4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/45


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Družstvá a poľnohospodársko-potravinársky rozvoj“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 299/09

Spravodajca: Carlos TRIAS PINTÓ

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa na svojom plenárnom zasadnutí 19. januára 2012 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Družstvá a poľnohospodársko-potravinársky rozvoj

(stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 26. júna 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 482. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2012 (schôdza z 11. júla 2012) prijal 144 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Pri hľadaní udržateľnejšieho hospodárskeho modelu sa družstvá javia ako konkurencieschopná a efektívna alternatíva, ktorá ponúka nové riešenia problémov v hodnotovom reťazci poľnohospodársko-potravinárskeho sektora a ktorá podporuje zamestnanosť a miestne potravinové reťazce, potravinovú bezpečnosť, zapojenie a sociálnu zodpovednosť.

1.2   Na súčasných trhoch poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov treba vykonať štrukturálne reformy v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii Európa 2020 a iných iniciatívach EÚ. Zvyčajné distribučné kanály neponúkajú potrebnú transparentnosť pri tvorbe cien, čo spôsobuje výrazné rozdiely v rokovacej pozícii jednotlivých subjektov a poškodzuje výrobcov a spotrebiteľov (prvý a posledný článok reťazca). Zároveň vznikajú zbytočné environmentálne náklady súvisiace s energeticky neefektívnou distribúciou, ako je to v prípade skladovania čerstvých potravín v chladiarenských skladoch mimo sezóny a ich prevozu na trhy veľmi vzdialené od miesta produkcie.

1.3   Reorganizácia trhu by sa mala orientovať na okružné usporiadanie a uprednostniť skrátenie distribučných kanálov s cieľom zlepšiť prepojenie ponuky a dopytu v rámci siete, a mala by byť podporovaná z jeho najzákladnejších jednotiek v inovatívnom a technologicky pokrokovom kontexte.

1.4   Družstvá prostredníctvom svojich charakteristických zásad a hodnôt prispievajú k vyrovnaným a synergickým obchodným vzťahom, ktoré umožňujú znovu dosiahnuť rovnováhu poľnohospodársko-potravinárskeho hodnotového reťazca, a to zosúladením záujmov, optimalizáciou spoločných hodnôt a upevnením udržateľnosti výrobných a spotrebných postupov.

1.5   EHSV preto žiada európske inštitúcie, aby vytvorili jasné podmienky pre zavedenie družstevného modelu prijatím politík EÚ, ktoré zavedú vhodné právne, ekonomické, daňové, technické a ďalšie opatrenia s cieľom zaručiť jeho harmonický rozvoj.

2.   Úvod

2.1   Družstevný model podporuje zlepšenie podnikateľského prostredia v Európskej únii, a najmä hospodárskej demokracie tým, že prispieva k potrebnej zmene výrobného modelu.

2.2   Rok 2012, ktorý OSN vyhlásila sa Medzinárodný rok družstiev, poskytuje ideálny rámec pre reflexiu o úlohe družstiev pri vytváraní novej hnacej sily trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu, vďaka ktorej zo súčasnej krízy vzíde vysoko konkurencieschopné trhové sociálne hospodárstvo (1).

2.3   Situácia v družstevnom sektore v rámci EÚ je veľmi odlišná. Niektoré družstvá rozvíjajú obchodnú činnosť, ktorá sa v ničom nelíši od činnosti ich konkurentov, zatiaľ čo iné kombinujú svoju obchodnú činnosť s „politickým“ prístupom v prospech spotrebiteľov, životného prostredia atď., ktorý je začlenený do ich informačných stratégií alebo stratégií predaja. Treba tiež rozlišovať družstvá, ktoré pôsobia na začiatku (výroba) a na konci (spotreba) hodnotového reťazca, často bez vzájomnej koordinácie.

2.4   Štrukturálna reforma trhov zameraná na jednoduchšie dosiahnutie udržateľného modelu výroby a spotreby si vyžaduje opätovné vyváženie poľnohospodársko-potravinárskeho hodnotového reťazca (2) tým, že zoskupenia v sektore poľnohospodárstva vo všeobecnosti, a konkrétne družstvá získajú modulačnú a integračnú funkciu, ktorá umožní vykonať potrebné úpravy a zmeny, a to prostredníctvom dialógu a interakcie medzi jednotlivými sektormi.

