobnej schopnosti, a chránili by sa tak dôležité hospodárske činnosti prostredníctvom mechanizmov, ktoré umožnia akcionárom a nezabezpečeným a nepoisteným veriteľom absorbovať straty v poradí podľa prednosti“.

V októbri 2011 Rada pre finančnú stabilitu prijala Kľúčové atribúty účinných ozdravných režimov pre finančné inštitúcie („kľúčové atribúty“) 44 , v ktorých sa stanovili základné prvky, ktoré Rada pre finančnú stabilitu považuje za potrebné pre účinný ozdravný režim. Ich vykonávaním by sa malo orgánom umožniť, aby včas riadne riešili krízové situácie finančných inštitúcií bez toho, aby boli daňoví poplatníci vystavení strate z podpory platobnej schopnosti, pričom sa zachová kontinuita ich dôležitých ekonomických funkcií.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

Podľa zásady subsidiarity, ktorá je ustanovená v článku 5 ods. 3 ZFEÚ by Únia mala v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, konať len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Iba činnosťou na úrovni Únie je možné zaistiť, aby členské štáty použili kompatibilné opatrenia na riešenie problémov upadajúcich inštitúcií. Hoci bankový sektor v Únii je vysoko integrovaný, systémy na riešenie bankových kríz spočívajú na vnútroštátnom základe. Mnoho vnútroštátnych právnych systémov neudeľuje v súčasnosti príslušným orgánom právomoci potrebné na riadnu likvidáciu finančných inštitúcií a zároveň na zachovanie služieb podstatných pre finančnú stabilitu bez spoliehania sa na peniaze daňových poplatníkov. Rozdielne vnútroštátne predpisy nie sú vhodné na náležité zaobchádzanie s cezhraničným rozmerom kríz a mechanizmy spolupráce domovských a hostiteľských orgánov nie sú dostatočné.

Obmedzené možnosti riešenia krízových situácií zvyšujú riziko morálneho hazardu a vytvárajú očakávania, že veľké, komplexné a vzájomne prepojené banky by v prípade problémov opäť potrebovali verejnú finančnú pomoc. Preto je jasné, že členské štáty nie sú schopné dosiahnuť vytvorenie účinného rámca na ozdravenie a riešenie krízových situácií v rámci integrovaného trhu, a preto sa tento rámec musí stanoviť na úrovni Únie.

Podľa zásady proporcionality by obsah a forma činnosti Únie nemali presahovať to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.

Cieľom tohto návrhu je zachovať finančnú stabilitu bánk a dôveru v banky a popritom minimalizovať straty daňových poplatníkov a posilniť vnútorný trh s bankovými službami a zároveň zachovať rovnaké podmienky pre všetkých. Na to je potrebné zblíženie vnútroštátnych právnych predpisov, aby sa orgánom poskytol konzistentný súbor nástrojov na krízové riadenie a na riešenie krízových situácií. Tento cieľ je však možné dosiahnuť len pomocou činnosti na úrovni Únie.

Ustanovenia sú primerané tomu, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov. Obmedzenia práva na majetok, ktoré môže výkon navrhovaných právomocí znamenať, sú v súlade s Chartou základných práv, ako ju vykladá Európsky súd pre ľudské práva. Tieto obmedzenia sa obmedzujú na rozsah potrebný na dosiahnutie cieľa vo všeobecnom záujme, konkrétne na zachovanie finančnej stability v Únii.

Riešenie krízových situácií úzko súvisí s neharmonizovanými oblasťami vnútroštátneho práva, ako napríklad konkurzným a majetkovým právom. Smernica je preto primeraným právnym nástrojom, keďže na zaistenie toho, aby sa rámec vykonával spôsobom, ktorým sa dosiahne zamýšľaný účinok v rámci osobitností príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, je potrebná transpozícia.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

nie sú k dispozícii

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Rámec pre krízové riadenie je úzko prepojený so systémom ochrany vkladov v Únii. Úprava príslušnej smernice 94/19/ES je v súčasnosti predmetom diskusií v Rade a Parlamente. Synergie medzi finančnými prostriedkami systému ochrany vkladov a opatreniami na riešenie krízových situácií bánk sú značné, najmä pokiaľ ide o otázky financovania. Ak platí rámec pre riešenie krízových situácií, ktorý má zastaviť „nákazu“, z finančných prostriedkov systému ochrany vkladov sa bude financovať len niekoľko bánk, ktoré zlyhajú ako prvé. Naopak, ak neexistujú žiadne opatrenia na riešenie krízových situácií a „nákaza“ sa šíri finančným systémom, objem prostriedkov, ktoré sa budú musieť zo systému ochrany vkladov v ČŠ vyplatiť je značne vyšší.

