20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/74

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN z 10. decembra 1948, ako aj Viedenskú deklaráciu a akčný program Svetovej konferencie o ľudských právach z 25. júna 1993, najmä na kapitolu I články 28 a 29 a kapitolu II článok 38 o systematickom znásilňovaní, sexuálnom otroctve a nútenom tehotenstve v prípade ozbrojených konfliktov,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979 a Deklaráciu Organizácie Spojených národov o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (1),

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti, rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch, rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1889 (2009), ktorej cieľom je posilniť vykonávanie a monitorovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1960 (2010), ktorá vytvorila mechanizmus na zhromažďovanie údajov o páchateľoch sexuálneho násilia v ozbrojených konfliktoch,

—

so zreteľom na vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie v ozbrojených konfliktoch v marci 2010,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 54/134 zo 7. februára 2000, ktorou bol 25. november ustanovený za Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Európska rada v marci 2011 (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na Akčný plán Rady EÚ pre rodovú rovnosť v rámci rozvojovej spolupráce (SEC(2010)0265 ), ktorý by mal zaručiť uplatňovanie rodovej rovnosti na všetkých úrovniach spolupráce EÚ s partnerskými štátmi,

—

so zreteľom na správu o ukazovateľoch komplexného prístupu EÚ k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ (3),

—

so zreteľom na ukazovatele komplexného prístupu k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ,

—

so zreteľom na komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ (4) a na operačný dokument o vykonávaní rezolúcie BR OSN č. 1325 posilnenej rezolúciou č. 1820 v kontexte EBOP, ktoré boli prijaté v decembri 2008,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ pre oblasť násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám,

—

so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2006 o podpore rodovej rovnosti a uplatňovaní rodového hľadiska v krízovom manažmente,

—

so zreteľom na všeobecné normy správania pre operácie EBOP prijaté Radou v roku 2005 (5),

—

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, prijatý 17. júla 1998, najmä na jeho články 7 a 8, ktoré definujú znásilnenie, sexuálne otroctvo, nútenú prostitúciu, nútené tehotenstvo a nútenú sterilizáciu alebo akúkoľvek inú formu sexuálneho násilia ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o postavení žien v ozbrojených konfliktoch a ich úlohe pri obnove a demokratickom procese v krajinách po skončení konfliktu (8),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0429/2011),

A.

keďže za posledných desať rokov, od prijatia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 sa dosiahol len obmedzený pokrok; keďže v niektorých prípadoch boli prijaté kvóty na účasť žien vo verejnej správe a počet žien v zastupujúcich inštitúciách za zvýšil; keďže odvtedy vzrástlo povedomie o rodových rozdieloch v konfliktoch; avšak aj napriek vyvinutému úsiliu predstavuje účasť žien na mierových rokovaniach, okrem niekoľkých výnimiek, stále menej ako 10 % z formálnej účasti, (9);

B.

keďže bol vytvorený úrad osobitného zástupcu OSN pre sexuálne násilie, ktorému v súčasnosti predsedá Margot Wallströmová;

C.

keďže sexuálne násilie v podobe hromadného znásilňovania, obchodovanie s ľuďmi a iné formy sexuálneho zneužívania žien a detí sa stále používajú ako vojenská taktika v konfliktných regiónoch na celom svete, čo je neprijateľné; keďže mocenské vákuum, ktoré vzniká v oblastiach po skončení konfliktu, môže viesť k zhoršeniu situácie v oblasti práv žien a dievčat, o čom svedčí situácia v Líbyi a Egypte;

D.

keďže dôsledky sexuálneho násilia páchaného počas vojny, fyzické (riziko neplodnosti, inkontinencia, pohlavne prenosné choroby) i psychické sú pre obete zničujúce, pretože obete sa často stigmatizujú, odmietajú, zle sa nimi zaobchádza, sú považované za zneuctené a v mnohých prípadoch sú vylúčené zo spoločnosti a niekedy ich dokonca zabijú;

E.

keďže rodiny obetí sú tiež mimoriadne silno postihnuté a sexuálne násilie považujú za potupu; keďže deti narodené znásilnenej matke môžu byť zavrhnuté a keďže toto zavrhnutie môže mať brutálnu formu ako opustenie dieťaťa pri narodení alebo dokonca jeho zabitie;