2.5   Tento prístup prispieva k rozvoju postojov, ktoré vyjadril EHSV, a snaží sa odpovedať na budúce výzvy politík EÚ súvisiacich so stratégiou Európa 2020, novou spoločnou poľnohospodárskou politikou, akčným plánom pre udržateľnú spotrebu, výrobu a priemysel, ako aj s Aktom o jednotnom trhu.

2.6   V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že predkladaná iniciatíva je založená na zásade inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, sformovaná na základe znalostí, nízkouhlíkového hospodárstva (3), zamestnateľnosti a sociálnej a územnej súdržnosti.

2.7   Tento návrh ďalej súvisí s inými prierezovými aspektmi, ktoré majú veľký význam pre politiky EÚ, ako sú okrem iného politiky v oblasti potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, územnej rovnováhy a zachovania miestnych potravinových reťazcov (4), sociálneho podnikania, ochrany práv a záujmov spotrebiteľov a priameho zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti do poľnohospodársko-potravinárskeho sektora (5).

3.   Pripomienky EHSV

3.1   Stav súčasného trhu

3.1.1   Fungovanie trhu by malo zaručiť, aby sa ponúkali výrobky takého druhu a kvality, aké si želajú spotrebitelia. To si vyžaduje, aby sa signály, ktoré vysiela spotrebiteľ, prenášali do celého hodnotového reťazca a aby sa v nezmenenej podobe dostali až k výrobcovi. Trh bohužiaľ v súčasnosti často charakterizuje lineárnosť, ktorá bráni pozitívnej vzájomnej spätnej väzbe, a komplexnosť, ktorá narúša jeho ciele tým, že poškodzuje jeho skutočnú činnosť: dodávať výrobky obyvateľom čo najuspokojivejším spôsobom.

3.1.2   Spotrebitelia čoraz častejšie žiadajú bezpečné a udržateľné výrobky vyrobené inovačným a zodpovedným spôsobom, ktorý je ohľaduplný voči životnému prostrediu, v primeraných pracovných podmienkach a za dodržania dobrých životných podmienok zvierat. Pritom si treba uvedomiť, že zohľadniť sa musia aj menej nákladné potravinárske výrobky, pretože cena je aj naďalej určujúcim faktorom pri rozhodovaní o kúpe. Poľnohospodársko-potravinársky hodnotový reťazec bohužiaľ neprenáša relevantné informácie medzi jednotlivými článkami (prvovýroba, balenie, skladovanie, distribúcia a predaj).

3.1.3   Distribučné kanály zväčšujú vzdialenosť medzi poskytovateľmi a spotrebiteľmi a zároveň narúšajú transparentnosť operácií, ktoré v rámci týchto kanálov prebiehajú, v dôsledku čoho sú náklady na výrobu podhodnotené a ceny vyplácané výrobcom často nedosahujú ani minimálnu úroveň, ktorá im umožňuje ekonomicky prežiť.

3.1.4   Slabá rokovacia pozícia a nútená závislosť tých subjektov, ktoré znášajú ceny nezodpovedajúce ich činnosti, prehlbujú súčasnú nerovnováhu v poľnohospodársko-potravinárskom reťazci (6) a podporujú pretrvávanie abnormálneho fungovania trhu.

3.1.5   Z analýzy súčasného trhu, ktorá je potrebná na jeho reformu, vyplýva tento stav: fragmentovaná ponuka, koncentrovaná distribúcia a nekonzistentný dopyt. Tento kontext poskytuje prirodzené prostredie pre rozvoj špekulácie.

3.1.6   Nemalo by sa zabúdať na to, že distribučná etapa má aj environmentálny a sociálny dosah súvisiaci s dopravou na veľké vzdialenosti, dlhodobým skladovaním v chladiarenských skladoch, delokalizáciou podnikov atď.