Návrh je spojený aj so smernicou o kapitálových požiadavkách, v ktorej sa pre banky a investičné spoločnosti stanovujú obozretnostné požiadavky. Cieľom nedávnych zmien a doplnení smernice o kapitálových požiadavkách je zvýšiť množstvo a kvalitu kapitálu, ktoré banky držia, aby skutočne dokázali absorbovať potenciálne straty. Zámerom nových požiadaviek na likviditu je zaistiť, aby banky zostali likvidné aj v období napätej situácie na trhu, a vytvoriť štruktúru pasív, ktorá poskytuje viac stability. Všetkými týmito opatrenia sa zvýši bezpečnosť bankového sektora a znížia sa šance na zlyhanie bánk a potreba verejných intervencií. Úpadky bánk v budúcnosti sa napriek všetkým týmto opatreniam nedajú vylúčiť. Je preto potrebné vypracovať doplnkový právny rámec (ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk), ktorým sa aj v nepriaznivých scenároch zaistí zachovanie finančnej stability.

1.6.Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻ Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

☒ Návrh s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2013 do roku 2015,

–a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 45

◻ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

◻ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ výkonné agentúry

–☒ subjekty zriadené spoločenstvami 46

–◻ národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

–◻ osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

◻ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

◻ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

V článku 81 nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, sa vyžaduje, aby Komisia do 2. januára 2014 a následne každé tri roky uverejnila všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania EBA. Komisia na tento účel uverejní všeobecnú správu, ktoré bude postúpená Európskemu parlamentu a Rade.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

Vzhľadom na zákonné, hospodárne, účinné a efektívne používanie rozpočtových prostriedkov na základe tohto návrhu sa očakáva, že z návrhu by nevyplynuli nové riziká, na ktoré by sa už nevzťahoval platný rámec EBA pre vnútornú kontrolu.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na EBA bez akéhokoľvek obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF).

EBA pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev o interných vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ihneď prijme primerané ustanovenia vzťahujúce sa na všetkých pracovníkov EBA.

V rozhodnutiach a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich vykonávacích nástrojoch sa výslovne ustanoví, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov peňažných prostriedkov vyplatených EBA, ako aj zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov.

V článkoch 64 a 65 nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), sa stanovujú ustanovenia upravujúce plnenie a kontrolu rozpočtu EBA a uplatniteľné finančné pravidlá.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh výdavkov

Príspevky

Číslo
[Názov………………………...……….]

DRP/NRP
( 47 )

krajín EZVO 48

kandidátskych krajín 49

tretích krajín

v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

12.0402.01

EBA – Dotácia podľa hláv 1, 2 a 3

DRP

áno

nie

NIE

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh výdavkov

Príspevky

Číslo
[Názov……………………………………..]

DRP/NRP

krajín EZVO

kandidátskych krajín

tretích krajín

v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[XX.YY.YY.YY]

ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca:

Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

GR: MARKT			Rok 2013 50	Rok 2014	Rok 2015	SPOLU
• Operačné rozpočtové prostriedky
12.0402.01	Záväzky	(1)	0	1,080	999	2,079
	Platby	(2)	0	1,080	999	2,079
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z príjmov z poplatkov
Číslo rozpočtového riadka		(3)
Rozpočtové prostriedky pre GR MARKT SPOLU	Záväzky	=1+1a +3	0	1,080	999	2,079
	Platby	=2+2a+3	0	1,080	999	2,079
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	0	1,080	999	2,079
	Platby	(5)	0	1,080	999	2,079
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z príjmov z poplatkov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1A viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	=4+ 6	0	1,080	999	2,079
	Platby	=5+ 6		1,080	999	2,079

Poznámky:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok 2013 51	Rok 2014	Rok 2015	SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	0	1,080	999	2,079
	Platby	0	1,080	999	2,079

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–☒ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Uveďte ciele a výstupy ⇩			Rok 2012		Rok 2013		Rok 2014		Rok 2015		SPOLU