F.

keďže vo Viedenskej deklarácii prijatej 25. júna 1993 na Svetovej konferencii OSN o ľudských právach sa uvádza, že ľudské práva žien a dievčat sú neodňateľnou, jednotnou a neoddeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv;

G.

keďže je znepokojený skutočnosťou, že páchatelia sexuálneho násilia zostanú vo väčšine prípadov nepotrestaní, ako napríklad v Kolumbii, kde je sexuálne násilie na ženách v čase ozbrojeného konfliktu systematickou a zatajovanou praxou, ktorá je takmer úplne beztrestná, a keďže túto formu násilia treba považovať za vojnový zločin;

H.

keďže uznáva skutočnosť, že ženy v armáde a/alebo v civilných organizáciách zapojených do udržiavania mieru zohrávajú dôležitú úlohu ako vzory, ako sprostredkovateľky medzikultúrnej výmeny a sú povzbudzujúcou motiváciou pre miestne ženy, pričom búrajú stereotypy miestnych mužov a takisto lepšie komunikujú s miestnymi ženami;

I.

keďže vo väčšine krajín sa činnostiam súvisiacim s rodovou rovnosťou neprikladá veľká dôležitosť, pretože rodová problematika je vnímaná ako vedľajšia otázka, a kultúrne, náboženské a sociálno-ekonomické zvyklosti sa využívajú ako ospravedlnenie za brzdenie pokroku v oblasti rodovej rovnosti a práv žien;

J.

keďže na rodové hľadisko je potrebné klásť dôraz už v úplných začiatkoch plánovania civilných a bezpečnostných misií; keďže sa ukázalo, že mierové misie majú kľúčový význam pri zavádzaní rodového hľadiska do procesu prevencie, odzbrojenia a rekonštrukcie po skončení konfliktu;

K.

keďže dejiny dokazujú, že vojna je aktivitou, v ktorej vo veľkej miere dominujú muži, a preto sa dá predpokladať, že osobitné schopnosti žien, pokiaľ ide o dialóg a nenásilie, by mohli veľmi pozitívne prispieť k mierovému predchádzaniu konfliktom a k ich mierovému riešeniu;

L.

keďže dôležitosť účasti žien a rodového hľadiska podčiarkuje skutočnosť, že v riešeniach konfliktov, budovaní mieru a mierových rokovaniach, na ktorých sa zúčastňuje viac žien, sa pozornosť zameriava viac na oblasť rekonštrukcie a upevňovania mieru: trhovú infraštruktúru, vidiecke cesty, zdravotné centrá, dostupné školy, materské školy atď.;

M.

keďže v roku 2010 bolo prijatých 17 ukazovateľov pre komplexný prístup (10) a po úspešnom úsilí bola v roku 2011 predstavená prvá monitorovacia správa založená na týchto ukazovateľoch (11); keďže sú potrebné komplexné monitorovacie správy EÚ, založené na jasnej metodike a primeraných ukazovateľoch;

N.

keďže národné akčné plány týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti sú nevyhnutnosťou a mali by byť založené na jednotných minimálnych európskych štandardoch, ktoré upravujú ich ciele, vykonávanie a monitorovanie v celej EÚ;

O.

keďže Komisia 31. augusta 2011 rozhodla poskytnúť ďalších 300 miliónov EUR na mier a bezpečnosť v Afrike; keďže v roku 2011 bude prinajmenšom 12 afrických štátov, ktoré majú spolu približne 386,6 milióna obyvateľov, považovaných za súčasné oblasti konfliktu;

P.

keďže v situáciách po skončení konfliktu, keď krajiny prechádzajú procesom rekonštrukcie a reintegrácie, sú inštitucionálne mechanizmy a záväzky v oblasti rodovej rovnosti účinnými prvými krokmi na ochranu a podporu práv žien; keďže, zapojenie všetkých relevantných aktérov, ako sú vlády a politickí predstavitelia, občianska spoločnosť a akademická obec, ako aj priama účasť ženských organizácií, skupín a sietí – ktoré by mali dostať politickú, finančnú a právnu podporu na rozvojové programy, vrátane najzraniteľnejších príslušníkov populácie, ktorými sú migrantky, vnútorne presídlené ženy, utečenky a navrátené ženy – je základným predpokladom budovania mieru, dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnutia demokratickej spoločnosti, ktorá rešpektuje práva žien a rodovú rovnosť;