3.2   Smerom k väčšiemu zastúpeniu družstiev na trhu: prístup zameraný na nové udržateľné modely výroby a spotreby

Družstevná identita spočíva na hodnotách, ako je demokracia, rovnosť, spravodlivosť, solidarita, transparentnosť a sociálna zodpovednosť. Medzinárodný družstevný zväz stanovil sedem zásad, ktoré majú družstvá dodržiavať: dobrovoľné a otvorené členstvo; demokratická kontrola členov; hospodárska účasť členov; autonómia a nezávislosť; vzdelávanie, odborná príprava a informovanosť; spolupráca medzi družstvami a záujem o komunitu (7).

Družstevný trh v poľnohospodársko-potravinárskej oblasti spočíva v družstevníctve založenom na poľnohospodársko-potravinárskej ponuke a dopyte, ako aj na ich vzájomných vzťahoch alebo vzájomnom prospechu, a to s cieľom dosiahnuť hodnotový reťazec, ktorý bude z hospodárskeho a sociálno-environmentálneho hľadiska spravodlivejší a efektívnejší. Ide o konfiguráciu trhu ako súboru s pozitívnym súčtom, v ktorom budú všetky subjekty ziskové, pričom sa maximalizuje tvorba spoločnej hodnoty prostredníctvom uzatvárania dlhodobých dohôd a záväzkov medzi hlavnými aktérmi (výrobcovia a spotrebitelia) za rovnakých podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Za kľúčové prvky reformy trhu v súlade so zásadami stanovenými v tomto dokumente, možno určiť nasledujúce:

3.2.1

Investície do „výrobnej pyramídy“ so zameraním na nadnárodné družstvá, ktorých kritický objem zaručí potrebný rozsah a dosah. Musí sa podporovať základné združovanie alebo vytváranie družstiev, počnúc od individuálneho alebo rodinného výrobcu, ako dynamizačný prvok vidieckeho hospodárstva, a to začlenením do štruktúr väčšieho rozmeru (regionálne siete a konkurencieschopné zoskupenia), ktoré poľnohospodárom priblížia segmenty distribučných kanálov s vyššou pridanou hodnotou. Takáto družstevná štruktúra umožní maximalizovať výnos a uspokojiť rôznorodosť dopytu, pričom sa skrátia distribučné kanály medzi výrobnými a spotrebnými uzlami (8). Integrácia družstiev (9) zároveň zaručuje lepšiu vysledovateľnosť v priebehu celého procesu, a to pokiaľ ide o kvalitu, ako aj tvorbu cien, čo zase umožní optimalizáciu zdrojov a väčšiu efektívnosť.

3.2.2

Sociálna návratnosť družstiev. Výnosy získané v sieti družstiev sa vracajú samotným zapojeným družstvám, čo rozširuje ich možnosti zlepšiť si pozíciu na trhu, zvyšuje zamestnateľnosť a zlepšuje všeobecný prístup k základným zdrojom za priaznivejších podmienok pre výrobcov a spotrebiteľov, pričom sa podporuje vytváranie synergií v novom prostredí obchodných vzťahov.

3.2.3

Koncentrácia dopytu  (10). Prostredníctvom spotrebiteľských družstiev a zároveň podporou sietí spotrebiteľov, ktoré združujú dopyt občanov, by sa mal uľahčiť prístup k cenovo výhodnejším a kvalitnejším výrobkom. Priamy kontakt s výrobcami sa buduje na blízkych miestnych trhoch a prostredníctvom pokroku v oblasti zdokonaľovania virtuálnych obchodných transakcií v rámci siete. Tento prístup je v súlade s cieľmi, ktoré stanovili hlavné organizácie poľnohospodárov a poľnohospodársko-potravinárskych družstiev Európskej únie: cieľom je stimulovať resp. podporovať iniciatívy poľnohospodárov týkajúce sa priameho predaja ich výrobkov konečným spotrebiteľom (napr. priamy predaj na farmách, prostredníctvom družstiev alebo na miestnych trhoch, prostredníctvom kolektívnych platforiem alebo podnikov riadených výrobcami) (11).