	Druh 52	Priemerné náklady	Výstup	Náklady spolu	Výstup	Náklady spolu	Výstup	Náklady spolu	Výstup	Náklady spolu	Výstup	Náklady spolu
1. Ciele prípravy a prevencie: –zvýšiť pripravenosť orgánov dohľadu a bánk na krízové situácie a –umožniť vyriešiteľnosť situácií všetkých bánk
Počet technických predpisov a usmernení	Číselný údaj		0	0	0	0	11	517	1	200	12	717
Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet			0	0	0	0	11	517	1	200	12	717
2. Ciele pre včasnú intervenciu: –zlepšiť mechanizmy včasnej intervencie na strane orgánov dohľadu
Počet technických predpisov a usmernení	Číselný údaj		0	0	0	0	1	47	0	0	1	47
Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet				0		0	1	47	0	0	1	47
3. Ciele pre riešenie krízových situácií bánk: –zaistiť včasné a rozsiahle riešenie krízových situácií bánk –zaistiť právnu istotu, pokiaľ ide o riešenie krízových situácií bánk
Počet technických predpisov a usmernení	Číselný údaj		0	0	0	0	10	470	4	799	14	1,269
Konkrétny cieľ č. 3 medzisúčet				0	0	0	10	470	4	799	14	1,269
4. Ciele pre cezhraničné krízové riadenie: - podporiť efektívnu spoluprácu orgánov pri cezhraničnom riešení krízových situácií
Počet technických predpisov a usmernení			0	0	0	0	1	47	0	0	1	47
Konkrétny cieľ č. 4 medzisúčet			0	0	0	0	1	47	0	0	1	47
NÁKLADY SPOLU 53				0		0	23	1,081	5	999	28	2,080

3.3.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

Neuplatňuje sa

Požadované nové rozpočtové riadky

Neuplatňuje sa

Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.3.1.1.Zhrnutie

–☒ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

3.3.1.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–☒ Návrh si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Poznámky:

V dôsledku návrhu nebudú v rámci GR MARKT potrebné žiadne ďalšie ľudské ani administratívne zdroje.

3.3.2.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–☒ Návrh je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 54 .

3.3.3.Účasť tretích strán na financovaní

–◻ Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–☒ Návrh zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok 2013	Rok 2014	Rok 2015					Spolu
Príspevok členských štátov (60 % celkových nákladov)	0	1,620	1,498					3,119

3.4.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☒ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻ vplyv na vlastné zdroje

–◻ vplyv na rôzne príjmy

Príloha k legislatívnemu finančnému výkazu k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 82/891/ES, 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010.

Náklady spojené s úlohami, ktoré má vykonať EBA, sa odhadli, pokiaľ ide o výdavky na zamestnancov (hlava 1), ale aj hlavu 2.

Pokiaľ ide o časové rozvrhnutie návrhu, očakáva sa, že smernica nadobudne účinnosť medzi júnom a decembrom 2013. EBA navrhne technické predpisy 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti, preto sa očakáva, že jeho práca by sa začala už v januári 2014. Dodatoční pracovníci sa odhadli vzhľadom na 23 technických predpisov a 5 usmernení vrátane príslušných činností vyhradených na uznanie konaní tretích krajín zameraných na riešenie krízových situácií, na dokončenie nezáväzných rámcových dohôd o spolupráci s tretími krajinami, ako aj na prebiehajúce monitorovacie práce, účasť na práci kolégií a vykonávanie záväznej mediácie EBA. Návrh Komisie zahŕňa dlhodobé úlohy EBA, ktoré si budú vyžadovať vytvorenie 5 dodatočných pracovných miest (dočasní zamestnanci) od roku 2014. Popri tom bude podľa plánu vykonávať 11 vyslaných národných expertov dočasné úlohy obmedzené na roky 2014 a 2015.

Ďalšie predpoklady:

Koeficient mzdovej váhy pre Londýn je 1,28.

Z dôvodu komplexnosti technických predpisov, usmernení a z dôvodu pracovnej záťaže spojenej so súvisiacimi úlohami vysvetlenými v predchádzajúcej časti textu sa predpokladá, že jeden technický predpis/usmernenie si bude v priemere vyžadovať 1,15 človekorokov. 23 technických predpisov a 5 usmernení si teda v rokoch 2014 a 2015 bude vyžadovať 32 človekorokov.

Náklady na odborné vzdelávanie sa predpokladajú vo výške 1 000 EUR na pracovníka na plný úväzok na rok.

Náklady na služobné cesty vo výške 10 000 EUR, odhadnuté na základe návrhu rozpočtu na rok 2012 pre služobné cesty na daný počet pracovníkov.

Náklady súvisiace s prijímaním do zamestnania (cestovné náklady, náklady na hotelové ubytovanie, náklady na zdravotnú starostlivosť, náklady na uvedenie do úradu a ostatné náhrady osobných výdavkov, náklady na sťahovanie atď.) vo výške 12 700 EUR sa odhadli na základe návrhu rozpočtu na rok 2012 pre prijímanie zamestnancov na daný počet nových pracovníkov.