Q.

keďže skryté príčiny zraniteľnosti žien v konfliktných situáciách spočívajú často v ich obmedzenom prístupe o. i. k vzdelávaniu a trhu práce a keďže rovnoprávne ekonomické zapojenie žien je preto nevyhnutným predpokladom boja proti špecificky rodovému násiliu počas ozbrojených konfliktov; keďže účasť žien v riadení, na rokovaniach i v aktívnej činnosti v období prechodu k mieru je stále obmedzená, je však naďalej najvyššou prioritou a rozhodujúcim prvkom, pokiaľ ide o dosiahnutie rodovej rovnosti;

1.

žiada, aby podpora mierových procesov zo strany EÚ bola podmienená účasťou žien v medzinárodných tímoch, ktoré vedú mierové rokovania; žiada, aby sa dosiahol pokrok v otázke trvalého začleňovania žien na vedúcich pozíciách, miestnych organizácií za práva žien a/alebo skupín občianskej spoločnosti do rokovaní počas celého mierového procesu;

2.

zdôrazňuje dôležitosť politického dialógu pre posilnenie postavenia žien a vyzýva delegácie EÚ, aby zahrnuli otázky týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti do politických dialógov a dialógov o ľudských právach, ktoré vedú s hostiteľskými vládami; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby aktívne presadzovali a podporovali posilnenie účasti žien vo svojich vzťahoch s krajinami a organizáciami mimo EÚ;

3.

víta akčný plán EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce a vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ, aby prijala všetky potrebné opatrenia zamerané na zabezpečenie náležitej a efektívnej odbornej prípravy členov delegácií EÚ, pokiaľ ide o prístup v otázkach udržiavania mieru, predchádzania konfliktom a budovania mieru, ktorý zohľadňuje rodové hľadisko; žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú technickú a finančnú pomoc na podporu programov, ktoré umožňujú ženám plne sa podieľať na mierových rokovaniach a celkovo posilňujú postavenie žien v občianskej spoločnosti;

4.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne presadzovali zvyšovanie počtu žien vo vojenských a civilných mierových operáciách, najmä vo vedúcich pozíciách, a v tejto súvislosti vyzýva na:

5.

vyzýva, aby EÚ primerane financovala – aj v rámci nástroja stability – podporu účinnej účasti a prispievania žien v zastupiteľských inštitúciách na národnej i miestnej úrovni a na všetkých úrovniach rozhodovania v rámci riešenia konfliktov, mierových rokovaní, budovania mieru a plánovania po skončení konfliktu;

6.

poukazuje na to, že pre personál EÚ pôsobiaci vo vojenských a civilných misiách je potrebné vypracovať kódex správania, v ktorom sa jasne stanoví, že sexuálne vykorisťovanie je neospravedlniteľným a trestným správaním; žiada, aby sa kódex prísne presadzoval formou prísnych administratívnych a trestných sankcií v prípade sexuálneho násilia, ktorého sa dopustili humanitárni pracovníci, zástupcovia medzinárodných inštitúcií, príslušníci mierových síl a diplomati; požaduje nulovú toleranciu pre sexuálne vykorisťovanie detí a žien v ozbrojených konfliktoch a utečeneckých táboroch, a preto víta nedávne vyšetrovanie OSN vo veci obvinení zo sexuálneho zneužívania, do ktorého mali byť zapojení členovia mierovej misie OSN na Pobreží Slonoviny;

7.