3.2.4

Okružný  (12) model trhu na základe skrátenia distribučných kanálov. S cieľom vyvážiť nadmerný vplyv subjektov, ktoré do distribučného reťazca poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov neprinášajú pridanú hodnotu, sa musia podporovať alternatívne distribučné reťazce, ktoré čo najviac priblížia výrobné a spotrebné jednotky, teda prvovýrobcov a konečných spotrebiteľov (13). Tým sa zjednoduší vznik úsekov trhu, ktoré umožnia optimálne zosúladenie prostriedkov a nákladov medzi potrebami obyvateľov a výrobnými zdrojmi, pričom sa predíde nadbytku alebo nedostatku, ktoré navyše môžu spôsobovať umelú fluktuáciu cien. Vďaka tomu bude potravinový dodávateľský reťazec fungovať spravodlivejšie, transparentnejšie a vyváženejšie, čo prispeje k odstráneniu mnohých nekalých a protizákonných praktík, ktoré ohrozujú riadnu hospodársku súťaž.

3.2.5

Nové technológie  (14). Technická inovácia je základným kameňom, na ktorom je postavený projekt trhu s väčším zastúpením družstiev, a to pokiaľ ide o inovatívny rozvoj poľnohospodársko-potravinárskych výrobných techník, ako aj logistickú štruktúru potrebnú na optimalizáciu efektívnosti komunikačných procesov pri zavádzaní inteligentných výrobných, distribučných a spotrebných sietí (ako foriem organizácie s vysokou úrovňou samoorganizácie a postupnej flexibility a so schopnosťou naučiť sa podnikať kroky na dosiahnutie svojich cieľov). Ich virálny charakter, interoperabilita a vzájomné prepojenie v digitálnom prostredí umožní nahradiť zbytočných sprostredkovateľov. Nové technológie by teda mali byť nástrojom vytvorenia procesu, ktorý povedie k zvýšeniu kolektívnej efektívnosti, a to zavedením inovácií do potravinárskych reťazcov a využitím ich transformačnej hodnoty.

3.3   Ako dosiahnuť väčšie zastúpenie družstiev na trhu

Celková zmena v oblasti zodpovednej a udržateľnej výroby a spotreby sa chápe ako realita, do ktorej sú zapojené viaceré zainteresované strany a v ktorej môžu všetky záujmové skupiny ovplyvňovať družstevnú činnosť ako aj byť touto činnosťou ovplyvňované (spoločná sociálna zodpovednosť družstva). Pri podpore modelov družstevnej a medzidružstevnej spotreby a výroby treba brať do úvahy strategickú otázku, a to plánovanie inštitucionálnych nástrojov a mechanizmov na začlenenie tohto modelu v takých podmienkach, aby mohol konkurovať tradičnému hodnotovému reťazcu. Niektoré pripomienky môžu byť užitočné pri rozhodovaní o tejto otázke. Okrem iných môžeme uviesť tieto:

3.3.1

Prijatie opatrení v rámci politík Európskej únie. Prostredníctvom reformy právneho rámca a vhodnej politiky stimulov, opatrení na podporu družstiev pomocou rozvojových agentúr, finančných úverov atď. sa musia podporovať opatrenia zamerané na začleňovanie a internacionalizáciu družstiev, opatrenia v oblasti sociálnej súdržnosti a inovácie ako aj opatrenia na posilnenie partnerstiev medzi verejnými inštitúciami a malými a strednými podnikmi, družstvami, združeniami spotrebiteľov alebo inými zoskupeniami.

3.3.2

Verejné obstarávanie zamerané na družstvá  (15). Pokrok dosiahnutý v posledných rokoch v oblasti ekologického verejného obstarávania a nedávno aj prijatím etických kritérií v postupoch verejného obstarávania orgánmi štátnej správy významne ovplyvnil sociálny a hospodársky dosah činností zameraných na udržateľnosť a spoluprácu. Príkladnosť verejného obstarávania, ako aj vysoký objem nákupov nepochybne prestavuje podporný nástroj nevyhnutný na dosiahnutie stanovených cieľov. Stimulácia obehu tokov na trhu medzi orgánmi verejnej správy a sieťami družstiev môže mať určujúci význam pre nový model udržateľnej výroby a spotreby.

3.3.3

Značky kvality  (16). Značky kvality sú nepriame podporné nástroje, ktoré potvrdzujú pôvod, charakteristické črty a vlastnosti výrobkov uvádzaných na trh, pričom sa v tomto prípade zdôrazňuje pridaná hodnota sociálneho prvku, ktorý sprevádza družstevnú výrobu („družstevná značka“). Tento imidž značky napomáha zviditeľneniu a umožňuje poľnohospodárskym družstvám prejsť z orientácie na výrobu na trhovú orientáciu.