Spôsob výpočtu zvýšenia požadovaného rozpočtu na nasledujúce tri roky sa podrobnejšie uvádza v tejto tabuľke:

Druh nákladov	Výpočet	Suma (v mil. EUR)
		2013	2014	2015	Spolu

Hlava 1: Výdavky na zamestnancov

11 Platy a náhrady
- z toho dočasní zamestnanci	=51271,28	0	813	813	1,626
- z toho vyslaní národní experti	=11731,28	0	1,028	1,028	2,056
- z toho zmluvní zamestnanci		0	0	0	0

12 Náklady súvisiace s prijímaním do zamestnania	=16*12,7	0	203	0	203

13 Náklady na služobné cesty	=16*10	0	160	160	320

15 Náklady na odborné vzdelávanie	=16*1	0	16	16	32

Hlava 1: Výdavky na zamestnancov		0	2,220	2,017	4,237

Hlava 2: Výdavky na infraštruktúru a prevádzku	=16*30	0	480	480	960

Hlava 3: Operačné výdavky		0	0	0	0

Spolu		0	2,700	2,497	5,197
Z toho príspevok Spoločenstva (40 %)		0	1,080	999	2,078
Z toho príspevok členských štátov (60 %)		0	1,620	1,498	3,119

Nasledujúca tabuľka predstavuje navrhovaný plán vytvorenia piatich pracovných miest pre dočasných zamestnancov.

Funkčná skupina a trieda	Dočasné pracovné miesta

AD 8	1
AD 7	1
AD 6	1
AD 5	2

AD spolu	5

(1) KOM(2010) 579 v konečnom znení.

(2) Vyhlásenie vedúcich predstaviteľov G20 na samite o otázkach finančných trhov a svetového hospodárstva, apríl 2009.

(3) http://www.financialstabilityboard.org/publications/r_111104cc.pdf

(4) [2010/2006(INI)].

(5) 17006/1/10

(6) http://ec.europa.eu/internal_market/bank/group_of_experts/index_en.htm#High-level_Expert_Group

(7) http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/eccomm2012_en.pdf

(8) http://ec.europa.eu/internal_market/bank/index_en.htm

(9) http://ec.europa.eu/internal_market/bank/index_en.htm

(10) „Prevencia“ znamená v tejto súvislosti predchádzanie neprimeranému úpadku, ktorý by dokázal spôsobiť finančnú nestabilitu, ale nie zabránenie úpadku ako takému.

(11) Ak orgány dospejú k záveru, že nie je ohrozená finančná stabilita ani daňoví poplatníci, banke (alebo jej častiam) sa môže povoliť, aby upadla riadnym spôsobom.

(12) S cieľom zaistiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli zastúpené v EBA, a s cieľom zmierňovať konflikty záujmov, sa nariadenie 1093/2010 mení a dopĺňa, aby sa do koncepcie príslušných orgánov podľa uvedeného nariadenia zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií.

(13) Smernica 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a smernica 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií.

(14) Orgány pre riešenie krízových situácií môžu napríklad prevádzať aktíva alebo pasíva medzi preklenovacou inštitúciou a danou inštitúciou.

(15) V tejto súvislosti by nástroj oddelenia inštitúcie od materskej spoločnosti nebol zlučiteľný s rámcom.

(16) KOM(2009) 501, KOM(2009) 502, KOM(2009) 503.

(17) Ú. v. EÚ C , , s. .

(18) Ú. v. EÚ C , , s. .

(19) Ú. v. EÚ C , , s. .

(20) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 2011.

(21) Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

(22) Ú. v. EÚ L … , s. … .

(23) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.

(24) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(25) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.

(26) Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5 – 14.

(27) Ú. v. ES L 125, 5.5.2001, s. 15.

(28) Ú. v. ES L 26, 31.1.1977, s. 1.

(29) Ú. v. EÚ L 110, 29.4.2011, s. 1.

(30) Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 47.

(31) Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1.

(32) Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12.

(33) Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17.

(34) Ú. v. EÚ L 369, 17.12.2011, s. 14.

(35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/ES a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/ES (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s.1).

(36) Ú. v. ES L 168, 27.6.2002., s. 43.

(37) Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.

(38) Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2008/18/ES.

(39) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

(40) ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(41) Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(42) Vyhlásenie vedúcich predstaviteľov G20 na samite o otázkach finančných trhov a svetového hospodárstva, apríl 2009.

(43) „Reducing the moral hazard posed by systemically important financial institutions (Zníženie morálneho hazardu, ktorý predstavujú systémovo dôležité finančné inštitúcie)“ http://www.financialstabilityboard.org/press/pr_101111a.pd.

(44) http://www.financialstabilityboard.org/publications/r_111104cc.pdf

(45) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

(46) Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(47) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(48) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(49) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(50) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína realizovať.

(51) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína realizovať.

(52) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(53) Rozpočtové prostriedky vyčlenené na jednotlivé ciele zahŕňajú aj režijné náklady, ktoré sú úmerné priamym nákladom na ĽZ.

(54) Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.