dôrazne odsudzuje pokračujúce používanie sexuálneho násilia proti ženám ako zbraň rovnajúcu sa vojnovému zločinu; uznáva, že takéto zneužívanie zanechá v obetiach hlboké fyzické a psychické rany spolu s vážnymi dôsledkami pre ich rodiny; zdôrazňuje, že tento jav je potrebné riešiť prostredníctvom programov na podporu obetí, a žiada politických predstaviteľov, aby predložili koordinovaný súbor opatrení na prevenciu a zníženie výskytu sexuálneho násilia; upozorňuje v tejto súvislosti na pretrvávajúcu dramatickú situáciu v Kongu; pripomína, že od 30. júla do 4. augusta 2010 došlo v banskej oblasti východného Konga k hromadného znásilňovaniu, že vo východnom Kongu bolo v roku 2009 ohlásených prinajmenšom 8 300 prípadov znásilnenia a že v prvom štvrťroku 2010 nahlásilo znásilnenie najmenej 1 244 žien, čo je v priemere 14 znásilnení denne; upozorňuje na to, že situácia zostáva v roku 2011 rovnaká; naliehavo žiada misie EÚ v Demokratickej republike Kongo – EUPOL RD Kongo and EUSEC RD Kongo – aby boj proti sexuálnemu násiliu a zapojenie žien povýšili na jednu z hlavných priorít v úsilí o reformu bezpečnostného sektora v Kongu;

8.

keďže sexuálne násilie, ktorého obeťami sú najmä ženy a deti, zhoršujú okrem iného rodové rozdiely, rozšírenie násilia – všeobecne, a najmä militarizáciou spoločnosti – ako aj rozpad spoločenskej štruktúry, osobitnú pozornosť a zdroje treba venovať predchádzaniu týmto vojnovým zločinom;

9.

vyzýva členské štáty, aby presadzovali zavádzanie opatrení navrhnutých s cieľom obmedziť negatívny vplyv ozbrojených konfliktov na rodinný život;

10.

vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu s miestnymi ženskými organizáciami s cieľom zriadiť systém včasného varovania a umožniť im, aby predchádzali zneužívaniu alebo aby samy znížili jeho výskyt;

11.

žiada Komisiu, aby podporovala prostredníctvom dostupného financovania a budovania kapacít miestne združenia občianskej spoločnosti, predovšetkým ženské združenia a združenia s programom, ktorý zohľadňuje rodový aspekt, s cieľom umožniť im plniť úlohu dohľadu, a to najmä v prípade štátov, ktoré tak nerobia;

12.

je zhrozený nad tým, že páchatelia sexuálneho násilia naďalej unikajú trestu; dôrazne vyzýva na skončenie s beztrestnosťou páchateľov sexuálneho násilia; vyzýva vnútroštátne orgány, aby zabezpečili dodržiavanie zákonov súvisiacich s beztrestnosťou, a žiada posilnenie súdneho systému zabezpečením odbornej prípravy sudcov a prokurátorov v oblasti vyšetrovania a trestania prípadov sexuálneho násilia; žiada preto, aby sa prípady trestného stíhania čo najviac zverejňovali a verejnosť bola tak informovaná, že takéto činy nemožno tolerovať;

13.

žiada, aby otázka beztrestnosti bola hlavným faktorom mierových rokovaní, keďže nemôže existovať mier bez spravodlivosti a páchatelia musia byť postavení pred spravodlivosť a čeliť trestným následkom svojich činov; zdôrazňuje, že o otázke beztrestnosti nemožno vyjednávať; odsudzuje skutočnosť, že súdne konania voči páchateľom násilia na ženách počas vojny sú často príliš pomalé a obetiam prinášajú ďalšie utrpenie, preto žiada spoľahlivú a nestrannú spravodlivosť, ktorá bude zabezpečená v primeranom čase a pri rešpektovaní dôstojnosti žien, ktoré sa stali obeťami vojny;

14.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania, a to nielen v oblasti posilnenia postavenia žien a mladých dievčat, ale aj v oblasti boja proti stereotypom a rozvíjania názorov; žiada zaviesť a/alebo zintenzívniť kampane na zvyšovanie informovanosti ako súčasť programov vzdelávania, pričom v popredí by mala byť otázka dôstojnosti žien;

15.

žiada, aby vojenské sily zriadili ženské kliniky s cieľom riešiť sexuálne a psychické násilie vo vojnových oblastiach;

16.