3.3.4

Transparentnosť a informácie pre spotrebiteľov  (17). Transparentnosť súvisiaca s kampaňami na zvyšovanie povedomia a informovanosti občanov, pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa kúpy v rámci družstevného trhu, najmä v súvislosti s kvalitou a vysledovateľnosťou, predstavuje faktor rovnováhy v hodnotovom reťazci. Výsledkom je väčšia vyváženosť informácií a koordinácia medzi výrobou a spotrebou potrebná pre efektívnosť modelu založeného na jeho udržateľnosti, a tiež časové a priestorové zosúladenie ponuky a dopytu začlenením príslušných postupov uvádzania na trh. Uprednostniť by sa mali aj združenia spotrebiteľov, ako aj kroky, ktoré vedú k dôležitej koncentrácii konečného dopytu po poľnohospodársko-potravinárskych výrobkoch.

3.3.5

Vzdelávanie a odborná príprava zamerané na sociálne podnikanie a družstevníctvo  (18). Hoci ide o jednoznačne proaktívny nástroj, ktorého dosah sa neprejaví okamžite, je nepochybne dôležitý na utvrdenie zmien, ku ktorým došlo na trhu. Spoznanie a pochopenie zásad družstevníctva v školách už v rannom veku vedie k pozitívnemu prístupu k družstevnému modelu a spolupráci ako zdroju dôvery, no umožňuje šíriť tento prístup aj u rodičov, pričom im predkladá vzory spotreby v súlade s navrhovanými krokmi. V tejto súvislosti má veľký význam podpora podnikateľského ducha u mladých ľudí s cieľom podnietiť a motivovať zakladanie družstiev a posilnenie ich pozície, či už v oblasti výroby, uvádzania na trh alebo spotreby. K tomu nepochybne prispeje spoznávanie, výmena a šírenie osvedčených postupov uplatňovaných v družstvách.

3.3.6

Diferencovaný prístup k zdaňovaniu  (19). Je potrebné, aby spravodlivejší daňový systém umožniť nasmerovať spotrebu na efektívne využívanie zdrojov (20), aby sa viac zohľadňoval obsah každého výrobku zo sociálno-environmentálneho hľadiska a sociálna pridaná hodnota na základe družstevného modelu. Daňové stimuly a kompenzačná pomoc, ktoré vychádzajú zo špecifického daňového rámca, sú najpriamejšie nástroje s veľkým potenciálom na dosiahnutie plánovaných cieľov. Z predchádzajúcich skúseností z viacerých členských štátov vyplýva, že uplatnenie diferencovaného prístupu k zdaňovaniu podporuje samostatnosť a finančnú nezávislosť, ale rovnako ako niektoré predtým navrhované iniciatívy, si vyžaduje predbežnú analýzu vplyvu.

3.3.7

Technologická implementácia. Technologický pokrok a jeho všeobecná dostupnosť sú najlepším impulzom pre dosiahnutie stanovených cieľov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť nasledujúce iniciatívy: výskum a inovácie aplikované na poľnohospodársko-potravinársku výrobu, vytváranie nových distribučných priestorov a kanálov ako aj certifikácia zvyšujúcej sa kvality udeľovaním dodatočných bodov podľa nutričnej hodnoty, zaručenia dodávky a iných výhod pre verejnosť, pričom body sa budú odoberať okrem iného za negatívny vonkajší sociálny a environmentálny dosah, aby sa mohli zohľadniť kritériá ako zdravie a potravinová bezpečnosť, vplyv na životné prostredie alebo sociálny vplyv, a tiež hodnotenie spotrebiteľov v súvislosti s cenou a výrobnými a distribučnými nákladmi. Na zavedenie tohto nástroja certifikácie by bolo potrebné zároveň uplatniť prvky, ako sú inteligentné telefónne služby, špecifické informatické aplikácie a sociálne siete.

3.4   Konkurenčné výhody družstevného trhu

Okrem zjavných výhod, ktoré prináša model založený na udržateľnosti a hospodárskej a sociálnej spolupráci, vedie družstevný trh k súboru konkurenčných výhod vplývajúcich na aspekty, ktoré majú veľký význam pre politiky Európskej únie v týchto oblastiach:

3.4.1

hospodárstvo: stabilný a bezpečný prístup pre výrobky poľnohospodárov na trhy, udržateľné financovanie, sociálne zodpovedné investície, dynamizácia trhu, ochrana hospodárskej súťaže, ochrana práv a záujmov spotrebiteľov atď.;

3.4.2

sociálna oblasť: územné plánovanie, rozvoj vidieka a začleňovanie, kultúrne dedičstvo a miestna a regionálna identita, potravinová sebestačnosť a bezpečnosť, zastavenie nadprodukcie a dostupnosť potravín, sociálna vysledovateľnosť výrobkov, zastavenie delokalizácie podnikov, zaručenie dôstojných platov a zlepšenie pracovných podmienok, sociálna zodpovednosť a zodpovedná spotreba, zdravie komunity a zdravý životný štýl, priame zapojenie občanov do rozhodovania inštitúcií, ktoré ich zastupujú atď.;

3.4.3

životné prostredie: úspora energie, zachovanie ekosystémov, vplyv na životné prostredie, agroekológia, racionálne a zodpovedné využívanie surovín a prírodných zdrojov, životný cyklus potravinársko-poľnohospodárskych výrobkov, tvorba ekologických pracovných miest ako stratégie rozširovania trhu atď.

V Bruseli 11. júla 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Oznámenie Komisie „Akt o jednotnom trhu“ COM(2011) 206 final.

(2)  Oznámenie Komisie o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku, COM(2008) 397 final.

(3)  Stanovisko EHSV na tému „Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050“, Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 110-116.

(4)  OSN, Valné zhromaždenie, správa osobitného spravodajcu pre právo na výživu, Oliviera de Schuttera (A/HRC/19/59 – 26. septembra 2011).

(5)  Závery predsedu Nilssona po konferencii na tému „Potraviny pre všetkých – na ceste k celosvetovej dohode“ (Food for everyone: towards a global deal).

(6)  Stanovisko EHSV na tému „Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe“, Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 145.

(7)  Stanovisko EHSV na tému „Družstvá a reštrukturalizácia“, Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 24 – 30.

(8)  Oznámenie Komisie na tému „Integrovaná politiky výrobkov“[neoficiálny preklad], COM(2003) 302 final.

(9)  V tejto súvislosti sa ako vznikajúci typ podniku objavuje zložené družstvo alebo družstevná spoločnosť kolektívneho záujmu. Je to podnik, ktorý produkuje výrobky či služby s cieľom uspokojiť kolektívne potreby na určitom území prostredníctvom spoločného zapojenia zainteresovaných subjektov.

(10)  Oznámenie Komisie na tému „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“, COM(2010) 672 final.

(11)  Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013. Reakcia poľnohospodárov a poľnohospodárskych družstiev EÚ na legislatívne návrhy Komisie (COPA-COGECA, 2012).

(12)  Salcedo Aznal, Alejandro, „¿Sociedad de consumo o redes de consumidores? Esbozo para un análisis social del consumidor actual“ (Konzumná spoločnosť alebo siete spotrebiteľov? Náčrt sociálnej analýzy súčasného spotrebiteľa.) (2008).

(13)  Oznámenie Komisie o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku, COM(2008) 397 final.

(14)  Stanovisko EHSV na tému „Poľnohospodársky model Spoločenstva: kvalita výroby a poskytovanie informácií spotrebiteľom ako prvky konkurencieschopnosti“, Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 5.

(15)  Oznámenie Komisie na tému „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011-2014“, COM(2002) 681 final.

(16)  Oznámenie Komisie na tému „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“, COM(2010) 672 final.

(17)  Oznámenie Komisie o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku, COM(2008) 397 final.

(18)  Oznámenie Komisie na tému „Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií“ COM(2011) 682 final.

(19)  Stanovisko EHSV na tému „Rôzne typy podnikov“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 22 – 28,

(20)  COM(2011) 571 final a stanovisko na tému „Podpora udržateľnej výroby a spotreby v EÚ“Ú. v. EÚ C 191, 29.06.2012, s. 6.