žiada, aby mohli ženy, ktoré sú obeťami zlého zaobchádzania a násilia počas konfliktov, podávať sťažnosti na medzinárodných súdoch za podmienok, ktoré zachovávajú ich dôstojnosť, a aby boli týmito súdmi chránené pred fyzickými útokmi a traumou v dôsledku výsluchov v situáciách, ktoré neberú na ublíženie ohľad; žiada, aby sa tieto ženy mohli dovolať spravodlivosti v občianskom živote i v trestnom konaní a aby boli vytvorené programy pomoci na ich opätovné ekonomické, sociálne a psychologické zaradenie do spoločnosti;

17.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby účinne podporovali vykonávanie usmernení EÚ o násilí proti ženám a dievčatám prostredníctvom osobitných opatrení, medzi ktoré patria:

18.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby ženy boli v procesoch spojených s reformou súdnictva alebo s medzinárodnými súdmi rovnoprávnymi subjektmi, aby tak mohli účinne obhajovať presadzovanie rovnoprávnosti vo vnútroštátnych súdnych systémoch;

19.

vyzýva Komisiu, ESVČ a delegácie Európskeho parlamentu, aby našli spôsob, ako podporiť podpísanie, ratifikáciu a uplatňovanie Rímskeho štatútu (pre Medzinárodný trestný súd) z roku 1998 rozvojovými krajinami, ktoré tak ešte neurobili, čo je nevyhnutný krok na ochranu sexuálnych práv žien v čase vojny a na zabránenie beztrestnosti páchateľov;

20.

odsudzuje branie rukojemníkov a požaduje prísnejšie tresty za používanie ľudských štítov počas konfliktov;

21.

požaduje, aby boli ženy a muži vo väzniciach umiestnení oddelene, predovšetkým preto, aby sa s predchádzalo sexuálnemu zneužívaniu;

22.

zdôrazňuje význam práva poznať osud nezvestných príbuzných a vyzýva strany zúčastnené na ozbrojených konfliktoch, aby prijali všetky dostupné opatrenia na objasnenie prípadov nezvestných osôb;

23.

žiada prijať osobitné opatrenia, ktoré poskytnú dodatočnú ochranu žien pred znásilnením, nútenou prostitúciou a všetkými ďalšími formami sexuálnych útokov, ako aj osobitnú starostlivosť o tehotné ženy a matky malých detí, pokiaľ ide o poskytovanie potravín a oblečenia, zabezpečenie evakuácie, prepravy a zdravotníckych zariadení, s cieľom predchádzať nechceným tehotenstvám a sexuálne prenosným ochoreniam – ako prioritné oblasti v rámci nástroja financovania rozvoja na obdobie 2014 – 2020;

24.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia jednotiek rýchleho nasadenia zložených z vyškoleného personálu (napríklad lekárov, psychológov, sociológov, právnych poradcov atď.) zameraných na poskytovanie okamžitej podpory obetiam rodového násilia priamo na mieste;

25.

víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1960, ktorá vyžaduje podrobné údaje o podozrivých páchateľoch sexuálneho násilia v ozbrojených konfliktoch; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o vykonanie rezolúcie č. 1960;

26.

žiada o vypracovanie analýzy možnosti primeraného odškodnenia obetí, aj vzhľadom na psychologické následky v rodinách a u detí obetí, v súlade s platným medzinárodným a vnútroštátnym právom;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili postavenie žien, pokiaľ ide o ich práva a prístup k pôde, dedičstvu, úverom a úsporám v situáciách po skončení konfliktu, najmä v krajinách, kde vlastnícke práva žien nie sú právne vymáhateľné a sociálne uznané;

28.

zdôrazňuje, že je potrebné vnímať ženy nielen ako zraniteľné obete, ale aj ako veľmi diferencovanú skupinu sociálnych aktérov, ktorí disponujú hodnotnými zdrojmi a schopnosťami a ktorí majú svoje vlastné plány; trvá na tom, že ženy ovplyvňujú chod udalostí a musia formovať rozvojový proces; domnieva sa, že ženy, ktoré boli obeťami vojny, nemožno ďalej považovať len za obete vojny, ale skôr za aktívne účastníčky stabilizácie a riešenia konfliktov; zdôrazňuje, že ženy vo všeobecnosti môžu plniť túto úlohu len v prípade, ak budú mať rovnocenné zastúpenie v rozhodovaní o politických a ekonomických otázkach;

29.

upozorňuje na to, že ľudské chápanie úlohy žien v povojnovej spoločnosti a ich prínosu k povojnovej obnove musí presahovať hranice všeobecného príbehu o „skúsenostiach žien vo vojne“ a že treba uznať špecifiká a rôznorodosť skúseností žien;

30.

vyzýva na vytvorenie úradu osobitného zástupcu EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť v rámci ESVČ, ktorého úlohou by bolo dbať na dodržiavanie rodového hľadiska a účinnejšie spolupracovať s partnermi v OSN; požaduje, aby tento osobitný predstaviteľ EÚ koordinoval všetky príslušné politiky EÚ, pracovné skupiny a útvary/kontaktné miesta, ktoré sa zaoberajú rodovými otázkami a bezpečnosťou, aby boli na neho napojené, a to s cieľom zabezpečiť súdržnosť a účinnosť, ako aj systematické, dôsledné a komplexné uplatňovanie stratégií, ktoré sa majú prijať, a činností, ktoré sa majú vykonať;

31.

žiada podporu a uznanie neformálnej pracovnej skupiny Ženy, mier a bezpečnosť;

32.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť uplatňovaniu rodového hľadiska v oblasti mierového výskumu, prevencie a riešenia konfliktov, mierových operácií, obnovy a rekonštrukcie po skončení konfliktu, ako aj v dokumentoch o stratégii krajiny;

33.

dôrazne nabáda ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby do svojich opatrení, ktoré budú mať vplyv na ženy v oblastiach s vojnovými konfliktmi, zahrnuli problematiku rozvoja, najmä otázku uznania práva matiek na ochranu a podporu a na starostlivosť o deti a ich výchovu, ako aj zdravotného a hospodárskeho zabezpečenia žien, s osobitným dôrazom na otázku vlastníckych práv, najmä v súvislosti s vlastníctvom pôdy a jej obhospodarovaním;

34.

víta rozhodnutie EÚ schváliť zoznam 17 ukazovateľov implementácie s cieľom vyhodnotiť dosiahnuté výsledky EÚ v oblasti rodovej problematiky v krajinách ohrozených konfliktom, počas konfliktov a po ich skončení; zdôrazňuje, že tieto ukazovatele, ktoré by mali zahŕňať aj meranie kvality, je potrebné zlepšiť; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vo fázach plánovania i plnenia brali do úvahy závery tohto hodnotiaceho procesu;

35.

vyzýva ESVČ, aby v súlade s článkom 9 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 zabezpečila, že plánovanie, vykonávanie a kontrola iniciatív jednotlivých krajín zameraných na podporu rodového hľadiska v situáciách pred vypuknutím konfliktov, počas nich a po ich skončení budú riadené na úrovni delegácií s cieľom lepšie sa zamerať na osobitosti každej situácie a na možnosť existencie regionálneho rozmeru;

36.

vyzýva členské štáty, aby prijali, vykonali a monitorovali národné akčné plány o ženách, mieri a bezpečnosti; pripomína svoju výzvu EÚ a členským štátom, aby v rámci svojich plánov a stratégií vytvorili súbor minimálnych noriem, ktoré zahrnú realistické ciele s osobitnými ukazovateľmi, kritériami, harmonogramami, vyčleneným rozpočtom a účinným monitorovacím mechanizmom; zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli do prípravy, vykonávania a monitorovania akčných plánov zahrnuté mimovládne organizácie;

37.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila vyvážený výber zamestnancov do misií a operácií a aby presadzovala viac žien na vedúce pozície, akými sú napríklad vedúci delegácie EÚ do tretích krajín a vedúci misie EÚ;

38.

vyzdvihuje požiadavku Komisie, aby EÚ podporovala tretie krajiny pri dodržiavaní a plnení medzinárodných záväzkov, ako je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Káhirský akčný program, Pekinská akčná platforma a Miléniová deklarácia OSN;

39.

dôrazne podporuje zahrnutie poradcov pre otázky rodovej rovnosti a kontaktné miesta pre otázky rodovej rovnosti do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a delegácií EU a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabránila zlučovaniu ich funkcií a poskytla im primerané zdroje a právomoci;

40.

zdôrazňuje význam kampaní na zvýšenie povedomia v boji proti stereotypom, diskriminácii (na základe pohlavia, kultúrny, náboženstva) a domácemu násiliu a ich dôležitosť pre oblasť rodovej rovnosti všeobecne; konštatuje, že tieto kampane treba rozšíriť o podporu vytvárania pozitívneho obrazu prostredníctvom modelových ženských rolí v masmédiách, reklame, učebných materiáloch a na internete;

41.

v súvislosti s misiami SBOP žiada zavedenie primeraných postupov predkladania sťažností verejnosťou, ktoré by pomohli najmä pri nahlasovaní sexuálneho násilia a násilia založeného na rodovej príslušnosti; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby podrobné správy o ženách, mieri a bezpečnosti zahrnula do polročných hodnotení misií SZBP; pripomína, že misie SBOP sú jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorými môže EÚ preukázať svoje odhodlanie plniť ciele rezolúcií BR OSN č. 1820 a 1325 v krajinách a regiónoch zasiahnutých krízou;

42.

žiada špeciálne vyčlenený rozpočet na hodnotenie a monitorovanie údajov zozbieraných na základe ukazovateľov vypracovaných na úrovni EÚ; žiada vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre odbornosť v oblasti rodovej rovnosti a na projekty a činnosti týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti v misiách SBOP;

43.

vyzýva rozpočtový orgán EÚ, aby v budúcich nástrojoch financovania rozvoja na obdobie 2014 – 2020 zvýšil finančné zdroje pridelené na podporu rodovej rovnosti a práv žien;

44.

vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ a Komisiu, aby s cieľom vyhnúť sa fragmentácii reakcie EÚ na situáciu žien vo vojne prijali potrebné opatrenia na zlepšenie komplementárnosti a včasnej mobilizácie všetkých finančných nástrojov vonkajšej činnosti EÚ, konkrétne Európskeho rozvojového fondu, nástroja financovania rozvojovej spolupráce, nástroja európskeho susedstva a partnerstva, nástroja predvstupovej pomoci, európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a nástroja stability;

45.

žiada o špecifickú podporu zo strany Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), pokiaľ ide o zhromažďovanie, spracovanie a šírenie účinných postupov uplatňovania otázky rodovej rovnosti pri plnení pekinských ukazovateľov v súvislosti s problematikou žien a ozbrojených konfliktov;

46.

zdôrazňuje významnú úlohu partnerstva EK a OSN v oblasti rodovej rovnosti pre rozvoj a mier, ktorého cieľom je určiť prístupy, ktorými sa do nových spôsobov pomoci začlení rodová rovnosť a ľudské práva žien, a podporovať úsilie národných partnerov o plnenie medzinárodných záväzkov v oblasti rodovej rovnosti a zosúladenie ich záväzkov v oblasti rodovej rovnosti s príslušnými finančnými prostriedkami v národných rozvojových programoch a rozpočtoch; zdôrazňuje, že tento projekt sa osobitne zameriava na úlohu žien v situáciách počas konfliktu a po konflikte, a najmä na riadne uplatňovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325;

47.

žiada Úniu, aby sa v rámci navrhovanej pomoci na obnovu po skončení konfliktu zameriavala na zriaďovanie škôl s cieľom zlepšiť vzdelávanie chlapcov a dievčat;

48.

víta viaceré iniciatívy na vytvorenie ukazovateľov včasného varovania a dohľadu nad konfliktmi zohľadňujúcich rodové hľadisko, ako sú iniciatívy OSN Ženy, Rady Európy, švajčiarskej Nadácie pre mier, organizácie International Alert a Fóra o včasnom varovaní a včasnej reakcii;

49.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli ženy v centre pozornosti politík týkajúcich sa zásobovania vodou, sanitácie a hygieny v oblastiach konfliktu a po skončení konfliktu, preto zdôrazňuje dôležitosť rozširovania prístupu k bezpečnej pitnej vode, primeranej sanitácii a vode na výrobné účely;

50.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.